Sprva o meran klmy koly
Vstupn meranie aktivity 4.1 Indiktory kvality vzdelvania v hodnoten kl
Nzov projektu: Hodnotenie kvality vzdelvania na Z a S v SR v kontexte prebiehajcej obsahovej reformy vzdelvania
Spracovala: Mgr. Martina pringelov
Bratislava 2012
2
OBSAH Poakovanie
1. Teoretick vchodisk ......................................................... 4
1.1 Definovanie pojmu klma koly.................................................... 4 1.2 Pozitvna klma koly..................................................................... 6
2. Charakteristika dotaznka CFK Ldt. ................................ 7
2.1 Vber metodiky ............................................................................. 7 2.2 truktra dotaznka ..................................................................... 7 2.3 Spsob administrcie dotaznka CFK-Ldt. ................................ 9 2.4 Spsob vyhodnocovania ............................................................... 10 2.5 Interpretcia 10
3. Meranie ................................................................................ 12
3.1 Spsob a realizcia hodnotenia .................................................... 12 3.2 Popis sboru probandov a reprezentatvnos vzorky ............... 13 3.3 Interpretcie: rozbor vkonu probandov ................................... 16 3.3.1 Veobecn klimatick faktory - Dimenzia 1 ...................... 16 3.3.2 Programov initele - Dimenzia 2 ....................................... 24 3.3.3 initele rozhodovania - Dimenzia 3 ................................... 31 3.3.4 Materilne initele - Dimenzia 4 ......................................... 39
4. Klma koly............................................................................ 46
4.1 Profil klmy koly .......................................................................... 46 4.1 Klma koly a pohlavie ................................................................. 51 4.2 Klma koly a kraj ......................................................................... 51 4.3 Klma koly a typ koly ................................................................ 53 4.4 Klma koly a zriaovate ........................................................... 54 4.5 Interkorelcie medzi oblasami klmy koly .............................. 55 4.6 Charakteristika probandov ......................................................... 57
ZVER ...................................................................................... 59
Zhodnotenie efektvnosti, odporania k zlepeniu metodiky .............. 60 Pouit literatra ...................................................................................... 61
Prloha 1 Prloha 2 Prloha 3
3
Poakovanie
akujem Mgr. Michalovi Hacajovi, ktor pripravil podklady z merania, Mgr. Dane
Palekovej za reer pri vbere metodiky a Mgr. Zuzane Jukovej PhD. za cenn rady a
pripomienky pri psan sprvy.
4
1. Teoretick vchodisk
1.1 Definovanie pojmu klma koly
Skr ako prejdeme k bliej analze klmy koly, je na zaiatku dleit osvoji si
zkladn pojmy, ktor svisia so skmanou problematikou. Vzhadom na to, e klma koly
predstavuje nadraden pojem k ostatnm pojmom (dimenzim, faktorom,...) neexistuje jej
zjednoten defincia.
Klmu koly tvoria iaci, uitelia, rodiia, ostatn pracovnci koly a mnoh in. Klma
koly ako nadraden pojem zvis od potu iakov, zloenia uiteskho kolektvu,
prostredia,... Pod klmou koly si mnoh predstavuj atmosfru koly, ducha koly, tos koly,
kultru koly, podmienky koly, prostredie koly, skupinov subkultru, socilny systm
koly, a pod. (Mare, J., 1998).
Komplexne sa klma koly vymedzuje ako kultra koly s jej hodnotami, normami,
nzormi, tie aj ako sbor subjektvnych pohadov zastnench jednotlivcov, vzjomn
vzahy osadenstva koly a in. V uom slova zmysle meme klmu koly vymedzi ako
organizan ideolgiu, teda ako ciele hodnoty koly; klma koly ako nlada, psychologick
stav; ako socilna klma typick pre triedu; klma ako vetky pravidl itia v triede; klma ako
sprostredkovate (Mare, 1998).
Poda Grecmanovej (1988) kolsk klma zaha celkov kvalitu prostredia v kole:
ekolgiu koly (materilne a estetick aspekty)
spoloensk prostredie (vzahy medzi iakmi, uitemi, rodimi, vedenm
koly)
socilny systm, socilna dimenzia (rove komunikcie a koopercie
vetkch a vetkho)
kultrna a socilna dimenzia (napr. hodnotov vzory)
Vzhadom na to klma predstavuje nadraden, shrnn pojem, ktor v sebe zaha
klmu triedy, uebn prostredm a atmosfru v triede (Obr.1).
5
Terminologick rozlenie:
1. klma jav dlhodob, socilne a osobnostne podmienen, ktor je typick pre dan
triedu a danho uitea niekoko mesiacov i rokov
2. atmosfra jav krtkodob, situane podmienen, ktor sa me meni v priebehu
vyuovacieho da i dokonca v priebehu jednej vyuovacej hodiny (napr. atmosfra
v triede pred psomkou, cez prestvky a pod.)
