1 0 . 2 0 0 84 4 . r o č n í k

s p r á v y s a v

10|2008 s p r á v y s a vii

s p r á v y s a v s p r á v y1 0 . 2 0 0 8V TOMTO ČÍSLE

DLHODOBÁ VÍZIA ROZVOJA SLOVENSKEJ

SPOLOČNOSTIŠ. Luby: Reč je o budúcnosti 1

M. Šikula: Bázická orientácia o smerovaní Slovenska 2

ZO ŽIVOTA SAVV. Šmihula: Problémy a nedostatky

z pohľadu exekutívy 4V. Š.: Predstavilo sa jedenásť projektov 9

V. Š.: Ocenenia vynikajúcim vedcom 13(red.) Odmenou zdravšie srdce 15

OSOBNOSTI VEDYA. Štrpková, V. Šmihula: Hold

akademikovi Ľ. Novákovi 6V. Šmihula: Pocta pre Dr. Gézu Konczosa 7

V. Š.: Zlatá medaila pre prof. J. Doruľu 8(red.) Čestný doktorát

prof. M. Bestercimu 8V. Š. Ocenenie za rekordy 8

KONTAKTYM. Čarnogurská: Uznanie slovenskej

sinológii 10V. Š.: Rok Zeme medzinárodne 12

Z ARCHÍVOV AKADÉMIES. Takács: Ešte k histórii SAV 11

I. Hrabovec: Aktivizovali sa najmä turisti 14

KONFERENCIEV. Šmihula: Nové formy komunikácie 9

A. Štrpková: Od osmičky k osmičke 12DOKUMENTY

15, 16

Slovenská akadémia vied 26. septembra t.r. poctila svojou medzinárodnou cenou za vyni-kajúce dielo v oblasti technických vied maďarského vedca Dr. Gézu Konczosa. Oceneniemu na slávnosti v bratislavskom Primaciálnom paláci odovzdal predseda SAV prof. ŠtefanLuby. Foto: Vladimír Šmihula

Na svojom jesennom zasadaní sa zišiel Snem SAV, ktorý prerokoval viacero aktuálnychproblémov Akadémie. Na snímke členovia Výboru Snemu SAV za predsedníckym stolom –sprava Alexander Kiss, Taťjana Hurtalová, Karol Kollár, Dagmar Podmaková, Lyda Rychlá,Magdaléna Piscová, Albert Breier a Jozef Krištiak (viac na strane 5). Foto: Vladimír Šmihula

Pri príležitosti 90. výročia založenia Technickej univerzity Tallinn a 90. výročia vyhláseniaprvej Estónskej republiky udelili viacerým zahraničným odborníkom čestné doktoráty. Me-dzi ocenenými bol aj prof. Ing. Michal Besterci, DrSc, vedecký pracovník Ústavu materiálo-vého výskumu SAV v Košiciach (vpravo). Foto archív SPRÁV SAV

Vydáva Slovenská akadémia vied vo VEDE, vydavateľstve SAV / www.ve-da-sav.sk | Hlavný redaktor: Emil Borčin | Grafický dizajn: Layout JS. |Za kvalitu dodaných fotografií a obrázkov zodpovedajú autori | Adresaredakcie: Štefánikova 49, 814 38 Bratislava | E-mail: ebor@centrum.sk | Tel.: 02/5245 0153, fax: 02/5245 3068 | Tlač: VEDA, vydavateľstvo SAV| ISSN 0139-6307 | Na prednej strane obálky: Momentka z podujatiaNoc výskumníka, ktorá sa odohrávala v bratislavskom Auparku 26. a 27.septembra t.r. Návštevníci okolo solárneho motora Stirlingovho typu akoukážky využitia obnoviteľných druhov energií v podaní Ústavu anorganic-kej chémie SAV. Foto Vladimír Šmihula | Na zadnej strane obálky: Portrét akademika Ľudovíta Nováka od akad. maliara Ľudovíta Hološku: Foto Vladimír Šmihula

>

Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti s p r á v y s a v 10|2008

1

Vízia a stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti

ŠTEFAN LUBY R e č j e o b u d ú c n o s t i„Nerozmýšľam o budúcnosti, príde načas,“hovorí Albert Einstein. Pracovníci ústavovSAV a slovenských univerzít pod vedenímprof. Milana Šikulu, DrSc., tentoraz Ein-steina nerešpektovali a vytvorili Dlhodobúvíziu rozvoja slovenskej spoločnosti s výhľa-dom do roku 2030. Gestorským pracovi-skom bol Ekonomický ústav SAV, na prá-cach sa podieľali riešitelia z Prognostické-ho ústavu SAV, Ústavu politických viedSAV, Ústavu štátu a práva SAV a ďalejz Ekonomickej univerzity v Bratislave aUniverzity Komenského. Vedecký projektfinancovaný vládou SR si všíma globálnemegatrendy, spravovanie spoločnosti, vý-voj hospodárstva a právneho systému, ces-ty k znalostnej spoločnosti, udržateľný roz-voj a regionálny rozvoj.

Po dvoch oponentúrach za účasti pred-sedu vlády SR Roberta Fica a dôkladnomprepracovaní textu sa elaborát predstavilverejnosti. Predtým sa s ním oboznámilprezident SR Ivan Gašparovič. Prvé reakciezo strany verejnosti, novinárov, stanoviskáSlovenskej rektorskej konferencie, Konfe-derácie odborových zväzov, Asociácie za-mestnávateľských zväzov a združení, Slo-venskej obchodnej a priemyselnej komory iZdruženia miest a obcí boli vcelku pozitív-ne. U niektorých čitateľov vznikol dojem,že štúdia nejde do dostatočnej hĺbky, čo jev prípade široko distribuovanej sumarizá-cie v rozsahu 40 strán pochopiteľné. K dis-pozícii je však aj podrobná 220-stranováštúdia a okrem toho množstvo podkladovvypracovaných takmer stovkou odborní-kov. Na víziu bude nadväzovať stratégias časovým horizontom do roku 2015. Rátasa s tým, že vzhľadom na konkrétnejšie od-porúčania, ktoré bude treba realizovaťokamžite, bude diskusia podstatne zložitej-šia. Mnohé veci sa však odkladať nedajú.

Patrí medzi ne aj zabezpečenie systému dô-chodkov, akcelerácia inovačných aktivít vovýrobnej sfére a mnohé iné.

Vízie a na ne nadväzujúce stratégie pat-ria do inštrumentária vyspelých krajín, akeby táto naša vízia na rozdiel od predo-šlých prežila horizont jednej vlády, splnilaby hlavnú motiváciu tvorcov. Znamenaloby to, že politika u nás konverguje a zmenana vládnych postoch nie je dôvodom namalé zemetrasenia, na ktoré sme zatiaľzvyknutí. Americký prezident Eisenhowersvojho času poznamenal, že dve hlavné po-litické strany v Spojených štátoch sú zosku-penia na výkon moci a vzájomnú kontrolu,ale ich programy nie sú diametrálne odliš-

né. Keby to tak bolo, krajina by sa ocitalapravidelne v turbulenciách.

Dokument upozorňuje na jeden závaž-ný moment, ktorý chcem podčiarknuť. NaSlovensku je vedomie starosti o celok slab-šie ako v iných krajinách. Vízia pochopiteľ-ne žiada zvýšiť rozpočty na vzdelávaniea výskum, dobudovať infraštruktúry, adek-vátne reagovať na úbytok obyvateľstva. Pe-netrácia ekonomiky zahraničným kapitá-lom sa musí vyvážiť domácimi investícia-mi. Autori sa však neobávajú odchodu za-hraničných investorov, aj keď sa zvýši úro-veň miezd. Udrží ich tu kvalita pracovnejsily, ale podmienkou je celoživotné vzdelá-vanie.

Vízia povedala, čo treba vykonať, abysme sa okolo roku 2030 dostali na 80 –90 % úrovne, ktorú vtedy dosiahnu staréčlenské krajiny EÚ. Medzitým sa situáciaskomplikovala bankovou a finančnou krí-zou, ktorá môže určité výpovede modifiko-vať. Autori preto pracujú na alternatívnomscenári.

Dielo sa opiera sa o množstvo literatúrya analýz. Osobitne varujúce pritom súprognózy energetiky, zmeny klímy a pokle-su populácie v našom regióne. Snaha od-hadnúť budúcnosť je legitímna potiaľ, po-kiaľ sme v stave dovidieť. V horizonte jed-nej generácie je to možné a zároveň potreb-né.Foto Vladimír Šmihula

EKONOMICKÝ ÚSTAV SAV PREDSTAVIL MÉDIÁM A ICH PROSTREDNÍCTVOM AJVEREJNOSTI DLHODOBÚ VÍZIU ROZVOJA SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI. STALOSA TAK NA TLAČOVEJ KONFERENCII 29. SEPTEMBRA 2008. O VÍZII A PRÁCI NANEJ NOVINÁROV INFORMOVALI PREDSEDA SAV PROF. ŠTEFAN LUBY, RIADITEĽEKONOMICKÉHO ÚSTAVU SAV A ZÁROVEŇ GESTOR PROJEKTU PROF. MILANŠIKULA, A ĎALŠÍ EXPERTI, KTORÍ NA NEJ SPOLUPRACOVALI.

PROBLEMATIKA VÍZIE DLHODOBÉHO ROZVOJA SLOVENSKEJSPOLOČNOSTI PRITIAHLA DO ZASADAČKY ÚRADU SAV PO-ČETNÚ NOVINÁRSKU OBEC.

>

10|2008 s p r á v y s a v Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti

2

K zameraniu Vízie dlhodobého rozvoja našej spoločnosti

MILAN ŠIKULA B á z i c k á o r i e n t á c i a o s m e r o v a n í S l o v e n s k aV októbri 2006 vláda Slovenskej republikyschválila projekt vypracovania Vízie a straté-gie rozvoja slovenskej spoločnosti, na ktoromsa podieľa interdisciplinárny tím výskumní-kov z pracovísk SAV, univerzít a ústavov apli-kovaného výskumu, obohatený o spoluprácus predstaviteľmi hospodárskej, politickej,kultúrnej sféry i ďalších oblastí spoločenskejpraxe. O východiskách a hlavných tézach Ví-zie sa viacnásobne diskutovalo tak na jednot-livých úrovniach autorského kolektívu, akoaj na seminároch a konzultáciách s popred-nými predstaviteľmi výskumu SAV a univer-zít, priemyselných výskumných a vývojovýchorganizácií, automobilového a elektrotech-nického priemyslu, veľkých zahraničných fi-riem, inovatívnych malých a stredných pod-nikov, bánk, Konfederácie odborových zvä-zov SR a s celým radom ďalších reprezentan-tov spoločenského života. V tomto procese,ako aj na základe záverov oponentúry sa po-stupne syntetizovali do finálnej podoby. Ví-zia poskytuje bázickú orientáciu o smerovaníSlovenska, konkrétne rozhodovanie v rámcinej je však už výsostnou kompetenciou vlády.Predstavuje zásadné východiská na rozvinu-tie prác na druhom hlavnom výstupe – stra-tégii rozvoja Slovenska do roku 2015. Jej ťa-žiskom bude rozpracovanie strategickýchrealizačných ťahov, ktoré je nevyhnutné po-stupnými krokmi a vhodnými prostriedkamia cestami uskutočňovať už v priebehu stred-nodobého horizontu, aby sa vytvárali reálnepredpoklady smerovania k cieľom vízie.

Globálne megatrendya smerovanie civilizačných zmien

Na začiatku tretieho tisícročia sa Slovenskoešte nachádza na pôde industriálnej civili-zácie, no zároveň je už vťahované do víru

veľkej postindustriálnej transformácie. Priformulovaní vízie vychádzame z megatren-dov, ktoré budú v nasledujúcich dekádachzásadne ovplyvňovať adaptáciu slovenskejspoločnosti – a tými sú utváranie znalost-nej ekonomiky a spoločnosti a kvalita audržateľnosť života. Vývoj Slovenska akomalej krajiny s výrazne otvorenou ekono-mikou, silne penetrovanou zahraničnýmkapitálom, bude v časovom horizonte vízieešte výraznejšie prebiehať pod zásadnýmurčujúcim pôsobením globalizačných a in-tegračných procesov. To však neznamená,že by sme mali len pasívne prijímať ich dô-sledky. Účinná štruktúrna adaptácia na vý-zvy globalizácie bude v najbližších deká-dach vyžadovať zásadnú modernizáciuekonomického a sociálneho modelu fungo-vania slovenskej spoločnosti. Analýzy vývi-nových metamorfóz európskeho sociálne-ho modelu ukázali ako najúčinnejšiu zna-lostne sociálnu líniu vyvinutú v druhej po-lovici 90. rokov v Dánsku, Fínsku a Švéd-sku. V nej sa funkčne skĺbila znalostná mo-dernizácia ekonomiky so silným sociálnymštátom, ktorá dosiahla špičkovú globálnukonkurencieschopnosť v symbióze s vyso-kou kvalitou a udržateľnosťou života.

Preto je nevyhnutné do centra národno-štátnych záujmov definovať, ale predovšet-kým bezodkladne reálne – ako najvyššiustrategickú prioritu – presadzovať dôsled-né smerovanie k znalostne sociálnemu mo-delu spoločnosti.

Smerovanie Slovenska k súdržneja dobre spravovanej spoločnosti

Slovenská spoločnosť v porovnaní s inýmieurópskymi štátmi bude musieť zväčšovaťsociálnu kohéziu, ktorá vzniká ako výsle-

dok pôsobenia subjektov uznávajúcich spo-ločné ciele, hodnoty a normy pri rešpekto-vaní ich ekonomických, národných a etnic-kých odlišností. Je podmienkou stabilitypolitického systému, zdrojom ekonomickejvýkonnosti i základom pocitu bezpečnostia spokojnosti občanov. Je potrebné, aby jupodporoval štát, čo je mimoriadne citlivá,no nevyhnutná činnosť, zameraná najmäna odstraňovanie existujúcich znevýhod-není a uplatňovanie rovnosti príležitostí.

