crzp.uniag.skcrzp.uniag.sk/prace/2011/s/f790846e32dc41c89485589... · web viewword: aquarium,...
TRANSCRIPT
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITREFAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV
Evidenčné číslo: 1122490
BAKALÁRSKA PRÁCA
Nitra 2011 Marcel SAKÁČ
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.
FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV
Dekan: prof. Ing. Daniel Bíro, PhD.
Príprava a zriadenie morského akváriaBakalárska práca
Študijný program: Špeciálne chovateľstvo
Študijný odbor: 4179700 živočíšna produkcia
Školiace pracovisko:Katedra hydinárstva a malých hospodárskych
zvierat
Školiteľ: Ing. Kopecký Ján, CSc.
Nitra 2011 SAKÁČ Marcel
2
ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Podpísaný Marcel Sakáč týmto prehlasujem, že som bakalársku prácu na tému
„Príprava a zriadenie morského akvária“ vypracoval samostatne s použitím uvedenej
literatúry.
Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú
pravdivé.
V Nitre, 11. mája 2011
.....................................
3
POĎAKOVANIE
Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Ing. Jánovi Kopeckému, CSc. za
pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovávaní bakalárskej práce.
V Nitre 11. mája 2011
.....................................
4
AbstraktCieľom našej bakalárskej práce bolo priblíženie akvaristiky a to zo zameraním na
morskú akvaristiku. V prvej časti sme sa venovali pôvode rýb, anatómii a taktiež aj histórii
akvaristiky. Zadefinovali sme si v tejto časti rozdelenie akvárií a rôzne typy akvárií.
V ďalších kapitolách sa venujem už konkrétne problematike morských akvárií. Ako
základný problém som zistil je veľkosť nádrže (akvária), platí tu koľko autorov toľko
názorov. Niektorý odporúčajú veľké až 300 litrové, iný zase sa odvolávajú na nákladnosť
takých veľkých a pre začiatočníkoch odporúčajú menšie okolo 100 litrov. Podľa nášho názoru
však najvhodnejšie pre začiatočníkov bude začať zo stredne veľkou nádržou o objeme 150
litrov. Je to dostatočná nádrž na vytvorenie rovnovážneho prostredia. V takomto veľkom
akváriu ani prípadné menšie nehody nenapáchajú takú škodu ako pri akváriách s menším
objemom.
Ďalej sme sa venovali osvetleniu akvária, rôznym typom filtrácii a hlavne sme
venovali pozornosť na chemizmus vody. Pri morských akváriách je chemizmus vody veľmi
dôležitý keďže aj pre nás nenápadné výkyvy môžu mať pre naše akvárium fatálne následky.
Optimálnu špecifickú hustotu pre spoločenské morské akvárium odporúčame v rozmedzí
1020 – 1026, teplotu okolo 22-26 °C a pH 8,1- 8,5. V posledných kapitolách je príklad pár
rýb, ktoré sú nenáročné a hlavne prispôsobivé ako Klaun očkatý, Chelmon rostratus,
Pomacanthus imperator a iné.
Kľúčové slová: Akvárium, morské akvárium, morská voda, reverzná osmóza
Abstract
5
The target of this bechelor work has been approach aquariums namely from focus of
activity on sea aquariums. Volts the first one portions of tussle with bestowed origin fish,
anatomy and history of aquariums. Definite are yourself thereinunder distribution of
aquarium and various types aquarium.
Volts of other chapters oneself present for concrete question sea aquarium.
How crux am found is size tank (aquarium), that's a bargain here how many authors so much
opinions. Some recommend big up - to 300 liters, the other again oneself call off on
expensiveness of such big and pro beginners recommend smaller around 100 litres. Per our
opinion but optimal pro beginners will be to initiate from middling tall tank by over volume
150 litres. Be those sufficient tanks to create balanced settings. Volts some big aquarium nor'
possible smaller accident will not cause such damage to the how by the aquarium with
smaller volume.
Further tussle with bestowed lighting aquarium, various type of filtration and
mainly are bestowed focus on chemism waters. By the sea aquarium is chemism waters
momentous as too for us inconspicuous ups downs can they have pro our aquarium fatally
after - effects. Optimal specific density pro social marine aquarium we recommend at
intervals 1020 – 1026, temperature around 22- 26 °C and pH 8,1 - 8,5. In last chapters be an
example of pair fish, who are they unpretentious and mainly adaptive how Clown
anemonefish, Chelmon rostratus, Pomacanthus imperator et al.
Key word: Aquarium, marine aquarium, sea - water, inverted osmosis
Obsah
6
OBSAH
ÚVOD ........................................................................................................................8
1. Cieľ práce...............................................................................................................9
2. Metodika práce...................................................................................................... 10
3. Prehľad o súčasnom stave problematiky...............................................................11
3.1 Ryba ........................................................................................................11
3.2 Pôvod rýb ................................................................................................12
3.3 Anatómia rýb ..........................................................................................13
3.4 História akvaristiky.................................................................................15
3.5 Typy akvárií...........................................................................................16
4. Morské prostredie.................................................................................................18
4.1 Morské akvárium....................................................................................18
4.2 Umiestnenie akvária ..............................................................................19
4.3 Veľkosť a typ nádrže(akvária) ..............................................................20
4.4 Osvetlenie a filtrácia akvária..................................................................21
4.4.1 Filtrácia....................................................................................21
4.4.2 Osvetlenie................................................................................23
4.5 Chemizmus vody....................................................................................24
4.5.1 Príprava morskej vody do akvária...........................................25
4.5.1.1 Reverzná osmóza......................................................26
5. Zariadenie morského akvária..............................................................................28
5.1 Morské spoločenské akvárium...............................................................28
Záver........................................................................................................................33
7. POUŽITÁ LITERATÚRA .................................................................................34
Úvod
7
Morské akvária postupne aj u nás si nachádzajú čím ďalej tým viac priaznivcov. Bude
to najskôr svojou pestrosťou farieb a rozmanitosťou čo sa týka veľkosti a aj tvarou
živočíchov. Mnoho ľudí si takýmto spôsobom chcú priblížiť exotiku morí. Donedávna bola
morská akvaristika len doménou solventnejších ľudí, ale s vývojom technológii sa aj pre
bežných ľudí stáva morská akvaristika dostupnejšia.
Morská akvaristika bola hlavne rozšírená v prímorských oblastiach kde mali ľudia
ľahší prístup k rybám. Vďaka kvalitným a hlavne rýchlim prepravcom, mnoho dosiaľ
exotických druhov ktoré sme boli schopný obdivovať len z obrázkov dnes môžeme chovať
doma v akváriu.
Akvaristom napomáha kvalitná literatúra v slovenskom jazyku zameraná len na
morské akvária. Zatiaľ jedinou slabinou je slabá schopnosť ďalšieho odchovu potomstva.
Preto mnoho rýb aj v dnešnej dobe pochádza z ich prirodzeného prostredia.
Prvé zmienky o akvaristike pochádzajú už z hieroglyfov v starovekom Egypte, kde
ako prvý nechovali ryby len ako potravu ale tiež mali akváriá a ryby v nich pre potešenie
a ich krásu. Prvé šľachtiteľské práce čo sa týka akváriových rýb pochádzajú zo starej Číny.
Tam cieľavedomou prácou už okolo roku 700 nášho letopočtu vyšľachtili prvé zlaté rybky.
V Európe sú prvé záznamy o akváriách zo starého Ríma kde si vyššie postavený a majetnejší
ľudia zriaďovali akvária vo vestibuloch pre krásu. O modernej akvaristike začíname hovoriť
od druhej polovici 19. storočia. V štyridsiatych rokoch 20 storočia sa už zakladali v Európe
rôzne spolky kde sa združovali a vymieňali si cenné rad akvaristi.
Čo sa týka morskej akvaristiky, tak najviac je rozšírená v rámci Európy vo
Francúzsku. Je to ovplyvnená aj tým, že Francúzsko je prímorský štát tak majú bližšie
k morským rybám ako ku sladkovodným. Postupne sa ale aj v našich končinách dostáva čím
ďalej do povedomia ľudí aj morská akvaristika a nie je len doménov zoologických záhrad.
Obsahom tejto bakalárskej práce je priblíženie morských akvárií a vysvetlenie
základných zásad, ktorých by sa mal držať každý začínajúci akvarista zameraný na morskú
akvaristiku.
1 CIEĽ PRÁCE
8
Cieľom bakalárskej práce je, vytvorenie morského akvária po preštudovaní dostupnej
literatúry doporučujeme najlepšie a najjednoduchšie možnosti pre vytvorenie stabilného a
hlavne fungujúceho morského akvária.
