-
2
22ROČNÍK XV.ROČNÍK XV.
ISSN 1335-9185
9 771335 918001 40
2015 2015
2015
DISPUTATIONES SCIENTIFICAEUNIVERSITATIS CATHOLICAE IN RUŽOMBEROK
-
KATOLÍCKA UNIVERZITA V RUŽOMBERKU
DISPUTATIONES SCIENTIFICAE UNIVERSITATIS CATHOLICAE IN RUŽOMBEROK
Ružomberok 2015
-
DISPUTATIONES SCIENTIFICAE UNIVERSITATIS CATHOLICAE IN RUŽOMBEROK
Číslo 2, apríl 2015, ročník XV.
Vychádza štvrťročne.
Šéfredaktor: prof. PhDr. ThDr. Amantius Akimjak, PhD.
Redakčná rada:
prof. PhDr. Eduard Gombala, CSc. – čestný predseda
prof. PaedDr. Milan Ligoš, CSc. – predseda
prof. Vasyl Byalyk, PhD. (Ukrajina)
prof. RNDr. Jozef Ďurček, CSc.
prof. Bart McGettrick, PhD. (Veľká Británia)
prof. dr hab. Krystyna Chałas (Poľsko)
prof. nadzw. dr hab. Jolanta Karbowniczek (Poľsko)
prof. Katerin Katerinov, PhD. (Taliansko)
prof. RNDr. Pavol Kluvánek, CSc.
prof. nadzw. dr hab. Mirosław Kowalski (Poľsko)
prof. Béatrice Mazur-Kolecka, PhD. (USA)
prof. akad. mal. Ján Kudlička, ArtD.
prof. PhDr. Jozef Mlacek, CSc.
prof. RNDr. ThDr. ICLic. Jana Moricová, PhD.
prof. ThDr. PaedDr. PhDr. Ľubomír Pekarčík, PhD.
prof. Gabriella Pusztai, PhD. (Maďarsko)
prof. Juan Carlos Torre Puente, PhD. (Španielsko)
prof. Jeanne Tregal, PhD. (Francúzsko)
prof. PhDr. Peter Volek, PhD.
prof. dr hab. Jan Zimny
doc. PaedDr. ThDr. Jozef Bieľak, PhD.
doc. Ing. Igor Černák, PhD., m. prof. KU
doc. Mgr. Ing. Milan Droppa, PhD., m. prof. KU
doc. PhDr. PaedDr. Miroslav Gejdoš, PhD.
doc. PaedDr. Tomáš Jablonský, PhD., m. prof. KU
doc. PhDr. Helena Kuberová, PhD.
doc. RNDr. Nadežda Stollárová, CSc., m. prof. KU
doc. PhDr. Antónia Tisovičová, PhD., m. prof. KU
doc. RNDr. Marián Trenkler, CSc., m. prof. KU
doc. PhDr. Jiřina Vaňková, CSc., m. prof. KU
PaedDr. Peter Krška, PhD.
PaedDr. Štefan Kucík, PhD.
PhDr. Ladislav Šimon, CSc.
RNDr. Štefan Tkáčik, PhD.
dr Jerzy Dąbek
Obálka: doc. akad. mal. Pavol Rusko, ArtD.
Jazyková úprava: PaedDr. Oľga Drobná, PhD.
Technická spolupráca: Mgr. Milan Pudiš, Ing. Miloslav Korba, PaedDr. Ján Gera, PhD.
Nihil obstat pre teologické vedy: Mons. PaedDr. ThDr. Pavol Janáč, PhD.
