Download - Moda a Kultura
Móda a kultúra
Hlavný konzultanti:
Dana Legeňová- Dejepis
Vedľajší konzultanti:
Pavol Cesnak- Dejiny umeniaĽubica Štarková- Slovenský jazyk
Autori:
Miriam Matejcová, Marianna Kániková, Markéta Lidayová, Rebecca Ormandyová, Veselina Turanská,
Simona Víglaská
1.Súkromné gymnázium, Bajkalská 20, Bratislava
Kvinta- Unicorns
Školský rok: 2012/2013
1
ČESTNÉ PREHLÁSENIE
Čestne prehlasujeme, že sme pracovali samostatne, v súlade s estetickými
formami. Čerpali sme z overených zdrojov, ktoré sme uviedli v bibliografii.
Podpísané:
Markéta Lidayová .........................................................
Rebecca Ormandyová .........................................................
Veselina Turanská .........................................................
Miriam Matejcová ..........................................................
Simona Víglaská ..........................................................
Marianna Kániková ..........................................................
2
POĎAKOVANIE
Ďakujeme všetkým konzultantom, ktorí nám ochodtne pomáhali s príravou nášho
projektu a poskytli informácie potrebné na jeho vypracovanie.
3
OBSAH
POĎAKOVANIE 2
OBSAH 3
ÚVOD 5
GRÉCKO 6Obyvateľstvo 6Kultúra 8Náboženstvo 9Architektúra 10Móda 11
Antické divadlo 18Začiatky divadla- a jeho prvky: 18Grécky amfiteáter: 19Herci a ich kostýmy: 20Grécka tragédia a komédia: 22Divadlo starého Ríma: 23Rímsky amfiteáter: 24
STAROVEKÝ RÍM 26Obyvateľstvo 28Kultúra 29Každodenný život 30Úpravy zovňajšku 32Voľný čas 34Móda 35
STAROVEKÝ EGYPT 38Obyvateľstvo 38Náboženstvo 42Architektúra 44Sochárstvo 46Hieroglyfy 48Móda 49
STREDOVEK 52Spoločnosť 52Kresťanstvo 54Hospodárstvo 55Kultúra 56Univerzity 58Móda 59
Renesancia 62Móda 63Architektúra 68
4
Viera 68
Súčasná móda 70Zásady módy 2012 71Najvýznamnejšie módne značky 72Porovnanie 75
ZÁVER 76
RESUMÉ 77
SUMMARY 78
RESUME 79
ZDROJE 81
5
ÚVOD
Móda v dnešnom svete znamená naozaj veľa. Je súčasťou nášho každonenného
života. Ľudia svojim oblečením vyjadrujú svoj charakter, spoločenskú vrstvu
alebo postoj. Uvedomujeme si, že ovplyvňuje kultúru, svet a každého z nás.
Túto tému sme si vybrali, pretože nás móda a jej história veľmi zaujíma a
inšpiruje.
Analýzou módy a spôsobu obliekania sa môžeme veľa dozvedieť o konkrétnych
historickým udalostiach. Šaty sú ich odrazom, ale hovoria aj napríklad o kultúre,
náboženstve či spoločenskom postavení ľudí....
V našom projekte sa budeme zaoberať otázkou módy a kultúry v minulosti a
súčasnosti. Túto otázku budeme rozoberať po jednotlivých obdobiach a to budú
starovek, stredovek, renesancia a súčasnosť. Obdobie staroveku si ešte
rozdelíme na Egypt, Grécko a Rímsku ríšu. Všetky tieto obdobia budeme
porovnávať z hľadiska zvykov, kultúry, postavenia v spoločnosti, náboženstva,
architektúry. Avšak najviac chceme sústrediť pozornosť na analýzu módy a
obliekanie v jednotlivých obdobiach.
Módu a kultúru budeme rozoberať z hľadiska dejepisu, dejín umenia a
slovenského jazyka. Zistíme, od čoho záviselo obliekanie v určitých obdobiach,
pozrieme sa napríklad aj na kostými gréckeho divadla, keďže aj divadlo je
obrazom módy.
6
GRÉCKO
Klasické obdobie gréckych dejín predstavuje jeden z kľúčových momentov
vývinu antického Grécka. Zahŕňa obdobie 5. storočia p.n.l a končí okolo polovice
4. storočia p.n.l. Toto obdobie je charakteristické mnohými zmenami, ktoré
ovplyvnili politický vývin, kultúrny i spoločenský život obyvateľov. Na prelome
letopočtov to bol hlavne konflikt s Perzskou ríšou. Poraziť perzské vojsko
pomohlo Aténam, ktoré sa v druhej polovici 5. storočia p.n.l stali
najvýznamnejším gréckym mestským štátom. Filozofiu a kultúru nazývame
antickou filozofiou a kultúrou. Je to súhrn filozofických učení, ktoré rozvíjali
myslitelia v starogréckej i starorímskej spoločnosti od konca 7. storočia až do 6.
storočia pred Kristom. Vznik filozofie v antickom Grécku bol dôsledkom hlbokých
premien gréckej spoločnosti a človeka v nej.
Hlboké premeny:
Spoločenské a politické zmeny:
Pôvodná rodová spoločnosť sa rozpadá, vznikajú grécke polis /mestské
štáty/
Majetkovú a sociálnu rovnosť nahrádza sociálno-ekonomická nerovnosť
vo vznikajúcej otrokárskej spoločnosti
Dochádza k deľbe práce, vyššiemu stupňu vývinu výroby
Rozdelenie spoločnosti na vrstvy
ObyvateľstvoPrvé neolitické osady sa v Grécku objavujú už v siedmom storočí. Obyvatelia
týchto osád sa živili najmä chovom dobytka (oviec, prasiat a kôz) ,ale aj
poľnohospodárstvom (obrábanie obilia). Hoci tu neboli veľmi úrodné pôdy
7
pestoval sa hlavne vinič, olivy ale už a spomínané obilie. To že obrábali obilie
bolo dokázané nálezmi kamenných cepov čo boli nástroje na obrábanie obilia.
Bol tu však dostatok nerastných surovín napr. mramor a kovy. Na pobreží sa ľud
venoval obchodu a more plavbe. Neskôr (počas dvoch nasledujúcich tisícročí)
prichádzajú do Grécka nové objavy a technológie napr. hlinené nádoby či
tkáčske závažia. Objavujú sa taktiež ženské sošky – Venuše ,čo sú bohyne
plodnosti.
Postavenie žien v starovekom Grécku
Veľa ľudí si všimlo, že vždy keď sa hovorilo o Grécku boli veľmi málo spomínané
ženy. To preto, že ženy mali oveľa menšie práva ako muži. Athénske ženy
nemali právo ani voliť ani byť volené do úradov. Museli sa dokonca nechať dať
zastupovať a z občiansko-právneho hladiska zostávali pod právomocou manžela
či otca a preto si nemohli sami vybrať ani len budúceho ženícha. A takisto keď
ich deti vyrástli a pokiaľ išlo o chlapca začala sa ich výchovou zaoberať viacej
inštitúcia ako ich vlastná matka. Ženy boli až tak utláčané, že mali oddelené časti
domov s mužmi. V Athénach nemali dievčatá právo stretávať sa s chlapcami či
s iným mužským človekom okrem svojho otca či blízkej rodiny. Okrem nejakých
náboženských slávností, boli dievčatá stále doma a učili sa variť, prať, šiť a tkať.
V Athénach sa brali hlavne preto aby mali deti a aby pokračoval ich rod v
mužských potomkoch. Dievčatá sa vydávali z pravidla veľmi mladé okolo 15 až
16 rokov.
Rozvod z vôle manžela bol možný kedykoľvek a keď ho žena podvádzala bolo
povinné aby sa s ňou rozviedol. Rozvádzali sa aj kvôli neplodnosti ženy.
Rodiny mali asi toľko detí, ako dnešné rodiny. Dôvody boli hlavne ekonomické a
pretože bolo treba uživiť deti a keď to bolo dievča tak sa jej finančne postarať
o chlapca (aby rodičia dievčaťa ukázali že majú dosť peňazí). Takisto keby mali
veľa detí, otec by musel rozdeliť dom a majetok na veľa častí a to muži nechceli.
Väčší počet detí bol pre rodinu komplikáciou a preto povolili potraty alebo keď sa
8
dieťa narodilo nechali ho mrieť hladom alebo ho odhodili a dúfali, že sa ho niekto
ujme.
ZVYK: Vždy po pôrode ak sa narodil chlapec ovešali dvere olivovými vetvami a
ak dievča tak vlnenými stuhami.
KultúraStaroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra. Datuje sa spravidla pre celú
Grécku históriu pred spojením s Antickým Rímom (okolo 3000 pred Kristom až
146 pred Kristom).
Staroveké Grécko malo nesmierny vplyv na jazyk, politiku, vzdelanie, filozofiu,
umenie a architektúru. Zemepisne sa vzťahuje na oblasti terajšieho Grécka, ale
aj na oblasti v tom čase osídlené Grékmi, čiže oblasti : Cyprus, Turecké pobrežie
Egejského mora, Sicília, južné Taliansko, Bulharsko, Egypt, Francúzsko, Líbia,
Rumunsko, Španielsko, Ukrajina a rozptýlene sídla na pobreží Albánska.
Gréci spočiatku používali mykénske lineárne písmo, potom fenické a v 5. storočí
mali vlastnú majuskulu a minuskulu zloženú z 24 znakov. Písali najprv na kameň
neskôr na papyrus, voskové tabuľky či črepiny.
Gréci verili v prírodné sily, verili veštbám, náhode aj osudu. Hovorilo sa, že Boh
nebies stvoril bohov aj ľudí. Bohovia sídlili na Olympe a hlavným bohom bol Zeus
a jeho žena Héra. Na Olympe sídlilo mnoho bohov ako napríklad :
bohyňa lásky a krásy – Afrodita
9
boh slnka – Apolón
boh vojny – Ares
boh lovu – Artemis
bohyňa múdrosti – Aténa
boh ohňa – Hefajstos
boh mora – Poseidón
boh lásky – Eros
Grécka filozofia
V starovekom Grécku vznikla filozofia – veda, ktorá zahŕňala všetky poznatky
o prírode a spoločnosti. Postupne sa z tejto vedy vyčlenili nové vedy –
matematika. Prví grécky filozofi sa zaoberali otázkami prírody a usporiadania
vesmíru. Vrcholní filozofi boli : Sokrates, Platón, Aristoteles. Sokrates sa
zaoberal otázkami ľudí, Platón vytvoril model ideálneho štátu a Aristoteles založil
mnohé vedy.
Grécke umenie
Grécke umenie je veľmi cenné a preto, že bolo dokonalé je vzorom umenia
dodnes. Gréci vynikali najmä v sochárstve a vo svojich sochách zobrazovali
najmä krásnych a mladých ideálnych ľudí a bohov. Známym sochárom bol
Feidias. Založil divadlo, ktoré slúžilo hlavne na poučenie ľudí.
Samozrejme sa stavali divadlá, domy a chrámy.
NáboženstvoNáboženstvo v starovekom Grécku bolo tak málo dominantné a predsa
zjednoťovalo spolu všetky grécke mestské štáty. Náboženstvo sa vyvinulo od
mýtov a polyteizmu až ku kresťanstvu v období rímskeho cisárstva. Kresťanstvo,
10
ktoré zo začiatku prinieslo plno utrpenia a bolesti, no v ďalšom období dejín sa
šírila najmä vzdelanosť a kultúru.
ArchitektúraPre každé obdobie gréckych dejín sú.
Základnými materiálmi gréckej architektúry boli:
drevo - používané na výrobu trámov a podpôr
nepálená tehla - používaná na stavbu múrov (zväčša súkromných domov)
vápenec a mramor - používané na stĺpy, múry a horné časti chrámov a
ostatných verejných budov
terracotta (pálená hlina) - používaná na výrobu škridlíc a
architektonických ornamentov
kovy (najmä bronz) - používaný na dekoratívne účely
Základnou formou náboženskej architektúry boli oltáre, chrámy a pokladnice.
Oltár
Bol najskoršia náboženská stavba, vždy slúžil ako miesto modlitby. Chrám sa
vyvinul v 8. storočí p.n.l. Bola v ňom umiestená socha boha alebo bohyne.
Pokladnice
Boli menšie stavby (podobné chrámom) do ktorých sa ukladali obety mesta a
obyvateľov bohom.
Domy
Domy bežných ľudí boli rôzne. Väčšina obydlí, ktoré boli postavené v skoršom
období mala len jednu miestnosť v tvare obdĺžnika alebo oválu. Neskôr sa domy
11
rozšírili do viacerých miestností (to znamená, že interiér sa stal vzdušnejším
a príjemnejším). Jednotlivé izby boli usporiadané pozdĺž malého nádvoria.
Ďalšie dôležité verejné budovy boli:
Dom zboru, kde sa schádzala miestna samospráva a súd, ktorý
rozhodoval o všelijakých veciach
Agora (trhovisko) bolo hlavným miestom stretávania ľudí a hlavným
miestom obchodu
Zábavné podujatia sa konali v amfiteátroch alebo v zastrešených
koncertných sieňach.
V gymnáziu sa stretávala mládež pri športovaní a pri intelektuálnych
rozhovoroch
Na štadióne sa konali rôzne športové podujatia, napr. antické olympijské
hry (na štadióne v Olympii).
Kúpele - obyvatelia tu odpočívali
Tieto rôzne typy budov vznikli v rozličný čas, ale po ich vzniku sa stali ?
elementárnymi?. Tak ako grécke umenie, tak aj grécka architektúra pozostáva
zo základných typov budov, ktoré boli časom prepracované a obohatené, ale
zriedkakedy opustené alebo nahradené.
Grécky ideál ľudskej dokonalosti – kalokagatia – telesná a duševná vyspelosť,
ktorá tvorí jeden dokonalý celok (kult tela aj duše).
MódaGrécke antické ošatenie a odevy vďaka tomu, že boli nenáročné nechali počas
niekoľkých storočí vyniknúť prirodzené proporcie tela. Rôzne a jednotlivé typy
odevov boli nešité a veľmi sa od seba nelíšili (líšili sa iba nepatrne).
12
Rozdiel spočíval v spôsobe riasenia, skladania a upevňovania širokých pásov
látky na postavu.
Elegancia odevu spočívala v riasení, látky na tele a nakoniec aj akým spôsobom
sa dokážu v odeve správať a pohybovať. Nezáležalo na pohlaví či na
spoločenskom postavení aj tak každý grécki občan mal vo svojom šatníku
základný odev chitón, ktorý bol nazývaný aj ako milétske rúcho.
Keďže sme ovplyvnení historickými veľkofilmami máme v hlavách zafixované, že
ľudia v Grécku boli odetí zásadne do látok bielej alebo šedej farby. (môžeme
použiť aj ako diskusnú otázku). Opak je však pravdou a Gréci používali
pestrofarebné materiáli, ktoré zdobili vzory s motívmi napríklad kvetov alebo
zvierat.
Exomis (ďalší druh odevu) bol len jednoduchou verziou chitónu.
Zásluhou Grékov bolo, že móda bola plná farieb, inšpirovaná orientom a veľmi
zvýrazňovala krivky tela a odhaľovala práve tie časti, ktoré v súčasnej dobe na
verejnosti vôbec neodkrývame. Podobne, ako to bolo u predchádzajúcich
civilizácií, aj v Grécku ľudia nosili plášte v situáciách, keď im bolo chladno alebo
keď chceli dať najavo svoju dôstojnosť.
Predchodca rímskej tógy a zároveň najznámejší variant plášťa, zvaný ako
himation, sa zložito riasil a ovíjal okolo tela. Vyrábal sa z ťažkej látky a po
okrajoch zdobil výšivkami. Na konci sa pozvoľna prehodil ponad plece tak, že
lemoval chrbát a pravá ruka zostala voľná. Tento detail oceňovali rečníci pri
svojich prejavoch, nakoľko im uľahčil gestikuláciu.
