Download - Národný projekt Štátnej školskej inšpekcie:
Národný projekt Štátnej školskej inšpekcie:
„Externé hodnotenie kvality školypodporujúce sebahodnotiace procesy a
rozvoj školy“
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.
Implementácia modelu hodnotenia na strednú školu
Operačný program: OP Vzdelávanie
Programové obdobie: 2007-2013
Štátna školská inšpekcia, Staré grunty 52, Bratislava
Názov projektu: Externé hodnotenie kvality školy
podporujúce sebahodnotiace procesy a rozvoj školy
Kód ITMS projektu: 26140130018
Organizácia a priebeh implementácie modelu sebahodnotenia na strednej škole
Prezentácia projektu, predstavenie monografií Manuál, Model na škole: kroky vedúce školu k procesu sebahodnotenia predstavenie otázok – indikátorov pre jednotlivé oblasti
sebahodnotenia cieľ sebahodnotenia možnosti výberu domén a oblasti sebahodnotenia
Organizácia a priebeh implementácie modelu sebahodnotenia na strednej škole
Hľadanie odpovedí na kľúčové otázky:
Čo získa škola uskutočnením sebahodnotenia? Ktorú oblasť vybrať? Oblasť v ktorej máme problémy? Výber oblasti ktorá je pre nás zaujímavá? Aký bude rozsah toho, čo chceme hodnotiť? Kto zo zamestnancov sa bude podieľať na procese
sebahodnotenia? Ktoré kroky a v akom časovom termíne budú stanovené?
Výber domén a oblastíprvotné stanovenie otázok
Určenie kvalitárov projektu, zodpovednosť za organizovanie práce a jej priebeh.
Voľba oblasti realizácie procesu, na dvoch úsekoch, úsek: všeobecnovzdelávacích predmetov vzdelávania v odborných predmetoch
Vznik dvoch pracovných skupín so svojim kvalitárom, pracovné skupiny sa v časovom termíne vyjadrili k vybraným doménam a jednotlivým oblastiam: doména – Výstupy a Procesy na úrovni triedy oblasť – Študijné výsledky a Kvalita učenia sa a vyučovania
Prvá pracovná skupina
Doména: 1 Výstupy
Oblasť: 1.1 Študijné výsledky
Otázka všeobecná, vznikla upravením ponúknutej otázky z Manuálu:
Získavajú žiaci odborné kompetencie deklarované v profile absolventa Školského vzdelávacieho programu?
Otázky konkretizujúce bližšie cieľ:
1. Aká je úroveň požadovaných vedomostí žiakov v jednotlivých zameraniach (zasielateľstvo a logistika v doprave)?
2. Je požadovaná úroveň vedomostí dostačujúca (viac ako 50%) v jednotlivých sledovaných predmetoch?
Prvá pracovná skupina
3. Aké percento žiakov v jednotlivých ročníkoch dosiahlo celkovú úroveň požadovaných vedomostí, teda viac ako 50%?
4. Dosahujú žiaci požadované vedomostí podľa jednotlivých odborných kompetencií?
Cieľ: zistiť úroveň získaných odborných kompetencií u žiakov
deklarovaných v profile absolventa
zistiť úroveň vedomostí žiakov vo vybraných predmetoch, vo zvolených odboroch, tieto percentuálne vyhodnotiť
Druhá pracovná skupina
vytvorila ďalšie dve “podskupiny” vzhľadom na výučbu anglického jazyka a nemeckého jazyka na škole
Prvá podskupina, so zameraním na meranie pokroku žiakov
v procese vzdelávania:
Doména: 2 Procesy na úrovni triedy
Oblasť: 2.2 Kvalita učenia a vyučovania sa
Otázka všeobecnú, si skupina nevybrala
Otázky konkretizujúce bližšie cieľ:
1. Zhoduje sa hodnotenie žiaka v 9. ročníku ZŠ s hodnotením v 1. ročníku SŠ?
2. Je miera pokroku žiakov v končiacom ročníku vyššia/ nižšia / vyrovnaná oproti nižším ročníkom?
Druhá pracovná skupina
Druhá podskupina, so zameraním na meranie úrovne výsledkov:
Doména: 1 Výstupy
Oblasť: 1.1 Študijné výsledky
Otázku všeobecnú, si skupina nevybrala
Otázky konkretizujúce bližšie cieľ:
1. Sú výsledky maturitných skúšok reálnym obrazom očakávanej úrovne získaných kompetencií absolventov?
2. Aká je úroveň výsledkov žiakov v cudzích jazykoch v porovnaní s výsledkami PFEČ MS v celonárodnom testovaní?
Stanovenie otázok a cieľov sebahodnotenia
Základný motív rozsiahlej diskusie (kľúčové):
Presné a výstižné stanovenie otázok, ich formulácia, a to vzhľadom na:
cieľ sebahodnotenia rozsah zberu údajov voľbu hodnotiacich kritérií adresnosť vo vzťahu k vyhodnoteniu aktuálneho stavu
Stanovenie otázok a cieľov sebahodnotenia
Dôležité a zásadné otázky, ktoré vznikali v procese voľby a tvorby všeobecných, konkretizujúcich a doplňujúcich otázok:
1. Špecifikujú všeobecné otázky jednoznačne oblasť a problém, ktorý chceme hodnotiť?
2. Sú konkretizujúce otázky zamerané skutočne na problém, ktorý chceme sledovať, a ku ktorému vedú výstupy?
Je ich znenie presne určujúce vo vzťahu k tomu čo je naším cieľom?
