SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE
FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO
INŽINIERSTVA
1132144
RIEŠENIE PROBLÉMOV V ULI ČNEJ ZELENI
2011 Jana Šimončičová
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE
FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO
INŽINIERSTVA
RIEŠENIE PROBLÉMOV V ULI ČNEJ ZELENI
Bakalárska práca
Študijný program: Biotechnika parkových a krajinných úprav
Študijný odbor: 4121700 Krajinná a záhradná architektúra
Školiace pracovisko: Katedra biotechniky parkových a krajinných
úprav
Školiteľ: doc. Ing. Daniela Bartošová Krajčovičová, PhD
Nitra, 2011 Jana Šimončičová
Čestné vyhlásenie
Podpísaná Jana Šimončičová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému
„Riešenie problémov v uličnej zeleni“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej
literatúry.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre 23. mája 2011
Jana Šimončičová
Poďakovanie
Touto cestou by som chcela poďakovať mojej školiteľke doc. Ing. Daniele
Bartošovej Krajčovičovej, PhD. za odborné vedenie a pripomienky pri vypracovaní
mojej bakalárskej práce. Ďalej Ing. Marii Šefčíkovej za pomoc a cenné rady.
Zároveň by som chcela poďakovať svojím najbližším za ich podporu.
Abstrakt
V bakalárskej práci sú definované problémy uličnej zelene, jej funkcia a pozitívne
a negatívne vplyvy na život obyvateľov mesta. Cieľom práce je navrhnúť vhodné
technické opatrenia na zlepšenie súčasného stavu uličnej zelene. Výsledkom práce je
charakteristika záujmového územia a jeho pôdne a klimatické podmienky. Po
zhodnotení súčasného stavu zelene je na modelovej ulici navrhnutá sadovnícko-
architektonická úprava vhodných vegetačných prvkov. Ďalej je definovaný postup
riešenia a založenia tejto úpravy a nasledovná údržba.
Kľúčové slová: uličná zeleň, verejný priestor, mestská zeleň
Abstract
In this bachalor thesis is defined problem of street greenery, its function and its
positive and negative impacts on the life of citizens. the aim of this work is propose
appropriate technical measures to improve the current stage of street greenery. The
result is summary of characteristics of the investigated area with its soil and climatic
conditions. After assessing the current stage of greenery, model street is designed with
appropropriate vegetation elements using landscaping-architectural adaptation method.
Morover, it is defined and established procedure for resolving this mater with relative
maintenance.
Key words: street greenery, public area, city greenery
Obsah
Úvod..................................................................................................................................7
1 PREHĽAD LITERATÚRY.....................................................................................8
1.1 Ulica...................................................................................................................8
1.1.1 Rozdelenie ulíc...........................................................................................8
1.2 Ulica zo sadovníckeho hľadiska...... .................................................................9
1.3 Uličná zeleň.....................................................................................................10
1.3.1 Systém uličnej zelene...............................................................................11
1.4 Pozitívne vplyvy uličnej zelene... ...................................................................14
1.4.1 Ovplyvnenie mikroklímy..........................................................................14
1.4.2 Hygienické vplyvy....................................................................................14
1.4.3 Ochrana stanovišťa...................................................................................15
1.5 Negatívne vplyvy uličnej zelene.......................................................................15
1.5.1 Poškodenie stavieb koreňovým systémom...............................................15
1.5.2 Ohrozenie dopravnej bezpečnosti.............................................................16
1.5.3 Alergénne vplyvy......................................................................................17
1.6 Stresové faktory ovplyvňujúce uličnú zeleň.....................................................17
1.6.1 Klimatické zmeny.....................................................................................18
1.6.2 Nevhodné pôdne podmienky pôdy...........................................................18
1.6.3 Mechanické poškodenia uličnej zelene.....................................................19
1.6.4 Imisné zaťaženie uličnej zelene................................................................21
1.6.5 Posypová soľ.............................................................................................21
1.7 Inžinierske siete.................................................................................................22
1.8 Choroby a škodcovia stromov v uliciach miest..................................................23
2 CIEĽ PRÁCE..........................................................................................................24
3 METODIKA PRÁCE.............................................................................................25
3.1 Charakteristika záujmového územia..................................................................25
3.1.1 Mesto Nitra...............................................................................................25
3.1.2 Vývoj zelene v meste Nitra......................................................................25
3.1.3 Klimatické podmienky mesta Nitra.........................................................26
3.1.4 Pôdne podmienky mesta Nitra.................................................................26
3.2 Inventarizácia zelene.........................................................................................27
4 VÝSLEDKY PRÁCE..............................................................................................31
4.1 Popis riešenej ulice.............................................................................................31
4.1.1 Štefániková trieda......................................................................................31
4.1.2 Zeleň na riešenej ulici................................................................................31
4.2 Návrh riešenia zelene na Štefánikovej triede -1 ................................................33
4.2.1 Postup realizácie návrhu............................................................................34
4.2.2 Údržba v nasledujúcich rokoch..................................................................34
4.3 Návrh riešenia zelene na Štefánikovej triede -2 ................................................34
4.3.1 Postup realizácie návrhu.............................................................................35
4.3.2 Údržba v nasledujúcich rokoch.................................................................36
Diskusia...........................................................................................................................37
Záver...............................................................................................................................38
Zoznam použitej literatúry...........................................................................................39
Prílohy.............................................................................................................................41
7
1 Úvod
Uličná zeleň sa vyvíjala súbežne so vznikom a vývojom uličného priestoru. Na
uliciach sa vytvorilo prostredie značne odlišné od prírodného prostredia takmer vo
všetkých parametroch, technických, biologických a sociologických. V priebehu tohto
vývoja vznikli pevné vzájomné väzby medzi biotickou a abiotickou zložkou mesta.
Tieto väzby je aj v dnešnej dobe potrebné rešpektovať, ale aj prispôsobiť súčasným
nárokom a požiadavkám.
Zeleň v uliciach má významnú funkciu. Ide predovšetkým o funkciu dopravno-
bezpečnostnú, psychologickú, estetickú a hygienickú. Dôležité je aby zeleň všetkého
druhu bola nielen zachovaná, ale aby sa zachoval aj vzťah človeka k zeleni.
Nesprávne zmýšľanie ľudí je, že zeleň je schopná rásť na akomkoľvek mieste ,
ktoré jej vymedzíme. Problémom v uličnej zeleni sú stresové faktory, ktoré na ňu
vplývajú. Ide predovšetkým o to, že pevné nečistoty v ovzduší upchávajú prieduchy
listov, plynné naleptávajú pletivá, deficit vlahy, nedostatok živín a neprevzdušnená
pôda spôsobujú obmedzený rast. Tieto deficity sú spôsobené nepriepustnými
asfaltovými a vydláždenými plochami v okolí výsadby. Deficit vlahy je spôsobený aj
vyššou teplotou vnútri mestskej zástavby. Ďalším rizikovým faktorom je používanie
posypových solí v zimnom období. Výsadby drevín v uliciach sú obmedzené
inžinierskymi sieťami, ktoré či už sú vedené nad zemou alebo pod zemou, môžu
obmedzovať zeleň v raste.
Táto práca poukazuje na možné riešenia už definovaných problémov, či už
prispôsobením súčasnej výsadby alebo novo založenou výsadbou.
8
1 PREHĽAD LITERATÚRY
1.1 Ulica
Ulice miest spĺňali vždy v prvom rade komunikačnú funkciu. Okrem toho , že
spájali dôležité funkčné celky, členili zástavbu na menšie jednotky a domové bloky.
Ulice mali rôzny význam. Najvýznamnejšími sa stali ulice, cez ktoré prechádzali
diaľkové komunikácie, alebo ulice tvoriace prepojenie centra mesta – námestia
s diaľkovou cestou, ktorá prechádzala mimo mesta. Z uvedeného dôvodu tieto ulice
mali veľký význam najmä pre kupcov a obchodníkov, ktorí si pozdĺž týchto
komunikácií skupovali pozemky a stavali svoje obydlia. Z vnútorných mestských
komunikácií sa za významnejšie dajú pokladať ulice okružné, obiehajúce okolo
námestia. Tu sa nachádzajú domy ostatných remeselníkov a poľnohospodárov. Ak bolo
mesto opevnené, medzi hradbami a poslednými objektmi domovej zástavby vznikla
hradbová ulička, ktorá sprístupňovala hradby z každého vnútorného bodu. Okrem
uvedených ulíc mesto obsahovalo i priečne ulice ako spojnice medzi námestím
a okružnými ulicami a medzi námestím a najvýznamnejšími baštami mestského
opevnenia ( Vodrážka, 2004 ).
Pre súčasnú ulicu je charakteristické to, že pozostáva z dopravného a pridruženého
priestoru. Vlastnú vozovku tvoria jazdné, parkovacie, zastavovacie a núdzové pásy.
Pridružený priestor tvoria ochranné pásy, chodníky, cyklistické pásy alebo pásy zelene.
Na odvádzanie povrchovej vody slúži priečny sklon vozovky.
Vybavenie cestnej komunikácie ako uličná zeleň a údržbové príslušenstvo
zaraďujeme do pomocných súčastí (Marek a kol., 1979).