V prognózach vývoja obyvateľstva saočakáva postupný prirodzený úbytok oby-vateľstva v dôsledku nízkeho počtu živona-rodených detí a ešte stále vysokej mieryúmrtnosti. Najzávažnejším demografic-kým trendom je intenzívne starnutie slo-venskej populácie. Ekonomické zaťaženieobyvateľstva (pomer produktívneho oby-vateľstva k neproduktívnemu) sa do roku2030 zvýši zhruba na dvojnásobok súčas-ného stavu. To prináša zásadné výzvy prezdravotnícky, sociálny a ekonomický sys-tém, celoživotné vzdelávanie, medzigene-račnú solidaritu, ale aj národnú populačnúpolitiku a štátnu politiku podpory bývania.

Tendencie vývoja politickéhoa právneho systému

Na udržanie politickej stability Slovenskejrepubliky je okrem pozitívneho vývoja Eu-rópskej únie a trvalo udržateľného ekono-mického a environmentálneho rozvoja dô-ležitý aj boj proti korupcii a národnostnáotázka. Presun národnostnej tematiky predobčiansku a sociálnu do centra politickýchsporov by znamenal nielen destabilizáciudomácej politickej scény, ale aj zhoršeniemedzinárodného postavenia SR. Politika

PROF. MILAN ŠIKULA

MEDZI NOVINÁROVPRIŠLI AJ ĎALŠÍ TVOR-COVIA VÍZIE – RIADITEĽÚSTAVU POLITICKÝCHVIED SAV MIROSLAVPEKNÍK, JUDR. DUŠANNIKODÝM Z ÚSTAVUŠTÁTU A PRÁVA SAV,EKONÓMOVIA IVANOKÁLI A PROF. ANTONKLAS (OBAJA Z EKONO-MICKÉHO ÚSTAVUSAV). VPRAVO JE JOZEFSCHWARZ Z ÚRADUVLÁDY SR.

Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti s p r á v y s a v 10|2008

3

ľudských práv musí ísť ruka v ruke s rozvo-jom občianskej spoločnosti. Slabosťou poli-tického usporiadania na Slovensku sa mô-že ukázať pomalá premena politickej kultú-ry nielen u elity, ale aj vo verejnosti. Veľminegatívne môže pôsobiť – a to nielen na do-mácej politickej scéne, ale aj pri pôsobeníSlovenska v zahraničí – oslabovanie histo-rického vedomia. Vízia tiež poukazuje nazložitosť tvorby právneho poriadku, doktorého preniká viacero právnych kultúrv rámci členstva Slovenskej republiky v Eu-rópskej únii. Pred legislatívou stojí náročnáúloha zabezpečiť prehľadnosť a zrozumi-teľnosť právneho poriadku. V Ústave SR,ktorá bola vypracovaná ešte za existencieČSFR, možno predpokladať ďalšie úpravyvyplývajúce z členstva Slovenska v EÚ.

Dobiehanie vyspelých krajín – cieľ hospodárskeho vývojaSlovenska do roku 2030

Vďaka súhre priaznivých okolností, akýmisú najmä vstup do EÚ, výhodná geografic-ká poloha Slovenskej republiky, vcelku vy-hovujúci inštitucionálny rámec, atraktív-nosť pre zahraničné investície a nízka cenapráce v pomere k jej kvalite, má dnes Slo-vensko jedinečnú šancu priblížiť sa k úrov-ni hospodárskeho rozvoja vyspelých krajín.Obmedzenia v ponuke pracovných síl mô-žu v uvažovanom horizonte zvládnuť lensúbehom viacerých opatrení, ako propopu-lačná a rodinná politika, migračná politika,posunutie veku odchodu do dôchodku afunkčné spružnenie trhu práce.

V strednodobom horizonte bude v slo-venskej ekonomike dynamicky rásť predo-všetkým spracovateľský priemysel, a tov technologicky náročnejších segmentoch,a čím ďalej tým viac sa bude zvyšovať po-diel najmä poznatkovo náročných služiebpre podniky.

Súčasná nízka a klesajúca miera znovu-rozdeľovania zdrojov cez verejné financiesa môže dostať do konfliktu s výdavkamiverejných rozpočtov, a najmä s nedostatoč-nou úrovňou výdavkov na znalostnú eko-nomiku a iné spoločenské potreby. Tentokonflikt bude možné riešiť buď zvýšenímzdrojov verejných rozpočtov, alebo zníže-ním rozpočtových výdavkov uplatnenímprincípu spoluúčasti, resp. presunom fi-nancovania príslušných služieb na súkrom-né subjekty. To nastoľuje potrebu prehod-notiť východiská a princípy daňovej politi-ky, ktorá musí reagovať na uvedené problé-my, uplatniť daňové stimuly podporujúceznalostnú ekonomiku a inovácie. Realizá-cia kvalitatívnych zmien tiež vyžaduje udr-žiavanie pre ne vhodného hospodársko-po-litického a inštitucionálneho rámca. Prisplnení uvedených požiadaviek možnoočakávať, že do roku 2030 sa HDP/obyv.(v PKS) zvýši na 80 – 90 % a HND/obyv. napribližne 85 % úrovne, ktorú v rovnakomčase dosiahne „pätnástka“ EÚ, čo sa prejavíaj v postupnom zbližovaní životnej úrovne.

Cesty k znalostnej spoločnosti

V ukazovateľoch inovačného potenciáluako zdrojov konkurenčných výhod sa Slo-vensko nachádza na posledných miestachv rámci krajín EÚ. Bez podstatnej zmenyprostredia stimulujúceho domáce inovačnéaktivity, bez mechanizmov ich podpory adlhodobých štátnych strategických projek-tov rozvoja hospodárstva za spoločnejúčasti podnikovej sféry, univerzít, Sloven-skej akadémie vied a ďalších vedeckovýs-kumných organizácií na jednotlivých pro-jektoch nebude možné očakávať podstatnýobrat a zlepšenie vo výkonnosti a konku-renčnej schopnosti ekonomiky Slovenskav rámci EÚ.

Spoločnosť smerujúca k znalostnej eko-nomike bude trvale vzdelávajúcou sa spo-ločnosťou, kde každý jednotlivec bude nú-tený dotvárať svoju kvalifikáciu po celý ži-vot v súlade s meniacimi sa potrebami spo-ločnosti. Ak Slovensko chce dobehnúť vy-spelé krajiny EÚ, tak to predovšetkým zna-mená dobehnúť ich v kvalite vzdelávania.Kvalitu a výkonnosť domáceho výskumuznižuje nedostatočné personálne vybave-nie, narastajúci vekový priemer pracovní-kov výskumu, sprevádzaný malým záuj-mom mladej generácie o výskum. Zlepšiťtento stav nebude možné bez dostatočnéhohmotného zabezpečenia a lepších kariér-nych možností talentovaných študentov avedeckých pracovníkov. Vynakladanie ve-rejných prostriedkov na výskum predpo-kladá aj užšiu spoluprácu verejne financo-vaných výskumných inštitúcií s podnikateľ-skou sférou a zvýšenie mobility výskum-ných pracovníkov, vysokoškolských peda-gógov a pracovníkov podnikateľskej sféry.

Multikritériové sektoryudržateľného a bezpečnéhorozvoja

Zdravé a bezpečné životné prostredie,energetika, poľnohospodárstvo a vidiek,dopravná a informačno-komunikačná in-fraštruktúra a napokon aj infraštruktúrastarostlivosti o človeka zahrnujúca dôchod-kové zabezpečenie a zdravotníctvo – tovšetko sú systémy, v ktorých sa v rôznomporadí a pomere prelínajú ekonomické, so-ciálne, environmentálne a bezpečnostnéaspekty.

Uvedené sektory sa vyznačujú nielenprelínaním a uplatňovaním viacerýchfunkčných kritérií, ale aj významnými po-zitívnymi aj negatívnymi externalitamisvojich výsledkov. Ich fungovanie a rozvojpreto musia spočívať na aktivitách a spolu-práci súkromného i verejného sektora(všetkých úrovní domácich vlád i orgánovEÚ). Potreba vládnej účasti na zabezpečo-vaní činnosti odvetví významných pre udr-žateľný rozvoj spôsobuje, že Vízia sa zaobe-rá aj postavením verejného sektora.

Vízia priestorového(regionálneho a územného)rozvoja

Zmierňovanie západo-východných disparíta postupná konvergencia regiónov stredné-ho a východného Slovenska budú založenéna vytvorení silných ekonomických centierregiónov (Banská Bystrica – Zvolen, Luče-nec, Poprad – Spišská Nová Ves, Prešov –Košice, Michalovce), ktoré sa stanú ťahú-ňom pre celý región. Bude sa hľadať vyvá-žený prístup medzi princípom solidarity aprincípom konkurencieschopnosti, významsa presunie od vyrovnávania disparít me-dzi regiónmi smerom k redukovaniu vnút-roregionálnych rozdielov.

Podpora inovácií a špecializovaného vý-skumu sa posilní budovaním vedecko-tech-nických parkov a inovačnej infraštruktúry,koncentrovanej najmä v blízkosti terajšíchvýskumných kapacít. Podpora vidieckych aperiférnych regiónov stredného a východ-ného Slovenska sa zameria na rozvoj po-tenciálnych klastrov (aj v tradičných odvet-viach), na prilákanie inovatívnych firiem,veľkých investorov, a to zriaďovaním pobo-čiek výskumných centier a budovanímvzťahov s firmami a poznatkovými inštitú-ciami aj v iných regiónoch, ktoré môžu pri-niesť nové inovatívne impulzy.

Bude dochádzať ku koncentrácii ekono-mických aktivít a aktivít sídlenia do najat-raktívnejších polôh, posilňovaniu metropo-litných regiónov a vybraných centier. Slo-vensko svojou dimenziou a hustotou eko-nomických aktivít má šancu na rozvoj jed-ného centra v kategórii MEGAS, a to zapredpokladu integrácie osídlenia v priesto-re Bratislava – Viedeň a využitia jeho vply-vu na celé územie SR.

Zvýšenie efektívnosti fungovania celéhosystému verejnej správy SR pri využívanímanažérskych prístupov v jej činnosti a prihodnotení jej kvality a efektívnosti je pred-pokladom dosiahnutia priehľadnosti, do-stupnosti a výkonnosti verejnej správy. Tozároveň predpokladá nájsť optimálnu veľ-kosť miestnej jednotky. To možno dosiah-nuť konsolidáciou štruktúry osídlenia Slo-venska koncentráciou miestnych samo-správ (municipalizáciou) pri rešpektovaníidentity pôvodných obcí.

(Autor je riaditeľom Ekonomického ústavu SAV a gestorom projektu Dlhodobá vízia rozvojaslovenskej spoločnosti)Foto Vladimír Šmihula

PETRA STANEKA PO SKONČENÍ TLAČOVEJ KONFERENCIE SPOVEDÁ REDAKTOR ČTK MIROSLAV GRMAN

>

10|2008 s p r á v y s a v zo života SAV

4

Jesenné rokovanie Snemu Slovenskej akadémie vied

P r o b l é m y a n e d o s t a t k yz p o h ľ a d u e x e k u t í v yV prednáškovej sále Virologického ústavu

SAV rokoval 14. októbra t.r. Snem SAV.

Pod vedením jeho predsedníčky Dagmar

Podmakovej prerokovali členovia snemu

viacero aktuálnych problémov Akadémie.

Okrem iného odznela Správa o problémoch

a nedostatkoch SAV z pohľadu vládnej exeku-

tívy, ktorú predniesol predseda SAV prof.

Štefan Luby

Akadémia pred transformáciou?

Prof. Š. Luby v prednesenej správe o pred-nostiach a nedostatkoch SAV z pohľaduvládnej exekutívy v súvislosti s diskusiamio transformácii SAV na úvod stručne cha-rakterizoval SAV z pohľadu rozmiestneniajej vedeckých kapacít v regiónoch Sloven-ska. Celoštátne pokrytie územia vytváramožnosti napríklad na získavanie pros-triedkov zo štrukturálnych fondov EÚ, aleaj na získavanie politickej podpory od pos-lancov z regiónov.

Za veľmi významnú komparatívnu vý-hodu označil financovanie Akadémie pro-stredníctvom osobitnej rozpočtovej kapito-ly v štátnom rozpočte. Pokiaľ ide o vedeckývýstup, konštatoval, že v minulom roku napôde SAV vzniklo 95 monografií, vyše 1600tzv. CC-publikácií, čo je približne 40 per-cent celoslovenskej produkcie, Akadémiamala okolo 22 tisíc ohlasov, vydáva 55 ča-sopisov, značná časť z nich tvorí väčšinukarentovaných časopisov vydávaných na

Slovensku. Pripomenul, že k slabším strán-kam SAV patrí patentová činnosť, najmäpočet patentov priznaných v zahraničí, ho-ci počet patentov stúpa.

Pokiaľ ide o medzinárodné projektySAV, v 5. rámcovom programe (RP) EÚ saorganizácie SAV zúčastnili na 100 projek-toch, v 6. RP na 91 projektoch. Najúspeš-nejšie boli Ústav informatiky SAV, Fyzikál-ny ústav SAV, Elektrotechnický ústav SAV,Astronomický ústav SAV, Botanický ústavSAV, Ústav krajinnej ekológie SAV. Akadé-mia sa zúčastnila aj na ďalších medziná-rodných projektoch v rámci programovCOST, UNESCO, NATO, CERN a iných –dohromady v 135 projektoch. V období for-

movania 6. RP prinášali pre SAV do 100 mi-liónov korún ročne.

Čo sa týka vývoja zamestnanosti v Aka-démii, v posledných rokoch zaznamenáva-me mierny nárast – na 3304 pracovníkovv lanskom roku.

Predseda SAV v ďalšej časti svojho vy-stúpenia komentoval Správu o stave vedy avýskumu v SR za roky 2002 – 2006, o kto-rej vláda rokovala 15. októbra. V súčasnos-ti kapacita SAV predstavuje 21 percent ve-decko-výskumnej základne na Slovensku,teda viac ako pätinu, čo je oproti nedáv-nym odhadom vzostup asi o 6 percent.Podľa istej logiky by teda SAV mala povinnezískavať pätinu výhod, ktoré sa poskytujúv rámci napríklad grantových systémov –v skutočnosti sme si už zvykli získavať viac.

