SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Nitra 2008 Miriama Kucharíková

1

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

Dekan: prof. Ing. Peter Bielik, PhD.

Alternatívne formy investovania voľných finančných zdrojov podniku

Diplomová práca

Katedra financií Vedúci katedry: doc. Ing. Peter Serenčéš, PhD. Vedúci práce: Ing. Oľga Roháčiková, PhD. Konzultant: Ing. Miloš Majerník Miriama Kucharíková

Nitra 2008

2

SUMMARY

The Slovak economy has gone through many changes first of all there was a directed

economy then in 1989 this change into a marketing based economy. Change from the old

system too the new one has being positive for the economy and has push Slovak Republic

forward and has also improved development. One can see that other changes are also

happening in Slovak Republic for example the improvements of goods and services. This has

lead to a better labor market and a better financial market. A well developed economy market

is good for everyone it improves businesses and products and leads to completion. This is

very good for Slovakia because it is a developing market.

This transformation process is also influencing the food market sector in Slovakia now

farmers can export and super markets can import goods, customers now have a larger verity

of things to choose from. At the beginning of the transformation the agriculture sector was at

a loose but things are getting better and stabilizing. The agriculture sector is made up of many

other sectors for example: the food industry, environment and development of markets. Many

countries around the world are depended on their agriculture sector that’s why governments

help farmers.

Since Slovakia join the European Union it has accepted common grounds of the

European Union. Financing of this sector the same as the finical market is developing and

getting better and for this reason we must analyze the current trends in the market constantly.

The capital market helps to finance the agriculture sectors so as to help the market

grow while also increase investments, thus letting business use this finical sources and also

receiving money from the European Union. It is easier for farmers to obtain a loan then for

them to issue bonds because banks are the main institute that cover finial needs of agriculture

business.

Key words: alternative forms of investment, capital market, financial market, bond paper,

enterprise.

Kľúčové slová: alternatívne formy investovania, kapitálový trh, finančný trh, cenný papier,

podnik.

3

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne a že som uviedla

všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce.

Nitra ................................... ................................................. podpis autora DP

4

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Oľge Roháčikovej, PhD.

a konzultantovi pánovi Ing. Milošovi Majerníkovi za pomoc, odborné vedenie, cenné rady

a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.

Nitra ............................... .................................................. podpis autora DP

5

Použité označenie

BCPB – Burza cenných papierov, a. s., Bratislava

BOB – Bratislavská opčná burza

CDCP – Centrálny depozitár cenných papierov

CP – cenný papier

DHM – dlhodobý hmotný majetok

DNM – dlhodobý nehmotný majetok

DFM – dlhodobý finančný majetok

EÚ – Európska únia

FNM SR – Fond národného majetku Slovenskej republiky

ha p.p. – hektár poľnohospodárskej pôdy

HDP – Hrubý domáci produkt

KBB – Komoditná burza Bratislava

Sk – Slovenská koruna

TK – Trhová kapitalizácia

ZI – Základné imanie

6

OBSAH

ÚVOD............................................................................................................................... 7

1 . PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY................. 9

1.1 Organizácia ekonomiky a ekonomický systém ............................................ 9

1.2 Trhový mechanizmus a trhy ....................................................................... 10

1.3 Investovanie a formy investovania ............................................................. 11

1.4 Finančný systém a finančný trh .................................................................. 14

1.4.1 Druhy finančných trhov............................................................. 17

1.5 Peňažný trh ................................................................................................. 18

1.5.1 Subjekty peňažného trhu ........................................................... 18

1.5.2 Nástroje peňažného trhu ............................................................ 19

1.6 Kapitálový trh ............................................................................................. 19

1.6.1 Subjekty kapitálového trhu........................................................ 21

1.6.1.1 Burzy............................................................................. 22

1.6.1.2 Inštitúcie mimoburzového trhu ..................................... 24

1.6.1.3 Dohľad nad finančným trhom....................................... 27

1.6.2 Cenné papiere kapitálového trhu ............................................... 28

1.6.2.1 Akcie ............................................................................. 28

1.6.2.2 Dlhopisy........................................................................ 29

1.6.2.3 Podielové listy............................................................... 31

2. CIEĽ PRÁCE............................................................................................................ 32

3. METODIKA PRÁCE............................................................................................... 33

3.1 Charakteristika objektu skúmania .............................................................. 33

3.2 Pracovné postupy........................................................................................ 33

3.3 Zdroje získavania údajov............................................................................ 35

4. VÝSLEDKY PRÁCE ............................................................................................... 36

4.1 Charakteristika alternatívnych foriem investovania v sektore agropotrav . 36

4.2 Zhodnotenie kapitálového trhu Slovenskej republiky ................................ 37

4.3 Inštitúcie slovenského kapitálového trhu ................................................... 44

4.4 Zhodnotenie využívania produktov kapitálového trhu v agropotrav.......... 52

5. ZÁVER A NÁVRH NA VYUŽITIE VÝSLEDKOV............. ................................ 63

6. POUŽITÁ LITERATÚRA....................................................................................... 66

7. PRÍLOHY.................................................................................................................. 69

7

ÚVOD

Slovenská ekonomika a tým pádom aj systém riadenia nášho hospodárstva boli veľmi

ovplyvnené transformačným procesom, čiže prechodom z príkazovej na trhovú ekonomiku,

ktorý sa začal po roku 1989. Medzi priority, na ktorých bola transformácia ekonomiky

založená patria úsporná menová a rozpočtová politika, liberalizácia cien, vnútorná

vymeniteľnosť a liberalizácia zahraničného obchodu a v neposlednom rade aj privatizácia,

ktorá predstavovala z rôznych aspektov najnáročnejšiu prioritu. Zmena systému riadenia

národného hospodárstva bol určite pozitívny krok pre slovenskú ekonomiku a jej ďalší vývoj.

Popri rozvoji trhu tovarov a služieb a trhu práce sa začal rozvíjať aj finančný trh, ktorý je

neoddeliteľnou súčasťou ekonomického systému. Dobre rozvinutý finančný trh je

podmienkou pre fungovanie vyspelej ekonomiky a preto vznikali a neustále vznikajú nové

subjekty, ktoré si kladú za cieľ úspešne pôsobiť na slovenskom finančnom trhu, vyvíjajú sa

nové nástroje finančného trhu a taktiež sa neustále upravuje legislatíva týkajúca sa tejto časti

ekonomického systému.

Slovenská ekonomika je súčasťou svetového hospodárstva, pre ktoré sú v súčasnosti

charakteristické procesy internacionalizácie, integrácie, globalizácie a interdependencie.

V rámci integračných procesov vstúpila Slovenská republika v roku 2004 do Európskej únie,

ktorá je vo vyspelom svete najznámejším a najpokročilejším integračným zoskupením. Na

pozadí internacionalizačných procesov sa prehlbuje medzinárodná ekonomická

interdependencia, ktorú môžeme chápať ako závislosť medzi jednotlivými národnými

ekonomikami, pričom dôsledkom tejto závislosti je fakt, že aktivita krajiny v oblasti

ekonomiky sa premieta do postavenia a problémov iných ekonomík a na druhej strane je sama

ovplyvňovaná tým, čo sa deje za jej hranicami. Preto je veľmi dôležité, aby naša ekonomika

patrila k vyspelým a konkurencieschopným národným hospodárstvam, čoho predpokladom je

bezpochyby aj dobre fungujúci finančný trh. Slovenský finančný trh by mal byť atraktívnym

prostredím pre domácich a zahraničných investorov, ktorí budú zvyšovať jeho úlohu premeny

úspor na investície.

Transformačný proces mal veľký dopad aj na agropotravinársky sektor, ktorý je

považovaný za rozhodujúci článok väčšiny národných ekonomík, ktoré vstupujú do svetového

hospodárstva. Agropotravinársky komplex zastrešuje odvetvie poľnohospodárstva

a potravinárstva, ktorých základnou úlohou je zabezpečiť výrobu potravín, podieľať sa na

plnení sociálno-ekonomických úloh spoločnosti a taktiež sú významné v oblasti životného

8

prostredia. Po začatí transformácie sa z poľnohospodárstva stalo stratové odvetvie, pričom

skôr patrilo k odvetviam úspešným a stabilizujúcim.

Agrárne systémy všetkých vyspelých štátov sa vyznačujú určitými špecifikami,

ktorými sa odlišujú od ostatných odvetví národného hospodárstva a aj na základe tohto

Slovenská republika prijala vstupom do Európskej únie Spoločnú agrárnu politiku EÚ,

pomocou ktorej riadi túto špecifickú oblasť. Financovanie tohto sektoru sa taktiež ako

finančný trh neustále vyvíja a zdokonaľuje, preto je potrebné sledovať a analyzovať vývoj tak

v odvetví agropotravinárstva ako aj na kapitálovom a peňažnom trhu.

Alternatívnou formou investovania voľných finančných zdrojov podniku z

agropotravinárskeho sektora môže byť práve kapitálový trh. Kapitálový trh predstavuje

miesto, prostredníctvom ktorého môžu podniky financovať svoje investície a to hlavne

pomocou nástroja, ktorým sú cenné papiere. Ide o tzv. finančné investície, resp. finančné

investovanie. Je zaujímavé sledovať skutočnosť, či v súčasnosti, keď uplynuli už štyri roky od

vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, má slovné spojenie agropotravinársky sektor

a kapitálový trh svoje opodstatnenie.

9

1. PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

1.1 Organizácia ekonomiky a ekonomický systém

SAMUELSON, P. – NORDHAUS, W. (2000) uvádzajú, že každá ľudská spoločnosť musí

riešiť tri základné a vzájomne súvisiace ekonomické problémy.

1. Čo sa má vyrábať a v akých množstvách?

2. Ako sa majú statky vyrábať?

3. Pre koho sa majú statky vyrábať?

Tieto tri problémy sú základné a spoločné všetkým ekonomikách, ale treba si uvedomiť, že

rôzne spoločnosti sa ich snažia riešiť pomocou rôznych inštitúcií.

V primitívnych civilizáciách ovláda všetky stránky správania zvyk. O tom, čo, ako a pre koho,

spravidla rozhodujú tradície, ktoré prechádzajú zo starších generácií na mladšie.

Iný systém je prikazovacia ekonomika, v ktorej vláda robí všetky rozhodnutia o výrobe

a rozdeľovaní. Takáto vláda môže byť diktátorská, ale ja demokratická.

Posledným systémom je trhová ekonomika. Čo, ako a pre koho sa v nej určuje pomocou

systému cien, trhov, ziskov a strát, stimulácií a odmien.

V súčasnosti ani jedna ekonomika nepredstavuje niektorú z týchto čistých foriem. Spravidla

ide o zmiešanú ekonomiku s prvkami trhu, príkazov a zvyku.

ÁRENDÁŠ, M. et al. (1997) vo svojej knihe vysvetľuje, že prvý problém „ Čo vyrábať

a v akom množstve?“ je spojený s alternatívou voľby medzi jednotlivými tovarmi a službami,

lebo pri danom množstve výrobných faktorov zvýšenie výroby jedných výrobkov a služieb

vyvolá zníženie výroby inej skupiny výrobkov a služieb.

Otázka „Ako vyrábať?“ dáva odpoveď na to, s akými zdrojmi, akou technológiou a v akom

type podnikov vyrábať. Vzhľadom na obmedzenosť výrobných zdrojov je spoločnosť

postavená pred problém voľby spôsobu výroby.

„Pre koho vyrábať?“ Odpoveď na túto otázku súvisí so spôsobom rozdeľovania hrubého

národného produktu medzi množstvom jednotlivcov a domácností. Je to problém zložitý, jeho

riešenie je často spojené s extrémnymi a kompromisnými prístupmi.

Ďalej definuje ekonomický systém ako súbor charakteristík, z ktorých sú najdôležitejšie typ

vlastníctva, spôsob rozhodovania a druhy rozhodujúcich mechanizmov a nástrojov, ktoré

spoločnosť používa na riešenie ekonomických problémov.

10

1.2 Trhový mechanizmus a trhy

Trh sa vytvára na určitom stupni vývoja ľudskej spoločnosti ako dôsledok vývoja jej

ekonomických a výmenných vzťahov. Predstavuje určitý rámec a podmienky sféry obehu

tovarov, služieb, kapitálu a ďalších objektov spoločenského a individuálneho dopytu.

Pôvodne bol trh chápaný ako miesto, trhové námestie, kde sa stretávali kupujúci a predávajúci

za účelom výmeny výrobkov a služieb; tiež bol miestom, kde boli výrobky dovezené

a fyzicky prítomné. V súčasnom ponímaní má trh podstatne širší význam (KRETTER, A. et

al. 2004).

SAMUELSON, P. – NORDHAUS, W. (2000) definujú trhový mechanizmus ako formu

organizácie ekonomiky, v ktorej individuálni spotrebitelia a podniky vstupujú do vzájomných

vzťahov na trhu, aby vyriešili tri základné problémy organizácie ekonomiky. Za trh považujú

mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa kupujúci a predávajúci navzájom ovplyvňujú, aby

určili ceny a množstvá tovarov.

Podľa ÁRENDÁŠA, M. et al. (1997) je trh definovaný ako stretnutie kupujúcich

a predávajúcich, ktorí si dobrovoľne vymieňajú tovary a služby. Jedinou základnou

podmienkou definície trhu je dobrovoľná výmena.

Obrázok 1 - Kolobeh ekonomiky III podľa ÁRENDÁŠA, M. et al. (1997)

Príjmy z predaja Výdaje na nákup T a S

Platby za VF Mzda, renta, úrok

TRH TOVAROV A SLUŽIEB

FINANČNÝ TRH

TRH VÝROBNÝCH FAKTOROV

Firma

Spotrebiteľ

Vláda

11

V rámci ekonomického systému existujú tri základné typy trhov:

výrobných faktorov

trhy výrobkov a služieb

finančné

Uvedené rozdelenie trhov je do značnej miery relatívne, pretože napriek svojej

mnohotvárnosti, jednotlivé trhy spolu súvisia a sú navzájom prepojené. Súčasné trhy

predstavujú zložito štruktúrovaný a nedeliteľný celok, ktorý funguje iba vtedy, keď fungujú

všetky jeho časti vo svojich vzájomných súvislostiach (BIELIK, P. – ROHÁČIKOVÁ, O. et

al. 2003).

1.3 Investovanie a formy investovania

Kapitál predstavuje zvláštny tovar, ktorý je predmetom obchodu na kapitálovom trhu

a ktorého cenou je úrok. Môže mať rôzne formy, a to:

- peňažný – úspory uložené v bankách a peňažných inštitúciách,

- tovarový – tovar určený na predaj,

- fiktívny alebo portfóliový – cenné papiere,

- produktívny – stroje, zariadenia, stavby, pôda, prírodné zdroje, nedokončená výroba

a pod. (ÁRENDÁŠ, M. et al., 1997).

BEŇOVÁ, E. et al. (2005) tvrdia, že kritériom rozhodnutia o alokácii podnikového kapitálu

býva poznanie, ako prijaté riešenie z dlhodobého hľadiska prispeje k rastu podnikového

majetku. Z tohto pohľadu podnikateľ pri rozhodnutí o alokácii kapitálu sa správa takto:

1. preferuje vždy väčší výnos pred menším výnosom,

2. preferuje vždy menšie riziko pred väčším rizikom,

3. za väčšie riziko v prípade alokácie kapitálu požaduje väčší výnos,

4. preferuje peniaze skôr prijaté pred príjmom rovnakej čiastky neskôr.

Alokácia kapitálu do investícii predstavuje v podniku najdôležitejšie a najzložitejšie

rozhodnutie podnikového manažmentu. Finančná veda investíciami chápe vynakladanie

zdrojov za účelom získania úžitkov, ktoré budú plynúť v neskoršom časovom období.

Investície sú takto odložením dnešnej spotreby za účelom získania budúcich úžitkov.

12

Pod pojmom investovanie BELICA, M. (2002) rozumie racionálne umiestňovanie peňažných

prostriedkov tak vo vnútri podniku, ako aj v jeho ekonomickom okolí. Charakter podniku

a realizácia transferových procesov v ňom prebiehajúcich v najväčšej miere rozhodujú o tom,

ako je celý proces investovania štruktúrovaný.

V poslednom období došlo k výraznému rozšíreniu možností pre investovanie. Existujú dve

základné skupiny investícií, medzi ktorými sa môže investor rozhodnúť, a to:

• reálne investície,

• finančné investície.

Reálne investície sú vždy priamo viazané na konkrétny predmet, či podnikateľskú činnosť

(výrobná linka, dom, zlato, zbierky a nerastné suroviny). Reálne aktíva sú atraktívne

predovšetkým v období značnej hospodárskej a politickej neistoty. Finančné investície

reprezentujú predovšetkým cenné papiere, ktoré predstavujú určité dokumenty, alebo len

zápisy, ktoré potvrdzujú, že investor investoval určitú sumu, za čo mu prináležia určité práva.

Cenné papiere sú finančným produktom, na základe ktorého je možné získať zdroje

(CHOVANCOVÁ, B., 2002).

BIELIK, P. et al. (2002) uvádza aj ďalší druh investícií, ktorým sú nehmotné investície

a považuje za ne nákup know-how, výdaje na výskum, vzdelanie, sociálny rozvoj a pod.

Podmienky finančného investovania sú obvykle stanovené tak, že osobe, ktorá majetok

(peniaze) poskytla, zaručujú buď všetky alebo len niektoré z týchto práv.

- právo na vrátenie poskytnutého majetku (peňazí),

- právo na zaručenú peňažnú odmenu za poskytnutie majetku alebo peňazí právo podieľať

sa na zisku, ktorý bude s pomocou tohto majetku (peňazí) dosiahnutý,

- právo podieľať sa na vymedzenom rozsahu vlastnícky na majetku osoby, ktorej bol

majetok (peniaze) poskytnutý,

- právo rozhodovať (v stanovenom rozsahu) o spôsobe použitia poskytnutého majetku

(peňazí) pri podnikateľskej činnosti (TEPPER, T. - KÁPL, M., 1994).

Pri investovaní sleduje investor základné ukazovatele, ktorými sú:

- výnosnosť, čiže objem očakávaného výnosu finančného nástroja, do ktorého mieni

investovať,

- rizikovosť, čiže možné riziko nezískania očakávaného výnosu,

13

- a likviditu, ktorá súvisí s obchodovateľnosťou príslušného finančného nástroja (ALEXY,

J., 2005).

BIELIK, P. et al. (2001) definuje ideálnu investíciu ako takú, ktorá má vysokú výnosnosť, je

bez rizika a čo najrýchlejšie sa navráti. V skutočnosti sú kritériá protikladné; t.j. investície

s vysokou výnosnosťou sú obvykle aj vysoko riskantné, málo riskantná investícia je naopak

málo výnosná.

Obrázok 3 – Závislosť medzi výnosom z investície a rizikom investície podľa JÍLEKA, J.

(1997)

V rámci medzinárodných investícii definuje SZOVICS, P. et al. (2006) pojem priame

investície ako investície, pri ktorých domáci investori získavajú taký dlhodobý podiel na

základnom kapitáli zahraničného podniku, ktorý im umožňuje značný stupeň vplyvu na jeho

riadenie. Za priame investície sa v niektorých štátoch považujú investície už s 10 %

vlastníckym podielom (napríklad na Slovensku), inde to môže byť odlišné.

Priame zahraničné investície napomáhajú rastu a rozvoju cieľových krajín, pričom kľúčovým

faktorom na zabezpečenie ich tokov a využívanie s tým spojených výhod je štátna politika

jednotlivých krajín (BALKO, L., 2004).

14

1.4 Finančný systém a finančný trh

Finančný systém zaisťuje sústreďovanie dočasne voľných zdrojov finančných prostriedkov

a ich následnú alokáciu a tiež pružné prelievanie s cieľom premeny úspor v investície. Na

realizáciu týchto finančných tokov sa používajú určité funkcie systému (REJNUŠ, O., 2000).

Literatúra najčastejšie uvádza štyri základné funkcie finančných trhov. Keďže finančné trhy

sú súčasťou finančného systému, je potrebné rozšíriť ich o funkcie, ktoré komplexne

vystihujú i fungovanie celého finančného systému.

depozitná

zabezpečenie bohatstva

likvidity

finančný systém úverová

platobná

ochrana proti riziku

selektívna

politická

1. Depozitná funkcia – finančný trh mobilizuje všetky úspory, aby sa mohli použiť na rôzne

účely.

2. Funkcia zabezpečenia bohatstva – finančný trh ponúka možnosť, ako uchovať bohatstvo.

3. Funkcia likvidity – bohatstvo vo forme rôznych finančných nástrojov možno rýchlo

vymeniť za hotovosť, s veľmi malým rizikom straty.

4. Úverová funkcia – vyjadruje úlohu finančného trhu pri poskytovaní úverov na

financovanie spotreby a investičných výdavkov.

