Metódy sociálnej práce so skupinou a komunitou
Prednášajúci:
Doc. PhDr. Tibor Loran, PhD.
► Predmet Metódy SP so skupinou a komunitou je 6 kreditovým štátnicovým
predmetom.
► Získanie 6 kreditov je determinované vykonaním skúšky a to ústnou formou.
Sylabus predmetu (tézy na skúšku)
1.Terminologické vymedzenie vybraných poj- mov
2.Metodika sociálnej práce
2.1 Pojem metodika, metóda
2.2 Základné metódy sociálnej práce
2.2.1Metódy SP so skupinou
2.2.2Metódy SP s komunitou
Odporúčaná literatúra pre samoštúdium
TOKÁROVÁ, A. a kol. 2003. Sociálna práca.
Prešov: PU:FF, 2003, 572 s. ISBN 80-968367-5-
7.
SLOVÁK, P., VEREŠ, M. 2007. Metódy sociálnej
práce II. Bratislava: VŠZ a SP sv. Alžbety, 2007,
120 s. ISBN 969449-0-8.
BALOGOVÁ, B., GERKA, M., ALEŠ, P. 2002.
Úvod do sociálnej práce pre sociálnu a chari-
tatívnu službu. Prešov: PU, 2002, 75 s.
1.Terminologické vymedzenie vybraných pojmov
Sociálna práca – je spoločenskou vednou dis-
ciplínou a oblasťou praktických činností, kto-
rých cieľom je:- odhaľovanie,- vysvetľovanie,- zmierňovanie a riešenie sociálnych problé-
mov jednotlivcov, skupín a komunít.
Exklúzia – chápeme ňou stav, ktorý sa explicit-ne prejavuje v tom, že určitá časť jednotlivcov,skupín až komunít sú proti svojej vôli prinúteníexistovať mimo hlavného spoločenského prú-du a existenčne žiť v segregovanej podobe v extravilánových častiach obcí a miest bez civi- lizačnej infraštruktúry a prístupu k štandard-ným službám. Dôsledkom existencie v exklúziije chudoba, bieda, pologramotnosť, analfabe-tizmus, marginalizácia...
Marginalizácia – je stav sociálno – ekonomickejdegradovanosti klienta. Degradácia – pokles,úpadok, znehodnotenie. Chudoba – označuje osoby, skupiny osôb, kto-rých materiálne, kultúrne a sociálne zdroje súnatoľko obmedzené, že ich vylučujú z minimál-ne akceptovaného spôsobu života. Dôležitýmkorelátorom chudoby je práve to, ako možnos-ti na trhu práce u klienta ovplyvňujú jeho legi-
tímne zdroje príjmov, najvyššiu mieru jeho
ekonomickej samostatnosti a sebarealizáciu.
Bieda – je stavom životnej existencie pod
hranicou uznanej chudoby.
Inklúzia – proces, prostredníctvom ktorého má-me zabezpečovať, aby tí, ktorí sa už ocitli v chudobe, biede, exklúzii a marginalizácii, im boli ponúknuté príležitosti na inklúziu do žiadu-cich štruktúr spoločnosti. V kontexte s tým imumožniť získať nevyhnutné zdroje na to, abymohli plne participovať na ekonomickom, sociálnom a kultúrnom živote obce, mesta, VÚC, spoločnosti.
2.Metodika sociálnej práce2.1 Pojem metodika, metóda
► Pod pojmom metodika v najširšom zmysleslova chápeme náuku o metódach sociálnej práce, súhrn pracovných postupov a pracov-ných spôsobov. To znamená, že teoreticképoznatky SP ako vedného odboru sa aplikujúdo sociálnej praxe aj prostredníctvom metódSP s jednotlivcom, skupinou a komunitou. Po-tom v najširšom zmysle slova pojem metódadefinujeme ako verifikovaný sled postupných
krokov, prostredníctvom ktorých sa sociálny
klient pod facilitátorským vedením príslušného
sociálneho pracovníka usiluje o dosiahnutie
spoločne intencionálne stanoveného cieľa
v procesnom riešení konkrétneho problému
jednotlivca, skupiny, komunity (klienta). V už-
šom zmysle slova ide o postup ako analyzo-
vať a riešiť sociálny problém klienta.