Zaujímavé údaje správa prináša v pre-hľade o výdavkoch na vedu a techniku v SRza roky 2002 – 2006. Tie zo 6,3 miliardykorún za toto obdobie vzrástli na 8 miliárdročne, čo je relatívny nárast o 25 percent.Výdavky v podnikateľskom sektore za tenčas zo sumy 3,4 miliardy klesli na 2,6 mi-liardy v roku 2004, hoci najnovšie veľmimierne stúpali. „Možno teda povedať, žerelatívne nízky nárast výdavkov na vedu atechniku na Slovensku nie je spôsobenýštátnym rozpočtom, ale predovšetkým po-klesom prostriedkov, ktoré idú z priemysel-ného sektora, kde by sa podľa predstáv Li-sabonskej stratégie malo získavať dve treti-ny všetkých prostriedkov,“ zdôraznil prof.Štefan Luby. „Rozpor, ktorý vzniká medzirastom HDP a rastom výdavkov na vedu atechniku, je predmetom neustálej kritiky

SPRÁVU O PROBLÉMOCH A NEDOSTATKOCH SAV Z POHĽADU VLÁDNEJ EXEKUTÍVY PRED-NIESOL PREDSEDA SAV PROF. ŠTEFAN LUBY

DISKUTUJE MIROSLAV KOÓŠ Z CHEMICKÉHOÚSTAVU SAV...

zo života SAV s p r á v y s a v 10|2008

5

zo strany Európskej komisie, no prostried-ky, ktoré vynakladá štát, rast HDP kopírujúalebo ho dokonca mierne prevyšujú.“

Predseda SAV uviedol, že SAV z pro-striedkov poskytovaných štátom čerpá pri-bližne 38 percent (rok 2006). Kľúčom k ichďalšiemu rastu – ako sa uvádza aj v správe– je teda zrejme podnikateľský sektor, pretovláda prerokuje aj zásady zákona o stimu-loch formou daňových úľav a dotácií naprojekty. Pripomenul, že SAV kategorickyprotestovala proti návrhu, že projekty zá-kladného výskumu sa budú financovať dovýšky 600 miliónov korún, čo je zhrubajedna verejná výzva APVV za rok... Osobit-

ho. Rovnaké poradie je aj v časti populari-zácia.

Menej lichotivá je však naša účasťv programe „Transfer výsledkov“. SAV pri-slúcha až piate miesto so 130 tisíc koruna-mi, značne zaostáva aj za Univerzitou Ko-menského, ktorá má podobnú štruktúru.

Nie najlepšie sa v súčasnosti vyvíja aj7. rámcový program EÚ. Na prvom miesteje firma MEDMARK s dvoma projektmi, alesumou vyše milióna eur v roku 2007, nadruhom mieste je SAV so sumou 911 tisíceur, no so siedmimi projektmi, vysoké ško-ly získali 715 tisíc eur... „V 7. rámcovomprograme absentujú tie ústavy SAV, na kto-ré sme sa spoliehali v predchádzajúcom,“poznamenal predseda SAV. Situáciu za-chraňuje Ústav informatiky SAV, ktorý mádva projekty za 653 tisíc eur. Z tohto pohľa-du by som sa nebál použiť slovo ohrozenie,pretože 7. rámcový program treba vnímaťnielen ako zdroj prostriedkov, ale aj ako vecprestíže.“

Máme veľa silných stránok, ale...

„Keď hodnotíme naše pozitíva a negatíva,je dôležité povedať, že máme dobrý kon-trolný systém,“ pokračoval prof. Štefan Lu-by. „Vďaka tomu môžeme konštatovať, žeperiodické správy, ktoré dostáva vláda aparlament o hospodárení Akadémie odNKÚ, vychádzajú pozitívne.“ Za „dobré bo-dy“ pre SAV z pohľadu vládnej exekutívyoznačil projekty celonárodného významupodporované vládou alebo ministerstvami.V minulosti to bola Národná seizmická sieť,ďalej sú to dve národné referenčné centrápre BSE a trichinelózu, Národný jazykovýkorpus, vydávanie veľkého Slovníka súčas-ného slovenského jazyka, EncyclopaediaBeliana, Knižnica slovenskej literatúry, zá-chranný archeologický výskum, ďalej nie-ktoré vládne priority ako Centrum fyzikynízkych teplôt v Košiciach, energetika areá-lu a napokon aj Dlhodobá vízia rozvoja slo-venskej spoločnosti do roku 2030, ktorá mápriaznivý ohlas.

Predseda SAV zdôraznil, že v pozitív-nom vnímaní SAV zo strany verejnosti do-minujú prekvapujúco projekty a aktivityOddelenia vied o spoločnosti a kultúreSAV. Ďalšími pozitívami sú významné oce-nenia – od roku 2000 Akadémia získala14 najvyšších štátnych vyznamenaní,21 zahraničných, dva podiely na Descarto-vej cene, Siemensovu cenu, dve Herderoveceny a mnoho iných.

Úvahy o transformácii SAV

V súčasnosti SAV najviac ohrozuje finančnáa banková kríza s očakávanou hospodár-skou recesiou. Už dnes sa predpokladá, žemôže trvať niekoľko rokov. „To je dôvod,aby sme rozmýšľali, či v stave istej ekono-mickej neistoty je v tejto chvíli prechodspod krídel štátneho rozpočtu – teda z roz-počtovej formy hospodárenia na verejnúformu – plusom alebo mínusom, prípadneaké plusy a aké mínusy by tento prechod

priniesol,“ zdôraznil prof. Štefan Luby.„Tento faktor sme v doterajších úvahách aanalýzach nezohľadnili – a ten je podľamňa rozhodujúci.“

Pripomenul, že pri hľadaní nového mo-delu SAV nemôže kopírovať systém vyso-kých škôl, znamenalo by to množstvosprávnych rád v ústavoch, prípadne zlučo-vanie ústavov, čo označil za tŕnistú cestu.Keďže neexistuje všeobecný transformačnýzákon o prechode z rozpočtovej či príspev-kovej organizácie na formu verejnej vý-skumnej inštitúcie, pre Akadémiu budememusieť vytvoriť osobitný model, ktorý budemať svoje špecifiká, podobne ako ich mánapokon aj model vysokých škôl.

Pokiaľ ide o rozpočet SAV na rok 2009,predseda uviedol, že v návrhu vlády SR sazatiaľ uvádza suma 1 917 miliónov korún(pozn. red.: v tejto sume vláda 15. októbranávrh schválila a takto bude predložený narokovanie NR SR), čo znamená oproti roku2008 nárast približne o 80 miliónov, exis-tujú však aj ďalšie prísľuby na zvýšenie.Pravda, v súvislosti s finančnou krízou, ne-možno vylúčiť ani budúce znižovanie roz-počtu.

Na podporu sietí excelentnýchpracovísk

V ďalšej časti rokovania Snemu SAV pod-predsedníčka SAV Viera Rosová informo-vala, že na excelentné pracoviská v Bratisla-ve bolo uvoľnených pre žiadateľov pol mi-liardy korún, pre mimobratislavských uchá-dzačov miliarda... Ústavy SAV na AgentúruMŠ SR pre štrukturálne fondy EÚ podali18 projektov, z toho 7 mimobratislavských.Samozrejme, organizácie SAV sa do tejtosúťaže zapojili aj ako partneri iných organi-zácií. V súčasnosti agentúra študuje projek-ty, v nasledujúcej etape ich bude odbornehodnotiť, v novembri vznikne výberová ko-misia a je predpoklad, že v nej budú aj zá-stupcovia SAV. Podľa predbežných informá-cií už v decembri má byť vyhlásená ďalšiavýzva, ktorá by mala nadväzovať na pred-chádzajúcu, pre tých žiadateľov, ktorí boliúspešní v prvej a budú sa uchádzať o ďalšieprostriedky. Podľa názoru podpredsedníčkySAV táto druhá výzva by bola v rozpore sozásadami Európskej komisie, keďže už v pr-vom kole budú určení prijímatelia, druhávýzva by znamenala ďalšie zužovanie ichpočtu.

V mimoriadne živej diskusii sa členoviaSnemu SAV vyslovovali najmä k otázketransformácie organizácií Akadémie na ve-rejné výskumné inštitúcie. Pravda, diskusiabola poznačená istými rozpakmi v názo-roch na reálnu podobu tejto formy.

Snem SAV prerokoval a schválil aj har-monogram volieb členov PredsedníctvaSAV vo volebnom období 2009 – 2013 a ná-vrhy na zmeny vo svojich interných nor-mách (v Štatúte Snemu SAV a vo Vzorovomštatúte vedeckých rád na akademickýchpracoviskách); tieto dokumenty budú zve-rejnené na internetovej stránke SAV.

Vladimír Šmihula | Foto: autor

ne upozornil na klauzulu, podľa ktorej sipodnik môže „požičať“ na istý čas výkonné-ho pracovníka z vysokej školy alebo SAV,aby mu pomohol pri inovácii...

Venoval sa aj otázke, čo bude pre SAVznamenať prijatie takýchto stimulov prepodnikateľský sektor. „Z krátkodobého hľa-diska, môžem povedať, že pravdepodobnepôjde o negatíva, pretože o balík peňazí bu-de súťažiť ďalší subjekt, z dlhodobého hľa-diska by asi išlo o pozitíva, pretože celý sys-tém musí byť ozdravený.“

Na konto čerpania štrukturálnych fon-dov EÚ, o ktorých sa v uvedenej správe tiežhovorí, prof. Luby uviedol, že podľa štatis-tického odhadu k prostriedkom zo štátne-ho rozpočtu v najbližších troch rokoch zospomínaných výziev na podporu centierexcelentnosti pôjde do SAV priemerne 200miliónov korún ročne.

Vynikajúci výskum, nízky transfer

Správa sa venuje aj efektívnosti sloven-ských grantových súťaží a úspešnosti jed-notlivých rezortov. Prof. Š. Luby konštato-val, že vo všeobecných výzvach je SAV veľ-mi úspešná. V roku 2007 sa z APVV finan-covalo 127 projektov sumou 210 miliónovkorún, na vysokých školách 185 projektovsumou 267 miliónov – ale SAV má podstat-ne nižšie vedecké kapacity. Pomerne dobrévýsledky dosahujeme vo výzve „Ľudský po-tenciál a popularizácia“ – v časti ľudskéhopotenciálu je SAV na prvom mieste so14 miliónmi pred Univerzitou Komenské-

POHĽAD NA PLÉNUM S ČASŤOU PREDSEDNÍCTVA SAV

>

10|2008 s p r á v y s a v osobnosti vedy

6

Spomienka na zakladateľa Slovenskej akadémie vied a umení

H o l d a k a d e m i k o v i Ľ . N o v á k o v i

Pri príležitosti stého výročia narodenia výz-namného jazykovedca a zakladateľa Slo-venskej akadémie vied a umení akademikaĽudovíta Nováka si delegácia SAV 24. sep-tembra uctila jeho pamiatku položením ky-tice k pamätnej tabuli na jeho rodnom do-me v Skalici.

Milá slávnosť v Skalici predchádzalasympóziu, ktoré bolo 25. septembra v Bra-tislave v Malom kongresovom centre VEDY,vydavateľstva SAV, pod názvom AkademikĽudovít Novák, tvorca modernej slovenskejjazykovedy a zakladateľ Slovenskej akadé-mie vied a umení.

Záštitu nad podujatím prevzal podpred-seda vlády SR Dušan Čaplovič. Podpred-seda SAV Dušan Kováč na stretnutí privítalaj ďalšie osobnosti vedeckého aj spoločen-ského života. Osobitne srdečne privítaldcéry prof. Ľudovíta Nováka – Evu Rekovúa Vieru Cisárovú, ako aj jeho neter AnnuVojtkovú.

Podpredseda vlády SR Dušan Čaplovičsi v príhovore zaspomínal aj na osobnéstretnutie s Ľudovítom Novákom v roku1992, krátko pred jeho smrťou, keď mu vlá-da SR udelila čestný titul akademika. Pri-pomenul jeho ťažkú životnú púť, keď znač-nú časť života prežil v nemilosti oficiálnychorgánov. Na záver svojho vystúpenia sa Du-šan Čaplovič poklonil pamiatke a vzdalhold tejto vynikajúcej osobnosti.

Predseda SAV prof. Štefan Luby vo svo-jom vystúpení nadviazal na škandinávsketradície siene slávy – Valhaly, čo bol palác,

v ktorom prebývali duše padlých bojovní-kov. Vo viacerých krajinách dnes majú ta-kéto novodobé valhaly s bustami či pamät-nými tabuľami slávnych osobností. Sloven-sko má v tomto smere čo naprávať... Pred-seda SAV pripomenul, že súčasné Predsed-níctvo SAV sa rozhodlo tento dlh aspoňčiastočne redukovať. Po odhalení busty Ľu-dovíta Štúra v Bratislave na budove JÚĽŠSAV vo vstupnej hale Úradu SAV pribudlabusta Mateja Bela, na Patrónke zasa reliéfDionýza Ilkoviča. K týmto pamiatkam naveľké osobnosti SAV sa teraz priraďuje ob-raz Ľudovíta Nováka.

„Ľudovít Novák je človek, ktorému vďa-číme za to, že naša inštitúcia má dnes 66-ročnú kontinuálnu históriu. Bol týmčlovekom, ktorý rozhýbal a organizačnepevnou rukou doviedol projekt založeniaSlovenskej akadémie vied a umení do kon-ca,“ zdôraznil prof. Štefan Luby. Zvečneniepodoby Ľudovíta Nováka na maľovanomportréte je istou satisfakciou či kompenzá-ciou vo vzťahu k tejto osobnosti, pretože jejosud nebol ľahký. „Vzdajme teda, ešte razv duchu aj slovami na seminári úctu tomu-to človeku a pripomeňme si, že bol posled-ným menovaným akademikom SAV,“ dodalpredseda SAV.

V rámci slávnostnej časti sympózia vy-stúpil aj riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľu-dovíta Štúra SAV doc. Slavomír Ondrejo-vič. Pripomenul, že Ľudovít Novák je nie-len tvorcom modernej slovenskej jazykove-dy, ktorá v čase pred jeho vystúpením len

živorila na okraji dožívajúceho mladoger-manizmu, ale priniesol na Slovensko aj no-vé prúdy a napojil ho na základné zdrojesvetového lingvistického myslenia, na vte-dajšiu francúzsku typologickú školu a naj-mä na učenie Pražského lingvistickéhokrúžku. „Jeho práce zo slovenskej, slovan-skej, všeobecnej, porovnávacej románskej augrofínskej jazykovedy i z aktuálnej prob-lematiky jazykovej politiky a jazykovej kul-túry ostanú navždy súčasťou zlatého fonduslovenskej i európskej jazykovedy,“ zdôraz-nil doc. S. Ondrejovič. „Bol to vedec, ktorýaj v čase oficiálnej československej ideoló-gie neohrozene obhajoval samostatnosťslovenského jazyka i existencie slovenské-ho národa.“

Na záver svojho vystúpenia riaditeľJÚĽŠ SAV zopakoval, že pre jazykovedcovzostane Ľudovít Novák navždy legendou,pretože zanechal duchovné dedičstvo ne-doceniteľnej hodnoty.

