![Page 1: Služby v medzinárodných hospodárskych vzťahoch](https://reader035.vdocuments.pub/reader035/viewer/2022062412/5871007c1a28ab5f528b6d65/html5/thumbnails/1.jpg)
doc. Ing. Tomáš Dudáš, PhD.
![Page 2: Služby v medzinárodných hospodárskych vzťahoch](https://reader035.vdocuments.pub/reader035/viewer/2022062412/5871007c1a28ab5f528b6d65/html5/thumbnails/2.jpg)
ÚvodEkonomika každého štátu sa skladá z troch
sektorov, ktoré sa spolupodieľajú na tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP). Primárny sektor tvorí poľnohospodárstvo,
lesníctvo a rybolovSekundárny sektor baníctvo a priemysel a Terciárny sektor sa nazýva sektorom služieb.
Do tohto sektoru sa vo všeobecnosti zahŕňajú všetky druhy ekonomických činností, ktoré poskytujú užitočný efekt bezprostredne už svojím priebehom, nie až neskôr hmotným statkom (tovarom).
![Page 3: Služby v medzinárodných hospodárskych vzťahoch](https://reader035.vdocuments.pub/reader035/viewer/2022062412/5871007c1a28ab5f528b6d65/html5/thumbnails/3.jpg)
Definícia služiebSpoločná definícia MMF a OSN
„Služby nie sú samostatnou entitou, nie je možné na ne uplatniť vlastnícke právo a obchod nimi nemôže byť oddelený od ich produkcie. Služby tvoria heterogénny ekonomický output vytvorený na objednávku a obvykle pozostávajú zo zmien v stave konzumentov, ktoré vznikli činnosťou výrobcov služieb a na dopyt konzumentov. V čase, keď je výroba služieb ukončená, ony už musia byť poskytnuté konzumentom.“
![Page 4: Služby v medzinárodných hospodárskych vzťahoch](https://reader035.vdocuments.pub/reader035/viewer/2022062412/5871007c1a28ab5f528b6d65/html5/thumbnails/4.jpg)
Definícia služiebPomerne komplikovanú definíciu ďalej zamotáva fakt,
že do sektoru služieb patria aj odvetvia, ktorých služby majú schopnosť zhmotniť sa v konkrétnych výrobkoch. Tieto odvetvia sú zvyčajne spojené so spracovaním
a získavaním informácií, s poradenstvom alebo so zábavou. Produkt týchto odvetví je možné uskladniť na papieri, na audio alebo video kazetách, na CD nosičoch alebo na inom type záznamových prostriedkov. Následne je potom s týmito nosičmi informácií možné obchodovať ako s bežnými hmotnými statkami. Napriek všetkým pochybnostiam sú však v medzinárodných a národných oficiálnych zdrojoch tieto odvetvia zaraďované do sektoru služieb.
![Page 5: Služby v medzinárodných hospodárskych vzťahoch](https://reader035.vdocuments.pub/reader035/viewer/2022062412/5871007c1a28ab5f528b6d65/html5/thumbnails/5.jpg)
Klasifikácia služiebSpoločný projekt OSN,
Európskej komisie, OECD, MMF, Stálej konferencie OSN pre obchod a rozvoj a WTO
KategórieDopravné službyCestovný ruchKomunikačné službyStavebné službyPoistné službyFinančné služby
KategóriePočítačové a
informačné službyHonoráre, tantiémy a
licenčné poplatkyOstatné podnikateľské
službyOsobné služby a služby
v oblasti kultúry Vládne služby
![Page 6: Služby v medzinárodných hospodárskych vzťahoch](https://reader035.vdocuments.pub/reader035/viewer/2022062412/5871007c1a28ab5f528b6d65/html5/thumbnails/6.jpg)
Teórie služiebAdam Smith
Patril medzi prvých, ktorí sa zaoberali sektorom služieb
Sektor služieb Smith zaraďoval medzi neproduktívne činnosti, ktoré nevytvárajú žiadne hodnoty. Je možné povedať, že pre Smitha predstavoval pojem služieb synonymum pre neproduktívnu činnosť a mal negatívny charakter
Jean Baptiste SayUž jasne rozoznával hodnotu práce pracovníkov
v sektore služiebSay zaviedol pre činnosť pracovníkov, ktorí
nevyrábali hmotné produkty termín „nemateriálna výroba“, čím sa stal prvým teoretikom, ktorý zaviedol tento pojem
![Page 7: Služby v medzinárodných hospodárskych vzťahoch](https://reader035.vdocuments.pub/reader035/viewer/2022062412/5871007c1a28ab5f528b6d65/html5/thumbnails/7.jpg)
Teórie služiebKarl Marx
