Technická univerzita v KošiciachFakulta umení

DIPLOMOVÁ PRÁCA

EKOŠTRUKTÚRY

Pavol Mészáros

vedúci diplomovej práce: Ing. arch. Karol Gregor, Akad arch.Košice 2009

1

Abstract

This Diploma Work is interested in ongoing trends- ecological building – our future of living. Offers appreciation tomodern civilization in relationship with architecture, its forms and also with nature. Contemporary trends and nearfuture in architecture. Further I describe ecologically suitable materials and their use in Europe and in the World. Inshort i describe some ecological objects in Slovakia. Ecology and sustainable development is still more considered asour future possibility. I try to explain a term „Ecostructure“, witch can name the whole problem.

Abstrakt

Diplomová práca sa zaoberá nastupujúcim trendom – ekologickou výstavbou – našeou budúcnostou bývania. Hodnotenie vývoja modernej civilizácie vo vzťahu k architektúre, jej forme a tiež k prírode. Súčasnými trendmi ablízkou budúcnosťou v architektúre. Ďalej sa zaoberám ekologicky vhodnými materiálmi a ich použitím v Európe a vosvete a v závere v krátkosti opíšem vznik ekologických objektov na Slovensku. Ekológia ako smer je považovaná stáleviac za našu budúcnosť. Pokúsim sa vysvetliť tiež pojem „ekoštruktúra“, ktorým by sa dal celý tento problém zastrešiť.

2

3

4

čestné vyhlásenieVyhlasujem, že som celú diplomovú prácu vypracoval samostatne s použitím uvedenejodbornej literatúry.

Košice, 13. 03. 2009

....................................................vlastnoručný podpis

5

Analytický list

autor: Pavol MÉSZÁROSnázov práce: EKOŠTRUKTÚRYjazyk práce: slovenskýtyp práce: DIPLOMOVÁ PRÁCApočet strán: 51akademický titul: Ing. arch.univerzita: Technická univerzita v Košiciachfakulta: Fakulta umení /fu/katedra: Katedra architektúry /ka/študijný odbor: Architektúra a urbanizmusštudijný program: Architektúramesto: Košicevedúci d.p.: Ing. arch. Karol Gregor, Akad. Arch.dátum odovzdania: 16. 03. 2009dátum obhajoby: 19. 03. 2009kľúčové slová: ekológia, urbaniymus, architektúra, materiály, štýly a formycitovanie práce: Mészáros, Pavol: Ekoštruktúry, Košice: Technická univerzitav Košiciach, Fakulta umení, 2009, 40 s.názov práce v AJ: Ecostructureskľúčové slová v AJ: ecology, urbanism, architecture, materials, styles and forms

6

Poďakovanie:

Ďakujem všetkým, ktorí si moju prácu prečítali a vyjadrili svoj názor a usmernili tak moje skúmanie. Ďakujem vedúcemu diplomovej práce architektovi Karolovi Gregorovi, starému otcovi Dinovi

rodičom, bratovi Šimonovi, blízkej kamarátke Zuzke a tete Blažke Gehinovej za ich pomoc a podporu.

7

Obsah

Úvod 10Vznik nových foriem, štýlov a smerov ... a kde sa stratila ekológia ? 11Návrat vzťahu k našej planéte 12Ekológia a vplyv na podobu sídiel 14Architektúra a forma: 15Súčasný smer –> nový smer 16Alternatívne smery 17

Hippies 17Tradicionalizmus v súčasnosti 18

Utópie futuristov sa stávajú realitou 19Masdar 19Čínske nové mestá 21

Ekologické projekty a výskum materiálov 22Domaine de la Terre 23CRATerre 24Nepálená hlina 24Moderné pokusy s nepálenou klinou 28Slama 30Kombinácie 31Earthships 33

Tradične netradičné domy 34Pasívne domy v EÚ 35

Slovensko a nízkoenergetické domy 37Záver - Ekoštruktúry 38Návrh ekologickej štruktúry na Sekčove 39Definície niektorých pojmov: 40Bibliografia 42Ostatné zdroje 43

8

„Predstavte si páľavu, ktorej – keby nebolo tlaku – by sa všetko vyparilo. Nad ňou je len neživá, čierna amasívna kôra. Kúsok nad ňou chlad, v ktorom by stuhli plyny, keby tam nejaké boli. Týmto chladom preniká svetlosmrtonosnej intenzity. Predstavte si – medzi absolútnym chladom a nepredstaviteľnou páľavou, medzi vražedným svetlom a neživou tmou,medzi masívnou hmotou a ničím – je tenučká vrstva, kde sa prvok spája s iným prvkom, kde sa všetko plynule premieňa.

Predstavte si, že táto vrstva žije. Na každej úrovni, od dielčej bunkovej až po zemskú, od mikroorganizmov ažpo sto metrové stromy, od jednotlivca až k spoločnosti.Predstavte si rozmanitosť, nespočetné množstvo vzťahov. Predstavte si more ľudí, každý iný, nekonečné množstvo miest,každé iné. Predstavte si svet neopísateľnej krásy. Nie je to ale pevne daný svet a pevne daná krása, pretože každýelementárny vzťah, každý živý organizmus každé indivíduum, každé spoločenstvo bytostí tento svet neustále vylepšujeďalej premieňa. Iba jeden druh to však robí vedome.

Toto je náš svet. Sme si za neho zodpovední, je pre nás výzvou.“

Christopher Day„Duch a miesto“

9

Úvod

Rozhodol som sa napísať niečo o nastupujúcom trende – ekologickej výstavbe – našej budúcnosti bývania. V tejto diplomovej práci hodnotím vývoj modernej civilizácie vo vzťahu k architektúre a jej forme a tiež k prírode.Súčasnými trendmi a blízkou budúcnosťou v architektúre. Ďalej sa zaoberám ekologicky vhodnými materiálmi a ichpoužitím v Európe a vo svete a v závere v krátkosti opíšem vznik ekologických objektov na Slovensku. Ekológia akosmer je považovaná stále viac za našu budúcnosť. Pokúsim sa vysvetliť tiež pojem „ekoštruktúra“, ktorým by sa dalcelý tento problém zastrešiť.

Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno mestečko. Mestečko stálo uprostred kopcov. V hlbinách boli ukrytéžily zlata a striebra, stromy mali najkvalitnejšie drevo a rieky a jazerá najchutnejšiu vodu pod slnkom. V mestečku bolokráľovstvo, ktorému vládla múdra a krásna Kráľovná. Keď cestovala krajinou, kochala sa krásou. Príkladne sa starala osvoj ľud, ktorí žil a pracoval na okolitých lúkach a poliach. Mestečko bolo sebestačné, nepoznalo bolesť, smútok, hladani chudobu. Malo malé uličky plne ľudí, ktorí sa zabávali, jedli, pili a nikam sa neponáhľali.

Až raz, jedeného pekného dňa, zavítal do krajiny Vladár z ďiaľav. Kráľovná ho pekne privítala ako sa nasprávnu hostiteľku patrí, lenže ešte netušila, s kým ma do činenia. Vladár počul chýry o tejto zázračnej krajine,zaumienil si, že sa sem vydá, aby sa zmocnil všetkého tohto bohatstva. Kráľovná oslepená kvetnatými rečami Vladára okráse budúcnosti a jej nekonečných možnostiach, i vydala sa za neho. To znamenalo nové časy pre mestečko. Vladárzačal ťažbu dreva, zlata aj striebra. Ľud odrazu nestíhal ani oka zažmúriť od toľkej roboty. A úbohá kráľovná nešťastnesa prizerala, ako sa cela jej krajina mení, chorľavie a smutnie. Vladár mal plány krajinu rozšíriť a každučký centimeterpremeniť na nepoznanie. Chcel všetko veľké. „Veď sme bohatí, budeme aj veľkí“, hovoril. Staré domčeky zbúrať apostaviť mrakodrapy, ulice premeniť na diaľnice a lesy a pasienky na nákupne centrá a športové kurty, veď načo nám jedrevo, keď máme betón, načo pasienky, keď kravám stačí maštaľ, miesta nikdy nie je dosť a cestovať treba rýchlo, veďčas sú peniaze ...

10

Vznik nových foriem, štýlov a smerov ... a kde sa stratila ekológia ?

Každá epocha, obdobie v našich dejinách má niečo charakteristické. Tento charakteristický jav vzniká vždy znových požiadaviek, vždy, keď niečo staré je už zaužívané a niečím novým si žiada byť nahradené. Niekedy je tobúrlivá zmena obracajúca životný štýl na ruby, inokedy, a to vo väčšine prípadov je plynulý prechod nadväzujúci napredchádzajúce možnosti. Po stáročia žili ľudia v symbióze s prírodou

Prudký rozvoj Európy začínal v období renesancie. V 15. storočí vzniklo v Taliansku nové myšlienkové,spoločenské a umelecké hnutie. Cieľom hnutia bolo obrodenie človeka v duchu antických ideálov a napokon obroda,znovuzrodenie antiky. Vyzdvihovanie práva človeka na prirodzené, šťastné prežívanie života, láska k prírode,racionalizmus, senzualizmus, a individualizmus. Hnutie postavilo základné princípy vtedajšieho spôsobu života„nahlavu“. Feudálne pomery, cirkevné dogmy a kresťanská ideológia sa začali lámať, rozvíjali sa mestá a vznikla novávrstva meštianstva, rozmach prírodných vied a inteligencie. Humanistická a renesančná ideológia sa od záhrobnéhonadpozemského sveta obracala k svetskému životu. Tento smer bol podporovaný bohatými mecenášmi, ktorípotrebovali ukázať svoju silu.

Nový smer si vyžiadal nový architektonický prejav. V tomto období už dochádza k diferencovaniu Boha aprírody. Boh sa stal predmetom viery, príroda zas predmetom rozumu, zmyslového poznania a skúsenosti.1

Individualita jednotlivých osobností si vyžadovala nové nápady v samotnej identifikácii nielen v architektúre. Miestnemožnosti sa rýchlo vyčerpali a začal obchod so stavebným materiálom. Tu sa začalo aj všeobecné plytvanie, ako toneskôr nazval Adolf Loos2. Od tohto obdobia môžeme hovoriť o dvoch základných smeroch, ktoré trvajú až dodnes. Tradicionalizmus, ktorý zastupujú tradiční katolíci a protestanti, ktorí reagujú na nové poznatky, pokrok a osvietenectvo– tzv. Modernizmus. Jedni zastupujú tradície, druhí prevraty.

Zmeny a celý „humanitný“ prevrat, ktorý nastal, sa samozrejme neudržal len v Taliansku a v priebehu storočiasa rozšíril do okolitých zemí. Kým sa rozvíjali rôzne odrody renesančného myslenia po celej Európe, zatiaľ v Talianskusa zhýčkanosť a bohatstvo renesančného meštianstva preformovali do barokového štýlu. Toto už bola plynulá premenaarchitektonického smeru a tiež sa šírila všetkými smermi ďalej. Renesancia umožnila rozvoj hospodárstva, čo prišlo ažk hospodárskej kríze. Revolúcia, ktorá vypukla vo Francúzku na konci l8.storočia, rozvrátila sociálne zriadenie a starútradičnú politiku do takej miery, že sa ňou začala súčasná éra – nové zriadenie politického systému. Po tejto krízenastáva nečakaný rozvoj priemyslu, vedy a miest. A tu začína rásť aj ekologické zaťažovanie planéty. Postupnétransformácie architektonických štýlov trvalo až do príchodu moderny.

Prestriedanie všetkých historizujúcich štýlov, vyčerpalo možnosti vyjadrenia vtedajšej spoločenskej situácie.Tradičná, k minulosti sa oberajúca humanistická kultúra sa na konci 19.storočia dostáva do radikálneho sporu snastupujúcou mladou striedmou ideológiou, nasledujúce vizionárske nadšenie z technologických možností v 20.storočí,nutne si vyhľadáva nové vyjadrenie svojej identity. Potlačenie všetkého zastaralého, budovanie veľkolepých plánov avedecko-fantastická vízia futurizmu vedie k hi-tech. Neustály rast miest, počtu obyvateľov, priemyselný rozmach,industrializácia, stále väčšia ťažba surovín, budovanie nových osídlení pre novú robotnícku vrstvu vedie tiež k strateidentity jednoduchého človeka. Začala sa hľadať lacná architektúra, ktorá by naplnila potreby priemyselného rozvoja.Ľud robotníckej triedy prichádza do miest za lepším životom, kde ale prichádza o prirodzené prostredie, súkromie a jezdravotne prudko zaťažený mestským znečistením. Le Corbusier, Mies Van Rohe, Karfík a ďalší ich súčasníci sazaoberali rýchlou výrobou domov, kde jasne víťazila industriálna výroba. Hospodársky rozvoj tiež poznamenal prudkýpád a kríza spoločnosti. Tentokrát to boli svetové vojny. Prvá svetová vojna zmenila politické postavenie krajín a druhánaopak napomohla k rozbehnutiu novovzniknutých ekonomík. Vzniká nová funkcionalistická výstavba, naštartuje sainý rozmer vedeckého výskumu.

1 Zuzana Sentelíková, Diplomová práca: Duchovný rozmer krajiny, FU TU Košice 20082 Adolf Loos – Ornament a zločin, 1913

11

Politické súťaženie sa stalo sofistikovanou hrou veľmocí, predbiehali sa technickými možnosťami agigantickými víziami. Symbolom tejto doby v „západnom“ svete sa stal Manhattan3 - ostrov experimentov, priestor prenajodvážnejšie vízie. Ako každý smer, aj tento mal svoj vrchol a pád. V 70. rokoch 20.storočia nastáva krátkahospodárska kríza, ktorá upovedomila ľudí, že neustály rast nie je možný donekonečna a že spotreba všetkého jesamozničujúca. Premyselná produkcia dosahovala extrémnu spotrebu. Začali sa tiež prejavovať problémyfunkcionalistického plánovania nových miest. Problémom výstavby sa neskôr ukázali základné princípyfunkcionalizmu, ktoré upustili od zaužívaných pravidiel a vzdialili sa mierkou od ľudskej podstaty. Mestá bolipostavené pre cestovanie za dennými záležitosťami. Rozdelenie funkcií má ekonomický základ a je únosné pokiaľ je kdispozícii lacná doprava. Mnoho budov postavených po roku 1950 už neplní svoju funkciu, prípadne už ani nestojí. Vytvorené prostredie a mestáv priebehu posledných 40 až 50 rokov sú často nepriateľské, nezdravé a už od počiatku choré. Fast forward – vývojmiest inšpirovaný priemyselným rozvojom vytvára, bez rešpektu k minulosti, prostredia pre stroje. Tieto problémy bolicharakterizované nastupujúcou generáciou architektov postmoderny.

Nové hnutie nielen v architektúre zastupuje skĺbenie myšlienok, hľadá zo všetkého to ideálne a z toho sa snažíposkladať vlastný obraz. Znovu je postavená pôvodná ideológia na ruby. Tak ako Adolf Loos ornament kritizuje, tu hoRobert Venturi začína obhajovať. Architektúra definitívne stratila sloh. Originálnosť kombinácií a ich neutíchajúcanápaditosť nás láka z každej strany aj dnes. V rámci takejto živočíšnej kombinačnej metodiky sa vytvárajú diela, ktoréby mali teoreticky prežívať. Spoločnosť je už navyknutá na všetky možné kombinácie a prekvapivé variácie sú už lenúsmevné. Všeobecné nadšenie z nových technológií pretrváva a megalománia človeka sa ukazuje v každom období.Arabské Emiráty, Kazachstan a ďalšie ropné veľmoci nemôžu nevyužiť svoje postavenia.

