Diverzita druhov a spoloenstiev nelesnej vegetcie lokality Ostrovn lky

Daniela melkov vedca bakalrskej prce: RNDr.Jana Ruikov

Prrodn rezervcia Ostrovn lky sa nachdza na zem Podunajskej niny -spad do oblasti pannskej flry (Pannonicum). Lokalizovan je v okrese mesta Bratislavy, smerom na juhovchod od hlavnho mesta, umiestnen na pravom brehu Dunaja. Zujmov zemie patr do katastra obce unovo-Rusovce, pod sprvou CHKO Dunajsk luhy. Rozlohou predstavuje 613,56ha.

Strun obsah:

Teoretick as - defincieII. Abiotick pomery - geolgia, hydrolgia, klma danho zemiaIII. Biotick pomery - typy biotopov, chrnen, invzne druhyIV. Antropognne faktory - ochrana zemia / stresov faktoryV. Praktick as - vskum

Defincia vybranch zkladnch pojmov

Biotop je miesto prirodzenho vskytu uritho druhu rastliny alebo ivocha, ich populcie alebo spoloenstva voblasti rozlenej geografickmi, abiotickmi abiotickmi vlastnosami. (ust. 2 ods. psm. r) zkona . 543/2002 Z.z oochrane prrody akrajiny vznen neskorch predpisov).

Biologick invzia je spontnne renie nepvodnch cudzokrajnch druhov organizmov v novom prostred a ich hromadn prenikanie - ,,vstupovanie do antropognnych, poloprirodzench a prirodzench spoloenstiev. (Cvachov 2003).

Introdukcia je zavedenie druhu do novej oblasti, i pohyb druhu (pomocou loveka), poddruhu alebo niieho taxnu (vrtane akejkovek jeho asti, gamty alebo propaguly, ktor doke prei, ale sa aj rozmnoova) mimo svoj prirodzen arel (pvodn alebo teraj) (Cvachov 2003).

Strun charakteristika abiotickch pomerov

Z geomorfologickho hadiska spad zujmov lokalita do oblasti Podunajskej niny, ktor je typom mladej porienej roviny. Je tvoren prevane fluvilnymi sedimentami na neognnom podlo. Kee zujmov lokalita sa nachdza v povod rieky Dunaj, hlavnm determinantom ovplyvujcim stav vody na danom zem je spomnan rieka. Hydrologick pomery v zujmovom zem s v znanej miere ovplyvnen aj prtomnosou unovskej vodnej ndre, ktor sa v danej lokalite nachdza. Skman zemie patr do teplej oblasti, kde je do roka viac ako 50 letnch dn (s dennm maximom nad 25 C) a neprejavuje sa tu u vplyv Malch Karpt. Pre rozvoj vegetcie je dleit priemern teplota vo vegetanom obdob, ktor je v Podunajskej nine vdy vye 15 C, z toho v letnch mesiacoch je priemerne nad 19 C. Ron zrky predstavuj hodnotu 550 mm.

Strun charakteristika biotickch pomerov

Zujmov lokalita Ostrovn lky patr medzi zemia NATURA 2000. Nachdza sa tu niekoko vznamnch biotopov, ktor radme medzi Eurp-sky vznamn biotopy (Dubovo-brestovo-jaseov ninn lun lesy (91F0), Lun vbovo-topoov a jelov lesy (91E0), Prirodzen eutrofn a mezotrofn stojat vody s vegetciou plvajcich a/alebo ponorench cievnatch rastln typu Magnopotamion alebo Hydrocharition (3150), Suchomiln travinno-bylinn a krovinov porasty na vpnitom podlo (dleit stanovitia Orchideaceae) (6210) ).

Spoloenstv xerofilnch (suchomilch) podunajskch lesostep (dunajsk hloiny Crataegetum danubiale) vznikli na plytkch trkovo-piesonatch vpenatch pdach dunajskch trkovch ters, kde trky vystupuj vysoko nad rove hladiny podzemnej vody. Plochy s pokryt prevane travinno-bylinnou vegetciou s ojedinelm vskytom krov alebo zakrpatench stromov.

Asocicia Crataegetum danubiale je charakterizovan je vskytom druhov vzcnej eade Orchideaceae, konkrtne ide o Dactylorhiza maculata, Orchis morio, Orchis militaris a kriticky ohrozen druhy Orchis coriophora a Spiranthes spiralis.

