Download - Szabova a Kol Prirucka Boz
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
1/183
PRIRUKA BEZPENOSTI AOCHRANA
ZDRAVIA PRI ZVRAN
Zuzana SZABOV
Karol BALOG
Pavol EKAN
Richard KURACINA
2015
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
2/183
Materilovotechnologick fakulta STU so sdlom v Trnave
Ing. Zuzana Szabov, PhD., prof. Ing. Karol Balog, PhD.,
Ing. Pavol ekan, PhD., doc. Ing. Richard Kuracina, PhD.
Recenzenti: prof. Ing. Maro Soldn, PhD.doc. Ing. Jn Vi, PhD., IWE.
Jazykov korektra: Mgr. Valria Krahulcov
Schvlila Vedeck rada Materilovotechnologickej fakulty STU da25. novembra2014 ako prruku pre tudijn program Bezpenos aochrana zdravia pri prci,Vrobn technolgie, Materilov ininierstvo, Aplikovan informatika aautomatizcia v priemysle, Kvalita produkcie, Personlna prca v priemyselnompodniku, Potaov podpora vrobnch technolgi, Priemyseln manarstvo,Vrobn zariadenia a systmyMaterilovotechnologickej fakulty STU vTrnave
ISBN 978-80-8096-220-3
EAN 9788080962203
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
3/183
3
VOD ........................................................................................................................................ 6
1 ZKLADN POJMY A DEFINCIE VOBLASTI BEZPENOSTI A OCHRANY
ZDRAVIA PRI ZVRAN............................................................................................... 7
2 LEGISLATVNE POIADAVKY NA ZAISTENIE BOZP PRI ZVRAN........... 11
3 RIZIKOV FAKTORY ANEBEZPEENSTV NA ZVRACCH
PRACOVSKCH...........................................................................................................20
3.1 ZVRACIE DYMY.................................................................................................................................. 21
3.1.1 PRODUKCIA ZVRASKCH DYMOV V ZVISLOSTIOD ZVRANHO MATERILU....................... 22
3.1.2 OCHRANA PRED ZVRASKM DYMOM....................................................................................... 28
3.1.3 CHARAKTERISTIKA ZLOIEK ZVRACCH DYMOV VZNAMNCH ZHADISKA POKODENIA
ZDRAVIA......................................................................................................................................... 30
3.1.4 OCHORENIA DCHACCH CIEST A PC ZO ZVRANIA.................................................................. 37
3.2 HLUK..................................................................................................................................................... 38
3.2.1 LEGISLATVNE ASPEKTYPOSDENIA HLUKU................................................................................. 38
3.2.2 EXPOZCIA HLUKU NA ZVRASKOM PRACOVISKU...................................................................... 40
3.2.3 MONOSTI ZNENIA EXPOZCIE HLUKU........................................................................................ 41
3.3 VIBRCIE.............................................................................................................................................. 43
3.3.1 LEGISLATVNE ASPEKTY POSDENIA VIBRCI.............................................................................. 43
3.3.2 MONOSTI ZNENIA EXPOZCIE VIBRCIAMI............................................................................... 44
3.4
ELEKTROMAGNETICK IARENIE PRI ZVRAN................................................................................... 45
3.5 ZA TEPLOM ACHLADOM PRI PRCI.............................................................................................. 52
3.6 PRACOVN POLOHA, FYZICK A PSYCHICK ZA PRI ZVRAN.................................................... 56
3.6.1 FYZICK ZA................................................................................................................................ 56
3.6.2 PSYCHICK ZA........................................................................................................................... 60
3.7 NEBEZPEENSTVO RAZUELEKTRICKM PRDOM........................................................................... 62
3.7.1 VEOBECN PODMIENKY VZNIKU RAZOV AKO DSLEDKOKZSAHU ELEKTRICKM PRDOM62
3.7.2 INKY ELEKTRICKHO PRDU NA UDSK ORGANIZMUS.......................................................... 65
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
4/183
4
3.7.3 ELEKTRICK PRD AIMPEDANCIA UDSKHO TELA...................................................................... 68
3.7.4 OCHRANA PRED RAZOM ELEKTRICKM PRDOM...................................................................... 70
3.7.5 PRV POMOC PRI RAZEELEKTRICKM PRDOM....................................................................... 75
3.8 POUITIE TECHNICKCH PLYNOV PRI ZVRAN A TEPELNOM DELEN.............................. 78
3.8.1 CHARAKTERISTIKA NAJASTEJIE POUVANCHPLYNOV PRI ZVRAN ATEPELNOM DELEN.. 79
3.8.2 FAE NA STLAEN PLYNY............................................................................................................ 81
3.8.3 MANIPULCIA SFAAMI NA STLAEN PLYNY............................................................................ 83
3.8.4 VEOBECN POIADAVKYNA SKLADOVANIE FLIA...................................................................... 88
4 VEOBECN POIADAVKYNA PRIESTOR A USPORIADANIE ZVRACCH
PRACOVSK................................................................................................................... 93