Po slávnostných príhovoroch podpred-seda vlády SR Dušan Čaplovič a predsedaSAV prof. Štefan Luby za potlesku prítom-ných odhalili portrét akademika ĽudovítaNováka, ktorého autorom je akademickýmaliar prof. Ľudovít Hološka.

V pracovnej časti sympózia so svojimiprednáškami o osobnosti a práci prof. Ľu-dovíta Nováka vystúpili poprední slovenskía českí odborníci na jeho dielo.

Adela Štrpková, Vladimír Šmihula | Foto: Vladimír Šmihula

PREDSEDA SAV PROF. ŠTEFAN LUBY A PODPREDSEDA VLÁDY DUŠAN ČAP-LOVIČ PRÁVE ODHALILI PORTRÉT ĽUDOVÍTA NOVÁKA

PRED RODNÝM DOMOM ĽUDOVÍTA NOVÁKA V SKALICI –ZĽAVA JEHO PRÍBUZNÁ PAVLÍNA VOJTKOVÁ, PRIMÁTORMESTA STANISLAV CHOVANEC, RIADITEĽKA ZÁHORSKÉHOMÚZEA V SKALICI VIERA DRAHOŠOVÁ, PODPREDSEDA SAVDUŠAN KOVÁČ, NETER Ľ. NOVÁKA ANNA VOJTKOVÁ A DOC.SLAVOMÍR ONDREJOVIČ. Foto Mária Malíková

>

osobnosti vedy s p r á v y s a v 10|2008

7

Udelil i Medzinárodnú cenu SAV 2008

P o c t a p r e D r . G é z u K o n c z o s aSlovenská akadémia vied 26. septembrapoctila svojou Medzinárodnou cenou SAVza vynikajúce dielo v oblasti technickýchvied maďarského vedca Dr. Gézu Konczo-sa. Ocenenie mu odovzdal predseda SAVprof. Štefan Luby. Laureát v minulosti pra-coval ako vedúci oddelenia výskumu kovovvo Výskumnom ústave fyziky pevných lá-tok a optiky Centrálneho fyzikálneho vý-skumného inštitútu (KFKI) Maďarskej aka-démie vied. Neskôr bol manažérom organi-zácie Materials Technology Union.

Vedecký sekretár SAV Ľubomír Falťanprivítal na slávností v Zrkadlovej sieni bra-tislavského Primaciálneho paláca aj vzác-nych hostí – prezidenta Maďarskej akadé-mie vied prof. Józsefa Pálinkasa, vedúcehoKancelárie prezidenta SR prof. Milana Či-ča, zástupcov maďarskej aj slovenskej aka-demickej obce, členov Predsedníctva SAV,vedecké osobnosti z ústavov SAV a ďalšíchhostí.

Prvý podpredseda SAV prof. Ján Slezákv slávnostnej laudácii zdôraznil, že Dr. Gé-za Konczos v posledných 35 rokoch zohrá-va vedúcu úlohu v slovensko-maďarskejspolupráci v oblasti výskumu modernýchmagnetických materiálov. Plodná spolu-práca medzi Ústavom experimentálnej fy-ziky SAV, Fakultou vied UPJŠ v Košiciach aÚstredným výskumným ústavom pre fyzi-ku MAV v Budapešti vo vývoji modernýchmagnetických materiálov sa datuje od za-čiatku sedemdesiatych rokov. V tomto ob-dobí Géza Konczos vo Fyzikálnom ústave

SAV v Bratislave navštívil Pavla Duhajaa Petra Mrafka, ktorí veľmi intenzívne pra-covali na rozvoji metodiky prípravy amorf-ných materiálov. Po krátkom čase sa mupodarilo získať dostatočné skúsenosti as iniciatívou jemu vlastnou sa mu podarilozaviesť túto metodiku aj na materskompracovisku v Budapešti.

Bolo mu jasne, že iba produkovať novémateriály nestačí a je potrebné rozširovaťaj základný výskum v oblasti štruktúrnych,elektrických a magnetických vlastnostítýchto materiálov. Práve táto potreba vyús-tila do začiatkov spolupráce s košickýmipracoviskami, kde v Ústave experimentál-nej fyziky SAV a na Katedre experimentál-

nej fyziky na Prírodovedeckej fakulte UPJŠv Košiciach už v tom čase existovala dobrábáza pre štúdium hlavne magnetických aštruktúrnych vlastností. Táto spolupráca sapostupne rozšírila od amorfných materiá-lov cez nanokryštalické až po molekulárnemagnety na báze vzácnych zemín a ferone-matiká (kvapalný kryštál dopovaný mag-netickými nanočasticami).

Za prelomové obdobie spolupráce mož-no považovať rok 1980, keď s nemalým pri-spením Gézu Konczosa v Budapešti zorga-nizovali prvú celosvetovú konferenciu podnázvom Metallic Glasses: Science and Tech-nology, na ktorej participovalo aj na zákla-de spolupráce osem účastníkov z Košíc, čoumožnilo rozšíriť spoluprácu a dostať ju dopovedomia vedúcich predstaviteľov spolu-pracujúcich organizácií. Výsledky tohtoslovenského a maďarského spoločného vý-skumu boli publikované v niekoľkých člán-koch v prestížnych medzinárodných časo-pisoch a zborníkoch a spolupráca sloven-ských a maďarských vedcov získala aj me-dzinárodný ohlas.

Na záver slávnosti laureát v obrazovejprezentácii priblížil hosťom najvýznamnej-šie výsledky svojej vedeckej práce a spolu-práce so slovenskými vedcami.

Vladimír Šmihula | Foto autor

LAUREÁT MEDZINÁRODNEJ CENY SAV DR. GÉZA KONCZOS (ŠTVRTÝ SPRAVA) SO SVOJIMI NAJBLIŽŠÍMI.

NA SLÁVNOSTNOM ODOVZDANÍ MEDZINÁRODNEJ CENY SAV V PRIMACIÁL-NOM PALÁCI BOLI AJ PREZIDENT MAĎARSKEJ AKADÉMIE VIED PROF. JÓZSEF PÁLINKAS (DRUHÝ SPRAVA) A VEDÚCI KANCELÁRIE PREZIDENTA SR PROF. MILAN ČIČ (PRVÝ SPRAVA).

>

>

10|2008 s p r á v y s a v osobnosti vedy

8

Z l a t á m e d a i l a p r e p r o f . J . D o r u ľ u

Tri otázky prof. Emilovi Špaldonovi

O c e n e n i e z a r e k o r d y

Na malej slávnosti v nových priestoroch Sla-vistického ústavu Ján Stanislava SAV na brati-slavskej Patrónke sa 19. septembra t.r. stretlipriatelia, spolupracovníci, žiaci aj priaznivcivýznamného slavistu a jazykovedca prof.PhDr. Jána Doruľu, DrSc., aby mu vzdali holdpri príležitosti jeho 75. narodenín. Zlatú me-dailu SAV jubilantovi odovzdal predseda SAVprof. Štefan Luby. V úvodnom príhovore ne-zabudol vyzdvihnúť zásluhy prof. Doruľu nafaksimilnom vydaní vzácnej KamaldulskejBiblie z prvej polovice 18. storočia, čo je prvýznámy preklad tohto diela do slovenčiny.

Riaditeľ Slavistického ústavu Jána Stani-slava SAV Peter Žeňuch v laudácii pripomenul,že prof. Ján Doruľa patrí k významným pred-staviteľom slovenskej aj medzinárodnej slavis-tiky. S jeho aktivitami sa spája dlhoročná prácana poli slavistického výskumu v oblasti sloven-sko-slovanských, slovensko-nemeckých, slo-vensko-latinských a slovensko-maďarských ja-zykových vzťahov. Osobitne sa zaslúžil o báda-teľské aktivity i organizáciu celého radu dote-raz zanedbávaných slavistických výskumov naSlovensku. Práve v týchto dňoch sa prof. Doru-ľa stal čestným členom Medzinárodného komi-

tétu slavistov, čo je veľkou poctou zo stranysvetovej slavistiky.

Prof. Ján Doruľa bol v r. 1991 – 1995 riadi-teľom Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, v r. 1995 – 2006 viedol Slavistický kabinetSAV, v r. 2005 premenovaný na Slavistický ús-tav J. Stanislava SAV. V súčasnosti pôsobí akopredseda jeho vedeckej rady, je aj hlavným re-daktorom interdisciplinárneho vedeckého ča-sopisu Slavica Slovaca, zastáva a zastával všakaj viacero ďalších funkcií v rôznych slavistic-kých organizáciách či vysokoškolských orgá-noch. Medzi najvýznamnejšie vedecké vý-sledky jubilanta popri mnohých prednáškachdoma aj v zahraničí patria vedecké monogra-fie Slováci v dejinách jazykových vzťahov (Bra-tislava, VEDA, 1977), Tri kapitoly zo životaslov (Bratislava, VEDA, 1993), v ktorých po-dal súhrnný pohľad na jazykové vzťahy Slová-kov a ďalších, najmä susedných etník.

V mene Matice slovenskej pozdravil prof.Jána Doruľu jej prvý podpredseda MiroslavBielik, ktorý mu pri tejto príležitosti odovzdalZlatú medailu Matice slovenskej spolu so Zla-tou knihou MS.V. Š. | Foto Vladimír Šmihula

Medzi tými, ktorí pri príležitosti Dňa ústavyprevzali z rúk prezidenta SR Ivana Gašparovi-ča Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, bol aj prof.Ing. Emil Špaldon, DrSc., významná osobnosťv oblasti poľnohospodárstva. Po slávnostnomakte sme sa ho opýtali:

Aké pocity či spomienky vo vás totoocenenie vyvolalo?Samozrejme, mám veľmi dobré pocity, preto-že po dlhých rokoch si naša spoločnosť spo-menula na to, že som v minulosti pre ňu a na-šu vedu niečo dobré urobil.

Ktorý výsledok vlastnej práce si z odstupučasu najviac vážite?Najviac si vážim agroekologické štúdie o tvor-be a redukcii prvkov úrody obilnín a vplyveagrotechniky na kvalitu a kvantitu úrod priochrane úrodnosti pôd pre minimalizáciuchemických vstupov. Toto všetko som uplat-ňoval pri výchove mladých agronómov aj prikontaktoch s poľnohospodárskymi podnikmi,ktoré som často navštevoval – bolo to vyše ti-síc rôznych návštev na štátnych majetkoch ajednotných roľníckych družstvách...

Ako vnímate pôsobenie svojich žiakov vo vašom odbore v súčasnosti?Mnohí z mojich žiakov sa uplatňujú v poľno-hospodárstve aj dnes po transformácii JRD aŠM. Mnohí však museli hľadať zamestnaniev iných odboroch. Máme podniky, ktoré dosa-hujú vynikajúce výsledky, napríklad roľníckedružstvo v Kalnej nad Hronom, ktoré vediemôj bývalý žiak, ale aj viacero ďalších podni-kov, kde pôsobia moji odchovanci. Veď v mi-nulosti sme mali úrody, ktoré boli európskymirekordmi, napríklad v Šali nad Váhom smedosiahli na výmere 30 ha priemer rekordných130 metrických centov pšenice na hektár...Dnes je to minulosťou, nedodržiavajú sa kla-sické osevné postupy, prešlo sa na iný systémhospodárenia, hoci si myslím, že raz sa vráti-me k riadnej agronomickej práci. Budemejednoducho musieť.V. Š.

Č e s t n ý d o k t o r á t p r o f . M . B e s t e r c i m uPri príležitosti 90. výročia založenia Technic-kej univerzity Tallinn (TUT), ako aj 90. výro-čia vyhlásenia prvej Estónskej republiky sa17. septembra 2008 uskutočnilo slávnostnézhromaždenie za účasti prezidenta Estónskejrepubliky H. Ilvesa, viacerých členov vlády aďalších hostí, ktorým vyvrcholili celoročnéoslavy jubilea univerzity. Na zhromaždeníudelili 9 čestných doktorátov odborníkomz Japonska, USA, Rakúska, Belgicka, Švéd-ska, Fínska a Slovenska.

Medzi ocenenými osobnosťami bol aj prof.Ing. Michal Besterci, DrSc., vedecký pracov-ník Ústavu materiálového výskumu SAV v Ko-šiciach. V návrhu na ocenenie promótor prof.Priit Kulu uviedol, že prof. Besterci je medzi-

národne uznávaná vedecká osobnosť, ktorýsa od r. 1980 podieľal na viacerých projektochv rámci spolupráce medzi Estónskou akadé-miou vied a SAV. Ocenil aj jeho prínos v oblas-ti edičnej činnosti, kde ako hosťujúci editorčasopisu International Journal of Materialsand Product Technology vydal v špeciálnychmonografiách 6 kapitol autorov z tallinnskejuniverzity a ďalších 5 je v tlači.

V laudácii prof. Peep Sürje, rektor Tallinn-skej univerzity, pripomenul dlhoročné zásluhyprof. Besterciho o rozvoj vedeckej, pedagogic-kej a edičnej spolupráce medzi vedecko-peda-gogickými inštitúciami oboch krajín.

(red.)

PROF. EMIL ŠPALDON PREBERÁ Z RÚK PREZIDEN-TA SR IVANA GAŠPAROVIČA RAD ĽUDOVÍTA ŠTÚRAI. TRIEDY. Foto Marián Garaj, KPSR

REDSEDA SAV PROF. ŠTEFANLUBY ODOVZDÁVA PROF. JÁNO-

VI DORUĽOVI ZLATÚ MEDAILUSAV. VĽAVO RIADITEĽ SLAVIS-

TICKÉHO ÚSTAVU J. STANI-SLAVA SAV PETER ŽEŇUCH.