V sasnosti s tieto biotopy najviac ohrozovan nletom invznych rastln, ktor vytlaj nae pvodn druhy (Solidago canadensis, Solidago gigantea, Ailanthus altissimus).

Antropognne faktory

Ostrovn lky patria do kategrie prrodn rezervcia a ako tak predstavuje zemie chrnen od roku 1988. Tto prrodn rezervcia s xerofilnou vegetciou je chrnen z dvodu vskytu zriedkavej flry, zachovanch lesostepnch spoloenstiev lunho lesa Podunajskej niny, pecilne vstavaovitch druhov rastln. Na zem PR Ostrovn lky plat v zmysle 17 "zkona" piaty stupe ochrany. Ostrovn lky s sasou lokality Dunajsk luhy, ktor sa pripravuje na zaradenie do Zoznamu mokrad medzinrodnho vznamu (Ramsarsk konvencia).

Antropognny vplyv vo forme zanania odpadkami predstavuje oraz v problm. Vraznmi stopami udskej innosti s iohnisk, ktor mono njs predovetkm vlesostepnej asti rezervcie. Prejavom antropogennho vplyvu je ispomnan zarastanie lesostep. Kee vminulosti bola vina takchto plch hospodrsky vyuvan na pasenie, po tom, o ich lovek prestal takto vyuva, zaali dan pozemky zarasta, o mono pozorova ina zujmovom zem dunajskch lesostep. Plochy zarastaj predovetkm invznymi druhmi Ailanthus altissimus, Solidago canadensis, Solidago gigantea, ale ipvodne sa tu vyskytujcim Crataegus monogyna.

Praktick as - vskum

Cieom prce bolo porovnvanie sasnho stavu zastpenia druhov nelesnej vegetcie na vytench plochch a stavu druhovho zloenia z roku 1982, kedy prebiehal na danch plochch vskum Gojdiovej, priom ako podkladov materil bola pouit Gojdiovej prca (1984). Vpriebehu mesiacov november, aprl, mj, jn, jl sme spisovali zoznam druhov vyskytujcich sa na zem trvalch plch, zaloench vrokoch 1982 a1983 E. Gojdiovou vprrodnej rezervci Ostrovn lky. Vetky rastlinn druhy boli spsan dotabuliek a porovnvan sdruhmi, ktor sa vyskytovali vr. 1982.Mono zhodnoti, e zloenie vegetcie sa vrazne zmenilo, d sa vak poveda, e diverzita rastlinnch druhov neklesla, kee aj vsasnosti bol zaznamenan pribline rovnak poet druhov ako vr.1982.

Druhy zisten mimo trvalej plochy

Orientan mapka Ostrovnch lok poda E. Gojdiovej (1984)

Cieom prce je...g

Orientan mapka Ostrovnch lok poda E. Gojdiovej (1984) upraven do sasnej verzie na zklade zmien oproti roku 1984.

Ako sme mohli pozorova, v priebehu tvrstoroia sa vegetcia men. Dochdza k zarastaniu mnohch plch a v dsledku toho i k postupnm zmenm v ekosystme. Me to by i sekundrny dsledok vplyvu loveka. Tieto vzcne biotopy s ohrozovan i zananm odpadkami i zakladanm ohnsk. Je preto potrebn inne realizova manamentov opatrenia, aby sa zabrnilo alm neiad-cim vstupom; a teda preds akmukovek zneisteniu v da-nej lokalite, o mono dosiahnu i zvyovanm environmen-tlneho povedomia; dleit je i aktvny boj proti introduko-vanm druhom, ktor vytlaj nae pvodn druhy (o predstavujev sasnosti jeden z najvch problmov) a mu tak meni i charakter danej krajiny. Je dleit veno-va sa tdiu tchto vznamnch biotopov, pretoe len tak budeme mc vypracova (a realizova) dostatone inn environmentlny manament na ochranu tohoto vzcneho prrodnho bohatstva.

akujem za pozornos

Biologick diverzita je rznorodos vetkch ivch organizmov vrtane ich suchozemskch, morskch a ostatnch vodnch ekosystmov a ekologickch komplexov, ktorch s sasou (Dohovor obiologickej diverzite, UNCED 1992).

Ekosystm je funkn sstava ivch aneivch zloiek ivotnho prostredia, ktor s navzjom spojen vmenou ltok, tokom energie aodovzdvanm informci aktor sa navzjom ovplyvuj avyvjaj vuritom priestore aase. (ust. 3 zkona . 17/1992 Z.z oivotnom prostred vznen znen neskorch predpisov).

