Denník cestovateľa

Tomáš Spišák

Ako to všetko začaloBolo to asi pred tromi rokmi. Ako obyčajne som

večer pozeral telku keď som zrazu zazrel nejaký dokument. Dokumenty nemám veľmi v láske, ale tento ma zaujal. Bolo to o jednom mužovi z USA, ktorý precestoval snáď celý svet a v tom dokumente boli použité zábery, ktoré natočil počas svojej cesty. Začal som len tak premýšľať, aké by to bolo zažiť niečo také na vlastnej koži.

Na druhý deň som sa o tom rozprával s mojimi kamarátmi, ktorí tiež majú radi cestovanie a jeden z nich mi povedal, že pozná človeka, ktorý chcel takú cestu urobiť už pred niekoľkými rokmi, ale nemal dostatok peňazí ani ľudí, ktorí by s ním išli. Trochu ma to odradilo, ale aj tak som začal šetriť a naháňať ľudí, ktorí by sa na to dali. Zdá sa mi to ako sen keď tu dnes stojím zbalený, pripravený na dlhú cestu.

Deň D Tak... A konečne opúšťam Prešov.

Vlakom sme sa vybrali na východ do studeného Ruska. Trochu ma bolí hlava keďže sme včera večer s celým týmom ešte preberali nejaké záležitosti :), ale dúfam, že čoskoro to prejde.

Dorazili sme do Čiernej nad Tisou a práve prechádzame slovensko-ukrajinskými hranicami.

Deň D Vlak ide pomalšie ako sme si mysleli. Je

nám zima tak sme sa museli hrubšie obliecť.

Prešli sme Volynsko-podolskou vrchovinou a prichádzame do Kyjeva.

Na pár dní ostávame na Ukrajine, aby sme mohli skúmať tunajšie stepy.

Stepy

Medzi letom a zimou je tu výrazný teplotný rozdiel. Priemerná ročná teplota je medzi 5 až 10 °C. Letný mesačný priemer presahuje cez 20°C, denné maximá môžu byť vysoko nad 30°C. Zimné obdobia sa vyznačujú teplotami s mesačnými priemermi hlboko pod nulou.

Najrozšírenejším druhom pôd sú tzv. molisoly čiže stepné a lesostepné pôdy. Patria k nim napr. na organickú zložku  bohaté černozeme ale i feozeme a hnedozeme. V lete sú to veľmi teplé (okolo 20°C) a suché pôdy.

StepyMolisoly vznikajú premenou vrstiev humusových

látok pod stepnou vegetáciou. Na organicky bohatých černozemiach, ktoré sa nachádzajú práve v ukrajinskej stepi, sa darí mnohým trsovým trávam ako je kostrava (Festuca), palina (Artemisia), ometlina (Koeleria), lipnica (Poa) a hlavne kavyľ (Stipa). Majú veľmi dobre chránené meristémy v prízemných pošvách a bohato rozvetvený koreňový systém. Z bylín tu nájdeme červené a žlté divé tulipány (Tulipa schrenki), žlté a modrofialové stepné kosatce (Iris), tmavočervené pivonky (Paeonia), purpurové hyacinty, modré šalvie a slanobyle. Ich kvety nakrátko rozjasnia inak monotónnu šeď stepnej krajiny. Chamaefyty (kry a stromy) sú v stepiach vzácnosťou.

StepySpolu s kamarátmi sme našli rôzne druhy

herbivorného, detritovorného a karnivorného hmyzu. Dominantnou skupinou bezstavovcov sú obrúčkavce.

Najväčšiu časť rastlinnej produkcie stepí spotrebujú hlodavce, ktoré si v pôde nachádzajú svoje úkryty a aj menšiu časť potravy. Tieto cicavce tu žijú vo veľkých kolóniách. Patria k nim viaceré druhy sysľov (Spermophilus=Citellus), svišťov (Marmota), pieskomilov (Meriones), slepcov (Spalax) a slepušiek (Ellobius).