Cirkevné schválenie: J. E. Mons. prof. ThDr. František Tondra, č. 197/2001 zo dňa 16. 11. 2001
EV 3238/09
Celoročné predplatné: 12,- €
Cena jedného čísla bez predplatenia: 5,- €
Katolícka univerzita v Ružomberku
VERBUM - vydavateľstvo KU
Hrabovská cesta 5512/1A
034 01 Ružomberok
IČO: 37 801 279
ISSN 1335-9185
-
Obsah
Predhovor
Amantius Akimjak ..................................................................................... 11
Sociálne, ekonomické a právne vedy
Pôsobenie sociálneho pracovníka v nemocnici v kontexte názorov
a skúseností sestier
Mariana Magerčiaková............................................................................... 15
Psycho-onkologicko-paliatívne poradenstvo – niekoľko slov
Andrzej Gretkowski ................................................................................... 24
Klastre a ich zoskupenia ako nová forma komercionalizácie služieb
cestovného ruchu
Bartłomiej Walas ........................................................................................ 30
Štruktúra poskytovateľov sociálnych služieb na Slovensku
so zameraním na klientov v seniorskom veku
Erika Liptáková .......................................................................................... 36
Metódy a nástroje na hodnotenie efektívnosti implementácie stratégií
rozvoja cestovného ruchu a produktov cestovného ruchu v Poľsku
Bartłomiej Walas, Wojciech Fedyk, Mariusz Sołtysik .............................. 47
Koncepcia rodinnej politiky
Pavol Tománek .......................................................................................... 63
Cirkev a hmotné statky
Stanisław Dubiel ........................................................................................ 72
Školská drogová prevencia
Jaroslav Rakučák ........................................................................................ 89
Výchova a vzdelávanie
Výskumné zistenia v oblasti spolupráce špeciálneho pedagóga
a asistenta učiteľa v priebehu edukačného procesu
Anna Skokanová ...................................................................................... 101
Uplatnenie didaktických hier vo vyučovaní hudobnej náuky
v základných umeleckých školách
Miroslav Kopnický................................................................................... 117
-
Výsledky dotazníkového prieskumu hodnotenia kvality štúdia
študijného programu Učiteľstvo Hudobného umenia a spev
absolventmi Katedry hudby PF KU v Ružomberku
Miriam Žiarna .......................................................................................... 135
Humanitné vedy a umenie
Epistemologická pokora v teologicko-etickom poznaní a usudzovaní
Milan Čarný ............................................................................................. 165
Rodina ako prioritná pastoračná skupina
Nikol Volková .......................................................................................... 172
Mytológia v ľudovej rozprávke
Ján Vido ................................................................................................... 186
Vidieť svet očami detí, talianska literatúra pre deti a mládež
18. a 19. storočia
Rosangela Libertini, Zuzana Chanasová .................................................. 194
Zdravotníctvo
Pády pacientov v zdravotníckom zariadení a ich prevencia
Marcela Ižová, Monika Štuňová .............................................................. 211
-
DISPUTATIONES SCIENTIFICAE UNIVERSITATIS CATHOLICAE IN RUŽOMBEROK
Ružomberok: Katolícka univerzita 2015, roč. 15, č. 2
89
School Drug Prevention
Rauschgiftvorbeugung in der Schule
Školská drogová prevencia
Jaroslav Rakučák
Abstract
Expert article is busy about school drug prevention on primary and
secondary schools. Introductory part is busy about a term school drug
prevention and then we write about its aims and its single tasks.
Creation of good strategy (philosophy) and prevention program is also
very important for school drug prevention, what is written in the next
part of our expert article. In the following part we write about
institutions, which carry into effect prevention and also about single
forms of activities, which are realized in school drug prevention. We
also write about important views from practice, which are necessary for
contractor of prevention. In the conclusion of our expert article we
think about what should be prevention at schools. Individual chapters
enter into relations and try to become familiar with term of school drug
prevention at schools. We also try to help the workers at the preparation
and realization of drug prevention in the school environment.
Key words: school drug prevention, aim, task, strategy, philosophy,
prevention program.
Školská prevencia závislostí je to kontaktné a zámerné predchádzanie
stavu závislostí prostredníctvom pripravených metód práce, ktoré slúžia
na ochranu jednotlivca, skupiny či komunity pred možnými negatívnymi
dôsledkami, spôsobenými užívaním návykových látok, prípadne realizovaním
škodlivých negatívnych činností. Metódy práce môžu mať formu rozhovoru,
diskusie, zážitkového učenia, hrania rolí, rozumového uvažovania a pod.
Cieľom je teda predísť negatívnym dôsledkom spôsobených užívaním drog,
poprípade realizovaním negatívnych činností a ochrániť spoločnosť pred
patologickými javmi. Okrem týchto uvedených skutočností školská prevencia
v sebe zahŕňa aj edukatívne a legislatívne opatrenia. V školskej prevencii by
nemalo ísť len o odovzdávanie informácií, vedomostí o drogách a rozoberaní
ich následkov a príčin, ale by sa mal vytvárať priestor pre rozvoj a podporu
takého správania, ktorého výsledkom bude zdravý životaschopný jedinec.