1.1.1 Rozdelenie ulíc
1. Jednosmerné,
2. Obojsmené,
3. Bulváry,
4. Pešie zóny.
9
Bulváry
Parkové pásy bývajú umiestnené uprostred veľmi širokej ulice, na nábrežiach riek
alebo jazier. Bulvár je súvislí pás zelene so stromami, krami alebo kvetinami doplnený
odpočívadlami a plochami na hry detí . Má samostatnú sieť komunikácií a vytvára
podmienky na krátkodobú rekreáciu (Nagyová, Pallaghyová, 2009).
Pešie zóny
Pešia zóna je územie, kde má motorová doprava zamedzený vstup. (Autá majú
povolený vjazd iba vo vymedzených hodinách a na osobitné povolenie.) Pešie zóny sa
zriaďujú v atraktívnej časti mesta, aby sa vytvorila psychická a fyzická pohoda ľudí.
Atraktívnosť pešej zóny vytvárajú historické budovy, rozličné urbanisticko –
architektonické diela, malé obchody, odpočinkové priestory a kaviarne s možnosťou
stretávania sa a vytvárania spoločenských kontaktov.
Ozeleňovanie peších zón sťažujú nepriaznivé činitele podobne ako ozeleňovanie
ulíc. V týchto priestoroch najviac využívame mobilnú zeleň. Okrem nej používame tzv.
vertikálnu zeleň, t. j. zeleň na konštrukciách. Sú to popínavé a previsnuté rastliny, ale aj
letničky vysadené do konštrukcií. Na vhodných miestach možno použiť solitérny strom,
skupiny stromov a krov. Na väčších peších zónach to môže byť aj plocha trávnika,
kvetinové záhony alebo parčík (Nagyová, Pallaghyová, 2009).
1.2 Ulica zo sadovníckeho hľadiska
Hlavná úloha sadovníckych úprav v uliciach je sprístupnenie zelených plôch,
prípadne ich ulica rozčleňuje. Pri väčšine úprav ide o účelové ulice, ktoré nás majú
previesť sadovníckou úpravou, umožniť spojenie medzi významnými miestami
a niekedy môžu nahrádzať aj verejné miestne komunikácie.
Ak je ulica príliš úzka poškodzuje sa zeleň v ich tesnej blízkosti, naopak zasa ak sú
zbytočne široké, zvyšujú sa náklady na údržbu. Vysádzajú sa kry na husto aby sa
zabránilo priechodom mimo vyznačené priechody. Tam, kde to veľkosť pása pripúšťa
sa vysádzajú stromy do stromoradia (Ružičková a kol., 1980).
10
1.3 Uličná zeleň
Základnou zložkou uličnej zelene sú stromy a ich porasty, kry, kvetiny a trávnik.
K týmto vegetačným prvkom môžeme pričleniť aj úpravy terénu, prírodné úpravy
a prírodné vodné plochy (Ružičková a kol., 1980).
V poslednom desaťročí nastal veľký ,,bum“ v prestavbe ulíc a námestí
v slovenských mestách. Uličný priestor sa často prestavuje totálne. Nemá na to vplyv
iba módna vlna výstavby peších zón, ale tento trend si vyžiadala už neúmerne vysoká
motorizácia miest. Pokiaľ sme chceli v mestách zachrániť aspoň čiastočne historicky
cenné objekty (exhaláty, ktoré ničia slohové fasády, zvuková vlna, ktorá spôsobuje
trhliny na budovách), bolo nevyhnutné vylúčiť dopravu z centier miest a vysunúť ju do
obvodových ulíc mesta. Uličné priestory vybudované v 50-tych, 60-tych rokoch už dnes
nevyhovujú súčasnému stupňu motorizácie, ktorá v posledných dvoch desaťročiach ale
najmä v posledných 5-6-tych rokoch nadobudla nebývalé rozmery. Slovenské mestá,
podobne ako aj iné európske mestá, vznikali v stredoveku a ich rozloha rástla postupne
od centra mesta smerom k okraju. Ulice miest boli dimenzované na konskú dopravu
a bolo tu pomerne málo priestoru pre veľké plochy zelene. Stromy boli vysádzané po
okrajoch ulice v zelených pásoch alebo priamo do otvorov v dlažbe. Na rozdiel od
novobudovaných miest amerických alebo aj niektorých veľkomiest európskych ako je
Viedeň, Paríž, Moskva, kde bolo v 19. storočí nevrhnuté veľkorysé urbanistické
koncepcie s trvalými plochami zelene, s uličnými bulvármi podľa vzoru veľkolepých
klasicistických záhrad, naše slovenské mestá takéto plochy zelene nemajú, takže pri
prestavbe dopravy a ulíc, nie je z čoho ukrajovať.
V uličných priestoroch našich miest, ktoré vznikali v 19. stor. už pôvodná výsadba
stromov väčšinou neexistuje, a postupne miznú aj výsadby stromov zo začiatku tohto
storočia. Neustálou prestavbou inžinierskych sietí, výstavbou elektrických a telefónnych
vzdušných vedení, ale aj kladením podzemných inžinierskych sietí a káblov, boli
stromy pravidelne narušované, takže trpel nielen ich estetický vzhľad ale hlavne ich
zdravotný stav.
Prestavba ulice a rozšírenie vozovky sa deje vo väčšine prípadov na úkor plôch
zelene. V snahe zachrániť zeleň aspoň čiastočne a ponechať v uliciach stromy, vedie
často ku kompromisom, ktorých dôsledok nedokážeme vždy domyslieť, alebo pokiaľ aj
predvídame následné problémy s údržbou zelene, nemáme dostatok finančných
prostriedkov urobiť také opatrenia, ktoré by zeleň ochraňovali.
11
Ďalšími problémovými plochami sú parkovacie plochy. Technicko-hospodárske
ukazovatele, ktoré sa používali pri navrhovaní vonkajších priestorov, boli aj v minulosti
prispôsobované európskym normatívom, ale z dôvodov finančných boli parkovacie
plochy iba ideovo naplánované, v skutočnosti nedobudované. typickou ukážkou bola
výstavba parkovacích plôch v sídliskových útvaroch, kde boli naplánované podzemné aj
nadzemné hromadné garáže a tiež parkovacie plochy na teréne. Väčšina podzemných
a nadzemných parkovísk nebola dodnes postavená, parkovacie miesta chýbajú a budujú
sa provizórne parkoviská alebo sa jednoducho parkuje na zeleni.
Parkovanie v centrálnych zónach miest sa v európskych mestách rieši podzemným
alebo nadzemným parkovaním. Parkoviská sú vybudované pod námestiami alebo sú
postavené nadzemné poschodové garáže. Na verejných priestoroch sa nad parkoviskami
bežne zakladajú plochy zelene, ktoré musia mať iné parametre ako obyčajné plochy
zelene na rastlom teréne. je to tzv. zeleň na konštrukciách so špeciálne upravenými
priestormi na prežitie zelene, osobitne stromov ( Krajčovičová, 1999).
Uličná zeleň by mala plniť funkcie dopravno – bezpečnostnú, vodiacu
a hygienickú. Estetická funkcia je až na štvrtom mieste.
1.3.1 Systém uličnej zelene
Do systému uličnej zelene môžeme zaradiť:
1. Stromoradia,
2. Vyvýšené záhony drevín a bylín,
3. Zelené pásy pod stromami,
4. Bodové výsadby drevín,
5. Kvetinové záhony,
6. Mobilné nádoby,
( Krajčovičová, 2010, nepublikované ).
Stromoradia
Stromoradia sú významné prírodné prvky uličných priestorov, ktoré spájajú
jednotlivé plochy vegetácie do ucelených systémov uličnej zelene. Pre úspešné
12
pestovanie stromov v uliciach je dôležitá správny výber sortimentu drevín (Vreštiak,
1994).
Stromové výsadby v bulvároch sú charakteristické ako široké ulice so stromoradím.
Zelený pás bulvára rozdeľuje jazdnú dráhu na dve strany. Jeho stredom môže
prechádzať široký chodník, ktorý je možné lemovať po oboch stranách stromoradím
(Hurych, 1985).
Stromoradia sa môžu vysádzať len na uliciach, kde je vzdialenosť medzi stavebnými
čiarami minimálne 12 m. Z toho vozovka nesmie byť užšia ako 6 m. Pri týchto
parametroch vysádzame stromoradie iba jednostranne – na slnečnú stranu. Použitie
stromov na výsadbu určuje výška zástavby. Pri nízkej zástavbe volíme druhy s riedkou
korunou a jemnou štruktúrou, pri vysokej zástavbe použijeme stĺpovité odrody. Stromy
sa vysádzajú buď samostatne v dlažbe, alebo do zeleného pásu. Pri prvom spôsobe
musíme ponechať okolo stromu dostatočne veľkú voľnú plochu, ktorú treba zároveň
chrániť proti ušľapávaniu železnou mrežou. Na výsadbu vyberáme nenáročné dreviny,
ktoré sú odolné voči nepriaznivým činiteľom a rýchlo sa regenerujú (Nagyová,
Pallaghyová, 2009).
Technické predpisy na výsadbu stromoradí:
Priemerná šírka chodníka na výsadbu stromov s malými korunami je 4 m (3,5 – 5
m). Vzdialenosť najbližšieho stromu od rohu ulice a od vjazdu k budovám je minimálne
2,5 m, od osvetľovacích stožiarov 4 m a od okien domov 5 m. Inžinierske siete –
vzdialenosti: kanalizácia 1,5 m, teplovody a plynovody 2 m, vodovodné potrubie
a elektrické káble 1 m. Výška kmeňa stromu má byť najmenej 3 m. Vzdialenosť
stromov v rade 8 – 15 m. V úzkych uliciach sa vysádza stromoradie iba na jednu stranu
- slnečnú (Nagyová, Pallaghyová, 2009).