*fluvilny = rienyDubovo-brestovo-jaseov ninn lun lesy (91F0), Lun vbovo-topoov a jelov lesy (91E0), Prirodzen eutrofn a mezotrofn stojat vody s vegetciou plvajcich a/alebo ponorench cievnatch rastln typu Magnopotamion alebo Hydrocharition (3150), Suchomiln travinno-bylinn a krovinov porasty na vpnitom podlo (dleit stanovitia Orchideaceae) (6210) Vpriebehu 25 rokov sa mierne pozmenilo izloenie vegetcie. Vroku 1982 bolo na Trvalej ploche I zistench 41 druhov Gojdiov (1984). Vsasnosti sme zaznamenali 42 druhov, o je pribline rovnak poet ako vr. 1982. Treba vak poukza na to, e len 17 druhov zdanho potu je totonch s druhmi, ktor sa vyskytovali na Trvalej ploche I od roku 1982 (Tab.1: vyznaen sivou farbou), o predstavuje len 26,15% zcelkovho potu 65 druhov. Zaujman vak je, e percentulne zastpenie druhov zistench mimo plochu, spolonch pre oba porovnvan roky je vyie (36,84% = 7 druhov), zcelkovho potu 19 druhov. U vtedy sa vak dal na trvalch plochch predpoklada budci vskyt niektorch druhov, ktor sa vtom ase vyskytovali ete len mimo plochy; vsasnosti sa u vyskytuj na trvalch plochch (Tab.1, Tab.2: vyznaen ltou farbou). Ide ooraz viac riaci sa druh Crataegus monogyna, ktor vsasnosti vytvra a nepreniknuten zrasty predovetkm na Trvalej ploche II, no hlavne ide oinvzne druhy (Ailanthus altissimus (Obr.9), Solidago canadensis, Solidago gigantea). Medzi tmito druhmi (s progresvnou tendenciou renia sa) sme zaznamenali i Tetragonolobus maritimus, o povaujeme za pozitvny jav, kee ide ovzcny druh (Tab. 1, Tab, 2: podiarknut).

Vysvetlivky: A invzne druhyA vzcne druhyA druhy vyskytujce sa vr. 1982 mimo Trvalej plochy I (Gojdiov 1984), vsasnosti sa vyskytuj i na Trvalej ploche IA druhy vyskytujce sa na Trvalej ploche I vr. 1982 (Gojdiov 1984) iv sasnostiD - dreviny* - njden iba jeden exemplr

Vpriebehu 25 rokov sa mierne pozmenilo izloenie vegetcie. Vroku 1982 bolo na Trvalej ploche I zistench 41 druhov Gojdiov (1984). Vsasnosti sme zaznamenali 42 druhov, o je pribline rovnak poet ako vr. 1982. Treba vak poukza na to, e len 17 druhov zdanho potu je totonch s druhmi, ktor sa vyskytovali na Trvalej ploche I od roku 1982 (Tab.1: vyznaen sivou farbou), o predstavuje len 26,15% zcelkovho potu 65 druhov. Zaujman vak je, e percentulne zastpenie druhov zistench mimo plochu, spolonch pre oba porovnvan roky je vyie (36,84% = 7 druhov), zcelkovho potu 19 druhov. U vtedy sa vak dal na trvalch plochch predpoklada budci vskyt niektorch druhov, ktor sa vtom ase vyskytovali ete len mimo plochy; vsasnosti sa u vyskytuj na trvalch plochch (Tab.1, Tab.2: vyznaen ltou farbou). Ide ooraz viac riaci sa druh Crataegus monogyna, ktor vsasnosti vytvra a nepreniknuten zrasty predovetkm na Trvalej ploche II, no hlavne ide oinvzne druhy (Ailanthus altissimus (Obr.9), Solidago canadensis, Solidago gigantea). Medzi tmito druhmi (s progresvnou tendenciou renia sa) sme zaznamenali i Tetragonolobus maritimus, o povaujeme za pozitvny jav, kee ide ovzcny druh (Tab. 1, Tab, 2: podiarknut).ovocn sad poleS a SV as lesostep krovinn porast= tendencia stupu lesostep a renia krovinatch porastovovocn sad poleS a SV as lesostep krovinn porast= tendencia stupu lesostep a renia krovinatch porastov