Snažil sa definovať jednotlivé sektory služieb a rozdeliť ich do produktívnych a neproduktívnych činností
Dopravné služby a údržbu napríklad zahrňoval medzi produktívne činnosti, naopak obchod a finančné služby zaradil medzi neproduktívne činnosti
Negatívny postoj Marxa k veľkej skupine služieb bohužiaľ výrazne ovplyvnil posudzovanie služieb v centrálne plánovaných ekonomikách, kde sa väčšina služieb podľa Marxa nepovažovala za činnosť, ktorá vytvára hodnotu
![Page 8: Služby v medzinárodných hospodárskych vzťahoch](https://reader035.vdocuments.pub/reader035/viewer/2022062412/5871007c1a28ab5f528b6d65/html5/thumbnails/8.jpg)
Teórie služieb – 20. storočieAllan Fisher (30. roky)
Ako prvý použil vo svojich dielach dnes už bežné rozdelenie ekonomických činností do primárneho, sekundárneho a terciárneho sektora
Ako prvý vyslovil aj teóriu, že s postupujúcim technickým pokrokom sa pracovná sila postupne presúva z primárneho sektora cez sekundárny sektor do sektora služieb
William Baumol (60. roky)Podľa neho rastúci sektor služieb spomaľuje celkový
hospodársky rastHlavný argument – rast produktivity práce v službách
zaostáva za rastom produktivity práce v priemysle
![Page 9: Služby v medzinárodných hospodárskych vzťahoch](https://reader035.vdocuments.pub/reader035/viewer/2022062412/5871007c1a28ab5f528b6d65/html5/thumbnails/9.jpg)
Teórie služieb – 20. storočieDaniel Bell (70. roky)
1973 – Dôležitá kniha – Príchod postindustriálnej spoločnosti
Podľa Daniela Bella má postindustriálna spoločnosť tri nasledujúce charakteristiky:je pre ňu charakteristický odklon od priemyslu
smerom ku službám, základným pilierom hospodárstva sú odvetvia
založené na vede,nástup novej technicky vzdelanej elity a výrazné
zmeny v sociálnej stratifikácii spoločnosti
![Page 10: Služby v medzinárodných hospodárskych vzťahoch](https://reader035.vdocuments.pub/reader035/viewer/2022062412/5871007c1a28ab5f528b6d65/html5/thumbnails/10.jpg)
![Page 11: Služby v medzinárodných hospodárskych vzťahoch](https://reader035.vdocuments.pub/reader035/viewer/2022062412/5871007c1a28ab5f528b6d65/html5/thumbnails/11.jpg)
Služby v MHVSlužby sú najdôležitejším a najdynamickejšie
rastúcim sektorom vo svetovom hospodárstveHospodársky vyspelé štáty – na úrovni 70 % HDPRozvojové štáty – 40-50 % HDPSvetovým lídrom v produkcii služieb sú USA – 78
% HDPV hospodársky vyspelých štátoch pracuje v
službách 65-70 % pracovnej sily (v USA – 80 %)Sektor služieb prechádza výraznou
internacionalizáciou a liberalizáciouAj v sektore služieb je viditeľná postupná
oligopolizácia jednotlivých odvetví
![Page 12: Služby v medzinárodných hospodárskych vzťahoch](https://reader035.vdocuments.pub/reader035/viewer/2022062412/5871007c1a28ab5f528b6d65/html5/thumbnails/12.jpg)
Globálny hudobný priemysel
![Page 13: Služby v medzinárodných hospodárskych vzťahoch](https://reader035.vdocuments.pub/reader035/viewer/2022062412/5871007c1a28ab5f528b6d65/html5/thumbnails/13.jpg)
Big 4 – konzultačné firmy
![Page 14: Služby v medzinárodných hospodárskych vzťahoch](https://reader035.vdocuments.pub/reader035/viewer/2022062412/5871007c1a28ab5f528b6d65/html5/thumbnails/14.jpg)
News corporation
![Page 15: Služby v medzinárodných hospodárskych vzťahoch](https://reader035.vdocuments.pub/reader035/viewer/2022062412/5871007c1a28ab5f528b6d65/html5/thumbnails/15.jpg)
![Page 16: Služby v medzinárodných hospodárskych vzťahoch](https://reader035.vdocuments.pub/reader035/viewer/2022062412/5871007c1a28ab5f528b6d65/html5/thumbnails/16.jpg)
Medzinárodný obchod so službamiDynamický rast od 80. rokov minulého
storočia
Dôležitú úlohu hrala liberalizácia zahraničného obchodu so službamiGATS – General Agreement on Trade with Services
Významnú úlohu hral aj rozvoj informačných technológiíNapr. telekomunikácie, bankovníctvo,
podnikateľské služby atď.