Vyvýšené záhony drevín a bylín
Slúžia na vytváranie stupňov a okrajové zabezpečenie dláždených plôch. Slúžia ako
bariéra proti zhutňovaniu terénu chodcami, alebo automobilmi. Tieto vyvýšené záhony
je možné realizovať z rôznych materiálov (lomový kameň, tehla, betónové prvky...)
13
Zelené pásy
Zelené pásy v uličnom priestore tvoria vysadené stromy na okraji chodníkov,
zelené trávnaté pásy deliace smery vozovky, prípadne kvetinové a iné kombinované
zelené plochy v priečnom profile ulice. Vždy musíme vedieť, na aký účel zelený pás
slúži, či je deliaci, okrasný alebo rekreačný pás. Zriaďovanie zelených pásov závisí od
spôsobu a výšky zástavby okolo ulice, šírky uličného priestoru, šírky predzáhradok,
šírky chodníka ulice, pouličných zariadení a povrchovej úpravy chodníka a vozovky.
Keď je uličná šírka menšia ako 15 m vysádzanie stromov neprichádza do úvahy. Až pri
šírkach väčších ako 25 m môžeme vysádzať stromoradie (Svetlík, 1976).
Bodová výsadba drevín
Bodovú výsadbu drevín v uličnom priestore môžu tvoriť jeden až tri jedince
vysadené pri sebe, (strom alebo ker) bez vzájomného prepojenia, bez zreteľného vnútra
porastu a okrajového plášťa (lemu).
Kvetinové záhony
Najväčšími problémami pri zakladaní kvetinových záhonov v sadovníckych
úpravách v uličnom prostredí je množstvo namáhavej práce, ktorá sa nedá v plnej miere
nahradiť mechanizáciou ako pri ošetrovaní alebo zakladaní trávnikov, krov a pod. Preto
sortiment je väčšinou obmedzený iba na niektoré druhy trvaliek, letničiek, dvojročiek a
cibuľovín (Rózová, 2001).
Mobilná zeleň
V uliciach miest sa občas nachádzajú plochy, kde nie je možné uplatniť žiadne
sadovnícke výsadby na bežnom teréne. Zeleň pestovaná v nádobách mimo prirodzeného
pôdneho profilu je vhodná pre dopravne vysoko zaťažené prostredie. Je to z dôvodu
hustej zástavby, alebo z dôvodu nevyhovujúcich pôdnych podmienok. Pre mobilnú
zeleň je podstatný výber stanovišťa. Iné nároky sú napríklad v nových obytných
súboroch, iné v centrálnych peších zónach alebo na miestach, kde je nutné usmerniť
automobilovú dopravu. Preto v určitých prípadoch stačí nádoby z pohľadového betónu.
Mobilná zeleň slúži nielen k použitiu vegetácie v týchto priestoroch, ale aj k iným
účelom, predovšetkým k vymedzeniu plôch s rôznou funkciou, ako zábrana alebo
14
usmerneniu pohybu a pod. Všetky výsadby je však nutné v tomto prípade považovať za
dočasné, časom prerastú, prípadne dôjde k zmene vlastností vegetačného substrátu a je
nutná nová výsadba alebo výmena nádob.
Pri výbere typu nádoby je vždy najväčším problémom skĺbenie charakteru a tvaru
materiálu s okolitým prostredím. Zásadné je potom usporiadanie a veľkosť objemu
vegetačnej vrstvy podľa nárokov vysadzovaných rastlín. Príliš malý objem rýchlo
vysychá, v lete sa silno prehrieva a v zime premŕza. To vyžaduje veľmi starostlivý
výber rastlín a zvýšené nároky na údržbu (Kolařík, 2000).
1.4 Pozitívne vplyvy uličnej zelene
Zo skutočnosti, že ľudia zeleň v mestskom prostredí vysádzajú, chránia a vyžadujú,
vyplýva, že je ich okolo seba potrebujeme. Pozitívne pôsobenie uličnej zelene môžeme
rozdeliť do nasledovných skupín.
1.4.1 Ovplyvňovanie mikroklímy
Mikroklíma stanovišťa je ovplyvňovaná predovšetkým tienením a výparom vody.
Koruna dospelého stromu môže dosahovať priemetu aj niekoľko desiatok metrov. Pri
dobrej vitalite (hustom olistení) dochádza v letnom období k zatieneniu celej plochy
pred priamym slnečným žiarením. Okrem zníženia zahrievania spevnených povrchov
chodníkov a domov toto tienenie veľmi pozitívne vnímajú i ľudia.
Druhým faktorom je transpirácia – výpar vody. Napríklad odrastený strom za deň
vyparí niekoľko sto až niekoľko tisíc litrov vody. To má za následok znižovanie
teplotných maxím v jeho okolí a zvyšovanie relatívnej vzdušnej vlhkosti. U parkových
plôch je možné v letnom období zaznamenať dokonca tzv. gradientový vietor – teda
prúdenie chladného vzduchu z parku do ulice. Zvýšená relatívna vlhkosť opäť
umožňuje ľuďom lepšie znášať horúce letné dni. ( Kolařík, 2000)
1.4.2 Hygienické vplyvy
Ide o typ pôsobenia, ktorý má priamy pozitívny vplyv na zdravie ľudí. Z tohto
pohľadu je najdôležitejším vplyvom lapanie prachových častíc. V tomto smere sa
najlepšie uplatňuje zeleň s veľkými, na spodnej strane ochlpenými listami a s hustím
olistením. V literatúre sa uvádzajú hodnoty až štvornásobného zníženia podielu
15
prachových častíc v uliciach s porastom zelene oproti uliciam bez zelene. Je však nutné
uviesť, že sedimentácia prachu na listoch drevín je iba dočasná. Iba trávna mačina je
schopná viazať prach trvalo.
Pozitívnym vplyvom je i vylučovanie biologicky aktívnych látok priaznivo
pôsobiacich na ľudský organizmus. Jedná sa predovšetkým o reaktívne kyslíkaté látky
a látky s bakteriostatickými účinkami.
Za istých okolností je vegetácia schopná znižovať i hlučnosť prostredia. Musí sa
však jednať o nízko zakonárené porasty, najlepšie v kombinácií s krovitým porastom.
Aj v tomto prípade sú potrebné niekoľkometrové vegetačné pásy.
Medzi vplyvy súvisiace s ľudským zdravým je nutné zaradiť aj vplyvy estetické.
Vidieť stromy okolo seba je jedna z ľudských potrieb, ktorá sa môže prejaviť
v psychické kondícií obyvateľov mestských ulíc. ( Kolařík, 2000)
1.4.3 Ochrana stanovišťa
Od nepamäti boli stromy okolo domov a chalúp vysadzované ako ochrana proti
úderu blesku. Dnes túto funkciu plnia hromozvody, ale ochrana domov v blízkosti
rastúcimi stromami ostáva. U stromov s hladkou borkou ( napr. u bukov) navyše
v prípade úderu blesku len výnimočne dochádza k poškodeniu živých pletív. Elektrický
výboj väčšinou zíde po mokrej kôre do pôdy bez zasiahnutí kambia.
( Kolařík, 2000)
1.5 Negatívne vplyvy zelene
Z hľadiska obyvateľov mesta uličná zeleň môžu pôsobiť i rušivo. Jedná sa
predovšetkým o nasledujúce skupiny vplyvov.
Všetky tieto oblasti je nutné sledovať jak pri bežnej inventarizácií stromov, tak
(predovšetkým) pri navrhovaní pestovateľského zásahu.
1.5.1 Poškodenie stavieb koreňovým systémom
V rámci tohto bodu je možné sledovať dva rôzne zdroje problémov. Prvým z nich
je skutočné vrastanie koreňov do základov stavieb. Pretože sú koreňové exudáty kyslé,
v prípade nevhodnej výsadby stromov (predovšetkým rýchlo rastúcich) v blízkosti
16
budov môže skutočne dôjsť k prerastaniu koreňov cez základy domov do pivničných
priestorov. Obdobný jav pozorujú i správcovia podzemných vedení – predovšetkým
kanalizácie a vodovodnej siete. Obecne možno povedať, že vrastanie koreňov do
stavieb je riešiteľné dvoma spôsobmi.
1. Vysadzovanie stromov v dostatočnej vzdialenosti od budov – čo je však
v stiesnených pomeroch miesť a obcí často ťažko riešiteľné.
2. Inštaláciou protikoreňových barier. Tieto bariéry sú dnes k dispozícií od niekoľkých
výrobcov a záruka proti prieniku koreňov sa udáva rádovo v desiatkach rokov.
Druhý vplyv, ktorý môže mať na svedomí deštrukciu stavieb v okolí stromov, je
rast na tzv. objemovo nestálych pôdach. Jedná sa predovšetkým o vrstvy ílu, ktoré majú
značnú schopnosť objemových zmien v stave suchom a nasýtenom vodou (100 až 300
%). V prípade, že na tejto vrstve stoja budovy s plytko založenými základmi, je možné,
že v období zrážkového deficitu stromy z časti podložia odčerpajú také množstvo vody,
že dojde k poklesu základu a k rozlámaniu budovy.
Rizikové stanovište je treba sledovať zo zvláštnym dôrazom. Spôsob hodnotenia
podobných stanovíšť je s cela bežnou praxou vo Veľkej Británií i v USA (tzv. risk of
subsidance). U nás s podobným spôsobom hodnotení stromov začíname.