>

>

kontakty s p r á v y s a v 10|2008

9

Vedecká konferencia o podobách globalizácie

N o v é f o r m y k o m u n i k á c i eV prednáškovej sále Ústavu experimentál-nej onkológie SAV sa 10. – 11. októbrastretli odborníci z viacerých vedných oblas-tí, aby rokovali o mnohostranných podo-bách procesu globalizácie. Konferenciupod názvom Globalizácia ako platformaprieniku prírodných a humanitných vied,Nové formy komunikácie zorganizovali via-cerí partneri – Slovenská akadémia vied,Ústredie slovenskej kresťanskej inteligen-cie, Rada pre vedu, vzdelanie a kultúru priKonferencii biskupov Slovenska, sekcia ve-dy a Slovenská fyzikálna spoločnosť.

Globalizácia sa stala faktom, ktorý ne-možno ignorovať. Za svoje rýchle napredo-vanie vďačí tomu, že sa na scéne objavilitechnologické a informačné výdobytky,vplyvom ktorých vznikol nepredstaviteľnýprelom v histórii ľudstva. Ďalším prvkom,ktorý sprevádza globalizačný proces jepostmoderné myslenie. Tu už nejde o lo-kálnu revolúciu, či o národný odklon odkultúrnych tradícií. Vďaka globalizácii a in-formatizácii postmoderna má tiež globálnycharakter.

Oslabenie geografických bariér, novéformy komunikácie a sloboda pohybu osôbsa výrazne prejavili v rozvoji vedy a techno-lógií. V tejto súvislosti sa vynára nový prob-lém. Vo vede došlo v mnohých disciplínachk úzkej špecializácii a volá sa po interdis-ciplinarite. Významné je to najmä vo vzťa-hu prírodných a humanitných vied.

Cieľom tejto konferencie teda bola dis-kusia o globalizácii a úlohe informatikyv globalizačnom prostredí a hľadanie fo-riem komunikácie medzi prírodnými a hu-manitnými vedami.

Konferenciu otvoril prof. Jozef Tiňoz Ústredia slovenskej kresťanskej inteligen-cie. Na úvod hostí privítal predseda SAVprof. Štefan Luby, ktorý poďakoval organi-zátorom konferencie za jej prípravu. Pripo-menul, že v čase, keď túto konferenciu pri-pravovali, vari nemohli tušiť, aká bude ak-tuálna, pretože na svet v týchto dňoch do-ľahla svetová finančná a hospodárska krí-za, ktorá sa vo svojej druhej fáze začína do-týkať aj Slovenska vo forme hospodárskejrecesie.

Na konferencii odznelo viac ako desaťprednášok na tému globalizácie v trochsekciách – Globalizácia a informatika, Prí-rodné vedy v globalizačnom prostredí a Hu-manitné vedy v globalizačnom prostredí.Predseda SAV prof. Štefan Luby hneď v pr-vej sekcii predniesol prednášku, ktorej spo-luautormi boli aj Igor Túnyi z Geofyzikál-neho ústavu SAV a Peter Podolák z Geogra-fického ústavu SAV, na tému Zmeny v geo-faktoroch a ich vplyv na spoločnosť – klima-tická zmena, suroviny, populácia.

Na konferencii vystúpili viacerí vedeckípracovníci z ústavov SAV, moderoval ju Vi-liam Novák z Ústavu hydrológie SAV.

Vladimír Šmihula | Foto autor

Seminár o centrách excelentnosti v SAV

P r e d s t a v i l o s a j e d e n á s ť p r o j e k t o vV zasadačke Ústavu experimentálnej onko-lógie SAV sa 1. októbra t.r. stretli vedeckípracovníci aj vedúci predstavitelia ústavov,ktoré reagovali žiadosťami o nenávratný fi-nančný príspevok zo štrukturálnych fon-dov EÚ na výzvu Operačného programu Vý-skum a vývoj 2007 – 2013 na podporu sietíexcelentných pracovísk výskumu a vývojaako pilierov rozvoja regiónu v Bratislavskomkraji. Na seminári sa zúčastnili aj vedúcipredstavitelia SAV – predseda prof. ŠtefanLuby, podpredsedovia SAV Fedor Gömöry aIvan Zahradník, členovia PredsedníctvaSAV, ako aj predsedníčka Snemu SAV Dag-mar Podmaková a ďalší zástupcovia tohtosamosprávneho orgánu.

Ako na úvod pripomenul prof. ŠtefanLuby, hlavným cieľom seminára bolo oboz-námiť sa navzájom s projektmi centier ex-celentnosti, ktoré jednotlivé pracoviskáSAV ešte v auguste podali na Agentúru Mi-nisterstva školstva SR pre štrukturálne fon-dy EÚ.

Na seminári vedúci pracovníci z ústavova ďalších pracovísk prezentovali dovednajedenásť projektov (prostriedky zo štruktu-

rálnych fondov EÚ – v sume 10 až 40 milió-nov korún na každý projekt – by sa v tejtoetape mali využiť predovšetkým na vybu-dovanie prístrojovej a informačnej základ-ne excelentných pracovísk):

PhDr. Ivan Gerát, PhD. (Ústav dejínumenia SAV) | Európske dimenzie ume-leckej kultúry SlovenskaRNDr. Dušan Hudec (za Kabinet vý-skumu sociálnej a biologickej komuni-kácie SAV) | Centrum excelentnosti v ob-lasti výskumu sexuality a sexuálnehozdraviaprof. RNDr. Vladimír Bužek, DrSc. (Fy-zikálny ústav SAV) | QUTE –Centrum ex-celentnosti kvantových technológiíIng. Karol Fröhlich, DrSc. (Elektrotech-nický ústav SAV) | Centrum excelentnostipre nové technológie v elektrotechnikeDr. Ing. František Simančík (Ústav ma-teriálov a mechaniky strojov SAV) | Vy-tvorenie Centra excelentnosti na výskuma vývoj konštrukčných kompozitných ma-teriálov na strojárske stavebné a medicín-ske aplikácieIng. Miroslav Boča, PhD. (Ústav anorga-

nickej chémie SAV) | Centrum excelen-tnosti pre materiály, vrstvy a systémy naaplikácie a chemické procesy v extrém-nych podmienkachMgr. Henrik Kalivoda, PhD. (Ústav kra-jinnej ekológie SAV) | Centrum excelen-tnosti na ochranu a využívanie krajiny abiodiverzituIng. Igor Tvaroška, DrSc. (Chemický ús-tav SAV) | Centrum excelentnosti pre gly-komikuprof. MVDr. Michal Novák, DrSc. (Neu-roimunologický ústav SAV) | Centrumexcelentnosti na výskum ľudského mozgudoc. RNDr. Silvia Pastoreková, DrSc.(Virologický ústav SAV) | Centrum exce-lentnosti na translačný výskum v moleku-lárnej medicíne (TRANSMED)prof. MUDr. Iwar Klimeš, DrSc. (Ústavexperimentálnej endokrinológie SAV) |

Vytvorenie Centra excelentnosti moleku-lárnej endokrinológie chronických civili-začných ochorení (CEMECCO)

V. Š.

S PREDNÁŠKOU O VEDE Z POHĽADU TEOLÓGIEVYSTÚPIL VOJENSKÝ ORDINÁR MONS. FRANTIŠEKRÁBEK.

10|2008 s p r á v y s a v z archívov akadémie

10

V Konfuciovom rodisku sa uskutočnila pr vá svetová konfuciánska konferencia

MARINA ČARNOGURSKÁ U z n a n i e s l o v e n s k e j s i n o l ó g i i

oceniť a vyzdvihnúť nezastupiteľný výz-nam Konfuciovho odkazu vo svetovom filo-zofickom dedičstve i jeho veľkú inšpiračnúmyšlienkovú hodnotu pre moderné svetovéetické vízie. A pretože som tam bola takpo-vediac oficiálnou zahraničnou návštevou,záznam zo stretnutia s Konfuciovou rodi-nou i rozhovor so mnou zverejnila šantung-ská televízia, čo bola na to obdobie dosť ne-zvyčajná vec. Vtedy však bolo Čchufu maléčínske zabudnuté mestečko, do ktoréhoviedla len druhotriedna prašná cesta, a naKonfuciovom hrobe som vtedy stretla lenjednu skromnú čínsku manželskú dvojicu.

Tohto roku som sa z hlavného mestaprovincie Šantung dostala do Čchufu mo-dernou dvojprúdovou diaľnicou a otvore-nie 1. svetovej konfuciánskej konferencie(The 1st Session of the World ConfucianConference 2008) prenášali televízne ka-mery do celej Číny. Na usporiadanie tejto iďalších podobných konferencií dala čínskavláda postaviť v supermodernizujúcom saČchufu nádherný a nezvyčajne priestornýareál Konfuciovho vedeckého ústavu, ktorývďaka organizačnému vedeniu svojho čest-ného prezidenta, priameho Konfuciovhopotomka pána Kchung Jangana, poskytolv dňoch 26. – 29. septembra 2008 okolodvesto konfuciánskym filozofom i výskum-níkom z Číny i z celého sveta skutočne vý-borný priestor na rokovania.

Konferencia mala dve roviny: vybranéprednášky v otváracom a uzatvárajúcomplenárnom zhromaždení vo veľkej sále ústavu a medzitým prednášky a diskusiev štyroch sekciách. Oficiálny organizátor,Konfuciova nadácia, pozval na ňu význam-

ných súčasných čínskych neokonfucián-skych filozofov, známych svetových, na vý-skum konfucianizmu zameraných vedcov,ako aj niektorých riaditeľov Konfuciovýchinštitútov (ktorých je dnes na celom svetevyše 150). Podarilo sa vytvoriť im priestorna vrcholne fundované debaty a výmenynázorov, pričom už v pozvánke všetkým ga-rantovali nedotknuteľnosť akademickejslobody a podporu odvahe debatovať v tej-to oblasti na akúkoľvek, hoci v minulosti ajtabuizovanú, tému. Debatovalo sa v rámcištyroch hlavných sekcií: 1. súčasný neza-stupiteľný význam konfucianizmu vo sve-te; 2. univerzálne hodnoty konfucianizmupre moderný život; 3. výskum konfucianiz-mu z hľadiska celosvetového kultúrnehosystému a jeho platných mravných hodnôt;4. uplatnenie Konfuciových ideí pri tvorbebudúcej svetovej harmónie.

Moja prednáška Confucius’ Ethical Ini-tiative – the Best Platform for the CommonMoral Principles of the Future Humankindon the Earth, spolu s ďalšími piatimi vyžia-danými domácimi a zahraničnými pred-náškami mala pôvodne odznieť na otvára-com plenárnom zasadaní. Z časových dô-vodov (pretože sme všetci v ten deň bolipred otvorením konferencie navštíviť jas-kyňu ďaleko za mestom, v ktorej sa Konfu-cius pred 2 559 rokmi narodil!) sa ju orga-nizátori rozhodli presunúť na iný deň. Me-dzitým však pokračovali diskusné rokova-nia v sekciách. V prvej sekcii, do ktorej sombola zaradená aj ja, sa rozprúdila ostrá dis-kusia o súčasnom postavení konfucianiz-mu vo svete, pričom ho čínski účastníci vy-kresľovali dosť ideálne. Zasiahla som dodiskusie protiargumentmi zdôvodňujúc,ako to vlastne v skutočnosti bolo, a po dlh-šie trvajúcej polemike som nakoniec zožalapotlesk a súhlas prítomných svetových kon-fuciánskych osobností.

Aj ďalšie diskusie v spomínaný i nasle-dujúci deň mi dopomohli k tomu, že sa or-ganizátori rozhodli zvoliť ma do prípravné-ho výboru 2. svetovej konfuciánskej konfe-rencie, ktorá bude v Čchufu o dva roky, azároveň moju prednášku ako jedinú zaradi-li do záverečného pléna konferencie. Po nejuž nasledovalo len celkové zhodnotenie areferát o priebehu diskusií a obsahu pred-nášok v jednotlivých sekciách, prednesenýhlavným sekretárom Medzinárodnej kon-fuciánskej asociácie, prof. Ťin Mejchuaom.Predtým som ešte do rúk predstaviteľa Čín-skej akadémie umenia oficiálne odovzdaladar Konfuciovmu múzeu v Čchufu – biblio-filské kazetové čínsko-slovenské vydaniemôjho prekladu Konfuciových Lunjü, ktoréminulý rok vyšlo vo vydavateľstve Tatran.

ZÁVEREČNÉ PLENÁRNE ZASADANIE PRVEJ SVETOVEJ KONFUCIÁNSKEJ KONFERENCIE S PRE-JAVOM DR. MARINY ČARNOGURSKEJ.

>Po dlhých rokoch kritizovania, odmietaniaa znevažovania konfuciánskej filozofie i sa-mej Konfuciovej osobnosti oficiálnou štát-nou mocou v Číne, a tým aj oficiálnymi čín-skymi vedeckými i filozofickými kruhmi,nastal v tejto otázke zásadný zvrat. Už mi-nulý rok pri príležitosti medzinárodnéhoFóra o Tao Te ťingu na slávnostnom otvore-ní v Si’ane, prenášanom televíziou do celejkrajiny, súčasná štátna moc ústami pod-predsedníčky Čínskeho zhromaždenia ľu-dových zástupcov svojej krajine i svetuoznámila, že v krajine sa končí nadvládajednej ideológie a oficiálne sú rehabilitova-né všetky tri tradičné čínske vierovyznania:taoizmus, konfucianizmus a budhizmus.Vtedy som tomu, najmä v otázke konfucia-nizmu, nebola ochotná uveriť, pretože do-vtedajší boj proti konfuciánskemu nábo-ženstvu štátnymi orgánmi by sa dal prirov-nať k bezohľadnému boju našej komunis-tickej moci po r. 1948 proti kresťanstvu.Keď mi však začiatkom tohto roka prišlaz čínskeho ministerstva kultúry oficiálnapozvánka na 1. svetovú konfuciánsku kon-ferenciu, ktorá mala byť usporiadaná pria-mo v Konfuciovom rodisku v Čchufu, uveri-la som, že konfucianizmu v Číne naozaj za-čína svitať na lepšie časy.

