diplomovÁ prÁca - smediplomovka.sme.sk/zdroj/3335.pdf · eib európska investičná banka ek...
TRANSCRIPT
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA
DIPLOMOVÁ PRÁCA 2008 Bc. Martin Gallik
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD.
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA
Dekan: prof. Ing. Dušan Húska, PhD.
NÁRODNÝ STRATEGICKÝ REFERENČNÝ RÁMEC SR 2007 – 2013
A NADVÄZUJÚCE DOKUMENTY K NEMU
V KONTEXTE REGIONÁLNEHO ROZVOJA
Diplomová práca
Katedra environmentálneho manažmentu Vedúci katedry: Ing. Monika Daňová, PhD. Vedúci práce: Ing. Monika Daňová, PhD.
Bc. Martin Gallik
Košice 2008
ABSTRACT
Gallik, Martin: National Strategic Reference Framework SR 2007 – 2013 and the Documents
Connected with It in the Context of Regional Development. (Master Thesis) / Martin Gallik –
Slovak University of Agriculture in Nitra. Faculty of European Studies and Regional
Development. – Department of Regional Development. – Supervisor: Ing. Monika Daňová,
PhD.
The master thesis provides a detailed summary of the documents related to National
Strategic Reference Framework of the Slovak Republic for the years 2007 – 2013 as the
primary document when defending the development priorities of Slovakia during the coming
sever-year-long planning period of EU.
It describes the connection of National Strategic Reference Framework SR with the
primary documents of European Parliament and European Committee and on which the
realization of regional policy in the particular member countries of European Union depends.
It also describes the system changes of the attitude of European regional policy toward the
member countries in the comparison with the previous planning period 2000 – 2006.
It briefly assesses the procedure of the production of the strategic framework from the
position of Slovakia as a member country of EU and the process of consultations and
defending on the ground of European Committee.
In its content part, this master thesis is mainly aimed at a quite detailed description of
the content part of National Strategic Reference Framework, its analyses, visions, strategic
objectives, operating programs and precautions connected with the integrity of Slovakia in the
particular conditions of European Union. At the same time, it provides the summary of other
documents of a perceptive, strategic and executive character.
It is mainly concerned of particular operating programs. There are eleven programs
together and ten of them have a direct influence on the implementation of regional policy in
the economic and social conditions of the regions of Slovakia. The operating program of
Technical Help represents an independent realization manual of politically and
organizationally responsible bodies of the state administration. Its basis has no direct
economic and development influence on the particular regions of Slovakia.
With regard to the fact that National Strategic Reference Framework SR does not
describe a complex attitude toward all possibilities of the implementation of financial aid of
EU for the closest seven-year-old planning period, the content of this thesis is aimed at the
documents which are indirectly connected with the strategic framework and do not have any
correlation with it. However, on the ground of European Committee they have been defended
by the Slovak Republic as programs connected with the development priorities of Slovakia
and their realization is provided by other tools of the financial and implementation
mechanism of EU.
The topic of this master thesis examines a very wide sphere of connected documents
and themes which are not possible to be analyzed detailedly within the basic extent of this
theses.
Due to this, in the end I focus on expressing my own opinion on the functionality of
the whole governance system of NSRF SR and its particular operating programs and
coordination with other forms of help of EU. At the same time I set up my own conclusions
and recommendations for this area of study. They are based on opinions of some experts in
this area I have gained when having discussions with them.
With regard to the fact that it was necessary to study a lot of different sources to put
this thesis together, it has basically an integral character. It provides a self-contained summary
of connected documents, support programs and other possibilities of the implementation of
regional policy of EU under the conditions of Slovakia. At the same time, it is a basis for
another potential extensive investigation in this area.
Kľúčové slová – Key words:
Cezhraničná spolupráca – Cross border cooperation
Európska únia – European Union
Európska komisia – European Committee
Európsky parlament – European Parliament
Iniciatíva Spoločenstva – Community Initiative
Národný strategický referenčný rámec – National Strategic Reference Framework
Operačné programy – Operational Programs
Regionálna politika – Regional policy
ČESTNÉ VYHLÁSENIE
Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval samostatne, a že som uviedol
všetku použitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce.
Nitra, apríl 2008 ..................................................... podpis autora diplomovej práce
POĎAKOVANIE Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Monike Daňovej, PhD., za pomoc,
odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej práce.
Nitra, apríl 2008 ..................................................... podpis autora diplomovej práce
OBSAH
ÚVOD ..................................................................................................................... 13
2 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY ......... 16
2.1 História regionálnej politiky EÚ .................................................................... 16
2.2 Regionálna politika EÚ ................................................................................... 18
2.3 Štrukturálne fondy ako nástroj regionálnej politiky EÚ ............................ 19
2.3.1 Predvstupová pomoc EÚ kandidátskym krajinám ......................................... 19
2.3.2 Štrukturálne fondy EÚ ................................................................................... 21
2.3.3 Kohézny fond ................................................................................................. 22
2.3.4 Ciele štrukturálnej politiky obsiahnuté v opatreniach ŠF .............................. 23
2.4 Národný rozvojový plán ................................................................................. 23
2.4.1 Národný rozvojový plán a jeho delenie ......................................................... 24
2.5 Zmeny v štrukturálnej a kohéznej politike EÚ na roky 2007 – 2013 ........ 26
2.5.1 Obsahové zmeny ........................................................................................... 27
2.5.2 Iniciatívy spoločenstva .................................................................................. 28
2.5.3 Zmeny v programovaní ................................................................................. 28
2.6 Prechod SR od NRP 2004 – 2006 k NSRR SR 2007 – 2013 ....................... 28
2.7 Národný strategický referenčný rámec SR na roky 2007 – 2013 .............. 33
2.8 Perspektívy regionálnej a kohéznej politiky EÚ pre roky 2014 – 2020 .... 35
3 CIELE PRÁCE ................................................................................................. 36
4 METODIKA PRÁCE ....................................................................................... 37
4.1 Charakteristika objektu skúmania .............................................................. 37
4.2 Pracovný postup ............................................................................................. 37
4.3 Spôsob získavania údajov a ich zdroje ......................................................... 38
4.4 Použité metódy vyhodnotenia a interpretácie výsledkov ............................ 38
5 VÝSLEDKY PRÁCE ........................................................................................ 39
5.1 Sústava dokumentov a usmernení k NSRR SK ........................................... 39
5.2 Nariadenia EK ................................................................................................. 40
5.2.1 Nariadenie EK č. 1080/2006 o ERDF ............................................................ 41
5.2.2 Nariadenie EK č. 1081/2006 o ESF ............................................................... 41
5.2.3 Nariadenie EK č. 1082/2006 o EZÚS ............................................................ 41
5.2.4 Nariadenie EK č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné
ustanovenia o ERDF, ESF a KF .............................................................................. 42
5.2.5 Nariadenie EK č. 1084/2006, ktorým sa zriaďuje KF .................................... 42
5.2.6 Nariadenie EK č. 1828/2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá
nariadenia rady (ES) č. 1083/2006 ........................................................................... 43
5.3 Charakteristika NSRR SR 2007 – 2013 ......................................................... 43
5.3.1 Partnerstvo pre národný rámec ........................................................................ 45
5.3.2 Inovačné a kohézne póly rastu ........................................................................ 47
5.3.3 Analytická časť NSRR .................................................................................... 49
5.3.4 Vízia NSRR SR v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja ..................... 50
5.3.5 Stratégia NSRR 2007 – 2013 .......................................................................... 51
5.3.6 Súvis NSRR SR s ostatnými stratégiami ........................................................ 53
5.3.7 Priority a ciele NSRR ..................................................................................... 54
5.4. Operačné programy NSRR SR ..................................................................... 55
5.4.1 Charakteristika jednotlivých operačných programov ..................................... 56
5.4.2 Riadiace dokumenty NSRR ............................................................................ 61
5.5 Súlad NSRR s politikami, dokumentmi a cieľmi ES .................................... 61
5.5.1 Cieľ Európska územná spolupráca .................................................................. 62
5.5.2 Cieľ Konvergencia .......................................................................................... 62
5.5.3 Cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť ............................... 63
5.6 Ďalšie finančné nástroje a rozvojové programy Európskeho spoločenstva ....... 63
5.6.1 Programy pôdohospodárstva a rybného hospodárstva .................................... 63
5.6.2 Programy cezhraničnej spolupráce .................................................................. 64
5.6.3 Bilaterálne programy ....................................................................................... 65
5.6.4 Iniciatívy regionálneho charakteru .................................................................. 66
5.6.5 Výskumné programy ....................................................................................... 67
5.6.6 Programy inovácie a energetiky ...................................................................... 68
5.6.7 Programy vzdelávania a kultúry ...................................................................... 68
5.6.8 Programy zdravia ............................................................................................. 70
5.6.9 Programy sociálnej politiky ............................................................................. 71
5.6.10 Programy zamerané na katastrofy .................................................................. 72
5.6.11 Programy životného prostredia ....................................................................... 72
6 ZÁVER .................................................................................................................. 74
7 POUŽITÁ LITERATÚRA .................................................................................. 80
8 PRÍLOHY ............................................................................................................. 85
Použité označenie
BSK Bratislavský samosprávny kraj
CKO Centrálny koordinačný orgán
CSF Community Support Framework - Rámec podpory spoločenstva
EAFRD European Agricultural Fund for Rural Development - Európsky
poľnohospodársky fond pre podporu rozvoja vidieka
ECB European Central Bank - Európska centrálna banka
EFF European Fisheries Fund - Európsky fond pre rybné hospodárstvo
EIB Európska investičná banka
EK Európska komisia
EP Európsky parlament
EÚ Európska únia
ERDF European Regional Development Fund - Európsky fond regionálneho rozvoja
ESF European Social Fund - Európsky sociálny fond
HDP Hrubý domáci produkt
IKT Informačno-komunikačné technológie
IS Iniciatíva spoločenstva
ITMS IT monitorovací systém
KF Kohézny fond
MDPT SR Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
MF SR Ministerstvo financií Slovenskej republiky
MH SR Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
MK SR Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
MPSVR SR Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
MRK Marginalizované rómske komunity
MSP Malé a stredné podniky
MVRR SR Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR
NSRR SR Národný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky
MŠ SR Ministerstvo školstva Slovenskej republiky
MZ SR Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
MŽP SR Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
NUTS Nomenclature des Unitées Territoriales Statistiques - klasifikačný systém
štatistických územných jednotiek zavedených EUROSTATom v spolupráci
s národnými štatistickými úradmi
OP Operačný program
OP BK Operačný program Bratislavský kraj
OP D Operačný program Doprava
OP IS Operačný program Informačná spoločnosť
OP KaHR Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast
OP TP Operačný program Technická pomoc
OP V Operačný program Vzdelávanie
OP VaV Operačný program Výskum a vývoj
OP Z Operačný program Zdravotníctvo
OP ZaSI Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia
OP ŽP Operačný program Životné prostredie
PPP Public private partnership – verejno – súkromné partnerstvo
PRV Program rozvoja vidieka
RO Riadiaci orgán
ROP Regionálny operačný program
SR Slovenská republika
SWOT Strengths/Weaknesses/Opportunities/Threats – Silné stránky, slabé stránky,
príležitosti a ohrozenia
ŠF Štrukturálne fondy
TUR Trvalo udržateľný rozvoj
VÚC Vyšší územný celok
ÚVOD
Národný strategický referenčný rámec (NSRR) Slovenskej republiky pre roky 2007 až
2013, je základným kameňom kohéznej politiky SR uplatňovanej v rámci teritória členských
štátov Európskej únie, prostredníctvom ktorého obhajuje Slovenská republika svoje
konvergenčné ambície vyjadrené v cieľoch rozvoja SR pre uvedené plánovacie obdobie.
Nadväzuje na širšie koncipované nariadenia Európskej komisie a Európskeho
parlamentu ako také, opiera sa o ich základ a inštitucionálne vymedzenie kompetencií
nadnárodných orgánov a ustanovuje ich prienik do sústavy národných orgánov verejnej
správy a koordinácie finančnej pomoci EÚ v podmienkach Slovenska.
Národný strategický referenčný rámec pomenováva výsledky analýz vnútorného
prostredia Slovenskej republiky, vytyčuje vízie, ciele a operačné programy a určuje im podiel
doplnkových zdrojov sústavy verejných rozpočtov, tvorených rozpočtom EÚ a štátnym
rozpočtom Slovenskej republiky.
Svojim zameraním pokrýva všetky prioritné oblasti rozvoja SR a na jeho základ
nadväzujú jednotlivé operačné programy, ktoré dané oblasti rozvoja bližšie charakterizujú,
špecifikujú mieru konvergenčnej pomoci, okruhy podporovaných aktivít, konečných
prijímateľov pomoci a obsah oprávnených výdavkov.
Národný strategický referenčný rámec SR je teda spoločne s jednotlivými operačnými
programami základným portfóliom dokumentov schválených Európskou komisiou pre
finančné zabezpečenie realizácie kohéznej politiky v podmienkach SR.
Pomenováva 11 operačných programov zameraných pre oblasť konkurencieschopnosti
a hospodárskeho rastu, zdravotníctva, výskumu a vývoja, vzdelávania, zamestnanosti
a sociálnej inklúzie, dopravy a informatizácie spoločnosti a v neposlednom rade aj v oblasti
ochrany a rozvoja životného prostredia. Zvláštne postavenie v uvedenom dokumente majú
dva samostatné operačné programy, ktorými sú Regionálny operačný program a operačný
program pre Bratislavský kraj.
NSRR SR 2007 – 2013, ako aj nadväzujúce operačné programy, vo všetkých svojich
opatreniach systematicky a paralelne sledujú koordináciu a naplnenie štyroch najhlavnejších
priorít, ktoré majú horizontálne postavenie – ich význam je prierezový, širokospektrálny
a najviac vyjadruje ciele kohéznej politiky EÚ. Sú nimi marginalizované komunity (v
podmienkach SR ide o rómske komunity), zachovanie rovnosti príležitostí, trvalo udržateľný
rozvoj a informačná spoločnosť.
Diplomová práca je analýzou súvisiacich dokumentov NSRR SR 2007 – 2013, ako
základného dokumentu pri obhajobe rozvojových priorít Slovenska v nadchádzajúcom
sedemročnom plánovacom období EÚ. Popisuje nadväznosť NSRR SR 2007 – 2013 na
základné dokumenty Európskeho parlamentu a Európskej komisie, od ktorých sa odvíja
realizácia regionálnej politiky v jednotlivých členských štátoch Európskej únie. Opisuje
systémové zmeny prístupu európskej regionálnej politiky k členským štátom oproti
predošlému plánovaciemu obdobiu rokov 2000 až 2006. V krátkosti posudzuje postup tvorby
strategického rámca z pozície Slovenska, ako členského štátu EÚ a proces konzultácií
a obhajovania na pôde Európskej komisie.
Vo svojej obsahovej časti sa táto diplomová práca zameriava hlavne na pomerne
podrobný popis obsahovej stránky Národného strategického referenčného rámca, jeho analýz,
vízie, strategických cieľov, operačných programov a opatrení v nadväznosti na integritu
Slovenska v jednotných podmienkach Európskej únie. Rovnako poskytuje prehľad jeho
súvislostí s ďalšími dokumentmi nariaďovacieho, strategického a vykonávacieho charakteru.
Keďže NSRR SR 2007 – 2013 predstavuje základný dokument Slovenska pri
uplatňovaní európskej filozofie regionálnej politiky, kohézie a doplnkovosti, zameriava sa
táto práca rovnako na súvisiace národné dokumenty nižšieho stupňa nadväznosti k nemu.
Ide predovšetkým o jednotlivé operačné programy, ktorých je spoločne jedenásť.
Desať z nich má priamy vplyv na implementáciu regionálnej politiky EÚ v ekonomických a
sociálnych podmienkach regiónov Slovenska. Operačný program Technická pomoc,
predstavuje samostatný realizačný manuál politicky aj organizačne zodpovedných ústredných
orgánov štátnej správy, ktorého podstata nemá žiaden priamy ekonomický ani rozvojový
vplyv pre jednotlivé regióny Slovenska.
Vzhľadom ku skutočnosti, že Národný strategický referenčný rámec SR nepopisuje
komplexný prístup ku všetkým možnostiam implementácie finančnej pomoci EÚ na najbližšie
sedemročné plánovacie obdobie, zameriava sa obsah tejto práce aj na nepriamo súvisiace
dokumenty, ktoré so strategickým rámcom nemajú žiadnu priamu súvzťažnosť. Boli však
Slovenskou republikou obhájené na pôde Európskej komisie, ako programy súvisiace
s prioritami rozvoja Slovenska a ich realizácia je zabezpečená prostredníctvom ďalších
nástrojov finančného a implementačného mechanizmu EÚ.
Uvedená téma diplomovej práce skúma svojim spôsobom veľmi široký okruh
súvisiacich dokumentov a tém, ktoré nie je možné v bežnom rozsahu tejto práce podrobnejšie
pomenovať a analyzovať.
Z tohto dôvodu sa v jej závere zameriavame na vyjadrenie určitého vlastného názoru
na funkčnosť celého systému riadenia NSRR SR, jednotlivých operačných programov
a koordinácie s ostatnými formami pomoci EÚ. Zároveň konštruujeme vlastné závery
a odporúčania pre danú oblasť skúmania, ktoré sa opierajú o názory viacerých odborníkov
v danej oblasti, ktoré sa nám podarilo získať pri konzultáciách a diskusiách s nimi.
Tie charakterizujú NSRR z dlhodobého hľadiska ako dokument s pozitívnym vplyvom
v oblasti rozvoja regiónov Slovenska a konštatujú možnosti zlepšenia a to hlavne v oblastiach
dodržiavania princípov partnerstva, zjednodušenia administratívnej náročnosti implementácie
jednotlivých operačných programov a projektov, finančného zrovnoprávnenia verejného,
samosprávneho a tretieho sektora a elektronizácie systému riadenia.
Vzhľadom k tomu, že k jej zostaveniu bolo potrebné preštudovať množstvo
rôznorodých podkladov, má táto diplomová práca vo svojej podstate integrálny charakter.
Poskytuje ucelený prehľad súvisiacich dokumentov, podporných programov a ďalších
možností implementácie regionálnej politiky EÚ v podmienkach Slovenska. Je zároveň
východiskom pre prípadné ďalšie rozsiahle skúmanie v danej oblasti.
2 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY
2.1 História regionálnej politiky EÚ
V období vzniku Európskeho hospodárskeho spoločenstva členské štáty nevenovali
regionálnemu rozvoju takú pozornosť, ako je tomu v súčasnosti. Rímska zmluva, prijatá v
roku 1957, zmluva na základe ktorej vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo, nezahŕňa
problematiku regionálnej politiky. Hospodársky vývoj a prehlbovanie spolupráce viedlo
medzi členmi dnešnej Európskej únie k potrebe zakotviť otázky regionálnej politiky do jej
základných dokumentov. Základné princípy regionálnej politiky sú súčasťou Zmluvy o
Európskej únii (Maastrichtskej zmluve) prijatej v roku 1992 a Jednotného európskeho aktu
prijatého v roku 1985. (Schwarcz, 2006)
Podrobnejší prehľad historického vývoja kontextov regionálnej politiky by sme teda
mohli zhrnúť do nasledovného prehľadu:
1957 Signatárske krajiny Rímskej zmluvy v jej preambule konštatujú, že je potrebné
„posilniť jednotu ekonomík a zaistiť ich harmonický rozvoj znižovaním existujúcich
rozdielov medzi jednotlivými regiónmi a zmierňovaním zaostalosti znevýhodnených
regiónov“.
1958 Založenie dvoch sektorových fondov: Európskeho sociálneho fondu (ESF)
a Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF).
1975 Vznik Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), ktorý slúži na
prerozdeľovanie časti rozpočtových príspevkov členských štátov na rozvoj najchudobnejších
regiónov.
1986 Jednotný európsky akt vytvára podmienky pre reálnu politiku súdržnosti, ktorá
pomáha znevýhodneným regiónom pri vyrovnávaní sa s nárokmi jednotného trhu.
1989-1993 Európska Rada v Bruseli určuje zásadnú zmenu vo fungovaní fondov
solidarity – budúcich štrukturálnych fondov.
1992 V Zmluve o Európskej únii, je súdržnosť definovaná ako jeden z hlavných
cieľov únie, spolu s hospodárskou a menovou úniou a jednotným trhom. Vzniká Kohézny
fond určený na podporu projektov v oblasti životného prostredia a dopravy v najmenej
prosperujúcich členských štátoch.
1994-1999 Štrukturálne fondy sa rozšírili o Finančný nástroj na riadenie rybného
hospodárstva (FIFG). Na zasadaní Európskej Rady v Berlíne (marec 1999) bola prijatá
reforma štrukturálnych fondov a úprava fungovania Kohézneho fondu. Na podporu
ekonomického a sociálneho rozvoja a ochranu životného prostredia v kandidátskych krajinách
strednej a východnej Európy je určený Predvstupový nástroj štrukturálnej politiky (ISPA) a
Špeciálny program pomoci pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (SAPARD). Tieto sú
doplnkom programu PHARE, ktorý funguje už od roku 1989.
2000-2001 Zasadanie Európskej Rady v Lisabone (marec 2000) schvaľuje stratégiu
zamestnanosti s cieľom premeniť úniu „do roku 2010 na najdynamickejšiu znalostnú
ekonomiku s najvyššou schopnosťou konkurencie“.
2002 Zasadanie Európskej Rady v Kodani prichádza s dohodou o podmienkach
prijatia desiatich nových členských štátov, vrátane Slovenska, do únie.
2004 Európska komisia predkladá návrh reformy politiky súdržnosti pre obdobie 2007
- 2013: „Nové partnerstvo pre súdržnosť: konvergencia, konkurencieschopnosť a spolupráca“.
Dňa 1. mája do Európskej únie vstupuje Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko,
Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Slovenská republika a Slovinsko. (www.europskaunia.sk)
Európska regionálna politika sa teda stala politikou solidarity. Viac ako tretina
rozpočtu Európskej únie slúži na zmiernenie rozdielov v rozvoji jednotlivých regiónov a
nerovností v postavení svojich občanov. Cieľom regionálnej politiky únie je prispievať k
rozvoju zaostávajúcich regiónov, k reštrukturalizácii úpadkových priemyselných oblastí, k
ekonomickej diverzifikácii vidieckych oblastí, kde je poľnohospodárstvo na ústupe, či k
revitalizácii zanedbaných mestských štvrtí. Pomáha ľuďom nájsť prácu a zlepšiť kvalitu
života vo vlastnej krajine, regióne, štvrti, či obci. Umožňuje spojenie okrajových regiónov s
hlavnými centrami hospodárskeho rastu pomocou diaľnic, rýchlostných železníc, či letísk.
Regionálna politika EÚ od roku 2000 výrazne prispievala k ekonomickému rozvoju v
kandidátskych krajinách (teraz už nových členských štátoch EÚ). Súčasťou regionálnej
politiky nie je iba prerozdeľovanie existujúcich, ale predovšetkým vytváranie nových zdrojov.
Európska regionálna politika sa preto stáva nevyhnutnosťou viac ako kedykoľvek predtým.
(Euro Info Centrum, 2004)
2.2 Regionálna politika EÚ
Regionálna politika predstavuje jednu z najvýznamnejších politík Európskej únie. Jej
úlohou je vyrovnávať disproporcie v dosiahnutej úrovni hospodárskeho rozvoja jednotlivých
regiónov únie. Konečným cieľom regionálnej politiky je vytvorenie podmienok pre
rovnomerné osídlenie jednotlivých regiónov a rovnomerný rozvoj ekonomických aktivít v
menej rozvinutých oblastiach. Na regionálnu politiku sa využíva približne jedna tretina
rozpočtu EÚ, čo z nej robí jednu z kľúčových oblastí politiky Európskej únie. Pri financovaní
projektov vychádza regionálna politika EÚ z týchto základných princípov:
Princíp koncentrácie - koncentrácia úsilia a prostriedkov k realizácii projektov podľa
vopred stanovených cieľov. Prostriedky sú navyše cielené do regiónov s najväčšími
problémami a sú prideľované na projekty maximálne pomáhajúce riešiť tieto problémy.
Princíp partnerstva - nadviazanie úzkej spolupráce medzi orgánmi na všetkých
úrovniach (t.j. medzi Európskou komisiou, orgánmi na národnej, regionálnej a miestnej
úrovni, jednotlivými podnikmi a osobami), ktoré spoločne rozhodujú o alokácii finančných
prostriedkov z fondov.
Princíp programovania - prostriedky fondov sú programovo vkladané do
viacročných a viacodborových programov, ktorých vypracovaním sú poverené vlády
jednotlivých členských štátov.
Princíp adicionality (doplnkovosti) - prostriedky fondov majú iba dopĺňať investície
vkladané jednotlivými členskými štátmi. Nesmie dochádzať k znižovaniu investičných
výdavkov zo štátneho rozpočtu členského štátu do určených problémových oblastí.