Dámska a pánska móda sa od seba prakticky nelíšila, drobné odlišnosti však
jestvovali. Ženské šaty boli prezdobenejšie a museli sa preväzovať tak, aby žena
pri chôdzi neodhaľovala pravú nohu, to smeli len muži. Nepotrebné cípy látok sa
štylizovali do záhybov a mohli tak nositeľke poslúžiť ako kapucňa alebo taška.
13
Spodná bielizeň bola v Grécku neznámym pojmom, avšak ženy si spevňovali
trup a poprsie pruhmi z elastickej látky. Išlo o akúsi prvú primitívnu podprsenku.
Muži samozrejme nenosili nič.
Vidieť na ulici ženu s odhalenými prsiami nebolo vôbec neobvyklé, bolo to
dokonca veľmi bežné. Všetky ženy sú isto rady, že tento trend zanikol spolu s
kultúrou, ktorá ho do odievania zaviedla.
Odevy v Grécku pre obidve pohlavia boli iba rôzne veľké látky pozašívané, čo
najjednoduchším spôsobom. Základom gréckeho odevu bol chitón alebo peplos.
Peplos bol vždy zo silnejšej látky. Na peplos bola potrebná 3 metrová látka a
býval zložený z dvoch obdĺžnikových kusov látky, ktoré boli spojené na pleci
ihlicami alebo sponami. Oblečenie malo podtrhovať prirodzenú krásu
a harmóniu ľudského tela. Vkus sa prejavoval najmä vo výbere farieb.
?Po niekoľkých desiatkach rokov? Athénčanky začali dávať prednosť
ozdobnejším chitónom a peplos bol pre nižšie a chudobnejšie vrstvy.
Ženský chitón s úzkymi všívanými rukávmi patril otrokyňám. Chitóny sa šili tak,
že nezošité zostávali len miesta pre hlavu a ruky.
Takisto ako na odev si Aténčanky potrpeli aj na obuv. Na niektoré modely sa
pozeráme aj dnes. U žien boli obľúbené polovysoké persikai (druhy topánok).
14
Účes u nich vždy vyjadroval v akej spoločenskej vrstve sa pohybujú. V tomto
období dlhé blond vlasy muži obdivovali najviac, tmavé kučeravé boli najčastejšie
a krátke nosili len otrokyne. Na dosiahnutie blond vlasov si ich údajne odfarbovali
holubím trusom.
U detí bolo strihanie vlasov sviatok a dostatočný dôvod aby neišli do školy.
V kurze boli vypnuté účesy skrášlené vrkôčikmi, kvetinovými vencami
a stužkami. Vydaté dámy si do vlasov vkladali skvostne vyzdobené čelenky zo
zlata, striebra, bronzu a drahých kameňov. Šperky boli neodlučiteľnou súčasťou
skrášľovania. Obľúbený motív posplietaných hadov nachádzame na antických
amuletoch, prsteňoch, sponách do vlasov a prítomný je aj náramkoch. Tie sa
umiestňovali na zápästia, nohy i lakte.
15
Kvôli občasným neznesiteľným horúčavám, ktoré sú pre stredozemské oblasti
typické, sa na prechádzkach zišli aj užitočné doplnky – slnečník a vejár.
Muži sa obliekali tak isto do chitónov a do nohavíc sa obliekali len herci
a tanečníci. Mužské chitóny boli užšie než ženské.
Keďže mali v Grécku aj vojakov a remeselníkov museli mať kvôli práci oveľa
kratšie chitóny kvôli tomu aby sa mohli rýchlejšie pohybovať.
Dlhé chitóny nosili kňazi a hudobníci. Muži nosili na chitónoch aj plášte, ktoré im
dodávali na verejnosti vážnosť a dôstojnosť.
Niektorí Grékova nemali na viac oblečenie peniaze a preto nosili iba plášť a tým
vyjadrovali svoju prostotu a skromnosť.
Za priekopníka vtedy v Grécku nikoho iného nepovažovali ako Alexandra
Makedonskeho, ktorý podľa tvaru plášťu (chlamydu) vyznačil obvod novo
založeného mesta Alexandriu.
16
Muži doma chodili bosí, zatiaľ čo ženy si obúvali rôzne topánočky. Na ulici sa
bosí ukazovali iba tí najchudší. Vtedy sa nosili sandále a keď niekto mal v Sparte
obutú obuv označovali ho za mäkkého a slabého. Topánky bývali iba troch
farieb: červená, čierna a žltá. Topánky vždy pomenovali podľa toho, kde ich
vyrobili čiže napríklad: sikyona(Peloponéz), rodiakai(Rodos).
Známi aténsky politik bol uznávaný preto, že zaviedol nosenie topánok. Topánky
sa vyrábali najmä z kože. Používala sa na nich najjemnejšia koža. Vojaci nosili
takisto kožené topánky, ktoré boli vyrábané z volskej kože.
Ďalší extrém na svojich telách pocítili muži – na dosiahnutie štíhleho drieku už od
mala nosili silno zatiahnuté opasky.
Vďaka priaznivým klimatickým podmienkam ľuďom postačovala ľahká obuv.
Sandále s remienkami ovinutými okolo členkov slúžili na denné nosenie. Neskôr
sa remienky pripínali pozdĺž celého lýtka. Topánky s uzavretou špičkou a pätou
boli praktické, vypchaté kožušinou odolali aj náporom chladu a nehostinného
počasia. Takýto druh obuvi si pochvaľovali vojaci, poľovníci či pútnici.
17
Svetovo preslávené verejné kúpele sú príznačné pre hygienou posadnutých
Grékov. Pri očistných rituáloch používali korenie, masti, vonné oleje a poznali
dokonca aj mydlo! Líčenie považovali za samozrejmosť, tento zvyk prevzali z
krajín orientu.
Ženský a mužský himation
18
Antické divadlo
Dejiny divadla sú organicky zaviazané s dejinami ľudskej civilizácie. Divadlo bolo
a stále je súčasťou tejto civilizácie, podobne ako literatúra, hudba, architektúra,
výtvarné umenie. Historické udalosti a spoločenská situácia v každom období
dejín ovplyvňovali nielen myšlienkové smerovanie divadla, ale aj jeho tvar, formy
a jeho dôležitý prvok kostými.
Začiatky divadla- a jeho prvky:O prvých divadelných prejavoch nemáme prestné a vyčerpávajúce svedectvá.
S určitosťou však vieme, že divadlo je strašie ako dráma a spomedzi zložiek
divadelného umenia sú zasa najstaršie herecké prejavy. Základom divadelného
prejavu je totiž vizuálny účinok s dôrazom na estetickú funkciu (ale nemusí to byť
vždy jeho jediná funkcia). Podstatou divadelného účinku je premena (herec
nehrá v divadle seba, ale vytvára postavu niekoho alebo niečoho iného,
premieňa sa). Jedním z prvích hmotnýh dokladov divadelných prejavov je
maska, ktorou mali učinkujúci prekritú tvár. Maska menila podstatu svojho
nostela, jej nositeľ sa stával tým čo maskou predstavoval- napríklad bohom,
démonom, zvieraťom. Maska sprevádzala divadlo stáročiami. Od praveku cez
antiku (Staré Grécko a Rím), renesanciu (napr. commedia dell arte) a maska
sprevádza divadlo až do súčastnosti. Napríklad, keď čarodejník vybavený
maskou, kostýmom a rozličnými rekvizitami hovorí zaklínacie formulky aktivita
zúčastnených- divákov nadobúda inú kvalitu. Prítomnosť diváka je jednou
z existenčných podmienok divadla. Preto sa snažia divadelný bádatelia
zatraktívniť divadelné prejavy. Kladú dôraz na kostými a scénu. Prvé skutočné
formy divadla sa rozvíjajú v dávnominulóm čase ako obrady, ceremónie a kulty.
V staróm Grécku tiež postupne z rôznych obradov a osláv na počesť boha
Dioýza- boha plodnosti a úrody. Pre Grékov bola plodnosť úrody a ženy dôležitá
a preto mal pre nich vznik divadla veľký význam.
19
Základná vlastnosť divadla ako špecifickej ľudskej činnosti, ktorú vykonáva živý
človek- herec pred divákmi s cieľom poskytnúť im estetické emócie, alebo iný
zážitok, zostala zachovaná od jeho začiatkov až po súčastnosť. Obdobie
antického divadla trvalo približne 1000 rokov (asi od r. 500 pred n.l. dokonca
staroveku- r. 476 n.l.)
Grécky amfiteáter:Antické divadlo je často označované za kolísku západoeurópského divadla a tiež
vznik hladiska. Všetky divadelné predstavenia sa konali pod holým nebom v
gréckych amfiteátroch. Keďže divadlo bolo pre Grékov veľmi dôležité, amfiteáter
bol postavený skoro v každej dedine pokiaľ, to bolo možné. Amfiteátre sa stavali
vždy v doline, pretože Gréci na ich stavbu využívali reliéf kopcov, do ktorých
vytesávali stupňovité, polkruhovité hľadiská. Ich sedadlá boli spočiatku drevené,
no neskôr aj kamenné. Tieto materiály okrem toho, že boli ľahko prístupné, boli
používané aj hlavne kvôli tomu, že zlepšovali akustiku a znásobovali zvuk, takže
divák v prvom rade počul tak isto dobre ako ten v poslednom. Oponu Gréci
nepoznali v prípade, že bola potrebná dekorácia maľovala sa na budovu- skéné.
Neskôr Sofokles (antický dramatik) zaviedol veľké rámy, ktoré sa opierali o múr a
pohyblivé drevené hranoly na, ktorých boli namaľované rozlične dekorácie.
Dekorácia sa líšila podľa žánru hry: tragická dekorácia predstavovala fasádu
paláca, komická priestranstvo pred domom a satirská zasa morský breh alebo
háj V antickom divadle existovali aj škripce, točne a iné dômyselné stroje, na
ktorých sa napríklad spúštal na pódium tzv. “boh zo stroja”, aby v závere vyriešil
zamotanú situáciu. Javisková technika umožňovala na scéne vyčariť paletu
farieb a línii. Hoci v staróm Grécku postavili mnoho divadiel najväčší záujem sa
sústreďuje na Dionýzovo divadlo v Aténach, v ktoróm pravdepodobne prvýkrát
uviedli všetky hry, ktoré sa nám dochovali. Avšak najzachovalejšie divadlo z
obdobia Antiky v Európe sa nazýva Divadlo Epidauros v Grécku.
20
Herci a ich kostýmy:Herec v starom gréckom divadle musel byť predovšetkým majstrom prednesu a
musel disponovať melodicky znejúcim hlasom. Herec v antickom divadle
upútaval pozornosť publika obradnými pózami a plastickými pohybmi. Stál na
hrubých, vysokých podrážkach (koturnoch), ktoré robili jeho postavu abnormálne
vysokú. Kostým, ktorým sa líšil od divákov, mal špeciálne zhotovovaný na
účinkovanie v divadle. Bola to spravidla dlhá tunika so širokými rukávmi, farbisto
vyšívaná, prepásaná vysoko nad vlastným pásom herca, aby sa tak zväčšila celá
silueta, na ktorej vynikala šafranoná, okrová, purpurová a biela farba. Tieto tuniky
boli voľné, aby im umožňovali ľahko sa pohybovať. V tej dobe boli základom
oblečenia chitón, peplos a rôzne plášte. Boli to univerzálne odevy, ktoré sa pre
rôzne príležitosti dozdobovali, v prípade divadelných kostýmov boli prispôsobené
danej hre. Typickou gréckou obuvou boli sandále, napríklad krepis, ktoré sa
nosili ako súčasť chlamidy a petasu. Krepis sú vyššie topánky previazané
remienkami. Chitón tvoril dva rovnaké kusy látky pravouhlého tvaru, ktoré boli k
sebe pripojené na ramene a bokoch ihlicami alebo sponami. V pase sa
preväzovali. Chitón mohol byť jednofarebný aj pestrý, vzorovaný. Rôzne
aranžovanie zaznamenávame ako módne premeny. Ženy si obliekali na chitón
peplos, ktorý zabezpečil vrstvenie odevu. Základným pláštom bola chlaina, tento
plášť bol spojený iba na jednom ramene. Ďalšiou variantou chlainy je chlamys,
plášť, ktorý sa nezapínal za okraj látky ale v strede, preto tvoril bohatšiu siluetu.
21
(Dionýzovo divadlo) (Divadlo Epidauros v Grécku)
Typickou gréckou obuvou boli sandále, napríklad krepis, ktoré sa nosili ako
súčasť chlamidy a petasu. Krepis sú vyššie topánky previazané remienkami.
Dôležitou súčasťou kostýmu herca bola maska s predĺženým čelom, spojená
niekedy v jeden celok s parochňou a bradou. Masky však nedeformovali tvár.
Masky s karikatúrou tváre sa používali iba v komédiách. Až v neskoršom období
začínajúceho úpadku sochári (tvorcovia masiek) zväčšovali črty na maskách v
snahe urobiť ich výraznejšími.
Hudba a tanec sa spájali s vokálnou interpretáciou. Pokiaľ pri predstaveniach
používali inštrumentálnu hudbu, prevládala flauta a citara. V pomerne dlhom
počiatočnom období antického gréckeho divadla
účinkoval iba jeden herec. Až Aischylos filozofický a
22
AristotelesPrvý teoretik drámy a autor fundamentálneho diela Poetika
náboženský dramatik uvádza na scénu druhého herca, čím vytvoril pravý
dramatický dialóg. Sofokles zvýšil počet hercov na troch a v r. 444 pred n.l. na
jeho podnet vznikla súťaž tragických hercov. Ženy sa na javisku nikdy neobjavili,
ženské úlohy hrali muži.
Grécka tragédia a komédia:Dráma nikdy nebola ako jeden úplný celok, vždy to bola buď komédia alebo
tragédia, ktoré spoločne tvorili drámu. Ale nikdy sa nemohli tieto dve hry spojiť do
jedného. A to preto, lebo komédie boli vždy uštipačné a vtipné v porovnaní
s tragédiami, ktoré boli temné a vážne. Toto vyplýva z mýtov boha Dionýza, ktorý
bol síce zobrazovaný ako sympatický pán s pohárom vína v ruke, ale nie je to
úplná pravda. Dionýzos musel veľa vybojovať, aby sa stal bohom. No tiež pod
vplyvom kliatby šialenstva zabil mnoho ľudí vo svojich putách. Rozšíril
pestovanie vína po celom svete, čím sa preslávil. Je to boh hrozný, ale zároveň
živý svojimi vinnými oslavami. Čiže komédia a tragédia sú dve stránky Dionýza:
orgiasticko-rozkošnícka a osudovo-násilnícka.
Výnimočné hodnoty dramatického umenia, klasického Grécka si pripomína často
aj súčasné divadelníctvo na celom svete.
Z gréckych tragických básnikov je najdivadelnejší Aischylos. Jeho hry si vyžadujú
aranžovanie monumentálnych rozmerov: početné zbory, vozy ťahané konmi,
mytologické postavy, vizuálnu symboliku a nákladne kostými. Mladším
nasledovníkom Aischyla bol Sofokles, ktorý ako jeden z prvých použil pri
uvádzaní svojich hier maľované dekorácie. Bol to veľký grécky dramatik, ktorého
23
dodnes uvádzaju divadla na celom svete, aktívne sa zučastňoval na politickom
a náboženskom živote. Napísal viac ako 120 hier, zachovalo sa ich však len
sedem tragédii napríklad Kráľ Oidipus, Oresteia a Elektra. Sofokles nepracoval
so zložitými vizuálnimy efektmi a účinok jeho hier je daný silou dramatického
textu.
Divadlo starého Ríma:
Grécka kultúrnosť a vzdelanosť mali silný vplyv na vývinovo mladšiu rímsku
kultúru a jej kultúru divadelnú. Rímske divadlo a dramatika boli imitáciami
a úpravami tých komédií, tragédií, ktoré dali Gréci do vena svetovej kultúre.