2 METODIKA PRÁCE
9
Predložená bakalárska práca má kompilačný charakter. Na jej vypracovanie boli
použité informácie z dostupných vedeckých časopisov, zborníkov, knižných publikácií a
internetu. Práca bola vypracovaná nasledovne: - preštudovanie príslušnej literatúry
k danej problematike
- zisťovanie a zber podkladových údajov
- analýza získaných informácií
Pre naplnenie vytýčeného cieľa sme použili niekoľko metód: - dedukcie
- analýzy
- porovnávania
3 Prehľad o súčasnom stave problematiky
10
3.1 Ryba
Ryby sú stavovce adaptované na život vo vode. Obývajú pestrú škálu vodných
prostredí a to sladkovodných, brakických, ako aj morských. Vyskytujú sa v celom vodnom
stĺpci od hladiny až po dná hlbokomorských priekop, pričom ale tri štvrtiny morských druhov
sú sústredené do plytkých pobrežných vôd. Každý rok sa objavuje približne 100 nových
druhov. (Hensel, 2001)
Hargrove (2006) uvádza, že označenie názvom ryby [v najširšom zmysle] (lat. Piscis,
gr. Ichthys) platí pre všetky kruhoústnice a všetky čeľustnatce okrem štvornožcov. Dnes táto
skupina zahŕňa asi 20 000 (rok 2004) - 29 000 druhov, čo je asi 60% všetkých
druhov stavovcov. Veda o rybách sa nazýva ichtyológia.
Majú vždy viac alebo menej kostnatú skostnatenú kostru. Žiabrovú dutinu majú po
oboch stranách hlavy prikrytú žiabrovými viečkami (skrelami), ktoré sú vystužené kosťami.
Telo kostnatých rýb je zvyčajne pokryté šupinami alebo kostenými platničkami, niekedy býva
i holé. Vynikajú rozmanitosťou a farieb. Na počet druhov sú najbohatšou triedou stavovcov.
Z nich 60 % je morských.
Kostnaté ryby sú rozšírené vo všetkých typoch vôd našej planéty – od
vysokohorských potokov a jazier až po hlboké morské priepasti, od pólov až po rovník, od
slaných morských vôd až po sladké vody, od slnkom prežiarených vôd až po temné
podzemné vody. Vedia sa svižne a ladne pohybovať vo vode, dokážu sa vymrštiť z vody
a preletieť nad hladinou mnoho desiatok metrov, dokonca niektoré z vody vyliezajú
a pohybujú sa aj dlhší čas na suchu. Pomocou rozličných špeciálnych dýchacích orgánov
dokážu dýchať atmosférický vzduch, ba majú aj pľúca. (Hensel, 2001)
V hladinových vodách osvetlených slnkom je väčšina rýb striebristá a hornú časť tela
majú často tmavšiu ako dolnú. Takéto dvojaké sfarbenie chráni pred dravcami zhora i zdola,
pretože keď sa dravce pozerajú na ryby zdola, ich striebristá dolná časť tela je maskovaná na
pozadí jasne osvetlenej vodnej hladiny. Tmavšia horná časť tela zasa chráni ryby pred
vtákmi, ktoré číhajú nad hladinou. (www.infovek.sk)
Systematika rýb
11
v nadtriede kruhoústnice (bezčeľustnatce; Agnatha, Cyclostomata) sú to bezčeľustnaté
ryby (75 druhov) v dvoch triedach
trieda sliznatky (Myxiniformes)
trieda mihule (Petromyzontiformes)
v nadtriede čeľustnatce (Gnathostomata) sú to čeľustnaté ryby
trieda drsnokožce (Chondrichthyes)– nazývané tiež tiež paryby alebo
chrupkaté ryby; 800 druhov]
trieda ryby v užšom zmysle (Osteichthyes) – nazývané tiež pravé ryby,
rozdelené do podtried
podtrieda lúčoplutvovce (Actinopterygii) – nazývané tiež lúčoplutvé
ryby
podtrieda násadcoplutvovce (Sarcopterygii) (www.wikipedia.org)
3.2 Pôvod rýb
12
Obrázok 1 Hlavné oblasti pôvodu tropických rýb (Sakáč, 2011)
1. Fialová :sladkovodné ryby2. Červená: morské ryby
Z 1 500 druhov akváriových rýb je iba 300 až 500 bežných. Tieto ryby sa kedysi
nazývali tropické, pretože boli chytené v trópoch (obrázok 2.). Z celkového počtu rýb je 80 –
85 % sladkovodných druhov, ktoré sa chovajú nie len v ich pôvodnej oblasti.
Produkcia z juhovýchodnej Ázie sa delí medzi Hongkong, Filipíny a Singapur
a dominuje s viac ako tromi štvrtinami druhov. V iných oblastiach Zeme sa produkujú určité
druhy, napríklad na Floride v Spojených štátoch amerických a v povodí Amazonu živorodky.
Z východnej Afriky pochádzajú cichlidy.
Pokiaľ ide o morské ryby, takmer všetky druhy sa chytajú vo prírodnom prostredí. Akvaristov
často obviňovali, že sa zúčastňujú na plienení koralových útesov, pretože panovala
domnienka, že na jednú morskú rybu, ktorá sa dostane do našich akvárií, pripadne deväť
zahynutých pri odchyte, počas prepravy a u sprostredkovateľov. Keďže nemáme dostatok
presných štúdií, nemôžeme poznať reálny dosah akvaristiky na prírodne prostredie.
V akváriách nájdeme chránené druhy len ojedinele, preto akvaristika nemôže byť zodpovedná
za ich zriedkavý výskyt alebo vymiznutie. Druhy, ktoré zarybňujú naše nádrže, sú
v prírodnom prostredí zväčša bežné, niektoré dokonca tvoria zdroj obživy pre miestne
obyvateľstvo. (Maitre-Allain, 1997)
3.3 Anatómia rýb
Tradičný torpédovitý tvar ryby je len jedným z mnohých variantov existujúcich
foriem. Ryby pochádzajú z rôznych lokalít a ich telá sa prispôsobovali rozmanitým životným
podmienkam. Z ich tvaru možno usudzovať aj o spôsobe ich života: kde ryba žije, čím sa živí
a akým je plavcom.
Ryby majú dve vrstvy kože, tenkú vonkajšiu vrstvu a hrubšiu vnútornú vrstvu. Vo
väčšine prípadov majú ešte šupinové ošatenie, ktoré pozostáva z prekrývajúcich sa
jednotlivých šupín. Šupiny sú pokryté tenkou vrstvou slizu, ktorý ju chráni pred parazitmi a
umožňuje ľahké kĺzanie vo vode.
Plutvy sa skladajú z chrupavkovitých lú
Lúče môžu byť tvrdé a nečlenené (ostne
a tvrdé lúče) alebo mäkké a
13
členené(článkové alebo mäkké lúče). Plutvy sa pohybujú pomocou malých svalov. (Mills,
1994)
Na to, aby ryba udržala vo vodnom prostredí určitú polohu- aby nestúpala k hladine,
ani neklesala ku
dnu- slúži plynový mechúr. Začína za hlavou a jeho dĺžka zodpovedá
približne tretine dĺžky tela. V kombinácii s tukovými tkanivami pomáha rybe vyrovnať
záporný vztlak iných, ťažších častí tela, ako je kostra a niektoré vnútorné orgány.
Veľká väčšina rýb dýcha vstrebávaním rozpusteného kyslíka z vody, ktorá preteká cez
ich žiabre. V sliznici týchto orgánov sa tesne pri povrchu nachádzajú vlásočnice, ktoré
umožňujú vstrebávanie kyslíka z vody a vylučovanie odpadových plynov do vody. Znečistená
voda, alebo jej nesprávny chemizmus môžu viesť k zákalu očí a k zhoršovaniu zraku, takže
ryba nie je schopná loviť alebo sa účinne vyhýbať dravcom. Ryby síce majú nozdry, ale
nepoužívajú ich na dýchanie, len ako čuch. Keď nimi preteká voda, sliznica s vretenovitými
bunkami zisťuje všetko jedlé v ich blízkosti. Ryby síce môžu cítiť potravu na diaľku, ale na
to, aby ju ochutnali, musia sa jej dotknúť. Nemajú žiadny priamy chuťový orgán. Namiesto
neho používajú chuťové receptory roztrúsené po povrchu hlavy, tela, v ústach a čiastočne na
hmatových fúzoch. (Sandfordová, 1998)
K orientácii vo vodnom prostredí sa vo svojej knihe vyjadruje aj Skomal(2007) a to,
že veľkosť očí dravcov sa zväčuje s hĺbkou, aby sa prispôsobili zlej viditeľnosti, no v hĺbke
väčšej ako 200 m majú oči malý význam a korisť je možné objaviť chemickými signálmi,
slabým elektrickým prúdom vytváraným sťahovaním svalov alebo prúdmi vytváranými
pohybmi pri plávaní. Iné druhy používajú pri komunikácii alebo pri hľadaní koristi sonárny
systém. Chemické signály sú dôležité aj pri hľadaní partnera. Niektoré druhy, napríklad
"svietiaca ryba" Photoblepharon, sú bioluminiscenčné a používajú vlastný zdroj svetla ako
signál, ktorým priťahujú potenciálnych partnerov. Dokážu zažínať a zhasínať svoje svetlo
preťahovaním pokožky cez svetelný orgán. Bioluminiscenciu si môže ryba vytvárať aj sama
chemicky alebo pomocou symbiotických baktérií, ako je to v prípade ryby Photoblepharon.
Orgány produkujúce svetlo sa môžu používať aj ako návnada pre korisť
3.4 História akvaristiky
14
Obrázok 2 Anatomická stavba tela (Sakáč, 2011)
Aspoň v krátkosti sa treba zmieniť o histórii akvaristiky. Akvaristika nie je výplodom
modernej doby. Vyvíjala sa dlhé stáročia, možno až tisícročia. Pochopiteľne, že na začiatku
nemala ani zďaleka dnešnú úroveň, aj keď v mnohých smeroch presahovala svoju dobu.