![Page 17: Služby v medzinárodných hospodárskych vzťahoch](https://reader035.vdocuments.pub/reader035/viewer/2022062412/5871007c1a28ab5f528b6d65/html5/thumbnails/17.jpg)
![Page 18: Služby v medzinárodných hospodárskych vzťahoch](https://reader035.vdocuments.pub/reader035/viewer/2022062412/5871007c1a28ab5f528b6d65/html5/thumbnails/18.jpg)
![Page 19: Služby v medzinárodných hospodárskych vzťahoch](https://reader035.vdocuments.pub/reader035/viewer/2022062412/5871007c1a28ab5f528b6d65/html5/thumbnails/19.jpg)
![Page 20: Služby v medzinárodných hospodárskych vzťahoch](https://reader035.vdocuments.pub/reader035/viewer/2022062412/5871007c1a28ab5f528b6d65/html5/thumbnails/20.jpg)
Liberalizačné tendencie v oblasti služieb – Dohoda GATSNajdôležitejšie rozhovory o liberalizácii
služieb sa odohrali počas Uruguajského kola rozhovorov GATT, ktorý prebiehal medzi rokmi 1986 a 1993
Výsledkom rokovaní bola Všeobecná dohoda o obchode so službami (General Agreement on Trade in Services – GATS)
Jeho prívrženci ju považujú za najdôležitejšiu dohodu od podpisu samotnej zmluvy GATT v roku 1948
![Page 21: Služby v medzinárodných hospodárskych vzťahoch](https://reader035.vdocuments.pub/reader035/viewer/2022062412/5871007c1a28ab5f528b6d65/html5/thumbnails/21.jpg)
Štruktúra GATSzmluva GATS pozostáva z 29 článkov a zo šiestich
základných častíDôležitá je najmä prvá časť, ktorá definuje štyri
základné formy medzinárodného obchodu so službamiCezhraničné poskytovanie služieb (Cross-border supply
of services – Mode 1)Spotreba služby v zahraničí (Consumption abroad –
Mode 2)Komerčná prítomnosť (Commercial presence – Mode 3)Prítomnosť fyzických osôb (Presence of natural presons
– Mode 4)
![Page 22: Služby v medzinárodných hospodárskych vzťahoch](https://reader035.vdocuments.pub/reader035/viewer/2022062412/5871007c1a28ab5f528b6d65/html5/thumbnails/22.jpg)
Hodnotenie GATS Ide o kontroverznú zmluvu, ktorá má svojich podporovateľov i
odporcov
Argumenty za GATS Liberalizácia zlepšuje výkonnosť národných ekonomík, prispieva
k hospodárskemu rozvoju, vytvára spotrebiteľské úspory zrýchľuje inovácie, zvyšuje transparentnosť a predvídateľnosť prostredia a pomáha transferu technológií
Argumenty proti GATS Dohoda slúži výhradne záujmom nadnárodných korporácií
a poškodzuje postavenie národných štátov (hlavne rozvojových štátov) Priveľký vplyv nadnárodných korporácií v oblasti vzdelania a
zdravotníctva Vážne výhrady sa týkajú vplyvu GATS na vodné zdroje a na
hospodárenie s nimi Nebezpečenstvo privatizácie nápravno-výchovných zariadení,
nedemokratické rozhodovanie v rámci WTO alebo nutnosť otvorenia a deregulácie všetkých sektorov služieb