SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA

1131081NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

ROZHODOVACIE PROCESY VO VYBRANÝCH

SUBJEKTOCH SAMOSPRÁVY

2011 Veronika Hajdinová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA

ROZHODOVACIE PROCESY VO VYBRANÝCH

SUBJEKTOCH SAMOSPRÁVYBakalárska práca

Študijný program: Verejná správa a regionálny rozvoj

Študijný odbor: 6218700, Európske rozvojové programy

Školiace pracovisko: Katedra Práva

Školiteľ: doc. JUDr. Eleonóra Marišová, PhD.

Výchovno-vzdelávacie

oddelenie Dekanátu FEŠRR,

2011

Veronika Hajdinová

1

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Veronika Hajdinová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Rozhodovacie procesy v subjektoch samospráv“ vypracovala samostatne s použitím

uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre, 15. mája 2011 ............................

2

Poďakovanie

Vyjadrujem poďakovanie doc. JUDr. Eleonóre Marišovej, PhD. za pripomienky,

ochotu a odbornú pomoc pri vypracovaní práce. Taktiež zamestnancom samosprávnych

krajov za ochotu poskytnutia potrebných informácií na vypracovanie bakalárskej práce.

3

Abstrakt

Bakalárska práca prezentuje rozhodovacie procesy prebiehajúce v územnej

samospráve, respektíve vo vyššom územnom celku. Práca je zameraná v prvej časti na

kreovanie miestnych samospráv na území Slovenskej republiky. Vysvetľuje dôvody

prechodu kompetencií zo štátu a s tým súvisiace právne úpravy s aplikáciou na územné

celky. V ďalších kapitolách uvádza do problematiky rozhodovacieho procesu

a vysvetľuje priebeh zasadnutí riadne zvolených poslancov a jednotlivé fázy tvorenia

všeobecne záväzných nariadení.  Následne porovnávame konkrétne aplikované

nariadenia v skúmaných oblastiach Nitrianskeho a Trnavského kraja. Dôležitým

zdrojom údajov pri tom boli informácie zo zápisnice z archívov rokovaní

zastupiteľstiev. Výsledky komparácie sú sumarizované do logického záveru. Keďže sa

vyššie územné celky považujú za „Správne orgány“ , umožňuje im zákon nadriadenosť

medzi subjektom verejnej správy a adresátom žiadateľa. Obdobne rozhodnutia

samosprávnych krajov priraďujeme do určených oblastí a analyzujeme ich z hľadiska

právnej úpravy a ich cieľa. V závere práce sa zaoberáme spoluprácou uvedených

samospráv s Európskym spoločenstvom. Táto koordinácia vyplýva hlavne z možnosti

čerpať finančné zdroje operačných programov určených na rozvoj regiónu. Práca sa

zameriava na bližšiu špecifikáciu vydávania nariadení, na zistenie „slabých odvetví“ ,

ktoré by mali na základe tejto práce územné samosprávy posilniť.

Kľúčové slová: vyšší územný celok, všeobecne záväzné nariadenia, rozhodovací

proces, rozhodnutia samosprávneho kraja

4

ABSTRACT

Bachelor thesis presents a decision-making processes proceeding in a local government,

or in a higher territorial unit. The first part of the work is focused on creating of the

local government in the Slovak Republic. It explains the reasons of the competences

transition from state power and the related legal amendments with application to the

territorial units. In other chapters there are explained problems of decision-making

process and clarifies the progress of the meetings of the properly elected members and

particular stages of generally binding regulations creating. Consequently, there are

compared specifically applied regulations in the surveyed areas of Nitra and Trnava

region. An important data source were the information from the archives records of the

council negotiations. The comparison results are summarized into the logical

conclusion. Since the higher territorial units are considered as "Administrative

authorities", the law allows them the superiority between the subject of public

administration and the addressee of applicant. Similarly, the decisions of the self-

governing regions are assigned to the designated areas and are analyzed in terms of

legislation and their aim. In conclusion, this work deals with the cooperation of the

above authorities and the European Community. This coordination is emerged primarily

from the potential to draw funding of operational programs designated for the region

development. This work focuses on the further specification of regulations issuing to

identify "weak sectors", which should be strengthened by the local self-government.

Key words: higher territorial unit, generally binding regulation, decision making

process, decisions of self-governing region

5

Obsah

Úvod............................................................................................................................... 7

1.Prehľad riešenej problematiky doma a v zahraničí............................................. 8

1.1.1.Verejná správa..................................................................................................... 8

1.1.2. Štátna správa.......................................................................................................10

1.1.3.Samospráva.......................................................................................................... 13

1.1.4.verejnoprávnekorporácie......................................................................................13

1.2. Decentralizácia.......................................................................................................14

1.3. Verejná správa v Česku, Poľsku, Maďarsku..........................................................16

1.4. Rozhodovacie procesy............................................................................................. 17

2. Cieľ práce.................................................................................................................. 19

3. Metodika práce a metódyskúmania.........................................................................20

4. Vlastná práca.............................................................................................................22

4.1.Vznik samospráv na území Slovenskej republiky.................................................... 22

4.2. Nitriansky samosprávny kraj verzus Trnavský samosprávny kraj........................... 7

4.2.1. Trnavský samosprávny kraj.................................................................................. 7

4.2.2. Nitriansky samosprávny kraj................................................................................ 9

4.3.Rozhodovacie procesy vo vybraných samosprávach................................................31

4.3.1. Zastupiteľstvo samosprávneho kraja.....................................................................32

4.3.2. Tvorba Všeobecne záväzných nariadení...............................................................32

4.3.3. Všeobecne záväzné nariadenia NSK v rokoch 2008-2010..................................... 34

4.3.4. Všeobecne záväzné nariadenia TTSK v rokoch 2008-2010................................... 36

4.3.5. Rozhodnutia vyšších územných celkov.................................................................39

4.4. Realizované projekty................................................................................................42

Záver................................................................................................................................43

Zoznam použite literatúry................................................................................................44

Prílohy.............................................................................................................................47

6

Úvod

Práca je rozdelená na štyri kapitoly. V prvej kapitole skúmame bibliografiu autorov,

ktorí sa zaoberajú verejnou správou a ich chápanie a zadefinovanie riešenej problematiky.

V kapitole „Vlastná práca“ oboznamujeme o kreovaní verejnej správy v období od roku

1990, kedy sa začala uskutočňovať reforma verejnej správy s dôrazom na prenos

kompetencií zo štátnej správy na obce a vyššie územné celky. Zavŕšená bola prijatím

zákona o vyšších územných celkoch a o prechode niektorých kompetencií z orgánov

štátnej správy na vyššie územné celky v roku 2001. Hlavným cieľom reformy je finančná

samostatnosť samosprávy a taktiež priblíženie správy vecí verejných, čo najbližšie

k občanom, ktorých sa v skutočnosti aj týka.

Práca obsahuje podrobnú charakteristiku Nitrianskeho a Trnavského samosprávneho

kraja, čo sa týka územia, obyvateľstva a pod. Každý samosprávny kraj a obec môže zo

zákona vydávať všeobecne záväzné nariadenia. Proces tvorby nariadení a ich zaradenie do

bežných oblastí života občanov je jedným zo zámerov a hlavných cieľov práce. Na

dosiahnutie tohto cieľa využijeme archív rokovaní zastupiteľstiev samosprávnych krajov

z rokov 2008-2010 , z judikatúry ktorého možno vygenerovať, ako boli všeobecne

záväzné nariadenia menené, dopĺňané a ktoré možno považovať za problematické.

Vyhodnotením pozorovaných oblastí možno konštatovať, do ktorej z nich samosprávny

kraj sústreďuje väčšie úsilie a ktoré sú preň prioritné. Výsledok práce môže poskytnúť

samosprávam spätnú väzbu o výsledkoch ich konaní, a povzbudenie do aktivít v menej

prioritných oblastiach. Občanovi samosprávy môže poskytnúť lepšie poznatky o procesoch

rozhodovania, nakoľko hlavným cieľom vytvorenia samospráv je subsidiarita, tak ako aj

oboznámenia o občianskej participácií na jednotlivých zasadnutiach zastupiteľstva

samosprávneho kraja, ktorou sa môže podieľať na tvorbe nariadení, ktoré ovplyvňujú

najmä prostredie, v ktorom žije.

V súlade s platnou legislatívou sú samosprávne kraje správnym orgánom vo

vydávaní rozhodnutí. Rozhodnutia nie sú verejné a odovzdávajú sa priamo do rúk

žiadateľa. Analýzou rozhodnutí konkretizuje právnu bázu, o ktorú sa opierajú. V Poslednej

kapitole sa zaoberáme realizovanými projektmi, prostredníctvom ktorých samospráva

získava finančné prostriedky z Európskeho spoločenstva.

7

1. Prehľad riešenej problematiky doma a v zahraničí

1.1. Verejná správa

Verejná správa je službou pre občana, jej výkon je založený na práve a na

zákone ,nie na trhových pravidlách, hoci sama trhové pravidlá pomáha tvoriť a upravovať

na základe spolupráce s vládou, súdnou a zákonodarnou pomocou, konštatuje Krnáč

(2008)

Machajová a spol (2007) uvádza, že verejná správa je zložitým až neprehľadným

fenoménom. Pri jeho štúdiu vznikali a vznikajú stále nové pokusy definovať verejnú

správu alebo aspoň popísať jej charakteristické znaky. Verejná správa je východiskovým

pojmom pre správne právo.

Verejná správa je predmetom regulácie predovšetkým správneho práva ako

samostatného právneho odvetvia, sleduje ochranu verejného záujmu alebo viacerých

verejných záujmov naraz.

Pojem verejná správa pomáhajú bližšie vymedziť dva základné fenomény:

Materiálny (funkčný či dynamický)

Formálny (inštitucionálny, organizačný)

Nížňanský (2002) definoval modernú verejnú správu jasnou deľbou pôsobnosti,

právomoci a zodpovednosti, medzi inštitúciami verejnej správy, kvalitnou legislatívou,

dodržiavaním a schopnosťou vynucovania práva, vysokou profesionalitou a etikou

zamestnancov verejnej správy. (2)

Škultéty (2008) konštatuje, že sústava verejnej správy je koncipovaná tak, aby sa

využila nielen iniciatíva a aktivita jednotlivých orgánov v rámci verejnej správy ale aj

8

iniciatíva občanov. Organizačná základňa verejnej správy umožňuje využiť maximum

iniciatívy.

