Download - ÚSMEV - EduPage
ÚSMEV
Súkromná stredná odborná škola pedagogická, Tovarnícka 1641, Topoľčany
Jarné číslo nášho časopisu sme sa rozhodli venovať čítaniu a knihám. Už roky mesiac marec spájame nielen
s príchodom jari, ale i s knihou. Kniha, najväčší priateľ človeka, od nepamäti patrí medzi neodmysliteľných
spoločníkov mladých či starých. Prečo si mesiac knihy pripomíname práve v marci?
Marec - mesiac knihy bol prvýkrát v bývalom Československu vyhlásený v roku 1955 na počesť Mateja
Hrebendu a ako snaha o udržanie a podporenie trvalého záujmu o knihy.
Pri pátraní, prečo sa marec už roky pripomína ako mesiac knihy, sme sa dopracovali k známej a zaujímavej
postave slovenskej histórie - Martin Hrebenda Hačavský (10. 3. 1796 - 16. 3. 1880). Tento legendárny šíriteľ
slovenskej a českej knihy a tým aj osvety a vzdelanosti sa narodil aj zomrel v marci. Hoci bol slepý, natoľko
miloval knihy, že sa mu stali osudom. Putoval po Gemeri, Malohonte až do Viedne, zbieral staré tlače a
rukopisy a zachraňoval ich. Medzi slovenských vlastencov a vzdelancov roznášal nové slovenské a české knihy
najmä od vydavateľov Gašpara Fejérpataky-Belopotockého z Liptovského Mikuláša a Karla Amerlinga z
Prahy. Zaslúžil sa tým o rozvíjanie slovenského národného povedomia a života v období národného
obrodenia. Rozširovaním obľúbených kalendárov a populárnej spisby medzi pospolitým slovenským ľudom sa
zaslúžil, že aj chudobní a nevzdelaní ľudia spoznávali knižnú kultúru a získavali prehľad o verejnom dianí.
Redakčná rada
Recenzie, kritiky a literárne zážitky
VlASTNÁ TVORBA Poézia
INTERVIEW
10 otázok na...
Halina Pawlowská – Vďaka za každé nové ráno
Halina Pawlowská. Narodila sa 21. marca 1955 v Prahe. Je česká
spisovateľka, publicistka, vydavateľka, scenáristka. Má dve deti Petra
a Natáliu. V roku 1988 začala pracovať v oblasti zábavy
v Československej televízií. Neskôr sa venovala publicistike a novinám.
Je vdova. Manžel jej zomrel v roku 2013. Volal sa Zdeněk. Halina
Pawlowská vydala v roku 2014 knihu s názvom: Vďaka za každé ráno. Je
to novela. Tento príbeh je inšpirovaný autorkinou mladosťou. Spomína
na svojich rodičov, nešťastné lásky a hlavne na svoju mladosť, na
problémy s dospievaním a na život v Československu. Spomína vtipné situácie z jej
rodinného života. Táto kniha plna irónie a humoru sa stala predlohou pre úspešný film,
ktorého scenár písala sama autorka. Je to česká komédia, ktorá vyšla v roku 1994 . Film je
rozdelený do niekoľkých na seba nadväzujúcich časti. Každá časť sleduje jedno obdobie
Oľginho života. Hlavná postava sa nazýva Oľga Hakunděková. Táto kniha je písaná v češtine,
ale pre slovenských čitateľov je preložená do slovenského jazyka. Dej sa odohráva počas
normalizácie v 70. rokoch. Názor na túto knihu je pozitívny. Dobre sa čítala, bola zábavná,
v niektorých veciach aj náučná. Len škoda, že v nej nie sú ilustrácie pre lepšiu predstavu
prostredia, situácii. A na záver úryvok z knihy: „Nenávidela som Oskara Káhlera. Vždy
prišiel k nám domov a príšerne kričal a hovoril neslušné slová. Môj otec nerozprával
neslušne, nosil trenky s gumou, slipy ešte vtedy neboli, a keby sa zachoval neslušne
v spoločnosti (obzvlášť pre toto úplne nenávidel ľudový výraz), tak by sa šiel asi obesiť. Jeho
profesor latiny na gymnáziu, ktorému sa to prihodilo pred celou triedou. Ten sa hneď v ten
deň popoludní neobesil, ale utopil. Všetko ľudské –chodenie na záchod, milovanie sa
a plodenie detí –pripadalo môjmu ockovi ,,neslušné“. Len k jedlu mal pozitívny vzťah. Bol
totiž z dediny a tam sa bohatstvo prejavovalo podľa toho, čo mal kto v komore. A tak sme
v malej špajze, v garsónke blízko Národného divadla, mali paprikové klobásy , za tridsaťpäť
korún kilo, a tiež slaninu a údený bok a občas aj cesnakovo-paprikový bôčik. To si otec robil
sám a v celom byte to potom voňalo. Oskar Kháler bol tučný a jeho dcéra Romanka zle
počula. Zato jeho syn Lesik hral celkom slušne na hoboj a predvádzal sa na ukrajinských
,,melánkách“, ktoré boli vždy pred Vianocami...“
Prajem pekné čítanie.
A. de Saint Exupery-Malý princ
Vybrať si jednu obľúbenú knihu pre mňa nie je nič ľahké. Každá kniha má
niečo, čím ma zaujala, no jedna je taká, ku ktorej sa vraciam častokrát. Táto
kniha sa volá Malý princ. Túto knihu napísal francúzsky spisovateľ Antonio
de Saint Exupery. Kniha ma tak veľmi zaujala hlavne preto, že je to
filozofická rozprávka. Je napísaná dosť zložito, preto autor hovorí, že je skôr
pre „dospelé deti“. Treba sa pri nej veľa zamýšľať a chápať autorove skryté
myšlienky, a to ma na nej baví. Témou tejto rozprávky je, že Malý princ prišiel
na planétu Zem, kde sa stretáva s pilotom - Exuperym. Pilot si Malého princa
veľmi obľúbi a obdivuje ho. Pomáha mu kresliť ovečku, náhubok a iné veci na jeho planétku, z ktorej
prišiel. Exupery ľutuje, že dospelí myslia iba na seba, svoje peniaze a majetok, čo dokazujú návštevy
Malého princa na rôznych planétach. Hlavné postavy v tejto rozprávke sú Malý princ a pilot lietadla.
