SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA1131135

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

ANALÝZA VYUŽITIA PRÍRODNÝCH ZDROJOV ÚZEMIA

V CESTOVNOM RUCHU VYBRANÉHO ÚZEMIA

2011 Michal Meliš

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA

ANALÝZA VYUŽITIA PRÍRODNÝCH ZDROJOV ÚZEMIA

V CESTOVNOM RUCHU VYBRANÉHO ÚZEMIA

Bakalárska práca

Študijný program: Regionálny rozvoj

Študijný odbor: 6218700 Verejná správa a regionálny rozvoj

Školiace pracovisko: Katedra regionalistiky a rozvoja vidieka

Školiteľ: doc. Ing. Viera Petrášová, CSc.

2011 Michal Meliš

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Michal Meliš vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Analýza

využitia prírodných zdrojov územia v cestovnom ruchu vybraného územia“ vypracoval

samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 15. mája 2011

Michal Meliš

Poďakovanie

Moje poďakovanie patrí najmä vedúcej práce, doc. Ing. Viere Petrášovej,

za odborné rady, cenné pripomienky, ochotu a venovaný čas pri vypracúvaní práce.

Abstrakt

Bakalárska práca sa zaoberá hodnotením prírodných zdrojov v Bratislave a v jej

blízkom okolí z hľadiska ich vhodnosti a využívania v cestovnom ruchu. Cieľom je

analýza jednotlivých zložiek prírodnej krajiny, ich významu pre cestovný ruch

a následne hodnotenie aktuálneho stavu ich rekreačného využívania. Konkrétne sa jedná

o tieto zložky krajiny reliéf, klímu, vodstvo, rastlinstvo a živočíšstvo. Bratislava je

hlavným, najľudnatejším a rozlohou najväčším mestom Slovenska a sídlom

Bratislavského samosprávneho kraja. Z hľadiska geomorfológie sa rozprestiera

na Borskej nížine, Podunajskej pahorkatine a Podunajskej rovine. Rekreačný potenciál

územia Bratislavy je značný a to hlavne pre široké spektrum hlavne kultúrnych,

ale aj prírodných daností. Nachádza sa tu viacero chránených krajinných oblastí.

Turistiky najatraktívnejšie sú Malé Karpaty a Dunajské luhy, ktoré sú nenahraditeľné

pre výskyt mnohých vzácnych a ohrozených endemitických druhov flóry a fauny.

Klimatický potenciál riešeného územia umožňuje rekreačné využitie vodných plôch

na kúpanie, vodné športy a rybolov. Z celkového hodnotenia vyplýva, že prírodný

potenciál Bratislavy poskytuje široké možnosti využitia na rekreáciu.

Kľúčové slová: Bratislava, cestovný ruch, krajina, prírodný potenciál, rekreačná krajina

Abstrakt

Bachelor's thesis deals with the assessment of natural resources in Bratislava

and its surroundings in terms of their suitability and use in tourism. The aim is to

analyze the components of the natural landscape, their importance for tourism and

subsequently assessing the current status of their recreational use. Specifically, the

relief, climate, waters, flora and fauna. Bratislava is the capital, the most populous area

and the largest city in Slovakia and established the Bratislava Region. In terms of

geomorphology lies on Borska lowland, upland Danube and the Danube Plain.

Recreational potential of the territory of Bratislava is considerable, especially for a wide

range of mainly cultural, but also natural talents. There are several protected areas. Are

the most attractive tourism Small Carpathians and the Danube floodplains, which are

indispensable for the occurrence of many rare and endangered species flora and fauna.

Climatic potential for solving area allows the use of recreational water areas

for swimming, water sports and fishing. The overall assessment shows that the natural

potential of Bratislava offers wide possibilities for use for recreation.

Keywords: Bratislava, country, country pleasure, natural potential, tourism,

Obsah

Obsah................................................................................................................................6

Zoznam skratiek a značiek.............................................................................................8

Úvod..................................................................................................................................9

1 Charakteristika základných pojmov......................................................................10

1.1 Krajina..................................................................................................................10

1.1.1 Rekreačná krajina.........................................................................................11

1.2 Krajinný potenciál................................................................................................11

1.2.1 Potenciál krajiny pre cestovný ruch..............................................................12

1.2.2 Potenciál prírodnej sféry...............................................................................13

1.2.2.1 Reliéf..................................................................................................13

1.2.2.2 Klíma..................................................................................................14

1.2.2.3 Vodstvo..............................................................................................14

1.2.2.4 Rastlinstvo..........................................................................................15

1.2.2.5 Živočíšstvo.........................................................................................16

1.3 Ochrana prírody a chránené územia.....................................................................16

1.4 Cestovný ruch.......................................................................................................17

1.5 Región..................................................................................................................19

2 Cieľ práce.................................................................................................................21

3 Metodika Práce........................................................................................................22

4 Výsledky práce.........................................................................................................23

4.1 Charakteristika vybraného územia.......................................................................23

4.2 Prírodný potenciál................................................................................................25

4.2.1 Reliéf............................................................................................................25

4.2.2 Klimatické pomery.......................................................................................26

4.2.3 Vodstvo.........................................................................................................26

4.2.4 Rastlinstvo....................................................................................................26

4.2.5 Živočíšstvo...................................................................................................27

4.3 Ochrana prírody...................................................................................................28

4.3.1 Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy.....................................................29

4.3.2 Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty......................................................32

4.3.2.1 Bratislavský lesný park......................................................................33

4.3.2.2 Sandberg.............................................................................................33

4.3.3 Horský park..................................................................................................34

4.4 Využívanie rekreačnej krajiny.............................................................................36

4.4.1 Pešia turistika................................................................................................36

4.4.2 Cykloturistika...............................................................................................38

4.4.3 Rekreácia pri vode a vodné športy...............................................................41

4.4.4 Zimné športy.................................................................................................43

4.5 Návrh odporúčaní a opatrení................................................................................43

Záver...............................................................................................................................45

Zoznam použitej literatúry...........................................................................................46

Zoznam skratiek a značiek

BA Bratislava

°C stupeň Celzia

č. číslo

CHKO chránená krajinná oblasť

a pod. a podobne

atď. a tak ďalej

CR cestovný ruch

ha hektár

J juh

km kilometer

km2 kilometer štvorcový

m meter

m3 meter kubický

mil. milión

m n. m. metrov nad morom

napr. napríklad

o. i. okrem iného

S sever

SR Slovenská republika

t.j. to je

tzv. takzvané

V východ

Z západ

Z.z. zbierka zákonov

8

Úvod

Súčasný životný štýl a následky civilizačného procesu sa prejavujú na zvýšenej

potrebe doplnenia fyzických a duševných síl. Preto je cestovný ruch jedno

z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví svetového i slovenského hospodárstva. Avšak

s rastom jeho významu rastú aj nároky a požiadavky človeka na adekvátne rekreačné

prostredie.

Prírodné, kultúrne, historické a estetické hodnoty sú aspekty, ktoré robia každú

krajinu jedinečnou a neopakovateľnou. A preto má každé prostredie určitý rekreačný

potenciál, ktorý umožňuje človeku načerpanie fyzických a duševných síl. Jednotlivé

prírodné zložky krajiny (predovšetkým reliéf, klíma, vodstvo, rastlinstvo a živočíšstvo),

ale aj zachované kultúrne a historické hodnoty formujú potenciál krajiny pre rekreačné

účely a zároveň zvyšujú možnosti využitia daného územia v cestovnom ruchu.

Hodnotenie potenciálu územia pre cestovný ruch je aj dôležitým ukazovateľom rozvoja

regiónov. Slovensko má vďaka svojej geografickej a kultúrnej pestrosti veľmi dobré

podmienky pre rozvoj cestovného ruchu. I keď neustále ho brzdí nedostatočná

propagácia.

V súvislosti s rozvojom cestovného ruchu však dochádza aj k zvýšenému náporu

na krajinu a pamiatky. V mnohých turistických oblastiach tak dochádza k degradácii

prírodných hodnôt a k vážnym ekologickým problémom. A práve preto sa v poslednom

čase dostáva do popredia ochrana prírody.

Bratislava je hlavným, najľudnatejším a rozlohou najväčším mestom Slovenska

a zároveň je aj historickým a kultúrnym centrom Západného Slovenska. Je to mesto

bohaté na pamiatky, z ktorých mnohé sa nachádzajú v Starom Meste, ale aj na jedinečné

rekreačné prírodné prostredie.

9

1 Charakteristika základných pojmov

1.1 Krajina

Na rozvoji cestovného ruchu sa významne podieľa krajina a jej ekologická

udržateľnosť. Jedným z najvýznamnejších prvkov, ktoré pôsobia na krajinu

je degradácia prírodných hodnôt a problémy ekologického charakteru. Preto je potrebné

zaoberať sa výskumom krajiny a tiež jej ekologickej únosnosti a to aj z dôvodu rozvoja

cestovného ruchu.

Rozdiely medzi vednými disciplínami, ako aj rozdielne prístupy v posudzovaní

krajiny vyústili do veľkého množstva definícií krajiny. Všeobecnú platnosť má definícia

krajiny interpretovaná českými geografmi Havrlantom - Buzekom (1985). Spravidla ide

o heterogénne územie skladajúce sa mozaikovito z rôznych ekotopov o nepatrnej

rozlohe tvoriacej jednotlivé súbory. Krajina so všetkými ďalšími tvorí tzv. krajinnú

sféru, geosystém planetárnych rozmerov, špecifické vzťahy medzi jednotlivými

geosférami, v ktorých dochádza k integrácií anorganickej a organickej hmoty spolu

s ľudskou spoločnosťou a jej činnosťou.

Krajina je heterogénna časť zemského povrchu, ktorá sa skladá zo súboru

vzájomne sa ovplyvňujúcich ekosystémov, ktoré sa v daných častiach povrchu

v podobných formách opakujú (Supuka, 2008).

Termín krajina v krajinnom plánovaní sa často nahrádza pojmom geokomplex.

Predstavuje zložitý hybridný časopriestorový systém, v ktorom vystupujú

vo vzájomných vzťahoch horniny, ovzdušie, vodstvo, pôdy, rastlinstvo a živočíšstvo.

Krajina osídlená človekom je prírodno-spoločenským systémom pozmenených a umelo

vytvorených zložiek (Klementová, 2005)

Kopšo (1992) vymedzuje pojem krajina z viacerých hľadísk. Z ekologického

hľadiska je to súbor ekosystémov a im zodpovedajúcich biocenóz, ktoré sú vzájomne

spojené istými korelačnými vzťahmi. Z ekonomického hľadiska je to územie, ktoré

prešlo určitým hospodárskym vývojom, je vhodné na hospodárske využitie, alebo ho

možno perspektívne ekonomicky využiť. Z historického hľadiska možno krajinu chápať

ako územie, ktoré sa istý čas špecificky ekonomicky a kultúrne vyvíjalo v závislosti

od prírodných podmienok, v podstate vyplývajúcich z jeho geografickej polohy.

Z demografického hľadiska je to územie obývané populáciou ľudí, ktorá má spoločné

10

demografické znaky. Z administratívno-právneho hľadiska za krajinu možno označovať

územie vymedzené administratívno-politickými hranicami, ktorého vývoj je riadený

z jedného centra (okres, štát).

1.1.1 Rekreačná krajina

Rekreačnou krajinou môžeme označiť špecifický typ krajiny, ktorá je využívaná

na účely rekreácie (Klementová, 2005).