4.1 PRIESTOR A PLOCHY STLEHO ZVRACIEHO PRACOVISKA............................................................... 93
4.2 USPORIADANIE ZVRACIEHO PRACOVISKA....................................................................................... 94
4.3 UMIESTNENIE OZNAMOVAOV A OVLDAOV MECHANIZOVANHO AAUTOMATIZOVANHO
ZARIADENIA......................................................................................................................................... 95
5 ZSADY VYKONVANIA ZVRASKCH PRC SO ZVENM
NEBEZPEENSTVOM PODA BOZP ...................................................................... 97
5.1 ZSADY BOZP PRI PRCI V UZAVRETCH ATESNCH PRIESTOROCH................................................ 98
5.2 ZSADY BOZP PRI PRCI V PRIESTOROCH S NEBEZPEENSTVOM POIARU ALEBO VBUCHU...... 99
5.3 ZSADY BOZP PRI PRCI V PRIESTOROCH SO ZVENM NEBEZPEENSTVOM IARENIA............ 100
5.4 OPRVNENIA ZVRAA.................................................................................................................... 100
6 OZNAOVANIE ZVRACIEHO PRACOVISKA .................................................. 102
7 OCHRANN PRACOVN PROSTRIEDKY ........................................................... 108
PRE ZVRAOV ......................................................................................................... 108
7.1 OCHRANA PRIESTORU ZVRACIEHO PRACOVISKA.......................................................................... 108
7.2 OCHRANA ZVRAA.......................................................................................................................... 108
7.3 OCHRANA DCHACCH ORGNOV.................................................................................................... 109
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
5/183
5
7.4 OSOBN OCHRANN PROSTRIEDKY NA OCHRANU O ATVRE PRI ZVRAN.............................. 110
7.5 AUTOMATICK FILTRE NA ZVRANIE............................................................................................... 110
7.6 OCHRANN ODEV POUVAN PRI ZVRAN................................................................................... 114
8 BEZPENOS PRI ZVRAN PLAMEOM ATEPELNOM DELEN
KYSLKOM.................................................................................................................. 117
8.1 POIADAVKY NA ZVRACIE PRACOVISKOZVRANIE PLAMEOM.............................................. 122
8.2 BEZPENOSTN POIADAVKY NA ROZVOD PLYNOV A FAE NA PLYNY - ZVRANIE PLAMEOM
A REZANIE KYSLKOM........................................................................................................................ 124
8.3 NEBEZPEENSTV PRI ZVRAN PLAMEOM AREZAN KYSLKOM................................................ 129
9 BEZPENOS PRI OBLKOVOM ZVRAN...................................................... 134
9.1 RUN OBLKOV ZVRANIE OBALENOU ELEKTRDOU................................................................ 136
9.2 OBLKOV ZVRANIE NETAVIACOU SA ELEKTRDOU V OCHRANNEJ ATMOSFRE INERTNHO
PLYNU (ZVRANIE TIG ALEBO TIE GTAW)....................................................................................... 141
9.3 OBLKOV ZVRANIE VPLYNOVEJ OCHRANE TAVIACOU SA ELEKTRDOU (MIG/MAG).............. 146
9.4 NEBEZPEENSTV PRI OBLKOVOM ZVRAN................................................................................ 150
9.4.1 OCHRANA PRED RAZOM ELEKTRICKM PRDOM.................................................................... 150
9.4.2 OCHRANA PRED IARENM........................................................................................................... 152
9.4.3 OCHRANA PRED ZVRASKM AEROSLOM.............................................................................. 154
9.4.4 OCHRANA ZDRAVIA A BEZPENOSTN OPATRENIA PRI PRCI VPRIESTOROCH
S NEBEZPEENSTVOM POIARU, ALEBO VBUCHU.................................................................... 155
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
6/183
6
VOD
Dnen spolonos sa vyvja vneustlom kolobehu globlnych zmien prebiehajcich okrem
inho aj vrznych odvetviach vrobnej anevrobnej sfry. Neustle sa zvyujce nrokyv oblasti vrobnej sfry s podmienen neustle sa zvyujcimi poiadavkami dopytu.
Pracovn innosti loveka si vsasnosti vyaduj maximlne nasadenie, o je zko spt aj
s otzkami bezpenosti pri prci. Kvalitn pracovn prostredie apracovn podmienky
pripadajce na kadho zamestnanca s preto zko spojen snespoetnm mnostvom otzok
bezpenosti prceadresovanch prve na zamestnvateov.
Predkladan publikcia je zameran na charakteristiku legislatvnych poiadaviek tkajcich
sa pracovnej innosti veobecne, ako aj pracovnej innosti zvraa. Poukazuje na legislatvu
aprslun technick normy vyuvan vtejto oblasti. Charakterizuje najvznamnejie
nebezpeenstv a rizik, ktor mu negatvne ovplyvova prcu zvraa a jeho okolia.
Podrobne popisuje najastejie sa vyskytujce fyziklne achemick faktory v pracovnom
prostred. Zrove poukazuje aj na mon opatrenia na eliminciu tchto faktorov.
Z hadiska bezpenosti aochrany zdravia pri prci definuje veobecn zsady BOZP v rmci
prevdzky zvracch pracovsk. Publikcia uvdza bezpenostn ustanovenia azsady BOZP
pre konvenn spsoby zvrania: zvranie plameom atepeln delenie kyslkom, oblkov
zvranie obalenou elektrdou, oblkov zvranie taviacou sa elektrdou v ochrannej atmosfre
plynu a oblkov zvranie netaviacou sa elektrdou v ochrannej atmosfre plynu.
