3 Harmonizovan normy
3.1 Pouitie harmonizovanch noriem
V rmci Eurpskeho spoloenstva stanovila rezolcia Rady zo 7.
mja 1985 o Novom prstupe k technickej harmonizcii a technickm
normm hlavn smery tohto prstupu k eurpskej technickej legislatve.
Smernice Novho prstupu sa obmedzuj na urenie zkladnch
poiadaviek na veobecn otzky, ako s bezpenos, zdravie a ivotn
prostredie pre vek skupiny vrobkov. Vrobky vyroben poda
zkladnch poiadaviek smernc Novho prstupu mono predva
kdekovek na zem Eurpskeho spoloenstva. Dobrovon, harmoni-
zovan normy vytvran eurpskymi normalizanmi organizciami
ponkaj vhodn, ale nie zvzn technick rieenia na splnenie
zkladnch poiadaviek.
POZNMKA. Termn harmonizovan norma sa v tomto prpade
pouva na normu harmonizovan so zvznm prvnym predpisom
(smernica Novho prstupu) a li sa od defincie uvedenej v ISO/IEC
Guide 2 (EN 45020).
Harmonizovan normy pripravuj eurpske normalizan organi-
zcie ako technick pecifikcie (eurpske normy - EN a harmonizovan
dokumenty HD, Komisia ES uprednostuje tvorbu eurpskych noriem)
na zklade Rmcovho dohovoru medzi eurpskymi normalizanmi
organizciami a Komisiou ES z 13. novembra 1984.
Komisia ES vyzva prostrednctvom udeovanch mandtov
eurpske normalizan organizcie, aby vytvrali v zmysle smernc
Novho prstupu harmonizovan normy v tch oblastiach, kde s im
mandty udelen. Eurpske normalizan organizcie vypracvaj poda
jednotlivch mandtov nov normy, ale mu tie oznai u jestvujce
normy, e spaj podmienky mandtu, alebo modifikova jestvujce
normy tak, aby spali tieto podmienky. Rovnako mu oznai
medzinrodn alebo nrodn normy a prevzia ich do sstavy eurpskych
noriem. Pri predkladan noriem eurpske normalizan organizcie
vyznaia zkladn poiadavky, ku ktorm sa dan normy vzahuj.
Vsledn eurpsku normu (alebo HD) potom kvalifikuj ako harmoni-
zovan normu.
Odkaz na Rmcov dohovor je dleit, lebo v jeho rmci sa
predpoklad as vetkch zainteresovanch na prprave noriem,
vrtane orgnov ttnej sprvy, ktor s zodpovedn za zapracovanie
smernc ES do nrodnej legislatvy a zastupuj verejn zujem, priom
vak tieto orgny nemaj v normalizanom procese iadnu hierarchick
pozciu.
Eurpske normy (alebo HD) vypracovan za uvedench podmie-
nok sa v zmysle smernc Novho prstupu stvaj harmonizovanmi
vtedy, ke ich eurpske normalizan organizcie oficilne predloia
Komisii ES a Komisia ES ich vyhlsi v Official Journal of the
European Communities (radn vestnk ES, OJ EC), typ C, najm
preto, aby so zreteom na prvne dsledky bol stanoven dtum, od
ktorho mono zhodu predpoklada a aby vetky hospodrske subjekty
v ES mali rovnak vchodiskov pozciu pri vyuvan harmonizovanch
noriem. Bez tohto vyhlsenia Komisie ES nie je dodriavanie tchto
noriem povaovan za predpoklad zhody.
Zo smernc Novho prstupu vyplva, e harmonizovan eurpska
norma sa m zavies do sstavy nrodnch noriem identickm spso-
bom, aby mohlo djs k predpokladu zhody. To znamen, e k predpo-
kladu zhody nedochdza, ak eurpska norma nebola prebran do sstavy
nrodnch noriem. lensk tty s povinn zverejni odkazy na tie
nrodn normy, do ktorch boli harmonizovan eurpske normy
zapracovan. Poda smernc Novho prstupu sa potom zhoda s nrod-
nmi normami preberajcimi harmonizovan normy, ktor Komisia ES
vyhlsila v OJ EC, povauje za splnenie zkladnch poiadaviek smer-
nc, na ktor sa harmonizovan normy vzahuj. Zhoda s tmito normami
nie je povinn. Smernice Novho prstupu maj by zapracovan do
nrodnej legislatvy.
Zoznam harmonizovanch eurpskych noriem poda jednotlivch
smernc Novho prstupu sa nachdza na Internete, na adrese:
www.newapproach.org.
Pri kliknut na symbol v troch stpcoch vpravo sa objavia tieto daje:
- stpec Informcie o smernici: alie doplnkov informcie k prslunej
smernici;
- stpec Normalizan aktivity: uvdza program prc eurpskych
normalizanch organizci CEN/CENELEC/ETSI rozdelen podrobne
poda jednotlivch oblast smernice, s uvedenm prslunch technickch
komisi TC a s aktulnym stavom pripravovanch dokumentov;
- stpec Odkazy na harmonizovan normy: pln nzov smernice
s dopajcimi dajmi a dtum poslednej aktualizcie oznmenia v
Official Journal of EC (radn vestnk ES); s monosou otvori si
radn vestnk ES vo formte pdf poda jazykovej verzie (riadok
drobnch tvorekov so skratkou prslunho jazyka) a zoznam
harmonizovanch noriem v tabukovej forme.