( Kolařík, 2000)
1.5.2 Ohrozenie dopravnej bezpečnosti
Problematika dopravnej bezpečnosti je diskutovaná medzi sadovníkmi
a arboristami už dlhšiu dobu. Prostý pád stromu alebo i len jeho malej časti preto môže
spôsobiť značné škody na zdraví i na majetku. K pádu stromu môže prísť buď
zlomením (odlomením časti koruny či celého kmeňa) alebo vyvrátením. Oba tieto
parametre sme v súčasnej dobe už schopný kontrolovať s vysokou spoľahlivosťou.
K dispozícií máme ako metódy vizuálne ( však s obmedzenou schopnosťou výpovede),
tak i metódy prístrojové.
Niektoré defekty dopravnej bezpečnosti sme schopný riešiť väzbami a podperami,
príp. miernou redukciou koruny. Všetky tieto zásahy sú veľmi náročné a realizátorom
musí byť vždy preškolený odborník.
17
Kontrola a zaisťovanie dopravnej bezpečnosti sa postupne stáva bežnou súčasťou
arboristickej praxe. Väčšinu prípadov zlyhania stromov sme v súčasnej dobe už
schopný vopred odhaliť ( Kolařík, 2000).
K ohrozeniu dopravnej bezpečnosti dochádza aj výsadbou drevín na nevhodné
stanovište, čím dochádza k nedostatočnému výhľadu motoristov.
1.5.3 Alergénne vplyvy
Niektoré dreviny vykazujú alergénne vplyvy na citlivé osoby. Jedná sa
predovšetkým o:
- peľové alergie (Betula sp., Corylus sp., Alnus sp., uvádzaná je často rada ďalších
druhou)
- kontaktná alergia (napr. Rhus toxicodendron – u nás rastie iba v arborétach)
- alergénne vplyvy zo semien (Populus sp.) či listov (Platanus x acerifolia)
U nás sú najrozšírenejší alergie peľové. U zdravého človeka imúnny systém
rozpozná peľ na sliznici ako neškodnú látku a nereaguje. U ľudí a alergiou sa ale začnú
vytvárať obranné látky (imunoglobuliny typu E), ktoré následne vyvolajú produkciu
agresívnej látky – histamínu. Ten vyvoláva známi opuch slizníc – symptóm peľovej
alergie. Časť týchto problémov je možné riešiť – napr. výsadbou nekvitnúcich
kultivarov či tvarovaním stromov (Kolařík, 2000).
1.6 Stresové faktory ovplyvňujúce uličnú zeleň
Existencia každého organizmu je zásadne ovplyvňovaná jeho okolím – prostredím
v ktorom žije. Mestská ulica je (obecne povedané) umelým prostredím, ktoré si ľudia
vytvárajú pre uľahčenie svojho života. Aj napriek svojej dôležitosti je dnes zeleň skôr
,,trápená“ a predpokladá sa, že bude schopná žiť na miestach, ktoré jej vymedzíme. Pri
rešpektovaní životných nárokov zelene sme naozaj schopní odpovedajúce prostredie
vytvoriť. Je treba venovať dostatočnú pozornosť analýze stresových vplyvov, ktoré tu
pôsobia.
Najdôležitejšie stresové faktory sú rozpísané podobnejšie v nasledujúcich
podkapitolách.
18
1.6.1 Klimatické zmeny
Pokiaľ porovnávame mikroklímu veľkého mesta s okolitou krajinou, nachádzame
pomerne výrazné rozdiely. Pretože sú základné fyziologické procesy zelene
s klimatickými vplyvmi veľmi úzko zviazané (predovšetkým transpirácia a teda i príjem
vody, dýchanie a fotosyntéza), tieto zmeny sa následne prejavujú aj na ich kondícií.
V rámci klimatických zmien uličného prostredia sú najvýznamnejšie tieto:
Tepelná bilancia- mestské uličné prostredie má oproti okolitej krajine zvýšenú
priemernú teplotu. Dôsledkom sú napríklad vyššie vodné straty pri otvorení prieduchov
v listoch.
Vlhkosť vzduchu- je v mestskej ulici znížená predovšetkým z dôvodov
prevažujúcich spevnených povrchov (asfalt, betón, dlažba...). Vegetačné porasty, ktoré
sú schopné vodu aktívne čerpať z pôdy a vyparovať, sú zastúpené minimálne. Znížená
vlhkosť vzduchu zvyšuje vodné straty listov.
Kontaminácia vzduchu – jedná sa predovšetkým o zvýšený podiel prachových
častíc v dôsledku automobilovej dopravy. Zvýšený je i podiel chemických častíc, a to
jak anorganických, tak i organických. Dôsledkom môžu byť napríklad priame
naleptávanie pokožky listov a upchávanie prieduchov.
Ovplyvnenie veterného prúdenia – predovšetkým typom zástavby. V uliciach sa
zrýchľuje veterné prúdenie, zvyšuje sa vplyv turbulencií . To môže mať vplyv jak na
fyziologické procesy (zvýšený výpar vody), tak i na statické pomery stromov v oboch
parametroch ( odolnosť proti vyvráteniu i zlomeniu).
Klimatické zmeny sú jedným z hlavných dôvodov, prečo z mestského prostredia
postupne miznú domáce dreviny a sú nahradzované druhmi introdukovanými ( Kolařík,
2000).
1.6.2 Nevhodné pôdne podmienky
Pôdne pomery ovplyvňujú možnosť rastu zelene v celku zásadne - omnoho viac
než vplyvy pôsobiace v nadzemnej časti rastliny. Situáciu komplikuje i fakt, že
pedologická analýzy často uniká pozornosti i pri rozsiahlejších prieskumoch. Pritom sa
nejedná len o kvantitatívnu dostupnosť priestoru pre vývoj koreňového systému, ale aj
o kvalitu disponibilnej pôdy.
Uličné pôdy sa vyznačujú predovšetkým nasledujúcimi parametrami:
19
Výrazné zhutnenie – pravidelný pohyb osôb a vozidiel spôsobuje zhutňovanie
pôdy. Znižuje sa podiel pórov, v ktorých sa v pôde drží voda a vzduch. Zmenšuje sa
fyziologicky aktívna hĺbka pôdy, znižuje sa schopnosť pôdy prijímať vodu a zásobovať
ňou rastliny v období sucha.
Minimálny prekorenite ľný priestor – je daný obecnými priestorovými
problémami historických miesť. Isté možnosti dáva využitie zhutnitelných substrátov
pod chodníkmi a okrajmi vozoviek. V našich podmienkach je ale využitie týchto
substrátov vo fáze experimentov.
Zmenená pôdna reakcia – reakcia pôdnych roztokov (pH) má vplyv na jej
štruktúru a predovšetkým na sprístupnenie živín a výmenu iónov. Ovplyvňuje ju
i životaschopnosť mykoríznych húb. Zatiaľ čo bežné hodnoty pH pôd v našich
zemepisných šírkach sa pohybujú v mierne kyslej oblasti, uličné pôdy majú často
(predovšetkým z dôsledkov častého solenia) reakciu neutrálnu až zásaditú.
Kontaminácia pôd – dosahuje vysokých hodnôt predovšetkým v dôsledkov
zimného solenia a uniku oleja a PHM z automobilov. Nezanedbateľný je aj vplyv psích
výkalov. Môže dochádzať aj k únikom zemného plynu z podzemných vedení.
Skladba horizontov – na rozdiel od ,,rastlej“ pôdy, ktorá je členená na rôzny počet
horizontov ( líšiacimi sa skladbou i fyziologickou využiteľnosťou), je mestská pôda
predovšetkým antropogenného pôvodu. Celkom minimálne tu prebieha proces
humifikácie, teda návrat odčerpaných živín späť do pôdy.
Pohyb hladiny spodnej vody – sú spôsobený predovšetkým stavebnou činnosťou.
Pri niektorých druhoch stromov (napr. duby) s cela zásadne ovplyvňuje možnosť
prežitia.
Eliminovať tieto vplyvy je veľmi obtiažne. Pri novo vysadených drevinách sa snažíme
zlepšiť ich životné podmienky aspoň rámcovou výmenou pôdneho substrátu vo
výsadbovej jame. Podobné pokusy u urastených stromoch sú v dôsledku rozsiahleho
prekoreneného priestoru a vznikajú poranenia koreňov väčšinou nemožné. Často sme
nútený dávať prednosť len druhom, ktoré aspoň rámcovo znášajú tieto zhoršené
podmienky ( Kolařík, 2000).
20
1.6.3 Mechanické poškodenia uličnej zelene
Poranenia vznikajú samozrejme predovšetkým ľudskou činnosťou. Akékoľvek
poranenie zelene otvára bránu prienikov patogénnych organizmov. Reakcia na
poranenie vyžaduje vynaloženie energetických zásob, ktoré by inak boli použité
napríklad pre vývoj listov či hrúbkového prírastku. Pokiaľ je zeleň fyziologicky
oslabená a nie je schopná na poranenie reagovať, môže táto infekcia v horizonte
niekoľkých rokov spôsobiť jej statické zlyhanie.
Poranenia vznikajú v troch základných oblastiach.
Koreňový systém – k poraneniu koreňového systému dochádza buď priamo
(výkopy, rekonštrukcie chodníkov a pod.) alebo nepriamo (fyziologické oslabenie).