Tto publikcia je uren predovetkm tudentom technickch univerzt, pracovnkom
vrobnch zvodov, pracovnkom zaoberajcim sa oblasou pracovnho lekrstva, ako aj
radom verejnho zdravotnctva, bezpenostnm technikom, poiarnym technikom, ako aj
irokej verejnosti nazskanie dleitchpoznatkov v oblasti bezpenosti aochrany zdravia pri
zvran.
Publikcia vznikla v rmci rieenia a s podporou grantu MVaV SR KEGA 028STU-4/2013
E- learning vo forme prruky bezpenosti a ochrany zdravia pri zvran.
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
7/183
7
1 ZKLADN POJMY A DEFINCIE V OBLASTIBEZPENOSTI AOCHRANY ZDRAVIA PRI ZVRAN
Pre ely publikcie boli vybran defincie apojmy, ktor s zko spt so zvranm
a tepelnm delenm plameom, zvranm elektrickm oblkom azvranm elektrickm
oblkom vochrannch atmosfrach.
Zvranie je proces vyhotovovania nerozoberatench spojov dosiahnutm medzi atomovch
vzieb medzi spjanmi asami pri ich ohreve alebo plastickej deformcii, alebo pri
spolonom psoben jednho idruhho(2).
Tavn zvranieje zvranie vykonvan loklnym stavenm spjanch ast bez pouitia tlaku
(2).Oblkov zvranieje tavn zvranie, pri ktorom sa ohrev uskutouje elektrickm oblkom
(2).
Plameov zvranieje tavn zvranie, pri ktorom sa na ohrev pouva teplo spaovanch
zmes plynov (2).
Run zvranieje zvranie vykonvan rune pomocou nstroja, ktor zskava energiu zo
zvracieho zdroja (2).
Mechanizovan zvranieje zvranie, vykonvan pouitm strojov amechanizmov riadench
lovekom (2).
Automatizovan zvranieje zvranie, vykonvan mechanizmami stroja poda zadanho
programu bez bezprostrednej asti loveka, priom vkladanie, upnanie ast a
odoberanie zvarkov je vykonvan mechanizmami riadenmi lovekom(2).
Zvracie pracoviskoje pracovn priestor vymedzen na zvranie a na umiestnenie zvracieho,
pripadne alieho technologickho zariadenia, technologickch stanov
a manipulanch plch na opercie svisiace so zvranm, vykonvanom stle alebo len
prechodne, bez ohadu na zabezpeenie pracovnej klmy (napr. vterne, hale apod.) (1).
Nebezpen priestor je priestor, v ktorom za uritch okolnost, (napr. vplyvom prostredia
alebo geometrie priestoru) mu vznikn innosti zapriujce raz osoby, ktor sa
vpriestore nachdza (1).
Priestor nebezpen zhadiska razu elektrickm prdomje priestor, v ktorom vplyvom
prostredia je bu stle, alebo prechodn nebezpeenstvo razu elektrickm prdom; s to
hlavne priestory sprostredm: horcim, vlhkm (aj prechodne vlhkm), svodivm
okolm, pranm svodovm prachom (nehoravm ihoravm), ieravm (so kodlivm
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
8/183
8
chemickm psobenm), sotrasmi, vonkajm, snebezpeenstvom mechanickho
pokodenia (1).
Priestor zvl nebezpen zhadiska razu elektrickm prdom je priestor, v ktorom
zvltne okolnosti alebo vplyvy prostredia zvyuj nebezpeenstvo razu; s to hlavne
priestory s mokrm prostredm (1).
Priestor s nebezpeenstvom poiaruje priestor, v ktorom sa vyskytuj tuh horav hmoty,
horav prach, horav kvapaliny, horav plyny avbuniny alebo ltky obsahujce
vbuniny (1).
Priestor s nebezpeenstvom vbuchuje priestor, v ktorom sa me vyskytn za normlnych
prevdzkovch stavov nebezpen koncentrcia pre vbuch (1).
Najvyie prpustn expozin limit (NPEL)je definovan ako najvyia koncentrcia
chemickho faktora (plynu, pary alebo hmotnostnch astc) vpracovnom ovzdu, ktor
vo veobecnosti nem kodliv inky na zdravie zamestnancov a nespsob
neodvodnen obaovanie napr. neprjemnm zpachom, ato aj pri opakovanej
a dlhodobej expozcii denne poas 8-hodinovej pracovnej zmeny a 40-hodinovho
pracovnho tda. NPEL pre chemick faktory s stanoven priemernou akrtkodobou
hodnotou. (NV SR . 300/2007Z.z.) (5).
Najvyie prpustn priemern expozin limitpredstavuje asovo ven priemer hodnt
koncentrci nameranch vdchacej zne zamestnanca za 8-hodinov pracovn zmenu
a 40-hodinov pracovn tde (5).
Najvyie prpustn krtkodob expozin limit stanovuje povolen krtkodob prekroenie
hodnt NPEL vdke 15 mint vpriebehu zmeny. Povolen krtkodob prekroenie nad
NPEL (pkov koncentrcia) je limitovan sohadom na loklne drdiv alebo
systmov inky chemickch faktorov aje uren koncentrciou apri niektorch
chemickch faktoroch aj kategriou Ia II. Pre vetky tieto chemick faktory mus by
dodran aj priemern 8-hodinov NPEL. Pre chemick faktory svraznmi loklnymidrdivmi inkami je stanoven len krtkodob NPEL (5).
