ROČNÍK XXXVI.3/2005

MÁJ – JÚN

ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA

DOMA A VO SVETE: DOBRÝ PASTIERŽIVOTOPIS: STRETNUTIE S JÁNOM BOSCOM 3MISIE: KOADJÚTOR JOZEF KUSÝ

D BSSLLOOVVOO NNAA ÚÚVVOODD

Pred nedávnom som si nechtiac vy-počul, ako mladý muž vysvetľovalstaršej panej, že nemal kedy prísť zaňou do nemocnice, pretože musí ro-biť nadčasy a fušky, aby sa vôbec uži-vil. „Vieš, babi, čas sú peniaze. A ísť lentak na návštevu je dnes luxus, ktorý sikaždý nemôže dovoliť...“

Nepoznám bližšie aktérov ani okol-nosti tohto rozhovoru, ani ako vážneboli mienené tieto slová. Obidvochmi však bolo ľúto. Pani som ľutovalpreto, že si vôbec musela vypočuť ta-kúto argumentáciu. Ale ešte viac mibolo ľúto mladého muža, ktorý sa po-dľa všetkého stal obeťou dnešnéhotrendu merať a hodnotiť všetko lena len cez peniaze. Muža, ktorý eštenepochopil – alebo azda už zabudol,že vzťahy úcty, pozornosti a lásky súv živote človeka podstatne dôležitéa že pri nich nie je možné pozerať salen na peniaze...

V minulom čísle som sa snažil po-núknuť vám niekoľko pohľadov nakresťanské prežívanie nedele. Dnes

by som sa rád zastavilpri ďalšej podobe eu-charistickej úcty, ktorása postupne vyvíjalav dejinách a ktorejmôžeme dať spoločnémeno eucharistickáadorácia mimo svätejomše alebo aj návštevaJežiša Krista, prítom-ného v Eucharistii.

Katolícky kostol máod nepamäti popri úlo-he vytvárať vhodnýpriestor na stretnutie saspoločenstva veriacich,najmä počas svätejomše a bohoslužieb, ajďalšiu veľmi dôležitúfunkciu. Voláme ho ajBožím domom, pretožesa v ňom vo svätostán-ku uchováva Eucha-ristia. Kostol je tedamiestom osobitnej prí-tomnosti Boha medzinami. Malo by byť tedacelkom prirodzené vy-užívať ho aj mimo spo-ločných bohoslužieb na osobnú mod-litbu a na návštevu Ježiša Krista,prítomného v Eucharistii.

Už starozákonný ľud, ktorý putovalz egyptského otroctva do zasnúbenejzeme, mal vo svojom strede osobitnýznak Božej prítomnosti. Bol nímstan, v ktorom bola uložená archazmluvy medzi Bohom a izraelskýmľudom. Mojžiš dostal priamo zo zja-venia pokyny, kedy a za akých okol-ností sa môže on alebo iní Izraelitipriblížiť ku stánku stretnutia, aby satu v modlitbe stretli so svojím Bo-hom.

To, čo Izraeliti prežívali iba v pred-obraze, my máme možnosť dnes za-kusovať v najplnšej možnej miere.

Boží Syn Ježiš Kristus vymyslel tentozázrak sviatostnej prítomnosti medzinami, aby nás žehnal, aby nás sýtil,aby bol na dosah našich zmyslova tak prekonával všetky prekážky me-dzi svetom hmoty a ducha.

V tomto eucharistickom roku násSvätý otec pozýva celkom osobitnek obnoveniu tejto zabudnutej aleboaspoň slabnúcej náboženskej praxe,ktorou je kratšie alebo dlhšie zotrva-nie v tichej adorácii pred svätostán-kom mimo svätej omše.

Okrem osobitne pripravenýcha dôstojne slávených spoločnýchadorácií napr. v prvé štvrtky v mesia-ci za nové duchovné povolania, bysom chcel podčiarknuť význam jed-noduchých, krátkych súkromnýchzastavení sa v kostole. Môžeme takrobiť vždy, keď si to naplánujeme ale-bo keď okolo kostola prechádzame.

Don Bosco vo svojom výchovnomsystéme veľmi odporúčal svojimchlapcom, aby počas rekreácie spon-tánne odbehli do kostola a aby tustrávili minútku-dve pred sviatost-ným Spasiteľom. Pozdraviť Ježiša,prítomného v Eucharistii a poprosiťho o to, čo si uvedomujú ako svojuvlastnú potrebu alebo potrebu inýcha potom sa znova s chuťou pustiť dohry.

VVyyddaavvaatteeľľ:: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don BoscoPPrroovviinncciiááll:: Vladimír Fekete SDB ŠŠééffrreeddaakkttoorr:: Jozef Kupka SDBSSppoolluupprraaccoovvnnííccii:: Andrej Pauliny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína ValábkováGGrraaffiicckkáá úúpprraavvaa aa ssaaddzzbbaa:: Denisa a Juraj MartiškaTTeecchhnniicckkéé sspprraaccoovvaanniiee:: Aurel Valábek, DDiissttrriibbúúcciiaa:: Ladislav KatonaAdresa: DDoonn BBoossccoo ddnneess,, MMiilleettiiččoovvaa 77,, 882211 0088 BBrraattiissllaavvaa,, TTeell..:: 0022//55555577 22222266Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne. Registrácia: MK SR č. 103/90TTllaačč:: SLOVENSKÁ GRAFIA a. s., Bratislava

Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných vydaniach, 24 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.

DDoonn BBoossccoo ddnneess nnaa iinntteerrnneettee:: ee--mmaaiill::wwwwww..ddoonnbboossccoo..sskk ddbbdd@@ddoonnbboossccoo..sskk

oobbssaahh

33//22000055ROČNÍK XXXVI.

MÁJ – JÚN

Foto

na

obál

ke:

arch

ív re

dakc

ie

Doma a vo svete Dobrý pastier odišiel k Otcovi 4

Doma a vo svete Banská Bystrica, Vajnory, ... 6

ŽivotopisStretnutie so svätým Jánom Boscom (3) 8

PovolaniaTy nebudeš kňazom? 12

Mariánske zvony Eucharistia v živote Andreja Dermeka 13

Mariánske zvony Ruženec 16

Mariánske zvony Osemdesiatka Andreja Paulinyho 17

Mariánske zvony Panna Mária Pomocnica 18

Mariánske zvony Škola pre animátorov 20

Mládež Svetové dni mládeže 21

Doma a vo sveteZanietenie pre Krista a ľudstvo 22

VýchovaDobrodružstvo – Poďme von! 24

MisieBrat Jozef Kusý SDB 26

SpiritualitaLaboratórium viery 28

Drahí priatelia donaBosca a podporovateliajeho diela!

Foto

: ar

chív

red

akci

e

ThLic.Vladimír Fekete, provinciál SDB

2 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5

To je príklad žitej viery. To je znak, že Boh a duchov-né hodnoty majú svoje konkrétne miesto v našom bež-nom živote. Aké povzbudivé je aj dnes stretnúť v pred-sieni kostola študenta alebo mamičku s malýmdieťaťom, zahĺbených do tichej modlitby.

Svätý Otec nás k tomu vyzýva: „Nech sa eucharistickáadorácia mimo omše stane počas tohto roka osobitným zá-väzkom pre jednotlivé farské a rehoľné spoločenstvá. Zotr-vávajme dlho na kolenách pred Ježišom prítomným v Eu-charistii, odčiňujúc svojou vierou a láskou toľkézanedbania, zabudnutia, ba aj urážky, ktoré náš Pán musízakúšať v toľkých častiach sveta. V adoráciách prehĺbmesvoju osobnú i komunitnú kontempláciu, slúžiac si aj mod-litbami preniknutými Božím slovom a bohatou skúsenosťoutoľkých dávnych i súčasných mystikov.“ (MND 18)

Nie všetci si môžeme dovoliť stráviť v kostole dlhé ho-diny. Ak sa však aj my nechceme riadiť vo svojom živo-te heslom „čas sú peniaze“, mali by sme byť schopní na-plánovať si každý deň aspoň krátke spočinutie priPánových nohách.

Kostol je oázou v hryzovisku tohto sveta.Bohostánok s Eucharistiou je prameňom občerstvenia

a posily pre všetkých pútnikov. Skúsme to a určite sa presvedčíme, že čas, „stratený“

v kostole je ten najlepšie investovaný čas.Veľa tvorivosti a síl pri nachádzaní cestičiek vedúcich

do kostola ako aj hlboké duchovné ovocie zo stretnutís Ježišom v Eucharistii vám želá a vyprosuje váš bratv Ježišovi Kristovi

D BDDOOMMAA AA VVOO SSVVEETTEE nia, 1987 Mariánsky rok a Jubilejnýrok 2000.

Ján Pavol II. vyhlásil 482 novýchsvätých a 1338 nových blahoslave-ných. K zástupu týchto svätcov patriaaj traja košickí mučeníci a Slováci: bis-kupi Pavol Gojdič, Vasiľ Hopko a otecDominik Trčka a sestra Zdenka Schel-lingová.

Svojou angažovanosťou prispelk pádu komunizmu a v roku 1989 saako prvý pápež stretol so šéfom Kre-mľa Michailom Gorbačovom a nadvia-zal s Moskvou diplomatické vzťahy.Ako prvý pápež navštívil židovskú sy-nagógu a moslimskú mešitu. Rehabili-toval vedca Galigea Galileiho a vyslo-vil hlbokú ľútosť nad smrťou JánaHusa. Uznal historickú diskrimináciužidov zo strany kresťanov a ospravedl-nil sa za holokaust.

Na čele Katolíckej cirkvi bol viacako 26. rokov, čo je v histórii tretí naj-dlhší pontifikát.

Počas svojho pontifikátu navštívilJán Pavol II. trikrát aj Slovensko. Prvýraz počas svojej ponovembrovej návš-tevy Československa v dňoch 21. a 22.apríla 1990 . Na Slovensku sme hoprivítali 22. apríla na letisku vo Vajno-roch pri Bratislave. Veľmi živo si eštepamätáme, ako pobozkal našu zem namokrom trávniku vajnorského letiska,keď vystúpil z vrtuľníka a ako potomvo všetkých rezonovalo jeho silné po-vzbudenie: „Nebojte sa!“

Hneď ako to bolo možné, SvätýOtec menoval všetkých našich sídel-ných i svätiacich biskupov do každejdiecézy, ktoré boli počas uplynulýchštyridsiatich rokov bez biskupov.

Druhýkrát bol pápež na Slovenskupočas svojej pastoračnej návštevy od30. júna do 3. júla 1995. Navštívil Bra-tislavu, Šaštín, Nitru, Košice, Prešov,Levoču a Tatry. Spoločne sme vtedyprežili zasvätenie Slovenska Sedembo-lestnej Patrónke v Šaštíne, veselé stret-nutie s mládežou v Nitre, svätorečeniekošických mučeníkov, gréckokatolíc-ke vešpery v Prešove a svätú omšu priMariánskej hore v Levoči, ktorú plneobsadili pútnici. Návštevu ukončilkrátkym odpočinkom v Tatrách, od-kiaľ sa so svojou otcovskou láskou, as-poň nakrátko, mohol opäť pozrieť naSlovensko aj z tatranských štítov.

Po tretí raz Ján Pavol II. navštívilSlovensko v dňoch 11. – 14. septembra2003. Touto návštevou chcel SvätýOtec doplniť návštevu v diecézach,ktoré predtým nenavštívil. Privítali

sme ho v trnavskej katedrále, kde siv podvečer prvého dňa, 11. septembra,uctil ako „najvzácnejší hosť v históriiTrnavy“ obraz Matky Božej. Potomv piatok v Banskej Bystrici, v sobotuv Rožňave a v nedeľu na sviatok Po-výšenia svätého Kríža v Bratislave, kdevyhlásil za blahoslavených prvú slo-venskú ženu sestru Zdenku Schellin-govú a biskupa Vasiľa Hopka. Pri tejtonávšteve už na letisku v Bratislave jehoprvé slová boli: „Ďakujem Pánovi, žemi doprial už po tretí raz vstúpiť na mi-lovanú slovenskú zem. Prichádzamako pútnik evanjelia, prinášajúc všet-kým pozdrav pokoja a nádeje.“

Za čo teda má Slovensko ďakovaťJánovi Pánovi II.? Jednoducho za jeholásku k nášmu malému Slovensku.On sa ňou netajil.

Kardinál Jozef Tomko vyjadril veľ-ké bohatstvo osobnosti Jána Pavla II.týmito peknými slovami: „Počas svojejnávštevy v Petržalke nám Petrov ná-stupca zanechal tento silný odkaz: Nik-dy sa nehanbite za evanjelium! Kiežby tieto jeho slová nezostali iba v ar-chívoch a knihách, ktoré nám budú je-ho návštevu a osobu pripomínať. Akchceme pochopiť, čo Ján Pavol II. presvet znamenal a odkiaľ čerpal nádeja odvahu meniť svet a životy toľkýchľudí, nevystačíme iba s bežnými krité-riami hodnotenia. Osobnosť pápeža,ktorého už teraz médiá označujú za Já-na Pavla Veľkého, by bez jeho osob-ného vzťahu k Bohu zostala iba nezod-povedaným otáznikom. Ale my vieme,že všetko jeho konanie pramenilo z hl-bokej osobnej modlitby a oddanosti

Bohu. On bol skutočným mystikom,čo však neznamená byť odtrhnutýmod starostí a radostí každodenného ži-vota. Dôkazom toho sú svedectvá ľudí,ktorí po stretnutiach a rozhovorochs ním hovorili o tajomnej sile, ktoráz neho vychádzala. Tá práve pramenilaz Božej milosti, ktorou bol naplnený.

Jedným zo symbolických aktov popápežovej smrti je aj rozlomenie jehopečate. Jeho pozemská púť sa skonči-la. Avšak jeho pečať duchovného po-solstva a osobného príkladu zostanev nás všetkých hlboko vtlačená. Je tovšak zároveň výzva nezostať iba sved-kami, ale byť pripravení a odhodlaníbyť i jeho nasledovníkmi. Možno ažv týchto dňoch začíname chápať kýmbol Ján Pavol II. a aké bolo jeho mies-to v dejinách ľudstva. A tak budemespoločne ďakovať, modliť sa a vypro-sovať si to, čo nám tak veľmi kládol nasrdce: Nikdy sa nehanbite za evanjeli-um!“

Jozef Kupka SDBFoto: archív redakcie

Karol Wojtyla sa narodil 18. mája1920 v poľských Wadoviciach. V roku1941 sa zapísal na Filozofickú fakultuJagellonskej univerzity v Krakove,kvôli vojne však musel prerušiť štúdi-um. V roku 1942 sa rozhodol, že sastane kňazom, vstúpil do ilegálnehocirkevného seminára v Krakove a za-čal študovať na ilegálnej Teologickejfakulte Jagellonskej univerzity. 1. no-vembra 1946 ho vysvätili za kňaza.

Karol Wojtyla navštívil v tomto ča-se Slovensko niekoľkokrát ešte akokaplán, keď s priateľmi lyžoval vo Vy-sokých Tatrách. Po prvý raz to bolov roku 1952 a potom sa s priateľmipravidelne zastavoval u známych priStarom Smokovci.

V roku 1958 ho vymenovali za ti-tulárneho biskupa a generálneho vi-kára krakovskej arcidiecézy a v roku

1964 bol vymenovaný za krakov-ského arcibiskupa. V čase, keď bolkrakovským arcibiskupom, Wojtylatajne vysviacal za kňazov Slovákov,ktorým to vtedajší režim u nás zne-možňoval.

V roku 1967 ho pápež Pavol VI. vy-menoval za kardinála. 16. októbra1978 ho v konkláve zvolili za pápeža.Stal sa 264. pápežom, pričom bol odroku 1523 prvým pápežom netalian-skeho pôvodu. Prvýkrát v histórii sastal pápežom niekto zo strednej Euró-py. Zvolil si meno Ján Pavol II. Jehoinaugurácia sa uskutočnila 21. októb-ra na Námestí svätého Petra, kde od-znelo aj jeho známe programové zvo-lanie: „Nebojte sa! Otvorte dvereKristovi“!

Už v marci 1979 vydal prvú encyk-liku Redemptor hominis, ktorá sa za-oberala ľudskými právami a bola urče-ná nielen veriacim, ale všetkýmľuďom. V júni 1979 pápež navštívilrodné Poľsko a potom nasledovali ďal-šie zahraničné cesty a pastoračnénávštevy po celom svete. Stal sa naj-väčším cestovateľom spomedzi pá-pežov. Absolvoval 104 zahraničnýchapoštolských ciest a okrem toho 150ciest na území Talianska. Navštívil129 krajín a 617 miest. Deväťkrátnavštívil Poľsko, sedemkrát Francúz-sko a Spojené štáty americké, päťkrátMexiko a Španielsko, štyrikrát Brazí-liu a Portugalsko. Precestoval po svetetoľko kilometrov, že ich súčet je troj-násobkom vzdialenosti medzi Zemoua Mesiacom.

Na konci roku 1980 vydal apoštol-ský list, ktorým vyhlásil svätých Cyrilaa Metoda spoločne so svätým Bene-diktom za patrónov Európy.

13. mája 1981 naňho spáchal naNámestí svätého Petra atentát tureckýobčan Ali Agca. Ťažko zraneného pá-peža previezli do polikliniky Gemelli,kde podstúpil náročnú operáciu,pričom bol v ohrození života. Svojmuatentátnikovi úprimne odpustil, čodokumentoval aj tým, že ho neskôrnavštívil v rímskom väzení.

Svätý Otec vstúpil prvýkrát symbo-licky na slovenskú pôdu 8. novembra1981 v Slovenskom ústave svätého Cy-rila a Metoda v Ríme, ktorý vtedy na-vštívil. Svoj vrúcny vzťah ku Slovákompreukázal aj tým, že do zboru kardi-nálov povolal aj dvoch Slovákov: Joze-fa Tomka a Jána Chryzostoma Korca.

Počas jeho pontifikátu boli tri jubi-lejné roky: 1983 Jubilejný rok vykúpe-

Dobrý pastier odišiel

k Otcovi

Dobrý pastier odišiel

k OtcoviVO VEČERNÝCH HODINÁCH31. MARCA SA ZDRAVOTNÝSTAV SVÄTÉHO OTCA JÁNAPAVLA II. ZAČALDRAMATICKY ZHORŠOVAŤ. V NASLEDUJÚCICH DŇOCHSA DESAŤTISÍCE VERIACICHNA NÁMESTÍ SVÄTÉHOPETRA ZAČALI ZAŇHOMODLIŤ ZAŇHO A SPOLUS NIMI VŠETCI VERIACI NACELOM SVETE. VV SSOOBBOOTTUU22.. AAPPRRÍÍLLAA 22000055 OO 2211..3377 HHOODD..SSVVÄÄTTÝÝ OOTTEECC OODDOOVVZZDDAALLSSVVOOJJUU DDUUŠŠUU PPÁÁNNOOVVII..