StepyStepné vtáky sa tiež ako cicavce vyznačujú

veľkou pohyblivosťou a združovaním. K typickým predstaviteľom patria napr. dropy veľké (Otis tarda), žeriavy (Grus sp.), stepiare čiernobruché (Pterocles orientalis), kulíky (Chettusia gregaria). Z dravcov je typický orol stepný (Aquilla nipalensis). K najznámejším druhom herbivorov eurázisjkých stepí patria sajgy stepné (Saiga tatarica), viaceré poddruhy somára ázijského (Equus hemionus), kone Przewalského (Equus przewalski), gazely džejran (Gazella subgutturosa) a gazely dzeren (Procapra gutturosa). K ich predátorom patrí hlavne vlk (Canis lupus) a ázijský gepard (Acinonyx jubatus venaticus).

Deň D Konečne v Rusku, najrozľahlejšom štáte

sveta. Prechádzame Moskvou, kde je už poriadna

zima. Keď to takto pôjde ďalej, v noci asi zmrznem.

Keďže Rusko má malú hustotu obyvateľstva len sem-tam zazrieme nejaké mesto. Mám pocit, že cestujeme niekde na koniec sveta. Cestu si krátime hraním kariet.

Po dlhých dňoch chladu vo vlaku sme dorazili ešte do väčšej zimy. Naša vlaková púť sa konečne končí. Práve sa nachádzame v mestečku Salekhard, ktoré leží na severe Ruska, pár kilometrov od pohoria Ural, na rieke Ob. Snažím sa niečo zistiť o tunajšej prírode.

Tundra

Od tunajších ľudí som sa dozvedel, že priemerná ročná teplota je tu nižšia ako 0 °C. V zime klesajú teploty v tundre až na -40 °C a väčšinu roka - v niektorých oblastiach až deväť mesiacov - je táto oblasť snehom. Som rád, že teraz je „len“ -20 °C.

Priemerné ročné zrážky sú tu veľmi nízke a pohybujú sa zväčša medzi 200 až 300 mm. V lete, keď teploty vystúpia na 10 °C, sa povrchová vrstva permafrostu roztopí, voda však nemôže cez premrznutú zem odtiecť a na povrchu sa vytvárajú početné mláky.

Tundra

Pre život v tundre je najdôležitejšia nízka vrstva nad zemou (spravidla do 50 cm) a vrstva mäkkej pôdy, ktorá stihne v lete rozmrznúť. Na vývoj pôd v tundrách pôsobia viaceré faktory. Ide predovšetkým o prítomnosť permafrostu čiže trvale zamrznutej pôdy, ktorá rozmŕza iba počas krátkeho leta, aj to iba iba do hĺbky necelého 1 m, a zabraňuje tak plynulému vsakovaniu vody.

Tundra

Okrem toho vyparovanie je po celý rok slabšie ako zrážky, takže prostredie je trvale humídne, málo členitý reliéf neuľahčuje presakovanie do strán a pôda je v čase roztápania snehu trvale zamokrená a teda chudobná na kyslík, čo neumožňuje rozvoj koreňového systému. Humus sa v tundre mineralizuje iba pomaly, takže pôda trpí nedostatkom živín pre rast nových rastlín.

Tundra

Čo sa týka typov pôd, dozvedel som sa, že prevažujú glejosoly, najmä tzv. tundrový glejosol. Musel som spýtať čím sa vyznačuje lebo doteraz som o nijakom glejosole nepočul. Informovali ma, že sa vyznačuje vyvinutým, asi 40 cm hrubým humusovým horizontom, ktorý je na modrosivom hlinitom glejovitom horizonte. Okrem toho sú v tundre rozšírené aj organosoly, prípadne kambisoly. Veľkú časť tundry však pokrývajú nezrelé pôdy typu litosolov.