Autor jednoznačne konštatuje, že verejnú správu v jej funkčnom poňatí, že ide

o výkonnú činnosť štátu ako základného verejnoprávneho subjektu, zabezpečovanú

prostredníctvom jeho orgánov , ako aj výkonnú činnosť ďalších verejnoprávnych subjektov

pri spracovaní verejných záležitostí a realizovaní ako prejav výkonnej moci v štáte.

Berčík, Berčíková (2005) konštatujú, že verejná správa je chápaná ako služba

verejnosti a v mnohých smeroch má donucovací charakter, je teda istým vyjadrením

politiky. Jej obsahom je teda všetko ,čo je všeobecne uznávané ako verejný záujem, ktorý

je nadriadený záujmu jednotlivca. Podľa Berčíka , Berčíkovej zasahuje aj do súkromnej

sféry.

Pomač a spol. (2002) označuje verejnú správu v materiálnom zmysle ako súhrn

všetkých správnych činností predmetovo súvisiacich s vládnutím na ústrednej a miestnej

úrovni a s poskytovaním verejných služieb , verejná správa vo formálnom zmysle je

činnosť organizačných jednotiek, osôb, ktorými sú buď správne úrady, ako aj priamy

nositelia verejnej správy, alebo úradné osoby vykonávajúce úkony správnej povahy, alebo

zariadenia v postavení nepriamych subjektov verejnej správy

P.Porubčan a spol. (2004) v diele Teória politiky sformuloval hlavné spoločné

systémové znaky všetkých úrovní verejnej správy :

a) Prispievajú k správe vecí verejných

b) Zvyšujú kvalitu a úroveň riadenia spoločnosti

c) Iniciujú podmety v rámci riadenia a spravovania spoločnosti

d) Spolupracujú a vzájomne koordinujú svoje aktivity a činnosti

e) Pôsobia v záujme politickej kontinuity

9

1.1.2. Štátna správa

Bojňanský (1993) uvádza štát ako určitú formu organizácie ľudskej spoločnosti,

ktorá je budovaná na politickom základe a uplatňuje svoju suverenitu na určitom území,

ide o celkovú verejnú moc národa, konštitucionálne organizovanú a vybavenú výkonným

aparátom.

Škultéty ( 2008) definuje štátnu správu ako jednu zo základných zložiek verejnej

správy. Pojem štátna správa je jedným zo základných pojmov správneho práva, ktorý

vychádza z podstaty verejnej správy ako súčasti riadenia spoločnosti, ale skúma ju ako

osobitný druh štátnej činnosti.

Štátna správa je zároveň činnosť, ktorú možno determinovať inštrukciami

nadriadených orgánov štátnej správy. Daná možnosť vyplýva z toho, že štátnu správu

uskutočňujú orgány, ktoré sú v takom hierarchickom usporiadaní v ktorého rámci

nadriadený orgán má priamo právo ovplyvňovať podriadené správne orgány.

Toto ovplyvňovanie sa však musí plniť v súlade s platným právnym stavom.

Podľa Belajovej, Balážovej( 2004) je štátna správa súčasťou verejnej správy, a vidia

štát ako najvyššiu formu právnej organizácie spoločnosti.

Podľa Šmihulu (2010) je moderný štát nevyhnutným súputníkom modernej

spoločnosti. Samostatne nemôžu existovať. Súčasná moderná spoločnosť, ktorá nastúpila

po štádiu agrárnej spoločnosti môže byť charakterizovaná viacerými fenoménmi ako

rozvoj prírodných vied, industrializmus, demokratizácia...

Machajová a spol (2009) konštatujú, že štát je originálnym nositeľom verejnej

moci. Z tohto postavenia je odvodená jeho pôsobnosť rozhodovať o prenesení výkonu

verejnej správy i ďalším subjektom. Štát je reprezentovaný jednotlivými orgánmi.

Všeobecnými znakmi štátnych orgánov sú:

10

Vykonávajú svoju činnosť v mene štátu

Ich konštituovanie je uskutočnené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi

Ich pôsobnosť a právomoc je ustanovená zákonom

Ich organizačná štruktúra je regulovaná právom

Stojí za nimi donucovacia moc štátu

1.1.3.Samospráva

Územná (miestna) samospráva

K základným definíciám patrí uvedená v diele Teória politiky Porubčana a spol.

Samospráva je formou usporiadania spoločnosti alebo jej častí, kedy o prijatých

opatreniach rozhodujú bezprostredne tí, ktorých sa opatrenia týkajú. Cieľom samosprávy je

sprehľadniť a maximálne priblížiť rozhodovanie k tým, o ktorých sa rozhoduje.

Maes (1997) považuje samosprávu za nenahraditeľný prostriedok, pomocou ktorého

sa verejná politika a verejné služby dostávajú do priamej pôsobnosti občanov. Nesmieme

však zabudnúť, že samospráva je vždy a všade zdrojom napätí, lebo popri nej vykonávajú

svoju činnosť i ústredná vláda, ústredné orgány a samozrejme miestne orgány. Z hľadiska

efektívneho riadenia a poskytovania verejných služieb občanom je nevyhnutné, aby

miestne orgány tvorili organický celok a aby ich činnosť bola čo najširšia.

Európska charta miestnych samospráv (1985) definuje miestnu samosprávu ako

výraz práva a schopnosti miestnych orgánov, aby v medziach daných zákonom, v rámci

svojej zodpovednosti a v záujme miestneho obyvateľstva spravovali a regulovali podstatnú

časť verejných záležitostí.

Škultéty (2008) uvádza, že samospráva predstavuje vo verejnej správe výkonné

pôsobenie a ovplyvňovanie spoločenského života prostriedkami neštátneho charakteru. 11

Takto chápaná samospráva nie je a nemôže byť totožná so štátnou správou, a to

predovšetkým vzhľadom na povahu mocenskej podstaty štátnej správy. Štátna správa sa

však so samosprávou podieľa na úlohách a má zodpovednosť za realizáciu verejných

záležitostí.

Komunálny informačný systém samospráv konštatuje o samospráve, že pre

samosprávu pojem „relatívnej“ nezávislosti a samostatnosti na strane jednej a štátneho

dohľadu na strane druhej znamená, že vzniká a uskutočňuje sa na základe práva (zákona) a

pod štátnym dohľadom zákonnosti („právnosti“) jej rozhodnutí a postupov. Pritom nie je

štátnym orgánom (predovšetkým orgánom štátnej správy) podriadená - pôsobí v právne

vymedzenom rámci samostatne.

Samospráva (vrátane miestnej samosprávy) ako predmet záujmu vedy správneho práva

hľadá preto všeobecné prístupy v minulosti (rakúsko-uhorské právo, uhorské právo, právo

Československej republiky) a taktiež v zahraničných skúsenostiach.

M. Halásková (2004) sumarizuje 4 typy správneho usporiadania miestnej

samosprávy na území Európskej únie:

Severoeurópsky systém (Švédsko, Dánsko, Fínsko)

Miestna správa má veľký stupeň samostatnosti spojený s  príjmom

z miestnych daní.

Stredoeurópsky systém (Nemecko, Rakúsko)

Miestna správa je menšia a ich veľkosť a právomoci sa od seba líšia.

„Napoleonský systém“ (Francúzko, Španielsko, Taliansko, Nizozemsko)

12

Miestna správa je kontrolovaná viac menej starostom, ktorý je menovaný

ústrednými orgánmi, často existujú štyri stupne, kde má stredný stupeň

dôležitú koordinačnú úlohu.

Záujmová samospráva

Posluch uvádza ,že samosprávne spoločenstvo môže byť definované aj inými

podstatnými znakmi profesijnou, záujmom a pod. Sú to najmä rôzne komory, ktoré majú

v štátoch zvyčajne značnú tradíciu. Túto záujmovú samosprávu možno rozdeliť na:

a) Profesijnú- advokátske komory, liečebné a podporné fondy

b) Národnostnú- v národnostne zmiešaných štátoch

c) Ekonomickú- družstvá

d) Spoločenskú- záujmové organizácie, združenia a spolky

e) Politickú- politické strany a hnutia

f) Zmiešanú- vysokoškolská samospráva

Škultéty (2008) Konštatuje, že záujmová samospráva nepredstavuje ucelený,

vnútorne usporiadaný systém či jednoznačne právnopolitický inštitút.

1.1.4. Verejnoprávne korporácie

Škultéty (2008) konštatuje, že verejnoprávne inštitúcie predstavujú jeden zo

základných pojmov verejnej správy. Pojem verejnoprávne korporácie je v európskom

práve pojmom pozitívnoprávnym. Autor poukazuje na požiadavky súčasných

predstaviteľov správneho práva na konštituovanie verejnoprávnej korporácie nasledujúcimi

kritériami:

13

Vôľa zákonodarcu

Dôvod vzniku

Povaha činností

Niektoré výsady verejnej moci

Kosorín (1999) vidí verejnoprávne korporácie ako štruktúrnu časť verejnej

správy. Podľa Kosorína rozširujú rozsah verejnej správy, jej organizáciu, zabezpečujú

úlohy.

Podľa Pomača a spol. (2002) nazývame verejnoprávne korporácie subjektom

verejného práva s vlastnou spôsobilosťou a s členstvom. Subjektivita verejnoprávnych

korporácií je často právne upravená tak, aby sa korporácie venovali predovšetkým veciam

verejného záujmu.

1.2. Decentralizácia

Nížňanský definoval decentralizáciu ako zodpovednosť za zabezpečovanie jasne

vymedzených verejných služieb a za vytváranie podmienok pre rozvoj Slovenska bude

odovzdaná miestnej samospráve a samospráve vyššieho územného celku

Na základe zlepšenia podmienok v administratíve po komunistickom režime, resp.

po roku 1989 bola vyvinutá snaha na zabezpečenie sociálnych a ekonomických

podmienok.

Táto zmena ako to uvádza Klimovský popísal priebeh decentralizácie

nasledovne: Nový systém inštitúcií sa rozvíjal v porovnaní s odstránením takzvaných

starých princípov veľmi pomaly a navyše celkom často v chaotickom a nestrategickom

štýlom.

Marišová uvádza, že vytvorenie Vyšších územných celkov ako aj presun

kompetencií štátnej správy na samosprávu vyplýva z výsledku decentralizácie

14

Sharpe (1979) konštatuje, že ani negatívne javy nespochybňujú dôležitú funkciu

decentralizácie, najmä pokiaľ ide o menšie samosprávne jednotky. Presun úloh, finančných

zdrojov kompetencií z jednotlivcov na celok, systém služieb a zariadení ľahko prístupných

všetkým občanom a napokon potvrdenie identity komunít- to všetko sú dôležité

skutočnosti, ktoré verejná správa nemôže brať na ľahkú váhu.