Nemožnosť priamej kontroly stupňa infekcie je dôvodom obecného zanedbávania
významu tohto typu poranenia. Výsledkom môže byť akútne vyvrátenie stromu.
Kmeň – býva často poškodzovaný v najcitlivejšom mieste, na koreňových
nábehoch. Zhoršená vitalita stromov má za následok nedostatočnú reakciu – jak
v oblasti vývoja obranných zón proti postupu infekcie (CODIT), tak i v oblasti vývoja
reakčného dreva. Nedostatočná tvorba symptómov môže sťažiť aj vizuálnu kontrolu
prevádzkovej bezpečnosti.
Koruna – je poškodzovaná buď automobilovou dopravou ( v dôsledku
nedostatočnej podjazdovej výšky) alebo nekvalifikovanými pestovateľskými zásahmi .
Najdrastickejším zásahom do koruny stromov je tzv. zmladzovanie, alebo radikálne
zosadzovanie primárnej koruny uličnej zelene. Okrem vzniku poranenia je na viac
redukovaná plocha listového aparátu a zeleň je tak ďalej oslabovaná fyziologicky.
V oblasti poškodenia zelene existuje ešte špecifická oblasť vandalizmu. Často býva
vyvolaná nekvalitná práca arboristov (stromy bez odpovedajúcej starostlivosti, výsadba
na nevhodné stanovište, používanie mladých stromov pre výsadbu na frekventované
miesta a pod.), ale stretávame sa aj s vplyvmi, ktoré ovplyvniť nemôžeme (riešenie
susedských sporov a pod.). Všeobecne v tejto oblasti môžeme hodnotiť vzťah
obyvateľov miest ku svojmu okoliu, vzťah k hodnotám a k práci ostatných ľudí. Vzhľad
zelene rastúcej v ulici vypovedá veľa o jeho obyvateľoch. O ich ochote starať sa o svoje
okolie, financovať starostlivosť, rešpektovať nároky ostatných (nielen ľudí). Stav
stromov vždy odráža permanentný záujem. Na rozdiel od trávnikov, kvetín či
technického vybavenia nie je možné starostlivosť o stromy riešiť jednorazovým
zásahom (Kolařík, 2000).
21
1.6.4 Imisné zaťaženie uličnej zelene
Kvalitu životného prostredia výrazne narušujú emisie alebo látky znečisťujúce
ovzdušie ( polutanty), ktoré možno rozdeliť na kategórie (Smith, Dochinger,1976):
I. Časticové
A) Tuhé (organické, anorganické, rádioaktívne, kovové, nekovové)
1. viditeľné
2. neviditeľné
B) Tekuté
II. Plynné:
A) Primárne (emitované priamo do atmosféry)
1. Anorganické
a) Oxidy (síry, dusíka, uhlíka)
b) Halogény (fluoridy, chloridy)
c) Rádioaktívne
d) Iné (hydrogén-sulfidy, amónne látky)
2. Organické
a) Uhľovodíky
b) Aldehydy a ketóny
c) Merkaptány
B) Sekundárne
a) Ozón
b) Peroxyacetylnitrát a jeho homológy.
Polutanty sú výslednicou sociálno-ekonomickej aktivity človeka a jeho spoločnosti,
pričom ich hlavným zdrojom je priemysel, doprava a bývanie (Smolík 1983, Supuka,
1980).
1.6.5 Posypová soľ
Posypová soľ pôsobí na uličnú zeleň ako priamym kontaktom, tak i kontamináciou
pôdy zasolením, kde spôsobuje zvýšenie pH a zhoršuje štruktúru pôdy. Znášanlivosť
22
jednotlivých druhov voči účinkom solí je rozdielna. Je tu možnosť použitia MgCL2 -
nemá tak negatívne účinky ako NaCl (Štěpán, 2003).
Následkom posýpania ulíc soľou sa zastavuje v mestskej pôde nitrifikácia na úrovni
nitridov, mikroorganizmy, ktoré by nitrifikáciu dokončili neznášajú tak vysoký
osmotický tlak. Solenie okrem toho znamená záťaž chloridmi a sodíkom, čo vedie
k relatívnemu nedostatku draslíka (Lisický, 1987).
Ochrana proti posypovým soliam
Proti pôsobeniu solí je možné pri realizácií výsadieb alebo pri údržbe drevín
realizovať tieto opatrenia:
- zvýšené obrubníky stromových mís;
- odvedenie vody do dobre fungujúcej kanalizácie;
- ochranné demontovateľné mantinely a iné dočasné zábrany.
- každoročne vymenený mulč (najlepšie z kôry ihličnatých stromov) (Štěpán, 2003).
Opatrenia pri zasolení výsadieb
- výmena hornej vrstvy pôdy,
- aplikácia iontomeničov (sádra, draselné a horečnaté hnojivá),
- vyplavenie solí vodou
(Štěpán, 2003).
1.7 Inžinierske siete
Inžinierske siete sú najväčším obmedzujúcim faktorom, ktoré nikým
neusmerňované vytvorili hustú pavučinu, v ktorej sa ťažko hľadajú priestory pre
umiestnenie stromov (Balko, 1994).
Inžinierske siete v obytných súboroch by sa mali riešiť tak, aby sa vytvorili reálne
predpoklady na zakladanie ucelených plôch zelene s množstvom výsadby hlavne trvalej
vysokej stromovej zelene. Vzdušné vedenie inžinierskych sietí sa odporúča viesť po
obvodoch voľných priestranstiev tak, aby tieto priestranstvá mohli byť využité na
tvorbu ucelených plôch zelene bez možností vzájomnej kolízie najmä so stromovou
23
zeleňou. Podzemné komunikácie taktiež viesť po obvodoch budov v záujme vyhnutia sa
kolízii sietí s koreňovými sústavami drevín (Supuka, 1987).
Dreviny, hlavne v mestskom prostredí sú najviac vystavené mechanickým
poškodenia. Preto je potrebné pri výsadbe s týmto počítať. K poškodzovaniu drevín
dochádza aj vtedy, keď výsadba nerešpektuje minimálne vzdialenosti od inžinierskych
sietí. V prípade opravy sú výsadby likvidované alebo poškodené. Preto je potrebné
rešpektovať nasledovné vzdialenosti: od teplovodu, plynovodu a elektrického vedenia -
2m, od kanalizácie a vodovodu – 1m (Rózová, 2001).
1.8 Choroby a škodcovia zelene v uliciach miest
Príčinou zlého zdravotného stavu a zlej vitality uličnej zelene môže byť aj to, že je
často napádaná a poškodzovaná biotickými činiteľmi akými sú choroby a škodcovia.
Útoky chorôb a škodcov sa objavujú vo väčšine prípadov pri drevinách, ktoré sú
oslabované tlakom svojho civilizačného prostredia ( plynné a tuhé emisie, intoxikácia
pôd, zmeny makro aj mikroklimatických podmienok atď.) ( Machovec, 1997).
Uličné stromoradia majú špecifické spektrum živočíšnych škodcov, ktoré sa vytvára
potravovými vzťahmi a skladbou rastlinného spoločenstvá v susedstve stromoradí.
V mestských stromoradiach prevládajú spravidla škodcovia okrasných drevín, menej
lesných a ovocných drevín ( Šedivý, 1995)
Hubové choroby napádajú korene, konáre a asimilačné orgány. Pôvodcovia
ochorenia infikujú hostiteľské dreviny cez rany, ktoré vznikli po krupobití, mrazové
trhliny, otvory, ktoré robia vtáci pri vyberaní potravy, často sú stromy odierané pri
údržbe cestných komunikácií, pri kosení trávy, reze stromov a podobne ( Juhasová,
1994).
Preventívne a ochranné opatrenia proti chorobám a škodcom: zásadou tohto spôsobu
napadnutých stromov alebo častí stromov, na ktorých sa nachádzajú vegetatívne
a generatívne orgány húb a sú zdrojom ďalšej infekcie ( medzi hostiteľské dreviny pri
hrdziach, minuloročné opadnuté listy, uschnuté a usychajúce konáre). Mechanické
ochranné opatrenia proti drevokazným hubám spočívajú v prevencii a v predchádzaní
vzniku poranenia. Medzi metódy mechanického ničenia živočíšnych škodcov rátame
vyhľadávanie, zber a ničenie ( Hrubík, 1991).
24
2 CIEĽ PRÁCE
Cieľom bakalárskej práce je definovať problémy súvisiace s existenciou zelene
v uliciach a navrhnúť technické opatrenia, ktoré by tento stav mohli zlepšiť. Na
modelovej ulici navrhnúť sadovnícko-architektonickú úpravu vhodných vegetačných
prvkov.
25
3 METODIKA PRÁCE
3.1 Charakteristika záujmového územia
3.1.1 Mesto Nitra
Mesto Nitra sa rozprestiera medzi masívom Zobora (587 m) a vrchmi (Kalvária 215
m, Šibeničný vrch 218,5 m). Jej zemepisná poloha je 48° 18´ severnej šírky a 18° 14´
dĺžky. Nitra je súčasťou juhozápadného Slovenska Toto územie možno považovať za
časť Tribečského pohoria oddeleného riekou Nitrou od hlavného masívu. Rozloha
mesta predstavuje 108 km2 Katastrálne územie mesta Nitra meria 4 083 ha, z toho
zastavané plocha meria 194 ha. Nadmorská výška sa pohybuje v rozmedzí od 138 do
587 metrov nad morom. Počet obyvateľov je 82 661 (k 1.1. 2010). Nitra je v súčasnosti
piatym najväčším mestom na Slovensku. Je centrom hospodárstva, kultúry, cirkvi
a športu Nitrianskeho kraja a vďaka výstavisku Agrokomplex aj medzinárodným
výstavným centrom. V severných častiach Ponitria je však ovplyvnená intenzívnou
priemyselnou výrobou. Stopy pôsobenia priemyselných exhalátov sa objavujú i na
lesných porastoch Zobora. Napriek týmto negatívnym vplyvom sa Nitra radí medzi
zdravé mestá Slovenska. Je známa svojimi príjemnými klimatickými podmienkami
s veľkým počtom slnečných dní.