Priestor s nebezpeenstvom otravy je priestor, v ktorom sa nachdza prostredie so znane
prekroenm NPEL, resp. v ktorom s prekroen hranin hodnoty inkriminovanch
kodlivn (1).
Priestor s nebezpeenstvom zaduseniaje priestor, v ktorom nie je dostatok vzduchu (napr.
vzduch je vytesnen inm plynom, aj inertnm) alebo obsah kyslka vo vdychovanom
vzduchu poklesne pod 16%; alej je to kad priestor, v ktorom je znemonen vzba
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
9/183
9
kyslka na erven farbivo alebo jeho odovzdvanie tkanivm (napr. pri vdychovan oxidu
uhonatho alebo kyanovodka)(1).
Dchacia znaje priestor vo vke dchacch ciest poda pracovnej polohy vzhadom na
vykonvan prcu (1).
Zvrac vodije izolovan ohybn vodi, ktor elektricky prepojuje zvrac zdroj so zvracm
nstrojom alebo zvarkom (1).
Ochrann vodije myselne veden vodi, ktor spja neiv asti alebo cudzie vodivasti,
alebo zemnie (z hadiska elektrickho prdu) chrniace pred nebezpenm dotykom bez
ohadu na to, i je sasne pracovn alebo nie(1).
Spojka zvracieho vodiaje sas na vzjomn spojenie zvracch vodiov (1).
Blokovanieje opatrenie alebo inok na ochranu zariadenia, pri ktorom sa funkcia prstroja
alebo prstrojov urob mechanicky alebo elektricky zvislou od polohyalebo stavu inho
prstroja, alebo niekokch inch prstrojov, m sa predde vzniku nedovolench stavov
zariadenia, resp. prstupu kastiam, ktor mu spsobi raz (1).
Ndzov alebo bezpenostn zastavenie je zastavenie vprpade havrie alebo
nepredvdatenej situcie ohrozujcej obsluhu alebo samotn zariadenie, prpadne jeho
okolie, vykonan ovldacmi prvkami ndzovho zastavenia alebo bezpenostnho
zastavenia (1).
Prevencia je systm opatren plnovanch a vykonvanch vo vetkch oblastiach innosti
zamestnvatea, ktor s zameran na vylenie alebo obmedzenie rizika a faktorov
podmieujcich vznik pracovnch razov, chorb z povolania a inch pokoden zdravia
z prce, a urenie postupu v prpade bezprostrednho a vneho ohrozenia ivota alebo
zdravia zamestnanca (3).
Nebezpeenstvoje stav alebo vlastnos faktora pracovnho procesu a pracovnho prostredia,
ktor mu pokodi zdravie zamestnanca (3).
Ohrozenieje situcia, v ktorej nemono vyli, e zdravie zamestnanca bude pokoden (3).
Rizikoje pravdepodobnos vzniku pokodenia zdravia zamestnanca pri prci a stupe monch
nsledkov na zdrav (3).
Neodstrniten nebezpeenstvoje tak nebezpeenstvo, ktor poda sasnch vedeckch a
technickch poznatkov nemono vyli ani obmedzi(3).
Neodstrniten ohrozenieje tak ohrozenie, ktor poda sasnch vedeckch a technickch
poznatkov nemono vyli ani obmedzi(3).
Nebezpen udalos je udalos, pri ktorej bola ohrozen bezpenos alebo zdraviezamestnanca, ale nedolo k pokodeniu jeho zdravia (3).
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
10/183
10
Bezpenos technickho zariadeniaje stav technickho zariadenia a spsob jeho pouvania,
pri ktorom nieje ohrozen bezpenos a zdravie zamestnanca; bezpenos technickho
zariadenia je neoddelitenou sasou bezpenosti a ochrany zdravia pri prci (3).
Prca je shrn innost, ktor pracovnk (zamestnanec) alebo skupina pracovnkov mus
vykonva pri plnen pracovnch loh na konkrtnom pracovisku aktor s vymedzen
pracovnmi postupmi atechnolgiou(4).
Pracovn prostredie je sbor materilnych podmienok (fyziklnych, chemickch,
priestorovch a pod.), na zklade ktorch sa vykonva prca. Stav pracovnho prostredia
je uren najm stavebnm, objemovm a dispozinm rieenm objektov a pracovsk,
bezpenostnou rovou technolgi, strojov a zariaden a akustickmi, svetelnmi,
mikroklimatickmi podmienkami at. (4).
Pracovn podmienky -fyziklne, chemick, biologick, fyziologick, psychologick
a sociologick faktory, ktor psobia vpracovnom procese na zdravie loveka, na jeho
pracovn vkonnos. Mono ich ovplyvni reimom prce aodpoinku atechnickm
stavom pracovnho prostredia(4).
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
11/183
11
2 LEGISLATVNE POIADAVKY NA ZAISTENIE BOZP PRI
ZVRAN
Pri kadej pracovnej innosti musia by dodriavan prslun legislatvne ustanovenia a jetaktie potrebn dba na zsady bezpenosti aochrany zdravia zamestnancov. Pre vykonvanie
pracovnej innosti zvraa s prslunmizkonmi anormatvmi stanoven zsady bezpenosti
vzahujce sa na zvracie pracovisko, priom vber bezpenostnch opatren mus zodpoveda
druhu nebezpeenstva, pravdepodobnosti vzniku razualebo pokodenia zdravia astupu ich
zvanosti.