Návrat vzťahu k našej planéte

„Súčasné ekologické snaženie je zamerané viac na riešenie negatívnych vplyvov a následkov nešetrnéhoekonomického vývoja poslednej doby. Ekonomické pravidlá platili stále, ale boli vyvažované kultúrnou a morálnouhodnotou. Rešpekt k prírode a tradíciám je zakotvený vo väčšine náboženstiev. Ktoré boli hlavným morálnymimperatívom.“4

Hlavným hnacím faktorom súčasnej spoločnosti je rast. Stal sa vlastne novým náboženstvom, ktoré ale nemádostatočne silnú protiváhu vyššieho princípu. Zásahy človeka do prírodných ekosystémov pre hospodársky rozvoj trebapovažovať za ohrozenie svetovej budúcnosti. Tento fakt je všeobecne známy po celom svete a nutnosť jeho riešenia jevšeobecne uznávaná („česť“ výnimkám ako Václav Klaus)

Významným krokom v pohľade na ekológiu sa stal v roku 1992 Summit OSN v Rio de Janeiro. Na tejtokonferencii sa zúčastnilo cez 180 krajín a bola prijatá koncepcia udržateľného rozvoja známa pod názvom Agenda 21.Dokument navrhuje rôzne opatrenia potrebné urobiť pre pozitívny udržateľný vývoj. Odštartoval principiálne zmenynavrhovania a plánovania architektov, právne a politické usmernenia pre zlepšenie životných podmienok v rozvojovýchkrajinách, komplexnú ochranu prírody a všeobecnú verejnú infomovanosť.

3 Rem Koolhaas uviedol vo svojich textoch o architektúre Delirious New York: A Retroactive Manifesto for Manhattan > „...akhľadá Manhattan ešte stále svoju teóriu, bude táto teória poskytovať predpis architektúry ambicióznej a populárnej...“

4 Peter Suske, Ekologická architektúra ve stínu moderny, str. 48

12

Obrázok 1: New York, Manhattan

Na politickú deklaráciu reagovala UIA/AIA (Svetová únia architektov) v Chicagu v júni 1993. deklaráciou„Declaration of independence for a sustainable future“5

ACE (Architects’ Council of Europe) následne vydala v roku 1995 bielu knihu pre Európsku úniu Europe andArchitecture Tomorrow v ktorej upozorňujú na politické dôsledky budovanej krajiny, existujúcej ako aj budúcej.Reflektuje globálne ekologické potreby, používanie nahraditeľných zdrojov energie a materiálov,návrat zelene doarchitektonických koncepcií a negatívne vplyvy globalizácie a univerzálnej architektúry.

V roku 1999 vydala ACE v spolupráci s EU rozsiahlu publikáciu Zelený Vitruvius6, ktorá je prvým pokusomsumarizovať technické parametre ekologickej architektury tak, aby boli uchopiteľné byrokraticky. Samozrejme tuprevláda aspekt energetických úspor, pretože je najlepšie merateľný a posúditeľný.

Kongres UIA v Pekingu v roku 1999 bol tiež z väčšej časti venovaný architektúre a životnému prostrediu, zaprínos v tejto oblasti boli udeľované ocenenia. Trvalo udržateľnému rozvoju bolo venované aj EXPO 2000 v Hannoveri.

Po 10 rokoch od vydania Agendy 21 sa uskutočnil svetový summit OSN v Johanesburgu, kde bola prijatáaktualizovaná verzia agendy – programový dokument Deklarácia tisícročia (Millennium Declaration), ktorá si ako prvýz cieľov stanovila vyhubenie najväčšej chudoby a hladu, pretože toto sa stáva vážnou hrozbou trvalo udržateľnéhovývoja. Do architektúry sa premieta snahou o zaistenie prístrešia pre všetkých.

Summit OSN v roku 2005, reagoval na ďalšie prírodné katastrofy a sprísnil požiadavky predchádzajúcehosummitu. Tiež otvoril možnosť obchodu s odpadmi.

Ďalším významným krokom je doplnok Rámcového dohovoru OSN o zmenách klímy, formálny názov tejtodohody je Kjótsky protokol k rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy. Protokol bol vyjednaný v Kjóte v Japonsku vdecembri 1997. Je to medzinárodná dohoda vyjednaná v súvislosti s globálnym otepľovaním. Krajiny, ktoré podpísalitento protokol sa zaviazali znížiť ich emisie oxidu uhličitého a piatich ďalších skleníkových plynov o5,9% v porovnanís rokom 1990. Veľmi významný a v súčasnej ekonomike príkladný spôsob motivácie pre každú krajinu odsúhlasilahranice emisií na hodnoty popísané v protokole, ale mnohé krajiny majú stanovené hranice nad ich súčasnú produkciu.Tieto “extra hodnoty” môžu byť nakúpené inými krajinami v rámci voľného obchodu. Takto napríklad Rusko, ktoréľahko dosahuje svoje ciele, môže predať svoje kredity vo veľkých hodnotách krajinám, ktoré ešte nedosiahli svojelimity, napríklad Kanade. Najväčší producent skleníkových plynov sa do dohody nechystá vstúpiť.

Stále väčšie množstvo organizácií, kongresov a iných významných ustanovizní sa venuje ekologickýmproblémom a trvalo udržateľnému rozvoju, problém je stále viac popularizovaný a pomaly sa mení aj názor na štandard.Dnes už môže mať dáma problém, ak vyrazí do ulíc v kožuchu z hynúceho živočíšneho druhu, tak isto sa mení názor ajna interiér vykladaný drevom z ohrozených dažďových pralesov.

5 (http://unesdoc.unesco.org/images/0010/001012/101291eo.pdf )6 A Green Vitruvius: Sustainable Architectural Design, autory: ACE., J. Owen Lewis, Architects' Council of Europe, Association of

Cost Engineers, vydavateľ: Earthscan, 1999

13

Obrázok 2: zelená: signatári, ktorý ratifikovali Kjótskehy protokolčervená: signatári, ktorí neratifikovali Kjótsky protokol

zdroj en.wikipedia.org 2009

Ekológia a vplyv na podobu sídiel

Po 2.svetovej vojne nastalo rozdelenie sveta na dva póly, Východný a Západný svet. Rozdielne zriadenievytváralo vo svete napätie a snahu predbiehať sa navzájom. Socialistický režim však vnútorne začal zaostávať vprodukcii z dôvodu neflexibilného manažmentu. Tento jav mal za následok všeobecné šetrenie produktov, naopak,nadprodukcia niektorých iných viedla k ich nezmyselnému plytvaniu. Vznikli absurdné pomery vo výstavbe bytov,ktorých cena bola neustále tlačená dole. Jednota architektonického konceptu založená na estetickej chudobe vedie len kchudobe, tentokrát celku. Citlivá dostavba a rešpektovanie daného kontextu bolo vždy „silnou“ stránkou všetkýchsocialistických systémov7. V porovnaní s neustálym konkurentom – západom – sa v komunistickom režime strácalzmysel pre udržiavanie stavu, motivácia zlepšovania a estetická citlivosť.

Ale rovnako ako socializmus môžeme odsudzovať aj kapitalizmus. Systém vlastníctva a mechanizmy trhovéhoindustriálneho hospodárstva majú tiež veľký podiel na nesprávnom vývoji mestskej štruktúry. Rovnako akosocializmus, budovali veľké mestá, kde došlo k segregácii funkcií a koncentrácii pracovných miest.

V minulosti sa nachádzala dielňa alebo hospodárstvo priamo spojené s bývaním. Priemyselné stroje a hlavneveľkovýroba odsunuli pracovné miesto na okraj mesta a ľudia boli nútení za prácou dochádzať čoraz väčšievzdialenosti. Vznikol nový typ anonymných pracovných síl. Toto dosahuje extrémnych rozmerov, keď dovážamezákladné suroviny z druhého konca svetadielu. Nezmyselné cestovanie sa snaží optimalizovať zisky jednotlivých krajínEurópy, ale na druhej strane príliš zaťažuje ovzdušie a míňa veľké množstvá fosílnych palív dopravou. Centralizácia jemožná len vďaka lacnej doprave. Stále viac ľudí žije v mestách, kde je potrebné neustále zásobovanie. Vodu, elektrinu,plyn, potraviny a kanalizáciu charakterizoval Hundertwasser ako médiá, na ktoré je človek v meste napojený. „Akosmrteľne chorý pacient na jednotke intenzívnej starostlivosti. Ak sa preruší iba jedna z týchto hadíc, nastáva kolaps.“

Vytvorenie viacvrstvej a prirodzene udržateľnej ponuky pracovných miest v blízkosti bývania je štrukturálnoupolitickou úlohou, ktorá sa môže ponechať voľnému trhu,len s príslušnou reguláciou a keď budú v nákladoch trhovýchcien aj následné sociálne účinky.8

Komunikačné technológie nám dovoľujú decentralizovať veľké množstvo riadiacich štruktúr. Ak by mala každá oblasťmesta svoju vlastnú zásobu energiami a médiami, bola by nezávislá. To je idea a predstava budúceho fungovania miestviacerých ekológov. V spoločnosti budú stále ľudi snažiaci o moc a vládnutie. Pri rozdrobení sveta však nedôjde už kekologickej katastrofe, iba sociálnej revolúcii.

...Múdrej Kráľovnej sa to prestávalo páčiť, a tak sa teda rozhodla pre strategicky plán. Aby Vladár pochopil, ako ničínielen toto mestečko, ale aj celý okolitý svet, spojila sa s ďalšími múdrymi ľuďmi. Jedni vymysleli tvar, druhí sainformovali o solárnej energii, ďalší zisťovali spôsoby použitia ekologických materiálov, a tak sa im spoločne podarilprojekt, ktorý svet ešte nevidel. Samostatne fungujúce ekologické mesto. Predložili tento návrh Vladárovi, lenže ten bolhlúpy a chamtivý a bál sa, že tým príde o svoju moc, no netušil, že ho to vedie k záhube...

7 Peter Suske, „Ekologická architektúra ve stínu moderny“, str. 858 Peter Nagy, „Manuál ekologickej výstavby“, str. 197

14

Architektúra a forma:

Forma je prejav obsahu, resp. funkcie architektúry obohatená o expresívny zážitok z priestoru. Je to schránkaprevádzajúca pominuteľné aj statické vlastnosti obsahu. Základné vlastnosti sú veľkosť, farba, pach, svetlosť, hlučnosť,cena, hmota, kvalita … sú to čiastkové vnemy, ktoré vníma človek, návštevník miesta komplexne.Aby sme mohli charakterizovať formu niektorého smeru, je potrebné určiť ktoré sú charakteristické črty. V každomobdobí obsahuje architektúra všetky základné vlastnosti, vždy ale v iných vzájomných pomeroch.

Le Corbusier napísal tri výzvy pre architektov týkajúce sa formy architektúry:Objem – je prvkom, ktorým naše zmysly vnímajú a merajú a ktorým sú plne zasiahnuté.Povrch – je obalom objemu a môže vnem zmariť, alebo zosíliť.Plán – je generujúcim momentom objemu a povrchu.Päť bodov modernej architektúry Le Corbusiera sa stalo nielen definíciou slohovýchvlastností funkcionalistickej architektúry, ale rovno jedným z najlapidárnejšie vyjadrenýchnávodov k tvorbe architektúry vôbec. Dovolil architektúre prijať akúkoľvek logickú formu, vychádzajúc z jehopravidiel. To znamená, že architektúra má byť vzdušná, presvetlená, plná zelene a priestranná podľa potreib.Experimentovaním a hľadaním hraníc sa došlo miestami až do nežiadúcich extrémov.

Neskorší postmodernizmus začal popierať princípy jednoduchosti tvaru, prešiel k forme vychádzajúcej z okoliaa histórie miesta. Venturi je považovaný za priekopníka v použití materiálových kombinácí a tvarov proti zaužívanýmtradíciám. „Postmoderna je nové spojenie elitnej a masovej kultúry. Postmoderná literatúra spája najrozličnejšie motívy a postojerozprávača a nie je len intelektuálna a elitárska, ale súčasne romantická, sentimentálna a populárna. Postmodernýspisovateľ je dvojitým agentom; je doma práve tak vo svete technológie ako aj v ríši zázrakov; je práve tak pripravenýna exkurziu do oblasti mýtu, ako aj do dimenzií erotiky. V tom všetkom nie je kráľovskou cestou postmodernej literatúryzarovnávanie, ale schopnosť používať viacero jazykov. Vyznačuje sa mnohonásobnou, prinajmenšou dvojitouštruktúrou, čo platí tak sémanticky, ako aj sociologicky. Táto schopnosť vytvára spojenie skutočnosti a fikcie, práve tak,ako elitárneho a populárneho vkusu.“9 Rovnako ako postmoderný spisovateľ, prejavuje sa aj postmoderný architekt.Podľa Lyotarda10 je postmoderná situácia daná zlyhaním moderného projektu emancipácie ľudstva, pričom predpokladyadekvátnej reakcie na túto situáciu tkvejú v avantgardách. Postupné utriasanie postmodernej anarchie si vytvára rôzneodvetvia smerujúce odlišnými smermi. Dnešnú architektúru môžeme stále nazývať postmodernou, pretože táto filozofianestráca na aplikovateľnosti.

Súčasný trend sa posunul oproti postmoderne 80tych rokov o krok ďalej. Rem Kolhaas vyjadril myšlienkupremenlivých priestorov. Už nie je jasná funkcia, nie je jasná budúcnosť. Potreby sa menia rýchlejšie ako sa staviamateriálna skutočnosť. Komunikačný priestor médii a virtuálna realita nám dáva možnosť realizovať myšlienkyokamžite. Ich premeny ostávajú vo svete počítačov a našich myslí. Architektúra v našom okolí sa musí prispôsobovaťtrendu - maximálnej rýchlosti. Stavby sa tak stávajú prázdnymi schránkami čakajúcimi na naplnenie. Výstavba jerobená z potreby budovať, nie bývať alebo užívať. Napríklad fenomén múzea ako symbolu vzdelanej kultúrnejspoločnosti je nafúknutý do obludných rozmerov. Popularita je porovnateľná s futbalom. Za posledných 20 rokov

9 Leslie Aaron Fiedler (1917 – 2003), americký literárny kritik10 Jean-François Lyotard (* 10. august 1924, Versailles – † 21. apríl 1998, Paríž) bol francúzsky filozof a literárny teoretik. Bol

hlavný predstaviteľ filozofického postmodernizmu alebo postmodernej filozofie. Pod titulom postmoderna formuluje akozákladný problém súčasnosti neriešiteľnosť sporu heterogénnych typov diskurzov, spôsobov vedenia a životných foriem, a snažísa v „relektúre“ moderných filozofov ako Kant a Wittgenstein vyvinúť filozofiu, ktorá by dokázala čeliť onej rozopre(Wikipedia.sk)

15

Obrázok 3: Le Corbusier, Plan Voisin

vzniklo po celom svete dvojnásobne množstvo múzeí a galérií v porovnaní s vtedajšou víziou budovania futbalovýchštadiónov. Mega-stavby zaplavujú našu pozornosť vo svete, presne preto sú postavené. Ich úlohou je prilákať pozornosťa peniaze. Ekologická stránka je na vedľajšej koľaji.

Architekt Peter Suske sa už dlhú dobu zaoberá ekológiou v architektúre a charakterizuje jej formy do týchtohlavných kategórií:

Architektúra nenáročná na fosílne palivá, je v podstate o technickom pokroku a súťaži ako udržať čo najviactepla v dome. Vrcholom je nulový dom (viď. príloha), dokonca dom, ktorý môže svoju prebytočnú energiu predávaťsusedom.

Architektúra na báze prírodných materiálov sa snaží eliminovať všetky nerecyklovateľné alebo energetickynáročné materiály ako PVC, polystyrén, dokonca oceľ a betón a nahradiť ich priamo prírodnými materiálmi.