Princíp monitorovania a vyhodnocovania - pred schválením konkrétneho projektu
musia byť podrobne vyhodnotené jeho dôsledky. Veľký dôraz sa kladie tiež na priebežné
monitorovanie realizácie a následné zhodnotenie skutočných prínosov projektu.
Princíp solidarity - zahŕňa zásadu spoločnej podpory vyspelejších krajín, v prospech
financovania zvyšovania životnej úrovne a ekonomického rozvoja krajín menej vyspelých,
prostredníctvom spoločného rozpočtu Európskej únie.
Princíp subsidiarity - znamená nutnosť realizovať jednotlivé akcie na čo najnižšej
možnej úrovni rozhodovania. V rámci regionálnej politiky je tento princíp uplatňovaný pri
výbere projektov k realizácii a ich následnej kontrole príslušnými národnými a regionálnymi
orgánmi. (Regionálna politika Európskej únie, 2001)
2.3 Štrukturálne fondy ako nástroj regionálnej politiky EÚ
Štrukturálne fondy a Kohézny fond sú nástrojmi štrukturálnej a regionálnej politiky
EÚ. Keďže ide o verejné fondy, musia inštitúcie zodpovedné za ich správu dbať na to, aby
boli využívané v súlade s vopred stanovenými pravidlami a na stanovený účel. Pravidlá na
využívanie týchto fondov určujú osobitné nariadenia Rady EÚ a sú záväzné na celé
sedemročné rozpočtové obdobie EÚ. Zároveň sa priebežne prehodnocujú a s dostatočným
časovým predstihom sa pripravujú pravidlá smerovania štrukturálnych fondov a Kohézneho
fondu na ďalšie plánovacie obdobie. (Centrum pre podporu miestneho aktivizmu, 2004)
Napriek tomu, že všetky štyri štrukturálne fondy pôsobia spoločne, každý má svoje
špecifické tematické oblasti. Štrukturálne fondy nefinancujú individuálne projekty, ale
viacročné programy regionálneho rozvoja, ktoré spoločne pripravujú regióny, členské štáty a
Európska komisia. Programy sú pripravené podľa spoločných východísk navrhnutých
Európskou komisiou pre EÚ ako celok. (Schwarcz, 2006)
Ak by sme mali opísať možnosti získavania finančných prostriedkov zo zdrojov
Európskej únie pre konečných prijímateľov tejto pomoci, v ich základnom rozdelení by sme
pomenovali tieto zdroje:
Predvstupové fondy EÚ
Štrukturálne fondy EÚ
Kohézny fond
Komunitárne programy
Programy štátnej pomoci
2.3.1 Predvstupová pomoc EÚ kandidátskym krajinám
Slovenská republika bola ešte ako kandidátska krajina na vstup do EÚ, oprávnená
čerpať finančné prostriedky z predvstupových fondov, ktorými boli fondy ISPA, SAPARD
a fond PHARE. Menované fondy boli zriadené Európskou úniou s cieľom pomôcť pri
príprave kandidátskych krajín na členstvo v Európskom spoločenstve a oboznámiť ich so
svojou štrukturálnou ekonomikou. Rovnako dôležitou úlohou programov predvstupovej
pomoci bola príprava odborných kapacít Slovenska na využitie pomoci z nadchádzajúcich
štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ. (Drahošová, Fáberová, Gazdová, 2004)
Na financovanie opatrení dopravnej infraštruktúry a životného prostredia slúžil
predvstupový fond ISPA. V oblasti dopravy išlo o konkrétne projekty umožňujúce
obnovenie, alebo vybudovanie dopravnej infraštruktúry a zabezpečenie jej prepojenia
s transeuróspkou dopravnou sieťou, ktorá slúži na zlepšenie mobility osôb v oblasti bez
vnútorných hraníc. Predvstupový nástroj ISPA bol predchodcom Kohézneho fondu. Po vstupe
SR do EÚ sa všetky existujúce projekty ISPA zmenili na projekty financované
prostredníctvom Kohézneho fondu.
Pre nové členské krajiny EÚ zriadila EK naviac tzv. Prechodné fondy, ktorých cieľom
bolo podporiť rozvoj ich administratívnych kapacít potrebných na zabezpečenie
implementácie legislatívy Európskeho spoločenstva. Prostredníctvom Prechodného fondu
mohli byť podporované nasledovné oblasti prípravy nových členských krajín EÚ, na
implementáciu európskej legislatívy:
Spravodlivosť a vnútorné záležitosti
Finančná kontrola
Ochrana finančných záujmov Spoločenstva a boj proti podvodom
Vnútorný trh, colná únia a dane
Životné prostredie
Veterinárna kontrola a posilnenie administratívnych kapacít na kontrolu potravín
Dobudovanie administratívnych a kontrolných štruktúr pre pôdohospodárstvo a rozvoj
vidieka, vrátane Integrovaného administratívneho a kontrolného systému
Jadrová bezpečnosť
Štatistika
Podpora reforiem verejnej správy.
O vytvorení fondu PHARE rozhodla v roku 1989 Rada ministrov členských štátov
EÚ, v snahe podporiť zmeny odohrávajúce sa v krajinách strednej a východnej Európy.
V prvej etape sa mal projekt zamerať na pomoc kandidátskym krajinám Poľsku a Maďarsku.
Fond PHARE bol svojou podstatou najviac orientovaný na posilnenie cezhraničnej spolupráce
kandidátskych krajín a vychádzal z priorít spolupráce prihraničných regiónov, ktoré boli
stanovené v Spoločnom programovom dokumente na roky 2000 až 2006. (Drahošová,
Fáberová, Gazdová, 2004)
2.3.2 Štrukturálne fondy EÚ
Prostredníctvom štrukturálnych fondov EÚ sa v plánovacom období rokov 2000 –
2006 realizovala regionálna politika formou niekoľkých zdrojov, ktoré zabezpečovali
realizáciu investičných a rozvojových projektov. Jedná sa hlavne o tieto fondy:
ERDF – Európsky fond regionálneho rozvoja (European Regional Development
Fund)
ESF – Európsky sociálny fond (European Social Fund)
EAGGF – Európsky poľnohospodársky a garančný fond (European Agricultural
Guidance and Guarantee Fund)
FIFG – Finančný nástroj pre riadenie rybolovu (Financial Instrument for Fischeries
Guidance)
CF – Kohézny fond (Cohesion Fund)
Existuje niekoľko dobrých dôvodov, prečo by sa verejnosť mala aktívne zaujímať,
akým spôsobom sa využívajú a budú využívať štrukturálne fondy a Kohézny fond. Sú to
predovšetkým verejné prostriedky, získané z daní občanov EÚ, o ktorých rozhodujú verejné
inštitúcie. Štrukturálne fondy a Kohézny fond spoločne tvoria až tretinu celého rozpočtu EÚ,
čo je po poľnohospodárstve druhá najväčšia položka v rozpočte únie. Základným poslaním
fondov je podporovať ekonomický rozvoj a sociálnu súdržnosť v zaostávajúcich regiónoch a
ochranu životného prostredia. Sú teda zároveň príležitosťou aj rizikom: ak sa použijú vhodne,
môžu sa stať kľúčovým impulzom vyrovnávania regionálnych rozdielov, zmysluplného
rozvíjania spoločenského aj prírodného potenciálu jednotlivých území a ich efektívneho
využívania, ale aj zvyšovania kvality života spoločnosti ako celku. Na druhej strane ich
netransparentné a nevhodné použitie môže dnešné problémy ešte väčšmi prehĺbiť. Konkrétny
spôsob a účel použitia štrukturálnych fondov v praxi určujú programové dokumenty. Ak má
verejnosť sledovať a kontrolovať využívanie fondov EÚ a ak má na ňom participovať,
nevyhnutne musí mať možnosť aktívne sa zapájať aj do prípravy týchto dokumentov.
(Centrum pre podporu miestneho aktivizmu, 2004)
2.3.3 Kohézny fond
Kohézny fond je špecifickým finančným nástrojom, ktorý sa orientuje na podporu
projektov v oblasti životného prostredia a budovania transeurópskych dopravných sietí
v členských štátoch EÚ, kde je úroveň HDP na obyvateľa pod úrovňou 90 % priemeru
Spoločenstva. Zámery využívania finančných zdrojov Kohézneho fondu definuje národná
Stratégia SR pre Kohézny fond. (Adamišin 2006)
Kohézny fond sa zameriava hlavne na financovanie nasledovných oblastí:
projekty životného prostredia,
projekty dopravnej infraštruktúry spoločného záujmu (železnice, letiská, prístavy,
cestná doprava),
predbežné štúdie, ktoré súvisia s realizáciou projektov,
štúdie, ktoré prispievajú k schvaľovaniu a implementácii ostatných projektov,
protipovodňové opatrenia.
Pri financovaní projektov z Kohézneho fondu musia byť splnené nasledovné
podmienky:
Celkové náklady projektu nemajú byť v princípe nižšie ako 10 mil. EUR.
Celková alokácia národných zdrojov z KF musí byť rovnomerne rozdelená medzi
rezorty životného prostredia a rezort dopravy.
Celkové ročné príjmy každého členského štátu zo štrukturálnych fondov, spoločne
s podporou v rámci kohézneho fondu by nemali prekročiť 4 % tvorby HDP členského
štátu.
Žiaden z projektov nemôže byť financovaný súčasne zo štrukturálnych fondov
a zároveň aj z kohézneho fondu.
Žiaden z projektov nemôže byť financovaný zároveň prostredníctvom Iniciatív
Európskeho spoločenstva a Kohézneho fondu.
Podpora opatrení odbornej pomoci nesmie prekročiť 0,5 % z príspevku Kohézneho
fondu. (Romančíková, 2004)
Kohézny fond nie je zaradený medzi štrukturálne fondy, hoci tematicky sa k nim
pridružuje. Hlavný rozdiel medzi Kohéznym fondom a štrukturálnymi fondmi je ten, že
základnou bunkou Kohézneho fondu je štát. V prípade štrukturálnych fondov sú to regióny,
ktorým je smerovaná finančná pomoc. (Schwarcz, 2006)
Prehľadné rozdelenie cieľov, geografického pokrytia, kritérií nárokov na podporu
a procedúr medzi ŠF a KF porovnáva Tabuľka 1 „Rozdiely medzi ŠF a KF“ v prílohách.
2.3.4 Ciele štrukturálnej politiky obsiahnuté v opatreniach ŠF
Všetky vyššie spomenuté fondy v sebe zahŕňali tri základné ciele, prostredníctvom
ktorých sledovala EÚ napĺňanie spoločnej vízie konkurencieschopnejšieho Európskeho
spoločenstva. Boli nimi tieto ciele:
pomoc zaostávajúcim regiónom,
podpora ekonomickej a sociálnej konverzie regiónom, ktoré čelia štrukturálnym
ťažkostiam,
modernizácia systémov vzdelávania a podpora zamestnanosti.
Z týchto uvedený cieľov jasne vyplýva, že štrukturálna politika EÚ bola zameraná
hlavne na potlačenie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi členských štátov spoločenstva.
Cieľom takto nastavenej štrukturálnej pomoci bolo v prvom rade posilniť hospodársku
a sociálnu súdržnosť. Úspešné projekty boli financované v prvom rade zo štrukturálnych
fondov, ale keďže sa pri ich implementácii uplatňuje zásada doplnkovosti, boli tieto
významné projekty spolufinancované aj z prostriedkov štátneho rozpočtu jednotlivých
členských krajín spoločenstva, ako aj z vlastných kofinančných prostriedkov konečného
prijímateľa projektu. (Euro Info Centrum, 2004)
2.4 Národný rozvojový plán
Národný rozvojový plán, ako základný programový dokument Slovenskej republiky
pre oblasť čerpania štrukturálnej pomoci Európskej únie, v skrátenom plánovacom období
rokov 2004 až 2006, definoval ciele, priority a opatrenia, ktoré sa realizovali prostredníctvom
jednotlivých operačných programov. Bol základným strategický, programovým a plánovacím
dokumentom Slovenskej republiky v oblasti regionálneho rozvoja, pripravený vládou SR
v spolupráci so zástupcami Európskej komisie. Bol rovnako základným dokumentom pre
uzatvorenie zmluvy, ktorá mala podobu Rámca podpory spoločenstva a predstavovala
zosúladenie národných zámerov so smerovaním EÚ. Rámec podpory spoločenstva popisoval
oblasti, do ktorých bola pomoc smerovaná, výšku pridelených finančných prostriedkov
a pravidlá prideľovanie financií zo strany Európskeho spoločenstva. Za jeho realizáciu bolo
zodpovedné najmä Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré bolo v tom čase
jeho riadiacim orgánom. Jeho úlohou bolo zabezpečovať prípravu a monitorovanie priebehu
čerpania štrukturálnych fondov EÚ. (Pavlák 2005)
2.4.1 Národný rozvojový plán a jeho delenie
Národný rozvojový plán Slovenskej republiky pre roky 2004 – 2006 bol realizovaný
prostredníctvom štyroch operačných programov, dvoch jednotných programových
dokumentov, siedmych iniciatív spoločenstva a Kohézneho fondu.
Do skupiny operačných programov NRP 2004 – 2006 zaraďujeme nasledovné:
OP ZI – Operačný program Základná infraštruktúra: riadiacim orgánom uvedeného
operačného programu bolo MVRR SR a svojim obsahom zahŕňalo financovanie
dopravnej, environmentálnej a lokálnej infraštruktúry.
SOP PaS – Sektorový operačný program Priemysel a služby: mal vo svojich
prioritách identifikovanú podporu rastu konkurencieschopnosti priemyslu a služieb,
s využitím rozvoja domáceho rastového potenciálu a rozvoja cestovného ruchu.
Riadiacim orgánom operačného programu sa stalo MH SR.
SOP ĽZ – Sektorový operačný program Ľudské zdroje: riadilo ho MPSVaR SR
a svojim obsahovým zameraním sa sústredil na riešenie problematiky rozvoja aktívnej
politiky trhu práce, posilňovanie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitosti na trhu práce,
ako aj na zvyšovanie kvalifikácie a adaptability pracovnej sily vstupujúcej na trh
práce.
SOP PaRV – Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka:
sústredil svoje priority hlavne do podpory produktívneho poľnohospodárstva
a podpory trvalo udržateľného rozvoja vidieka. Jeho riadiacom orgánom sa stalo MP
SR.
Skupina jednotných programových dokumentov bola zastúpená:
JPD Bratislava Cieľ 2: riešil podporu hospodárskej činnosti a trvalo udržateľného
rozvoja cieľovej oblasti, ktorou sa stal Bratislavský kraj.
JPD Bratislava Cieľ 3: prioritným zámerom bol rozvoj aktívnej politiky trhu práce
a sociálnej integrácie, ako aj rozvoj celoživotného vzdelávania a podpora rozvoja
výskumu a vývoja v kontexte zvyšovania kvality ľudských zdrojov v Bratislavskom
kraji.
Najväčší objem prostriedkov bol združený do programu, ktorý integroval opatrenia
súvisiace s veľkou dopravnou infraštruktúrou, životným prostredím a lokálnou
infraštruktúrou, tzv. operačný program Základná infraštruktúra. Ďalšia trojica programov bola
poňatá sektorovo – Sektorový operačný program Ľudské zdroje, Priemysel a služby, ako aj
Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Bratislavské programy boli definované ako Jednotný
programový dokument Bratislava pre Cieľ 2 a Cieľ 3. (EurActiv.sk, 2007)
Okrem už vyššie uvedených operačných programov, sektorových operačných
programov a jednotných programových dokumentov, sa do NRP SR 2007 – 2013 zaraďovali
aj Iniciatívy spoločenstva, ktoré je z hľadiska jednoznačnosti potrebné rozdeliť do týchto
základných kategórií:
Iniciatíva spoločenstva INTERREG III. A – C: programovou podstatou tejto
iniciatívy spoločenstva bola multisektorálna podpora spolupráce cezhraničného,
medziregionálneho a nadnárodného charakteru v rôznych oblastiach spoločenských
potrieb, ako aj v rôznych modeloch územnej pôsobnosti. Iniciatíva bola financovaná
z prostriedkov ERDF.
Iniciatíva spoločenstva EQUAL: bola zameraná na riešenie všetkých príčin
diskriminácie a nerovnosti na trhu práce. Zmyslom
Iniciatívy bolo doplnenie národných stratégií a politík
zamestnanosti o inovatívne prístupy na trhu práce, výmena
skúseností medzi partnermi z rôznych krajín a to prostredníctvom nadnárodnej
spolupráce. Iniciatíva bola financovaná z prostriedkov ESF.
(www.strukturalnefondy.sk, www.build.gov.sk)
Chýbali tu však iniciatívy URBAN a LEADER zamerané na mestá a vidiek.
(EurActiv.sk, 2007)
2.5 Zmeny v štrukturálnej a kohéznej politike EÚ na roky 2007 - 2013
Vo februári 2004 Európska komisia zverejnila dva dôležité dokumenty, ktoré
naznačujú ambicióznu a rozsiahlu reformu štrukturálnej a regionálnej politiky EÚ v ďalšom
programovacom období 2007 - 2013. Ide o návrh „Nová finančná perspektíva“ s návrhom
štruktúry budúceho rozpočtu EÚ. Komisia plánuje vytvoriť špeciálne fondy na podporu
rybolovu, rozvoj vidieka a ochranu životného prostredia, z ktorých posledné dva majú byť
spravované oddelene od štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. (Centrum pre podporu
miestneho aktivizmu, 2004)
14. júla 2004 prijala Európska komisia legislatívne návrhy na reformu kohéznej
politiky. S celkovou dotáciou 336,1 miliardy EUR, čo predstavuje približne tretinu rozpočtu
EÚ, je táto reforma zameraná na zavedenie štrukturálnych akcií:
viac cielených na strategické orientácie EÚ, akými sú udržateľná ekonomika založená
na vedomostiach a európska stratégia zamestnanosti,
viac sústredených na najmenej podporované regióny, ktoré dobiehajú vývoj v
ostatných krajinách únie,
decentralizovanejších a uplatňovaných jednoduchšie, transparentnejšie a efektívnejšie.
Navrhovaná reforma má značný rozsah, nakoľko nanovo načrtáva priestor európskej
solidarity v rozšírenej únii a v kontexte ekonomickej globalizácie a rastu ekonomiky
založenej na vedomostiach. Stratégia a zdroje kohéznej politiky budú zreorganizované okolo
troch nových prioritných Cieľov štrukturálnej pomoci. (Schwarcz, 2006)
Oproti predchádzajúcemu plánovaciemu obdobiu 2000 až 2006, kedy sa
prostredníctvom štrukturálnych fondov realizovala rozvojová politika EÚ v rámci deviatich
cieľov a šiestich nástrojov, rozhodla Európska komisia, v rámci pripravovaných reforiem
štrukturálnej politiky a fondov, o redukcii na 3 ciele a 3 finančné nástroje. Súčasťou týchto
reformných krokov sa stala aj politika rozvoja vidieka. (Strategické usmernenia Spoločenstva
na roky 2007–2013)
Porovnanie prehľadu cieľov a finančných nástrojov EÚ v plánovacích obdobiach 2000
– 2006 a 2007 – 2013 znázorňuje Tabuľka 2 v prílohách.
2.5.1 Obsahové zmeny
Hlavnými cieľmi regionálnej a štrukturálnej politiky v ďalšom programovacom
období sa majú stať:
Cieľ 1: Konvergencia: Komisia plánuje na tento cieľ vyčleniť až 78 % všetkých
prostriedkov určených na regionálnu a štrukturálnu politiku, a to z fondov ESF, ERDF
a KF. Pomoc sa zameria hlavne na podporu ekonomického rastu a zamestnanosti v
regiónoch na úrovni NUTS II, ktorých HDP je pod úrovňou 75 % priemeru EÚ. Tiež
sa sústredí na podporu štátov (nie regiónov), ktorých priemerný HDP nepresahuje 90
% priemeru EÚ, a to prostredníctvom Kohézneho fondu.
Cieľ 2: Konkurencieschopnosť a zamestnanosť: Tento cieľ chce Európska komisia
financovať z fondov ERDF a ESF, pričom na to plánuje vyčleniť 18 % z celkového
rozpočtu na regionálnu a štrukturálnu politiku. Zameriava sa na podporu výkonnosti a
konkurencieschopnosti regiónov využitím inovácií a nových technológií, budovanie
spoločnosti založenej na vedomostiach a na udržateľný rozvoj. Každý členský štát si
bude môcť sám vybrať zo svojich oprávnených regiónov tie "regióny
konkurencieschopnosti", ktoré budú môcť čerpať pomoc v rámci tohto cieľa. Pomoc
bude rovnako zameraná na podporu zamestnanosti a to prostredníctvom vytvárania
nových pracovných miest, zlepšovania prístupu na trh práce a zvyšovania adaptability.
Cieľ 3: Územná spolupráca: Na tento cieľ majú byť vyčlenené 4 % z celkového
rozpočtu na regionálnu a štrukturálnu politiku, a to z fondu ERDF. Nadviaže na
predchádzajúci program INTERREG, ktorý zanikne. Sústredí sa na cezhraničnú
spoluprácu regiónov na úrovni NUTS III a nadnárodnú spoluprácu v rámci celej EÚ.
Zameria sa tiež na financovanie spolupráce s regiónmi pozdĺž vonkajšej hranice EÚ.
Na tento účel vznikne tzv. Nový susedský nástroj (New Neighbourhood Instrument),
ktorý nahradí programy TACIS a PHARE CBC.
2.5.2 Iniciatívy Spoločenstva
V minulom programovacom období 2000 - 2006 sa zo štrukturálnych fondov
financovali štyri iniciatívy: EQUAL, INTERREG, URBAN a LEADER. V budúcom
programovacom období 2007 - 2013 sa s týmito iniciatívami už neráta, avšak Európska
komisia má záujem využiť pozitívne skúsenosti z nich a uplatniť osvedčené opatrenia a
mechanizmy v spomenutých troch hlavných cieľoch.
2.5.3 Zmeny v programovaní
Základné princípy štrukturálnej politiky - viacročné programovanie, partnerstvo,
spolufinancovanie, hodnotenie a doplnkovosť - sa nezmenia. Európska komisia však
navrhuje, aby členské štáty predkladali svoje programové dokumenty Európskemu
parlamentu a aby každý rok predložili Európskej rade správu o plnení cieľov regionálnej
politiky. Zároveň zdôrazňuje potrebu intenzívnejšieho zapojenia miestnych aj regionálnych
samospráv, sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií do programovania,
implementácie i monitoringu nástrojov regionálnej a štrukturálnej politiky. Komisia chce
zaviesť zásadu tzv. monofondovosti s cieľom predísť kríženiu podpory operačných
programov z viacerých fondov. V oblasti kontroly čerpania štrukturálnych fondov chce
uplatniť zásadu proporcionality, t. j. zaviesť častejšie a rozsiahlejšie kontroly na veľké
projekty. Komisia navrhuje zjednodušiť systém programových dokumentov. Chce zrušiť
Rámec podpory Spoločenstva. Národný rozvojový plán, ktorý bol doteraz schvaľovaný
Európskou komisiou, nahradí nový typ programového dokumentu - Strategický referenčný
plán (Strategic Reference Plan) - o ktorom bude každý členský štát Európsku komisiu iba
informovať. Jeho súčasťou budú operačné programy, ku ktorým už nebude treba vypracúvať
detailné programové doplnky. Každá krajina si podľa návrhu Európskej komisie bude môcť
sama definovať kritéria oprávnenosti žiadateľov o podporu. (Centrum pre podporu miestneho
aktivizmu, 2004)
2.6 Prechod SR od NRP 2004 – 2006 k NSRR SR 2007 – 2013
Netradične v nedeľu 8. októbra 2006 zasadala vláda SR. Nosnou časťou rokovacej
agendy boli eurofondy pre najbližšie programové obdobie 2007 - 2013. Výsledok počtom
operačných programov pod NSRR na roky 2007 - 2013 prekonal aj predchodcu súčasného
premiéra. Dzurindova vláda navrhovala eurofondy rozdeliť do 10 operačných
programov, premiér Róbert Fico pridal ešte jeden navyše. Finančne sa uberie z OP Doprava,
informatizácia spoločnosti, Regionálneho operačného programu a Výskumu, vývoja
a inovácií. (Denník SME, 09. októbra 2006)
Vrámci prípravy nového programového obdobia 2007 – 2013 nadväzujeme na
skúsenosti, ktoré sme získali pri čerpaní prostriedkov minulého obdobia. Čo je potrebné
pozitívne hodnotiť v rámci predchádzajúceho obdobia, je fakt, že sa podarilo vytvoriť kvalitné
základy systému riadenia a implementácie štrukturálnych fondov. K slabým stránkam patrila
najmä poddimenzovanosť administratívnych kapacít a nedostatočné využívanie podpory
informačných technológií. Výzvou pre nové programové obdobie je pripravenie takého
systému riadenia, ktorý umožní vyššiu mieru koordinácie a koncentrácie pomoci. Na
dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zabezpečiť súlad a koordináciu medzi NSRR a
operačnými programami. Na úrovni riadiacich dokumentov vychádza z jednotného modelu
riadenia NSRR podľa Systému riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Uvedený
dokument definuje štandardné postupy a procesy riadenia ŠF a KF záväzné pre všetky
riadiace orgány. V súčasnosti pripravujeme spustenie novej verzie Informačného a
monitorovacieho systému ITMS II. Medzi hlavné zmeny ITMS systému patrí novo
vybudovaný portál – verejná časť ITMS. Táto časť systému umožní žiadateľom, priamo
vytvárať žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z prostriedkov ŠF. Dáta z
portálu, prenášané priamo do ITMS, prácu riadiacich orgánov zjednodušia, keďže tí budú
vkladané dáta už len kontrolovať a v prípade chybného zadania upravovať. Chceme tiež
vytvoriť predpoklady, aby žiadatelia mohli podávať žiadosti bez potreby predkladania v
papierovej forme. Týmto krokom by sa výrazne prispelo ku skráteniu času výmeny informácií
medzi žiadateľom pomoci. V praxi to znamená najmä zavádzanie jednotnej štruktúry výzev
na predkladanie projektov, formulárov žiadostí o poskytnutie NFP, príručiek pre žiadateľa a
najmä zníženie počtu povinných príloh a nemennosť podmienok výzvy vo vzťahu k
žiadateľovi. Za účelom zvýšenia transparentnosti zavádzame do systému aj stanovenie
minimálnej dĺžky zverejnenia výzvy, operatívnu komunikáciu žiadateľov a prijímateľov cez
verejný portál ITMS a nastavenie dĺžky celého schvaľovacieho procesu maximálne na 70 dní.