Do skupiny prvnych predpisov zoblasti bezpenosti pri zvran, ktor patria medzi
najvznamnejie,je potrebn zaradi:
Zkon . 124/2006 Z. z. o bezpenosti a ochrane zdravia pri prci a o zmene a doplnen
niektorch zkonov v znen neskorch predpisov (3).
Zkon . 311/2001 Z. z. Zkonnk prce v znen neskorch predpisov (6).
Zkon . 455/1991 Zb. o ivnostenskom podnikanv znen neskorch predpisov(7).
Zkon . 314/2001 Z. z. o ochrane pred poiarmi v znen neskorch predpisov(8).
Zkon . 264/1999 Z. z. o technickch poiadavkch na vrobkyo posudzovan zhody
o zmene a doplnenniektorch zkonov v znen neskorch predpisov(9).
Zkon . 125/2006 Z. z. o inpekcii prce a o zmene a doplnen zkona . 82/2005 Z. z.
o neleglnej prci a neleglnom zamestnvan a o zmene a doplnen niektorch zkonov
v znen neskorch predpisov(10).
Zkon . 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejnho zdravia a o zmene a
doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov(11).
Nariadenie vldySlovenskej republiky . 115/2006 Z. z. o minimlnych zdravotnch a
bezpenostnch poiadavkch na ochranu zamestnancov pred rizikami svisiacimi sexpozciou hluku v znen neskorch predpisov(12).
Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 281/2006 Z. z. o minimlnych
bezpenostnch a zdravotnch poiadavkch pri runej manipulcii sbremenami (13).
Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred
rizikami svisiacimi s expozciou chemickm faktorom pri prci v znen neskorch
predpisov (14).
Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 387/2006 Z. z. o poiadavkch na zaisteniebezpenostnho a zdravotnho oznaenia pri prci(15).
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
12/183
12
Nariadenie vldy Slovenskej republiky .391/2006 Z. z. o minimlnych bezpenostnch
a zdravotnch poiadavkch na pracovisko(16).
Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 392/2006 Z. z. o minimlnych
bezpenostnch a zdravotnch poiadavkch pri pouvan pracovnch prostriedkov
(17).
Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 393/2006 Z. z. o minimlnych poiadavkch
na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci vo vbunom prostred(18).
Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 395/2006 Z. z. o minimlnych poiadavkch
na poskytovanie a pouvanie osobnch ochrannch pracovnch prostriedkov(19).
Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 416/2005 Z. z. o minimlnych zdravotnch a
bezpenostnch poiadavkch na ochranu zamestnancov pred rizikami svisiacimi s
expozciou vibrci v znen neskorch predpisov(20).
Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 436/2008 Z. z., ktorm sa ustanovuj
podrobnosti o technickch poiadavkcha postupoch posudzovania zhody na strojov
zariadenia v znen neskorch predpisov(21).
Zkon . 124/2006 Z. z o bezpenosti a ochrane zdravia pri prci a o zmene a doplnen
niektorch zkonov poukazuje na povinnosti zamestnvatea pri uplatovan veobecnch
zsad prevenciea opatren na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci. Medzi tietopovinnosti zamestnvatea sa zarauje:
vylenie nebezpeenstva a z neho vyplvajceho rizika,
posudzovanie rizika, ktor nemono vyli, najm pri vbere a poas pouvania
pracovnch prostriedkov, materilov, ltok a pracovnch postupov,
vykonvanie opatren na odstrnenie nebezpeenstiev v mieste ich vzniku,
uprednostovanie kolektvnych ochrannch opatren pred individulnymi ochrannmi
opatreniami, nahrdzanie prc, pri ktorch je riziko pokodenia zdravia, bezpenmi prcami alebo
prcami, pri ktorch je menie riziko pokodenia zdravia,
prispsobovanie prce schopnostiam zamestnanca a technickmu pokroku,
zohadovanie udskch schopnost, vlastnost a monost najm pri vbere pracovnho
prostriedku, pracovnch a vrobnch postupov s cieom vyli alebo zmierni inky
kodlivch faktorov prce, namhavej alebojednotvrnej prce na zdravie zamestnanca,
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
13/183
13
plnovanie a vykonvanie politiky prevencie zavdzanm bezpench pracovnch
prostriedkov, technolgi a metd organizcie prce a skvalitovanm pracovnch
podmienok,
vydvanie pokynov na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci (3).