Zelená architektúra vyvíja snahu dostať do objektu a aj samotného urbanizmu čo najviac zelene. Táto potrebavzniká hlavne v sile urbanizovaných mestách. Vertikálne záhrady, vegetačné strechy, črepníky a aspoň jeden stromčekpripomínajúci prírodu

Organická architektúra sa sama považuje za prírodou inšpirovanú. Často však ostáva podobný len vonkajšítvar a systémová štruktúra sa ďalej neodzrkadľuje.

Skromná a pokorná architektúra, regionalizmus je čiastočne návrat do minulosti, romantizmus novej doby. Jezrozumiteľná práve preto, že rešpektuje nejakým spôsobom tradíciu a tá zase rešpektovala vzťahy k prírode a životnýštýl našich predkov, ktorý je nám stále vlastný. Takáto architektúra vo väčšine prispieva k duševnej pohode svojichobyvateľov.

Súčasný smer –> nový smer

Dnes je ešte stále vo veľkej miere presadzované budovanie miest, či len ich rozširovanie vychádzajúce zfunkcionalistických základov. Tie boli postavené na princípe skratky, kde všetko bolo podriadené funkcii. Celúmodernu prenasleduje mýtus transparencie – transparentnosť stavebných materiálov, priestorové prelínanie, tokvzduchu, svetla, pohybu. Prečo je transparencia na prvom mieste? Aby ohromné kubické objemy zmizli? Pritomvýsledok vôbec nie je transparentný, skôr reflexný, či pohltivý.11

Naša súčasnosť je určená momentálnym chaosom, dravým svetom živočíšnych pravidiel, je však oddelený od prírody,funguje sám pre seba. Boj o virtuálne hodnoty je podmienený individuálnou expresívnou cestou jednotlivca predbiehaťa porážať svojich konkurentov. Vládne humanizmus predátora. Civilizácia je značne zbavená morálnej zodpovednosti k prírode. Je stále viac oddelená od prírodných procesov. Eštelen pred niekoľkými generáciami bolo ľudstvo bezvýchodne spútané zákonitosťami prírody. Dnes sme schopníprekonať zemskú príťažlivosť, predbehnúť každé zviera, globálne komunikovať rýchlejšie ako sa pohybuje tieň Zeme aužívať si svetlo, teplo a potraviny nezávisle na čase a priestore. Môžeme dokonca považovať prírodu za niečo „tamvonku“, za nezávislú a oddelenú existenciu, ktorú si nemusíme ani všímať. Toto je výsledok moderny.

Nastávajúca ekonomická kríza, neutíchajúce hrozby ekológov a proti nim bojujúci modernisti tvrdiac opak,pripomína scenáre z predošlých období – zlomová situácia. Sociológ Paul H. Ray12 charakterizoval tretiu stranusúčasnej spoločnosti, kde podľa jeho tézy sme dnes svedkami vzniku novej kultúrnej formy „integrálnej kultúry“ -novej konštruktívnej syntézy modernizmu a jeho antitézy tradicionalizmu. Integrálna kultúra presahuje oba menovanésmery a pritom žiadny neodmieta. V spoločnosti je možné pozorovať tieto kultúrne pohyby, ktoré môžu zmeniť tvárspoločnosti od základu.

Existujú teda tri rôzne kultúrne prúdy: tradičný, moderný a transmoderný. Každá z uvedených subkultúruznáva iné hodnoty a má iný svetový názor. Tieto rozdiely sú závislé na ére, v ktorej boli tieto subkultúry sformované.Výskum organizácie American Lives ukazuje tri rôzne svetonázory, pričom iba 20 rokov dozadu sa rozlišovali len dva:modernizmus a tradicionalizmus ako jeho odporca. Svetový názor na symboly dnešného modernizmu, ktorého počiatkyspadajú do 20.rokov minulého storočia, predstavujú už jeho neskorú fázu.Konzervatívci majú sklon idealizovať si dobu medzi svetovými vojnami, zatiaľ čo liberáli a umiernení viac inklinujú kidealizovaniu obrazov päťdesiatych a šesťdesiatych rokov a sú viac otvorení novým ideám.

11 Anthony Vidler , Warped Space: Architecture and Anxiety in Modern Culture (MIT Press, 2000) , Anthony Vidler – Historik a kritik modernej a súčasnej architektúry, študoval Cambridge University v Anglicku, neskúr PhD naDelft University of Technology. Momentálne pôsobí a je dekanom na School of Architecture pri The Cooper Union.

12 Paul H. Ray je antropológ a sociológ, je výkonným viceprezidentom spoločnosti American LIVES. Spolu s Sherry RuthAndersonovou publikoval knihu The Cultural Creatives (How 50 million people are changing the world).(http://www.literarky.cz/?p=clanek&id=5417)

16

Alternatívne smery

Hippies

20. apríla 1977 predložil vtedajší americký prezident Jimmy Carter13 do Kongresu USA plán, ktorý malambíciu zachrániť hospodárstvo krajiny pred stagnáciou zapríčinenou závislosťou od ropy dovážanej zo zahraničia.Carterov program predstavoval víziu individuálneho hospodárenia a podporoval alternatívne zdroje energii. Týmtoohrozil vládnuce lobby naftárskeho a energetického priemyslu. Jeho program dokazoval, že je možné fungovať svyužívaním o 50% nižšej spotreby fosílnych energií, čo bolo dosť na to, aby v najbližšom období nevyhral. V tomtoobdobí je už rozšírené a populárne hnutie Hippies, ktoré upozorňovalo na problémy moderného spôsobu života už 15rokov. Hlavným dôvodom vzniku hnutia Hippies nebol len boj proti vojne, aj keď to bolo veľmi príznačné, ale veľkúúlohu zohrávala aj inšpirácia beatnickou generáciou (hudba a poézia) a reakcia mladej generácie, na predošlúrodičovskú generáciu podporujúcu konzumný spôsob života.

Hippies priviedli naspäť myšlienky humanizmu, tradičný spôsob života, spojenie s prírodou a poukazovali nanelogickosť konzumného života. Začali bojovať za záchranu planéty. Ako všetky smery, aj oni sa identifikovali varchitektúre špecificky. Ich zásluhou sa opäť začalo usilovať v architektúre o opätovné použitie miestnych materiálov atradičných technológii a procesov.

Súčasťou života hippies nebol len aktivizmus, ale aj náboženstvo, spiritualita, umenie, ekológia, happeningy,život v komunite a podobne. Komunitný život zaoberajúci sa sociálnym fungovaním v malých skupinách, recyklácioumateriálov, experimentovaním a veľkým sociálnym cítením má veľký význam ukazujúci možnosti spoločenskéhoživota. Takéto skupiny vznikli v USA, Holandsku, Nemecku a ďalších krajinách. Najpreslávenejšie je pravdepodobne„mestečko“ Christiania14 v Kodani.

Združenie „Nová spoločnosť“ predstavuje experimentálne miesto v centre mesta. Vzniklo obsadenímopustených vojenských kasární, skupinou ľudí, túžiacich po mieste, kde by si mohli splniť svoje sny. V roku 1971 sa natomto mieste konala výstava „Daj a vezmi si“ kde vystavovali rôzne skupiny mladých ľudí, hippies, makrobiotikov inarkomanov a bezdomovcov svoje umelecké výrobky, robili divadelné predstavenia a happeningy. Oni a ďalší squatteriobsadili opustené kasárne o rozlohe 34 ha určené k demolácii, začali si územie upravovať podľa vlastných potrieb.Polícia sa pokúšala ich vyhostiť, ale pre veľkosť a množstvo ľudí v areáli sa im to nepodarilo. Problém squattingu kasární sa dostal až do parlamentu. Christiania súhlasila, že bude platiť za vodu a elektrinu a naoplátku bola prijatá ako sociálny experiment. Nato asi 3000 obyvateľov Christianie začalo usilovne podnikať. V osadevznikla samospráva a rozdelila sa do desiatich menších celkov. Zber a triedenie odpadu, výroba umeleckých výrobkov,škola a škôlka pre malé deti, pestovanie plodín, divadlo a ďalšie vytvorili malú krajinu, kde bolo všetko riadenévlastnými pravidlami a zásadami. Obnovili model stredovekého fungovania dediny. Ich možnosti sú však rozšírené osúčasné technologické výdobytky.

Christiania predstavila „Zelený plán“ ako vizionársku alternatívu k mestskému plánovaniu. Ukazuje v ňommesto udržujúce ekologickou rovnováhu s prírodnou recykláciou vody a odpadkov a využívajúc obnoviteľné zdroje

13 James Earl „Jimmy“ Carter, Jr. (* 1. októbra 1924) je americký demokratický politik, bol 39. prezidentom Spojených štátovamerických (1977 – 1981) , roku 2002 obdržal Nobelovú cenu za mier.

14 http://www.christiania.org/

17

Obrázok 4: Christiania v Kodani - Alternatívna komunita

energie. V roku 1995 si v Christianii začali stavať prvý verejný objekt – školu – na báze ekologického domu soslnečnými kolektormi a kompostovacími záchodmi. V Christianii je prezentovaná architektúra bez architektov. Nie súpostavené predpisy pre hygienu ani konštrukčné bezpečnostné prepisy. Každý novovzniknutý objekt je postavený naautorových skúsenostiach a jeho vlastnej predstave, využíva všetky dostupné materiály.

Vznikol tu príklad ekologického mestečka, ktoré usiluje o autonómiu, samostatnosť vo všetkých smeroch. Vosvete vzniká stále viac takýchto komunít. Zakladajú na autonómnom fungovaní s rešpektovaním podmienok okolia. Vrámci Christianie sa dá hovoriť o alternatívnom tradicionalizme, alebo ako nazval tento nastupujúci smer H. Ray –transmodernizmus.Korene dnešného transmodernismu vychádzajú čiastočne z ezoterických spirituálnych hnutí, ktoré majú pôvod vrenesancii a pokračujú neprerušovane až dodnes: v novo-vzniknutých náboženstvách i v transcendentálnom hnutínadväzujúcom na Ralpha Waldo Emersona15. Sú tiež celosvetovo rozšírené v spisoch rôznych intelektuálov, v hnutíNew Age, v humanistickej aj transpersonálnej psychológii, v ekologickom hnutí a tiež v ženskom hnutí, ktorých vývojsa datuje od šesťdesiatych rokov minulého storočia. Všetky tieto hnutia považujú hlavné prvky moderného pojatia svetaza neprijateľné a stále viac v ňom strácajú vieru. Svetový názor transmodernismu je „predvojom a subjektom zmeny“.Transmodernisti začleňujú osobné témy do širších spoločenských a politických súvislostí: znovu objavili sami seba, takprečo by toho spoločnosť nebola schopná tiež?

Tradicionalizmus v súčasnosti

Dnešný tradicionalizmus uctieva ako vždy nostalgický návrat k minulosti. A tak ako aj v 19.storočí, satradicionalistická architektúra snaží postaviť svoje filozofie na tradičných základoch ale ako odvetvie postmodernykombinuje materiály. Typologické a urbanistické experimenty zakladá na tradičnom spôsobe života a poznaní, že starádobrá architektúra prežíva stáročia a je schopná sa adaptovať aj tentokrát.

Koncom 19.storočia a v 2.polovici 20.storočia nastalo sťahovanie mladej generácie z vidieka do miest zaprácou. Vysídlené oblasti však v 90-tych rokoch naopak prilákali ľudí hľadajúcich pokoj a prírodné krásy.

Na Slovensku v obci Záježová bola založená „Škola ľudovej kultúry“16. Tento významný krok priviedol dooblasti nových mladých ľudí, ktorí si vymenili pozíciu s bývalými domácimi obyvateľmi. Skupina mladých ľudíhľadala pokoj a čistotu prírody. Preto sa tu rozhodla v roku 1994 založiť združenie "Pospolitosť pre harmonický život",ktorí tu zaviedli triedenie odpadu, a osídľujú usadlosť a gazdovstvo Sekier.

Inšpiruje nás jednoduchý, skromný a sebestačný život našich predkov, ale nehlásame návrat o 100 či viacrokov dozadu. Práve naopak - experimentovaním s vlastnými osudmi hľadáme spôsob, ako žiť plnohodnotne, avšak niena úkor prírody, iných ľudí, alebo svojho osobného rozvoja.

Prví novousadlíci sa sem prisťahovali v roku 1996. V roku 2005 tu už žilo 41 dospelých a 20 detí. Hlavnouoblasťou záujmu je obnova a znovuosídlenie vidieka obce Záježová. Organizujú množstvo akcií pre verejnosť a hostí,vyrábajú nábytok, umelecké diela, drevené sochy, predávajú byliny, pestujú zeleninu a ovocie a ďalšie rozmanitéčinnosti.

15 Ralph Waldo Emmerson – fylozof a sociológ 19.storočia16 Škola ľudovej kultúry zanikla a jej činnosť čiastočne nahradila „Pospolitosť pre harmonický život“ Občianske združenie, ktoré

má v súčasnosti 5 členov. Zastrešuje väčšinu oficiálnych aktivít – víkendovky, spravovanie Sekiera, akcie pre detské domovy atď.Ostatní novousadlíci spolupracujú pri konkrétnych projektoch. Veľa sa toho deje neformálne, bez nutnosti oficiálnej organizácie.(http://www.zajezka.sk/)

18

Obrázok 5: Drevená konštrukcia, slamenné steny, omietaný hlinou, trstinová strecha ... Tomášov Dom, oblasť Sekierzdroj: Dil.práca Zdravé domy, Alžbeta Korčáková MU Brno 2007

Zástupcovia ekologického života a architektúry najčastejšie smerujú k tradicionalizmu. Dôvod je jednoduchý –vyžaduje si minimálne náklady, stáročiami overené technológie ktoré spĺňajú, dokonca príkladne ukazujú požiadavkyekologickej architektúry. Stavitelia si dokážu poradiť so svojim príbytkom sami, resp. v spolupráci komunity, môžuexperimentovať a skúšať na vlastnej koži svoje vylepšenia. Vznikajú hospodárstva a malé komunity, ktoré sa snažia sinájsť svoj vlastný smer života. Tejto téme sa venuje tiež Zuzana Grošaftová vo svojej diplomovej práci „Obnova dedinyna Šariši“ (FU TU Košice).

Život v symbióze s prírodou, ale aj autonómne správanie komunity núti človeka hľadať si spoločnú reč azároveň individualitu v úzkom kruhu ľudí. Nie každý je ochotný pristúpiť na takýto spôsob života. Meštianstvo jezakorenené v mysliach množstva ľudí. Tí hľadajú väčšie komunity, spoločnosť, kde sa môžu uplatniť.

Utópie futuristov sa stávajú realitou

Ďalšou skupinou ekologického staviteľstva je komerčná sféra, kde sa prezentuje architektúrou prestíž amajetok, moderna, konzum. V takýchto podmienkach vznikajú aj ekologické stavby, sú to zväčša projekty, kde nie jepočiatočný kapitál problémom a do technológie a drahých materiálov sa investujú značné prostriedky. Princípy ostávajúrovnaké, ako pri jednoduchých stavbách, sú však premietnuté do nadrozmerných štruktúr. „Vyspelé“ kultúry majúdostatočnú podporu štátu. Silnou marketingovou stratégiou niektorých „vyspelých“ krajín a únií sa darí čoraz viacpresadiť princípy udržateľného hospodárenia vo svete. Čoraz viac je zakorenená myšlienka ekologických princípov vľuďoch, čo využívajú investičné spoločnosti pre svoju prestíž a sami sa snažia o budovanie životne prostredie menejohrozujúcich stavieb. Často sa ale stáva slovo „ekológia“ obeťou zneužitia. Takáto architektúra je riadená vo veľkejmiere stále silnejúcou podporou vlády. V trhovej ekonomike nie je iná možnosť ako presadzovať myšlienky„demokraticky“, teda presvedčenie politikov a fondy z daní občanov.