História jej nevenovala takú pozornosť, ktorá by umožnila hlbší pohľad do jej vývoja.
Jediným dôkazným materiálom boli pri tom archeologické nálezy, ktoré svedčia
o tom, že naši predkovia chovali rybky už dávno pred našim letopočtom. Neboli to akvária
v dnešnom slova zmysle. Nádrže, ktoré boli len z kameňa, alebo neskôr v Číne z porcelánu,
nemali upravené dno a neboli v nich vodné rastliny. Nazývali sa piscinae, čo bolo odvodené
od slova piscis, t.j. ryba. Prvé nádrže nachádzame u Egypťanov niekoľko storočí pred naším
letopočtom. Podľa prieskumov tieto nádrže slúžili nielen pre chov úžitkových, ale aj
okrasných rýb. Dokazujú to kresby zo starého Egypta, kde na nádržiach v obydliach vládcov
sú nakreslené ryby. Podobné vodné nádrže nachádzame aj v záhradách a palácoch starého
Ríma. Ich úlohou bolo okrem zberu dažďovej vody poskytovať životné prostredie aj
okrasným rybám. Rovnaké nádrže sa našli aj v Pompejach. (Andódi, 1973)
Sú tiež isté náznaky, že už za dynastie Tchangov (618-907) sa v Číne opatrovali zlaté
rybky, šľachtené kapre. V Európe sa ocitli zlaté rybky, pravda, trocha oneskorene. Do
Anglicka prišli na konci 17. storočia pravdepodobne v roku 1691. Zdá sa, že za Atlantický
oceán do Spojených štátov sa dostali kedysi pred rokom 1859; v tom čase Arthur M. Edwards
vo svojej knihe ,, Life Beneath the Waters, or the Aquarium in America“ píše, že zlaté rybky
sa dajú nájsť v rieke Schuykill River. V Európe sa začali vážne zapodievať opaterou rýb
uprostred 19. storočia. Londýnska zoologická spoločnosť zriadila v roku 1853 verejné
akvárium s pomocou Phillipa Gossa, ktorý rozvíjal predstavu ,,rovnovážneho“ akvária
s vodnými rastlinami a rybami. (Scott, 1992)
Koncom minulého storočia vznikli v USA prvé spolky akvaristov a prvé tropické
akvária. V porovnaní s dneškom to samozrejme boli primitívni predchodcovia. Napríklad na
zohrievanie vody horeli pod nádržou olejové lampy alebo plynové horáky! Začiatkom tohto
storočia umožnila elektrická energia ľahko a bez nebezpečenstva udržiavať konštantnú teplotu
vody. S vyšším technickým štandardom sa ďalej rozšíril záujem o akváriá. V tridsiatych
rokoch vznikali v celej Európe spolky akvaristov a koncom štyridsiatych rokov sa konala prvá
výstava rýb. (Mills, 1994)
3.5 Typy akvárií
15
Akvária môžeme rozdeliť podľa rôznych kategórii a kritérií. Takým najzákladnejším
delením akvárií je podľa salinity, čiže množstva rozpustenej soli vo vode na sladkovodné,
morské a brakické. Ďalej sa môžu akvária deliť podľa toho či je to studenovodné alebo
tropické akvárium, či sú to akvária rozmnožovacie alebo slúžiace pre choré ryby čiže na
izoláciu od ostatných rýb. Taktiež jednotlivé typy akvárií môžeme rozdeliť podľa biotopov,
ktoré majú predstavovať.
Sladkovodné akvárium
Sladkovodné akvárium je určené na chov sladkovodných živočíchov a/alebo
pestovanie sladkovodných rastlín. Najčastejšie ide o chov rýb, menej často chov bezstavovcov
(zriedkavejšie ako v morskom akváriu). Prevládajú tropické druhy rýb z rôznych čeľadí, zo
studenovodných je najviac zastúpený karas zlatý (zlatá rybka). (www.wikipedia.org)
Hoci sú sladké vody riek a jazier iba malou časťou svetového vodstva, sú domovinou
podstatnej časti rybej populácie. Teplejšie vody poskytujú viac potravy pre ryby, ktoré sa
množia masívnejšie ako v miernych vodách. Ako zaiste predpokladáte, je v nich viacero
druhov rýb. V Amazonke žije viac ako tisíctristo druhov, v rieke Zaire sedemsto a v povodí
Mississippi dvestopäťdesiat. V chladnejších sladkých vodách celej Európy nie viac než 192
druhov. Hoci na rieky a toky pripadá len maličké percento svetového vodstva, podmienky
v nich sú oveľa rozmanitejšie než v jazerách či moriach.
Na rozdiel od morskej vody je chemické zloženie sladkej krajne premenlivé tak podľa
ročného obdobia, ako aj miestne. Takýto veľký rozsah prostredí poskytuje akvaristovi
nekonečné príležitosti napodobniť ich v nádrži. (Scott, 1992)
Brakické akvárium
Poloslaná voda, tiež známa ako brakická, je menej slaná ako morská, no slanšia ako
sladká. Pokiaľ sa slanosť vody (založená na množstve rozpustených solí) pohybuje od 0.5
promile nižšie, voda sa považuje za sladkú. Voda je slaná, ak jej slanosť prekračuje 30
promile. Poloslaná voda je medzi týmito hodnotami, čiže 0,5 - 29 promile. (www.aqua-
fish.net)
16
Brakické prostredie je rozmanité a neustále sa meniace. Brakická voda vzniká na
ústiach riek do morí a oceánov, kde prichádza slaná voda zo sladkou. Salinita je tu
ovplyvňovaná neustálim prílivom a odlivom taktiež množstvom vody z rieky, ktorý tiež nie je
stály ale je značne ovplyvňovaný ročným obdobím a množstvom zrážok.
V takomto prostredí sa nachádza veľké množstvo naplavenín, usadenín a zdochlín,
ktoré prináša rieka.
Gutjahr (2008) poukazuje tiež na to, že mnoho živočíchov obývajúcich brakické
prostredie sú tzv. zdochlinármi, vzhľadom na veľa uhynutých živočíchov, ktoré prináša voda.
Existuje veľa rýb, bezstavovcov a rastlín vhodných pre brakické akváriá, keďže sa
poloslaná voda vyskytuje v mnohých prostrediach a klimatických zónach sveta. Brakickú
vodu možno nájsť na mieste, kde rieka ústi do mora. Niektoré jazerá a moria sú tiež
poloslané, napríklad Baltské more alebo Kaspické more. (www.aqua-fish.net)
Morské akvárium
Údržba morského akvária je technicky náročnejšia než údržba akvária sladkovodného.
Rastliny sa chovajú veľmi zriedkavo, takmer všetky akváriá sú bez výnimky tropické a môžu
obsahovať veľké množstvo bezstavovcov, napr. koraly, červy, kôrovce. Morské živočíchy sú
oveľa chúlostivejšie na znečistenie vody, mnohé z nich si neprivyknú na umelú potravu.
Rozmnožovanie väčšiny morských rýb v umelých podmienkach nie je možné, kým
rozmnožovanie koralov je naopak úplne bežné a pomerne jednoduché.
4 Morské prostredie
Hlavným rozdiel medzi sladkou a morskou vodou spočíva v tom, že morská voda
obsahuje mnoho rôznych solí, ktoré jej dodávajú zvláštny charakter a ten treba poznať.
Podľa zemepisnej polohy sa značne mení aj slanosť (salinita) morskej vody. Pre
oblasti s veľkým povrchovým vyparovaním a nízkym úhrnom zrážok je charakteristická
vyššia slanosť ako v oblastiach s nízkym povrchovým vyparovaním a vysokým úhrnom
17
zrážok.
Slanosť, hustota a teplota vody navzájom súvisia, no tieto faktory sa na hladine oceánov
značne odlišujú. (www.infovek.sk)
Rovnako ako voda i teplá morská voda poskytuje väčšie množstvo potravy a žije v nej
viac druhov rýb ako v studenej. Ako príklad: z viac ako dvadsaťtritisíc druhov rýb na svete
žije približne osemtisíc na kontinentálnom šelfe tropických morí v porovnaní
s tisícstopäťdesiat na kontinentálnom šelfe chladnejších vôd.( Skomal, 2007)
Tropický Indický oceán dáva množstvo rýb pre akvaristiku. Pochádzajú najmä
z Filipín, Cejlónu a Maledív, kde more oplýva druhmi; vyvážajú sa vo veľkých množstvách.
Rodiskom väčšiny farebných a obľúbených akváriových druhov- sapínovitých, klaunov,
pomcov, klipiek- sú tieto oblasti, ako Červené a Karibské more.
Koralové útesy sú domovom najfantastickejších spoločenstiev z plytkých vôd. Útesy
vznikali po tisícročia z kostier vápencových koralov, pokolenie po pokolení ukladaných na
morskom dne. Vody nad koralovými útesmi sú číre, plytké a teplé. Presýtené kyslíkom
a veľmi ustálené. Slnečné svetlo ľahko preniká na povrch útesov. Vyvinula sa obrovská
pestrosť druhov a tvarov morských živočíchov, z ktorých mnohé sú farbisté a exotické. Žijú
v dierach, trhlinách a previsoch.( Tullock, 2007)
4.1 Morské akvárium
V posledných rokoch získava i u nás morská akvaristika na obľube je to spôsobené
atraktívností morských nádrží a dostupnosti živočíchov o ktorých sa nám skôr ani nesnívalo.
