Basel III – bude mať dopad na financovanie a hospodárenie podniku?
IX. ročník konferencie SAFFinančné riadenie podnikov
Elena Kohútiková, zástupkyňa generálneho riaditeľa VÚB, a.s.Bratislava, 13.október 2011
22
Bazilejské pravidlá– Prečo vznikli?– Ako sa Basel III odlišuje od svojich predchodcov?– Ukážkový príklad výpočtu kapitálových požiadaviek
Aký bude mať Basel III dopad na banky?
Aký bude mať dopad na podnikový sektor?
Agenda
3
Motiváciou pre vznik bazilejských princípov v 90. rokoch bolo harmonizovanie kapitálových požiadaviek a zvýšenie kapitálu bánk
Požiadavky na pravidlá podľa ktorých sa banky riadili, boli v jednotlivých krajinách rozdielne a navyše aj príliš nízke => riziko pre stabilitu a správne fungovanie celého finančného sektora
Bazilejské princípy stanovili jednotné pravidlá určujúce minimálnu kapitálovú primeranosť
Box: Čo je kapitálová primeranosť?
Kapitálová primeranosť je podiel vlastného kapitálu a rizikovo vážených aktív. Vyjadruje množstvo peňazí, ktoré finančné inštitúcie musia držať v rezerve na pokrytie rizikovo-vážených aktív.
– ide o vankúš, ktorý pohlcuje neočakávané
straty a tým ochraňuje depozitorov
– zabezpečuje zníženie systémového rizika
– harmonizácia pravidiel umožnila vstup
nadnárodných spoločností na nové trhy
Box: Prečo vznikla potreba určiť minimálnu hranicu na kapitálovú primeranosť?
Čím menej kapitálu finančná inštitúcia drží, tým menšie množstvo môže investovať do aktív, ktoré jej prinesú výnos. V prípade niektorých hráčov na trhu by však mohlo dôjsť k snahe maximalizovať svoje zisky bez zreteľa na možné riziko.
4
Basel I (1988) - zameraný len na kreditné riziko
určoval minimálnu hranicu pre kapitálovú primeranosť vo výške 8%
Kapitálová primeranosť určená tzv. Cooke ratio-m
kdeRWA
capitalTotalCR
Credit
,%8
Total capital – celkový kapitál
RWA Credit – rizikovo vážené aktíva (objem aktív banky prenásobených ich rizikovou váhou)
odhad rizikovej váhy danej skupiny aktív bol daný regulátorom
5
Basel II (1998) – dopĺňa trhové a operačné riziko
rastúca zložitosť bankového systému ukázala, že požiadavky zahrnuté v Basel I nie sú postačujúce, čo viedlo k ich úprave
– novo vznikajúce kreditné deriváty a finančné nástroje umožnili umelé navyšovanie kapitálovej primeranosti
v porovnaní s Basel I dokáže komplexnejšie a exaktnejšie ohodnotiť riziko
Kapitálová primeranosť ostala na úrovni 8%, princíp výpočtu sa však zmenil
kdeORMRRWA
capitalTotalCR
Credit
,%8
MR – trhové riziko
OR – operačné riziko
dopĺňa trhové a operačné riziko
vďaka citlivejšiemu rozdeleniu zmluvných strán priniesol presnejší výpočet kreditného rizika
umožnil bankám vlastný odhad rizikových váh (musia byť schválené regulátorom)
66
Bazilejské pravidlá– Prečo vznikli?– Ako sa Basel III odlišuje od svojich predchodcov?– Ukážkový príklad výpočtu kapitálových požiadaviek
Aký bude mať Basel III dopad na banky?
Aký bude mať dopad na podnikový sektor?