Ostáva tu však základný princíp trhovej ekonomiky, výroba a technologický vývoj vyvoláva spotrebu anásledne zisk. Priemyselná výroba je teda neodmysliteľnou súčasťou udržateľného vývoja v súčasných tendenciách,teda ak si chceme zachovať tento, prípadne lepší životný štandard. Sme navyknutí na systém, na pravidlá a stabilitufinančného zriadenia, ktorú máme iluzívne vtláčanú do našich myslí.

Masdar

Vznikajú utopické projekty ako je napríklad veľmi populárny projekt Arabských Emirátov: Masdar17 – mestobez emisií. Abu Dhaby je jedným z popredných pretekárov medzi naftárskymi krajinami. Vo svete, kde je človekdominantný, kde viac je lepšie, väčšie a vyššie je jedinou túžbou. Miesto ako Dubai je ihriskom architektov, tu môžemevidieť excesy ega a túžob po veľkosti. V tom istom svete ale aj veta od Mies Van der Rohe: „Menej je viac.“ prichádzado reality. Stretnutie týchto dvoch svetov sa prejavuje v novej súťaží veľmocí.

Preteky o prvé Eko-mesto s urdžateľným vývojom odštartovala spoločnosť Abu Dhabi Future EnergyCompany financovaná štátom. Súťaž na takéto mesto bola v roku 2007. Na dosiahnutie tohto cieľa bol zostavený tím

17 Matt Lewis, Packaging Utopian Sustainability Volume 16, 2008(http://www.masdaruae.com/)

19

Obrázok 6: Foster and Partners 2007 Obrázok 7: Powerplant 2009 www.inhabitat.co

troch spoločností. Foster and Partners bude zabezpečovať projektovanie celého diela, Abu Dhabi Future EnergyCompany poskytne 22 miliárd dolárov, čo by malo pokryť náklady a tretím členom je WWF (World Wild Fund), ktorýmá zabezpečiť environmentálnu udržateľnosť.

Z tejto strany boli určené základné princípy: nulový odpad, udržateľná doprava, lokálne a udržateľné materiály,lokálna a udržateľná potrava a voda. Foster and Partners vychádzali z Európskych a miestnych parametrov miest. Mestoje na ploche 6 km2 v dvoch štvorcoch rozdelených nepravidelnou sieťou úzkych ulíc a obklopené plantážami, tak akofungujú staré arabské mestá. Orientácia mesta využíva prúdenie vetrov od morskej hladiny na prirodzenéochladzovanie, je obklopené múrom proti pieskovým búrkam. Určili priemernú hustotu obyvateľstva na 400 o/ha,maximálnu vzdialenosť peších destinácií na 200 m, v meste nebudú môcť byť bežné automobily, bude prešpikovanésieťou vlakov, bežné autá musia byť odstavené na jeho okraji v hromadných garážach. Energiu pre mesto bude vyrábaťslnečná elektráreň, ktorá je už skoro dokončená. Moderná technológia solárnych panelov spotrebuje iba 2% drahýchkovov oproti tradičným foto-voltaickým panelom. Panely majú síce nižšiu účinnosť o 60%, ale výhodou je ich značnenižšia cena a recyklovateľnosť.

Elektráreň bude produkovať 17500 MWh čistej energie ročne a prebytočná energia bude dodávaná do starejexistujúcej siete. Podľa podmienok Masdaru bola pre túto elektráreň postavená fabrika s výskumným centromvyrábajúca solárne panely priamo v Abu Dhabi.V meste má byt univerzita, výskumné centrum a má poskytovať ubytovanie pre 47500 obyvateľov, ktorý by časom malibyť sebestačný vo všetkých smeroch, no zatial pokryjú len 30% potrebnej pracovnej sily mesta. V Abu Dhabi užfungujú organizácie, ktoré budú neskôr pôsobiť v Masdare. Pre jeho podporu bol v januári 2009 organizovaný už 2.World Future Energy Summit (WFES) na ktorom bola udeľovaná cena za významný globálny prínos v energetickýchriešeniach Zayed Future Energy Prize.

Tento pilotný projekt vo svojej kategórii by mal byť dokončený v roku 2010, kedy sa do mesta budú môcťnasťahovať prví obyvatelia. Kompletne bude mesto dostavané v priebehu 8 – 10 rokov. Otázkou ostáva ekonomická bilancia tohto projektu. Future Energy Company investuje priamo zo svojichzdrojov USD 4 mld., ale zvyšok si bude musieť požičať. Pomôže tomu obchod s CO2 odpadom18. Kým bude Masdarlepší ako väčšina životné prostredie znečisťujúcich miest, bude im predávať svoje „ušetrené“ množstvo CO2 emisií.Keďže arabské emiráty sú veľkým znečisťovateľom, samotný obchod so zmenkami CO2 ostáva v krajine.

Zo sociálnej strany je tento projekt ešte kontroverznejší, čisto z predstavy premiestnenia množstva obyvateľovzo súčasného spôsobu života v Abu Dhabi do úplne nového mesta s novými pravidlami. Ich životný štýl sa bude musieťzmeniť, predpoklady pre udržateľný život v meste predpísali Foster and Partners v „návode na použitie“

Foster and Partners plánujú vytvoriť nový štandard spotreby a práce s odpadmi predefinovaním noriem. Tentonový spôsob života musí byť v kontexte s trvalo udržateľným hospodárením Masdaru pre udržanie trvalého blaha primaximálnej kapacite mesta. Každý nový návštevník bude prekontrolovaný a svoje auto musí nechať pred ochrannýmmúrom v hromadnej garáži. Automobilová doprava je vymenená za rýchlu hromadnú vlakovú dopravu. Použitie vody,spotreba energie a optimalizácia odpadu si žiada individuálny prístup. Jednotlivci budú musieť navždy zmeniť svoje

18 Obchod s CO2 je deklarovaný medzinárodnou dohodou - Kjótskym protokolom k rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy, kdesú stanovené kvóty pre každú krajinu, odtiaľ pre každý podnik. Najväčšími znečisťovateľmi sú elektrárne, teplárne, cementárne apodobne. V roku 2010 by mali pribudnúť aj kvóty pre leteckú dopravu. V EU funguje zmenkový obchod medzi fabrikami, kde„ekologickejšie“ podiky môžu predať svoj dovolený podiel CO2 emisii väčším znečisťovateľom. Cieľom je vyvolať „prirodzené“znižovanie odpadu CO2. V roku 2008 bola cena 100EUR/tonu CO2

(http://en.wikipedia.org/wiki/Carbon_footprint)

20

Obrázok 8: Masdar, Foster and Pertners 2007

správanie pre život alebo prácu v Masdare. Aby eliminovali ľudské zvyky, umiestnili predvídavo do mesta univerzitu,ktorá priláka mladých ľudí schopných adaptovať sa na nové prostredie. Spôsob nového prostredia, ktoré bude ľudí nútiťsprávať sa šetrne k energii a vode je jednou z ciest ako dosiahnuť radikálnu zmenu v zmýšľaní ľudí. Otázne jetiež, či na tomto mieste je vôbec potrebné stavať pre ďalšie populácie? Nie je tiež proti prírode bývať tam kde nie súpodmienky pre ľudský život? Ľudí je stále viac a už dnes ukazuje štatistika Ecological footprint, že presahujeme limitynašej planéty 27% nad biologickou produktivitou Zeme. Bez experimentovania sa ľudstvo neposunie, preto sa osobneteším na tento pilotný pokus, ktorý bude ukazovať jeden so smerov fungovania našej spoločnosti a pravdepodobne sastane veľmi populárny. Už dnes sa plánujú ďalšie utopické „eko-cities“ na južnom pobreží Číny, v horách Kazachstanu,ako prístavba v prístave v Dánsku a ďalšie po celom svete.

Čínske nové mestá

GuangMing19 The Smart-City v Čínskej provincii Guangdong je o rozlohe 7,97km2, bude poskytovať domovpre 200 000 obyvateľov. Oblasť je hlavnou farmárskou zónou, ktorá zásobuje z väčšej časti Hong-Kong. Aby bolazachovaná funkcia územia, architekt CJ Lim chce postaviť nové mesto do gigantických veží s obvodovými terasami prepestovanie ryže a iných plodín.

Podobný koncept má aj ďalšie mesto od skupiny architektov ARUP. William Mc Donough predstavil Dongtaneco-city. Mesto však bolo inšpirované európskym urbanizmom. Nie je cieľom aby mesto vyzeralo ako čínske. Tradíciesú však implementované do urbanistickej štruktúry a ľudia budú mať priestor na udržiavanie svojich tradičnýchčinností. Do Dongtanu sa majú sťahovať prvý obyvatelia v roku 2010, v čase keď bude Shanghai hosťovať svetovúvýstavu EXPO (čo by malo tiež podporiť jeho popularitu). V roku 2020 by malo mať už okolo 80tis. obyvateľov a víziasmeruje do roku 2050 s pol miliónom. Konštrukčné práce začali v roku 2008. V porovnaní s typickým „business“developerským mestom by mal mať Dongtan o 60% menšiu ekologickú stopu, o 66% nižšie energetické nárokypoužitím tradičných a moderných technológií, 40% bioenergie recykláciou vlastného biologického odpadu, zníženiedovozu odpadov o 83%, všetky dopravné prostriedky budú na elektrickú energiu a každý byť bude mať priame slnečnésvetlo. Mesto bude postavené na území bažín, na okraji chránenej oblasti medzinárodnou Ramsaskou dohodou20 z roku1971. Na týchto poliach sa pestovala ryža. Mesto bude mať „ochranný“ pás 3,5 km po obvode, kde sa obnovípestovanie ryže. Autori dúfajú, že ľudia sa tam začnú sťahovať pre lepšie životné podmienky. Zatiaľ však nie súvypočítané životné náklady budúcich obyvateľov. ARUP má už v zákazku na ďalších 12 miest pre približne 12miliónov Číňanov.

19 Guanming bolo predstavené tiež na Biennale di Arqutectura v Benátkach 2008(http://www.cjlim-studio8.com/)

20 Ramsarská zmluva bola podpísana v Iráne 2. februára 1971, zúčastnilo sa 158 krajín a do zoznamu zapísali 1832 močarín,pobreží, delt riek a podobných prírodných cenností. (www.ramsar.org)

21

Obrázok 9: GuangMing 2007 http://www.cjlim-studio8.com/

Takéto a ďalšie utopické projekty sú asi potrebné, aby sa našla správna cesta k „transmoderne“ – skĺbeniutradičných hodnôt a technického pokroku. Utópie architektov sa chcú stať skutočnosťou, no nie všetko je naozajopodstatnené. Nové naplánované mestá sú znovu len rýchlo vybudovanou štruktúrou, kde budú ďalšie problémy, nosnáď sme už dostatočne poučený z chýb predchádzajúcich veľkých plánov miest moderny. Budeme schopní žiť vtakýchto miestach s radosťou? To zistíme čoskoro.

Ekologické projekty a výskum materiálov

V Európe sa ľudia pohybujú v menších mierkach, jednak, že celé územie je urbanisticky preplánované a hustoosídlené. Na druhej strane je tu v architektúre, ale aj všeobecne smer snažiaci sa o recykláciu materiálov a existuje silnývzťah k existujúcim hodnotám. Vznikajúca architektúra, teda vychádza z existujúcej situácie. Európska únia presadzujeplány ekologickej trvalej udržateľnosti na základe medzinárodných dohôd a vlastných ekologických štúdií. Vedúcimikrajinami v oblasti ekologicky budovanej architektúry sú Rakúsko, Nemecko a Francúzsko. Dôvodom je veľká podporaštátu – systémová politika a inteligentná vláda si uvedomila, že musí podporovať ľudí k zmene. Západná Európa je tedalídrom v nových technológiách, ktoré predáva do celého sveta. Prestavba mesta je neustály cyklus. Nové tendencieFrancúzskej vlády vyhlasujú súťaže na budovanie ekologicky smerujúcej architektúry. Je tu stále však otázka aké je toekologické, na ktoré aspekty sa má prihliadať. Európska únia vytvorila oddelenie European Programme for Urban Sustainable Development (URBACT) pre trvaloudržateľný vývoj, odkiaľ podporuje a vypracúva motivačné projekty pre zlepšenie stavu a budúcu výstavbu. URBACTexistuje od roku 2002, odkedy bolo do 38 projektov zapojených 217 mist z celej EU. Zálkadom je neustála výmenainformácií a skúseností z rôznych oblastí, investuje do výskumu, vzdelávania a výchovy.

22

Obrázok 10: Dongtan eco-city, ARUP 2007, www.worldarchitecturenews.com

Domaine de la Terre

Vo Francúzsku je známy pilotný projekt postavený na báze hliny - urbaniskický komplex Domaine de la Terre.Nachádza sa nedaľeko mesta Lyon, prímestskej časti L'Isle d'Abeau. Bolo postavené v rokoch 1982 až 1985 v rámciprogramu ekonomického bývania. Na výstavbu sa použili najrozličnejšie technológie hlineného muriva – vibračné,hutnené nepálené tehly, pisé (ubíjaná hlina do debnenia) aj stĺpikové konštrukcie s ľahkým výplňovým murivom. Napríprave a realizácii sa podieľalo 10 rôznych architektonických tímov, medzi nimi aj CRATerre z Grenoblu. V tejtooblasti Francúzska je početné množstvo zachovalých hlinených stavieb a technika budovania tu má svoju tradíciu. Krajsa teda rozhodol budovať na tejto tradícii a popri rekonštrukciách vystavali aj nové sidlisko.

Súbor hlinených stavieb pozostáva zo 65 rodinných domov, oblasť bola rozdelená na 10 častí ktorá každá malasvojho architekta. Autori si mohli voľne vybrať sebe milú stavebnú techniku aj architektonický výraz. Podmienkou bolopoužitie hliny. Výsledkom bol dôkaz použitia hliny ako stavebného materiálu v modernej architektúre v najrozličnejšíchformách.

Architekti Jaure, Confino a Duva, postavili štyri dvojpodlažné radové domy z nestabilizovanej hliny ubíjanejdo debnenia. Strechu použili ako hangár aj pre výstavbu hlinených stien, je samostatne stojaca na drevených stĺpoch.

Šesť bytov v dvojposchodových radových sĺpikových domoch mali tak isto strechy postavené pred murovanímz hlinených váľkov so slamou. Majú dobré tepelnoizolačné vlastnosti, z vonkajšej strany sú chránené drevenýmobkladom. Postavili ich nemeckí architekti Widmer, Wagner a Theuninck.

23

Obrázok 11: Widmer, Wagner a Theuninck

Z najzaujímavejších stavieb v oblasti sú dva postmoderne koncipované domy od architektov Perraudin aJoudra. Troj podlažné dvojdomy inšpirované tradičnou formou architektúry sú predĺžené do exteriéru prostredníctvomsezónnych priestorov (veranda, terasa a balkón), ktoré sú chránené prečnievajúcimi časťami strechy a múrov.

Toto územie je podareným demonštračným experimentom pre ďalšie podobné realizácie v celej Európe. Vtedyišlo o vybudovanie ekonomickej výstavby s podporou krajskej vlády. Od realizácie ubehlo 25 rokov a za ten čas vznikliďalšie podobné projekty. Montbrison pri Rennes, v oblasti Auvergne je pokračovateľom projektu Domaine de la Terre.