Rimania v čase antiky prevzali hierarchiu olympijských bohov, inšpirovali sa
gréckou architektúrou, umením a filozofiou. Aj napisaním prvéj rímskej drámy
poverili Gréka Livia Andronica. Na rozdiel od gréckej kultúry, kde divadlo,
dramatické a herecké umenie zastávalo čestnú spoločenskú funkciu, prichádza
rímsky občan do divadla najmä za zábavou. V rímskom divadle nekládli veľký
dôraz na slovo, jeho kultivovanosť a hodnotu, ale najmä na vizuálne zložky
divadelného predstavenia. Rímania sú prvými organizáormi výpravných
divadelných hier. Tie hýrili obdivuhodnými kostýmami, komparzom, hercami,
hudobníkmi a tanečnicami. Základom rímskych divadelných kostýmov bola toga.
Toga bola obrovských rozmerov, mala elipsovitý tvar, ovinula celú postavu
a nechávala voľné iba pravé rameno. Existovali rôzne druhy togy a rôzne
spôsoby jej riasenia.
24
V týchto predstaveniach „účinkovali“ dokonca aj ozajstní zločinci, odsúdení na
smrť a ich poprava sa vykonala priamo na scéne. V starom Ríme sa autori snažili
vyrovnať gréckej komedii a tragedii. Najznámejší autori tohto obdobia sú
Andronicus, Seneca a Plautus, ktorý je dodnej uvádzaný v divadlách.
Jediný druh antického divadla, v ktoróm hrali aj ženy bol mímus. Bolo to ľudove
divadlo, ktoré hralo pri jarných slávnostiach v Ríme na počesť bohyne Flóry.
Najdôležitejším rozdielom medzi rímskym a gréckym divadlom je to, že Rímania
neobmedzovali počet hercov, ale vystupovalo ich toľko, koľko si hra vyžadovala.
Pokrokom bolo, že zavrhli masky, kedže ženské úlohy prevzali po mužoch
herečky. Tie si odmietli zakrývať tvár.
Rímsky ľud dával pred divadlom prednosť zápasom gladiátorov alebo dostihom
v cirkuse.
Rímsky amfiteáter:
Rímske amfiteátre sa od tých gréckych líšili nielen funkciou, ale aj pôdorysom.
Mali tvar kruhu alebo elipsy, takže hľadisko bolo zo všetkých strán arény. To
však nepredstavovalo problém ako pri divadlách. Vďaka novým technológiám,
použitiu architektonického oblúka a betónu, boli schopní postaviť stenu, ktorá
bola nosná a udržala váhu celého hľadiska, takže Rimania už na stavbu
nevyužívali reliéf kopcov, boli stavané ako budovy, takže divadlá aj amfiteátre
mali priamo v mestách alebo blízko nich. Arény mali väčšiu rozlohu a kapacitu až
25 000 divákov. Kamenné divadlá stavali ako zastrešené budovy. Javiská
rímskych divadiel boli väčšie, hlbšie a v priestore gréckej orchestry boli VIP
miesta s vytesanými kreslami, takže zbor vystupoval priamo na javisku.
Najznámejšim a najnavštevovanejšim amfiteátrom v Ríme je Koloseum.
25
Rímske divadlo nikdy nedosiahlo úroveň zlatého veku gréckej tragédie
a komédie.
26
STAROVEKÝ RÍM
V časoch starovekého Ríma bolo zloženie davu rovnako pestré ako v súčasnosti.
V uliciach mesta v čase rímskeho cisárstva bolo možné stretnúť okrem pravých
Rimanov aj prisťahovalcov i otrokov z celého rímskeho impéria i spoza jeho
hraníc. Mesto poskytovalo priestor pre politikov, úradníkov no i obchodníkov,
remeselníkov či otrokov. Okolo roku 1900 p.n.l začal byť osídlovaný Apeninský
polostrov. Apeninský ostrov obývalo viac kmeňov - Italikovia, Etruskovia a
Latiny.
Latiny sa v 8.storočí p.n.l usadili na toku rieky Tiber kde založili mesto Rím.
Etruskovia žili na sever od rieky Tiber. Ich prácou bolo poľnohospodárstvo,
obchodovanie s Grékmi. Venovali sa aj staviteľstvu (odvodňovacie a
zavlažovacie systémy).
Podľa Rímskej tradície vládlo v Ríme sedem kráľov. Medzi prvých patril
legendárni zakladateľ mesta Romulus.
Ďalší kráľ Servius Tilius rozdelil obyvateľstvo na päť skupín podľa veľkosti ich
majetku.
Na čele mestských štátov boli králi, neskôr volený úradníci. Senát a radu starších
tvorili občania z najvýznamnejších rodín.
Úradníci riadili štát. Volili dvoch konzulov. Počas mimoriadnych udalostí stál na
čele diktátor. Občania sa delili na ?patricijov a plebejcov?- tristo z nich tvorilo
senát. Občania sa schádzali na ľudových zhromaždeniach, kde sa o všetkom
rozprávali a dohadovali.
V rokoch 264-263 p.n.l. Spomína sa, že jeden z konzulov Marcus Valerius
Messala priniesol z mesta Catania (Sicília) prvé slnečné hodiny (solarium)
a nechal ich umiestniť vedľa rečnícke tribúny (rostry). Údajne až 99 rokov si nikto
nevšimol časový rozdiel, pretože hodiny boli zostrojené na geografické pásmo
o 4 stupne južnejšie ako mesto Rím. Zdalo sa však , že Rimania sa i naďalej
riadili časom, ktorý odhadovali podľa slnka a jeho polohy na oblohe nad
vtedajšími budovami. Hlavnou úlohou konzultov bolo kontrolovať polohu slnka, či
27
sa ešte nachádza medzi tribúnov a palácom. Ak sa slnko sklonilo od Maeniovho
stĺpu k žaláru, vyhlasovali poslednú hodinu, ale iba počas jasných dní. Správne
načasované slnečné hodiny sa dostali do Ríma až v roku 164 p.n.l. Postupne
rozdelovali deň na 12 častí. Dĺžka hodiny sa pohybovala od 45min. v zime až po
75min. v lete. Delenie na minúty a sekundy ešte neexistovalo. Od 2. Storočia
p.n.l je známe používanie vodných hodín (horologium ex aqua). Hladina vody
označovala aktuálny čas na stupnici sklenej nádoby. V roku 10 p.n.l cisár
Octavianus Augustus nechal postaviť na Martovom poli
horologium, slnečné hodiny pozostávajúce z obelisku, ktorý vrhal
tieň na mramorovú dlážku s bronzovými značkami. Obelisk bol
z červeného granitu a bol privezený z Egypta. Neďaleko
slnečných stál oltár Augustovho mieru (Ara pacis Augustae).
Mietnili ho tak, aby obelisk vrhal tieň v deň Augustových
narodenín práve smerom k vstupu do oltáru.
Neskôr záujem o hodiny rástol a bolo už aj mnoho druhov hodín (rôzne veľkosti,
farby..). Bohaté rodiny mali otroka, ktorý hlásil čas. Postupne vymysleli bicie
hodiny.
28
ObyvateľstvoDo konca 4. storočia p.n.l sa delili Rimania na dve časti – predpoludnie
a popoludnie. Najdôležitejšie veci sa zvykli vybavovať predpoludním. Ale, za čias
vojen s Pyrrhom sa deň delil na 4 časti : skoré ráno a predpoludnie ( mente
a ante meridiem) a čas poobede- popoludnie a večer ( de meridie a suprema).
Rimania sa riadili časom, ktorý odhadovali podľa slnka.
Rimania žili najprv veľmi skromne. Hlavou rodiny bol vždy otec a matka sa zase
starala o výchovu detí. Otroci pracovali na poliach alebo v remeselníckych
dielňach a ich majiteľ ich mohol ale nemusel pustiť na slobodu podľa toho ako
robili a preto sa nazývali prepustenci .
Rimania boli dobrí vojaci. Najbohatší občania museli mať koňa – jazdci. Pešiaci
boli väčšina armády. Vojsko bolo rozdelené na légie.
Feničania založili nové mesto Kartágo. Rimania sa po ovládnutí celej Itálie
dostali až k mestu Kartágo. Medzi Rímom a Kartágom začalo súperenie o
kontrolu obchodu v západnom Stredomorí. Vyvrcholilo to v troch Púnskych
vojnách.
Roku 60 p. n. l. uzavreli traja politici Ponpeius, Crassus a Caesar takzvané
spojenectvo troch (vládli a pomáhali si 3). Čoskoro sa však rozpadlo a Caesar sa
stal samovládcom - diktátorom. Po Caesarovej smrti sa spojenectvo troch
obnovilo ale v inakšom zložení a to – Antonius, Lepidus, Gaius Octavius.
Cisár Octavius Augustus bol vyhlásený za prvého občana Ríma. Riadil ríšu sám
a nastolil poriadok v krajine. Rozšíril územie Ríma až po rieku Dunaj. Nechal
postaviť na Martovom poli horologium.
Dobyté územia sa nazývali provincie, tam kde sa šírila rímska kultúra tak tam
mali byvatelia provincii občianske práva.
Ďalší kráľ Dieklecián sa sám nechal oslovovať a titulovať ako „Pán a Boh.“
Konštantín Veľký valádol ako jediný neobmedzený vládca krajiny. Dal vybudovať
nové hlavné mesto ríše Konštantínopol.
29
KultúraZakladateľ nového náboženského učenia bol Ježiš Kristus. Ľudia ktorí mu uverili
sa začali nazývať kresťanmi. Po Ježišovej smrti kresťanstvo ďalej šírili dvanásti
apoštoli.
Rímska kultúra vznikala podľa kultúry starých Grékov. Postupne ju rozvíjali a
prispôsobovali si ju.
Rimania dávali dôraz na to aby sa deti učili, no štúdium si mohli dovoliť iba deti z
bohatších rodín. Pre žiakov bolo povinné čítať ZÁKONY DVANÁSTICH TABÚĽ a
Homérovu ODYSEU, ktorú do latinčiny preložil Livius Andronikus. Tým dokázal
že latinčina je tiež vhodná na písanie básní. Neskôr to potvrdil aj básnik Vergílius
a potom básnik Ovídius.
Od básní sa odvíjalo aj divadlo v ktorom sa literárne diela stvárňovali. Väčšinou
to boli veselohry (komédie). Rímske divadlo sa veľmi podobalo divadlu Grékov.
Bola to budova v tvare polkruhu v ktorej strede bolo pódium na ktorom
vystupovali herci. Keďže to bolo jedno z prvých divadiel, predstavenia sa hrali
pod holým nebom.
Sochárstvo je ďalšie odvetvie rímskej kultúry. V tomto období bolo veľmi
rozšírené. Prvý krát sa tu začali tvarovať len profily. Sochári väčšinou tvorili
podobizne významných ale aj úplne neznámych osôb. Dosť rozšírene sa
Rimania venovali maliarstvu prevzatého od Etruskov. Maľovali nástenné maľby a
tak ako v sochárstve to boli významné alebo úplne obyčajné osoby.
V staviteľstve Rimania veľmi vynikali. Stali sa stavateľmi mostov, domv,
chrámov, amfiteátrov a iných.
Koloseum patrí medzi najznámejšie stavby.
30
Sochy, maľby, budovy, spisy, dokumenty to všetko dokazuje že Rimania čerpali z
rôznych kultúr ktoré zdokonalili vo svoj prospech a preto sa ich kultúra zachovala
po ďalšie generácie až dodnes.
Každodenný životZrejme netreba pripomínať, že v minulosti sa ľudia snažili čo najviac využiť
svetlo, preto vstávali zavčasu a všetky dôležité veci vybavovali ráno. Napríklad
antický autor Suetonius spomína, že cisár Vespasianus uprednostňoval túto
včasnú dobu na uzatváranie obchodov a vybavovanie korešpondecie. Suetonius
sa odvolával na slová Plinia staršieho, ktorý sa chválil tým, že mohol navštevovať
cisára skoro ráno a počas toho ako sa cisár obliekal. Zdá sa že Pilnius starší bol
rovnaké ranné vtáča ako Vespasianus. Potvrdzoval to jeho synovec Plinius
mladší, ktorý zdôrazňoval, že jeho strýc z matkinej strany a zároveň adoptívny
otec napísal toľko diel, pretože vstával veľmi zavčasu a dokonca zaspával aj
zobúdzal sa nad knihou.
Spálňa (cubiculum) však nebolo miestom, kde sa trávilo veľa času. Bola
vybavená pomerne jednoducho. Okrem postele sa tu nachádzala nanajvýš
stolička a truhlica. Cisár Tiberius dokonca vyvolal rozruch lebo si svoju izbu
vyzdobil. Deti mali výnimočne v izbe napríklad i kreslo či nočník. Samotná posteľ
i napriek elegantnosti však evokovala jednoduchosť a aj nepohodlnosť. Manželia
mali spálne zvyčajne oddelené. Nemáme však presnejšie informácie. Písomné
pramene hovoria najmä o oddelených spálňach. Bohatí Rimania si však
zorganizovali život a bývanie tak, aby boli manželia na sebe nezávislí.
Po vyskočení z postele bolo potrebné vyriešiť otázku čo na seba. Prvé čo si na
seba obliekli bola indumeta.
31
Kedže ju nosili cez deň aj v noci stačilo si vlastne obliecť len subligaculum ( bol
to odev podobný zástere vyrobený z ľanu a prepásaný v páse).
Chudobní a ťažko pracujúci si prehodili len tuniku a bohatí mali zase proces
obliekania zložitejší. K raňajkám im stačil pohár vody a rovnako tak aj nestrácali
čas ani umývaním sa, často si len veľmi rýchlo osviežili tvár.
Úpravy zovňajškuPodobne ako muži aj ženy spávali v niektorých častiach odevu – v podprsenke
( strophium al. mamillae).
Obliekanie začali úpravou účesu. Komplikácia záležala od podoby účesu aj od
aktuálneho módneho trendu. Ženy zverovali svoje vlasy do rúk ornatrix, kým
32
muži do rúk tonsorov. Poznáme viacero stél s nápismi, kde bolo okrem mena
zomrelej ornatrix uvedené aj meno rodiny, pre ktorú pracovala.
Livia, manželka cisára Augusta, nariadila svojej kaderníčke neľútostne vytrhnúť
šedivé vlasy. Epigramy i divadelné hry hovoria o zlosti nespokojných dám
a bolesti a trápení kaderníčok.
Juvenalis spomína, ako potrestala pani svojho kaderníka za jeden vytŕčajúci
prameň, iba preto, že mala schôdzku a chcela vyzerať lepšie ako obvykle.
V obľube bolo nosenie príčeskov a parochní. Okrem germánskych blonďavých
sa spomínajú aj extrémne čierne vlasy privážané z Indie.
Kaderníčky neastistovali len pri úprave vlasov, ale aj pri výbere šperkov. Okrem
účesu musela svojej pani nalíčiť najčastejšie bielou farbou čelo a ramená,
červenou líca a pery pomocou okru alebo usadeninou vína. Obočie a oči
zvýraznila na čierno popolom alebo práškovým antimonom. Týmito všetkými
dôkazmi a tvrdeniami sme zistili, že Rimanky sa maľovali veľmi výrazne
a našminkované bol až do vtedy, kým nešla do postele.
Muži v závislosti od módneho trendu dbali na úpravu účesu a tváre a preto sa
zverovali do rúk holičov (tonsorov). V antike sa muži neholili sami, ale využívali
služby školeného otroka vo vlastnom dome alebo navštívili verejné holičstvá
(tonstrina). Holenie bolo aj otázkou osobného vkusu a módy, napr. Scipio
Aemilianus či diktátor Sulla chodili radi dokonale oholení. U Rimanov malo
33
holenie aj religiózny význam. Prvé holenie mladého muža bolo slávnostným
aktom nazývaným depositio barbae.