TundraPre drsné tundrové podnebie je tunajšia rastlinná i

živočíšna ríša chudobná, tundra je však súčasne aj veľmi mladý ekosystém, ktorý sa vytvoril po ústupe ľadovcov iba pred necelými 10 000 rokov. Za ten čas sa viaceré druhy už stihli drsným podmienkam prispôsobiť a stali sa trvalými obyvateľmi tundry. Tundra je vlastne vlhké arktické trávnaté spoločenstvo, v ktorom prevládajú lišajníky, trávy, ostrice a zakrpatené dreviny, najmä brezy a krovinaté vŕby. Počas krátkeho leta sa však tundrové rastliny snažia čo najviac a najrýchlejšie využiť skúpu dávku slnečného žiarenia, preto veľmi rýchlo vykvitnú a tundra sa rozihrá všetkými farbami kvitnúcich páperníkov, silenky bezbyľovej, iskerníkov, lomikameňov, všivcov, nezábudok či vresovcov. V južnej časti tundry je teplejšie a vrstva snehu je hrubšia. Kry tam rastú do väčších výšok a toto pásmo sa niekedy nazýva aj lesnatá tundra. Na juhu tundra postupne prechádza do tajgy.

TundraEkosystém je preplnený nepríjemnými

dvojkrídlovcami, ktoré nedovoľujú človeku vykonávať takmer nijakú činnosť o čom som sa mohol aj ja presvedčiť. Jedným z najnepríjmnejších je strečok, ktorý útočí na soby a usídľuje sa v ich nozdrách. Počas leta tundru veľmi hojne navštevujú vtáky, ktoré tu hniezdia, napríklad ľabtušky, trasochvosty, skaliariky a trsteniariky. Medzi otužilé druhy, ktoré žijú v tundre celý rok, patrí napríklad  snehuľa kapcavá  a snehuľa  horská,  ktoré na zimu prepŕchajú do bieleho operenia, sova snežná a krkavec. Snehule sa živia rastlinnou potravou, sova snežná však loví lumíky a krkavec žerie všetko, na čo natrafí - vyberá vtáčie hniezda, loví lumíky a žerie aj zdochliny.

TundraJedným z mála tundrových druhov cicavcov je

lumík pestrý, ktorý zohráva v tundrovom ekosystéme veľmi dôležitú úlohu ako potrava sovy snežnej a líšky polárnej. Lumíky sú známe dramatickými výkyvmi početnosti, ktoré následne ovplyvňujú aj početnosť predátorov. V tundre žije aj niekoľko druhov hrabošov a niekoľko šeliem, napríklad hranostaj a líška polárna. Kedysi sa v lete pásli v tundre aj veľké stád sobov, ktoré sa na zimu sťahovali do lesa, dnes je však voľne žijúcich sobov len málo.

Žiadnu šelmu som našťastie nestretol, ale lumíka áno. Mám na ukážku aj pár fotiek, ktoré som počas môjho krátkeho pobytu v Salekharde a okolí nafotil.

Práve sme vyrazili na ďalšiu dlhú cestu. Musím priznať, že tá zima mi chýbať nebude.

Opustili sme Obský záliv a plavíme sa okolo Novej Zemi.

Prešli sme Barentsovo a Nórske more a plavíme sa pozdĺž Európskeho pobrežia až do horúcej Afriky.

Zaparkovali sme v Casablance a čaká ďalší extrém – po ľadovej tundre horúca Sahara.

Našli sme si dvoch sprievodcov, ktorí sú ochotní s nami prejsť cez Saharu za určitý finančný príspevok, ale je to určite lepšie ako keby sme sa mali túlať Saharou sami.

Po dvoch dňoch nudy na ťavách a jednej púštnej búrke som sa viac začal zaujímať o tunajšie prostredie keby sa náhodou s našimi sprievodcami niečo stalo a my by sme sa museli postarať sami o seba.