Je plná nádherných citátov plných ponaučení. Moje obľúbené sú napríklad: ,,Dobré vidíme iba
srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné,“ alebo ,,Ty si pre mňa zatiaľ len malý chlapec podobný
státisíce malých chlapcov. A nepotrebujem ťa. A ani ty ma nepotrebuješ. Ja som pre teba líška
podobná státisícom iných líšok. No ak si ma skrotíš, budeme jeden druhého potrebovať. Budeš pre
mňa jediný sa svete. Ja budem pre teba jediná na svete.“ No citáty nie sú jediné, čo sa mi na tejto
knihe veľmi páči. Sú to aj ilustrácie, ktoré ilustroval sám autor. Síce sú jednoduché, no veľmi pekné.
Táto kniha je písaná v ja-rozprávaní a je o tom, ako autor rád kreslil, keď bol dieťa, ale dospelí v jeho
kresbách nevideli zmysel a nechápali im. Jedného dňa havaroval s lietadlom na púšti, kde teda musel
aj prespať. Ráno ho zobudil hlas Malého princa, ktorý mu hovoril, nech mu nakreslí ovečku. Kreslil ju
viackrát, no nikdy sa mu nepáčila. Nakoniec nakreslil debničku a Malému princovi povedal, že ovečka
je vo vnútri. Z toho bol Malý princ unesený. Postupne sa spoznávali a Exupery zisťoval o princovi
rôzne veci, ako napríklad, kde býva a čo rád robí. Malý princ spoznával planétu Zem a veci na nej
a naopak. Exuperymu rozprával o namyslenej kvetinke alebo o tom, ako navštívil iné asteroidy. Raz,
keď im už dochádzali zásoby vody sa vybrali hľadať studničku. No našli takú, ktorá sa vôbec
nepodobala studničke na púšti. Na druhý deň bolo výročie jeho dopadu na Zem a Malý princ ho chcel
osláviť na tom istom mieste, kde sa to stalo. Vysvetľoval Exuperymu, že sa musí vrátiť domov, lebo je
zodpovedný za svoju kvetinku, ale nechcel, aby Exupery išiel s ním, lebo to bude vyzerať, ako by
umieral. Ale on po uštipnutí hadom v tú noc nezomrel, len tu musel zanechať svoje telo, ktoré bolo
príliš ťažké a jeho planétka príliš ďaleko, aby ho bral so sebou.
Táto kniha sa mi páči po všetkých stránkach. Príbehom, pointou a aj vizuálom. Pre všetkých čo túto
knihu nečítali, určite si ju prečítajte, alebo si aspoň pozrite jej sfilmovanú alebo divadelnú verziu.
Verím, že vám dá toľko, koľko dala mne.
Miroslava Varáčková-Len to nikomu nepovedz
Moja obľúbená kniha je LEN TO NIKOMU NEPOVEDZ od slovenskej
spisovateľky Miroslavy Varáčkovej. Tato kniha vyšla v roku 2015. Knihu som
si vybrala vďaka pútavému obalu a názvu. Kniha je orientovaná pre
tínedžerov. Spisovateľka vychádzala viac z reality ako z nonsensu. Píše sa v
nej o šikane na strednej škole kvôli vzhľadu a tragédie v rodine. V tejto knihe
sa veľa čitateliek možno nájde alebo sa budú diviť, či sa niečo také môže stať.
Postavy: Eva (hlavná postava), Ivo ( Evin starší brat), Lukáš ( Evin najlepší
kamarát a tanečný partner), Paula, Karol "Karči" (Evini spolužiaci ktorý ju
šikanujú), Jana (kamarátkaPauly), Timo (chalan ktorý sa zaľúbi do Evy)
Sedemnásťročnej Eve sa po smrti otca obratí život na ruby. Žije sama s
dvadsaťročným bratom Ivom. Mama sa na nich vykašle, odíde za prácou i
novým životom do zahraničia. Ivo berie rolu hlavy rodiny až moc vážne. Eva chodí na strednú školu. Jej
spolužiaci ju šikanujú kvôli jazve na líci a rodinnej tragédii. Evin otec nezomrel prirodzenou smrťou, ale sa
spolu s Evou zavrel do jednej miestnosti v dome a pred jej očami sa obesil. Jej útočiskom je tanec. Chodí do
tanečného klubu. Ma tam najlepšieho kamaráta Lukáša, ktorý je zároveň aj jej tanečný partner. Ale ten odíde do
Francúzka na tanečnú školu. V škole to nemá ľahké. Jej spolužiaci Paula a Karol ju šikanujú. Paula jej kupuje
každý deň farebné šnúrky a necháva jej ich na lavici. Prezývajú ju Evička jazvička. Karol ju ako pôjde k tabuli
potkne a ona si rozbije líce. Každý večer chodí do klubu sa odreagovať. Jeden večer si všimne, že ju niekto
sleduje. Bol to Timo, syn majiteľov klubu a jej idol. On tiež tancoval, ale prestal. Po krátkom rozhovore ju
vyzval k tancu. Eva zaváhala, ale nakoniec súhlasila. Po jeho odchode nechala hudbu pustenú sadla si pred
zrkadlo a dlhé minúty pozorovala svoj odraz. Ďalší večer prišiel Timo znova, oblečený v tanečnom. Vtedy sa
Eva dozvedela, že Timo chce znova začať tancovať. Po skončení ju Timo odprevadí na zastávku. Sadne si na
zadné sedadlo a všimne si neprijaté hovorí od brata. Keď príde domov, s bratom prehodí zopár slov a po
príchode do izby si všimne správu od Tima. Takto si písali niekoľko večerov a vždy to všetko napísala
Lukášovi. Po čase sa Timo rozišiel s frajerkou, lebo sa zaľúbil do Evy. Začali spolu chodiť. V jeden večer išla s
Janou na dedinskú zábavu, na ktorej zistila, že Paula chodila s Timom. Eva sa potom s Timom rozišla a prestala
s ním stretať. Keď Paula zistila, že sa s ňou Timo rozišiel kvôli Eve, začala ju ešte viac šikanovať a to nemôže
nikomu povedať. Paula prekročila svoje medze a zhodila Evu v škole zo schodov. Eva prekoná traumu,
niekoľko operácií brušnej dutiny, v umelom spánku bola niekoľko týždňov, a možno už nikdy nebude chodiť..