Rekreačná krajina je krajina, ktorá sa nevyužíva na poľnohospodárstvo, ale je

určená pre potešenie a oddych ľudí počas leta a víkendov. Často ju tvorí sústava jazier,

lesov alebo iných atraktivít, ktoré dávajú návštevníkom také možnosti využitia voľného

času, ako je plávanie, jachting, cyklistika, pešia turistika či jazda na koni. Takýto typ

krajiny má spravidla lepšie predpoklady byť osídlený sezónne než na výstavbu

celoročného osídlenia (Hill, 2008).

Je to typ krajiny, pre ktorý je typická a žiaduca prevaha prírodných skupín

krajinných prvkov (tzv. prírodná rekreačná krajina, ktorá je ideálnym prostredím

pre regeneráciu psychických a fyzických síl človeka), no nevyhne sa ani určitému

podielu umelých krajinných prvkov, ktoré však nenarúšajú jej pôvodné hodnoty, práve

naopak, zámerne pozitívne ovplyvňujú prírodné krajinné prvky – tzv. vyvážená

rekreačná krajina (Streďanský, 1999).

Jarábková (2007) uvádza, že rekreačné prostredie tvorí pôda, voda, vzduch, fauna

a flóra. Rekreačný priestor musí mať určitú funkčnú a časovú využiteľnosť v záujme

dosiahnutia očakávaného rekreačného efektu. Funkčná využiteľnosť je daná

rekreačnými aktivitami, ktoré možno v rekreačnom priestore vykonávať. Časová

využiteľnosť vyjadruje schopnosť funkčného využitia počas roka alebo sezóny.

1.2 Krajinný potenciál

Základnou účelovou a hodnotovou vlastnosťou krajiny je krajinný potenciál, ktorý

vyjadruje schopnosť krajiny poskytovať určité možnosti a predpoklady pre rôzne

využívanie s cieľom uspokojiť potreby ľudskej spoločnosti (Terek, J. Vostal, 1998

in Supuka, Hreško, Končeková, 2005).

Pojem krajinného potenciálu v krajinnej ekológie rozpracoval Haase

(1978, in Drdoš, 1997). Opísal ho ako prírodný priestor so svojimi látkovými

vlastnosťami, latentnými energiami a procesmi, t.j. s vlastnou štruktúrou a dynamikou

má schopnosť uspokojiť potreby spoločnosti. Táto schopnosť sa vzťahuje na produkciu.

11

Označuje sa ako úžitkový potenciál prírodného priestoru, alebo ako potenciál

využívania. Uvedený autor ho charakterizuje týmto spôsobom:

Prírodné potenciály sú skupiny prírodných vlastností, ktoré majú hodnotu

len v určitom časovom úseku;

Vo väčšine prípadov sa nevyužíva prírodný priestor ako celok, ale len jeho

jedna zložka. Selektívne využívanie prírodného potenciálu je však

sprevádzané reakciou celého prírodného priestoru;

Prírodný priestor má regeneračnú schopnosť, ktorá je podmienená jeho

procesmi. Prírodné potenciály sú neprestajne obnovované v dôsledku ich

pôsobenia, alebo sa postupne menia.

Podľa Stredňanského(1999) možnosti využitia územia vyplývajú z potenciálov

územia, ktorý znamená poskytnutie určitého úžitku a objemu produkcie. Čo však nutne

musíme rešpektovať je únosnosť, únosné zaťaženie územia. Ako autor ďalej uvádza,

všetky typy krajiny (poľnohospodárska, lesná, atď.), poskytovali človeku polyfunkčný

priestor. Postupne so zvyšovaním ekonomickej aktivity sa človek snažil špecifikovať

svoje činnosti v krajine. Tým sa i v niektorých prípadoch vyšpecifikovali určité typy

krajiny, čím sa krajina stala monofunkčnou, napr. rekreačná krajina.

1.2.1 Potenciál krajiny pre cestovný ruch

Obsahom potenciálu krajiny pre cestovný ruch sú všetky využiteľné zdroje, ktoré

sú v danom regióne pre cestovný ruch k dispozícií. Väčšinou sa zisťuje potenciál

krajiny pre určité formy cestovného ruchu (napr. pre vodné športy, zjazdové lyžovanie,

turistiku.). Konkrétne hodnotenie kvantitatívnych a kvalitatívnych znakov prírodného

a socioekonomického potenciálu krajiny pre cestovný ruch vyústia do syntetického

hodnotenia. Jeho výsledkom je komplexný pohľad na potenciálne možnosti hodnotenej

krajiny pre cestovný ruch. Hodnotenie územia z hľadiska predpokladov pre cestovný

ruch má veľký význam pre regionálny rozvoj, vhodné je stanovenie únosného

rekreačného zaťaženia krajiny (Hamarnehová, 2008).

Podľa Kopša (1992) sa potenciál krajiny delí na potenciál utvorený činnosťou

spoločnosti, a potenciál prírodný, ktorý prostredníctvom pestrosti druhov, stupňa

príťažlivosti a kvality prírodných atraktivít profiluje možnosti využitia daného územia

v cestovnom ruchu.

12

Činitele, ktoré vytvárajú možnosti pre lokalizáciu cestovného ruchu vo vzťahu

k ponuke teritória sa klasifikujú ako lokalizačné podmienky. Tieto podmienky majú

rozhodujúce postavenie pri konkrétnej lokalizácii a realizácii cestovného ruchu,

bez ohľadu na to či sú charakteru prírodného alebo spoločenského. Lokalizačné

podmienky rozhodujú o funkčnom využití konkrétnej oblasti cestovného ruchu

z hľadiska prírodných možností a z hľadiska charakteru a kvality spoločenských

a kultúrnohistorických podmienok a atraktivít, sú limitujúcim faktorom rozvoja

cestovného ruchu na danom mieste (Hamarnehová, 2008).

1.2.2 Potenciál prírodnej sféry

Prírodné podmienky majú primárny význam pri určovaní funkčného využitia

určitého priestoru. Komponenty prírodného prostredia v komplexných väzbách určujú

kvalitu priestoru. Komponenty prírodného prostredia v komplexných väzbách určujú

kvalitu pre cestovný ruch). Prírodné podmienky sú limitujúcim faktorom rozvoja

cestovného ruchu na danom mieste. Majú kladný alebo záporný vplyv na ďalší jeho

rozvoj. Prírodné činitele majú relatívne nemenný, trvalý charakter.

Pri hodnotení prírodných predpokladov krajiny sa berú do úvahy reliéf, klíma,

vodstvo, rastlinstvo a živočíšstvo krajiny. Tieto prírodné podmienky sú regionálne

diferencované. Tieto okolnosti zohrávajú významnú úlohu v typológii oblastí

cestovného ruchu a ich rekreačných priestorov.

1.2.2.1 Reliéf

Reliéf patrí medzi základné štruktúrne prvky prírodných zdrojov. Jeho povrchové

tvary umožňujú rôzne funkčné využitie pre rekreáciu a cestovný ruch a je

podmieňujúcim prvkom výskytu a lokalizácie ostatných prírodných rekreačných prvkov

(Toušek, Kunc, Vystoupil a kol., 2008). Je výsledkom pôsobenia exogénnych

a endogénnych síl. V súčasnosti ho čoraz intenzívnejšie modeluje človek.

Povrchové tvary reliéfu umožňujú rôznorodé funkčné využitie pre rekreáciu

a cestovný ruch. Reliéf podmieňuje výskyt a lokalizáciu ostatných prírodných

rekreačných prvkov, napr. vegetačného krytu, riečnej siete, hospodárskeho využitia

územia, rozmiestnenie sídiel a pod. Povrch krajiny môžeme posudzovať z dvoch

diametrálne odlišných hľadísk, a to morfologické členenie krajiny obecne,

t.j. makroformy reliéfu, a podrobné členenie krajiny, t.j. mikroformy reliéfu.

Morfologické makroformy (veľhory, vrchoviny, roviny) majú schopnosť vyvolať

13

záujem obyvateľov z morfologicky odlišných území. Pre rad významných rekreačných

aktivít sú najvýznamnejšou zložkou reliéfu hory a pohorie (Toušek, Kunc, Vystoupil,

2008).

Podľa Mariota (1983) rozoznávame tri typy reliéfu: reliéf málo atraktívny, reliéf

čiastočne atraktívny a reliéf atraktívny. Reliéf málo atraktívny reprezentuje väčšinu

nížinných oblastí a je charakterizovaný krajinnou monotónnosťou, bez výraznejších

výškových rozdielov, prírodných výtvorov a pod. Reliéf čiastočne atraktívny

pre cestovný ruch je charakterizovaný väčšou členitosťou terénu. Miestami sa vyskytujú

chránené prírodné výtvory, menšie a plytšie doliny. Reliéf atraktívny pre cestovný ruch

je podmienený predovšetkým vysokými pohoriami. Zastúpenie majú príťažlivé

prírodné výtvory a tvary pre cestovný ruch.

1.2.2.2 Klíma

Klíma je zákonitá následnosť procesov ovzdušia, ktoré sú dlhoročným výsledkom

vzájomného pôsobenia slnečnej radiácie, cirkulácie ovzdušia a povrchu Zeme na danom

mieste.

Klimatické pomery patria taktiež k základným prírodným predpokladom

pre rekreáciu. Vplyv podnebia na rekreačné využitie územia je možné posudzovať

z dvoch základných hľadísk, a to ako pôsobenie horizontálnej a vertikálnej zonálnosti

podnebia a pôsobenie klimatických prvkov v konkrétnom území či lokalite, teda

pôsobenie mikroklimatických, resp. mezoklimatických podmienok (napr. priemerná

teplota, počet letných dní, zrážkové pomery a ich sezónny a denný chod, počet dní

so snehovou pokrývkou, výška snehovej pokrývky, dĺžka slnečného svitu, relatívna

vlhkosť vzduchu, inverzia, oblačnosť, vietor, výskyt hmiel a pod.) (Toušek, Kunc,

Vystoupil, 2008).

Okrem klímy ovplyvňuje cestovný ruch aj počasie, t.j. momentálny stav

klimatických prvkov v určitom regióne. Z hľadiska potenciálnych možností pre rozvoj

cestovného ruchu Hensel a Petrovič rozoznávajú počasie mimoriadne priaznivé

pre cestovný ruch, počasie vhodné pre cestovný ruch a počasie málo vhodné

pre cestovný ruch (Kopšo a i., 1992).

1.2.2.3 Vodstvo

Ďalším prírodným činiteľom, ktorý podmieňuje využitie krajiny z hľadiska

cestovného ruchu, je vodstvo – podzemné a povrchové vody. Miera ich významu,

14

ako potenciálnych činiteľov ovplyvňujúcich rozvoj cestovného ruchu, je rôzna,

podľa stupňa ich atraktívnosti, mohutnosti a predovšetkým využiteľnosti pre rekreáciu

a cestovný ruch (Hamarnehová, 2008).

Hydrologické pomery majú jeden z rozhodujúcich vplyvov na lokalizáciu, určenie

rozsahu, intenzity a smeru turistických prúdov a rekreačných pobytov. Zo všetkých

povrchových vôd má najväčší význam more, ktoré je využívané predovšetkým

pre dlhodobé rekreačné pobyty. Rieky a vnútrozemské vodné plochy sú využívané

prevažne pre krátkodobú rekreáciu. Stojace i tečúce vody umožňujú okrem kúpania

i mnoho vodných športov, rybolov a vodnú turistiku. Rozvoj dlhodobej rekreácie

a turistiky s pomerne vyrovnaným ročným priebehom návštevnosti podmieňujú

minerálne pramene, najmä termálne (Toušek, Kunc, Vystoupil, 2008).