Preto školskú prevenciu je potrebné zameriavať na upevňovanie zdravých
-
Rakučák, J.:
Školská drogová prevencia
90
postojov k navykovým látkam, prípadne činnostiam, ako aj k nácviku
sociálnych zručností a podpore zdravého sebavedomia a zmyslu života
(Rakučák, 2013).
Školská drogová prevencia
Školskú drogovú prevenciu budeme chápať ako súhrn iniciatív,
aktivít a stratégií, ktoré majú predchádzať negatívnym následkom
spojeným s legálnym i nelegálnym (zne)užívaním drog. Medzi následky
treba zaradiť nielen poškodzovanie zdravia konzumenta, ale aj právne,
sociálne a iné dôsledky, ktoré má užívanie drog nielen pre užívateľa
samotného, ale aj pre jeho sociálne okolie. Cieľom takýchto preventívnych
aktivít môže byť prevencia prvého užitia drogy, prevencia dlhodobejšieho
užívania drog až drogovej závislosti, ale aj redukovanie problémov, ktoré
môžu následne vzniknúť pre užívateľa drog v jeho sociálnom prostredí. Iným
cieľom prevencie môže byť to, aby sa konzument nedostal do konfliktu so
zákonom (Galla, M. et al., s. 11, 2005).
Ciele školskej drogovej prevencie:
zmena postojov k návykovým látkam,
viesť žiakov k osobnej zodpovednosti,
nácvik a rozvoj sociálnych zručností,
podpora zdravého sebavedomia a zmyslu života,
nácvik kooperácie a zdravej asertivity,
preferovať zdravý životný štýl,
vytvoriť priestor na pomoc pri riešení problému závislostí na škole, ale aj mimo nej. (Rakučák)
Úloha školy v prevencii závislostí:
Škola si musí vypracovať a určiť hlavnú ideu (filozofiu) v oblasti prevencie závislostí, ktorá vychádza z potrieb a regionálnych špecifík.
Škola zabezpečí, aby prevencia závislostí bola súčasťou výchovno- -vzdelávacieho procesu.
Škola na základe určitých osobnostných, ale aj odborných prepokladov určí funkciu koordinátora prevencie.
Škola zabezpečí spoluprácu s inými subjektami v oblasti prevencie závislostí, a to predovšetkým s tými, ktoré ju budú na pôde školy aj
realizovať.
Škola vypracuje systém výchovných opatrení a postupov týkajúcich sa prechovávania a užívania drog, ktorý zapracuje do vnútorného
poriadku školy.
-
DISPUTATIONES SCIENTIFICAE UNIVERSITATIS CATHOLICAE IN RUŽOMBEROK
Ružomberok: Katolícka univerzita 2015, roč. 15, č. 2
91
Škola spropaguje informácie o prevencii a o možnostiach pomoci pri problémoch spojených s užívaním drog.
Škola vytvorí priestor a podmienky pre realizáciu preventívnych prípadne voľnočasových programov propagujúcich zdravý životný
štýl.
Škola zabezpečí spoluprácu v oblasti prevencie aj s inými orgánmi školy (Rada školy, Rodičovská rada), ako aj inými subjektami
pôsobiacimi na pôde školy.
Zodpovední za oblasť prevencie závislostí v podmienkach školy:
riaditeľ školy,
koordinátor prevencie,
výchovný poradca,
školský psychológ a školský sociálny pracovník,
samotní pedagógovia,
žiaci,
rodičia,
cirkev,
zriaďovateľ (Samospráva, VÚC). (Rakučák, 2013)
Za veľmi dôležité v prevencii závislostí považujeme aj vytvorenie
samotného preventívneho programu pre školu. Preventívny program musí
vychádzať z filozofie (idey) danej školy a mal by byť zameraný na jej potreby
a regiónalne špecifiká. Filozofia školskej drogovej prevencie by mala
vychádzať z týchto základných otázok: Čo chceme v oblasti prevencie? Aké
ciele si zadáme? (napr. Škola bez drog, Bezpečná škola) Prečo? (redukovanie
problémov, dobrá atmosféra v triede , škole, pocit bezpečia) Čo ponúkame?