Podľa Malíkovej (1997) sa proces decentralizácie moci priamo dotýka aj posilnenia

právomocí miestnej samosprávy. Avšak presun ďalších kompetencií na samosprávy sa

viaže na ich schopnosť prevziať zodpovednosť za výkon kompetencií a z existujúcich

finančných prostriedkov vytvoriť primerané administratívne a organizačné podmienky na

zvládnutie ich výkonu. , obce, občana v záujme dosiahnutia zodpovedajúcej kvality

verejných služieb poskytovaných čo najbližšie k občanovi.

Konštatuje tiež, že zmyslom každej reformy verejnej správy v moderných

demokraciách je usporiadanie vzťahov štátu

Podľa Maesa (1997) bola decentralizácia potrebná, pretože ak sa vynorí naliehavý

problém na miestnej úrovni, ktorý súvisí s verejnými službami alebo s verejnoprospešnou

činnosťou, miestna spáva naň môže reagovať oveľa pružnejšie ako centrálna vláda.

Niektorí autori uvádzajú potrebu decentralizácie ako upevnenie jedného z hlavných

princípov Európskej únie, subsidiarity, a ako podmienku demokracie.

Zillera (1993) konštatuje, že existuje veľká skepsa k tomu, aby atribút

decentralizácie bol priraďovaný k akémukoľvek prenášanie právomoci na nižšiu úroveň.

Pojem decentralizačné reformy zahrňujú štyri neoddeliteľné aspekty:

Vymedzovanie územných jednotiek, s ktorými sa nakladá nielen ako s časťou

štátneho územia, ale aj ako s územím spravovaným miestnou vládou

Určenie, ktoré bude reprezentované miestnou vládou a rešpektované štátnym

centrom

Vytvorenie predpokladu pre to, aby miestne orgány mohli byť vytvárané

a obsadzované tou z demokratických procedúr, ktorá miestnej komunite

najviac vyhovuje

15

Zaručenie právnej integrity miestnych vlád, najmä modernizácia

komunálnych práv a preukázanie práv jednotlivcom a miestnym

spoločenstvám s účinnou súdnou ochranou

Decentralizácie a konsolidačné reformy prebiehali nielen v štátoch bývalého

socialistického režimu, ale aj v ostatných štátoch Európy.

Na základe internetového recenzovaného časopisu, Acta politologica, v ktorom

uverejnil D. Klimovský (2010) následné členenie konsolidovaných reforiem v štátoch

Európy: možno rozlíšiť niekoľko skupín krajín:

krajiny, v ktorých bola implementovaná jednorazová konsolidačná reforma

(napríklad Grécko)

krajiny, v ktorých prebehla viac než jedna konsolidačná reforma (napríklad Švédsko,

Dánsko)

krajiny, v ktorých prebieha kontinuálna konsolidácia (napríklad Holandsko)

krajiny, v ktorých prebehla dezintegračná vlna vedúca k vyššej fragmentácii obecnej

štruktúry a následná konsolidačná reforma (napríklad Macedónsko)

krajiny, v ktorých neprebehla konsolidačná reforma po roku 1989, no ktoré si zachovali

konsolidovanú štruktúru z obdobia socializmu (napríklad Bulharsko, Poľsko)

krajiny, v ktorých došlo k dezintegrácii vyvolávajúcej vysokú mieru fragmentácie, no

nie k implementácii konsolidačnej reformy (napríklad Slovensko, Česká republika)

1.3. Verejná správa v Česku Poľsku a Maďarsku

Parmová (2010) Česko - Štátna správa v Českej republike je primárne

predstavovaná štátom a jeho autoritami. Nositeľom štátnej správy je štát, a vykonávateľom

sú štátne orgány, ktoré zabezpečujú verejnú správu v mene štátu. Štátnu správu možno

rozdeliť na :

16

1. centrálnu- ministerstvá, centrálne orgány pod kontrolou vlády, špeciálne úrady

podriadené centrálnym úradom,

2. regionálnu - vyšší územný celok, má právo samosprávy, v Česku 13 regiónov

a špeciálny je hlavné mesto Praha

3. miestnu samosprávu- vidiecke obce a mestá

Parlinská (2010) Poľsko- Verejná správa je vykonávaná na troch úrovniach:

1. centrálna štátna správa

2. regionálna

3. miestna samospráva

Miestne správy sú vzájomne nezávislé, ich nezávislosť je subjektom súdnej

ochrany garantovanej ústavou.

Každý stupeň miestnej správy v Poľsku má tri inštitúcie: legislatívny orgán, dozorný

orgán, výkonný orgán.

Baczi (2010) Maďarsko - Verejná správa sa vykonáva na dvoch úrovniach:

1. centrálna- riadená vládou , ministerstvá a parlament

2. miestna - (obce a územné celky)-, miestne samosprávy sú právne osoby

a zabezpečujú svoje vlastné organizačné a prevádzkové predpisy. Samospráva obce

a miestne samosprávy nie sú vzájomne podriadené, spolupracujú.

1.4. Rozhodovacie procesy vo verejnej správe

Machajová a spol (2009) sumarizuje hierarchicky usporiadané právne predpisy

v SR z hľadiska právnej sily:

1. Ústava SR a ústavné zákony NRSR

2. Zákony NRSR

3. Nariadenia vlády

4. Vyhlášky, opatrenia ministerstiev

5. Právne predpisy územných (miestnych) orgánov štátnej správy

6. Všeobecne záväzné nariadenia vyšších územných celkov

17

7. Všeobecne záväzné nariadenia obcí, miest a mestských častí ( Bratislava,

Košice)

Všeobecne záväzné nariadenia obcí a vyšších územných celkov. Právo tvoriť tzv.

komunálne právo zaručuje územnej samospráve priamo Ústava SR. Územná samospráva

ako nositeľ verejnej moci je oprávnená uskutočňovať svoju pôsobnosť súhrnom rôznych

verejnomocenských prostriedkov, medzi ne patrí aj normotvorná právomoc.

Pomač a spol. (2002) uvádza, že učebnice väčšinou ponúkajú nasledovnú

postupnosť:

1. Identifikácie cieľov a predpokladov

2. Formulácia alternatív

3. Hodnotenie alternatív

4. Výber správnej alternatívy

Výber medzi alternatívami je chápaný ako jadro rozhodovacieho procesu, a to

spravidla v dimenzií rozhodovania v podmienkach neistoty či rizika.

Autor sa zamýšľa tiež nad správnosťou a právnosťou rozhodnutí verejnej správy.

Rozhodovací proces (decision making) je procesom, ktorého sa zúčastňuje rada subjektov

a záujmových skupín.

Pre posun z rozhodovacích procesov na aplikáciu politiky (policy making) je

charakteristické procedurálne, až technologické vysvetlenie stability rozhodovacieho

systému na základe procesov učenia a adaptácie.

Škultéty (2008) uvádza, že legislatívny proces by mal byť skutočnou vedeckou

analýzou, kde by sa na základe rešpektovania metodologických prístupov, ktoré sa vo

všeobecnosti uplatňujú v každej vedeckovýskumnej činnosti, podrobne analyzovala

doterajšia právna úprava a na základe gnozeológie a vedeckej prognózy budúceho obdobia.

O efektívnosti administratívnoprávnych noriem môžeme hovoriť vtedy, keď súlad

a vzťah medzi cieľom a výsledkom je čo najpriaznivejší.

18

Machajová a spol (2009) konštatuje, že normotvorný správny akt predstavuje

právne formy činnosti verejnej správy s normatívnym zameraním., prostredníctvom

ktorého sa realizuje obsah zákonov vnútri verejnej správy cestou využitia a uplatnenia

príslušných výkonných a nariaďovacích oprávnení správneho orgánu.

Machajová a spol (2009) popisuje riadenie výkonu správy, ktoré sa uskutočňuje

formou:

Vydávania smerníc, inštrukcií, metodologických pokynov, návodov, vzorov

a tlačív voči podriadeným orgánom

Výberu, odbornej prípravy a doškoľovania zamestnancov nižších orgánov

Vymenúva a odvoláva vedúcich

Financovania, centrálneho obhospodarovania a pridávania majetku

2. Cieľ práce

Cieľom bakalárskej práce je skúmanie rozhodovacích procesov v Nitrianskom

a Trnavskom samosprávnom kraji.

Ďalším cieľom je skúmanie Trnavského a Nitrianskeho samosprávneho kraja na

základe vydávania všeobecne záväzných nariadení v rokoch 2008-2010 na území

Slovenskej republiky v oblastiach:

a) hospodárska politika

b) regionálny rozvoj

c) sociálna pomoc

d) školstvo, mládež a šport a telesná kultúra

e) územné plánovanie a životné prostredie

f) kultúra

Ďalším cieľom bakalárskej práce je skúmanie rozhodnutí vyšších územných celkov

v oblastiach:

a) Sociálnej pomoci

b) Zdravotníctva a humánnej farmácie

c) Školstva

19

d) Kultúry

Parciálnym cieľom bakalárskej práce je zameranie na realizované projekty

samospráv podporovaných Európskou úniou a to z hľadiska:

a) motivácia vybraných projektov

b) cieľ projektu

Na dosiahnutie týchto cieľov sa zameriame na charakteristiku a legislatívne

vymedzenie verejnej správy v členení na :

Samosprávu:

Územnú samosprávu

Záujmovú samosprávu

Verejnoprávne korporácie

3. Metodika práce a metódy skúmania

Objektom skúmania bakalárskej práce je územná samospráva, jej vznik procesom

decentralizácie verejnej správy na území Slovenskej republiky, zadefinovanie jej hlavných

kompetencií a ich realizácia formou fiškálnej decentralizácie a následné porovnanie

funkcionality dvoch vybraných vyšších územných celkov .

V práci sme využili viacero metód. V prvej časti bolo štúdium odbornej literatúry,

oboznamujeme sa s literatúrou rôznych autorov , ktorý sa zaoberali riešením konkrétnej

problematiky na Slovensku a v zahraničí, so zameraním na koordináciu samospráv

s Európskou úniou. Následne sa oboznamujeme s poznatkami autorov o reforme verejnej

správy , oboznamujeme s potrebou decentralizácie, a načrtávame aplikáciu reformy na

územie Slovenskej republiky.

V ďalšej časti využívame metódu

Analýzy

Právnej bázy vzniku územnej samosprávy

Kompetencie plynúce zo zákonov o  pôsobnosti územnej samosprávy

Všeobecne záväzné nariadenia

Koordinácia s Európskym spoločenstvom20

Komparácie vybraných vyšších územných celkov v oblasti:

všeobecne záväzných nariadení

realizovaných projektov

Syntézy

Na vyhodnotenie výsledkov predchádzajúcej analýzy a komparácie a ich

zlúčenie do logického záveru efektívnosti rozhodovacích procesov

súčasných vybraných samospráv.