Sahara

Dali sme si prestávku a chcel som sa trochu rozhýbať tak som sa vyzul a chcel som urobiť pár krokov čo nebol veľmi dobrý nápad. Myslel som, že mi zhoria nohy. Nemyslel som si, že piesok môže mať aj 60°C. Sprievodca mi povedal, že piesok môže byť aj o ďalších 15 stupňov teplejší a tiež mám šťastie, že som nestretol nejakého hada alebo škorpióna lebo by už asi bolo po mne. Toto podnebie sa tiež vyznačuje tým, že potenciálne výpary vody významne prevyšujú sumu ročných zrážok.

Sahara

Z pôd sa tu vyskytujú málo vyvinuté litosoly, regosoly a surové pôdy, vyvinuté aridosoly, v ktorých prebieha kalcifikácia a hromadenie sadrovca, halisoly, v ktorých prebieha intenzívna salinizácia.

Producenty z okruhu cievnatých rastlín sú tu zastúpené širokým registrom životných foriem. Dosť ma prekvapilo, že pre Saharu sa uvádza viac než 2000 druhov cievnatých rastlín. V období málo výdatných alebo i náhodných dažďov sa povrch púští zelená množstvom rastlinných typov.

Sahara

Fauna v púšti je druhovo tiež omnoho pestrejšia, než som si najprv myslel. Stavovce sú na Sahare zastúpené takto:- 70 druhov cicavcov, z ktorých 20 druhov sú veľké druhy kopytníkov a šeliem

- 90 druhov vtákov, z ktorých 36 druhov je obmedzených svojím rozšírením na jadro Sahary (ostatné sú spoločné so savanami na južnom a severnom okraji púšte)

- 100 druhov plazov (30 druhov hadov, 70 druhov jašteríc).

Po náročných horúcich a dlhých dňoch sme konečne na okraji Sahary kde púšť voľne prechádza do savany, čo je ďalší ekosystém, ktorý som sa rozhodol preskúmať.

Naši sprievodcovia od nás odišli tak sa musíme spoľahnúť sami na seba. Mám z toho trochu strach keďže v savanách žije množstvo šeliem a iných pre človeka nebezpečných druhov živočíchov.

Tie extrémy mi veľmi vadili tak sa teraz konečne teším z príjemnej teploty len 27°C.

Savany

Teplota tu neklesá pod 10 °C. Ročný úhrn zrážok v savanách sveta je od 500 do 2000 mm. Rozloženie zrážok v priebehu roka nie je rovnomerné. Tieto ročné výkyvy a veľká priepustnosť pôdy vylučuje z konkurencie lesné stromy. Máloktoré by stačili vyrovnať vodný deficit v období slabých zrážok. Naopak trávy a šachorovité rastliny sú schopné vydržať i dlhšie obdobie bez vlahy. Rok v savanách sa delí na obdobie sucha a obdobie dažďov.

Savany

Vrchná vrstva pôdy je vďaka bohatému koreňovemu systému savanových tráv obohatená humusovými zložkami a zásobou živín. Táto vrstva zabezpečí savanovým poľnohospodárom využívanie po tri až päť rokov bez hnojenia. Najčastejším substrátom v savane sú rôzne feralitické a lateritické pôdy. V nich sa nachádza horizont s vysokým obsahom oxidov železa a hliníka. Hlavným producentom živej hmoty a prevládajúcim typom rastlín v tropických savanách sú trávy (Poaceae).

Savany

Druhými najpočetnejšími reprezentantmi ríše rastlín na savanách sú šachorovité (Cyperaceae). Koreňový systém tráv je bohate vetvený. Oproti drevinám sú trávy odolnejšie voči nedostatku vlahy v obdobiach sucha, pretože nadzemná biomasa z väčšej ?asti odumrie a nestráca vodu transpiráciou. K najznámejším drevinám savany bezpochybne patria akácie (Acacia sp.) z čeľade Mimosaceae. Akácie môžu byť drobné kry, šplhavé liany alebo stromy až 20 m vysoké.