4 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5 5

MALÁ KAMAV pondelok 28. februára sa v Humennom stretlo 8

mužstiev z východného Slovenska, aby bojovali o titulv Halovej Kame-východ. Boli to Humenné, Prešov, Košice,Michalovce, Bardejov, Bardejov-Poštárka, Poprad a Sabi-nov. Program začal o 8:15 hod. slávnostnou svätouomšou, ktorú celebroval don Cyril Slíž SDB. Po nej začalturnaj najprv v dvoch základných skupinách.

Z týchto skupín vzišli semifinálové dvojice: Prešov –Sabinov a Humenné – Bardejov-Poštárka. Ostatné muž-stvá pokračovali súbojmi o umiestnenie. Vo vytúženom fi-nále sa napokon stretli Humenné a Prešov. O tretie mies-

to hrali Sabinov a Bardejov-Poštárka.

Tento zápas vyhrali chlapci zoSabinova. Víťazmi sa stali chlapci z Prešova, ktorí poraziliHumenné 3:2. Za najlepšieho hráča turnaja bol vyhlásenýMartin Kováč z Prešova, ktorý bol najlepším strelcom tur-naja. Medzi brankármi vynikal Robo Bačko z Humennéhoa ten bol vyhlásený za najlepšieho brankára celého turnaja.

KKoonneeččnnéé ppoorraaddiiee::1. miesto: Prešov2. miesto: Humenné3. miesto: Sabinov

VEªKÁ KAMAV utorok pokračovala Halová Kama zápasmi starších.Rovnako ako v pondelok turnaj začal svätou omšou. Ponej bolo žrebovanie do dvoch skupín a začali zápasy. Dobojov zasiahlo 8 mužstiev: Humenné „A“, Humenné „B“,Prešov, Bardejov, Košice, Bardejov-Poštárka, Poprada Michalovce. Zo skupín postúpili prvé dve mužstvá dobojov o titul.

Prvú dvojicu tvorili veční rivali Prešov a Košice. Zápasskončil 5:2, a tak Prešov postúpil do finále. Do finález druhého zápasu postúpili chlapci z Bardejova, ktorí po-razili Humenné 2:0. Tretie miesto si vybojovali chlapciz Košíc, keď dokázali zvíťaziť nad domá-

cimi 5:2. Z titulu v HalovejKame sa nakoniec tešil Bardejov, ktorý porazil vo finálo-vom zápase chlapcov z Prešova. Najlepším brankárombol vyhlásený trojnásobný účastník František Fígeľ z Pre-šova a najviac gólov súperom nastrieľal Karol Gregaz Košíc.

KKoonneeččnnéé ppoorraaddiiee::1. miesto: Bardejov2. miesto: Prešov3. miesto: Košice

D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5 76 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5 7

D BDDOOMMAA AA VVOO SSVVEETTEE

HALOVÁ KAMA 2005HALOVÁ KAMA 2005– východ – Humenné

POČAS JARNÝCH PRÁZDNIN SA V HUMENNOM USKUTOČNILA HALOVÁ KAMA – VÝCHOD.TENTO FUTBALOVÝ TURNAJ TRVAL DVA DNI A HRALI V ŇOM MLADŠÍ A AJ STARŠÍ CHLAPCI.

DŇA 19. APRÍLA 2005 KRÁTKO PRED 18. HODINOU VYŠIELZ KOMÍNA SIXTÍNSKEJ KAPLNKY BIELY DYM, ČO BOLOPODĽA TRADÍCIE SIGNÁLOM, ŽE BOL ZVOLENÝ NOVÝ PÁPEŽA ROZOZVUČALI SA ZVONY CHRÁMU SVÄTÉHO PETRA.TOTO KONKLÁVE BOLO JEDNÝM Z NAJKRATŠÍCHZA POSLEDNÝCH STO ROKOV.

Keď futbal spájaVíťazi z Prešova

Víťazi z Bardejova

Chceme sa poďakovať v prvom rade komunite spolubratov v Humennom, ktorá pripravila tieto turnaje, ako aj sa-motným hráčom, trénerom, saleziánom a všetkým divákom, ktorí vytvorili vynikajúcu atmosféru. Špeciálna vďakapatrí Slovenskej sporiteľni, ktorá finančne podporila tento projekt.

Marko Čižmárik, Stano Mikita, Peter Kvašňovský SDB, Foto: SDB Humenné

Približne o hodinuneskôr kardinál Jor-ge Arturo Medina Es-tévez predstavil nabalkóne Baziliky svä-tého Petra svetu no-vého pápeža. Stal saním doterajší prefektKongregácie prenáuku viery, nemec-ký kardinál Jozef

Ratzinger (78). Pre svoj pontifikát sizvolil meno Benedikt XVI. Pápež Bene-dikt XVI. je 265. pápežom v históriiKatolíckej cirkvi.

K jasajúcim ľuďom zhromaždenýmna Námestí svätého Petra sa prihovoriltýmito svojimi prvými slovami na Pet-rovom stolci: „Drahí bratia a sestry, potakom veľkom pápežovi Jánovi PavloviII. zvolili ctihodní kardináli mňa, jed-noduchého, pokorného robotníka vPánovej vinici. Utešuje ma skutočnosť,že Pán je schopný pracovať a konať snedokonalými nástrojmi, a predovšet-kým sa zverujem do vašich modlitieb.V radosti vzkrieseného Pána vykročmena cestu s dôverou v jeho neustálu po-moc. Nech nám Pán pomáha. Mária,

jeho najsvätejšia Matka, nech nás spre-vádza. Ďakujem.“

Na balkóne sa objavil s úsmevoma pokojný, keď zdravil desiatky tisícovľudí na námestí, ktorí skandovali: Be-nedikt! Benedikt! Po dlhšej prestávkepápež Benedikt XVI. Udelil svoje apoš-tolské požehnanie Urbi et orbi a roz-lúčil sa s veriacimi.

Nový pápež Benedikt XVI., Jozef Rat-zinger sa narodil 16. apríla 1927 v ba-vorskom mestečku Marktl am Inn. Poštúdiu filozofie a teológie vo Freisingua Mníchove prijal 29. júna 1951 vo Frei-singu kňazskú vysviacku. Potom pra-coval ako výpomocný kňaz vo Farnos-ti sv. Martina v München-Moosacha ako kaplán v München-Bogenhausenvo Farnosti Najsvätejšej Kristovej krvi.V rokoch 1952 až 1954 pôsobil akodocent na Arcibiskupskom kňazskomseminári vo Freisingu a potom ako do-cent dogmatiky a fundamentálnej teo-lógie na Filozoficko-teologickej vyso-kej škole vo Freisingu.

V roku 1957 sa habilitoval na Mní-chovskej univerzite prácou o sv. Bona-ventúrovi v odbore fundamentálnej te-ológie. V nasledujúcich rokochpôsobil ako mimoriadny profesor dog-matiky a fundamentálnej teológie naFilozoficko-teologickej vysokej školevo Freisingu a ako ordinár pre funda-mentálnu teológiu na univerzite v Bon-ne. V rokoch 1962 až 1965 pôsobil akooficiálny koncilový teo-lóg (peritus) Druhéhovatikánskeho koncilu.Na univerzite v Mün-steri sa v roku 1963stal ordinárom predogmatiku a dejiny do-giem. Od roku 1966vykonával ten istý úradna univerzite v Tübin-gene a v rokoch 1969až 1977 na univerzite vRegensburgu. Tam sa vroku 1976 stal vicepre-zidentom.

Dňa 25. marca 1977 bol Jozef Rat-zinger menovaný za arcibiskupa Mní-chovsko-freisinskej arcidiecézy a jehovysviacka sa konala o tri dni neskôr.Dňa 27. júna 1977 ho pápež Pavol VI.menoval za kardinála. V roku 1981 hoSvätý Otec Ján Pavol II. menoval za pre-fekta Kongregácie pre náuku viery vRíme, za predsedu Pápežskej biblickejkomisie a Medzinárodnej teologickejkomisie.

V rokoch 1986 až 1992 viedol Pá-pežskú komisiu pre zostavenie Kate-chizmu Katolíckej cirkvi. V konzistó-riu 5. apríla 1993 ho pápež Ján PavolII. povýšil na kardinála biskupa subur-bikarskej diecézy Velletri-Segni. Dňa 9.novembra 1998 Svätý Otec Ján PavolII. potvrdil jeho voľbu za vicedekanakolégia kardinálov a v roku 2002 sastal dekanom kolégia kardinálov.

TK KBSFoto: internet

Máme nového pápežaMáme nového pápeža

Ale i pri všetkej horlivosti a vyna-chádzavosti nie vždy sa mu podarilozamedziť neporiadok a poklesky. Čopotom robil? Potrestal vinníkov? A čosi vôbec myslel o trestoch vo výchove?

Aj on bol presvedčený, že niekedy– keď sú na to vážne dôvody – sa mápotrestať. Ale žiadal, aby sa pri tres-toch postupovalo podľa zásady: Chrá-niť sa toho, aby sa uzavrelo srdcedieťaťa, lebo by sa tak stalo neprístup-ným pre ďalšiu kladnú výchovu. Veľ-mi zdôrazňoval, že žiaka nikdy neslo-bodno trestom uponížiť alebo hlbokoraniť a že potrestanie nesmie byť ne-spravodlivé ani nerozumné.

Ďalšie zásady dona Bosca vo vecitrestov boli: Netrestať verejne a nikdynetrestať telesne, aby trest chovancanerozdráždil a nepopudil ho k vzbu-re. Ak by bolo treba niekoho z ústavuprepustiť pre hrubé porušovanie po-riadku alebo preto, že vzbudzoval po-horšenie, nech sa to urobí šetrne. Ni-kdy netrestať za priestupky obyčajnejľahkomyseľnosti. Netrestať hromad-ne, ani vtedy, keď nemožno vystopo-vať vinníka.

Veľkosť viny treba zakaždým dob-re uvážiť a netrestať nikdy v prvomzáchvate hnevu. Najlepšie je trestaťtak, ako trestáva rozumná matka: uká-zať zarmútenú tvár, hovoriť s previnil-com chladno, odmerane, pokarhaťho, ale vždy tak, aby to bolo jeho ro-zumu a povahe prístupné.

„Trest je len vtedy dobrodením,“hovorieval často don Bosco, „ak dieťavo chvíli, keď ho trescú, vidí, že je tospravodlivé a záslužné.“

Jeho ustavičnou túžbou a snahoubolo čo najvernejšie napodobniť ro-dinný život, stvoriť okolo chovancovovzdušie domáceho kruhu, vytvoriťteplo a svetlo domova. Veril, že sa takstane, keď sa vnesie do jeho ústavovčo najviac radosti. Bol presvedčený, žeradosť dáva duši krídla, odháňa nudua zlú vôľu, uľahčuje duševnú prácu,spája povinnosť so zábavou a robímladé srdce dôverným, nenútenýma prístupným.

Don Bosco vedel, že radosť oživujea vzpružuje človeka nielen duševne,ale i telesne. A preto využíval svoje fig-liarstvo aj vonku na dvore. V Turínenapríklad až podnes spomínajú, akorobieval na ihrisku ústavu husacie po-chody. On bol starou husou, ostatníhúsatkami, ktoré viedol sem a tam podvore. Chlapci šli za ním a do úmorupochodovali, gagotali a spievali.

Alebo postavil svojich šesťsto-se-demsto chlapcov do dvojstupu, on si

stal pred nich a zanôtil nejakú pie-montskú pieseň. Chlapci sa pridalia začali pochodovať. Spevom si udá-vali takt a podľa rytmu tlieskali ruka-mi. Ale to všetko nestačilo. Aby sa mo-hol celý tento živý had celkomrozvinúť, tiahol dlhočizný sprievodz dvora na prízemné chodby, stadiaľhore schodmi na poschodie, druhýmischodmi dolu a inou chodbou zasavon na dvor. A aby to bolo čo najpes-trejšie, had menil každú chvíľu svojupodobu a cestou sa „kŕmil“ tými, kto-rých stretol. Napokon – keď hrdlá za-chrípli a had bol už „nasýtený“ chlap-cami, čo sa ostýchali pridať hneď nazačiatku, aj tými, čo sa niekde „zašili“,aby mohli robiť nejakú neplechu –sprievod zastal a všetci si vydýchli.

Radosť, ktorú don Bosco všemož-ne vzbudzoval a rozdával, otváraladuše chovancov a budila v nich plnúdôveru k svojmu vychovávateľovi. Noa jemu išlo práve o toto: „Dôvera,“ ho-

Niekto si môže pomyslieť, že taká-to ustavičná prítomnosť vychováva-teľa a takýto stály dozor, i keď otcov-ský, musí vychovávať farizejov, čostále škúlia na svojho dozorcu, či sana nich nepozerá. A keď zistia, že sanedíva, tak si začnú robiť, čo chcú. –Ale nie je to tak. Preventívny systémneoberá deti o slobodu, naopak, po-skytuje im ju vo veľkej miere. Deti sa

môžu uvoľniť a rozveseliť, môžu saukázať, aké sú – s celou svojou mla-distvou neposednosťou – no a keďveľmi chcú, môžu sa spod dozorusvojho vychovávateľa aj vymaniť. (Pre-ventívny systém vyžaduje disciplínulen takú, aká je potrebná k pravidel-nému životu v ústave, nad ostatnýmzatvára oči.)

To znamená, že sa v preventívnomsystéme nezbožňuje disciplína, ten

povestný vrchol a zázrak výchovy,ktorý sa tak často stotožňuje s hrobo-vým tichom v triede.

Disciplína je tu len prostriedkom.Cieľom musí byť výchova chovancova nie zaslepovanie očí návštevníkomškoly perfektným poriadkom a sto-percentným poslúchaním. A disciplí-na nemá ani slúžiť na zväčšovanie po-hodlia vychovávateľa.

Ak chce vychovávateľ svojou prá-cou niečo dosiahnuť, musí poznaťdušu dieťaťa až do hĺbky a nesmie aždo krajnosti a bez milosrdenstva ubí-jať jeho spontánne prejavy.

Na druhej strane sa však nesmiepopustiť uzda prehnanej slobode, abysa nezamierilo k inému, ale rovnakonebezpečnému úskaliu. Vychovávateľnesmie byť tyranom, no nemá sa anipremeniť na hluchého a nemého po-

zorovateľa života mladých – ale mábyť ich spolupracovníkom, ktorý všakmusí deti naučiť, ako majú zmýšľaťa ako konať, keď raz budú odkázanésamy na seba.

Poďme sa pozrieť, ako to vyzeráv triede dona Bosca…

Nie je tu nič slávnostného ani od-meraného. Od žiakov sa žiada – takako v každej škole – , aby sa naučili za-

danú látku. Úlohy sa opravujú nemilo-srdne, ale inak sú tu žiaci ako doma priotcovi. Môžu bez obáv povedať svojumienku alebo žiadať vysvetlenie, akniečomu nerozumejú. No a všetci ne-dočkavo čakajú na chvíle duševnéhoobčerstvenia – či to bude žart, anekdo-ta, vtipná poznámka, rozprávočka, ve-selý výstup alebo i scénka. Ich učiteľJán Bosco je totiž vo veselosti a v hu-more neprekonateľným majstrom.

D BŽŽIIVVOOTTOOPPIISS

Preventívny systém

Stretnutie sosvätým Jánom Boscom (3)

Don Bosco spovedá svojich chlapcov v oratóriu.

Foto z roku 1861. Medzi vami sa cítim dobre: môj život je byť s vami.

Oratoriánska kapela

DON BOSCO RADIL VYCHOVÁVATEĽOM, ABY SVOJOU STÁLOU PRÍTOMNOSŤOU MEDZIMLADÝMI ZVERENCAMI A SVOJOU POZORNOU STAROSTLIVOSŤOU O NICHZNEMOŽŇOVALI DEŤOM ROBIŤ POKLESKY. TÁTO STÁLA PRÍTOMNOSŤ VŠAK NESMIE BYŤTYRANSTVOM ANI ŠPEHÚNSTVOM. VYCHOVÁVATEĽ SA MÁ SPRÁVAŤ AKO RODIČ, KTORÝNENECHÁ SVOJE DETI OSAMOTE, KÝM NIE JE ICH SLOBODA CELKOM ZABEZPEČENÁVÝCHOVOU.

Stretnutie sosvätým Jánom Boscom (3)

D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5 98 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5

11

vorieval, „to je vlastne celá výchova,pretože zo všetkého najdôležitejšie jezískať si srdce dieťaťa.“

Vieme si vôbec predstaviť, čo zna-menal takýto prístup k deťom a k mlá-deži v polovici devätnásteho storočia?Don Bosco, ktorý nemal rád revolúcie– pokladal ich za hrozné následky ne-dostatku lásky medzi ľuďmi – sa stávav mene lásky a z lásky k deťom naj-väčším revolucionárom vo výchove…

Bohatá úrodaDon Bosco bol zrejme stvorený pre

ustavičné prekonávanie ťažkostí a preustavičnú robotu. Sotva stihol skončiťjednu prácu, už začínal druhú.

Len-len že dostaval veľký ChrámMárie Pomocnice, ktorý nahradil val-dockú kôlňu, už myslel na stavbu ďal-šieho turínskeho chrámu. Aj ten samu podarilo – hoci s obrovskými ťaž-kosťami – postaviť a vyzdobiť. Je toChrám Jána Evanjelistu, po ktorom

dostal on sám svoje krstné meno. Ten-to chrám patrí k najkrajším kostolomv Turíne i v Taliansku.

Potom si povedal, že už nebude ničstavať, že na to nemá síl ani pevnézdravie. Lenže keď ho požiadal dosta-vať Chrám Božského srdca v Rímesám pápež Lev XIII., poslúchol. A takako staval turínske chrámy, stavali tento rímsky chrám – bez groša. LevXIII. ho hneď na začiatku upozornil:„Ale peniaze vám nedám. Viete veľmidobre, že ich nemám.“

A podobne to bolo aj s rehoľami:Sotva mal pod strechou svoju mužskúrehoľu, už začínal organizovať založe-nie rehole ženskej. Tá sa mala zaobe-rať výchovou a starostlivosťou o diev-čatá z chudobných rodín.