Zdroje informácií, prostredníctvom ktorých sme získali materiál na kreovanie

bakalárskej práce :

Primárne zdroje :

Konzultácie so zamestnancami VÚC

Internetové stránky VÚC

Sekundárne zdroje:

Ústava SR

Zákon č. 575/2001 Z.z o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej

správy

č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy

č.302/2001 Kompetencie vyšších územných celkov vyplývajú zo

zo samosprávnych krajoch

č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy

č. 416/2001 Z.z. , o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na

obce a na vyššie územné celky,

č.71/1967 Zb, o správnom konaní

Rokovací poriadok NSK a TTSK

Archív rokovaní zastupiteľstva 2008-2010

21

22

4. Vlastná práca

4.1. Vznik samospráv na území Slovenskej republiky

Ústava Slovenskej Republiky prijatá v roku 1993 dala základ pre vznik vyšších

územných celkov, na ktoré bola tendencia prenosu určitých kompetencií z štátnej správy.

Podľa výsledkov z vedeckého seminára konštatuje Marišová (2004) nasledovne :

„základom nového usporiadania verejnej správy v SR bol ústavný zákon Federálneho

zhromaždenia č. 294/ 1990 Zb., ktorým boli zrušené príslušné ustanovenia o národných

výboroch a zakotvila sa miestna samospráva na úrovni obcí, a Ústava z r. 1993 v čl. 64

ustanovila samosprávu vyšších územných celkov ako súčasť územnej samosprávy.“

Po roku 1990 sa zrušili kraje a vznikali špecializované úrady miestnej štátnej správy.

Neskôr ,1996, sa však verejná správa opäť rozšírila na trojstupňovú, a to ústredné orgány,

kraj, okres.

V roku 1998 sa vláda zaviazala podľa svojho uznesenia modernizovať fungovanie

demokratického štátu, vniesť do spoločnosti úsilie o spravodlivosť, slobodu,

zodpovednosť, solidaritu, vládu zákona, poctivosť, rešpekt pred deľbou moci, podporu

iniciatíve a aktivite ľudí.

Hlavnou úlohou reformy štátnej moci bolo :

zmenšenie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi

priblíženie sa k ich samostatnosti a spolupráce prostredníctvom

prechodu z centrálne plánovaného a riadeného hospodárstva na trhovú

ekonomiku

Tieto aktivity sú podmienené umožnením vstupu Slovenskej republiky

do EU, NATO a OECD.

Zníženie výdavkov zo štátneho rozpočtu vytvorením vlastného

financovania samospráv.

Decentralizácia prebiehala z viacerých hľadísk, a to z politického, finančného, ale aj

z hľadiska prenosu kompetencií. Na území Slovenskej republiky sa vytvoril tzv. „duálny

23

model“, čo znamená, že verejnú správu vykonáva aj orgány štátnej moci, ale aj organy

územnej samosprávy.

Obr.1: Systém verejnej správy a jeho tri základné subsystémy

Zdroj: D. Klimovský, Základy verejnej správy

V roku 2000 schválila vláda Koncepciu decentralizácie a modernizácie verejnej

správy. Podľa tejto koncepcie prinesie decentralizácia úspech len vtedy, ak sa bude

uskutočňovať vo všetkých sektoroch súčasne, v oblasti hospodárskej, právnej, verejných

financií a sociálnej.

Hlavným cieľom tejto koncepcie bol prenos pôsobností na územnú samosprávu,

a tým aj zníženie výdavkov na verejnú správu zo štátneho rozpočtu.

Samospráva zodpovedá za oblasti ktoré sú jej zákonom dané, jej rozhodovanie je

nezávislé od štátu, k výkonu funkcie má k dispozícií vlastné finančné zdroje, a to daň

z motorových vozidiel a daň z fyzickej osoby.

Pri vytváraní samospráv sa do úvahy berie hlavné princípy európskej únie, a to

princíp subsidiarity, čo znamená, že problémy by mali riešiť tí, ktorých sa týkajú, resp. sú

k nim najbližšie. V prípade samospráv sú to občania, ktorí sa môžu zúčastňovať na

participácií. A vytvorenie občianskej participácie je nutné držať sa transparentnosti.

24

Verejná správa má povinnosť širokej verejnosti zverejniť informácie, ktoré sú včasné

a zrozumiteľné a tým začala tiež boj proti korupcii.

Ďalším princípom, ktorému by sa mala verejná správa prispôsobiť je flexibilita.

Reagovanie na zmeny, či už v štáte alebo medzinárodnom meradle. Reagovanie na potreby

obyvateľov, regiónu.

K súčasným samosprávnym celkom patrí vyšší územný celok a obce. Kompetencie

obcí vyplývajú zo z. 369/1990 Z.z. v znení neskorších predpisov, o obecnom zriadení,

ktorý vymedzuje hlavné náležitosti obce, č.138/1991 Z.z. o majetku obcí, o majetkovom

postavení a hospodárení obce s majetkom. Kompetencie vyšších územných celkov

vyplývajú zo z. č.302/2001 o samosprávnych krajoch, ktorý určuje hlavnú podstatu

vyššieho územného celku, jeho majetok upravuje zákon 446/2001. Prechodom pôsobností

zo štátu na samosprávy sa zaoberá zákon č.416/2001 Z.z.

Podľa Ústavy Slovenskej republiky je obec a vyšší územný celok sú samostatné

územné samosprávne a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú

na ich území trvalý pobyt. Vyšší územný celok disponuje vlastnými symbolmi: erb, vlajka

a pečať.

Obe samosprávy sú právnickými osobami, to znamená, že disponujú vlastným

majetkom, môžu s nim podnikať. Medzi príjmy obcí patria aj miestne dane- daň

z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie,

daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za jadrové zariadenie,

daň za vjazd a zotrvanie vozidla v historickej časti mesta, za komunálne odpady a drobné

stavebné odpady. Príjmom VÚC je daň z motorového vozidla.

Príjmom sú tak isto aj štátne dotácie v medziach zákona. Všetky príjmy samospráv

upravuje zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy:

1. rozpočty územnej samosprávy, rozpočet obce

2. rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, zostavovanie

a schvaľovanie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného

celku,

3. finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a štátnym

rozpočtom a rozpočtami vyšších územných celkov, finančné vzťahy medzi

rozpočtami obcí a rozpočtami vyšších územných celkov navzájom, ako aj 25

finančné vzťahy rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov k iným

právnickým osobám a fyzickým osobám. (e-pravo.sk)

Zo zákona 416/2001 Z.z. , o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej

správy na obce a na vyššie územné celky, vyplývajú pôsobnosti, ktoré prechádzajú na

obce podľa §2 v oblasti pozemných komunikácií, vnútornej správy matriky, sociálnej

pomoci, územného plánovania a stavebného poriadku, ochrany prírody, školstva, telesnej

kultúry, cestnej dopravy, civilnej ochrany, sociálnej pomoci, územného plánovania,

školstva, telesnej kultúry, divadelnej činnosti, múzeí a galérií, osvetovej činnosti, knižníc,

zdravotníctva, humánnej farmácie, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu, divadelnej

činnosti , zdravotníctva, regionálneho rozvoja, a cestovného ruchu. Na samosprávne kraje

prechádzajú pôsobnosti na úseku pozemných komunikácií, dráh.

Pôsobnosti vyššieho územného celku krajov sa vzájomne nevylučujú a ich územie je

totožné to znamená že na území Slovenskej republiky sa nachádza osem celkov:

1. Banskobystrický vyšší územný celok,

2. Bratislavský vyšší územný celok,

3. Košický vyšší územný celok,

4. Nitriansky vyšší územný celok,

5. Prešovský vyšší územný celok,

6. Trenčiansky vyšší územný celok,

7. Trnavský vyšší územný celok,

8. Žilinský vyšší územný celok.

26

Obr.2: Rozdelenie Slovenskej Republiky na vyššie územné celky (kraje) a okresy- podľa

Nuts 3

Zdroj: ˂ http://www.ueos.sk/mvrr.sr/isvov/s6/nutsinfo.htm˃

Na Slovenskej Republike sa nachádza 2 891 obcí a z toho so štatútom mesta 138.

Medzi hlavné úlohy obce kompetencie, ktoré im zveruje zákon o obciach a tiež patrí

vydávanie všeobecne záväzných nariadení, organizácia zhromaždení obyvateľov obce,

využívanie majetku na podnikateľskú činnosť a snaha zveľadenia obce.

Vyšší územný celok má väčšiu pôsobnosť ako obec, čo sa odvíja aj na

kvantitatívnom a kvalitatívnom množstve základných úloh ako sú regulácia rozpočtových,

príspevkových organizácií, územné plánovanie, sociálne, ekonomické a kultúrne

zabezpečenie obyvateľov, rozvoj cestovného ruchu, riešenie problémov obcí, spolupráca

s ostatnými celkami a obcami, upevnenie ochrany životného prostredia.

27

4.2. Nitriansky samosprávny kraj verzus Trnavský samosprávny kraj

4.2.1. Trnavský samosprávny kraj –základná charakteristika

Trnavský samosprávny kraj sa nachádza na západnom Slovensku, susedí

s Trenčianskym, Nitrianskym a Bratislavským samosprávnym krajom. Prírodné

podmienky kraja sú rôznorodé, podunajská nížina je ohraničená Malými Karpatmi a na

severozápade doň siaha záhorská nížina. Nachádzajú sa tu úrodná černozeme, pieskové

duny a borovicové lesy hlavne na Záhorí. Región je bohatý na vodné zdroje. Naj juhu sa

nachádza vodné dielo Gabčíkovo rieke Dunaj, známe výrobou elektriny.

Obr.3: Trnavský samosprávny kraj

Zdroj: trnava-vuc.sk

Celková rozloha kraju je 4148 km2 (8,5% z rozlohy SR), administratívne sa člení na

sedem okresov: Dunajská Streda s rozlohou 1075km2, Galanta 641km2, Hlohovec 267km2,

Piešťany 381km2, Senica 684km2, Skalica 359km2, Trnava 741km2.

Počet obcí na území kraja je 251 z toho so štatútom mesta 16 (Trnava, Dunajská

streda, Šamorín, Veľký Meder, Galanta, Sereď, Sládkovičovo, Hlohovec, Leopoldov,

Piešťany, Vrbové, Senica, Šaštín - Stráže, Skalica, Holíč, Gbely ). Počet obyvateľov je

28

561 525 a hustota osídlenia 135,4 obyvateľov na km2. Počet žien je vyšší ako počet mužov

v každom okrese. V mestách žije 271 596 obyvateľov a v obciach 289 929 obyvateľov.