Savany

Savany južnej a východnej Afriky sa považujú za kolísku ľudstva. V oblasti Kalahari nájdeme i dnes etnickú skupinu Krovákov, ktorá žije na úrovni zberačov a lovcov. V mnohých oblastiach Afriky žijú nomádi, ktorí sa zaoberajú vyhľadávaním lovnej zvere alebo pasením dobytka. V súlade so sezónnym vývojom klímy menia svoje pastviská. Rozvinuté sú aj poľnohospodárske kultúry, kde roľníci na úrodných savanových pôdach pestujú rôzne druhy plodín. Medzi takéto patria: rozličné druhy prosa (Pennisetum, Echinochloa, Eleusine) a čiroku (Sorghum), koreňové hľuzy - jamy (Dioscorea), kassave a maniok, podzemnica olejná (Arachis hypogea), uhorky (Cucumis sativus) a  tekvice (kalabaš - Lagenaria siceraria). Zúžitkúvajú sa i baobaby (Adansonia digitata), dovezená kukurica alebo bavlník.

Naša africká púť sa skončila a práve čakáme na palube na odplávanie našej lode.

Plavíme sa cez 2. najväčší oceán. Po niekoľkých stovkách kilometrov zisťujem, že

trpím morskou chorobou. Je to strašný pocit. Po dlhých dňoch trápenia a bojovania s

morskou chorobou konečne vidíme pevninu. Nachádzame sa priamo v brazílskom Riu. Ubytujeme sa tu, pár dní porelaxujeme a nazbierame nové sily na ďalšiu náročnú cestu.

Prenajali sme si malé lietadlo a sprievodcu a chystáme sa na Amazonku.

Dosť tvrdo sme pristáli na jednej planine a požičali terénny džíp.

Tropický dažďový prales

Ako prvé čo ma v dažďovom tropickom lese zaujalo bola výška , hustota a bujnosť rastlín a drevín. Stromy sú vysoké až 60m a tvoria 4 až 5 poschodí s veľmi pestrým a bohatým drevinným zložením – na jednom hektári možno nájsť až 400 druhov stromov čo som si všimol lebo každý strom sa mi zdal iný. Napadla mi otázka ako vyzerá tento les v inom ročnom období. Sprievodca mi vysvetlil, že les má dostatok tepla a vlahy celý rok, takže sa jeho vzhľad počas roka vôbec nemení.

Tropický dažďový prales

Ako ďalšie čo ma dosť zarazilo, že po hodinách som len zriedka zazrel nejakého zástupcu zo živočíšstva aj keď hluk bol v lese poriadny. Tento „úkaz“ mi vysvetlil tak, že najviac živočíšstva sa sústreďuje v korunách stromov kvôli dostatku svetla a tepla. Počas prestávky na občerstvenie som sa spýtal nášho sprievodcu aj na nejakú zaujímavosť čo by mohol povedať o tropickom dažďovom lese. Nič mu nenapadlo tak som sa spýtal na pôdy keďže som o nich ešte nič nevedel. Dostal som hneď odpoveď aj na predchádzajúcu otázku.

Tropický dažďový prales

Tropické pôdy sú veľmi rôznorodé. Napriek mojej predstave o ich vysokej úrodnosti, rastie väčšina tropických dažďových lesov na chudobných, neúrodných pôdach. V súvislosti s pedologickými a klimatickými pomermi v oblastiach rastu tropických dažďových lesov sa preto často hovorí o tzv. mokrých púšťach. Zo zvierat tu má zastúpenie množstvo druhov vtáctva, hmyzu opíc a pod. Typické živočíchy práve pre Amazonský prales sú leňochod, mravčiar, vrešťan a kolibrík.