Agenda
7
Basel III nerieši jednotlivé riziká, ale samotnú podstatu banky
Kríza 2008-9 odhalila tri hlavné zlyhania podstaty bankového podnikania:
Banky mali nedostatočný kapitál na absorbovanie strát počas krízy– Mnohé boli slabé a viaceré padli– Vyvstala potreba ich rekapitalizovať, aj peniazmi daňových poplatníkov
Banky umelo nafúkli svoje bilancie voči kapitálu (pákový pomer) využívaním podsúvahových nástrojov (deriváty a pod)
– Inštitúcie, ktoré tieto nástroje intenzívne využívali, boli náchylnejšie na zlyhania počas krízy
V mnohých inštitúciách bolo manažovanie likvidity neadekvátne– Banky mali viazané krátkodobé zdroje v dlhodobých aktívach a stali sa nelikvidné– Mnohé nevenovali pozornosti trhovej likvidite
8
Výpočet kapitálovej primeranosti sa nemení, no nastáva posun v oblasti kvality kapitálu...
Zlepšenie kvality kapitálu – Dôraz na kľúčové zdroje kapitálu (akcie, nerozdelený zisk)
Zvýšenie objemu kapitálu – Minimálne požiadavky + rezervy – Nový anticyklický vankúš– Cieľový stav je 10,5 až 13% kapitálová primeranosť v roku 2019 (v závislosti od
výšky anticyklického vankúša)
Zabezpečenie harmonizácie a konzistentnosti výpočtu kapitálu
9
...a pribudnú nové ukazovatele riadenia likvidity a pákového pomeru
Likvidita– Dva nové ukazovatele likvidity
□Ukazovateľ krátkodobého likviditného krytia (Liquidity Coverage Ratio, LCR): Cieľom je zabezpečiť určité minimum likvidných aktív, ktoré banka vie použiť do 30 dní (podobný ukazovateľ už banky na Slovensku musia plniť)
□Ukazovateľ čistého stabilného financovania (Net stable funding ratio, NSFR): Cieľom je zabezpečiť užšie prepojenie dlhodobých aktív so stredno a dlhodobými pasívami a vlastným kapitálom
Pákový pomer (leverage ratio)– Zavedenie pákového pomeru (aktíva v súvahe + podsúvahe voči kapitálu) ako
dodatočného ukazovateľa ku kapitálovej primeranosti
10
Časový harmonogram Basel III
Postupne do roku 2019
Cieľový stav na kapitál: január 2019
Likvidita: monitoring 2013, povinne od 2015
Pákový pomer: monitoring 2013-17, povinne od 2018
Nové požiadavky
Lepšia kvalita
1111
Bazilejské pravidlá– Prečo vznikli?– Ako sa Basel III odlišuje od svojich predchodcov?– Ukážkový príklad výpočtu kapitálových požiadaviek
Aký bude mať Basel III dopad na banky?
Aký bude mať dopad na podnikový sektor?
Agenda
12
Porovnanie výpočtu kapitálovej primeranosti
CreditCredit
RWAcapitalTotalRWA
capitalTotalCR 08,0%8
0100 CreditRWA
%10100
10
i. Basel I
Príklad
Aktíva Pasíva
Úver 100 Vklady 190Cenný papier 100 Kapitál 10
Bilancia bankyAktíva banky Objem
Riziková váha (v %)
RWACredit
Úver 100 100% 1*100=100Cenný papier 100 0% 0*100=0
Kapitálová primeranosť banky
Minimálne kapitálové požiadavky
Kapitálová primeranosť banky:
810008,0 Minimálne kapitálové požiadavky:
Pozn.:
13
ii. Basel II
CreditCredit
RWAcapitalTotalORMRRWA
capitalTotalCR
8,0;%8
810008,0
Kapitálová primeranosť banky
Minimálne kapitálové požiadavky
Trhové riziko ................ MR = 6,25
Operačné riziko ........... OR = 2,5
Stanovené na základe modelov banky; vypočítane z odhadu straty na základe historickej skúsenosti
Minimálne kapitálové požiadavky:
Kapitálová primeranosť banky: %2,95,225,6100
10
14
iii.Basel III
Výpočet kapitálovej primeranosti sa nezmenil, nastáva však posun ku kvalitnejším formám kapitálu (akcie, nerozdelený zisk,...)