Tri útulky pre mládež v Turíne munestačili, chcel ich mať aj v iných mes-tách. Bol presvedčený, že ich mládežsúrne potrebuje. V roku 1863 otvorilnový saleziánsky ústav v Mirabelle –ako prvú odbočku turínskeho ústavu.

O dva roky neskôr zriadil dva novév ďalších piemontských mestách. A odtoho času sa začali množiť saleziánskeústavy v Taliansku a potom i vo Fran-cúzsku a Španielsku.

Lenže ani to mu nestačilo, chcel ísťešte oveľa ďalej – do celého sveta. Sní-val o tom, že jeho synovia budú razúčinkovať na Ďalekom východe – v Čí-ne a v Japonsku, sníval o Amerike, Af-rike… Sníval o misiách.

V decembri roku 1874 zavítal k do-novi Boscovi argentínsky konzula opýtal sa ho, či by neprevzal misiev Patagónii, Ohňovej zemi a na Mage-lánskych ostrovoch, ktoré sa nachá-dzajú neďaleko južného pólu. Don Bo-sco jeho žiadosti vyhovel.

Vybral si hŕstku mladých mužova zaobstaral im najpotrebnejšie veci.Ako rád by poslal celé húfy svojichžencov, pretože sa žatva ukazovala byťveľmi veľká – veď len samá Patagóniaje dvakrát taká veľká ako Francúzskospolu s Belgickom. A on mohol poslaťiba desiatich. To ostatné sa muselo na-hradiť modlitbou, dobrou vôľou a tr-pezlivosťou.

Pred odchodom im dal rady nacestu:

- Hľadajte duše, a nie peniaze, poc-ty a vysoké hodnosti.

- Ak si chcete zaslúžiť Božie požeh-nanie a priazeň ľudí, starajte sa najmäo starých ľudí, chudobných, chorýcha o deti.

- Spravte, čo môžete a vládzete.Ostatné zverte na Pána Boha. Neohro-zene dôverujte Najsvätejšej Sviatosti,Pane Márii Pomocnici a potom uvidí-te, čo sú zázraky.

O dva roky odišli do Patagónie ajprvé saleziánske misionárky, dcéryMárie Pomocnice, aby pomáhali svo-jim saleziánskym bratom, ktorí bolipreťažení misionárskou prácou.

Za prvými saleziánskymi misionár-mi išli čoskoro druhí, tretí, štvrtí… Po-darilo sa im dostať do Brazílie, neskôrdo Ekvádoru a ďalších krajín Ameriky.V prvých rokoch sa venovali výlučneIndiánom, neskôr aj iným národnos-tiam. Prišli aj do Konga a dostali sa i dovytúženej Číny, do Japonska, Thajska,Indie… Saleziánske misie rástli zo dňana deň a postupne sa dostali medzi naj-väčšie misionárske spoločnosti. Dnesuž niet svetadielu, kde by nepracovalisaleziánski misionári alebo dcéry MáriePomocnice. Niektorí z nich sa stalimučeníkmi, niektorí vysokými cirkev-nými hodnostármi, niektorí svätými.

8. septembra 1924prišli saleziáni i na Slo-vensko – do Šaštína.Boli to dvaja kňazi, zaktorými prišlo o me-siac z Talianska aj 56žiakov. Založili tu vý-chovný ústav Maria-num. Popri výchovemládeže a pastoráciivenovali sa i zveľaďo-vaniu starého pútnic-kého miesta.

O päť rokov prichá-dzajú saleziáni doHronského sv. Beňadi-ka a potom do ďalších a ďalších sloven-ských miest. Prichádzajú sem v duchusvojho veľkého zakladateľa – s holými ru-kami a medzi holé a často i veľmi ošarpa-né múry. Asi tak, ako prichádzal voľakedydon Bosco so svojou matkou do Pinardihodomu…

Na pôsobisku v Šaštíne mali saleziánipred osemdesiatimi rokmi iba jeden stolíka dve stoličky. Hneď po ich príchode ichtam navštívil nitriansky biskup KarolKmeťko a trnavský biskup Pavol Jan-tausch. Dobre, že ich nebolo viac. Taktomohli svojich vzácnych hostí poctiť stolič-kami a oni sami sa uspokojili s kufrom.Takáto bola prvá reprezentácia saleziánovna Slovensku.

Don Bosco si neprivlastňoval zásluhyza mimoriadne úspechy, ktoré mali sale-ziáni vo výchove a v apoštoláte. Vedel na-isto, že v týchto oblastiach nehrajú úlohudobré, ba ani geniálne pracovné výkonyjednotlivcov. Vo vzdelávaní a výchovea takisto aj získavaní ľudí pre dobro a lás-ku k Bohu a k blížnemu musia byť všetcivynikajúcimi odborníkmi a všetci musia

byť dobrýmia čestnýmiľuďmi. To slo-vo ľuďmi bysme chcelipodčiarknuť.Lebo ak taknebude, zo-stane alebosa stane našamládež naj-ohrozenejšoua najúbohej-šou časťouspoločnosti,ešte úbo-

hejšou ako Boscovi chlapci na predmes-tiach Turína.

Želáme všetkým saleziánom na Sloven-sku i tým, čo sú vo svete, želáme aj všet-kým učiteľom a vychovávateľom, ale najmärodičom, aby pracovali vo veľmi dobrýchvychovávateľských tímoch a aby sa nehan-bili a nebáli vsadiť na deti a mládež.

Anna FloriánováFoto: LDC

Prvý ústav otvorený mimo Turína: Mirabello 1863.

Prvá misionárska výprava1875. Tvorilo ju desať saleziánov.

Každému misionárovi dal papier s dvadsiatimiradami na cestu, ktoré osobne napísal.

Časopis Don Bosco dneszasielame bezplatne

každému, kto oň požiada.Už od roku 1877 je to dardona Bosca tým, ktorí so

sympatiou sledujú saleziánsku prácu

a misie.

Šírte ho medzi príbuznými a priateľmi.

Oznámte nám hneď zmenu vašej adresy.

Objednávky zasielajte na adresu:

DON BOSCO DNESMMiilleettiiččoovvaa 77

882211 0088 BBRRAATTIISSLLAAVVAAtteell..:: 0022//55555577 22222266

ee--mmaaiill:: ddbbdd@@ddoonnbboossccoo..sskk

KAŽDÉDVA

MESIACEDON

BOSCODO

TVOJHODOMU

Mons. Giuseppe Faghnano, „el capitan bueno“. Misionári v Patagónii.

D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5

D BŽŽIIVVOOTTOOPPIISS

Modlitba k sv. Jánovi Boscovi

SSvväättýý JJáánn BBoossccoo,, ootteecc aa uuččiitteeľľ mmllááddee--žžee,, kkttoorrýý ssii ttooľľkkoo pprraaccoovvaall pprree ssppáássuudduuššíí,, bbuuďď nnáámm vvooddccoomm,, aabbyy ssmmee hhľľaaddaalliissvvoojjee dduuššeevvnnéé ddoobbrroo aa ssppáássuu bbllíížžnneehhoo..PPoommááhhaajj nnáámm pprreemmááhhaaťť nnáárruužžiivvoossttiiaa ľľuuddsskkéé oohhľľaaddyy.. NNaauučč nnááss mmiilloovvaaťťssvviiaattoossttnnééhhoo SSppaassiitteeľľaa,, PPaannnnuu MMáárriiuu PPoo--mmooccnniiccuu aa ppááppeežžaa.. VVyypprrooss nnáámm ššťťaassttlliivvúúhhooddiinnuu ssmmrrttii,, aabbyy ssmmee pprriiššllii kk tteebbee ddoonneebbaa.. AAmmeenn..

10 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5

Aj v tomto dôležitom bode je čo saod neho učiť. Skutočnosť, že 5. aprílabolo výročie jeho kňazskej vysviacky,robí túto tému aktuálnou. Tento rok je63. výročím jeho kňazskej vysviacky.

Kňazskú vysviacku prijal z rúk ot-ca biskupa Michala Buzalku, a tov Šaštíne 5. apríla 1942. Bola práveVeľkonočná nedeľa. Na druhý deň slá-vil v rodisku, v Uníne, svoju primičnú

svätú omšu. Svedčí o tom primičnýobrázok – „Pamiatka na moju kňaz-skú vysviacku a primície“. Ako mottoje uvádzaný citát „… ostaň s nami, Pa-ne, …“ z Lk 24, 29.

Veľa nám môžu povedať na tentorok Eucharistie životopisy svätých,blahoslavených alebo kandidátov ol-tára, ak tieto budeme študovať so za-meraním ich života na Pána Ježiša, prí-tomného v Eucharistii. Pre nás je otecAndrej celkom blízky a živý vzor. Vi-deli sme ho celebrovať, spolu s nímsme slávili Eucharistiu a mali sme mo-žnosť celkom zblízka vidieť, akou si-lou tohto duchovného pokrmu riešilkaždodenné problémy človeka, kňa-za, saleziána, predstaveného, provin-cie atď., ale aj to, ako praktizoval čnos-ti viery, nádeje a lásky, ale aj sily,múdrosti a dobroty srdca. To, čo naňom obdivujeme, čo nás fascinujea pobáda nasledovať ho, to sú jehočnosti, ovocie jeho života. Dnes sachceme dostať k prameňu, ku kore-ňom, k tajomstvu, z ktorého jeho ži-vot ozdobený čnosťami kresťana, kňa-za, saleziána … čerpal svoju vitalitu.

Z dvoch rýdzich prameňov čerpal presvoje posvätenie, pre svoju apoštolskúprácu, pre svoju vernosť, pre svoje utr-penie. Eucharistia a mariánska úcta sútými prameňmi, z ktorých čerpal oži-vujúcu silu.

Po stránke doktrinálnej môžemesledovať jeho náuku o Eucharistii cezjeho príhovory, povzbudenia a napísa-né duchovné cvičenia o Eucharistii,ktoré sa zachovali vo forme strojopi-su. Je to náuka magistéria Katolíckejcirkvi, aktualizovaná pre potreby sale-ziánskej charizmy a pre realitu sloven-skej Cirkvi a našej provincie z koncadruhej polovice minulého storočia.

Kňaz a Eucharista patria spolu.Kňaz je v službách Ježiša Krista, ktorýjeho rukami rozhrešuje od hriechova sprítomňuje jeho veľkonočnú obetutajomným spôsobom na oltári na spá-su Božieho ľudu. Tým sa aplikuje spá-sa, ovocie vykúpenia, ktoré nám za-slúžil sám Boží Syn. Kňaz je správcazverených Božích tajomstiev /1 Kor 4,1-2/. O tomto vernom správcovi mož-no povedať, že úprimne veril v eucha-ristického Krista a miloval ho. Toto

Eucharistiav životea náuke otcaAndreja Dermeka

Eucharistiav životea náuke otcaAndreja Dermeka

D BMM AA RR II ÁÁ NN SS KK EE ZZ VV OO NN YY

13D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5

Tu na Slovensku má mnoho ľudíproblém pochopiť, čím to ten človekvlastne je. Prispela k tomu slabá osve-ta spôsobená komunizmom, ale ajnaša spoločnosť, ktorá bola v dejináchdosť klerikálna.

Don Bosco pri zakladaní Salezián-skej spoločnosti alebo rehole eštepresne nevedel, ako bude vyzerať. Nouž v roku 1860 prijíma, okrem už pri-jatých saleziánov-klerikov, prvého sa-leziána-laika. Saleziána, ktorý nesme-ruje ku kňazstvu. Založil tedarehoľu, ktorú tvoria saleziáni-kňazia saleziáni-laici, čiže koadjútori. Pre-to pre nás prvé povolanie je povola-nie saleziánske, až potom to je kňaz-ské alebo laické.

…… nnoo,, aallee oo ččoo iiddee ttoommuukkooaaddjjúúttoorroovvii??Vlastne len o jedno – aby robil to,

čo chce od neho Boh. Sľubmi sa za-svätil Bohu, aby práve v dnešnej do-be ukázal hlavne mladým, že to, čotu žijeme, nekončí smrťou, že práveTeba Boh miluje a chystá pre Tebav nebi veľké prekvapko.

…… ččoo tteeddaa rroobbíí,, kkeeďďnneessppoovveeddáá aa nneessllúúžžii oommššee??Podstata povolania koadjútora

nie je v tom, čo robí, ale čím je – jed-noducho, že je osoba, ktorá chce žiťako Pán Ježiš v charizme dona Bosca.Tým, že nevykonáva činnosti, ktoréprislúchajú kňazom, je bližšie k svetupráce a k svetským problémom.

Môže tak viac a účinnejšie pôsobiť naľudí svojím príkladom života (práca,životné postoje…).

Keďže existuje mnoho ponúk, špe-cializácií, ktoré môže robiť, je to v tom-to smere dobrodružnejšie. Môže byťekonómom, hospodárom domu, alezároveň aj vychovávateľom, majstrom,učiteľom, v oratóriu, na misiách a iné.

…… aa ččoo hhiissttóórriiaa??Don Bosco pri zakladaní Salezián-

skej spoločnosti rozmýšľal asi takto:Chcel vytvoriť spoločenstvo kňazova laikov, ktorí spoločne – dopĺňanímsa – budú vychovávať a starať sao chlapcov, ktorí študujú a učia sa re-meslu. V dielňach, ktoré chcel mať čonajpokrokovejšie, skúšal zamestnávaťmajstrov „zvonku“, ktorí sa ale nesprá-vali k chlapcom tak, ako si to predsta-voval. Preto sa snažil vychovať aj sale-ziánov – laikov, ktorí mu budú robiťtých majstrov a vychovávateľov a záro-veň budú viazaní rehoľnými sľubmi.

Na konci jeho života bol počet ko-adjútorov a počet kňazov skoro vyrov-naný. V roku 1900 bolo koadjútorov30% a v roku 1950 už iba 21%. Rapíd-ny pokles koadjútorského povolania za-čiatkom 20. storočia nastal pravdepo-

dobne z dvoch dôvodov. Prvým je svä-torečenie dona Bosca – ako vzoru sale-ziána v reverende – a druhým je zmenapostavenia práce v ľudskej spoločnosti.

…… aakkoo ttoo aallee vvyyzzeerráá nnaaSSlloovveennsskkuu??Za komunizmu rozvoj koadjútor-

ského povolania nenastal, no počkalisme si na to teraz, po páde komuniz-mu. Na Slovensku je 10 mladých ko-adjútorov, ktorí ešte nemajú večné sľu-by a 11, ktorí ich majú. Takže spolu21. Z toho sú 4 v pokročilom veku a 2sú na misiách.

No v poslednej dobe celosvetovoprichádza nanovo k pomalému rozvojukoadjútorského povolania aj vďaka ko-adjútorovi Artemidovi Zattimu, ktorýbol v roku 2000 vyhlásený za blahosla-veného. To pravdepodobne spôsobilo,že za posledné dva roky pribudlo nacelom svete 100 koadjútorov.

Dúfajme, že aj na Slovensku budúkoadjútori vyžarovať takú svätosť, žeto presvedčí o kráse života s Bo-hom pre mladých.

Pavol Kalata SDBFoto: archív autora

12 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5

TO JE KLASICKÁ OTÁZKA MLADÝCH, ALE AJ STARŠÍCH, PRI ROZHOVORES KOADJÚTORMI. KTO SÚ TÍ ZVLÁŠTNI KOADJÚTORI?

PREŽÍVAME ROKEUCHARISTIE, KTORÝVYHLÁSIL SVÄTÝ OTECJÁN PAVOL II. TÁTOSKUTOČNOSŤ JEVÝBORNOUPRÍLEŽITOSŤOU PRE NÁS,ABY SME SA POVZBUDILINÁUKOU A OSOBNÝMPRÍKLADOM DONAANDREJA DERMEKA,KTORÚ UČILA PRAKTIZOVAL, KEĎ IŠLOO EUCHARISTIU V ŽIVOTEKŇAZA A SALEZIÁNA.

D BPPOOVVOOLLAANNIIAA

Ty nebudeškňazom?Ty nebudeškňazom?

Stretnutie slovenských koadjútorov s riaditeľom filozofického študentátu v Nave (Taliansko)koadjútorom Paulom Zinim

významné tvrdenie o otcovi Andrejoviaj dokážeme na konkrétnych príkla-doch z jeho života.

Vzťah človeka k Eucharistii je cel-kom konkrétna skutočnosť, ktorúmožno neomylne spoznať v jeho kaž-dodennom živote. Boží ľud na to mávyvinutý zvláštny zmysel, ktorým de-maskuje neveriaceho alebo málo ve-riaceho kňaza a veľmi dobre spoznátoho, ktorý „žije to, čomu verí“ – svo-ju modlitbu, Eucharistiu, vieru… Poovocí poznáte strom. „Dobrý stromnemôže rodiť zlé ovocie a zlý stromnemôže rodiť dobré ovocie“ /Mt7,18/.

Otec Andrej sa nikdy necítil kom-petentný meniť niečo na liturgickýchtextoch a rešpektoval so synovskou

vernosťou rubriky, lebo ich považovalza záväzné. On sa cítil povolaný k slu-žbe Eucharistie a nie byť suverénnympánom nad Eucharistiou. Nepovažo-val svätú omšu za svoju súkromnúvec, do ktorej môže ľubovoľne zasa-hovať. Mohol improvizovať hoc aj pre-fáciu vo svätej omši, ako to robili bis-kupi v pracirkvi, ale to nikdy neurobil,hoci inteligenciu na to mal. Vedel, kdeby to skončilo, keby ho aj iní v impro-vizácii nasledovali… Nikdy som ho ne-počul niečo pridať alebo ubrať, aleboprispôsobovať aktuálnym potrebám.Bol pokorným služobníkom Pánaa Jeho Cirkvi. Úprimne a so živou vie-rou rešpektoval všetky liturgicképredpisy. Bol som svedkom celebro-

vania svätej omše, kde istý celebranttakto prepúšťal účastníkov eucharis-tickej slávnosti: „Poďme, v mene Bo-žom.“ Don Andrej by n i k d y takétoniečo nebol urobil. Považoval to zasvojvoľnosť, ktorá sa protiví duchuposlušnosti. Žiaľ, dnes si kde-kto do-volí nerešpektovať liturgické predpi-sy: jeden použije v kolekte sv. omšekrátku konklúziu, iný počas konce-lebrácie robí kameramana, iný foto-grafistu… a pritom sa s tým ešte ajchvália. Na toto by don Andrej pove-dal – ako že to aj povedal, mne osob-ne v posledné dni svojho života: „Kaž-dý si robí, čo chce, a nikto nie jespokojný.“ Na podobné vylomeninyreagoval jediným slovom: „Absurd-né!“

AA tteerraazz ttiiee ssľľuubboovvaannéé pprrííkkllaaddyy..Akýsi Dionýz, zvaný Dido, ako ora-

torián na Miletičovej vždy robil z roz-topašnosti donovi Dermekovi prieky.Don Dermek dodatočne priznával, žemu jeho správanie išlo veľmi na ner-vy. Napriek tomu to nikdy neprejavil.Po dlhom čase sám Dido priznal: „Jasom to robil len preto, že som bol zve-davý, ako to dlho vydržíte s tou dob-rotou.“ Na to povedal don Dermek:„Áno, ale vy neviete, čo ma to vtedystálo.“ Potom vzniklo medzi nimi pek-né priateľstvo, keď Dido dospel a stalsa zubárom.