Podzemné vody vplývajú na využívanie krajiny v okolí miest svojho výstupu

na povrch, t.j. prameňov. Na koncentrácii cestovného ruchu sa uplatňujú v priamej

závislosti od mineralizácie a liečebných účinkov prameňov. Podzemné vody sú

podmienené geologickou stavbou a minerálnym zložením. Pramene možno

charakterizovať chemickým zložením, teplotou, liečivými účinkami, výdatnosťou

prameňa v litroch za sekundu, stálosťou vyvierania a formou vyvierania podzemnej

vody. Najväčší vplyv na rozvoj cestovného ruchu majú termálne minerálne pramene.

Termálne pramene pozitívne ovplyvňujú potenciálnu rekreačnú hodnotu územia tým,

že podmieňujú výstavbu otvorených a krytých termálnych kúpalísk na rekreáciu

(Kopšo, 1992).

1.2.2.4 Rastlinstvo

Flóra podľa Gúčika (2004) je súhrn všetkých rastlinných druhov na Zemi.

Rastlinstvo je z pohľadu cestovného ruchu nezastupiteľné, pretože dotvára celkový

charakter krajiny a výrazne sa podieľa na jej estetickej hodnote. Okrem toho je svojim

zdravotným a hygienickým významom schopné realizovať základnú funkciu cestovného

ruchu, ktorou je obnova fyzických a psychických síl človeka (Krogmann, 2005).

Naopak Hamarnehová (2008) tvrdí, že v porovnaní s ostatnými zložkami

prírodného potenciálu význam rastlinstva na rozmiestnenie cestovného ruchu nie je taký

výrazný, ale ani zanedbateľný. Vegetácia vytvára zvláštnu atmosféru a doplňuje

tvárnosť krajiny.

15

K základným prírodným rekreačným prvkom patrí les (hlavne v miernom pásme).

Ich rozmiestnenie a druhová skladba podporuje rozvoj turistiky a letnej rekreácie.

V zázemí veľkých miest sú zalesnené plochy dominantným rekreačným prvkom

s veľmi intenzívnym využitím pre prímestskú dennú a víkendovú rekreáciu (Toušek,

Kunc, Vystoupil, 2008).

1.2.2.5 Živočíšstvo

Živočíšstvo má pre rekreáciu z uvedených prírodných predpokladov najmenší

význam. Uplatňuje sa hlavne pre špeciálne rekreačné činnosti, predovšetkým ako

možnosť lovu zveri a rybolovu. Pri hodnotení rekreačnej využiteľnosti územia sa

spravidla vymedzujú lovecké a rybárske revíry, prípadne s určením obdobia povoleného

odstrelu či rybolovu (Toušek, Kunc, Vystoupil, 2008).

1.3 Ochrana prírody a chránené územia

Chránené územia a lokality sú atraktívne aj pre rozvoj cestovného ruchu. Ľudia ich

vyhľadávajú pre ich prírodné hodnoty a krásy vysokej kvality.

Základným legislatívnym dokumentom ochrany prírody a krajiny Slovenskej

republiky, účinným od 1. januára 2003, je zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. 543/2003 z 25. júna 2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Pre územnú ochranu

podľa tohto zákona platí päť stupňov ochrany:

1. stupeň ochrany – voľná krajiny, vrátane smetísk a skládok,

2. stupeň ochrany – chránené krajinné oblasti a ochranné pásma národných parkov,

3. stupeň ochrany – národné parky,

4. stupeň ochrany – chránené areály,

5. stupeň ochrany – prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie, prírodné

pamiatky, národné prírodné pamiatky.

V tejto práci sa venujem iba chráneným krajinným oblastiam, preto uvádzam ich

definíciu podľa zákona č. 543/2002 Z. z.

Chránená krajinná oblasť – rozsiahlejšie územie s rozptýlenými ekosystémami,

významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability,

s charakteristickým vzhľadom krajiny, alebo so špecifickými formami historického

osídlenia.

16

1.4 Cestovný ruch

Jednu z prvých definícií cestovného ruchu formuloval rakúsky ekonóm Hermann

V. Schullard (1910 in Schmoll 1977), ktorý považuje cestovný ruch za súhrn operácií,

hlavne ekonomickej povahy, ktoré sa priamo vzťahujú na vstup, pobyt a pohyb

cudzincov mimo alebo vnútri určitej krajiny, mesta alebo regiónu.

Ďalšie pokusy o jednotné vymedzenie pojmu cestovný ruch boli zaznamenané

v roku 1942. Autori Hunziker a Krapf definovali cestovný ruch ako súbor vzťahov

a javov, ktoré vyplývajú z pobytu na cudzom mieste, pokiaľ cieľom pobytu nie je trvalé

usadenie sa alebo výkon zárobkovej činnosti (Jarábková, 2007).

V súčasnosti je cestovný ruch chápaný ako socioekonomický a priestorový jav,

ktorý je objektom záujmu nielen geografie, ale aj ekonomiky, sociológie, urbanizmu,

psychológie, pedagogiky a medicíny (Hamarnehová, 2008).

Svetová organizácia cestovného ruchu za cestovný ruch považuje činnosť osoby,

cestujúcej na prechodnú dobu (v rámci medzinárodného cestovného ruchu najviac 1 rok

a v rámci domáceho cestovného ruchu 6 mesiacov) do miesta mimo svojho trvalého

bydliska, pričom hlavný účel jej cesty je iný než vykonávať zárobkovú činnosť

v navštívenom mieste. Môže sa však jednať o služobnú, obchodnú či inak pracovne

motivovanú cestu, ktorej zdroj úhrady vyplýva z pracovného pomeru u zamestnávateľa

v mieste bydliska alebo sídla firmy (Foret, Foretová, 2001).

Druh cestovného ruchu bližšie špecifikuje motív, ktorý vedie obyvateľstvo k účasti

na cestovnom ruchu. Význam tejto klasifikácie spočíva v tom, že umožňuje rozdeliť

účastníkov cestovného ruchu podľa ich prevažujúcich záujmov. Foret – Foretová,

(2001, in Jarábková, 2007) za základné druhy cestovného ruchu považujú rekreačný,

kultúrno-poznávací, vzdelávací, zdravotný, náboženský, športovo-turistický,

spoločenský, dobrodružný, profesný, nákupný, politický, špecifický a poznávanie

prírody.

Rekreačný cestovný ruch predstavuje najrozšírenejšiu formu účasti obyvateľstva

na CR vo vhodnom prírodnom prostredí (rekreačnom priestore), kde sa formou pohybu

a oddychu uskutočňuje proces reprodukcie fyzických a duševných síl človeka. Pre túto

formu cestovného ruchu je charakteristický pobyt v prírodnom prostredí, kde rekreácia

nepredstavuje len pasívny oddych, ale zdôrazňuje aj aktívnu účasť v záujme znásobenia

účinku prostredia na človeka. Pobyt účastníka v prírode, jeho aktívna rekreačná

a športová činnosť tvoria hlavnú náplň využívania voľného času. Priaznivé vplyvy

17

prírodného prostredia – klímy, vody, vegetácie sa prejavujú ako regeneračný účinok

(Novacká, 1999).

Športovo-turistický CR je obohatený rozličnými športovými doplnkovými

službami, ktoré sa často stávajú najlákavejšou službou, ktorá je základom ponúkaného

produktu cestovného ruchu a je rozhodujúcim determinantom o účasti klienta. Orientuje

sa na uspokojenie potrieb športového vyžitia prostredníctvom aktívnej účasti (pešia

turistika, horolezectvo, cykloturistika, lyžovanie a pod.) a pasívnej účasti (návšteva

športového podujatia) (Novacká, 1999).

Formy cestovného ruchu podľa Jarábkovej (2007) zohľadňujú klasifikáciu

cestovného ruchu na základe rôznych kvalitatívnych charakteristík. Vyjadrujú

pôsobenie vonkajších faktorov a vplyvov. Rôzne formy cestovného ruchu sa odvíjajú od

rôznych triediacich kritérií resp. hľadísk.

Tab. č. 1.: Formy cestovného ruchu

Hľadisko triedenia Forma cestovného ruchugeografické hľadisko domáci

národnýmedzinárodný

regionálnyzahraničný

dĺžka pobytu krátkodobýdlhodobý

počet účastníkov v cestovnom ruchu individuálnykolektívny

masovýekologický

vek účastníkov cestovného ruchu mládežníckyrodinný

seniorskýročné obdobie celoročný

sezónnymimosezónny

spôsob organizovania individuálne cestyorganizované cesty (zájazd)

spôsob financovania cestovný ruch prostredníctvom predfinancovania

cestovný ruch prostredníctvom dodatočného financovania

vplyv na platobnú bilanciu aktívny

18

pasívnypoužitý dopravný prostriedok železničný

lodnýletecký

autoturistikaspôsob ubytovania hotelový

parahotelovýprevažujúce miesto pobytu mestský

prímestskývidieckyhorský

prímorskýZdroj: Jarábková, 2007

1.5 Región

Pojem región má mnoho definícií. Stal sa súčasťou diskusií politikov, ekonómov

a tento pojem sa používa v rôznych vedných odboroch, ale napriek tomu ho nemôžeme

jednotne definovať.

Región v najvšeobecnejšej polohe možno chápať ako ohraničený priestor

na základe zvolených kritérií, ktoré vyplývajú z účelu, pre ktorý je priestor vymedzený.

Región je teda priestorovou jednotkou, ktorá môže byť formálne (administratívne) alebo

neformálne vymedzená na základe konkrétneho účelu, pričom veľkosť priestoru

definovaného ako región môže byť rôzna (Belajová, Fáziková, 2005).

Jarábková (2007) konštatuje, že pod pojmom región cestovného ruchu môžeme

chápať každú územnú jednotku, rôznej veľkosti, ktorá disponuje predpokladmi rozvoja

cestovného ruchu. Pri definovaní regiónu sa v praxi obvykle používajú tri prístupy:

administratívny, geografický a funkčný. Subregión cestovného ruchu je menší územný

celok, ktorý nepokrýva celé územie regiónu, ale zahŕňa len tú časť, ktorá vykazuje

určité výrazné špecifiká a odlišnosti kvalitatívne vyššej úrovne.

Žiadne z území jednotlivých regiónov nemôže byť, a ani nie je, úplne homogénne.

Každý región je súhrnom krajinných celkov, ktoré v rámci regiónu sú schopné plniť

potreby turizmu, v každom z nich sa nachádza menšia alebo väčšia plocha územia, ktoré

vykazuje určité výrazné špecifiká odlišujúce ho od ostatného územia regiónu, alebo

19

význam a dnešné využitie tejto časti výrazne prevyšuje význam potenciálu turizmu

v ostatných častiach regiónu (Weiss, Jankovičová, Kurčová, 2005).

20

2 Cieľ práce

Hlavným cieľom mojej bakalárskej práce je na základe dostupných informácii

analyzovať a zhodnotiť prírodný potenciál v meste Bratislava a to hlavne z hľadiska

jeho využiteľnosti pre rozvoj cestovného ruchu. Dosiahnutie hlavného cieľa je

podmienené dosiahnutím nasledujúcich parciálnych cieľov:

Charakteristika vybraného územia.

Zhodnotenie jednotlivých zložiek prírodného rekreačného potenciálu:

reliéf, klíma, vodstvo, rastlinstvo, živočíšstvo, chránené územia.