Bohužiaľ vybudovanie morského akvária a jeho prevádzka je podstatne nákladnejšia než
sladkovodná nádrž, preto je treba si zabezpečenie nádrže poriadne rozmyslieť aby nedošlo
k sklamaniu. Tým nechcem nikoho odradiť od zriadenia si morského akvária i za relatívne
málo peňazí sa dá vybudovať nádherné akvárium a akokoľvek drahšia technika nenahradí
starostlivosť a prístup svojho majiteľa. Vybudovanie útesovej nádrže je beh na dlhú trať a nie
záležitosť niekoľkých dní. Trpezlivosť a rozvaha sa akvaristovi vráti nie iba ušetrením
financií, ale i v celkovom výsledku a tým je pre nás vybudovanie napodobeniny kúsku
koralového útesu u nás doma. Napodobiť presné podmienky korálového útesu v prírode je v
našom akváriu nemožné v mori je obrovská masa vody, má len nepatrné stopy organického
znečistenia a všetky zmeny prebiehajú veľmi pomaly (čím väčšie množstvo vody tím je
prostredie stabilnejšie a na to musíme myslieť pri výbere veľkosti nádrže). Správne vybraní
18
morský živočíchovia nám pomôžu i svojou adaptabilitou. To však neznamená, že kúpime
živočíchov vložíme ich do nádrže a oni sa adaptujú je len na nás aby sme im k prispôsobeniu
sa v našej nádrži vytvorili tie správne podmienky a čo najstabilnejšie prostredie a oni sa u nás
cítili dobre, rozrastali sa a v niektorých prípadoch i rozmnožovali.
(www.pepinuvutes.estranky.cz)
4.2 Umiestnenie akvária
Príliš často si ľudia idú von kúpiť akvárium a potom viac menej nevedia čo s tým
ďalej robiť. Predovšetkým, musíte sa rozhodnúť kde akvárium chcete umiestniť. Nezabúdajte
mať na mysli že slaná voda váži viac než pitná voda . Jeden galón slanej vody váži približne
3.9 kg (8.5 libry), preto štandardné 250 litrové (65 galónové) akvárium bude vážiť
prinajmenšom 251 kg. Pamätajte, filter a dekorácie ktoré idete do nádrže pridávať dodá ešte
viac váhy akváriu. Taktiež si musíte byť istý, že podlaha na ktorom všetko toto bude
umiestnené zvládne takéto zaťaženie. (Delbeek, Sprung, 1994)
Umiestnite akvárium ďalej od oblasti prievanu ako napríklad okná a dvere. Priame
slnečné svetlo na niekoľko hodín denne nie je škodlivé (koraly to majú rady) ale to môže
ohrievať vodu, obzvlášť v lete. Presvedčenie, že prirodzené slnečné svetlo spôsobí
premnoženie rias je nezmysel. Nechcené mikroskopické riasy môžu sa premnožiť s alebo bez
prirodzeného slnečného svetla v nevyrovnanom akváriu. Dobrý nápad je uložiť kus
polystyrénu pod nádržou to rovnomerne rozloží hmotnosť a uhladí nejaké nezrovnalosti na
mieste uloženia akvária. Je potrebné sa uistiť, že nádrž stojí v rovnováhe krížom krážom. Keď
akvárium nie je v rovnovážnom postoji môže to mať za následok únik vody, praskliny a jednu
veľmi vlhkú izba. To môžeme zrovnať vložením drevných doštičiek pod jednu alebo viac nôh
a tým zrovnať postoj. Taktiež, je potrebné ponechať priestor pre filtrovacie zariadenie. Iné
faktory ktoré je potreba zvážiť je dostupnosť elektrických zástrčiek, ako aj to či veľkosť
akvária bude zapadať do izby. (Paletta, 1999)
4.3 Veľkosť a typ nádrže(akvária)
Nádrž je základnou pomôckou v akvaristike. Máme nádrže s veľkým množstvom
veľkostí a z rôznych materiálov. Záleží na type a počte rýb, ktoré chceme chovať, akú nádrž si
zvolíme.
19
Studenovodné ryby potrebujú viac kyslíka než tropické druhy, a pretože voda môže
prijímať kyslík zo vzduchu len v styku s ním, a to je možné len na jej povrchu, vrchná
(otvorená) strana akvária má byť čo najväčšia. Pri príliš početnom obsadení sa ryby cítia
nepríjemne a môžu dokonca hynúť. V prípade pochybností treba kúpiť väčšie akvárium alebo
znížiť počet rýb. Mohli by sme si myslieť, že v akváriu bude mať miesto tým viac rýb, čím je
väčšie. Ale tomu tak nie je. Hlavným činiteľom pri výpočte množstva živočíchov v akváriu je
povrch vody, lebo len cezeň je voda zásobovaná kyslíkom. (Martin, 2009)
Aké veľké by malo byť vaše akvárium? Akváriá ponúkajú výber z mnoho tvarov a
veľkosti. Je ľahké si vybrať akvárium ktoré je prinajmenšom 10 galónové/ 40 L, ale malé
akvária sa omnoho zložitejšie udržiavajú. Vytvorenie odpadu v malých akváriách je rýchle a
celkom veľké v porovnaní s väčším akváriom. Malé akvárium preto vyžaduje veľmi časté
vodné zmeny. Zmeny teploty alebo chémie vody taktiež sa budú konať rýchlejšie v malých
akváriách. Rýchle zmeny v teplote alebo v chemizme vody sú škodlivé pre rybu. (Hiscock,
2003)
V časopise Akvárium- Teráriu(číslo 11, ročník 2002) Filip Král zase publikoval, že
teória hovorí- čím väčšie zariadenie, tým stabilnejší stav. Odporučuje mať morské akvárium
o minimálnej veľkosti 200- 250 litrov.
Siino (1998) sa vyjadril asi najpresnejšie o veľkostiach morských akvárií a to, že
existujte mnoho zmýšľaní o minimálnom rozmere akvária pre morské akvárium. Videli sme
domáce akváriá malé okolo niekoľko galónov a tiež veľké okolo 16 000 l (4000 galónov).
Naša rada je kúpiť si akvárium také veľké aké si môžete dovoliť. Existuje mnoho dôvodov
pre začínanie s veľkými akváriami, obzvlášť ak ste začiatočník. Predovšetkým, čím väčší
objem vody tým menej rýchlych zmien akosti vody. Veľká nádrž je viac prispôsobivá
zanedbaniu než malá. Iste môžete mať malé 20- 40 l (5- 10 galónové) akvárium, a môže byť
celkom pekné, ale budete sa potom musieť detailnejšie zamerať na udržanie stálej teploty,
salinity, pH atď. a zabezpečiť, že nebudú zmeny v chemizme vody veľké. My odporúčame,
aby ste začali s nádržou prinajmenšom 200 litrovou (50 galónov) kapacitou. Aký je
maximálny limit? Maximálny limit je limitovaný len vašou finančnou ochotou investície do
akvária a silou vašej podlahy pravdepodobne toto sú jediné limitujúce faktory. Pamätajte , že
čím väčšia nádrž, tým viac slanej- zmesi, skál a zvierat, zariadenia a elektriny, budete
potrebovať, toto sú takzvané "ukryté náklady" vlastníctva veľkej nádrže.
Pre morské živočíchy a rybky sú vhodné predovšetkým celosklené nádrže. Nádrže
z organického skla, z azbestocementu, z laťovky a iného materiálu používajme len v núdzi.
Nepoužívajme nádrže, ktoré majú kostru z neizolovaného kovu, najmä železa a hliníka a ktoré
20
majú sklo vtmelené míniovým tmelom. Túto zásadu treba zachovať aj vtedy, keď kostra
a styčné hrany majú len fermežový ochranný náter. Slaná voda v krátkom čase naruší skoro
každý ochranný náter. Potom dochádza ku korózii a k rozkladu kovu na kysličníky, čo môže
zapríčiniť hromadné hynutie rýb. (Andódi, 1973)
4.4 Osvetlenie a filtrácia akvária
4.4.1 Filtrácia
Fenner (2008) upozorňuje, že v morských akváriách nemôžeme ako filtračnú vrstvu
používať rašelinu najmä preto, že vrchovinná rašelina vodu okysľuje. Morská voda však musí
mať pH hodnoty nad neutrálom, t.j. 7,5-8,5. Aby sme mohli morskú vodu obohacovať inými
účinnými látkami, najmä stopovými prvkami, musíme použiť drviny nerastov vulkanického
pôvodu, najmä čadič, rulu a žulu.
V morskom akváriu musíme vodu zbaviť nielen anorganických nečistôt, ale aj
organických rozkladných látok, ktoré tu rastliny neabsorbujú ako výživu. Okrem toho tu
chýba aj produkcia kyslíka rastlinami, ktorý urýchľuje rozklad týchto látok. Hnilobný proces
je preto v morskej vode zdĺhavejší, ale aj nebezpečnejší. Práve preto pri jej filtrovaní treba
predovšetkým odstrániť všetky organické nečistoty alebo urýchliť ich rozklad. Zvláštnu časť
filtrov pre morské akvária niekedy tvorí priradená nádrž s chumáčmi morských rias, cez ktoré
filtrujeme vodu nakoniec. Chumáče rias nielenže zachytávajú zvyšky organických látok, ktoré
predchádzajúce vrstvy neodstránili, ale súčasne vodu silne okysličujú a neutralizujú otravné
látky. Aby riasy nehynuli, musia sa silne osvetľovať intenzívnym svetlom. Tento spôsob je
však náročný na priestor a je opodstatnený len pri veľkých spoločenských morských
akváriách. V každom prípade treba používať čo najjednoduchšie a pritom účinné filtračné
zariadenie, bez ohľadu na to, či chceme filtrovať sladkovodné alebo morské akvárium.