Timo chodieval do nemocnice každý deň. Paula všetkým povedala, že sa šmykla a chcela ju zachytiť, ale
nestihla to. Keď to Timo povedal Eve, povedala mu celú pravdu, že sa jej nešmyklo, ale ju Paula sotila. Eva a
Timo sa dali zase dokopy. Po poslednej operácii a dlhých rehabilitáciách sa jej konečne začína vracať cit do
nôh. Paula sedí vo vyšetrovačke a Karol sa jej vyhýba. Eva nakoniec začne chodiť, zmení školu, pôjde na
plastickú operáciu kvôli jazve na líci a začne nový život po Timovom boku.
John Green-Na vine sú hviezdy
„Niektoré knihy si prečítate, niektoré zažijete. A potom sú tu také, ktoré pohltia vás, vaše
srdce i vašu dušu.“
Joanne Harrisová
Milujem knihy. Život bez nich by som si už asi ani nevedela predstaviť.
Nedá sa povedať, že mám jednu obľúbenú knihu. Mám ich viac, pretože
každá z mojich obľúbených kníh má jedinečný príbeh. A presne taká je
aj kniha “Na vine sú hviezdy“.
Hazel v trinástich rokoch diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy
v pokročilom štádiu. Bola presvedčená, že zomrie. Hazel však nechodí
do školy, nemá priateľov a nevie, ako vyzerá normálny život, pretože je
pripútaná ku kyslíkovej f ľaši. Postupne sa však zmierila s dýchacím
prístrojom a s každodenným braním liekov. Rozzúriť ju však dokáže to,
ako ju, postihnutú rakovinou, vidí okolie. Nenávidí ľútosť, ktorej sa jej
dostáva až príliš, nenávidí odsudzujúce pohľady ľudí, nenávidí starosti, aké spôsobuje svojim rodičom
a mnohé ďalšie. Jej rodičia ju donútili chodiť na stretnutia podpornej skupiny pre pacientov
s rakovinou, ktoré tiež nenávidí. A práve na jednom z tých nenávidených stretnutí spozná Augusta
Watersa, ktorý má štýl, rakovinu na ústupe a oči len pre ňu. Po skončení stretnutia ju pozve k sebe
domov. Napriek tomu, že ho Hazel pozná len chvíľu, ide s ním. Augustus je zábavný, milý, slušný,...
proste dokonalý. No Hazel si nechce priznať, že je zamilovaná, pretože nechce, aby jej smrť zasiahla
veľa ľudí. Vďaka Augustovému želaniu spoločne odchádzajú do Amsterdamu, kde hľadajú odpovede
na otázky o knihe, ktorú obaja prečítali nejedenkrát. A práve v Amsterdame medzi nimi postupne
začala vznikať láska.
Hneď, ako som uvidela túto knihu, vedela som, že si ju musím prečítať. V prvom rade ma zaujala
svojím názvom, obalom a neskôr aj obsahom. Hneď po prvých prečítaných stránkach som vedela, že
bude patriť medzi jednu z mojich obľúbených. Táto kniha má veľmi silný príbeh. A ako som sa neskôr
dozvedela aj skutočný. Hazel ma zaujala tým, ako berie svoj život aj napriek tomu, čo ju postretlo. Iba
málokto by sa s tým vedel vyrovnať tak, ako ona. Používa veľa zaujímavých výrokov a najviac ma
zaujal výrok: „Niektoré nekonečná sú dlhšie ako iné.“
V tejto knihe ma najviac prekvapil koniec, pretože som čakala, že skôr zomrie Hazel ako Augustus.
Ale aj napriek príbehu, ktorý má táto knihy a situáciám, pri ktorých si poplačete, sa v nej nachádzajú
aj situácie plné humoru. A aj to je jedna z mnohých vecí, ktoré ma na tejto knihe veľmi zaujali.
Tamara Ireland Stonová-Čas medzi nami
Táto kniha je o Anne Greenovej a Bennettovi Cooperovi. Za
normálnych okolností by sa nikdy nestretli, pretože Anna žije
v illinoiskom Evanstone v roku 1995 a Bennett v San Franciscu
v Kalifornii v roku 2012. On má však mimoriadnu schopnosť
cestovať v čase a premiestňovať sa, kamkoľvek sa mu zachce,
a preto sa dostane do Anninho života, keď začne chodiť do jej
školy. Do Evanstonu prišiel preto, lebo chcel nájsť svoju sestru
Brooke, ktorá zostala visieť sama v čase, keď sa premiestňovali.
Raz ho Anna nájde v hroznom stave sedieť na lavičke.