3.2 Harmonizovan normy v SR
V SR plat od 1. janura 2000 zkon . 264/1999 Z. z. o
technickch poiadavkch na vrobky a o posudzovan zhody a o zmene
a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. Zkon
kodifikuje spsob ustanovenia technickch poiadaviek na vrobky a
spsoby posudzovania zhody s tmito poiadavkami. Zkon tie upravuje
prva a povinnosti podnikateov a inch prvnickch osb poverench
innosami svisiacimi s tvorbou noriem, posudzovanm zhody,
certifikciou, autorizciou a akreditciou.
Na tento zkon nadvzuj nariadenia vldy obsahujce technick
poiadavky na vrobky, do ktorch s poda legislatvnych pravidiel SR
zapracovan smernice Novho prstupu.
Poda tohto zkona sa harmonizovanou stva slovensk technick
norma vtedy, ak preber EN vyhlsen ako harmonizovan v OJ EC
a NMS SR oznmi vo svojom Vestnku, e harmonizovan slovensk
technick normu mono poui na posudzovanie splnenia technickch
poiadaviek stanovench nariadenm vldy. Dodranie harmonizovanej
slovenskej technickej normy sa povauje za splnenie technickch
poiadaviek urench technickm predpisom (nariadenm vldy).
Dodriavanie harmonizovanej slovenskej technickej normy je dobro-
von.
3.3 Regulovan a neregulovan sfra v E (harmonizovan
a neharmonizovan oblas)
Zvery hodnotenia vntornho trhu E kontatovali, e v rmci
Jednotnho hospodrskeho priestoru (JHP) podlieha povinnmu posudzo-
vaniu zhody alebo povinnmu preukazovaniu zhody vrobku s uritmi
predpsanmi kritriami na zklade poiadaviek trhovej inpekcie 79 %
vymieanch vrobkov. Rozdelenie jednotlivch oblast upravovanch
legislatvou ukazuje, e 51 % z toho podlieha komunitrnej legislatve
(harmonizovan oblas). Sfra vzjomnho uznvania je pomerne nzka
(9 %). Skutonos je vak ete retriktvnejia, pretoe tam, kde vrobok
neupravuje pecifick prvna prava (komunitrna alebo nrodn), plat
zsada povinnej veobecnej bezpenosti vrobkov v zmysle Smernice
92/59/EHS o veobecnej bezpenosti vrobkov. Harmonizovan a nehar-
monizovan regulovan sfra v E s vak sam osebe vyie.
Smernica 92/59/EHS vyjadruje zkladn povinnosti vzahujce sa
na vrobcov (dovozcov, distribtorov osoby, uvdzajce vrobok na
trh), ako aj na lensk krajiny.
Ak na vrobok neplat osobitn predpis poda Novho alebo
Starho prstupu, alebo in technick charakteristiky vrobku, vrobca,
dovozca a distribtor preukazuj bezpenos vrobku zhodou:
a) s nrodnmi technickmi normami, prednostne s tmi, ktor s
nrodnou implementciou eurpskych noriem,
b) s poznatkami vedy a techniky, vzahujcimi sa na bezpenos
vrobkov v ase, ke boli uvdzan na trh.
lensk krajiny s povinn njs inn mechanizmus kontroly
a vynucovania tejto povinnosti vrtane rchlej vmeny informci
o vrobkoch, ktor nespaj zkladn kritrium bezpenosti a vyskytli sa
na niektorom z trhov lenskch krajn.
Zodpovednos za bezpenos vrobkov je adresn, menovite
spova na riaditeovi (tatutrnom zstupcovi) podniku aj v prpade, ke
podnik zbankrotuje. V sdnom konan sa toti uplatuje zodpovednos
voi tatutrovi, aj ke u nie je prvnickou osobou. V komunitrnej
legislatve upravujcej znik podnikov m prednos uplatovanie nro-
kov tohto charakteru, kee jeho dodriavanie a vynucovanie je vo
verejnom, resp. ttnom zujme na zabezpeen ochrany spotrebitea.
3.4 Prelnanie regulovanej a neregulovanej sfry Smernica o veobecnej bezpenosti vrobkov je komplementrnym
opatrenm k osobitne formulovanm prvnym pravm. Uplatuje sa
vade tam, kde nie je in legislatva, ktor upravuje technick poiadavky
na bezpenos vrobkov. Teoreticky sa teda roziruje regulovan sfra
o tzv. siv znu, t. j. na vetky vrobky uvdzan do obehu, priom pri
znanej mnoine vrobkov sa tto fza realizuje zdravou vahou, ke
vrobca poda povahy vrobku me vyhlsi, e je bezpen. Jednm
z dvodov ttneho financovania a podnikateskho sponzorovania tvor-
by noriem a vedeckho vskumu v krajinch E je odahenie podni-
kateskej sfry od vedeckho bdania (deba prce v praxi), kee
technick pecifikcie uvdzan v normch s odrazom vedy a vskumu
v technicko-vrobnej praxi.
Aj Globlna koncepcia a Nov prstup v regulovanej a dobro-
vonej sfre hodnotenia zhody sa prekrvaj v sivej zne, kde m
odberate prvo poadova veobecn bezpenos aj tch vrobkov,
ktor nie s predmetom regulcie. Preto je vhodn zavies Globlnu
koncepciu aj ako nstroj certifikcie v neregulovanej sfre. Odberateom
(zkaznkom) je aj tt, ktor uplatuje svoje prvomoci ovplyvova:
- verejn obstarvanie,
- ochranu spotrebitea,
- ochranu prrodnho prostredia,
- ochranu pracovnkov pri prci,
- ekonomick vdavky na zdravotnctvo,
- zabezpeenie slobodnej sae.
Nov prstup prijat v r. 1985 harmonizciou technickch podmienok na
eurpskej rovni prispel k aliemu vvoju posudzovania zhody.
Veobecn rozdelenie prekok obchodu:
1) technick predpisy,
2) pecifiko