Každé povolanie má svoje úskalia.Do oratória prichádzali aj zlomyseľní

chlapci, ktorí veru podrobili skúškečnosti saleziánskeho kňaza – vycho-vávateľa. Ešte našťastie, že tí vedia,kde sa čerpá sila k tomuto nadľudské-mu výkonu – u nášho Pána, prítom-ného v Eucharistii.

Don Andrej počas svojho požehna-ného dlhého života prežil v kňazstve61 a pol roka. Z toho len 22 a pol ro-ka kňazskej služby v riadnych pod-mienkach. 9 rokov kňazstva prežil voväzení, kde sa možnosť celebrovaťv tých najprimitívnejších podmien-kach považovalo za solemnitas. Potom 9 rokov kňazstva prežitých akopríslušník “vládnucej triedy“ – robot-ník, keď celebroval svätú omšu sú-kromne vo svojom byte, kde sklopenédvierka sekretára slúžili ako obetnýstôl – oltár. V tomto období celebro-vať svätú omšu “coram populo“ sa po-važovalo to, keď mohol celebrovaťu niektorej z rodín, ktorým sa du-chovne venoval. Potom prišlo obdo-bie „dubčekovské“, ktoré sa ale uko-nčilo skôr, než sme sa mohlispamätať.

Obdobie 20 rokov „normalizácie“prežil opäť vo svojom byte, kde vovšedné dni celebroval súkromne, v zá-vere týždňa v komunite, na duchov-ných cvičeniach, ktoré dával, v komu-nite formátorov, ktorých animoval preformačnú prácu s dorastom…

Svätá omša sa nazýva u nás ľudovoaj bohoslužba, kde sa vykonáva Božíkult. Pri najväčšej opatrnosti vo vyko-návaní bohoslužby, sa predsa len ujdeaj celebrantovi aká-taká úcta a obdiv…Najmä ak tento vie pekne zaspievaťprefáciu, ak si oblečie pekný ornáta povie peknú kázeň… Don Andrej sadesaťročia všetkého tohto zriekala musel sa zamerať na to, čo je pod-stata, na premenenie, ktoré nastalo povyslovení konsekračných slov ajv týchto najskromnejších podmien-kach. Táto jeho viera v Ježiša prítom-ného v Eucharistii počas týchto desať-ročí je veľmi presvedčivá a zasluhujesi z našej strany úctu a obdiv. Neza-budnime, že sme duchovnými potom-kami, dedičmi tejto slávnej generácie,ku ktorej patril ako pionier náš otecAndrej Dermek.

Raz spomínal v rodine pána JozefaEibena, že vo väznici slúžil svätúomšu naozaj ako na Kalvárii. Bolo tov noci, poležiačky – na slamníku, pojeho ľavici i pravici ležal jeden lotor

(nasadení fízli). Za kalich mu slúžilafľaštička od liekov. Mariánsku omšuvedel naspamäť. Nepotreboval misál.Vo fľaštičke od liekov mal trochu vínaa kvapku vody a potom kúsok chleba.Eucharistia sa „transportovala“ podspôsobom na štvorčeky narezanéhochleba, zabaleného do cigaretovéhopapiera. Prijímajúci ju prehltol aj s pa-pierikom…

Nie často sa vracal Don Dermekk týmto nevšedným epizódkam zosvojho väzenského života. Tieto jehozážitky sú roztrúsené medzi spolu-bratmi, ktorým to dôverne vyrozprá-val, v rodinách, ktorým kňazsky slúžila bude ich treba pozbierať ako najcen-nejšie perly zo života kňaza, ktorý sizaslúžil prívlastok: hrdina viery v ča-soch komunistickej totality.

Ešte jeden príklad z tej istej rodiny,ktorý súvisí s Eucharistiou. Rozprávapán J. Eiben a jeho pani manželkaMargita, rodičia siedmich detí: „V tomčase sme mali syna Paľka, ktorý právedosiahol vek, kedy by mal ísť na 1. sv.prijímanie. V škole sa náboženstvo ne-vyučovalo. My sme si syna v nábožen-stve vyučovali doma a don Dermek,ktorý k nám chodil, ho potom vy-skúšal. Slávnostné prvé sväté prijíma-nie bolo doma, so všetkou parádou.Po tomto 1. sv. prijímaní sa Paľko do-máhal, aby aj on mohol byť na sv.omši, ktorá bývala ráno o 4.30 h, predodchodom do práce.“

Z Paľka sa stal lekárnik – magisterfarmácie. Tvrdí, že na príhovor otcaAndreja sa obdivuhodne ľahko vy-riešili problémy so zamestnávateľom,ktoré sa ľudsky zdali neriešiteľné.Kým žil, bol jeho duchovným vodcoma spovedníkom. Dnes mu pomáhariešiť neriešiteľné problémy silou vie-ry a možno aj svojím príhovorom…

Je tu ešte jedna záležitosť, ktorú sinedokážem jednoznačne vysvetliť.Raz pri jednej príležitosti, keď sa odo-vzdávali a prijímali úmysly svätýchomší a patričné štipendiá, pozname-nal na adresu „odškrtávania“ intenciísvätých omší toto: „Toto raz musí pre-stať!“ Veľmi ľutujem, že som sa neopý-tal vtedy otca Andreja, ako to myslí.Plynúci čas dokazuje, že aj v tejto vecimal pravdu.

Rozmýšľam ešte nad tým mottomotca Andreja vytlačeným na primič-

ných obrázkoch. „… ostaň s nami, Pa-ne…“. Čo ho viedlo k tomu, aby si daltoto motto? Prorockým duchom sapripravoval na tvrdú realitu, ktorá ča-ká na Cirkev a Kristových vernýchkňazov v blízkej budúcnosti? V roku1942, v roku kňazskej vysviacky otcaAndreja už bolo definitívne rozhod-nuté o osude II. svetovej vojny. V Slo-venskej republike sa nerobilo tajom-stvo z toho, aké nebezpečenstvopredstavuje červený drak z Východupre Cirkev. Jasne sa hovorilo o boľše-vickej hrozbe pre slovenskú Cirkevi národ. Don Andrej nepolitizoval, alemal dobre oči otvorené i uši nachýle-né a premýšľal vo svetle viery, čo čakáCirkev i národ po skončení vojny, keďsa skončí tak, ako to okolnosti na-značovali. „… ostaň s nami, Pane…“,veľmi potrebujeme silný zážitok spo-znania Teba pri lámaní chleba, inakneprežijeme. Tak ako topole zhadzujúlisty v čase veľkého sucha, tak ako ná-morníci v prípade búrky vyhadzujúnáklad z lode, ba i lodné zariadenie(porov. Sk 27, 13-20), tak aj Cirkevv dobách skúšok, utrpenia a kríz, či súuž aktuálne alebo sa objavujú na ob-zore, úpenlivo prosí svojho Pána: „…zostaň s nami…“ A on im pri lámaníchleba vleje nové sily a novú odvahu…Je zaujímavé, že apoštolský list pápežaJána Pavla II. má ten istý názov akomotto otca Andreja pri príležitosti je-ho kňazskej vysviacky. „Mane no-biscum, Domine.“ Treba k tomu ešteniečo dodať? Vieme, na čom smea aká doba, aké časy čakajú na nás.

„Rabbi, len nedávno ťa Židia chce-li ukameňovať a zasa ta ideš?“ /Jn11,8b/.

Len čo sa Don Dermek vrátil z vä-zenia, začali ho povolávať rodinya kňazsky im slúžil, keďže sa domáha-li jeho kňazskej služby. Raz sa pýtalotca takejto rodiny, či si nerobí staros-ti s jeho návštevami, či sa nebojí, že saveci prezradia a mohli by byť z tohokomplikácie. Na to mu ten otec rodi-ny povedal, že nejaké to riziko sa bu-de musieť prevziať. Don Dermek houistil, že aj don Bosco mal tento po-stup. Spravíme, čo je v našich silácha ostatné necháme na Pána Boha.Takto to robia všetci tí, o ktorých pla-tí: „Caritas Christi urget nos!“

V roku 1990 pri primíciách mla-dého kňaza – spolubrata ako sláv-nostný kazateľ povedal : „Prinášam titri pozdravy. Ten tretí pochádza oddona Giuseppe Quadriu, (od môjho

spolužiaka), ktorý zomrel ako 47-roč-ný v povesti svätosti. Už ako ťažkochorý odkázal svojim žiakom – novo-kňazom: Bratia, váš starší brat, ktorýmožno dnes slúžil svoju poslednúsvätú omšu, vás prosí, zaprisahávavás: Slúžte každú svätú omšu ako ke-by bola prvá, jediná, alebo posled-ná…“ Túto myšlienku veľmi často cito-val najmä v kňazských kruhocha zrejme sa podľa nej aj sám riadil.Práve kňazom hrozí nebezpečenstvo,že im tie najsvätejšie skutočnosti zo-všednejú, že budú konať najsvätejšieúkony rutinovane, zo zvyku.

Pane Ježišu, prihovárame sa Ti slo-vami modlitby, aby si dal svojej Cirkvipre mimoriadne ťažké časy mimoriad-nych kňazov, mimoriadne vernýcha svätých.

Ó Srdce kňazské Kristovo, daj svä-tých kňazov nášmu ľudu, nech vzpla-nie láskou ich slovo, nech stvorí v ľud-stve krásne duše.

Ó Srdce Krista Veľkňaza, keď kňa-zom hrozí nákaza, daj by verne každýpri tebe stál, aj povel ty daj, kňazskýkráľ.

P. Pavol JobFoto: Jozef Kupka

15

D BMM AA RR II ÁÁ NN SS KK EE ZZ VV OO NN YY

14 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5

D BMM AA RR II ÁÁ NN SS KK EE ZZ VV OO NN YY

D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5

Kalich s ktorým don Dermek slúžieval sväté omše za totality

D BMM AA RR II ÁÁ NN SS KK EE ZZ VV OO NN YYD BMM AA RR II ÁÁ NN SS KK EE ZZ VV OO NN YY

Tento významný slovenský sale-zián sa s myšlienkou dona Bosca poprvýkrát intenzívnejšie zoznámil po-čas štúdia na šaštínskom gymnáziu,odkiaľ odišiel roku 1942 do noviciátuv Hronskom Beňadiku. Do Šaštína savšak onedlho opäť vrátil, tentoraz užv úlohe vychovávateľa. Zo Šaštínaodišiel na teologické štúdiá do Svä-tého Kríža nad Hronom.

Do jeho života vážne zasiahli uda-losti z noci 14. apríla 1950, počas kto-rej sa komunistická diktatúra pokúsi-la zlikvidovať rehole vo vtedajšomČeskoslovensku. Po päťmesačnompobyte v sústreďovacom tábore v Po-dolínci sa mladý študent teológie roz-hodol opustiť svoju vlasť a išiel do Ta-lianska, kde 1. júna 1953 – poúspešnom ukončení bohosloveckýchštúdií – prijal kňazskú vysviacku.

Jeho život bol v tých rokoch úzkospojený s talianskym Turínom – hlav-ným strediskom saleziánskych aktivít.Otec Pauliny sa popri štúdiách ka-techetiky na tamojšej pápežskej uni-verzite aj sám veľmi intenzívne zapájaldo činnosti vynikajúceho saleziánske-ho katechetického ústredia. Jeho vý-tvarnú zručnosť si všimli aj turínskipredstavení, ktorí ho poverili technic-kou redakciou mesačníka „Meridiano12 – Dvanásty poludník“.

Po troch rokoch práce v redakciisa otec Pauliny stal vedúcim audiovi-zuálneho odboru známeho salezián-skeho vydavateľstva LDC. Tu za jehodvanásťročného pôsobenia vyšloviac ako štyristo krátkych filmov, po-užívaných pri katechetickej prácis mládežou.

Otec Pauliny nadviazal kontaktya spoluprácu aj s mnohými inými po-dobnými svetovými vydavateľstvamia na tému katechetickej práce s mlá-dežou prednášal na popredných me-dzinárodných fórach.

Po vznikuSlovenskéhoústavu svä-tého Cyrilaa Metoda v Rí-me sa Sloven-ská salezián-ska komunitazaviazala viesťmalý seminár,ktorý pôsobilv rámci ústa-vu. V jeho če-le stál šesťrokov ako ria-diteľ aj otecAndrej Pauli-ny, ktorý ne-skôr začalredigovať ajčasopis Slo-

venské hlasy z Ríma. Táto spoluprácatrvala dlhých 16 rokov. Otec Paulinypopri nej stihol dať svoju pečať grafikaa ilustrátora takmer všetkým kniháma publikáciám, ktoré v tom čase uzrelisvetlo sveta na pôde ústavu. Dokoncasa neskôr aj sám autorsky podieľal navzniku niektorých z nich. No a v nepo-slednom rade počas 15 rokov pripravo-val pravidelné týždenné katechetickérelácie aj v rámci slovenského vysiela-nia Vatikánskeho rozhlasu.

Zmeny v roku 1989, ktoré zname-nali návrat slovenských saleziánovopäť do vlasti, priviedli aj otca Pauli-nyho opäť do Šaštína. Jeho rady a skú-senosti boli neoceniteľné pri obnovetamojšieho gymnázia a jeho šéfredak-torské schopnosti, ako aj oko grafikaa ilustrátora, zaiste ocenili čitateliaa priaznivci populárneho saleziánske-ho mesačníka – Mariánskych zvonov.

Vážení čitatelia, dovoľte, aby sme ot-covi Paulinymu pri príležitosti jeho ži-votnej osemdesiatky popriali ešte veľaplodných rokov a hojnosť Božieho po-žehnania v jeho ďalšom živote, plniac sisvoje poslanie kňaza a vychovávateľa.

Foto: archív dona Paulinyho

Obec, v ktorej som sa narodila, malapred druhou svetovou vojnou vyše tri-tisíc obyvateľov a bola vraj centrom kul-túry na Kysuciach a v celom kraji. Viacnež tretinu obyvateľov našej dediny tvo-rili Židia. Podľa rozprávania rodičova známych boli to ľudia veľmi pracovití,húževnatí, ktorí sa takisto veľkou mie-rou zaslúžili o kultúrny rozkvet dedinya kraja.

Ako nám je z histórie známe, ľudítohto národa počas druhej svetovej voj-ny stihol krutý osud. Zachránilo saz nich iba niekoľko šťastlivcov, ktorí sabuď dali pokrstiť, alebo sa iba nejakýmveľkým zázrakom dostali z ríše, kde vlá-dol kyanovodík.

Pamätám si ako dieťa už iba na opus-tenú synagógu a na niekoľko hrobov namiestnom cintoríne, ktoré sa líšili odostatných tým, že miesto kríža bola nanich Dávidova hviezda.

Pri návšteve cintorína, hlavne naDušičky a Vianoce nás rodičia vždy upo-zornili, že na týchto hroboch nesmiemenikdy zabudnúť zapáliť sviečku, lebo nažidovských zosnulých si už nemá ktospomenúť.

Stalo sa to akousi samozrejmosťoua dlhé roky sme si pri blikotajúcom svet-

le sviečky spomínali na všetkých, ktoríspia spánkom pokoja.

Nebolo to ináč ani tieto Vianoce. Po-navštevovala som všetky známe hrobya samozrejme aj tie bez krížov. Ešte somani poriadne nezapálila sviečku na po-slednom hrobe, keď sa zrazu vedľa mňaobjavil starší pán, nechápavo pozeral,čo tam robím, a spýtal sa ma, či poznámľudí, ktorí sú tam pochovaní. Krátkosom mu vysvetlila moje pohnútky a onmi začal rozprávať svoj príbeh.

Pán Zachary býva už pekných párrokov Chicagu a tieto Vianoce prišiel podlhom čase do rodnej dediny navštíviťhroby svojich rodičov a oživiť si spo-mienky na svoje rodisko.

Ako malý židovský chlapec mal veľapriateľov medzi dedinskými deťmi. Spo-lu sa hrali, vystrájali, rástli. Zvlášť siobľúbil svoju susedku, rovesníčku,s ktorou chodil niekoľko rokov do ško-ly a od ktorej vraj odpisoval domáceúlohy.

Pretože dievča pochádzalo z chu-dobnej rodiny, rodičia Zacharyho pravi-delne posielali potraviny mame diev-čaťa, ktorá sa ako vdova starala ešteo ďalšie tri deti. Medzi rodinami sa vy-tvoril veľmi pekný vzťah a mama spo-mínaného dievčaťa za všetku dobrotumohla sľúbiť z vďaky iba svoje úprimnémodlitby.

Keď prišiel deň, kedy Židia museliodísť nevedno kam, všetci dedinčania saprišli s nimi rozlúčiť. Napriek neinfor-movanosti cítili, že im hrozí veľké ne-bezpečenstvo. Susedovo dievča sa tiežprišlo rozlúčiť so svojimi najbližšími su-sedmi. Pretože nemala nič, čo by im

mohla daťna rozlúčku,vtisla Zachary-mu svoj ruženec,aby ho chránil. Zachary v strachu a ne-istote držal celý čas v rukách tentodarček. Keď stáli Židia nastúpení vo veľ-kých zástupoch pred vagónmi, ktoré ichmali odviesť do koncentračných tábo-rov, do Zacharyho kopol jeden zo stráž-nej gardy tak prudko, že spadol na zema vtedy mu vypadol z ruky ruženec. Do-zorca si to hneď všimol. Bol presvedče-ný, že židovský chlapec nemohol nič po-dobné vlastniť, preto hneď dospelk názoru, že rodina s chlapcom, ktorýsa modlí ruženec, sa tam dostala omy-lom. Vyviedol ich preto rýchlo všetkýchz radu a kázal im okamžite zmiznúť.