Zhodnotenie súčasného rekreačného využitia prírodného potenciálu.

21

3 Metodika Práce

Pri vypracovávaní tejto práce som sa snažil postupovať tak, aby som mohol

priniesť objektívne a komplexné informácie o problematike. Predmetom analýzy boli

prírodne zdroje Bratislavy a ich využitie v cestovnom ruchu.

Práca pozostáva z dvoch častí:

a) Prvou je teoretická časť, ktorá je zameraná na celkový prehľad literatúry

k danej tematike a na charakteristiku kľúčových pojmov. Tieto informácie

boli získané výlučne štúdiom dostupnej literatúry.

b) Druhá, praktická časť, sa zameriava na samotné vybrané územie

Bratislavy. Táto časť obsahuje priestorové vymedzenia daného územia,

jeho charakteristiku a následné zhodnotenie prírodného potenciálu podľa

jednotlivých činiteľov (reliéfu, klímy, vodstva, rastlinstva a živočíšstva)

a jeho využitia v cestovnom ruchu.

Na získanie potrebných literárnych zdrojov som využil služieb Centra vedecko-

technických informácií SR (CVTI SR) a Slovenskej poľnohospodárskej knižnice

pri SPU v Nitre. Ďalšie údaje som získal prezeraním internetových stránok s príslušnou

tematikou.

Na spracovanie získaných informácii som použil následné metódy:

Metóda vedeckej abstrakcie – táto metóda je využitá v teoretickej časti

pri spracovaní prehľadu súčasného stavu riešenej problematiky z literatúry.

Podstata tejto metódy spočíva v abstrahovaní z množstva informácií, ktoré

majú vplyv na riešenie problematiky, ale sú vzhľadom na cieľ práce menej

dôležité.

Analýza – metóda bola použitá v praktickej časti, pre hlbšie preniknutie

do podstaty skúmaného problému a vystihnutie tých činiteľov, ktoré daný

problém ovplyvňujú.

Syntéza – táto metóda bola použitá v závere pri celkovom zhodnotení.

Jedná sa o metóda spájania jednotlivých zložiek do celku.

Pri spracovávaní som sa snažil vyselektovať tie najužitočnejšie a najdôležitejšie

informácie.

22

4 Výsledky práce

4.1 Charakteristika vybraného územia

Bratislava je hlavným, najľudnatejším a rozlohou najväčším mestom Slovenska

a sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Má rozlohu 367,584 km², žije tu 457-

tisíc obyvateľov, v bratislavskej aglomerácii s rozlohou 853,15 km² žije 546 300

obyvateľov. Predpokladá sa, že denne do mesta dochádza 150-tisíc až 200-tisíc ľudí,

teda v bežný pracovný deň sa tu nachádza okolo 650-tisíc ľudí.

Nachádza sa v strednej Európe, na súradniciach 17°7' východnej dĺžky, 48°9'

severnej šírky, 126 – 514 m nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj,

na upätí pohoria Malé Karpaty. Svojou rozlohou 367,58 km² je najväčším mestom

Slovenska. Leží v blízkosti Česka, Rakúska a Maďarska. Je jediným hlavným mestom

na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe

s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne, čím je súčasťou najtesnejšieho

zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou, maďarským mestom Győr

a moravským mestom Brno tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región

CENTROPE.

Najbližšie obce a mestá pri Bratislave sú na severe obce Marianka a Borinka,

mestá Stupava a Svätý Jur, na východe obce Most pri Bratislave, Chorvátsky Grob

a Ivanka pri Dunaji, na juhovýchode obce Rovinka, Dunajská Lužná, Kalinkovo,

Hamuliakovo a mesto Šamorín, na juhu maďarská obec Rajka a rakúska obec Deutsch

Jahrndorf, na západe rakúske obce Kittsee a Wolfsthal a rakúske mesto Hainburg

an der Donau.

Bratislava sa delí na 5 okresov a tie spolu na 17 mestských častí. Z hľadiska

rozlohy sú najväčšou mestskou časťou Podunajské Biskupice, s podielom 11,5 %

a najmenšou mestská časť Lamač s podielom 1,8 % z celkovej rozlohy mesta.

Bratislava je rozdelená na 20 katastrálnych území, pričom katastrálne územia sú

identické s mestskými časťami, výnimkou je mestská časť Nové Mesto, ktorá

je rozdelená na katastrálne územia Nové Mesto a Vinohrady a mestská časť Ružinov,

ktorá je rozdelená na katastrálne územia Ružinov, Trnávka a Nivy.

23

Graf č. 1.: Rozloha okresov Bratislavy

9.6

92.5

74.796.6

94.2

Rozloha okresov Bratislavy v km2

Bratislava IBratislava IIBratislava IIIBratislava IVBratislava V

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Štatistického úradu SR

Bratislava je v súčasnosti mestom, ktoré má parametre, umožňujúce dosahovať

výrazné nárasty v oblasti cestovného ruchu - či už domáceho alebo aktívneho

zahraničného. Je to mesto s dobrou infraštruktúrou pre jeho dosiahnutie

(dve medzinárodné letiská, prepojenie na diaľnice zo západu, juhu i severu, železničné

koridory), pomerne čisté, s rastúcim počtom hotelov. Počet návštevníkov za obdobie

rokov 2005 až 2010 zobrazuje tabuľka č. 1.

Tab. č. 2.: Počet návštevníkov BA za roky 2005-2010

Počet návštevníkov za príslušný rok2005 2006 2007 2008 2009 2010

Bratislava I 229749 254349 282661 280512 248166 301344Bratislava II 266917 270501 288765 301882 232250 220197Bratislava III 94991 111929 110127 117131 106887 98237Bratislava IV 34259 38471 40603 39347 35529 29023Bratislava V 10382 10951 13027 20941 26892 25829

Bratislava celkom 636298 686201 735183 759813 649724 674630Bratislavský kraj

celkom 786266 840804 883103 914406 765019 767981Zdroj: vlastné spracovanie podľa Štatistického úradu SR

Z grafu č. 2. Je jasne vidieť, že vývoj cestovného ruchu v Bratislave má rastúce

tendecie. Výnimku tvorí iba rok 2009, kde bol prudký pokles návštevnosti spôsobený

svetovou hospodárskou krízou.

24

Graf č. 2.

2005 2006 2007 2008 2009 2010550000

600000

650000

700000

750000

800000Počet návštevníkov BA 2005-2010

Rok návštevy

Poče

t náv

štev

níko

v

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Štatistického úradu SR

4.2 Prírodný potenciál

4.2.1 Reliéf

Z hľadiska geomorfológie sa Bratislava rozprestiera na Borskej nížine,

Podunajskej pahorkatine a podunajskej rovine. Zasahuje tiež do oblasti Malých Karpát.

V oblasti Borskej nížiny sú prevažne íly, silty, piesky, štrky. Borskú nížinu pokrývajú

viate piesky. V Malých Karpatoch hlavne v ich západnej časti sa vyskytujú prevažne

pieskovce, ílovce, vápence, ktoré. Východnú časť Malých Karpát pokrývajú hlavne

granity, granodiority, Oblasť Podunajskej roviny a podunajskej pahorkatiny pokrývajú

íly, piesky, štrky ojedinele sloje lignitu.

V oblasti Bratislavského kraja sa vyskytuje pomerne pestré zloženie pôd. Tok

Dunaja kopírujú fluvizeme. V okolí Stupavy sa vyskytujú čiernice. V juhovýchodnej

časti Bratislavského kraja sú prevažne černozeme. Záhorská nížina je pokrytá

regozemami. Hnedozem a Kambizem (hnedá lesná pôda) sa vyskytuje v oblasti Malých

Karpát.

Západnú časť Bratislavského kraja pokrývajú piesčité a hlinito-piesčité ľahké

pôdy. Východnú časť pokrývajú piesčito hlinité hlinité pôdy, miestami sa vyskytujú

aj ílovito hlinité až ílovité.

25

4.2.2 Klimatické pomery

Bratislava sa nachádza v miernom podnebnom pásme kontinentálneho charakteru,

s veľkými teplotnými rozdielmi v zime a lete. Počas posledných rokov je v Bratislave

prechodné obdobie medzi zimou a letom sotva badateľné. Zima so zvyčajnými

teplotami okolo nula stupňov sa môže zo dňa na deň zmeniť na príjemné teplé počasie,

alebo na sychravý nečas. Rovnako nepostrehnuteľný je koniec leta a začiatok zimy.

Krátka, niekedy žiadna jeseň donúti krátke tričká zo začiatku týždňa vymeniť za teplé

kabáty ešte pred víkendom.

Úhrn ročných zrážok v priemere činí 530 mm a relatívna vlhkosť v priemere

dosahuje 71%. Najvyššie zrážky vykazujú najvyššie polohy malokarpatské na

severozápade Bratislavy. Smerom k juhovýchodu zrážky ubúdajú. Najviac zrážok padne

v priemere v mesiaci júl a máj, najmenej vo februári. Priemerný počet dní zo snehovou

prikrývkou je 35 – 60 dní. Snehová pokrývka je obyčajne skromnejšia než bývala v

blízkej minulosti.

4.2.3 Vodstvo

Cez Bratislavu tečie rieka Dunaj, druhá najväčšia európska rieka, a oddeľuje

mestskú časť Petržalka od ostatných mestských častí. V mestskej časti Devín sa

do Dunaja vlieva rieka Morava, do ktorej západne od Devínskej Novej Vsi ústi riečka

Mláka.

Do Karloveského ramena sa západne od Dlhých dielov vlieva Mokrý potok.

Pri Botanickej záhrade ústi do Dunaja potok Vydrica.

Východné svahy Malých Karpát odvodňuje Račiansky kanál, ktorý sa severne

od mestskej časti Vajnory spája s vodami Blatiny, ktorá ďalej ústi do Malého Dunaja.

V Bratislave sa nachádza niekoľko prírodných a umelých vodných plôch,

z ktorých prevažná väčšina slúži aj ako prírodné kúpaliská. Napríklad Štrkovecké jazero

a Kuchajda v Ružinove, Vajnorské jazerá a Zlaté piesky pri diaľnici D1, Malý Draždiak

a Veľký Draždiak v Petržalke, Rusovské a Čunovské jazero.

4.2.4 Rastlinstvo

Bratislavu obkolesujú ju lužné lesy, dubové a dubovo-hrabové lesy, Malé Karpaty

sú pokryté bukovými a jedľovými lesmi. Na území Mestských lesov rastie mnoho

druhov stromov a kríkov. Pôvodnou drevinou je buk lesný, hrab obyčajný a dub zimný,

ďalej sa vyskytuje dub letný, lipa malolistá, lipa veľkolistá, jaseň štíhly, javor poľný,

26

javor horský, jelša lepkavá, čerešňa vtáčia, smrek obyčajný, smrekovec opadavý,

borovica lesná, borovica čierna, jedla biela, tis obyčajný, platan východný, gaštan jedlý,

pagaštan konský, breza bradavičnatá, brest hrabolistý, baza čierna, baza červená, hloh

obyčajný, svib krvavý, lieska obyčajná, jarabina vtáča, vŕba rakytová, ruža šípová,

brečtan popínavý, plamienok plotný, imelo biele, atd. Bylinný kryt územia Bratislavy je

mnohotvárny a rozmanitý, nachádzajú sa tu najmä tieto druhy: snežienka jarná,

prvosienka jarná, pľúcnik lekársky, fialka voňavá, blyskáč jarný, náprstník veľkokvetý,

vrbica vŕbolistá, ľalia zlatohlavá, veternica iskerníkovitá, veronika lekárska, medunka

medovkolistá, kyslička obyčajná, papraď samčia, ľubovník bodkovaný, púpava

lekárska, lipkavec marinkový, čermeľ hájny, reznačka hájna, ostrica chlpatá, chlpaňa

hájna, jahoda obyčajná, lipnica hájna, pálka širokolistá, atď.