Samozrejme mu podá pomocnú ruku a časom sa do seba zaľúbia
a začnú spolu chodiť. Keďže Anna túži precestovať celý svet, tak pri ňom objavuje celkom
nový dobrodružný život plný netušených možností. Cestovali tak, že sa chytili za ruky, zavreli
oči a Bennett myslel na miesto, kde sa chce premiestniť. Videli veľa nádherných miest,
z ktorých boli unesení. Anna aj zachránila svoju kamarátku Emmu tak, že sa vrátila v čase,
pretože Emma išla na rande, ale mala autonehodu. Ich láska sa prehlbuje, ale zároveň sa boja
reality, že jedného dňa môže čas nemilosrdne vrátiť Bennetta tam, kam patrí. A tak sa raz ich
obava naplní, lebo Bennetta čas vráti do roku 2012. Čas ich núti rozmýšľať, čo všetko sú
schopní zniesť, aby ostali spolu. Tento príbeh je o priateľstve, láske, rodinných hodnotách,
o túžbe a sile postaviť sa osudu a kráčať za svojím cieľom, no ostať pritom verný sám sebe.
Zažijú veľa krásnych, ale aj smutných chvíľ, na ktoré budú ešte dlho spomínať. Nakoniec sa
Bennett vráti za Annou a ostanú spolu. Zaujímavé na tom všetkom je, že sa dvaja mladí ľudia
stretávali napriek časovému rozdielu 17-tich rokov. To je naozaj fascinujúce!
Je to veľmi zaujímavá kniha, ale aj ťažká na pochopenie o zmenách v čase. Túto knihu
odporúčam všetkým čitateľom, ktorí majú radi romantiku a zápletky s časom. Z tejto knihy
mám skvelé pocity, veľmi ma bavila. Dúfam, že sa Vám táto kniha zapáčila, a že si ju radi
prečítate.
Dan Brown- Stratený Symbol
Kniha Stratený Symbol je štvrtou knihou zo série kníh, ktorú
napísal anglický spisovateľ Dan Brown. Dan Brown sa narodil
v roku 1964, študoval na Amherst College a Phillips Academy, kde
istý čas aj učil angličtinu. Momentálne žije a tvorí v Novom
Anglicku, USA.
Dielo, Stratený Symbol, vyšlo v roku 2009, má 584 strán a delí sa
na: Prológ, 133 kapitol a záver. Román sa vo väčšej časti zakladá
na overených faktoch alebo konšpiračných teóriách. Na začiatku
čítania tohto diela som bola veľmi skeptická, keďže prvých päť
kapitol bolo napísaných veľmi chaoticky. No po čase ma dej veľmi
zaujal a ja som sa začítala do ďalšieho dobrodružstva harvardského
profesora a odborníka na ikonografiu Roberta Langdona, ktorého
nečakane pozvali prednášať do washingtonského Kapitolu.
Pozvanie mu cez sprostredkovateľa zašle jeho priateľ, mentor, filantrop, historik, vedec
a slobodomurár Peter Solomon, preto Langdon rád vyhovie. Lenže prednášková sála zíva
prázdnotou.
Hrozný nález odťatej ruky so zlatým prsteňom slobodomurárov a s tetovaniami dokazuje, že
Solomona uniesli a jeho život je v Langdonových rukách. Langdon sa stretáva so
Solomonovou sestrou Katherine, ktorá pomáha Langdonovi hľadať svojho brata, ale aj riešiť
jednu z najväčších záhad ľudských dejín, ktorá môže otriasť samotnými základmi kresťanskej
viery. A akoby to nestačilo v pätách je im veľmi nepríjemná agentka CIA- madam Satoová.
No nejde, ale len o tajomstvo z dávnych dôb slobodomurárstva či o ochranu národnej
bezpečnost0,i ide tu aj o tajomstvo z nedávnej minulosti. Tajomstvo sa týka rodiny
Solomonovcov, konkrétne Petrovho syna Zacharyho, ktorý bol ubitý na smrť v jednej
z tureckých väzníc. Na konci knihy Zachary umiera, Langdon nájde Petra, vyrieši aj
starodávnu záhadu. Ale tak, ako na konci každej knihy sa rozhodne, že tajomstvo neprezradí.
A toto ma práve na tejto knihe zaujalo. Je plná symbolov, konšpiračných teórií, ktoré sa
týkajú najmä kresťanstva a to je niečo, čo ja milujem. Páči sa mi štýl písania, akým autor píše.
Knihu som prakticky skoro vôbec nepustila z ruky. Nútilo ma to čítať ďalej. Chcela som
vedieť, ako to všetko skončí. A nakoniec to dopadlo úplne inak, ako som očakávala. Celý
román som si myslela, že záporná postava bude agentka Satoová, no nakoniec to bol jeho syn
Zachary, ktorý bol paradoxne aj Petrov únosca. Tento román, ma ako jeden z málama donútil
plakať alebo vybuchnúť do záchvatu smiechu. Prežívala som pri ňom, ale aj strach či istú
úzkosť. A navyše, s postavou Roberta Langdona sa častokrát stotožňujem. Či sú to
myšlienkové pochody, názory alebo činy, ktoré vykonáva.
Stratený Symbol má ďalšie pokračovanie a to román Pôvod, ktorého čítanie mám už úspešne
za sebou.
Waris Dirieová-Púštny kvet
Púštny kvet- je autobiografický román, ktorým Waris Dirieová
prerazila vo svete. Tento príbeh vyvolal obrovský rozruch. Autorka
poukázala na krutý zvyk krajiny, v ktorej vyrastala.