5. Platobná funkcia – na finančnom trhu je vybudovaný mechanizmus na realizáciu platieb

za tovary a služby.

6. Funkcia ochrany proti riziku – finančný trh ponúka firmám, spotrebiteľom i vládam

ochranu proti riziku (životné, zdravotné, majetkové a iné poistenie).

7. Selektívna funkcia – finančný trh funguje tak, aby dal do rovnováhy úspory s reálnymi

investíciami (CHOVANCOVÁ, B., 2002).

REJNUŠ, O. (2000) uvádza aj funkciu regulácie finančného systému štátom, pričom ide

o funkciu štátu, ktorý prostredníctvom monetárnej a fiškálnej politiky, ako i ďalších

15

existujúcich nástrojov štátnej regulácie pôsobí na finančný systém, a tým ovplyvňuje

ekonomický systém z hľadiska svojich konečných cieľov.

SERENČÉŠ, P. (2007) definuje finančný trh ako miesto, na ktorom dochádza k sústredeniu

ponuky a dopytu po:

- finančných prostriedkoch,

- platobných prostriedkoch,

- cenných papieroch,

- devízach,

- drahých kovoch

- poistnej ochrane.

Fungovanie finančného trhu je predpokladom zvyšovania blahobytu (kvality života) všetkých

členov spoločnosti. Na tomto trhu sprostredkovatelia prostredníctvom peňažných operácií

a finančných nástrojov zabezpečujú pohyb krátkodobého, strednodobého a dlhodobého

kapitálu.

Existencia finančného trhu je podmienená existenciou trhového prostredia – takého

prostredia, kde výrobné faktory, výsledky produkcie, rovnako ako univerzálny ekvivalent

(peniaze), sú predmetom trhových vzťahov, a to súčasne. Finančný trh je súčasťou trhového

mechanizmu a jeho vznik, rozvoj a aktívne využívanie svedčia o vysokej intenzifikácii

využitia peňažných a kapitálových zdrojov (GRÚŇ, L., 2001).

Finančný trh charakterizuje aj jeho šírka, hĺbka a pružnosť. Trh možno charakterizovať ako

široký (breadth) v prípade, ak je na ňom dostatočný počet objednávok na nákup a predaj

cenných papierov, resp. iných nástrojov finančného trhu za rovnovážnu cenu. Trh, na ktorom

je málo kupujúcich a predávajúcich, sa nazýva úzky (thin). Finančný trh sa charakterizuje ako

hlboký (depth) vtedy, ak existuje dostatočný tok objednávok nad aj pod rovnovážnou cenou.

Trh je pružný (resilient), ak tok nákupných a predajných objednávok nezanikne ani v prípade,

ak sa zmenia ceny finančných nástrojov (TORMA, Š. - SIPKO, J., 1998).

DUFALA, V. et al. (2006) uvádza nasledujúce faktory vývoja finančných trhov v súčasnosti:

reštrukturalizácia bánk a finančných inštitúcií, sekuritizácia, vznik finančných inovácií,

internacionalizácia a integrácia finančných trhov, inštitucionalizácia, intelektualizácia

16

a reforma burzových systémov. Podstatným spôsobom zmenila charakter finančných trhov

predovšetkým technologická revolúcia v oblasti výpočtovej a telekomunikačnej techniky.

Presun finančných zdrojov medzi subjektmi vytvárajúcimi úspory a subjektmi potrebujúcimi

dodatočné zdroje sa uskutočňuje buď priamo (priame financovanie), alebo cez finančných

sprostredkovateľov (nepriame financovanie) uvádza VLACHYNSKÝ, K. (2002).

Pri priamom financovaní dochádza k priamemu styku medzi subjektom, ktorý má voľné

prostriedky a subjektom, ktorý ich chce využiť. Prvý dáva svoje voľné prostriedky

k dispozícii tým, že za ne nakúpi cenné papiere alebo ich poskytne ako úver spôsobmi, pri

ktorých jeho pohľadávka nenadobúda formu cenného papiera, nie je priamo obchodovateľná.

Druhý získava potrebné prostriedky emisiou a predajom cenných papierov alebo priamym

čerpaním úveru od veriteľa.

Druhou formou uľahčujúcou presun finančných zdrojov je nepriame financovanie. Znamená

to, že medzi dva subjekty vzťahu vstupuje finančný sprostredkovateľ (banka, poisťovňa,

sporiteľňa, investičný fond a i.). Charakteristickou črtou finančného sprostredkovateľa je, že

získava na finančnom trhu prostriedky od subjektov vytvárajúcich úspory tým, že sám vydáva

cenné papiere rôzneho druhu. Takto získané prostriedky poskytuje záujemcom tým, že

nakupuje ich cenné papiere, ale častejšie formou rôznych úverov.

Obrázok 3 – Mechanizmus fungovania finančného trhu podľa SERENČÉŠA, P. (2007)

Finanční sprostredkovatelia

Finančné nástroje (nepriame financovanie)

Investori Emitenti

Ekonomické subjekty Finančné zdroje Ekonomické subjekty

s NADBYTKOM zdrojov: s DEFICITOM zdrojov:

- domácnosti - verejný sektor - firmy Finančné zdroje Finančné zdroje - firmy - verejný sektor - obyvateľstvo - zahraničie - zahraničie

Finančný trh

(priame financovanie)

17

1.4.1 Druhy finančných trhov

V odbornej literatúre sa najčastejšie stretávame s členením finančného trhu na trh peňažný

a kapitálový. Toto základné členenie je potrebné rozšíriť o ďalšie oblasti, ktorých sa

obchodovanie na finančných trhoch týka. V novšej literatúre sa uvádza päť základných typov

a to peňažný trh, kapitálový trh, devízový trh, trh drahých kovov a poistný trh.

KUDZBEL, M. (1999) definuje peňažný trh ako trh krátkodobých finančných nástrojov

s lehotou splatnosti do jedného roka. Jeho poslaním je uspokojovanie dopytu po krátkodobých

peniazoch. Obchoduje sa na ňom s krátkodobými finančnými dokumentmi s lehotou

splatnosti neprekračujúcou jeden rok. Kapitálový trh definuje ako trh, na ktorom sa stretáva

ponuka dlhodobých a strednodobých peňažných prostriedkov a dopyt po nich.

Prostredníctvom kapitálového trhu sa dostáva k podnikateľom podstatná časť finančných

zdrojov na investície, tzv. investičný kapitál. Na devízovom trhu sa obchoduje s valutami

a devízami znejúcimi na rôzne meny. Obchodovanie s týmito hodnotami spôsobuje najmä

rozvoj medzinárodného obchodu, ktorý je sprevádzaný pohybom tovarov, kapitálu a služieb.

Trh drahých kovov zahŕňa obchodovanie so zlatom a inými drahými kovmi, ako je platina

a striebro. Na poistnom trhu sa obchoduje s poistením a zaistením. Na tomto trhu subjekty

hľadajú u špecializovaných subjektov ochranu pred rizikom v poistení.

Členenie finančného trhu z hľadiska emisie finančných dokumentov uvádza RUČINSKÝ, R.

(2002), pričom trh sa delí na:

1. primárny, pri ktorom ide o prvé umiestnenie emisie cenných papierov, trh nových

cenných papierov

2. o sekundárnom trhu hovorí, keď menia svojich majiteľov už raz umiestnené cenné

papiere, trh starých cenných papierov.

a) neorganizovaný – priamy

b) organizovaný – burzový, mimoburzový.

Členenie finančných trhov na akciové, dlhové, komoditné a devízové uvádza JÍLEK, J.

(1997), pričom za akciové trhy považuje trhy s akciami, t.j. nástrojmi s nekonečnou

splatnosťou, ktoré existujú tak dlho, pokým nedôjde k zániku akciovej spoločnosti. Dlhové

trhy predstavujú trhy s úvermi a pôžičkami a trhy s dlhovými cennými papiermi, pričom tieto

nástroje majú obmedzenú splatnosť. Komoditné trhy zaraďuje medzi finančné len v prípade

18

trhov s drahými kovmi. A pri devízových trhoch tvrdí, že jednak ide o predchádzajúce trhy

v cudzích menách a jednak o trhy peňažných prostriedkov jednej meny za predaj peňažných

prostriedkov inej meny.

1.5 Peňažný trh

V širšom poňatí zahŕňa všetky krátkodobé pôžičky uskutočnené prostredníctvom bánk,

finančných inštitúcií a de facto všetkými požičiavajúcimi. V tomto poňatí sa potom do

operácií peňažného trhu započítavajú aj krátkodobé pôžičky (úvery) realizované bankami.

V užšom poňatí do peňažného trhu zahrňujeme len voľne obchodované cenné papiere

s relatívne vysokou úrokovou sadzbou, ktoré sú predávané a nakupované na voľnom trhu na

princípe anonymity (ŠENKÝŘOVÁ, B. et al., 1998)

.

Existencia peňažného trhu je podľa BEŇOVEJ, E. et al. (2005) podmienená tým, že väčšina

ekonomických subjektov má vo väčšine prípadov príjmy a výdavky v nerovnováhe, a preto sa

musia krátkodobo zadlžovať. Aj pre subjekty, ktoré majú zasa na druhej strane prebytky, je

výhodné poskytnúť tieto prostriedky, aj keď krátkodobo, pretože mu prinášajú úrokový

výnos. Ide o trh s výraznou flexibilitou, častými zmenami a kolísaním úrokových sadzieb.

Realizujú sa mnohé krátkodobé finančné transakcie, ako napr.:

1. emisie a obchodovanie so štátnymi cennými papiermi,

2. pôžičky prostredníctvom diskontného okienka,

3. pôžičky na medzibankovom trhu,

4. dealerské pôžičky a dohody o spätnom odkúpení (REPO obchody),

5. bankové akcepty,

6. transakcie s euromenami a eurodolármi.

Paralelou domácich krátkodobých trhov je krátkodobý eurotrh. Medzinárodné trhy pre

krátkodobé finančné nástroje sú organizované podobne ako národné peňažné trhy. Väčšinou

sa pod medzinárodnými trhmi rozumie obchodovanie v euromenách (JÍLEK, J.1997).

1.5.1 Subjekty peňažného trhu

Subjektmi na peňažnom trhu sú banky, podniky, obyvateľstvo a štát. Každý subjekt má inú

motiváciu na to, aby sa zúčastňoval na tomto trhu. Podniky potrebujú získať zdroje na

19

zabezpečenie bežných prevádzkových potrieb. Banky získavajú na tomto trhu pôžičky od

NBS. Štát sa snaží o vyrovnanie deficitu štátneho rozpočtu (RUČINSKÝ, R., 2002).

1.5.2 Nástroje peňažného trhu

Medzi nástroje peňažného trhu zaraďujú BIELIK, P. - ROHÁČIKOVÁ, O. et. al (2003):

• pokladničné poukážky,

• depozitné certifikáty,

• zmenky,

• šeky,

• akcepty,

• záložné a tovarové lístky, pričom prvé tri menované sú podľa nich najviac

využívanými v agropotravinárstve.

Podľa KOHOUTA, P. (2000) sú nástroje peňažného trhu pevne úročené investície s nízkym

rizikom a medzi najpopulárnejšie zaraďuje termínové vklady, pretože táto investícia je známa

skoro každému. V poslednej dobe rastie popularita fondov peňažného trhu, pretože majú

veľkú výhodu, ktorou je likvidita. Na rozdiel od vkladov netrpia problémom, že investované

peňažné prostriedky sú určitú dobu nedostupné. Ich nevýhodou je však to, že reinvestičné

riziko je o niečo vyššie ako je to v prípade bankových vkladov.

1.6 Kapitálový trh

ŠENKÝŘOVÁ, B. et al. (1998) definuje kapitálový trh ako mechanizmus a inštitúcie, kde sa

stretávajú ponuka a dopyt po dlhodobo uvoľnenom kapitáli. Je odrazom ponuky a dopytu,

súčasne ich aj spätne ovplyvňuje, čím sprostredkováva spätnú väzbu. Alokácia peňažného

kapitálu koncentrovaného na kapitálovom trhu sa uskutočňuje emisiou súkromných a štátnych

cenných papierov, ktoré sú výrazom dlhodobého umiestňovania ponúkaného kapitálu. To

znamená, že ich vlastník sa dobrovoľne vzdá na dohodnutú dobu dispozície nakladať so

svojím kapitálom.

20

Kapitálový trh slúži hlavne na financovanie investícií, prevažne prostredníctvom

obchodovateľných cenných papierov, ale aj strednodobých a dlhodobých úverov, finančného

lízingu a pod.

PRIMÁRNY trh je určený na obchodovanie s novými emisiami cenných papierov, to

znamená s cennými papiermi, ktoré sa objavujú na trhu po prvýkrát. Ich hlavnou funkciou je

umožniť ekonomickým subjektom získať peňažný kapitál na financovanie investícií. Na

primárnom trhu sa umiestňujú nové emisie zrelých a nezrelých cenných papierov.

Na SEKUNDÁRNYCH kapitálových trhoch sa predávajú a kupujú „staré“ cenné papiere, to

znamená tie, ktoré už boli predtým vydané. Hlavnou funkciou sekundárnych kapitálových

trhov je zabezpečenie likvidity pre investorov do cenných papierov, umožniť im premenu

finančného nástroja na hotovosť. Keby nebolo možné predať cenné papiere, bolo by oveľa

menej investorov, ktorí by ich kupovali a museli by prinášať oveľa vyšší úrok alebo

dividendu (KOŠČO, T. et al., 2006).

Dôležitým predpokladom optimálneho fungovania finančného trhu všeobecne je rozvinutie

sekundárneho trhu. Cena na tomto trhu nie je reprezentovaná iba úrokom, ale je ovplyvnená aj

výnosom obchodovaného cenného papiera. Význam sekundárneho trhu spočíva v pružnosti

zmeny držiteľa aktív, v racionálnom umiestnení voľného kapitálu podľa kritéria efektívnosti

(GRÚŇ, L., 2001).

HRVOĽOVÁ, B. (2001) tvrdí, že za vyspelé kapitálové trhy možno označiť kapitálové trhy

vyspelých krajín. Do tejto skupiny patrí niečo vyše 20 najvyspelejších krajín združených do

OECD. Do skupiny trhov, ktoré sa označujú ako emerging markets je zaraďovaných asi 20-35

trhov menej vyspelých štátov. Emerging markets sa často spájajú s kapitálovými trhmi

rozvojových krajín, pričom v rámci emerging markets existujú značné rozdiely vo vyspelosti

a atraktívnosti pre zahraničných investorov. Tchaj-wan a Južnú Kóreu, Grécko a Portugalsko

však do rozvojových krajín zahrnúť nemožno.

Investovanie na kapitálovom trhu Slovenskej republiky sa môže realizovať na:

1. verejnom trhu – trh prístupný širokému spektru ekonomických subjektov:

a) organizovaný verejný trh: trh zabezpečovaný inštitucionálnym organizátorom:

aa) burzový trh

ab) mimoburzový trh

21

b) neorganizovaný verejný trh: dvojstranné kúpy/predaje cenných papierov medzi vopred

dohodnutými účastníkmi trhu (u nás dnes tento trh neexistuje, v minulosti to bolo

obchodovanie v rámci Strediska cenných papierov)

2. neverejnom trhu – trh prístupný úzkemu vymedzenému okruhu ekonomických subjektov

(KOŠČO, T. et al., 2006).

Kapitálový trh je podľa SERENČÉŠA, P. (2004) dôležitým zdrojom získavania cudzích

zdrojov na financovanie investícií poľnohospodárskych podnikov. Vzhľadom však na vysokú

rizikovosť odvetvia využívanie týchto nástrojov je minimálne. Dôvodom sú jednak vysoké

emisné náklady na realizáciu emisie cenných papierov prostredníctvom určitého

sprostredkovateľa, najčastejšie komerčnej banky, ako aj vysoká požadovaná miera výnosu,

ktorá robí tento spôsob financovania pre poľnohospodárske podniky nedostupným.

MAJERNÍK, M. (2006) tvrdí, že najväčším problémom slovenského kapitálového trhu bola

likvidita a ďalšou charakteristikou slovenského trhu akcií bola nízka transparentnosť. Väčšina

obchodov sa dojednala priamo medzi obchodnými partnermi, bez vygenerovania objektívnej

ceny v anonymnom obchode. Ďalej uvádza, že slovné spojenie kapitálový trh a

poľnohospodársky podnik nemá svoje opodstatnenie. Na jednej strane vystupuje dlhodobo

nelikvidný kapitálový trh, pričom s nízkou likviditou je spojená aj nedôvera investorov v daný

trh. Na druhej strane stoja rizikové podniky agrosektoru, ktorých rizikovosť ekonomiky

spočíva najmä vo výraznom až 30 % podiele prírody, a teda aj nevyspytateľného počasia na

celkových ekonomických výsledkoch agropodnikateľov, ktorí z dlhodobého hľadiska

dosahujú ako odvetvie výsledky hospodárenia na hranici rentability.

1.6.1 Subjekty kapitálového trhu

Subjekty vstupujúce na finančný trh a tým pádom aj na kapitálový trh môžeme

charakterizovať nasledovne:

1. emitenti cenných papierov a ďalších finančných nástrojov – vstupujú na trh s cieľom

získať od finančných investorov peňažné prostriedky na financovanie svojich

projektov a plánov,

2. finanční investori – vstupujú na trh s cieľom investovať peňažné prostriedky

a dosiahnuť ich reálne zhodnotenie,

22

3. sprostredkovatelia – poskytujúci investičné služby na základe povolenia na

poskytovanie týchto služieb (SERENČÉŠ, P., 2007)

1.6.1.1 Burzy

TEPPER, T. – KÁPL, M. (1994) uvádzajú, že slovo burza sa objavuje v obchodnom slovníku

v 16. storočí a má svoj pôvod v Bruggách, kde vznikla burza v roku 1531. Slovo samotné je

spojované s názvom domu v Bruggách, pred ktorým sa konali pravidelné obchodné schôdzky

kupcov. Tento dom mal v znaku tri mešce a patril maklérovi van der Beurs. Išlo o burzu

komoditnú. V roku 1611 vznikla amsterdamská burza, ktorá ako prvá začala realizovať

obchody s cennými papiermi.

Burza je relatívne samostatne fungujúci zložitý ekonomický, organizačný a technický systém

v rámci kapitálového trhu, ktorý tvoria nasledovné subsystémy:

1. subsystém obchodovania,

2. subsystém vyrovnania obchodov,

3. informačný subsystém,

4. regulačný subsystém,

5. kontrolný subsystém (PAVLÁT, V., 2003).

KUDZBEL, M. (1999) rozdeľuje burzy podľa druhu tovaru, s ktorým sa na burze obchoduje

na peňažné, komoditné a burzy služieb. Na peňažných burzách sa stretáva dopyt po kapitáli

a jeho ponuka. Procesy sa uskutočňujú prostredníctvom nástrojov peňažného a kapitálového

trhu, ktorými sú najmä cenné papiere. Dôležitou funkciou burzy je cenotvorná funkcia. Na

komoditných burzách sa obchoduje s tovarmi, ktoré sú zastúpené vzorkami. Vzorky

reprezentujú kvalitu a charakter tovaru. Komoditou môže byť napríklad obilie, tovary, ropa

a pod. Burzy služieb spájajú ponuku vybraných druhov služieb s dopytom po nich. Službou

môžu byť zmluvy o prevádzkovaní lietadiel, lodí a pod.

A. Burza cenných papierov

TORMA, Š. – SIPKO, J. (1998) charakterizujú burzu cenných papierov ako zvláštnym

spôsobom organizované zhromaždenie osôb, ktoré sa koná pravidelne na určitom mieste

a v určitý čas a obchoduje sa na nej s cennými papiermi podľa platných pravidiel a burzových

predpisov.

23

Burza cenných papierov je vysoko organizovaná forma trhu, ktorá sa od iných trhov odlišuje

určitými špecifickými rysmi. Predovšetkým ide o skutočnosť, že predmetom obchodu sú

zastupiteľné predmety, ktoré sú určitým spôsobom štandardizované, resp. normalizované, čiže

sú navzájom zastupiteľné (REJNUŠ, O., 2000).

KOŠČO, T. et al. (2006) definoval funkcie, ktoré burza cenných papierov plní v ekonomike

štátu:

• alokačnú funkciu, keď presúva peňažné prostriedky medzi dvomi skupinami

ekonomických subjektov – od tých, ktoré majú v danom momente prebytok peňažných

prostriedkov, k tým, ktorí majú v danom momente ich nedostatok;

• funkciu kvalitatívnej selekcie dobrých a zlých podnikov a to triedením emitentov podľa

kvality; vyžadovaním a zverejňovaním rôznych informácií od emitentov; tvorbou

reálnych cien cenných papierov na burzovom trhu, kde pokles a vzrast ceny poukazujú na

dôveru či nedôveru investorov voči podniku emitenta; prelievaním kapitálu z málo

perspektívnych do perspektívnych odvetví;

• burza utvára reálne ceny podnikov tým, že reálne oceňuje ich akcie.