Graf č. 3.: Zastúpenie drevín v Mestských lesoch v BA

51

146

2

221

21

19

Zastúpenie drevín v %

BukHrabJavorAgátLipaOst. List.SmrekOst. Ihl.BorovicaSmrekovecDub

Zdroj: vlastné spracovanie podľa Mestských lesov BA

4.2.5 Živočíšstvo

Celé územie mesta sa nachádza v oblasti stepného živočíšstva. Z Malých Karpát

na územie mesta zasahuje oblasť živočíšstva listnatých lesov. Zo spevavcov sa na území

Bratislavy vyskytujú najma tieto druhy: krkavec čierny, vrana túlavá, straka čiernozobá,

sojka škriekavá, drozd plavý, sýkorka bielolíca, brhlík lesný, stehlík pestrý, škorec

lesklý, trasochvost biely, oriešok hnedý. Z holubovitých sa vyskytuje holub hrivnák,

27

holub plúžik, hrdlička poľná a hrdlička záhradná. Okrem spevavcov sa na území mesta

vyskytuje myšiak lesný, jastrab lesný, jastrab krahulec, sova lesná, kuvik plačlivý, tesár

čierny, ďateľ veľký, kačica divá, kačica lyžičiarka. sluka lesná, kukučka jarabá a bažant

poľovný. Medzi najväčšie zvieratá žijúce na území Bratislavy patrí jeleň lesný, diviak

lesný, daniel škvrnitý, muflón lesný a srnec lesný. Okrem veľkých živočíchov sa

tu vyskytuje aj veľa druhov menších a drobných živočíchov, sú to: jazvec lesný, líška

hrdzavá, zajac poľný, kuna skalná, kuna lesná, tchor tmavý, lasica myšožravá, veverica

stromová, jež bledý, krt podzemný, hraboš poľný, pich lieskový, ryšavka lesná a piskor

lesný. Vyskytujú sa tu aj tieto druhy obojživelníkov: salamandra škvrnitá, ropucha

bradavičnatá, skokan zelený, skokan hnedý, kunka červenobruchá, rosnička zelená.

Plazy sú zastúpené druhmi: slepúch lámavý, jašterica zelená, užovka obojková, užovka

stromová. Z rýb sú zastúpené kapor obyčajný, pstruh potočný, zubáč veľkoústy, šťuka

severná.

4.3 Ochrana prírody

Prehľad všetkých chránených území, ktoré sa nachádzajú na území Bratislavy je

spracovaný v tabuľke č. 3.

Tab. č. 3.: Zoznam chránených území v Bratislave

Chránené územie (kategória)

Počet Názov chráneného územia

Chránené krajinné oblasti 2 Malé KarpatyDunajské luhy

Chránené areály 10 BajdelDevínske alúvium Moravy

HrabinyParčík pri Avione

Poľovnícky lesPánsky diel

Jarovská bažantnicaLesné diely

Kochova záhradaHorský park

Prírodné rezervácie 9 Fialková dolinaGajc

Ostrov kopáčTopoľové hony

Dunajské ostrovyStarý háj

Ostrovné lúčky

28

Štokeravská vápenkaSlovanský ostrov

Národná prírodná rezervácia 1 Devínska kobylaPrírodné pamiatky 3 Rosslerov lom

Urbársky lomDevínska lesostep

Národná prírodná pamiatka 1 Devínska hradná skalaChránený krajinný prvok 1 Vápenický potok

Chránené vtáčie územia 2 Sysľovské poliaDunajské luhy

Zdroj: vlastné spracovanie

4.3.1 Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy

Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy bola ustanovená Vyhláškou MŽP SR

č. 81/1998 Z. z. o Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy z 3. marca 1998

s účinnosťou od 1. mája 1998.

Chránená krajinná oblasť sa rozprestiera na Podunajskej nížine

v geomorfologickom celku Podunajská rovina, vedľa slovenského a Slovensko -

maďarského úseku Dunaja od Bratislavy až po Veľkolélsky ostrov v okrese Komárno.

Pozostáva z piatich samostatných častí. Toto jedinečné územie sa celé nachádza

na arecentnom agradačnom vale Dunaja. Systém agradačných valov a akumulačných

depresií s hustou sieťou riečnych ramien s prevahou sedimentačnej akumulácie, vznikol

ešte pred zásahmi do prírodného hydrologického režimu Dunaja. Takto vytvorená

ramenná sústava sa zachovala čiastočne v úseku od Dobrohrošte po Sap, ale aj napriek

tomu patrí k najväčším vnútrozemským riečnym deltám v Európe.

V závislosti od hydrologických podmienok pozdĺž Dunaja sa tu na pomerne

malom území vyskytujú spoločenstvá lesné, vodné, mokraďné, lúčne a psamofilné.

Vo vzácnych a ohrozených spoločenstvách vodných rastlín otvorených plôch

ramennej sústavy sú zastúpené chránené druhy lekno biele, leknica žltá, vzácna salvínia

plávajúca, kotvica plávajúca, leknovec štítnatý a i. V lúčnych spoločenstvách a

v  bývalých mŕtvych ramenách, rastú viaceré ohrozené druhy čeľade vstavačovitých -

vstavač ploštičný, v. vojenský, v. obyčajný, kruštík širokolistý, vemenník dvojlistý a i.

Lesné spoločenstvá ovplyvňuje predovšetkým vyššia až vysoká hladina podzemnej

vody a občasné záplavy. V závislosti od výšky hladiny podzemnej vody sa tu vyvinuli

spoločenstvá vŕbových jelšín, dubových jasenín a brestových jasenín s topoľom,

brestových jasenín s hrabom a drieňových dúbrav.

29

Zoocenózy Dunaja a priľahlých luhov sú ovplyvnené pestrosťou biotopov

od vodných až po xerotermné. Zoogeograficky je územie pod vplyvom Panónskej

nížiny, ale i alpskej sústavy, s ktorými je prepojené prostredníctvom Dunaja. Významne

sú tu zastúpené najmä faunistické prvky močiarnych a vodných biocenóz a spoločenstvá

lužných lesov. V území bolo zistených napríklad 109 druhov mäkkýšov, z toho

22 ohrozených. Na Podunajsku (od Bratislavy po Štúrovo) bolo zistených viac ako

1 800 druhov chrobákov. Z nich je pozoruhodný najmä výskyt doteraz vo svete

neznámeho druhu Thinobius korbeli, ale aj viacerých druhov, ktoré sa vyskytujú

na Slovensku iba v priestore ramennej sústavy Dunaja (Hydrovatus cuspidatus, Bagous

bagdatensis, Donacia crassipes a iné). Z drobných cicavcov je významný reliktný

výskyt hraboša severského. Osobitný význam má územie pre hniezdenie a hibernáciu

vodného vtáctva. Pravidelne sa tu vyskytujú vzácne druhy vtákov, ako napríklad orliak

morský, beluša malá a volavka purpurová. Slovensko-maďarský úsek Dunaja je

medzinárodne významným vtáčím územím (IBA). Dôležitou zložkou živočíšstva

navrhovaného chráneného územia sú ryby. V Dunaji a jeho ramenách sa vyskytuje

najvyšší počet druhov rýb zo všetkých vodných tokov Slovenska. Táto skupina

živočíchov patrí medzi najviac postihnuté výstavbou vodných diel na Dunaji.

Zo vzácnych a chránených druhov tu žije divá forma kapra (sazan), blatniak tmavý,

šabľa krivočiara a býčko škvrnitý.

Celé územie CHKO je zapísané do Zoznamu mokradí medzinárodného významu

(Ramsarská konvencia).

Mapa č. 1.: CHKO Dunajské luhy

30

Zdroj: Vojenský kartografický ústav, 2004

4.3.2 Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty

Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty je jedna zo 14 chránených krajinných

oblastí na Slovensku. Chránená oblasť sa nachádza v Malých Karpatoch, ktoré sú

súčasťou Karpát, na západnom Slovensku. Juhozápadnú časť tvorí Devínska Kobyla

31

v Bratislave, severovýchodnú časť Čachtické Karpaty pri meste Nové Mesto

nad Váhom a obec Čachtice v Trenčianskom kraji. Obe oblasti sú oddelené od hlavného

horského pásma. Chránená oblasť má rozlohu 646,1 km² pohorí.

Zahŕňa tieto štátne prírodné rezervácie: Veľká Vápenná, Čachtický hradný vrch,

Plešivec, Pohanská, Hajdúky, dolina Hlboče, Pod Pajštúnom, Nad Šenkárkou, Záruby,

Kršlenica, Lošonský háj, Devínska kobyla, Roštún.

Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty je jediné veľkoplošné chránené územie

vinohradníckeho charakteru. Malé Karpaty sú jadrové pohorie so špecifickým vývojom

kryštalinika, s obalovou aj príkrovovými jednotkami. V území vystupujú granitoidné

horniny, vápence, bridlice, fylity, amfibolity a ďalšie horniny jadrových pohorí.

Územie z veľkej časti pokrývajú listnaté lesy s bukom, jaseňom štíhlym, javorom

horským a lipou. Z nepôvodných drevín sa tu vyskytuje gaštan jedlý. V teplomilných

trávinno - bylinných spoločenstvách sa vyskytuje hlaváčik jarný, zlatofúz južný,

poniklec veľkokvetý, klinček Lumnitzerov. K druhom, ktoré tu majú jediný výskyt

na Slovensku, patrí listnatec jazykovitý, ranostaj ľúbi, rašetliak skalný.

Malé Karpaty majú druhovo pestré živočíšstvo. Zistilo sa tu doteraz 700 druhov

motýľov a okolo 20 druhov mravcov. Z bohato zastúpeného vtáctva možno z okolia

hradných zrúcanín spomenúť napríklad skaliara pestrého a skaliarika sivého. Sokol

rároh má v Malých Karpatoch najhojnejší výskyt na Slovensku. Z ďalších druhov

vtákov v oblasti hniezdia napríklad bocian čierny, včelár obyčajný, hadiar krátkoprstý,

výr skalný, myšiarka ušatá, lelek obyčajný.

Najvyšší vrch pohoria sú Záruby (768m). Súčasťou územia je Borinský kras

v okolí hradu Borinka (Pajštún) so Zbojníckou jaskyňou. V Plaveckom krase na severe

územia sa nachádzajú povrchové krasové jamy (cca 510m). V oblasti prevažuje

povrchový odtok vôd, avšak nachádza sa tam niekoľko vyvieračiek a prameňov.

Územie Malých Karpát slúži hlavne na oddych obyvateľov miest južného Slovenska

a hlavného mesta Slovenska Bratislavy.

4.3.2.1 Bratislavský lesný park

Bratislavský lesný park je komplex prevažne listnatých lesov plniaci prevažne

rekreačné funkcie v Bratislave v správe Mestských lesov. Na jeho územie zasahujú

chránené krajinné oblasti Malé Karpaty a Záhorie, s mnohými prírodnými rezerváciami,

chránenými areálmi a prírodnými pamiatkami. Podľa súčasného stavu park zasahuje

32

do katastrálneho územia Dúbravky, Karlovej Vsi, Záhorskej Bystrice, Vinohradov,

Starého Mesta a Rače.