Waris sa narodila v Somálsku a so svojou rodinou žila kočovným
životom, ktorý nebol vôbec jednoduchý. Nemali žiadne
z vymožeností dnešnej doby a to ani len splachovací záchod. No
nezameriavala sa v tejto knihe na banality a podmienky, v akých
žili. Opisuje ťažký život a náročné rozhodnutie, ktoré musela vo
svojich trinástich roko ch urobiť. Rodina jej dohodla svadbu
s jedným starým mužom. Waris bola veľmi vystrašená, smutná.
Nevedela, čo má urobiť, no vedela, že takto to nechať nemôže. Po
dlhom premýšľaní dospela k rozhodnutiu, že skúsi utiecť. Počkala,
kým všetci zaspia a potichu sa vytratila. Po náročnej ceste skrz púšť
uvidela cestu, autá, začiatok krajiny. Veľmi ju to potešilo. Zastavil jej pán v strednom veku
s ponukou pomoci. S úsmevom na tvári nasadla, pripútala sa a slušne poďakovala. Zrazu však
tento chlap zastavil a zobral malú Waris do zadnej časti auta, kde sa ju pokúsil znásilniť.
Našťastie sa jej však podarilo ubrániť a utiecť k sestre svojej matky. Začala sa učiť písať,
čítať. Táto pani ju nechala u seba bývať, no pod podmienkou, že pre ňu bude pracovať. O šesť
rokov neskôr sa celá rodina odsťahovala a z Waris sa stala bezdomovkyňa. Jedného dňa
v obchode stretla ženu menom Marylin, ktorá tu bola zamestnaná. Nasledujúci deň, keď túto
mladú ženu stretla, za ňou kráčala, až kým sa Marylin neprihovorila. Bola k nej tak milá, že ju
u seba nechala bývať a pomohla jej nájsť prácu. Nadriadený ju so všetkým oboznámil a kázal
jej poupratovať stoly. Po chvíľke sa jej prihovoril známy fotograf, podal jej svoju vizitku
a dodal, že má skutočne šťastie, aká je krásna žena.. Dlhú dobu sa neozvala, až kým
nepovedala svojej priateľke, čo sa stalo. Bola šťastná aj za ňu, no v tom Waris dostala
neopísateľné bolesti. Marylin ju zobrala do nemocnice. Pár nocí pred touto udalosťou boli
spolu v klube. Po návrate domov sa rozprávali o somálskom zvyku, a to o ženskej obriezke.
Keď to doktor uvidel ostal zaskočený, no bol rozhodnutý, že ju musia čo najskôr operovať.
Operácia prebehla bez komplikácií, a tak sa aj dobre zotavovala. Vrátili sa spolu domov
a ihneď volali fotografovi. Pri prvom fotení ostali všetci zamestnanci v nemom úžase.
Netrvalo to dlho a bola žiadaná na tie najväčšie prehliadky. Chvíľu pred odletom zistili, že
nemá platný pas. Jej agentka si myslela, že sa jej podarilo vybaviť dlhšiu platnosť. Bohužiaľ
neskontrolovala všetko to, čo bolo treba a Waris na letisku zatkli. Priatelia za ňu zaplatili
kauciu, ale museli vymyslieť niečo, aby ju neposlali späť do púšte. Kamarát Neil dostal
nápad, že by si ho mohla vziať. Súhlasila s jeho návrhom a bola mu vďačná za pomoc. Neskôr
jej v manželstve začal robiť problémy, no museli v ňom zotrvať jeden rok.
Waris sa vrátila späť do svojej rodnej krajiny. Po dvadsiatich rokoch videla svoju rodinu.
Začali o nej točiť film s názvom „Deň, ktorý mi zmenil život“ Príbeh nebol o tom, ako sa
stala svetoznámou modelkou. Bol o zvyku jej rodnej krajiny.
Táto kniha prinúti mladých ľudí popremýšľať o problematike vo svete, aké hrozné veci sa
dejú. Kvôli týmto zvykom umrelo už neskutočne veľa žien. Vykrvácali alebo dostali infekciu,
kvôli nedostatočnej hygiene. Mladá autorka sa aj takouto formou pokúša prilákať väčšiu
pozornosť ľudí, no hlavne to chce zastaviť a zbaviť ženy utrpenia, ktoré si museli prežívať.
Arthur Conan Doyl-Pes baskervillský
Každý má nejaký ten svoj koníček. Niekto rád hrá hry, jazdí na
koni, pozerá seriály a niekto rád číta knihy. Vybrať si preto iba
jednu knihu, ktorá ma nejako oslovila je neskutočne ťažké. Predsa,
asi by som si ju nečítala, nie?
Ako som tak prechádzala prstom po knihách na poličkách svojej
imaginárnej knižnice v mysli, narazila som na jedného z mojich
obľúbených autorov, o ktorom som sa dnes rozhodla rozprávať.
Jeho celé meno je Arthur Conan Doyle. Bol to škótsky spisovateľ, ktorého tvorba oslovila
nejedného čitateľa. Boli to práve dobrodružné príbehy súkromného detektíva Sherlocka
Holmesa, ktoré ho preslávili. I ja nie som výnimkou a zmieňované príbehy som prečítala snáď
všetky. Dokopy je ich asi deväť. Dnes ich nájdeme v rôznych zbierkach poviedok o
Sherlockovi, ktorý sa však ako fiktívna postava po prvýkrát objavil v románe Štúdia v
červenom z roku 1887. Asi najznámejší príbeh je Pes baskervillský.
Poviedky zobrazujú rušný život Sherlocka Holmesa a doktora Watsona, jeho priateľa a
spoločníka, ktorý písal o prípadoch, ktoré riešili do miestnych novín formou denníka. Hlavná
postava ma oslovila jej nezvyčajným charakterom. Sherlock bol veľmi múdry človek a
dokázal si všimnúť veci, ktoré by si bežný človek neuvedomil. Vynikal v rôznych veciach ako
hra na husle, box, chémia či streľba z revolvera.