Zamestnvateje v zujme zaistenia bezpenosti a ochrany zdravia pri prci povinn:
zlepova pracovn podmienky a prispsobova ich zamestnancom; zohadova
pritom meniace sa skuton a predvdaten okolnosti a dosiahnut vedeck a technick
poznatky,
zisova nebezpeenstv a ohrozenia, posudzova riziko a vypracova psomn
dokument o posden rizika pri vetkch innostiach vykonvanch zamestnancami,
zabezpeova, aby pracovisk, komunikcie, pracovn prostriedky, materily, pracovnpostupy, vrobn postupy, usporiadanie pracovnch miest a organizcia prce
neohrozovali bezpenos a zdravie zamestnancov a na ten el zabezpeova potrebn
drbu a opravy,
zabezpeova, aby chemick faktory, fyziklne faktory, biologick faktory, faktory
ovplyvujce psychick pracovn za a socilne faktory neohrozovali bezpenos a
zdravie zamestnancov,
odstraova nebezpeenstv a ohrozenia, a ak to poda dosiahnutch vedeckch atechnickch poznatkov nie je mon, plnova a vykonva opatrenia na ich odstrnenie
alebo obmedzenie,
nahrdza namhav a jednotvrne prce a prce v saench a zdraviu nebezpench
alebo kodlivch pracovnch podmienkach vhodnmi pracovnmi prostriedkami,
pracovnmi postupmi, vrobnmi postupmi a zdokonaovanm organizcie prce,
zabezpei, aby sa zamestnanci nezdriavali v priestoroch, kde sa pouvaj alebo
skladuj nebezpen ltky, alebo sa pouvaj technolgie a zariadenia, pri ktorchzlyhan menastaohrozenie ivota a zdravia vieho potu zamestnancov, inch
fyzickch osb, ohrozenie okolia v priestoroch, kde sa nachdzaj osobitn
nebezpeenstv a nebezpeenstv, ktor mu bezprostredne prpadnevneohrozi
ivot a zdravie zamestnancov,
zaraova zamestnancov na vkon prce so zreteom na ich zdravotn stav a schopnosti
a na ich vek, kvalifikan predpoklady a odborn spsobilos poda prvnych predpisov
a ostatnch predpisov na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci a nedovoli,
aby vykonvali prce, ktor nezodpovedajich zdravotnmu stavu a schopnostiam a na
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
14/183
14
ktor nemaj vek, kvalifikan predpoklady a doklad o odbornej spsobilosti poda
prvnych predpisov a ostatnch predpisov na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia
pri prci,
zabezpei vykonvanie zdravotnho dohadu vrtane preventvnych prehliadok v
pravidelnch intervaloch s ohadom na charakter prce a na pracovn podmienky na
pracovisku, a to aj vtedy, ak o to zamestnanec poiada,
dba na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci:
1.
zamestnancov na odlench pracoviskch,
2. zamestnancov, ktor pracuj na pracovisku sami,
3. osobitnch skupn zamestnancov, predovetkm vo vzahu k pecifickm
nebezpeenstvm, ktor osobitne ovplyvuj ich bezpenos a zdravie,
poskytova zamestnancom prestvky v prci z dvodu bezpenosti a ochrany zdravia
pri prci(3).
Na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci prostrednctvom osobnch ochrannch
pracovnch prostriedkovje zamestnvate povinn:
vypracova zoznamposkytovanch osobnch ochrannch pracovnch prostriedkov na
zklade posdenia rizika a hodnotenia nebezpeenstiev vyplvajcich z pracovnho
procesu a z pracovnho prostredia,
bezplatne poskytovazamestnancom, u ktorch to vyaduje ochrana ich ivota alebo
zdravia, potrebn inn osobn ochrann pracovn prostriedky a vies evidenciu o ich
poskytnut,
udriavaosobn ochrann pracovn prostriedky vpouvatenom a funknom stave
a dba o ich riadne pouvanie(19).
Zamestnvate je povinn bezplatne:
poskytova zamestnancom pracovn odev a pracovn obuv, ak pracuj v prostred,v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu
zneisteniu,
zabezpeova zamestnancom poda vntornho predpisu pitn reim, ak to vyaduje
ochrana ich ivota alebo zdravia, a poskytova umvacie, istiace a dezinfekn
prostriedkypotrebn na zabezpeenie telesnej hygieny(19).
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
15/183
15
Zamestnanec m prvo:
prerokva so zamestnvateom vetky otzky bezpenosti a ochrany zdravia pri prci
svisiace so svojouprcou; v prpade potreby mono po vzjomnej dohode prizva na
rokovanie aj odbornkov v danom odbore,
odmietnu vykona prcu alebo opusti pracovisko a odobra sa do bezpeia, ak sa
dvodne domnieva, e je bezprostredne a vne ohrozen jeho ivot alebo zdraviealebo
ivot alebo zdravie inch osb(3).