Prehnaná zložitosť nie je vždy účelná, nehovoriac o tom, že výmena filtračných vložiek, ktorá
musí byť pravidelná a častá, alebo výmena celého zariadenia zbytočne zaberá čas. (Andódi,
1973)
Ako v konvenčných morských akváriách, filtrovanie v útesových akváriách pozostáva
z troch hlavných typov: mechanický, biologický a chemický. (Delbeek, Sprung, 1994)
Mechanické filtrovanie
21
Pri mechanickom čistení sa odstraňujú vznášajúce sa látky z vody. Aby sme z vody
odstránili nerozpustné čiastočky, potrebujeme silne stlačené priepustné materiály, napr.
filtrovaciu vatu, nylonové tkanivo alebo penovú hmotu. Môžeme si však zobrať len také
penové hmoty, ktoré boli zvlášť pre akvárium vyrobené, iné by mohli byť jedovaté
Chemické filtrovanie
Najlepším materiálom na likvidáciu rozpustených látok z vody je aktívne či filtrovacie
uhlie. Má veľkú vnútornú plochu a absorpciou prijíma najmä väčšie organické molekuly. Tým
sa však môžu usadiť aj užitočné látky. Ak sme napríklad dali liečivá do vody, nemalo by sa
použiť filtrovacie uhlie. Po určitom čase filtrovacie uhlie stráca svoju účinnosť a žiadne
ďalšie látky neabsorbuje. Potom ho treba vymeniť. Aby sme zistili, či je ešte aktívne, dáme
niekoľko kvapiek farbiva, napríklad metylénovej modrej blízko pred prívodným otvorom do
filtra. Keď sa farbivo znovu objaví za výtokovým otvorom, musíme filtrovacie uhlie vymeniť.
( Hargrove, 2006)
Biologické filtrovanie
Boruchowitz (2009) píše vo svojej knihe, že hlavný rozdiel medzi biologickým
čistením a chemickým, prípadne i mechanickým čistením je: posledné dva spomínané
spôsoby odstraňujú určité látky z vody, kým pri biologickom čistení sú nežiaduce organické
látky rozložené a tým zneškodnené. Zvláštnu účinnosť biologického čistenia vidieť pri
neutralizovaní amoniaku. Amoniak vyrábajú baktérie, ktoré rozkladajú organické látky ako
rybí trus a zbytky krmiva. Aj ryby pri dýchaní vylučujú amoniak. Pri biologickom čistení sa
baktérie starajú o to, aby sa amoniak premenil na omnoho menej nebezpečný nitrát. Tieto
baktérie sa rozmnožia na hornej strane akváriového štrku. Keď ich životný priestor dostane
hodne kyslíka(aeróbne baktérie) rýchle sa rozmnožujú aj vo vnútri štrku. Okysličená voda
preteká cez filtrovaciu mriežku na dne akvária a cez štrk. Tento typ filtra má voči iným
niekoľko výhod. Nie je nenápadný, nepotrebuje dlhé hadice a v prevádzke je nehlučný.
Možno ho použiť vo všetkých akváriách, a v morských akváriách je nutný.
4.4.2 Osvetlenie
22
Svetlo je jedno z najviac zásadných prvkov bez ktorého akvárium nemôže fungovať.
Nie len rastlinstvá a riasy potrebujú svetlo pre rast, ale aj väčšina mikroorganizmov ktoré aj
keď sú neviditeľné, sú rovnako nevyhnutné pre normálnu funkciu akvária. Nakoniec, život
rýb, obojživelníkov a iných vodných živočíchov v nádrži taktiež závisí na svetle. (Siino,
1998)
Správny typ a množstvo svetla sú pre akvárium podstatné. Rastliny sú naň veľmi
náročné. Nesprávne osvetlenie môže zapríčiňovať rast iných nežiaducich rias na úkor takých
rias a rastlín, ktorých rozvoj si želáte povzbudzovať. Je zaujímavé, že rastliny pod jasným
nebom na úrovni morskej hladiny dostávajú len o pätinu menej svetla ako tie, ktoré
v rovnakej zemepisnej šírke rastú vo výške štyritisíc metrov. No rovnaká strata svetla nastáva
už v prvých dvoch metroch kryštáľovočistej morskej vody, či v prvých dvadsiatich
centimetroch zakalenej vody. (Martin, 2009)
Podľa Scotta(1991) morské organizmy majú sklon uprednostňovať intenzívne svetlo.
Akvárium osvetľujeme denne iba desať až štrnásť hodín. Nikdy nezapínajte osvetlenie náhle,
aby sa rybky nezplašili. Vypnite osvetlenie akvária pár minút pred zhasnutím izbového.
A naopak, zapínajte svetlo v izbe skôr ako pri akváriu. Niektorý morský akvaristi nechávajú
slabé červené svetlo horieť celú noc. V prírode totiž morské ryby zriedka zakúsia úplnú tmu.
Pri morských nádržiach by žiarivka mala byť doplnená ultrafialovou. Pre nádrže koralového
útesu je lepšie halogénové osvetlenie než fluorescenčné. Osvetľovacie telesá používajte podľa
rád výrobcu.
4.5 Chemizmus vodyHustota
Hlavný rozdiel medzi sladkou a morskou vodou spočíva v tom, že morská voda
obsahuje mnoho rôznych solí ktoré jej dodávajú zvláštny charakter a ten treba poznať.
Obsah solí, najmä NaCl, je v nej podstatne vyšší a jeho koncentrácia je odlišná podľa
jednotlivých morí. Ostatné soli sa nachádzajú v morskej vode v menšej miere. Niektoré sú
23
dokonca ťažko zistiteľné, sú obsiahnuté len v stopových množstvách, preto ich nazývame
stopovými prvkami. Morské živočíchy môžu bez nich určitý čas žiť, ale pre úspešný chov
alebo odchov sú aj tie potrebné.(Scott, 2008)
V morskej vode nemeriame salinitu vody, ale jej hustotu. Čím je voda slanšia, tým má
väčšiu hustotu. Takisto sa mení v závislosti od teploty (klesá so zvyšujúcou sa teplotou).
Hustota je ľahko merateľný údaj a postačuje na určenie salinity; má byť v rozmedzí 1022 až
1024. (Maitre- Allain, 1997)
NIEKOĽKO PRÍKLADOV SALINITY A HUSTOTY MORSKEJ VODY
Zemepisná
oblasť
Francúzske
atlantické
pobrežie
Francúzske
stredozemné
pobrežie
Atlantický
oceán
Tropické
útesové
oblasti
Červené
more
Salinita v ‰ 25-35 33-37 34-35 32-35 35-38
Hustota 1015-1025 1022-1027 1022-1023 1021-1024 1023-1026
pHKeďže je morská voda slaná, má vyššie pH ako voda sladká. Čistá morská voda zo
šíreho oceánu má pH 8,3. Pri pobreží pH klesá na 8, alebo ešte na menej , v dôsledku prítoku
sladkej vody, ktorá riedi morskú vodu. pH morskej vody v akváriu má mať 8 až 8,5; za touto
hranicou živočíchy riskujú fyziologické problémy. Morská voda obsahuje mnoho uhličitanov
a hydrogenuhličitan vápenatý. V prírodnom prostredí sú odchýlky veľmi malé. V akváriu,
uzavretom priestore s uzavretým cirkulačným okruhom, je to
trochu inak. pH nesmie klesnúť pod 8, ale často pozorujeme pomalý a pravidelný pokles tejto
hodnoty. V akváriu bez koralov, obývanom iba rybami, je to ale dosť zriedkavé. (Scott, 1999)
Podľa Gutjahra (2008) hodnota pH počas dňa mierne kolíše, preto ak si chceme jeho hodnotu
zmerať, robíme tak v skorých ranných hodinách. Vtedy sú hodnoty najnižšie. Druhé meranie robíme
v podvečerných hodinách, kedy je hodnota najvyššia. Aritmetický priemer týchto dvoch hodnôt nám
ukáže priemerné pH v našej nádrži.
4.5.1 Príprava morskej vody do akváriaKto býva blízko pri mori, môže si do svojho akvária ľahko obstarať prírodnú morskú
vodu. Prírodná morská voda obsahuje síce stopové prvky životne dôležité pre ryby, ale vzniká
24
[Tabuľka 1 (Maitre- Allain, 1997)]
nebezpečenstvo, že voda môže byť zdravotne závadná. Berie však pritom na seba tiež určité
riziká. Mala by sa použiť morská voda z väčšej vzdialenosti od zdroja znečistenia. Pri
pobrežiach sa treba vyhnúť osídleným, priemyselným a prístavným oblastiam, ktoré bývajú
znečistené; ústiam riek a zátokám, kde je voda málo slaná; oblastiam zo stagnujúcou vodou
(mláky pri odlive) a salinám.( Boruchowitz, 2009)
Maitre-Allain (1997)sa vyjadril, že pri použití morskej vody by bolo ideálne vydať sa
na šíre more, tam, kde je predpoklad, že voda nebude príliš znečistená a bude mať konštantné
vlastnosti. Niektorý akvaristi ju po prefiltrovaní používajú na čiastočné alebo celkové
naplnenie svojich nádrží. Avšak väčšina si morskú vodu pripravuje. Zo všetkých týchto
dôvodov je lepšie použiť štandardnú zmes morských solí.