3. prostredie najveobecnej termn m irok rozsah; netka sa len socilno-
psychologickch aspektov, zaha architektonick, hygienick, akustick
a ergonomick aspekty)
Obr.1: Klma koly ako nadraden pojem
Zdroj: Gavora In: Petlk, E., Klma koly a klma triedy. 2006, s. 28
U ns sa problematikou klmy koly zaoberal Gavora (2010), ktor uvdza, e klma
koly by mala obsahova:
1. podporu neb sa chb a ai z spechov a nespechov,
2. poriadok pravidl,
3. as prleitos ku komunikcii, realizcia aktivt a zapojenia sa do nich,
participcia na rozhodovan,
4. tandardy sbor noriem, ktor by mal kad dosiahnu, ide hlavne o normy
postojov,
6
5. elnos uitonos vzdelania, ukza zmysel uenia/aktivity, motivova, vetky
hodiny musia ma zmysel,
6. zodpovednos osobn pocit zodpovednosti za vzdelanie, plnenie loh, zapojenie do
kolskej prce,
7. zujem o vzdelanie zkladn cie pre uitea napr. popularita vlastnho predmetu,
iak mus cti zujem o seba zo strany uitea,
8. oakvanie spechov dosiahnutie spechov znamen dobr plnenie loh
v budcnosti,
9. nestrannos absencia zvhodovania, nestrannos, jasn svis medzi dobre
odvedenou prcou a odmenou,
10. bezpenos neexistencia psychickho a fyzickho nsilia a inho stresu, znalos
spsobov, ako takto situcie riei,
11. prostredie ist, prjemn, zaujmav, komfortn (apek, R., 2010).
1.2 Pozitvna klma koly
Ako pe Petlk (2006), na pozitvnej klme koly sa podieaj vetci, ie cel
osadenstvo koly, dokonca aj rodiia. Kad prispieva svojou trochou na vytvorenie
pozitvnej klmy. Kad zo spomenutch initeov m o pozitvnej klme svoje predstavy, ale
tieto predstavy sa daj zoveobecni, meme to vidie v tabuke . 1.
Tab. 1: Kritri pozitvnej klmy koly
Kritri pozitvnej klmy
poda iakov poda uiteov
Nevyskytuj sa stresov situcie Pokojn tvoriv klma koly
Monos vlastnej sebarealizcie Monos nachdza nov pedagogicko-
psychologick prstupy k iakom
Pocit, e uiteom zle na ich rozvoji Demokratick vedenie koly
Pocit spechu a radosti zo svojej innosti cta vedenia koly k pracovnkom koly
Spravodlivos zo strany uitea Repekt v medziudskch vzahoch
Zrozumiten poiadavky od uitea Tvoriv spoluprca uiteskho kolektvu
Monos sebarealizcie
Celkovo motivujce prostredie
Zdroj: Petlk, E.: Klma koly a klma triedy. 2006, s. 63-71.
7
2. Charakteristika dotaznka CFK-Ltd.
Cieom nho vskumu bolo zisti, ak je klma koly na kolch experimentlnej
vzorky; porovna koly experimentlnej vzorky z pohadu klmy koly.
2.1 Vber metodiky
Zvolili sme metdu dotaznka. Vychdzali sme z dotaznka CFK Ltd. Profil
klmy kolu od R. S. Fox et. al. (apek, 2010), ktor bol prebrat v plnom rozsahu a znen.
2.2 truktra dotaznka
R. S. Fox et. al. (apek, R., 2010)
Dotaznk CFK Ltd. Je zloen zo tyroch dimenzi (Tab. 2).
1- Veobecn klimatick faktory sem spadaj oblasti - vzjomn repekt, dvera,
vzah ku kole, prnos kole, osobn rast, sdrnos, inovcia a adaptcia,
starostlivos.
2- Programov initele - sem spadaj oblasti - aktvne sebavzdelvanie, individulny
prstup, podpora, pravidl, odmeny.
3- initele rozhodovania - sem spadaj oblasti - schopnos riei problmy, konflikty,
efektvna komunikcia, zodpovednos, efektvne stratgie vyuovania, schopnos
plnova budcnos.
4- Materilne initele - sem spadaj oblasti - materilne zaistenie, podporn systm,
vhodn zzemie koly.
Bliia operacionalizcia oblast je uveden v patrinch podkapitolch kapitoly 3.
8
Tab. 2: Tabuka vstupov klmy koly
Dimenzie Oblasti Poet
poloiek Maximlne mon
skre
Skre zskan v naom meran
Hrub priemern
skre
Relatvne
priemern skre
1. dimenzia -
Veobecn klimatick
faktory
Vzjomn repekt
5 20
160
15
113,92
74,87%
71,20%
Dvera 5 20 13,7 68,44%
Vzah ku kole 5 20 14,6 72,88%
Prnos kole 5 20 13 65,16%
Osobn rast 5 20 13,6 68,00%
Sdrnos 5 20 14,7 73,62%
Inovcia a adaptcia
5 20 14,5 72,65%
Starostlivos 5 20 14,8 74,00%
2. dimenzia -
Programov initele
Aktvne sebavzdelvanie
5 20
100
14,1
70,641
70,29%
70,64%
Individulny prstup
5 20 13,4 67,10%
Podpora 5 20 14,6 72,95%
P