Pred presným vymedzením jeho hraníc v roku 2006 (27 303 479 štvorcových

metrov) sa do parku zaraďovali aj Dunajské luhy.

Medzi hlavné strediská Bratislavského lesného parku patrí Železná studienka

a Koliba, ktoré sú prepojené sedačkovou lanovkou na Kamzík.

4.3.2.2 Sandberg

Sandberg je významná paleontologická lokalita, nachádzajúca sa na území

mestskej časti Devínska Nová Ves, Bratislava. Leží na severozápadnom okraji

chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie

Devínska Kobyla. Lokalita bola objavená pri ťažbe piesku.

Lokalitu vyhlásili za chránené nálezisko s rozlohou 25,6 ha roku 1964.

Už nasledujúceho roku bola rozšírená a premenovaná na Štátnu prírodnú rezerváciu

Devínska Kobyla, o rozlohe 27,97 ha. Roku 1986 sa chránená plocha rezervácie

rozrástla na 102 ha. Posledná zmena prišla 1. januára 1995, kedy bola premenovaná

na Národnú prírodnú rezerváciu Devínska Kobyla, s najvyšším stupňom ochrany.

Dôvodmi ochrany je najmä výskyt bohatej teplomilnej flóry a fauny (najmä

hmyzu); výskyt pieskomilnej kveteny a výskyt druhov čeľade vstavačovitých rastlín,

vďaka ktorým patrí k najvýznamnejším lokalitám na Slovensku.

Mapa č. 2.: Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla

33

Zdroj: Vojenský kartografický ústav, 2004

4.3.3 Horský park

Horský park je bratislavský mestský park nachádzajúci sa v mestskej časti Staré

Mesto. Je špecifický tým, že na rozdiel od ostatných bratislavských parkov sa nachádza

prakticky v strede mesta a pritom disponuje takmer nedotknutým prostredím

a pôvodnou flórou a faunou.

Horský park vznikol na západnom okraji mesta v roku 1868 zásluhou vtedajšieho

starostu mesta Henricha Justiho. V tom čase sa tu nachádzali pôvodné dubové a bukové

porasty. Viacstoročné duby, jasene buky, jedlé gaštany, borovice tvorili kostru

malebných lesných porastov. Na nich sa sústredila pozornosť milovníkov prírody,

mestských činovníkov a iných nadšencov združených v Bratislavskom okrášľovacom

34

spolku, ktorí sa rozhodli založiť na území spomínaných lesných porastov nazývaných

„Študentský les“ lesopark – dnešný Horský park.

Horský park teda vznikol prakticky úpravou už jestvujúceho lesného prostredia,

jeho stvárnením a doplnením novými výsadbami, vytvorením priehľadov, skvalitnením

okrajových častí a vybudovaním prístupových ciest. Mešťanosta Justi nechal

vypracovať plán cestnej siete, ktorú tu dali vystavať. V parku bolo osadených 50 kusov

lavíc, pri hlavnom vchode bol vybudovaný domček pre strážcu a v roku 1873 bolo tiež

vybudované detské ihrisko. Na zavlažovanie slúžili dve studne. Areál parku skrášľovali

aj malé stavby zo železa – gloriet, malý pavilón so zalomenými lavičkami alebo kovová

rozhľadňa na Murmanskej výšine. V parku sústavne pribúdali nové lavičky. Napríklad

v roku 1907 dal Mestský okrášľovací spolok vyhotoviť firmou Marton guľaté lavičky

(niektoré sú dochované dodnes). V tomto roku bolo na stromoch upevnených

aj 25 kusov tabulí s básňami domácich básnikov. Pre ochranu zvierat a vtákov bolo

postavených 20 kŕmidiel a vtáčích búdok.

Koncom 19. storočia bolo do parku vysádzaných mnoho nových druhov stromov

ako napríklad skupiny tisov, líp, platanov ale aj ginko a rôzne cudzokrajné ihličnany.

Park vznikal v období umeleckého smeru realizmus, počas ktorého sa v záhradnom

umení presadzovali prírodno-krajinárske úpravy a rovnako sa zvýšil záujem

o cudzokrajné dreviny. Vzhľadom k drsnejším prírodným podmienkam, ktoré Horský

park má (členitosť terénu, rozdielna slnečná expozícia, rozdielne vlhkostné pomery) sa

tendencie o vysadenie rozmanitejší sortiment rastlín výraznejšie neuplatnili a Horský

park si zachoval charakter staršieho lesoparku.

Dnes sa park nachádza v geografickom strede mesta, ktoré sa rozrástlo na všetky

strany a jeho rozloha sa stabilizovala na 22 hektárov. Park sa nachádza v nadmorskej

výške 185 až 260 m n. m. a rozkladá sa v dvoch zbiehajúcich sa údoliach, na horskom

chrbáte medzi nimi a na terasovitých plošinách. Prirodzeným centrom parku je Justiho

pamätník s odpočinkovou terasou. Tento pomník mu dalo postaviť mesto v r. 1908

po jeho smrti a je dielom bratislavského sochára Alojza Rigeleho, ktorý bol tiež členom

Bratislavského okrášľovacieho spolku.

35

4.4 Využívanie rekreačnej krajiny

4.4.1 Pešia turistika

Vďaka tomu, že sa Bratislava nachádza na malokarpatských svahoch, poskytuje

mesto a jeho okolie širokú škálu príležitostí na turistiku. Nachádza sa tu hustá sieť

značených turistických a náučných chodníkov. Turistické trasy sú rôznej dĺžky

i náročnosti.

Rekreačné centrum Kamzík patrí k miestam, kde sa koncentruje návštevnosť

v lesnom parku. Slúži aj ako východiskový bod na dlhšie pešie túry alebo

na vychádzky. Je zďaleka viditeľný podľa 200 metrov vysokej televíznej veže. Celému

areálu sa tiež hovorí Koliba, podľa rozsiahlej vilovej štvrte na svahu priamo pod lesom.

Kamzík si medzi Bratislavčanmi získal popularitu najmä vďaka rozsiahlej lyžiarskej

lúke, známej ako Cvičná lúka. Priamo pri Cvičnej lúke sú možnosti stánkového

občerstvenia, neďaleko aj reštaurácie vyšších kategórií. Je možný výstup výťahom

na televíznu vežu, do verejne prístupnej časti s otáčajúcou sa reštauráciou s výhľadom

do širokého okolia. Dobré výhľady sú aj zo samotnej Cvičnej lúky, zo zjazdoviek

na protiľahlom svahu (dojazd k Železnej studienke)a z novootvorenej sedačkovej

lanovky.

Ďalšou vyhľadávanou turistickou lokalitou je Železná studienka. Je jednou

z lokalít bratislavského lesného parku v Malých Karpatoch a obľúbeným rekreačným

a športovým prírodným strediskom v Bratislave. Nachádza sa v závere údolia Vydrice.

Názov je odvodený od prameňa železitej vody, ktorý v doline vyviera. V roku 2005 tu

bola opätovne spustená sedačková lanovka na Kolibu, ktorú môžu využiť ako peší

turisti, tak aj cyklisti. Je pri nej aj zatiaľ jediná oficiálna cyklistická a verejná zjazdová

trať na Slovensku, Rohatka. Dňa 8. júla 2006 bola Železná studienka slávnostne

otvorená po rozsiahlej revitalizácii.

Asi najznámejšou turistickou trasou v okolí Bratislavy je trasa na Devínsku

Kobylu - najzápadnejší výbežok Karpát na Slovensku. Táto národná prírodná rezervácia

je známa najmä pozostatkom morského útesu s náleziskami skamenelín Sandberg.

Súčasná flóra tejto lokality je zastúpená viacerými ohrozenými a chránenými druhmi.

Rastú tu napríklad: smldník piesočný, pre ktorý je to na Slovensku jediná lokalita

výskytu, a ďalšie: kurička sivastá, gypsomilka metlinatá. Cez rezerváciu vedie náučný

chodník.

36

Náučný chodník Nivou rieky Moravy má dĺžku 23 km. Začína sa na severnej

strane hradu Devín, alebo z obce Vysoká pri Morave a je prístupný iba počas

nevybreženia rieky Moravy Má 16 zastávok a počas prechádzky môžete obdivovať

riečne terasy rieky Moravy s lokálnymi ostrovmi viatych pieskov i menších dún, mŕtve

ramená, aluviálne lúky so zachovalou prirodzenou skladbou trávnych porastov, lužné

lesy, rôzne druhy vodného vtáctva a taktiež veľkomoravské hradiská.

Náučný chodník Lamač - Kačín - náučný chodník sa začína v Bratislava – Lamač.

Ďalšie možnosti sú v Bratislava – Železná studnička, alebo Kačín. Počas 2 hod. cesty sa

môžete zastaviť pri 11 zastávkach na úseku 3 km. Zaujímavosťou je pohľad

na priekopovú prepadlinu - Lamačskú bránu, ktorá vznikla poklesom pozdĺž zlomov,

či dolina v tvare V – Cigánsky jarok.

Dendrologický náučný chodník bol otvorený 22.4. 2007. Na trase v dĺžke

cca 400m je možné spoznať dreviny rastúce na území v správe Mestských lesov

v Bratislave. Na jednotlivých paneloch je opísane ich praktické využitie pre potreby

človeka od pradávnych čias až po súčasnosť. Text a obsah DNCH je určený hlavne

deťom a mládeži, ale aj rodinám na spestrenie prechádzky v Lesoparku, či programu

stráveného v areáli Partizánska lúka. Chodník začína pri studničke v areáli Partizánska

lúka, smeruje po lesnom chodníku do lesa a končí znovu v areáli, pri Gril altánku.

Pomalou chôdzou so zastavením sa pri všetkých atrakciách zvládnete prehliadku za 35-

45 min.

Medzi ďalšie známe turistické oblasti patria Biskupické Lužné lesy, ktoré sú

súčasťou chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy. Rozprestierajú sa JV od Bratislavy,

v katastri obce Podunajské Biskupice, na Ľavom brehu Dunaja. Ide o jedno

z  najhodnotnejších území v okrese Bratislava II. Je tu vyhlásených 6 chránených

území. Sprievodca náučným chodníkom oboznamuje s najkrajšími časťami tohto

legendami a povesťami opradeného územia. Trasa náučného chodníka sa skladá z troch

okruhov a prepája jednotlivé chránené územia. I. krátky okruh (6 km) - prechádza

areálom Pánsky diel, prírodnou rezerváciou Ostrov Kopáč, vedie k Biskupickému

ramenu a popri hrádzi sa po poľnej ceste vracia do východiskového bodu. Na úseku

prírodnej rezervácie Ostrov Kopáč nie je možné použiť bicykel. II. stredný okruh

(8 km) - prechádza areálom Pánsky diel, prírodnou rezerváciou Ostrov Kopáč, ďalej

prechádza popri Biskupickom ramene a hrádzi k prírodnej rezervácii Gajc, ďalej okolo

samoty Borové a po hranici prírodnej rezervácie Topoľové hony vedie k horárni

37

Topoľové, kde končí. III. dlhý okruh Alternatíva A - pešo - sa zhoduje s okruhom II.

a pokračuje od horárne Topoľové k chránenému areálu Bajdel, odtiaľ vychádza z lesa,

vedie po hrádzi a končí pri odbočke do Kalinkova z hrádze Hrušovskej nádrže.