(Eurokompas 02/2007, krátené)
Komisárka pre regionálnu politiku Danuta Hübnerová oznámila, že prípravy novej
politiky súdržnosti sú v súčasnosti v plnom prúde s cieľom zaistiť v európskych regiónoch
väčší rast a kvalitné pracovné miesta. V súčasnosti sa uskutočňujú rokovania o programoch
predstavujúcich 90 % celkového rozpočtu na politiku súdržnosti. Vladimír Špidla, komisár
pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti, spolu s Danutou Hübnerovou
pochválil všetky členské štáty za včasné predloženie strategických plánov a priorít na nové
programové obdobie Európskej komisii a požiadal ich, aby krok udržali i pri zostávajúcich
operačných programoch. Komisár Vladimír Špidla dodal: „Z môjho pohľadu je zrejmé, že
členské štáty v plnej miere podporujú strategický prístup, na ktorom sa dohodli s Komisiou.
Využívaním fondov v nasledujúcich rokoch budeme môcť v praxi dosiahnuť ciele rastu a
zamestnanosti.“ Dokumenty, v ktorých sa stanovujú priority členských štátov, boli Komisii
doručené v lehote stanovenej v predpisoch o politike súdržnosti. Komisia teraz národné rámce
skúma. „Odkaz v stratégiách členských štátov je jasný,“ uviedla komisárka Danuta
Hübnerová. „Programami na nové obdobie sa budú v praxi realizovať priority EÚ týkajúce sa
rastu, tvorby pracovných miest a trvalo udržateľného rozvoja. Veľké investície budú plynúť aj
do obnoviteľných zdrojov energie, do energetickej účinnosti a do infraštruktúr európskeho
významu.“ (EU Observer, apríl 2007, krátené)
NSRR pre roky 2007 – 2013 spĺňa všetky potrebné formálne aj obsahové náležitosti
a EK považuje proces jeho posudzovania za ukončený“, bola správa zo stretnutia ministra
výstavby Mariana Janušeka s riaditeľom DG REGIO Európskej komisie José Palma
Andrésom. Pri zostavovaní svojich rámcov musia členské krajiny postupovať v súlade s
pravidlami Únie, ktoré kladú dôraz na inovácie, výskum a technologický rozvoj, informačnú
spoločnosť, ochranu životného prostredia, obnoviteľné energetické zdroje a tvorbu nových a
lepších pracovných miest. NSRR musí byť tiež úzko prepojený s národnými reformnými
programami stanovujúcimi opatrenia, ktoré súvisia s napĺňaním cieľov Lisabonskej stratégie
pre rast a zamestnanosť. (EurActiv.sk, 07. augusta 2007)
Samosprávne kraje si myslia, že SR je v štádiu, keď je šanca čerpať eurofondy vážne
ohrozená. "Verejnosti je podsúvaný spor medzi Ministerstvom výstavby a regionálneho
rozvoja na strane jednej a samosprávnymi krajmi na strane druhej. Lenže nie je to spor o tom,
kto bude ovládať viac ako 400 mld. Sk – aspoň pre nás nie", uvádzajú predsedovia
samosprávnych krajov. Hrozia tiež, že ak sa prístup MVRR nezmení, tak sa budú dištancovať
od eurofondov. Podľa výsledkov prvej fázy systémového auditu inštitúcii zapojených do
nakladania s eurofondami neobstáli kraje práve najpozitívnejšie. Námietky županov:
Nespochybňujú úlohu centrálneho koordinačného orgánu, ale chcú spolupracovať v
tom, v čom sa cítia byť prospešní, tam kde je úloha regiónov nezastupiteľná, a to žiada
aj Brusel.
Žiadajú dodržiavať princíp partnerstva.
Zo zákona sa musia starať o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby jeho
obyvateľov a to je nemožné bez spolupodieľania sa na príprave a uplatňovaní
Národného strategického referenčného rámca.
Odmietajú bezdôvodné spochybňovanie svojej schopnosti efektívne a objektívne
spolupracovať pri rozdeľovaní týchto prostriedkov.
Ak sa postup nezmení a komunikácia nezlepší, sú pripravení na pôde zastupiteľstiev
diskutovať o dištancovaní sa samosprávnych krajov od celého procesu.
(Denník SME, 20. augusta 2007)
Podieľanie sa samosprávnych krajov na čerpaní zdrojov z Európskej únie v rámci
NSRR považuje predseda Národnej rady SR Pavol Paška (SMER-SD) za „jednu zo svojich
kľúčových priorít“. "Pri každej príležitosti sa obraciam na vládu, aj na príslušné ministerstvá,
aby našli primeraný kľúč a podiel pre regionálne samosprávy, aby mohli implementovať
jednotlivé projekty. Tak ako to vidia na základe ich efektívnosti a potreby práve na územiach,
ktoré spravujú. Aj dnes by som vyslovil podporu predsedom krajských samospráv v tom
´boji´, a v akom podiele a či vôbec sa budú podieľať na technickej asistencii a samotnom
rozhodovacom procese a implementácii, ukáže čas," povedal dnes pre TASR predseda
parlamentu Pavol Paška. (TASR, 24. augusta 2007)
Najvýznamnejšou formálnou zmenou je, že schválený NSRR je skutočne iba
rámcovým dokumentom a neobsahuje už ani vo forme príloh podrobnejšie členenie
jednotlivých operačných programov. Keďže práve obsah viacerých operačných programov
EK kritizovala, umožnil tento krok vláde ukončiť zložité rokovania najprv o NSRR.
Jednotlivé OP však stále schválené neboli, takže nie je možné posúdiť, ako sa v nich premietli
pripomienky EK. (EurActiv.sk, 17.9.2007)
Z hľadiska MVO je schválený NSRR o čosi lepší ako jeho verzia z mája 2006, a to
hlavne vďaka EK. MVO majú k jednotlivým OP množstvo zásadných pripomienok. Žiadajú
väčšiu podporu pre verejnú dopravu, vytvorenie osobitnej kapitoly pre podporu
obnoviteľných zdrojov a úspor energie, obmedzenie príjemcov dotácií do vodárenského
sektoru na verejné vodárenské spoločnosti, atď. Do operačných programov, ktoré vláda
schválila a odovzdala na rokovania do Bruselu, sa nepremietla takmer žiadna z nich. Proces
programovania eurofondov bol z hľadiska účasti partnerov z neziskových mimovládnych
organizácií iný v porovnaní s rokmi 2004 - 2006. Z čisto formálneho hľadiska sa prístup
štátnych orgánov k partnerom v procese zlepšil, no v praxi nemali MVO takmer žiadnu reálnu
možnosť na ovplyvnenie výsledkov programovania. (CEPA, 2007)
Slovensko má definitívne schválené všetky operačné programy. Európska komisia
Slovenskej republike schválila Operačný program Bratislavský kraj. Slovenská republika sa
posledným vydaným rozhodnutím o operačnom programe pripojila k 12 krajinám Európskej
únie, ktoré majú schválené všetky operačné programy. (MVRR SR, 5.12.2007, krátené)
Opozičná Strana maďarskej koalície (SMK) cez podpredsedu Ivána Farkasa podrobila
stav v oblasti nových eurofondov konferencii ostrej kritike. SMK tvrdí, že kabinet Róberta
Fica premárni šancu a nezíska všetky peniaze, ktoré Slovensku Únia ponúka a celý proces sa
spomaľuje kvôli koaličným nezhodám. Podľa ministra výstavby Mariana Janušeka "slovenská
verejnosť je zámerne zavádzaná podobnými vyhláseniami politikov. Pravda je totiž taká, že
SR môže finančné zdroje určené pre rok 2007 čerpať až do konca roka 2010." (EurActiv.sk,
8.1.2008)
Neopakovateľnosť možností ktoré nám poskytujú eurofondy najmä v tomto roku a v
najbližších piatich rokoch od nás žiada veľkú koncentráciu síl. Možnosť skutočného, vecného
pripojenia sa k najvyspelejšej Európe je takto osobitne podporovaná len počas prvých rokov
po vstupe do EU. Aj štáty, ktoré pred nami vstupovali do EÚ, mali takéto možnosti. Niektoré
využili tieto možnosti z tretiny, iné vyčerpali tieto finančné možnosti takmer naplno. Ak ich
nevyčerpáme, vrátia sa tým bohatým štátom, ktoré ich tam dodali. Eurofondy nie sú k
dispozícii nato, aby sme ich minuli, ale nato, aby sme pomocou nich vyriešili mnohé z
problémov ktoré máme riešiť. Len takýto prístup dáva celému tomuto konaniu zmysel. Tieto
peniaze podporujú zásadne také riešenia na Slovensku, ktoré sú kompatibilné s
celoeurópskymi zámermi. To znamená, že keď z nich financujeme projekty na Slovensku,
realizujeme zároveň riešenia približujúce nás k vyspelej Európe. (Baco, 2008)
Najmenšie slovenské obce, ktoré budú mať obmedzenia pri čerpaní peňazí z fondov
Európskej únie, očakávajú podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) pomoc od vlády.
Kabinet premiéra Róberta Fica by mal preto zvýšiť zdroje v štátnych fondoch, povedal ČTK
predseda ZMOS-u Michal Sýkora. K eurofondom bude mať obmedzený prístup asi 1500
spomedzi takmer 2900 slovenských miest a obcí. Ministerstvo výstavby, ktoré zastrešuje
čerpanie peňazí z EÚ, ich totiž nezaradilo do takzvaných pólov rastu. Toto opatrenie by malo
zabezpečiť, aby sa peniaze dostali predovšetkým do najvýznamnejších sídiel. Peniaze na
rozvoj však podľa Sýkoru potrebujú aj menšie obce nezaradené do pólov rastu. Aj oni chcú
mať vybudovaný vodovod či kanalizáciu. "Naša požiadavka na vládu bude, aby sa zvýšil
objem prostriedkov v Environmentálnom fonde," dodal. Viaceré obce sa spoliehajú aj na
čerpanie peňazí z Programu rozvoja vidieka, ktorý zastrešuje ministerstvo pôdohospodárstva.
Ide taktiež o fond Európskej únie, ale nie je v skupine jedenástich operačných programov, nad
ktorými prostredníctvom NSRR dohliada ministerstvo výstavby. "Európsky
poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka nie je štrukturálny fond, a preto nebol zaradený do
NSRR," vysvetlila hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Katarína Belická. Prvé výzvy
na podávanie projektov budú pre obce zverejnené pravdepodobne až v septembri. Predseda
ZMOS-u si však myslí, že obce by ešte mali mať možnosť zmeniť svoje vyradenie z pólov
rastu. "Musí byť mechanizmus na to, aby sa obec mohla dostať do pólov rastu," poznamenal
Sýkora. Ministerstvo výstavby sa však chystá prehodnotiť súčasné postavenie obcí až v roku
2010, reagoval na požiadavku hovorca ministerstva Miroslav Bátovský. (ČTK, 23.3.2008)
V súčasnosti sa nachádzame na prahu nového, 7-ročného programového obdobia 2007
– 2013. V tomto programovom období predstavuje kľúčový prvok pri snahe zaostávajúcich
regiónov integrovať sa do rozvojových procesov a procesov globalizácie najmä vybudovanie
celkovej infraštruktúry a zabezpečenie dostupnosti regiónov. Slovensko bude môcť využiť z
Európskej únie viac ako 11 miliárd eur na naplnenie stratégie stanovenej už vo schválenom
Národom strategickom referenčnom rámci SR na roky 2007 – 2013. Prostriedky fondov EÚ
však nemajú byť poňaté ako univerzálny liek na vyriešenie všetkých komunálnych
problémov. Musia byť chápané len ako doplnkové zdroje, pretože pre život miest a obcí sú
rozhodujúce najmä financie zo štátneho rozpočtu a z ich vlastných rozpočtov. (Eurokompas,
04/2008, krátené)
2.7 Národný strategický referenčný rámec SR na roky 2007 - 2013
Podľa Národného strategického referenčného rámca, Slovenská republika, ako nový
členský štát EÚ po prvýkrát čerpala finančné prostriedky z fondov EÚ v oblasti kohéznej
politiky na základe spoločného programového dokumentu Rámec podpory Spoločenstva
v rokoch 2004 až 2006, t.j. v skrátenom plánovacom období, keďže plánovacie obdobie pre
staré členské krajiny EÚ sa začalo už v roku 2000. Podľa zaužívaného pravidla sedemročného
plánovacieho cyklu EÚ teda pôvodné plánovacie obdobie trvalo do roku 2006. Programové
obdobie rokov 2007 až 2013 je teda pre Slovenskú republiku prvým programovým obdobím,
v rámci ktorého bude mať Slovensko možnosť využívať zdroje z fondov EÚ v priebehu
celého jeho trvania a to na základe Národného strategického referenčného rámca SR.
V zmysle legislatívy Európskej únie, každý členský štát predkladá pred začiatkom
programového obdobia Európskej komisii vlastný Národný strategický referenčný rámec.
Tento dokument predstavuje referenčný nástroj na prípravu programovania fondov. Stanovuje
národné priority, ktoré budú spolufinancované zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu
v programovom období 2007 – 2013 v nadväznosti na Strategické usmernenia Spoločenstva.
Tie definujú rámce pre intervencie fondov na európskej úrovni. Zabezpečujú, že pomoc
z fondov bude využitá v súlade so Strategickými usmerneniami Spoločenstva. Taktiež určujú
prepojenie medzi prioritami Spoločenstva na jednej strane a Národným programom reforiem
na strane druhej. Určenie výšky národného spolufinancovania štrukturálnych fondov tvorí
súčasť NSRR SR, jeho jednotlivých operačných programov, ako aj programových manuálov.
(NSRR SR, 2006)
Národný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013 je
základným strategickým dokumentom Slovenskej republiky na využívanie fondov Európskej
únie na roky 2007 až 2013, ktorý stanovuje národné priority spolufinancované zo
štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. V súlade s novými nariadeniami EÚ k
štrukturálnym fondom schválila vláda SR 6. decembra 2006 návrh NSRR SR na roky 2007 –
2013, ktorý stanovuje národné priority na spolufinancovanie zo ŠF a KF v nadväznosti na
Strategické usmernenia Spoločenstva o kohézii, ktoré definujú rámec pre príspevky z fondov
na európskej úrovni. NSRR SR zároveň predstavuje prepojenie medzi prioritami
Spoločenstva na jednej strane a národnými a regionálnymi prioritami štátu na druhej strane.
Predmetom strategickej časti NSRR SR je predovšetkým stratégia na dosiahnutie priorít SR
na roky 2007 až 2013 ako nástrojov na dosiahnutie strategického cieľa NSRR SR: „Výrazne
zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky a
zamestnanosť pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja.“ Operačná časť stanovuje a
stručne opisuje operačné programy, ktorých prostredníctvom sa bude NSRR SR realizovať.
(Eurokompas 1/2007)
2.8 Perspektívy regionálnej a kohéznej politiky EÚ pre roky 2014 – 2020
Podľa komisárky Danuty Hubner je „najvyšší čas“ na reformu rozdeľovania a
používania regionálnych fondov EÚ. Komisárka povedala: „Je najvyšší čas začať vážnu
diskusiu o rozdelení kompetencií medzi členské štáty a Komisiu.“ Konkrétne hovorila
o potrebe decentralizácie finančnej zodpovednosti – silnejšieho zapojenia členských krajín do
kontroly a auditu používania regionálnych fondov Únie. S touto oblasťou súvisia aj dve
oznámenia zverejnené Komisiou – o revízii rozpočtu EÚ a o budúcnosti kohéznej politiky.
Verejné konzultácie o budúcnosti kohéznej politiky v EÚ sú otvorené ešte do 31. januára
2008. Príspevky a názory do nich môžu posielať členské krajiny, regióny, mestá, inštitúcie
EÚ, hospodárski a sociálni partneri, organizácie občianskej spoločnosti, akademici i občania.
(Informačný spravodaj EK, 22.1.2008, krátka tlačová správa)
Budúcnosť Kohéznej politiky EÚ by mala stáť na subsidiarite a územnej solidarite.
Takisto by však mala naplno využiť kritériá distribúcie finančných prostriedkov. To je hlavná
pointa správy Rady európskych obcí a regiónov (CEMR). Správa reaguje na verejné
konzultácie o budúcnosti kohéznej politiky. Generálny tajomník CEMR Jeremy Smith
zdôraznil: "Pri výbere financovania toho ktorého regiónu v rámci kohéznej politiky,
nesmieme prihliadať iba na hospodárskych ukazovatele“. „Európa potrebuje lepší spôsob
alokácie financií. Regionálnu spokojnosť možno dosiahnuť kritériami ako napr. kvalita
zamestnanosti, decentralizácia, kvalita dopravy a takisto sociálno-kultúrne, sociálno-
demografické a sociálno-enviromentálne faktory“. Podľa CEMR je budúcnosť kohéznej
politiky založená na subsidiarite a územnej solidarite. Miestne a regionálne samosprávy sú
kľúčové pre miestny a regionálny rozvoj. Nutná je integrácia samospráv do plánovania,
poskytovania a monitorovania politík a nástrojov regionálneho rozvoja. Regióny a mestá
riešia mnoho otázok, či už environmentálnych, demografických, energetických a
štrukturálnych. Podľa Smitha považujú samosprávy financovanie regionálnej politiky 2007 -
2013 za nedostatočné. Financovanie kohéznej politiky musí byť zahrnuté do širšej diskusie o
rozpočte EÚ. Rovnako dôležité je pre mestá a regióny brať do úvahy dopad politík EÚ na
konkrétne územie a na jeho hospodárske špecifiká. Kohézna politika musí prepájať mestské a
vidiecke územia. Jeremy Smith hovorí predovšetkým o posilnení kohézie medzi vidieckou a
mestskou Európou. (CEMR, 2008)
3 CIEĽ PRÁCE
Cieľom tejto diplomovej práce je popísať a pomenovať štruktúru dokumentov
vyššieho a nižšieho stupňa nadväznosti na základný dokument Slovenskej republiky v oblasti
čerpania štrukturálnych fondov, pre nové sedemročné plánovacie obdobie EÚ 2007 až 2013
a poukázať na ich nadväznosť a prepojenie. Rovnakým cieľom je poukázať na dokumenty a
programy, ktoré nie sú v priamej pôsobnosti NSRR SR 2007 – 2013, ale súvisia
s implementáciou regionálnej politiky EÚ v podmienkach Slovenska a NSRR SR sa na ich
podporu odvoláva vo všeobecných ustanoveniach. Jeho súčasťou je preskúmanie NSRR
v kontexte jeho prípravy, schvaľovania, špecifík a dopadov na realizáciu regionálnej politiky
EU na Slovensku.
Pre dosiahnutie takto určeného cieľa je potrebné naplniť aj ciele čiastkové, ktorých
zrealizovanie umožňuje v širšom kontexte poukázať na komplexnosť vzťahov nadväzujúcich
dokumentov. Ako čiastkové ciele determinujúce dosiahnutie hlavného cieľa boli určené:
prieskum dokumentov vyššieho vykonávacieho charakteru k NSRR SR 2007 – 2013,
zovšeobecnenie východísk k dokumentu NSRR SR,
popis NSRR, jeho vízie, obsahových častí, cieľov a opatrení,
popis dokumentov nižšieho vykonávacieho charakteru k NSRR,
prieskum a popis dokumentov rovnocenného vykonávacieho charakteru k NSRR,
ktoré nie sú súčasťou NSRR, ale platia samostatne a nezávisle na NSRR a
formulovanie vlastných názorov, postojov a odporúčaní týkajúcich sa predmetu
skúmania diplomovej práce, sledujúcich možné zlepšenia a zefektívnenie procesu
implementácie ŠF a KF v podmienkach Slovenska.
Splnenie tohto cieľa si vyžadovalo zozbieranie a preštudovanie množstva podkladov,
ktorých dostupnosť, vzhľadom na aktuálnosť a verejný charakter, bola pomerne
bezproblémová. Takmer väčšina potrebných podkladov je zverejnená prostredníctvom
rezortných inštitúcií verejnej správy SR v internetovom prostredí. Rovnako je množstvo
potrebných dokumentov a podkladov dostupných vo forme brožúr a odborných publikácií,
distribuovaných inštitúciami EP, EK a SR.
4 METODIKA PRÁCE
4.1 Charakteristika objektu skúmania
Objektom skúmania diplomovej práce je Národný strategický referenčný rámec SR
2007 – 2013 a dokumenty súvisiace s obsahovou a realizačnou náplňou regionálnej politiky
v podmienkach Slovenska. Rovnako je objektom skúmania sústava dokumentov a programov,
priamo nesúvisiacich s NSRR SR, umožňujúcich však implementáciu princípov regionálnej
politiky EÚ na Slovensku, na ktoré sa NSRR odvoláva vo svojich všeobecných
ustanoveniach. Zovšeobecnením je preto možné konštatovať, že predmetom skúmania je
široká paleta strategických a programových dokumentov EÚ, vytvárajúcich spoločné
prostredie pre napĺňanie princípov regionálnej pomoci jej členským štátom. Tú načrtáva aj
Obrázok 1 príloh tejto diplomovej práce.
4.2 Pracovný postup
Úvod praktickej časti diplomovej práce charakterizuje sústavu programových
dokumentov a nariadení vyššieho vykonávacieho charakteru k NSRR SR 2007 – 2013. Ten
predstavuje základný vykonávací predpis SR, pre organizačnú a finančnú implementáciu
cieľov regionálnej politiky EÚ prostredníctvom ŠF a KF. Obsahová časť ďalej pokračuje
pomerne podrobným opisom NSRR SR samotného. Popisuje jeho analytickú časť,
pomenováva spoločnú víziu, strategické ciele a načrtáva opatrenia ich dosiahnutia. Vzhľadom
na cieľ tejto diplomovej práce, ktorým je načrtnúť aj schému súvisiacich dokumentov NSRR
nižšieho vykonávacieho charakteru, pokračuje táto práce ďalej analýzou jednotlivých
operačných programov a ich zameraním pre strategické oblasti rozvoja kľúčových odvetví
Slovenskej republiky. Keďže NSRR rieši len určitý, pomerne obsiahly okruh strategických
potrieb Slovenska, zameriavam sa v pomenovaní súvisiacich strategických a programových
dokumentov aj na operačné programy, ktoré nie sú v priamom, ale pridruženom vzťahu
k tomuto strategickému rámcu.
4.3 Spôsob získavania údajov a ich zdroje
Pomerne obsiahle množstvo podkladov potrebných pre naplnenie stanoveného cieľa
a čiastkových cieľov tejto diplomovej práce, bolo potrebné získať z viacerých zdrojov, a to
hlavne:
publikácie a strategické dokumenty MVaRR SR,
publikácie, nariadenia a predpisy EK a EP,
manuály rezortných ministerstiev – riadiacich orgánov k jednotlivým OP,
internetové portály venujúce sa problematike regionálnej politiky a rozvoja,
internetové stránky: www.strukturalnefondy.sk,
www.nsrr.sk,
www.build.gov.sk,
www.euractiv.sk,
www.ropka.sk,
www.europskaunia.sk,
Knižničný fond RRA Tatry-Spiš.