2.2 Základné metódy sociálnej práce
Teoretické poznatky SP sa aplikujú do praxe
prostredníctvom metód SP. V rámci aplikácie
je dôležité poznanie znakov SP, ktorými sú:
● funkcie a ciele (mali by byť v koherencii s
funkciami spoločnosti),
● motivácia klientov ku zmene (prevláda nad
direktívou, či represiou),
● k transformácii nedôjde za krátky čas.
Poznanie týchto troch znakov vedie k to-
mu, aby sme vždy, smerom k objektu nášho
pôsobenia, volili tie najvhodnejšie metódy SP.
A tie volíme na základe zhromaždených údajov
o celom probléme klienta. Potom za aktívnej
participácie klienta navrhujeme plán riešenia
jeho problému, resp. možné alternatívy inter-
vencií SP a klienta. Z toho vyplýva niekoľko
etáp SP s klientom. Ide o tieto:
1. Etapa prvého kontaktu s klientom – oboz-námenie sa s klientom, vypočutie si kliento-vej identifikácie podstaty jeho problému, vyt-vorenie administratívneho spisu SP s klientom.2. Etapa sociálnej diagnostiky a navrhovaniaalternatív riešenia problému a použitia mož-ných intervencií.3. Etapa sociálnej intervencie – priamy zásah SP do riešenia podstaty problému klienta za je-ho aktívnej participácie.
4. Etapa záverečná – doplňovanie získaných
poznatkov do dokumentácie, uvažovanie o
ďalších možných intervenciách v prospech
klienta.
Všetky štyri etapy vyjadrujú, na akej úrovni
pracujeme s klientom. Ak pracujeme s jedným
klientom, tak túto SP označujeme ako mikro-
úrovňová sociálna práca. Ak pracujeme so
skupinou, tak túto SP označujeme ako prácu
vykonávanú na mezoúrovni a ak pracujeme s
komunitou, tak túto označujeme ako sociálnu
prácu vykonávanú na makroúrovni. Všetky tri
úrovne práce s klientom sú difúzne a môžu byť
realizované súčasne.
Dnes v sociálnej práci používame metódy,
ktoré z hľadiska ich vnútorných charakteris-
tík môžeme na základe určitých kritérií rozdeliť
do skupín:
► Na základe kritéria, a to časového hľadiska,
delíme metódy SP na klasické metodické pos-
tupy a moderné metodické postupy.
Medzi klasické metódy SP zaraďujeme:
● sociálna práca s jednotlivcom,
● sociálna práca so skupinou,
● sociálna práca s komunitou.
Medzi moderné metódy SP zaraďujeme:
● sociálny manažment,
● sociálne projektovanie,
● sociálne plánovanie.
► Na základe kritéria, a to demografického hľa-
diska, delíme metódy SP podľa veku, pohlavia,
príslušnosti k etniku. Podľa veku môžeme ho-
voriť o SP s deťmi, SP s mládežou, SP s dospe-
lou populáciou...Podľa pohlavia môžeme hovo-
riť o SP so ženami a o SP s mužmi. Na základe
príslušnosti k etniku ide o SP s etnickými sku-
nami, ako napr. s Rómami, Maďarmi, atď.
► Na základe kritéria, a to statusové hľadisko
klienta v spoločnosti, môžeme hovoriť o me-
tódach SP:
● SP so zamestnanými,
● SP s bezdomovcami,
● SP s migrantmi,
● SP s etnickými minoritami,
● SP s exkludovanými osobami, atď.
► Na základe kritéria, a to miesta výkonu rea-
lizácie praktickej sociálnej práce, hovoríme o
metodických postupoch, ktoré ovplyvňujú náš
spôsob práce s klientom, jej organizáciu a
sprevádzajúce aktivity. K základným skupinám
metodických postupov patrí: terénna sociálna
práca, sociálna inštitucionálna práca, komunit-
ná sociálna práca, ambulantná SP.
► Na základe kritéria, ktorým je príjmové hľa-disko soc. pracovníka, hovoríme o SP ako oprofesionálnej, alebo dobrovoľnej. Kritérium jetu teda to, či soc. pracovník za výkon SPpoberá mzdu, alebo ju vykonáva bez mzdovéhoohodnotenia.► Na základe kritéria, a to druhu činnostihovoríme o SP, ktorú ovplyvňujú najmä našekonkrétne činnostné aktivity. Patria sem napr.:
sociálne služby, sociálne poradenstvo, sociál-
na prevencia, sociálno - právna ochrana, peni-
tenciárna a postpenitenciárna starostlivosť,
supervízia, dávky, poistenie, negociácia, me-
diácia, náhradná rodinná starostlivosť, atď.