Príbehy určite nesklamali a splnili všetky moje očakávania. Všetky knihy sa čítali "jedným
dychom". Nechýbal napínavý dej, plný zaujímavých zápletiek a zvratov, postáv bolo tak
akurát. Poviedky sa končili nečakaným odhalením rôznych vinníkov a vyriešením zas
ďalšieho prípadu.
Na záver si dovolím povedať, že pre mňa boli dobrodružstvá Sherlocka Holmesa, jedny z
najlepšie napísaných kníh. Odporúčam každú jednu a myslím si, že i keď sme rôzni a máme
odlišné názory, aspoň v jednej z poviedok sa nájde každý z nás a zamiluje si ju.
Katarína Gillerová-Láska si nevyberá
Katarína Gillerová po dielku pre deti Moja kamarátka knižka prekvapila
románom zo súčasnosti pre dospelých a dospievajúcich. Umiestnením deja
do stredoškolského prostredia si vytvorila priestor na zaľudnenie deja
mnohými charakterovými postavami, na rozkrytie širokej škály
medziľudských vzťahov -- od priateľstiev cez lásky až po reflexiu
rodinných vzťahov či mileneckého vzťahu v profesorskom zbore.
Študentský svet, prirodzene, ponúka aj humorné nadľahčenie. Autorka
vedľajšími príbehmi a opakovaným motívom tajomstva udržiava
dynamiku a napätie textu.
Túto knihu som si vybrala preto, lebo som počula že je to veľmi dobrá kniha. Keď som ju zbadala,
tak ma na nej hneď zaujal pestrý obal. Zaujala ma tým, že hlavná postava Dominika bola
cieľavedomá, bystrá maturantka, ktorá si išla za svojim cieľom, ktorý si vždy zaumienila. O
svojich túžbach sa nemohla podeliť so svojimi najbližšími, čiže mamou a sestrou Denisou. O svoje
tajomstvá sa mohla podeliť jedine so svojou najlepšou kamarátkou Lenkou, s ktorou bola ako
sestra. V polovici knihy sa hlavnej hrdinke skomplikoval život. Tajomstvo, pocit previnenia a
výčitky svedomia sú akoby dedičným prekliatím rodiny. Príbeh empatickej, tvrdohlavej a
komunikatívnej adolescentky, ktorú bez vysvetlenia opustí jej prvá láska a ona sa potom na prvý
pohľad zaľúbi do nastávajúceho svojej zbožňovanej staršej sestry, tvorí hlavnú dejovú líniu.
Ťaživé tajomstvo zožieralo Dominikinu sestru Denisu, ktorá si nakoniec siahne na život. Dominika
tak svoju skúšku dospelosti musí zložiť skôr v živote ako za zeleným maturitným stolom. Vypátra
príčinu nezmyselného sestrinho riešenia, musí však mlčať, prezradenie by bolelo priveľa ľudí.
Obsah knihy sa odohráva na strednej škole, kde sa jej stalo veľa zaujímavých vecí.
Kasie West-Zabuchnutá v knižnici
Romantický príbeh napísala Kasie West a preložila ho Jana Vlašičová. V roku
2017 ju vydalo vydavateľstvo Slovart.
Hlavnou hrdinkou príbehu je Autum, ktorú zamknú v knižnici počas
nastávajúceho predĺženého víkendu a nestihne chatovú oslavu s pätnástimi
spolužiakmi. Márne sa snaží nájsť otvorený východ. Všetky dvere aj okná sú
pozatvárané, nesvieti svetlo ani nekúria. Skúšala búchať na okno, no na
chodníkoch nikto nebol. Utešuje sa, že sa po ňu vráti jej milovaný Jeff. Paniku
sa snaží zahnať hlasným spevom, spriadaním plánov na skorý únik. Uvedomí
si, že taška s mobilom a vecami ostala v priateľovom aute.
Na chodbe sa zjavuje postava s nožom v ruke a dievčina sa trasie zimou i strachom. Nemá kam
uniknúť. Chlapec prehovorí a ubezpečuje ju o priateľských zámeroch. Študentka spoznáva samotára
zo školy, ktorý ma rodičov feťákov a sám už párkrát nedobrovoľne využil ubytovanie v nápravno-
výchovnom zariadení. Potreboval len niekde prespať a privolaná pomoc priateľov policajtov či
hasičov, by mu skrížila plány. Presvedčí ju, aby vytrvala do konca víkendu. Dá jej spacák aj ponožky,
aby sa zohriala. Podelia sa aj o jedlo. Majú dostatok času na zoznamovanie, hrajú rôzne hry, pozerajú
televízor, čítajú knihy. Z vyvrheľa sa zrazu stáva chápajúci sympaťák.
Autum sa zbytočne snaží skryť svoje tajomstvo. Stresová situácia vyvoláva v nej čoraz väčšiu úzkosť,
ktorá vyvrcholí stratou vedomia. Dax rieši situáciu spustením protipožiarneho alarmu. Záchranné
zložky zabezpečia otvorenie vstupných dverí , ošetrenie postihnutej osoby a prevoz do nemocnice.
O druhom návštevníkovi nemajú tušenia. Mladá žena sa po precitnutí dozvedá o vážnej havárii jej
milého, ktorá zapríčinila jeho komatózny stav. Spolužiak ju obvinil, že ho má na svedomí. Jeho matka
ju prosí o návštevy na oddelení. Dúfa v zlepšenie zdravotného stavu svojho syna v jej prítomnosti.
Študentka nemá silu odmietnuť.
Zároveň sa snaží nájsť svojho záchrancu. U pestúnov zistila adresu domova a tam ho navštívila.
Spočiatku neopätovaný záujem sa častými návštevami neodbytnej mladej slečny zmení na lásku.