4.4.2 Cykloturistika

Mapa č. 3.: Cyklotrasy v Bratislave

Zdroj: Oficiálne stránky mesta Bratislavy

Sieť cyklistickej infraštruktúry v meste Bratislava disponuje značenými

cyklotrasami, ktorých dĺžka je neporovnateľne nižšia ako v zahraničných metropolách.

Za zásadný nedostatok považujem spolu s nedostatočnou dĺžkou vzájomnú

neprepojenosť existujúcich trás. Doplnková infraštruktúra v podobe značenia, máp

či stojanov je nedostatočná a nekvalitná.

38

V prípade inštitucionálneho a legislatívneho zázemia možno pozitívne hodnotiť

prítomnosť siete mestských cyklotrás v ucelenom systéme a hierarchii v územnom

pláne mesta, čo upravuje podmienky budúcej výstavby v konkrétnych lokalitách.

Je však nutné dodať, že výstavba týchto trás sa v podstate nerealizuje a to aj v miestach,

kde od času platnosti územného plánu prebehla intenzívna výstavba.

Neďaleko Dunaja sú najrušnejšie cyklistické chodníky v Bratislave (zdieľané

s chodcami a kolieskovými korčuliarmi). Jazda po južnom brehu vedie spod Starého

mosta k pôsobivému múzeu Danubiana Meulensteen Art Museum neďaleko Čunova

(asi 20 km jedným smerom). Nie je tam vôbec žiadna premávka (okrem prístupovej

cesty k múzeu) a v lete sú pozdĺž cesty otvorené bary a reštaurácie.

V zalesnených kopcoch Malých Karpát severne od mesta je množstvo chodníkov

pre horských cyklistov. Je tu celá sieť chodeckých a cyklistických tratí, ktoré pokračujú

cez les do historických miest na druhej strane pásma, ako napríklad do Stupavy

na západe a do Svätého Jura na východe. Jedným z najlepších prístupových miest

k tratiam je údolie Železná Studienka neďaleko od centra.

Cestou na západ od Bratislavy južne od Dunaja sa rýchlo dostanete do Rakúska.

Cyklistické chodníky (niektoré sa tiahnu pozdĺž ciest) vedú do Viedne a ďalších miest.

Terén v tejto časti Rakúska je zväčša rovinatý. Na severnom brehu Dunaja južne

od Bratislavy je Devín s malebnými zrúcaninami hradu pri ústí rieky Morava. Odtiaľ

vedie cyklistický chodník severne pozdĺž rieky Morava až k Českej republike

(asi 80 kilometrov). Po ceste sú malé mestečká s krčmami a obchodmi. Žiaľ medzi

mestom a Devínom nie je žiaden cyklistický chodník a cesta je miestami úzka. Niektoré

víkendové autobusové spoje vozia v lete na Devín bicykle.

Tranzitné a regionálne cyklotrasy v Bratislave:

Dunajská cyklistická cesta - medzinárodná trasa vedie z Nemecka,

cez Rakúsko a Slovensko do Maďarska, na našom území vedie od

hraničného priechodu Berg (Rakúsko) po pravobrežnej hrádzi Dunaja

celým územím Petržalky po priehradné dielo v Gabčíkove. Druhá vetva

trasy začína na Prístavnom moste, cez ktorý je prevedená na ľavú stranu

Dunaja a pokračuje po hrádzi súbežne s tokom Dunaja až po Štúrovo.

Karpatská cyklistická cesta - prepája medzinárodnú Dunajskú cyklistickú

cestu s Malými Karpatami. Vedie cez most Lafranconi a Mlynskú dolinu

do dopravne ukľudnených priestorov Železnej studničky.

39

Moravská cyklistická cesta - začína na ľavobrežnej strane Dunaja pod

Novým mostom a pokračuje nábrežím (proti toku rieky) popri Karloveskej

zátoke a Devínskej ceste do Devína, odkiaľ pokračuje pozdĺž rieky Moravy

do Devínskej Novej Vsi a ďalej smerom na Záhorie.V roku 2010 bola na

hrádzi protipovodňovej ochrany vyasfaltovaná koruna hrádze v dĺžke

1010,81 metra.

Vajnorská cyklistická cesta - začína na nábreží pod Starým mostom

a prepája centrum so severovýchodným okrajom mesta popri vnútornom

dopravnom okruhu.

Záhorská cyklomagistrála - Regionálna trasa začína pod hradom Devín,

ďalej pokračuje severne do Malaciek, Holíča a končí v Senici.

Hlavné mestské cyklotrasytrasy v Bratislave:

Dúbravská cyklistická radiála - vedie od mosta Lafranconi Líščím údolím

v Karlovej Vsi do Dúbravky a Devínskej Novej Vsi.

Lamačská cyklistická radiála - vedie od Karpatskej cyklotrasy (Červený

most) cez Lamač do Záhorskej Bystrice.

Okružná trasa Slovnaft - priečne prepája cyklotrasy od Račianskej po Malý

Dunaj.

Popri Chorvátskom ramene (vetva Chorvátske rameno + vetva Starohájska)

- vedie od Starého mosta popri Chorvátskom ramene, s vetvou

na Starohájskej a napojením na Dunajskú cyklistickú cestu.

Popri Malom Dunaji - vedie od Dunajskej cyklistickej cesty (Pálenisko)

po hrádzi Malého Dunaja.

Prístavná ulica - spája most Apolo s Prístavným mostom na ľavej strane

Dunaja.

Račianska radiála - vedie od Vajnorskej cyklotrasy smerom na Krasňany

a Raču.

Ružinovská radiála - vedie cez Páričkovu, Trenčiansku, Ružinovskú

po začiatok Vrakune.

40

Tab.č. 4.: Využitie vybraných cyklotrás v BA z hľadiska foriem cestovného ruchu

Hľadisko triedenia

Forma cestovného

ruchu

Vybrané cyklotrasy v BADunajská

cyklistická cesta

Karpatská cyklistická

cesta

Moravská cyklistická

cesta

Vajnorská cyklistická

cesta

Záhorská cyklo-

magistrálageografické

hľadiskodomáci x x x x x

regionálny x x xmedzinárodný x x

dĺžka pobytu

krátkodobý x x x x xdlhodobý x

počet účastníkov v cestovnom ruchu

individuálny x x x x xkolektívny x x x x x

masový

vek účastníkov cestovného

ruchu

mládežnícky x x x x xrodinný x x x x x

seniorský x x x x x

ročné obdobie

celoročnýsezónny x x x x x

mimosezónnyZdroj: vlastné spracovanie podľa Jarábková, 2007

4.4.3 Rekreácia pri vode a vodné športy

Okrem rieky Dunaj, ktorá je dopravnou tepnou európskeho významu sa

v Bratislave a okolí nachádza asi 30 vodných plôch. Vodnými plochami sú jazerá,

rybníky, ramená a kúpaliská. Sú využívané prevažne na rekreáciu, vodné športy

a rybolov.

Medzi najznámejšie prírodné kúpaliská patria:

Zlaté piesky - veľmi obľúbené miesto na kúpanie je jazero na Zlatých

pieskoch, ktorí sa nachádza v rekreačnom areáli na severovýchodnom

okraji mesta pri výpadovke na Nitru a Žilinu.

Kuchajda - štrkovisko sa nachádza sa v susedstve nákupného strediska

Polus na Vajnorskej ceste. V areáli sú sprchy, šatne, bufet, reštaurácia,

tenisové kurty, ihrisko na plážový volejbal, detské ihrisko, parkovisko.

Vajnorské jazerá - malé a veľké jazero vidno z diaľnice D61 z Trnavy

do Bratislavy, v jazerách sa kúpe na vlastnú zodpovednosť.

Draždiak - je jediným z petržalských štrkovísk, okolo ktorých vyrástlo

stredisko s príslušnými službami (reštaurácia, bufety, sociálne zariadenia,

41

sprchy, ihriská). Kultivovanosti prostredia by však najmä v horúcej letnej

špičke prospelo častejšie zbieranie odpadkov a vyprázdňovanie košov.

Ostatné štrkoviská, ktoré sa nachádzajú pri bratislavských prímestských obciach

Rusovce a Čunovo, sú síce tiež veľmi populárne a navštevované (vyhľadávajú ich

aj nudisti), ale kúpanie v nich je na vlastnú zodpovednosť a v prípade Čunova oficiálne

aj neprípustné, pretože ide o vodné štrkoviská, ktoré sú vo vysokom stupni ochrany vôd.

Malý Dunaj je nížinná rieka a rameno Dunaja s dĺžkou 128 km. Malý Dunaj tečie

stálym, miernym prúdom. Od hlavného toku Dunaja sa oddeľuje za stavidlami

pri Slovnafte v Bratislave v nadmorskej výške 126 m n. m. Meandruje nížinnou

krajinou. Malý Dunaj a jeho okolie ponúka mnoho možností na trávenie voľného času.

Dá sa využívať na vodnú turistiku. Splav Malého Dunaja patrí k najkrajším zážitkom

tohto druhu trávenia voľného času na Slovensku. Je vhodný aj pre začiatočníkov či

rodiny s deťmi. Výška hladiny rieky v dôsledku existencie výpusťového objektu pri

odčleňovaní rieky z hlavného toku Dunaja takmer nekolíše. V dôsledku toho je Malý

Dunaj ušetrený väčších záplav, ktoré na iných riekach prinášajú mnoho odpadu. Celý

hlavný splavný úsek sa dá bez výraznejšieho veslovania prejsť za cca 14 hodín.

Karloveské rameno dlhé až šesť kilometrov a tiahne sa od Dunaja v priestore

pod Botanickou záhradou popri Devínskej ceste až ku kameňolomu. Tam ho napájajú

vody Dunaja. Jeho okolie je sídlom viacerých vodáckych združení a rameno sa využíva

na vodne športy. Je tu možnosť zapožičania lode. O ramene je známe, že jeho horná

časť je ťažko splavná, ak je nižší stav vody. Preto býva dolná časť ramena najživšia.

Pod lodenicami v nej trénujú vodáci, lemuje ju cyklotrasa a peší návštevníci sa môžu

občerstviť v hausbóte.

Tab. č. 5: Využitie vybraných vodných tokov a plôch v BA z hľadiska foriem

cestovného ruchu

Hľadisko triedenia

Forma cestovného

ruchu

Vybrané cyklotrasy v BADunaj Malý

DunajDraždiak Zlaté piesky Kuchajda

geografické hľadisko

domáci x x x x xregionálny x x

medzinárodný xdĺžka

pobytukrátkodobý x x x x xdlhodobý x

počet účastníkov

individuálny x x x x xkolektívny x x x x x

42

v cestovnom ruchu

masový x x x x x

vek účastníkov cestovného

ruchu

mládežnícky x x x x xrodinný x x x x x

seniorský x x x x x

ročné obdobie

celoročný xsezónny x x x x

mimosezónnyZdroj: vlastné spracovanie podľa Jarábková, 2007

4.4.4 Zimné športy

V prímestskej časti lesoparku v pohorí Malé Karpaty, priamo pod televíznou

vežou Kamzík sa nachádza rekreačné centrum rovnakého názvu. Súčasťou tohto centra

je aj funkčná plocha Cvičná lúka, ktorá v zime slúži ako centrum zimných športov. Je

na nej jedna zjazdovka, dlhá 250 m. V zimnom období býva zasnežovaná

a za priaznivých snehových podmienok na nej premáva aj lyžiarsky vlek. Nachádza sa

tu aj letná 360-metrov dlhá bobová dráha.