Každodenné činnosti
Ak ženy pochádzali z chudobnejších pomerov, zostávali doma a starali sa
vlastnoručne o domácnosť. Bohatšie dámy nakladali so svojím voľným časom
ľubovoľne. Ich náplňou najmä v poludňajších hodinách, boli návštevy avšak
i dozeranie nad chodom domácnosti. Keď potrebovali vylepšiť finančnú situáciu,
stávali sa klientmi a utekali k svojmu bohatému patrónovi, ktorého navštevovali
v jeho dome najčastejšie ráno. Povinnosťou patróna bolo pozvať ich k stolu,
prípadne odchádzali s košíkmi plnými jedla či s inými, často peňažnými darmi. Za
túto láskavosť sa svojmu patrónovi odmeňovali politickou podporou.
Voľný časPopoludnie presnejšie čas po práci poskytoval priestor pre voľný čas a aktivity
s ním spojené. Rimania ich obvykle trávili v kúpeľoch, kam prichádzali nielen za
očistou tela. Hodiny strávené v kúpeľoch im poskytovali priestor na komunikáciu,
relax, cvičenie dokonca aj čítanie. Boli vhodnou príležitosťou na spoločenské
využitie, uzatváranie obchodov, diskutovanie o politike alebo len bežné
klebetenie.
Počet kúpeľov sa v Ríme menil. Pre porovnanie v roku 33 p.n.l bolo v Ríme 170
malých kúpeľov a na začiatku 4. storočia ich rátame až 856 toho bolo 11 veľkých
verených kúpeľov, ktorý nechali vybudovať pre mesto cisári. Len bohatí občania
si mohli dovoliť postaviť si súkromné kúpele v domoch alebo na vidieckych
vilách. Medzi najznámejšie a najrozsiahlejšie kúpeľné komplexy patrili : Titove,
Trájanove, Caracallove, Diocletianove či Konštantínové kúpele v Ríme. Po
vstupe do kúpeľov sa ocitli v šatni, kde si odložili veci, potom ste si mohli
vychutnať caldarium s veľmi horúcou vodou, jemné ochladenie nasledovalo
v tepidariu – miestnosť s teplou vodou a posledným krokom bolo frigidarium so
34
studenou vodou. V priestoroch sa mohli nachádzať miestnosti so suchými
kúpeľami.
Nahota v kúpeľoch bola vlastne pravidlom. Iné zdroje spomínajú aj špeciálne
kúpeľné oblečenie. Zdá sa, že spoločné kúpanie žien a mužov bolo otázkou času
a osobného postoja. Ak nebolo možné rozdeliť miestnosti pre ženy a pre mužov,
tak vyčlenili otváracie hodiny pre mužov a ženy zvlášť. Napríklad cisár Hadrianus
nariadil kúpanie oddelene. Máme však viaceré dôkazy o spol. kúpaní žien
a mužov. Zdá sa že, samotný Martial nemal nič proti tomu a rád sa kúpal
s nahými ženami. Priestor dostali aj prostitútky, ktoré tu mohli veľmi ľahko získať
potenciálnych klientov.
V ríme bolo bežné, že bohatí občania mali svojich otrokov, ktorý ich dokonca
škrabali a ktorý im asistovali najmä v starostlivosti o telo (masáž, naolejovanie
a naparfumovanie tela).
A ako to bolo s otrokmi? Mali právo na používanie kúpeľov?
Podľa nápisov, ktoré zanechali na stenách sa zdá že áno. Ale keď Martaliovi
hostia prišli k nemu na večeru konštatovali, že dom bol takmer prázdny, kvôli
tomu, že tam boli otroci.
Jedlo a stolovanie
Počas celého dňa jedli Rimania pomenej. Konkrétne sa spomína obed, večera
a ďalšia večera. (jentaculum, cena a vesperna). Neskôr sa spomína len
jentaculum, prandium a cena, kým vesperna sa úplne stráca. Niektorí vynechali
prvé dve jedlá a jedli iba večeru. Jentaculum (raňajky) pozostávali z chleba
a syra, randium (obed al. druhé raňajky) pozostávali z kusu chleba so studeným
mäsom, zeleninou, ovocím a trochou vína. Ukazuje sa, že najdôležitejším jedlom
dňa bola večera. Stretnutia s priateľmi v kúpeľoch často končili pozvaním na
spoločnú večeru.
Sedieť pri jedení mali dovolené jedine deti a otroci. Ich páni a ich manželky ležali
na boku. Ženy najprv ležali pri mužových nohách a neskôr pri boku. Otroci si
jeden krát mohli ľahnúť pri jedle a to jedine keď bol sviatok. Pred a po jedle si
hostia umyli ruky aj nohy. Pri jedle používali nože a lyžice a vidličky nepoznali,
35
preto jedli často holými rukami. Večera pozostávala zo 7-mich chodov a trvala 8
až 10 hodín. Po večeri mali rôzny program.
MódaMužské a ženské odevy sa od seba veľmi nelíšili. V priebehu sto rokov sa
nemenili. Iba ak v rôznych oblastiach ríše sa trochu líšili odevy.
Pôvodne bola asi jediným oblekom toga pre mužov i ženy a udržala sa vždy ako
národné rímske rúcho. Časom nastúpila tunika ako rúcho spodné, čím sa stala
toga rúchom vrchným. U vydaných žien sa ujala časom miesto togy stola.
Spodné prádlo nenosili. Mužom slúžilo za týmto účelom subligaculum, niečo ako
keď si dnes dávame uterák okolo pásu. S príchodom tuniky sa používala tato
súčasť odevu už iba pri športe, chudí často ani neskôr nenosili nič viac na
svojom tele. Ženy nosili niečo na spôsob "bikiny".
Tunika
36
Doma i vonku chodili s hlavou nekrytou. Chránili si ju iba krajom togy. Hlavu žien
chránil účes vlasov alebo závoj.
Obuv
Doma sa nosili sandále. Pri stole sa obuv odkladala.
Vlasy a fúzy
Až do konca 3. Storočia p.n.l nosili dlhé vlasy aj fúzy . Prví holiči prišli do Ríma v
tej dobe až zo Sicílie a od tej doby sa stalo zvykom nosiť vlasy i fúzy na krátko .
Jen v zármutku sa fúzy neholili ani nestrihali. Dlhé vlasy sa potom vyskytovali iba
u mladých chlapcov a otrokov. Ženy venovali účesu a farbeniu vlasou veľkú
starostlivosť a užívali k tomu všelijaké prostriedky tak ako dnes.
37
STAROVEKÝ EGYPT
Obyvateľstvo
V ďalekej minulosti, asi pred 50-tiśic rokmi nebola nížina Nílu obývaná. Na tieto
miesta len často prichádzali potulní lovci. Neskôr tieto miesta začali lovci
osídlovať. Tak vzinklo asi pred 10 - tisíc rokmi obyvteľstvo Egypta. Zo začiatku
sa Egypťania zaoberali hlavne lovom, neskôr prešli k poľnohospodárstvu. Ženy
varili potravu na ohniskách, tĺkly plátno a kože a šili z nich obleky. Muži lovili
ryby, obrábali pôdu a pásli dobytok. Egypťania zlepšovali svoje
poľnohospodárstvo veľmi pomaly a ťazko. Postupne sa ale stalo
poľnohospodárstvo hlavným zamestnaním Egypťanov. Zo začiatku žili Egpyťania
oddelene, v rodoch. Ale pre jednotlivé rody bolo nevýhodné zavádzať
kanalizáciu, preto sa jednotlivé rody začali spájať do obcí, z ktorých sa potom
utvorili väčšie celky - nómy. Tieto nómy medzi sebou často viedli vojny. Asi pred
3500 p.n.l. vznikli dve ríše, Dolný Egypt a Horný Egypt. Po dlhých bitkách kráľ
Horného Egypta (Menes) dobil Dolný Egypt a Egypt sa stal jedným štátom.
Egypťania nazývali kráľa faraónom. Musel mu slúžiť celý Egypt a celá zem sa
pokladala za jeho vlastníctvo. Bol považovaný za syna boha Slnka a bol
stelesnením boha v ludskej podobe. Druhými najmocnješími obyvateľmi Egypta
boli vezíri, ktorý vykonávali spravodlivosť. Pracovali na súde (v Dome Pravdy),
kde vykonávali rozsudky a udeľovali tresty. Po nich v postavení spoločnosti
nasledovali kňazi, ktorý mali často väčšiu moc ako faraóni, viedli pohrebné
obrady, prinášali obety bohom, ako jediný mali povolený vstup do chrámov a v
podstate boli sluhovia bohov. Všeci čo vedeli v Egypte písať, boli veľmi vysoko
vážení, týto ľudia sa nazývali pisári. Písali hieroglyfmi, ktorých písanie sa
považuje za umenie. Pre ochranu Egypta alebo samotného faraóna slúžili vojaci,
tí vyššie postavení vojaci mali veľkú moc aj vplyv. Dalšími obyvateľmi
starovekého Egypta boli remeselníci, ktorý sa považovali za umelcov a využívali
38
sa pri zdobení hrobiek a chrámov. Roľníci, ktorí vlastnili polia a obrábali ich,
chovali dobytok a pestovali plody, ktoré predávli a žili z nich. Najnižšie postavený
boli otroci, ktorý slúžili pri stavbách a väćšinou to boli vojenský zajatci. Egypt, ako
aj všetky ostatné východné štáty, bol otrokárskym štátom. Nomarchovia (hlavy
nómov) museli vyberať dane, dodávať otrokov a utvárať vojská. Postavenie žien
v starovekom Egypte
Žena vo svete starovekého Egypta nebola len bezvýznmná bytosť, ktorá len
stála vedľa svojho muža, aj keď nebola až taka vážená ako muži. Žena bola
mužovi rovnocenným partnerom so všetkými právami a povinnosťami. Mohla sa
venovať rodine, náboženstvu alebo podnikať a záležalo len na nej kam to vo
svojom živote dotiahne. Egypťanka mohla ísť všade za seba, svoju osobnosť bez
toho aby bola zaštítená mužom. V mnohých krajinách o postavení ženy neplatí
to, čo kedysi v starovekom Egypte. Žene sa dostávalo úcty, rešpektu a mohla sa
zúčastňovať na dianiach v spoločnosti tak isto, ako muž. S vínimnkou Egypta
neexistuje v histórií krajina, kde by bolo postavenie ženy podobné.
1. Eset - Ak chceme hovoriť o výzamných ženách Egypta musíme začat od
Eset, manželky Osirisa, matky Hóra, najväčšej z bohov a bohýň. Mala v
sebe najkrajšie črty a vlastnosti ženy: krásu a ušlachtilosť, manželskú a
materinskú lásku, vernosť až za hrob. Bola odbarená mocou na konanie
dobra a spravodlivosti. Spomína sa v textoch na pyramídach, hroboch aj v
knihe mŕtvych. Bola dcérou boha zeme a bohyne neba. Mnohé bohyne s
ňou mali rovnaké funkcie, často s ňou splývali a stotožňovali sa. Eset si
ale vždy zachovala samostatnú osobnosť a mnohé bohyne si podmanila a
postupne s ňou vzplinuli v jedno.
39
2. Hatšepsut - Bola dcérou Thutmosa I. a ako 20 ročná sa vydala za svojho
nevlastného brata Thutmosa II. Keďže spolu nesplodili mužského
potomka určil Thutmose II. za svojho nasledovníka svojo syna, ktorého
mal s vedľajšou manželkou Asetou, Thutmose III. Pretože nasledovník
mal v čase smrti svojho otca len niečo medzi 5 – 10 rokmi ujala sa vlády
ako regentka Hatšepsut. No Hatšepsut neskôr samu vyhlásili za faraóna,
ale jej vláda sa prekrývala s vládou Thutmose III. V súlade s božskými
pravidlami ale nesmel vládnuť faraón sám. Faraón a veľká kráľovská
manželka symbolizovali jednotu Oboch krajín a okrem toho kráľovská
manželka vykonávala niektoré obrady potrebné k vytváraniu energie
vládnutia. Aby Hatšepsut vyhovela formálnej požiadavke kráľovského páru
na tróne, prehlásila sa aj za muža čím sa stala Ňou aj Ním. Tak tvorila
"samojediný" pár. Jej hlavným radcom bol Senenmut, pôvodom armádny
dôstojník. Hovorí sa o ňom aj ako o Hatšepsutinom “intimusovi” , aj keď
žiadne priame dôkazy nie sú. Nasvedčuje tomu však celý rad dokladov s
jeho menom, mnoho diel ho zobrazuje v dôvernom kontakte s Hatšepsut.
Senenmut bol vychovávateľom princeznej Neferure a mnohí si dokonca
myslia že bol aj jej otec. O jeho smrti sa nedochovali žiadne záznamy
40
3. Nefertiti - "S jasnou tvárou, radostne ozdobená dvojicou pier, vládkyňa
šťastia, nadaná všetkými cnosťami, s hlasom, ktorý počúvať je potešenie,
okúzľujúca dáma, lásky hodná, ktorej city obšťastňujú pána Oboch krajín"
Nefertiti sa zúčasťnovala každého náboženského aktu a aktívne sa
podielala na vláde jej manžela Achnatona. Bola dokonca veľkňazkou
Atonovho kultu, mohla sama viesť rituáli a obetovať Atonovi. Mala také isté
postavenie ako faraón, ako jej manžel, vždy stála na jeho úrovni. Porodila 6
dcér ale žiadneho syna, takže po smrti Achnatona sa nástupníkom trónu stal
znám faraón Tutanchamon. Tutanchamon bol nevlastným synom Nefertiti.
Nefertiti bola známa ako veľmi múdra, vzdelaná a usporiadaná žena. Nefertiti
bola vtedajším ideálom krásy a aj dnes sa pokladá za jednu z najkrajších žien
histórie.
41
Náboženstvo
Keď nastúpil kráľ na trón, začali pre neho budovať pyramidu. Egypťania verili že
faraón je boh a verili že bude večne žit v záhrobnom kráľovstve. Egypťania verili
na božstvá, nevedeli si totiž inak vysvetliť smrť, choroby alebo zmeny prírody.
Každý faraón si uzákonil svojich vlastných bohov, preto tu máme napr. viacej
bohov ktorý stvrorili Zem alebo viac bohov Slnka.
Uctievanie týchto bohov mali na starosti žreci. Žreci opatrovali sochy bohov,
dostávali dary pre bohov a modlili sa. Egypťania zobrazovali svojho boha alebo
bohyňu väčšinou vo zvieracích podobách. Uctievali hlavne býka a kravu, no
uctievali aj krokodíla, leva, mačku, hada alebo sokola. Tieto zvieratá zvikli chovať
pri chrámoch a keď zvieratá zomreli, tak ich zabalzamovali a pochovali.
Egypťania pripisovali božské vlastnosti aj slnku. Egypťania verili, že zachovanie
tela umožní duši zosnulého doraziť na onen svet a zakat tam nový život. Na
začiatku mrtvého zabalili do pruhov látky. Od 4. Dynastie začali aj vyberať
orgány a ukladať ich do kanop. Balzamovači otvorili lavý bok zosnulého, aby
42
mohli z tela vybrať vnútornosti (črevá, plúca, pečeň a žalúdok), ktoré potom
ukladali do špecialných nádob – kanop. Kanopy boli ukladané do kanopickej
skrinky, ktorú pokladali vedľa sargofágu. Potom balzamovači vyčistili brušnú
dutinu pomocou plamového vína. Mozog vyberali cez nos pomocou bronzového
háčiku. Srdce nechávali na pôvodnom mieste alebo ho nahradili posvätn
ým skarabeusom. Potom nechvávali telo vysušíť 70 dní. Na koniec vkladali
medzi pruhy látky amulet, ktoré mali zosnulého chrániť.
Známi a významní bohovia Egypta:
1. Rá - Rá bol boh nauznávanejší boh Slnka. Verili, že Rá stvoril Zem aj
všetko na nej.
2. Osiris - Veľmi bolo rozšírené uctievané boha Osirisa a jeho ženy Isis.
Báj hovorí, že Osiris bol dobrý kráľ, ktorý naučil ľudí obrábať pôdu.
Ale mal zlého brata Setha, ktorý ho zo závisti zabil. Bohovia
vzkriesili Osirisa a urobili ho kráľom záhrobného kráľovstva. Podľa
povesti, stál Osiris v záhrobnej súdnej sieni, pred ním stáli váhy,
na ktorých sa vážilo srdce umretého, aby sa zistilo, či bol za
života dobrý a čestný, či si zaslúži raj.