Majestátny Zobor pozostáva zo žulového jadra a vápencového obalu. Nachádza sa
4 km na sever od Nitry. Zo skalného je výhľad na Požitavie, Ponitrie a strednú časť
pohoria Tríbeč. Výborný rozhľad je i z južného predvrcholu, zvaného Pyramída (553
m). Prírodná rezervácia Zoborská lesostep s početnými povrchovými krasovými javmi
patrí k najteplejším a najsuchším lokalitám Slovenska. Rastie tu množstvo vzácnych
rastlín. Napríklad Poniklec veľkokvetý, Kamzičník podlhovastolistý, Hadomor rakúsky,
Peniažtek slovenský, Pakost lesklý a Jasenec biely. Na Zobore sa vyskytujú i závraty
a jaskyne ( napr. povesťami opradená Svoradová jaskyňa na Zobore).
3.1.2 Vývoj zelene v meste Nitra
Možno predpokladať, že história mestskej zelene sa začala písať v 10. storočí
benediktínskymi mníchmi. Na ich pozemkoch v roku 1690 vznikla známa Kláštorná
záhrada Kamadíkovcov. Zo začiatku 19. storočia sú na území mesta známe viaceré
pravidelné záhrady (Biskupská, Seminárska, Františkánska, mestská), žiaľ všetky
26
postupne zanikli a výraznejšie neovplyvnili ďalší vývoj zelene mesta. Za
najvýznamnejší mestotvorný činiteľ z pohľadu tvorby zelene až po dnešnú dobu je
nutné považovať prírodné osobitosti tohto územia, predovšetkým mendrujúci tok rieky
Nitry, Zoborský masív a ostatné vyvýšeniny, ktoré dali základ existujúcej sústave
zelene mesta. asi od začiatku 18. storočia po úprave koryta rieky Nitry sa postupne
začal budovať koridor zelene, začínajúci veľkou plochou zelene Sihoť, skultivovaný
koncom minulého storočia, neskoršie rozšírený o Nový park, pokračujúci bohatou
pobrežnou vegetáciou s Brezovým hájom, sídliskovou zeleňou Chrenovej, zeleňou
areálov SPU a Agrokomplexu. Žiaľ, na tento mohutný pobrežný vrch, Párovské háje,
Dvorčiansky les a pod (Gajdoš, 1990).
3.1.3 Klimatické podmienky mesta Nitra
Územie Nitry spája z hľadiska teplotného do oblasti teplej, podoblasť mierne suchá
s miernou zimou. Poloha a nížinný charakter sa podieľajú na tom, že patrí medzi
najteplejšie a zároveň najsuchšie oblasti Slovenska. Priemerná januárová teplota na
rovine je 1 až -2 °C, priemerná júlová teplota je viac ako 20°C, priemerný ročný úhrn
zrážok predstavuje 550 – 600 mm.
3.1.4 Pôdne podmienky mesta Nitra
V Nitre a jej okolí sa vyskytuje pôda glejová na aluviálnych vápenatých až
nevápenatých náplavoch. Pre tento pôdny proces je charakteristická vysoká hladina
podzemnej vody. Charakteristickou črtou glejového procesu je produkcia železa
a mangánu, špecifické podmienky pre tvorbu ílu.
Zo zrnitostného hľadiska ide o ťažké pôdy. Rozdielny obsah ílu v rôznych
horizontoch pôdneho profilu je odrazom sedimentačného pôdotvorného substrátu
a celkového vývoja pôdy.
Obsah humusu v humusovom horizonte sa pohybuje od 2,2 – 2,8 % a preto je
možné považovať tieto pôdy za stredne humózne. Objemová hmotnosť v orničnej vrstve
sa pohybuje okolo 1,15 g.cm-1. Pórovitosť je 42 - 45 %
27
3.2 Inventarizácia zelene
Podstatou inventarizácie drevín je zhodnotenie ich súčasného stavu. Toto
zhodnotenie je dôležité pri rozhodovaný o ďalších činnostiach týkajúcich sa
inventarizovaných drevín. Na zhodnotenie drevín bola použitá metóda inventarizácie
a klasifikácie drevín podľa Machovca ( 1997). Potrebné je zisťovať tieto hodnoty:
Druhové určenie
Každá hodnotená drevina musí byť rodovo a druhovo správne určená a písaná
latinským názvoslovím. Na základe presného druhového určenia sa riešia hlavné
prestavbové zásahy zameriavaných porastov.
Priemer kmeňa
Meria v prsnej výške, t.j. v 1,3 m nad zemou. Pokiaľ sa merať nedá v tejto výške
(napríklad strom je rozvetvený nižšie), meria sa tam, kde je to možné. Táto skutočnosť
sa však musí uviesť v tabuľke. Najčastejší spôsob meranie obvodu kmeňa je pomocou
krajčírskeho metra, alebo vysúvateľného kovového metra. Obvod kmeňa je zároveň
potrebný pre výpočet spoločenskej hodnoty drevín (podľa Zákona o ochrane prírody
a krajiny, č.287/1994 Z.z. a č. 543/2002 Z.z.) hlavne vtedy, ak sú dreviny navrhnuté na
výrub. Kategorizácia podľa priemeru kmeňa je nasledovná:
0-5 cm 5-10 cm 10-20 cm 20-40 cm 40-60 cm
60-80 cm 80-100 cm viac ako 100 cm
Priemer koruny
Meria sa ako pôdorysný priemet koruny na terén. Dôležité je, aby bol priemer
koruny meraný podľa vetví, ktoré zasahujú najďalej. Meria sa v dvoch na seba kolmých
smeroch. Ich aritmetický priemer udáva hodnotu priemeru kruhu, ktorý koruna stromu
teoreticky zaberá. Rozmedzia priemeru koruny sa určujú nasledovne:
0-2 m 2-4 m 4-6 m 6-8 m 8-10 m 10-15 m
15-20 m 20-25 m 25 m a viac
28
Výška
Výška dreviny sa zisťuje najlepšie pomocou Blume-Leisovho výškomera. V praxi
postačí, keď sa výšky drevín vyjadrujú v rozmedzí 5 m:
0-5 m 5-10 m 10-15 m 15-20 m 20-25 m 25-30 m 30-35 m 35-40 m.
Niekedy sa pri mladých porastoch do výšky 5 m osvedčuje ich členenie po 1 m.
Určenie vekovej kategórie
Zisťovanie veku drevín býva niekedy veľmi obtiažne. Napriek tomu je tento údaj
veľmi potrebný. Najjednoduchšie je ak máme k dispozícií údaje o dobe založenia
porastu. Tieto údaje nie sú vo väčšine prípadov k dispozícii. Ako pomerne presnú
metódu môžeme využiť pne po vyrúbanom poraste, na ktorých sa dá pomocou
letokruhov vek priamo odpočítať. Je možné použiť aj metódu odpočítania ročných
prírastkov. V tomto prípade je potrebné postupovať od vrcholu koruny smerom
dovnútra. Vek drevín je možné získať aj porovnaním veľkosti dreviny rovnakého druhu,
ktorá rastie neďaleko za rovnakých podmienok. Táto metóda vyžaduje však dosť veľké
skúsenosti, a predsa len nie je až taká presná. Zoradenie do vekových kategórií vyzerá
nasledovne:
0-20 rokov (0-10, 10-20) 20-40 rokov 40-60 rokov 60-100 rokov
100 a viac rokov
Sadovnícke hodnotenie
Sadovnícke hodnotenie je vyjadrenie kvality drevín podľa stupňa ich účinnosti ako
funkčné a účelové zložky prírodnej časti životného prostredia. Ide o kritéria, ktoré
nebolo možné vyjadriť nameranými hodnotami. Sadovnícka hodnota drevín sa určuje
v nasledovnej podobe:
5 bodov – najhodnotnejšie dreviny
Tieto dreviny sú absolútne zdravé a nepoškodené. Tvarom aj celkovým habitusom
koruny zodpovedajú danému druhu. Sú veľkostne už plne rozvinuté, ale ešte v plnom
raste a zavetvené až k zemi. Tieto dreviny by sa mali vo všetkých prípadoch zachrániť.
29
4 body- veľmi hodnotné dreviny
Ide o dreviny zdravé, iba veľmi málo porušené, alebo poškodené. Mali by
dosahovať približne polovicu tých rozmerov, ktoré sú maximálne schopné na danom
stanovišti vytvoriť. Dreviny musia mať predpoklad pre svoj rozvoj pre niekoľko
desaťročí. Aj tieto dreviny je potrebné v maximálne možnej miere chrániť. Ich
odstránenie navrhujeme iba vo veľmi výnimočných prípadoch.