Príprava morskej vody
Kvalita sladkej vody je veľmi dôležitá: voda musí byť čo najčistejšia. Vhodné je
použiť vodu nižšej tvrdosti. Treba sa vyhnúť vode obsahujúcej dusičnany (bežnej
v poľnohospodárskych oblastiach), na ktoré sú bezstavovce veľmi citlivé, a takisto
prítomnosti kovov, ktoré sú pri prekročení istej hranice pre morské živočíchy toxické.
Syntetické zmesi solí možno dostať v špecializovanom obchode s rybičkami, balené sú
v rôznych množstvách podľa veľkosti nádrže. Pri príprave umelej morskej vody treba dodržať
návod výrobcu. Nakoniec sa preverí merná hmotnosť. Prv než premiestnime ryby do novej
nádrže, vodu treba viac hodín prevzdušňovať a potom opäť preveriť jej mernú hmotnosť.
Správne pripravená morská voda vydrží pri prečisťovaní alebo filtrovaní aj niekoľko rokov.
Jediná starosť je dolievanie vypareného množstva. Aby sme dolievali potrebné správne
množstvo, označíme si konštantnú hladinu vody v nádrži viditeľným znamienkom na bočnej
stene. Potom dolievame vodu vždy po túto značku. Straty odparovaním v morských akváriách
nenahradzujeme slanou, ale destilovanou vodou, pretože soli sa pri odparovaní nestrácajú.
(Fenner, 2008)
4.5.1.1 Reverzná osmóza
V morskom akváriu je veľmi dôležitá kvalita vstupnej vody s
ktorej pripravujeme morskú vodu do našej nádrže. Vo väčšine
prípadov je bežná pitná voda z vodovodu pre naše účely
25
[Obrázok 3 Reverzná osmóza (www. pepinuvutes.estranky.cz)]
nepoužiteľná z dôvodu jej znečistenia i keď je zdravotne bezchybná. Napríklad norma pre
pitnou vodu udáva povolenú hodnotu dusičnanov 50 mg na liter čo je pre akvárium kde je to
neprípustná hodnota a veľa ďalších pre nás dôležitých hodnôt sa u vodovodnej vode ani
nesleduje napríklad stopové množstvá ťažkých kovov atd. Väčšina morských akvaristov je
postavená pred otázku kde získať kvalitnú vstupnú vodu. Asi najjednoduchšia možnosť je
zaobstarať si reverznú osmózu cena tohto zariadenia začína okolo 100 eur. Pri výbere osmózy
je dôležité vybrať si model výkonností k veľkosti akvária, vždy je lepšie vybrať radšej
výkonnejší model, pretože osmóza časom stráca výkon upchávaním membrány (záleží ako sa
o RO staráme pravidelná výmena predfiltrov). Pokiaľ máme jedno akvárium a o RO
venujeme náležitú starostlivosť vydrží membrána aj 5 rokov sú prípady keď aj po 10 rokoch
tiekla z RO kvalitná voda, ale iba 20% pôvodného množstva. Výrobcovia RO uvádzajú
životnosť membrány cca 40 kubíkov permátu (čistej vody) pre membránu 50 GPD. Inštaláciu
osmózy väčšinou zvládneme svojpomocne tu by sme mali upozorniť na jednu záludnosť,
pokiaľ budeme vyrábať častejšie väčšie množstvo vody. A to je orosenie prívodných trubiek v
stene alebo podlahe pokiaľ nie sú dobre zaizolované, trubka sa rosí a voda steká po izolácii na
podlahu alebo vlhne stena ak je trubka v stene.
Prevádzka reverznej osmózy
Najprv dochádza k zachyteniu mechanických častíc väčších ako 1 mikrometer na
mechanickom filtre, vyrobeným zo polypropylénových vlákien. Výhodou tohto filtru je
vysoká odolnosť proti náhlym prietokovým a tlakovým zmenám vody.
Ďalší stupeň čistenia zaisťuje filter s aktívnym uhlím, kde sa pretekajúca voda zbaví chlóru a
organických látok absorbčním spôsobom. Hlavnou jednotkou celého prístroja je
polopriepustná membrána pracujúca na princípe reverznej osmózy. Mikrootvormi v
membráne prejdú pod tlakom iba molekuly vody, ostatné látky odtečú s odpadovou vodou.
Priemerné odsolenie a zbavenie nečistôt dosahuje 95 %.
. Voda získavaná pomocou reverznej osmózy má unikátnu mieru čistoty. Reverzná
osmóza je v súčasnosti najdokonalejšou prakticky využívanou technológiou úpravy vôd. Táto
technologicky vyspelá forma filtrácie umožňuje odstraňovať z vody:
26
-90 až 98% všetkých minerálnych solí (dusičnanov, fluoridov, chloridov, síranov apod.)
-95 až 98% ťažkých kovov (olova, kadmia, chrómu, ortuti, bária a pod.)
- taktiež arzén, selén, azbest, organické zlúčeniny, baktérie (Cryptosporidium parvum,
Escherichia coli a i.) a vírusy. Ide pritom o fyzikálnu úpravu vody bez použitia chemikálií.
Účinnosť reverznej osmózy:
hliník 97-98% meď 97-98%
arzén 94-96% horčík 95-98%
čpavok 85-95% mangán 97-98%
bárium 96-98% sodík 94-98%
brómid 93-96% nikel 97-99%
olovo 96-98% dusičnany 92-97%
bikarbonát 90-95% fosforečnany 98-99%
kadmium 95-98% ortuť 95-97%
vápnik 95-98% selén 94-96%
chlorid 90-95% striebro 95-97%
chróm 96-98% kremičitany 94-96%
chrómany 90-97% stroncium 98-99%
Kyanid 90-95% sírany 97-98%
železo 97-98% siričitany 97-98%
fluorid 93-95% thiosíran 97-98%
draslík 94-97% zinok 97-99%
pesticídy 85-99% herbicídy 85-99%
Látky pôsobiace na tvrdosť
vody
95-98% baktérie cez 99%
(www.pepinuvutes.estranky.cz)
5 Zriadenie morského akváriaMnohých akvaristov vábi myšlienka opatrovať druhy z morí trópov a mierneho pásma.
Nejeden z nás sa hneď pri prvej návšteve verejného akvária stal zajatcom jasných, často
žiarivých farieb a zvláštnych tvarov tropických morských rýb, úžasnej rozmanitosti morských
bezstavovcov a, pravdaže, zázračnej krásy toho, čo väčšina ľudí považuje za vrchol
tropického morského prostredia, majestátneho koralu.
27
Na svete existuje asi 20 000 druhov morských rýb, no chovateľov z nich zaujíma len
malá časť. Tieto ryby pochádzajú väčšinou z Tichého a Indického oceánu, ale aj z Austrálie
a z tropického pásma Atlantického oceánu. Lovia sa najmä v prírodnom prostredí a v zajatí sa
rozmnožujú len zriedkavo. Prispôsobujú sa ťažšie ako sladkovodné ryby, hlavne pre ich
kŕmenie: niektoré odmietajú umelú potravu a iné majú zase špeciálne požiadavky na výživu.
Stredne veľké druhy (asi 20 cm), ak sú aktívne, musia sa chovať najmenej v 300- až 400-
litrových nádržiach. Odporúča sa zaobstarať si mladé (ešte nedospelé) jedince, ktoré si ľahšie
zvykajú na nové prostredie aj na potravu. (Borneman, 2001)
5.1 Morské spoločenské akváriumZariadenie morského spoločenského akvária umožňuje vytvoriť „vodný obraz“
z farieb a tvarov. Už samo o sebe poteší a navyše naučí šikovnosti a hlavne disciplíne,
potrebnej na udržiavanie úspešnej nádrže. Morské spoločenské akvárium je príležitosťou
zostaviť zbierku pozoruhodných rýb nie z jedného prostredia, ale z celého sveta. Do tohto
akvária si môžeme zvoliť ryby podľa ich pestrého sfarbenia, živosti alebo zvláštneho tvaru či
podľa osobitne príťažlivého vzhľadu alebo ojedinelých zvykov.(Tullock, 2007)
Návrh nádrže
Pre vytvorenie morského akvária sú dôležité tieto veci, ktoré musíme dodržať a to
hlavne teplota, špecifická hustota, pH a chemizmus vody.
Veľkosť akvária je najvhodnejšia okolo 150- 200 litrov, na dĺžku by malo byť 100-
150 centimetrov aby mali ryba dostatok priestoru na plávanie.