Burza cenných papierov, a. s., Bratislava

Táto burza bola prvou peňažnou burzou na území Slovenska. Za oficiálny vznik je

považovaný 15. marec 1991 – deň zápisu Burzy cenných papierov, a.s. do obchodného

registra. BCPB vznikla na návrh Ministerstva financií Slovenskej republiky (www.bcpb.sk).

Podľa zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov je

burza cenných papierov organizátorom verejného trhu s cennými papiermi oprávneným

organizovať na určenom mieste a v určenom čase dopyt a ponuku cenných papierov a

vykonávať s tým súvisiace činnosti. Tento zákon upravuje vznik, postavenie, činnosť a

skončenie činnosti burzy cenných papierov, obchodovanie s cennými papiermi na burze a

dozor nad činnosťou burzy.

B. Bratislavská opčná burza

Bratislavská opčná burza bola druhou slovenskou peňažnou burzou. Zanikla v roku 1995

z dôvodu neudelenia novej licencie Ministerstvom financií Slovenskej republiky (BIELIK, P.

– ROHÁČIKOVÁ, O. et al., 2003).

24

C. Komoditná burza

Na komoditných burzách sa obchoduje s rozličnými druhmi tovarov na základe predložených

vzoriek. Burzové obchody sa uzatvárajú obvykle na štandardizované množstvo tovarov alebo

násobky stanovené pre každý druh tovaru. Predmetom obchodu sú najčastejšie typizované

uchovateľné a prepraviteľné nerasty a suroviny, poľnohospodárske produkty a podobne

(BEŇOVÁ, E. et al., 2005 ).

Komoditná burza Bratislava

Komoditná burza Bratislava (KBB) vznikla na základe licencie Ministerstva hospodárstva SR

8.12.1992 podľa zákona č. 229/92 Zb. o komoditných burzách. Najvyšším orgánom KBB je

Valné zhromaždenie, štatutárnym a riadiacim orgánom je Burzová komora. Vznikla ako prvá

a dodnes zostala jediná fungujúca komoditná burza na Slovensku. Zmyslom jej existencie je

potreba všestranne dôveryhodného organizátora trhu, ktorý vytvára predpoklady pre tvorbu

rovnovážnych cien a zaručuje plynulý tok financií a tovarov.

(http://server01.kbb.sk/sk/kategoria/index/historia_burzy/)

1.6.1.2 Inštitúcie mimoburzového trhu

Vedľa klasického burzového trhu vznikajú v posledných desaťročiach aj trhy špeciálne

zaoberajúce sa obchodovaním nových finančných produktov ako sú termínové kontrakty

a opcie. Na burzový trh je pripustený len neveľký počet zo skutočne obiehajúcich cenných

papierov. Zostávajúca časť je obchodovaná na neorganizovanom trhu prostredníctvom bánk

alebo súkromných maklérov. Hovoríme o predaji „cez priehradku“ (DUFALA, V. et al.,

2006).

Mimoburzový trh /neorganizovaný/ sa nazýva Over the Counter – OTC market /trh cez

priehradku/, pričom sa odvodzuje z minulosti, keď obchody s cennými papiermi

sprostredkúvali banky, pričom investori kupovali, resp. predávali cenné papiere cez bankové

priehradky. Na týchto trhoch dealeri medzi sebou obchodujú telefonicky na základe

vzájomnej dôvery pomocou počítačových terminálov zapojených do centrálnej počítačovej

siete (TORMA, Š. - SIPKO, J., 1998).

25

PAVLÁT, V. (2003) považuje za hlavné príčiny vzniku a rozvoja mimoburzového trhu tieto

skutočnosti:

• na mimoburzovom trhu možno obchodovať s cennými papiermi, ktoré nesplnili

kritériá prijatia na burzu,

• mimoburzový trh je lacnejší,

• na mimoburzovom trhu sa obchoduje aj po skončení obchodného dňa na burze,

• na mimoburzovom trhu je možné obchodovať z ktoréhokoľvek miesta,

• ako konkurencia burzám.

A. RM-Systém Slovakia

RM-Systém, a. s. organizoval dopyt a ponuku cenných papierov ako organizátor verejného

trhu v zmysle zákona č. 600/1992 o cenných papieroch v znení neskorších predpisov. Bol

založený v roku 1993 Podnikom výpočtovej techniky, a.s. Bratislava a mal licenciu

mimoburzového trhu. Vznikol ako logický následok prvej vlny kupónovej privatizácie. Od

roku 2001 sa pretransformoval na burzu cenných papierov so zámerom rozšíriť škálu

poskytovaných služieb (s názvom Slovenská burza cenných papierov, a. s.)

(http://www.rms.sk/rms/texty/onas.asp).

HRVOĽOVÁ, B. (2001) definuje RM-Systém ako elektronický obchodný systém na báze

otvoreného obchodovania s cennými papiermi v zaknihovanej podobe, pričom zároveň

zabezpečuje kompletné majetkové a finančné vyrovnanie. Nie je založený na členskom

princípe, to znamená, že každý, kto sa na trhu zaregistruje, môže priamo podávať pokyny na

predaj alebo kúpu cenných papierov na svoj účet.

B. Investičné spoločnosti a fondy

Investičné spoločnosti a investičné fondy sú formou kolektívneho investovania. Ich úlohou je

spojiť pri podnikaní všetky nasledujúce hľadiská:

• investovať do cenných papierov, prípadne do iných majetkových hodnôt tak, aby sa

kapitál a úspory zhodnotili čo najlepšie,

• rozložiť riziko z individuálneho neúspechu medzi všetkých tým, že sústredený kapitál

sa umiestni do diverzifikovanej štruktúry majetkových hodnôt,

• vyhovieť emitentom cenných papierov a odkúpením ich akcií a iných cenných

papierov im umožniť prístup k potrebnému kapitálu na investovanie,

26

• obmenou portfólia cenných papierov podieľať sa na zvýšení obratu sekundárneho

trhu,

• prispôsobiť sa rôzne orientovaným záujmom a individuálnemu vkusu finančných

investorov (HRVOĽOVÁ, B., 2001).

VLACHYNSKÝ, K. (2002) tvrdí, že investičné spoločnosti investujú získaný kapitál do

rôznych aktív a podľa smeru investovania zakladajú rôzne druhy fondov. Podľa smeru

investovania existujú fondy cenných papierov, fondy zamerané na investície do nehnuteľností

alebo do istých komodít, fondy zamerané na investovanie v určitom sektore podnikania alebo

na určitý región. Väčšina investičných fondov, ktoré u nás vznikli z kupónovej privatizácie,

boli akciové spoločnosti a nakupovali akcie podnikov za investičné kupóny, ktoré im

odovzdali občania. Investičná spoločnosť môže založiť aj podielový fond, vtedy vydáva

namiesto akcií podielové listy.

Podielový fond vzniká tak, že veľké množstvo malých investorov vloží svoje úspory na jedno

miesto – do fondu a zverí ich do správy profesionálnemu správcovi – tzv. správcovskej

spoločnosti. Je to subjekt bez právnej subjektivity, pôsobiaci pri správcovskej spoločnosti ako

jej účtovno-organizačná jednotka. Predstavuje majetok podielnikov, ktorý závisí od hodnoty

vydaných a vrátených podielových listov, pričom podielový list je cenný papier, ktorý

reprezentuje podiely, na ktoré je rozdelený majetok v podielovom fonde a je s ním spojené

právo podielnika na zodpovedajúci podiel na majetku (RUČINSKÝ, R., 2002).

C. Obchodníci s cennými papiermi

Obchodník s cennými papiermi je právnická osoba, ktorá má povolenie ministerstva financií

na podnikanie, ktorého predmetom je kúpa alebo predaj cenných papierov. Môže tiež

obstarávať služby, napr. vydávanie cenných papierov pre emitenta, vyplácanie výnosov,

vykonávanie poradenskej činnosti. Svoju činnosť môže vykonávať pomocou maklérov,

pričom maklér je fyzická osoba, ktorá vykonáva odborné obchodné činnosti aj pomocou

agenta. Maklér je burzový sprostredkovateľ uzatvárajúci obchody za odmenu vo svojom mene

(alebo v cudzom mene) spravidla na cudzí účet (BIELIK, P. - ROHÁČIKOVÁ, O. et al.,

2003).

27

D. Banky

Vo všeobecnosti sa investičné bankovníctvo zameriava na poskytovanie

sprostredkovateľských služieb v oblasti alokácie kapitálu v ekonomike. Profilujúce produkty

investičného bankovníctva zahŕňajú obchodovanie s cennými papiermi na vlastný aj cudzí

účet, prípravu nových emisií cenných papierov, ich distribúciu a upisovanie, správu cenných

papierov pre klientov a pod. Investičné bankovníctvo tak zabezpečuje prevádzanie aktivít

banky na kapitálových trhoch. Ide o transakcie, ktoré sa dotýkajú cenných papierov, ich

derivátov, správy portfólií, fúzií, akvizícií a ďalších vlastných sprostredkovateľských

obchodov s investičnými nástrojmi. Hlavným zdrojom príjmu investičného bankovníctva je

marža z obchodovania a prijaté poplatky, provízie a výnosy z vlastníckych práv

(ŠENKÝŘOVÁ, B., 1998)

.

1.6.1.3 Dohľad nad finančným trhom

V súčasnosti dohľad nad finančným trhom upravuje zákon č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad

finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje všeobecné

pravidlá postupu pri dohľade nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu,

poisťovníctva a dôchodkového sporenia, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska. Cieľom

dohľadu nad finančným trhom je prispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k

bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti

finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže.

Jednou z najdôležitejších podmienok fungovania finančného trhu (súčasťou ktorého je

kapitálový trh, poisťovníctvo a bankovníctvo) je zabezpečenie dôsledného výkonu štátneho

dozoru. Štátny dozor v rôznych podobách je vykonávaný vo všetkých trhových ekonomikách

s prihliadnutím na miestne podmienky. Predstavuje ochranu finančného trhu pred poruchami,

ktoré môžu vážne ohroziť celkovú ekonomickú stabilitu (GRÚŇ, L., 2001).

VLACHYNSKÝ, K. (1995) tvrdí, že základnou úlohou štátneho dozoru je dohliadať, aby

všetci jeho účastníci mali vytvorené rovnaké podmienky predovšetkým preto, že tento trh je

veľmi citlivý na informácie o jednotlivých jeho subjektoch. Dôsledné uplatnenie mechanizmu

štátneho dozoru znamená vylúčenie zneužitia informácií, ako aj vzniku možných chýb pri

kapitálových operáciách, i keď tieto sa absolútne nedajú odstrániť.

28

1.6.2 Cenné papiere kapitálového trhu

Nástrojmi kapitálového trhu sú cenné papiere. Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch

definuje cenný papier ako peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme,

s ktorým sú spojené práva požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva

voči zákonom určeným osobám. Zároveň taxatívne vymedzuje sústavu cenných papierov,

ktorú tvoria v SR tieto druhy cenných papierov:

a) akcie a dlhopisy,

b) dočasné, podielové a vkladové listy,

c) vkladné knižky a pokladničné poukážky,

d) kupóny, zmenky, šeky a cestovné šeky,

e) náložné a skladiskové listy,

f) skladiskové a tovarové záložné listy, družstevné podielnické listy,

g) iný druh cenného papiera, ktorý za cenný papier vyhlási osobitný zákon.

Cenné papiere kapitálového trhu môžu podniky v zásade využiť dvoma spôsobmi. Buď môžu

prostredníctvom nich získať zdroje potrebné pre svoj vlastný rozvoj a realizáciu rozsiahlych

investičných zámerov alebo investovať dlhodobo voľné finančné zdroje v zmysle finančného

investovania s cieľom ich zhodnotenia a dosiahnutia uspokojivého úrokového výnosu.

Emisiou majetkových cenných papierov – akcií môže podnik získať vlastné zdroje a emisiou

dlhových cenných papierov – dlhopisov môže podnik získať cudzie zdroje. Naopak nákup

jednotlivých cenných papierov iných súkromných spoločností je príkladom finančného

investovania (MAJERNÍK, M., 2006).

1.6.2.1 Akcie

KOHOUT, P. (2000) definuje akciu ako podiel na majetku určitej spoločnosti. Táto

spoločnosť podľa neho môže, ale nemusí vyplácať dividendy. Hodnota akcií je daná tým, ako

kapitálový trh odhaduje hodnotu celkovej sumy budúcich dividend, ktoré by mohol podnik

teoreticky vyplatiť.

Držiteľ akcie má nasledujúce práva:

• právo účasti a hlasovania na valnom zhromaždení,

• právo na predloženie ročnej uzávierky na valnom zhromaždení,

29

• informačné právo

• nárok na dividendu, ktorú vrátane jej výšky musí odhlasovať tiež valné zhromaždenie,

• predkupné právo pri emisii nových akcií a konvertibilných dlhopisov,

• právo podieľať sa na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti.

Tieto práva majú všeobecnú platnosť, v praxi sa však môžu obmedzovať podľa toho, o aký

druh akcií ide (CHOVANCOVÁ, B., 2002).

VLACHYNSKÝ, K. (1995) uvádza nasledujúce povinnosti akcionára:

• povinnosť zaplatiť spoločnosti vo výške emisného kurzu plnú hodnotu akcií, ktoré

upísal.

• ručiť za záväzky spoločnosti do výšky ešte nesplatenej hodnoty akcií, ktoré upísal.

Rozoznávame niekoľko druhov akcií. Podľa spôsobu vyjadrenia spoluvlastníctva existujú

akcie znejúce na pevnú sumu a podielové akcie. Podľa spôsobu označenia vlastníka jestvujú

tiež dva druhy akcií a to akcie na doručiteľa (majiteľa), pri ktorých sa za majiteľa akcie

považuje jej držiteľ a akcie na meno, ktoré obsahujú pri vydaní meno prvého majiteľa. Podľa

formy rozoznávame akcie v listinnej forme a zaknihované akcie. Podľa rozsahu práv

a povinností poznáme akcie kmeňové, prioritné a osobitným druhom akcií sú akcie

zamestnanecké.

Kmeňové akcie predstavujú akcie, ktorých emitovaním sa získava buď celé základné imanie

spoločnosti, alebo jeho rozhodujúca časť. S vlastníctvom kmeňových akcií sú spojené plné

práva a povinnosti akcionára.

Prioritné akcie predstavujú tiež vlastnícke právo držiteľa k časti majetku spoločnosti. Ich

držitelia však majú v porovnaní s držiteľmi kmeňových akcií odlišne stanovené práva. Sú

zvýhodnení v tom, že majú prednostné právo na dividendu a taktiež prednostné právo na

podiel z likvidačného výnosu.

Zamestnanecké akcie zvyšujú záujem zamestnancov o prosperitu spoločnosti a prispievajú

k sociálnemu zmieru.

1.6.2.2 Dlhopisy

Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov definuje dlhopis ako cenný

papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitej

30

hodnote a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej

vydávať dlhopisy (emitenta) tieto záväzky splniť.

Dlhopis predstavuje podľa KUDZBELA, M. (1999) cenný papier, ktorý vo svete patrí medzi

najpoužívanejšie a najdôležitejšie nástroje kapitálového trhu. Emisiou dlhopisov si emitent

požičiava peňažné prostriedky od veriteľov, za čo sa zaväzuje po uplynutí určenej lehoty

vrátiť požičanú sumu. Odmenou veriteľa je úrok, ktorého splatnosť a veľkosť určuje emitent.

Poznáme viac hľadísk členenia obligácii, ale za najdôležitejšie považujem členenie podľa

emitenta. Podľa tohto hľadiska sa dlhopisy členia na:

• štátne (vládne) dlhopisy,

• municipatívne alebo komunálne dlhopisy,

• bankové obligácie,

• podnikové obligácie

Štátne dlhopisy emituje štát, prostredníctvom povereného vládneho orgánu, obvykle

ministerstvom financií a z ich predaja sa financuje štátny dlh. Komunálne obligácie emitujú

miestne samosprávne jednotky, najčastejšie obce. Bankové obligácie emitujú peňažné ústavy,

aby získali dlhodobý kapitál, tie však nemusia mať voľnú obchodovateľnosť. Podnikové

obligácie emitujú najmä súkromné spoločnosti ako alternatívu úveru a majú široké spektrum

rozličných foriem (CHOVANCOVÁ, B., 1997).

PROKOPEC, M. (2004) tvrdí, že dlhopisy s kratšou lehotou splatnosti ako dva roky reagujú

predovšetkým na kroky centrálnej banky a výšku jej súčasnej a očakávanej kľúčovej úrokovej

sadzby. Čím majú dlhšiu lehotu splatnosti, tým sú ich výnosy výraznejšie ovplyvňované

očakávaniami ekonomického rastu a inflácie v nasledujúcom období.

VLACHYNSKÝ, K. (1995) uvádza niekoľko výhod emisie dlhopisov pri získavaní úveru:

• úver sa získava od mnohých anonymných investorov, preto sa dlžník nemusí

prispôsobovať požiadavkám jednotlivých investorov;

• je možné sústrediť veľké pôžičky za štandardných podmienok daných stavom na

kapitálovom trhu;

• jestvuje možnosť rýchlejšieho splácania dlhu aj bez osobitnej zmluvnej dohody –

emitent má možnosť kedykoľvek kúpiť vlastné dlhopisy na trhu.

31

Výnosová krivka predstavuje grafické zobrazenie závislosti výnosností krátkodobých

a dlhodobých cenných papierov na základe časovej štruktúry úrokových sadzieb. Ide

o množinu bodov predstavujúcich výnos dlhopisov v určitých splatnostiach tak, že na

vodorovnej osi sa nachádza efektívna splatnosť dlhopisov a na zvislej osi ich výnos

(MIŠTEK, I., 2004).

1.6.2.3 Podielové listy

Podielové listy sú zvláštnym druhom cenného papiera, ktoré sú produktom sekundárneho trhu

obchodovania s cennými papiermi. Podielové listy vydávajú správcovské spoločnosti za

účelom vytvárania podielových fondov. Takto získané prostriedky používajú na kúpu

cenných papierov alebo ukladajú na osobitné účty (HRVOĽOVÁ, B., 2001).

Majitelia podielových listov sú spoluvlastníkmi príslušného fondu. Majú niektoré práva ako

akcionári, ale obvykle majú obmedzené možnosti ovplyvniť riadenie fondu, napríklad

podielové fondy nemajú valné zhromaždenia a podielnik fondu nemá hlasovacie právo

(VLACHYNSKÝ, K., 2002).

BIELIK, P. – ROHÁČIKOVÁ, O. et al. (2003) sa zaoberajú problematikou ojedinelého typu

cenného papiera – družstevného podielnického listu (DPL), ktorého vznik nedeliteľne súvisí

s transformačným zákonom 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyrovnaní

majetkových nárokov v družstvách. Predpokladom transformácie bolo rozdelenie majetku na

podiely pre oprávnené osoby, ale v záujme zachovania funkčnosti majetku družstiev na

základe zákona 254/1995 Z. z. došlo k premene podielov na DPL, ako obchodovateľné cenné

papiere vydané všetkým oprávneným osobám, pričom družstvá boli povinné DPL zaknihovať

v SCP na meno majiteľa. Pri vstupe na kapitálové trhy sa však veľmi aktuálnou stáva cena

DPL.

Skladiskový list je prevoditeľným cenným papierom, ktorý umožňuje obchodovať

s uskladneným tovarom, bez toho aby došlo k jeho fyzickému premiestneniu, píšu

POSPÍŠILOVÁ, A. – POSPÍŠIL, M. (2006). Poľnohospodársky skladiskový list vystavuje

prevádzkovateľ poľnohospodárskeho verejného skladu ihneď po prevzatí tovaru v tomto

sklade. Je to cenný papier predstavujúci vlastnícke a zástavné právo na uskladnený tovar, je

vydávaný len v listinnej podobe ako cenný papier na rad prevoditeľný rubopisom.

32

2. CIEĽ

Cieľom diplomovej práce je zhodnotiť mieru využívania investičných produktov

slovenského kapitálového trhu ako alternatívnej formy investovania voľných finančných

zdrojov v podnikoch z agropotravinárskeho sektora a poukázať na možnosti investovania

týchto podnikov na trhu dlhodobých cenných papierov.