3. Hór - Po víťaztve nas Sutechom sa stal božským vládcom Egypta, bol
bohom neba, slnka, svetla a života. Zobrazovali ho s hlavou sokola
a telom človeka.
4. Amon - Vládca pravdy, otec bohov, stvoriteľ ľudí. Vyvažoval súd
medzi bohatými a chudobnými, plachým a pyšným. Vravelo sa o
ňom, že “kŕmil” všetko, všetkých na zemi.
5. Sutech - Boh, ktorý sa po prehre nad Hórom stal zlým, obávaným
bohom púšti a morí.
Egypťania sa postarali aby mal nebožtík všetko čo potreboval v posmrtnom
živote. Postavili mu veľkú hrobku a naplnili ju odevom a potravou. Do rakvy dali
knihu mŕtvych (kniha modlitieb a zaklínadel proti zlým veciam, ktoré by mohli
umretého stretnúť v záhrobnom živote). Aby sa telo zachovalo, balzamovali ho,
robili z neho múmiu. Mumifikácia alebo balzamovanie je proces, kde namočili
43
telo do solného roztoku, odstránili z neho všetky vnútornosti a potom ho naplnili
vonnými živicami. Potom zavinuli múmiu do plátených obäzov a uložili do
sarkofágu.
Architektúra
Sarkofági faraónov ukladali do obrovských hrobiek - pyramíd. Na ľavom brehu
Nílu, medzi dedinami Abú Rawáš a Médúm, sa nachádzajú zvyšky asi 80
pyramíd.
Nad všetkými týmito pyramídami vyniká svojimi rozmermi Cheopsova pyramída.
Cheops si zvolil miesto pre svoju pyramídu vzdialené asi 20 km od Memfisu,
hlavného mesta starého Egypta. Táto pyramída je 146 m vysoká a každá jej
strana meria približne 230 m. Takže keby ste túto pyramídu chceli obísť museli
by ste prejst cca kilometer. Dokonca Napoleon Bonaparte si našiel čas, aby
vypočítal, že kamene zo všetkých troch pyramíd (Cheopsova, Chefrenova a
Menkaureova) by po obvode hraníc Francúzka vyvorili súvislý múr vysoký 3
metre. Grécky dejepisec Herodotos povedal, že na Cheopsovej pyramíde
pracovali otroci celého Egypta. v troch odieloch, z čoho v každom odieli bolo asi
10-tisíc ludí. Pyramídu stavali okolo 30 rokov, z čoho 10 rokov stavali len cesty,
ktorými dopravovali balvany na stavanie pyramídy. Tento odhad ale vyvracal
slány egyptológ William Flinders Petrie, ktorý povedal že na Cheopsovej
pyramíde pracovalo 4000 otrokov. No nemecký fyzik Kurt Mendellssohn
vypoćital, že na stavbu bolo potrebných aspoň 70 000 ľudí. Balvany, ktoré vážili
2,5 tony nosili ľudia poháňaní bičmi. Starý Egypťania nemali žiadne stroje, preto
na všetkých stavbách pracovali ľudia ručne.
44
Ďalšia obrovská pyramída a nazýva Džoserova a nachádza sa v Sakkare. Je
rovnako veľká ako Cheopsova, stála už 500 - 700 rokov, keď Cheops začal so
stavbou. Sakkara ma dnes charakter súboru hrobísk, ktoré sa rozprestierajú na
takmer ôsmich kilometroch. Nachádza sa tu pohrebná stavba, ktorá bola
identifikovaná ako hrob prvého faraóna Aha. To vedie k domienke že najstarší
Egyptský králi boli pochovaní práve tu, v Sakkare. Celý tento projekt mohol
inšpirovať stavbu kráľovského architekta a Džoserovho vezíra Imhotepa. Imhotep
bol autorom pohrebného komplexu svojho pána a v nasledujúcich storočiach mu
bola navyše prisúdená úloha literáta a učenca. O 2 000, bol Imhotep povýšený
medzi uctievané božstvá a navyše mu bol prisúdený vynález písma. Džoserov
súbor pohrebných stavieb je umiestnený vnútri rozľahlého obdlžńikového
priestoru ohradeného múrom z bieleho kameňa, dlhým asi 1,5 kilometra. V
45
juhovýchodnom rohu sa nachádzala pohrebná stavba, v ktorej boli
pravdepodobne uložené pozostatky faraóna Džosera, ktoré mu tam uložili pri
mumifikácií. V čase objavenia zistili, že hrobka bola znesvetená už v staroveku.
Chýbala múmia aj niektoré poklady. Pohrebná maska a pár zelených sandálov
nájdených obďaleč, možno tvorili časť múmie.
Pyramídy boli kráľovskými hrobmi pre celé obdobie Starej a Strednej ríše. V
novej ríši sa malé pyramídy stavali pre úradníkov a hodnostárov, kým faróni a
kŕaľovné sa dávali pochovávať do veľkých pohrebných komplexov v Tébach. /
Stavba pyramíd začínala stavbou mastáb, z ktorých sa nekôr začali vyvíjať
stupňovité pyramid a tieto sa neskôr vyvinuli pyramid s hladkými stenami.
Architektonický vývoj pyramíd môžeme sledovať od jeho počiatkov, malej kôpky
zeme, ktorá pokrývala hroby, cez väčší útvar, ktorý chránili nepálené tehly so
stenami zbiehajúcimi sa do stredu. Hovoríme mu mastaba (arabské slovo
označujúce lavicu). Niekoľko takýchto masáb poukladaných na seba, a postupne
sa zmenšujúcich, bolo základom pre vznik stupňovitých pyramíd. Jednotlivé
vývinové obdobia pyramíd sa stali významným symbolom egyptského
náboženstva. Mastaba postavená z tehál sa stala prvým prvým výrazom idey
hrobu ako “večného domu mŕtveho”.
Egyptské paláce a šľachtické domy si môžeme predstaviť hlavne podľa kresieb.
Tieto paláce a domy sa stavali hlavane z nepálených tehál a z dreva a stĺpy boli
občas z palmových kmeňov. Zrúcanini týchto stavieb sa zachovali až dodnes,
lebo boli stavané z večného kameňa - z vápenca, pieskovca a zo žuly.
Sochárstvo
Egyptské sochárstvo sa riadilo prísnymi pravidlami. Podľa týchto pravidiel sa
určovala kvalita sochárskeho diela. V priebehu 3 tísícročí sa nemenila forma
46
diel, iba použitie materialov a techniky. Egypťania verili, že socha má schopnosť
uchovať zobrazený objekt na veky. Sochy nazívali vevet a pripisovali im magické
shopnosti. Sochy robili z kameňa, kovu alebo dreva. Tie kamenné sa najčastejšie
vyrábali z mäkkých druhov kameňa, hlavne z vápenca, pisekovca alebo žuly.
Sochári pracovali vo svojich dielniach, alebo pri väčších sochách na mieste ich
státia, alebo na mieste kde vyťažili kameň. Používali kladivá, dláta, ale aj
jemnejšie paličky. Sochári vyrabáli od maličkých sôch, až po tie najväčšie ktorými
stvárňovali bohov alebo farónov.
47
Hieroglyfy
Egyptská civilizácia si vytvorila aj vlatné písmo. Najstaršie a aj najpoužívanejšie
boly hieroglyfy. Tieto hieroglyfy sa objavujú na stenách egyptských stavieb, na
kameňoch alebo obeliskoch. Toto písmo pochádza približne z doby 3000 pred
naším letopočnom.
Hieroglyfy pôvodne slúžili na zaznamenávanie faktov ako sú hospodárske
záznami a podobne, no neskôr slúžili len na náboženské účely. Ľudia pomocou
nich mohli prvý krát zaznamenávať svoje myšlienky. Na močiatku bolo obrazkové
písmo, kde každý obrázok znamenal niekoľko vecí. Napríklad malý krúžok
znamenal slnko, deň, čas, svetlo. Hieroglyfov bolo približňe 750, pričom počet
značiek bol v každej dobe iný. Egypťania sa v tomto písme snažili o čo
najnázornejší pohľad na zobrazovanú vec, preto napr. ziveratá aj ľudí, vždy
zobrazovali z profilu. Vzdelaní Egyptskí kňazi vedeli písať všetkými druhmi tohto
písma.
48
Móda
Pochopiteľne, ako každý národ, aj egypťania a egypťanky si na móde veľmi
zakladali. Platí to od tých najnižších vrstiev, až po faraónov. Samozrejme, čím
vyššie bol postavený, tým viac musel dbať o svoj výzor a svoje oblečenie.
Najmocnejší človek v Egypte bol pochopitelne faraón a tomu teda zodpovedal aj
jeho odev. Základom vtedajšieho oblečenia bol kúsok plachty (bedrová rúška),
ktorú mal faraón vytrvorenú z plisovanej látky, (Plisovaná znamená skladaná na
malé kúsky.) ktorá mala vystužený cíp. Na krku nosil faraón šperk, alebo limec,
49
pektorál. Faraóna však spoznáme hlavne podľa koruny. Táto koruna sa skladala
z dvoch častí, z hornej (bielej) a dolnej (červenej). Na vrchu koruny bola kobra v
bojovnej pozícii. Tá mala v poddaných vzbudzovať úctu, cepy mali ztvárňovať
moc výkonu a maly tri pramene. Berla mala symbolizovať zákonodárnu moc.
Ďalší zo symbolou moci boli faraónové fúzy, ktoré mal väčšinou umelé.
Dôležitým doplnkom bola aj šatka nemes, ktorú nosili panovníci na hlave.
Môžeme ju vidiet napríklad na Tutanchamonovej pohrebnej maske.
Vtedajší ženský ideál krásy sa líšil od toho dnešného. V Egypte sa pred viac než
4 000 rokmi ľuďom páčila štíhla tmavovláska s plochou hruďou. Obyčajné ženy
sa obliekali do priliehavých šiat so širokími ramienkami, ktoré sa volali kalasiris.
Na nich nosili kabát s naznačenými rukávmi, ktorý sa volal messeset. Oblečenie
doplňovali šperky, rozdielne, podla toho do akej vrstvy žena patrila. Bohaté ženy
nosily podobne ako faraón zdobený limec z korálikov a náramkov. Tanečnice si
obliekali iba bedrový pás, ale spodné prádlo sa nenosilo. Na nohy si obúvali
sandále.
Odev žien a mužov mal v tejto fáze obliekania veľa spoločných znakov. Muži
nosili krátku bedernú šatku a trup bol ponechaný voľný. Takúto “zásteru” nosili aj
najnižise postavený ľudia v Egyptskej spoločnosti - otroci.
Kedže Egypťania verili v posmrtný život a verili, že do hrobu musí ísť telo
neporušené, nemohli si napríklad prepichnúť ucho kvôli náušnici. Napriek tomu
vyrábali nádherné šperky. Často používali motívy skarabeusa a Horovho Oka.
Ku každému z nich sa viaže mýtus. Skarabeus je tmavý chrobák, ktorý žije v
piesku. Pre Egypťanov bol symbolom vzniku a obnovy. Slnko sa svojim tvarom
podobá na skarabea a tiež predstavovalo pre Egypťanov vznik a obnovu. Preto
skarabeus predstavoval slnko, kotúč, ktorý sa každý deň znovuzrodí. Horove oko
sa používalo na amulety, ktoré mali zahojiť rany. Horovi totiž jeho brat vypichol
oko a ono sa zahojilo.
50
V Egypte sa malovali muži aj ženy. Podľa stanovaných predpisov si zvýrazňovali
ústa, oči a obočie. Na pery používali červenú, mandľový tvar očí zvírazňovali
očnou linkou, ktorá viedla až na spánky. Obočie zvýrazňovali zelenou farbou.
Nechty na rukách a nohách si natierali prírodnym farbivom - henou. Archeológoia
našli mnoho skriniek s malovátkami, hrebeňmi, zrkadlami, nádobkami na vonné
oleje a masti. Egypťania samozrejme dbali aj na ďalšie časti tela .
Dôležitou súčasťou kultúry obliekania bola úprava hlavy. Najprostejší účes bol
vytvorený z vlasov, ktoré boli nad čelom rovno zastrihnuté a vzadu siahali až k
ramenám. Vznešení Egypťania oblubovali zložité účesy, preto nosievali
parochne. Prirodzená farba vlasov Egypťanov bola čierna. Egypťanky si vlasy
ošetrovali a napúštali vonnými olejmi. Vznešené ženy si zdobili vlasy čelenkami,
lotosovými kvetmi a manželky faraónov nosily vo vlasoch prekrásne zdobené
prilbice. Tieto prilbice nechávali vyniknúť krásu vysokého čela, zvyšovali postavu
a dodávali jej vznešenosť. Takéto zloźité symboli moci nájdeme aj na hlavách
faraónov a bohov.
51
STREDOVEK
Spoločnosť Postavenie v spoločnosti bolo rozdielne u muža ako u ženy. Spočiatku
kresťanstvo vracalo žene ľudskú dôstojnosť a odcudzovalo dvojitú morálku. Až
apoštol Pavel začal ženu zo spoločenského života vylučovať. ( Tento obrat v
názore bol dôsledkom tlaku spoločnosti ). Z asketického ducha cirkvi bolo
manželstvo a lásku za nutné zlo , ktorého úlohou je reprodukcia ľudstva. Žena
bola braná ako pôvodkyňa ľudských hriechov a dokonca sa aj uvažovalo či je
žena vôbec človek. Za rímskeho cisárstva bolo postavenie ženy lepšia ako podľa
zákonodárstva. Popri osobnom obmedzení, ktoré nutne vyplývalo z cirkevných
názorov na rozvod a podriadenosť slabšieho pohlavia, existovali mnohé prísne
nariadenia, ktoré znemožňovali ženám vlastniť väčší majetok a obchodovať.
Kresťanský pohľad sa konfrontoval s pohľadom barbarských Germánov a
Slovanov. Tí ženu chápali ako mravnú bytosť a oslavovali jej schopnosť
materstva. Z týchto obidvoch pohľadov vznikla zbožná, vážna a dobročinná žena
románskeho obdobia. Jej sociálna rola v spoločnosti vzrastala predovšetkým
v dôsledku zakladania kláštorov, ktoré sa stali strediskom vzdelanosti.
Rozvíjajúcu sa emancipáciu ženy ovplivnili krížiacke výpravy. Európania niečo
pochytili od vzťahu Arabov k ženám a tak po ich návrate začal vznikať nový idál
ženy – jemnej až precitlivelej krehkého kvietku, ktorý potrebuje ochranu rytiera.
Rytier venoval lásku duše Bohu a cirkvi, ale lásku srdca žene. Rytiery nemali
manželky ale milenky s ktorými boli v dobrom aj zlom. Mylenka bola chápana len
ako pohlavná bytosť. Ale žena túžila aj po osobnom živote a tak vznikla žen
gotická, plná mystického nadšenia a hlboko nábožensky založená.
Postavenie ženy aj tento citát :
52
„...Žena bola stvorená na to, by pomáhala mužovi, ale len pri akte
plodenia, lebo pre každú inú prácu nájde oveľa lepšiu pomoc inde...“
(T. Akvinský)
Muži išli skoro vždy za rytierov. Stredovekí rytiery boli zhruba od 8.storočia do
15.storočia. A až od 11.storočia boli pasovaní, od 12.storočia sa začali používať
erby a začali sa objavovať zbojníci. V stredoveku na vrchole bol kráľ, ktory
vlastnil celú krajinu Strednú vrstvu tvorila šlachta a to boli rytieri ktorí bojovali za
kráľa.
Rytieri zohrali podstatnú úlohu v krížiackych výpravách. Najnižšiu vrstvu tvorili
obyčajný ľudia roľníci a poddaný. Rytiery vyberali poplatky od všetkých
poddaných, ktorý pracovali na ich pôde. Rytieri žiadali od poddaných vernosť
a za to im sľúbili že ich budú chrániť kebyže ich prepadli nepriatelia. Kôň bol
najdôležitejšou časťou rytierskej výbavy. Ten kto nevlastnil koňa nemohol byť
rytierom. Najcenejší kôn bol dectarius, čiže bojový kôň. Samozrejme kôň musel
byť aj dostatočne silný aby uniesol rytiera s brnením, zbraňou, aby sa vedel
rýchlo uhnúť a kľučkovať.