CRATerre

Významným podporovateľom hlinených stavieb je výskumné centrum CRATerre21 ktoré vzniklo už v roku1973 z iniciatívy niekoľkých študentov z École d'Architecture pričlenenej k Univerzite vedy, technológie a medicíny vGrenoble. Bola to reakcia na práve prebiehajúcu ekonomickú krízu a študenti si dali úlohu nájsť efektívnu technikuvýroby lacných a energeticky úsporných stavieb. Prišli k záveru, že najvhodnejším materiálom je hlina. Inšpiratívnebolo aj miesto, pretože región Dauphné má bohatú tradíciu v budovaní hlinených stavieb. O tri roky neskôr bolponúknutý kurz pre školu architektúry, hneď nato bolo založené „Laboratórium zeme“. Oficiálny názov CRATerre bolprijatý až v roku 1979, kedy bol tým schopný kompletného výskumu hliny, navrhovania hlinených stavieb a aj ichrealizácie. V 1984 už bolo možné robiť postgraduálne štúdium v tomto odbore. Získali medzinárodnú podporusvetových organizácií ako UNESCO, World Bank, Habitat UN a ďalšie …

Veľmi rýchlo sa pôsobenie výskumov rozšírilo do oblastí severnej Afriky Južnej Ameriky a Blízkeho východu,zaujímajú sa hlavne o kultúrne dedičstvo Maroka, Alžíru a prevažne ďalších bývalých francúzskych kolónií.

Nepálená hlina

Hlina je jedným z najstarších stavebných materiálov a máme ho najviac.

21 Hugo Houben, Architectural Education in the Islamic World, 1986 (www.archnet.org)

24

Obrázok 12: Perraudin, Joudra 1983

Obrázok 13: výskumné centum CRATerre, Atelier v Grenoble

Prednosťou používania hliny v stavebníctve je jej energetická nenáročnosť, je dostupná prakticky všade a nie jepotrebné ju dovážať, je ľahko tvarovatelná, a umožňuje nenáročné zásahy aj po vymurovaní. Ak stavba skončíživotnosť, nie je problém hlinu znovu rozsypať na pole odkiaľ bola vyťažená.

Steny z nepálenej hliny majú výborné tepelnoizolačné vlastnosti dané špecifickou pomalou migráciou molekúlvody v štruktúre. Hlina má schopnosť pomerne rýchlo absorbovať veľké množstvo vody, ale obrátený proces je oveľapomalší, čím sa spomalí aj výdaj naakumulovaného tepla a vytvára relatívnu inerciu hliny k vonkajším tepelnýmprenosom.

Pre tieto vlastnosti má príbytok príjemné prostredie počas celého roka, či je to v Afrike alebo v Škandinávii.Hlinené stavby prevládajú v rovníkových krajinách a tam, kde je nedostatok dreva. Na Juhu USA sa vyvíjala hlinenáarchitektúra nepretržite a vždy si našla svojich stúpencov, tradícia je spojená so súčasnosťou. Severná Afrika, bola vždykrižovatkou kultúr, kde vznikali ich vplyvmi rôzne architektonické formy. Monumentálnosť Egypta sa mieša smaurskou dekoratívnosťou v architektúre opevnených miest v Maroka, arabské vplyvy sa miešajú s architektúroustrednej Afriky a rímskou architektúrou Alžiru. V Egypte nájdeme klenby z Mezopotámie. Rovnako ako formy sa tumiešajú aj techniky a konštrukčné princípy. Tie boli prenesené tiež do Španielska a na ostrovy Stredomoria. V rámcipodpory rozvojových krajín je v súčasnosti renesancia hlinenej architektúry v týchto krajinách. Súčasné hlinené stavbysú stále stavané pod vedením miestneho majstra, ktorý podstatne ovplyvňuje ich vzhľad.

Európska architektúra z nepálenej hliny predstavuje široké rozpätie najrozličnejšich foriem, štruktúr a štýlov.Nepálená hlina bola bežným stavebým materiálom až po 1. svetovú vojnu. Zmiekny o jej používaní sa nachádzajú vovšemožných učebniciach od Vitruvia až po koniec 19. storočia. O realizáciách však neexistuje veľké množstvodokumentácie. Prvé pokusy o moderné použitie nepálenej hliny sa pokúsil francúzsky architekt François Cointeraux,ktorý vytvoril myšlienku spojenia „agriculture et architecture“ a založil školu „École d'Agritecture“ (škola umeniavidieckych stavieb). V tom období sa však rozbiehal priemysel a kapitalizmus, takže jeho myšlienky postupne upadli.Tradičná výstavba je priamo závislá na klimatických podmienkach a možnostiach dostupných materiálov.

25

Obrázok 14: Oblesti,kde má hlinená architektúra najäčšiu tradíciuzdroj: Hlinené domy novej generácie, Peter Suske

Obrázok 15: zdroj CRATerre pisé et H2O

Kde bol dostatok dreva, prevládali stĺpikové domy (prevláda názov Hrázdené domy) – nosná konštrukcia astrecha boli postavené ako prvé aby sa zabránilo premočeniu hlinených múrov dažďom.

Masívne hlinené domy prevládali v južných oblastiach s menšími zrážkami. Najstaršie domy boli lepené alebonakladané, kde sa postaví nosná drevená konštrukcia, vyplní sa dreveným alebo rákosným roštom, ktorý sa potomohádže vlhkou hlinou. Ďalšou rozšírenou technológiou je nabíjanie (fr. pisé, nem. Lehm-Stampf-Bau, Pisé-Bau). Nabíjaná technika bola rozšírená od strednej a južnej Moravy a južného Slovenska cez Dolné Rakúsko,Maďarsko a Ukrajinu po západné Rumunsko a panónsku časť bývalej Juhoslávie. Najstaršie stavby budované toutotechnikou na našom území pochádzajú z 18. a 19. storočia. Touto technikou sa hlinené steny nabíjajú málo vlhkouhlinou zmiešanou s čistou sekanou slamou do doskového debnenia. Stavalo sa predovšetkým na jar, keď má nakopanáhlina optimálnu vlhkosť. Debnenie sa nabíja postupuje po vrstvách: hlina sa nasýpa asi v 10 cm vrstve a ubíja (hutní)pomocou dreveného ubíjadla (s hmotnosťou 5 – 10 kg a nárazovou plochou 60 – 200 cm2). To sa opakuje až pokým sadebnenie nevyplní. Do steny sa môžu vkladať kamene a pre lepšiu súdržnosť prútie. Po ubití možno hotový úsek stenyhneď oddebniť a debnenie posunúť ďalej a vyššie, ako po špirále. Dverné a okenné otvory sa vysekávajú po dokončenísteny. Povrch steny sa zatiera hlinenou mazanicou. Nabíjané steny sú pevnejšie ako vrstvené steny.

Váľková technika a nepálené tehly – Spôsob stavby hlinených stien murovaním z váľkov – ručne formovanýchhlinených bochníkov z hliny vymiešanej so sekanou slamou a plevami. Hlina na ich výrobu sa zvykla nakopať na jeseňa cez zimu sa nechala premrznúť. Pred spracovaním sa navlhčila a pridala sa do nej rezaná slama alebo iné rastlinnévlákna, prípadne aj popol, zvierací trus, vápno. Ručne vymiesené a sformované váľky sa sušili na slnku, čím nadobudlipotrebnú pevnosť a objemovú stálosť. Dôkladné vysušenie trvá pomerne dlho (Vitruvius uvádza, že dobrá nepálenátehla má schnúť aspoň dva roky). Ak by váľky dosychali až v murive, steny sadajú, vznikajú trhliny a opadáva z nichomietka. Pri murovaní sa váľky kladú na hlinenú maltu vo vodorovných, šikmých alebo klasovito usporiadanýchvrstvách. Murovanie z váľkov umožňuje väčšiu členitosť architektúry ako nabíjanie.Váľková technika bola známa už v období rímskej antiky (napr. Carnuntum v Rakúsku). U nás sa používala v ľudovomstaviteľstve na juhozápadnom a južnom Slovensku.

Nepálená tehla, surová tehla, surovica (fr., ang. adobe, česky vepřovice) – je obdobou váľkov, hlina sapripravuje rovnako, tehly sa tvarujú natlačením vlhkej hliny do drevených foriem. U nás sa používali rozmery 10 x 15 x30 cm. Po vyklopení z formy sa tehly sušia na slnku tak isto ako váľky. Muruje sa z nich hlinenou maltou vovodorovných vrstvách. Murivo z nepálených tehál je vďaka zhutneniu hliny vo forme pevnejšie ako murivo z váľkov.Použitie nepálenej tehly (foriem) vo vidieckom staviteľstve sa rozšírilo v 18. storočí a najmä v 19. storočí v dôsledkutereziánskych stavebných a protipožiarnych opatrení. Vyrábali si ich stavebníci sami, za pomoci rodiny a susedov, alebosi najímali tehliarov. V niektorých krajoch sa tejto práci venovali rómske rodiny, podľa čoho názov „cigánska tehla“.

26

Obrázok 16: vpravo: sušenie hlinených tehál v severnej Afrikevľavo: ubíjaná hlina do debnenia v stĺpikovej konštrukcii, Austrália, zdroj: CRATerre

Obrázok 17: Rôzne druhz nepálenej hliny ubíjanej do debnenia, zdroj: CRATerre

Pre každú z týchto druhov technológí, je vhodný iný druh hliny. Podstatné je jej percentuálne zastúpenie ílov vzložení. Íly dávajú hline plastickosť a súdržnosť – vytvárajú spojivo – majú pevnosť v ťahu. Ostatnými časťami jeprach, piesok a štrk – čo tvorí plnivo podobne ako pri betóne. Dodávajú hline pevnosť v tlaku. Množstvo ílov bynemalo presiahnuť 20%. Pre zlepšenie vlastností hliny sa používajú stabilizátory – najčastejšie cement alebo vápno.Najväčšou nevýhodou hliny, je jej citlivosť na vlhko. Tepelnoizolačné vlastnosti sú podobné ako pri pálenej tehle (k=0,7W/m2K) Pre zvyšovanie tepelného odporu sa do hliny vmiešavajú ľahké vláknité prímesy ako slama, hobliny, pilinyatď. Technické vlastnosti sú podobné nám známym tvárniciam Ytong alebo Protherm (k=0,1 – 0,25 W/m2K) Hlinatvrdne výlučne schnutím, nevytvára pevné väzby ako cement alebo vápno, no po opätovnom namočení sa dá znovuspracovať.

Príliš veľké použitie stabilizátorov síce zvýši stabilitu hliny, ale na úkor jeho hydroskopických vlastností. Pretoje dôležité nájsť a zvoliť si správny technologický postup pre konkrétny druh hliny. Jemné hliny sa používajú aj naomietanie, spolu s keramzitom vytvorí dokonca tepelnoizolačný materiál. Pre vonkajšie omietky sa hlina stabilizujevápnom a močovkou. Táto kombinácia spôsobí vode odolný tvrdý povrch hlinenej omietky, pri schnutí vykryštalizujevápno s močom na povrchu. Zaujímavá je tiež výroba biologických vodotesných náterov.

Ak chceme dosiahnuť prirodzený hnedý odtieň a oteruvzdorné povrchy, môžeme použiť napríklad takýtorecept: 1 diel nízkotučného tvarohu a dva diely vody s 1/9 dielu práškového vápna, čím vznikne neutrálny až slabomliečny náter s hodvábne lesklým povrchom. Hlinené podlahy sa stabilizujú ľanovým olejom, kde povrchová vrstva jesilne ubíjaná a obsahuje až 8% oleja. Po mesiaci používania by mala byť znovu naolejovaná alebo navoskovaná.Podobnými spôsobmi je možné dosiahnuť aj vode odolné hlinené krytiny plochých a mierne šikmých striech.

27

Moderné pokusy s nepálenou klinou

Techniku ubíjanej hliny do debnenia v Nemecku oživil Martin Rauch22, keď v roku 1990 spolu s architektmiSassenroth a Reitermann navrhli Kaplnku zmierenia na základoch kostola zničenom počas stavby Berlínskeho múru. VNemecku to bola prvá stavba po deväťdesiatich rokoch postavená technikou pisé ako nosnou konštrukciou. Vkombinácii s dreveným plášťom je to kompletne recyklovateľná stavba. Experiment s nepálenou stabilizovanou hlinouna Slovensku urobil aj košický architekt Greč ešte v 60tych rokoch. Nahovoril podnik Pozemné Stavby na vyskúšanievtedy nového a prevratného riešenia – hlinobetón. Na báze nepálenej hliny bol postabený moderný rodinný dom naRázusovej ulici v Košiciach, do ktorého sa neskôr jeho autor nasťahoval. Boli skúšané dve technológie: časť je ubíjanádo debnenia a časť je vystavaná z dusaných hlinobetónových blokov. Z neznámych príčin boli tieto pokusy zastavené atechnológia sa nerozvýjala. Dom je s malými úpravami a dodatočným zateplením obývaný dodnes.

V súčasnosti sa stáva technika ubíjania do debnenia najpopulárnejšia. Nevyžaduje ďalšie opatrenia omietaníma štruktúra materiálu je príjemná na pohľad. Ubíjanie je robené stále ručne, no historické kladivá a dusadlá nahradilopneumatické kladivo alebo vibračné valce.

Jednou z nedávnych realizácii je rodinný dom umelca Martina Raucha v spolupráci s arch. RogeromBoltshauserom z Rakúska v horskom regióne Vorarlberg. Použil techniku pisé v kombinácii s pálenou „tehlou“.Rauchov dom je stavba postavená na 85% z nepálenej hliny. Múry ostávajú nekryté, ráta sa teda s prirodzenou erózioupovrchu a teda hrúbka nosného muriva 45 cm je mierne predimenzovaná. Dom nemá typickú prečnievajúcu strechu,ktorá by chránila povrch hlinených stien pred eróziou. Pre ochranu pred dažďom je murivo chránené jemnevyčnievajúcimi pálenými taškami, ktoré boli položené do každého radu pri ubíjaní. Toto horizontálne linkovanievytvára tiež špecifickú štruktúru a ornament a zároveň má významnú ochrannú funkciu. Stabilizovaná hlina by takto privykonávaní základnej údržby mala mať neobmedzenú životnosť.

22 Martin Rauch je rodák z Voralbergu (nar.1953), študoval vysokú školu úžitkových umení vo Viedni, odbor keramika. Od roku1983 bol mimoriadnym poslucháčom magisterského štúdia u Prof. Wilhelma Holzbauera. V roku 1984 získal diplom odMinisterstva vedy a výskumu v oblasi Lehm Ton Erde (hlina, hlina-íl, hlina-pôda). Začal vyhrávať architektonické súťaže –Nízkorozpočtové bývanie v Afrike (1984), dialničné zvukové bariéry (1984), umelecké stvárnenie interiéru nemocnice voFeldkirchu, poriadal niekoľko vlastných umeleckých výstav. V 1990 založil vlastnú firmu Lehm Ton Erde, Baukunst GmbH vSchlins pre koncepcie, plánovanie a realizácie hlinených stavieb. Od roku 2003 pôsobí jako hosťujúci lektor na Univerziteúžitkových umení v Linzi (UFG). V roku 2008 získal ocenenie od Univerzity vo Ferrere za trvalo udržateľnú architektúru. Jepionierom v modernom aplikovaní tradičnej technológie pisé. (http://www.lehmtonerde.at)

28

Obrázok 18: Kaplnka zmierenia v Berline, Arch. Rudolf Reitermann, Arch. Peter Sassenroth

Dom je postavený na jasných princípoch funkcionalizmu a veľmi dobre ich spĺňa. Bol ocenený medzinárodnoucenou Fabba Bortolo Ferrera 2008 za trvalo udržateľný rozvoj staviteľstva a za stavebné dielo ako také získal tiež cenuod rakúskeho stavebného výboru Bauherrpreis 2008.