Zastúpené sú všetky národnostné menšiny charakteristické pre SR:

Maďarská, rómska, česká ,moravská, sliezska, rusínska, ukrajinská, nemecká,

poľská, ruská menšina. Miera evidovanej nezamestnanosti v celom kraje je 8,37%,v

nasledujúcej tabuľke môžeme vidieť, že najvyššie hodnoty dosahuje v okrese Senica

a najnižšie v okrese Galanta.

Tab.1 : Miera evidovanej nezamestnanosti podľa územie, pohlavia a roku v TTSK

  Spolu2010

Trnavský kraj 8,17Okres Dunajská Streda 11,01Okres Galanta 6,29Okres Hlohovec 7,87Okres Piešťany 6,98Okres Senica 10,92Okres Skalica 8,76Okres Trnava 6,15

Zdroj: statistics.sk

Na území Trnavského samosprávneho kraja je zastúpený hlavne automobilový,

elektrotechnický, hutnícky, chemický, sklársky priemysel. K najhlavnejšiemu odvetviu

patrí automobilový priemysel v zastúpení PSA Peugeot Citroën. Elektrotechnický

priemyswel reprezentuje SAMSUNG Electronics Slovakia s.r.o. výroba plazmových

televízorov, reproduktorov , monitorov, SONY Slovakia s.r.o.. Zlievareň Trnava s.r.o.

zastupuje hutnícky priemysel. Chemický priemysel Tatrachema Trnava- výroba čistiacich

a chemických prostriedkov , Chemolak Smolenice.

Sklársky priemysel reprezentuje John´s Manville Slovakia s.r.o. Strojársky priemysel

ŽOS Trnava- oprava železničných vozňov , ZF SACHS Slovakia a.s.- výroba a oprava

spojok hydrodynamických meničov pre motorové vozidlá. Potravinársky priemysel patrí

medzi najproduktívnejšie odvetvie. Z celkovej rozlohy je 70,9% poľnohospodárska pôda.

29

Najviac je rozvinuté spracovanie mlieka a mäsa, produkcia mliečnych a mäsových

výrobkov, cukru, cukroviniek, trvanlivého pečiva a šumivých vín.

Energetika je samostatnou kapitolou v priemysle, medzi hlavných reprezentantov

patrí Vodné dielo Gabčíkovo na výrobu elektrickej energie, ale aj Jadrová elektráreň

Jaslovské Bohunice. Významný a preslávený je cestovný ruch, hlavne čo sa týka

zastúpenia rekreačných a rehabilitačných pobytov v Piešťanoch, Smrdáky.

Infraštruktúra zohráva dôležitú úlohu z hľadiska celkového rozvoja územia.

Železničná doprava zohráva v kraji významnú úlohu. Dĺžka železničnej trate v trnavskom

regióne je 304,45 km. Najhlavnejšie dopravné trasy sú Bratislava - Žilina, Trnava – Kúty,

ktorá predlžuje južný železničný ťah na ČR. Nachádzajú sa tu tiež dôležité dopravné ťahy :

Diaľnica D1 – Bratislava - Trnava – Trenčín – Žilina – Prešov – Košice a Rýchlostné

cesty -R1 – Trnava–Nitra a R7 –Bratislava (D4)– Dunajská Streda .

4.2.2. Nitriansky samosprávny kraj- základná charakteristika

Samosprávny kraj sa nachádza na západnom Slovensku, susedí s Trnavským,

Trenčianskym a Banskobystrickým krajom. Nachádza sa na podunajskej nížine. Na severe

zasahuje do nížiny pohorie Tríbeč a na severovýchode časť štiavnických vrchov a pohorie

Pohronský Inovec. Podunajská nížina je známa svojou úrodnou poľnohospodárskou pôdou

a taktiež riečnym Žitným ostrovom, ktorý tvorí rieka Dunaj a Malý Dunaj. Okrem

uvedených riek preteká cez územie samosprávneho kraja aj najdlhšia rieka Slovenska Váh,

ale aj Nitra, Hron, Ipeľ, Žitava.

Obr.3:Nitrianskysamosprávny kraj

30

Zdroj: unsk.sk

Nitriansky samosprávny kraj má rozlohu 6 343,84 km². Administratívne sa kraj člení

na 7 okresov s rozlohou Komárno1100km2, Levice 1551km2 Nové Zámky 1347km2, Šaľa

355,9km2,  Nitra 870km2, Topoľčany 597km2 a Zlaté Moravce 521km2 . (29)

Hustota obyvateľov je 111,2 obyvateľov na km2 . Na území sa nachádza 354 obcí,

z ktorých 15  má štatút mesta ( Nitra, Hurbanovo, kolárovo, Komárno, Levice, Nové

Zámky, Šaľa, Šahy, Štúrovo, Šurany, Tlmače, Topoľčany, Vráble, Zlaté Moravce,

Želiezovce).

V mestách žije 329 054 obyvateľov a v obciach 376 607. Na území sú zastúpené

všetky národnostné menšiny, z ktorých dominantná je maďarská, ktorá sa blíži k počtu

200 000 obyvateľov.

Miera evidovanej nezamestnanosti dosahuje v celom Nitrianskom kraji 11,6%,

v nasledovnej tabuľke je znázornená pre určité okresy patriace do uvedeného kraju.

Z uvedenej tabuľky usudzujeme, že najvyššiu hodnotu evidovanej nezamestnanosti

dosahuje okres Komárno a naopak najnižšie percento evidovaných v okrese Nitra.

31

Tab.2: Miera evidovanej nezamestnanosti podľa územia, pohlavia a roku v NSK

 Spolu2010

Nitriansky kraj 11,76Okres Komárno 16,34Okres Levice 14,55Okres Nitra 7,52Okres Nové Zámky 12,48Okres Šaľa 10,11Okres Topoľčany 11,00Okres Zlaté Moravce 10,31

Zdroj: statistics.sk

Nitriansky kraj patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším

poľnohospodárskym centrám Slovenskej republiky. Okrem potravinárskeho odvetvia má

významnú rolu aj chemický priemysel v zastúpení Duslo Šaľa, ktoré sa špecializuje na

výrobu hnojív európskeho významu a zohráva rolu globálneho dodávateľa gumárenských

chemikálií, okrem toho vyrába Duslo Šaľa polyvinylacetátové a polyakrylátové lepidlá a

disperzie a rôzne ďalšie špeciálne produkty.

Na juhu Nitrianskeho kraja v Komárne sídli spoločnosť Slovenské lodenice a.s. , ktoré

reprezentujú Slovensko vo vývoji a stavbe viacúčelových riečnych a námorných lodí.

V meste Tlmače sa nachádzajú Slovenské energetické strojárne, ktoré sa špecializujú na

výrobu parných kotlov na spaľovanie biomasy, uhlia, oleja a plynu, taktiež ponúkajú

služby v energetike ako vývoj, projektovanie, výrobu, montáž a uvedenie do prevádzky.

Oblasť energetiky je zastúpená tiež Jadrovou elektrárňou Mochovce, ktorá dodáva 10%

spotreby elektrickej energie na Slovensku. Zastúpenie papierenského priemyslu

v nitrianskom kraji sa nachádza v meste Štúrovo.

V centre Nitrianskeho samosprávneho kraja, v meste Nitra sa nachádza priemyselný

park a taktiež neďaleko vo Vrábľoch prvý priemyselný park na Slovensku.

Najvýznamnejším dopravným uzlom kraja je krajské mesto Nitra, kde sa križujú tri cesty

prvej triedy z Bratislavy , Prievidze, Komárna, a rýchlostná cesta Trnava- Nitra- Banská

32

Bystrica. Severojužné prepojenie Nitrianskeho kraja zabezpečuje železničná trať Prievidza-

Nové Zámky.. Nové Zámky sú najväčším železničným uzlom tohto kraja. Kraj je prístupný

taktiež leteckou dopravou a to cez letisko v Nitre-Janíkovciach, ktoré v roku 1998 získalo

štatút medzinárodného letiska pre nepravidelnú leteckú dopravu. Dunajom je zabezpečené

prepojenie Slovenska so štátmi juhovýchodnej a západnej Európy, je súčasťou vodnej

cesty Dunaj- Mohan- Rýn. Prístav celoštátneho významu tu tvorí mesto Komárno.

4.3. Rozhodovacie procesy vo vybraných samosprávach

4.3.1. Zastupiteľstvo samosprávneho kraja

Podľa zákona 302/ 2001Z.z., zákon o samospráve vyšších územných celkov v znení

neskorších predpisov, môže samospráva vydávať Všeobecne záväzné nariadenia (ďalej len

VZN), ktoré nesmú byť v rozpore s Ústavou Slovenskej Republiky, so zákonmi,

nariadeniami vlády a medzinárodnými zmluvami.

Prijímať VZN môže len Zastupiteľstvo samosprávneho kraja, ktoré tvoria poslanci,

riadne zvolení v priamych voľbách. Ich funkčné obdobie zaniká sľubom novozvoleného

zastupiteľstva. Počet poslancov tvoriacich zastupiteľstvo v TTSK je 40 a v NSK je 53.

Rokovací poriadok každého samosprávneho kraja upravuje zvolanie, prípravu,

priebeh a obsah rokovania, spôsob uznášania sa a prijímania uznesení a nariadení

zastupiteľstva, vrátane spôsobu kontroly ich plnenia a zabezpečenia úloh.

Zákon č 302/2001 Zz. v znení neskorších predpisov, o samospráve vyšších

územných celkov upravuje pôsobnosť zastupiteľstva samosprávneho kraja.

Zastupiteľstvu je vyhradená právomoc uznášať sa na VZN a prijímať ich, určovať

zásady hospodárenia s majetkom samosprávneho kraja, schvaľovať program sociálneho,

ekonomického a kultúrneho rozvoja, regionálne rozvojové plány a programy, ako aj

územnoplánovacie podklady a územné plány regiónov .

Schvaľovať rozpočet samosprávneho kraja a jeho zmeny, kontrolovať čerpanie rozpočtu

a schvaľovať záverečný účet , ako aj rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky.

Medzi úlohy zastupiteľstva patrí tiež zvolávanie referenda, zriaďovanie, zakladanie,

zrušovanie a kontrolovanie právnických osôb, volenie a odvolávanie predsedu samosprávneho

33

kraja, zriaďovanie komisií a iných orgánov Zastupiteľstva, volenie na šesť rokov a odvolávanie

hlavného kontrolóra, určovanie odmeny poslancom a členom komisií, zriaďovanie Úradu

samosprávneho kraja a jeho organizačnú štruktúru, schvaľovanie rokovacieho poriadku

zastupiteľstva ,volenie a odvolávanie Rady a určovanie počtu poslancov na celé volebné

obdobie.