Od 13.storočia sa začali používať všelijaké výzbroje aj na kone. Tak isto ako aj
rytierske brnenie aj konské sa prispôsobovalo meniacej sa móde. Avšak konské
brnenie bolo veľmi drahé a tak si ho mohli dovoliť iba bohatší rytieri.
Najednoduchšou formou konkého brnenia bola prikrívka kože prešívanej látky
známa ako Trapper. Siahal až po kopytá, ale nezakrýval predné nohy, aby mal
kôň volnejší pohyb. Rytieri mali pri sebe mnoho smrtiacich zbraní, ktoré používali
pri boji. Najdôležitejšie zo zbraní boli kopie (dlhé drevené žrde so železnými
koncami ) a meče. Všetko to boli bodné zbrane.
Od 12.storočia nosil už skoro každý rytier pri sebe meč a dýku. Dýka bola
rytierovy pomocná keď stratil alebo si poškdil meč. Niektorý dokonca bojovali
s mečom aj dýkou naraz. Pešiaci napádali nepriateľov zo zeme so zbranami
53
s dlhou rukoväťou. Kuše patrili k najobávanejším zbraniam s hrozivým účinkom,
lebo krátke šípi s ostrým hrotom prerazili aj brnenie. Narábať s kušou bolo veľmi
náročné preto museli veľa trénovať. Tetiva kuše sa naťahuje celým telom.
Prebližne za jednu minútu sa dajú spraviť dva výstreli. Rytierstvo v pravom slova
zmysle zaniklo v 15. až na začiatku 16.storočia. Pojem rytier sa až dodnes
zachoval ako šľachtická hodnosť, alebo aspoň ako čestný titul.
Kresťanstvo Vzniklo v Izraeli na prelome letopočtov. V roku 313 bolo kresťanstvo
zrovnoprávnené s ostatnými cirkvami ale kresťania to nemali ľahké preto sa
ukrývali alebo sa museli stále premiestňovať z miesta na miesto. Potom až v
6.storočí sa v Taliansku vytvoril pápežský štát. V slovanských štátoch bolo
kresťanstvo prijaté až v 9.-1.storočí. Gregor I. Veľký sa zaslúžil o vytvorenie
pápežskej kancelárie a vytvoril cirkevný chorál v Taliansku, ktorý sa volal “sluha
sluhov božích.”
V roku 1054 sa kresťanstvo rozdelilo na dve viery západnú (rímskokatolícku) a
východnú (pravoslávnu) cirkev. Okolo 11.storočia napadli Turci sväté miesta v
Izraeli (Jeruzalem). Preto išlo 7 bojových výprav pod znamením kresťanského
kríža.
Prvá výprava v roku 1099 sa podarila a kresťania si vydobili Jeruzalem, ale si ho
nevedeli ubrániť preto si ho Turci podmanili znovu naspäť. Potom už žiadna
výprava nemala taký úspech ako tá prvá.
V niektorej z výprav boli aj deti. Deti tam boli preto, lebo si mysleli že ešte
nevinné deti dokážu poraziť neveriacich. Lenže mnohé z nich boli predané do
otroctva.
Križiacke výprvavy sa skompromitovali v roku 1204 tým, že sa vojsko odchýlilo
od plánovanej výpravy v Palestíne a zaútočilo na Konštantínopol.
Križiaci tak spôsobili rozpad Byzantskej ríše.
54
Hospodárstvo V stredoveku bolo najhlavnejšie bohatstvo vlastnit nejakú pôdu. ( Tú takmer vždy
vlastnil panovník ). Oproti civilizácií v antike je to trochu krok späť. Bohatstvo sa
posudzovalo podľa veľkosti stáda alebo podľa veľkosti pôdneho vlastníctva.
Okrem vlastníctva pôdy pretrvávalo aj vlastníctvo občanové (napr. lesy,
pastviská a pod. ). Na obrábanie pôdy potreboval lenník nástroje, ktoré boli
väčšinou z dreva.
Až v 12.storočí nastala takzvaná agrárna revolúcia, ktorá zmenila nielen podobu
dediny a spôsob akým meštania žili ale aj násroje ktorými lenníci pracovali,
rozšíril sa sortiment plodín a rozšíril sa chov domácich zvierat. Z drevený
nástrojov sa postupne stávali kovové alebo železné a ktorými vedeli lepšie
obrábať pôdu. Zmenil sa aj dvojpoľný systém obrábania pôdy na trojpoľný. Z
remeselných osád sa stali strediská výroby a obchodu a z neosídlených území z
hospodárskych dôvodov boli napr. banské mestá. Podoba dediny sa zmenila
velmi viditeľne a používa sa aj doteraz. Doma sa začali stavať tak, aby vytvorili
ulice. Väčšinou sa stavali pozdĺž cesty, alebo potoka ktoré prechádzali dedinou.
Medzi chovom domácich zvierat sa najviac uchytila ovca. Či už len kvôli vlne
alebo mäsu. Vďaka tomuto vývoju sa rozvojil aj textilný priemysel.
V tom čase sa v okolí stredovekých miest začalo rozvíjať pestovanie zeleniny a
produkovanie denných produktov hospodárskych zvierat ako mlieko a vajcia.
Dedinčania pracovali denodenne, boli vysilený a oslabený, preto aj vela krát
podľahli závažnym chorobám ako napr. mor. Koniec stredoveku je poznačený
epidémiou moru (kríza stredoveku). Kvôli tejto kríze sa vyľudnili dediny a
dôsledkom bolo to že nemal kto brábať polia a tým bola j úpadok potravín.
Vďaka zámorským objavom v 15.storočí sa kríza ustálila a doniesli sa nové
plodiny a kovy. Europa tak bola na čele svetového hospodárstva. Dôsledkom bol
presun obchodných center na Atlantické pobrežie. Najväčší pokrok sa stal v
remesle v ktorom sa použilo nové vybavenie nástrojov a nové spôsoby výroby.
55
Kultúra
Stredoveká kultúra je diametrálne odlišná od predošlej antickej kultúry. Tento typ
kultúry nachádzal inšpiráciu v staroveku a množstvo podnetov preberá aj od
šíriaceho sa kresťanstva. Hlavným tvorcom stredovekej kultúry je cirkev. Po čase
sa taktiež do tvorby stredovekej kultúry aj keď nie vždy zapájali mešťania
a svetská šlachta.
Stredoveká kultúra vychádzala z Písma svätého, čo len pritvrdzuje fakt, že jej
tvorcami a šíriteľmi boli kňazi. Na základe Biblie títo kňazi vytvorili prvé ucelené
myslenie, ktoré nazvali patristika. Patristika je filozofické skúmanie sveta v 2. –
7.storočí, ktoré sa pri svojom štúdiu zameriava na Bibliu a snaží sa určiť vzťah
medzi vierou a rozumom. Myšlienky patristiky sa stali základom učenia a autority
katolíckej cirkvi. Najvýznamnejším predstaviteľom patristického myslenia bol
Aurelius Augustinus.
Aurelius Augustinus bol biskup a filozof, ktorý bol ovplivnený filozofiou Platóna.
Katolícka cirkev oslavuje jeho sviatok 28. augusta. Tvrdil, že človek je od
prirodzenosti neschopný dobrých skutkov, s výnimkou niektorých jedincov,
ktorých Boh predurčil k spaseniu.
Rannostredoveká vzdelanosť :
Svetský neskorý Rím vytvoril vzdelanie, ktoré cirkev z počiatku odmietala. Až od
4.storočia šírením kresťanstva sa zvyšuje potreba vedieť písať a čítať. Na
začiatku stredoveku šírili vzdelanie benediktíny a ich sieť mestských a
kláštorných škôl. Základom vzdelania bolo zvládnutie siedmych slobodných
umení. Tieto umenia (vedy) sa delili do dvoch skupín:
1) do ktorého patrila gramatika, rétorika a dialektika (logika)
2) tvorila aritmetika, geometria, astronómia a hudba
Až po zvládnutí všetkých siedmych vied sa študenti mohli venovať vrcholu
56
stredovekej vzdelanosti – teológii.
Na šírenie vzdelanosti sa vo veľkej miere podielali knižnice a ich scriptória.
Skriptóriá boli dielne v kláštoroch v ktorých mnísi prepisovali knihy.
Svetskú literature uchovávali narozsiahlejšie fondy knižníc a náboženskú
lteratúru uchovávali knižnice.
Ranostredoveké umenie :
Stredoveké umenie čerpalo z antického umenia. Prvými prejavmi tejto inšpirácie
sú katakombi. Katakomby sú rímske podzemné pohrebiská. Pre stredoveké
umenie je charakteristické symbolizmus.
Kostoly sú skoro jedinými stavebnými pamiatkymi.
Pre ranný stredovek je charakteristická bazilika – biskupský chrám, ktorý postpne
získal tvar kríža. Druhým typom kostolov boli rotundy a mnohouholníkové
chrámy.
Románsky sloh je prvým architektonickým slohom v stredoveku. Charakteristikou
sú silné, vysoké a mohutné múry. Chrám mal tipycké male zaokrúhlené okná.
Bohatá farebná výzdoba bola súčasťou vonkajšku ale aj vnútorného priestoru.
Na konci 8.storočia sa začína rozvoj streovekého umenia a je spojený s
nástupom karolínskej renesancie. Táto renesancia sa prejavovala v oblasti
vzdelania, kde sa zavádza jednoduchší typ písma. Písmo sa nazýva Karolínska
minuskula, ktorá už aj obsahovala veľké a male písmená, ktoré staroveký rím
nepoznal.
Kultúra vrcholného a neskorého stredoveku :
Prelom 11. a 12. storočia charakterizujú veľké sociálne zmeny, ktoré sa prejavujú
najmä v rozvoji obchodu a miest, ktoré tieto zmeny zároveň vyvolávajú. Vznik a
57
budovanie veľkých monarchií je dôležitým fenoménom rozvoja stredovekej
kultúry.
Cirkev aj naďaľej vlastní monopol na tvorbu kultúry a šírenie vzdelanosti. Aj
naďaľej sú učiteľmi kňazi a mnísi. Správa štátu alebo mesta si vyžadovala
vzdelaných úradníkov, čo zvyšovalo potrebu rozširovania aspoň základného
vzdelania.
Pod vädčším tlakom sa vzdelanie presúva z kláštorných škôl do mestských škôl.
Zároveň vzniká nový pohľad na okolitý svet – scholistika. Schloastika je slovo
ktoré sa tvorí v prostredí škôl a tak je to aj v názve schloa (škola). Schloastika
postupne jak vznikala začala vytláčať patristiku.
Univerzity Vznik univerzít bol novým prvkom stredovekej kultúry a zároveň jedným z
najvýznamnejších prínosov stredoveku. Univerzity dostali svoje meno preto, lebo
poskytujú univerzálne vzdelanie. Stredovekú univerzitu tvorili štyri
fakulty : 1) artistická –zameriavala sa na zvládnutie filozofického výkladu sveta
2) právnická
3) lekárska
4) teologická
Len univerzity mohli svojim študentom udeľovať akademické grady. Grada je
stupeň vzdelania. Boli tri základné stupne : bakalár, magister a doktor. Tieto
stupne boli uznávané v celej Európe na všetkých univerzitách.
Najvýznamnejšie univerzity vo vrcholnom stredoveku boli v Padove, Salerne,
Bologni, Paríži, Cambridge a Oxforde. Najbližšie k Slovensku bola prestížna
univerzita v Prahe, ktorú založil Karol IV.
58
MódaStredoveké odievanie sa dá rozdelit na bizantské a romanské. Keď sa cisár
konštantín Veľký so svojim dvorom presťahoval do mesta Byzancie, dal týmto
počinom základ byzantskej kultúre a začal rozkvet Východorímskej ríše.
Najmocnejšou a najzvrchovanejšou osobou ako svetskou, tak duchovnou, bol
cisár. Všetko, vrátane dvorných ceremónií, denne pripomínalo výnimočnosť jeho
osoby. Preto môžeme oblečenie vládnucej triedy citeľne rozpoznať z výtvarných
diel. Odev jednoduchých ľudí ale príliš známy nie je. Po osem storočí byzantský
odev ovplyvňoval celú Ruskú ríšu a aj východnú Európu a udržal sa tu takmer
bezo zmeny.
V romanskom odievaní sa dosť výrazne líšil mužský odev od ženského. Muži
začali nosiť tuniku, ktorá nadvezovala na antickú tuniku a začali nosiť nový prvok
a to nohavice. Tento mužský odev vznikol aj vďaka politickým situáciám v
Európe.
S koncom prvého tisícročia prišiel aj nový, náročnejší a zjemnenejší spôsob
života. Spoločnosť bola výrazne triedne rozdelená a to sa aj silne prejavilo na
románskom odeve. Móda ale zatiaľ stale zostáva v rukách šľachty a
duchovenstva.
Odevy sa zo začiatku vyrábali podomácky, neskôr v remeselných dieľnach, kde
pracovali a koncom 11.storočia vznikli aj prvé krajčírske cechy.
Základným mužským odevom bohatých je hodvábna tunika siahajúca po zem a s
bohato zdobenými lemami. Pod tunikou sa nosili plátené košele podobného
strihu, ale o niečo dlhšie. Odev bol doplnený buď krátkym plášťom, alebo
pelerínou strihanou do zvonu, ktorá sa obliekala cez hlavu a používala sa hlavne
do dažďa a na cesty. Muži nosily prevažne krátke vlasy ale mali dlhé husté
brady, lebo to bol znak sily a moci. Obuv príliš rozvinutá nebula ale začala sa
osiť pretiahnutá špička. Topánky boli kožené podomácky vyrobené. Boli dlhé asi
až po lýtka.
59
Ženský odev mal viacej vrstiev tak, aby zakrýval celuú postavu. Takto sa
obliekali len ženy vyššej spoločnosti, kde museli presne dodržať poradie vrstiev.
Intimu je rímska tunika, ktorá slúžila ako spodné prádlo a mala tesné rukávy.
Naopak vrchný odev má širšie rukávy ale má taký istý strih. Taktiež majú bohato
zdobené lemy. Pokrývky hlavy boli taktiež rozdielne. Vydaté a bohaté ženy nosily
vädščinou závoj, ktorý potom vymenili za platenú šatku. Plátené rúšky im
zakrývali krk a časť brady. Slobodné dievčatá vyšších vrstiev nosily čelenky s
dlhými rozpustenými vlasmi.
Bizantské odievanie poukazovalo na odievanie Ríma v časoch cisárstva.
Splývajúca úzka dlhá tunika siahala až po zem, zahalenie postavy bolo prísne a
odev bol bez riasenia. Veľmi drahou a obľúbenou látkou na dvore bol ťažký,
bohato zdobený, farebný hodváb. Tento hodváb prešitý napríklad pošitý drahými
kameňmi, tvoril dojem nehybnosti, večnosti a vznešenosti.
Najčastejšie boli zdobené geometrickými tvarmi, či už to boli kruhy, štvorce,
hviezdičky alebo kríže.
Muži cisárovej družiny nosily veľmi drahé plášte. Cisársky plášť bol nafarbený na
purpurovo, čo bola tmavo modrá až fialová. Táto farba bola veľmi vzácna, lebo
na jej výrobu bolo treba vyloviť a rozdrviť státisíce morských ulitníkov. Ďaľej sa
plášť ešte dozdobil drahými zlatými kameňmi. Hodváb bol dovážaný z Číny po
takzvanej hodvábnej ceste, čo trvalo celé roky.
Oblečenie žien bolo podobné ako mužské, v podstate išlo o úplne zakrytie
celého tela. Ženy nosili široké tuniky košeľového strihu, pod nimi mali spodnú
tuniku s priliehavými rukámi, dlhými po zápästie. Vrchná tunika mala zase široké
rukávy.