(uviesť konkrétne programy) Komu? (žiaci, pedagógovia, rodičia) S kým a
ako spolupracujeme? (organizácie vykonávajúce prevenciu, rodičia, obec,
odborní pracovníci). Samotný preventívny program mal by mať dlhodobý
charakter pridŕžajúci sa istých cieľov, postupov smerujúcich k zabráneniu
šírenia zneužívania drog v škole, ale aj mimo nej. Preventívny program sa
musí vyznačovať:
zadefinovanou cieľovou skupinou (vek, počet žiakov v skupine),
zadefinovanou časovou dotáciou (koľko stretnutí a v akom časovom trvaní je jedno stretnutie),
určenými témami a zámerom jednotlivých stretnutí (zohľadňujúc potreby a regiónne špecifiká),
určenými metódami a formami práce,
určeným spôsobom monitorovania a vyhodnocovania preventívneho programu. (Rakučák, 2013)
-
Rakučák, J.:
Školská drogová prevencia
92
Konštruovanie programu
Aby bol program efektívny, je potrebné vytvoriť ho pre konkrétne
sociálne prostredie, v ktorom bude realizovaný. To znamená, že program si
vyžaduje náležitú analýzu aktuálnej situácie, zohľadňujúc existujúce potreby,
problémy a požiadavky súvisiace s drogovou problematikou a drogovou
prevenciou v škole.
Odpovedajte na uvedené otázky, aby ste si objasnili aktuálny stav a stav,
ktorý chcete dosiahnuť.
Opis existujúceho stavu
Máte na škole nejaké relevantné smernice, pravidlá drogovej prevencie?
Má už škola drogový preventívny program? Aká je súčasná filozofia drogového preventívneho programu (abstinencia, životné zručnosti,
iné)?
Akou mierou sa koncepcia projektu hodí ku koncepcii školy?
Zahŕňa projekt program zamestnancov aj študentov?
Ako škola rieši návykové užívanie drog v praxi, je cieľom pokračovať v tejto stratégii a je stále podstatná?
Kto podporuje stratégiu (riaditeľ, učitelia, rodičia, študenti a pod.)?
Majú ľudia v škole (učitelia, nepedagogickí pracovníci, rodičia) dostatok zručností, ako reagovať na problémy správania súvisiace s drogami?
Ako sú doteraz rozdelené úlohy drogovej prevencie a ako škola rieši drogové prípady? Sú konkrétni ľudia poverení riešiť tieto problémy
(riaditeľ, výchovný poradca, triedny učiteľ, psychológ, iní ľudia)?
Vládne v škole otvorená klíma, ktorá podporuje diskusiu o problémovom správaní a drogách?
Majú ľudia v škole (učitelia, nepedagogickí pracovníci a rodičia) pocit, že sú dostatočne informovaní o drogách? (Smiková, 2012)
S akými protichodnými názormi sa stretávate (utajovanie prípadov, úplne otvorená diskusia a pod.)?
Aké máte v súčasnosti využiteľné zdroje na riešenie problémov v spojitosti s obsahom programu (externé kontakty, ako je napr.
poradenské centrum, vyučovací materiál, odborníci z radov rodičov)?
Požiadavky na program
Ciele a úlohy drogovej prevencie v škole.
Filozofia (stratégia) podchytenia drogovej prevencie.
Osnova obsahu protidrogového preventívneho programu.
Na aké látky je program zameraný a prečo?