Riadne zasadnutie zastupiteľstva sa zvoláva minimálne raz za dva mesiace, alebo podľa

harmonogramu práce. Vedie ho a poslancov zvoláva predseda úradu samosprávneho kraja.

Pričom návrh programu zasadnutia sa doručí poslancom písomne. Program zasadnutia vyplýva

z aktuálnych potrieb a činností samosprávneho kraja.

Rokovanie zastupiteľstva samosprávneho kraja je vždy verejné okrem situácií, keď

ide o štátne tajomstvo. Zastupiteľstvo je schopné uznášať sa, len ak je prítomná

nadpolovičná väčšina poslancov. Na zasadnutí je vytvorená prezenčná listina, do ktorej sa

zapíšu všetci prítomný poslanci a hostia a písomná zápisnica, ktorá obsahuje záznam o

tom, kto rokovanie viedol, počet prítomných poslancov, obsah rokovania, stručný obsah

vystúpenia rečníkov, prijaté uznesenia a výsledky hlasovania o nich. PO ich overení

zabezpečí úrad ich zverejnenie.

Pred prijatím rozhodnutia si môže zastupiteľstvo vyžiadať názor komisií. Počas riadneho

zasadnutia sa píše zápisnica, ktorá je na konci zasadnutia k nahliadnutiu poslancom. (Rokovací

poriadok TTSK a NSK).

4.3.2. Tvorba Všeobecne záväzných nariadení

Po dostatočnej diskusii k daným návrhom, ktoré obdržali poslanci pred zasadnutím

zastupiteľstva, nasleduje hlasovanie poslancov, ktoré môže byť verejné alebo tajné. Po

hlasovaní sa hneď oznámia výsledky nasledovne: koľko poslancov bolo za, proti a koľko

sa zdržalo hlasovania. Bezprostredne po vyhlásení výsledku je možné udeliť námietku

voči výsledku hlasovania.

Ak zastupiteľstvo neprijme ani jeden z variant návrhov a má k nariadeniu viacero

zásadných výhrad a podmienok, rozhodne zastupiteľstvo o stiahnutí materiálu z rokovania

a vráti ho na riadne prepracovanie.

Uznesenie zastupiteľstva je prijaté, ak kladne hlasuje nadpolovičná väčšina

prítomných poslancov, pri VZN musí byť trojpätinová väčšina všetkých poslancov. Prijatý

návrh musí podpísať predseda samosprávneho kraju, no ak sa domnieva, že prijatý návrh

34

nie je v súlade so zákonom SR , alebo nie je verejnoprospešný, môže ho predložiť

zastupiteľstvu na opätovné prerokovanie.

VZN samosprávneho kraja sa bezodkladne zasiela každej obci na svojom území a

Krajskému úradu. Uznesenia a VZN sa zverejňujú prostredníctvom mediálnych

komunikácií : úradný oznam, obecný rozhlas, tlač, internet a pod.

4.3.3. Všeobecne záväzné nariadenia NSK v rokoch 2008-2010

Na základe informácií získaných zo zverejnených údajov zo zápisnice zasadnutia

zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraju môžeme zakomponovať oblasti, ktorých

sa týkajú VZN nasledovne:

a) hospodárska politika

Každoročne rokuje zastupiteľstvo o výške dani z motorových vozidiel, ktorá je

upravená VZN o dani z motorových vozidiel NSK. Pre rok 2010 zvýšila daň o 10% podľa

odporúčania komisie NSK , aj keď rada NSK pripravila variant pre 12-13% zvýšenie. Po

diskusií a porovnaní s inými krajmi poslanci odhlasovali 10% zvýšenie dane z motorových

vozidiel.

b) regionálny rozvoj

VZN č. 3/2009 Nitrianskeho samosprávneho kraja o poskytovaní dotácií z rozpočtu

NSK na podporu spolufinancovania Integrovaných stratégií rozvoja územia pre Miestne

akčné skupiny vybrané Ministerstvom pôdohospodárstva SR v opatrení Osi 4 Programu

rozvoja vidieka SR na území Nitrianskeho samosprávneho kraja sa upravuje systém

poskytovania financií na podporu spolufinancovania integrovaných stratégií rozvoja

územia pre miestne akčné skupiny.

Do uvedenej oblasti pripájame aj VZN NSK o poskytovaní dotácií z rozpočtu

Nitrianskeho samosprávneho kraja na podporu implementácie Integrovaných stratégií

miestneho rozvoja pre Miestne akčné skupiny na území Nitrianskeho samosprávneho kraja

č. 4/2009, ktoré má rovnaký obsah ako predchádzajúce, tu sa jedná o podporu

implementácie Integrovaných stratégií rozvoja územia pre Miestne akčné skupiny.

35

c) sociálna pomoc

Na rokovaní zastupiteľstva z decembra 2010 sa doplnilo VZN Nitrianskeho

samosprávneho kraja č. 7/2010, o odkázanosti na sociálnu službu, o poskytovaní

sociálnych služieb o úhradách za poskytované služby v zariadeniach sociálnych služieb v

zriaďovateľskej pôsobnosti Nitrianskeho samosprávneho kraja. Týmto VZN sa mení

a dopĺňa pôvodné VZN z 4/2008, tohto nariadenia boli doplnené sumy v Eurách a VZN č.

5/2009, ktoré vzniklo na základe implementácie nového zákona o sociálnych službách

platného od 1.1.2009, a VZN NSK č. 1/2010. Zastupiteľstvo sa na zasadnutí uznieslo na

VZN 7/2010, resp. určilo zmenu výšky úhrad za stravovanie, elektrickú energiu a podobne.

Zastupiteľstvo sa rozhodlo jasnou 3/5 väčšinou, za materiál hlasovalo 44 poslancov zo 48

prítomných poslancov.

Nasledujúce VZN, ktoré spadá pod oblasť sociálnej pomoci je VZN NSK o bližších

podmienkach registrácie poskytovateľov sociálnych služieb a o finančnej podpore

neverejného poskytovateľa sociálnej služby poskytujúceho sociálnu službu. V roku 2009

bol vznik nariadenia podmienený novelou zákona (od 1.1.2009) a toto VZN nanovo

upravuje predovšetkým podmienky registrácie verejných a neverejných poskytovateľov

sociálnej služby a taktiež finančný príspevok pre neverejného poskytovateľa sociálnej

služby pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc.

Prostredníctvom VZN č. 2/2010, ktorým sa dopĺňa VZN NSK č. 6/2009 bola

doplnená služba poskytujúca nepočujúcim tlmočníka pri vzdelávaní. Uznášanie sa na

tomto nariadení možno považovať za problémové, pretože pri prvom návrhu na VZN

nasledovali sporné námietky poslancov o potrebe tlmočníkov pre nepočujúcich, ktorú si

každý z poslancov uvedomoval, ale aj ich o odmene na hodinu tlmočenia. Uvedený

materiál na VZN bol stiahnutý na prepracovanie. A viacero článkov bolo vymenených za

nové znenie, ktoré neodporuje zákonu SR.

d) školstvo, mládež a šport a telesná kultúra

Zastupiteľstvo NSK sa uznieslo na Všeobecne záväznom nariadení NSK č.10/2010 o

poskytovaní dotácií z vlastných príjmov NSK zriaďovateľom cirkevných a súkromných

základných umeleckých škôl, jazykových škôl a školských zariadení nachádzajúcich sa na

území NSK, týmto sa mení VZN číslo 7/2008, ktoré vzniklo v nadväznosti na nový

školský zákona určuje výšku príspevku v zariadeniach. VZN č. 10 /2010 určuje zvýšenie

dotácií z 72 na 88 % pre súkromné školy.

36

O poskytnutí dotácií z rozpočtu NSKVZN na podporu kultúry a športu rozhoduje

VZN z roku 2007, ktoré bolo upravené VZN č. 1/2009 ohľadne vyúčtovaní dotácií

a evidencie zmlúv. A následne 4/2010, prešlo istými pripomienkami poslanca, ktoré boli

odsúhlasené zastupiteľstvom, a po ich odstránení bolo VZN schválené.

e) územné plánovanie a životné prostredie

Medzi najdôležitejšie VZN patrí č. 1/2008 pôvodné z roku 2007,ktorým sa vyhlasuje

záväzná časť Územného plánu veľkého územného celku Nitrianskeho kraju

f) kultúra

Na protekciu kultúrnych pamiatok sa uznieslo zastupiteľstvo na VZN o poskytovaní

dotácií z rozpočtu Nitrianskeho samosprávneho kraja na obnovu národných kultúrnych

pamiatok na území Nitrianskeho kraja „Zachráňme kultúrne pamiatky NSK“ z r. 2008 sa

menilo len vzhľadom na zmenu meny na euro, VZN 2/2009 mení uvedené nariadenie, len

z hľadiska vyúčtovania dotácií a evidencie zmlúv.

K VZN č. 3/2010  boli predložené aj námietky poslancov, čo sa týka zmien vo

formulovaní VZN.

VZN Nitrianskeho samosprávneho kraja č. 2/2008 o udeľovaní ocenení Nitrianskeho

samosprávneho kraja, v znení VZN Nitrianskeho samosprávneho kraja č. 8/2008 bolo

nariadenie pozmenené vzhľadom na prijímanie meny euro, Neskôr nariadením č. 6/ 2010

určilo organizačné zmeny úradu, respektíve prechodom oddelenia protokolu a

organizačného zabezpečenia činnosti predsedu NSK na oddelenie metodického riadenia

kultúry. Toto VZN bolo prijaté vzhľadom na kladné hlasovanie 48 poslancov z 52

prítomných, ostatní sa zdržali hlasovania.