Ale treba poznamenať, že na základe klimatických a teplotných pomerov

Bratislava nie je veľmi vhodná pre zimné športy.

4.5 Návrh odporúčaní a opatrení

Za ťažiskové formy cestovného ruchu v Bratislave možno považovať rekreačný

a športovo-turistický cestovný ruch. Mesto má vhodné topografické podmienky

pre pešiu turistiku i cykloturistiku.

V rámci využívania prírodných zdrojov na základe analýzy ich štruktúry a polohy

môžem uviesť, že najlepšie využitie prírodných zdrojov je v oblasti pešej turistiky.

V Bratislave sa nachádza hustá sieť značených turistických a náučných chodníkov a to

aj vďaka intenzívnej činnosti, ktorú vyvíja turistický značkovací oddiel v spolupráci

so správou Mestských lesov v Bratislave. Veľkým problémom sa stáva rastúce

znečistenie okolia turistických chodníkov a vandalizmus.

Naopak najväčšie nedostatky sú v oblasti cykloturistiky. Napriek tomu, že sa

mesto intenzívne zaoberá cyklistickou dopravou, tak v súčasnosti ešte nemá komplexnú

sieť mestských cyklotrás. Najväčším problémom je vzájomná neprepojenosť už

existujúcich trás. Ďalej musím poznamenať, že chýbajúca kooperácia a súčinnosť

zodpovedných zložiek samosprávy, polície, dopravných inžinierov spôsobuje

43

v Bratislave tvorbu infraštruktúry, ktorá nezodpovedá základným užívateľským

požiadavkám, čo následne negatívne ovplyvňuje mieru jej využitia.

Ďalším zásadným problémom je nízka informovanosť obyvateľstva a zároveň

slabá miera propagácie prírodného dedičstva zo strany správy mesta.

Na základe uvedeného navrhujem:

odstránenie rastúceho znečistenia v blízkosti vodných tokov a z okolia

turistických a náučných chodníkov formou organizovaného zberu odpadu,

udržateľnosť tohto stavu formou vzdelávania predovšetkým mladých ľudí

k environmentálnemu správaniu,

dobudovanie prioritne medzinárodných a hlavných mestských cyklotrás,

výstavba cyklistických trás v centre mesta ako súčasť opatrení smerujúcich

k tlmeniu automobilovej dopravy,

kvalitatívne dobudovanie doplnkovej infraštruktúry v podobe značenia,

máp či stojanov na bicykle,

zvyšovanie počtu cyklistov dochádzajúcich za bežnými povinnosťami

či zábavou za pomoci marketingovej kampane realizovanej samotným

mestom, v ktorej mesto musí deklarovať, že cyklodoprava patrí medzi jeho

priority v oblasti dopravy a chápe ju ako rovnocennú formu dopravy

vybudovanie komplexného informačného systému turizmu,

vydávanie propagačných materiálov pre domácich a predovšetkým

zahraničných potenciálnych návštevníkov kraja v slovenčine a v hlavných

svetových jazykoch

44

Záver

Cestovný ruch v súčasnosti predstavuje významný spoločenský a ekonomický

fenomén. Prírodný potenciál a výskyt prírodných zdrojov daného územia predstavuje

dôležitý lokalizačný faktor v cestovnom ruchu a taktiež určuje jeho kvalitu.

Predložená bakalárska práca je zameraná na zhodnotenie a analýzu prírodných

zdrojov Bratislavy a jej blízkeho okolia z pohľadu ich kvality a vhodnosti na využívanie

v cestovnom ruchu. Analyzoval som zložky prírodného prostredia a to: reliéf, klíma,

vodstvo, rastlinstvo a živočíšstvo.

Prírodný potenciál Bratislavy je vhodný na využitie v prevažne krátkodobom

cestovnom ruchu s rekreačnými činnosťami - pešia turistika, cykloturistika, vodné

športy, návšteva pamiatok, lyžovanie, návšteva kultúrnych, športových a iných podujatí.

Región má celoročnú časovú využiteľnosť, ale s prevládajúcou letnou sezónou.

Rekreačný potenciál územia Bratislavy je značný a to hlavne pre široké spektrum

hlavne kultúrnych, ale aj prírodných daností. Územie mesta leží na zalesnenom upätí

pohoria Malých Karpát, kde sa nachádza hustá sieť značených turistických

a cyklistických trás. Malé Karpaty sú významnou chránenou krajinnou oblasťou, ktorá

je jediné veľkoplošné chránené územie vinohradníckeho charakteru. Medzi ďalšie

významné chránené oblasti patria Dunajské luhy, Devínska Kobyla a Sandberg.

Tieto oblasti sú nenahraditeľné pre výskyt mnohých vzácnych a ohrozených

endemitických druhov flóry a fauny.

Na území Bratislavy sa okrem rieky Dunaj nachádza aj množstvo iných vodných

plôch a jazier. Klimatický potenciál riešeného územia umožňuje rekreačné využitie

týchto stojatých vodných plôch na kúpanie, vodné športy a rybolov. Samotný Dunaj,

ale hlavne jeho ramená sú vhodné predovšetkým na pestovanie vodných športov ako sú

rôzne splavy, vodáctvo a pod.

Z celkového hodnotenia prírodného potenciálu Bratislavy vyplýva, že sa jedná

o územie vhodné pre rozvoj mnohých rekreačných aktivít v prírodnom prostredí.

Ale tento potenciál zďaleka nie je využitý. Hlavným nedostatkom je slabá propagácia

tohto osobitého prírodného dedičstva v prospech historických a kultúrnych pamiatok.

45

Zoznam použitej literatúry

BELAJOVÁ, A. – FÁZIKOVÁ, M. 2005. Regionálna ekonomika. Nitra: SPU, 2005.

254 s. ISBN 80-8069-513-X.

DRDOŠ, J. – MIKLÓS, L. – KOZOVÁ, M. – URBÁNEK, J. 1995. Základy krajinného plánovania. Učebné texty. Zvolen: Technická univerzita, 1995. 172 s.

GÚČIK, M. a i. 2004. Krátky slovník cestovného ruchu a hotelierstva. B. Bystrica: Slovensko-švajčiarske združenie pre rozvoj CR, 2004. 174 s. ISBN 80-88945-73-9.

HAMARNEHOVÁ, I. 2008. Geografie cestovního ruchu. Evropa. Plzeň: Aleš Čeněk, 2008. 271 s. ISBN 978-80-7380-093-2.

HILL, Tim – JENKINS, Debbie. 2008. Buying Property in Poland. UK: Lean Marketing Press, 2008. 244 p. ISBN 1-905430-32-9.

JARÁBKOVÁ, J. 2007. Vybrané kapitoly z cestovného ruchu. Nitra: SPU, 2007. 131 s. ISBN 978-80-8069-950-5.

KLEMENTOVÁ, E. 2005. Krajinná ekológia. Bratislava: STU, 2005. ISBN 80-227-2343-6.

KOPŠO, E. A KOL. 1992. Geografia cestovného ruchu. Harmanec: Vojenský kartografický ústav, 2004. 54 s. ISBN 80-08-00346-4.

KROGMANN, A. 2005. Aktuálne možnosti využitia potenciálu územia Nitrianskeho kraja z hľadiska cestovného ruchu. Nitra: Fakulta prírodných vied UKF, 2005. 218 s. ISBN 80-8050-888-7.

MARIOT, P. 1983. Geografia cestovného ruchu. Bratislava: Veda SAV, 1983. 252 s.

SCHMOLL, G. A. 1977. Tourism Promotion. Londýn, 1977.

NOVACKÁ, Ľ – KULČÁKOVÁ, M. 1999. Klient v cestovnom ruchu. Bratislava: Eurounion, 1996. 92 s. ISBN 80-85568-60-8.

46

STREĎANSKÝ, J. A KOL. 1999. Krajinné plánovanie. Nitra: SPU, 1999. 176 s. ISBN:

80-71347-585-3.

SUPUKA, Ján – HREŠKO, Juraj – KONČEKOVÁ, Lýdia. 2005. Krajinná ekológia. 2.

vyd. Nitra: SPU v Nitre, 2005. 194 s. ISBN 80-8069-60718

SUPUKA, J. – FERIANCOVÁ, Ľ. – SCHLAMPOVÁ, T. – JANČURA, P. 2008. Krajinárska tvorba. Nitra: SPU, 2008. 256 s. ISBN 978-80-552-0135-1.

TOUŠEK, V. – KUNC, J. – VYSTOUPIL, J. a kol. 2008. Ekonomická a sociální geografie. Plzeň: Aleš Čeměk, 2008. 411 s. ISBN 978-80-7380-114-4.

WEISS, P. – JANKOVIČOVÁ, M. – KURČOVÁ, E. 2005. Regionalizácia cestovného

ruchu v Slovenskej republike. Bratislava: MH SR, 2005. 114 s.

Zákony

Zákon č. 543/2003 Z.z. o ochrane prírody a krajiny z 25. júna 2002

Internetové zdroje

Cyklotrasy v Bratislave [online]. [cit. 2011-04-15]. Dostupné na internete:

<http://www.cyklotrasy.sk/trasy.php>

Dendrologický náučný chodník. 2011. [online] [cit. 2011-03-20]. Dostupné na internete:

<http://www.ba-lesy.sk/index.php?17>.

Horský park. 2011. [online] [cit. 2011-05-14]. Dostupné na internete:

<http://www.horaren.sk/o-horskom-parku/>.

CHKO Dunajské luhy [online]. [cit. 2011-05-15]. Dostupné na internete:

<http://www.sopsr.sk/index.php?page=posobnost&id=13>

CHKO Malé Karpaty [online]. [cit. 2011-05-15]. Dostupné na internete:

<http://slovensko.infoweby.sk/ochrana-prirody/chko/male-karpaty>

Kamzík [online]. [cit. 2011-04-15]. Dostupné na internete:

<http://www.panorama.sk/go/clanky/161.asp?lang=sk&sv=2>

47

Karloveské rameno [online]. [cit. 2011-05-15]. Dostupné na internete:

<http://www.panorama.sk/go/clanky/1308.asp?lang=sk&sv=2>

Malý Dunaj [online]. [cit. 2011-05-15]. Dostupné na internete:

<http://www.maly-dunaj.sk/splavy>

Mestské lesy [online]. [cit. 2011-04-15]. Dostupné na internete: <http://www.ba-

lesy.sk/index.php?1>

Náučný chodník Biskupické lužné lesy [online]. [cit. 2011-04-15]. Dostupné na

internete: <http://www.turistik.sk/sk/kraje/bratislavsky-kraj/bratislava-ii/bratislava-

mestska-cast-podunajske-biskupice/naucny-chodnik-biskupicke-luzne-lesy/>

Náučný chodník Lamač - Kačín [online]. [cit. 2010-04-15]. Dostupné na internete:

<http://www.turistik.sk/sk/kraje/bratislavsky-kraj/bratislava-iv/bratislava-mestska-cast-

lamac/naucny-chodnik-lamac-kacin/>

Náučný chodník Nivou Moravy [online]. [cit. 2011-04-15]. Dostupné na internete:

<http://www.turistik.sk/sk/kraje/bratislavsky-kraj/bratislava-iv/bratislava-mestska-cast-

devin/naucny-chodnik-nivou-moravy/>

Štatistický úrad SR [online]. [cit. 2011-05-15]. Dostupné na internete:

<http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=10506>

48