Ako budú informácie vyučované? (Smiková, 2012)
-
DISPUTATIONES SCIENTIFICAE UNIVERSITATIS CATHOLICAE IN RUŽOMBEROK
Ružomberok: Katolícka univerzita 2015, roč. 15, č. 2
93
N. S. Toblerová (1986) vyčlenila 5 typov programov venovaných
drogovej prevencii (primárnej, sekundárnej i terciárnej):
1. programy zamerané iba na poskytovanie poznatkov a informácií o drogách s využitím ,,zastrašovacej“ techniky,
2. programy zamerané iba na afektívne, emocionálne na osobnostný a sociálny rast rozvíjaním sebaúcty a hodnôt,
3. programy založené na nácviku interpersonálnych rezistenčných zručností (zručností odolávať sociálnemu nátlaku) a sociálnych
spôsobilostí zvládania záťaže,
4. programy kombinujúce prvok poznania emócií ako predpokladov protidrogových postojov s vyústením do správania,
5. alternatívne programy poskytujúce pozitívne alternatívne aktivity. (Končeková, 2005)
Zložky školskej drogovej prevencie
Z hľadiska efektívnosti preventívneho programu sú dôležité tieto
zložky školskej drogovej prevencie:
Školské pravidlá a nariadenia o drogách
Pravidlá a nariadenia týkajúce sa školskej drogovej prevencie musia
byť realistické. Školy by nemali stanovovať také pravidlá, ktoré nedokážu
presadiť, nemali by preberať zodpovednosť za rodičov. Odsúvanie problém
nič nerieši. Školy často vylúčia žiakov, ktorí boli pristihnutí pri užívaní drog.
Vylúčenie takého žiaka z jeho každodenného sociálneho prostredia je
pravdepodobne najnerozumnejšie opatrenie, ktoré môže žiaka vystaviť ešte
väčšiemu riziku. Oveľa lepšou alternatívou je jeho odborné poradenské
vedenie.
Rodičia
Rodičia sú dôležitý vzor pre deti tak v pozitívnom, ako aj negatívnom
smere. Drogový preventívny program na školách by mal poskytovať rodičom
informácie o drogách a užívaní drog. Odporúča sa, aby školy o preventívnom
programe hovorili s rodičmi skôr, ako ho začnú implementovať. Dôležité je
podporovať komunikáciu medzi rodičmi a ich deťmi.
Cieľové skupiny
Školský drogový preventívny program vyžaduje, aby sa v jeho rámci
rešpektovalo rozlišovanie rôznych druhov drog, ako aj rôznych prístupov
podľa vekových kategórií, pretože každá veková skupina si vyžaduje
špecifickú stratégiu. Ďalej treba rešpektovať rozdiel medzi prevenciou pre
neproblémových žiakov a prevenciou pre rizikovú populáciu.
-
Rakučák, J.:
Školská drogová prevencia
94
Participácia
Samotní rodičia a učitelia môžu byť tiež cieľovou skupinou špecifických
preventívnych aktivít, ale môžu tiež byť vo funkcii sprostredkovateľov.
Odporúča sa hľadať spôsoby (ak už nie sú k dispozícii), ako by sa žiaci mohli
aktívne zúčastňovať na plánovaní, vytváraní, implementácii a vyhodnotení
programu.
Služby a tréning
Základným stavebným prvkom programu by mal byť praktický
tréning všetkých zainteresovaných skupín. Dostatočný čas na nácvik aktivít
a intervencií treba poskytnúť najmä zamestnancom školy a skôr preferovať
časovo efektívnejšie programy ako tie, ktoré zaberajú veľa času. Všetkým
zúčastneným zapojeným do školskej drogovej prevencie poskytnúť aktuálne
informácie o drogách a dôsledkoch ich užívania.
Aplikácia programu
Zabezpečiť, aby bol v školských programoch vyhradený dostatočný
čas na realizáciu všetkých zložiek školského drogového preventívneho programu.
Zároveň sa odporúča po istom čase preventívny program zopakovať a pokúsiť
sa ho prispôsobiť charakteristikám nových skupín žiakov.
V školskej drogovej preventívnej stratégii je potrebné definovať dva
kľúčové elementy, ktoré určujú prístup k tejto problematike: primárna
a protidrogová výchova a riešenie drogových prípadov. Niektoré školy môžu
považovať za užitočné mať dve odlišné stratégie vzťahujúce sa ku každej
s týchto oblastí. Iné školy uprednostňujú jednu stratégiu pokrývajúcu oba
elementy (Smiková, 2012).
V školskom prostredí sa pri realizácii preventívnych programov
najčastejšie v súčasnej dobe používajú tieto formy aktivít:
Prednáška – lektor si pripraví tému, ktorá súvisí s problematikou drogových
závislostí a odprezentuje ju pred skupinou žiakov, ktorí v závere dostanú
možnosť na reagovanie a otázky.
Diskusia – lektor si pripraví tému, ktorá súvisí s témou drogových závislostí
a hneď od samého úvodu až do záveru stretnutia dá žiakom možnosť aktívne
komunikovať sa zapojiť do ponúkanej témy.