Parciálne ciele diplomovej práce sú:

1. definovanie alternatívnych zdrojov investovania v sektore agropotravinárstva a ujasnenie

definície tohto pojmu aj pre ostatné odvetvia národného hospodárstva,

2. zhodnotiť stav a vývoj slovenského kapitálového trhu prostredníctvom ukazovateľa trhová

kapitalizácia,

3. objasniť fungovanie inštitúcií slovenského kapitálového trhu so zameraním hlavne na

burzu cenných papierov, komoditné burzy, centrálny depozitár cenných papierov a úrad

pre finančný trh,

4. zhodnotiť stav a vývoj agropotravinárskeho sektora Slovenskej republiky so zameraním

na odvetvie poľnohospodárstva,

5. poukázať na významnosť dlhodobých investičných produktov pre podniky

poľnohospodárskej prvovýroby za Slovenskú republiku ako celok ale aj za vybrané kraje,

ktorými sú kraj Nitriansky, Žilinský, Trenčiansky a Banskobystrický,

6. poukázať na možnosti podnikov z agropotravinárskeho sektora využívať investičné

produkty kapitálového trhu.

33

3. METODIKA PRÁCE

3.1 Charakteristika objektu skúmania

Objektom skúmania diplomovej práce sú podniky poľnohospodárskej prvovýroby

Slovenskej republiky, pričom pri hodnotení budeme používať podklady Výskumného ústavu

ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave. Zhodnotíme situáciu v

poľnohospodárskej prvovýrobe za Slovenskú republiku ako celok, ale aj za vybrané kraje a to

konkrétne za Nitriansky, Žilinský, Banskobystrický a Trenčiansky kraj, so zameraním na

využívanie dlhodobých investičných produktov kapitálového trhu. Hodnoty sledovaných

ukazovateľov sú uvádzané v Sk.ha-1 poľnohospodárskej pôdy. Poľnohospodárska pôda je

vyčíslená podľa katastra.

3.2 Pracovné postupy

Metodický postup diplomovej práce a stanovenie hypotéz:

- zhodnotenie stavu a vývoja slovenského kapitálového trhu prostredníctvom

ukazovateľa trhová kapitalizácia, ktorý vyjadruje objem celkového množstva

zobchodovaných cenných papierov na konkrétnom kapitálovom trhu alebo burze a je

ho možné vyjadriť buď v nominálnych hodnotách alebo relatívne vo vzťahu k HDP

danej krajiny,

∑ objemov zobchodovaných CP na konkrétnom KT Trhová kapitalizácia = ----------------------------------------------------------------- (%) ∑ HDP - okrem trhovej kapitalizácie, ktorá je základným ukazovateľom na zhodnotenie stavu a

vývoja trhu cenných papierov, poznáme aj ďalšie ukazovatele, ktorými sú:

• trhové P/E ratio, čo predstavuje podiel trhovej kapitalizácie k celkovej sume ročného

zisku, ktorý dosiahli všetky spoločnosti na trhu zahrnuté do výpočtu TK, kde TK je

celková priemerná trhová kapitalizácia akcií za obdobie, alebo celková trhová

kapitalizácia akcií k danému dňu,

• trhové P/BV ratio ako podiel trhovej kapitalizácie k vlastnému imaniu, ktoré mali

všetky spoločnosti na trhu zahrnuté do výpočtu TK, kde TK je celková priemerná

trhová kapitalizácia akcií za obdobie, alebo celková trhová kapitalizácia akcií k

34

danému dňu a BV je priemerné vlastné imanie, alebo vlastné imanie k danému dňu,

tieto ukazovatele však z nedostupnosti informácií nie je možné vypočítať.

- zhodnotenie využívania nástrojov kapitálového trhu podnikov poľnohospodárskej

prvovýroby pomocou pomerových ukazovateľov prepočítaných na 1 ha

poľnohospodárskej pôdy a prostredníctvom nasledujúcich ukazovateľov:

∑ dlhodobého finančného majetku (DFM) Významnosť DFM = ––––––––––––––––––––––––––––––––––– x 100 ∑ majetku celkom ∑ tržieb z predaja CP Významnosť tržieb z CP = ––––––––––––––––––––––––– x 100 ∑ výnosov celkom - formulovanie hypotéz, pomocou ktorých overíme významnosť a postavenie

kapitálového trhu v ekonomike poľnohospodárskych podnikov.

Hypotéza 1: Dlhodobý finančný majetok netvorí významnú zložku z celkového majetku

podnikov poľnohospodárskej prvovýroby v porovnaní s dlhodobým hmotným majetkom.

Hypotéza 2: Podniky poľnohospodárskej prvovýroby dosahujú z obchodovania s cennými

papiermi zisk, čo znamená, že tržby z predaja cenných papierov prevyšujú náklady na predaj

cenných papierov.

Hypotéza 3: S dosahovaním vyššieho výsledku hospodárenia vyčísleného na ha p.p. sa

zvyšuje aj podiel dlhodobého finančného majetku na celkovom majetku podnikov

poľnohospodárskej prvovýroby

Pracovné postupy a metódy použité v diplomovej práci:

• základné matematické a finančno-ekonomické metódy použijeme na výpočet

sledovaných ukazovateľov potrebných na zhodnotenie miery využívania investičných

produktov kapitálového trhu poľnohospodárskymi podnikmi, pričom z matematických

metód využijeme hlavne metódy reťazových a bázických indexov,

• komparatívne metódy použijeme na porovnávanie vývoja vypočítaných

ukazovateľov z hľadiska vecného a časového,

• metódou analýzy vykonáme rozbor situácie na slovenskom kapitálovom trhu,

35

• metódu syntézy použijeme na zhodnotenie celkovej situácie podnikov

poľnohospodárskej prvovýroby z pohľadu významnosti využívania nástrojov

kapitálového trhu.

3.3 Zdroje získavania údajov

K zdrojom informácií použitým v diplomovej práci zahrňujeme:

• základné právne predpisy, ktoré súvisia s obchodovaním na slovenskom kapitálového

trhu prostredníctvom dlhodobých cenných papierov,

• odborná literatúra v podobe monografií, odborných článkov a výhľadových správ

týkajúca sa stavu a vývoja poľnohospodárskych podnikov ale aj stavu a vývoja

kapitálového trhu Slovenskej republiky,

• použité údaje sú čerpané zo situačných a výhľadových správ vydávaných Výskumným

ústavom ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave a

z informačných listov Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky,

• medzi ďalšie zdroje údajov patria údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky a

údaje Národnej banky Slovenska, ktorá je inštitúciou zastrešujúcou podnikanie

jednotlivých komerčných bánk pôsobiacich na slovenskom kapitálovom trhu, ktoré

v jeho štruktúre patria medzi hlavné sprostredkovateľské finančné inštitúcie

zaoberajúce sa poskytovaním služieb týkajúcich sa emitovania nových cenných

papierov a zabezpečením ich predaja pre svojich klientov.

36

4. VÝSLEDKY PRÁCE

4.1 Charakteristika alternatívnych foriem investovania v sektore

agropotravinárstva

Pojem alternatívne formy investovania nie je v súčasnosti jednotne definovaný.

Rozdiely vznikajú na základe toho, že jednotlivé odvetvia nášho hospodárstva sú rôzne

rozvinuté, majú inú históriu a tradície, rôznu výšku použiteľných prostriedkov a tým pádom

majú aj rozdielny názor na to, čo považujú za alternatívnu a čo za tradičnú formu

investovania. Existuje veľké množstvo investícií, ktoré sú považované za alternatívne

a ktorých zoznam sa neustále rozširuje a mení. Nachádzame sa v dobe neustáleho rozvoja,

kedy niektorým podnikom nepostačujú tradičné formy investovania, pretože im neprinášajú

dostatočne atraktívny dodatočný výnos. Na prvých miestach medzi alternatívnymi formami

investovania sa nachádza investovania do uzavretých podielových fondov; exchange trade

funds – zjednodušených indexových fondov; nehnuteľností; rôznych komodít ako sú drahé

kovy, obilie a olejové semená, krmivá, konzumné a tropické tovary; ale aj nákup zbierok,

licencii, patentových práv a nehnuteľností. V súčasnosti je rozvinuté aj investovanie private

equity, pri ktorom ide zjednodušene o kúpu celých alebo častí firiem.

Za alternatívne formy investovania však môžeme považovať aj investovanie na

finančných trhoch a to hlavne prostredníctvom kapitálového trhu. K tejto definícii odlišných

foriem investovania od tradičných sa prikláňajú aj spoločnosti, ktoré pôsobia v oblasti

poľnohospodárstva a potravinárstva. Vyplýva to jednak z historického vývoja týchto

základných a najdôležitejších odvetví národného hospodárstva, zo súčasného stavu

agrokomplexu ale aj z možností, ktoré poskytuje slovenský trh pre investovanie týchto

spoločností.

Kapitálový trh je miesto, kde sa stretáva ponuka a dopyt po dlhodobom kapitáli. Je to

miesto, ktoré má umožniť investorom získavať cudzie zdroje na financovanie ich investícií.

Napriek tomu, že je snaha neustále oživovať slovenský kapitálový trh, ktorý vznikol v roku

1993 ako reakcia na realizáciu kupónovej privatizácie na Slovensku, ani dnes ho nemôžeme

vyhlásiť za funkčný a prosperujúci. Toto je jedným z dôvodov, prečo podniky z oblasti

poľnohospodárstva a potravinárstva využívajú túto alternatívnu formu investovania veľmi

obmedzene a v určitých prípadoch by sa dalo povedať, že ju vôbec nevyužívajú. Slovenský

finančný trh im poskytuje možnosti, ktoré sú pre nich zaujímavejšie a výhodnejšie. Ide

37

napríklad o úverový trh, ktorý je v našich podmienkach rozvinutý a ktorý používajú

poľnohospodárske podniky na krytie svojich potrieb počas dlhodobého výrobného procesu.

4.2 Zhodnotenie kapitálového trhu Slovenskej republiky

Slovenská republika má veľmi krátku históriu, ktorá sa začala písať od roku 1993. Ide

o významný medzník v existencii tohto malého štátu, ktorý je však dôležitý aj pri úvahách

o finančnom trhu. Za necelých 15 rokov, čo slovenský finančný trh a tým pádom aj

kapitálový trh fungujú, sa v tejto oblasti nášho hospodárstva udiali rôzne zmeny, ktoré

prispeli k ich rozvoju. Obdobie 15 rokov, je veľmi krátke na to, aby sme mohli náš finančný

trh porovnávať s finančnými trhmi vyspelých krajín, ktoré fungujú niekoľko desaťročí a to

nanajvýš efektívne. Neustále vznikajú nové a nové analýzy, ktoré sa snažia zhodnotiť situáciu

na kapitálovom trhu Slovenskej republiky a vysvetliť príčiny, ktoré tento stav spôsobujú.

Všetky tieto analýzy majú spoločnú jednu črtu a tou je, že vyhlasujú slovenský kapitálový trh

za zlý a nefunkčný. Príčiny sa neustále menia, ale výsledok je ten istý.

Slovenský kapitálový trh vznikol ako produkt kupónovej privatizácie, preto sa aj

v minulosti za hlavnú príčinu nefunkčnosti kapitálového trhu uvádzali jej dozvuky. Cieľom

kupónovej privatizácie bolo prerozdeliť štátne vlastnícvo do súkromnej sféry, aby mohla

vzniknúť konkurencia ako základ trhového hospodárstva a taktiež mala naštartovať chod

kapitálového trhu. Z dôvodov nedostatočnej ochrany investorov ako aj neúplnej legislatívy v

tejto oblasti hospodárstva došlo k realizácii nekalých obchodov, ktoré mali za následok

nedôveru investorov a ich neochotu investovať aj do ďalších produktov kapitálového trhu.

Nízky dopyt zo strany investorov ako aj neúplná legislatíva týkajúca sa tejto dôležitej

oblasti sa uvádzali ako ďalšie príčiny nefunkčnosti kapitálového trhu. Dnes, keď právny

rámec podnikania na tomto trhu je plne harmonizovaný s právom Európskych spoločenstiev

a naša legislatíva sa považuje za štandardnú, nefunkčnosť je spôsobená dominantným

úverovým trhom a takmer žiadnou tradíciou, čo s menej negatívnymi dopadmi platí ja pre

okolité štáty. Získavanie peňazí priamo cez kapitálový trh už tradične uprednostňuje napríklad

americký trh. V minulosti sa za výrazný nedostatok považoval aj slabý inštitucionálny rámec,

pri ktorom absentovala regulačná a dohliadacia schopnosť trhu, čo vytvorilo priestor pre

netransparentné obchody s cennými papiermi, pretože investor bol nedostatočne chránený

a ani štátny dozor si nevedel vynútiť dodržiavanie práva. Priebežne bol vytvorený funkčný

38

orgán dohľadu nad kapitálovým trhom, ktorý dodnes pracuje efektívne, takže aj tento

nedostatok bol odstránený.

Na Slovensku existuje tak dopyt ako aj ponuka kapitálu, avšak trh s investičnými

nástrojmi akoby u nás neexistoval. Jedinú výnimku predstavuje kolektívne investovanie, ktoré

upravuje zákon o kolektívnom investovaní z roku 2004. Ani napriek významnému kroku

Slovenskej republiky z roku 2004, ktorým bol vstup do Európskej únie, nemožno konštatovať

zásadný pozitívny obrat vo vývoji slovenského kapitálového trhu. Spoločnosti, ktoré dokážu

získať financie na úverovom trhu za výhodných podmienok a za približne rovnakú cenu, ako

by ich získali na trhu cenných papierov, neprejavujú záujem o účasť na tomto trhu. Museli by

otvoriť svoje hospodárenie verejnosti a tým podstupovať riziko.

Trhová kapitalizácia predstavuje dôležitý ukazovateľ, podľa ktorého sa komplexne

hodnotí významnosť konkrétneho trhu cenných papierov. Tak ako iné ukazovatele aj trhová

kapitalizácia je vyjadrená buď v nominálnych hodnotách (napr. v SKK, EUR atď.) alebo

relatívne (v %) vo vzťahu k HDP danej krajiny. Vyjadruje objem celkového množstva

zobchodovaných cenných papierov na konkrétnom kapitálovom trhu alebo burze.

Tabuľka 1 Trhová kapitalizácia BCPB (mil. Sk)

Rok Spolu Dlhopisy Akcie a pod.

listy Reálna TK v mil. Sk

Reálna TK/HDP

Celková TK/HDP

1993 –– –– 93 776 –– ––

1994 –– –– 97 430 –– ––

1995 –– –– 158 317 63 327 10,89% 30,60%

1996 –– –– 184 067 73 627 11,38% 32,00%

1997 276 840 92 782 184 057 75 072 10,46% 28,10%

1998 271 943 119 977 151 966 47 803 6,07% 21,20%

1999 264 558 113 758 150 800 46 919 5,55% 18,50%

2000 272 258 117 383 154 875 58 881 6,08% 17,50%

2001 461 219 293 607 167 611 77 384 7,34% 16,90%

2002 395 877 290 917 104 959 75 291 6,79% 9,60%

2003 442 821 331 929 110 892 89 727 7,34% 9,20%

2004 502 451 362 324 140 127 125 674 9,22% 10,60%

2005 573 631 421 928 151 703 140 862 9,48% 10,80%

2006 581 745 428 734 153 011 145 685 8,78% 9,22%

2007 608 996 449 582 159 414 153 061 8,50% 8,85% Zdroj: Burza cenných papierov Bratislava, dostupné na www.bsse.sk, spracované autorom

Reálna trhová kapitalizácia je trhová kapitalizácia emisií, ktoré majú trhovú cenu,

nezahŕňa preto nominálnu hodnotu emisií, ktoré sa doposiaľ zobchodovali len v priamych

obchodoch, pričom zahŕňa aj podielové listy a akcie investičných fondov.

39

Celková trhová kapitalizácia potom zahŕňa nominálnu i reálnu trhovú kapitalizáciu

vrátane trhovej kapitalizácie podielových listov a akcií investičných fondov. Ukazovateľ

trhovej kapitalizácie zároveň naznačuje aj likviditu kapitálového trhu – t.j. ako často sa na

danom trhu obchoduje a nepriamo zároveň vyjadruje dôveru investorov voči danému trhu.

Trhová kapitalizácia akcií a podielových listov ale aj dlhopisov za obdobie posledných

5 rokov mierne rastie. Z tabuľky 1 môžeme vidieť, že od roku 1998, kedy došlo k výraznému

poklesu reálnej trhovej kapitalizácie oproti roku 1997, sa hodnota tohto ukazovateľa z roka na

rok mierne zvyšuje, okrem roku 2002, kedy došlo k miernemu zníženiu. Na trhu akcií

dochádzalo v priebehu rokov k výkyvom, avšak od roku 2002, kedy trhová kapitalizácia akcií

predstavovala necelých 105 mld. Sk, došlo k jej zvýšeniu na približne 159 mld. Sk za rok

2007. Akcie predstavujú menej významnú zložku z celkového objemu obchodov na BCPB

a z toho vyplýva aj skutočnosť, že trhová kapitalizácia kótovaných akcií je hlboko pod

priemerom EÚ, ktorý je na úrovni približne dvoch tretín HDP.

Graf 1

Vývoj trhovej kapitalizácie v mil. Sk

0

100 000

200 000

300 000

400 000

500 000

600 000

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

Roky

Trh

ová

kapi

taliz

ácia

v m

il. S

k

Akcie a pod. listy

Dlhopisy

Zdroj: autor

BCPB mala ku koncu roka 2007 na svojich trhoch umiestnených 347 emisií cenných

papierov (akcií, podielových listov a dlhopisov), čo bolo o 11 menej ako v predchádzajúcom

roku. Na kótovanom hlavnom trhu bolo možné obchodovať s 28, na kótovanom paralelnom

40

trhu s 98 a na regulovanom voľnom trhu s 221 emisiami cenných papierov (CP). Z toho jedna

emisia na regulovanom voľnom trhu bola eurobond a jedna emisia na kótovanom paralelnom

trhu bola denominovaná v CZK. Na kótovanom novom trhu akcií nebola registrovaná žiadna

emisia CP. Trhová kapitalizácia emisií akcií, podielových listov a dlhopisov registrovaných

na trhoch BCPB sa k poslednému dňu roka 2007 vyšplhala na 609 mld. Sk, čo v porovnaní s

rovnakým obdobím roka 2006 znamenalo nárast o 4,68 %. Trhová kapitalizácia emisií

kótovaných na hlavnom alebo paralelnom trhu BCPB tvorila 85,4 % z celkovej trhovej

kapitalizácie, a ku koncu roka 2007 dosiahla úroveň 520,1 mld. Sk. Trhová kapitalizácia

majetkových CP umiestnených na trhoch BCPB ku koncu roka 2007 zaznamenala 4,18 %-ný

medziročný prírastok na úroveň 159,41 mld. Sk. Reálna trhová kapitalizácia, t.j. trhová

kapitalizácia pripadajúca na emisie, ktoré majú v histórií aspoň jednu trhovú cenu s výnimkou

podielových listov predstavovala 153,06 mld. Sk (na ročnej báze nárast o 5,06 %) a podieľala

sa 96,01 %-ami na celkovej trhovej kapitalizácii akciového trhu.

Graf 2

Porovnanie reálnej a celkovej TK/HDP

0,00%

5,00%

10,00%

15,00%

20,00%

25,00%

30,00%

35,00%

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

Obdobie

TK

/HD

P (%

) Reálna TK/HDP

Celková TK/HDP

Zdroj: autor

V priebehu 12 mesiacov roku 2007 boli k obchodovaniu na kótovaný hlavný trh

BCPB prijaté dve emisie štátnych dlhopisov (ŠD) v nominálnej hodnote 16,25 mld. Sk.

Celkový kapitál emitovaný prostredníctvom dlhových cenných papierov a umiestnený na trhy

BCPB dosiahol hodnotu 92,64 mld. Sk. Trhová kapitalizácia dlhopisov ku koncu roka 2007

prekročila úroveň 449,58 mld. Sk, čo predstavovalo 4,86 %-ný medziročný nárast.

Podobne je to aj pri hodnotách nového kapitálu v emisiách akcií v Sk, ktoré sú

uvedené v tabuľke 2. V priebehu roku 2007 na akciových trhoch burzy nebola zaregistrovaná

41

žiadna nová emisia a zároveň ani jeden emitent nevyužil možnosť zvýšenia ZI spoločnosti

formou navýšenia objemu už registrovaných CP. Podstatnú časť podielu na celkovom objeme

obchodov na BCPB majú dlhopisy. V roku 2004 bol ich podiel až 95,1 %. V rokoch 2006 a

2007 predstavovali dlhopisy 100 % z celkovej hodnoty nového kapitálu.