Celá rodina sa ešte niekoľko mesia-cov skrývala v Žiline, ale neskôr povojne sa rodičia vrátili späť do našejobce, kde aj zomreli a nechali sa tam ajpochovať. Ich syn blúdil niekoľko ro-kov svetom, až sa nakoniec usadilv Chicagu.

Pán Zachary, stojac spoločne somnou pri hrobe svojich rodičov, sa maspýtal, či nepoznám v dedine pani Ka-rolínu Geršovú. Vďaka jej ružencu sa za-chránila celá jeho rodina. Často sa vrajchystal napísať, ozvať, pricestovať, aleodhodlal sa k tejto ceste až teraz.

Pravdaže, poznala som tú pani veľmidobre. Navštívili sme spoločne aj jejhrob. Bola to predsa moja mama!

Bea JanurováZ časopisu Kanadský Slovák

Foto: archív redakcie

RuženecRuženec

D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5 17

AK BY MAL „KANADSKÝSLOVÁK“ RUBRIKU„NEUVERITEĽNÉ PRÍBEHY“,NAPÍSALA BY SOM TENTOMÔJ PRÍSPEVOK TAM. ALEKEĎŽE JU NEMÁ, AJ TAK HONAPÍŠEM! ROZPOVIEM VÁMHO SKORO ZA ČERSTVA.

21. MARCA 2005 SA DOŽILŽIVOTNEJ OSEMDESIATKYJEDEN Z POPREDNÝCHORGANIZÁTOROVSLOVENSKÉHONÁBOŽENSKÉHO AKULTÚRNEHO EXILOVÉHOŽIVOTA UPLYNULÝCHDESAŤROČÍ SALEZIÁN OTECANDREJ PAULINY.

Vzácna osemdesiatka saleziána

Andreja PaulinyhoVzácna osemdesiatka saleziána

Andreja Paulinyho

D BMM AA RR II ÁÁ NN SS KK EE ZZ VV OO NN YY

Pri tejto príležitosti vydal tri listy,ktoré majú ten istý dátum 24. júl 1989a sú určené členom Združenia MáriePomocnice, rektorovi Chrámu PannyMárie Pomocnice v Turíne a hlavýmzodpovedným skupín, ktoré už do Sa-leziánskej rodiny patria. Všimnime siniektoré skutočnosti o Združení Má-rie Pomocnice, ktoré sú vyjadrenév týchto listoch.

List adresovaný členom ZdruženiaMárie Pomocnice je animačný list. Po-vzbudzuje dnes žijúcich členov tohtozdruženia zápalom ich predchodcov,ktorí sa dali zapísať medzi ctiteľov Má-rie Pomocnice samým donom Bo-scom. Počas výstavby Chrámu PannyMárie Pomocnice v Turíne mnohíz nich mu pomáhali, či už materiálnealebo modlitbou a obetou. Nechceliostať nečinní ani potom, keď savýstavba skončila. Mnohí sa zapísalido združenia, aby mohli pokračovaťv činnosti, modlitbe a obeti na česťPanny Márie. Iste nebolo už potrebnépracovať na stavbe, ale prevádzka ta-

kého kostola si vyžadovala tiež obeta-vé duše a okrem toho bolo potrebnéi naďalej šíriť úctu k Pomocnici tradič-ným spôsobom. Neboli to však pred-chodcovia len v samotnom Turíne.Vieme, že ako sa šírilo saleziánske die-lo najprv v Európe a potom i v Ameri-ke, aj na nových miestach vznikalizdruženia tohto typu a boli pričlene-né k materskému združeniu v Turínena Valdoccu. Koľko je to osôb a horli-teľov! Koľko nasledovania hodnýchmariánskych ctiteľov, ktorí môžu byťvzorom pre dnešných členov Združe-nia Márie Pomocnice! Členom zdru-ženia pripomína list i nie menejvýznamnú skutočnosť, a to prijatiezdruženia ako jednu skupinu do Sale-ziánskej rodiny. Don Vigano to po-važuje za čosi mimoriadne. Hovorí, žeje to ovocie príhovoru Pomocnice, jeto milosť vyprosená v jubilejnom rokudona Bosca, v roku storočnice 88.

V liste adresovanom rektorovi Ba-ziliky Márie Pomocnice v Turíne donVigano povzbudzuje jeho, ale i ostat-ných zodpovedných animátorov Sale-ziánskej rodiny, aby sa ich mariánskeúsilie zameralo na oživenie ZdruženiaMárie Pomocnice. Navrhol tri typy ini-ciatív. Prvou je, aby vhodným spôso-bom oboznámili široké okolies významom príslušnosti tohto zdru-ženia do Saleziánskej rodiny. Druhouje pomáhať prekonávať u mnohýchsaleziánov nežiaducu mentalitu, akýsiodpor voči akémukoľvek združovaniua vytváraniu bratstiev. Podľa niekto-

rých je vraj prijatie združenia do Sale-ziánskej rodiny „návrat k určitémupietistickému typu zastaralých arci-bratstiev“. Dobrú službu tu môže podľaneho zohrať i časopis svätyne „MariaAusiliatrice“, ktorý vydáva BazilikaPanny Márie Pomocnice v Turíne, keďsa mu bude venovať trvalá a rozumnápodpora. Treťou iniciatívou je posta-rať sa o prepracovanie takzvaného„Pravidla“ združenia, aby jeho textzodpovedal mentalite dnešného člo-veka a hlbokej cirkevnej a saleziánskejobnove mariánskej úcty, ako ju preží-vame dnes.

Don Vigano si želal, aby si celá Sa-leziánska rodina uvedomila dôležitosťzdruženia pri rozširovaní úcty k Po-mocnici a Matke Cirkvi. Združenie máveľkú možnosť preniknúť k ľudovýmvrstvám v „duchu saleziánskej chariz-my“. Vzťah medzi úctou k Panne MáriiPomocnici a združením je vzťahompríčiny a účinku: ako u dona Bosca,tak i u jeho nástupcov i v autentickejsaleziánskej tradícii. Prijatie združeniado Saleziánskej rodiny je výzvou prevšetky zložky Saleziánskej rodiny pre-hĺbiť si poznanie mariánskej úcty do-na Bosca. Je to tiež pre každého sale-ziána výzva byť animátorom tohtozdruženia, a keď animátorom, tak ajctiteľom Panny Márie Pomocnice. Ne-možno animovať, ak v srdci niet záso-ba živej lásky k Pomocnici.

■ Text k foto: Trnava-Kopánka 1991. Don Vigano s mladými počas návštevy na Slovensku.

VRCHOLNOU UDALOSŤOU ZA REKTORÁTU DONA VIGANA BOL PRVÝ CELOSVETOVÝKONGRES ZDRUŽENIA MÁRIE POMOCNICE V TURÍNE V JUBILEJNOM ROKU DONA BOSCAA TIEŽ PRIJATIE ZDRUŽENIA MÁRIE POMOCNICE ZA ČLENA SALEZIÁNSKEJ RODINY.

Od dona Bosca pochádza širokéhnutie osôb, ktoré rozličným spôso-bom pracujú na spáse mládeže. DonBosco nemal na mysli, že by niektorív jeho duchovnej rodine žili čisto kon-templatívnym životom, ale vždy spájalmodlitbu so skutkami lásky. Animovala vychovával apoštolov. Preto sa neču-dujeme, že i Združenie Márie Pomoc-nice, patriace do Saleziánskej rodiny,má apoštolský charakter.

VV nnoovvýýcchh PPrraavviiddlláácchh zzddrruužžeenniiaavv ččlláánnkkuu 44 ččííttaammee::

4. Prosiť za všetky povolaniav Cirkvi … podporovať dobrovoľnýmipríspevkami povolania do Salezián-skej rodiny.

5. … pomáhať chudobnejším mla-dým a núdznym.

VV PPrraavviiddlláácchh oodd ddoonnaa BBoossccaa jjee cceell--kkoomm kkoonnkkrrééttnnee vvyyjjaaddrreennýý ssppôôssoobbaappooššttoollááttuu ččlleennoovv zzddrruužžeenniiaa vv ččlláánnkkuu33 aa 55::

3. Rozširovanie dobrých kníh, ob-razov, medailí, organizovanie a pomocpri organizovaní procesií na počesť

Najsvätejšej Panny Márie a Najsvä-tejšej Sviatosti Oltárnej

5. Členovia sa budú s maximálnoustarostlivosťou usilovať … prekaziťbohorúhanie u tých, čo sú imzverení a akýkoľvek rozhovor protináboženstvu …

Členovia združenia, ktoré nesiemeno Márie Pomocnice, keďže samizažili prejavy lásky Panny Márie vočinim, usilujú sa lásku opätovať vočimladým i ľudovým vrstvám formouskutkov. Za lásku láskou. Takto by sadala vyjadriť apoštolská činnosť čle-nov združenia. Don Bosco vo svojichčasoch, ako to vidíme v pravidlách,ktoré zostavil, nástojil na skutkoch,ktoré mali posilniť zbožnosť mladýchi ľudových vrstiev. V uvedených bo-doch Pravidiel ctiteľov Panny MáriePomocnice povzbudzuje k „rozširova-niu dobrých kníh, obrazov, medailí,organizovaniu a pomoci pri organizo-vaní procesií na počesť NajsvätejšejPanny Márie a Najsvätejšej SviatostiOltárnej“. Členov združenia povzbu-dzuje tiež, aby napomáhali vytváraniu

výchovného prostredia, aby sa nebálipoužiť i bratské napomínanie, najmäv prostredí, kde by mohla byť z tohtodôvodu ohrozená mravnosť a rast vie-ry mladých. Aj keď v časoch dona Bo-sca bolo dosť duchovných povolaní,uvedené skutky lásky prehlbujú ichkvalitu.

Dnes, keď sa ukazuje nedostatokpovolaní, nové pravidlá povzbudzujúčlenov združenia, k apoštolským skut-kom pre vzbudzovanie nových povo-laní: prosiť za všetky povolania Cirkvia podporovať dobrovoľnými príspev-kami povolania do Saleziánskej rodi-ny. Ak sa ujmeme chudobných mla-dých ľudí a núdznych, po odstráneníbiedy sa im otvoria nové horizonty ajpre vyšší rozmer ich života, začleneniasa do Cirkvi a objavia aj svoje vlastnépovolanie. Takto má každý člen Zdru-ženia Márie Pomocnice praktickýmiskutkami lásky k svojim bratom a ses-trám účasť na apoštolskom diele donaBosca.

Ján Zauška SDBFoto: archív redakcie

D BMM AA RR II ÁÁ NN SS KK EE ZZ VV OO NN YY

Saleziánskurodinu obnovujePanna Mária Pomocnica

Saleziánskurodinu obnovujePanna Mária Pomocnica

D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5 19

Poznávame Združenie Márie Pomocnice

Poznávame Združenie Márie Pomocnice

Apoštolát podľa charizmy dona Bosca

18 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5

D BMMLLÁÁDDEEŽŽ

Cieľom týchto kurzov je vzájomnesa obohatiť, podeliť sa so všetkým, čonáročná, ale i krásna úloha animátoraobnáša a v neposlednom rade tiež ajpohľad na danú tému kurzu, ktorá mápomôcť rozšíriť a prehĺbiť osobný rastanimátora, priniesť mu nové podnety…

Piatok patril uvedeniu do témy,tiahnucej sa celým kurzom – PPrríípprraavvaassttrreettnnuuttíí aa iittiinneerráárroovv. Téma široká akomorské pobrežie na svitaní. „Ukočíro-vali“ sme to však spoločne na niečojednoduché, obohacujúce a krásne.

Animátor ako vedúci svojej skupin-ky nie je ten, ktorý vypĺňa hluchémiesta v programe a všedne plynúcichdňoch detí, chodiacich k nemu na týž-denné stretnutia. Je to človek, ktorýpozná cestu osobného dozrievaniaa rastu mladého chalana či dievčaťa.Pozná ich vnútorný svet, etapy, ktorý-mi prechádzajú vo vývoji. Uvedomujesi dôležitosť budovania hodnotovéhosveta, vie byť citlivo vnímavý na ťaž-kosti, krízy, boje, s ktorými sa musídospievajúci vyrovnávať.

V tomto zmysle sme sa teda vybra-li na objavovanie vlastných životných

míľnikov, aby sme tieto jednotlivé eta-py dokázali ľahšie rozpoznať. Animá-tori – chalani sa vybrali na cestu „doterénu“, kde si podľa slov animátoriek„šli niečo dokazovať“ a dievčence –animátorky, zase ostali „doma“, abyten svoj nádherný a niekedy aj poriad-ne zamotaný svet dokázali poriadnepreskúmať.

Pre mňa osobne bol jedným z naj-krajších okamihov čas, kedy sme savšetci spoločne stretli a pustili sa dovysvetľovania. Animátorky predstavilichalanom tajomný svet rastu a preme-ny od malého dievčatka až po krásnumladú ženu a animátori zase naopakuviedli dievčatá do reality a sveta „do-kazovania si niečoho“ všetkých chala-nov. Spoločne sme prešli obdobiamiako sú „hrdinovia pred zrkadlom“, či„bojovníci na hojdačke“. „Plavci“ samiestami ocitli „v ríši divov“, alev podstate to všetko vyústilo v etape,ktorá sa nazýva „partneri“.

Kiež by toto všetko, ako i celý kurz,ktorý sa niesol vo veľmi otvoreneja obohacujúcej atmosfére na obochstranách, viedol k spoznaniu seba sa-

mých, ako aj tých, ktorých máme spre-vádzať a pomáhať im.

Jednotlivé kurzy prebiehajú tak navýchodnom, ako aj západnom Sloven-sku. Viac informácií o tomto výchov-nom, vzdelávacom i tréningovomprograme pripravujúcom animátorovna prácu s mládežou a mládežníckymiskupinami získate na adrese: mm..hhaass--kkoovvaa@@ddoommkkaa..sskk.

Ďalšie fotografie z vyššie opísa-ného kurzu, nájdete na wwwwww..mmoojj--wweebb..sskk//rruuddyykk v sekcii animátori.

Rudo Kopinec SDBFoto: archív autora

TTyymmiiáánn 22000055Miništrantské hnutie v spolupráci so saleziánmi a bohoslovcami organizuje

v dňoch 88.. –– 1144.. 77.. 22000055 letný tábor pre chlapcov – mmiinniiššttrraannttoovv (vo veku od 12 rokov).MMiieessttoo ppoodduujjaattiiaa:: Škola v prírode pprrii HHrraannoovvnniiccii (Hranovnícke pleso). Je to prekrásneprostredie Slovenského raja.

CCiieeľľoomm ppoodduujjaattiiaa je okrem rekreácie aj vzájomné stretnutie a výmena skúsenostízo života miništrantov z rozličných častí Slovenska, ako aj pomoc farnostiam pri for-movaní miništrantov. Program bude prispôsobený jednotlivým vekovým kategóriám.Nebude v ňom chýbať duchovný program (modlitby, duchovné slovká, svätá omša, ob-nova), „celotáborová hra“ s výchovným zameraním, šport, súťaže, dobrodružstvá, tu-ristika a veľa radosti... V Roku Eucharistie sa zameriame aj na biblický rozmer sviatos-ti (Pascha, prechod cez Červené more, putovanie Izraelitov, veľkonočné tajomstvo,....)

Ďalšie informácie sa dozviete na: DOMKA-Združenie saleziánskej mládeže, Mile-tičova 7, 821 08 Bratislava, e-mail: ddoommmmiill@@cchhaannggeenneett..sskk,, fax: 02/50231118, tel.:02/50231- 213, -214, 0905/390322 Kontaktné osoby: Emil Šafár, Jozef Luscoň SDB.

D BMM AA RR II ÁÁ NN SS KK EE ZZ VV OO NN YY

Svetové dni mládežeSvetové dni mládežeSRDEČNE VÁS VŠETKÝCH POZDRAVUJEM Z KOLÍNA NAD RÝNOM, KDE DLHODOBO

PRACUJEM AKO DOBROVOĽNÍK PRI PRÍPRAVE XX. SVETOVÝCH DNÍ MLÁDEŽE.

Toto stretnutie sa uskutoční, akoisto viete, v dňoch 16. – 21. augustatohto roku. Prípravy sú už, dá sapovedať, v plnom prúde. Prácasa začala v auguste minuléhoroku, ja som sem pricestovalv januári. Pracujem na odde-lení ubytovanie – máme nastarosti zapisovanie dobrovoľ-ných poskytovateľov ubyto-vania pre pútnikov, odpovedá-me na ich otázky, skrátka smes nimi neustále v kontakte. Spoluhľadáme okolo 80.000 miest. K dneš-nému dňu máme už viac než 36.000miest. Do prípravy je zapojenýchspolu okolo 150 dobrovoľníkov, po-sledná skupina pricestovala začiat-kom marca. Pracujeme spoluv 13. oddeleniach, máme nastarosti prakticky všetky ob-lasti prípravy – dopravu, uby-tovanie, liturgický program,bezpečnosť, informácie, ko-munikáciu s verejnosťou –skrátka obrovsky kolos všet-kého, čo k takejto akcii patrí.Spolu s nami pracujú samozrej-me i profesionáli, ktorí koordinujúnašu prácu. Bez nich by to neboloono. Často sú to ľudia s bohatou pra-xou a s dokonalými znalosťami prob-lematiky.

Medzi dobrovoľníkmi sú ľu-dia zo všetkých kontinentov –dokonalá zmes jazykov, ná-rodností… Za čas, čo sme tuspolu, sa medzi nami vytvori-li pevné priateľstvá. Je coolmať toľko priateľov z celéhosveta.

Najživšie pracovisko je tzv. Callcentre – je to informačná kanceláriaSvetových dní mládeže. Pracujú tu ľu-dia v troch zmenách, poskytujú infor-mácie v piatich hlavných jazykoch(anglicky, nemecky, taliansky, francúz-sky, španielsky) a vo veľkom počte ja-zykov z celého sveta, aj v slovenskom,a to vďaka dvom dievčinám zo Slo-venska. Postupom času sa práca v CallCentre zmení na nepretržitú prevádz-

ku, aby ľudia z celého sveta v ktorú-koľvek hodinu dostali odpoveď nasvoje otázky.