4.4. Použité metódy vyhodnotenia a interpretácie výsledkov
Sumarizácia dostupných poznatkov a podkladov
Konzultačná činnosť s odborníkmi v danej oblasti
Overovanie zistených poznatkov
Interpretácia vlastného názoru a formulovanie odporúčaní
5 VÝSLEDKY PRÁCE
5.1 Sústava dokumentov a usmernení k NSRR
NSRR SR 2007 – 2013 predstavuje v podmienkach SR základný programový
dokument, prostredníctvom ktorého sa sleduje naplnenie strategickej vízie trvalo
udržateľného rozvoja Slovenska v podmienkach európskeho členstva. Naplnenie tejto
strategickej vízie je priamo úmerné naplneniu kľúčových cieľov NSRR, prostredníctvom
využitia dostupných programových nástrojov predstavujúcich operačné programy
a finančných alokácií kombinovaných z verejných zdrojov EÚ, štátneho rozpočtu SR
a vlastných zdrojov konečných prijímateľov. Na to, aby sa kľúčová vízia a ciele NSRR SR
mohli v súčasnom programovom období napĺňať, musela SR pri príprave referenčného rámca
vychádzať nielen z vlastných strategických a plánovacích dokumentov, ale aj zo štruktúry
dostupných nástrojov vyššieho a zároveň aj nižšieho vykonávacieho a koordinačného
charakteru. Ide tu predovšetkým o programy, dokumenty a nariadenia EÚ, jednotlivé
operačné programy definované v obsahu NSRR, ich programové manuály, príručky, ale aj
súbežne aplikovateľné pomoci, ktoré nie sú v NSRR priamo spomínané a riešené
v identifikovaných opatreniach.
Z hľadiska priamych dokumentov najvyššieho vykonávacieho charakteru, teda
dokumentov EÚ, sa NSRR SR opiera o šesť základných nariadení EK a EP:
Nariadenie EK č. 1080/2006 o ERDF,
Nariadenie EK č. 1081/2006 o ESF,
Nariadenie EK č. 1082/2006 o EZÚS,
Nariadenie EK č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o ERDF,
ESF a KF,
Nariadenie EK č. 1084/2006, ktorým sa zriaďuje KF a
Nariadenie EK č. 1828/2006, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia
Rady (ES) č. 1083/2006.
Samotný NSRR sa pre svoju implementačnú fázu odvoláva na ďalšie spektrum
dokumentov, ktorých sústavu začína 11 operačných programov. Každý z operačných
programov sa následne skladá z vlastných manuálov, výzvam pre jednotlivé opatrenia vrátane
harmonogramov výziev, príručkám pre žiadateľov pomoci, formulárov projektových návrhov,
manuálov publicity, interných predpisov riadiaceho orgánu a ďalších dokumentov, ktoré
spoločne vytvárajú základy implementácie daného operačného programu a jeho manažmentu
na úrovni riadiaceho orgánu a konečných prijímateľov. Pre zabezpečenie jednotného riadenia
NSRR prostredníctvom jednotlivých riadiacich orgánov, sa rámec odvoláva aj na dokumenty
Systému riadenia ŠF a KF pre programové obdobie 2007 – 2013, Metodické pokyny
centrálneho koordinačného orgánu a samostatný dokument Systém finančného riadenia ŠF
a KF pre programové obdobie 2007 – 2013. Obsah NSRR je podrobnejšie rozpracovaný
v kapitole 5.3.
Poslednou sústavou dokumentov a usmernení je zostava priamych strategických
programov pomoci EÚ, ktoré NSRR v priamom dôsledku nezapracoval do svojho obsahu, ale
súvisia s naplnením jeho vízie, ako aj princípov regionálnej politiky EÚ a je možné realizovať
ich bez priameho napojenia na referenčný rámec. Ide o:
Programy zamerané na pôdohospodárstvo a rybné hospodárstvo,
Program rozvoja vidieka,
Programy bilaterálnej spolupráce,
Programy cezhraničnej spolupráce,
Regionálne iniciatívy,
Programy zdravia a životného prostredia,
Programy výskumu a vývoja,
Programy zamerané na vzdelávanie a kultúru,
Programy zamerané na inovácie a energetiku a
Programy zamerané na sociálnu politiku.
5.2 Nariadenia EK
Nariadenia EK predstavujú najvyšší stupeň direktívy Európskej komisie a parlamentu
v otázkach napĺňania cieľov regionálnej politiky členských štátov EÚ. Sú základnými
procesnými nástrojmi, definujúcimi oblasti pomoci, rozvojové ciele, alokácie finančných
prostriedkov a základné podmienky implementácie prostredníctvom vytvorených
programových a finančných nástrojov.
5.2.1 Nariadenia EK č. 1080/2006 o ERDF
Predmetom úpravy tohto nariadenia je ustanovenie úloh Európskeho fondu
regionálneho rozvoja, rozsah jeho pomoci a pravidlá oprávnenosti na pomoc. ERDF určuje
financovanie pomoci za účelom posilnenia hospodárskej a sociálnej súdržnosti, podpory
rozvoja regionálnych ekonomík, premeny upadajúcich a zaostávajúcich regiónov a podpory
cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce. Rozsahom finančnej pomoci sa
zameriava na podporu investícií prispievajúcich k tvorbe pracovných miest, investícií do
malých a stredných podnikov, do infraštruktúry, podpory služieb podnikateľského sektora,
rozvoja kapitálových finančných nástrojov, tvorbu sietí a partnerstiev a rozvoja vnútorného
potenciálu priemyslu a služieb.
5.2.2 Nariadenia EK č. 1081/2006 o ESF
Toto nariadenie ustanovuje úlohy Európskeho sociálneho fondu, rozsah jeho pomoci,
osobitné ustanovenia a typy výdavkov, ktoré sa môžu zahrnúť do pomoci prostredníctvom
národných strategických referenčných rámcov a ostatných programov EÚ. Úlohou ESF je
prispievať k posilňovaniu hospodárskej a sociálnej súdržnosti zlepšovaním možnosti
zamestnávania a rozvojom pracovných príležitostí, rovnako ako zvyšovanie počtu a kvality
pracovných miest. V rámci rozsahu svojej pôsobnosti podporuje zvyšovanie prispôsobivosti
pracovníkov, podnikov, podnikateľov, celoživotné vzdelávanie, zvyšovanie investícií do
ľudských zdrojov, odbornú prípravu a rôzne stupne kvalifikácií, zavádzanie komunikačných
technológií a nových foriem vzdelávania, produktívnejšie a inovatívne formy organizácie
práce, ochranu a bezpečnosť pri práci, podporné a poradenské služby, zlepšenie prístupov
k zamestnaniu, rodovú rovnosť, nediskrimináciu a rovnosť príležitostí a mnoho ďalších
opatrení súvisiacich s ľudským kapitálom.
5.2.3 Nariadenia EK č. 1082/2006 o EZÚS
V historickom kontexte nariadení EK a EP ide o zvláštny druh nariadenia, ktorý
svojim obsahom definuje nové organizačno – správne možnosti rozvoja cezhraničnej
spolupráce prostredníctvom možnosti založenie nového druhu organizačného subjektu pod
názvom Európske zoskupenie územnej spolupráce. Jeho cieľom je uľahčovať a podporovať
cezhraničnú spoluprácu medzi členmi s výhradným právom posilňovania hospodárskej
a sociálnej súdržnosti. Zároveň má EZÚS v každom členskom štáte svoju právnu subjektivitu
a najširšiu spôsobilosť, aká sa priznáva podľa vnútroštátneho práva právnickým osobám
obdobného charakteru. Šírkou svojej členskej základne môže EZÚS tvoriť partnerstvo
členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov, ako aj ďalších subjektov, ktoré sa riadia
vereným právom. Uvedené nariadenie tvorí výnimku z predošlých dvoch nariadení. Aj keď
nepomenováva oblasti financovania, či oprávnenosť výdavkov, inštitucionálne vytvára
predpoklady pre novú formu rozvoja cezhraničnej, medziregionálnej a nadnárodnej
spolupráce viacerých členských štátov EÚ. Aj na základe tohto odporúčania sú v ďalších,
priamo nesúvisiacich dokumentoch NSRR, definované východiská pre financovanie aktivít
cezhraničného charakteru.
5.2.4 Nariadenia EK č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia
o ERDF, ESF a KF
Toto nariadenie predstavuje všeobecný nástroj určujúci pravidlá, ktorými sa spravujú
fondy ERDF, ESF a KF. Vymedzuje ciele, ktoré majú byť prostredníctvom týchto troch
finančných nástrojov dosiahnuté, určujú všeobecné kritéria oprávnenosti členských štátov
a regiónov na podporu z týchto fondov a kritéria ich prideľovania. Toto nariadenie
reprezentuje kontext politiky súdržnosti EÚ, vrátane stanovenia strategických usmernení pre
zostavovanie NSRR a jeho dodatočného preskúmania z pozície EK. Ustanovuje základné
zásady partnerstva, programovania, hodnotenia, finančného riadenia, monitorovania
a kontroly. Z pohľadu predošlých troch nariadení č. 1080, 1081 a 1082/2006, je toto
nariadenie základným predpokladom a východiskom pre tvorbu národných referenčných
rámcov členských štátov EÚ.
5.2.5 Nariadenia EK č. 1084/2006, ktorým sa zriaďuje KF
Kohézny fond bol zriadený na účely posilňovania súdržnosti ES a v záujme podpory
trvalo udržateľného rozvoja v rámci členských štátov Spoločenstva. Rozsah pomoci
prostredníctvom KF sa poskytuje vyváženým spôsobom, ale hlavne na základe potrieb
investícií a infraštruktúry tých členských štátov, ktoré majú na pomoc z KF nárok na základe
vopred stanovených kritérií (podrobnejší opis kritérií je predmetom článku č. 2.3.3 tejto
práce). Pomoc sa poskytuje hlavne do dvoch pomerne obsiahlych a investične náročných
oblastí. Sú nimi dopravná dostupnosť a infraštruktúra, ako aj ochrana životného prostredia.
Z KF sú podporované národné investície do transeurópskych dopravných sietí, oblasti
ochrany životného prostredia, trvalo udržateľného rozvoja, zvyšovania energetickej
efektívnosti, využívania obnoviteľných zdrojov energie a ďalších oblastí.
5.2.6 Nariadenia EK č. 1828/2006, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá
nariadenia rady (ES) č. 1083/2006
V tomto nariadení sa ustanovujú vykonávacie pravidlá, týkajúce sa nariadenia č.
1083/2006 a nariadenia č. 1080/2006 a to hlavne v kľúčových oblastiach implementácie ŠF,
ktorými sú oblasti informácií a publicity, informovanosti o možnostiach využívania fondov,
oblasť riadenia a kontrolných systémov, nezrovnalostí, osobných údajov, finančných náprav,
elektronickej výmeny údajov, oblasť nástrojov finančného riadenia a v neposlednom rade aj
oblasť oprávnenosti operačných programov pre cieľ EZÚS. Toto nariadenie precizuje
východiská jednotlivých nariadení č. 1080 a 1083/2006, ale hlavne nariadenia č. 1084/2006.
5.3 Charakteristika NSRR SR 2007 – 2013
NSRR SR pre programové obdobie rokov 2007 až 2013 predstavuje základný
referenčný nástroj na prípravu programovania fondov a ich neskoršiu
realizáciu. Samotný dokument, po dôkladnej a veľmi podrobnej
analýze, stanovuje národné priority, ktoré sú spolufinancované
prostredníctvom ŠF a KF a to v súlade so spoločnou politikou
súdržnosti EÚ. Tá sa v tomto programovom období uskutočňuje
prostredníctvom troch hlavných cieľov, ktorými sú Konvergencia,
Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť a posledným cieľom je Európska územná
spolupráca. Do cieľa Konvergencia je, pri financovaní oprávnených výdavkov pomoci ŠF
a KF, zahrnuté celé územie SR s výnimkou Bratislavského kraja.
Samotné územie Bratislavského kraja je samostatne špecifikované v prioritách cieľa
Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Tretí z cieľov – Európska územná
spolupráca nie je v NSRR SR samostatne obsiahnutý a je v rámci súvisiacej štruktúry riešený
ako samostatný dokument. NSRR SR teda pokrýva iba ciele Konvergencia a Regionálna
konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Pre názorné zobrazenie vymedzenia oprávnených
území Slovenskej republiky pre oba ciele, pozri Obrázok 2 – SR v členení na regióny NUTS
2 a 3 podľa cieľov „Konvergencia“ a „Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“.
Po obsahovej stránke je NSRR SR ako základný programový dokument delený na:
analytickú časť,
víziu,
stratégiu,
priority,
členenie na operačné programy,
systém financovania.
Analytická časť NSRR SR opisuje súčasnú situáciu SR, ktorá vychádza z dostupných
a doteraz dosiahnutých pozitívnych makroekonomických výsledkov. Po prvýkrát sa
v analytickej časti venuje pozornosť aspektom územného rozvoja a identifikácií pólov rastu
v regiónoch s cieľom zabezpečenia územnej koncentrácie príspevkov. Tento nový prístup
k formulovaniu jednotlivých opatrení operačných programov, nebol doposiaľ v programovaní
SR použitý. Ako každý strategický dokument, aj NSRR SR je v rámci svojej analytickej časti
prehľadne spracovaný do foriem SWOT analýz, ktorých prehľad vyúsťuje do určenia
kľúčových disparít a hlavných faktorov rozvoja SR.
Strategická časť NSRR vychádza z vízie hospodárskeho a sociálneho rozvoja
Slovenska, ktorá je formulovaná ako „celková konvergencia ekonomiky SR k priemeru EÚ
15 cestou trvalo udržateľného rozvoja“. Zámerom stratégie je prispieť k napĺňaniu
uvedenej vízie prostredníctvom riešenia kľúčových disparít pri využití kľúčových faktorov
rozvoja SR. Realizácia tohto zámeru vychádza z potreby výrazného zvýšenia
konkurencieschopnosti a výkonnosti regiónov a slovenskej ekonomiky a zamestnanosti pri
rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja, čo je strategickým cieľom NSRR. Dosiahnutie
vízie je otázkou dlhšieho časového obdobia a zasahuje do niekoľkých programových období.
Stratégia nadväzuje na strategické dokumenty EÚ ako aj SR. Ide predovšetkým o nasledovné
dokumenty:
Strategické usmernenia Spoločenstva o súdržnosti,
Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 (tzv. Lisabonská stratégia
pre Slovensko),
Národný program reforiem SR,
Koncepciu územného rozvoja Slovenska (z roku 2001),
Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja (z roku 2001),
Akčný plán trvalo udržateľného rozvoja v SR na roky 2005 - 2010.
Možno skonštatovať, že v podmienkach SR je NSRR centrálnym integrujúcim
dokumentom, ktorý definuje a spája podstatné prvky jednotlivých stratégií s cieľom
dosiahnuť čo najväčšiu synergiu a efektívnosť pri napĺňaní vízie a dosiahnutí strategického
cieľa do roku 2013. Na dosiahnutie čo najvyššej efektívnosti zdrojov alokovaných
z prostriedkov rozpočtu EÚ, ako aj štátneho rozpočtu SR, využíva stratégia princíp tematickej
a územnej koncentrácie príspevkov zo ŠF a KF, ktoré sú v rámci NSRR SR tematicky
koncentrované na tri strategické priority:
infraštruktúru a regionálnu dostupnosť,
vedomostnú ekonomiku a
ľudské zdroje.
Priority NSRR sa implementujú prostredníctvom:
siedmich operačných programov v cieli Konvergencia,
troch multiplikačných operačných programov (Konvergencia, Regionálna
konkurencieschopnosť a Zamestnanosť) a
jedného operačného programu v cieli Regionálna konkurencieschopnosť
a zamestnanosť.
5.3.1 Partnerstvo pre národný rámec
V procese prípravy NSRR SR 2007 – 2013 musela SR dodržať jeden zo základných a
kľúčových princípov prípravy, ktorým je princíp partnerstva. Princíp partnerstva je
definovaný aj v Nariadení Rady (ES) č. 1083/2006, podľa ktorého partnerstvo sa týka
prípravy, implementácie, monitorovania a hodnotenia operačných programov.
Príprava NSRR prebiehala od začiatku roku 2004 v gescii MVRR SR a podľa
harmonogramu schváleného a aktualizovaného vládou SR. Cieľom princípu partnerstva je
poskytnúť východiská pre širšiu diskusiu o obsahu pripravovaného strategického dokumentu
a to na úrovni centrálnej, regionálnej a lokálnej a vytvoriť základ pre vypracovanie
a predloženie NSRR SR do vlády SR, ktorá ho po jeho schválení predloží na odobrenie EK.
Na základe tohto princípu bolo zúčastnenými stranami prerokovaných niekoľko dielčích
návrhov NSRR, ktoré sa na základe pripomienkovania upravovali do finálnej podoby. Tú
schválila vláda SR dňa 21. decembra 2006 a predložila EK na schválenie. Tento princíp sa
uplatňoval tak vo vzťahu SR a EK, ako aj vnútri SR. Pri príprave dokumentu sa využívali
koncepčné, analytické a podkladové materiály vypracované na zainteresovaných rezortoch
a inštitúciách a pri formulácii jednotlivých častí dokumentu sa zvažovali názory
a pripomienky všetkých zúčastnených partnerov. Do jednotlivých etáp vypracovania NSRR
boli zapojené subjekty v rámci rôznych pracovných skupín prostredníctvom metódy
štruktúrovanej odbornej diskusie na viacerých úrovniach.
V snahe dodržania tohto kľúčového pravidla programovania NSRR SR bolo na
národnej úrovni zostavených niekoľko stupňov koordinácie prác na uvedenom dokumente:
Pracovná skupina ministrov – s cieľom politickej koordinácie prác pri spracovávaní
NSRR,
Koordinátor pre NSRR – s cieľom technickej koordinácie prípravy NSRR
a zabezpečenia medzirezortnej a expertnej výmeny poznatkov,
Medzirezortné pracovné skupiny – zostavené z odborníkov príslušných
ministerstiev,
Expertná skupina „Partnerstvo pre národný rámec“ – široké spektrum partnerov,
zástupcov ministerstiev, samosprávnych krajov, združení miest a obcí, odborníkov,
podnikateľských subjektov, zamestnávateľov a odborov, mimovládnych organizácií,
atď.
Samostatným fórom pri uplatňovaní princípu partnerstva, ktorý bol previazaný
s prípravou NSRR boli:
Rady vlády pre regionálnu politiku a dohľad nad štrukturálnymi operáciami a
Výbor pre ŠF a KF,
obidva s cieľom sprostredkovania výstupov prípravy pre rokovanie vlády SR, jej vrcholnú
politickú a verejnú zodpovednosť voči EK a jej rozhodovacie právomoci.
Členovia partnerstva sa priebežne a pravidelne oboznamovali s výstupmi
vypracovanými v jednotlivých blokoch prác na NSRR a predkladali k nim svoje názory,
doplnky a pripomienky. Práca expertnej skupiny Partnerstvo sa riadila princípom konsenzu,
navrhované úpravy teda museli byť prijateľné pre všetkých alebo aspoň pre väčšinu členov
partnerstva.
5.3.2 Inovačné a kohézne póly rastu
Póly rastu sú charakteristické prítomnosťou expandujúcich odvetví umiestnených
v urbanizovanej oblasti, vyvolávajúce zmeny v ekonomických aktivitách lokalizovaných
v zóne vplyvu, ktoré sa prejavujú vo vyššej ekonomickej výkonnosti a konkurencieschopnosti
daného územia v porovnaní s ostatnými územiami v regióne. Najvýznamnejšie póly rastu
determinujú vývoj výkonnosti a konkurencieschopnosti okrem úrovne regiónu aj na úrovni
celého národného hospodárstva. Pozri Obrázok 3 – Mapa inovačných a kohéznych pólov
rastu Prešovského samosprávneho kraja.
Po prvýkrát v slovenskej histórii a s cieľom zabezpečiť tematickú a územnú
koncentráciu príspevkov v rámci NSRR, boli za účelom dosiahnutia čo najvyššej efektívnosti
vynaložených finančných zdrojov zo ŠF a KF definované a stanovené inovačné a kohézne
póly rastu. Sú definované centrami osídlenia, ako aj ich ťažiskami a prostredníctvom nich sa
sleduje podpora, ktorá:
napomáha lepšej spolupráci, koordinácii a doplnkovosti zabezpečovania funkcií pre
bývajúce obyvateľstvo,
zvyšuje konkurencieschopnosť jednotlivých regiónov,
napomáha vytvoriť synergiu pri posilnení kooperačných sietí a zabezpečiť
komplementárnosť funkcií jednotlivých miest a obcí,
napomáha prepájať viaceré hierarchické úrovne,
prispieva k novému chápaniu vzťahov medzi mestom a jeho okolím,
ponúka možnosť vplyvu miest a urbárnych priestorov na podporu súťaže, inovácií a
rastu s viac vyrovnaným modelom priestorového rozvoja,
pomáha zdokonaliť kooperáciu, koordináciu a doplnkovosť a zmierňovať tak
nevhodnú konkurenciu medzi mestami.
Centrá osídlenia predstavujú kategorizáciu obcí podľa úrovne obsluhy ako pre
vlastné mesto, tak aj pre jeho zázemie. Členia sa na: osobitné centrá (BA, KE), centrá prvej až
piatej skupiny.
Inovačné póly rastu sú tvorené centrami osídlenia národného a regionálneho
významu. Centrami osídlenia národného významu sú krajské mestá, centrami osídlenia
regionálneho významu sú mestá sídiel obvodných úradov, mestá sídiel bývalých okresných
úradov a niektoré ďalšie mestá, ktoré majú regionálny hospodársky a spoločenský význam.
Najvýznamnejšie inovačné póly rastu a ich záujmové územia sú priestory, ktoré majú najvyšší
rozvojový potenciál, a ktoré sú „motormi“ hospodárskeho a sociálneho rozvoja a mali by
v najvyššej miere zabezpečovať konkurencieschopnosť SR v medzinárodnom meradle.
Inovačné póly rastu tvorené centrami regionálneho významu plnia vo všeobecnosti úlohu
„stabilizátorov“ regionálneho rozvoja, kde sa pomocou ich rozvoja zabezpečuje znižovanie
nežiaducich regionálnych disparít. Inovačné póly rastu automaticky plnia v území aj funkciu
kohéznych pólov rastu.
Záujmové územia inovačných pólov rastu sa vytvárajú spravidla okolo
najvýznamnejších centier (inovačných pólov rastu) a to hlavne v dôsledku ich atraktivít.
Vytvorili sa tak územia, ktoré sú jednoznačne zviazané s centrami a vytvárajú spolu určité
komplexné funkčné územia.
Kohézne póly rastu sú centrami osídlenia mikroregionálneho významu. Základnou
funkciou kohézneho pólu rastu je zabezpečiť komplexnú základnú vybavenosť pre
obyvateľov obce, tak aj pre obyvateľov priľahlých obcí v izochróne dennej dochádzky. Tým
sa vytvára predpoklad celoplošnej dobrej dennej dostupnosti ku všetkým základným potrebám
všetkých obyvateľov štátu. Kohéznymi pólami rastu sú tie obce, pri ktorých je najlepší
predpoklad vyššej efektívnosti využitia finančných prostriedkov vložených do rozvoja
lokálnej infraštruktúry v dlhodobejších časových horizontoch. Ide o obce, ktoré už majú
vybudovanú, resp. čiastočne vybudovanú, základnú občiansku infraštruktúru a majú
predpoklad jej ďalšieho rozvoja.
5.3.3 Analytická časť NSRR
Jednou z najzákladnejších častí NSRR ako strategického dokumentu je samostatná
analytická časť, ktorá opisuje súčasnú situáciu SR z pohľadu makroekonomických faktorov.
Vo svojej obsahovej stránke sa koncentruje na dve kľúčové oblasti, ktorými sú
makroekonomická analýza a sociálno – ekonomická analýza SR. Oblasť sociálno –
ekonomickej analýza rozoberá analytická časť NSRR podrobnejšie, a to v nasledovných
šestnástich oblastiach:
Ľudské zdroje,
Demografický vývoj,
Vzdelávanie a odborná príprava,
Zamestnanosť a rozvoj ľudských zdrojov,
Trh práce,
Sociálny exklúzia,
Inštitucionálne kapacity,
Infraštruktúra a regionálne dostupnosť,
Dopravná infraštruktúra,
Environmentálna infraštruktúra a ochrana životného prostredia,
Regionálna infraštruktúra,
Modernizácia zdravotníckej infraštruktúry,
Vedomostná ekonomika,
Konkurencieschopnosť podnikov a služieb,
Informatizácia spoločnosti a
Výskum, vývoj a inovácie.
Analytická časť NSRR vychádza z rozsiahleho počtu dokumentov, štúdií, hodnotení
a výstupov, ktorých poznatky a zistenia kompilačným charakterom sumarizuje do základných
a vyššie spomenutých oblastí. Je doplnená množstvom tabuliek a grafov, ktoré poznatky
kvalifikujú a kvantifikujú do prehľadnej podoby. Na ich základe pokračuje analytická časť
NSRR v určovaní silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození prostredníctvom SWOT
analýz v troch najkľúčovejších oblastiach, ktorými sú:
Ľudské zdroje,
Infraštruktúra a regionálna dostupnosť a
Vedomostná ekonomika.