Tabuľka 2 Hodnota nového kapitálu v emisiách akcií a dlhopisov (mil. Sk)

Dlhopisy Akcie Rok

Spolu Nové emisie

Dlhopis FNM SR

Eurobondy Spolu Nové emisie

Navyšované ZI

1995 - - - - 73 392 68 750 4 642 1996 - - - - 26 131 25 852 279 1997 42 052 42 052 0 0 11 882 10 250 1 632 1998 68 867 68 867 0 0 9 025 8 695 330 1999 61 329 61 329 0 0 1 969 489 1 480 2000 107 238 73 941 33 297 0 8 075 796 7 279 2001 214 476 170 778 0 43 698 10 084 6 874 3 210 2002 61 525 61 525 0 0 5 487 1 242 4 245 2003 105 211 104 594 0 617 5 632 3 638 1 994 2004 109 689 109 689 0 0 3 960 2 242 1 718 2005 82 944 82 944 0 0 278 0 278

2006 54 906 54 906 0 0 0 0 0

2007 92 637 91 374 0 1 263(CZK) 0 0 0 Zdroj: Burza cenných papierov Bratislava, dostupné na www.bsse.sk, spracované autorom

Správanie investorov neprekvapilo ani v roku 2007, keď svoju pozornosť aj naďalej

upriamovali na dlhové CP. Počas sledovaného obdobia bolo zobchodovaných 2 036 transakcií

s dlhovými CP, pričom finančný objem dosiahol hodnotu 352,16 mld. Sk, čo v porovnaní s

rokom 2006 predstavovalo pokles o 64,41 %. Záujem investorov o dlhopisy sa odrazil aj na

výške ich podielu na celkovom objeme obchodov s akciami a dlhopismi, ktorý sa vyšplhal až

na hranicu 99,8 %. Výška tohto podielu len potvrdzovala skutočnosť, že slovenský kapitálový

trh je trhom hlavne dlhových CP. Prevaha priamych obchodov s dlhopismi bola aj tentoraz

preukázaná dosiahnutým objemom, ktorý prekročil hranicu 348,65 mld. Sk a vysoko

prevyšoval objem z kurzotvorných obchodov vo výške 3,52 mld. Sk.

Podiel objemu obchodov so štátnymi dlhopismi predstavoval 98,78%. Aj napriek

tomu, že dlhové cenné papiere sú využívanejším nástrojom kapitálového trhu, podiel štátnych

dlhopisov na celkovom zobchodovanom obrate je príliš vysoký na to, aby sme mohli hovoriť

o vyspelom trhu s dlhopismy.

42

Za najväčší problém slovenského kapitálového trhu považujeme nedostatočnú

likviditu. Kapitálový trh je trhom dlhodobého kapitálu a situácia v slovenských

agropotravinárskych podnikoch je taká, že sa u nich vyskytuje permanentný nedostatok

pohotových disponibilných prostriedkov. Preto u nich kapitálový trh so svojimi nástrojmi

stráca na význame. Ako veľmi výhodné náhrady, ktoré podniky radšej využívajú, sú im v

súčasných podmienkach trhu Slovenskej republiky ponúknuté úverové produkty.

Ďalší problém predstavujú podmienky pre vstup na niektorý z trhov BCPB, ktoré sú

uvedené v tabuľke 4. Pre agropotravinárske podniky, ktoré sa veľkosťou zaraďujú vo väčšej

miere medzi stredné až malé a tým pádom nemajú dostatočný rozsah prostriedkov na to, aby

mohli tieto podmienky splniť. Napriek tomu, že emisia cenných papierov na kapitálovom

trhu sú jednou z možností ako získať vlastné, resp. cudzie zdroje, pre väčšinu

agroptravinárskych podnikov sa táto možnosť stáva nereálna.

Tabuľka 3 Podmienky obchodovania na kótovanom hlavnom a paralelnom trhu BCPB

a) Trhová kapitalizácia emisie

b) Celkový objem vydanej emisie

Podmienky pre prijatie

Doba podnikateľskej

činnosti emitenta c) Čistá hodnota

majetku v podielovom fonde

VH emitenta

Počet akcionárov,

resp. majiteľov

emisie

Časť emisie, ktorá je

rozptýlená medzi

verejnosť

dlhopisov k obchodovaniu na

kótovanom hlavnom trhu

BCPB

min. 3 roky b) min. 250 mil. Sk

za posledné 3 roky musí byť kladný s

predpokladom ziskovosti spoločnosti

v budúcnosti

min. 10

akcií k

obchodovaniu na kótovanom

hlavnom trhu BCPB

min. 3 roky a) min. 500 mil. Sk

za posledné 3 roky musí byť kladný s

predpokladom ziskovosti spoločnosti

v budúcnosti

min. 100

minimálne 25% celkovej menovitej hodnoty akcií, alebo trhová kapitalizácia

tejto časti emisie minimálne 250 mil. Sk

podielových listov k obchodovaniu na

kótovanom hlavnom trhu

BCPB

min. 3 roky c) min. 250 mil. Sk

dlhopisov k

obchodovaniu na kótovanom

paralelnom trhu BCPB

min. 2 roky b) min. 100 mil. Sk

za posledné 2 roky musí byť kladný s

predpokladom ziskovosti spoločnosti

v budúcnosti

akcií k

obchodovaniu na kótovanom

paralelnom trhu BCPB

min. 3 roky a) min. 100 mil. Sk

za posledné 3 roky musí byť kladný s

predpokladom ziskovosti spoločnosti

v budúcnosti

minimálne 25% celkovej menovitej hodnoty akcií, alebo trhová kapitalizácia

tejto časti emisie minimálne 50 mil. Sk

podielových listov k obchodovaniu na

kótovanom paralelnom trhu

BCPB

min. 2 roky c) min. 50 mil. Sk

Zdroj: Burza cenných papierov Bratislava, dostupné na: www.bsse.sk, spracované autorom

43

Pre prijatie akcií k obchodovaniu na kótovanom novom trhu BCPB musia byť splnené

nasledujúce podmienky:

Tabuľka 4 Podmienky pre prijatie akcií k obchodovaniu na kótovanom novom trhu BCPB

Doba podnikateľskej činnosti emitenta

minimálne 3 roky

Trhová kapitalizácia zastupiteľných akcií alebo vlastné imanie emitenta

minimálne 50 mil. Sk

Počet akcií v emisii minimálne 10000 kusov

Časť emisie, ktorá je rozptýlená medzi verejnosť

minimálne 25% celkového objemu zastupiteľných akcií

Predmet činnosti spoločnosti a jej ekonomický výhľad

musí vytvárať predpoklady pre rýchly rast a ziskovosť spoločnosti v budúcnosti

Tútor pre emitenta je nutné ho zabezpečiť

Tvorca trhu pre emisiu je nevyhnutné ho zabezpečiť

Záväzok a prehlásenie pôvodných akcionárov v súvislosti s vydaním nových akcií

nepredať viac ako 50% akcií, ktoré mali pred vydaním nových akcií v portfóliu, nepredať žiadne ďalšie akcie v priebehu 12 mesiacov po vydaní nových akcií

Zdroj: Burza cenných papierov Bratislava, dostupné na: www.bsse.sk, spracované autorom

44

4.3 Inštitúcie slovenského kapitálového trhu

Burza cenných papierov, a. s., Bratislava

Táto najvýznamnejšia inštitúcia na slovenskom finančnom trhu vznikla ako akciová

spoločnosť presne 14. decembra 1990 na základe rozhodnutia ministra financií Slovenskej

republiky. Oficiálny vznik burzy sa datuje od polovice marca 1991, kedy bola zapísaná do

Obchodného registra. Ďalším nemenej významným dátumom v histórii Burzy cenných

papierov Bratislava je 6. apríl 1993, kedy na nej bolo zahájené obchodovanie. Založili ju

fond národného majetku SR, komerčné banky, investičné spoločnosti a obchodníci s cennými

papiermi. V roku 1993 BCPB uzavrela zmluvu so Strediskom cenných papierov SR (ďalej

SCP SR) o vysporiadaní cenných papierov v zaknihovanej podobe. V marci 1994 BCPB

zaviedla akciový index SAX a dlhopisový index SDX až v októbri 1996. Od 6. júna 1994 na

BCPB prebieha on-line obchodovanie. V roku 1995 vstúpila do medzibankového zúčtovacie

styku a založila ďalší orgán, ktorým bol Burzový rozhodcovský súd. Od konca júla 1997 je

možnosť na BCPB obchodovať so zahraničnými cennými papiermi, ale za podmieky, že

cenný papier je kótovaný na hlavnom trhu zahraničnej burzy cenných papierov. Tento rok bol

charakteristický aj zavedením novej štruktúry trhov BCPB na trh kótovaných cenných

papierov, trh registrovaných cenných papierov a voľný trh. Od 1.1.1998 sú emitenti povinní

používať informačný systém IRIS na plnenie svojich informačných povinností vyplývajúcich

z Pravidiel kótovania. 1.3.1998 došlo k zahájeniu činnosti inšpekčného oddelenia BCPB ako

kontrolného mechanizmu burzy. Rok 2000 bol pre BCPB významný v tom, že bola prijatá

Európskou federáciou búrz za člena korešpondenta, začalo sa na nej obchodovať s dlhopismy

FNM SR a nadobudol účinnosť Zákon o úrade pre finančný trh, na základe ktorého vznikol

Úrad pre finančný trh ako nezávislý orgán, ktorý vykonáva dozor v oblasti kapitálového trhu

a poisťovníctva. Tento dohľad až dovtedy vykonávalo Ministerstvo financií SR. V polovici

roku 2001 vstúpili do platnosti nové Burzové pravidlá ako aj nová štruktúra burzových trhov

a to konkrétne na kótovaný hlavný trh, kótovaný paralelný trh a kótovaný nový trh. Rok 2002

bol rokom prijatia BCPB Európskou federáciou búrz za svojho asociovaného člena, BCPB

začala oficiálne vypočítavať a zverejňovať tzv. indikatívnu cenu dlhopisov pre potreby

oceňovania portfólií účastníkov trhu, účinnosť nadobudol nový Zákon o burze cenných

papierov č. 429/2002 Z.z.a v septembri tohto roku bol vytvorený Zjednotený kódex správy a

riadenia spoločností vychádzajúci z princípov OECD. Rok 2003 bol charakteristický

zmenami a to Burzových pravidiel, metodológiou výpočtu indexu SDX ako aj informačným

45

systémom z dovtedajšieho IRIS na BISE (Burzový informačný systém emitentov). V

nasledujúcom roku

nadobudol účinnosť nový Zákon o kolektívnom investovaní č. 594/2003 Z.z, svoju činnosť

zahájil Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. (CDCP), Európska federácia búrz

prijala BCPB za svojho plnoprávneho člena a BCPB začala publikovať novú skupinu

dlhopisových indexov SDXGroup. August 2005 bol termínom, kedy nadobudla účinnosť

novela Zákona o cenných papieroch a investičných službách, BCPB ukončila publikovanie

pôvodného indexu SDX ako aj výpočet a publikovanie indexu CESI. 1.1.2006 na základe

rozhodnutia vlády o integrácii výkonu dohľadu nad subjektami finančného trhu prešla

pôsobnosť Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska. Nadobudol účinnosť nový

Zákon o dohľade nad finančným trhom, ktorý upravil všeobecné pravidlá postupu Národnej

banky Slovenska pri dohľade nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu,

poisťovníctva a dôchodkového sporenia. Akcie CDCP, ktorých 100%-ným majiteľom bolo

Ministerstvo financií SR (MF SR) boli prevedené na Fond národného majetku SR (FNM

SR). Nadobudla účinnosť novela Zákona o kolektívnom investovaní a Zákona o cenných

papieroch a investičných službách, ktorou sa okrem iného upravila samostatná evidencia

zaknihovaných podielových listov správcovskými spoločnosťami. 1.1.2007 nadobudla

účinnosť novela Zákona o bankách, súčasťou ktorej je aj novela Zákona o cenných papieroch

a investičných službách.

Činnosť burzy sa riadi burzovými pravidlami. Najvyšším orgánom burzy je valné

zhromaždenie akcionárov, ktorými sú Fond národného majetku SR, najväčšie slovenské

peňažné ústavy, investičné, brokerské a poisťovacie spoločnosti. Štatutárnym orgánom je

predstavenstvo a kontrolným orgánom dozorná rada. Ako stále poradné orgány tejto

inštitúcie pôsobia tri burzové výbory:

• Výbor pre obchodovanie

• Výbor pre kótovanie cenných papierov

• Výbor pre členstvo.

Členstvo na BCPB

Burza cenných papierov v Bratislave, a.s., rovnako ako väčšina búrz v zahraničí, je

založená na členskom princípe. To znamená, že fyzické a právnické osoby, ktoré nie sú

členmi burzy a majú záujem predať, resp. nakúpiť cenné papiere prostredníctvom burzy,

musia najskôr osloviť niektorého z jej členov. Člen zrealizuje transakciu v zastúpení svojho

klienta. Tým sa vytvára základ pre profesionalitu, predovšetkým vo vzťahu k investorom.

46

Burzové pravidlá umožňujú dva typy členstva: riadne – časovo neobmedzené a dočasné –

časovo ohraničené na dobu jedného roka. Riadny člen burzy má právo delegovať svojich

zástupcov do burzových výborov a uvádzať na kótované trhy burzy emisie spoločností. Je

povinný jednorázovo zaplatiť vstupný členský poplatok a priebežne uhrádzať ročné členské

poplatky. Dočasný člen tieto práva a povinnosti nemá, vzťahuje sa na neho iba ročný členský

poplatok. Oba typy členstva schvaľuje predstavenstvo burzy na základe návrhu Výboru pre

členstvo. Členom BCPB sa môže stať iba subjekt, ktorý je obchodníkom s cennými papiermi,

zahraničným obchodníkom s cennými papiermi alebo správcovská spoločnosť a splní

podmienky stanovené burzovými pravidlami.

K zabezpečeniu záväzkov a pohľadávok členov burzy vyplývajúcich z burzových

obchodov slúži príslušný Garančný fond burzy, ktorého členom musí byť každý člen burzy.

Tabuľka 5 Zoznam akcionárov BCPB k 4. marcu 2008

P.č. Akcionár Podiel na ZI

(%) 1. Fond národného majetku SR 74,20 2. Patria Finance, a.s. 11,76 3. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. 5,07 4. Slovenská sporiteľňa, a.s. 3,64 5. Capital Partners Development, a.s. 1,16 6. Oost-Europa Participaties, B.V. 0,87 7. Poštová banka, a.s. 0,77 8. KORUNA Invest, a.s. 0,58

9. ING Bank N.V. (Holandsko) prostredníctvom pobočky ING Bank, N.V., pobočka zahraničnej banky 0,29

10. Slovenská kreditná banka, a.s. (v konkurze) 0,29 11. TatraCredittax s.r.o. 0,29 12. Všeobecná investičná spoločnosť, a.s. 0,29

13.

Československá obchodní banka, a.s. (ČR) prostredníctvom pobočky Československá obchodní banka, a.s., pobočka zahraničnej banky 0,22

14. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. 0,22

15. UniCredit Bank Slovakia a.s. (previous: UniBanka, a.s.) 0,20

16. Tatra banka, a.s. 0,09 17. UNIQA poisťovňa, a.s. 0,06

Zdroj: dostupné na www:bsse.sk, spracované autorom

47

Obchodovanie s cennými papiermi prebieha denne prostredníctvom Elektronického

burzového obchodného systému (EBOS). EBOS sa vyznačuje vysokou produktivitou,

vysokým komfortom pre užívateľa, ale zabezpečuje aj vysoký stupeň bezpečnosti informácií.

Podstata elektronického obchodovania spočíva v aktívnom zadávaní objednávok na kúpu a

predaj do počítača každým členom osobitne. To znamená, že burzový obchod sa uzatvára

priamo medzi členmi, zastúpenými maklérmi. Objednávky na kúpu a predaj zadávajú

členovia prostredníctvom pracovných staníc EBOS-u, ktoré sú lokalizované v ich sídlach a sú

pripojené on-line na centrálny počítač burzy. Členovia môžu uzatvárať kurzotvorné obchody,

priame a repo obchody a môžu realizovať ponuku na prevzatie spoločnosti.

Typy obchodov, ktoré je možné uskutočňovať na BCPB sú nasledovné:

Kurzotvorné obchody, ku ktorým dochádza v EBOS-e spárovaním objednávky na

kúpu a objednávky na predaj. Možno ich uzatvárať v nasledujúcich moduloch EBOS-u:

Modul aukčného obchodovania (obchodovanie pri jednej cene – fixing) je založený na

dávkovom spracovaní objednávok na kúpu a predaj cenných papierov k danému časovému

okamihu. Modul kontinuálneho obchodovania umožňuje uzatváranie obchodov na základe

priebežne zadávaných objednávok na kúpu a predaj cenných papierov. Na prijaté objednávky

sa uplatňuje princíp cenovej a následne časovej priority. Modul obchodovania s tvorcami trhu

je založený na funkcii tvorcu trhu, ktorý je povinný kótovať predajnú a nákupnú cenu

konkrétnej emisie, pričom musí dodržiavať BCPB určené maximálne rozpätie. Obchodovanie

v module tvorcov trhu prebieha v lotoch, zatiaľ čo v ostatných moduloch sa počet cenných

papierov v objednávkach uvádza v kusoch.

Priame obchody, pri ktorých sú cena a objem vopred stanovené dohodou kupujúceho

a predávajúceho člena, pričom obidve strany sa navzájom poznajú. Takto dohodnutý obchod

je následne reportovaný členmi do obchodného systému BCPB.

Repo obchody predstavujú predaj cenných papierov za hotovosť s dohodou o ich

spätnom odkúpení k určitému dátumu v budúcnosti za vopred stanovenú cenu. Každý repo

obchod zodpovedá prevodu cenných papierov a spätnému prevodu, ktorým sú cenné papiere

rovnakého druhu a množstva prevedené na účet pôvodného majiteľa.

Ponuka na prevzatie, v zmysle Zákona o cenných papieroch a investičných službách

majú právnické osoby alebo fyzické osoby, alebo osoby konajúce v zhode možnosť/povinnosť

uskutočniť ponuku/povinnú ponuku na prevzatie spoločnosti. Povinná ponuka na prevzatie sa

vzťahuje na vyššie menované osoby, ktorých podiel na hlasovacích právach spojených s

akciami jedného emitenta kótovaných akcií dosiahne alebo presiahne 33%, 50% a 66%.

48

BCPB umožňuje prostredníctvom kurzotovorných a priamych obchodov nakúpiť cenné

papiere v rámci ponuky/povinnej ponuky na prevzatie.

BCPB organizuje obchodovanie na dvoch trhoch, pričom trh kótovaných cenných

papierov sa ďalej člení na dva segmenty:

Schéma 1 Trhy BCPB

Regulovaný voľný trh BCPB Trh kótovaných cenných papierov

kótovaný hlavný trh kótovaný paralelný trh

Zdroj: autor

Emitenti, ktorých cenné papiere sú kótované na jednotlivých trhových segmentoch,

musia plniť voči burze a investorom stanovené informačné povinnosti, ktoré možno rozdeliť

na tri časti: informácie, ktoré zverejňuje emitent; informácie, ktoré zverejňuje burza a ďalšie

informačné povinnosti. Štruktúra a rozsah informačných povinností sú rozdielne pre

jednotlivé trhové segmenty, ale i druhy cenných papierov.

Kótovaný hlavný trh na BCPB predstavuje najprestížnejší segment oficiálneho trhu

burzy, kde sa umiestňujú najbonitnejšie a objemovo veľké emisie cenných papierov od

kvalitných a stabilných emitentov, ktorí sú ochotní priebežne poskytovať informácie o svojom

hospodárení.

S postupným prechodom na ostatné trhy sa znižujú informačné požiadavky na

emitentov, ako aj hodnoty kritérií pre uvedenie cenného papiera na burzu. Regulovaný voľný

trh je určený pre emitentov, ktorí nespĺňajú požiadavky emisie na Pre prijatie cenných

papierov na regulovaný voľný trh sa požaduje splnenie len všeobecných zákonných

podmienok, ktoré zaručujú ich verejnú obchodovateľnosťa to: cenné papiere musia byť

zastupiteľné, nesmie byť obmedzená ich prevoditeľnosť, musia byť zaknihované, bol

schválený prospekt cenného papiera, bol úplne splatený emisný kurz, bolo úspešne skončené

upisovanie cenných papierov na základe verejnej ponuky. Splnenie vyššie uvedených

všeobecných podmienok sa vyžaduje aj pre prijatie cenných papierov na kótovaný trh.

49

Zúčtovanie a vysporiadanie obchodov uzavretých na BCPB zabezpečuje Centrálny depozitár

cenných papierov SR, ku ktorému dochádza v termíne T+2, teda ide o priebežný systém

vysporiadania obchodov.

Komoditné burzy

Komoditná burza Bratislava (KBB) vznikla na základe licencie Ministerstva

hospodárstva SR v roku1992 podľa zákona č. 229/92 Zb. o komoditných burzách. Najvyšším

orgánom KBB je Valné zhromaždenie, štatutárnym a riadiacim orgánom je Burzová komora.

Vznikla ako prvá a dodnes zostala jediná fungujúca komoditná burza na Slovensku. Zmyslom

jej existencie je potreba všestranne dôveryhodného organizátora trhu, ktorý vytvára

predpoklady pre tvorbu rovnovážnych cien a zaručuje plynulý tok financií a tovarov. Jej

poslaním je zabezpečiť transparentnú realizáciu burzových obchodov a služieb podľa

požiadaviek klientov s garanciou dodávky a platby.