O duchovnú stránku sa starajúkňazi – mávame spoločné sväté omše– každý deň ráno v Kostole sv. Andre-

asa – je známy tým, že je v ňom hrob-ka filozofa Alberta Veľkého. Tiež má-

vame duchovne obnovy – zväčšav kláštore v Altenbergu. Čas nám

rýchlo uteká, preto sa snažímevyužiť každú voľnú chvíľku.Cez víkendy podnikáme rôz-ne výlety – navštívili smemestá naokolo, napríkladBonn – bývalé hlavné mesto

tzv. západného Nemecka,Aachen – korunovačné mesto

nemeckých kráľov, Essen, Bruhl…Chystáme sa dôkladne zmapovať ce-

lé okolie Kolína, samozrejme všetkoporiadne fotíme, nech sa máme čímdoma pochváliť.

Dňa 19. marca sa k nám ro-mantickým spôsobom – na člnepo rieke Rýn vrátil kríž Sveto-vých dní mládeže, ktorý mo-mentálne putuje po celomNemecku.

Spolu so mnou tu pracujúaj štyria dobrovoľníci zo Sloven-

ska.

Pre všetkých mladých, ktorí by sachceli zúčastniť SDM ako dobrovoľ-níci: stále je tu možnosť prihlásiť sa!Je to výborný spôsob ako zažiť napl-

no atmosféru takej veľkej udalos-ti, spoznať ľudí z celého sveta,

zažiť niečo úžasné ako súSvetové dni mládeže. Prihlá-siť sa je možné na stránkewwwwww..wwjjtt22000055..ddee.. Dobrovoľ-ník si platí iba cestu, o ostat-né veci je postarané. Preto

neváhajte a prihláste sa.

Ak by bol z vašej strany záujemo púť na Svetové dni mládeže, obráť-

te sa na mňa, najlepšie mailom a čomôžem, pomôžem. Pripájam niekoľkofotiek.

Ostávam s pozdravom.

MMoojjaa aaddrreessaa::roman.chrapko@wjt2005.de

Roman ChrapkoFoto: archív autora

V DŇOCH 11. – 13. MARCA 2005 PREBIEHAL ŠIESTY,ZÁVEREČNÝ KURZ ŠKOLY PRE ANIMÁTOROV V PENZIÓNE

FORREST V MODRE-PIESKU. ZÚČASTNILO SA HO 24CHLAPCOV A DIEVČAT – ANIMÁTOROV A ANIMÁTORIEK,

PÔSOBIACICH V RÔZNYCH SALEZIÁNSKYCHSTREDISKÁCH ZÁPADNÉHO SLOVENSKA.

D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5 21

Škola preanimátorov

Škola preanimátorov

20 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5

22 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5

Organizovala ho Únia ženskýcha mužských generálnych predstave-ných. Z 847 účastníkov pocházdalo95 z Afriky, 250 z Ameriky, 92 z Ázie,16 z Oceánie a 394 z Európy a bolimedzi nimi generálnipredstavení, predsedovia národnýchkonferencií, teológovia a zástupcoviamladých rehoľníkov. Našu krajinu za-stupovala sr. Dagmar Kráľová FMA,predsedkyňa Konferencie vyššíchpredstavených ženských reholí naSlovensku. Položili sme jej niekoľkootázok.

Z akého dôvodu sa konal kongres?Myšlienka iniciovať svetový kon-

gres vzišla z prostredia Únií gene-rálnych predstavených mužskýcha ženských reholí, ktoré sa rozhodli

zorganizovať spoločné celosvetovéstretnutie.

Myslím, že dôležitým impulzombola zložitá situácia Cirkvi a zvlášť za-sväteného života v tomto čase a v ne-malej miere aj prebúdzajúca sa uni-verzálna túžba po spoločenstvea pravej vnútornej jednote, ktorá bybola protiváhou negatívnych dôsled-kov globalizácie.

Čo bolo hlavnou líniou Kongresu?Venovali sme sa téme: „Zanietenie

pre Krista – zanietenie pre ľudstvo.“Toto zanietenie vychádza z kontem-plácie dvoch evanjeliových ikôn: Sa-maritánky a milosrdného Samaritána.K týmto témam odzneli rôzne prí-spevky vzhľadom na aktuálne problé-my sveta a zasväteného života, kto-

rých úlohou bolo podnietiť vzájomnýdialóg medzi nami. A to bolo niečo na-ozaj krásne.

Zamýšľali sme sa nad smerovanímrehoľného života v budúcnosti, nadjeho miestom, cieľom v dnešnej dobea nad požiadavkami kladenými na re-

D BDDOOMMAA AA VVOO SSVVEETTEEhoľný ži-vot. Našerozhovo-ry sa vy-značovalihlbokýmzmyslompre vzá-jomné po-čúvan ie ,spoločnéhľadanie,

pričom sa vytvorila atmosféra skutoč-ného spoločenstva.

K čomu ste napokon dospeli?Kongres sám nekončil oficiálnymi

uzneseniami. Skupina odborníkovvšak po celý čas monitorovala prí-spevky, reakcie, odpovede a stanovis-ká. Svoje postrehy spracovali ako vý-zvu pre všetkých rehoľníkov do„siedmich čností pre dnešnú dobu“.Majú nás uspôsobovať, ako nám to na-značil Sv. Otec, aby sme „vedeli zaha-siť smäd, obviazať rany, stať sa balza-mom na zranenia, uspokojiť túžby poláske, slobode a pokoji našich sestiera bratov.“

Zo spoločnej práce v skupinách

podľa tém vzišli podnety ako naprí-klad: uprednostnenie jednoduchšícha humánnejších štruktúr v rehoľnomživote, potreba viesť dialóg s kultúra-mi a náboženstvami, oživovať kultúruspoločenstva a svedčiť o nej, dbať nakomunitárny život, komunikáciu, vzá-jomnú dôveru, posilniť hĺbku duchov-ného života, verne prežívať lectio divi-na, prehĺbiť akcent permanentnéhoformovania, pestovať zmysel pre ume-nie a krásu, najmä v liturgii…

Mohli by ste uviesť aj spomínanýchsedem čností nevyhnutných pre rehoľní-kov dnešného sveta?

▼ hhĺĺbbkkaa:: eevvaannjjeelliioovvéé rroozzlliiššoovvaanniiee,,aauutteennttiicckkoossťť,,

▼ ppoohhoossttiinnnnoossťť aa nneezziiššttnnoossťť,,▼ nneennáássiilliiee aa mmiieerrnnoossťť,,▼ sslloobbooddaa dduucchhaa,,▼ ooddvvaahhaa aa kkrreeaattíívvnnaa sscchhooppnnoossťť,,▼ ttoolleerraannttnnoossťť aa ddiiaallóógg,,▼ jjeeddnnoodduucchhoossťť:: oocceeňňoovvaaťť cchhuu--

ddoobbnnéé aa mmaalléé zzddrroojjee..

Ako vnímate náš slovenský salezián-sky rehoľný život teraz, keď ste mali kon-takt s celosvetovou realitou?

Optimisticky. Najmä preto, že sme

sa v pototalitných rokoch väčšinou„nevrhli“ do komplikovaných štruk-túr, ktoré by presahovali naše silya boli by nás pohltili. Na druhej stranepodporujem výzvu Kongresu k radi-kalite, podstatnosti rehoľného života,k priblíženiu sa k chudobným, k soli-dárnemu životu s nimi a vôbec k služ-be chudobným, najmä mladým…

Aké posolstvo ste si vy osobne odnies-li z kongresu?

Obohatilo ma spoločenstvo, túžbapo jednote, spolupráci a solidarite me-dzi rehoľníkmi všetkých chariziem.Povzbudilo ma aj spoznanie tváre re-hoľného života odlišnej od tej, ktorúnám ponúka západná civilizácia.Upevnila som sa vo vedomí, že rehoľ-ný život má svoju budúcnosť, že žijea bude žiť. Práve preto, že Ježiš Kristussi zaslúži, aby zasvätený život bol, žeOn sám chce, aby existoval a že jehopodstata je v milovaní Boha. A On sizaslúži – práve v dnešnej dobe zvlášť–, aby bol milovaný.

Zhovárala sa: Andrea Miklovičová

Foto: archív FMA

V univerzitnom pastoračnom centre v Bratislave sa uskutočnilo zaujímavé stretnutie. Zišli sa tam saleziáni v minulosti pôso-biaci v saleziánskom stredisku v Humennom, saleziáni pochádzajúci z tohto mesta a saleziánsky odchovanci-exalievi. Prítomníboli aj mnohí súčasní vysokoškoláci, ktorí prešli saleziánskou výchovou v tomto stredisku. Viac ako 30 účastníkov sa deliloo svoje zážitky z obdobia dospievania a aktivít u saleziánov. Viacerí z odchovancov v súčasnosti pracujú ako úspešní manažé-ri, právnici, lekári a pracovníci nielen na Slovensku. Stretnutie sa nieslo v rodinnej atmosfére a bolo veľmi hodnotné a oboha-cujúce. Všetci zúčastnení sa zhodli, že o rok sa chcú stretnúť znovu.

SSTTRREETTNNUUTTIIEE HHUUMMEENNČČAANNOOVV

■■ Bratislava ■■

Národný Kongres Ekvádoruuvážiac,že saleziánsky kňaz JJuuaann SShhuuttkkaa LLoovveecc--kkýý, farár v cirkevnej jurisdikcii la Virgende Guadalupe, General Plaza v provinciiMorona Santiago, uskutočnil významnúslužobnú činnosť, nechajúc za sebou hl-boko vyoranú pastoračnú brázdu a ma-teriálne dielo pre dobro kolónov a etnic-kých skupín Šuarov a Ašuarov, že prácauskutočnená saleziánskym kňazom Jua-nom Shutkom Loveckým svieti príkla-dom solidarity, práce a oddanostiv záležitosti ušľachtilej pre duchovné, so-ciálne a humánne povznesenie občanovprovincie, že je povinnosťou národného

kongresu ako prvého štátneho úradupodnecovať spravovanie a prácu zaslúži-lých občanov, ktorí sa pričinili o výchov-né a sociálne skvalitnenie života našichľudí a použijúc ústavné a zákonodárneoprávnenie, blahoželá saleziánskej misiiv Ekvádore k jej neúnavnej práci v ama-zonskej oblasti, ktorú už dlho vykonávakňaz JJuuaann SShhuuttkkaa LLoovveecckkýý..Pán poslanec RRoolloo SSaannmmaarrttiinn IInniigguueezz,,člen zákonodarného zboru v provinciiMorona Santiago, reprezentujúc Národ-ný kongres Ekvádoru, odovzdá kňazoviJuanovi Shutkovi Loveckemu, farároviv cirkevnej jurisdikcii la Virgen de Gua-dalupe v provincii Morona Santiago, vy-

znamenanie DDrr.. VViinncceennttaa RRooccaaffuueerrtteehhooza zásluhy v sociálnej práci pri slávnostizorganizovanej pri tejto príležitosti.

Dané v meste San Franciscode Quito, Metropolitánsky dis-trikt v siedmy deň mesiaca de-cembra v roku dvetisícštyri.

Guillermo Landazuri Carrilloprezident

John Argudo Pesantezgenerálny sekretár

VVYYZZNNAAMMEENNAANNIIEE MMIISSIIOONNÁÁRROOVVII JJÁÁNNOOVVII ŠŠUUTTKKOOVVII

■■ Ekvádor ■■

Zanietenie pre Krista a ľudstvoZanietenie pre Krista a ľudstvoKongres o zasvätenom živote

■ Don Pasqual Chávez, generálny predstavený SDB, a sr. DagmarKráľová, FMA, predsedkyňa Konferencie vyšších ženských rehoľnýchpredstavených na Slovensku

■ Saleziáni prítomní nakongrese. V strede donPascual Chávez, generálny predstavenýSDB.

■ Sestra Dagmar KráľováFMA zastupova-la na kongrese slovenské rehoľníčky

■ Predsednícky stôl s logom kongresu

■ Účastníčka kongresu – rehoľníčka z AfrikyPRVÝKRÁT V HISTÓRII

ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA SASTRETLI ZÁSTUPCOVIAREHOĽNÍKOV CELÉHO SVETANA KONGRESEO ZASVÄTENOM ŽIVOTE,KTORÝ SA KONAL KONCOMUPLYNULÉHO ROKA V RÍME.

■ Saleziánky prítomné na kongrese. Tretia zľava dolu sr. Antónia Colombo, generálna predstavená FMA.

D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5 23

vajú od zápasu soživotom. Trebaich previesťcez život! Na-ord inovaťim dobro-družný štýlž i v o t a .AA nnaajjmmää iimmttrreebbaa ppoonnúúkk--nnuuťť pprrááccuu,, aabbyyssaa nnaauuččiillii pprreežžiiťť!!

Dobrodružstvo –fenomén modernej doby

Karol sa objavil vo dverách a bolsamá modrina. Peťo sa ho pýta:

„Človeče, čo sa ti stalo?“„Ale… Najprv ma prešlo auto, po-

tom lokomotíva a až keď ma prešlakačica, zastavili kolotoč.“

Dnes sa ľudia s dobrodružstvomstretajú najmä pri cestovaní po nezná-mych krajinách. Číha tu divočina. Táv nás provokuje prekonávanie nás-trah, overenie svojich schopností…DDoobbrrooddrruužžssttvvoo ssaa vvýýhhooddnnee pprreeddáávvaa..Filmy s touto tematikou stále na-pĺňajú kiná. Dokonca sa ponúka cezelektronické cesty – internet, televí-ziu, počítačové hry.

Odkiaľ však v bežnom živote zob-rať výzvy na zápas? O potrebe prácesom sa už zmienil. Ďalším východis-kom je siahnuť po dobrodružných

hrách. Sú potreb-né pri výchove,

pretože zápasnás učí spúš-ťať adap-tačné me-chanizmy,mobilizo-vať všetky

svoje sily.KKeeďď vv žžiivvoottee

cchhýýbbaajjúú ssiittuuáá--cciiee,, vv kkttoorrýýcchh nnee--

vviieemmee,, aakkoo ttoo sskkoonnččíí,,cchhýýbbaa ddoobbrrooddrruužžssttvvoo.. Aké

fascinujúce je ísť do neznáma a neve-dieť, čo s nami bude, ako to dopadne.Ale pozor! VVššeettkkoo mmáá mmeeddzzee!!

Čo sa odohráva pridobrodružstve?

„Na vlastnej koži som to zažil. Aha,mám vybité zuby.“

„Fíha… Ako sa to stalo?“„Chlapík vošiel do krčmy a skrí-

kol: Kto z koho. Pýtal som sa sám se-ba: Mám dosť síl? Zvládnem ho? Akýbude môj koniec?“ Rečník sa odmlčal,prihodil poleno do pahreby a poslu-cháči s otvorenými ústami preglgli sli-nu. Potom ktosi prerušil ticho:

„Hovor, čo bolo ďalej…“„Tep sa mi zvýšil, zaťal som ruku

v päsť a vykročil dopredu. A potom toprišlo…“

„Čoooo???“„Prepadol som na stolíku a zobu-

dil som sa!“

Dobrodružstvo plodí zážitok nazážitok. Napätie, ktoré tu vzniká, za-sahuje emočnú sféru. No vnímaniezážitku závisí odo mňa. Prežívamvzrušujúce riziko, ktoré môže: zneistiťtelo, intelekt, emočnú stabilitu. Prispustení hry je prekvapenie vítané po-šteklenie. Aby hra gradovala, do obe-hu je potrebné dostať niečo, čo sa hráaj s hráčom. Tak je výsledok nepred-vídateľný až do dokonca hry a to jepre mnohých „bomba“. Takýto kok-tail skúste namiešať na najbližší voľnýdeň a uvidíte, ako vás to doma zjed-notí. Malé pošepnutie, ako na to…

Akcia! – Extrémnyvíkend na chate

„Je hádam niečo horšie, akonájsť červíka v jablčku?“„Áno, nájsť tam len jehopolovicu.“

TTaakkžžee:: Chcete spoločne v partiialebo aj v rodine niečo napínavé pre-žiť? Tu je ponuka.

Organizačná pracovná čata nechsa na chatu vypraví o deň skôr a pri-praví všetko na to, aby sa to mohloroztočiť. Začiatok nech je jednoduchý:krátka prezentácia a rozdelenie doskupín. Po zoznamovacej hre môženasledovať film s názvom „Prežiť“.Ten dobre vovedie do aktivít s poin-tou „záchranárskeho výcviku“. Jed-notlivé disciplíny sa dajú vymýšľaťv štýle: „prežiť v divočine, vo vode,v kopcoch, na púšti…“ Istotne tozvládnete na výbornú.

Po dobrodružnej akcii

„Pán doktor, koľko mi zostávačasu?“„No, s televíznym seriálom bysom už nepočítal…“

Aby sa to neprihodilo vám, všetkodôkladne premyslite a najmä dbajtena bezpečnosť. Tak čo, skúsite to?

Zdraví vás don Luscoň.Foto: SDB Trnávka

Krátkozrakého drevorubača Jánasa rozhodli jeho kolegovia nastrašiť.Keď obrábal drevo v húštine, vyskočilnaňho kamarát preoblečený za med-veďa:

„Huhu, uááá, brum, brum, huhu-hu…“ Jána akoby šľak trafil. Najprv hohodilo do malinčia a potom v šokuutekal do lesníckej chaty. Pred ďalšímnerozvážnym tryskom ho zastavil re-hot kamarátov:

„„HHaahhaahhaa.. TTyy ssii aallee hhrrddiinnaa.. VVeeďď ttoossaa TTóónnoo pprreeoobblliieekkooll zzaa mmaaccaa..““

NNaammoossúúrreennýý JJaannoo ttoo ťťaažžkkoo nniieessoollaa eeššttee ddllhhýý ččaass iimm ttoo vvyyččííttaall.. PPoo ččaassee ssaažžiivvoott vv ppaarrttiiii ddaall ddoo nnoorrmmáállnnyycchh kkoo--ľľaajjíí.. VV jjeeddeenn kkrráássnnyy ddeeňň ssaa vvššaakkvv ssmmrreeččiinnee ooppääťť mmiihhllaa cchhllppaattáá ppoossttaa--vvaa.. JJaannoo ssii pprreettrreell ooččii aa ttiicchhoo uuttrrúússiill::

„„NNoo vveeďď ppooččkkaajj…… JJaa ttii uukkáážžeemm!!PPrreejjddee ttii cchhuuťť ssttrraaššiiťť ppooccttiivvýýcchh ľľuuddíí..““PPrriibbllíížžiill ssaa kk ppoossttaavvee.. PPoottoomm zzrreevvaallzz ppllnnýýcchh ssííll aa sskkooččiill jjeejj zzoozzaadduu nnaa kkrrkk..