29

Obrázok 19: Obytný dom rodiny Rauchových, Vorarlberg, 2008

Obrázok 20: Výstavba rodinného domu rodiny Rauchových, Architecture á Vivre - Maisones, No46, Février 2009

Slama

Slama je ďalším prírodným materiáloch charakteristickým pre ekologickú architektúru. Zo stavebného procesusa takmer úplne vytratila. V minulosti bola najčastejšie používaná pri výstavbe striech zo slamených snopov a v malejmierke sa pridávala do hlinených múrov. U nás sa na povalu dedinských domov (dokonca aj mestských) v zimnomobdobí nahadzovala slama na zimné uskladnenie a tak tvorila sezónnu izoláciu domu.

Hlavným dôvodom vymiznutia bola jej horľavosť a na prvý pohľad nedôvera v lacný materiál. Začal totižprevládať názor, že „za kvalitu sa platí“. Moderná technológia lisovania slamy je známa už od roku 1880, kedy bolipostavené prvé stroje na lisovanie obilného odpadu z poľa. Boli poháňané koňmo. Prvé domy zo slamených balíkov sistavali cowbys v Nebraske, v prériách, kde nebolo kameňa ani stromov, použili, čo mali k dispozícii. Zistili, že takétobalíky ich veľmi dobre ochránili pred mrazmi a s dobrou ochranou proti vetru vydržali až dodnes a stále sú niektoréobývané. Prvá správa o slamenom dome je o škole, ktorú neomietnutú a nechránenú plotom zožrali kravy. Najstarší známyobývaný dom je z roku 1902, v Európe je najstarší slamený dom z roku 1921 vo Francúzsku. Dokazuje to ich životnosťa odolnosť. Po 2. svetovej vojne, tak ako všetky tradičné technológie vymizli a boli vytlačené cementom a oceľou, saobjavuje návrat až po veľkej hospodárskej kríze v 70.rokoch.

Pionierom, ktorý priviedol tento materiál k renesancii je Matts Myhrman23, ktorý postavil oficiálne prvý domzo slamených balíkov ešte v 70. rokoch. Na stavebné povolenie čakali rok, samotná výstavba domu o rozlohe 140m2

trvala potom 2 mesiace. Po tomto dôkaze, sa začali poskytovať stavebné povolenia na slamené stavby v USA. VoVeľkej Británii bol postavený prvý dom zo slamených balíkov v roku 1994, v roku 2001 ich bolo už 70. Asi polovicu znich postavili Amazon Nails – nezisková organizácia vo Veľkej Británii rozširujúca tento typ ekologického stavania.

Slama pod silným tlakom vytvorí trvácnu pevnú štruktúru s trvalým tlakom, robí materiál odolný voči požiarua chráni ho pred živočíchmi. Na výrobu stavebných balíkov sa musí použiť bezpodmienečne dobre vymlátená(zbytkové semená by mohli začať klíčiť), vysušená slama jedného druhu. Balíky sa hneď po výrobe musia impregnovať– namočiť postriekať vápnom proti hlodavcom a škodcom. Nosná stena zo slamy môže mať maximálne 3m výšku adĺžka by nemala presahovať 10m. Vhodné je použitie týchto materiálov ako tepelnej izolácie obvodových plášťov.Nosná slamená stena hrúbky 500mm a vonkajšou a vnútornou omietkou hrúbky po 50mm má tepelný odporkonštrukcie R=8,31 m2K/W a cena je okolo 10 eur na m2. V Porovnaní s najčastejšie používaným materiálom naSlovensku je to takmer ¼ ceny zatepleného muriva Porotherm 300 so zateplením EPS 150 mm (R=4,69 m2K/W) máslamená stena aj dvojnásobnú izolačnú schopnosť. 24

R(m2K/W)

U (W/m2K)

Cena(Kč/m2)

Plošná hmotnosť (kg/m2)

Sendvičové murivo 4,98 0,19 1100 490

23 Matts Myhrman sa zaoberal ekologickými materiálmi, hlavne použitím nepálenej hliny. Pre jeho lepšie chápanei mpoužitiamateriálov v stavbách začal spolupracovať s architektkou Judy Knox. Spolu objavili slamené balíky, zabudnutý stavebnýmateriál. Matt vydal knihu Build it with Bale (postav to z balíka), v ktorej popisuje presný návod jako si zhotoviť dom zoslamených balíkov. Spolu s Judy Knox vedú školu v Arizone a vydávajú magazín The Last Strow

24 Ing. Daniel Grmela, údaje prevzaté z článku Domy ze slámy – zdravé levné bydlení, 17.05.2008 ( http://www.bydleni.cz/clanek/ Domy-ze-slamy-8211-zdrave-a-levne-bydleni_3300)

30

Obrázok 21: Vľavo: Najstarší slamený dom,kde slama slúži ako noný materiál, 1902, Nebraska, USAVpravo: Najstarší dom v Európe, slamené balíky sú vkladané do dreveného skeletu, Montargis 1921, Francúzsko

Murivo s kontakt. zateplením 4,7 0,21 990 330

Stena s nenosnou slamou 5,74 0,17 710 230

Stena z nosné slamy 8,31 0,12 280 210

Z jedného hektára pôdy vyťažíme približne 4 tony čistej slamy, čo znamená 330 slamených balíkov. Na postaveniejedného domu o ploche 100m2 bolo potrebných cca 300 balíkov.

Ďalšie použitie sa začína objavovať zatiaľ v experimentálnej podobe. Zateplenie priemyselne vyrábaných fasádslamenými blokmi. Kultúrne a environmentálne centrum Frédéric Back25 v Québecu má heslo: „staviame a žijemetrvalo udržateľne“ Pod svojou zelenou vegetačnou strechou združuje tridsať rôznych organizácií, občianskych združení,environmentalistov a školu pre sociálnu ekonómiu. Nová časť je upgrade k historickej budove školy z 30.rokov. Jeúspechom, že 90% zamestnancov prichádza do práce pešo, na bicykli alebo hromadnou dopravou. Výstavba centrazačala pred desiatimi rokmi, otvorené bolo 30.októbra 2008. Cieľom je ukázať alternatívny spôsob fungovaniaorganizácie, využívajúcej tiež svoje okolie (ulice mesta). Hlavné prvenstvo má budova v použití slamených balíkov nazateplenie obvodového plášťa. Experimentálne bola zateplená jedna stena, na ktorej sa bude skúmať použitátechnológia a jej vplyv na vnútorné prostredie. Najväčším problémom je zrážanie vodných pár pod obvodovýmplechom, tie sú odvetrávané vzduchovou medzerou. Pri nedostatočnom vetraní však môže slama začať plesnivieť.

Kombinácie

„Kameň a hlina boli vyrobené úž dávno a v množstve ďaleko presahujúce naše stavebné možnosti a drevo jeperpetum mobile na báze vody a slnka.“26 Použitie hliny aj slamy je významné a v kombinácii s ďalšími stavebnýmimateriálmi ako slama a drevo alebo aj oceľ a betón prinášajú ďalšie možnosti stavebných konštrukcií.Drevo je ďalším obnoviteľným materiálom, jeho možnosti sú všeobecne známe, dá sa povedať, že je tonajuniverzálnejší stavebný materiál. Je trvácny a má široké spektrum použitia. V modernej architektúre bolo vo veľkejmiere nahradené plastmi, no stále je žiadanou súčasťou nášho prostredia. Nepriamo vytvára spojenie s prírodou aevokuje príjemnú atmosféru. Vysoká pevnosť a pružnosť pri minimálnej hmotnosti. Spracované drevo ako drevárskevýrobky nájdeme v rôznych situáciách. Podstatnou zložkou sú lepidlá a chemické ochranné prostriedky proti škodcom.Tie majú rôzny pôvod aj dopad na životné prostredie. Týka sa to hlavne lepených nosníkov, preglejok, drevotriesky apodobných výrobkov. Piliny a hobliny nie sú zatial využívané v plnej miere, sú vhodné do hlinených múrov akozľahčovadlo a zlepšujú jeho tepelnoizolačné vlastnosti. Pilinové tepelné izolácie sú ďalším zatiaľ málo používanýmproduktom.

V Rakúsku bola nedávno ocenená nová ekologická technológia Biofaserlehm27 ako náhrada sádrokartonovýchdosiek. Z vláknitých zbytkov polnohospodárskeho odpadu a hliny sa vyrába mletím jemná zmes, ktorá je lisovaná dopanelov a nanesená na drevotrieskový panel na báze prírodnej živice. Kompozit má tiež lepšie akustické a tepeknévlastnosti a je možné ho priamo natierať farbou, medzery a spoje sa tmelia hlinenou omietkou.

25 (http://www.centreenvironnement.org/)26 Peter Suske, Ekologická architektúra ve stínu moderny, str.10227 Biofaserlehm ® -Trockenbausystem získal ÖGUT Umweltpreis 2008 (Die Österreichische Gesellschaft für Ökologie und

Technik) (www.lehm.at)

31

Obrázok 22: Kultúrne a environmentálne centrum Frédéric Back v Québecu, 2008

Montované drevodomy z panelov. Presná výroba celých drevených panelov prebieha v dielni, kým sa napozemku pripravia základy. Potom je už len otázkou jedného až dvoch dní, postaviť hrubú stavbu. Vylepšenie ohľadneekológie je v použití slamenej tepelnej izolácie. Výskum týchto sendvičových stien a celkového zateplenia slamouprebiehal v rakúskom inštitúte Österreichisches Ökologie-Institut für Angewandte Umweltforschung. Ide ozatepľovanie malých jedno a viacbytových domov do výšky 3 podlaží. Boli postavené 2 experimentálne domy. Jeden zosenvičových panelov vypĺňaných slamou v Perchtoldsdorfe v Rakúsku. Je to jednobytový rodinný dvojpodlažný dom oploche ca 150 m2.

Druhým experimentálnym domomm bola rekonštrukcia starého jednopodlažného dedinského domu sosedlovou strechou a murivom z plnej pálenej tehly v Mitterlaßnitzberg v Rakúsku neďaleko Grazu. Architektonickákancelária Hegedys-Haas (http://www.hegedys-ull.at/) navrhla prístavbu so zimnou záhradou a obytné podkrovie.Pôvodná strecha bola nahradená novou, strešné krokvy sú tenšie a hustejšie kladené, medzery vyplnené lisovanouslamou hr.35cm. Obdový múr bol zateplený 35cm hrubou vrstvou lisovanej slamy a zatreté hlinenou omietkou 2,5cm,na balíky bolo prichytené latovanie s prevetrávanou medzerou 5cm. Drevená prístavba je zo sendvičových panelov.

Zaujímavú technológiu používa tiež čilský architekt Marcelo Cortes. Inšpiroval sa tradičnou stavbou miestnychdedinských domov, pôvodnú nahadzovanú techniku „quincha“ vylepšil o použitie ocele. Jeho hlinené stavby majúmoderný vzhľad, používa namiesto drevenej, ľahkú oceľovú nosnú konštrukciu. Svoju techniku nazval "quinchametalica". Vyrobený oceľový skelet je vyplnený zmesou pilín a slamy, omietnutý tradičnými hlinenými omietkami.Takáto konštrukcia si zachováva vhodné tepelnoizolačné vlastnosti a zároveň umožňuje voľnosť tvarov.

32

Obrázok 25: výstavba Casa Baruco technikou "quincha metalica", Mmarcelo Cortes, http://www.marcelocortes.cl

Obrázok 23: StrohKompakt, pilotný projekt v Perchtoldsdorf, Rakúsko 2001Termografická skúška tepekného mostu v mieste dreveného stĺpika (Info: www.ecology.at/stroh_kompakt.htm)

Obrázok 24: Hegyeds Haas Architekturbuero, Graz, Rakúsko 2003 (http://www.hegedys-ull.at/)

Earthships

Earthships je pomerne známy pojem. V 70.rokoch Michael Reynolds28 navrhol a postavil svoj prvý domzvláštným spôsobom – použil odpady. Cieľom bolo postaviť alternatívnym spôsobom bývanie ekonomicky výhodné,ekologické a trvalo udržateľné.

Základným stavebným materiálom ostala hlina, steny však vybudoval zo starých pneumatík, ktoré ňou vyplnil.Za odvoz starých pneumatík dostal dokonca zaplatené. Do každej pneumatiky je potrebné vbiť dostatočné množstvohliny. Výhodou tohto systému sú nizke náklady a odolnosť voči vode, a naopak je veľmi pracné do každej pneumatikynabiť dostatočné množstvo hliny, tento spôsob zatiaľ nie je zostrojený stroj pre uľahčenie tejto práce. Ďalšounevýhodou môžu byť toxické látky obsiahnuté v starej gume. Toto je však zanedbateľné s porovnaním života v toxickyzamorenom meste, kde naviac použijeme laminátovú podlahu alebo množstvo drevotrieskového materiálu. Celkovýkoncept je založený na solárnom dome a použití miestnych materiálov. Starých pneumatík je dostatok po celom svete,no môžeme použiť akýkoľvek masívny materiál (kameň), na ostatné priečky sa používajú alumíniové plechovky alebostaré sklenené fľaše, ktorá sú tiež všade. Všetko sa to zlepuje hlinou, ktorá dáva celému dielu zaujímavý organickývzhľad. Sklenené fľaše vytvárajú zaujímavé dekoračné a svetelné efekty.

Mike Reynolds založil v Novom Mexiku organizáciu Earthship Biotecture. Svoj dom postavil v r.1972 a stal saneuveriteľným príkladom. Neskôr pridal technologické vybavenie ako solárne panely a geotermálne chladenie prezvýšenie komfortu. v 80tych rokoch sa stal obľúbeným a mnoho ľudí od neho žiadalo aby im postavil Earthship. V90tych rokoch napísal niekoľko publikácií o tom ako postaviť vlastný Earthship, o výhodách a ekonomickejnenáročnosti a nezávislosti earthships od centrálnych dodávateľov energie a vody. Domy ktoré postavil však nebolilegálne uznané a Mexická komora architektov vyhlásila, že domy sú nebezpečné a nezdravé. V roku 2000 sa po ročnomsúdnom procese s niektorými klientami vzdal licencie architekta. „Ak si vyrábate vlastnú elektrinu, teplo a máte svojuvodu, tvoríte si vlastnú politiku. Možno tohto sa boja.“ (Mike Reynolds)

S rastúcim globálnym oteplovaním sa stáva Reynolds šedivým prorokom „zeleného“ smeru. Jehodokumentárny film „The Garbage Warrior“ natočený v roku 2003-5 ukazuje spôsob života v Earthships, jednom zReynoldových vlastných domov a aj celé pozadie ich vzniku. Po jeho zverejnení boli aktovoané aj miestne úrady vMexiku a bola mu vrátená aj licencia architekta. V tom čase už boli earthships podľa Reynoldovho návrhu rozšírené pocelom svete.

28 Michael Reynolds vymyslel koncept Earthships ešte počas štúdia na Univerzite v Cincinaty. Po skončení publikoval svoj nápad vArchitectural Record (1971). oficiálna www stránka: (http://www.earthship.net), Publikácie: Earthship: How to Build Your Own(Earthship) (Sept, 1990), Earthship: System and Components Vol. 2 (Nov, 1991), Earthship: Evolution Beyond Economics Vol. 3(Sept, 1993), Comfort in any Climate (Aug 30, 2000), Water from the Sky (Jun 30, 2005)(http://en.wikipedia.org/wiki/Mike_Reynolds_(architect))

33

Obrázok 26: Earthship: Vodné hospodárstvo v Arizóne, USA, 1990

Najviac takýchto domov vzniklo v Taose, subkultúra bola uznaná v roku 1998 a nazývajú sa „The GreaterWorld Community“. Osada bola postavená výhradne z Earthships. Cielom projektu bolo vytvorenie ideálnychpodmienok pre trvalo udržateľný život a rozvoj komunity. Celá spoločnosť produkuje vlastnú energiu, má vlastnézdroje vody, udržuje vlastnú kanalizáciu, produkuje bio-diesel a pestuje veľkú časť svojej potravy. Budovy sa samévyhrievajú solárnou energiou a chladia prirodzeným vetraním a zemným generátorom (vzduch prechádza potrubímzakopaným v zemi). „Táto komunita sa pokúša viesť nedeštrukčnú existenciu, ktorá odbúra každodenný stres zo života“(Malcolm Wells29) Od roku 2004 funguje aj Earthship Europe30 (), kedy bola postavená prvý dom v Škótsku. Každýmrokom pribúda stále viac týchto experimentálnych stavieb. (Swahilsko, Francúzsko, Grécko, Škótsko, Belgicko,Španielsko, Brazília, Nicaragua, Jamajka, ...)