Zamestnanecje povinn:
dodriava prvne predpisy a ostatn predpisy na zaistenie bezpenosti a ochrany
zdravia pri prci, pokyny na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, zsady
bezpenej prce, zsady ochrany zdravia pri prci a zsady bezpenho sprvania napracovisku a uren pracovn postupy, s ktormi bol riadne a preukzatene
oboznmen,
spolupracova so zamestnvateom a zstupcom zamestnancov pre bezpenos v
potrebnom rozsahu tak, aby im umonil plni povinnosti na zaistenie bezpenosti a
ochrany zdravia pri prci a lohy uloen prslunm inpektortom prce alebo
orgnom dozoru,
vykonva prce, obsluhova a pouva pracovn prostriedky, materily, nebezpen
ltky a ostatn prostriedky v slade s:
1. nvodom na pouvanie,s ktorm bol riadnea preukzatene oboznmen,
2. poznatkami, ktor s sasou vedomost a zrunost v rmci zskanej odbornej
spsobilosti,
obsluhova pracovn prostriedky a vykonva innosti s vym rizikom, ktor
ustanovuj osobitn predpisy, len ak m na ich obsluhu a vykonvanie osvedenie alebo
preukaz a ak je zamestnvateom poveren na tto obsluhu alebo vykonvanie innosti,
nleite pouva bezpenostn a ochrann zariadenia, nevyraova ich z prevdzky
a svojvone ich nemeni,
pouvaurenmspsobom pridelen osobn ochrann pracovn prostriedky,
dodriava zkaz vstupova do priestoru, zdriava sa v priestore a vykonva innosti
ustanoven osobitnmi predpismi, ktor by mohli bezprostredne ohrozi jeho ivot
alebo zdravie,
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
16/183
16
zastova sa na oboznamovan a inom vzdelvan zabezpeovanom
zamestnvateom v zujme bezpenosti a ochrany zdravia pri prci a podrobi sa
overovaniu jeho znalosti,
podrobi sa lekrskym preventvnym prehliadkam vo vzahu k prci,
oznamovabez zbytonho odkladu vedcemu zamestnancovi alebo poda potreby
bezpenostnmu technikovi alebo autorizovanmu bezpenostnmu technikovi,
zstupcovi zamestnancov pre bezpenos, prslunmu inpektortu prce alebo
prslunmu orgnu dozoru tie nedostatky, ktor by pri prci mohli ohrozi bezpenos
alebo zdravie, najm bezprostredn a vne ohrozenie ivota alebo zdravia, a poda
svojich monost zastova sa na ich odstraovan,
nepova alkoholick npoje, omamn ltky a psychotropn ltkyna pracoviskch
a v priestoroch zamestnvatea a v pracovnom ase aj mimo tchto pracovsk a
priestorov, nenastupova pod ich vplyvom do prce,
podrobi sa vyetreniu, ktor vykonva zamestnvate alebo prslun orgn ttnej
sprvy, aby zistil, i zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamnch ltok alebo
psychotropnch ltok; okruh zamestnancov zamestnvatea a inch osb oprvnench
da zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyetreniu, uvedie zamestnvate v
pracovnom poriadku alebo vo vntornom predpise,
dodriava uren zkaz fajeniana pracoviskch,
zastova sa na rekondinch pobytoch(3).
Zamestnanec je povinn bezodkladne oznmi zamestnvateovi vznik:
1. pracovnho razu alebo sluobnho razu, ktor utrpel, ak mu to dovouje jeho
zdravotn stav,
2. inho razu ako pracovnho razu alebo smrti, ku ktorej nedolo nsledkom pracovnho
razu, ak vznikli na pracovisku alebo v priestoroch zamestnvatea,
3.
nebezpenej udalosti,
4. bezprostrednej hrozby zvanej priemyselnej havrie. Povinnos oznmi
zamestnvateovi vznik udalosti m aj zamestnanec alebo fyzick osoba, ktor bola
svedkom vzniku uvedenej udalosti. Zamestnvate je povinn vntornm predpisom
uri, komu a akm spsobom sa oznamuje vznik udalosti(3).
V Zkone . 311/2001 Z. z. Zkonnk prce v znen neskorch predpisov sa uvdza:
Znalos prvnych predpisov a ostatnch predpisov na zaistenie bezpenosti a ochrany
zdravia pri prci je neoddelitenou a trvalou sasou kvalifikanch predpokladov. Pri
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
17/183
17
hodnoten pracovnch vsledkov treba prihliada na dodriavanie prvnych predpisov
a ostatnch predpisov na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci.
Zamestnvate je v rozsahu svojej psobnosti povinn sstavne zaisova bezpenos
a ochranu zdravia zamestnancov pri prci a na ten el vykonva potrebn opatrenia
vrtane zabezpeovania prevencie, potrebnch prostriedkov a vhodnho systmu na
riadenie ochrany prce. Zamestnvate je povinn zlepova rove ochrany prce vo
vetkch innostiach a prispsobova rove ochrany prce meniacim sa
skutonostiam.
Zamestnanci maj prvo na zaistenie bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, na
informcie o nebezpeenstvch vyplvajcich z pracovnho procesu a pracovnho
prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich inkami.
Zamestnanci s povinn pri prci dba o svoju bezpenos a zdravie a o bezpenos a
zdravie osb, ktorch sa ich innos tka(6).
V zkone . 455/1991 Z. z. o ivnostenskom podnikan v znen neskorch predpisov je
uveden:
21
Odborn spsobilos sa preukazuje vunm listom alebo inm dokladom o riadnomukonen
prslunho uebnho odboru alebo prslunho tudijnho odboru(7).
22
1. Doklady o odbornej spsobilosti uveden v 21 sa pre potreby tohto zkona nahrdzaj:
a) vunm listom alebo inm dokladom o riadnom ukonen prbuznho odboru a
dokladom o vykonan nslednej najmenej jednoronej praxe v odbore alebo dvojronej
praxe v prbuznom odbore, alebo
b) vysvedenm o maturitnej skke na strednej odbornej kole alebo na strednom
odbornom uiliti, alebo na gymnziu s predmetmi odbornej vchovy alebo nanadstavbovom, alebo pomaturitnom tdiu v rovnakom odbore a dokladom o vykonan
nslednej najmenej jednoronej praxe v odbore alebo dvojronej praxe v prbuznom
odbore, alebo
c) dokladom o ukonen strednej koly, ak nejde o prpady uveden v psmench a) a b)
a osvedenm o zskanom vzdelan pre prslun ivnos v akreditovanej vzdelvacej
ustanovizni a dokladom o vykonan nslednej najmenej dvojronej praxe v odbore alebo
trojronej praxe v prbuznom odbore, alebo
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
18/183
18
d) diplomom o absolvovan vysokej koly v prslunom odbore a dokladom o vykonan
nslednej najmenej jednoronej praxe v odbore alebo dvojronej praxe v prbuznom
odbore, alebo
e) dokladom o vzdelan uvedenm vpsmencha) ad) alebo osvedenm o zskanom
vzdelan v akreditovanej vzdelvacej ustanovizni a osvedenm o vykonan
kvalifikanej skky pred skobnou komisiou, alebo
f) dokladom o vykonan najmenej desaronej praxe v odbore, od ktorej ukonenia
neuplynuli viac ako tri roky (7).