Obchodovanie na KBB je zo zákona organizované na členskom princípe. Členom

KBB sa môže stať každá fyzická a právnická osoba, ktorá splní podmienky členstva dané

Štatútom KBB. Na burze môžu priamo obchodovať len brokeri členov KBB. Ďalšie subjekty

obchodujú prostredníctvom týchto členov. Ich vzťah je upravený zmluvou o poskytovaní

služieb, na základe ktorej poveruje klient člena KBB zastupovaním pri obchodovaní na burze.

Na KBB sa obchoduje v štyroch základných sekciách: sekcia obchodovania s drevom,

s kvótami na emisie skleníkových plynov, so skladiskovými záložnými listami a tovarová

sekcia, kde sa obchoduje aj so všetkými štandardnými komoditami rastlinného a živočíšneho

pôvodu.

Problematika komoditných búrz a burzového trhu nie je upravená žiadnym nariadením

EÚ. Právne formy komoditných búrz sú preto v jednotlivých krajinách rozdielne, pričom

najdôležitejším vplyvom, ktorý jednotlivé usporiadania vytváral, bola tradícia. Komoditné

burzy v súčasnosti pôsobia ako verejnoprávne alebo súkromnoprávne subjekty.

Komoditné burzy agrárneho zamerania plnia v primeranej miere aj celospoločenskú

funkciu regulovaného burzového obchodu s výslednou tvorbou trhovej ceny jednotlivých

poľnohospodárskych komodít. Uvedenú funkciu komoditných búrz však výrazne poznamenal

previs ponuky poľnohospodárskych komodít po zbere úrody v roku 2005 takmer v celej

Európe.

Poslaním každej komoditnej burzy je hľadať rovnováhu medzi dopytom a ponukou na

trhu s komoditami a poskytovať tak kupujúcemu aj predávajúcemu optimálnu cenu za tovar.

Komoditná burza Bratislava v súčasnosti poskytuje služby širokej verejnosti a preto

50

vypracovala úspešný systém, ktorý zaručuje, že prostredie na burze bude ideálne pre obchod,

čoho dôkazom sú anonymné a korektné obchodné ako aj záručný systém, ktorý zabezpečuje

absolútnu istou predávajúcemu, že za svoj tovar dostane zaplatené a kupujúcemu, že mu bude

tovar doručený.

Zúčtovací systém burzy je nastavený tak, že prostredníctvom brokerov uzatvorený

obchod je zúčtovaný cez Zúčtovacie stredisko komoditnej burzy a platba za tovar je zložená

na účtoch, nad ktorými ma dohľad samotné zúčtovacie stredisko. Tieto peniaze sú posunuté

na účet predávajúceho až v momente, keď je potvrdené, že tovar bol doručený a celá

transakcia sa uzavrie.

Ďalšou výhodou obchodovania na KBB je, že všetky poplatky spojené s obchodom na

burze sa platia až po uzavretí obchodu. To znamená, že prakticky každý môže mať na burze

prostredníctvom svojho brokera tovar, s ktorým chce obchodovať a do momentu, kým sa

reálne nezobchoduje, neplatí burze žiadne poplatky. Takto nastavený systém sa snaží

obchodníkom ponúknuť čo najširší priestor k tomu, aby vyjadrili svoju záujem o komodity a

tým pomohli stanoviť ceny výhodné pre kupujúcich aj predávajúcich.

Bratislavská opčná burza

Bratislavská opčná burza (BOB) vznikla 1. 9. 1992 a bola prvou svojho druhu

v strednej a východnej Európe. Obchodovanie s derivátmi sa na BOB začalo 2. apríla 1993.

Jej hlavnou funkciou mala byť realizácia opčných a termínových kontraktov. Opčná burza

vznikla aj napriek tomu, že na Slovensku v roku 1993 neexistovali objektívne príčiny pre jej

vznik. Tým je zabezpečovanie hodnoty podkladových finančných aktív zaisťovacími

operáciami, alebo zabezpečenie hodnoty portfólia cenných papierov. Obchodovanie na BOB

sa ukončilo 13. novembra 1995, pretože Ministerstvo financií SR nevydalo BOB nové

povolenie na činnosť ako burza. Jedným z paradoxov slovenského kapitálového trhu bolo, že

BOB začala svoju činnosť skôr ako organizátor spotového obchodu – BCPB.

RM- Systém Slovakia

V r. 1993 sa začala na základe licencie Ministerstva financií SR a podľa zákona č.

600/92 Zb. o cenných papieroch prevádzka on-line obchodného zúčtovacieho a informačného

systému organizátora trhu s cennými papiermi, ako aj evidencie ekonomických výsledkov

emitentov cenných papierov z rôznych odvetví hospodárstva v rámci Slovenskej republiky.

Obchodovanie prostredníctvom trhu organizovaného RM - S trvalo od r. 1993 do konca r.

2001. V tom čase patril obchodný systém RM - S svojimi princípmi obchodovania v reálnom

51

čase, rýchlosťou obchodovania a zároveň aj vysporiadania obchodov, k vysoko hodnoteným

vo svete. Informačný systém bol dielom ľudí, ktorí dnes tvoria základ odborných kapacít

spoločnosti RM - Systém Holding, a.s. V roku 2002 akcionári spoločnosti na základe nových

legislatívnych podmienok zrealizovali odvážny krok a vytvorili Slovenskú burzu cenných

papierov, a.s. Jej činnosť bola po roku ukončená.

V súčasnosti fungujú pod značkou RM - S dve hlavné spoločnosti: RM - S Market,

o.c.p., a.s. s pobočkovou sieťou po Slovensku (v r. 2003 sa zlúčila spoločnosť RM - S Market,

o.c.p., a.s. so Slovenskou burzou cenných papierov, a.s.) a RM - Systém Holding, a.s.

Stredisko cenných papierov/ Centrálny depozitár cenných papierov

Obchodovanie s cennými papiermi nie je možné bez ich centrálnej evidencie, ktorú na

Slovensku vykonávalo Stredisko cenných papierov SR (SCP), ktoré vzniklo ako inštitúcia

kapitálového trhu na základe zákona o cenných papieroch ako právnická osoba. Základnou

úlohou SCP bolo vedenie centrálneho registra emitentov zaknihovaných cenných papierov,

teda registrovanie zmeny ich majiteľov a ďalšie súvisiace údaje, a nie organizovať trh

s cennými papiermi. Od roku 2003 došlo k transformácii SCP na súčasný Centrálny depozitár

cenných papierov. Centrálny depozitár môže v zmysle udeleného povolenia vykonávať rôzne

činnosti ako napr. evidovať zaknihované cenné papiere a imobilizované cenné papiere v

registroch emitentov, evidovať majiteľov zaknihovaných cenných papierov a údaje o cenných

papieroch na klientskych účtoch členov, evidovať zmeny na účtoch majiteľov a na

klientskych účtoch členov, evidovať údaje, ktoré sa týkajú zaknihovaných cenných papierov a

imobilizovaných cenných papierov, prideľovať, meniť a rušiť ISIN, poskytovať služby

členom centrálneho depozitára, emitentom cenných papierov, burze cenných papierov,

zahraničnej burze cenných papierov a iné.

Úrad pre finančný trh

Jedným z dôležitých predpokladov fungovania kapitálového trhu je zabezpečenie

dôsledného výkonu štátneho dozoru, ktorý prirodzene v rôznych podobách existuje vo

všetkých trhových ekonomikách. Jeho hlavnou úlohou ja zabezpečiť ochranu kapitálového

trhu pred poruchami, ktoré by mohli vážne ohroziť celkovú ekonomickú stabilitu štátu.

Ako nezávislý dozorný orgán pre oblasť kapitálového trhu a poisťovníctva vznikol 1.

11. 2000 Úrad pre finančný trh. Dňa 1. januára 2006 sa uskutočnila integrácia celého dohľadu

nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva

a dôchodkového sporenia, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska. V rámci integrácie

52

dohľadu nad finančným trhom bol zrušený Úrad pre finančný trh a jeho pôsobnosť

komplexne prešla na Národnú banku Slovenska. Cieľom integrovaného dohľadu nad

finančným trhom je prispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému

a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného

trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže.

4.4 Zhodnotenie využívania produktov kapitálového trhu v

agropotravinárstve

Poľnohospodárstvo na Slovensku malo v predreformnom období , čiže do roku 1990,

pomerne významné postavenie, ktoré vyplývalo z rozsahu produkcie a zamestnanosti.

Agrárny sektor na Slovensku sa vyznačoval vysokou sociálnou zamestnanosťou najmä

v regiónoch južného a východného Slovenska. Poľnohospodárske podniky zamestnávali práve

tú časť populácie, ktorá nemala žiadne iné možnosti pracovného uplatnenia v danej lokalite.

Ďalšia etapa začala po roku 1990, kedy bol agrárny sektor ovplyvnený spoločensko-

politickými zmenami, ktorým sa musel začať postupne prispôsobovať. Význam

poľnohospodárstva sa po tomto roku v národnej ekonomike postupne znižoval aj z toho

dôvodu, že dochádzalo k znižovaniu podielu poľnohospodárstva na hrubom domácom

produkte. Zmeny, ktorými národné hospodárstvo Slovenskej republiky prešlo po roku 1989,

mali výraznejší dopad na poľnohospodárstvo ako na jeho ostatné odvetvia. Táto etapa bola

charakteristická najmä znižovaním počtov pracovníkov v agrosektore, čo v najmenších

vidieckych sídlach viedlo k enormnému nárastu nezamestnanosti, pričom najvyššia miera

nezamestnanosti sa vyskytovala prevažne vo vidieckych regiónoch v okresoch Levice,

Bardejov, Komárno, Poprad, Trebišov, Veľký Krtíš, Svidník, Rožňava a Vranov nad Topľou.

Situácia sa zmenila aj v úrovni zárobkov, čo ovplyvnila najmä tá skutočnosť, že

poľnohospodárstvo dlhodobo patrí k odvetviam hospodárstva Slovenska s najnižšou úrovňou

priemerných mesačných miezd. Kým v roku 1990 priemerná mzda v poľnohospodárstve

predstavovala 113,3 % priemernej mzdy zamestnanca národného hospodárstva, v roku 1999

to bolo už len 76,7% a v roku 2006 dokonca 71,2%.

Súčasne s týmito zmenami prebiehali v poľnohospodárstve aj podstatné štrukturálne

zmeny, pričom tento proces zahŕňal majetkové reštitúcie, transformáciu

družstiev, privatizáciu štátnych podnikov a zmenu štruktúry podnikateľských subjektov ako aj

zmenu poľnohospodárskej politiky.

53

Potravinársky priemysel bol medzi prvými odvetviami, ktoré sa hneď na začiatku

transformácie hospodárstva rozdelili na menšie jednotky a privatizovali. Štrukturálne zmeny

v podnikoch spracovateľského potravinárskeho priemyslu boli spôsobené najmä rozsiahlym

procesom demonopolizácie predchádzajúcich výrobno-hospodárskych jednotiek a následným

rozdelením na menšie výrobné jednotky, privatizáciou potravinárskych podnikov, likvidáciou

neprosperujúcich podnikateľských subjektov, podnikateľskou aktivitou fyzických

a právnických osôb, riešením reštitučných nárokov pôvodných majiteľov, reštrukturalizáciou

potravinárskeho priemyslu v rámci prípravy na vstup do Európskej únie.

Do roku 1990 bol potravinársky priemysel ziskový. Tento zisk však neostával

v niektorom z daných výrobných odborov, ale prerozdeľoval sa v rámci celého

potravinárskeho priemyslu na základe štátnej regulácie. Zhoršenie ekonomickej situácie

v potravinárstve sa prejavilo po roku 1993 kvôli zvýšeniu úrokových sadzieb na úvery, ktoré

boli potrebné na krytie zásob, rastu pohľadávok, poprivatizačným špekulatívnym predajom

majetku, ale aj kvôli znižovaniu odbytu domácich potravín pod vplyvom rastúceho exportu.

Nemalý vplyv na túto situáciu mala aj postupujúca konkurencia medzi jednotlivými

podnikateľskými subjektmi. Od roku 1999 sa situácia začala zlepšovať. Strata sa medziročne

znížila o polovicu. Po liberalizácii cien potravín nedošlo k zníženiu rentability výroby

a všeobecnému úpadku ako to bolo v poľnohospodárstve, ale potravinársky priemysel

zaznamenal zvýšenie kladného hospodárskeho výsledku, čo bolo spôsobené podstatne vyšším

priemerným rastom cien v porovnaní s poľnohospodárskou prvovýrobou. Rok 1999 bol aj

rokom zvyšovania prílevu zahraničného kapitálu do potravinárskeho priemyslu pod vplyvom

vhodných politicko-ekonomických podmienok a blížiaceho sa integračného procesu do

Európskej únie.

Zásadnou zmenou v roku 2004, vplývajúcou na dôchodkovosť poľnohospodárstva, bol

vstup SR do EÚ a prijatie Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Po vstupe Slovenska do

EÚ nastali v ekonomickej situácii poľnohospodárstva zmeny súvisiace s uplatnením novej

podpornej politiky a vstupom na jednotný európsky trh.

V rokoch členstva Slovenska v EÚ výsledok hospodárenia ovplyvňoval vyšší objem

priamej podpory v porovnaní s predvstupovým obdobím. Pokračoval však naďalej disparitný

vývoj medzi cenami vstupov do poľnohospodárstva a cenami poľnohospodárskych výrobkov.

Zlepšili sa podmienky úverového financovania prevádzkových a investičných potrieb

podnikateľov v poľnohospodárstve, zvýšila sa akceptácia poľnohospodárstva bankovou

sférou pri alokácii úverov ako výsledok transparentnosti a záväznosti podporných platieb

Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Vzrástli investície, najmä v roku 2005 a 2006, čo

54

spôsobil časový presun výplaty časti finančných prostriedkov z roku 2004 na rok 2005.

Zvýšili sa rozdiely vo výsledkoch hospodárenia medzi právnymi formami v prospech

obchodných spoločností. Zvýšila sa stabilita hospodárskych výsledkov fyzických ako aj

právnických osôb.

Tabuľka 6 Výnosy a náklady za poľnohospodársku prvovýrobu za Slovenskú republiku (pôda podľa katastra) v Sk.ha-1 p. p.

Roky Ukazovateľ 2002 2003 2004 2005 2006

Index 06/02

V ý n o s y s p o l u 35 663 35 465 39 760 42 667 41 358 115,97 Tržby za predaj tovaru 2 185 3 098 3 437 4 715 3 717 170,11 Výroba 26 988 24 627 27 258 28 136 26 127 96,81 Tržby z predaja dlhodob. majet. a materiálu 1 637 1 976 1 781 1 896 2 146 131,09 Tržby z predaja cenn. papierov a vkladov 32 64 54 102 122 381,25 Výnosy z finančného majetku 27 11 22 25 33 122,22 Výnosové úroky 60 44 36 32 35 58,33 Kurzové zisky x x 51 54 165 x Mimoriadne výnosy 333 319 267 121 177 53,15 N á k l a d y s p o l u 35 455 36 876 38 880 42 434 40 861 115,25 Náklady na obstaranie tovaru 1 979 2 717 2 979 4 076 3 216 162,51 Výrobná spotreba 19 461 19 260 20 635 22 250 20 928 107,54 Osobné náklady 7 399 6 996 7 163 7 513 7 546 101,99 Dane a poplatky 468 480 513 571 592 126,50 Odpisy dlhodob. hmot. a nehmot. majetku 3 040 3 513 3 718 3 982 4 164 136,97 Predané cenné papiere a podiely 38 98 54 117 141 371,05 Nákladové úroky 377 413 411 504 591 156,76 Kurzové straty x x 27 50 61 x Mimoriadne náklady 122 151 135 77 140 114,75

Hospodársky výsledok pred zdanením 208 -1 411 880 233 497 238,94 Zdroj: Informačné listy CD MP SR, VÚEPP, spracované autorom

Z tabuľky 6 môžeme vidieť, že počas obdobia posledných 5 rokov výnosy a aj náklady

za poľnohospodársku prvovýrobu dosahujú s menšími odchýlkami približne rovnakú úroveň.

Došlo k nárastu výnosov v roku 2006 oproti prvému sledovanému obdobiu, ktorým bol rok

2002 o približne 16%, avšak porovnateľný nárast 15% sledujeme aj pri nákladoch, čo tým

pádom nemalo výraznejší dopad na výsledok hospodárenia.

Najväčšiu časť z výnosov prináša výroba, ktorá však pohlcuje aj najviac prostriedkov,

čo vidíme v nákladovej položke výrobná spotreba.

55

Tabuľka 7 Percentuálny podiel jednotlivých zložiek výnosov na celkových výnosoch (%)

Roky Ukazovateľ 2002 2003 2004 2005 2006

V ý n o s y s p o l u 100,00 100,00 100,00 100,00 100,00 Výroba 75,68 69,44 68,56 65,94 63,17 Tržby z predaja cenn. papierov a vkladov 0,09 0,18 0,14 0,24 0,29 Zdroj: autor

Tržby z predaja cenných papierov majú progresívny vývoj, avšak aj napriek tomu

tvoria len nepatrnú zložku z celkového objemu výnosov. Tento stav nám deklaruje aj tabuľka

7. Podiel výroby na celkových výnosoch je aj napriek klesajúcej tendencii značný, pričom

ešte aj v roku 2006 tvoril 63 % z cekových výnosov. Naopak tržby z predaja cenných

papierov a vkladov, ktoré za sledované obdobie vzrástli len o 0,2 % tvoria len nepatrnú časť z

výnosov, z čoho nám vyplýva, že podniky poľnohospodárskej prvovýroby považujú tento

spôsob získavania zdrojov za nevýznamný. Tržby z predaja cenných papierov sú položkou,

ktorá za sledované obdobie 5 rokov dosiahla najvyšší percentuálny nárast, až o 281,25%,

porovnateľný nárast tým pádom vidíme aj pri nákladovej položke predané cenné papiere a

podiely.

Graf 3 Tržby a náklady z predaja cenných nákladov v Sk.ha-1 p. p.

0

20

40

60

80

100

120

140

Hod

nota

trži

eb

a n

ákla

dov

v S

k.ha

-1 p

.p.

2002 2003 2004 2005 2006

Obdobie

Porovnanie tržieb a nákladov z cenných papierov za po ľnohospodársku prvovýrobu SR

Tržby z predajacenn. papierov avkladov

Predané cennépapiere apodiely

Zdroj: autor

Aj pri porovnávaní výnosových a nákladových položiek týkajúcich sa predaja cenných

papierov vidíme, že predané cenné papiere a podiely, ktoré sú nákladovou položkou počas

celého sledovaného obdobia prevyšovali tržby z predaja cenných papierov a vkladov, ktoré sú

56

položkou výnosovou. Podniky teda mali snahu predať svoje cenné papiere, častokrát aj pod

nominálnu hodnotu týchto cenných papierov.

Tabuľka 8 Finančné ukazovatele za poľnohospodársku prvovýrobu (pôda podľa katastra) Slovenská Republika v mil. Sk.ha -1 p. p.

Roky Ukazovateľ 2002 2003 2004 2005 2006

Majetok celkom 47 361 46 271 50 840 54 939 54 939 Pohľadávky za upísané vlastné imanie 23 11 120 85 45 Neobežný majetok 29 738 29 022 29 777 32 048 32 173 dlhodobý nehmotný majetok x 35 7 51 49 dlhodobý hmotný majetok x 27 671 28 509 30 774 31 027 dlhodobý finančný majetok 1 340 1 317 1 260 1 224 1 097 Obežný majetok 17 041 16 729 20 424 22 274 21 670 zásoby 10 550 9 922 11 471 11 693 11 099 pohľadávky 5 998 5 291 6 720 7 682 7 857 dlhodobé pohľadávky 256 229 306 378 280 krátkodobé pohľadávky 5 742 5 062 6 414 7 304 7 577 Finančné účty 1 493 1 516 2 233 2 899 2 714 Vlastné imanie 28 754 27 204 30 141 30 423 30 728 základné imanie 13 265 13 037 12 848 12 568 12 275 kapitálové fondy 12 404 12 067 13 374 13 846 13 938 fondy zo zisku 2 812 2 755 2 630 2 891 2 925 výsledok hospodárenia minulých rokov x 883 678 1 146 1 367 výsledok hospodárenia za účt .obdobie x -1 538 611 -27 223 Záväzky 16 231 16 967 18 542 21 463 20 247

rezervy 822 789 454 515 508 dlhodobé záväzky 3308 2989 3345 3754 3951 krátkodobé záväzky 7922 8962 9304 10147 9215

bankové úvery a výpomoci 4179 4227 5439 7146 6573 Zdroj: Informačné listy CD MP SR, VÚEPP, spracované autorom

Hlavnou zložkou majektu poľnohospodárskych podnikov je neobežný majetok, ktorý

tvorí až približne 60% z celkového majetku počas celého sledovaného obdobia. Z neobežného

majetku podniky disponujú hlavne dlhodobým hmotným majetkom a z tabuľky 8 vidíme, že

dlhodobý finančný majetok je len nepatrnou zložkou, aj keď o niečo väčšou ako nehmotný

majetok. Dlhodobý finančný majetok v roku 2006 bol 3,4 %-nou časťou neobežného majetku

a z celkovej čiastky majektu podnikov tvoril necelé 2%.