3 body – dreviny priemernej hodnoty
Ide o dreviny zdravé, iba málo preschnuté bez chorôb a škodcov. Dreviny sa môžu
od pôvodného typu tvarovo podstatne líšiť. Patria sem dreviny vysoko vyvetvené,
dreviny s jednostrannou ale stabilnou korunou, dreviny tvarovo aj vzhľadovo typické,
ale doposiaľ menšieho vzrastu. Aj tu musí byť predpoklad dlhodobého vývoja. Veľmi
často, tvoria základný materiál z ktorého je možné postupne vymodelovať kvalitnejšie
porasty. Tieto dreviny sa ponechávajú k ďalšiemu vývoju. Dreviny sa odstránia pokiaľ
to vyžaduje zámer alebo výchovné opatrenie.
2 body – dreviny podpriemernej hodnoty
Patria sem dreviny poškodené alebo veľmi vysoko vyvetvené, výrazne
preschýnajúce bez predpokladu obrastania. Dreviny staré, duté a málo vitálne. Patria
sem predovšetkým dreviny, pri ktorých sa nepredpokladá zlepšenie ich kvality a počíta
sa z ich postupným odstráneným. Výnimky tvoria iba dreviny mimoriadnej
dendrologickej hodnoty (unikáty).
1 bod – dreviny nevyhovujúce
Tieto dreviny sú veľmi silne poškodené, choré a silne napadnuté škodcami najmä
takými, kde hrozí nebezpečenstvo ich rozšírenia na ostatné porasty. Ďalej dreviny
odumierajúce a odumreté a dreviny, ktoré ohrozujú bezpečnosť návštevníkov. Patria
sem aj dreviny, ktoré svojou existenciou výrazne znižujú kvalitu prostredia cennejších
exemplárov. Do tejto kategórie zaraďujeme dreviny bez akýchkoľvek predpokladov pre
ďalší vývoj. Tieto dreviny je nevyhnutné okamžite alebo v čo najkratšom čase
odstrániť.
30
Systém značenia drevín
Pre ľahšie orientovanie v plánoch boli vypracované farebné systémy pre označenie
jednotlivých kategórií. Ich prehľad ukazuje nasledujúca tabuľka:
Tab. č. 1. Farebné značenie inventarizovaných drevín
Sadovnícka hodnota Farebné označenie
5 bodov Červená
4 body Modrá
3 body Zelená
2 body Hnedá
1 bod Žltá
Okrem uvedených hodnôt je možné priamo z plánu vyčítať aj to či ide o dreviny
ihličnaté, alebo listnaté. Stredy ihličnatých drevín sa označujú trojuholníkmi, stredy
listnatých drevín krúžkami a stredy kríkov bodkami.
31
4 VÝSLEDKY PRÁCE
4.1 Popis riešenej ulice
4.1.1 Štefániková trieda
Riešená ulica sa nachádza v centre mesta Nitry. Ide o veľmi frekventovanú ulicu
cez ktorú prejde počas dňa množstvo ľudí. Ulica je prejazdná dopravou v oboch
smeroch. Súčasťou riešenej ulice s názvom Štefániková trieda je pešia zóna, ktorá končí
na Svätoplukovom námestí. Na južnej strane pokračuje táto ulica na mestskú časť
Krškany. Vybraná časť riešenej ulice začína križovatkou ulíc Štefániková trieda
a Štúrová ulica, a končí na začiatku pešej zóny. Západnú stranu ulice lemuje pomerne
široký asfaltový chodník pre peší pohyb, ktorý je prerušovaný pásmi zámkovej dlažby.
Táto časť riešenej ulice je slnečná len na poludnie. V ranných a poobedňajších hodinách
priestor zatieňujú okolité budovy. Nachádza sa tu obchodný dom Tesco, ktorý je
centrom záujmu prichádzajúcich ľudí. Druhý bod záujmu je budova VÚB banky. Na
východnej strane ulice sa nachádza zastávka mestskej hromadnej dopravy a množstvo
menších predajní a služieb. Obe strany ulice spájajú dva prechody pre chodcov.
4.1.2 Zeleň na riešenej ulici
Riešená uličná zeleň sa nachádza pred budovou VÚB banky. Ide o sedem stromov
druhu Catalpa bignonioides, ktoré boli na toto stanovište vysadené pred približne
dvadsiatimi rokmi s čoho niektoré už boli odstránené a nahradené novými jedincami.
Ani v súčasnej dobe však nemajú dostatočne vhodné pestovateľské podmienky. Stromy
trpia nedostatkom živín a pôsobením automobilových emisií a posypových solí. Tieto
stromy majú príliš nízko založenú korunu, pravdepodobne nebola dodržaná pri výsadbe
podchodná výška kmeňa. V okolí kmeňov je umiestnená ochrana kmeňa s kovových
tyčí veľkosti 50x50 cm, ktoré majú chrániť kmeň pred mechanickým poškodením, ale
niektoré z nich sú poškodené a nespĺňajú svoju funkciu. Povrchová úprava mreží je
neošetrená, hrdzavá, neestetická. V spodnej časti koruny sa nachádzajú suché konáre,
pravdepodobne z nedostatku slnečného osvetlenia a dôvodu nevykonávania
presvetlovacieho rezu. Stromoradie pôsobí neesteticky a nekoncepčne. V riešenom
území sa nachádza aj približne deväť metrový Fraxinus excelsior, ktorý je vysadený
v tesnej blízkosti vozovky, s čoho vyplýva že je zaťažovaný pôsobením posypových
32
solí. Okolo jeho kmeňa sa nachádza voľná pôda o rozmeroch 1x1 m, ktorá je zarastená
burinou. Podobne ako spomínané stromoradie, ani tento strom nemá vhodné stanovište
a pestovateľské podmienky a estetickou hodnotou nezodpovedá umiestneniu na hlavnej
ulici v centre mesta.
Obrázok č. 1: Súčasný stav uličnej zelene
Obrázok č. 2 : Súčasný stav uličnej zelene
33
4.2 Návrh riešenia zelene na Štefánikovej triede - 1
V tomto návrhu je ponechaná pôvodná výsadba stromov. Pod týmito stromami
bude vytvorený záhon na úrovni terénu, široký 3 m a dlhý 40 m. Záhon bude slúžiť aj
ako zábrana pre chodcov, ktorý v týchto miestach prechádzajú cez vozovku mimo
vyznačených prechodov.
Na záhone bude vysadený Euonymus fortunei ´Blondy´, ktorý bude vytvárať
zapojený porast. Tento elegantný nízky vždyzelený krík dorastá do výšky 50cm. Farba
listov je tmavo zelená s výraznou žltou škvrnou a je vhodný aj do polotieňa. Záhon
bude namulčovaný drvenou borovicovou kôrou, ktorá zabráni zarastaniu burín
a zvýšenému odparovaniu vody.
Mreže, ktoré boli umiestnené okolo stromov budú odstránené pretože pôsobia
neesteticky z dôvodu neošetrovania a nie je predpoklad, že kmene stromov budú
mechanicky poškodzované, keď budú umiestnené v záhone.
Okolie stromu Fraxinus excelsior bolo riešené doplnením stromovej mreže
z liatiny. Okolie stromu bude taktiež ošetrené mulčom z borovicovej kôry.
Obrázok č.3. Návrh riešenia súčasného stavu uličnej zelene
34
4.2.1 Postup realizácie návrhu
- Geodetické vytýčenie záhonu,
- Odstránenie spevnených plôch,
- Vystriekanie okolitých spevnených plôch a daného stromoradia. Prúdom vody
zmyjeme možné usadené nánosy posypových solí.
- Výmena pôdy. Vymenená pôdy je ošetrená a odburinená, s pridanými výživnými
látkami. Pôdu je potrebné vymeniť približne do hĺbky 50-60 cm.
- Výsadba pôdopokryvných drevín. Do zarovnanej pôdy vysadíme dreviny v spone
50x50 cm, aby čo najskôr vytvorili zapojený porast.
- Rozloženie mulčovacej kôry,
- Závlaha.
4.2.2 Údržba v nasledujúcich rokoch
- Rez stromov: Presvetlovací rez – Spočíva v odstraňovaní suchých alebo krížiacich sa
konárov, alebo takých, ktoré prekážajú premávke.
- Pridávanie mykoríznych prípravkou do koreňovej sféry.
- Údržba pôdopokryvných drevín spočíva v pravidelnom reze. Režeme krovinorezom
podľa potreby. Tiež je potrebné každoročné prihnojovanie.
- Doplňovanie mulču a odburiňovanie,
- Zálievka podľa potreby
4.3 Návrh riešenia zelene na Štefánikovej triede - 2
Druhý návrh bude riešený vo forme vyvýšeného záhona, ktorý bude ohraničený
kamenným múrikom vo výške 30 cm.
Do takto pripraveného priestoru budú vysadené alejové stromy druhu Tilia cordata
´Rancho´ . Tento strom vyrastajúci do výška 10 m a šírky 6m, vytvára vajcovito-
kuželovitú korunu sviežo zelenej farby. Na jeseň sa listy sfarbujú do žlta. Znáša uličné
prostredie.
Ako podrastovú drevinu by sme mohli tiež použiť Euonymus fortunei ´Blondy´.
35
Medzi niektoré tieto zvýšené záhony boli navrhnuté drevené lavičky na kamennom
múriku.