2.2.1 Metódy SP so skupinou
► Je nepochybné, že každý človek sa v priebe-hu svojho života stáva členom rôznych skupín.Človek je najskôr len členom rodiny, neskôr sastáva členom iných skupín – rovesníckych, školských, záujmových, pracovných, atď. Toznamená, že v priebehu svojho života zvyčajnečlovek patrí k viacerým skupinám súčasne. Existovať v skupine znamená pre človeka na- pĺňať potrebu prijímania, vzájomnosti, tole-rancie, rešpektovania. Vo všeobecnosti zaskupinu považujeme súhrn 2 a viac osôb, kto-
ré majú spoločné ciele, normy, záujmy a súv určitom ohľade vo svojich rolách, úlohách,činnostiach od seba zázávislé. ► SP so skupinou zaraďujeme medzi klasickémetódy SP. Jej cieľom je úspešná socializáciaalebo integrácia skupiny, ktorá potrebujedosiahnutie prijateľného vzťahu medzi sociál- nym prostredím a neadaptovanými osobami.Teda ide o snahu vytvoriť priaznivé sociálnepodmienky pre životnú existenciu človeka v
konkrétnom prostredí. Takto jednotlivcovi,
prostredníctvom skupinových aktivít, zabezpe-
čujeme istotu, podporu, pomoc, uznanie.
► Vzhľadom na uvedený cieľ SP so skupinou,
metódu SP so skupinou môžeme teda pova-
žovať ako spôsob rozvoja osobnosti, pri ktorej
skupina predstavuje jej hlavný nástroj.
► SP so skupinou bola oficiálne zaradená
medzi hlavné metódy SP v roku 1935 na
Národnej konferencii sociálnej práce, ktorá
zároveň pre metódu SP so skupinou stanovila
nasledovné subciele SP:- Pomáhať členom skupiny tak, aby sa nauči-
li aktívne sa zúčastňovať na živote skupiny.
Prostredníctvom toho rozvíjali vlastné chá-
panie problémovej situácie a posilňovali svoju
občiansku zodpovednosť tak, aby sa začalizaujímať o sociálne dianie v spoločnosti.- Prostredníctvom rozvoja skupiny prispieť k rozvoju individuálnych potenciálov jednotli-vých členov a k obohateniu ich života.- Zabraňovať sociálnej dysfunkcii (narušeniu,odchylnosti) u členov skupiny. - Poskytovať pomoc a oporu jednotlivcom,ktorí žijú v dysfunkčných sociálnych vzťahoch,
alebo tým, ktorí to potrebujú vzhľadom na svo-ju sociálnu situáciu (exklúziu, chudobu, biedu,dlhodobú nezamestnanosť, atď.).► Napriek tomu, že skupina tvorí celok, soc.pracovník by nemal zabúdať na individuálneprejavy a potreby jej jednotlivých členov.► Rovnako ako v prípade práce s jednotliv-com, tak aj v prípade práce so skupinou hovo-ríme o 4 etapách práce s ňou:
1.Etapa kreovania skupiny – v tejto etape spra-
covávame primárne informácie o jednotlivých
členoch skupiny a vyberáme najvhodnejšie
metódy práce s ňou. Zároveň zisťujeme sa-
motný princíp vzťahov medzi členmi a moti-
váciu u nich pre zotrvanie v skupine.
2.Etapa formovania skupiny – dochádza k voľ-
be vodcu skupiny, k tlaku na očakávané sprá-
vanie a následné hierarchické usporiadanie
pomerov v skupine. V závere tejto etapy už jed-
notlivci môžu pociťovať podporu na základe
interpersonálneho pôsobenia. Zároveň sa vyt-
vára vlastná skupinová identita, ktorá však
môže prerásť k výraznému presadzovaniu in-
dividuálnych záujmov.
3.Etapa vnútornej diferenciácie a konfliktov –
prejavuje sa vyhranenými konfliktnými situá-
ciami potrebnými na vyčistenie atmosféry v
skupine. Po upokojení často nastáva zlep-
šenie fungovania skupiny a k dosahovaniu jej
cieľov.