Interaktívna aktivita – lektor si pripraví aktivitu, v ktorej majú žiaci možnosť
uvedomiť si a sami na sebe zažiť prostredníctvom konkrétnych modelových
situácií alebo hraním rolí problém s návykovými látkami.
Písacia aktivita – je to aktivita, kde žiaci majú možnosť vyjadriť svoj názor
k pripravenej téme písomnou formou.
-
DISPUTATIONES SCIENTIFICAE UNIVERSITATIS CATHOLICAE IN RUŽOMBEROK
Ružomberok: Katolícka univerzita 2015, roč. 15, č. 2
95
Brainstorming – cieľom tejto aktivity je, aby žiaci vyprodukovali čo najviac
nápadov, myšlienok, názorov, spôsobov riešenia bez toho, aby ich niekto
spochybňoval či hodnotil.
Hra – ide o rôzne aktivity, ktoré majú relaxačný, kooperatívny, kreatívny,
sebapoznávací charakter.
Nadstavbová (doplnková) aktivita – sú to aktivity, ktoré slúžia na upevňovanie
už získaných zručností a vedomostí v oblasti protidrogovej prevencie, poprípade
zahŕňa rôzne kultúrne a športové podujatia realizované na pôde školy
(Rakučák, 2013)
Pri realizácii preventívnych aktivít v školskom prostredí je potrebné
sa vystríhať:
realizácii jednorázových a hromadných akcií v prevencii,
realizácii prevencie spolu s abstinujúcimi narkomanmi, a ak tak minimálne po 20-ročnej abstinencii a odbornej príprave,
obrázkom, fotografiám a plagátom, kde sú znázornené jednotlivé drogy, osoby, poprípade scény, a sú spojené s užívaním drog,
zo strany realizátorov prevencie nepoužívať zastrašovanie a morali-zovanie, poprípade direktívny prístup. (Rakučák, 2013)
Dôležité postrehy z praxe pri realizácii preventívneho programu
iným subjektom, ako je škola (informácie pre lektora):
pred realizáciou preventívneho programu je potrebné si zistiť čo najviac informácií o skupine (triede), v ktorej budeme preventívny
program realizovať – rozhovor s triednym učiteľom, koordinátorom,
dotazníkový prieskum a pod.,
jeden lektor by mal mať v skupine, s ktorou bude pracovať, maximálne 15 žiakov, aby sa program mohol dobre zrealizovať,
je dôležité, aby miestnosti, v ktorej bude realizovaný preventívny program, bol dostatok svetla, primerané teplo, aby tam nebol hluk,
a primeraná veľkosť priestoru,
dôležité je, aby žiaci pri práci v skupine sedeli v kruhu, pretože každý na každého vidí a komunikácia je priama bez prekážok,
je dôležité, aby lektor v úvode každého stretnutia oboznámil žiakov o programe, časovom trvaní, pravidlách, spôsobe komunikácie,
lektor musí udržiavať rovnováhu medzi žiakom, témou, a samým sebou,
lektor by mal pri práci v skupine využívať aktívne počúvanie, empatiu, zmysel pre humor, ticho, trpezlivosť, takt, diskrétnosť a pod.,
lektor by sa nemal báť povedať aj slovo neviem,
je dôležité pozorovať, čo sa v skupine deje nielen aktívnym počúvaním, ale aj vizuálne cez neverbálnu komunikáciu,
-
Rakučák, J.:
Školská drogová prevencia
96
lektor by sa mal neustále vzdelávať v danej problematike,
lektor by mal mať dobrú spoluprácu s ďalšími inštitúciami zaoberajúcimi sa prevenciou a liečbou závislostí,
mal by ovládať zákady efektívnej komunikácie v oblasti primárnej prevencie. (Rakučák, 2013)
Protidrogová prevencia v školskom prostredí, aby plnila svoj význam,
tak by mala byť zabezpečovaná multidisciplinárne. To znamená, že do nej by
mali vstupovať viaceré subjekty, ktoré majú možnosť ponúknuť konkrétny
preventívny program a pomôcť tak v oblasti prevencie a intervencie drogových
závislostí.