Hodváb sa pre byzantskú ríšu stal jedným z najdôležitejších a najcennejších
tovarov. Pre nižšie vrstvy sa stal odev z vlnenej tkaniny. Všetky ornament v
celom stredoveku, boli aplikované na dvorný bizantký odev.
Tento ťažký a prezdobený material sa stal absolútnym protikladom antického
60
ľahkého odevu.
61
Renesancia
Renesancia znamená obrodenie, znovuzrodenie. Nadväzuje na antiku.
V Taliansku, ktoré sa stalo centrom diania vďaka súťaži ktorá tam bola
vyhlásená. Súťaž bola zameraná na vytvorenie dverí do Baptistéria vo Florencii.
Renesancia trvala od 14. storočia- 16. storočia a od tadiaľ sa rozšírila do
ostatných krajín, kde vládla od konca 15. storočia- 16. storočia. Dozvuky
renesancie pretrvávali až do 17. storočia. Na Slovensku pri tom skončila v roku
1650. Toto oneskorenie doby bolo zapríčinené našou nie až tak výhodnou
polohou. Renesancia vychádzala z humanizmu a je výrazne ovplyvnená
antickým ideálom. V humanizme sa kládol dôraz na individualitu jedinca
a racionalizmus. Zameriava sa na človeka a jeho pozemskosť, snaží sa vytvoriť
harmonického človeka. I Humanizmus a renesancia predstavuje odklon od
náboženského myslenia k pozemskému. Príchod novej doby ovplyvnili aj
zemepisné a vedecké objavy ako Koperníkov heliocentrický názor (Zem a aj
ostatné planéty sa otáčajú okolo Slnka a nie okolo Zeme), zostrojenie prvej
kníhtlače a zámorské objavy, ktoré do krajín priniesli aj nové látky, akými bol
napríklad hodváb, neskôr sa začali preferovať ťažšie materiály.
Sochárstvo, maliarstvo aj filozofia boli v renesancii inšpirované antikou. Umelci a
sochári sa začínali inšpirovať textami z gréckych predlôh. Hromadne sa opisovali
a preklali originálne texty antických spisovateľov. Dôvodom bola aj
novonadobudnutá znalosť gréčtiny (gréčtina nám bola známa až po prvej polovici
15. storočia vďaka gréčkym učencom, ktorý prišli do Talianska).
Renesančná móda sa v každej krajine výrazne líšila. Výrazný rozdiel bol vďaka
renesančnej individualite a súťaživosti medzi jednotlivými štátmi. Rozdielna bola
teda móda v Taliansku, Španielsku, Uhorsku, Nemecku aj Anglicku.
62
Móda1. V Taliansku:
Mužský odev pre mládencov pozostával z krátkeho kabátiku strihaného do
zvona a pančuchových nohavíc, ktoré jasne zdôrazňovali líniu nôh. Vrchná
časť odevu bola bez rukávov, lemovaná a podšívaná kožušinou. Starší
a vážení muži, ktorý chceli byť braní dôstojne nosili dlhý, bohato riasený plášť
s všitými rukávmi a veľkým okrúhlym golierom, ktorý im pridával na
dôstojnosti. Tento druh odevu bol odľúbený u učencov. Rukávy boli oddelené
od celého odevu aj u žien aj u mužov, hlavne z praktického dôvodu, lebo
niektorý chudobnejší občania mali len jeden odev na zimu aj na leto.
Ideálom ženy v Taliansku bola žena s bledou pleťou, úzkym až osím pásom
a bledými vlasmi. Na dosiahnutie tohto ideálu nosili ženy špeciálne klobúky,
ktoré im zakývali tvár pred slnkom, ale umožňovali dopad slnečných lúčov na
vlasy, ktoré boli potom bledšie. Pre osí pás používali korzet. Módne bolo aj
vysoké čelo, preto si ženy holili predné vlasy.
63
Simonetta Vespucci, najkrajšia žena Florencie, ktorú volali taktiež „La bella
Simonetta“ predstavovala tento ideál krásy. (Sandro Botticelli)
Najjednoduchším spodným ženským oblečením bola gamurra. Gamurra bola
spredu šnurovaná, mala prišívané rukávy a v páse, ktorý bol vyšší bola
nazberaná. Na gamurru sa obliekala cotta. Cotta bola zhotovená z drahších
látok, mala výstrih, otvorené zdobené rukávy a prechádzala do vlečky.
Esteticky najvýznamnejšia a najhonosnejšia časť odevu boli rukávy, ktoré boli
prevažne vyšívané, ako aj celý odev. Odev sa vyšíval zlatými niťami
a perlami, ktoré sa taktiež používali na ozdobu vlasov.
64
Ako módny doplnok pribudli hodinky, ktoré sa nosili na retiazke okolo krku. So
zmenou odevu sa samozrejme zmenila aj úprava vlasov. Ženy nosili jemné
sieťky, závoje, klobúčiky a podobne. Muži mali zas polodlhé vlnité vlasy až
vlasy po ramená a na hlavách turbany alebo barety. Muži chodili oholení,
brady mali len tí starší.
2. V Španielsku:
Ženy aj muži v období renesancie nosili korzety. Korzet sa vystužoval rybími
kosťami, kosticami a u dievčat dokonca aj kovovými doskami (kovové dosky
mali zabrániť poprsí vo vývine). Ženské sukne podopierali kovovými
obručami, vypchávkami z plsti a morskej trávy. Na korzet a sukňu si ženy
obliekali dvojité rúcho z ťažkého hodvábu, zdobené perlami, výšivkami,
stužkami a drahokamami. Živôtik bol v tvare písmena v. Vyššie vrstvy nosili
okružie, ktoré zaručovalo vznešenosť majiteľa.
65
Vrchným odevom mužov bol krátky plášť. Nohavice boli krátke, vypchaté,
prestrihávané a prešívané nazývane plundry a siahali len do polovice stehien.
Pre to sa nosili pančuchy. Zvyčajne biele. Najlepšími a najprepychovejšími
boli tie hodvábne.
66
Ženy mali prísny katolícky účes vysoko vyčesaný, upevnený na temene
a zdobený šperkmi a malými klobúčikmi. Muži mali zas vlasy ostrihané na
krátko, po prípade mali aj briadku, ako pokrývka hlavy sa používal baret.
3. V Uhorsku:
Mužskú módu v Uhorsku charakterizovala spodná košeľa, priliehavý kabátec,
nohavice a voľný vrchný plášť. Kabátec mal princíp zapínania založený na
gombíkoch, takto sa kabátec zapínal od hrdla až po pás. Rukávy boli dlhé
a úzke. Doplnkom bol aj opasok zhotovený z orientálnych tkanín alebo
hodvábnych šnúr (keďže renesančná móda v Uhorsku bola inšpirovaná
nemecko- talianskou a tureckou módou).
4. V Nemecku: Ženskú módu charakterizoval priliehavá vrchná časť šiat
a hlboký výstrih a jemne nazbieraná sukňa. Košeľa zakončovaná
volánikom siahala až po krk a tak zakrývala inak odhalený hrudník.
Rukávy siahali až po prsty. Ženy si hore vyčesávali a zapletali vlasy,
potom ich ozdobovali čepcami a baretmi. Muži nosili krátky kožušinou
podšitý kabát s bohatými rukávmi a prestrihované nohavice. Vlasy mali na
rovno a na krátko ostrihané.
67
5. V Anglicku: Muži mali okolo krku a zápästí limec a manžety. Oblečenia
mali farebnejšie (červená, modrá, zelená). Ženy mali šaty s hlbokým
výstrihom a dvojitý limec krídlového tvaru. Sukne boli sudovitého tvaru
a boli kratšie.
ArchitektúraV renesancii sa začali namiesto cirkevných stavieb (kostoly, chrámy...) stavať
svetské stavby (meštianske domy, kaštieli, zámky...). Architektúra sa prestáva
zaoberať nezmyselne veľkými priestormi stavieb a začína ich prispôsobovať
potrebám človeka. Túto zmenu spôsobil aj záujem o vzdelanie, filozofiu, vedu
a umenie a vytvára sa nový svetový názor. Menej pozornosti sa tým pádom
venuje tak zvaným „večným pravdám“, ako ich v tom čase hlásala cirkev.
Neskôr, vplyvom nového názoru sa mení aj životný štýl. To znamená, že sa
opúšťa stredoveký ideál pozemského žitia- život na Zemi je len prípravou na
večný posmrtný život- a prichádza ideál renesančného človeka, ktorý sa snaží
vychutnať si život čo najviac a žiť naplno. Najvýznamnejšími renesančnými
umelcom je Michelangelo... Základnými prvkami renesančnej architektúry boli
steny veľkých rozmerov, ktoré spĺňali úlohu maliarskeho plátna. Opäť sa začali
používať masívne murivá. Klenba, ktorá bola prevažne pologuľovitá, oblé hladké
stĺpy používané ako oporné články, oblúky, rímsy, pilastre (polo piliere pri
stenách), balustrády (zábradlie) a okná, ktor boli veľké a tvorili istú ilúziu voľnosti
a priestrannosti.
VieraVtedajšia filozofia sa snažila pomôcť človeku stať sa vlastníkom a pánom
prírody. Renesančný človek sa prestáva zaujímať o Boha. Tento druh viery
upadá a odvracajú sa od neho. Tento záujem sa zameriava na človeka samého.
Avšak Španielsko ostáva aj naďalej silno katolícku krajinou.
Renesančné umenie a jeho diela boli sú realistické. Vo vtedajšom umení je jasne
vidieť snaha zobrazovať videné, teda skutočné a dokázateľné. Umelci sa snažili
68
zachovať súlad proporcii, nezveličovať, nepoškodiť vnútorný kľud vecí
a zachovať veci naturálne. Jedným z najvýznamnejších a najslávnejších umelcov
a tvorcov tejto doby je bez pochýb Michelangelo Bounarroti. Michelangelo
zasiahol snáď do každej z vetiev umenia, ale na poprednom mieste stojí
sochárstvo. Avšak za prvé významné renesančné sochárske dielo sa považuje
Donatellova socha Dávida. Táto socha nemá nič spoločné s Michelangelovou
sochou Dávida. Obe sú však sochami zobrazujúcimi nahú, stojacu postavu.
69
Súčasná móda
Súčastná móda je benevoletnejšia ako v predchádzajúcich obdobiach. Princíp
mužskej a ženskej módy je takmer rovnaký. Móda sa ale rozlišuje podľa
společenských udalostí. Iný štýl oblčenia sa nosí do práce, školy, diskotéku či
ples. Najvplyvnejšie módne značky sa inšpirujú módou z ulíc. Snažia sa
prispôsobiť móde bežnývh ľudí.
Móda sa stále opakuje- toto je odveká pravda. No môžeme si všimnúť, že doba
sa zrýchlila. Voľakedy sa jedno celé historické obdobie nosil jeden štýl oblečenia
a teraz máme na každé 3-4 mesiace nový trend (štýl) v oblečení. Môžeme si to
všimnúť napríklad na fakte, že sa trendom jesene 2012 stal tzv. „maskáčový
vzor“ alebo „camouflage“. Tento vzor sa totižto nosil už dávno predtým. Alebo sa
pozrime na tzv. „gladiátorky“. Štýlové sandále, ktoré boli minulý rok v trende,
lenže tieto sandále nosili už starorímsky bojovníci.
V súčasnej móde sú viaceré extravagantné módne ikony ako napr. Lady Gaga,
Nicki Minaj alebo Katty Perry... Ich oblečenie často pripomína kostými na
maškarný ples. Nosia mohutné parochne, ktoré pripomínajú tie z baroku, výrazné
farby (farba vlasov, oblečenia, topánok), zaujímavé doplnky a tvary, rôzne
materiály...
70
Zásady módy 2012 pohodlie a možnosť nosiť model v bežnom živote
mladežnícky a športovný štýl
elegancia
žiarivé a hravé farby vyžarujúce optimizmus a jarnú náladu“
Móda sa prispôsobuje aj životnému štýlu aj miestu, kde žijeme. Iné oblečenie sa
nosí na dedine a iné v mestách. Napríklad ženy z dediny nosia oveľa menej
podpätky ako ženy z mesta, muži z mesta nosia oveľa viac rifle ako z dediny,
ľudia z mesta nosia oveľa častejšie smoking/kostým ako ľudia z dediny. Nepekná
vlastnosť módy je aj to, že súdi ľudí. Veľa ľudí si názor na človeka, už len podľa
toho, ako je oblečený. Napríklad často je sympatickejší človek, ktorý je štýlovo
oblečený, ako človek, ktorý je oblečený staromódne/netrendovo. Je to smutné,
ale pravdivé.
Životný štýl v tejto dobre je často nezdravý. Veľa sa stravujeme vo „fastfoodoch“
a žijeme veľmi rýchly život. Všetko sa aj veľmi rýchlo vyvíja ako napríklad
elektronika.
71
V dnešnej dobe môžeme nájisť aj viaceré módne značky, časopisy ako napr.
Emma, Eva, Vogue, módne televízie ako je napríklad Fashion TV.
Najvýznamnejšie módne značky
Gucci
Túto firmy založil Guccio Gucci vo Florencii v roku 1921. Voľakedy to bola malá
firma, no rozrástla sa do obrovský rozmerov. Pôvodne sa táto firma
venovala jazdeckým potrebám a koženým doplnkom. Skvelú povesť získala
svojou talianskou líniou a eleganciou. Gucci vyrába v prvom rade kabelky,
parfémy, okuliare, doplnky, topánky, košele a hodinky. Jej znak je červeno-
zelený prúžok s dvojitým G (znak Guccio Gucci).
Louis Vuitton
Celý názov tejto firmy je Louis Vuitton Malletier. Je to francúzska módna značka.
Cˇasto používa skratku „LV“. Bola založená v roku 1854. Vyrába predovšetkým
kabelky, hodinky, šperky, doplnky, slnečné okuliare, topánky atď. Často sa
používa hnedé pozadie a na ňom zlatá skratka „LV“. Ľudia často používajú túto
módnu značku ako synonymum pre luxus. Človek, ktorý vlastní niečo od tejto
módnej značky, je považovaný za človeka z vyššej vrstvy s dobrým módnym
vkusom. Často sa ale môžeme stretnúť s napodobeninami. Je to jedna z najviac
napodobňovaných značiek. Je to veľmi „silný hráč“ v tomto odvetví.
Chanel
Založila ju Grabrielle Bonheur Chasnel, neskôr známa ak Coco Chanel. Táto
žena priniesla do módy prvky kostýmu zo sukňou aj nohavicami. Coco
pochádzala z chudobnej rodiny. Mala 4 súrodencov. Ocitli sa v sirotinci, pretože
im zomrela mama. V 18 rokoch sa naučila šiť na stroji. V roku 1903 začala
pracovať vo firme na výrobu nohavičiek a detských výbavičiek. V roku 1907 ju
prestalo baviť robiť v obyčajnej firme a začala spievať. Svoju prezívku Coco
dostala podľa drobného šansónu, ktorý spievala. Coco najskôr vyrábala klobúky,
72
až sa stala kráľovnou módy, pretože oslobodila ženy od utiahnutých korzetov
a večných sukní. Coco pôvodne vyrábala chudobnú módu a šila dokonca aj pre
armádu. Ženy si jej módu zamilovali. Táto firma sa tak obľúbila, že sa rozrástla
do veľkej a drahej módnej značky. Nemôžeme zabudnúť spomenúť
najpredávanejší parfém z pomedzi známych konkurentov a tým je Chanel No. 5.
Burberry
Značka Burberry pochádza z Anglicka. Založil ju Thomas Burberry v roku 1856.
Predovšetkým vyrába doplnky, parfémy a oblečenie. Má typický tartanový vzor,
ktorý je často napodobňovaný. Firma je najznámejšia pre svoje „Trench coat“
(kabát). Kráľvná Alžbeta a Princ Charles udelili firme Kráľovské oprávnenie.