Časom sa uzdraví aj Jeff, s ktorým zostanú iba kamarátmi.
Kniha ma zaujala nadpisom, zaujímavou obálkou a dejom, ktorý bol dynamický aj romantický
s mnohými zápletkami a šťastným koncom. Veľmi ľahko sa mi čítala, nedalo sa mi od nej odtrhnúť.
Silvester Lavrík-Nedeľné šachy s Tisom
Historický román z obdobia 2. sv. vojny. Príbeh o udalostiach
pred a počas slovenského štátu z bánovského prostredia rozpráva
Anička Icíková.
Anička je poslušná malomeštiačka, skoro polosirota, lebo otec
v 30-tych rokoch odišiel do Ameriky. Ona píše listy vojakom na
front, v mene prezidenta Tisu. Pre Bánovčanov bol Tiso hlavne
kňaz, ktorý tam slúžil omše. Autor píše o ňom pohľadom Aničky,
ako jej chýba otec a s matkou si nerozumie. Máva záchvaty
zúrivosti a stáva sa takým vývrheľom spoločnosti. Má sesternice
Alicu, Sidóniu, Matildu, pána lekárnika a Monsignora Tisu. Oni
boli pre ňu všetkým. Tiso nahrádzal Aničke otca a to bolo myslené
aj na ostatných Bánovčanov-vnímali ho ako svojho ochrancu.
Autor mnohé zachytáva očami dieťaťa, ako to vnímalo, naivitu v reálnom živote. Tiso chodí na
nedeľné šachy k lekárnikovi, tu je vždy priateľská atmosféra. Aničku necháva dohrať partiu.
Z jeho strany je to určitá stratégia.
Autor očami ľudí vyzdvihuje, čo všetko sa za Tisu porobilo-cesty, školy, ale hneď nato opisuje
brutalitu Hlinkovej gardy-tá znásilnila Alicu. Anička sa cítila veľmi oklamaná. Tiež sa tu
poukazuje ako Tiso zlyhal nielen ako farár, ale hlavne štátnik. Obetoval svojich ľudí pre blaho
iných.
Silvester Lavrík-autor románu chcel bližšie poukázať na prvý slovenský štát, čo sa v ňom
robilo. Krivdu, ktorá státisíce ľudí stála život.
Knižka sa čítala dobre. Dozvedela som sa niečo bližšie o predvojnových a vojnových rokoch
na Slovensku. O ľuďoch z Bánoviec, ako to všetko vnímali dospievajúce dievčatá.
Odporúčam ju prečítať.
Veronica Roth-Divergencia, Rezistencia, Experiment
„Doma máme jediné zrkadlo, skryté za posuvným panelom v chodbičke na hornom
poschodí. Podľa pravidiel mojej frakcie sa k nemu môžem priblížiť len druhý deň
každého tretieho mesiaca, keď mi mama strihá vlasy.“ Práve tak začína kniham
o ktorej vám dnes chcem niečo povedať. Jedná sa o prvú knihu z románovej sci-fi
trilógie, ktorú napísala americká spisovateľka Veronica Rot h. Táto trilógia
pozostáva z troch románov: Divergencia (Divergent2011), Rezistencia (Insurgent
2012), Experiment(Allegriant 2013). V roku 2014 tiež vyšla kniha s názvom Štyri
(Four: A DivergentCollection), ktorá slúži ako prológ k trilógii. Každá z týchto kníh
má viac ako 350 strán a boli rovnomenne sfilmované.
Divergencia– Dej sa odohráva v ďalekej budúcnosti v post-apokalyptickej verzii mesta
Chicago. Sleduje príbeh 16-ročného dievčaťa menom Beatrice “Tris” Priorová, ktorá žije
v spoločnosti rozdelenej na 5 frakcií. Tieto frakcie sú rozdelené podľa určitých
charakteristických znakov:
Neohrozenosť – Veria v život v ktorom nejestvuje strach, v obyčajné činy a obranu tých, ktorí
to sami nedokážu.
Sebazaprenie – Sú nesebeckí, nerobia nič k ich vlastnému úžitku.
Informovanosť – V tejto frakcií ide hlavne o vedomosti.
Otvorenosť - Žiadne tajomstvá, ani súkromie.
Harmónia - Dôvera, sebestačnosť, odpustenie, láskavosť.
Úlohou mladej Tris je vybrať si jednu frakciu, v ktorej strávi zvyšok svojho života. Neskôr
však zistí, že sa odchyľuje od systému. Zapadá do viacerých frakcií, čo znamenám že je
divergentná. Popri akčnej dejovej línií sa tu objavuje aj romantická zápletka s jej iba o pár
rokov straším inštruktorom, ktorého prezývajú “Štyri“.
Táto kniha splnila všetky moje očakávania. Nádherný príbeh ktorý ma vtiahol a nepustil.
Zaujala ma hlavne pre svoj dynamický príbeh, množstvo zvratov a nečakané odhalenia.
Hlavná hrdinka Tris ma ohromila.
Aj keď je kniha pomerne hrubá, číta sa doslova na jeden dych. Obsahuje tiež veľa
zaujímavých citátov, nad ktorými sa oplatí zamyslieť.
Niekoľko z nich:
„Každý ma z niečoho strach. Ale ty nie. Strach ťa neochromí, ale nabudí.“
„Jedno rozhodnutie ťa môže zmeniť.“
„Život nás ničí, všetkých. Nedokážeme tomu zabrániť.“
Zuzka Šulajová-Džínsový denník
Kniha, o ktorej vám chcem dnes niečo povedať sa volá Džínsový
denník. Túto knihu napísala slovenská spisovateľka Zuzka Šulajová
ako 17-ročná. Ide o viac-dielnu sériu kníh.