V r. 2000 som v rámci kultúrnej dohodys ČĽR absolvovala dvojtýždňovú cestu poČíne. Vtedy som zašla predovšetkým doKonfuciovho rodiska pokloniť sa na filozo-fov hrob jeho pamiatke a zároveň odovzdaťjeho rodine môj prvý preklad klasickýchkonfuciánskych textov A riekol Majster...Bola som vlastne prvá zo zahraničných pre-kladateľov Konfucia, ktorá prišla verejne

zo života SAV s p r á v y s a v 10|2008

11

SILVESTER TAKÁCS E š t e k h i s t ó r i i S A V

PREZIDENTKA SLOVENSKO-ČÍNSKEJ SPOLOČNOS-TI PRIATEĽSTVA DR. M. ČARNOGURSKÁ S PREZI-DENTOM KONFUCIOVHO INŠTITÚTU A PRIAMYMPOTOMKOM KONFUCIA (JEHO 76. GENERÁCIA),PÁNOM KCHUNG SIANGLINOM,

Konfucianizmus je veľmi dobre rozpra-covaným etickým systémom. Neopiera sao nijakú náboženskú vieru, ale len o úsiliekaždého jednotlivca vypestovať si a využiťsvoje vlastné mravné kvality, s ktorými sarodí a ktoré ho robia človekom, na čo naj-bezkonfliktnejší a harmonicky súčinný ži-vot v mieri na tejto Zemi. Práve tým ponú-ka ľudstvu v dnešnom globalizovanom sve-te veľmi dobrú iniciatívu na bezkonfesio-nálnu vzájomnú ohľaduplnosť. Na konfe-rencii odzneli na to rôzne názory a nako-niec rokovanie dospelo k takémuto záveru:na to, aby sa Konfuciova etická iniciatívaskutočne mohla stať všeobecne uznávanouetickou platformou, musel by sa konfucia-nizmus stať nasledovaniahodným príkla-dom predovšetkým pre moderných Číňa-nov. Dnes však v krajine prebieha tragickádilema modernej čínskej identity a ku kon-fucianizmu sa v Číne hlási dokonca menejľudí než ku katolicizmu či islamu. Kým saČína neintegruje do podoby harmonickypríkladnej svetovej mocnosti, ktorá totosvoje prastaré svetonázorové dedičstvoskutočne pozitívne využije na svoje mravnéozdravenie, vo svete bude panovať strachnielen z nej, ale aj z čohokoľvek čínskeho,teda aj z inšpirovania sa či prihlásenia sa kukonfuciánskym etickým ideám.

Konfuciovské inštitúty, zakladané dnesuž skoro po celom svete, môžu pritom zo-hrať významnú úlohu v propagácii čínske-ho kultúrneho dedičstva, a teda aj v lepšomspoznaní ponúkaných svetonázorových ietických alternatív, tak potrebných pre mo-dernú harmonickú integráciu sveta v jehonadchádzajúcom zápase o záchranu životana tejto planéte. A práve v tom môže byťzačínajúca sa tradícia konfuciánskych kon-ferencií v Čchufu veľmi dobrou vedeckou ifilozofickou štartovacou platformou, reha-bilitujúcou a propagujúcou etický systém,ktorý bol skoro až dodnes v modernej Číneprenasledovaný, a tým aj vo svete zaznáva-ný a nevyužívaný. (Autorka je pracovníčkou Ústavu orientalistikySAV) | Foto archív autorky

F ó r u m

>V niekoľkých príspevkoch v poslednom období sa objavila nesprávna interpretáciao odstúpení prvého demokraticky zvoleného Predsedníctva SAV v roku 1992 ao súvisiacich udalostiach. Keďže zrejme „oficiálne“ podklady nie sú úplné, rád bysom niektoré skutočnosti pripomenul, aby sa nevytváral skreslený obraz o tej do-be. Ani takému skutočnému odborníkovi z oblasti archivácie, akým Dr. J. Kľačkanesporne je, totiž nemusia byť známe všetky detaily z onej hektickej doby. V pr-vom rade by som uviedol, že zmienené Predsdedníctvo SAV nebolo „odvolané“ Ra-dou vedcov SAV, pretože tá na to nemala oprávnenie. Skutočnosť je taká, že jedi-nou funkciou Rady vedcov SAV podľa novelizovanej verzie Zákona o SAV z roku1990 bola voľba Predsedníctva SAV. Jej navrhovaný štatút totiž potom nikto ne-schválil. Nechcem sa tu zamýšľať nad príčinami, prečo sa takmer ignoruje obdobiepred prvými demokratickými voľbami vedenia SAV, hoci sa už Organizačnému vý-boru Rady vedcov SAV – ktorá v tom období vlastne riadila činnosť SAV – podarilonaštartovať niektoré zmeny, okrem iného veľmi dôležitú zmenu Zákona o SAV,aby Predsedníctvo SAV nebolo volené akademikmi a členmi-korešpondentmi SAV,ale Radou vedcov SAV, ďalej orgnizovanie samých volieb a pod. PredsedníctvoSAV zvolené začiatkom roku 1990 malo mandát až do konca roku 1992 (dovtedysa mal schváliť nový Zákon o SAV). Počas jej pôsobenia sa však nahromadilo nie-koľko závažných problémov, ktoré jej činnosť značne obmedzovali. Spomeniemiba tie hlavné, ktoré sa medzičasom ukázali ako značne negatívne. Najprv to boloangažovanie sa v politických orgánoch (parlamenty, strany). Veľa členov Predsed-níctva SAV sa stalo na základe volieb pracovníkov riaditeľmi ústavov (niektorí bo-li už aj predtým), čo síce bolo dosť pochopiteľné – ako prejav správnosti ich voľby– ale asi aj neúnosné. Nesmieme zabudnúť ani na – niekedy oprávnené, ale aj dosťnevyberavé – útoky zo strany členov Rady vedcov SAV, ktorí mali ambície dostať sado týchto funkcií (ako sa neskôr ukázalo, tak sa aj stalo). Nezanedbateľné boli ajrozpory v samom Predsedníctve SAV, najmä v záležitostiach „očisty“ a možnéhozreformovania niektorých ústavov, najmä spoločenskovedných. Neustály „boj“o zachovanie postavenia a „holej existencie“ SAV vyčerpávalo značnú časť jej čle-nov. Veľmi som sa potešil, že novozvolený predseda SAV (B. Lichardus) tento „boj“náležite ocenil aj pri spoločnom zasadnutí nového a odchádzajúceho Predsedníc-tva SAV. Trochu prevládala aj frustrácia z toho, že napriek prítomnosti 1/3 VŠ pra-covníkov v Predsedníctve SAV sa neprestalo v útokoch na existenciu SAV, a to naj-mä zo strany vysokých škôl.

S možným predčasným odstúpením však vznikli nemalé problémy. Táto mož-nosť pochopiteľne nevyvolala u všetkých členov Predsedníctva SAV „nadšenie“.Boli sme upozornení, že odstúpenie musí byť „kompletné“. Preto som vymyslel ta-ký postup, aby sa všetci členovia Predsedníctva SAV vyjadrili písomne, či s ta-kýmto kolektívnym odstúpením súhlasia (priznám sa, že dodatočne som si uvedo-mil, že to bola určitá forma psychického nátlaku). Síce s niektorými pripomienka-mi, ale v zásade všetci nakoniec súhlasili. Na základe toho bola abdikácia prijatávládou SR a Predsedníctvom SNR, a mohli sa vypísať „predčasné voľby“.

Rád by som ešte pripomenul, že toto „dočasné“ Predsedníctvo SAV – napriekuvedeným i neuvedeným ťažkostiam a čiastočnej nečinnosti časti jej členov – sazhostila svojej neľahkej úlohy podľa môjho názoru pomerne dobre. Okrem zacho-vania existencie SAV stojí za to spomenúť odštartovanie grantového systému, tak-mer bezproblémový priebeh rehabilitácií, zvýšenie rozsahu spolupráce s vysokýmiškolami, zriadenie spoločných pracovísk SAV a VŠ, ako aj určité náznaky zlepšeniaflexibility pracovníkov medzi týmito inštitúciami.

Je zrejmé, že niektoré vtedajšie predstavy boli v tom čase nepriechodné. Tietoskutočnosti som tu spomenul najmä preto, aby nevznikli deformované predstavyo tejto ťažkej a strastiplnej etape existencie SAV. Pre spravodlivé posúdenie do-siahnutého pokroku nech poslúži aj to, že niektoré z uvedených problémov stálepretrvávajú a naďalej čakajú na riešenie!

(Autor bol predsedom Organizačného výboru Rady vedcov SAV a po voľbách1. podpredsedom SAV; je členom Učenej spoločnosti SAV)

>

>

10|2008 s p r á v y s a v zo života SAV

12

UKRAJINSKÁ VEĽVYSLANKYŇA INNA OHNIVEC ODOVZDÁVA ĎAKOVNÉ LISTY.

V Hurbanove sa stretli naši a ukrajinskí geofyzici

R o k Z e m e m e d z i n á r o d n eNa pôde Geomagnetického observatóriav Hurbanove, ktoré je vysunutým pracovi-skom Geofyzikálneho ústavu SAV, pri príle-žitosti Medzinárodného roka planéty Zemprivítali 17. septembra hostí z Ukrajiny –riaditeľa Karpatského oddelenia Subboti-novho inštitútu geofyziky Národnej akadé-mie vied Ukrajiny (NAVU) Valentina Ma-ximčuka s manželkou, Jurija Sumarukaz toho istého inštitútu, a napokon aj mimo-riadnu a splnomocnenú veľvyslankyňuUkrajiny v SR Innu Ohnivec spolu s radky-ňou veľvyslanectva Irinou Kurolenko. Na

V dňoch 18. – 19. septembra 2008 bola v Malom kongresovomcentre VEDY, vydavateľstva SAV, na Štefánikovej ulici v Bratislavedvojdňová konferencia Od osmičky k osmičke – Premeny Slovenskaod roku 1918 do roku 1938. Konferenciu, ktorú zorganizoval Histo-rický ústav (HÚ) SAV, otvorila zástupkyňa riaditeľa Edita Ivanič-ková.

Ako v úvodnom príhovore zdôraznila Bohumila Ferenčuhováz HÚ SAV, cieľom konferencie bolo zachytiť zásadné zmeny, ktorésa uskutočnili v slovenskej spoločnosti v priebehu 20 rokov odvzniku Československej republiky po vyhlásenie autonómie Slo-venska, a priblížiť nové trendy a charakteristické javy, ktoré sú ur-čujúce pre ďalší vývoj našej spoločnosti. Organizátori sa tematickyzamerali skôr na každodenný život, činnosť a sociabilitu človeka,ako na osudovosť „osmičkových zlomov“ v dejinách Čiech a Slo-venska... „Išlo nám väčšmi o evolúciu, postihnutie dôsledkov poli-

Premeny Slovenska od roku 1918 do roku 1938

O d o s m i č k y k o s m i č k etických zmien a určenie hybných síl, toho úžasného zrýchlenia amodernizácie, ktoré môžeme spätne pozorovať pri výskume krát-keho obdobia dvadsiatich rokov prvej ČSR,“ podčiarkla zámery or-ganizátorov B. Ferenčuhová.

Konferencia bola rozdelená do dvoch blokov. Prvý, Politika aspoločnosť, priniesla historické sondy do dejín každodenného ži-vota, do jeho politizácie a modernizácie. Druhý blok – Spoločnosť,vzdelanosť a kultúra – bol na príspevky bohatší. Jeho snahou bo-lo sondovať zmeny v národnom povedomí i poslovenčovaní života,šírenie vzdelanosti či už prostredníctvom komunikačných pro-striedkov alebo kultúrnych inštitúcií, a priniesol tiež pohľady dooblasti voľnočasových aktivít na medzivojnovom Slovensku.

Adela Štrpková

podujatí a prehliadke observatória sa zú-častnili aj predstavitelia Slovensko-ukrajin-skej spoločnosti (SUS), ktorá stretnutie ini-ciovala a bola jeho hlavným organizáto-rom, na čele s jej predsedom MichalomČorným. Dobrú spoluprácu mesta s obser-vatóriom svojou prítomnosťou potvrdila ajprimátorka Hurbanova Margita Zemková.

Hostí na pôde observatória privítali členPredsedníctva SAV Igor Túnyi a riaditeľGeofyzikálneho ústavu SAV Ladislav Bri-mich, ktorí v úvodných príhovoroch ocenili

spoluprácu observatória s ukrajinskými ko-legami, najmä pri meraniach premennéhomagnetického poľa, a stručne hostí oboz-námili s jeho vyše storočnou históriou. IgorTúnyi nezabudol ani na ďalšiu formu spolu-práce – účasť pracovníka Geomagnetické-ho observatória Petra Dolinského na ukra-jinskej antarktickej expedícii či spoluprácupri gravimetrických meraniach, v geológiiči iných vedných disciplínach. Spoluprácapo istej stagnácii opäť nadobúda na inten-zite, pričom jej možnosti sa rozširujú, pre-tože obe krajiny riešia podobné problémy –v energetike, vodnom hospodárstve a inýchodboroch.

Valentin Maximčuk v obrazovej prezentáciioboznámil účastníkov stretnutia s prácouKarpatského oddelenia Subbotinovho in-štitútu geofyziky v Kyjeve, rovnako aj vedú-ci Geomagnetického observatória v Hurba-nove Fridrich Valach pripravil podobnúprezentáciu o činnosti tohto pracoviska. Nazáver stretnutia ukrajinská veľvyslankyňaInna Ohnivec ďakovnými listami ocenilaslovenských aj ukrajinských vedcov a čle-nov vedenia Slovensko-ukrajinskej spoloč-nosti za rozvoj vzájomnej spolupráce. Ďa-kovné listy vedcom z oboch strán odovzdalaj predseda Slovensko-ukrajinskej spoloč-nosti M. Čorný.

V. Š. | Foto Vladimír Šmihula

>

kontakty s p r á v y s a v 10|2008

13

Vyjadrenie úct y aj vďaky za doterajšiu prácu jubilantov

O c e n e n i a v y n i k a j ú c i m v e d c o m

POHĽAD NA ÚČASTNÍKOV SLÁVNOSTI POČAS PREJAVU PRVÉHO PODPREDSEDU SAV PROF. JÁNA SLEZÁKA. JUBILANTI,SEDIACI PRVOM RADE – SPRAVA Š. FAIX, J. BRTKO A B. POLEK, ÚPLNE VĽAVO A. KISS. Foto: Vladimír Šmihula

Na malej slávnosti v zasadačke Úradu SAVsa 8. októbra za účasti prvého podpredse-du SAV prof. Jána Slezáka zišli zástupcoviavedenia Slovenskej akadémie vied, kolego-via aj príbuzní ocenených, aby vzdali holdúspešným vedcom z ústavov Oddeleniavied o živej prírode a chemických vedáchSAV pri príležitosti ich životných jubileí.Ako na úvod pripomenul podpredseda SAVIvan Zahradník, je to príležitosť na morál-ne ocenenie vedeckých pracovníkov a vy-jadrenie úcty aj vďaky za ich doterajšiuprácu.