V roku 1880 predstavil Thomas Burberry pevnú, vodeolnú ale pritom
parupriepustnú tkaninu s názvom „gabardén“. Anglická kráľovská rodina si
objednáva niekoľko modelov od Burberry na dôležité udalosti. Burberry vyrába
jeho typickú klasiku. Často jej návrhári stavia na overený károvaný vzor, ktorý sa
hlavne objavuje na ich kabelkách.
Fendi
Firma vznikla v roku 1918. Založila ju Adele Casagrande. Otvorila si butik
v strede Ríma s kabátmi. Neskôr sa vydala za Edoarda Fendiho a spoločne butik
premenovali na Fendi. Začal sa rozrastať a stal sa z neho rodinný podnik. Podnik
získal najväčšiu slávu v roku 1965, keď sa spojil s nemeckým návrhárom Karlom
Lagerfeldom, ktorý vymyslel pre firmu doteraz používaný znak dvojitého F. V 80.
rokoch sa Fendi stalo znakom prepychu. Ich kožuchy sa velmi dobre predávali,
no mali problém s aktivistami. Aktivisti z toho vyšli víťazne a Fendi museli začať
vyrába z iných materiálov. Veľkým hitom je maličká kabelka od tejto firmy. Táto
firma ako jedna z mála nevyrába len oblečenie, doplnky a obuv ale aj nábytok,
kreslá, sedacie súpravy a iné bytové doplnky. Fendi má skvelý výber materiálov,
kvalitu a ručné práce.
Christian Dior
73
Je to francúzska značka založená Christianom Dior v roku 1946. Pochádzal
z bohatej rodiny. Už v detstve mu učarovali šaty jeho mami v šatníku. Dior mal
veľký talent, s ktorým si vytvoril veľkú kariéru. Značka Dior je považovaná za
veľmi luxusnú. Vyrábajú predovšetkým oblečenie, kabelky, parfémy a kozmetiku.
Prada
Prada je taliánska značka založená v roku 1913 v Miláne. Založil ju Mario Prada.
Voľakedy táto firma predávala len luxusné kožené veci a doplnky. Túto značku
ale preslávila až zakladateľova vnučka Miuccia Prada, ktorá túto firmu v roku
1978 zdedila. Značku veľmi preslávil film „Diabol nosí Pradu“. Dovtedy túto
značku nosili len špecialistky na módu, lenže po tomto filme, si ju začali kupovať
aj široké masy žien, neskôr aj mužov. Oblečenie od Prady vystihuje ich
elegancia, ale aj častá extravagancia.
Christian Louboutin
Firma pochádza z Francúzska. Založil ju Christian Louboutin v roku 1963.
Vytvára obuv pre ženy, predovšetkým topánky na podpatkoch. Každá žena
spozná topánky od Christiana Louboutina pre jeho spoznávací znak. Každé
topánky majú žiarivú, lesklú, krvavočervenú podrážku. Lodičky od Louboutina sú
znakom luxusu, dobrého vkusu. Topánky na nohe vyzerajú nádherne. Každá
žena, ktorá sa vyzná v móde, miluje topánky od tejto firmy. Louboutin sa hrá
s najmenšími detailami a často sú jeho lodičky vykladané drahými kameňmi.
Versace
Je to talianska značka. Založil ju Gianni Versace. Jeho špecifický štýl si hneď
získal veľa priaznivcov. Bohužial, v roku 1997 bol Gianni zavraždený. Firmu teda
prebrala jeho sestra Donatella. Móda od firmy Versace je taká špecifická, že ju
ľudia buď milujú, alebo nenávidia. Neexistuje žiaden stred, medzi týmito názormi.
Firma vyrába predovšetkým luxusné oblečenie, parfémy, kozmetiku, doplnky.
Existuje aj dokonca Versace nábytok ale aj hotel Versace, ktorý má nádych
Versaceho vkusu.
74
Hermés
Je to Francúzska módna značka. Založil ju Thierry Hermes v roku 1837 v Paríži.
Na začiatku vyrábali hlavne luxusné potreby pre kone. V 20. storočí sa firma
rozhodla, že začnú vyrábať plavky, poťahy na sedadlá a batohy. Kabelky značky
Hermés sú svetoznáma kvalita. Všetky tieto kabelky sú vyrábané ručne, preto sú
nehorázne drahé. Obyčajný človek musí mať obrovské šťastie, aby si kúpil
originál od Hermésu.
PorovnaniePodobnosť módy voľakedy a teraz nemôžeme zanedbať. Linky, sandále, veľké
zlaté náušnice, zlaté náramky a náhrdelníky nosili už staroveký Egypťania. Zistili
sme to zo starovekých malieb na stenách v Egypte. V renesancii sa už nosili
úzske korzety, pančuchy, hodinky na retiazke, bledé vlasy a bledá pleť, ktoré sú
hitom aj teraz. Červené pery, tuniky, veľké zlaté náhrdelníky, vlasy cez čelo,
čelenky, príčesky a komplikované účesy boli už dávno v antickom Grécku
a Ríme.
75
ZÁVER
V našom projekte sme sa zaoberali módou a kulturou rôznych období. Zamerali
sme sa na postavenie v spoločnosti, zvyky, náboženství, kultúru a hlavne módu.
Dozvedeli sme sa, že móda, tak ako všetko ostatné v histórií, sa opakuje.
Dozvedeli sme sa o rôznych druhov odevov, vniku divadla a náboženstve
rôznych kultúr.
Dúfame, že ste sa z našeho projektu dozvedeli nové veci a ešte raz ďakujeme
všetkým konzultantom, ktorý nám ochotne pomáhali.
76
RESUMÉ
V našom projekte sme sa zaoberali módou a kultúrou rôznych období. Náš
projekt sme rozdelili do piatich častí. Z obdobia staroveku sme si za
najdôležitejšie zvolili Grécko, Rím a Egypt. V tejto časti sme sa snažili predstavit
spoločensky život tohto obdobia v jeho konkrétnych znakoch. Poukázali sme
nielen na módu, náboženstvo a architekturu, ale aj na postavenie človeka
v danej spoločnosti.
Do projektu sme zahrnuli aj významné ikony daných období, ako bola
napriklad Nefertiti, známy ideál krásy, škandalózna Hatšepsut a ďalší.
Obdobie starovekého Grécka a Rimskej riše nás zaujalo z hľadiska podobnosti
vtedajšej kultúry obliekania s dnešnou. Rozpracovali sme aj pojem kalokagathia,
čim sme popisali vtedajší ideal rovnováhy tela a duše. Z obdobia antiky sme
neobišli ani antické divadlo, jeho vznik, charakter a význam.
Obdobie stredoveku sme spracovali z hladiska odlišnosti od predchadzajúcej
antiky. Hladali sme jeho špecificke znaky v rôznych geograficko- kulturných
oblastiach a to bizanskej a romanskej. Venovali sme aj vzdelanosti a kulturnej
urovni vtedajšej spoločnosti. Spomenuli sme agrárnu revolúciu, ktorá nastala
v hospodárstve, o vzdelanosti nižšej vrstvy, o rozdelení módy na bizanskú a
romanskú a o rozvoji dovozu látky.
Renesančné obdobie bolo znakom individuality a racionalizmom jedinca.
Vtedajšia móda a taktiež architektura sa snažila vytvoriť harmonického človeka.
V časti o súčasnej dobe riešime každodenné módne trendy, módne ikony
pravidlá súčasnej módy a o životnom štýle. Na záver porovnáváme všetky
obdobia a zisťujeme, že móda tak ako všetko ostatné sa opakuje. Zistili sme, že
aj dnešní módni návrhári si berú inšpiráciu z týchto období. Túto tému sme si
zvolili aj preto, lebo nás móda zaujíma a dostatočne ovplivňuje, aj ovplivňovala
život každého z nás.
77
SUMMARY
In our project decide to deal with fashion and culture of certain historical periods.
We divided our project to five parts. The first part is about antiqiuty, a specially
about Egypt, The Roman Epire and ancient Greece. In this part we describe
architecture, fashion, religion and position in society of certain people. We are
talking aslo about icons of these periods. In part focusing on ancient Egypt we
are talking about Nefertiti, Hatsepsut, Cheops and other important people.
We were interested in the period of ancient Greece and Roman Empire, because
its fashion and culture was similar with todays fashion and culture. Also we talk
about kalokagatia, that is equilibrium of soul and body. We decribed also Ancient
theather, its origin, character and meaning, too.
The third part is about Middle Ages. Middle Ages were very different from
antiquity. We searched for specifications of Middle Ages in certain regions. We
focused on education, revolution in agriculture, religion and position of people in
society and fashion of course.
The fourth part of our project is about Renaissance. Renaissance had character
of individuality and rationalism of each individual. Fashion and architecture of
this historical period was aimed to creat harmonical person.
In fifth part of our project, we introduced present, fashion trends, fashion icons,
rules of todays fashion and lifestyle.
At the end of our project we compare each historical periods with the present,
and found out that lots of fashion designers were inspired by history. The History
reapets itself all the time.
We have chosen this project theme because we are interested in historical
habits, culture and mostly about fashion.
78
RESUMEIn unserem Projekt beschäftigen wir uns mit der Mode und Kultur aus
verschiedenen Zeiträumen. Wir haben das Projekt in fünf Teile aufgeteilt. Aus
dem Altertum haben wir als das Wichtigste Griechenland, Rom, und Ägypten
genommen. In diesem Teil wollten wir das gesellschaftliche Leben mit den
konkreten Merkmalen vorstellen. Wir haben nicht nur die Mode, die Religion und
die Architektur beschrieben, sondern auch auf die Stellung eines Menschen in
der Gesellschaft. Das Projekt schließt bedeutende Ikonen dieses Zeitraums ein.
Ikonen wie z.B.: Nofretete, bekanntes Hochziel der Schönheit, die skandalöse
Hatschepsut und andere.
Das alte Griechenland und das Römerreich haben uns in Hinsicht auf die
Ähnlichkeit der damaligen Kultur mit der heutigen besonders interessiert. Wir
haben auch den Begriff “Kalokagathie“ beschrieben, mit welchem wir auch das
damalige Ideal des Gleichgewichts zwischen dem Körper und der Seele
beschrieben haben. Das Projekt befasst auch mit der Antike, wie z.B.: das
antike Theater, seine Entstehung, sein Charakter und seine Bedeutung.
Das Mittelalter betrachten wir als einen Gegensatz zu der Kultur der Antike. Wir
haben seine spezifischen Merkmale in dem Byzanz und in der Romanik
gesucht.
In dem Projekt gehen wir auch der Ausbildung und dem kulturellen Niveau der
damaligen Gesellschaft nach. Wir berühren all diese Punkte: die
landwirtschaftliche Revolution, die Ausbildung der niedrigeren Schichten, die
Teilung der Mode in byzantinische und romanische, sowie die Einfuhr von
Kleiderstoffen.
Die Renaissance bedeutete Individualität und Rationalismus des Einzelnen. Die
damalige Mode und die Architektur bemühten sich darum, einen harmonischen
Menschen zu gestalten. In dem Teil über das jetzige Zeitalter befassen wir uns
mit den Trends, den Mode-Ikonen, den Regeln der heutigen Mode und dem
Lebensstil. Zum Schluss vergleichen wir alle Zeiträume und entdecken wir, dass
sich die Mode, wie auch alles andere, wiederholt. Heutige Entwerfer schöpfen
79
die Inspiration aus den früheren Epochen. Dieses Thema haben wir darum
ausgewählt, weil uns die Mode interessiert und sie unser Leben beeinflusst.
80
ZDROJE
http://sk.wikipedia.org/wiki/Starovekhttp://www.dejepiscierne.estranky.sk/clanky/starovek.html http://www.martinus.sk/?uItem=92085http://sk.wikipedia.org/wiki/Gr%C3%A9cke_divadlohttp://www.kopejtko.estranky.cz/clanky/r-e-f-e-r-a-t-y/anticke-divadlo--recko_-rim.htmlhttp://www.antiskola.eu/referaty/index.php?page=show_detail&id=3258http://www.moda.sk/Kategorie/Styl_a_trendy/20061214_Histore_Mody_-_Renesancni_Oblekani.html
http://worldofhistory.blog.cz/0701/staroveke-greckohttp://antonius.jarkad.cz/realie/vestit.htmlhttp://enaam.blog.pravda.sk/2010/07/26/starovek-a-jeho-prinos-pre-sucasnost/http://referaty.atlas.sk/odborne-humanitne/filozofia/20011/?print=1http://www.historia.webgarden.cz/grecko/staroveke-grecko-prehlad-dejin-2.htmlhttp://www.crg.cz/sekce/historie/referaty/starovek/rim/odivani.htm
http://www.oskole.sk/?id_cat=24&rocnik=3&clanok=14155http://www.mytologia.czechian.net/index.files/Page309.htmhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Kalokagatiahttp://www.birdz.sk/mixer/modna-revolucia-anticke-grecko/18955-clanok.html
http://www.oskole.sk/?id_cat=24&clanok=9673
http://sk.wikipedia.org/wiki/Renesancia
http://www.moda.sk/Kategorie/Styl_a_trendy/20061214_Histore_Mody_-
_Renesancni_Oblekani.html
http://www.vesmir.sk/?id=koper_helio
http://www.oskole.sk/?id_cat=8&clanok=243
http://www.egyptica.sk/projekty/projekt_01_intro.php
http://www.starovekyegypt.net/zivot/moda/index.php
http://www.starovekyegypt.net/zivot/balzamovani/index.php
http://www.starovekyegypt.net/architektura/index.php
81
http://www.luxurymag.cz/ http://dulcenika-world.blog.cz/1206/gladiatorky
http://www.whowhatwear.com/blog/2012/05/street-style-camo-print/
http://www.justjared.com/2012/04/01/nicki-minaj-kids-choice-awards-2012/
http://femalerappers.net/nicki-minaj-signs-autographs-at-japan-airport-in-comfy-
clothes-candid-photos/nicki-minaj-tokyo-2012/
http://fufinka999.blog.cz/1203/zasady-mody-2012
http://diva.aktuality.sk/clanok/30547/foto-top-10-najdrahsich-modnych-znaciek/
http://en.wikipedia.org/wiki/Gucci
http://www.omlazeni.cz/wiki/gucci.html
http://mintarticles.com/read/jewelry-articles/history-of-burberry,8641/Czech/
http://zena.centrum.cz/moda-a-krasa/modni-trendy/clanek.phtml?id=703904
http://en.wikipedia.org/wiki/Christian_Dior_S.A.
http://www.dreamlife.cz/svet-uspesnych/moda-doplnky/dior-cesta-modniho-krale-
ke-slave/article.html?id=1943
http://www.moda-ako-sa-menil-odev.estranky.sk/clanky/byzantska-moda.html
http://www.moda-ako-sa-menil-odev.estranky.sk/clanky/vf.html
http://wonderka.blog.cz/0712/moda-stredoveku
http://www.gymza.sk/gymza/archiv/1D-dejepis/SDV%20cirkev.htmhttp://referaty.atlas.sk
projekt DIAMONDS 2005 (Antické divadlo)
projekt STORMS 2011 (Divadlo od antiky k renesancii)
Ludmila Kybalová: Dějiny odívaní Starověk, Nakladatelství Lidové noviny, s.r.o.,
Praha, 2009
Milan Polák: Divadlo- jeho cesta dejinami, Perfekt, a.s., Bratislava, 2009
SOLANOVÁ, Ľubica.: Egypťania a prvé civilizácie. Bratislava: Ikar, 2001. ISBN
80-551-0103-5
MIŠULIN, A.V..: Dejiny staroveku. Bratislava: Pravda, 1950.
82
SKARLANTOVÁ, Jana – ZÁRECKÁ, Jaroslava.: Základy oděvního výtvarnictví.
Praha: Státni pedagogické nakladatelství, 1978.
BOUZEK, Jan – ONDŘEJOVÁ, Iva.: Periklovo Řecko. Praha: SPN - Mladá
fronta,1989. 265. s. ISBN 80-204-0083-4
OSAĎAN, Róbert.: Historická Revue. Bratislava: SPN – SAHI, 2012. 141. s.
83