Porovnanie požiadaviek Basel I, II a III
i. Basel I
iii. Basel III
ii. Basel II
Kapitálová primeranosť banky: 10%
Kapitálová primeranosť banky: 9,2%
Kapitálová primeranosť banky: 9,2% Kapitálová primeranosť sa nezmenila, nastal však posun smerom ku kvalitnejším formám kapitálu
Kapitálová primeranosť pri prísnejších
pravidlách klesla
1515
Bazilejské pravidlá
Aký bude mať Basel III dopad na banky?
Aký bude mať dopad na podnikový sektor?
Agenda
16
Európske banky budú potrebovať dodatočný kapitál aj likviditu
Podľa štúdie McKinsey, banky v EU a USA budú potrebovať do roku 2019 dodatočný kapitál v objeme 1,7 bilión euro, čo je 70% ich súčasného objemu Tier 1 kapitálu
Potrebu dodatočnej krátkodobej likvidity McKinsey odhaduje na 1,9 bilióna euro, čo je polovica súčasného celkového objemu likvidity
Výrazná bude aj potreba dodatočnej dlhodobej likvidity
Zdroj: McKinsey, Basel III and European banking: Its impact, how banks might respond and challenges of implementation, November 2010
Potreba dodatočného kapitálu a likvidity do roku 2019 (mld euro)
17
Čo bude mať dopad na ich ziskovosť...
Podľa McKinsey, Basel III zníži ROE európskych bánk o 4 % body (ceteris paribus)
Zníženie ziskovosti ide na vrub najmä prísnejším kapitálovým pravidlám– Zlepšenie kvality kapitálu: 0,8% bodu– Navýšenie rizikovo vážených aktív (RWA): 1,3% bodu– Zvýšenie objemu kapitálu: 1,3% bodu
Nové pravidlá likvidity znížia ROE o 0,8% bodu– Dodatočné likvidné aktíva: 0,2% bodu– Dodatočné dlhodobé aktíva: 0,6% bodu
Pákový pomer zníži ROE len o 0,1% bodu
Zdroj: McKinsey, Basel III and European banking: Its impact, how banks might respond and challenges of implementation, November 2010
18
... a povedie k viacerým zmenám v správaní bánk...
Banky sa snažia predísť poklesu ziskovosti viacerými spôsobmi:
Terajšie aktivity:– Znižovanie nákladov– Preceňovanie produktov– Zvyšovanie kapitálu (dividendy)– Boj o zdroje likvidity
Dlhodobejšie riešenia:– Zlepšenie manažmentu kapitálovej primeranosti a likvidity– Reštrukturalizácia aktív a pasív
19
... a eventuálne zrejme aj k prehodnoteniu biznis modelov
Dopad Basel III regulácie je iný pre retailové, korporátne či investičné banky
Retailové banky budú ovplyvnené najmenej– toto je predovšetkým prípad slovenského bankového sektora
Korporátne banky bude Basel III obmedzovať predovšetkým v štruktúrovanom financovaní a financovaní obchodu
– platí aj pre slovenský bankový sektor
Investičné banky budú zasiahnuté najviac, hlavne tie silne angažované v obchodovaní na kapitálových trhoch
– nie relevantné pre slovenský bankový sektor
20
Dopad Basel III na banky v SR bude zrejme individuálny
Sektor ako taký bude zrejme podľa môjho názoru Basel III spĺňať
Problémy môžu nastať v prípade niektorých jednotlivých bánk
Oficiálne dopady pre slovenský sektor ešte nie sú k dispozícii
Štúdia ČNB v prípade českých bánk (Tomšík, máj 2011) však hovorí, že banky by nemali mať problém s kapitálom ani krátkodobou likviditou. Problémom českých bánk je v súčasnosti plnenie kritéria stabilného financovania NSFR, teda plnenie dlhodobej likvidity.
Predpokladáme, že podobne je to aj v prípade slovenských bánk. Banky u nás sú kapitálovo veľmi dobre kapitálovo vybavené (kapitálové primeranosti top 5 bánk sú nad 10%). Problémom môže byť rovnako ako v prípade českých bánk s dlhodobou likviditou (napr. krytie dlhodobých úverov na bývanie krátkodobými zdrojmi v prípade niektorých bánk)
Možno zmena dividendovej politiky – na posilnenie kapitálu a väčšia aktivita bánk na kapitálovom trhu
2121
Basel III. Prečo a čo to je?