„„TTuu mmáášš,, ttuu mmáášš…… VVeeďď ttyy ssii mmaa zzaa--ppaammäättáášš!!““ JJaannoo rroozzddáávvaall úúddeerr zzaa úúddee--rroomm aa uurroobbiill ttaakkýý kkrriikk,, žžee kkoolleeggoovviiaabboollii ččoosskkoorroo pprrii ňňoomm.. NNoo zzrraazzuu zzaarraa--zzeennee zzaassttaallii::

„Jano, čo nevidíš? Veď je to ozajmedveď.“ Drevorubač zoskočil zo šel-my a prekvapený vypliešťal oči na zvie-ra. V tom sa maco zrútil. Dostal infarkt.

Priatelia, medvede sa už dávno zo-budili… A čo my? Už vieme žiť v dneš-nom uponáhľanom čase? Stále tvrdím,že našou záchranou je nedeľa. V nejmáme upevniť identitu osobnú, identi-tu kresťana i identitu príslušnostik národu.

Keďže nádherná príroda nás až takláka, aby sme ju navštívili, poďme juzapojiť do našich nedeľných výchov-ných snáh. Skúsme odhaliť jej čaro ajvýchovné inšpirácie. Spojme to do té-my ddoobbrrooddrruužžssttvvoo aa vvýýcchhoovvaa..

Žijeme v krajinezázrakov

Neveríte? Tak tu to máte! Steblopšenice statočne drží klas. Je z takéhošpeciálneho materiálu, ktorý doposiaľčlovek nedokáže vyrobiť. Veď si lenpredstavte, že by dvanásťposchodovábytovka bola zavesená na tenkej „žrď-ke“ vo výške okolo 200 metrov. A keďfúka vietor, má výkyv aj niekoľko de-siatok metrov. Ale aj to je fascinujúce:Ak prekročíš pavučinu, vedz že je1400-krát tenšia než ľudský vlas. Akzdvihneš melón, tak sa čuduj, že saz malého semiačka zväčšil 250-tisíc-krát. V Kalifórnii nájdeš najväčšiu rast-

linu na svete. Istotne ju zďaleka zba-dáš, lebo je ňou 85 metrov vysoká sek-voja. Jej priemer je 25 metrov a vážiokolo 2000 ton. Z jej „tela“ by sa dalourobiť ponorka alebo okolo 5 miliárdšpáradiel. To by bola kopa, však?

Nuž všade, kde len zakopneš, náj-deš niečo udivujúce. Všetko je pripra-vené pre dobrodružstvo. Ono presia-ka z nových objavov, z prekonávaniaprekážok, sprevádza risk i zisk. Pri-náša ho súboj i výhra nad súperom.

Mnohé „divy“ však vyžadujú zásah,pretože im hrozí zánik. Už to je dob-rodružstvo – zachraňovať život a hod-noty v ňom. Na výprave v nedeľumôžete objaviť ešte viac… Je dobré sipred tým „niečo“ o prírode naštudo-vať, aby ste tých druhých obohatili po-hotovým slovom. Don Boscova matkaMargita to vedela. Vedela sa nadchnúťnad krásou i účelovosťou prírody. Po-známkami, postrehmi scitlivela dušusvojich synov.

Dobrodružný štýlživota

Dvaja dobrodruhovia sa ledvavlečú po púšti. Všade je strašná ho-rúčava… Z posledných síl jeden preho-vorí:

„Zaškríp zubami. Možno nám pre-behne mráz po chrbte a zvládneme to!“

To tu ešte nebolo… A na Slovenskusa púšte ani nemusíme báť. Ale preuvedomenie si toho, o čo nás dnešnýsvet oberá prinášam túto úvahu: Tisícerokov ľudia žili v boji o prežitie, dnesje to inak: Ak je nám zima, pridáme ra-diátor, ak horúco, nainštalujeme ven-tilátor. Priame skúsenosti so životomubúdajú. Ani rodičia často necháputento zákon a ničia svoje ratolesti. Ne-normálne ich chránia. A potom vzdy-chajú: „Ten môj syn nemá o nič záu-jem. Ako len prebudiť aktivitu našichdetí?“

Možno ich treba menej obklopiťhračkami a vecami, ktoré ich odpúta-

D BVVÝÝCCHHOOVVAA

Dobrodružstvo

– Poďme von!Dobrodružstvo

– Poďme von!

D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5 2524 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5

tellin spolu s niektorými civilmi na-padli misiu vo Fuilore a zo skladu,kde saleziáni uchovávali zásoby prechudobných ľudí, si odniesli, čo lenchceli. Aj mnoho kusov dobytkaukradli. Ani bydlisko saleziánov ne-ušetrili; skonfiškovali šaty, knihy, badokonca aj osobné záznamy a doku-menty. Nakoľko sa takéto útoky opa-kovali celé mesiace, misionári muselidočasne opustiť misiu vo Fuilorea usídlili sa v Los Palos.

3. februára 1976 indonézskeozbrojené sily začali okupovať Los Pa-los. Brat Jozef sa musel presunúťdo kostola, kde boli uskladnené roz-ličné materiály a zásoby jedla preutečencov. Direktor domu zariadil ve-ci tak šikovne, že škola sa stala domo-vom pre 1.500 utečencov, ktorí tamprišli počas vojny z rozličných krajov.Títo bývali, varili si, jedli a spali v trie-dach a v spálňach. Časy boli naozajtvrdé. Saleziáni napriek nebezpečen-stvám, ktoré ohrozovali ich bezpeč-nosť a život, dali prednosť tomu, žezostali so svojimi ľuďmi, ktorým chce-li slúžiť až do samého konca. Po-kračovali, ako najlepšie vedeli, v dielevýchovy a evanjelizácie.

20. mája 1977 predstavení preložilispolubrata Jozefa, po jeho dlhom po-byte v Los Palos do Fantumaca, kdeostal až do posledných dní svojho ži-vota. Tu sa znovu ukázal ako opravdi-vý salezián; vo všetkom slúžil dobrýmpríkladom, vždy bol usmievavý, láska-vý, zdvorilý, optimistický, nábožnýa horlivý. „Jeho prítomnosť sa vždy vy-nímala,“ vraví don Jozef Carbonell,provinciálny ekonóm. „Bol jedným zosaleziánskych priekopníkov na Timo-re. Nikdy sa nevrátil do svojej rodnejotčiny odkedy zanechal Európu, abysa stal misionárom. Osobne som po-čul z jeho úst, a povedal to s nádher-ným úsmevom: «Keď som položil rukyna pluh, nikdy som sa neotočil nazadza tým, čo som zanechal za sebou»“.

Aj počas jeho pobytu vo Fantuma-cu boli saleziáni, novici, klerici, štu-denti a ľudia okolo svedkami jeho veľ-kého ducha pracovitosti. Ale spojenýs týmto duchom pracovitosti bol všakešte dôležitejší jeho duch modlitbya lásky k preblahoslavenej Panne Má-rii. V posledných mesiacoch svojho ži-vota sa veľmi často modlil v kaplnkenoviciátu s ružencom v rukách. Vytr-valo sa staral o kostol, o svetielko nabohostánku vo svätyni Panny MáriePomocnice a v kaplnke noviciátu

a o lurdskú jaskyňu na ceste do od-bornej školy vo Fantumacu. Ukázalsvoju eucharistickú vieru a nábožnosťdokonalým pokľaknutím pred Oltár-nou sviatosťou. Vždy na začiatku dňarozdával radosť každému, keď po-zdravoval komunitu v jedálni svojímsrdečným pozdravom.

Vo Fatnumacu brat Jozef robil všet-ko najlepšie, ako len mohol, čokoľvekmu bolo zverené. Bol schopný na všet-ko, staral sa o ambulatórium, venovalsa potrebám robotníkov, dozeral, abybolo v kuchyni všetko pripravené,okrášlil školu stromami, rastlinamia kvetmi. Don Alfonz Ma Nacher, kto-rý bol direktorom vo Fumacu, napísaldo kroniky domu ešte predtým nežbrat Jozef umrel: „Je to človek, ktorý jeschopný spojiť svoju veľkú prácu sosvojou nekonečnou obetavou láskoua povzbudivou nábožnosťou. Možnopovedať, že je to dokonalý saleziánskykoadjútor, na ktorého don Bosco akozakladateľ kongregácie,myslel vo svo-jom pláne.“

Počas osláv 50. výročia salezián-skej prítomnosti na Východnom Ti-more 11. októbra 1996 brat JozefKusý dostal od gubernátora vtedy eš-te okupovaného Východného TimoruAbilio Jose Osorio Soaresa plaketuocenenia „za jeho prácu, službu a ver-nosť vo vykonávaní svojich povinnos-tí za posledných 50 rokov ako misio-nár saleziánskeho rádu naVýchodnom Timore“. Počas stretnutiasaleziánov vo Fuilore, keď sa ho spý-tali, na čo z minulosti by si rád spo-mínal, odpovedal s veľkým optimiz-mom: „Radšej by sme chceli pozerať

napred do budúcnosti, ako rozprávaťo minulosti!“

Vo februári roku 2002 sa zdra-vie brata Jozefa začalo zhoršovať. Mu-sel sa vzdať svojho pracovného tempaa opäť sa veľkodušne podrobil Božímplánom ako v deň skladania svojichprvých sľubov. Začal strácať chuť na

pozemskú stravu, ale každé ráno vždytúžil prijať svoj duchovný pokrm. Te-raz, keďže už bol príliš slabý, aby šielna prechádzku a rozprával sa s ľuďmi,obetoval svoje bolesti za nich. Bolichvíle, keď nemohol dobre dýchaťa telo trápili bolesti; on však znášalvšetko s veľkým duchom viery a odo-vzdanosti do Božej vôle. Boli aj takéchvíle, keď povedal: „Rád by som zo-mrel. Som pripravený odísť.“ Mnohípriatelia ho prišli navštíviť, aby ho po-tešili. Paradoxné bolo to, že práve ten-to chatrný a krehký človek na posteli,taký slabý a bezmocný, vyžaroval silua pokoj a vlieval dôveru a odvahu,zvlášť koadjútorom a novicom, ktorísa striedali, aby nad ním bedlili. My samôžeme iba domnievať, koľko blaho-darného duchovného ozdraveniaa premeny sa udialo v tej izbe. Keď sapribližoval bližšie k Pánovi, sila jehodobroty sa stávala neodolateľná. Všet-ci, čo ho videli, boli dojatí. Niečo hl-boko v jeho vnútri sa hýbalo k nové-mu životu! A tak sa 15. apríla 2002spolubrat Jozef spojil so vzkriesenýmSpasiteľom, aby s ním bol už navždy.

Ramoncito A. Padilla SDBdirektor vo Fantumaca,

Východný TimorFoto: misijné oddelenie

Spolubrat Jozef Kusý sa narodilv rodine Michala Kusého a Kataríny,rodenej Rezbárikovej 10. októbra1909 vo Varovom Šúri (bývalý Va-rašúr), okres Trnava. V roku 1932, voveku 23 rokov, odpovedal na Božievolanie „úplne sa zasvätiť Bohu a svo-jim bratom a sestrám“ a vstúpil do sa-leziánskeho ašpirantátu. Svoj noviciáturobil od 7. septembra 1932 do 7. sep-tembra 1933 vo Svätom Beňadiku.Hneď v roku 1934 odišiel na misie doPortugalska. Doživotné sľubyzložil v Estorile, v Portugalsku 31. júla1937.

V roku 1946 začal brat Jozef svojemisionárske dobrodružstvo mimo Eu-rópy. Portugalská vláda požiadala sa-leziánov, aby išli na Timor a tam zria-dili remeselnícku školu, kde by samladí ľudia mohli vyučiť stolárstvu,obuvníctvu, mechanike a inýmremeslám. Brat Jozef bol zara-dený do druhej misionár-skej výpravy na ostrov Ti-mor, ktorú viedol donManuel Preto. Dali sa nacestu s príslušným stro-jovým zariadením, po-trebným pre plánovanéodborné učilište. Z Por-tugalska sa plavili popriAngole, Zelenom myse,a Singapure až konečne 22.septembra 1946 prišli na Ti-mor do prístavu v Dili. Po ich prí-chode biskup Jaime Garcia Goulardmalej skupine misionárovpridelil v Lahane, okres Dili, starýdom, ktorý bol zničený počas druhejsvetovej vojny, a preto potreboval ge-nerálnu rekonštrukciu. Koadjútor Jo-zef Kusý sa hneď podobral na jehoopravu. Bolo treba znovu urobiť všet-ko: od strechy po priečelie domu, od

kuchyne po oltár v kaplnke, skrátkavšetko. V Lahane saleziáni začali soškolou, ktorú mal na starosti koadjú-tor Jozef ako riaditeľ, učiteľ a „fac to-tum“, totiž ako ten, čo všetko robí, čolen treba. Po určitom čase prišiel doTimoru minister z Lisabonu a navští-vil tiež školu v Lahane. Všimol si, že tobola jediná vyššia stredná škola na Ti-more, ktorá v tom čase mala 700 žia-kov a bola na najvyššej úrovni, aká savtedy dala dosiahnuť. Bola to jedináškola v diecéze.

31. januára 1948 predstavení po-slali spolubrata Jozefa do nového ká-nonicky erigovaného saleziánskehodomu do misie vo Fuilore. Tu sa bratJozef znovu ukázal v plnej forme. Bolto človek, na ktorého sa mohli spo-ľahnúť, keď bolo treba opraviť strojeakéhokoľvek druhu, inštalovať elek-

trické zariadenie, pumpovaťvodu, stavať domy, budovy

a kaplnky. Počas jeho po-bytu vo Fuilore často ho

volali, aby asistoval pri stavbách ajv iných mestách. Bol tiež spoľahlivýmfarmárom, čo sa týka stromov a ovo-cia, a kompetentný v hydinárstve; ve-del tiež kresliť plány a maľovať. Nie-ktorí o ňom hovorili, že bol človekomnie siedmich funkcií, ale sedemdesiat-krát siedmich. Nepoznal odpočinokod svitania do piatej hodiny popolud-ní. Podľa svedectva miestnych spolu-bratov, Jozef sa podieľal na rozličnýchskupinových aktivitách, ba začal za-kladať nové náboženské spoločen-stvá, ako družinu svätého Jozefa, pria-teľov Dominika Savia, družinuOltárnej sviatosti. Bol vždy v pohybeso svojimi mladíkmi, ktorých priúčal,aby boli usilovní v štúdiu, nábožnív modlitbe a opravdivo šťastní vo svo-jom živote. Pri sebe mal vždy nejakýsvätý obrázok, medailónik, ruženecalebo cukrík, aby to dal zvlášť malýmdeťom.

V roku 1975 sa začala na Timoreobčianska vojna. Vojenský oddiel Fre-

D BMMIISSIIEE

Brat Jozef Kusý SDBBrat Jozef Kusý SDBNEODDELITEĽNOU SÚČASŤOU SALEZIÁNSKEHO APOŠTOLÁTU SÚ MISIE. AJ ZO SLOVENSKAODIŠLO V UPLYNULÝCH DESAŤROČIACH MNOHO SPOLUBRATOV DO MISIÍ PO CELOMSVETE. JEDNÝM Z NICH BOL BRAT JOZEF KUSÝ, KTORÝ PREŽIL HLAVNÚ ČASŤ SVOJHOŽIVOTA AKO MISIONÁR VO VÝCHODNOM TIMORE.

26 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5 27

28

o mne myslel, že som netvor, ako bymal stratiť vieru v Teba.“ Abrahám po-chopil, že keby povedal Izákovi, žeBoh ho chce obetovať, Izák by moholnadávať a mohol by stratiť vieru v Bo-ha. Až takto Abrahám miluje Boha. Jeochotný obetovať lásku svojho srdca,aj byť považovaný za netvora od láskysvojho srdca, len aby Izák nestratil vie-ru v Boha. Kierkegaard dodáva: „Kaž-dý sa stáva veľkým podľa svojich oča-kávaní. Niekto sa stáva veľkýmočakávaním možného, iný očaká-vaním večného, ale ten, kto oča-káva nemožné, sa stáva naj-väčším zo všetkých.“

Abrahám vsádza na nemož-né možnosti Boha. Boh, ktorýdal aj vzal, je ten, ktorému trebadôverovať. Boh má stále nejakúnemožnú možnosť. Boh, povieneskôr Ježiš, môže zrodiť synovAbrahámovi aj zo skál. Abrahámdôveruje Bohu aj v čase prehryBoha a mlčania Boha. To je Ab-rahámova veľkosť, dôverovaťBohu nie iba vtedy, keď všet-ko ide dobre, ale aj vtedy,keď ti On všetko berie, keďmusí byť Izák tvojho srdcaobetovaný. Kierkegaard ho-vorí: „Zanechal svoju po-zemskú múdrosť a zobralso sebou vieru.“ Abrahámuž neuvažuje v termínochľudskej kalkulácie: dám toa prijmem tamto. Abrahámverí, dôveruje…

Boh je ten, ktorý žiada ab-solútnu lásku. Nemiluješ Bo-ha, keď miluješ Božie po-vzbudenia. Bohamiluješ, keď miluješakúkoľvek vec,ktorú Boh chcepre teba. Môže-me tu spome-núť aj jednuzvláštnu mys-tickú tradíciuzmierenia sas peklom: „Akty skutočne mi-luješ Boha, musíšho milovať až dobodu, že ho budeš mi-lovať, aj keby ťa chcel po-slať do pekla“ (svätá Teréziaz Avily). Aj Luther používa ten istýpríklad, ale na rozdiel od svätej Teré-zie pridáva aj slovo povzbudenia: „Aleak skutočne po niečom takom túžiš

z lásky k Bohu, pôjdeš istotne do ne-ba.“ Svätá Terézia je však náročnejšia:„Boha nemilujeme pre jeho povzbu-denia, milujeme ho preto, že je Bo-hom. A Boh si vyžaduje absolútnu lás-ku.“

Abrahám miluje Boha láskou, kto-rá zabúda na seba, láskou, ktorá ne-hľadá svoj prospech. Skutok totálne-ho podriadenia sa Božej vôli, ktorý jevyjadrený v prijatí dokonca aj več-ného zatratenia, ak to Boh budechcieť, je pre mystickú tradíciu zna-kom skutočne čistej lásky, skutočneživej viery. Je to spravodlivosť, ktorá,ak je daná zhora, už v nás pracuje. Jeto cesta očisťovania, ktorá uisťujeo ospravedlnení vďaka viere. Mysticisa nebáli, že budú potrestaní, pretože

sa s láskou podriaďovali trestu, kto-rý prichádza od Boha. Skutočne

aj Kristus bol odsúdený a viacopustený než všetci svätci.