Tretia a štvrtá časť analýzy súčasného stavu SR v rámci NSRR pomenováva, na
základe predošlých analytických zistení a SWOT analýz, hlavné disparity a rozvojové faktory
SR a konštruuje všeobecné závery k tejto časti obsahu referenčného rámca. V oblasti
hlavných disparít a faktorov rozvoja SR do najbližšieho plánovacieho obdobia rokov 2007 –
2013 predznačuje tri hlavné oblasti, ktorými sú makroekonomické východiská, hospodárska
politika a sektorové a regionálne východiská SR. Tretia podskupina východísk (sektorové
a regionálne) je zároveň najhlavnejšou sumarizačnou podskupinou priorít NSRR SR pre
definovanie finančnej pomoci a jednotlivých operačných programov. Sú nimi ciele podpory
ľudských zdrojov, infraštruktúry a regionálnej dostupnosti území a vedomostnej ekonomiky.
Pozri Tabuľku 3 – Hlavné sektorové disparity a faktory rozvoja.
Záverečná časť konštatuje, že predchádzajúce plánovacie obdobie rokov 2004 – 2006
bolo pre SR charakteristické minimálnou skúsenosťou v strategickom plánovaní ŠF a ich
koordináciou, a preto je na základe týchto faktov nevyhnutné zamerať sa na zlepšenie
koordinácie relevantných politík a koncentráciu verejných zdrojov na priority stanovené
v NSRR.
5.3.4 Vízia NSRR SR v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja
Prirodzene nadväznou časťou NSRR po časti analytickej, je formulovanie vízie
v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja SR. Vízia NSRR predstavuje koncepčné
smerovanie krajiny a určuje pozície, ktoré chce z dlhodobého hľadiska dosiahnuť. Svojim
obsahom sa neorientuje len na určené plánovacie obdobie rokov 2007 až 2013, ale presahuje
ich rámec. Odráža celospoločenskú zhodu potrieb, vyjadrenú vo výstupoch analytickej časti
a formulovanú na základe princípu partnerstva.
Vízia stanovená v NSRR SR 2007 – 2013 predpokladá, že rozvoj vedomostnej
ekonomiky a zvyšovanie jej významu v spoločnosti zabezpečí pre obyvateľov Slovenska
vyššiu kvalitu života a životný štandard na úrovni porovnateľnej s najvyspelejšími krajinami
EÚ. Predpokladá, že Slovensko sa stane atraktívnou krajinou pre svojich obyvateľov
i návštevníkov, ako aj pre budúce generácie. Hlavnou úlohou NSRR SR v tejto oblasti je tieto
zmeny vyvolávať s využitím pomoci ŠF a KF a urýchliť tak proces celkovej konvergencie –
približovania ekonomiky SR k úrovni dosiahnutej v najrozvinutejších krajinách a to za
podmienky zabezpečenia trvalej udržateľnosti. Preto bola vízia hospodárskeho a sociálneho
rozvoja SR v NSRR SR 2007 – 2013 formulovaná ako:
Celková konvergencia ekonomiky SR k priemeru EÚ-15 cestou
trvalo udržateľného rozvoja.
NSRR SR predpokladá, že obdobie potrebné na dosiahnutie vízie možno predpokladať
iba orientačne. Je veľmi pravdepodobné, že bude trvať dlhšie, ako samotné sedemročné
plánovacie obdobie 2007 – 2013 a bude si zároveň vyžadovať kontinuálne rozdelenie jej
realizácie do viacerých programových období. Na víziu opäť prirodzene nadväzuje ďalšia,
tentokrát už strategická časť, prostredníctvom ktorej má byť táto vízia vo vymedzenom
časovom období napĺňaná.
5.3.5 Stratégia NSRR 2007 – 2013
Strategická časť NSRR SR 2007 – 2013 sa vo svojej podstate opiera nielen o výsledky
analytickej časti rámca, identifikované disparity a určené faktory rozvoja, ale aj o strategické
dokumenty formulované na úrovni EÚ. Do úvahy sú vzaté
aj rezortné, resp. nadradené strategické dokumenty SR.
Kľúčové disparity definujú prekážky, ktoré je potrebné
prekonať, aby bolo možné naplniť víziu a dosiahnuť určené
ciele. Faktory rozvoja naopak určujú, ktoré impulzy
rozvoja sa majú použiť, alebo vytvoriť, na zmiernenie
identifikovaných disparít. Pri definovaní stratégie boli
východiskom aj strategické dokumenty EÚ, z ktorých
NSRR vychádza a prostredníctvom implementačného systému zabezpečuje naplnenie ich
cieľov. Monitoruje tiež pokrok v ich naplnení, a to prostredníctvom projektov
spolufinancovaných z KF a ŠF. Samotný NSRR je svojou podstatou centrálne integrujúcim
strategickým dokumentom, ktorý definuje a spája relevantné prvky jednotlivých autonómnych
a koherentných stratégií EÚ, štátu samotného, sektorov, rezortov a regiónov. Svojimi
opatreniami a prostredníctvom kombinovaného financovania zo ŠF, KF a národných
disparity faktory rozvoja
vízia
stratégia
kofinančných zdrojov, sleduje dosiahnutie stanovenej vízie a cieľov s čo najväčšou synergiou
a efektívnosťou.
Na základe stanovenej stratégie bol v NSRR určený spoločný strategický cieľ pre
obdobie súčasného plánovacieho obdobia, ktorý je definovaný nasledovne:
Do roku 2013 výrazne výšiť konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej
ekonomiky a zamestnanosť, pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja.
Stratégia NSRR sa orientuje na podporu vytvárania podmienok a prechodu SR na
vedomostne orientovanú spoločnosť a ekonomiku, a to cestou podpory existujúcich pólov
rastu, vytvárania nových pólov rastu, napojenie a integráciu zaostávajúcich regiónov.
Stratégia pri napĺňaní strategického cieľa sústreďuje príspevky na vybrané témy a územia, aby
sa dosiahla maximálna synergia a vytvoril predpoklad pre dosiahnutie najvyššej efektívnosti
a účinnosti príspevkov ŠF a KF. Vo svojej principiálnej podstatne sa orientuje na
koncentráciu dostupných prostriedkov na témy a územia.
Z pohľadu tematickej koncentrácie sa stratégia orientuje na zodpovedanie otázok, čo
sa bude prostredníctvom dostupných prostriedkov podporovať. Cieľom tohto prístupu je určiť
najefektívnejšie a najúčinnejšie tematické oblasti a sektory,
ktorých podpora prispeje k najlepšiemu dosiahnutiu
strategického cieľa. V tejto súvislosti ide hlavne
o zabezpečenie koncentrácie do:
infraštruktúry a dostupnosti zvyšujúcej atraktívnosť
územia pre investovanie a život obyvateľov,
vedomostnej ekonomiky zvyšujúcej konkurencieschopnosť produkčnej sféry
prostredníctvom kvalitnejších technológií a procesov v produkčnej sfére,
ľudských zdrojov schopných uskutočňovať zmeny vedúce k rastu významu poznatkov
v spoločnosti.
Z pohľadu územnej koncentrácie odpovedá stratégia na otázky, kde sa budú projekty
realizovať. V nadväznosti na identifikované disparity a faktory rozvoja NSRR, koncentrujú sa
príspevky do tých geografických území SR, v ktorých budú vplyvy príspevkov najväčšou
stratégia
Infraštruktúra Tech
nol óg
ie a
proc
esy
Ľudské zdroje
mierou prispievať k naplneniu cieľov NSRR. Z pohľadu regionálneho prístupu sa bude
strategický cieľ napĺňať prostredníctvom projektov implementovaných:
prioritne do inovačných a kohéznych pólov rastu,
v špecifických prípadoch do území mimo pólov rastu.
5.3.6 Súvis NSRR SR s ostatnými stratégiami
Národný strategický referenčný rámec SR sa pri definovaní strategickej časti vlastného
obsahu sa opiera o osem súvisiacich a základných dokumentov strategického charakteru
národného a nadnárodného významu, ktorými sú:
Strategické usmernenia Spoločenstva,
Stratégia trvalo udržateľného rozvoja EÚ,
Lisabonská stratégia pre Slovensko,
Národný program reforiem,
Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR,
Akčný plán TUR rozvoja na roky 2005 – 2010,
Koncepcia územného rozvoja Slovenska a
Programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávnych krajov.
Strategické usmernenia spoločenstva definujú základný rámec pre národné
strategické rámce členských krajín EÚ. Sú teda akýmisi návodmi pre tvorbu národných
rámcov a ich tvorcov, ktorými sú väčšinou politicky zodpovedné a poverené rezortné
ministerstvá, resp. exekutívne orgány vlády členských štátov. Ich cieľom je presadiť
harmonizovaný, vyrovnaný a udržateľný rozvoj Spoločenstva, ktorý zároveň prispieva
k napĺňaniu opatrení a priorít Lisabonskej stratégie, formulovaných v roku 2005. Stanovujú
rámce pre všetky ciele kohéznej politiky EÚ a priority Spoločenstva. Ide o dokument
vypracovaný EK. Podrobnejšie členenie usmernení je v kapitole 5.2 Nariadenia EK.
Stratégia trvalo udržateľného rozvoja EÚ stanovuje jedinú, súvislú stratégiu o tom,
ako má EÚ naplniť efektívnejším spôsobom svoje záväzky v oblasti trvalo udržateľného
rozvoja. Jej zámerom je podporovať nevyhnutné štrukturálne zmeny, ktoré umožnia členským
štátom vysporiadať sa s globalizačnými výzvami, vytvorením rovnakých podmienok,
v ktorých je možný vyvážený a kontinuálny rozvoj dynamizmu, inovácií a kreatívneho
podnikania s oblasťou sociálneho zabezpečenia, rovnosti a zdravého životného prostredia.
Lisabonská stratégia pre Slovensko a Národný program reforiem - vzhľadom na
odlišnú východiskovú situáciu krajín EÚ, sú navrhované strategické oblasti v nich definované
všeobecne a umožňujú uplatnenie širokého spektra prístupov a vplyvov. Sú postavené na
troch základných strategických princípoch udržateľnosti ekonomických, sociálnych
a environmentálnych procesov a prístupov, ktorých ciele kladú dôraz na trvalo udržateľný rast
a konkurencieschopnosť hospodárstva a reakcie na zmeny vyvolané na globálnych trhoch.
Jednotlivé členské štáty EÚ si na ich základoch môžu stanoviť vlastné strategické vízie, ciele,
priority a operačné programy.
Za spoločnú skupinu rovnako tematicky orientovaných dokumentov môžeme označiť
skupinu Národnej stratégie TUR SR, Akčného plánu TUR na roky 2005 – 2010,
Koncepciu územného rozvoja SR 2001 a Programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja
samosprávnych krajov. Tieto dokumenty predstavujú základné strategické dokumenty SR
a určujú rámce pre NSRR na národnej úrovni. Sledujú ciele vedúce k rastu
konkurencieschopnosti regiónov a ich TUR. V porovnaní so strategickými dokumentmi
Spoločenstva, vo väčšej miere zohľadňujú špecifiká SR a jej regiónov. V koncepcii územného
rozvoja Slovenska 2001 ide o vyjadrenie vízie priestorového usporiadania a funkčného
využívania územia Slovenska. Úlohou tejto koncepcie je vyjadriť predstavy na optimálne
priestorové súvislosti na celoštátnej a medzinárodnej úrovni. Okrem všeobecných
strategických dokumentov boli východiskom definovania stratégie NSRR i ďalšie dokumenty
SR, špecifické pre jednotlivé priority NSRR.
5.3.7 Priority a ciele NSRR
Stratégia NSRR, stavia svoj zámer na napĺňaní hierarchickej sústavy strategických
a špecifických priorít platných pre celé územie SR. Táto sústava je doplnená o ciele a
ukazovatele vypracované v rámci Národného systému ukazovateľov pre NSRR .V grafickom
vyjadrení je možné túto sústavu znázorniť tak, ako ju v prílohách popisuje Obrázok 4,
načrtávajúci schému sústavy strategických a špecifických priorít NSRR SR.
Na základe východísk stratégie a v nadväznosti na vytýčený strategický cieľ SR, je
stratégia NSRR postavená na troch strategických prioritách a ich troch cieľoch, ktoré sa bude
snažiť prostredníctvom financovania projektov v programovom období 2007 – 2013 naplniť.
Pozri Tabuľku 4 – Rozdelenie stratégie NSRR do strategických priorít a cieľov.
Okrem toho všetky strategické priority a ciele musia byť tiež v súlade s nasledovnými
horizontálnymi prioritami:
Marginalizované rómske komunity: sledujúca zlepšenie životných podmienok
marginalizovaných rómskych komunít v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravia,
bývania, chudoby, diskriminácie a rodovej rovnosti.
Rovnosť príležitostí: orientujúca sa na oblasti podpory základných ľudských práv,
nediskriminácie a rovnosti príležitostí, vrátane rodovej rovnosti.
Trvalo udržateľný rozvoj: jej cieľom je zabezpečiť aby výsledný efekt intervencií
financovaných NSRR podporoval synergickým spôsobom trvalo udržateľný rozvoj
medzi oblasťou ekonomickou, sociálnou a environmentálnou.
Informačná spoločnosť: cieľom tejto horizontálnej priority je podpora čo najvyššej
efektívnosti, transparentnosti a kvality implementácie priorít NSRR a využívania
dostupných prostriedkov informačných a komunikačných technológií.
Zhrnutím týchto strategických cieľov možno konštatovať, že SR chce prostredníctvom
ŠF a KF v najbližších siedmich rokoch a v masívnej miere podporovať vyvážený rozvoj troch
hlavných oblastí a to infraštruktúry, vzdelávania a zamestnanosti.
5.4 Operačné programy NSRR SR
Operačný program predstavuje dokument predložený členským štátom a prijatý
Komisiou. Určuje stratégiu rozvoja pomocou jednotného súboru priorít, na ktorých
dosiahnutie sa bude žiadať pomoc z niektorého fondu rozvojových politík EÚ. Národný
strategický referenčný rámec SR 2007 až 2103, jeho stratégia, priority a stanovené ciele, sú
prostredníctvom ŠF a KF implementované prostredníctvom jedenástich operačných
programov. Z toho šesť operačných programov je svojim zameraním orientované na plnenie
cieľa Konvergencia a tri operačné programy majú spoločné zameranie cieľov Konvergencia
a Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Graficky znázorňujú prepojenie
jednotlivých operačných programov NSRR SR na ciele Konvergencia a Regionálna
konkurencieschopnosť a zamestnanosť aj Obrázky 5 a 6 v prílohách.
Samostatným operačným programom pre cieľ Regionálna konkurencieschopnosť
a zamestnanosť je OP Bratislavský kraj. Špeciálne a samostatne postaveným je taktiež OP
Technická pomoc pre cieľ Konvergencia, ktorý má vo svojej obsahovej náplni zabezpečenie
finančného a personálneho riadenia, monitorovania, hodnotenia, publicity a manažmentu ŠF
a KF v podmienkach NSRR SR. V súvislosti s OP Technická pomoc je potrebné tiež
podotknúť, že rovnako v každom samostatnom operačnom programe je zároveň vyčlenená
určitá finančná alokácia technickej pomoci pre špecifické aktivity príslušného programu
a jeho riadiaceho orgánu. Jednotlivé operačné programy sú zároveň priamo nadväzujúcimi
dokumentmi k NSRR SR. Vo svojom obsahu bližšie a podrobnejšie špecifikujú oblasť svojho
pôsobenia, zoznam podporovaných priorít a opatrení, systém administratívneho a finančného
riadenia, monitoringu a publicity, mieru sledovania stanovených ukazovateľov,
horizontálnych priorít a pomenovávajú skupiny oprávnených výdavkov v rámci
implementácie schválených projektov. Prehľad operačných programov NSRR SR znázorňuje
Tabuľka 5 v prílohách.
5.4.1 Charakteristika jednotlivých operačných programov
Regionálny operačný program (ROP) sa zameriava na jednotlivé oblasti podpory
dostupnej a kvalitnej občianskej infraštruktúry, zvyšovanie úrovne vybavenosti území
prvkami dopravnej a sídelnej infraštruktúry, ako aj infraštruktúry v oblasti cestovného ruchu.
Hlavným cieľom ROP je zvýšenie dostupnosti a kvality
občianskej infraštruktúry a vybavenosti v regiónoch. Ide
hlavne o intervencie do stavebných objektov za účelom
zvyšovania kvality poskytovaných služieb občianskej
infraštruktúry v oblasti vzdelávania, sociálnych služieb, kultúry, ako aj intervencie do oblasti
miestnych a regionálnych komunikácií za účelom zlepšenia dopravnej obslužnosti regiónov,
vidieckych a mestských sídiel, ako aj integrovaných projektov dopravnej dostupnosti.
Program je financovaný z ERDF.
Operačný program Životné prostredie (OP ŽP) sa zameriava hlavne na
dobudovanie environmentálnej infraštruktúry podľa štandardov EÚ a to pre najviac
problémové, priorizované a finančne najnáročnejšie aktivity
z pohľadu environmentálneho acquis v oblasti vôd, odpadu,
ovzdušia a ochrany prírody. Nástrojom na dosiahnutie cieľa OP
ŽP je dôsledná implementácia stanovených opatrení, ktoré sú súčasťou záväzkov SR
vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení k EÚ. Program je financovaný z prostriedkov ERDF
a KF.
Operačný program Doprava (OPD) podporuje investície do rozvoja trvalo
udržateľnej mobility zabezpečenej prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry, verejnej
osobnej dopravy, modernizácie hlavných železničných koridorov a výstavby
cestnej infraštruktúry v rámci transeurópskych sietí, výstavby nových
úsekov diaľnic, rýchlostných ciest I. triedy, terminálov intermodálnej
prepravy, integrovaných dopravných systémov a subvencií do verejnej
železničnej osobnej dopravy s cieľom začleniť ju do mestských dopravných systémov.
Program je financovaný z prostriedkov ERDF a KF.
Operačný program Zdravotníctvo (OPZ) sleduje zlepšenie podmienok
ovplyvňujúcich zdravotný stav obyvateľstva v produktívnom, ako aj
neproduktívnom veku, prostredníctvom zvyšovania kvality, efektívnosti
a dostupnosti zdravotnej starostlivosti a podpory zdravia, v rámci zdravotnej
infraštruktúry. Operačný program Zdravotníctvo je financovaný z prostriedkov
ERDF.
Operačný program Informatizácia spoločnosti (OPIS) – prostredníctvom tohto
operačného programu, bude smerovaná podpora na aktivity spojené s elektronizáciou verejnej
správy a rozvojom elektronických služieb. Predpokladá zavedenie navzájom prepojených
a dobre spolupracujúcich informačných
a organizačných systémov verejnej správy,
ktoré budú schopné trvalo zvyšovať svoju
kvalitu a prinášať pridanú hodnotu prijímateľom týchto služieb. Aktivity majú byť zamerané
na integráciu služieb na jedno miesto dostupné cez internet a prostredníctvom integrovaných
obslužných miest. Z tohto dôvodu budú sprístupňované integrované obslužné miesta, ktoré
budú poskytovať elektronické služby a umožnia kvalitnejšie fyzické zabezpečenie služieb.
Ďalšou oblasťou, na ktorú sa OPIS bude orientovať, je podpora rozvoja pamäťových fondov
a inštitúcií, ako aj obnova ich infraštruktúry. Podpora má byť zameraná aj na vytváranie
a sprístupňovanie digitálneho obsahu pamäťových fondov, archívov, knižníc, múzeí, galérií
a odborných pracovísk v oblasti kultúry. V centre záujmu OPIS sú rovnako aktivity zamerané
na sprístupňovanie internetu v najmenej osídlených častiach územia SR v cieli Konvergencia.
Operačný program je financovaný z prostriedkov ERDF.
Operačný program Výskum a vývoj (OP VaV) je ťažiskovým operačným
programom, prostredníctvom ktorého sa má realizovať zlepšenie podmienok výskumu
a vývoja rovnakým spôsobom, ako zvýšenie konkurencieschopnosti a vybavenosti
výskumných a vývojových pracovísk modernou technickou
infraštruktúrou. Ťažiskovým územím realizácie tohto operačného
programu je Bratislavský kraj a to hlavne z dôvodu vysokej
koncentrácie výskumného a vývojového potenciálu, ktorými
disponujú hlavne vysokoškolské strediská v spolupráci
s významnými predstaviteľmi výroby v moderných strojárenských
a iných podnikoch. Za účelom zlepšenia podmienok v rámci vzdelávacieho procesu, budú
v rámci OP VaV finančne podporované aktivity spojené s rekonštrukciou, rozširovaním
a modernizáciou vybavenia vysokých škôl. Aj preto je tento operačný program úzko
prepojený s operačným programom Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, ako aj OP
Bratislavský kraj. Program je financovaný z prostriedkov ERDF.
Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (OP KaHR)
Cieľom OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast je zachovať a ďalej rozvíjať
konkurencieschopný a efektívne vyrábajúci potenciál
priemyselnej výroby, energetiky, ako aj potenciál
cestovného ruchu a ďalších vybraných služieb v
podmienkach trvaloudržateľného rozvoja, a tak účinne
prispievať k zvyšovaniu ekonomickej výkonnosti
Slovenska ako celku a znižovaniu disparít ekonomickej
výkonnosti v regiónoch SR. Svojou intervenciou sa
orientuje na podporu inovatívnych procesov, transfer nových technológií a poznatkovo
náročných výrob a rozvoj spoločných služieb pre podnikateľov. Podporované budú tiež
aktivity zamerané na zavádzanie systémov kvality, ochrany duševného vlastníctva,
vybudovanie akreditačného a certifikačného systému, zvyšovanie energetickej efektívnosti,
znižovanie energetickej náročnosti a využívanie obnoviteľných zdrojov energie. V oblasti
cestovného ruchu bude OP KaHR zameriavať svoju podporu do investícií zvyšujúcich kvalitu
ponuky cestovného ruchu a kúpeľníctva, s dôrazom na zabezpečenie komplexnosti
a celoročnej ponuky služieb, využívanie geotermálnych zdrojov, rozvoj letnej a zimnej
turistiky, rozvoj informačných služieb CR ako aj propagačných a prezentačných aktivít na
regionálnej a národnej úrovni. OP KaHR je financovaný z prostriedkov ERDF.
Operačný program Vzdelávanie (OPV) bude financovať projekty formovania
a podpory ľudských zdrojov a to formou nadobudnutia základných zručností a kľúčových
kompetencií potrebných v oblasti trhu práce. Pokrýva všetky stupne
vzdelávacieho systému. Cieľom tohto operačného programu je
uskutočniť reformu vzdelávania na základných a stredných školách,
podporovať zvyšovanie kvality vysokoškolského vzdelávania a
adaptáciu pedagogických zamestnancov. Zvyšovanie kvalifikácií sa
má uskutočňovať v súlade s potrebami vedomostnej spoločnosti
a prostredníctvom efektívneho systému celoživotného vzdelávania. Podpora bude rovnako
zameraná na budovanie inštitúcií a administratívnych kapacít v zdravotníctve, či
podporovanie zvyšovania vzdelanostnej úrovne osôb s osobitnými vzdelávacími potrebami so
zreteľom na marginalizované rómske komunity. Program je financovaný prostredníctvom
ESF.
Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia (OP ZaSI) – tento obsahovo
komplexný operačný program bude orientovaný na podporu aktivít
orientovaných v oblasti zvyšovania zamestnanosti, znižovania
nezamestnanosti a podporu tvorby a udržania pracovných miest,
podporu mobility a zvyšovanie adaptability pracovníkov a firiem
v meniacom sa prostredí trhu práce. V oblasti inklúzie bude
podpora orientovaná pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva
a zvyšovanie ich zamestnateľnosti. Dôraz je rovnako kladený aj na
zvyšovanie kvality služieb pre rizikové skupiny, ohrozené a marginalizované skupiny.
Aktivity podporované prostredníctvom OP ZaSI majú prispievať k riešeniu vysokej miery
rizika chudoby a sociálneho vylúčenia rizikových skupín. Podpora sa preto koncentruje
hlavne na problematiku zosúladenia rodinného a pracovného života a to hlavne
prostredníctvom vytvárania rodinne priateľského pracovného prostredia a prorodinnej
sociálnej podnikovej politiky. V oblasti budovania príslušných kapacít sa v rámci operačného
programu zvažuje vytvorenie centra pre sociálny dialóg, ktoré by zastrešovalo
zamestnávateľov, odbory a vládu na všetkých úrovniach ich aktivít. Program je financovaný
z prostriedkov ESF.
Operačný program Bratislavský kraj (OP BK) je svojou prioritou zameraný na
posilnenie konkurenčnej schopnosti regiónu rozvojom inovatívneho podnikania a budovania
regiónu atraktívneho pre život. Vzhľadom na charakter
Bratislavského regiónu, budú podporované aktivity zamerané
na zvyšovanie konkurencieschopnosti a politikou urbárneho
rozvoja. Finančná alokácia je, vzhľadom na nadpriemerný
pomer rozvoja oproti ostatnému územiu SR, obmedzená do
značnej miery a zohľadňuje obmedzenú finančnú alokáciu pre najväčšie potreby
Bratislavského kraja. Program je financovaný z prostriedkov ERDF.