4.3.4. Všeobecne záväzné nariadenia TTSK v rokoch 2008-2010

Na základe skúmania zasadnutí zastupiteľstva Trnavského samosprávneho kraja

viď. Kapitola 4.3.3. možno VZN rozdeliť do skúmaných oblastí :

37

a) hospodárska politika

Do tejto oblasti zaraďujeme VZN Trnavského samosprávneho kraja č. 23/2010 o

určení ročnej sadzby dane z motorových vozidiel. Poslanci každoročne určujú výšku dane

z motorových vozidiel, rovnako ako NSK sa uzniesol na 10% zvýšení dane.

b) regionálny rozvoj

V rokoch 2008-2010 neboli schválené VZN na podporu regionálneho rozvoja.

c) sociálna pomoc

Vo VZN TTSK č.18/2008 o podmienkach poskytovania sociálnych služieb a

o úhrade za poskytované služby v zariadeniach sociálnych služieb a v zariadeniach na

vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zriaďovateľskej

pôsobnosti, boli v roku 2008 zapracované články o úhrade za starostlivosť v zariadeniach

na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Toto nariadenie

bolo doplnené VZN 22/2009 TTSK, o nákladoch ktoré zvyšuje TTSK, tak isto boli

priložené materiály k pôvodne náklady a priemerné dôchodky týchto občanov, odkázaných

na sociálnu pomoc. Riaditeľ úradu TTSK i napriek zvýšeniu nákladov na poskytovanie

sociálnych služieb konštatoval, že patria medzi najlacnejšie spomedzi všetkých

samosprávnych krajov SR.

d) školstvo, mládež a šport a telesná kultúra

Na určenie výšky príspevku na čiastočnú úhradu nákladov a podmienkach úhrady v

zariadeniach školského stravovania v zriaďovateľskej pôsobnosti TTSK vzniklo VZN

18/2008 , do ktorého bol doplnený Dodatok č. 1 schválený na zasadnutí zastupiteľstva

z júla 2009, ktorý určuje limity pre stravovanie upravené do 5-tich skupín tak, aby mohli

byť použité aj nižšie sadzby pre prípravu jedál a tak rodičia budú platiť menej za

celodennú stravu. A Dodatok č. 2 z roku 20 bol predložený na základe aktualizovaného

rozpätie finančných pásiem nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových

kategórií stravníkov.

Na zastupiteľstve TTSK z februára 2009 bolo schválené zvýšenie dotácií o 10% pre

VZN TTSK č. 20/2009 o poskytovaní dotácií na materiálno-technickú podporu rozvoja

športu a mládežníckych aktivít z rozpočtu Trnavského samosprávneho kraja. Neskôr však

v dôsledku nepriaznivého hospodárskeho vývoja v prvom polroku 2009 nebol získaný

predpokladaný objem finančných prostriedkov na poskytovanie dotácií na základe čoho 38

pozastavuje poskytovanie dotácií materiálno-technickú podporu rozvoja športu a

mládežníckych aktivít.

Všeobecne záväzného nariadenia Trnavského samosprávneho kraja 18/2008 o

poskytovaní dotácií z vlastných príjmov Trnavského samosprávneho kraja zriaďovateľom

cirkevných a súkromných základných umeleckých škôl, jazykových škôl a školských

zariadení, v roku 2008 boli sumy dotácií vypočítane v mene euro a taktiež doplnené

podpory bazénov stredných škôl, ktoré si vyžadujú určité finančné náklady.

VZN bolo doplnené nariadením č.21/ 2009 ,ktoré bolo pozmenené na základe

potreby zosúladenia so zákonom, nikto z poslancov nemal námietky a návrh bol schválený.

K VZN TTSK č. 17/2008 o výške mesačného príspevku na čiastočnú úhradu

nákladov na ubytovanie v školskom internáte v zriaďovateľskej pôsobnosti TTSK, bol

taktiež doplnený Dodatok, ktorého predmetom je diferencovane určiť výšku mesačného

príspevku, ktorá bude adekvátna poskytovaným službám v školských internátoch.

VZN TTSK č. 14/2008 o poskytovaní štipendií z rozpočtu TTSK na podporu žiakov

stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti TTSK „župné štipendiá“ dokazuje snahu

úradu podporiť dobrých študentov, ale aj tých, ktorí žijú v sťažených sociálnych

podmienkach.

e) územné plánovanie a životné prostredie

Obidve samosprávy majú prijaté VZN o Záväznej časti územného plánu VÚC

a v nadväznosti na platnosť tohto VZN poskytujú stanoviská k plánovaným realizáciám

projektov na území kraja.

f) kultúra

Dodatok č. 2 k VZN TTSK č. 13/2007 o spôsobe udeľovania ocenení Trnavského

samosprávneho kraja rieši problém zaokrúhľovania súm v eurách na päť eurové bankovky

smerom hore a súčasne obsahuje požiadavku nevyplácať odmeny ako súčasť ocenenia.

Výsledky porovnaní

Podľa kapitoly 4.3.5. Zastupiteľstvo samosprávneho kraja sa zvolávajú zasadnutia

minimálne raz za dva mesiace, alebo podľa potreby. Na následnom grafe vidno porovnanie

39

počtu zasadnutí zastupiteľstva v rokoch 2008-2010. V TTSK sa konalo zasadnutie

poslancov celkom 24- krát a v NSK 31-krát.

Graf č. 1: Počet zasadnutí zastupiteľstva v TTSK a NSK v rokoch 2008-2010

Zasadnutia TTSK ZasadnutiaNSK0

5

10

15

20

25

30

35

Zdroj: Archív rokovaní TTSK a NSK

Na základe skúmania vydávania VZN podľa navrhnutých oblastí možno konštatovať,

že NSK zastáva všetky oblasti a to hospodárska politika, regionálny rozvoj, sociálna

pomoc, školstvo, mládež a šport a telesná kultúra, územné plánovanie a životné prostredie,

kultúra.

Početnejšie je vydávanie VZN V NSK v sociálnej sfére, podľa čoho možno

konštatovať NSK za sociálne orientovaný. Naopak v TTSK nie sú zastúpené všetky

oblasti.

Regionálny rozvoj reprezentuje VZN NSK o na podporu spolufinancovania

Integrovaných stratégií rozvoja územia pre Miestne akčné skupiny a o poskytovaní dotácií

z rozpočtu NSK na podporu implementácie Integrovaných stratégií miestneho rozvoja pre

MAS (viď kapitola 4.3.3.), v TTSK táto oblasť nie je zastúpená žiadnym VZN. Rovnako

nerozvíja oblasť kultúry, ktorá v NSK dominuje vo VZN vydávaných a menených každý

rok na uchovanie pamiatok „Zachráňme kultúrne pamiatky NSK“

TTSK sa podľa vydávania VZN orientuje na podporu mladých žiakov a študentov,

na podporu tejto oblasti vydával najpočetnejšie VZN, resp. VZN o župných štipendiách,

podpora škôl, cirkevných a súkromných základných umeleckých škôl, jazykových škôl a

školských zariadení, podpora školského stravovania a pod.

40

4.3.5. Rozhodnutia vyšších územných celkov

VÚC sa považuje za „Správny orgán“, ktorý v nadväznosti na zákon č. 71/1967 Zb,

v znení neskorších predpisov, zákon o správnom konaní, sú Správne orgány povinné

svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť

ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k

správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť

o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a

bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Vrabko (2009) uvádza, že „výsledok rozhodnutia správnych orgánov o práve,

právom chránenom záujme alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby v oblasti

verejnej správy , vydaný v zákonom opravenom procesnom postupe. Ide o záväzný akt

správneho orgánu, ktorý autoritatívnym spôsobom určuje obsah a rozsah zákonného práva

alebo povinnosti účastníka konania a teda je výrazom vzťahu mocenskej nadriadenosti

a podriadenosti medzi subjektom verejnej správy a adresátom rozhodnutia.“

Rozhodnutím vo veci pritom treba rozumieť rozhodnutie, ktoré je predmetom návrhu

na začatie konania, alebo v ktorej sa začalo konanie na podnet správneho orgánu.

Proces vzniku rozhodnutia je najpresnejšie a najpodrobnejšie upraveným postupom

formovania správneho úkonu, vzhľadom na ostatné formy správnej činnosti.

Rozhodnutia sa vydávajú za určité oblasti v úrade samosprávneho kraja a to :

Oblasť sociálnej pomoci:

vydáva rozhodnutia o odkázanosti občana na poskytovanie sociálnej služby na

základe žiadosti občana o posúdenie odkázanosti. Nezverejňujú sa, doručujú sa do

vlastných rúk žiadateľovi .Vydávajú sa od 1.1. 2009 v súlade so zákonom č. 448/2008

Z. z. o sociálnych službách, v tomto zákone sú kompetencie VÚC  v správnom konaní:

rozhodnutie o uložení penále za porušenie finančnej disciplíny

rozhodnutie o uložení odvodu vo výške porušenia finančnej disciplíny  

rozhodnutie o výmaze z registra poskytovateľov sociálnych služieb

41

Sociálnu posudkovú činnosť na účely posudzovania odkázanosti na sociálnu službu

vykonáva sociálny pracovník obce alebo vyššieho územného celku

Oblasť školstva a telesnej kultúry

vykonáva prenesený výkon štátnej správy v oblasti školstva,  rozhodnutia

v správnom konaní vykonáva VÚC ako druhostupňový odvolací orgán vo veciach,

o ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ strednej školy podľa zákona 596/2003 Z. z.

o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení.....v znení

neskorších predpisov. Jedná sa hlavne o riešenie odvolaní v rámci prijímacieho konania,

vylúčenia zo štúdia, nepovolenia vykonať opravnú skúšku a pod.

Oblasť zdravotníctva a humánnej farmácie:

Rozhodnutie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti

Rozhodnutie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti

Vydávanie rozhodnutí upravuje Zákon 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej

starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o

zmene a doplnení niektorých zákonov. Samosprávny kraj v rámci preneseného výkonu

štátnej správy vydáva povolenie na prevádzkovanie

ambulancie zariadenia na poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti, stacionára,

polikliniky, agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti,

zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek , všeobecnej nemocnice,

liečebne, hospicu, domu ošetrovateľskej starostlivosti, mobilného hospicu. a Zákon

140/1998  o liekoch a zdravotníckych pomôckach .

Oblasť kultúry

nevydáva rozhodnutia v správnom konaní. Riadenie kultúry na VÚC je originálnou

kompetenciou.

42

Oblasť dopravy

vydáva rozhodnutia o udelení dopravnej licencie na verejnú pravidelnú autobusovú

dopravu (prímestskú, diaľkovú a osobitnú) v zmysle zákona č. 168/1996 Z. z. v cestnej

doprave v znení neskorších predpisov,  v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a rady

(ES) č. 1370/2007 a v zmysle vyhlášky MDPT č. 311/1996 Z. z. , ktorou sa vykonáva

zákon NR SR č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov. Vydávané

sú na základe žiadosti dopravcu.

Prostredníctvom rozhodnutí môžu samosprávne kraje ovplyvňovať podmienky života

vo vlastnom regióne.