4.Etapa ukončenia práce so skupinou – v tejto
etape zhodnotíme celkovú prácu, rekapitulu-
jeme vytýčené ciele a ich napĺňanie a splnenie.
Funkcie sociálneho pracovníka v skupine
Sociálny pracovník vykonáva vo svojej odbor-nej činnosti v skupine množstvo funkcií, ktorésa vzájomne prelínajú. Najčastejšie ide o tietofunkcie v skupine:A) Poskytovateľ služieb alebo opatrovateľ –pomáha klientom skupiny v ich dennom živote tam, kde vzhľadom na postihnutie, chorobu alebo inej neschopnosti sami nezvládajú vyko-návať dôležité činnosti.
B) Sprostredkovateľ služieb – pomáha klien-
tom získať kontakt s potrebnými zariadeniami,
prípadne inými zdrojmi odbornej pomoci.
C) Učiteľ sociálnej adaptácie – napomáha
klientom modifikovať ich správanie tak, aby
mohli účinnejšie riešiť svoje problémy.
D) Poradca alebo terapeut – pomáha klientom
získať náhľad na ich postoje, pocity a spôsoby
jednania, so zámerom napomôcť ich osob-
nostnému rastu alebo adaptabilnejšiemu jed-
naniu (chápe sa ako psychosociálna diagnos-
tika a poradenstvo soc. pracov. v skupine).
E)Prípadový manažér – soc. pracov. sa usiluje
o zabezpečenie, koordináciu, vhodný výber a
súvislé poskytovanie kontinuálnych služieb,
najmä u klientely s väčším množstvom sociál-
nych a zdravotných potrieb (prípadová diag-
nostika, plánovanie služieb alebo terapie, nad-
väzovanie väzieb s iným poskytovateľom soc.
služieb, pravidelné sledovanie poskytovaných
služieb a obhajovanie záujmov klienta).
F)Manažér pracovnej náplne – plánuje načaso-
vanie a dávkovanie intervencie, sleduje kvalitu
poskytovaných služieb a priebežne spracúva
informácie.
G)Personálny manažér – ide o zabezpečovanievýcviku a výuky, samoštúdia, konzultácií ariadenie ďalších pracovníkov skupiny.
► Častou formou skupinovej SP je napr. sku-pinová terapia (s využitím psychoterapeutic-kých techník), socioterapia, svojpomocné sku-piny, linka dôvery, atď. Psychoterapiou chá-peme liečbu psychologickými prostriedkami,
ako liečebný postup, v ktorom sa odstraňujúporuchy a obnovuje sa stav úplnej telesnej,duševnej a sociálnej pohody. Socioterapiouchápeme odstraňovanie narušenej rovnováhymedzi prostredím a jedincom. Teda ide činnosťsoc. pracovníka zameranú na obnovovanie,zlepšenie a ozdravenie určitého sociálnehostavu. Základnou zložkou psychoterapie je skupinový rozhovor (diskusné skupinové se-denie).
2.2.3 Metódy SP s komunitou
► Komunita – spoločenstvo, je sociálny útvarcharakterizovaný vonkajšími a vnútornými znakmi na dvoch úrovniach:1.väzby medzi členmi v komunite,2.väzby medzi členmi v širšom prostredí. Čižeide o sociálnu štruktúru, ktorá je funkčne integ-rovaná do širšej spoločnosti, má vlastný spô-sob života, kultúru a tradície (existujú aj komu-nity, ktoré nie sú funkčne inkluzované).
►SP s komunitou chápeme ako metódu SP,
ktorá pomáha ľuďom žijúcim na určitom územ-
nom celku pri riešení konkrétnych životných
situácií.
► Strategickým cieľom SP s komunitou je vyt-
vorenie siete vzájomnej pomoci, zapojenie
dobrovoľníkov a posilnenie susedskej pomoci.
► Práca s komunitou je zároveň aj práca so
skupinami a jednotlivcami, ktorí danú komuni-
tu tvoria. Preto sociálny pracovník využíva aj
metódu individuálnej a skupinovej práce.
►Potreba sociálnej práce s komunitou vzniká
v prípadoch patologickej poruchy v spoločnos-
ti (sociálna diskriminácia konkrétnej komunity,
znevýhodnenie komunity, vznik a návrat
sociálnopatologických javov, atď.) a v prípade
spoločensky žiaduceho ovplyvňovania kultúr-
nej, politickej, hygienickej úrovne komunity.