Jednoduchý a lacný nápad si nachádza stále viac nadšencov, no projekt si žiada úpravu pre každé nové územie,čo samotní stavitelia často podceňujú a tým stráca svoju efektivitu. Stavebný materiál – pneumatiky – pravdepodobnenebude nikdy klasifikovaný, jeho použitie si berú na vlastnú zodpovednosť budúci obyvatelia. Postavené Earthshipponúkajú krátkodobé ubytovanie pre záujemcov o vyskúšanie si ekologického bývania takejto formy. Je to dobrepropagovaný projekt, ktorý s podporou krajín a legislatívy začína byť stále viac komercionalizovaný. Michael Raynoldsvypracoval typový projekt, kde je podrobný návod na výstavbu a používanie, a na požiadanie pripravuje variácieadaptované na konkrétne miesto. Použitie pneumatík ma patentované.

Tradične netradičné domy

S-House31 je ďalším rakúskym experimentom použitia slamy, dreva. Cieľom projektu vypracovaného skupinouGrAT (Gruppe Angepasste Technologie, pri Technische Universitaet Wien) je dokázať použitie prírodnýchobnoviteľných materiálov v praxi a získať „koeficient 10“ (budova spotrebuje len 10% energie oproti konvenčnýmstavbám) pri zachovaní štandardného komfortu. Dvojpodlažná budova spĺňa kritéria pasívneho domu podľa noriem EU.Dom získal dodnes už 9 prestížnych ocenení.

29 Malcolm Wells (nar.1926), USA, architekt a člen Earthships, maliar, spisovateľ, ilustrátor aj vydavateľ30 Európske zastúpenie skúmajúce podmienky, postavené budovy a poskytujúce poradenstvo pri stavbe (http://www.earthshipseurope.com/)31 S-House Balanced Technogies, ocenený Global 100 Eco Tech Award, Expo 2005 Japan, R.I.O. Award - Innovationspreis 2006,

EU Best of the Best LIFE Environment Projects 2006 a ďalšie lokálne odenenia. dfdfbFd (http://www.s-house.at/)

34

Obrázok 27: Earthship France, Normandia, 2008

Drevený skelet bol na miesto dovezený v dieloch, opláštenie z drevených slamených balíkov bolo priamo namieste, balíky slamy a hlina na omietanie sú zo susedného poľa. Pred ich použitím boli prevedené ohňové skúškyslamenej izolácie z zložení, v akom sa bude aj nachádzať na stavbe (lisovaná slama na hmotnosť 90kg/m3 obalená 2cmhlinenej omietky). Test bol úspešný a slamená izolácia vydržala s dreveným obkladom 90minút – tým získala v rakúskucertifikát F 90 (ÖNORM B 3800). Na stavbe boli robené ďalšie testy ako nepriezvučnosť materiálu a absorpciavodných pár, náchylnosť na plesne.

Drevená základová doska je ca 30 cm nad terénom, čím je odvetraná zemná vlhkosť a prípadné vyžarovanieradónu. Drevený skelet, bol z vnútornej strany obložený drevenými panelmi pripravenými v dielni GrAT. Ľahká strechaprečnieva a chráni dom proti poveternostným vplyvom a medzi stropom a strechou je tiež prevertávaná medzera hrúbkyca30cm. Steny boli obložené balíkmi slamy a omietnuté hlinenou omietkou, na ňu prišlo latovanie pre nosný plášť.Južná fasáda je presklenná, drevené okná neobsahujú žiadne plastové časti.

Pasívne domy v EÚ

Pasívne domy sú jednou z požiadaviek Európskej únie k trvalo udržateľnému rozvoju krajiny. Ich vývoj začalprakticky oficiálne prebiehať v 90tych rokoch prijatím Agendy21 ako smerného predpisu udržateľného vývoja. Je stáleväčšie množstvo výskumov a experimentov v tejto oblasti a je to stále viac podporované aj vládami jednotlivých krajín.Podľa prieskumu EU je na najlepšej ceste Nemecko a Rakúsko. Pasívne domy už naštartovali stavebný rozvoj a ichprenikanie do stavebného priemyslu je už zabezpečené. Ďalšie krajiny ako Belgicko, Švédsko, Írsko sú zatiaľ vprípravnej „zahrievacej“ fáze. Z východných krajín je zatiaľ najďalej v prípravách Česká Republika. Projekt PEP32

skúma a podporuje rozvoj pasívnych domov v EÚ organizovaním seminárov, workshopov a hlavne celkovú výmenuinformácií medzi krajinami. Cieľom PEP ako aj EÚ je presadiť do roku 2015 pasívny dom na pozíciu štandardnéhobývania pre novostavby a rekonštrukcie vyčistením trhových bariér.

32 PEP Promotion of European Passive Housies (www.europeanpassivehouses.org)

35

Obrázok 28: S-House, GrAT 2006

Obrázok 29: Fotografie: Dr. Peter Šeďo, 2007

Rakúsko má veľmi pozitívne naklonenú politiku a IG Passivhaus Osterreich zaznamenal za posledné 4 roky 44workshopov, seminárov a podobných akcií venovaných pasívnemu bývaniu. Stratégia presadzovania Pasívnych domovna trh začala už v roku 1999, kedy bol vytvorený špeciálny program Haus der Zukunft (Dom budúcnosti). Medzikonečnými uživateľmi bolo veľmi atraktívne skúšobné bývanie v pasívnom dome, program nazvali „test-living“. Bolazaložená databáza objektov poskytujúca podrobné informácie z výskumov a testovaných experimentálnych domov atiež množstvo súkromných aj verejných realizovaných stavieb na eliminovanie predsudkov. Nakoniec sizákonodarcovia uvedomili dôležitosť energeticky úsporných budov a implementovali štandard pasívneho domu dograntových schém. Podľa národného schváleného programu by malo mať 50% novostavieb status „Klima:aktiv Haus“, čo znamenánízkoenergetický dom. Riešením je poskytovanie grantov, ich výška je odvodená od energetickej úspory. Pionierom vrámci Rakúska je štát Vorarlberg,, kde vláda vydala v roku 2007 podmienku, že všetky nové verejné stavby musiaspĺňať štandard pasívneho domu. V roku 2015 by mali byť všetky nové stavby podľa zákona v štandarde pasívnehodomu.

Rakúsky inštitút pre Konštrukcie definuje Pasívny dom podľa predpísaného plánovacieho balíka. Pasívny dom(klima:aktiv Haus) nesmie mať žiadne tepelné mosty, musí byť vzduchotesný, musí mať inštalované rekuperačnézariadenie na vzduch aj vodu, ďalej nesmie v konštrukciách obsahovať PVC a ďalšie škodlivé alebo energetickynáročné, prípadne nerecyklovateľné materiály.

Najsilnejším presadzovacím prostriedkom je skutočne postaviť dostatočné množstvo pasívnych domov.Flámske ministerstvo pre bývanie v Belgicku vyčlenilo v roku 2008 pre výstavbu demonštračných bytov v štandardepasívneho domu 500 000 Eur. To by malo pomôcť verejnému povedomiu a zároveň otestovať miestne obchodnépodmienky, získať nové skúsenosti so stavbou nizkoenergetických stavieb zapojením do procesu výhradne domácefirmy.

36

Obrázok 30: Graf zobrazujúci vývoj ekologicej výstavby v EU, zdroj: PEP 2008, www.europeanpassivehouses.org

Obrázok 31: Graf zobrazujúci prírastok pasívnych domov v Rakúsku, zdroj: PEP 2008, www.europeanpassivehouses.org

Slovensko a nízkoenergetické domy

Na Slovensku sa začína prejavovať rakúsky vplyv. 12. septembra bol otvorený v Rajci pri Žiline prvýcelodrevený supermarket izolovaný ovčou vlnou. Spoločnosť Tesco je prvá obchodná sieť, ktorá začala budovaťpodobné obchodné domy už aj na Slovensku. „Energeticky úsporný obchod Tesco v Rajci je najnovším krokom našejspoločnosti k napĺňaniu svojho verejného záväzku znížiť vlastnú uhlíkovú stopu o 50 % do roku 2020.Na obchode je nainštalovaná napríklad solárna technika, znížené osvetlenie z 1000 na 700 luxov, nočné chladeniepredajnej plochy chladnejším vonkajším vzduchom, lepšie tepelná izolacia stien a strechy zníži tepelné straty o 30 %,úsporné chladiace regály s dvojitou vzduchovou clonou, na splachoavnie WC sa využije dažďová voda, a iné...Obchod bude prevádzkovať zber druhotných surovín a postupne bude uprednostňovať recyklované obaly vo svojomsortimente“

Samostatne vzniká stále väčšie množstvo ekologicky orientovaných rodinných domov. Je to hlavne z úsiliajednotlivcov zmeniť svoj životný štýl. Slamená izolácia zatiaľ u nás nie je certifikovaná ako stavebný materiál.Povoľuje sa len pri experimentálnych stavbách. Občianske združenie ArTUR – Architektúra pre trvalo udržateľnýrozvoj získalo nedostavané rekreačné stredisko „Brnov les“ pri brehoch Malého Dunaja na základe dohody, že do dvochrokov ho sprevádzkujú. Cieľom združenia je rozširovanie ekologických spôsobov života a v tomto duchu prebieha ajrekonštrukcia areálu. Cieľom projektu je spojiť na vymedzenom území vzdelávanie a bývanie v nízkoenergetických aenergeticky pasívnych domoch s pestovaním biozeleniny v bezprostrednej blízkosti obydlí a s chovom hospodárskychzvierat v širšom rozhraní areálu. Ide o pokus, unikátne riešenie, pilotný projekt riešenia, ktoré by sa mohlo stať vzorompre opakovanie na mnohých miestach Slovenska, alebo kdekoľvek inde. Výstavba areálu bola schválená miestnymiorgánmi, a bolo naň v r. 2007 vydané stavebné povolenie.

37

Obrázok 32: Tesco Rajec, Ing.arch. Blanka Malá, 2008

Obrázok 33: Experimentálna stavba, Brnov, Ing arch. Zuzana Keifulová, 2008

Záver - Ekoštruktúry

Neustálou propagáciou sa postupne stáva ekologické životným štýlom. Toto je pozitívny fakt, pretožespotrebná ekonomika sa orientuje konečne pozitívne k životnému prostrediu.Všetky prírodné materiály sú v správnom použití trvácne a nezaťažujú životné prostredie. Ako stavebné materiály je ich však potrebné ešte stále presadzovať a pri ich použití je komplikovaná schvaľovaciaoperácia. Snaženia rôznych individuálov sú často na nezaplatenie, ale potrebná je celková podpora v legislatíve. NaSlovensku vznikol Inštitút pre Energeticky pasívne domy, ktorý sa zatiaľ snaží poskytovať informácie o pasívnychdomoch a energetických riešeniach úspešných krajín v tejto oblasti. Inštitút však funguje pomaly a zjavne mu chýbanovátorská pracovná sila. Progresívna inštitúcia zaoberajúca sa a presadzujúca ekologické materiály a tiež urbanisticképlánovanie zatiaľ na Slovensku nie je. Takéto výskumné centrum by umožnilo zjednodušovať schvaľovacie procesy atiež by prispelo k spriemyselneniu ekologických technológií. Stavbou niekoľkých demonštračných objektov by sa dalozískať dostatok informácií o presadzovaní pasívneho bývania v našej sfére. Všeobecne do povedomia ľudí by sa mal dostať aj vzťah k urbanizmu. K tvorbe prostredia a vzťahov medzijednotlivými objektami. Nie je podstatné len akú ma dom energetickú spotrebu, ale aj v akej vzdialenosti sa nachádzanajbližší obchod, ako ďaleko je z neho do práce alebo za kultúrou, aké má v okolí možnosti rekreácie a čo vôbec sa dárobiť na tom konkrétnom mieste. Ak človeku nechýba záhrada a netúži ani len po rannom pohľade na vlastný kvetinovýzáhon, mal by si uvedomiť, že lepšie prostredie nájde v bytovom dome.

Problém, prečo z takéhoto domu človek uteká, je na druhej strane - sociálny. Tak ako všade, hľadá človekmiesta intímne, kde sa môže nerušene stretnúť so známymi alebo sa hrať s deťmi a zároveň verejné – komunikačné. Anijedno prostredie nemôže byť vynechané a ich spoločné presahy tvoria ideálny priestor pre človeka v spoločnosti.Všeobecne nenávidené sídliská sú na Slovensku postavené bez vzťahu k okolitému prostrediu. Táto skúsenosť je hlbokovrytá do povahy ľudí a ich vzťah k bytovým domom je od nej odvodený. Nové sociálne bývanie by malo sledovaťnielen energetické ale aj sociálne aspekty. Ľudia z mesta, odkedy je mesto priemyselne orientované, prichádzajú okontakt s prírodou. Vidiek a mesto sú dva odlišné spôsoby života. Dedina, by sa nemala snažiť dobiehať mesto vo svojej produkcii, amesto naopak by sa malo snažiť podporovať život vidieka, ktorý významne prispieva k zlepšeniu vzťahu človeka aprírody. Je dôležité nájsť správnu cestu existencie týchto dvoch fenoménov. Vznikajúce nové smery vidieckeho života ako ajdôvody úbytku ľudí na vidieku podrobne opisuje Zuzka Grošaftová vo svojej diplomovej práci Obnova dediny naŠariši. Tento kontrast dediny a mesta bude značný a bude sa viac prehlbovať. Ľudia, ktorí sa v súčasnosti začínajúvracať na vidiek, smerujú k jeho prirodzenej obnove, bude vyhľadávaná mestom, kým sa mesto nepremení naorganizmus spojený s prírodou.

Vznikajúce nové formy bývania a celkového spôsobu života by sa dali nazvať ekoštruktúry. Štruktúravytvorená na princípoch ekologického myslenia sa v stavebnom vývoji a urbanistickom plánovaní musí prejaviť aj vsociálnom systéme. Hodnotový rebríček sa bude musieť zákoniťe upraviť, čo bude samozrejme prirozdená zmena, ktorása udeje v najbližších generáciách. Ekoštruktúrou by sa dala nazvať komplexná ekologicky zameraná existenciatvoriaca v tomto duchu. Jednoducho by sa dali rozdeliť na dve základné: mestská a vidiecka. V každej by malo ísťhlavne o recykláciu všetkého, čo človek spotrebuje, o použitie nefosílnych palív a podobne. V tomto smere je vidiekvedúcou štruktúrou, ktorá v blízkej dobe predbehne meto a ľudia sa začnú stále vo väčšej miere sťahovať „napsäť“, akosa už aj v súčasnosti deje, no nové „vidiecke“ štruktúry zatiaľ nesmerujú k žiadnej ekológii a zväčša sú ešte horšie akopanelákové sídliská.Ekoštruktúru naplnia transmodernisti.

… netrvalo to dlho. Postupom času Vladár začal chorľavieť a ľudia s ním. Nezdravé návyky, stres, zlá životosprávaa nekončiaca chamtivosť ho priviedli až na smrteľnú posteľ. Ani tí najlepší lekári z celého sveta mu už nevedelipomôcť.Nuž a aký je to život, čo visí na vlásku. Vladárov život závisel od jednej hadičky, ktorú trebalo neustále strážiť, aby sanepoškodila, nuž každučkú minútku bol pri ňom niekto z jeho priaznivcov, ktorí si život bez neho nevedeli anipredstaviť. Ale ani to netrvalo dlho a raz v noci, keď to nikto nečakal, hadička praskla a s ňou uhasol aj vladárov život...