Obrázok č. 4. Návrh výsadby zelene na riešenej ulici
4.3.1 Postup realizácie návrhu
- Odstránenie súčasných drevín,
- Odstránenie spevnených plôch ,
- Geodetické vytýčenie záhonu, ( vytýčenie miest určených na výsadbu)
- Výmena pôdy. Vymenená pôdy je ošetrená a odburinená, s pridanými výživnými
látkami. Pôdu je potrebné vymeniť približne do hĺbky 50-60 cm.
- Realizácia kamenného múrika. Múrik je zhotovený zo železobetónovej konštrukcie zo
základmi v hĺbke 50-60 cm a obložený lomovým kameňom.
- Výsadba škôlkarských výpestkov. Musia byť zdravé, bez chorôb, škodcov a bez
mechanického poškodenia s výškou okolo 3 m. Vysádzame odrastené stromy
s obvodom kmeňa okolo 20 cm s koreňovým balom. Vysádzať budeme v jarnom alebo
v jesennom období. Vyhĺbime jamu, ktorá bude 1,5 násobok objeme koreňového
systému. Do tejto jamy vložíme ešte pred výsadbou kotviace koly, aby sme neporušili
36
koreňový systém. Vložíme strom a zasypeme kvalitnejšou vrstvou pôdy obsahujúcou
hnojivo a zalejeme. Množstvo vody je približne 50-100 l vody na jeden strom.
- Po vysadený treba spraviť redukčný rez koruny, aby sme zabránili nadmernému
výparu vody. Týmto rezom sa tiež podporí rast koreňového systému. Po výsadbe
zalejeme dávkou 50 – 100 l vody
- Výsadba pôdopokryvných drevín. Do zarovnanej pôdy vysadíme dreviny v spone
50x50 cm, aby čo najskôr vytvorili zapojený porasť.
- Rozloženie mulčovacej kôry
- Po výsadbe výdatne zalejeme.
4.3.2 Údržba v nasledujúcich rokoch
- Rez stromov: Presvetlovací rez – Spočíva v odstraňovaní suchých alebo krížiacich sa
konárov, alebo takých, ktoré prekážajú premávke.
- Pridávanie mykoríznych prípravkou do koreňovej sféry.
- Zálievku dodržiavame po dobu minimálne 2-3 roky ( 50-100 l vody, podľa veľkosti
koruny)
- Kotviace koly po 3 rokoch odstránime.
- Údržba pôdopokryvných drevín spočíva v pravidelnom reze. Režeme krovinorezom
podľa potreby. Tiež je potrebné každoročné prihnojovanie, odburiňovanie, a dopĺňanie
mulčovacej kôry
Diskusia
37
Na riešenej ulici dochádza k zasoleniu pôdy pôsobením posypových solí.
Posypová soľ pôsobí na uličnú zeleň ako priamym kontaktom, tak i kontamináciou
pôdy zasolením, kde spôsobuje zvýšenie pH a zhoršuje štruktúru pôdy. (Štěpán, 2003)
Preto v návrhu riešenia zelene na Štefánikovej triede bol navrhnutý vyvýšený záhon
ako ochrana proti tomuto problému, ktorý sa vyskytuje v uliciach miest.
Proti pôsobeniu solí je dobré vykonať, pri každoročnej údržbe drevín výmenu
mulču. (Štepán, 2003)
Tento vyvýšený záhon je pokrytý mulčom z borovicovej kôry a pri každoročnej
údržbe bude vymenený, aby sa zabránilo pretrvávaniu solí v okolí vysadených drevín.
38
Záver
Mestské prostredie je príliš vzdialené prostrediu v ktorom zeleň prirodzene rastie.
V súčasnosti sa v uliciach miest nachádzajú rôzne úrovne zelene. Vplyvom nesprávnej
údržby sa znehodnocuje pôvodný zámer záhradného architekta. Pre vývoj zelene je jej
údržba rovnako dôležitá ako samotná realizácia. Priestoru v meste je málo a preto by
sme mali dbať na kvalitu prostredia a zelene vôbec.
Hlavným cieľom práce je definovať nedostatky týkajúce sa zakladania a údržby
uličnej zelene a navrhnúť optimálne riešenie týchto nedostatkov. Výsledkom tejto prace
je návrh uličného priestoru na vybranej riešenej ploche.
Ulice budúcnosti by mali byť nielen miestom cez ktoré človek prechádza ale aj
priestor pre oddych.
39
Zoznam použitej literatúry
BALKO, Z. 1994. Zabezpečenie, výsadba a údržba alejových stromov. In: Stromy
v uliciach miest. Nitra: SPU, 1994. s. 22-25
GAJDOŠ, P.: Človek a prostredie: Rastlinstvo. Nitra: MsNV, 1990.s. 22-29.
HRUBÍK, P. 1991. Hmyzí škodcovia. In SUPUKA, J. 1991. Ekologické princípy tvorby
a ochrany zelene. Bratislava: Veda, 1991. s. 267-273. ISBN 80-224-0128-5.
HURYCH, V. 1984. Sústava zelene. In: Sadovníctvo. Státní zemědělské nakladatelství
Praha, 1984, s. 248
HURYCH, V. 1985. Sadovníctvo 1. Bratislava: Príroda, 1985. 416 s.
JUHASOVÁ, G. 1994. Ochrana alejových stromov. In Stromy v uliciach miest, Nitra:
VŠP, 1994, s. 33.
KOLAŘÍK, Jaroslav. 2000. Ošetřování stromú krok za krokem(1). In: Zahrada-Par-
Krajina, roč. 11, 2000, č. 3, s. 20.
KOLAŘÍK, Jaroslav. 2000. Ošetřování stromú krok za krokem(2). In: Zahrada-Par-
Krajina, roč. 11, 2000, č. 4, s. 20-21.
KOLAŘÍK, Jaroslav. 2000. Ošetřování stromú krok za krokem(3). In: Zahrada-Par-
Krajina, roč. 11, 2000, č. 5, s. 20-21.
KRAJČOVIČOVÁ, Daniela. 1999. Stromy v uličnom priestore v dotyku
s komunikáciou, chodníkom a parkoviskom. In: Zborník zo seminára Pestovanie
a ochrana rastlín v mestskom prostredí, ošetrenie chránených a pamätných stromov.
Nitra: Ústav ekológie lesa SAV Zvolen, pobočka biológie drevín, 1999, s. 97-99.
KRAJČOVIČOVÁ, Daniela. 2008. Hodnotenie drevín. In: Špeciálne sadovnícke
úpravy. Nitra, 214 s. ISBN 978-80-552-0032-3
MACHOVEC, J. 1997. Špeciálne sadovnícke úpravy. Nitra: Slovenská
poľnohospodárska univerzita, 1997. s. 69.
MAREK, M.- CHOCHOĽ, Š. – ZELINA, J. 1979. Cestné staviteľstvo 1. Bratislava:
Alfa, 1979. 476 s.
NAGYOVÁ, E., PALLAGHYOVÁ, Z. 2009. Zeleň vo verejných priestoroch miest. In:
Sadovnícka tvorba. Vydavateľstvo Príroda, Bratislava: 2009, s. 99. ISBN: 978-80-07-
01785-6
40
LISICKÝ, M. 1987. Funkcie zelene v mestách. In: Ochrana prírody. Univerzita
Komenského, Bratislava. 1987, s.141.
RATAJ, V. – Rybanská, M. – Jureková, Z. – Boreková, B. 2004. Metodika písania
záverečných prác na SPU v Nitre: VES SPU, 2004, 77 s. ISBN80-8069-328-5
REŠOVSKÁ, Zdena. 1994. Súčasné problémy stromov v uliciach miest. In: stromy
v uliciach miest. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 1994, s. 4-5.
RUŽIČKOVÁ, J. a kol. 1980. Sadovníctvo. Bratislava: Príroda, 1980. 284 s.
RÓZOVÁ, Z. 2001. Zakladanie a ošetrovanie vegetácie. SPU, Nitra, 2001, 123 s. ISBN:
80-7137-935-2
SUPUKA, Ján. 1987. Normatívy zelene a oceňovanie stromov v sídlach. Veda,
Bratislava, 1987, 179 s.
SUPUKA, Ján a kol. 1991. Ekologické princípy tvorby a ochrany zelene. Bratislava:
Slovenská akadémia vied. 1991. 324 s. ISBN 80-75915-8-1.
SVETLÍK, Ján. 1976. Plánovanie a výstavba miest a obcí. Alfa, 1976, s. 166, 195
ŠEDIVÝ, J. 1995. Škúdci uličných a silničních stromoradí. In Záhrada – Park –
Krajiny, 1995. s. 76.
ŠTĚPÁN, V. 2003. Stromy v ulicích a na parkovištích. Plzeň, 2003, 56 s.
VODRÁŽKA, P. 2004. Premeny mestského parteru. In:Premena funkcií. Vydavateľstvo
spolku architektov Slovenska, Bratislava, 2004, s. 25
VREŠTIAK, P. 1994. Sortiment stromov pre uličné stromoradia. In: Stromy v uliciach
miest. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 1994, s. 6-15
Internetové zdroje:
Všeobecné informácie o meste Nitra. Dostupné na internete: < http://www.nitra.sk
Všeobecné informácie. Dostupné na internete:
< http://www.uzemnyplan.sk/članok/ulica-nielen-ako-dopravna-kategoria
41
Prílohy
- inventarizačná tabuľka
- výkresy:
- Výkres č.1 Širšie vzťahy
- Výkres č. 2 Funkčno-priestorová analýza
- Výkres č.3 Súčasný stav
- Výkres č.4 Inventarizácia zelene