Aký bude mať dopad na banky?
Aký bude mať dopad na podnikový sektor?
Agenda
22
Ako Basel III ovplyvní cenu úverov pre podniky
Basel III nemení
Riziková maržaRiziková marža
Likviditná prirážka
Likviditná prirážka
Základná sadzba
(napr. 5Y IRS)
Základná sadzba
(napr. 5Y IRS)
Cena kapitáluCena kapitáluCelková cena úveru
Basel III nemení
Navýšenie kapitálových požiadaviek z 8% na 10,5% až 13% zníži návratnosť kapitálu. Priamy efekt tak zrejme nebude vysoký
Basel III zvýši požiadavky a tým aj náklady na dlhodobé refinancovanie
23
Analýzy naznačujú, že Basel III zdraží úverovanie v EMÚ len mierne...
Podľa štúdie ECB (L. Bini Smaghi, apríl 2011) sa očakáva, že:
Zvýšenie cieľovanej kapitálovej primeranosti o 1%-bod zvýši spread pri úverovaní o 28 bázických bodov
Zvýšenie držby likvidných aktív o 25% by zvýšilo spread pri úverovaní o cca 15 bázických bodov oproti bázickému scenáru
Zavedenie ukazovateľa čistého stabilného financovania by zvýšilo spread pri úverovaní o 57 až 71 bázických bodov oproti bázickému scenáru
24
...a ekonomické náklady v krátkom období budú vyvážené prínosmi z dlhodobého hľadiska
Kvôli zavedeniu Basel III ekonomika eurozóny krátkodobo pocíti prechodné náklady sprísnenia úverových podmienok
Tento náklad však bude rozložený na viacero rokov a podľa ECB by nemal predstavovať výraznú prekážku ekonomickej aktivite
Na druhej strane, z dlhodobého hľadiska, Basel III zlepší odolnosť bankového sektora voči krízam, čo zníži pravdepodobnosť budúcich kríz
Tiež sa očakáva, že menej pro-cyklický bankový sektor efektívnejšie podporí dlhodobý potenciálny rast ekonomiky eurozóny
25
Na Slovensku budú banky riešiť predovšetkým dlhodobú likviditu a tá bude mať najvýraznejší dopad na cenu a dostupnosť úverov
Dostupnosť a cena dlhodobých zdrojov závisí predovšetkým od podmienok na finančných trhoch
Dlhodobé depozitá
Dividendy vs upisovanie nového kapitálu na trhoch
HZL
Dlhopisy bánk atď
Ak bude pretrvávať súčasná neistota a volatilita na finančných trhoch, cena a podmienky úverov pre podniky sa nevyhnutne budú musieť prispôsobiť
26
Záverom...
Regulácia Basel III na rozdiel od Basel I a II nerieši riziká klientov, ale samotnú podstatu banky a jej schopnosť odolať turbulenciám na trhoch
V princípe vyžaduje, aby banky posilnili a zlepšili svoju kapitálovú štruktúru a zodpovednejšie riadili svoju likviditu
Pre slovenské banky budú mať zrejme regulácie Basel III najväčší dopad na riadenie dlhodobých zdrojov. Tie sa zrejme stanú drahšími, čo bude mať zrejme aj dopad na cenu dlhodobých úverov pre klientov.
Keďže nové pravidlá vstúpia do platnosti postupne a plný dopad bude až v roku 2019 nepredpokladáme však z tohto dôvodu výrazné zhoršenie dostupnosti či ceny úverov
Na druhej strane, tým, že Basel III povedie k stabilizácii a zlepšeniu kvality kapitálu s dodatočnými proti-cyklickými vankúšmi, dá sa očakávať, že regulácia zníži pravdepodobnosť budúcich kríz a zároveň podporí dlhodobý potenciálny rast ekonomiky eurozóny a teda aj Slovenska
Ďakujem za pozornosť!