Operačný program Technická pomoc (OP TP) bude financovať zabezpečovanie
horizontálnych priorít všetkých operačných programov, ktoré je potrebné realizovať
celoplošne pre všetky orgány zapojené do riadenia a implementácie OP. Tento operačný
program kladie dôraz na budovanie dostatočných kapacít na
národnej, regionálnej a lokálnej úrovni s cieľom efektívne
spravovať riadenie pomoci zo ŠF a KF. OP TP však
nevylučuje samostatné prostriedky technickej pomoci
v ostatných desiatich operačných programoch. Každý operačný
program obsahuje vlastné prostriedky technickej pomoci na
financovanie oprávnených aktivít špecifických pre daný
program. Sú nimi hlavne administratívne kapacity a ich posilňovanie v oblasti riadenia
daného operačného programu. Cieľom aktivít spojených s prípravou, riadením,
monitorovaním, hodnotením, informovaním a posilňovaním administratívnych kapacít
v týchto oblastiach je zefektívniť riadenie ŠF a KF na všetkých úrovniach programovej
štruktúry NSRR podporou efektívneho výkonu úloh riadiacich orgánov a posilniť kvalitu
finančného riadenia, kontroly a auditu finančného riadenia fondov. Súčasťou aktivít bude
zabezpečovanie prevádzky informačných systémov potrebných na realizáciu implementácie
ŠF a KF a zabezpečenie ich vzájomných prepojení. Program je financovaný z prostriedkov
ERDF.
5.4.2 Riadiace dokumenty NSRR
Systém riadenia NSRR pozostáva z troch hlavných komponentov riadenia, medzi
ktorými sa dva komponenty opierajú o nadväzujúce dokumenty nižšieho riadiaceho stupňa
a jeden stupeň riadenia informačných systémov. Ide o nasledovné komponenty:
Strategické dokumenty: sú nimi NSRR samotný, nadväzujúce operačné programy,
ostatné strategické dokumenty a schémy štátnej pomoci. Ich úlohou je zabezpečiť
súlad a koordináciu medzi stratégiou NSRR a stratégiami jednotlivých operačných
programov, ako aj súladu s ostatnými strategickými dokumentmi SR, na ktoré NSRR
nadväzuje.
Riadiace dokumenty: patria medzi ne programové manuály, formuláre projektových
žiadostí, interné manuály, vnútorné smernice a príručky pre žiadateľov, vrátane
všetkých informácií pre verejnosť. Úlohou riadiacich dokumentov je zabezpečiť
zjednodušenie, sprehľadnenie a zefektívnenie systému riadenia a procesov
v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím členstva SR v EÚ 2004 –
2006.
Informačné systémy: pre zabezpečenie informačnej podpory riadiacich
a sprostredkovateľských procesov. Ich úlohou je vytvorenie prostredia manažmentu
a riadenia procesov NSRR v prostredí informačných technológií.
5.5 Súlad NSRR s politikami, dokumentmi a cieľmi ES
Stratégia NSRR, ako aj samotný NSRR vychádza a nadväzuje na strategické
dokumenty vyššieho stupňa, teda dokumenty SR a EÚ. Patria medzi ne strategické
usmernenia Spoločenstva, Lisabonská stratégia adaptovaná na podmienky Slovenska – teda
Lisabonská stratégia pre Slovensko, resp. Národný program reforiem pre roky 2006 – 2008,
Stratégia trvalo udržateľného rozvoja EÚ a Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001.
Okrem týchto všeobecných strategických dokumentov, berie NSRR SR do úvahy i ostatné
strategické dokumenty EÚ a Slovenska, špecifické pre jednotlivé priority referenčného rámca.
NSRR je teda centrálnym integrujúcim strategickým dokumentom, ktorý definuje a spája
relevantné prvky jednotlivých autonómnych, avšak koherentných stratégií EÚ, Slovenska,
ekonomických sektorov a regiónov s cieľom dosiahnutia čo najväčšej synergie a efektívnosti
pri napĺňaní vízie a dosiahnutí strategického cieľa NSRR do roku 2013. Znamená to, že
NSRR je v súlade so všetkými relevantnými politikami a strategickými dokumentmi EÚ a SR.
Pri implementácii NSRR, alebo jednotlivých operačných programoch sú plne rešpektované
pravidlá EÚ a SR v oblasti hospodárskej súťaže, verejného obstarávania, ochrany
a zlepšovania životného prostredia, rovnosti príležitostí, rodovej rovnosti a nediskriminácie.
Grafické znázornenie súladu cieľov NSRR SR so Strategickými usmerneniami spoločenstva
a Národného programu reforiem (Lisabonskej stratégie pre Slovensko) je zobrazené
v prílohách, Obrázok 7 a 8.
5.5.1 Cieľ Európska územná spolupráca
Cieľ Európska územná spolupráca predstavuje jeden z troch cieľov kohéznej politiky
EÚ na programové obdobie 2007 – 2013 financovaný z ERDF. Tento cieľ je zameraný na
posilnenie cezhraničnej spolupráce prostredníctvom spoločných miestnych a regionálnych
iniciatív, posilnenie nadnárodnej spolupráce prostredníctvom činností prispievajúcich k
integrovanému územnému rozvoju napĺňajúcemu priority Spoločenstva a posilnenie
medziregionálnej spolupráce a výmeny skúseností na príslušnej územnej úrovni Cieľ
Európska územná spolupráca je v prípade cezhraničnej spolupráce oprávnený pre pohraničné
regióny NUTS 3; v prípade nadnárodnej spolupráce – nadnárodné oblasti v prípade
medziregionálnej spolupráce a výmeny skúseností – územie celého Európskeho spoločenstva.
5.5.2 Cieľ Konvergencia
Cieľ Konvergencia financovaný z ERDF a ESF sa sústredí na regióny NUTS 2,
ktorých hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily, vypočítaný na základe
údajov Spoločenstva za obdobie 2000-2002 nedosiahne 75 % priemeru rozšírenej EÚ za
rovnaké referenčné obdobie – čo je v prípade SR celé jej územie s výnimkou Bratislavského
kraja. Cieľ Konvergencia financovaný z KF pokryje členské štáty, ktorých hrubý národný
dôchodok (HND) v parite kúpnej sily, vypočítaný na základe údajov Spoločenstva za obdobie
rokov 2001 - 2003, nedosiahne 90 % priemeru HND rozšírenej EÚ, a ktoré majú
Konvergenčný program – tieto kritériá SR spĺňa.
5.5.3 Cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť
Oblasti oprávnené na financovanie zo štrukturálnych fondov v rámci cieľa Regionálna
konkurencieschopnosť a zamestnanosť, sú tie oblasti, na ktoré sa nevzťahuje cieľ
Konvergencia, čo je v prípade Slovenska Bratislavský kraj. Tento cieľ je zameraný na
urýchlenie štrukturálnej konvergencie oprávnených regiónov a koncentruje sa na skvalitnenie
podmienok rastu a zamestnanosti vďaka investíciám do fyzických a ľudských zdrojov,
inovácií a spoločnosti založenej na vedomostiach, adaptabilnosti na hospodárske a sociálne
zmeny, ochranu životného prostredia a administratívnu efektívnosť.
5.6 Ďalšie finančné nástroje a rozvojové programy Európskeho spoločenstva
Vo vzťahu k ostatným nástrojom Spoločenstva, je možné pri príprave a implementácii
jednotlivých operačných programov zabezpečiť prepojenie s ďalšími finančnými nástrojmi
spoločenstva. Ide o nasledovných jedenásť kategórií rozvojových programov, ktoré táto
diplomová práca nebude vyčerpávajúco analyzovať, ale zameria sa skôr na charakteristiku ich
poslania:
Programy zameraná na pôdohospodárstvo a rybné hospodárstvo,
Programy cezhraničnej spolupráce,
Bilaterálne programy,
Iniciatívy regionálneho charakteru,
Výskumné programy,
Programy inovácie a energetiky,
Programy vzdelania a kultúry,
Programy zdravia,
Programy sociálnej politiky,
Programy zamerané na katastrofy a
Programy životného prostredia.
5.6.1 Programy pôdohospodárstva a rybného hospodárstva
Medzi najvýznamnejšie zdroje štrukturálnej pomoci regionálnej politiky EÚ mimo
NSRR patrí, pre obce a mestá nezaradené medzi inovatívne a kohézne póly rastu, najmä
Program rozvoja vidieka SR (PRV SR). Svojim obsahom sa zameriava na zvyšovanie
konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, lesníctva a zlepšovanie životného prostredia
formou zavádzania vhodných postupov na vidieku. Podpora programu je orientovaná do
modernizácie fariem, inovácií poľnohospodárskych
produktov a produktov lesného hospodárstva,
zvyšovania hodnoty lesov, odbytových organizácií
poľnohospodárskych výrobcov, odborného vzdelávania
a informačných aktivít, platieb pre producentov
v znevýhodnených oblastiach, platieb pre vytváranie
životných podmienok zvierat, zavádzanie preventívnych opatrení, diverzifikáciu vidieka a
podporu vidieckeho cestovného ruchu. Vymenované oblasti sú štrukturálne začlenené do
troch prioritných osí PRV. Samostatne významnou časťou PRV SR je prioritná os 4,
prostredníctvom ktorej sa realizuje prístup LEADER. Uvedený prístup je založený na princípe
stratégie mikroregiónov, zostavených postupom zdola nahor a implementovaný
prostredníctvom miestnych akčných skupín.
Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF) tvorí ďalšiu súčasť verejného
rozpočtu EÚ, avšak jeho podpora nie je charakteristická projektovou činnosťou. EPZF
podporuje financovanie náhrad vývozu poľnohospodárskych produktov do tretích krajín,
reguláciu poľnohospodárskych trhov, priame poľnohospodárske platby, reštrukturalizáciu
cukrovarníckeho priemyslu, osobitné a preventívne veterinárne činnosti, používanie
genetických zdrojov v poľnohospodárstve a výdavky súvisiace s trhmi rybného hospodárstva.
Operačný program rybné hospodárstvo (OP RH) finančne podporuje spracovanie
a uvádzanie produktov rybolovu na trh, rozširovanie, rekonštrukciu, modernizáciu, prípadne
technické vybavenie zariadení rybného hospodárstva, starostlivosť o rybničné plochy,
vzdelávacie aktivity, spracovateľské jednotky, akvakultúry, organizovanie výrobcov , rozvoj
nových trhov a celoživotné vzdelávanie.
5.6.2 Programy cezhraničnej spolupráce
Programy cezhraničnej spolupráce sú zamerané na podporu prihraničných regiónov
členských štátov EÚ a prihraničných regiónov pristupujúcich krajín. Svojou podporou sa
orientujú na vybudovanie ekonomických prostredí týchto regiónov, ich sociálne
a environmentálne pozdvihnutie, trvalo udržateľný rozvoj a mäkké projekty typu „ľudia –
ľuďom“. Priority programov pre jednotlivé prihraničné oblasti nie sú navzájom totožné a pri
ich strategickom plánovaní je rešpektovaná špecifickosť daného prihraničného regiónu.
Európskym zdrojom financovania aktivít a projektov cezhraničnej spolupráce je ERDF
a v podmienkach SR je v tomto programovom období realizovaných päť programov
cezhraničnej spolupráce. Sú nimi:
Program cezhraničnej spolupráce Slovensko – Rakúsko,
Program cezhraničnej spolupráce SR – Česká republika,
Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika – SR,
Program cezhraničnej spolupráce Poľsko – SR,
Program cezhraničnej spolupráce ENPI Maďarsko – SR – Rumunsko – Ukrajina.
V oblasti podpory cezhraničnej spolupráce nastolila legislatíva ES nový
inštitucionálny nástroj, ktorým je Európske združenie územnej spolupráce (EZÚS). Pokiaľ
doteraz sa do výziev pre projekty cezhraničnej spolupráce mohli zapájať vyššie územné celky,
obce, mestá a ich združenia, ostatné združenia právnických osôb, či špecializované
cezhraničné združenia tzv. euroregionálne združenia, je podľa novej legislatívy ES možné
zapojiť do tejto spolupráce aj novovytvorené EZÚS-y. Tie predstavujú v súčasných
podmienkach uvedených programov možnosti rozšírenia právnej a územnej pôsobnosti, ktoré
v doterajších programoch neboli aplikované. Rovnako bol v nových programov cezhraničnej
spolupráce po prvý krát zavedený princíp lead partnera a partnerov projektu, čo v praktickom
zmysle znamená skutočnosť, že konečným prijímateľom pomoci je len jeden z cezhraničných
subjektov. Ten zároveň v plnej miere zodpovedá za správnosť a transparentnosť použitých
a medzi partnerov prerozdelených finančných prostriedkov, ktoré sú pre implementáciu
projektov schválené.
5.6.3 Bilaterálne programy
Bilaterálne programy predstavujú dôležitý podporný mechanizmus nečlenských štátov
ES, ktoré sú svojimi ekonomikami a trhom prepojené s Európskym hospodárskym priestorom
a tieto štáty z tejto integrácie požívajú hospodárske výhody. Sú nimi Nórske kráľovstvo,
Island, Lichtenštajnsko a Švajčiarska konfederácia. Štruktúra bilaterálnych programov je
veľmi jednoduchá a rozdeľuje sa do dvoch podporných bilaterálnych programov:
Finančný mechanizmus EHP a Nórsky finančný mechanizmus,
Švajčiarsky finančný mechanizmus.
Finančný mechanizmus EHP a Nórsky finančný mechanizmus je svojou filozofiou
orientovaný na finančnú pomoc pre zmierňovanie hospodárskych a sociálnych nerovností
v EHP, prostredníctvom grantov na investičné a rozvojové projekty v oblastiach ochrany
životného prostredia, trvalo udržateľného rozvoja a
ochrany ŽP, zlepšovania manažmentu prírodných
zdrojov, ochrany kultúrneho dedičstva, obnovy miest,
rozvoj ĽZ vzdelávaním, podpory starostlivosti o zdravie
a deti, aplikovaný výskum, posilňovania súdnictva,
prípadne v oblasti regionálnych politík a cezhraničných
aktivít. Finančná pomoc je realizovaná prostredníctvom dvoch základných foriem. Prvou
formou sú individuálne projekty, ktoré môžu pozostávať aj z viacerých podprojektov.
Druhou formou sú blokové granty. Poskytujú finančnú pomoc jednotlivcom, organizáciám,
alebo aj inštitúciám vo forme blokových grantov. Takáto finančná pomoc je určená
predovšetkým malým konečným prijímateľom, ktorí nedokážu splniť požadované kritéria pre
zaradenie do prvej skupiny pomoci, predstavujúcej individuálne projekty.
Švajčiarsky finančný mechanizmus (EFM) – hlavným cieľom tohto programu je,
podobne ako v predchádzajúcom programe, znižovanie ekonomických a sociálnych
nerovností v rámci ES. Rovnakým cieľom je
podpora trvalo udržateľného rozvoja.
Finančná pomoc EFM je realizovaná
prostredníctvom individuálnych projektov, čiastočných blokových grantov a technickej
asistencie v oblastiach bezpečnosti a stability, infraštruktúry životného prostredia,
súkromného sektora, sociálneho rozvoja a rozvoja ĽZ formou štipendijných fondov.
5.6.4 Iniciatívy regionálneho charakteru
Európske regionálne iniciatívy vo forme finančnej podpory programov JASPERS,
JEREMIE a JESSICA predstavujú inovatívny prístup ES v oblastiach podpory
špecializovaných potrieb orgánov verejnej správy, malých a stredných podnikov a národných
riadiacich programov ŠF.
JASPERS – cieľom uvedenej iniciatívy je zvyšovanie spolupráce medzi Komisiou,
Európskou investičnou bankou a Európskou bankou pre obnovu a rozvoj v projekte Spoločnej
pomoci podpory projektov v európskych regiónoch. Pomoc
z prostriedkov iniciatívy JASPERS je dostupná pre členské
štáty EÚ a zameriava sa na väčšie projekty členských
štátov v oblastiach technickej asistencie orgánov verejnej
správy pri príprave projektov transeurópskych dopravných
sietí, riadenia pozemnej a leteckej dopravy, hromadnej a ekologickej dopravy, obnoviteľných
zdrojov a modernizácie energetiky. Oprávnenými žiadateľmi v iniciatíve JASPERS sú
výlučne orgány miestnej a rezortnej štátnej správy.
Regionálna iniciatíva JEREMIE podporuje financovanie zakladania a rozvoja
malých a stredných podnikov vo formách technickej pomoci, pôžičiek, grantov a
poskytovania kapitálu pre špecifické potreby regiónov v oblastiach vysoko inovatívnych
aktivít. Iniciatíva JEREMIE predstavuje samostatný projekt Spoločných európskych zdrojov
pre malé a stredné podniky, ktoré sú zároveň oprávnenými žiadateľmi.
JESSICA – samostatná iniciatíva Európskej investičnej banky, Rozvojovej banky
Rady Európy a Európskej komisie, ktorá je zameraná na pomoc pre získavanie pôžičiek
a tvorbu projektov zameraných do trvalých investícií do mestských území. Oprávnenými
prijímateľmi pomoci sú výlučne orgány zodpovedné za riadenie implementácie operačných
programov NSRR.
5.6.5 Výskumné programy
Jediným samostatným európskym programom podpory vedy a výskumu je Siedmy
rámcový program pre vedu a výskum. Jeho predchodcom bol Šiesty
rámcový program, ktorý realizovala EÚ v predošlom sedemročnom
plánovacom období rokov 2000 – 2006. Rámcový program financuje
projekty výskumu v oblasti biotechnológií, potravín, poľnohospodárstva,
nanotechnológií, zdravia a informačných technológií. Podporuje rovnako výskum a vývoj
v oblasti energetiky, životného prostredia, dopravy, bezpečnosti a európskeho programu
vesmírneho výskumu. Podstatou siedmeho rámcového programu je iniciovanie spolupráce
a prepojenia priemyslu s výskumnými inštitúciami. Projekty v oblasti vedy a výskumu
predkladajú žiadatelia priamo Európskej komisii. Oprávnenými žiadateľmi môžu byť fyzické,
právnické osoby, malé a stredné podniky. Podmienkou podania projektov je partnerstvo osôb,
resp. inštitúcií z minimálne troch členských štátov. V projektovom partnerstve môžu byť aj
pridružené členské štáty EÚ.
5.6.6 Programy inovácie a energetiky
Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu predstavuje rovnako ako
Siedmy rámcový program pre vedu a výskum jediný celoeurópsky podporný v oblasti
podpory inovácií a energetiky. Cieľom programu je podpora konkurencieschopnosti
a zavádzanie inovácií prostredníctvom troch samostatných
podprogramov. Sú nimi:
Program pre podnikanie a inovácie,
Program na podporu politiky ICT,
Program Inteligentná energia – Európa.
Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu umožňuje sprostredkovanie
prístupu k financovaniu rozvoja podnikov prostredníctvom zdrojov Európskeho investičného
fondu v oblastiach zavádzania a podpory využívania obnoviteľných zdrojov energie.
Oprávnenými žiadateľmi rámcového programu sú malé a stredné podniky.
5.6.7 Programy vzdelávania a kultúry
V oblasti celoeurópskych programov zameraných na podporu aktivít a projektov
v oblastiach vzdelávania a kultúry, ponúka ES pomerne širokú paletu vlastných podporných
programov:
Program Mládež v akcii,
Program občania pre Európu,
Program celoživotného vzdelávania,
Program Médiá,
Program Kultúra.
Mládež v akcii – program podporuje projektové aktivity mladých ľudí v oblastiach
povzbudzovania tolerancie medzi mladými ľuďmi a ich aktívneho európskeho občianstva
v podobe grantov, štipendií a podpory ľudského kapitálu. Oprávnenými žiadateľmi
v programe Mládež v akcii sú mládežnícke organizácie.
Cieľom Programu občania pre Európu je podpora príležitostí spolupráce
a spolupodieľania občanov EÚ na budovaní vzájomne prepojenej Európy. Napomáha rozvoju
povedomia európskej identity založenej na spoločných hodnotách, kultúre a histórii
v kontexte jazykovej rozmanitosti. Program napomáha vzájomnému porozumeniu a dialógu
medzi občanmi a kultúrami Európy samotnej. Delí sa na štyri samostatné akcie:
Akcia 1 – Aktívny občania pre Európu: podporuje vytváranie partnerstiev miest vo
forme tzv. twinningu a samostatných občianskych projektov.
Akcia 2 – Aktívna občianska spoločnosť v Európe: podporuje výskum európskej
verejnej politiky prostredníctvom tzv. „think-tankov“, organizácie občianskej
spoločnosti na európskej úrovni a ich projekty.
Akcia 3 – Spoločne pre Európu: zabezpečuje podujatia významného charakteru,
spomienkové akcie, udeľovanie vyznamenaní, celoeurópske konferencie, umelecké
podujatia, štúdie a prieskumy verejnej mienky.
Akcia 4 – Aktívna európska pamiatka: podporuje zachovanie hlavných pamiatok
a archívnych podkladov dokumentujúcich deportácie a pripomína si ich obete.
Program celoživotného vzdelávania rovnako zahŕňa štyri podprogramy v oblasti
školského vzdelávania (Comenius), vyššieho
vzdelávania (Erasmus), odborného vzdelávania
(Leonardo da Vinci) v vzdelávania dospelých
prostredníctvom podprogramu Grundtvig. Tieto štyri
podprogramy dopĺňajú transverzálny program
podporujúci politickú spoluprácu, jazyky a komunikačné technológie s cieľom šírenia
výstupov a výsledkov jednotlivých projektov a program Jean Monnet zameraný na európsku
integráciu a podporu kľúčových združení pôsobiacich v tejto oblasti. Oprávnenými žiadateľmi
sú školy, univerzity, vzdelávacie inštitúcie a centrá.
Program Médiá podporuje uchovávanie a rozširovanie európskej kultúrnej
rozmanitosti, audiovizuálneho dedičstva a umožňovanie prístupu k nemu, propagovanie
medzikulturálneho dialógu, výmenu audiovizuálnych diel a
posilňovanie konkurencieschopnosti audiovizuálneho
sektora v európskom priestore. O finančné prostriedky
žiadajú konečný prijímatelia priamo v Európskej komisii
a môžu byť nimi nezávislí producenti, distribútori a organizátori festivalov v oblasti
audiovízie.
Program Kultúra – cieľom programu je zlepšovanie európskeho kultúrneho
priestoru, založeného na spoločnom kultúrnom dedičstve prostredníctvom rozvoja kultúrnej
spolupráce tvorcov, aktérov a inštitúcií členských krajín EÚ, ktoré sa na programe zúčastňujú.
Program Kultúra 2007 – 2013 podporuje aktivity viacročných projektov spolupráce,
kooperačných činností, literárnych prekladov, kultúrnych organizácii pôsobiacich na
európskej úrovni, zber a šírenie informácií v oblasti kultúrnej spolupráce. Žiadateľmi môžu
byť výlučne verejné alebo súkromné organizácie s právnym postavením, ktoré orientujú svoju
činnosť do kultúry, sú zaradené v členskej krajine programu a disponujú finančnou
a operačnou kapacitou na realizáciu predkladaného projektu.
5.6.8 Programy zdravia
Akčný program spoločenstva pre verejné zdravie financuje projekty spojené so
špecifickou oblasťou zdravia, ktorou je výmena informácií v situáciách a prípadoch, kedy je
ohrozené verejné zdravie, ako napríklad pandémie, alebo virózy. Podporuje rovnako projekty
orientujúce sa na determinanty zdravia človeka, zdravý životný štýl, zodpovednosť za prístup
k osobnému zdraviu, publicitou v oblasti zdravia, či ďalšie oblasti zdravotníctva.. Projekty
v oblasti ochrany zdravia sú predkladané priamo EK a po roku 2008 sa Akčný program
spoločenstva pre verejné zdravie pretransformuje na Program akcie Spoločenstva v oblasti
zdravia 2008 – 2013. Do výziev na predkladanie projektov sa môžu zapájať mimovládne
organizácie, inštitúcie a organizácie pôsobiace v oblasti verejného zdravia.
5.6.9 Programy sociálnej politiky
Medzi programy orientované v oblasti sociálnej politiky EÚ zaraďujeme tri hlavné
nástroje, ktorými sú:
Program spoločenstva zameraný na zamestnanosť a sociálnu solidaritu „Progres“,
Európsky fond pre prispôsobovanie sa globalizácii,
DAPHNE III.
Hlavným cieľom programu PROGRES je napomáhať vytváraniu a realizácii
sociálnych politík a politík zamestnanosti členským štátom EÚ. Neorientuje sa priamo na
vytváranie pracovných miest, napomáha vytvárať podmienky pre uplatnenie nových
prístupov, systémov zamestnanosti a sociálnych politík. Zameriava sa na dodržiavanie
a podporu rozvoja horizontálne priority rovnosť príležitostí, rovnako ako na skvalitňovanie
pracovného prostredia. Žiadatelia, ktorými môžu byť vlády členských štátov, regionálne
a miestne úrady práce, štatistické úrady, univerzity, vysoké školy, výskumné ústavy, sociálni
partneri, mimovládne organizácie a ďalšie špecializované subjekty, môžu žiadať o finančnú
podporu prostredníctvom programu PROGRES priamo EK.