Prevenciu a intervenciu v oblasti drogovej problematiky v školskom
prostredí zabezpečujú rôzne typy poskytovateľov (subjektov):
centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (psycho-lógovia, sociálni pracovníci, špeciálni pedagógovia),
občianske združenia,
zdravotníci (lekári, zdravotné sestry),
policajti (štátna, mestská polícia),
riaditeľ školy, učitelia, koordinátori prevencie,
rodičia,
cirkev a cirkevné inštitúcie,
vrstovníci – peer,
dobrovoľníci,
prokuratúra a súdy,
ÚPSVaR, oddelenie SPOaK,
mestá a obce. (Rakučák, 2013)
Aká by mala byť prevencia
Prevencia by mala byť v prvom rade adresná. U tých, ktorým je
určená, je potrebné brať do úvahy: vek, pohlavie, úroveň vedomostí o drogách,
drogové postoje, skúsenosti s drogami, regionálne a lokálne špecifiká. Podľa
uvedených kritérií utvoríme osobitné skupiny (nikdy nesmieme zabudnúť na
diferenciáciu podľa postojov a podľa skúseností!), a tým poskytujeme adekvátne
informácie a používame adekvátne metódy.
Prevencia by mala byť komplexná – jednak z hľadiska obsahu, jednak
z hľadiska subjektov, ktoré sa na nej podieľajú. Najúčinnejšia je prevencia,
ktorá sa zameriava na rozvoj vedomostí, budovanie alebo zmenu postojov
a tréning sociálnych spôsobilostí, teda taká, ktorá sa zameriava nielen na
rozumovú stránku, ale zasahuje celého človeka s jeho emóciami, túžbami,
zvykmi, potrebami, sociálnymi väzbami. (Končeková, 2005, s. 63, 64)
-
DISPUTATIONES SCIENTIFICAE UNIVERSITATIS CATHOLICAE IN RUŽOMBEROK
Ružomberok: Katolícka univerzita 2015, roč. 15, č. 2
97
Prevencia by mala byť včasná. To znamená, aby sa realizovala už
v najranejších štádiách výchovy našich detí. Aby sa realizovala v prvom rade
v našich rodinách, ktoré by mali byť jej základnými prameňmi a následne
v predškolských a školských inštitúciách. V rodinách je dôležitý osobný
príklad a rodina sa musí stať prameňom lásky, opory, obety, dôvery, musí
rozvíjať jednotlivca, učiť ho robiť správne rozhodnutia, viesť ho k zodpovednosti,
k radosti zo života, viere v Boha a k zmysluplnému bytiu.
Prevencia by mala mať dlhodobý charakter. Našou snahou by malo
byť, aby sa prevencia stala súčasťou celého nášho života a viedla nás k rozvíjaniu
samého seba a zdravého sebavedomia, ako aj k budovaniu zdravého životného
štýlu. To nás má viesť k zodpovednosti, radosti zo života a k zmysluplnému
bytiu.
Prevencia by mala byť živým organizmom a otvoreným systémom.
To znamená, všetci, čo do nej vstupujú, čo sa na nej podieľajú, by mali byť
v kontakte s momentálnou situáciou (realitou) a nebrániť sa novým skutočnostiam
a prístupom, formám či metódam práce. Taktiež je potrebné zo strany
odborníkov i samotných rodičov či iných subjektov vstupujúcich do prevencie
dopĺňať si informácie, či vzdelávať sa v oblasti prevencie. (Rakučák, 2013)
Bibliografia
GALLA, M. a kol.: Jak vě škole vytvořit zdravější prostředí. Praha. 2005.
Vydal Úřad vlády České republiky. 1. vyd. ISBN 80-86734-38-2
KONČEKOVÁ, Ľ.: Drogová problematika učňovskej mládeže. Prešov. 2005.
Vydavateľ Lana Prešov. 3. vyd. ISBN 80-89235-01-8
SMIKOVÁ, E.: Efektívna drogová prevencia v školách a školských
zariadeniach. Bratislava. 2012. Vydavateľ MPC Bratislava. 1. vyd.
ISBN 978-80-8052-409-8
Recenzia štúdie:
doc. PhDr. Daniela Kolibová, CSc.