Pamätnú plaketu SAV z rúk podpredse-du SAV I. Zahradníka prevzal Ing. BystríkPolek, CSc., z Ústavu molekulárnej bioló-gie SAV. Jubilant sa o. i. venoval štúdiuvzťahu interakcie stresových faktorov pros-tredia (znečistenie, oxidatívny stres, hlado-vanie atď.) a živých organizmov. So svojimispolupracovníkmi sa zaoberal hlavne stre-sovými proteínmi a špecifickými enzýmamizahrnutými do detoxikačných a degradač-ných ciest s cieľom objasňovať molekulárnymechanizmus adaptácie a tolerancie mik-roorganizmov na stres, svoje výskumnéúsilie sústredil tiež na štúdium biodiverzitymodelových kmeňov druhov Comamonasna úrovni katalázových génov.

Čestnú plaketu SAV za zásluhy v biologic-kých vedách si odniesol doc. MVDr. ŠtefanFaix, PhD., z Ústavu fyziológie hospodár-

skych zvierat SAV v Košiciach. Podieľal sana riešení domácich i medzinárodných pro-jektov so zameraním na výskum a vy-užívanie biotechnológií vo veterinárnejmedicíne, na problematike biomanipuláciedusíkového metabolizmu prežúvavcov a nadynamike fyziologických procesov v stenečreva zvierat. Najdôležitejšie výsledky do-siahol so svojím pracovným kolektívomv oblasti renálnej fyziológie. Ako prví nasvete dokázali pomocou mikropunkčnejtechniky odoberať tubulárnu tekutinuz proximálnych aj distálnych tubulov obli-čiek oviec. Prioritný poznatok kolektív podjeho vedením dosiahol v oblasti meraniadistribúcie koncentračných gradientovv panvičkovej dutine obličiek oviec.

Čestnú plaketu SAV Jána Jessenia za zá-sluhy v lekárskych vedách na slávnosti pre-vzal Ing. Július Brtko, DrSc., z Ústavu expe-rimentálnej endokrinológie v Bratislave.Jubilanta pokladajú za zakladateľa a nosi-teľa významného smeru výskumu, ktorý sazaoberá funkciou a vlastnosťami hormó-nov a indukovateľných transkripčných fak-torov v organizme. Venoval sa aj štúdiu vy-še 150 derivátov zlúčeniny hydroxyhydro-merhylpyranu s možnosťou jeho potenciál-neho využitia v humánnej medicíne. V tejtooblasti získal pre pracovisko 17 patentov,niektoré z nich už našli uplatnenie v praxi.Je výraznou vedecko-výskumnou osobnos-

ťou, členom Európskej tyreologickej spo-ločnosti, autorom množstva pôvodných po-znatkov o vlastnostiach nukleárnych recep-torov hormónu štítnej žľazy a ďalších jejvlastnostiach.

Čestnú plaketu SAV Jána Jessenia za zá-sluhy v lekárskych vedách podpredseda SAVI. Zahradník odovzdal aj RNDr. Alexandro-vi Kissovi, DrSc., vedúcemu laboratóriafunkčnej neuromorfológie, zástupcovi ria-diteľa, členovi ústavnej a vedeckej rady Ústavu experimentálnej endokrinológieSAV. V r. 1985-86 absolvoval postdokto-randský pobyt na NIMH v Bethesde (USA).V tomto období priniesol anatomické dôka-zy o hlavných zdrojoch neurotenzínu a ga-lanínu. O štyri roky neskôr sa laboratóriuDr. Aguilera v Bethesde venoval štúdiu syn-tézy hormónov hypofýzy, neuropeptidov aglukokortikoidov počas stresu. Originál-nym výsledkom jeho práce bolo poznanie,že expresia mRNA receptoru CRH1 nezávi-sí len od sily, ale hlavne od charakteru stre-sora. Vypracoval viacero experimentálnychmetód. A. Kiss je členom Snemu a VýboruSnemu SAV, zvolili ho aj za člena Učenejspoločnosti SAV. Aktuálnosť a kvalitu jehopublikácií dokumentuje 1255 ohlasov evi-dovaných v medzinárodných databázach.

V. Š.

>

10|2008 s p r á v y s a v z archívov akadémie

14

Pokusy o vytvorenie telovýchovnej jednotyv Slovenskej akadémií vied boli už v r. 1954– 1956 (Ústredný archív SAV). Jej skutočnýzačiatok sa však viaže až k r. 1958, svedčío tom „Zpráva o činnosti Turistického oddie-lu TJ SAV za funkčné obdobie 1958-59“.

Uvádza sa v nej, že oddiel turistiky Telo-výchovnej jednoty SAV mal 120 platiacichčlenov z Ústavov spoločenských vied SAV,Ústrednej knižnice SAV, VydavateľstvaSAV, Biologických ústavov SAV, Chemic-kých ústavov SAV a Meteorologického ús-tavu SAV. Aktivita bola zameraná na plne-nie odznaku 100 jarných kilometrov; na jarsi ho splnilo 15 členov TJ SAV v južnej častiMalých Karpát.

Najčastejšou činnosťou TJ SAV bola pe-šia turistika v oblasti Malých Karpát, častov spolupráci s funkcionármi Závodného vý-boru ROH Ústavov spoločenských vied SAVa od r. 1978 aj s odborármi Ústavu anorga-nickej chémie SAV. Členovia sa zúčastňova-li na mestských zrazoch turistov, zrazochSNP, orientačných pretekoch a na vytrva-lostnom preteku Biela stopa SNP. Z povere-nia Mestského výboru Čs. zväzu telesnejvýchovy – zväzu turistiky v r. 1978 členo-via oddielu turistiky vykonali prehliadkuznačkovaného chodníka č. 8101 Lamač – Pred Reštauráciou v dĺžke cca 4 km a v r. 1981 trasu č. 8101 Bratislava, hlavnáželezničná stanica – Koliba – Lamač v dĺžke8 km. Na týchto trasách odstránili najmäpolámané haluze, prečistili húštiny a chod-ník zbavili nežiaducich predmetov, ktorénarušovali celkový vzhľad prírody. Každý

rok predseda TJ SAV poskytoval členom tu-ristického oddielu odporučenia na cesty doPoľska podľa ustanovenia čs.-poľskej kon-vencie o pohraničnom turistickom styku,ako aj odporučenia na turistické zájazdy doiných európskych štátov. Telovýchovná jed-nota organizovala aj turistické zájazdy doRoháčov, Vysokých a Nízkych Tatier, VeľkejFatry, Vrátnej, na Oravu, Kľak a Kláštori-sko, v zimných mesiacoch turisticko-lyžiar-ske zájazdy.

Telovýchovná jednota SAV bola vybave-ná potrebným turistickým materiálom.Možnosť jeho zapožičiavania aktivizovalaaj takých pracovníkov SAV, ktorí predtýmnikdy nešportovali. V 60. rokoch boli čle-novia TJ SAV iniciatívni pri výstavbe chatyZV ROH Ústavov spoločenských vied SAVna Píle pri Červenom kameni. Oddiel turis-tiky v r. 1963 zorganizoval dotazníkovú an-ketu, v ktorej požiadal svojich členov o pri-pomienky k jeho ďalšej činnosti. Z výsled-kov ankety vyberáme: Ku koncepcii turisti-ky členovia žiadali vypracovať dlhodobéplány na určité obdobia a propagovať ich,ďalej rozširovať zahraničné turistické zá-jazdy a usporiadať tematické turistické vý-lety. Pre rozvoj pešej turistiky vytýčiť zaují-mavé trasy, fotografiami propagovať zaují-mavé turistické miesta, usporiadať besedys premietaním vedecko-populárnych fil-mov o prírode, kultúre a pamiatkach, uspo-riadať výstavy turistickej literatúry. Naotázku: „Na aké miesta sa orientovať v pe-šej turistike?“, sa prevažná väčšina dožadu-je okolia Bratislavy, po Malých Karpatoch ana historické miesta v okolí. Väčšina sa pri-hovárala za dlhšie celodenné túry, no niepríliš náročné. Po materiálnej stránke žia-dali, aby sa členom požičiavala výstroj zapoplatok. Záujem bol o stany, spacie vaky,nafukovacie matrace, variče, kotlíky, v zi-me sánky, lyže, lyžiarske topánky a nako-niec žiadali aj o príspevok na cestovné anocľažné.

Z anketového dotazníka mestského od-boru turistiky v Bratislave z r. 1964 sa doz-vedáme, že oddiel turistiky Telovýchovnejjednoty SAV mal 162 členov. V tom roku sauskutočnilo 14 turistických podujatí, naj-obľúbenejšie boli vychádzky a výlety dookolia mesta.

TJ SAV organizovala aj vodnú turistiku.Používala na to pramicu, ktorá bola majet-kom ZV ROH Ústavov spoločenských viedSAV a bola uskladnená v lodenici na dunaj-skom ramene v Karlovej Vsi. Členovia sazúčastňovali na splavoch po Dunaji doHrušova, Komárna a Bodíkov. Niektorí (ajs rodinami) sa stretávali na kúpalisku Ma-

tador. Organizoval sa aj plavecký kurz preneplavcov.

Mototuristi TJ SAV (informácie odV. Ambruza) sa v r. 1964 – 1971 zúčastňo-vali na medzinárodných táboroch družbys výstupmi na niektoré horské vrcholy,napr. v Juhoslávii, Bulharsku, Turecku, Ru-munsku, Rakúsku, NDR, Dánsku, Nórsku,Švédsku a Taliansku. Pravidelne chodili nazrazy mototuristov poriadaných na Sloven-sku i v Čechách.

V r. 1962 telovýchovná jednota v spolu-práci so ZV ROH Ústavov spoločenskýchvied SAV zorganizovala v budove Sloven-ského národného múzea dva turnaje v stol-nom tenise. V zápolení pracovníkov Odde-lenia spoločenských vied SAV zvíťazil Ústavslovenskej literatúry. Na druhom turnaji sazúčastnilo 7 družstiev a prvé miesto obsa-dili Ústavy spoločenských vied. Ďalšie tur-naje evidujeme v r. 1967 a 1974.

TJ SAV si prenajala volejbalové ihriskovo dvore na Dunajskej ulici v Bratislave,kde sa hrávalo dvakrát do týždňa. Výborzorganizoval aj turnaj bratislavských aka-demických pracovísk, na ktorom sa zúčast-nilo 11 mužstiev, pričom víťazom sa staliChemické ústavy SAV. V niektorých rokochsa však členom výboru TJ nepodarilo pre-najať volejbalové ihrisko.

Záujemcovia z radov TJ SAV sa stretáva-li aj na prenajatom futbalovom ihriskuv Petržalke, kde zohrali niekoľko zápasov.V 60. rokoch pod vedením skúseného in-štruktora hrávali členovia TJ v Petržalke naprenajatom kurte tenis.

Posledným oddielom TJ SAV bol oddielhokejbalu. Prvá zmienka o tomto športe napôde SAV sa v archívnych materiáloch za-chovala z 2. októbra 1989. Hokejbalový od-diel vstúpil do TJ SAV v r. 1988 a svoj do-mov mal v Lamači, kde hral viac ako sedemrokov. Článok o úspechoch hokejbalistovSAV spolu s výsledkami jednotlivých zápa-sov sa objavil v Správach SAV roku 1994.

Počet členov TJ SAV, ako aj počet účast-níkov na jednotlivých organizovaných po-dujatiach bol v jednotlivých rokoch rôzny.Prišli aj problémy, napr. viackrát sa zhoršilapríspevková morálka členov, dokonca pa-dol návrh na zrušenie organizácie (1968).Predsedníctvo SAV a Ústredná správa pra-covísk SAV sa snažili v r. 1964-65, 1973 a1976 zasahovať do činnosti TJ SAV, ale bezúspechu.

Posledný záznam v archívnych materiá-loch o Telovýchovnej jednote SAV pochá-dza z r. 1994.

RNDr. Ivan Hrabovec, CSc.

Z histórie Telovýchovnej jednot y SAV

A k t i v i z o v a l i s a n a j m ä t u r i s t i

>

dokumenty s p r á v y s a v 10|2008

15

V telocvični Študentských domovov v Mlyn-skej doline v Bratislave 23. septembra t.r.pri príležitosti Medzinárodného dňa srdcauž po štvrtý raz narazili na seba futbalovéhviezdy dvoch vo svete vedy významnýchinštitúcií – našej Slovenskej akadémie vieda Lekárskej fakulty UK. Tentoraz naše muž-stvo s posilami z lekárskych ústavov SAV na-stúpilo s odhodlaním odčiniť predchádzajú-ce prehry.

Kolektív hostí zo Slovenskej akadémievied, vedený kapitánom M. Barančíkom,tvorili pracovníci z Ústavu zoológie SAV,Ústavu pre výskum srdca SAV, Ústavu ex-perimentálnej onkológie SAV, z Ústavu mo-lekulárnej biológie a genetiky SAV, z Ústa-

vu experimentálnej endokrinológie a vyda-vateľstva VEDA.

Domácich na ihrisko vyviedol ich kapi-tán Igor Béder.

Na palubovke telocvične sa rozpútal ne-ľútostný boj o každú piaď ihriska. Za búrli-vého povzbudzovania všetkých divákov(v počte dvoch) prvé minúty patrili muž-stvu Akadémie a už sa zdalo, že tentorazSAV prelomí nepriaznivú bilanciu. Nazna-čoval to aj prvý gól v sieti lekárov... Ibažeo chvíľu súper vyrovnal a až do stavu 3:3akademici výsledok len doťahovali. Smolasa im lepila na kopačky, nepomohlo aničastejšie striedanie, ani dlhé prihrávkypred súperovu bránu, ba ani pokus uspať

súpera poľavením v nasadení... Hoci rovna-ko sa iskrilo pred oboma bránkami, koneč-ný stav 5:3 v prospech Lekárskej fakulty UKopäť svedčí o tom, čo sme napokon konšta-tovali už vlani, že bez pravidelného trénin-gu sa vyhrať nedá. Hoci naháňanie grantovje pre akademikov tiež výdatným trénin-gom vytrvalosti a odolnosti... Možno tedanabudúce.