Žiadna obeta nie je príliš tvr-dá, ak si ju žiada Boh. My, ktorí

sme vždy pripravení sťažovať sa preskúšky, ktoré na nás doliehajú, by smesi mohli pamätať tieto slová. Ak námskúšky prichádzajú od Boha, žiadnaobeta nie je príliš tvrdá, ak to chce Boh.Je dobré pochopiť aj to, že nemôžeme

obetovať to, čo nemilujeme. Obeto-vať to, čo nemilujeme je ľahké.

Oslobodiť sa od nejakéhokúsku svojho bohatstva,

nejakého pozemskéhodobra, od niečoho, čov skutočnosti nevez-me ani nepridá ničnášmu srdcu, to jeľahké. Ale ponúknuťBohu skutočnú lás-

ku nášho srdca, to jeťažké. Bohu sa nepo-

núkajú vyradené veciz nášho srdca, Bohu sa

ponúka najväčšia láska. Ibaak nekonečne miluješ, môžeš

ponúknuť Bohu najväčšiu lásku. Tak-že je veľkou pravdou, že do života vie-ry vstupujeme, keď Bohu ponúknemeto jediné milované našim vlastným srd-com: každý z nás má Izáka svojho srd-

D BSSPPIIRRIITTUUAALLIITTAA

Abrahám, náš otec vo viere

(2. časť)

Abrahám už v čase svojho prvéhopovolania kráča s Bohom v každej si-tuácii svojho života. Takže netrebaznižovať dôležitosť udalostí opísa-ných v Genezis 12, pri ktorých možnosleduje sen a túžbu svojho vlastnéhosrdca, ale žije s láskou a v priateľstves Bohom.

Ak by sa však všetko zastavilo tu,Abrahám by nebol naším otcom voviere. Čo to znamená? Znamená to, žeak máme hovoriť o viere, nestačí na-dšene nasledovať

Boha, keď On sľubuje veci, ktoréchceš ty. Aby to bola viera, nestačíšťastie a radosť z Boha, ktorý plní tvo-ju vôľu. Aby to bola viera, je potrebnéčosi iné, niečo, čo hlboko zmení tvojesrdce, čo ho navždy poznačí, čo pre-vráti tvoj život, čo ťa postaví saméhopred Boha, ktorý tiež stojí sám predtebou, aby si žil najťažšiu ponuku,najväčšiu bolesť, najhlbšiu lásku. Tosa stalo v Genezis 22, druhé povola-nie Abraháma, takzvané „zviazanie“Izáka.

Čo sa tam stalo? Prečítajme si textGn 22, 1 – 18. Je to skúška viery. Je tupríkaz zo strany Boha. Abrahám ničnehovorí. Abrahám mlčí. Boh, ktorýho povolal, ktorý mu sľúbil to, po čomz hĺbky srdca túžil a aj mu to dal, tenistý Boh žiada, aby sa zriekol Izáka. Toje na zbláznenie. Ako je možné, žeBoh neguje Božie prísľuby? Ako to, že

Boh teraz k nemu prichádza a žiadaobetovať všetko, osobitne jednuvec, ktorá je v jeho živote ob-zvlášť dôležitá? To je Abrahámo-va skúška. Je to skúška porážkyBoha, Boha, ktorý neguje sebasamého, ktorý ti dával a terazti berie: ako je to možné? Veľ-mi dobre chápeme, prečo Ab-rahám v tejto situácii nemalslov.

Najkrajší komentár k to-muto textu napísal hádamdánsky filozof Sören Kierkega-

ard v knihe Obava a chvenie.Hovorí: „Od toho dňa, kedy Boh

od neho žiadal obetovanie Izáka,Abrahám zostarol.“ Kedy človek

zostarne?Nie keď uplynú roky, ale keď sa do-staví niečo, na čo nemôžeš nikdy viaczabudnúť počas celého zvyšného ži-vota. Niečo, čo ti roztrhlo dušuv zmysle, že to navždy zmenilo tvoj ži-vot. Stávaš sa starým v zmysle, o kto-rom hovorí Kierkegaard, keď si muselniečo vo svojej viere prebrodiť. Pokiaľžiješ zo svojich nadšení a zo snov, simladý, ale keď príde ten moment, ke-dy musíš dať Bohu roztrhnutie svojejduše, to znamená niečo najhlbšiea najživšie zo svojho vnútra, to je mo-ment, kedy sa tvoj život navždy zme-ní. Stať sa starým v tomto zmysle ne-znamená niečo negatívne, je to ibaskok kvality, vstup do novej dimenzieživota, že nemôžeš viac zabudnúť nato, čo Boh od teba žiadal. Teda, je tupríkaz, je tu vykonanie príkazu: Abra-hám ide! Je to pôsobivé. Nič neko-mentuje. Jednoducho uskutočňuje to,čo od neho Boh žiadal.

A teraz prichádza ďalší moment,rozhovor medzi Abrahámom a Izá-kom. Je to dojímavé, lebo Izák sa ob-rátil na otca Abraháma a hovorí:„Otče“, a keď niekto počuje takéto slo-va od milovaného syna, od synaprísľubu, dotýka sa to tých najhlbšíchstrún duše. Keď sa ho Izák pýta naobetného baránka, Abrahám len od-povedá: „Boh si už obstará baránka nazápalnú obetu, syn môj.“ Abrahám ničviac nehovorí. Prečo? Kierkegaard kla-die do úst Abraháma túto tajnú mod-litbu: „Pane neba, je lepšie, aby si on

D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5

LaboratóriumvieryLaboratóriumvieryABRAHÁM JE MUŽOM, KTORÝ HOVORÍ MÁLO, POČÚVA VEĽAA MODLÍ SA, PREDNÁŠAJÚC BOHU SVOJE SŤAŽNOSTI, PRIČOMVŠAK DÚFA A PRIHOVÁRA SA AJ ZA INÝCH. JE MUŽOM, KTORÝPRIJÍMA INÝCH S LÁSKOU, AKO TÝCH CUDZINCOV, KTORÍ HONAVŠTÍVILI A TAK PRIJAL NÁVŠTEVU BOHA.

D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5 29

D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5 31

ca. Viera, to je pochopiť, čo je týmtoIzákom, a položiť ho na oltár obety. Po-núknuť Izáka vlastného srdca, jedi-ného, milovaného, ponúknuť ho Bohu,pretože iba Boh je hodný takej obetya iba Boh môže byť takto milovaný: toje viera. Viera znamená zomrieť, abysme sa narodili.

V Genezis 12 Abrahám nezomrel,zanechal svoju krajinu, ale vzhľadomna to, čo ho očakávalo, to nebolo nič.V Genezis 22 v Abrahámovi zomrelijeho sny, jeho túžby, pretože je pripra-vený dať Bohu svojho Izáka, aby milo-val Boha viac ako všetky Božie po-vzbudenia, aby sa úplne zveril Bohu.Takže mu Boh v Genezis 22, 12 môžepovedať: „Teraz som poznal, že sa bo-jíš Boha a neušetril si svojho jedinéhosyna kvôli mne.“

Aké je to pekné! Aké náročné! Aképravdivé a akú drámu to so sebou pri-náša! Sú maliari, ktorí to dokázali vy-jadriť mimoriadnym spôsobom. Na-príklad Rembrandt znázornil scénuobetovania Izáka dvakrát. Raz keď bolmladý – obraz sa nachádza v Ermitáživ Petrohrade a raz keď bol starý – die-lo sa nachádza v múzeu Alt Pinakote-ke v Mníchove. V scéne obetovaniaIzáka, ktorú namaľoval Rembrandtako mladý, Abrahám drží nôž v rukea druhou rukou si zakrýva tvár: je topredstava mladého človeka, ktorý sizakrýva tvár, aby nevidel krutosť skut-ku, ktorý musí vykonať. V tej istej scé-ne, ktorú Rembrandt namaľoval akostarý, sa Abrahám pozerá dohora, takako to robí každý, kto pochopil, ževšetko je potrebné očakávať od Boha,treba sa zveriť Bohu bez výhrad. Ažkeď obetuješ Bohu Izáka tvojho srdcaa budeš pripravený prijať od Bohaakúkoľvek vec, ktorú Boh pre teba bu-de chcieť, potom budeš mužom a že-nou viery, potom sa zrodíš vo viere.

To je viera: dôverovať Bohu na-priek všetkému. Dôverovať Bohu ajvtedy, keď Boh mlčí, aj vtedy, keď sazdá, že Boh je porazený. Niekedy sapozeráme okolo seba a zdá sa nám, žesvet speje k rozvratu, zdá a nám, že jetu toľko povrchnosti, toľko korupcie.Človek viery dôveruje Bohu aj v časeporážky Boha. Vie, že Boh je Bohom,že Bohu treba dôverovať bezpodmie-nečne. Preto v liste Rimanom 8, 32,Pavol opisuje scénu z Genezis 22s tým rozdielom, žeu Pavla je v osobeAbraháma Boha v osobe Izáka

Ježiš a zatiaľčo Izák z knihy Genenzisnezomrel, Izák z listu Rimanom zo-mrel z lásky k nám. To je obetovanieIzáka v plnosti, ktoré uskutočnil Ježišvo svojom živote. Tu sa uskutočnilaurčitá stávka Boha kvôli človeku,pričom Boh pristúpil až k odovzdaniusvojho Syna na kríž. Ježiš je novýmIzákom, väčším ako bol on, aby náspriviedol do Abrahámovho lona.

Preto sa Abrahám stal naším ot-com vo viere, pretože dokázal veriťproti každej evidentnosti, dôverovaťproti každej nádeji. Abrahám sa staldokonca aj symbolom viery, o ktorejJežiš povedal, že „nebo, to je vstúpiťdo Abrahámovho lona“. Takto sa vstu-puje do neba, vtedy, keď človek prejdeúzkymi dverami viery.

Kto je teda Abrahám? Môžeme po-vedať, že Abrahám je Bohom vyvole-ný, podľa jahvistickej tradície, ten,ktorý odpovedá na Božie volanie,pričom tým sleduje aj svoje túžby. Jeto životná etapa, ktorú sme pravdepo-dobne všetci zažili: nadšenie mladosti,snov, nasledovanie našich túžob,v ktorých poznávame Božiu vôľu, prí-jemnú Božiu vôľu.

Podľa elohistickej tradície je Abra-hám Bohom skúšaný. Je to muž ake-dá, ktorý pozná skúšku a je veriaci ajv skúške. Jeho viera spočíva v úplnomodovzdaní sa Bohu, aj keď sa mu zdá,že je to Boh, ktorý neguje svoje prísľu-by, Boh, ktorý skryl svoju tvár.

Práve preto sa Abrahám stáva po-dľa kňazskej tradície otcom vo vierepre mnohé národy. Keďže taktoveril, keďže miloval Boha viacako jeho prísľuby, že bolschopný obetovať Izákasvojho srdca, tak veľmi savyprázdnil od seba sa-mého, aby bol bohatýBohom, bohatý množ-stvom detí, ktorýmibudú všetci tí, ktorív dejinách budú dô-verovať Bohu podob-ne ako on.

Kto je ochotný obetovať Bohuvlastného Izáka, je pripravený veriťmu a dať mu celý svoj život. Bohu saponúka to najkrajšie a najvzácnejšie,čo máme. Potom budeme môcť pove-dať, že ho milujeme, že žijeme z viery.Ako Abrahám, náš otec vo viere…

Otázky, ktoré by sme si v tomtobode mohli položiť:

ČČoo jjee IIzzáákkoomm mmôôjjhhoo ssrrddccaa?? ČČoo jjeennaajjvvääččššíímm ddoobbrroomm,, nnaajjvvzzááccnneejjššoouuppeerrlloouu,, ttýýmm,, ččoo ssii nnaajjvviiaacc cceenníímm vvoossvvoojjoomm žžiivvoottee?? Nemusí to byť niečovonkajšie, čo vidíme, môže to byť ajniečo veľmi hlboké. Môže to byť ajnaše ja, ktoré chce byť vždy v centrevšetkého.

Ak pochopím, čo je Izákom môjhosrdca, som ochotný ponúknuť ho Bo-hu, položiť ho na oltár obety, milujúcBoha viac ako jeho vynáhrady a po-vzbudenia?

Žijem v dôvere v seba, alebo v dô-vere v Boha? Znamená to dôverovaťBohu, aj keď od teba žiada obetovaťna kopci Izáka. Nie je dôležité, aby sasplnila moja vôľa, ale dôležité je, abysa splnila Božia vôľa.

Mons. Bruno ForteIlustrácie: © Juraj Martiška

Všetkým dobrodincom, ktorí svojimi finančnými príspevkami a modlitbami podporili vydávanie časo-pisu Don Bosco dnes i celé saleziánske dielo na Slovensku, vyjadrujeme úprimnú vďačnosť a vyslovu-jeme Pán Boh zaplať.S našimi dobrodincami sa duchovne spájame každú sobotu ráno, kedy za nich redaktor časopisuslúži svätú omšu a pamätáme na nich v modlitbách.

DD OO BB RR OO DD II NN CC II

D BSSPPIIRRIITTUUAALLIITTAA D BAAKKTTUUAALLIITTAA

30 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 5

Saleziáni v EurópeSaleziáni v EurópeSALEZIÁNSKI PROVINCIÁLI Z CELEJ EURÓPY SA V DECEMBRI MINULÉHO ROKA STRETLIV HLAVNOM DOME V RÍME. TÉMOU ICH STRETNUTIA BOLO PREHODNOTIŤ NÁBOŽENSKÚA SALEZIÁNSKU SITUÁCIU NA NAŠOM KONTINENTE A NAČRTNÚŤ MOŽNÉ ODPOVEDE NASÚČASNÉ VÝZVY.

Zjednocovanie Euró-py predstavuje veľkýkrok smerujúci k prekro-čeniu múrov a k preko-naniu bariér, ktoré tumedzi nami boli. Oblas-ti, v ktorých by saleziánimohli ponúknuť svoj prí-spevok v tejto zväčšujú-cej sa a zjednocujúcejEurópe sú predovšet-kým tieto:

- mladí ľudia a ich vý-chova,

- rodina ako základnémiesto výchovy,

- sociálna komuniká-cia a masmédiá akonástroje, ktoré rozširujúa vytvárajú kultúru,

- emarginované vrst-vy spoločnosti, pozor-nosť voči tým, ktorýchspoločnosť odmieta.

Úlohou celej sale-ziánskej rodiny by malobyť zapojiť sa do úsiliacelej Cirkvi, ktorá sasnaží dať dušu tomutoveľkému procesu in-tegrácie tak, aby Európamohla naplniť zámer,s ktorým celý tento pro-ces začínali prví zaklada-telia: vytvoriť rodinuzjednotených ľudía zmierených národov,ktoré prevezmú na sebazáväzok budovať jedno-tu celého ľudského spo-ločenstva.

HLAVNÝ DOM SALEZIÁNOV V RÍME

NNiieekkttoorréé úúddaajjee oo ssaalleezziiáánnsskkeejj pprrííttoommnnoossttii vv EEuurróóppee SSDDBB aa FFMMAA

SDB FMAČlenovia 7.462 7.753Domy, prítomnosti 757 606Krajiny 32 23Oratóriá, mládežnícke strediská, internáty 916 445Základné a stredné školy, univerzity 678 719Učňovské a poľnohospodárske školy 200 102Farnosti, misijné stanice 793 655Diela pre deti z ulice a sociálne diela 155 375

1. Albánsko 2 22. Andorra 1 -3. Rakúsko 15 74. Bielorusko 4 25. Belgicko 28 186. Bosna a Hercegovina 1 -7. Bulharsko 1 -8. Chorvátsko 22 39. Česko 17 6

10. Nemecko 34 1111. Francúzsko 33 2412. Veľká Británia 10 713. Holandsko 6 114. Maďarsko 10 315. Írsko 7 916. Taliansko 238 339

17. Srbsko 3 -18. Litva 2 -19. Malta 5 120. Poľsko 97 4521. Portugalsko 15 1722. Rumunsko 2 -23. Rusko 8 124. San Marino 1 -25. Slovensko 21 1326. Slovinsko 13 727. Španielsko 148 8528. Švédsko 2 -29. Švajčiarsko 6 230. Turecko 1 -31. Ukrajina 4 332. Vatikán 1 -

Krajina Domy SDB Domy FMA Krajina Domy SDB Domy FMA

32

K z á s i e l k e ú č t u j e m e p o š t o v n é

O b j e d n á v k a

Meno a priezvisko ........................................................................................

Ulica a číslo....................................................................................................

Obec.............................................................................PSČ

............................................................................................................

............................................................................................................

............................................................................................................

Z

Veľká Drobcova kniha – o povolaníRRuuddoo KKooppiinneecc

Kniha je napísaná formou listu dospievajúcemu chalanovi, ktorý chceobjavovať Boží zámer so svojím životom. 48 strán, brož.

vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2;tel.: 02/5557 2226, fax: 02/5557 4992, objednavky@donbosco.sk;

www.donbosco.sk

Veľká Drobcova kniha – o povolaní

Šťastní rodičia

Kríž – skúsenosť a povolanie

Úsmev Jána Pavla II.

db

vydavateľstvo Don Bosco

ks

ks

ks

ks

Šťastní rodičiaBBrruunnoo FFeerrrreerrooTáto knižka obsahuje úvahy pre rodičov a vychovávateľov. Rodiasa zo srdca saleziánskeho výchovného systému, ktorý sa stáleukazuje prekvapujúco účinný.Vychovávať sa dá buď živelne, alebo podľa systému, ktorý má túvýhodu, že ponúka východiská a súvislosti, a tak uľahčuje naj-dôležitejšiu úlohu ľudského života. 176 strán, brož.

Titul Počet kusov

5555,– Sk 5544,– Sk

9955,– Sk 112255,– Sk

✃

Úsmev Jána Pavla II.KKaazziimmiieerrzz PPiieellaattoowwsskkiiAký bol človek ten pápež ?Ak neviete čo všetko zažil a aké úsmevné príhody prežil Svätýotec, skúste sa začítať do tejto knihy a pochopíte aký bol.56 strán, brož.

Kríž –skúsenosť a povolanieCCeecciinnii AAmmeeddeeooPokúsim sa prepojiť predovšetkým dva prvkytajomstva, a to zmysel utrpenia a kríža v súčas-

nosti, najmä v kultúre mladých a v dynamike povolania.64 strán, brož.

ss 10 %-nou zľavou zz uuvveeddeenneejj cceennyy