-
DISPUTATIONES SCIENTIFICAE UNIVERSITATIS CATHOLICAE IN RUŽOMBEROK
Ružomberok: Katolícka univerzita 2015, roč. 15, č. 2
221
Authors of Papers
Autoren der Beiträge
Autori príspevkov
PhDr. Mgr. Mariana Magerčiaková, PhD.
Katedra ošetrovateľstva
Katolícka univerzita v Ružomberku, Fakulta zdravotníctva
Nám. A. Hlinku 48, 034 01 Ružomberok
Prof. dr hab. Andrzej Gretkowski
Katedra Pedagogiki i Pedagogiki Specjalnej
Wyższa Szkoła Pedagogiczna im. Janusza Korczaka w Warszawie
Wydział Nauk Społecznych w Warszawie
Ul. Urbanistów 3, 02-397 Warszawa, Polska
Bartłomiej Walas, Ph.D.
The University College of Tourism and Ecology
Ul. Zamkowa 1, 34-200 Sucha Beskidzka, Poland
RNDr. Erika Liptáková, PhD.
Katedra aplikovanej matematiky a hospodárskej informatiky
Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta
Němcovej 32, 040 01 Košice
Wojciech Fedyk, MA University School of Physical Education
Al. I. J. Paderewskiego 35, 51-612 Wrocław, Poland
Mariusz Sołtysik, Ph.D.
University School of Physical Education
Al. I. J. Paderewskiego 35, 51-612 Wrocław, Poland
Doc. PaedDr. et PhDr. Pavol Tománek, PhD.
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave
Nám. 1. Mája 1, P. O. Box 104, 810 00 Bratislava
Dr hab. Stanisław Dubiel, prof. KUL
Katedra Norm Ogólnych i Kościelnego Prawa Majątkowego
Katolicki Uniwersytet Lubelski Jana Pawła II
Al. Racławickie 14, 20-950 Lublin, Polska
-
Autori príspevkov
222
PhDr. Jaroslav Rakučák, DiS. Nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu RK-PREROD Plavisko 47, 034 01 Ružomberok
PaedDr. Anna Skokanová, PhD.
Katedra špeciálnej pedagogiky, Inštitút Juraja Páleša v Levoči Katolícka univerzita v Ružomberku, Pedagogická fakulta Bottova 15, 054 01 Levoča
PaedDr. Miroslav Kopnický, PhD.
Katedra cirkevnej hudby Katolícka univerzita v Ružomberku, Pedagogická fakulta Hrabovská cesta 1, 034 01 Ružomberok
PaedDr. Miriam Žiarna, PhD., ArtD.
Katedra hudby Katolícka univerzita v Ružomberku, Pedagogická fakulta Hrabovská cesta 1, 034 01 Ružomberok
Mgr. Milan Čarný
Katolícka univerzita v Ružomberku, Pedagogická fakulta Hrabovská cesta 1, 034 01 Ružomberok
PhDr. Nikol Volková
[email protected] PaedDr. Ján Vido
Arcidiecézna kúria Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza Ulica Jána Hollého 10, 917 01 Trnava
Dr. Rosangela Libertini, PhD.
Katedra cudzích jazykov Katolícka univerzita v Ružomberku, Pedagogická fakulta Hrabovská cesta 1, 034 01 Ružomberok
Doc. PaedDr. Zuzana Chanasová, M.A., PhD.
Katedra predškolskej a elementárnej pedagogiky Katolícka univerzita v Ružomberku, Pedagogická fakulta Hrabovská cesta 1, 034 01 Ružomberok
PhDr. Marcela Ižová, PhD.
Katedra ošetrovateľstva Katolícka univerzita v Ružomberku, Fakulta zdravotníctva Nám. A. Hlinku 48, 034 01 Ružomberok
Mgr. Monika Štuňová
-
2
22ROČNÍK XV.ROČNÍK XV.
ISSN 1335-9185
9 771335 918001 40
2015 2015
2015
DISPUTATIONES SCIENTIFICAEUNIVERSITATIS CATHOLICAE IN RUŽOMBEROK
obal_dspt2_2015.pdf1: 1. číslo2: 2 číslo3: 3. číslo4: 4. číslo5: 4A/2013
zadny_obal_dspt2_2015.pdf1: 1. číslo2: 2 číslo3: 3. číslo4: 4. číslo5: 4A/2013