Tropický dažďový prales

Ako som sa dozvedel, je známe, že predkovia človeka opustili pred miliónmi rokov TDL, aby sa usídlili v afrických savanách. Neskôr sa mnohé národy, najskôr pod tlakom  nepriateľských národov, do tropických lesov vrátili. TDL, hoci predstavujú pre človeka nie zrovna najpriaznivejšie prostredie, boli ešte v nedávnej minulosti osídlené množstvom národov zberačov a lovcov, živiacich sa lovom divokej zvere a zberom lesných rastlín.

Tropický dažďový pralesDnes sú tieto národy zatlačované do stále

odľahlejších a často aj nehostinnejších oblastí alebo sú postupne asimilované dominantnou kultúrou danej oblasti. Nízka úrodnosť pôdy obmedzovala usadené poľnohospodárstvo, preto bola uplatňovaná metóda kočovného poľnohospodárstva. Spočíva v rúbaní a vypaľovaní menších políčok, na ktorých sa pôda vyčerpá zvyčajne po 2-3 úrodách. Potom sa pole opustí a o kus ďalej sa založí ďalšie. Pôvodné sa nechá zarásť lesom a opäť sa vyklčuje až po desiatkach rokov. Takýmto spôsobom aj prírodné národy premieňajú pôvodné primárne lesy na lesy sekundárne.

Subtropické lesy Naša celosvetová púť pokračuje na domovskom

svetadiely – Európe. Cesta bola konečne to najpríjemnejšie. Lietadlom som so svojou skupinkou priletel až do stredomoria kde sa chystáme skúmať subtropické lesy.

Subtropické lesyDreviny v týchto oblastiach na zimu, ktorá je

mierna až teplá a obyčajne vlhká, nezhadzujú listy. Majú xerofilný ráz. Čo sa mi zdalo zaujímavé bolo, že sa vyznačujú drobnými tvrdými kožovitými listami (oliva, oleander, citrusy, a i.). Najrozšírenejšou formáciou sú veľmi husté krovinné porasty tvrdolistých drevín. V tejto oblasti sa najčastejšie vyskytujú macchie. Vznikli prevažne druhotne, po odstránení lesov človekom. Zo živočíchov sú charakteristické napr. opica, magot, dikobraz, ženetka, jašterice, chameleón, gekon, denek, muflón.

Konečne doma Po dlhých a únavných týždňoch sme sa

konečne kompletne celí, bez ujmi na zdraví konečne vrátili na Slovensko.

Keďže sme dlhú dobu cestovali loďou cez Atlantický oceán urobil som si počas plavby pár poznámok o svetovom oceáne.

Svetový oceánSlovo oceán pochádza z gréckeho

ókeanos, čo v preklade znamená niečo ako veľká rieka obtekajúca celú Zem. Je to veľmi výstižné, pretože svetový oceán skutočne tvorí súvislý vodný obal celej našej planéty so spoločnou hladinou. Vytvára tak najväčší súvislý životný priestor na Zemi, ktorý zaberá asi 361 mil. km2, čiže približne 70,8 % plochy zemského povrchu a súčasne tvorí aj najväčšiu časť hydrosféry (94 %). Priemerná hĺbka svetového oceánu je približne 3 795 m a jeho maximálna hĺbka nameraná v Mariánskej priekope  je až 11 034 m.

Svetový oceánPre život organizmov sú veľmi dôležité

niektoré fyzikálno-chemické vlastnosti vody. Voda je nevyhnutnou súčasťou všetkých foriem života, pretože tvorí ich vnútorné prostredie. V moriach a oceánoch (ako aj v sladkých vodách) však tvorí aj vonkajšie prostredie organizmov. Spojenie medzi vnútorným a vonkajším prostredím tvorí telesný pokryv týchto organizmov, a tak voda ako životný priestor nepredstavuje pre organizmy žijúce vo vode izolovaný systém.