Európsky fond pre prispôsobovanie sa globalizácii (EGF) zameriava svoju pomoc
cieľovej skupine prepustených pracovníkov. Financuje služby individuálneho prístupu k tejto
cieľovej skupine, akými sú poradenstvo pri profesijnom raste, asistencia pri hľadaní
zamestnania, odborná príprava a pomoc pri samozamestnaní. Oprávnenými žiadateľmi
pomoci z fondu EGF sú výlučne členské štáty EÚ a finančná pomoc nie je vyplácaná priamo
spoločnostiam, ale dotknutým jednotlivcom.
Program DAPHNE III prispieva k boju proti domácemu násiliu a zmrzačovaniu,
prispieva k ochrane detí, mladých ľudí a žien, zdravia, pohody a sociálnej súdržnosti.
Rovnako prispieva k prevencii a boju proti všetkým druhom násilia, ku ktorému dochádza na
verejnosti, alebo v súkromí voči deťom, mladým a ženám, vrátane sexuálneho zneužívania
a obchodovania s ľuďmi. Prijíma v týchto oblastiach svojej činnosti preventívne opatrenia
a poskytuje ochranu a podporu obetiam a ohrozeným skupinám. Pomáha mimovládnym
organizáciám, prispieva k zvyšovaniu povedomia, presadzuje podporu obetí a oznamovanie
násilných činov orgánom činným v trestnom konaní, šíri vlastné výsledky činnosti,
zdokonaľuje aktivity prispievajúce k pozitívnemu zaobchádzaniu s ľuďmi ohrozenými
násilím, rozvíja a zdokonaľuje podporné programy pre obete a programy intervencií pre
páchateľov. Oprávnenými žiadateľmi pomoci sú súkromné a verejné inštitúcie, vysoké školy
a univerzity, výskumné ústavy a centrá, miestne úrady.
5.6.10 Programy zamerané na katastrofy
Regionálna politika EÚ zameraná na ochranu a prevenciu pred katastrofami je pre
členské štáty únie realizovaná dvoma finančnými a programovými nástrojmi. Sú nimi:
Fond solidarity EÚ (EUSF),
Finančný nástroj pre civilnú ochranu.
Prostredníctvom Fondu solidarity EÚ sa napomáha financovaniu prírodných
a živelných katastrof, ktoré sa udiali v členskom štáte únie. Poškodený členský štát deklaruje
do desiatich dní od vypuknutia katastrofy celkové náklady škôd a požiada EK o finančnú
pomoc. Oprávnenými žiadateľmi príspevkov z EUSF sú výlučne vlády členských štátov.
Slovenská republika takto čerpala z Fondu solidarity EÚ finančnú pomoc na likvidáciu
následkov veternej kalamity, ktorá postihla Vysoké Tatry v novembri 2004.
Cieľmi Finančného nástroja pre civilnú ochranu sú podpora úsilia pri ochrane
obyvateľstva, životného prostredia, majetku a kultúrneho dedičstva v prípade katastrof,
teroristických činov, technologických, rádiologických, alebo ekologických havárií a podpora
spolupráce členských štátov v oblasti civilnej ochrany. Oprávnenými osobami pre pomoc sú
právnické a fyzické osoby.
5.6.11 Programy životného prostredia
Jediným celoeurópskym programom orientujúcim sa na problematiku ochrany
a udržateľnosti životného prostredia EÚ je Program LIFE+, ktorý
ako finančný nástroj v rámci Šiesteho environmentálneho akčného
programu podporuje projekty ochrany prírody a životného prostredia.
V oblasti prírody sa špecificky zameriava na ochranu celkovej fauny
a flóry a v oblasti ochrany životného prostredia program financuje projekty nakladania
s bioodpadom, biopalivami, recyklácie, výskumu a vývoja ekoproduktov a ďalších aktivít
prispievajúcich k napĺňaniu celkovej stratégie EÚ v tejto oblasti, ktorou je trvalo udržateľný
rozvoj a ochrana ŽP. Oprávnenými žiadateľmi môžu byť právnické osoby, verejné a privátne
organizácie, ako aj jednotlivé ochranárske inštitúcie či subjekty. Projekty sú predkladané
priamo EK na základe vypísaných výziev.
6 ZÁVER
Hlavným spoločným cieľom uplatňovania princípov regionálnej politiky EÚ je
znižovanie existujúcich rozdielov ekonomík silných a zaostávajúcich regiónov v priestore jej
členských štátov. Vyznačuje sa vývojom programových a finančných nástrojov pre
odstraňovanie regionálnych disparít, dosahovaním trvalo udržateľného rozvoja pri
zachovávaní ochrany a zveľaďovania životného prostredia, podporu konkurencieschopnosti
a vedných oblastí. Krokov na dosiahnutie spoločného cieľa je, v kontexte politiky
regionálneho rozvoja, nespočetne veľa. Preto je ich koordinácia, pre dosiahnutie
zmysluplných výsledkov, do značnej miery komplikovaná, tak na úrovni nadnárodnej, ako aj
na úrovniach národných, či regionálnych.
Cieľom diplomovej práce bol prieskum a znázornenie obsahovo veľmi širokej
a komplikovanej štruktúry dokumentov, na základe ktorých Európska únia a jednotlivé
členské štáty realizujú princípy európskej regionálnej politiky, sledujúce spoločné ciele
rozvoja Európskeho spoločenstva. Dosiahnutie stanoveného cieľa, si vyžadovalo
preštudovanie množstva súvisiacich dokumentov, schém a programov, z ktorých sú v tejto
diplomovej práci zachytené podstatné časti tak, aby bolo možné prehľadným spôsobom
vygenerovať štruktúry nadväznosti týchto dokumentov na európske regionálne politiky. Na
ich základe bolo následne možné overenie získaných poznatkov v expertnom prostredí
odbornej verejnosti. Tie sa v tejto práci stali cenným zdrojom pre formulácie vlastných
názorov, postojov a odporúčaní možného zefektívnenia procesu implementácie ŠF a KF
v podmienkach Slovenska. Z nich bolo možné sformulovať nasledovné závery:
Slovenská republika sa do procesu implementácie ŠF a KF mohla po prvýkrát zapojiť
v predchádzajúcom „skrátenom“ plánovacom období rokov 2004 – 2006, kedy sa stala
plnohodnotným prijímateľom štrukturálnej pomoci a realizovala projekty prostredníctvom
dostupných operačných programov, zastrešených v Národnom rozvojovom pláne. V tomto
období sa SR opierala o čiastočné skúsenosti z implementácie regionálnej politiky EÚ, ktoré
získala už v predvstupovom období. Táto predvstupová fáza mala SR pripraviť pre technické,
odborné a personálne zvládnutie koordinácie pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ. Vstup SR
do „skráteného“ plánovacieho obdobia 2004 – 2006 bol teda prechodom od prípravy
k realizácii pomoci EÚ. V tomto čase získalo Slovensko prvé skúsenosti, s ktorými sa začalo
pripravovať na nové, tentokrát plnohodnotné čerpanie pomoci EÚ pre plánovacie obdobie
2007 – 2013. Toto obdobie prinieslo SR množstvo pozitívnych zmien.
Možno však skonštatovať, že Slovensko malo zároveň nedostatočný časový priestor na
prechod medzi dvoma plánovacími obdobiami 2004 – 2006 a 2007 – 2013 na overenie
a prehodnotenie adaptability svojich kapacít. V čase prvých výziev na podávanie projektov
v rámci NRP a prvých implementačných skúseností z čerpania prostriedkov ŠF a KF muselo
Slovensko zároveň začať s prípravou prvých koncepčných návrhov NSRR. Táto časová
nevýhoda SR, bude mať určite nie celkom pozitívny dopad v oblasti koordinácie pomoci,
v súčasnom plánovacom období 2007 – 2013.
Pri porovnávaní náročnosti procesov tvorby národných dokumentov
v predchádzajúcom a terajšom plánovacom období možno tiež skonštatovať pozitívny posun
v prístupe Európskej komisie k vládam členských štátov. Tvorba NSRR sa do značnej miery
zjednodušila a administratívny proces schvaľovania sa viac otvoril špecifickým potrebám
jednotlivých členov ES. Štruktúra spoločných cieľov ES sa sprehľadnila tým, že z pôvodných
deviatich cieľov a šiestich finančných nástrojov, sa koncentráciou spojili priority do troch
cieľov a troch finančných nástrojov. Komisia zjednodušila systém prípravy programových
dokumentov. Zrušila Rámec podpory Spoločenstva, ktorý Národné rozvojové plány nahradil
Národnými strategickými referenčnými rámcami. K existujúcim operačným programom už
nebolo potrebné vypracovávať detailné programové doplnky a kritériá oprávnenosti
žiadateľov o podporu zo ŠF si mohla každá členská krajina definovať podľa vlastných
zámerov. Znížením počtu finančných nástrojov sa podarilo EK zamedziť nežiaducim efektom
prípadného kríženia pomoci na realizáciu projektov.
Zmeny v zjednodušení programovania pripravuje EK aj do ďalšieho programového
obdobia 2014 – 2020. Už v súčasnosti pripravuje sériu odborných konferencií a verejných
vypočutí na tému reforiem, či prispôsobovania cieľov regionálnej politiky EÚ a zefektívnenia
ich implementácie pre nadchádzajúce obdobie.
Pomerne často a rozsiahle kritizovanou časťou NSRR SR je časť venujúca sa
problematike dodržiavania princípov partnerstva pri programovaní národného dokumentu,
ako aj pri jeho implementácii. Princíp partnerstva sa vyžaduje nielen pri implementácii
projektov, ale aj pri tvorbe plánu samotného. Zodpovednými orgánmi za držiavanie
partnerského princípu tvorby NSRR sú v podmienkach Slovenka v prvom rade Ministerstvo
výstavby a regionálneho rozvoja SR ako CKO a Úrad vlády SR. Tie boli v čase prípravy
referenčného rámca, ako aj v procese schvaľovania jednotlivých operačných programov
vystavené značnej kritike zo strany prizvaných členov partnerstva. Boli to v prvom rade
zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), zástupcovia samosprávnych krajov
Slovenka – Klub 8, rovnako aj zástupcovia Grémia tretieho sektora (G3S). Jednotliví
zástupcovia mimo iného kritizovali veľký počet jednotlivých operačných programov (11),
prerozdelenie územia SR do inovačných, kohéznych a záujmových pólov rastu a tým
znemožnenie malým obciam uchádzať sa o finančnú pomoc, prílišnú koncentráciu
implementačných kompetencií na rezortných ministerstvách a nedostatočné zapájanie
samosprávnych krajov do procesov riadenia finančnej pomoci. Aj napriek skutočnosti, že
ZMOS akceptuje koncepciu pólov rastu, skutočnosťou ostáva to, že tie neboli s miestnymi
samosprávami v prípravnom období dostatočne dokomunikované.
V oblasti dodržiavania princípov partnerstva možno v kritickom uhle pohľadu
poukázať aj na nepripravenosť MVRR SR ako CKO, využiť už existujúci technický, odborný
a ľudský potenciál na realizáciu aktivít publicity a technickej pomoci v jednotlivých
regiónoch Slovenska. Aj napriek tomu, že MVRR SR z vlastných rozpočtových prostriedkov
každoročne dotuje činnosť pomerne rozsiahlej Integrovanej siete Regionálnych rozvojových
agentúr (pozri Obrázok 9 – Integrovaná sieť RRA), nedokáže využiť túto odbornú
infraštruktúru na hlbšiu spoluprácu pri publicite ŠF, NSRR a jednotlivých OP. Finančné
prostriedky daného rezortu, určené na dotovanie ich činnosti, tak mohli tvoriť národnú časť
spolufinancovania OP TP a význam existujúcej site RRA by získal efektívnejšie postavenie
v regiónoch samotných.
Rovnaké konštatovanie sa týka aj existujúcich euroregionálnych združení. Tie
orientujú svoju činnosť na podporu cezhraničnej spolupráce a sú rovnako významnými
inštitúciami, prinášajúcimi rozvoj prihraničných regiónov Slovenska so susednými štátmi. Pre
príkladné poukázanie dôsledného, efektívneho a subsidiárneho dodržiavania princípov
partnerstva spomedzi nových členských štátov EÚ, možno poukázať na systém riadenia
a implementácie programov cezhraničnej spolupráce v Poľsku. To sa rozhodlo presunúť
určitú časť riadiacich a rozhodovacích kompetencií v programoch cezhraničnej spolupráce na
jednotlivé existujúce euroregionálne združenia. Takto naplneným partnerstvom, presunuli
orgány verejnej správy časť svojich kompetencií do rúk združení právnických osôb,
odbremenili časť administratívnej náročnosti vo vlastných úradoch a ponúkli možnosť
zodpovedného riadenia časti kompetencií jednotlivým regiónom, zastúpeným v daných
združeniach. Dnes sú tieto euroregionálne združenia považované za dôležitý a významný
inštitucionálny prvok, členstvo v nich sa obciam a mestám zúročuje a poľské riadiace orgány,
v spolupráci s maršalkovskými úradmi a vojvodstvami, koordinujú a dohliadajú nad výkonom
časti prenesených kompetencií k plnej spokojnosti všetkých zúčastnených partnerov.
V podmienkach Slovenska sa však aj napriek značnej snahe takýto systém riadenia nepodarilo
presadiť a tak MVRR SR, rovnako ako pri IS RRA, finančne dotuje činnosť slovenských
euroregionálnych združení z vlastných rezortných prostriedkov, namiesto využitia možností
ich financovania z prostriedkov technickej pomoci jednotlivých programov cezhraničnej
spolupráce.
Kritika z oblasti tretieho sektora bola a je koncentrovaná hlavne do administratívnej
a finančnej náročnosti realizácie schválených projektov zo strany neziskových organizácií.
Zavedený systém refundácií je pre malé a stredné neziskové organizácie diskriminačný,
keďže nedisponujú vlastnými finančnými prostriedkami, ktoré si musia žiadať v bankách. Tie
od týchto organizácií vyžadujú záruky, ktoré sú pre neziskové organizácie najväčším
problémom, keďže väčšina z nich nedisponuje vlastníctvom nehnuteľností, či iných foriem
akceptovateľných záruk.
Rovnako kritizovaným je aj problém pomalého schvaľovania a certifikácie finančných
výdavkov zo strany riadiacich orgánov. V niektorých prípadoch dochádza k preplateniu –
refundácii výdavkov zo strany ministerstiev až po dvanástich a viac mesiacoch. Takýto
postup je nežiadúci a pre konečných prijímateľov s obmedzenou disponibilitou voľných
finančných prostriedkov likvidačný. Riadiace orgány takýmto prístupom prvé porušujú
vzájomné zmluvné podmienky a napriek celkovej pomerne priaznivej publicite, dokazujú tým
svoju odbornú a personálnu poddimenzovanosť a nepripravenosť na procesy riadenia.
V čase schvaľovania NSRR SR na pôde EK a prípravy jednotlivých operačných
programov, prezentovali predstavitelia komisie kritiku aj k samotnému počtu jedenástich
operačných programov. Túto špecifickosť NSRR SR kritizovala aj slovenská odborná
verejnosť. Vo všeobecnosti panuje názorová zhoda, že poniektoré menšie operačné programy
mohli byť obsahovo aj implementačne integrované do tematicky príbuzných operačných
programov. Schéma riadenia by tak bola prehľadnejšia a zachovala by sa tak sieť existujúcich
sprostredkovateľských orgánov rezortných ministerstiev. Ide tu hlavne o operačné programy
orientujúce svoju pomoc v oblasti ľudských zdrojov (OP ZaSI, OPV a OPZ), či programy
podporujúce integráciu synergických efektov v oblasti konkurencieschopnosti ekonomík
a aplikovanie výsledkov inovácií (OP KaHR a OP VaV).
V tejto súvislosti je však potrebné pozitívne vyzdvihnúť skutočnosť, že miera celkovej
pomoci v rámci NSRR SR 2007 – 2013 je vyvážene prerozdelená do oblasti investícii
a oblasti podpory ľudských zdrojov. Táto skutočnosť veľmi pozitívnym spôsobom vplýva na
stabilizáciu budúcej technickej a personálnej základne Slovenska. Je preto potrebné dokázať
využiť maximálny podiel pomoci z verejných prostriedkov EÚ pre čo najefektívnejšie
prerozdelenie v obidvoch kľúčových oblastiach. Mieru takéhoto prínosu bude možné
kvalifikovať až na konci súčasného plánovacieho obdobia.
Pozitívne možno vnímať aj snahu CKO o čo najkomplexnejšiu elektronizáciu procesu
riadenia ŠF v podmienkach Slovenska. Tá bola doteraz riadená prostredníctvom ITMS
systému a prístupná bola výlučne pre riadiace, certifikačné a kontrolné orgány verejnej správy
zodpovednej za implementáciu operačných programov. V novom plánovacom období 2007 –
2013 sa však prostredie aplikácie ITMS systému otvára aj pre špecifický okruh konečných
prijímateľov finančnej pomoci. MVRR SR ako CKO uvažuje o sprístupnení časti systému pre
elektronické podávanie projektových návrhov, priebežných a záverečných monitorovacích
správ, žiadostí o refundáciu a žiadostí o zálohové platby. Nová aplikácia ITMS II. taktiež
sprístupní konečným prijímateľom možnosť sledovať stav vybavenia týchto dokumentov
v prostredí príslušného riadiaceho orgánu, tomu ITMS umožní flexibilnejšiu komunikáciu
s konečným prijímateľom pomoci. Prvým dôkazom informatizácie systému riadenia ŠF
v podmienkach MVaRR SR je aj Regionálny operačný program, ktorý prostredníctvom
internetového portálu www.ropka.sk umožňuje konečným prijímateľom pomoci prihlasovať
odovzdanie projektových zámerov pre dvojstupňovú kontrolu prostredníctvom rezervačného
systému ROP (Obrázok 10 – Rezervačný systém ROP). Takýto elektronický prístup ocenila
väčšina konečných prijímateľov aj napriek tomu, že v prvom kole sa tento prístup stretol
s pomerne značným negatívnym ohlasom zo stany miest a obcí.
Vychádzajúc z vyššie publikovaných záverov, berúc do úvahy pozitívne a rovnako
negatívne ohlasy na súčasný stav implementácie princípov regionálnej politiky EÚ
v podmienkach SR a predpokladajúc, že sa Slovensku podarí priebežne a flexibilne riešiť
problémy vzniknuté počas súčasného plánovacieho obdobia, možno skonštatovať, že NSRR
bude mať pre Slovensko v kontexte regionálneho rozvoja jednoznačne pozitívny prínos.
Vzhľadom k tomu, že je dnes len v začiatkoch plnohodnotného programového obdobia, ako aj
vzhľadom na rozsiahlosť témy, budú prvé hmatateľné prínosy dostupné až o niekoľko rokov.
Preto má téma tejto diplomovej práce dlhodobé perspektívy ďalšieho výskumu a hodnotenia,
pri možnosti pokračovania štúdia danej problematiky na ďalšom stupni vysokoškolského
vzdelávania.
7 POUŽITÁ LITERATÚRA
1. ADAMIŠIN, P.: Riadenie a financovanie environmentálnych projektov,
Royal Unicorn, 2006, ISBN 80-969181-5-X.
2. BACO, P.: Ani Euro nazmar – sprievodca európskymi fondami 2007 –
2013, Obviam regio o.z., 2008.
3. BÁTOVSKÝ, M.: hovorca MVRR SR, tlačová správa, 05.12.2007.
4. BELAJOVÁ, A., FÁZIKOVÁ, M.: Regionálna ekonomika. SPU Nitra,
2005, 254 s., ISBN 80-8069-513-X.
5. BULLA, P.: Eurokompas 02/2007, MVRR SR.
6. CENTRÁLNY KOORDINAČNÝ ORGÁN: Regionálna konferencia
„Národný strategický referenčný rámec SR v programovom období 2007
– 2013“ – Zborník prezentácií, Bratislava, 03.12.2007.
7. CENTRUM PRE PODPORU MIESTNEHO AKTIVIZMU: Smerom
k udržateľnej ekonomike - regionálna politika EÚ a štrukturálne fondy po
roku 2006, Banská Bystrica 2004, ISBN 80-968918-3-9.
8. ČESKÁ TLAČOVÁ KANCELÁŘ: Na eurofondy nedosiahnu všetky
obce, tlačová správa, 23.03.2008.
9. DRAHOŚOVÁ, A.: FÁBEROVÁ, I.: GAZDOVÁ, Ľ.: Slovensko
a európska únia, Grafis, 2004, ISBN 80-89180-00-0.
10. EU OBSERVER: Regionálny rozvoj, Sektorové správy, Podnikateľská
aliancia Slovenska, zastúpenie PAS v Bruseli, 2007.
11. EURACTIV.SK: Slovenské banky a fondy EÚ, prieskum, 2007.
12. EURACTIVE.SK: tlačová správa, 07.08.2007.
13. EURO INFO CENTRUM: Slovensko a Európska únia – Čo nám prinesú
štrukturálne fondy a Kohézny fond, Bratislava, 2004.
14. EURÓSPKA KOMISIA: Európska susedská politika – Spolupracujeme,
Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych
spoločenstiev, ISBN 92-894-8361-X.
15. EURÓSPKA KOMISIA: Informačný spravodaj EK, krátka tlačová
správa, 22.01.2008.
16. EURÓSPKA KOMISIA: Kohézna politika na podporu rastu
a zamestnanosti: Strategické usmernenia Spoločenstva na roky 2007 –
2013, Rozhodnutie Rady Európskej únie (2006/702/CE), Luxemburg:
Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev, ISBN
92-79-03489-8.
17. EURÓPSKA KOMISIA: Nariadenie Európskej komisie 1080/2006
o Európskom fonde regionálneho rozvoja.
18. EURÓPSKA KOMISIA: Nariadenie Európskej komisie 1081/2006
o Európskom sociálnom fonde.
19. EURÓPSKA KOMISIA: Nariadenie Európskej komisie 1082/2006
o Európskych zoskupeniach územnej spolupráce.
20. EURÓPSKA KOMISIA: Nariadenie Európskej komisie 1083/2006,
ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o ERDF, ESF a KF.
21. EURÓPSKA KOMISIA: Nariadenie Európskej komisie 1080/2006
o Európskom fonde regionálneho rozvoja.
22. EURÓPSKA KOMISIA: Nariadenie Európskej komisie 1828/2006,
ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES)
1083/2006.
23. EURÓSPKA KOMISIA: Nové finančné prostriedky, lepšie pravidlá
Prehľad nových finančných pravidiel a možností financovania na roky
2007 - 2013, Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií
Európskych spoločenstiev, ISBN 978-92-79-05633-8.
24. EURÓSPKA KOMISIA: Odpovede regionálnej politiky na demografické
výzvy, Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych
spoločenstiev, ISBN 92-79-03192-9.
25. EURÓSPKA KOMISIA: Oznámenie Komisie 299/2005, Kohézna
politika na podporu rastu a zamestnanosti: Strategické usmernenia
Spoločenstva na roky 2007 – 2013.
26. EURÓSPKA KOMISIA: Politika súdržnosti 2007 - 2013 – Komentáre
a oficiálne texty, Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií
Európskych spoločenstiev, ISBN 92-79-03819-2.
27. EURÓSPKA KOMISIA: Politika súdržnosti a mestá – Prínos miest
a aglomerácií k rastu zamestnanosti v rámci regiónov – Oznámenie
Komisie Rade a Európskemu Parlamentu – KOM (2006) 385,
Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych
spoločenstiev, ISBN 92-79-02556-2.
28. EURÓPSKA KOMISIA: Regionálna politika Európskej únie,
Luxemburg 2001.
29. EURÓSPKA ÚNIA: internetová stránka www.europskaunia.sk
30. MINISTERSTVO DOPRAVY, PÔŠT A TELEKOMUNIKÁCÍ SR:
Operačný program Doprava, Bratislava, 2007.
31. MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SR: Operačný program
Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Bratislava, 2007.
32. MINISTERSTVO PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY SR:
Operačný program Zamestnanosť a sociálny inklúzia, Bratislava, 2007.
33. MINISTERSTVO ŠKOLSTVA SR: Operačný program Výskum a vývoj,
Bratislava, 2007.
34. MINISTERSTVO ŠKOLSTVA SR: Operačný program Vzdelávanie,
Bratislava, 2007.
35. MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR:
Centrálny kontraktačný orgán, internetová stránka www.nsrr.sk
36. MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR:
internetová stránka www.build.gov
37. MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR:
Národný rozvojový plán, Bratislava, 2003.
38. MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR:
Národný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky 2007 – 2013,
Bratislava, 2007.
39. MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR:
Operačný program Bratislavský kraj, Bratislava, 2007.
40. MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR:
Operačný program Technická pomoc, Bratislava, 2007.
41. MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR:
Riadiaci orgán pre CSF, internetová stránka www.strukturalnefondy.sk
42. MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR:
Riadiaci orgán pre Regionálny operačný program, internetová stránka
www.ropka.sk
43. MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR:
Regionálny operačný program, Bratislava, 2007.
44. MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA SR: Operačný program
Zdravotníctvo, Bratislava, 2007.
45. MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SR: Operačný program
Životné prostredie, Bratislava, 2007.
46. PAVLÁK, M.: Ľudské zdroje a fondy EÚ, Aspi Praha, 2005, ISBN 80-
7357-139-0.
47. PRIATELIA ZEME – CEPA: Analýzy programovania eurofondov, 2007.
48. SÁNTAI, M.: Eurokompas, MVRR SR, 2008.
49. RADA EURÓPSKYCH OBCÍ A REGIÓNOV: Správa Rady európskych
obcí a regiónov – CEMAR k budúcnosti Kohéznej politiky EÚ, 2008.
50. SCHWARCZ, P.: Finančné nástroje regionálneho rozvoja, SPU, Nitra,
2006.
51. SME: Denník, tlačová správa, 09.10.2006
52. TLAČOVÁ AGENTÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY: tlačová správa,
24.08.2007.
53. ÚRAD VLÁDY SR: Operačný program Informatizácia spoločnosti,
Bratislava, 2007.
54. ÚRAD VLÁDY SR: Koncepcia systému finančného riadenia
štrukturálnych fondov, Uznesenia Vlády SR, 1030/2002, Bratislava,
2002.
8 PRÍLOHY
Obr
ázok
1: S
chém
a ob
jekt
u sk
úman
ia
Zd
roj:
Vla
stná
inte
rpre
táci
a
Leg
islat
ívne
pro
stre
die
EÚ
Nár
odné
pro
stre
die
riad
enia
pom
oci E
SPr
ostr
edie
impl
emen
táci
e ŠF
a K
F
Impl
emen
táci
a ci
eľov
reg
. pol
itík
EÚ
Nar
iade
nia
EK
pre
obl
asť
ŠF a
KF
Cie
le E
S v
obla
sti r
egio
náln
ej
polit
iky:
- K
onve
rgen
cia
-Reg
ioná
lna
konk
uren
cies
chop
nosť
a
zam
estn
anosť
- Eur
ópsk
a úz
emná
spol
uprá
ca
Ďal
šie
prog
ram
y a
finančn
é ná
stro
je r
egio
náln
ej p
oliti
ky E
S:
- pôd
ohos
podá
rstv
o a
rybn
é ho
sp.
- cez
hran
ičná
spol
uprá
ca
- bila
terá
lne
prog
ram
y - r
egio
náln
e in
icia
tívy
- ino
váci
e a
ener
getik
a - v
zdel
ávan
ie, k
ultú
ra a
zdr
avie
- s
ociá
lne
polit
iky
- živ
otné
pro
stre
die
a ka
tastr
ofy
Nár
odné
stra
tegi
cké
usm
erne
nia
Nár
odné
pro
gram
y re
fori
em
Prin
cíp
part
ners
tva
Inov
ačné
a k
ohéz
ne p
óly
rast
u
Nár
odné
kon
cepc
ie r
ozvo
jaN
árod
né a
kčné
plán
y
Ope
račn
é pr
ogra
my
NSR
R S
R 2
007
- 201
3
-pro
gram
ové
man
uály
- prír
učky
pre
žia
dateľo
v - v
ýzvy
na
podá
vani
e pr
ojek
tov
- for
mul
áre
proj
ekto
vých
žia
dost
í - i
nter
né sm
erni
ce k
žia
dost
iam
- i
nfor
mač
né sy
stém
y (I
TMS)
- i
nter
né n
aria
deni
a RO
-p
ublic
ita
Nár
odní
pr
ijím
atel
ia
pom
oci
Ver
e jní
pr
ijím
atel
ia
pom
oci
Obr
ázok
2: S
R v
čle
není
na
regi
óny
NU
TS 2
a 3
podľa
cieľo
v „K
onve
rgen
cia“
a „
Reg
ioná
lna
konk
uren
cies
chop
nosť
a z
ames
tnan
osť“
.
Zdro
j: N
SRR
SR
200
7 –
2013
Obr
ázok
3: M
apa
inov
ačný
ch a
koh
ézny
ch p
ólov
rast
u Pr
ešov
skéh
o sa
mos
práv
neho
kra
ja
Zdro
j: A
UR
EX a
.s.
Obrázok 4: Schéma sústavy strategických a špecifických priorít NSRR
Obrázok 5: Prepojenie priorít NSRR na OP cieľa Konvergencia
Zdroj: NSRR SR 2007 - 2013
V Í Z I A
OP V OP ŽP ROP
OP KHaR
špec
ifick
é prio
rity N
SRR
OP Doprava
2. Vedomostná ekonomika 1. Infraštruktúra
a regionálna dostupnosť 3. Ľudské zdroje
OP VaV OP IS
2.1 in
form
atizá
cia sp
oloč
nost
i
2.2 vý
skum
a vý
voj
2.3 in
frašt
rukt
úra v
ysok
ých
škôl
3.1 m
oder
né vz
deláv
anie
pre
vedo
mos
tnú
spol
očno
sť
1.3 d
opra
vná
infra
štru
ktúr
a a v
erejn
á os
obná
dop
rava
1.2 en
viron
men
táln
a inf
rašt
rukt
úra
a och
rana
ŽP
1.1 re
gion
álna i
nfra
štru
ktúr
a
2.4 p
odpo
ra ko
nkur
encie
scho
pnos
ti po
dniko
v a s
lužie
b na
jmä p
rost
redn
íctvo
m in
ovác
ií
3.2 p
odpo
ra za
mes
tnan
osti,
sociá
lnej
inklú
zie a
budo
vani
e kap
acít
stra
tegi
cké p
riorit
y NS
RR
1.4
mod
erni
zácia
zdra
votn
íckej
infra
štru
jktúr
y
OP Z OP ZaSI
UKAZOVATELE
STRATEGICKÝ CIEĽ SR VÍZIA
ukazovatele cieľ
ukazovatele ukazovatele
cieľ cieľ
ukazovatele ukazovatele
cieľ cieľ
strategická priorita 2 strategická priorita 3
špecifická priorita 1.n
špecifická priorita 1.1
strategická priorita 1
Obrázok 6: Prepojenie priorít NSRR na OP cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a
zamestnanosť
Zdroj: NSRR SR 2007 - 2013
V Í Z I A
OP Bratislavský kraj OP V
špec
ifick
é prio
rity N
SRR
OP ZaSIOP VaV
2. Vedomostnáekonomika1. Infraštruktúra
a reg. dostupnosť
3. Ľudské zdroje
stra
tegi
cké p
riorit
y NS
RR
2.2 vý
skum
a vý
voj
3.1 m
oder
né vz
deláv
anie
pre v
edom
ostn
ú sp
oloč
nosť
3.2 p
odpo
ra za
mes
tnan
osti,
sociá
lnej
inklú
zie a
budo
vani
e ka p
acít
Obrázok 7: Súlad strategických a špecifických priorít NSRR so Strategickými usmerneniami
Spoločenstva
Zdroj: NSRR SR 2007 - 2013
S U S Strategické a špecifické priority NSRR sú plne v súlade so Strategickými usmerneniami Spoločenstva pre ekonomickú, sociálnu a územnú kohéziu definujúce základný rámec pre národné strategické referenčné rámce členských krajín s cieľom presadiť harmonický, vyrovnaný a udržateľný rozvoj Spoločenstva (čl. 25 všeobecného nariadenia). V súlade s obnovenou Lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť boli stanovené tri priority, resp. usmernenia: 1. zlepšenie atraktivity členských štátov, regiónov a miest prostredníctvom zlepšenia
dostupnosti, zabezpečenia primeranej kvality a úrovne služieb a zachovania ich environmentálneho potenciálu,
2. podpora inovácií, podnikania a rastu hospodárstva založeného na vedomostiach prostredníctvom výskumných a inovačných kapacít vrátane nových informačných a komunikačných technológií a
3. vytváranie väčšieho počtu a kvalitnejších pracovných miest získavaním väčšieho počtu ľudí pre pracovný pomer alebo podnikateľskú činnosť, zlepšovaním prispôsobivosti pracovníkov a podnikov a zvyšovaním investícií do ľudského kapitálu.
Strategická priorita „Infraštruktúra a regionálna dostupnosť“ odráža prevažne prvé usmernenie, strategická priorita „Vedomostná ekonomika“ sa sústreďuje prevažne na témy v rámci druhého usmernenia. Tretie usmernenie sa odráža v najväčšej miere v strategickej priorite „Ľudské zdroje“.
Detailnejšie je tento súlad viditeľný v operačných programoch na úrovni definovaných oprávnených skupín aktivít, ktoré sú prepojené na kategorizáciu pomoci 2007 – 2013 – v rámci dimenzie prioritných tém. Ur
obiť
Euró
pu a
jej re
gión
y atra
ktívn
ejším
pr
iesto
rom
pre
inve
stíci
e a p
rácu
Zlep
šeni
e poz
natk
ov a
inov
ácie
pre r
ast
Väčš
ie m
nožs
tvo
a kva
litne
jšie p
raco
vné m
iesta
1.1 Regionálna infraštruktúra
1.2 Environmentálna infraštruktúra a ochrana životného prostredia
1.3 Dopravná infraštruktúra a verejná osobná doprava
1. Infraštruktúra a regionálna dostupnosť
1.4 Modernizácia zdravotníckej infraštruktúry
2.1 Informatizácia spoločnosti
2.2 Výskum a vývoj
2.3 Infraštruktúra vysokých škôl
2. Vedomostná ekonomika
2.4 Podpora konkurencieschopnosti podnikov a služieb najmä prostredníctvom inovácií
3.1 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť
N S
R R
3. Ľudské zdroje 3.2 Podpora rastu zamestnanosti, sociálnej inklúzie a budovanie kapacít
Obr
ázok
8: S
úlad
stra
tegi
ckýc
h a
špec
ifick
ých
prio
rít N
SRR
s pr
iorit
ami N
árod
ného
pro
gram
u re
forie
m
N P
R /
L S
S
Stra
tegi
cké
a špe
cifick
é pr
iorit
y NS
RR s
ú pl
ne v
súlad
e s p
riorit
ami N
árod
ného
pro
gram
u re
forie
m S
R na
roky
200
6 –
2008
(„NP
R“).
Stra
tégia
ko
nkur
encie
scho
pnos
ti Sl
oven
ska
do ro
ku 2
010,
tzv.
Lisab
onsk
á str
atég
ia pr
e Sl
oven
sko
(„LSS
“), v
ychá
dza
zo z
áklad
nej fi
lozof
ie lis
abon
skej
strat
égie
EÚ,
ktoro
u je
rozv
oj ek
onom
ickej
konk
uren
ciesc
hopn
osti.
Dlho
dobá
kon
kure
ncies
chop
nosť
SR
sa d
á za
bezp
ečiť
jedine
rozv
ojom
tzv.
vedo
mos
tnej
ekon
omiky
. Pr
eto
sa N
RP 2
006
– 20
08, k
torý
vyc
hádz
a z
LSS
a ko
nkre
tizuje
vízi
e, c
iele
a po
litiky
na
najbl
ižšie
3 ro
ky, p
rioritn
e sú
streď
uje n
a na
sledu
júce
oblas
ti: po
dnika
teľsk
é pr
ostre
die,
veda
, vý
skum
a i
nová
cie,
infor
mač
ná s
poloč
nosť
, vz
deláv
anie
a za
mes
tnan
osť,
prisp
ievajú
ce k
inov
atívn
emu
pote
nciál
u slo
vens
kej e
kono
miky
, roz
voju
vedo
mos
tnej
ekon
omiky
a za
mes
tnan
osti.
Zá
kladn
é cie
le LS
S/NP
R sa
v NS
RR o
dráž
ajú (a
) v st
rate
gick
om ci
eli S
R, kt
orý c
hce
SR za
pom
oci k
ohéz
nej p
olitik
y EÚ
v rok
och
2007
− 2
013
dosia
hnuť
a
(b) v
upla
tnen
í šty
roch
prio
ritnýc
h ob
lastí
LSS/
NPR
vo vy
týčen
ých s
trate
gický
ch a
špec
ifický
ch p
riorit
ách
NSRR
. Ad
a)
Stra
tegic
ký c
ieľ S
R „V
ýraz
ne z
výšiť
do
roku
201
3 ko
nkur
encie
scho
pnosť
a vý
konn
osť
regió
nov
a slo
vens
kej e
kono
miky
a z
ames
tnan
osť
pri
rešp
ekto
vaní
trva
lo ud
ržateľn
ého
rozv
oja“ v
plne
j mier
e zo
dpov
edá
cieľo
m im
plicit
ne o
bsiah
nutýc
h v L
SS/N
PR. I
de o
mim
oriad
ne n
ároč
ný c
ieľ, k
torý
sa
dá
dosia
hnuť
len
za p
redp
oklad
u, ž
e sa
pod
arí r
ozvin
úť a
vzájo
mne
zlad
iť vš
etky
zák
ladné
pro
cesy
súv
isiac
e s f
orm
ovan
ím v
edom
ostn
ej ek
onom
iky −
poč
núc
tvorb
ou a
osv
ojení
m n
ovýc
h po
znat
kov a
ž po
ich e
fektí
vne
ekon
omick
é up
latne
nie.
Ad b
) Pot
reba
sús
trediť
sa
na b
udov
anie
konk
uren
ciesc
hopn
ej ek
onom
iky z
alože
nej n
a ve
dom
ostia
ch a
inov
ačný
ch a
ktivit
ách, čiž
e sm
erov
ať in
vestí
cie d
o ak
tivít
NPR/
LSS,
sa
v sús
tave
prio
rít N
SRR
odra
zila
prev
ažne
v rá
mci
druh
ej a
trete
j stra
tegic
kej p
riority
„Ved
omos
tná
ekon
omika
“ a „Ľ
udsk
é zd
roje“
. V
nadv
äzno
sti n
a SU
S sa
NSR
R sú
streď
uje o
krem
rozv
oja ve
dom
ostn
ej ek
onom
iky i n
a do
budo
vanie
zákla
dnýc
h po
dmien
ok p
re ve
dom
ostn
ú ek
onom
iku a
ak
tivity
trad
ičnej
kohé
znej
politi
ky, k
toré
sú n
evyh
nutn
é pr
e na
štarto
vanie
vedo
mos
tnej e
kono
miky
a vy
váže
ný re
gioná
lny ro
zvoj,
a to
pre
važn
e v r
ámci
prve
j str
ateg
ickej
prior
ity „I
nfra
štruk
túra
a re
gioná
lna d
ostu
pnosť“.
De
tailn
ejšie
je pr
eviaz
anosť t
ýcht
o NSR
R a
NPR
a ich
prio
rít zr
eteľn
á v r
ámci
sústa
vy ci
eľov
a u
kazo
vateľo
v v o
peračn
ých
prog
ram
och.
Informačná spoločnosť
Podnikateľské prostredie
Vzdelanie a zamestnanosť
Veda, výskum a inovácie
1.1 R
egio
náln
a inf
rašt
rukt
úra
1.2 E
nviro
nmen
táln
a inf
rašt
rukt
úra a
och
rana
živo
tnéh
o pr
ostre
dia
1.3 D
opra
vná i
nfra
štru
ktúr
a a ve
rejn
á oso
bná d
opra
va
1. In
frašt
rukt
úra
a re
gion
álna
dost
upno
sť
1.4 M
oder
nizá
cia zd
ravo
tníck
ej in
frašt
rukt
úry
2.1 In
form
atizá
cia sp
oloč
nost
i
2.2 V
ýsku
m a
vývo
j
2.3 In
frašt
rukt
úra v
ysok
ých
škôl
2.
Vedo
mos
tná e
kono
mika
2.4 P
odpo
ra ko
nkur
encie
scho
pnos
ti po
dniko
v a sl
užieb
najm
ä pr
ostre
dníct
vom
inov
ácií
N S R R
3. Ľu
dské
zdro
je
3.1 M
oder
né vz
deláv
anie
pre v
edom
ostn
ú sp
oloč
nosť
N P
R /
L S
S
Stra
tegi
cké
a špe
cifick
é pr
iorit
y NS
RR s
ú pl
ne v
súlad
e s p
riorit
ami N
árod
ného
pro
gram
u re
forie
m S
R na
roky
200
6 –
2008
(„NP
R“).
Stra
tégia
ko
nkur
encie
scho
pnos
ti Sl
oven
ska
do ro
ku 2
010,
tzv.
Lisab
onsk
á str
atég
ia pr
e Sl
oven
sko
(„LSS
“), v
ychá
dza
zo z
áklad
nej fi
lozof
ie lis
abon
skej
strat
égie
EÚ,
ktoro
u je
rozv
oj ek
onom
ickej
konk
uren
ciesc
hopn
osti.
Dlho
dobá
kon
kure
ncies
chop
nosť
SR
sa d
á za
bezp
ečiť
jedine
rozv
ojom
tzv.
vedo
mos
tnej
ekon
omiky
. Pr
eto
sa N
RP 2
006
– 20
08, k
torý
vyc
hádz
a z
LSS
a ko
nkre
tizuje
vízi
e, c
iele
a po
litiky
na
najbl
ižšie
3 ro
ky, p
rioritn
e sú
streď
uje n
a na
sledu
júce
oblas
ti: po
dnika
teľsk
é pr
ostre
die,
veda
, vý
skum
a i
nová
cie,
infor
mač
ná s
poloč
nosť
, vz
deláv
anie
a za
mes
tnan
osť,
prisp
ievajú
ce k
inov
atívn
emu
pote
nciál
u slo
vens
kej e
kono
miky
, roz
voju
vedo
mos
tnej
ekon
omiky
a za
mes
tnan
osti.
Zá
kladn
é cie
le LS
S/NP
R sa
v NS
RR o
dráž
ajú (a
) v st
rate
gick
om ci
eli S
R, kt
orý c
hce
SR za
pom
oci k
ohéz
nej p
olitik
y EÚ
v rok
och
2007
− 2
013
dosia
hnuť
a
(b) v
upla
tnen
í šty
roch
prio
ritnýc
h ob
lastí
LSS/
NPR
vo vy
týčen
ých s
trate
gický
ch a
špec
ifický
ch p
riorit
ách
NSRR
. Ad
a)
Stra
tegic
ký c
ieľ S
R „V
ýraz
ne z
výšiť
do
roku
201
3 ko
nkur
encie
scho
pnosť
a vý
konn
osť
regió
nov
a slo
vens
kej e
kono
miky
a z
ames
tnan
osť
pri
rešp
ekto
vaní
trva
lo ud
ržateľn
ého
rozv
oja“ v
plne
j mier
e zo
dpov
edá
cieľo
m im
plicit
ne o
bsiah
nutýc
h v L
SS/N
PR. I
de o
mim
oriad
ne n
ároč
ný c
ieľ, k
torý
sa
dá
dosia
hnuť
len
za p
redp
oklad
u, ž
e sa
pod
arí r
ozvin
úť a
vzájo
mne
zlad
iť vš
etky
zák
ladné
pro
cesy
súv
isiac
e s f
orm
ovan
ím v
edom
ostn
ej ek
onom
iky −
poč
núc
tvorb
ou a
osv
ojení
m n
ovýc
h po
znat
kov a
ž po
ich e
fektí
vne
ekon
omick
é up
latne
nie.
Ad b
) Pot
reba
sús
trediť
sa
na b
udov
anie
konk
uren
ciesc
hopn
ej ek
onom
iky z
alože
nej n
a ve
dom
ostia
ch a
inov
ačný
ch a
ktivit
ách, čiž
e sm
erov
ať in
vestí
cie d
o ak
tivít
NPR/
LSS,
sa
v sús
tave
prio
rít N
SRR
odra
zila
prev
ažne
v rá
mci
druh
ej a
trete
j stra
tegic
kej p
riority
„Ved
omos
tná
ekon
omika
“ a „Ľ
udsk
é zd
roje“
. V
nadv
äzno
sti n
a SU
S sa
NSR
R sú
streď
uje o
krem
rozv
oja ve
dom
ostn
ej ek
onom
iky i n
a do
budo
vanie
zákla
dnýc
h po
dmien
ok p
re ve
dom
ostn
ú ek
onom
iku a
ak
tivity
trad
ičnej
kohé
znej
politi
ky, k
toré
sú n
evyh
nutn
é pr
e na
štarto
vanie
vedo
mos
tnej e
kono
miky
a vy
váže
ný re
gioná
lny ro
zvoj,
a to
pre
važn
e v r
ámci
prve
j str
ateg
ickej
prior
ity „I
nfra
štruk
túra
a re
gioná
lna d
ostu
pnosť“.
De
tailn
ejšie
je pr
eviaz
anosť t
ýcht
o NSR
R a
NPR
a ich
prio
rít zr
eteľn
á v r
ámci
sústa
vy ci
eľov
a u
kazo
vateľo
v v o
peračn
ých
prog
ram
och.
Informačná spoločnosť
Podnikateľské prostredie
Vzdelanie a zamestnanosť
Veda, výskum a inovácie
3.2 P
odpo
ra ra
stu
zam
estn
anos
ti, so
ciáln
ej in
klúzie
a bu
dova
nie k
apac
ít
Zdro
j: N
SRR
SR
200
7 - 2
013
Obr
ázok
9: I
nteg
rova
ná s
ieť
Reg
ioná
lnyc
h ro
zvoj
ovýc
h ag
entú
r
Zdro
j: w
ww
.isrr
a.sk
Obr
ázok
10:
Rez
ervačn
ý sy
stém
RO
P
Zdro
j: w
ww
.ropk
a.sk
Tabuľka 1: Rozdiely medzi štrukturálnymi fondmi a kohéznym fondom
Štrukturálne fondy Kohézny fond
Ciele Znižovať regionálne rozdiely v rámci štátu
Znižovať ekonomické rozdiely medzi členskými
Geografické pokrytie Regióny Členské štáty EÚ Kritériá nároku na podporu
V princípe nie je žiadny sektor vylúčený
Iba životné prostredie a doprava
Procedúry Založené na viacročnom plánovaní
Financovanie je udelené na každý projekt zvlášť
Tabuľka 2: Ciele a finančné nástroja EÚ v plánovacích obdobiach 2000 – 2006 a 2007 - 2013
2000 - 2006 2007 - 2013
Ciele Finančné nástroje Ciele Finančné nástroje
Kohézny fond Kohézny fond
Cieľ 1
EFRD ESF EAGGF – usmerňovacia a garančná sekcia FIFG
Konvergencia Kohézny fond EFRD ESF
Cieľ 2 EFRD ESF
Cieľ 3 ESF
Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť Európska stratégia zamestnanosti
EFRD ESF
Interreg EFRD Urban EFRD Equal ESF
Leader+ EAGGF- usmerňovacia sekcia
Európska územná spolupráca
EFRD
Rozvoj vidieka a reštrukturalizácia odvetvia rybolovu mimo Cieľa 1
EAGGF - garančná sekcia FIFG
9 cieľov 6 nástrojov 3 ciele 3 nástroje
Zdroj: Národný rozvojový plán SR
Tabuľka 3: Hlavné sektorové disparity a faktory rozvoja
Tabuľka 4: Rozdelenie stratégie NSRR do strategických priorít a cieľov
Strategická priorita Cieľ strategickej priority 1. Infraštruktúra a regionálna dostupnosť
Zvýšenie vybavenia regiónov infraštruktúrou a zvýšenie efektívnosti s ňou súvisiacich verejných služieb
2. Vedomostná ekonomika
Rozvoj zdrojov trvalo udržateľného ekonomického rastu a zvyšovanie konkurencieschopnosti priemyslu a služieb
3. Ľudské zdroje Zvýšenie zamestnanosti, rast kvality pracovnej sily pre potreby vedomostnej spoločnosti a zvýšenie sociálnej inklúzie rizikových skupín
Tabuľka 5: Operačné programy NSRR SR
Operačný program RO Fond
1. Regionálny operačný program MVRR SR ERDF
2. Životné prostredie MŽP SR ERDF, KF
3. Doprava MDPT SR ERDF, KF
4. Informatizácia spoločnosti ÚV SR ERDF 5. Výskum a vývoj MŠ SR ERDF 6. Konkurencieschopnosť a hospodársky rast MH SR ERDF 7. Vzdelávanie MŠ SR ESF 8. Zamestnanosť a sociálna inklúzia MPSVR SR ESF
9. Zdravotníctvo MZ SR ERDF 10. Bratislavský kraj MVRR SR ERDF 11. Technická pomoc MVRR SR ERDF
Zdroj: NSRR SR 2007 - 2013
Disparity: nízka konkurencieschopnosť materiálovej výroby a služieb nedostatočná kvalita ľudských zdrojov nedostatočná kvalita a dostupnosť verejnej infraštruktúry
Faktory rozvoja:
technológie a procesy zabezpečujúce lepšie využitie produkčného potenciálu, jeho rozvoj a zvyšovanie inovačnej kapacity regiónov rozvoj ľudského potenciálu a efektívne využitie pracovných síl infraštruktúra, zabezpečujúca zlepšenie dostupnosti regiónov a kvality životného prostredia a verejných služieb