Teplotu udržujeme 22- 26 °C, pH 8,1 – 8,3. Toto vysoké pH pomáha udržovať
v morskom akváriu vápenatý štrk a skaly. Plytké vody, ktoré napodobňuje toto akvárium,
majú bohaté osvetlenie, takže ho udržujte i v nádrži. Pridaním morskej soli sa postarajte
o špecifickú hustotu 1,020 – 1,022 a salinitu 27,2- 33,7 promile. Väčšina rýb pre morské
spoločenské akvárium je pomerne odolná, takže kvalita vody je o niečo menej rozhodujúca
než v nádrži koralového útesu. V tomto akváriu je pomerne málo skál, ktoré by bránili
prietoku pôdneho filtra, v tomto prípade najvhodnejšieho. Dôležitú časť potravy mnohých rýb
v tejto nádrži tvoria riasy, takže ich neodstraňujte príliš horlivo, ale nedovoľte im ju zamoriť.
28
Až do primeraného rozmnoženia rias sa budete musieť pre niektoré druhy postarať o dostatok
zelenej stravy.( Borneman, 2001)
Podľa Maitre- Allaina (1997) špecifická hustota zase má byť v rozmedzí 1022 až
1024.
Potreby
V tomto type akvária využije pôdny filter, ten zabezpečíme ochrannou dierkovanou
fóliou, ktorá chráni filter pred ryjúcimi rybami. Na vysypanie dna použijeme koralovú drvinu.
Tento sediment, s rozličnou zrnitosťou podľa stupňa drvenia, sa skladá z úlomkov koralov
a príbuzných živočíchov. Kúsky sú dostatočne poomieľané vodou, aby neporanili živočíchy,
ktoré sa pohybujú po dne, alebo sa doň zahrabávajú. Obsahuje vlastne takmer čistý vápenec
a takisto obmedzuje výkyvy pH v nádrži. Na vyzdobenie sú veľmi obľúbené tufy a živé skaly.
Pre morské akvárium ich vždy vyberajte starostlivo. Skaly z usadených hornín môžu reagovať
s vodou, no použitie vápenca je zvyčajne bezpečné. Vyhýbajte sa skalám s obsahom kovov,
pretože môžu ovplyvniť kvalitu vody. Pred uložením do nádrže skaly dokonale zbavte
nečistôt. (Hiscock, 2003)
Podľa Schliewena(2006) je na dno vhodná tiež jemná drvina čadiča alebo žuly. Ako
vieme, tieto nerasty vulkanického pôvodu obsahujú stopové prvky, ktoré obohacujú vodu.
Čadičová drvina upravuje zloženie morskej vody a neutralizuje škodlivé látky.
Vhodné živočíchy
Podľa Hiscocka (2003) sú do morského spoločenského akvária vhodné ryby ako
napríklad: Klaun očkatý, Klaun oranžový, Bodianus rufus, Štvorzubec valentinov, Klipka
túlavá, Grama fialová, Chelmon rostratus, Pomacanthus imperator, Chatodon octofasciatus,
Vladyvka formózsky, Hlaváč policajtský, Bodlok modrý, Laborides dimidiatus a iné.
Klaun očkatý (Amphirion ocellaris)
Táto ryba patrí do čeľade Pomacentrovité (Pomacentridae), druhu Amphirion. Ryby tohto
druhu pochádzajú z koralových útesov Indického a Tichého
oceánu, sú pomerne odolné a veľmi pestré. Pretože sa zdržujú
vo všetkých vrstvách vody, využívajú celý priestor akvária.
Patria medzi najlacnejšie morské ryby. Amfiprióny žijú
29Obrázok 4 Klaun očkatý (www.zivazeme.cz)
v symbióze zo sasankou, voči jedu, ktorý sasanky vylučujú sú imúnne. Odolnosť získavajú
postupným obtieraním sa o sasanky. Pri rozmnožovaní týchto rýb majú sasanky dôležitú
úlohu, lebo keď ich niet, rozmnožovanie je veľmi zriedkavé. Tieto ryby sú spočiatku samce,
neskôr sa stanú samičkami, vtedy majú väčšie rozmery. Všežravý v prírode sa živí
planktónom. V zajatí postačí mrazená alebo suchá potrava. Ich výživa v zajatí je jednoduchá
obľubujú malú živú i mrazenú potravu, posekané slávky jedlé alebo krevety, z času na čas
i umelé krmivo. (www.zivazeme.cz)
Skoumal,(2007) taktiež do spoločenského morského akvária odporúča aj tieto ryby:
Bodianus rufus
Horná časť tela tejto ryby je červenofialová, ostatné telo aj s
svetložlto. Ako aj u mnohých ďalších príbuzných preberajú mladé
rybky tohto druhu čistiacu službu iným rybám. Tento druh rýb
požiera malé ráčiky a potrebuje živú potravu. V noci leží na
piesku. Ryba pláva čiastočne pomocou prsných plutiev.
Obľubuje všetky vrstvy vody, teplotu 25°C. Pochádza z oblastí
Karibského mora.
Pomacanthus imperator
Mladé ryby tohto druhu majú modré telo s
premenia na vlnovité žlté vodorovné línie. Oko má
úplne nenápadné, maskované tmavým priečnym
pruhom, kým spodná časť hlavy je nápadne svetlá. Táto
vzorka má zahmliť obrysy tela. Chvostová plutva je
žltá, análna modrá. Pomacanthus cisársky si bráni
teritórium. Dĺžka tela je okolo 400 mm, žije
v Indickom a Tichom oceáne a Červenom mory.
Chaetodon octofasciatus
Táto biela, striebristo sa lesknúca ryba má osem tmavých priečnych pruhov na tele, resp. až
na chvostovej plutve. Žltá a biela análna plutva so svojimi
zašpicatenými lúčmi sú čierno orámované, brušné naproti
30
Obrázok 5 Bodianus rufus (wwww.google.sk)
Obrázok 6 Pomacanthus imperator(www.google.com)
Obrázok 7 Chaetodon octofasciatus (www.google.com)
tomu sú svetložlté. Táto koralová ryba požiera morské sasanky a polypy z koralov, nesmieme
ju preto držať spolu so živými koralmi a inými bezstavovcami. Veľkosť tela je okolo 200 mm,
obýva Indický a Tichý oceán a Červené more.
Chelmon rostratus
Štyri alebo päť tmavo olemovaných pomarančových priečnych pruhov maskuje telesné
obrysy tejto ozdobnej ryby. Na koreni chrbtovej
plutvy má zreteľnú očnú škvrnu, kým vlastné oko je
maskované priečnym pruhom. Bohužiaľ táto
prekrásne jemná ryba je málo odolná. Veľkosť tela
okolo 150 mm, obýva Indický a Tichý oceán.
(Skoumal, 2007)
Dascyllus aruanus
Vyskytuje sa takmer v celom indopacifiku. Patrí
k najmenej náročným koralovým rybám, v mladosti je
veľmi mierumilovná. Nádrž potrebuje okolo 100 cm dlhú,
s tepolotou 23-28 °C. V prírode sa živí riasami,
zooplanktónom, v akváriu si ľahko zvyká na najrôznejšie
náhradné krmivá. (časopis Akvárium- Terárium 4,2003)
Chrysiptera hemicyanea
Výskyt od severu Austrálie až po Juhovýchodnú Áziu. Veľkosť okolo 7 cm. V
značne agresívna voči iným príslušníkom svojho
druhu. Ľahko si zvyká na najrôznejšiu náhradnú
potravu náhradnú potravu vrátane umelých krmív,
v prírode sa najčastejšie živý zooplanktónom, ktorý
loví 30-50 cm nad dnom. (časopis Akvárium-
Terárium 3, 2003)
31
Obrázok 6 Chrysiptera hemicyanea (časopis Akvárium- Terárium 3, 2003)
Obrázok 9 Dascyllus aranus (časopis Akvárium- Terárium 4, 2003)
Obrázok 8 Chelmon rostratus (www.google.sk)
ZáverV práci sme sa venovali bližšie morskej akvaristike a zriadeniu morského akvária.
Z dostupnej literatúry čo som naštudoval som zistil, že zriadenie morského akvária je síce na
počiatku náročné čo sa týka času ale aj finančných nákladov, ale zase na druhej strane keď už
máme akvárium hotové tak údržba je jednoduchšia.
Veľkosť akvária (nádrže) môže byť rôzna. Niektorý autori odporúčajú 200 a viac
litrové ale zase niektorý aj akvárium pod 100 litrov. Podľa nášho názoru najideálnejšie je
povedať, že čím väčšie tým lepšie lebo prostredie je tam stabilnejšie. Pre začiatočníka je asi
najlepšie si zaobstarať minimálne 200 litrové akvárium. Pri takom veľkom akváriu sa nemusí
akvarista až tak obávať, keď spraví nejakú neopatrnú chybu, takých následkov a takého
narušenia rovnováhy prostredia ako pri menších akváriách. Dá sa vytvoriť pekné morské
prostredie aj v malom akváriu ale tam musí byť človek oveľa opatrnejší a musia tam byť
častejšie kontroly prostredia čo sa týka hustoty vody, teploty, chemizmu a odparu vody.
Odparenú vodu dolievame destilovanou vodu, nie morskou lebo minerálne látky a soli po
odparení ostávajú v akváriu.
Špecifická hustota prostredia by mala byť v rozmedzí 1 020 - 1 024. Čím je väčšia
hustota tým je obsah solí vyšší. Teplota môže byť hlavne v letnom období dosť problém,
môže dochádzať k prehrievaniu akvária. Teplota vody by mala byť v rozmedzí 22-28 °C, keď
hrozí prehrievanie tak je najlepšie si zaobstarať prietokový ochladzovač vody. Odporúčané
pH je 8,1 – 8,3.