4.3.6. Realizované projekty

Vstupom Slovenskej republiky v roku 2004 do Európskej únie sme získali možnosť

podpory prostredníctvom Kohéznej politiky EÚ na čerpanie finančných prostriedkov zo

štrukturálnych fondov. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej

republiky implementuje Regionálny operačný program (ďalej len ROP), ktorý je

z hľadiska objemu finančných prostriedkov tretím najväčším spomedzi 11 operačných

programov pre Slovenskú republiku na programovacie obdobie 2007 – 2013. ROP vytvára

spomedzi všetkých operačných programov realizovaných v programovacom období 2007-

2013 najväčší priestor na zapojenie samosprávnych krajov do implementačných procedúr,

čím posilňuje aktívnu účasť regiónov na realizácii regionálneho rozvoja podporovaného z

finančných prostriedkov Európskeho spoločenstva.

Samosprávne kraje na základe Splnomocnení o delegovaní právomocí vykonávajú vo

vzťahu k vybraným oblastiam podpory ROP úlohy Sprostredkovateľských orgánov pod

Riadiacim orgánom pre ROP, konkrétne vo vybraných oblastiach podpory ROP vystupujú

regionálne samosprávy ako žiadatelia/prijímatelia. NSK a TTSK sa zapájajú do projektov

na zveľadenie regiónu, či už prostredníctvom opráv škôl, ciest, kultúrnych pamiatok

a budov, ale aj prostredníctvom cezhraničnej spolupráce, rekvalifikácie pracovníkov

a podobne.

43

Záver

V roku 1993 dala Ústava Slovenskej republiky základ pre vznik vyšších územných

celkov. Vytvoril sa tzv. „duálny model“ , čo znamená že verejnú správu vykonávajú

orgány štátnej moci a aj orgány územnej samosprávy. Decentralizáciou sa preniesli

niektoré z kompetencií zo štátu na územnú samosprávu. Podľa Ústavy SR sú územné

samosprávy resp. obec a vyšší územný celok správnymi orgánmi a právnickými osobami,

teda disponujú svojim majetkom, môžu s nim podnikať. Na území Slovenskej republiky

bolo vytvorených osem vyšších územných celkov.

Práca sa bližšie zaoberá samosprávnymi krajmi Nitrianskym a Trnavským, ktoré sú

susediace a nachádzajú sa na západnom Slovensku. Súčasťou vedenia samosprávneho

kraju je zastupiteľstvo, ktoré tvoria riadne volení poslanci. Zastupiteľstvu je podľa zákona

302/2001 Zz. v znení neskorších predpisov, vyhradená právomoc uznášať sa na všeobecne

záväzných nariadeniach, prijímať ich, určovať zásady hospodárenia s majetkom

samosprávneho kraja, schvaľovať program sociálneho, ekonomického, kultúrneho rozvoja

územia, územnoplánovacie podklady a pod. Zasadnutie zastupiteľstva sa koná raz za dva

mesiace, alebo podľa plánu aktivít. O každom návrhu je povinné hlasovať, buď verejne

alebo tajne. Pri tvorbe uznesenia musí kladne hlasovať nadpolovičná väčšina prítomných

poslancov, pri VZN musí kladne hlasovať trojpätinová väčšina všetkých poslancov.

Na základe analýzy vydávania všeobecne záväzných nariadení z rokov 2008-2010

sme zistili, že prioritná oblasť Nitrianskeho samosprávneho kraja je oblasť sociálnej

pomoci. Najčastejšie sa rokuje o VZN v sociálnej sfére a obdobne sú aj najviac dopĺňané

a menené. Prioritnou oblasťou Trnavského samosprávneho kraja je oblasť školstva, hlavne

čo sa týka dotácií školám a podpory študentov na stredných školách prostredníctvom tzv.

„župných štipendií“ . Trnavský samosprávny kraj nevydáva žiadne VZN na podporu

regionálneho rozvoja, a takisto kultúry, čo možno pokladať za najväčší rozdiel vzhľadom

na komparáciu vydávaní VZN v skúmaných krajoch.

V súlade so zákonom sú samosprávne kraje správnym orgánom vo vydávaní

rozhodnutí. Na základe skúmania judikatúry upravujúcej vydávanie rozhodnutí sme

dospeli ku konkrétnym, a charakterizovali ich cieľ. V súvislosti so spoluprácou

s Európskym spoločenstvom sa samosprávy zúčastňujú na realizácií projektov určitých

Operačných programov a tým získavajú finančné prostriedky na zveľadenie regiónu.

44

Zoznam použitej literatúry

1. BELAJOVÁ A.- BALÁŽOVÁ E., Ekonomika a manažment /zemných samospráv,

Nitra, SPU ,2004, ISBN 80-6097-583-7

2. BOJŇANSKÝ , Jozef, 1993, Verejné financie a daňové systém, Nitra SPU, ISBN80-

7137-119

3. Členenie miestnej samosprávy, Komunálny informačný systém ,Košice ,cit 2010-12-12,

dostupné na ˂ http://www.miestnasamosprava.sk/?pg=50˃

4. HALASKOVÁ, Martina,2004 Systemy veřejné správy v evropských zemích,Ostrava 73

s., ISBN 80-248-0600-2

5. Kancelária splnomocnenca vlády SR pre decentralizáciu verejnej správy,.(cit 2010-12-

4). 35-37 s., Dostupné na ˂ http://www.opis.gov.sk/data/files/2141.pdf˃

6. KOŠIČÁROVÁ, Soňa, 2004 Správny poriadok- Komentár s novelou účinnou od

1.1.2004, Heuréka Šamorín, ISBN 80-89122-14-0

7. KOSORÍN, F: Hlboká analýza súvislostí a faktov, In Verejná spáva, 2005, č.8

8. KLIMOVSKÝ, Daniel, 2008., Základy verejnej správy, Košice, Univerzita Pavla

Jozefa Šafárika v Košiciach, 227 s., 2008, ISBN 978-80-7097-713-2

9. KLING, Jaroslav. B.r., Regionálna politika a verejná správa, online b.m.,b.v., (cit

2010-11-04) .296 s. Dostupné na

˂http://www.foruminst.sk/publ/magy/5/magyszlovban_5_jaroslav-kling.pdf ˃

10. KRNÁČ , J. a kol. ,2008, Verejná správa a regionálny rozvoj, Edičná komisia

Ekonomickej fakulty UMB, Banská Bystrica ISBN 978 -8083-695-5

11. POMAČ , Richard a kol.,2002, Veřejná správa , b. m., ISBN- 80-7179-748-0

12. POSLUCH, Marián a spol., 2006 ,Štátne pravo slovenskej republiky, 2. Vydanie

Šamorín, ISBN 80-89122-31-0, s 126

13. MAES, Rudolf, 1997, Nové podoby verejnej správy, 34 s, VYDAVATEL, ISBN-80-

85544-17-2

14. MACHAJOVÁ , Jozefína a kol.,2009, Všeobecné správne pravo, 4. Vydanie, , ISBN

978 80-89447-05-3

15. MACHAJOVÁ , Jozefína a kol.,2007, Všeobecné správne pravo, 1. Vydanie, Žilina ,

ISBN ISBN 978-80-88931-71-3

16. MARIŠOVÁ, Eleonóra, E. Ilková, Belicová J,: Správne právo hmotné a procesné.,

Nitra,2002, ISBN 80-8069-127-4

45

17. MARIŠOVÁ, Eleonóra. 2004. Kompetencie samosprávy v SR po reforme verejnej

správy. In: K aktuálnym otázkam v oblasti legislatívy, výživy ľudu, marketingu,

manažmentu a informačných systémov. Modra: Stredná vinársko - ovocinárska škola

v Modre, Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja, s 45- 46

18. NÍŽŇANSKÝ, Viktor. b.r., Decentralizácia na Slovensku: Bilancia nekonečného

príbehu 1995-2005, (online). B.m., Úrad vlády Slovenskej republiky

19. PARMOVÁ D, BACZI Zs., PARINSKÁ a spol, 2010, European Union public

administration and development policies and Variations in V4 countries , 2010,Nitra

SPU, ISBN 978-80-552-0341-6,

20. PORUBČAN, Peter a kol. ,2004, Teória Politiky, Nitra 2004, ISBN 80-80-69-167-3

21. PRUCHA,P., Základy verejné správy a správního práva , Brno právnická fakulta MU

1994

22. Rokovací poriadok NSK dostupný na

˂http://www.unsk.sk/files/zastupitelstvo/Rokovaci_poriadok_Zastupitelstva_NSK_jan

uar_2006.pdf˃

23. Rokovací poriadok TTSK, dostupné na

˂http://www.trnava-vuc.sk/rokovaci_poriadok.html˃

24. Rokovací poriadok NSK, dostupný na ˂ http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=744˃

25. SHARPE, L.J., 1979 , Decentralist trends in Westen democracies,London, s 22,

26. SOBIHARD, J. správny poriadok, Bratislava, IURA edition spol. s.r.o.2002 ( komentár

k platnému právnemu stavu k 31.12.2001)

27. ŠKULTÉTY, Peter, 2008, Verejná správa a správne právo, s 23 Slovenská akadémia

vied, Bratislava ISBN 978-80-224-1023-6

28. Verejná správa - Samospráva a štátna správa ,dostupné na ˂

http://www.e-pravo.sk/articles/view/11/verejna-sprava-samosprava-a-statna-sprava˃

29. VRABKO, Marián a kol. ,2009, Správne právo. Procesná časť, Univerzita

Komenského Bratislava ISBN 978-80-7160-234-7

30. ˂(http://app.statistics.sk/mosmis/sk/run.html)˃

31. ˂(http://www.skregions.eu/index.php?ID=28)˃

32. ˂ http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=84˃

33. ˂ http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak˃

46

34. ˂(http://app.statistics.sk/mosmis/sk/run.html)˃

35. ˂(http://www.skregions.eu/index.php?ID=28)˃

36. ˂ http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=84˃

37. Ústava SR

38. Zákon č. 575/2001 Z.z o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej

správy

39. Zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy

40. Zákon č.302/2001 Kompetencie vyšších územných celkov vyplývajú zo

zo samosprávnych krajoch

41. Zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy

42. Zákon č. 416/2001 Z.z. , o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na

obce a na vyššie územné celky,

43. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách

44. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve

45. Zákon 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych

pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov.

46. Zákon č. 168/1996 Z. z. v cestnej doprave v znení neskorších predpisov

47. Zákon č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

48. ˂www.ropka.sk˃

49. www.acpo.cz

47

Prílohy

48

Príloha č. 1: Symboly NSK

Erb NSK:

Pečať NSK:

Vlajka NSK:

49

Príloha č. 2: Symboly TTSK

Erb TTSK:

Pečať TTSK:

Vlajka TTSK:

50