Džínsové denníky sa stali kultovou sériou, veď na nich vyrástla celá
jedna generácia čitateľov. V slovenskej literatúre nemajú obdobu,
keďže ide o najdlhšiu sériu písanú denníkovou formou – všetkých 7
kníh má spolu 300 0 strán.
Džínsový denník 1 – 6
Rozpráva príbeh pätnásťročnej Pauly, ktorá sa rozhodla písať si denník. Má totiž hrôzu
z prvého ročníka na gymnáziu.
Čitateľ v jej zápiskoch, spoznáva Paulinho suseda a najlepšieho kamaráta Riša, staršiu sestru
Libušu a najlepšiu kamarátku Denisu, a jej brata Lukáša. Paula spoznáva Rišovho kamaráta
Patrika – na prvý pohľad ju očarí a zaľúbi sa.
Paula začína mať pocit, že sa o ňu zaujíma Denisin brat Lukáš, sníva však o Patrikovi.
Musí pátrať sama v sebe a nájsť odpoveď na to, či má skutočne rada Patrika alebo či necíti
niečo aj k Lukášovi.
Celý príbeh je postavený na spoznávaní sveta chalanov, v ktorom sa Paula cíti často stratená.
V Džínsovom denníku 2 sa Paula a Lukáš dajú dokopy a ich vzťah im vydrží 4 roky.
V Džínsovom denníku 5 sa Paula rozhodne ísť do Austrálie, kde spoznáva nových priateľov,
svoju nevlastnú sestru Emu a svojho nového partnera Vilasa, ktorý je Ind. A však po
niekoľkých rokoch v Austrálii stále niečo cíti k Lukášovi a túži sa vrátiť domov.
V džínsovom denníku 6 sa Paula a Lukáš dajú zase dokopy a zoberú sa. Kúpia si vlastný byt
a majú 3 deti. Kniha končí ich starobou.
Tieto knihy splnili všetky moje očakávania. Najviac ma zaujal príbeh medzi Paulou
a Lukášom. Ak má niekto rád romány tak určite sú tieto knihy to pravé.
ARBEIT MACHT FREI
Je spôsob existencie tohto sveta v
hľadaní jeho zániku či v hľadaní šťastia? je láska šťastím? či spôsob odsúdenia,
ktoré nás vedie k zániku?
Koľkokrát ešte?
To škrípanie kolies ma privádza k šialenstvu
Aké to má zmysel?
Aký zmysel mal východ slnka,
mal byť nádejou? P
Alebo len smútočným oznámením ľudskej existencie? Ich existencie? Tých čo sú zodpovední
krutosť ako tvrdia nemá hraníc
Nenávisť prekročila hraničné pásmo bezodnej krutosti
Nenávisti voči nám?
Voči všetkým?
Opäť ten prekliaty zvuk...
Na rukách stále cítim krv
Krv rodičov, starých rodičov
Potrebujem vystúpiť inak sa zbláznim
Mohol som niečo urobiť?
Nemohol som urobiť nič
ako sme to všetci mohli dopustiť...
Cítite sa lepšie ? Máte snáď viac ako ste mali predtým?
My už nemáme nič
O chvíľu ani holý život
Daniel Pauček
Vlhký dych na perách vášnivé bozky
pri zelených vlnách sú len
výplodom našej fantázie
sme protipóly sveta nezmyslom fragmentmi čo zatiaľ nemôžu vytvoriť celok
výpoveďou duše sú pohľady ostré mierené presne na najslabšie miesto našich sugilitov
ryjú trhajú a zapustia korene
bezsenné noci sú už zaplnené tebou
túžba rastie mocnie kvitne prerastá
no prebudenie je ešte stále chladné
Hladina pretiekla cez najsuchšie miesto
prierez pohľadu mal saténový nádych
telo zabalené v plastovom odpade s nádychom ľadu
je skôr zahanbením než tvorom
realitu domestikuje niečí sen
zabíja trhá trhá a neprestáva až pokým sa nerozplynie
Daniel Pauček
Mgr. Dominika Hanová
1. Ako sa Vám páči na našej škole?
Po skončení štúdia som chcela učiť, preto že práca s
deťmi ma baví. SSOŠP je škola ktorá prináša veľa
skúsenosti zo školstva a je tu príjemný kolektív.
2. Vaša obľúbená trieda ?
Obľúbenú triedu nemám a deti bližšie spoznávam pomocou športových súťaží .
3. Čo ste robili pred pôsobením na SSOŠP?
Popri vysokej škole a po skončení som trénovala deti na plavárni, organizovala letné
tábory a učila na ZŠ.
4. Hudba ktorú počúvate?
Nemám vybraný žiadny žáner hudby.
5. Vaše obľúbené jedlo?
Pečené kura
6. Mate nejakú neresť?
Moc sladkého jedávam, neodolám .
7. Aké sú Vaše záľuby ?
Rodina, turistika, plávanie, celkovo šport.
8. Veríte v UFO?
Neverím.
9. Čo Vás vie dobre naladiť?
Radosť z naplnenia cieľov.
10. Blížia sa prázdniny, a preto sa mi nedá sa nespýtať, aký budete mať počas
prázdnin program?
Oddychovať, relaxovať , venovať blízkym a pomáhať im .
Ďakujem za pozornosť
Vedúci redakčnej rady: Mgr. Lukáš Dorušinec
Mgr. Mária Galková
Šéfredaktor: Daniel Pauček
Redaktorky: Bianka Tóthová
Bianka Vondrová
Denisa Huláková
Hana Adamíková
Lucia Paštrnáková
Lucia Lechová
Martina Vaváková
Nikola Hudecová
Nikoleta Šobáňová
Silvia Wallová
Sofia Jakubičková
Tatiana Záhumenská
Terézia Hrebíčková
Vydáva
január-marec 2018