Po Vladárovej smrti zostalo mestečko spustošené a takmer vymreté, lenže stále malo svoju múdru Kráľovnú,ktorá netúžila po večnosti ani bohatstve. Kráľovná mala ťažkú úlohu, bola však plná plánov a nápadov a nečakala už napomoc božiu. Začala budovať mestečko od základu, s ľuďmi, ktorý sa poučili, budovať samostatnosť, mier a vzťahk prírode a kráse. Postavila mestečko krajšie, dokonalejšie a šťastnejšie ako bolo predtým, kde budu žiť ešte veľmi,veľmi dlho (až kým nepríde ďalší Vladár).

38

Návrh ekologickej štruktúry na Sekčove

V mojom návrhu v praktickej časti som sa počas zimného semestra zaoberal vytvorením ekologického„mestečka“ v Prešove. Urbanistický koncept stavia tento návrh podľa skúseností z Nemecka a Rakúska. Kombinácia spriemyselnou zónou umožňuje energetickú samostatnoť a recykláciu biologického odpadu priamo na mieste. V rámcitejto oblasti bude situované výskumné centrum, ktoré by sa malo zaoberať práve týmito špecifickými problémami,sociálnymi aj ekologickými.

Ekoštruktúra, ak chápaná ako spojenie všetkých faktorov pôsobiacich na trvalo udržateľný rozvoj, teda musívyužívať všetky dostupné zdroje energií a recyklácie materiálov. Z tohto je odvodené základné delenie územia namenšie celky.

Územie sa nachádza blízko priemyselnej zóny na zatiaľ nezastavanom pozemku hraničiaceho s riekou Sekčov- hranicou s katastrov Prešova obce Ľubotíc. Je v operačnom rádiuse 400m od drevospracujúcej fabriky Kronospan,zatiaľ je územnom pláne oboch obcí charakterizované pre ľahký – nezávadný priemysel a služby. Zo severnej strany jesusedom mestský okruh – štvorprúdová cesta, železnica zo západnej strany a za ňou dymiaci Kronospan. Títo susediasú veľmi hlučný, preto je potrebné ich oddeliť bariérami.

Z južnej strany plánuje mesto Prešov zachovať zelenú plochy – mestský park. Od neho je územie oddelenériekou, kde by mohla vzniknúť aj malá priehrada pre rozšírenie vodnej plochy a prispôsobiť ju tak ďalším možnostiamrekreácie. Stredom prechádza Ľubotický potok, ktorý je „zeleným“ spojením s Ľuboticami aj sídliskom Sekčov arozdeľuje územie na 2 prepojené ale odlišné zóny. Západná, bližšie ku priemyslu a železnici, ostane zónou nezávadného/ uzdravujúceho priemyslu. Bude tam lokálna čistička odpadov produkujúca bioplyn, kogeneračná elektráreňkombinovaná so slnečnou (fotovoltaické články na strechách priemyselných skladov a ľahkých remeselných prevádzok)Blízko rieky bude výskumné centrum ekoštruktúr s vlastným skúšobným pracoviskom, sociálne centrum, so sáloou premalé kultúrne podujatia, vedecké a projekčné pracoviská, kde bude prebiehať navrhovanie ekologických sídelZ druhej strany Ľubotického potoka bude územie bytových domov, od 2 po 5 podlaží. Štruktúra urbanizmu jeexperimentálne v rámci územia premenlivá. Uzavretý blok, polouzavretý blok, pozdĺžne bloky tvoriace ulicu až posamostatne stojace objekty obklopené verejným priestorom. Na takomto usporiadaní sa môže skúmať v tesnej blízkostifungovanie mestských štruktúr a cih obyvateľov a aké vplyvy budú mať na nich. Administratívna budova tvorí jedennajdlhší blok pozdĺž štvorprúdovky, a tvorí tak zvukovú bariéru z tejto strany. Domy umiestnené pozdĺž Ľubotickéhopotoka budú mať dedinský charakter – v ich okolí budú záhrady a skleníky na pestovanie vlastných „bioproduktov“.Územie bude obývať 2200 obyvateľov, čo je v porovnaní s plochou pre byvanie priemerná hustota 400 os./ha. Projektom sa budem ďalej zaoberať v praktickej časti, kde sa pokúsim tiež špecifikovať jeho finančnú návratnosť.

39

Definície niektorých pojmov:

Ekológia33

(← z gréc. oikos - dom, logos - slovo) je vedný odbor biológie, ktorý skúma vzťahy medzi organizmami aživotným prostredím a vzťahy medzi živými organizmami navzájom.

Ekológia študuje ekologické systémy, ich štruktúru, organizáciu a zmeny v nich prebiehajúce. Prístup ekológiek štúdiu životného prostredia sa často považuje za interdisciplinárny. Ekológia poskytuje teoretické a prakticképoznatky pre riešenie problémov životného prostredia. Poznanie základných ekologických princípov a zákonitostí jenutné pre zachovanie prírodnej rovnováhy; nutné pre trvalú existenciu zdravej a produkčnej krajiny.

Podľa inej uznávanej definície, používanej obzvlášť v humánnej ekológii, je ekológia trojstranný vzájomnývzťah medzi jedincami jedného druhu, organizovanou aktivitou tohto druhu a životným prostredím, v ktorom tátoaktivita prebieha.

ŠtruktúraJe vnútorne delený celok, útvar, kde sa v jednotlivých častiach opakujú niektoré smerné vlastnosti. V angličtine

sa toto slovo používa aj pre pomenovanie stavebnej konštrukcie. Štruktúra sociálna je relatívne trvalý systém noriem,statusov a inštitúcií v skupine alebo spoločnosti. Je stabilnou charakteristikou daného sociálneho systému. Odlíšeniestálych rysov sociálneho systému od meniteľných vlastností možno využívať pri porovnaní rôznych sociálnychsystémov či sledovanie vývoja sociálneho systému.

Ekologická architektúraZjednodušene by sa dalo povedať, že ekologické je recyklované.

Vo všeobecnosti je pojem „ekológie“ dosť zneužívaný a stráca na dôveryhodnosti významu. Existujú dva pólyekonomického snaženia – jeden je zaujatý pre dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja – druhý zase zakladá nazaužívanom konzumnom spôsobe života – teda cieľom je maximalizácia zisku.

33 (http://sk.wikipedia.org/wiki/Ekológia)

40

Obrázok 34: Škica - Perspekívny pohľad na územie

Trvalo udržateľný rozvojniekedy označovaný len za „udržateľný rozvoj“ je v súčasnosti veľmi frekventovaným slovným spojením. Za

jeho základnú definíciu sa považuje: „Trvalo udržateľný rozvoj je taký rozvoj, ktorý umožňuje uspokojovať potrebysúčasnej generácie bez toho, aby ohrozil možnosti budúcich generácií uspokojovať ich potreby.“34

Nízkoenergetický dom- ročná spotreba maximálne 70 kWh/m2

Centrálne vykurovanie (s bežnou technológiou vykurovania (podlahové kúrenie, vykurovacie telesá, konvektory) alebos tepelným čerpadlom) je stále nevyhnutné. Podľa najnovšej energetickej normy pre EU (Energiesparverordnung -ENEV 2001) musia nové stavby zodpovedať tejto norme.

„trojlitrový“ dom- ročná tepelná spotreba maximálne 34 kWh/m2

Nízkoenergetický dom s ešte dokonalejšou tepelnou izoláciou. Centrálne vykurovanie (s bežnou technológiouvykurovania alebo s tepelným čerpadlom) je naďalej potrebné, avšak s maximálnym výkonom 4-5kW. Niektoré zdrojeoznačujú 3-litrový dom aj ako „ultradom“ alebo „ultranízkoenergetický dom“. 34 kWh tepelnej energie = 3,0 litravykurovacieho oleja = 2,9 m3 zemného plynu = 11,2 kWh elektrickej energie = 7,1 kg dreva

Pasívny dom- ročná tepelná spotreba maximálne 15 kWh/m2

Pasívny dom je objekt, v ktorom je spotreba tepelnej energie tak nízka, že bez straty komfortu je možné zanevrieť nabežné centrálne vykurovanie. Nie je potrebné obvyklé vykurovanie s kotlom, rozvodným systémom, vykurovacímitelesami, skladom paliva a komínom. Tento stav nastáva, keď ročná spotreba tepelnej energie na meter štvorcovýobytnej plochy je nižšia ako 15 kWh/m2. Toto zodpovedá maximálnemu tepelnému výkonu 10 W/m2. Keď sa vezmú doúvahy všetky v dome existujúce systémy, pri ktorých je používaná energia (vykurovanie, ohrev teplej vody, elektrickézariadenia), tak aby celková suma nemala prekročiť 120 kWh/m2.

34 Zdroj: program Trvalo udržateľný rozvoj v Slovenskej republike (www.tur.sk)

41

Obrázok 35: Zdroj: program Trvalo udržateľný rozvoj v Slovenskej republike (www.tur.sk)

Bibliografia

– Pavel Hnilička, Sídelní kaše, REA, 2005, Brno– Christopher Day, Duch a místo, ERA 2004, Brno– Václav Mencl, Lidová architektura v Československu, Akadémia, 1980 Praha– Dr. Anton Mrník, Unikátny supermarket z dreva, Stolársky Magazín 9/2008, str. 40– Eugen Nagy, Manuál ekologickej výstavby, Permakultúra (CS) 1999, Košice– Martin Nevada, Ropa je príčinou, ekológia alternatívou, Spoločensko-politický týždenník SLOVO, 28.3.2003,

Bratislava– Peter Suske, Ekologická architektúra ve stínu moderny, ERA 2008, Brno– Peter Suske, Hlinené domy novej generácie, Alfa 1991, Bratislava– Miestna Agenda 21 na Slovensku, REC Slovensko, Bratislava, 2003– Ariane Wilson, Xavier Boutin, Architectures á Vivre - Maisones, No.46, Février 2009– James Wines, Green Architecture, Taschen 2000– Zuzana Sentelíková, Duchovný rozmer krajiny, Dipl. práca, TU Košice 2008

42

Ostatné zdroje

http://www.hausderzukunft.at/http://unesdoc.unesco.org/images/0010/001012/101291eo.pdfhttp://www.literarky.cz/?p=clanek&id=5417http://www.christiania.org/http://www.horydoly.cz/vypsat.php?id=7521http://www.zajezka.sk/http://www.masdaruae.com/http://en.wikipedia.org/wiki/Carbon_footprinthttp://www.cjlim-studio8.com/http://www.inhabitat.com/http://www.worldarchitecturenews.com/http://www.ramsar.org/http://www.archnet.org/http://www.lehmtonerde.at/http://www.bydleni.cz/clanek/Domy-ze-slamy-8211-zdrave-a-levne-bydleni_3300http://www.centreenvironnement.org/http://www.lehm.at/http://www.hegedys-ull.at/http://www.earthship.net/http://en.wikipedia.org/wiki/Mike_Reynolds_(architect)http://www.earthshipseurope.com/http://www.s-house.at/http://www.europeanpassivehouses.org/https://ozartur.backpackit.com/pub/1495541http://www.perraudinarchitectes.com/http://www.veronica.cz/?id=128http://urbact.eu/http://www.strawbale.com/building-ecocities-in-china#more-702

43

Zoznam ilustrácií

Obrázok 1: New York, Manhattan..............................12Obrázok 2: zelená: signatári, ktorý ratifikovaliKjótskehy protokolčervená: signatári, ktorí neratifikovali Kjótsky protokol zdroj en.wikipedia.org 2009......................................13Obrázok 3: Le Corbusier, Plan Voisin........................15Obrázok 4: Christiania v Kodani - Alternatívnakomunita.....................................................................17Obrázok 5: Drevená konštrukcia, slamenné steny,omietaný hlinou, trstinová strecha ... Tomášov Dom,oblasť Sekierzdroj: Dil.práca Zdravé domy, Alžbeta Korčáková MUBrno 2007...................................................................18Obrázok 6: Foster and Partners 2007 Obrázok 7: Powerplant 2009 www.inhabitat.co.........19Obrázok 6: Foster and Partners 2007 Obrázok 7: Powerplant 2009 www.inhabitat.co.........19Obrázok 8: Masdar, Foster and Pertners 2007............20Obrázok 9: GuangMing 2007 http://www.cjlim-studio8.com/...............................................................21Obrázok 10: Dongtan eco-city, ARUP 2007,www.worldarchitecturenews.com...............................22Obrázok 11: Widmer, Wagner a Theuninck...............23Obrázok 12: Perraudin, Joudra 1983..........................24Obrázok 13: výskumné centum CRATerre, Atelier vGrenoble.....................................................................24Obrázok 14: Oblesti,kde má hlinená architektúranajäčšiu tradíciuzdroj: Hlinené domy novej generácie, Peter Suske.. . .25Obrázok 15: zdroj CRATerre pisé et H2O..................25Obrázok 16: vpravo: sušenie hlinených tehál v severnejAfrikevľavo: ubíjaná hlina do debnenia v stĺpikovejkonštrukcii, Austrália, zdroj: CRATerre.....................26Obrázok 17: Rôzne druhz nepálenej hliny ubíjanej dodebnenia, zdroj: CRATerre.........................................26Obrázok 18: Kaplnka zmierenia v Berline, Arch.Rudolf Reitermann, Arch. Peter Sassenroth..............28Obrázok 19: Obytný dom rodiny Rauchových,

Vorarlberg, 2008.........................................................29Obrázok 20: Výstavba rodinného domu rodinyRauchových, Architecture á Vivre - Maisones, No46,Février 2009...............................................................29Obrázok 21: Vľavo: Najstarší slamený dom,kde slamaslúži ako noný materiál, 1902, Nebraska, USAVpravo: Najstarší dom v Európe, slamené balíky súvkladané do dreveného skeletu, Montargis 1921,Francúzsko..................................................................30Obrázok 22: Kultúrne a environmentálne centrumFrédéric Back v Québecu, 2008..................................31Obrázok 23: StrohKompakt, pilotný projekt vPerchtoldsdorf, Rakúsko 2001Termografická skúška tepekného mostu v miestedreveného stĺpika (Info:www.ecology.at/stroh_kompakt.htm).........................32Obrázok 24: Hegyeds Haas Architekturbuero, Graz,Rakúsko 2003 (http://www.hegedys-ull.at/)...............32Obrázok 25: výstavba Casa Baruco technikou "quinchametalica", Mmarcelo Cortes,http://www.marcelocortes.cl.......................................32Obrázok 26: Earthship: Vodné hospodárstvo v Arizóne,USA, 1990..................................................................33Obrázok 27: Earthship France, Normandia, 2008......34Obrázok 28: S-House, GrAT 2006..............................35Obrázok 29: Fotografie: Dr. Peter Šeďo, 2007...........35Obrázok 30: Graf zobrazujúci vývoj ekologicejvýstavby v EU, zdroj: PEP 2008,www.europeanpassivehouses.org...............................36Obrázok 31: Graf zobrazujúci prírastok pasívnychdomov v Rakúsku, zdroj: PEP 2008,www.europeanpassivehouses.org...............................36Obrázok 32: Tesco Rajec, Ing.arch. Blanka Malá, 2008....................................................................................37Obrázok 33: Experimentálna stavba, Brnov, Ing arch.Zuzana Keifulová, 2008.............................................37Obrázok 34: Škica - Perspekívny pohľad na územie. .40Obrázok 35: Zdroj: program Trvalo udržateľný rozvojv Slovenskej republike (www.tur.sk)..........................41

44