Napriek tomu konštatujme, že ako pominulé roky, aj tentoraz sa víťazmi stalivšetci, čo sa zapojili do prípravy tohto stret-nutia v duchu hesla Spoločne pre zdravésrdce.

Vladimír Šmihula | Foto autor

Vedecká rada SAV

prerokovala:

osnovu Správy o činnosti SAV za rok2008;

udelila:

vedeckú hodnosť doktora fyzikálno-mate-matických viedIng. Jiřímu Hošekovi, CSc.

vedeckú hodnosť doktora geologickýchvieddoc. RNDr. Jánovi Spišiakovi, CSc.

O d m e n o u z d r a v š i e s r d c e

PRVÝ GÓL STRETNUTIA PADOL DO BRÁNKY MUŽSTVALEKÁRSKEJ FAKULTY.

KAPITÁN CELKU LEKÁRSKEJ FAKULTY UK

IGOR BÉDER PREBERÁZ RÚK GARANTA

PODUJATIA PRVÉHOPODPREDSEDU SAV

PROF. JÁNA SLEZÁKAVÍŤAZNÚ TROFEJ.

1 1 . z a s a d n u t i e V e d e c k e j r a d y S A V 3 0 . 9 . 2 0 0 8

doc. RNDr. Stanislavovi Rapantovi,CSc.

vedeckú hodnosť doktora technickýchvieddoc. Ing. Jaromírovi Havlicovi, CSc.doc. Ing. Viere Skákalovej, CSc.

vedeckú hodnosť doktora biologickýchviedRNDr. Marcele Kúdelovej, CSc.RNDr. Jurajovi Petríkovi, CSc.

Zlatú medailu SAVprof. Ing. Vladimírovi Bálešovi, DrSc.

Doc. RNDr. Peter Kopčanský, CSc. (Ústav

experimentálnej fyziky SAV) v rámci pred-nášky prezentoval výsledky výskumu mag-netických kvapalín. V úvode sa zameral nahistóriu magnetizmu. Predstavil klasifiká-ciu látok podľa magnetických vlastností,vysvetlil paramagnetizmus a feromagnetiz-mus. Definoval magnetické kvapaliny,uviedol ich hlavné zložky a vlastnosti, akoaj prípravu magnetických kvapalín a ichaplikáciu (napr. čistenie vody) a tiež apli-káciu v biomedicíne – ako možno pomocoumagnetickej kvapaliny liečiť (cielený trans-port liečiva, magnetická separácia, magne-tická hypertermia a ďalšie).

Mária Rybecká

10|2008 s p r á v y s a v dokumenty

16

5 6 . z a s a d n u t i e P r e d s e d n í c t v a S A V 2 3 . 1 0 . 2 0 0 8P SAV vzalo s potešením na vedomie:

že Incheba EXPO udelila SAV dve ceny, ato Cenu za dlhoročnú spoluprácu na vý-stavných podujatiach a Zlatú Inchebu Pa-razitologickému ústavu SAV za prácuZávažné nové parazity ľudí, zvierat arastlín Slovenska na prelome tisícročí,že SAV získala 1. miesto v rámci postero-vých prezentácií na EUROBIOTECH2008. SAV sa na tomto podujatí zúčast-nila ako spoluorganizátor a čestný ga-rant podujatia, ako účastník kongresu iako vystavovateľ.

Predsedníctvo SAVprerokovalo:

správu o činnosti Technologického inšti-tútu SAV,informáciu o príprave projektu Národnásuperpočítačová infraštruktúra,výsledky konkurzu o najlepších absol-ventov DŠ a schválilo použitie Podpor-ného fondu Štefana Schwarza,informáciu o stave prípravy výstavy„Slovenskí vzdelanci – Doctissimi Slova-ciae VI“. Výstava bude vo výstavnej sieniUniverzitnej knižnice otvorená pre ve-rejnosť v dňoch 4. – 18. 12. 2008. Verni-sáž výstavy bude 3. 12. 2008 o 15.00hod.,stav projektových prác ubytovacieho za-riadenia na Royovej ul. v Bratislave;

udelilo:Čestnú plaketu SAV Aurela Stodolu za zá-sluhy v technických vedách prof. Ing. Dušanovi Petrášovi, PhD.Čestnú plaketu SAV Ľudovíta Štúra za zá-sluhy v spoločenských vedách Ing. Petrovi ČerveňanskémuČestnú plaketu SAV Jána Jessenia za zá-sluhy v lekárskych vedách MVDr. Štefanovi Bezekovi, DrSc.Pamätnú plaketu SAVPhDr. Márii StaškovejJUDr. Milanovi Brňákovi

nominovalo:doc. RNDr. A. Preťovú, DrSc., a prof.PhDr. I. Ruisela, DrSc., do Výberovej ko-misie pre výzvy na predkladanie žiados-tí o nenávratný finančný príspevok OP-VaV-2008/2.1/01-SORO a OPVaV-2008/4.1/01-SORO,RNDr. R. Kvetňanského, DrSc., do ERCScientific Council,F. Gömöryho do expertnej pracovnejskupiny MŠ SR na vypracovanie novéhomodelu financovania vedy a techniky;

vzalo na vedomie:informáciu o konferencii Smolenickávýzva IV, zameranej na krajinu ako ob-jekt TUR. Konferenciu 9. 10. 2008 otvo-rili podpredseda vlády SR D. Čaplovič,podpredseda Výboru NR SR pre životnéprostredie L. Miklós, predseda SAVŠ. Luby a podpredseda VÚC Trnavap. Pulman,informáciu Š. Lubyho o účasti na odo-vzdávaní cien 25. medzinárodného fil-mového festivalu AGROFILM. Niektoréceny venovali inštitúcie ako SPU, SAPVa i.,správu zo zahraničnej služobnej cestyŠ. Lubyho z rokovania Riadiaceho výbo-ru ALLEA v Tallinne. Výbor sa stretolv novej zostave na roky 2008 – 2010. ALLEA združuje 53 akadémií zo 40 kra-jín,správu J. Slezáka a Ľ. Falťana z medzi-národnej konferencie „Role of NationalScience Academies in the 21st Century“v Čiernej Hore. Ďalší termín stretnutiaCEEN bol dohodnutý na 22. – 24. 4.2009 v Smoleniciach,správu zo zahraničnej služobnej cestyĽ. Falťana z účasti na 14. stretnutí ESSScientific Advisory Board (SAB) v Ha-gue,správu zo zahraničnej služobnej cestyF. Čiampora zo zasadnutia GoverningCouncil ESF vo Viedni,správu zo zahraničnej služobnej cesty D. Gálika z účasti na pracovnom stretnu-tí skupiny pre implementáciu Charty vý-skumných pracovníkov a Kódexu správa-nia pre nábor výskumných pracovníkov,správu zo zahraničnej služobnej cestyŠ. Lubyho v CERN Ženeva, zo slávnost-nej inaugurácie Large Hadron Collider –LHC. Slovensko a SAV bolo na akcii vidi-teľné a majú dobré postavenie v tomtoprojekte,informáciu o stretnutí s delegáciou Chi-nese Association for Science and Tech-nology (CAST) Čína dňa 15. 10. 2008(predložil F. Gömöry),informáciu o stretnutí predstaviteľovSAV s H. Golombekom (SRN) dňa 14.10. 2008 (predložil F. Čiampor).

P SAV vzhľadom na konflikt záujmovuvoľnilo J. Bakoša z Rady programu CESAV a menovalo do Rady PCE SAV D. Gáli-ka.

P SAV vzalo na vedomie organizačné zabezpečenie stretnutia delegácií Akadé-mie vied ČR a Slovenskej akadémie viedv dňoch 5. – 7. 11. 2008 v KC SAV v Smole-niciach.

P SAV vzalo na vedomie začínajúci pro-jekt Hlava roka 2008, ktorého cieľom jepodpora vedecko-technickej inteligencie arozvoja inovačných technológií. ÚlohouHlavy roka 2008 je oceniť vedeckú elitu izačínajúcich vedcov. V úvodnom ročníkubudú ceny udeľované v kategóriách:

1. Národná cena – cena za patent, objavči iný významný počin, od vzniku ktoréhoneuplynulo viac ako 5 rokov.

2. Cena za najvýznamnejšiu inováciu.3. Cena za najlepšiu prácu začínajúce-

mu vedcovi alebo doktorandovi.Súťaž vyvrcholí v januári 2009, keď bu-

dú víťazným laureátom odovzdané ceny.Uverejnenie informácie na web stránkeSAV zabezpečí V. Rosová.

P SAV sa oboznámilo o obhliadke odo-vzdanej dostavby objektu pracoviska Geo-logického ústavu SAV v Banskej Bystrici.Informáciu predložil a uviedol J. Malík.Stavba prebieha podľa harmonogramu, ko-laudačné konanie je plánované v prvomnovembrovom týždni 2008.

V priebehu rokovania P SAV informovalP. Staněk (Ekonomický ústav SAV) o vývojisvetovej finančnej krízy, jej príčinách, prie-behu, dôsledkoch a možnom dopade na ve-du a výskum.

P SAV rokovalo s predstaviteľmi Pred-sedníctva VEGA zo SAV – prof. PhDr.M. Kusou, CSc., predsedníčkou VEGA, Ing.J. Novákom, DrSc., a Ing. Š. Zajacom, CSc.,členmi Predsedníctva VEGA, o vednej poli-tike a možnostiach financovania vedy.V úvode M. Kusá oboznámila s aktivitaminového Predsedníctva VEGA – schvaľova-ním dokumentov, posudzovaním projektov(to prebehlo asi v tretine komisií) a infor-movala o problémoch, ako sú model finan-covania, posudky, interná legislatíva, zväč-šujúca sa disproporcia vo financovaní VEGA medzi VŠ a SAV. Informácie doplnilJ. Novák. Za kľúčový problém považujú ob-jem prostriedkov vyčleňovaný pre VEGAv SAV. V diskusii sa ujasňovala otázka ko-eficientov – v školstve už nie sú, v SAV sú.Na otázku financovania VEGA v SAV zarea-goval Š. Luby. Za posledné roky SAV zvyšo-vala prostriedky na VEGA o 10 % ročnea na prevádzku organizácií sa vyčlenilov roku 2008 o 50 % viac, aby sa nečerpaliprostriedky z grantov VEGA. O. i. sa otvori-la otázka potreby a využitia kapitálovýchvýdavkov pre VEGA; prideľovanie pros-triedkov VEGA na bežiace projekty. V záve-re sa konštatovalo, že P SAV a P VEGA budúnaďalej v kontakte.

Mária Rybecká

N o c v ý s k u m n í k a p l n á p r e k v a p e n í . . .Už štvrtá Noc výskumníka v dňoch 26. a 27. septembra t. r. v Bratislave prebehla pod heslom „Hviezdy, ktoré ešte nepoznáte...“ TradíciaNocí výskumníka sa odvíja od roku 2005 na podnet Európskej komisie a jej cieľom je ukázať, že vedci sú ako iní ľudia, majú podobné ra-dosti aj starosti, zároveň však pre ľudstvo prinášajú nesmierne veľa, veď vari všetok rozvoj a napredovanie sa rodí vo vedeckých labora-tóriách. Pritom zostávajú pred verejnosťou často anonymní, neznámi. Zažili sme noc plnú vášní a prekvapení – pretože vedecká práca,najmä v dnešných pomeroch, udrží iba ľudí, pre ktorých je nielen povolaním, ale životnou vášňou.Organizátorom podujatia v Auparku bola Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA) spolu s EU portálom EurActiv.sk a Slovenskou akadémiou vied.

Na pôde SAV sa tohtoročná noc výskumníka začala od-víjať v piatok 26. septembra otvorením výstavy fotogra-fií s podtitulom Výskumník a jeho práca alebo svet pohľa-dom výskumníka, ktorých autormi sú vedeckí pracovni-ci SAV. Vo vstupnej hale jedálensko-konferenčnéhokomplexu v areáli SAV na bratislavskej Patrónke sa zišlo60 fotografií od 25 autorov – prírodné motívy striedalizábery priamo z výskumu, pohľady z mikroskopu, ale ajzaujímavé scenérie z ciest za poznaním – od mrazivejArktídy až po tropické púšte a pralesy...

...ale aj s manželmi Rychlými – Josefom a Lýdiou z Ústavu polymérov SAV, ktorý Jo-sef Rychlý vedie, predsedom Učenej spoločnosti SAV prof. Fedor Čiampor (Virolo-gický ústav SAV) s jeho manželkou Miladou (Botanický ústav SAV) a synom Fedo-rom ml. (Ústav zoológie SAV). Príjemné, veselé aj vážne rozprávanie o tom, ako žijúvedci doma či na pracovisku, aké starosti aj radosti vedecká práca pre manželský párznamená, nenechalo nikoho na pochybách, že hviezdy, ktoré ešte nepoznáme, žijú akoostatní – a na rozdiel od príkladov mnohých hviezd šoubiznisu spoločná vedecká prá-ca utužuje manželstvá...

Vo večerných hodinách v priestoroch kníhkupectva Panta rhei sa návštevníci v podo-be vedeckej kaviarne mohli stretnúť a besedovať s významnými vedcami zo Sloven-skej akadémie vied – tentoraz v zložení manželských vedeckých párov. Besedovalis podpredsedom SAV Ivanom Zhradníkom, jeho manželkou Alexandrou a dcérou –akože inak – Alexandrou ml., všetci Ústav molekulárnej biológie a genetiky SAV (nasnímke vľavo)...

Hlavná organizátorka výstavy podpredsedníčka SAV Viera Rosová na otvorení vysoko ocenila nielen záujem auto-rov, ale aj vysokú kvalitu námetov aj kompozícií...

Vedecká šou pod názvom Science alive vyvrcholilav podvečerných hodinách v bratislavskom Auparku zahojnej účasti vedcov aj návštevníkov, ktorí už od pred-poludňajších hodín mohli v tematických stánkoch pra-covísk SAV, STU a iných vedecko-výskumných organi-zácií poznávať zákutia vedy – od príkladov jej každo-denného využívania v bežnom živote až po najnovšiemožnosti, ktoré otvára do budúcnosti...

Text: Vladimír Šmihula | Foto: autor