Svetový oceánOrganizmy žijúce v moriach a oceánoch

výrazne ovplyvňuje aj tlak vody, ktorý je mnohonásobne vyšší ako tlak vzduchu, pričom so zvyšujúcou sa hĺbkou narastá, a to každých 10 m približne o 10 kPa. Vodné prostredie kladie telesám, ktoré sa v ňom pohybujú (teda aj organizmom) odpor. Označuje sa ako viskozita a závisí od teploty a hustoty vody. Pri teplote 0 °C je napríklad viskozita dvojnásobne väčšia ako pri teplote 25 °C. Život organizmov, ktoré sú závislé na fotosyntéze, limituje v moriach a oceánoch priechodnosť slnečného žiarenia. Slnečné svetlo preniká zvyčajne maximálne do hĺbky 200 m.

Svetový oceánŽivot v mori je veľmi pestrý. Medzi

dominantné organizmy patria najmä baktérie, riasy, kôrovce, mäkkýše a ryby. Z 25 kmeňov mnohobunkových živočíchov sa v mori vyskytuje až 22, z toho 16 kmeňov sa vyskytuje prevažne v mori a 10 kmeňov výlučne v mori Celkovo vedci doteraz zaznamenali v mori 52 tried a vyše 160 000 druhov živočíchov. Čo sa týka rastlín, v mori sa zistil výskyt 15 tried a 10 000 druhov rastlín.

Svetový oceánPotravné reťazce a siete sú v morskom

ekosystéme veľmi komplikované. Prevažnú časť primárnej produkcie mora tvorí fytoplanktón, ktorý viaže energiu slnečného svetla a v podobe svojich tiel ňou zásobuje konzumenty morského ekosystému. Priamymi konzumentami fytoplanktónu sú predovšetkým organizmy patriace do zooplanktónu, napríklad veslonôžky, perloočky či pancierovky). Zooplanktón však zahŕňa aj dravé druhy, ktoré sa živia inými príslušníkmi zooplanktónu, napríklad rebrovky,  krídlonôžky či mnohoštetinavce. Planktón tvorí potravu mnohých bentických živočíchov, ako aj nektonu. Potravné reťazce môžu byť veľmi dlhé, ale aj veľmi krátke, napríklad fytoplanktón (mikroskopické rozmery) – pancierovka (niekoľko cm) – vráskavec obrovský (30 m).

Svetový oceánVeľmi zaujímavé a obdivuhodné sú však aj

migrácie veľryboblížnych cicavcov. Vznikli v procese evolúcie a predstavujú kompromis medzi potrebami výživy a potrebami rozmnožovania. Väčšina veľryboblížnych sa každý rok sťahuje z krmovísk v chladných vodách vyšších zemepisných šírok na rozmnožoviská do teplejších vôd nižších šírok. Nevyhnutnosť migrácií spočíva v neschopnosti narodených mláďat prežiť v studených vodách na krmoviskách. Samce sa musia sťahovať tiež, pretože ťarchavosť trvá približne jeden rok a párenie i rodenie mláďat sa odohráva na tom istom mieste.

Svetový oceánObdobie vykrmovania trvá iba niekoľko

mesiacov a pre veľryboblížne je mimoriadne dôležité nájsť za ten čas dostatočne bohaté zdroje zooplanktónu (najmä pancieroviek) alebo stádovitých druhov rýb (v prípade veľrybovca sivého bentickej fauny) na uloženie zásob energie. Keďže počas migrácií a v období rozmnožovania, čo spolu predstavuje šesť až deväť mesiacov, veľryboblížne takmer vôbec neprijímajú potravu, vyvinuli sa u nich adaptácie umožňujúce skladovať veľké množstvo energie. Olej si ukladajú do podkožnej tukovej vrstvy, ktorá rýchlo hrubne, a tuk do brušnej oblasti okolo vnútorných orgánov. Práve kvôli veľkým zásobám tuku a oleja sa veľryba obyčajná, vráskavec obrovský i vráskavec myšok stali predmetom nadmerného lovu veľrybárov.