57

Finančné účty, ktoré nazývame aj krátkodobý finančný majetok majú v každom zo

sledovaných rokov vyššiu hodnotu ako dlhodobý finančný majetok. Podniky teda

uprednostňujú držbu pohotových disponibilných prostriedkov pred investovaním do

dlhodobých produktov kapitálového trhu. Finančné investovanie prostredníctvom produktov

kapitálového trhu je pre poľnohospodársku provovýrobu málo atraktívnym spôsobom

získavania dodatočných prostriedkov, resp. spôsobom financovania svojich investícií.

Ďalej sledujeme, že značnú časť kapitálu podniku tvoria vlastné zdroje krytia majetku,

ktoré sú základom pre úspešné fungovanie podniku ale aj pre jeho ďalší rozvoj. Vlastné

imanie tvoria približne rovnakou mierou základné imanie a kapitálové fondy. Z cudzích

zdrojov krytia prevládajú krátkodobé záväzky, ktorých hodnoty v poslednom období rástli a

podobnú tendenciu vývoja majú aj bankové úvery a výpomoci, čo dokazuje fakt, že podniky z

agrosektoru využívajú úverový trh na krytie svojich potrieb.

Pri ďalšom hodnotení miery využívania nástrojov kapitálového trhu v podnikoch

poľnohospodárskej prvovýroby za jednotlivé kraje budeme vychádzať z tabuliek uvedených v

prílohách č. 1 až 8. V týchto prílohách sú uvedené vybrané výnosové, nákladové ale aj

majetkové položky za Nitriansky (Príloha 1 a 5), Trenčiansky (Príloha 2 a 6), Žilinský

(Príloha 3 a 7) a Banskobystrický (Príloha 4 a 8) kraj.

Tabuľka 9 Vývoj tržieb za predané cenné papiere v Sk.ha-1 p.p. za jednotlivé kraje

Roky Index Kraj 2002 2003 2004 2005 2006 03/02 04/03 05/04 06/05

SR 32 64 54 102 122 200 84 189 120

Nitriansky 36 62 14 17 17 172 23 121 100

Trenčiansky 66 75 40 206 112 114 53 515 54

Žilinský 55 66 101 56 394 120 153 55 704

Banskobystrický 12 29 5 2 32 242 17 40 1600 Zdroj: Informačné listy CD MP SR, VÚEPP, spracované autorom

Tržby z predaja cenných papierov a vkladov mali za sledované obdobie rôzne

tendencie vývoja. Keď porovnávame údaje hraničných rokov sledovaného obdobia, čiže roky

2002 a 2006, došlo k nárastu tržieb vo všetkých prípadoch, s výnimkou Nitrianskeho kraja,

kde tržby v roku 2006 poklesli o 53% oproti roku 2002. Najvyššie hodnoty dosiahnuté za ha

p.p. boli v roku 2006 za Žilinský kraj a v roku 2005 za kraj Trenčiansky. Najvyšší

percentuálny nárast však dosiahol kraj Banskobystrický, keď v porovnaní rokov 2005 a 2006

došlo k medziročnému nárastu až o 1500%. Priemerne najvyššie tržby z cenných papierov a

58

vkladov na ha p.p. dosahuje kraj Žilinský, nasleduje kraj Trenčiansky. V priemere najnižšie

tržby na ha p.p. sú v kraji Nitrianskom.

Graf 4

Vývoj tržieb z cenných papierov v Sk.ha -1 p.p. za jednotlivé kraje

0

50

100

150

200

250

300

350

400

2002 2003 2004 2005 2006Obdobie

Hod

not

a tr

žieb

z

cenn

ých

pap

iero

v SR

Nitriansky

Trenčiansky

Žilinský

Banskobystrický

Zdroj: autor

Z grafu 4 sledujeme, že trend vývoja tržieb z cenných papierov a vkladov na ha p.p.

má za Slovenskú republiku ako celok mierne progresívny vývoj. V jednotlivých krajoch

dochádza medziročne tak k nárastom ako aj k poklesom a preto nemôžeme jednoznačne

definovať trend vývoja tržieb za jednotlivé kraje ako rastúci.

Tabuľka 10 Predané cenné papiere a podiely v Sk.ha-1 p.p. za jednotlivé kraje

Roky Index Kraj 2002 2003 2004 2005 2006 03/02 04/03 05/04 06/05

SR 38 98 54 117 141 258 55 217 121

Nitriansky 35 118 44 58 37 337 37 132 64

Trenčiansky 19 76 116 259 222 400 153 223 86

Žilinský 71 62 78 34 384 87 126 44 1129

Banskobystrický 42 62 5 24 45 148 8 480 188 Zdroj: Informačné listy CD MP SR, VÚEPP, spracované autorom

Nákladová položka predané cenné papiere a vklady mala podobný vývoj ako tržby z

predaja cenných papierov a vkladov, čo znamená, že ak došlo k medziročnému nárastu tržieb,

59

následne sa zvýšili aj náklady v položke predané cenné papiere a vklady na ha p.p. Ďalej z

dostupných údajov sledujeme, že okrem Žilinského kraja, v každom kraji prevyšujú náklady

na predaj cenných papierov tržby, z čoho nám vyplýva, že sa podniky poľnohospodárskej

prvovýroby snažili predať svoje cenné papiere aj pod ich nominálnu hodnotu.

Tabuľka 11 Percentuálny podiel vybraných výnosových položiek na celkových výnosoch

podnikov poľnohospodárskej prvovýroby v %

Roky Ukazovateľ 2002 2003 2004 2005 2006

V ý n o s y s p o l u 100 100 100 100 100 Nitriansky kraj Tržby za predaj tovaru 8,85 13,26 12,60 14,12 15,19 Výroba 78,89 71,57 71,42 69,70 65,73 Tržby z predaja cenn. papierov a vkladov 0,07 0,13 0,02 0,03 0,03 Trenčiansky kraj Tržby za predaj tovaru 5,04 4,37 3,80 4,02 5,55 Výroba 79,17 75,08 74,77 75,27 70,08 Tržby z predaja cenn. papierov a vkladov 0,14 0,16 0,09 0,43 0,24 Žilinský kraj Tržby za predaj tovaru 6,82 7,46 7,90 8,24 6,78 Výroba 68,22 65,78 60,56 57,88 54,13 Tržby z predaja cenn. papierov a vkladov 0,20 0,25 0,35 0,19 1,26 Banskobystrický kraj Tržby za predaj tovaru 4,52 9,51 5,35 5,50 4,62

Výroba 72,73 63,49 65,56 61,37 56,64 Tržby z predaja cenn. papierov a vkladov 0,04 0,11 0,02 0,01 0,11 Zdroj: autor

Ako vidno z tabuľky 11 podiel výnosovej položky výroba na celkových výnosoch má

za obdobie rokov 2002 až 2006 klesajúcu tendenciu, avšak napriek tomu je jej podiel stále

značný. Percentuálny podiel tržieb za predaj tovaru sa v Nitrianskom a Trenčianskom kraji

znížil, ale v Žilinskom a Banskobystrickom kraji sa zvýšil. Tržby z predaja cenných papierov

a vkladov predstavujú len nepatrnú časť z celkových výnosov podnikov poľnohospodárskej

prvovýroby, keď len v jednom prípade a to konkrétne v Žilinskom kraji za rok 2006 presahujú

1%-álny podiel.

Ďalším dôležitým ukazovateľom, ktorý je potrebné sledovať pri hodnotení využívania

nástrojov kapitálového trhu podnikmi poľnohospodárskej prvovýroby je hodnota

60

dosahovaného výsledku hospodárenia. Výška tohto ukazovateľa významne ovplyvňuje

využívanie nástrojov kapitálového trhu za účelom zhodnotenia dočasne voľných peňažných

prostriedkov.

Tabuľka 12 Vývoj výsledku hospodárenia v Sk.ha-1 p.p. za jednotlivé kraje

Roky Index Kraj 2002 2003 2004 2005 2006 06/02

SR 208 -1 411 880 233 497 239

Nitriansky 982 -1 788 2 322 740 632 64

Trenčiansky 95 -2 505 -777 -645 -535 -563

Žilinský 81 -858 60 -217 521 643

Banskobystrický 98 -1 916 369 -830 212 216 Zdroj: autor

Dosiahnutý výsledok hospodárenia pred zdanením v Sk.ha-1 p.p. bol za Slovenskú

republiku ako celok v priebehu sledovaného obdobia kladný až na rok 2003, ktorý bol kvôli

klimatickým a poveternostným podmienkam neúrodný a to malo dopad aj na tento

ukazovateľ, keď bola dosiahnutá strata. V tomto roku boli stratové aj všetky sledované kraje.

Nepriaznivý vývoj sledujeme v Trenčianskom kraji, kde je za posledné 4 roky dosiahnutá

záporná hodnota výsledku hospodárenia na ha p.p. Pozitívny trend vývoja dosahuje kraj

Nitriansky, kde aj napriek miernemu poklesu výsledku hospodárenia na ha p.p. za posledné

dva roky je hodnota výsledku hospodárenia najvyššia zo všetkých sledovaných krajov.

Graf 5

Vývoj výsledku hospodárenia za jednotlivé kraje

-2 600

-2 100

-1 600

-1 100

-600

-100

400

900

1 400

1 900

2 400

2002 2003 2004 2005 2006

Obdobie

Hod

nota

VH

v S

k.ha

-1 p

.p.

SR

Nitriansky

Trenčiansky

Žilinský

Banskobystrický

Zdroj: autor

61

Hodnoty výsledkov hospodárenia dosiahnutých v priebehu 5 rokov za jednotlivé kraje

budeme porovnávať s percentuálnym podielom DFM na celkovom majetku, pričom

predpokladáme, že so zvyšujúcim sa výsledkom hospodárenia bude rásť aj podiel DFM na

celkovom majetku.

Tabuľka 13 Porovnanie výsledku hospodárenia s percentuálnym podielom DFM na celkovom

majetku podniku

Roky Ukazovateľ 2002 2003 2004 2005 2006

Majetok spolu 100 100 100 100 100

Nitriansky kraj DHM (%) x 54,33 49,68 49,91 53,32

DFM (%) 2,97 3,46 2,04 1,73 1,73

Výsledok hospodárenia za účt. obdobie (Sk.ha-1 p.p.) 982 -1 788 2 322 740 632

Trenčiansky kraj DHM (%) x 61,63 59,26 58,31 56,20 DFM (%) 3,11 2,99 2,81 2,37 2,83

Výsledok hospodárenia za účt. obdobie (Sk.ha-1 p.p.) 95 -2 505 -777 -645 -535

Žilinský kraj DHM (%) x 69,20 65,75 63,54 64,30 DFM (%) 2,05 2,12 2,39 2,39 1,75

Výsledok hospodárenia za účt. obdobie (Sk.ha-1 p.p.) 81 -858 60 -217 521

Banskobystrický kraj DHM (%) x 60,66 56,47 60,43 59,77 DFM (%) 3,22 2,59 2,42 2,34 1,88

Výsledok hospodárenia za účt. obdobie (Sk.ha-1 p.p.) 98 -1 916 369 -830 212 Zdroj: Informačné listy CD MP SR, VÚEPP, spracované autorom

Z výpočtov nám vyplýva, že hodnoty percentuálnych podielov DHM na celkovom

majetku sú podstatne vyššie ako hodnoty DFM. Pokým podiel DHM na celkovom majetku sa

pohybuje od 50 do približne 65%, DFM sa podieľa na celkovom majetku len 1,5 až 3,5 %.

Podiel DFM na celkovom majetku má vo všetkých sledovaných krajoch prevažne klesajúcu

tendenciu.

Pri sledovaní vývoja výsledku hospodárenia s ohľadom na percentuálny podiel DFM

na celkovom majetku zisťujeme, že pri poklese VH dochádza prevažne k rastu podielu DFM

na celkovom majetku a naopak pri raste VH dochádza k poklesu podielu DFM na celkovom

62

majetku. Napríklad pri porovnávaní rokov 2002 a 2003, kedy sa podniky poľnohospodárskej

prvovýroby vo všetkých sledovaných krajoch ocitli v hlbokej strate kvôli klimatickým

vplyvom, došlo k rastu podielu DFM na celkovom majetku tak v Nitrianskom ako aj

v Žilinskom kraji a len k miernemu poklesu daného podielu v Trenčianskom

a Banskobystrickom kraji. Aj pri porovnávaní ďalších rokov sa nám potvrdzuje dané

vyjadrenie, kde v roku 2004 dosiahol Nitriansky kraj najvyšší VH za všetky sledované roky

a aj všetky kraje, ale podiel DFM na celkovom majetku klesol o 1,4%.

63

5. ZÁVER A NÁVRH NA VYUŽITIE VÝSLEDKOV

Ani po uplynutí štyroch rokov od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie

nemožno konštatovať, že slovenský finančný trh a tým pádom ani kapitálový trh sú rozvinuté.

Dôležitým procesom, ktorý naštartoval chod kapitálového trhu bola privatizácia. Táto mala za

úlohu prerozdeliť štátne vlastníctvo do súkromného sektora, čo sa uskutočnilo v pomerne

krátkom čase. Kapitálový trh sa počas svojho vývoja stretol s rôznymi problémami, od faktu,

že privatizácia nenaštartovala jeho chod, tak ako sa očakávalo, cez nedostatky v legislatíve

a inštitucionálnom rámci, až po kolaps z roku 2004, kedy bol kapitálový trh na niekoľko

týždňov úplne nefunkčný. Dôvodom tohto kolapsu bola nedostatočná pripravenosť presunu

kompetencií medzi Strediskom cenných papierov a Centrálnym depozitárom. Napriek týmto

problémom začal trh po pár týždňoch opäť fungovať.

Slovenský kapitálový trh má v súčasnosti vypracovaný štandardný legislatívny rámec,

ktorý je v súlade s legislatívou Európskej únie a taktiež je zabezpečené vhodné inštitucionálne

prostredie. Napriek tomu ho charakterizujú slová ako nedostatočná likvidita a výkonnosť.

Toto následne pôsobí aj na investorov, ktorí prostredníctvom primárneho kapitálového trhu

neinvestujú, pretože vedia, že na nelikvidnom trhu nebude možné obchodovať s investičnými

nástrojmi.

Burza cenných papierov Bratislava ako hlavná inštitúcia na trhu cenných papierov je

dlhopisovou burzou. Svedčí nám o tom fakt, že hodnoty trhovej kapitalizácie dlhopisov sú

niekoľko násobne vyššie ako je to pri trhovej kapitalizácii akcií a podielových listov. Mohlo

by sa teda zdať, že trh dlhopisov je funkčný a rozvinutý. Nie je to však pravda, pretože podiel

obchodov so štátnymi dlhopismi predstavuje skoro 99% z celkového objemu dlhopisových

obchodov. Súkromná sféra nevyhľadáva ani túto časť kapitálového trhu na získavanie

dodatočných výnosov z investovaných peňažných prostriedkov.

Agrosektor prestavuje rizikovú oblasť národného hospodárstva, v ktorej sa podniká za

nestabilných podmienok. Preto je potrebné, aby štát ovplyvňoval prostredie pre podnikanie

poľnohospodárov, čo v súčasnosti realizuje prostredníctvom Spoločnej agrárnej politiky

Európskej únie. Takmer všetky podniky poľnohospodárskej prvovýroby musia na

financovanie svojich potrieb používať aj cudzie zdroje, pretože vlastnými zdrojmi nie sú

schopné pokryť všetky potreby. Hlavne pre podniky poľnohospodárskej prvovýroby je

charakteristický permanentný nedostatok pohotových peňažných prostriedkov, preto

64

kapitálový trh so svojimi dlhodobými investičnými produktmi a nedostatočnou likviditou pre

nich nepredstavuje vhodnú alternatívnu formu investovania.

V súčasnosti existuje viac dôvodov, prečo možnosť investovať prostredníctvom

kapitálového trhu poľnohospodárske podniky nevyužívajú, resp. ju využívajú len vo veľmi

malej miere. Jedným z týchto dôvodov je skutočnosť, že ako alternatíva za účasť na trhu

cenných papierov je im za výhodných podmienok poskytnutá účasť na úverovom trhu. Banky

sú inštitúcie, ktoré v slovenských podmienkach plnia funkcie kapitálového trhu a poskytujú

podnikom možnosti na krytie svojich investícií vo forme úverov.

V práci sme sa zaoberali podnikmi poľnohospodárskej prvovýroby, práve preto pri

výpočte významnosti tržieb z cenných papierov sme dospeli k záveru, že najvýznamnejšou

výnosovou položkou sledovaných podnikov za Slovenskú republiku ako celok ale aj za

vybrané kraje sú výnosy z výroby, ktoré tvoria podstatnú časť z celkových výnosov podnikov

a tržby z predaja cenných papierov predstavujú jednu z najmenej významných položiek

výnosov. Podiel tržieb z predaja cenných papierov na celkových výnosoch je v porovnaní s

výnosmi z výroby nepatrný.

Porovnaním výnosovej položky tržby z predaja cenných papierov a vkladov a

nákladovej položky predané cenné papiere a podiely sme zistili, že náklady z obchodovania s

cennými papiermi prevyšovali tržby z predaja cenných papierov a vkladov, z čoho nám

vyplýva, že podniky predávali cenné papiere pod ich nominálnu hodnotu.

Vývoj tržieb z predaja cenných papierov mal za Slovenskú republiku ako celok mierne

progresívny trend, avšak pri sledovaní tejto položky za jednotlivé kraje sa nám daný trend

nepotvrdil. Pri bázickom porovnaní došlo k nárastu danej položky vo všetkých krajoch okrem

Nitrianskeho, avšak pri reťazovom porovnaní sledujeme značné výkyvy. Výrazný predaj

zaznamenal Žilinský kraj v roku 2006, čo bolo pravdepodobne spôsobené tým, že podniky v

danom kraji chceli predajom cenných papierov zlepšiť finančnú situáciu spôsobenú stratou z

predchádzajúceho roka.

Z vybraných finančných ukazovateľov za poľnohospodársku prvovýrobu Slovenskej

republiky sledujeme, že napriek zvyšujúcej sa hodnote neobežného aj obežného majetku a

tým pádom aj celkového majetku došlo k poklesu dlhodobého finančného majetku, avšak až k

približne 50% nárastu hodnoty finančných účtov, ktoré predstavujú krátkodobý finančný

majetok vo forme bankových účtov a termínovaných vkladov. Pri zdrojoch krytia podnikov

sledujeme nárast položky bankové úvery a výpomoci, čo nám dokazuje, že podniky

poľnohospodárskej prvovýroby stále viac využívajú túto formu cudzích zdrojov na krytie

svojich potrieb.

65

Vyhodnotenie hypotéz:

V hypotéze 1 sme tvrdili, že dlhodobý finančný majetok netvorí významnú zložku

z celkového majetku podnikov poľnohospodárskej prvovýroby v porovnaní s dlhodobým

hmotným majetkom. Táto hypotéza sa potvrdila, čo deklaruje tabuľka 13, v ktorej sú uvedené

jednotlivé percentuálne podiely dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého finančného

majetku na celkovom majetku podnikov.

Hypotéza 2 znela nasledovne, podniky poľnohospodárskej prvovýroby dosahujú

z obchodovania s cennými papiermi zisk, čo znamená, že tržby z predaja cenných papierov

prevyšujú náklady na predaj cenných papierov. Hypotéza 2 sa nepotvrdila, pretože podniky

predávajú cenné papiere pod ich nominálnu cenu, čoho dôkazom sú vyššie náklady z predaja

cenných papierov ako sú tržby z obchodovania s cennými papiermi, čiže zisk z predaja

nedosahujú.

Hypotézou 3 sme chceli dokázať, že s dosahovaním vyššieho výsledku hospodárenia

vyčísleného na ha p.p. sa zvyšuje aj podiel dlhodobého finančného majetku na celkovom

majetku podnikov poľnohospodárskej prvovýroby. Táto hypotéza sa taktiež nepotvrdila,

pretože s dosahovaním vyššieho výsledku hospodárenia sa podiel dlhodobého finančného

majetku na celkovom majetku znižoval a naopak.