32
Najspoľahlivejšie je si slanú vodu vyrobiť sám alebo kúpiť koncentrovanú a doma len
nariediť. V rôznych špecializovaných predajniach kde sa zaoberajú predajom morských rýb,
tak je dostatok zmesí na prípravu morskej vody kde sa potom už len stačí držať rád výrobcu.
V morských akváriách sa využívajú hlavne pôdne filtre. Vo filtri ale nesmie byť
rašelinový filtračný substrát, ten vodu okysľuje, odporúča sa používať drviny nerastov
vulkanického pôvodu, ktoré vode dodávajú dôležité stopové prvky.
Ryby by sme mali do akvária vždy zaobstarávať čo najmladšie aby mali čas si
privyknúť na prostredie a zmenu potravy. Morské akváriové ryby sú náročnejšie čo sa týka
potravy ako sladkovodné. Morské ryby skoro vôbec neprijímajú umelú vločkovú potravu.
Potrebné je ich kŕmiť živou potravou ale len v takom množstve aby boli schopné ju hneď
skonzumovať.
Použitá literatúra
ANÓDI, L. 1973: Sladkovodné a morské akvárium. Bratislava: Príroda, 1973. 324 s.
BORNEMAN, E. 2001 : Aquarium Corals : Selection, Husbandry, and Natural History.
London : Microcosm Ltd, 2001. 464 s. ISBN 9781890087470.
BURCHOWITZ, D. 2009 : The Simple Guide to Freshwater Aquariums. 2.vyd. New Jersey :
TFH Publiccations, 2009. 254 s. ISBN 0793821223.
DELBEEK, J – SPRUNG, J. 1994 : The Reef Aquarium. Florida : Ricordea, 1994. 544 s.
ISBN 1-88-3693-12-8
FENNER, R. 2008 : The Conscientious Marine Aquarist. 2.vyd. New Jersey : TFH
Publications, 2008. 456 s. ISBN 9781890087999.
GUTJAHR, A. 2008 : Akvárium. Praha: Vašut, 2008. 360 s. ISBN 978-80-7236-582-1.
HARGROVE, M- HARGROVE, M. 2006 : Freshwater Aquariums. 2.vyd. London : For
Dummies, 2006. 368 s. ISBN 9780470051030.
HENSEL, K. 2001 : Veľká kniha živočíchov. Bratislava: Príroda, 2001. 345 s. ISBN 80-07-
00862-4.
33
HISCOCK, P. 2003 : Encyklopedia od Aquarium Plants. New York : Barron´s Educational
Series, 2003, 208 s. ISBN 9780764155215.
HISCOCK,P 2003 : Aquarium Design Inspired by Nature. New York : Barron´s Educational
Series, 2003. 208s. ISBN 0764155490
MAITRE-ALLAIN, T. 1997 : Veľká kniha o akváriu. Bratislava: PERFEKT, 1997. 286 s.
ISBN 80-8046-054-x.
MARTIN, M. 2009 : Saltwater Aquarium. Florida: Alpha, 2009. 320 s. ISBN 1592578269.
MICHAEL, S 2008 : The 101 Best Marine Invertebrates. New Jersey : TFH Publications,
2008. 192 s. ISBN 1890087238.
MICHAEL, S 1999 : The New Marine Aquarium. New Jersey : TFH Publications, 1999.
447s. ISBN 1890087386.
MILLS, D. 1994 : Vaše akvárium. Martin: Prúdy, 1994. 287 s. ISBN 80-85355-16-7.
PALETTA, M. 1999 : The New Marine Aquarium. New Jersey : TFH Publications, 1999. 144
s. ISBN 1890087521.
SANDFORDOVÁ,G. 1998 : Veľká obrazová encyklopédia akváriových rýb. Bratislava:
Cesty, 1998. 256 s. ISBN 80-7181-206-4.
SCOTT, P. 1997 : Akvárium. Bratislava: Gemini, 1992. 192 s. ISBN 80-85265-48-6.
SCHLIEWEN, U. 2006 : Naše akvarijné ryby. Praha: Vašut, 2006. 347 s. ISBN 978-7236-
449-7.
SIINO, B. 1998 : The Essential Freshwater Aquarium. London : Howell Book House, 1998.
96 s. ISBN 0876053312
SKOMAL, G. 2007 : Saltwater Aquariums. 2.vyd. London: For Dummies, 2007. 368 s. ISBN
978-0470068052.
TULLOCK, J, 2007 : Your first marine aquarium. New York: Barron´s Educational Series,
2007. 96 s. ISBN 978-0764136757.
34
HOFMANN, J. : CHRYSYPTERA HEMICYANEA. In: Akvárium terárium, 2003, č.3, s.
38. ISSN 0002-3930.
HOFMANN, J. : DASCYLLUS ARUANUS. In: Akvárium terárium, 2003, č.4, s. 37. ISSN
0002-3930.
KRÁL,F. : Mořské akvárium v dlani, časť. In: Akvárium terárium, 2002, č.11, s. 30. ISSN
0002-3930.
Akvárium. 2011[online], 2011, [cit. 2011-3-21]. dostupné na internete :
<http://sk.wikipedia.org/wiki/Akv%C3%A1rium>
Jak na morské akvárium. 2011[online], 2011, [ cit. 2011-3-21]. dostupné na internete
<http://www.pepinuvutes.estranky.cz/stranka/Jak-na-morske-akvarium>
Mořské akvárium. 2011[online], 2011, [ cit. 2011-3-21]. dostupné na internete
<http://www.miga.cz/see/see.htm>
Návod na zařízení mořského akvária. 2011 [online], 2011, [ cit. 2011-3-21]. dostupné na
internete <http://www.chovatelstvi.cz/index.php?
option=com_content&view=article&id=187:navod-na-zaizeni-moskeho-akvaria-na-
miru&catid=405:akvaria-technika-nabytek-vybaveni&Itemid=398>
Reverzni osmoza. 2011[online], 2011, [ cit. 2011-3-21]. dostupné na internete
<http://www.pepinuvutes.estranky.cz/stranka/Reverzni-osmoza>
ŠEBÍK, A. 2011[online], 2011, [ cit. 2011-3-21]. dostupné na internete <http://zivazeme.cz/atlas-ryb/klaun-ockaty>
http://www.google.sk/imgres?imgurl=http://www.ultimatereef.net/info/iddb/images/fish/
hogfish/hog1.jpg&imgrefurl=http://www.ultimatereef.net/info/iddb/
hogfish.php&h=240&w=320&sz=21&tbnid=aCcPCGD5oJamQM:&tbnh=89&tbnw=118&pr
ev=/search%3Fq%3Dbodianus%2Brufus%26tbm%3Disch%26tbo
%3Du&zoom=1&q=bodianus+rufus&hl=sk&usg=__cuEIPeh_iM4gaoujESY6R5qhOTw=&s
a=X&ei=rc_KTZbwGorCswa9sbzSAw&ved=0CCwQ9QEwAw
http://www.google.sk/imgres?imgurl=http://animal-world.com/encyclo/marine/angels/
images/PomacanthusImperatorWMA_C1478.jpg&imgrefurl=http://animal-world.com/
35
encyclo/marine/angels/
emperor.php&h=333&w=500&sz=58&tbnid=B8u3PxcjrxIJxM:&tbnh=87&tbnw=130&prev
=/search%3Fq%3DPomacanthus%2Bimperator%26tbm%3Disch%26tbo
%3Du&zoom=1&q=Pomacanthus+imperator&hl=sk&usg=__BBhpBg7gKowxf-
G5whJNJ7HDDb8=&sa=X&ei=etDKTaq8EtHJswavxI2ZBA&ved=0CB8Q9QEwAA
http://www.google.sk/imgres?imgurl=http://www.scuba-equipment-usa.com/marine/MAR06/
images/Chaetodon_octofasciatus.jpg&imgrefurl=http://www.scuba-equipment-usa.com/
marine/MAR06/
Eight_Banded_Butterflyfish(Chaetodon_octofasciatus).html&h=480&w=640&sz=109&tbnid
=ADPqq8FplPK-AM:&tbnh=103&tbnw=137&prev=/search%3Fq%3Dchaetodon
%2Boctofasciatus%26tbm%3Disch%26tbo
%3Du&zoom=1&q=chaetodon+octofasciatus&hl=sk&usg=__iGJIETbuBACL3lg90Fe3j3YD
UUs=&sa=X&ei=7tDKTdD5B9DFswaeksGYAw&ved=0CCwQ9QEwAw
http://www.google.sk/imgres?imgurl=http://www.mericakvaryum.com/site/deniz/CHELMON
%2520ROSTRATUS.jpg&imgrefurl=http://www.mericakvaryum.com/site/baliklar.php
%3Fshow%3D1%26id
%3D40&h=567&w=800&sz=150&tbnid=0LdokiAd_Otl0M:&tbnh=101&tbnw=143&prev=/
search%3Fq%3Dchelmon%2Brostratus%26tbm%3Disch%26tbo
%3Du&zoom=1&q=chelmon+rostratus&hl=sk&usg=___4XCaj4-
sjV0sJ2HaZau0CuckJ8=&sa=X&ei=GNHKTfb9F4PHswb71fWGAw&ved=0CDUQ9QEwA
w
36
37