3. Údaje, s ktorými budeme pracovať, sú tie, ktoré nás dovedú k cieľu, k tomu, čo sme chceli merať?
4. Získané údaje budú pre nás hodnotné? Dokážu dať odpoveď na stanovené otázky?
Metódy a nástroje získavania výsledkov
Prvá skupina, aktivita Meranie, zber výsledkov získaných vypracovaním didaktických testov.
Úskalie, kvalitná príprava testov (nástroja): dosiahnuť merateľné a porovnateľné výsledky dosiahnuť komplexné a dôveryhodné, nesporné údaje (validizácia)
Druhá skupina, aktivita Zber údajov, rozbor a analýza existujúcich dokumentov a údajov v nich;
metóda Rozboru dokumentov, vyhodnocovanie a porovnávanie získaných údajov.
Ani jedna skupina nevylúčila možnosť variabilnejšieho využitia získaných údajov.
Zbieranie údajov a spracovanie údajov
Priebeh zabezpečili kvalitári.
Charakteristika procesu: časový rozvrh aktivít, pridelenie zodpovednosti denné stretávanie, konzultovanie, hodnotenie procesu prvá skupina: príprava a kompletizácia dotazníkov, meranie v triedach, spracovanie výsledkov (grafické) druhá skupina: zbieranie údajov, spracovanie výsledkov (grafické)
Analýza a hodnotenie údajov
Stretnutia za účelom:
vyhodnotenia procesu zberu vyhodnotenia kvality spracovania výsledkov prejednania postupu vyhodnocovania získaných údajov zhodnotenia získaných údajov prejednania možnosti dodatočného spracovania a vyhodnotenia výsledkov predbežného stanovenia návrhov a odporúčaní
Využitá možnosť elektronického spracovania a vyhodnotenia údajov, vytvoranie tabuliek a grafov.
Stanovenie návrhov a odporúčaní
Spoločné pracovné stretnutia pracovných skupín pod vedením kvalitárov.
Širšia diskusia k: dosiahnutým výsledkom v konkrétnej oblasti smerovaniu a definovaniu formulácií ako návrhov a odporúčaní identifikácii možných príčin dosiahnutých výsledkov hľadanie návrhov a odporúčaní:
ktoré je škola schopná zrealizovať ktoré neznechutia zamestnancov školy, žiakov u ktorých je vysoký predpoklad efektívnostiNebezpečie formulovania opatrení a návrhov všeobecného, neadresného charakteru!!!
Hodnotenie procesu sebahodnotenia
Obe skupiny vyhodnotili proces sebahodnotenia a dosiahnuté výsledky za prospešné pre školu a chcú v ňom pokračovať.
Prvá skupina:
bude pracovať na príprave ďalších testov (nástrojov) za účelom získania prehľadu o (ďalších) nadobudnutých kompetenciách žiakov.
Druhá skupina:
o rok vyhodnotí dosiahnuté výsledky nových maturantov za účelom ich porovnania s výsledkami končiacich žiakov predchádzajúcich ročníkov
Zhrnutie poznatkov
1. Škola pri prvom sebahodnotení potrebuje dostatočne dlhý čas na oboznámenie sa s materiálom (Model, Manuál, Podkladové štúdie). Tento čas sa dá skrátiť spoluprácou s kritickým priateľom školy, v spolupráci s inou školou a pod.
2. Škola dokáže pochopiť zmysel/cieľ sebahodnotenia školy, identifikáciu indikátorov/otázok.
3. Škola nemá problém vybrať si doménu a oblasť v ktorej chce uskutočniť proces sebahodnotenia. Dôležité je správne stanovenie si otázok k dosiahnutiu cieľa, voľba metódy, nástroja, spracovanie údajov, ich analýza a interpretácia.
Zhrnutie poznatkov
4. Prínosom pre školu je, ak hlavne v procese analýzy dosiahnutých výsledkov a hodnotení spolupracuje s tvorcami monografií sebahodnotenia, kritickým priateľom školy.
5. Škola v procese sebahodnotenia stále viac hľadala odpovede na otázky v monografiách Model a Manuál (prekonávanie úskalí, konkrétne príklady – tvorba otázok).
Jeden z poznatkov školy a jej zamestnancovúčastníkov procesu sebahodnotenia
Otázka:
Ktorá z foriem sebahodnotenia (povinná forma sebahodnotenia/dobrovoľná aktivita) je pre Vás prijateľnejšia?
Určite dobrovoľná aktivita – sebahodnotenie by malo
vychádzať z potrieb školy, malo by byť realizované ako
nástroj zvyšovania kvality školy. Povinná forma by mohla
znížiť kvalitu a úroveň, lebo učitelia by sa s tým nemuseli
stotožniť a nevideli by za tým pomoc na zlepšenie určitých
ukazovateľov, ale „nutné zlo“.
Náhľad do projektu
Aká je úroveň požadovaných vedomostí žiakov v jednotlivých zameraniach (zasielateľstvo a logistika v doprave)?
Žiaci v jednotlivých zameraniach dosiahli nasledujúce výsledky
Náhľad do projektu
Je požadovaná úroveň vedomostí dostačujúca (viac ako 50%) v jednotlivých sledovaných predmetoch?
Ako je z grafu evidentné, v každom z vybraných predmetov dosahuje viac ako polovica žiakov požadovanú vedomostnú úroveň, teda nad 50%.
Ďakujem za pozornosť
Andrej Opálený