66

6. POUŽITÁ LITERATÚRA

1. ALEXY, J. 2005. Finančná a ekonomická analýza. Bratislava: IRIS, 121 s. ISBN 80-89018-90-4

2. ÁRENDÁŠ, M. et al. 1997. Základy ekonómie. Nitra: SPU, 393 s. ISBN 80-967842-

7-7

3. BALKO, L. 2004. Zahraničné investície – šláger súčasnosti. Bratislava: EPOS, 303 s. ISBN 80-8057-615-7

4. BELICA, M. 2002. Podnikové financie. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 171 s. ISBN 80-8069-006-5

5. BEŇOVÁ, E. et al. 2005. Financia a mena. Bratislava: IURA EDITION, 373 s. ISBN

80-8078-031-5

6. BIELIK, P. et al. 2002. Ekonomika podnikov. Nitra: SPU, 184 s. ISBN 80-8069-069-3

7. BIELIK, P. et al. 2001. Podnikovo hospodárska teória agrokomplexu. Nitra: SPU, 270 s. ISBN 80-7137-861-5

8. BIELIK, P. – ROHÁČIKOVÁ, O. et al. 2003. Trh cenných papierov a jeho vplyv na výkonnosť a konkurencieschopnosť agropotravinárskych podniko. Nitra: SPU, 145 s. ISBN 80-8069-293-9

9. DUFALA, V. et al. 2006. Financie a mena. Banská Bystrica: UMB Občianske združenie Ekonómia, 175 s. ISBN 80-8083-275-7

10. GRÚŇ, L. 2001. Bankovníctvo a poisťovníctvo. Bratislava: EUROUNION, 161 s. ISBN 80-88984-25-4

11. HRVOĽOVÁ, B. 2001. Analýza finančných trhov. Bratislava: SPRINT vfra, 373 s.

ISBN 80-88848-86-5

12. CHOVANCOVÁ, B. 2002. Finančný trh – Nástroje, transakcie, inštitúcie. Bratislava: EUROUNION, 584 s. ISBN 80-88984-31-9

13. CHOVANCOVÁ, B. 1997. Dlhopisy kapitálového trhu. Bratislava: EKONÓM, 107 s.

ISBN 80-225-0834-9

14. JÍLEK, J. 1997. Finanční trhy. Praha: GRADA Publishing, 527 s. ISBN 80-7169-453-3

15. KOHOUT, P. 2000. Investiční strategie pro třetí tisíciletí. Praha: GRADA Publishing,

202 s. ISBN 80-7169-942-X

67

16. KOŠČO, T. et al. 2006. Podnikové financie. Nitra: SPU, 193 s. ISBN 80-8069-725-6

17. KRETTER, A. et al. 2004. Marketing. Nitra: SPU, 288 s. ISBN 80-8069-390-0

18. KUDZBEL, M. 1999. Cenné papiere a finančný trh. Bratislava: MIKA-Consult, 144 s. ISBN 80-967295-7-8

19. MAJERNÍK, M. 2006. Kapitálový trh ako faktor rozvoja poľnohospodárskych

podnikov. In: Zborník z XI. ročníka medzinárodného vedeckého seminára Aktuálne problémy riešené v agrokomplexe [CD-ROM]. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, s. 449 – 455, ISBN 80-8069-799-X

20. MIŠTEK, I. 2004. Výnosová krivka ako indikátor ekonomickej aktivity a inflácie. In:

Hospodárske noviny. Príloha HN – Finančný trh. 15.03.2004, č. 51, s. 28.

21. PAVLÁT, V. 2003. Burzy cenných papírů. Praha: Vysoká škola finanční a správní, o.p.s., 126 s. ISBN 80-76257-21-7

22. POSPÍŠILOVÁ, A. – POSPÍŠIL, M. 2006. Cenné papíry a podnikání na kapitálovém

trhu. Praha: Vysoká škola aplikovaného práva, 214 s. ISBN 80-86775-07-0

23. PROKOPEC, M. 2004. Zapadla posledná tehlička, Pohľad na dlhopisové trhy za posledný rok. In: Investor, roč. 5, 2004, č. 7.

24. REJNUŠ, O. 2000. Finanční trhy. Brno: MzaLU, 167 s. ISBN 80-7157-448-1

25. RUČINSKÝ, R. 2002. ABC o financiách. Košice: ORIENS, 243 s. ISBN 80-88828-26-0

26. SAMUELSON, P. – NORDHAUS, W. 2000. Ekonómia. Bratislava: ELITA, 820 s.

ISBN 80-8044-059-X

27. SERENČÉŠ, P. 2007. Financie a mena. Nitra: SPU, 181 s. ISBN 978-80-8069-958-1

28. SERENČÉŠ, P.2004. Financovanie poľnohospodárstva v trhovom hospodárstve EÚ. In: Zborník vedeckých prác – Medzinárodné vedecké dni 2004. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2004, ISBN 80-8069-356-0.

29. SZOVICS, P. et al. 2006. Medzinárodné investície. Nitra: SPU, 159 s, ISBN 80-8069-

685-3

30. ŠENKÝŘOVÁ, B. et al. 1998. Bankovnictví II. Praha: GRADA Publishing, 300 s. ISBN 80-7169-663-3

31. TEPPER, T. – KÁPL, M. 1994. Peníze a vy. 2. vyd. Praha: PROSPEKTRUM, 352 s.

ISBN 80-85431-96-3.

32. TORMA, Š. – SIPKO, J. 1998. Finančné a burzové operácie. Bratislava: EKONÓM, 230 s. ISBN 80-225-1047-5

68

33. VLACHYNSKÝ, K. et al. 2002. Podnikové financie. Bratislava: SÚVAHA, 508 s. ISBN 80-88727-48-0

34. VLACHYNSKÝ, K. et al. 1995. Podnikanie na kapitálovom trhu. Bratislava: FITR,

143 s.

35. Zákon č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov

36. Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

37. Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov

38. Zákon č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení

niektorých zákonov

39. <http://www.bcpb.sk/Content/SK/Burza/Zakladne_info.htm [cit. 6.3.2008]>

40. <http://server01.kbb.sk/sk/kategoria/index/historia_burzy/ [cit. 6.3.2008]>

41. <http://www.rms.sk/rms/texty/onas.asp [cit. 6.3.2008]>

69

7. PRÍLOHY

70

Príloha 1 Výnosy a náklady za poľnohospodársku prvovýrobu za Nitriansky kraj (pôda podľa katastra) v Sk.ha-1 p.p.

Roky Ukazovateľ 2002 2003 2004 2005 2006

Index 06/02

V ý n o s y s p o l u 51 127 49 536 56 659 58 563 56 469 110,45 Tržby za predaj tovaru 4 527 6 569 7 137 8 270 8 578 189,49 Výroba 40 336 35 455 40 466 40 821 37 118 92,02 Tržby z predaja dlhodob. majet. a materiálu 1 609 1 881 1 547 1 856 2 140 133,00

Tržby z predaja cenn. papierov a vkladov 36 62 14 17 17 47,22

Výnosy z finančného majetku 10 12 14 23 58 580,00

Výnosové úroky 103 83 61 64 68 66,02

Mimoriadne výnosy 412 329 239 94 84 20,39 N á k l a d y s p o l u 50 145 51 324 54 336 57 823 55 836 111,35 Náklady na obstaranie tovaru 3 855 5 671 6 125 7 181 7 521 195,10 Výrobná spotreba 28 398 27 268 29 747 31 040 28 503 100,37 Osobné náklady 9 307 8 773 8 875 9 483 9 362 100,59 Dane a poplatky 749 776 780 884 934 124,70 Odpisy dlhodob. hmot. a nehmot. majetku 3 899 4 262 4 282 4 546 4 801 123,13 Predané cenné papiere a podiely 35 118 44 58 37 105,71 Nákladové úroky 643 658 575 641 711 110,58 Mimoriadne náklady 150 196 133 65 125 83,33

Hospodársky výsledok pred zdanením 982 -1 788 2 322 740 632 64,36 Zdroj: Informačné listy CD MP SR, VÚEPP, spracované autorom

71

Príloha 2 Výnosy a náklady za poľnohospodársku prvovýrobu za Trenčiansky kraj (pôda podľa katastra) v Sk.ha-1 p. p.

Roky Ukazovateľ 2002 2003 2004 2005 2006

Index 06/02

V ý n o s y s p o l u 48 132 45 916 43 550 47 396 45 955 95,48 Tržby za predaj tovaru 2 425 2 006 1 657 1 907 2 549 105,11 Výroba 38 108 34 474 32 561 35 675 32 205 84,51 Tržby z predaja dlhodob. majet. a materiálu 1 924 2 586 2 245 2 081 2 483 129,05 Tržby z predaja cenn. papierov a vkladov 66 75 40 206 112 169,70 Výnosy z finančného majetku x 10 11 13 34 x Výnosové úroky 140 75 50 24 47 33,57 Kurzové zisky x x 10 13 15 x Mimoriadne výnosy 277 459 165 179 59 21,30 N á k l a d y s p o l u 48 037 48 421 44 327 48 041 46 490 96,78 Náklady na obstaranie tovaru 2 208 1 791 1 458 1 799 2 306 104,44 Výrobná spotreba 26 827 26 131 23 982 26 348 24 641 91,85 Osobné náklady 10 385 9 628 9 294 9 603 9 690 93,31 Dane a poplatky 504 504 482 545 564 111,90 Odpisy dlhodob. hmot. a nehmot. majetku 4 564 5 369 4 881 5 366 4 989 109,31 Predané cenné papiere a podiely 19 76 116 259 222 1168,42 Nákladové úroky 442 428 323 424 423 95,70 Kurzové straty x x 14 22 23 x Mimoriadne náklady 116 138 157 73 32 27,59 Hospodársky výsledok pred zdanením 95 -2 505 -777 -645 -535 -563,16

Zdroj: Informačné listy CD MP SR, VÚEPP, spracované autorom

72

Príloha 3 Výnosy a náklady za poľnohospodársku prvovýrobu za Žilinský kraj (pôda podľa katastra) v Sk.ha-1 p. p.

Roky Ukazovateľ 2002 2003 2004 2005 2006

Index 06/02

V ý n o s y s p o l u 27 680 25 937 29 255 29 773 31 234 112,84 Tržby za predaj tovaru 1 889 1 936 2 312 2 453 2 117 112,07 Výroba 18 882 17 062 17 718 17 232 16 906 89,54 Tržby z predaja dlhodob. majet. a materiálu 1 608 1 305 1 822 1 295 1 505 93,59 Tržby z predaja cenn. papierov a vkladov 55 66 101 56 394 716,36 Výnosy z finančného majetku x 8 7 1 2 x Výnosové úroky 32 21 7 16 24 75,00 Kurzové zisky x x 27 18 61 x Mimoriadne výnosy 250 202 258 123 28 11,20 N á k l a d y s p o l u 27 599 26 796 29 196 29 990 30 714 111,29 Náklady na obstaranie tovaru 1 645 1 680 1 755 2 084 1 793 109,00 Výrobná spotreba 14 710 13 846 14 316 14 540 14 585 99,15 Osobné náklady 6 207 5 878 6 308 6 236 6 504 104,78 Dane a poplatky 217 234 269 290 292 134,56 Odpisy dlhodob. hmot. a nehmot. majetku 2 411 2 927 3 375 3 512 3 652 151,47 Predané cenné papiere a podiely 71 62 78 34 384 540,85 Nákladové úroky 176 177 208 243 314 178,41 Kurzové straty x x 14 25 44 x Mimoriadne náklady 40 33 63 27 16 40,00

Hospodársky výsledok pred zdanením 81 -858 60 -217 521 643,21 Zdroj: Informačné listy CD MP SR, VÚEPP, spracované autorom

73

Príloha 4 Výnosy a náklady za poľnohospodársku prvovýrobu za Banskobystrický kraj (pôda podľa katastra) v Sk.ha-1 p. p.

Roky Ukazovateľ 2002 2003 2004 2005 2006

Index 06/02

V ý n o s y s p o l u 26 829 26 957 29 183 27 069 28 732 107,09 Tržby za predaj tovaru 1 212 2 563 1 562 1 488 1 327 109,49 Výroba 19 512 17 114 19 131 16 612 16 275 83,41 Tržby z predaja dlhodob. majet. a materiálu 1 399 1 547 1 674 1 527 1 815 129,74 Tržby z predaja cenn. papierov a vkladov 12 29 5 2 32 266,67 Výnosy z finančného majetku x 4 72 0 0 x Výnosové úroky 21 14 23 39 9 42,86 Kurzové zisky x x 31 49 74 x Mimoriadne výnosy 149 224 398 182 451 302,68 N á k l a d y s p o l u 26 731 28 873 28 814 27 899 28 520 106,69 Náklady na obstaranie tovaru 1 021 2 332 1 321 1 224 1 087 106,46 Výrobná spotreba 14 903 14 692 15 643 14 741 14 783 99,19 Osobné náklady 5 645 4 961 5 171 5 137 5 072 89,85 Dane a poplatky 288 291 338 355 377 130,90 Odpisy dlhodob. hmot. a nehmot. majetku 2 236 2 572 2 901 2 992 3 118 139,45 Predané cenné papiere a podiely 42 62 5 24 45 107,14 Nákladové úroky 378 410 459 530 645 170,63 Kurzové straty x x 30 26 37 x Mimoriadne náklady 100 236 139 269 289 289,00

Hospodársky výsledok pred zdanením 98 -1 916 369 -830 212 216,33 Zdroj: Informačné listy CD MP SR, VÚEPP, spracované autorom

74

Príloha 5 Finančné ukazovatele za poľnohospodársku prvovýrobu (pôda podľa katastra) Nitriansky kraj v Sk.ha-1 p. p.

Roky Ukazovateľ 2002 2003 2004 2005 2006

Majetok celkom 61 045 57 940 63 992 68 612 65 014 Pohľadávky za upísané vlastné imanie 10 16 6 335 5 Neobežný majetok 34 835 33 410 33 016 35 405 35 690 dlhodobý nehmotný majetok x -74 -84 -23 -96 dlhodobý hmotný majetok x 31 477 31 794 34 241 34 663 dlhodobý finančný majetok 1 812 2 006 1 306 1 187 1 124 Obežný majetok 25 279 23 782 30 236 32 194 28 891 zásoby 15 007 13 776 16 165 16 457 14 797 pohľadávky 7 921 7 576 11 531 12 449 10 683 dlhodobé pohľadávky 279 295 287 526 453 krátkodobé pohľadávky 7 642 7 281 11 245 11 923 10 230 Finančné účty 2 352 2 429 2 539 3 289 3 411 Vlastné imanie 37 190 34 860 35 991 37 026 37 276 základné imanie 17 375 15 637 14 184 14 427 14 557 kapitálové fondy 14 505 14 861 14 631 15 562 15 658 fondy zo zisku 4 297 4 624 4 511 4 678 4 886 výsledok hospodárenia minulých rokov x 1 727 753 1 914 1 849 výsledok hospodárenia za účtovné obdobie x -1 990 1 912 444 326 Záväzky 20 859 20 515 25 238 27 983 23 751 rezervy x 1 034 773 718 614 dlhodobé záväzky 3 445 3 225 4 291 4 788 4 771 krátkodobé záväzky 9 725 10 284 12 901 13 869 11 362

bankové úvery a výpomoci 6 535 5 972 7 273 8 607 7 005 Zdroj: Informačné listy CD MP SR, VÚEPP, spracované autorom

75

Príloha 6 Finančné ukazovatele za poľnohospodársku prvovýrobu (pôda podľa katastra) Trenčiansky kraj v Sk.ha-1 p. p.

Roky Ukazovateľ 2002 2003 2004 2005 2006

Majetok celkom 66 208 62 288 61 603 63 658 62 037 Pohľadávky za upísané vlastné imanie 8 12 4 74 76 Neobežný majetok 42 483 40 272 38 268 38 639 36 634 dlhodobý nehmotný majetok x 26 19 12 15 dlhodobý hmotný majetok x 38 385 36 507 37 116 34 862 dlhodobý finančný majetok 2 059 1 860 1 733 1 511 1 757 Obežný majetok 23 168 21 036 22 813 24 568 24 875 zásoby 13 238 12 461 13 039 13 407 13 256 pohľadávky 7 221 6 325 6 984 7 877 8 655 dlhodobé pohľadávky 643 455 417 159 229 krátkodobé pohľadávky 6 578 5 870 6 567 7 718 8 426 Finančné účty 2 710 2 250 2 791 3 284 2 964 Vlastné imanie 42 102 39 080 41 293 38 494 38 229 základné imanie 14 998 15 478 15 373 14 242 13 710 kapitálové fondy 21 299 20 986 24 319 21 928 23 490 fondy zo zisku 5 249 4 816 2 948 2 892 2 982 výsledok hospodárenia minulých rokov x 449 -415 326 -1 225 výsledok hospodárenia za účtovné obdobie x -2 649 -932 -894 -728 Záväzky 20 690 20 455 17 986 21 419 20 239 rezervy x 1 563 633 711 728 dlhodobé záväzky 4 786 4 660 3 284 3 621 3 106 krátkodobé záväzky 9 143 9 424 8 288 10 396 10 610

bankové úvery a výpomoci x 4 808 5 781 6 692 5 794 Zdroj: Informačné listy CD MP SR, VÚEPP, spracované autorom

76

Príloha 7 Finančné ukazovatele za poľnohospodársku prvovýrobu (pôda podľa katastra) Žilinský kraj v Sk.ha-1 p. p.

Roky Ukazovateľ 2002 2003 2004 2005 2006

Majetok celkom 39 154 38 186 44 674 45 284 44 969 Pohľadávky za upísané vlastné imanie 48 -46 35 22 112 Neobežný majetok 27 820 27 244 30 457 29 875 29 721 dlhodobý nehmotný majetok x 12 16 19 17 dlhodobý hmotný majetok x 26 424 29 373 28 772 28 917 dlhodobý finančný majetok 804 808 1 068 1 084 787 Obežný majetok 10 859 10 700 13 742 15 078 14 890 zásoby 7 114 6 582 7 726 7 460 7 161 pohľadávky 2 963 3 379 3 979 4 917 5 056 dlhodobé pohľadávky 127 114 233 83 54 krátkodobé pohľadávky 2 836 3 264 3 746 4 833 5 002 Finančné účty 781 740 2 037 2 702 2 673 Vlastné imanie 24 706 24 426 30 111 30 026 30 569 základné imanie 10 921 11 104 11 798 10 492 10 586 kapitálové fondy 11 144 11 175 15 237 15 956 16 769 fondy zo zisku 2 627 2 591 2 753 3 099 2 643 výsledok hospodárenia minulých rokov x 460 449 813 271 výsledok hospodárenia za účtovné obdobie x -904 -126 -334 328 Záväzky 12 118 11 622 12 371 12 893 11 987 rezervy x 645 278 367 353 dlhodobé záväzky 3 980 3 084 3 742 2 978 2 905 krátkodobé záväzky 5 386 5 862 5 702 5 547 5 447

bankové úvery a výpomoci 2 122 2 031 2 648 4 001 3 283 Zdroj: Informačné listy CD MP SR, VÚEPP, spracované autorom

77

Príloha 8 Finančné ukazovatele za poľnohospodársku prvovýrobu (pôda podľa katastra) Banskobystrický kraj v Sk.ha-1 p. p.

Roky Ukazovateľ 2002 2003 2004 2005 2006

Majetok celkom 35 487 33 780 37 510 38 972 39 415 Pohľadávky za upísané vlastné imanie 3 4 738 38 1 Neobežný majetok 23 046 21 555 22 115 24 442 24 318 dlhodobý nehmotný majetok x 187 25 -21 20 dlhodobý hmotný majetok x 20 491 21 181 23 552 23 557 dlhodobý finančný majetok 1 144 876 909 911 741 Obežný majetok 12 074 11 838 14 292 14 056 14 643 zásoby 8 195 7 125 8 877 8 190 7 756 pohľadávky 3 124 4 077 3 683 4 041 5 198 dlhodobé pohľadávky 176 162 125 154 122 krátkodobé pohľadávky 2 948 3 915 3 559 3 887 5 077 Finančné účty 755 636 1 732 1 826 1 688 Vlastné imanie 18 597 15 773 18 921 17 388 17 145 základné imanie 10 146 10 245 10 823 10 318 8 333 kapitálové fondy 7 612 6 521 7 708 8 600 8 116 fondy zo zisku 814 745 569 598 634 výsledok hospodárenia minulých rokov x 232 -389 -1 174 8 výsledok hospodárenia za účtovné obdobie x -1 971 210 -955 53 Záväzky 14 821 16 418 17 230 19 309 19 712 rezervy x 340 170 388 414 dlhodobé záväzky 3 133 2 624 2 656 3 019 3 419 krátkodobé záväzky 7 042 8 508 8 027 7 946 7 562

bankové úvery a výpomoci 4 258 4 946 6 377 7 955 8 317 Zdroj: Informačné listy CD MP SR, VÚEPP, spracované autorom