2. Praxou v odbore alebo v prbuznom odbore poda odseku 1 sa rozumie skuton vykonvanie
prslunej innosti, ktor je v slade s tmto zkonom a osobitnmi predpismi(7).
Povinnosti prvnickch osb a fyzickch osb - podnikateov s upraven v zkone .
314/2001 Z. z. o ochrane pred poiarmi nasledovne:
Fyzick osoba je povinn dodriava zsady protipoiarnej bezpenosti pri innostiach
spojench so zvenm nebezpeenstvom vzniku poiaru alebo v ase zvenho
nebezpeenstva vzniku poiaru( 14 odsek 1 psm. e).
Fyzick osoba nesmie vykonva innosti, na vkon ktorch nem osobitn oprvnenie
alebo odborn spsobilos, ktor sa z hhadiska protipoiarnej bezpenosti vyaduj na
ich vykonvanie poda osobitnch predpisov ( 14 odsek 2 psm. d )(8).
Vyhlka Ministerstva vntra Slovenskej republiky . 121/2002 o poiarnej prevencii oznauje
v 1 zvranie, tepeln delenie a alie spsoby spracvania kovov, pri ktorch sa pouva
zvracie, brsiace alebo iskriace zariadenie nezvisle od stupa automatizcie na miestach s
monosou vzniku poiaru alebo vbuchu, za innosti so zvenm nebezpeenstvom vzniku
poiaru(22).
V zmysle tejto vyhlky prvnick osoba alebo fyzick osoba-podnikate:
zabezpeuje, aby zvranie vykonvali len osoby, ktor maj platn oprvnenie,
vydva psomn povolenie na zvranie pred zaatm prc s presne urenmi
podmienkami z hadiska protipoiarnej bezpenosti,
kontroluje miesto zvrania a priahl priestory v priebehu zvrania, pri jeho preruen a
po skonen zvrania po nevyhnutn as, poas ktorho hroz nebezpeenstvo vzniku
poiaru,
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
19/183
19
zabezpeuje, aby rozvody elektrickej energie kblami alebo plynu hadicami boli
uloen tak, aby nedolo k ich mechanickmu, tepelnmu alebo k inmu pokodeniu a
aby nevytvrali prekku v prstupovch priestoroch okolo zariadenia a pri niku osb,
zabezpeuje istotu, pevnos, tesnos a neporuenos pripojen vonkajch prvodov k
zvracm zariadeniam a ich ochranu pred mastnotou a agresvnymi ltkami, ktor by ich
mohli pokodi; pokoden prvody odstavuje bez zbytonho odkladu z pouvania a
zabezpe ich vmenu,
zabezpeuje potrebn mnostvo vhodnch druhov hasiacich prostriedkov, prpadne
spojovacie prostriedky a in vecn prostriedky ochrany pred poiarmi,
zabezpeuje ochranu osb a okolia pred vznikom poiaru od nebezpench inkov
zvrania prenosnmi zstenami alebo zvesmi z nehoravho alebo neahko horavho
materilu(22).
Technick normy zoblasti bezpenosti aochrany zdravia pri zvran s uveden vprlohe
A.
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
20/183
20
3 RIZIKOV FAKTORY ANEBEZPEENSTV NAZVRACCH PRACOVSKCH
Z hadiska bezpenosti pri prci svyuitm rznych technolgii zvrania s bezprostredne
spt viacer zvan rizik. Ide naprklad oprcu so zariadeniami, ktorch hlavnm mdiom
je elektrick prd. Prca zvraa je astokrt spt aj smanipulciou sakmi bremenami
vpodobe hotovch zvarencov, s istenm zvarov aprpravou jednotlivch dielcov na zvranie.
V neposednom rade je nutn zdrazni aj fakt, e zvra me vykonva prcu v saench
podmienkach, ktor sa odvjaj od nebezpenosti prostredia apriestoru, kde pracuje. Do vahy
je vhodn bra aj prcu vo vkach i vhlunom prostred alebo prostred so saenmi
mikroklimatickmi podmienkami.
Vo veobecnosti mono pre jednotliv procesy zvrania pecifikova nasledujce
nebezpeenstv:
a) nebezpeenstvo poiaru,
b) nebezpeenstvo vbuchu,
c) nebezpeenstvo otravy azadusenia,
d) nebezpeenstvo razu, ktor me by spsoben:
elektrickm prdom,
rozstrekom iastoiek roztavenho kovu,
poplenm,
e) pokodenie zdravia dsledkom psobenia fyziklnych achemickch faktorov:
aerosly (tuh a kvapaln),
hluk a vibrcie,
iarenie,
nenosn mikroklimatick podmienky afyzick za(106).
Uveden faktory pracovnho prostredia, konkrtne zvracieho pracoviska s alej popsan
v samostatnch kapitolch. Nasledujce kapitoly s zameran hlavne na popis, identifikciu
a charakteristiku fyziklnych achemickch faktorov pracovnho prostredia. Samostatn
kapitola je venovan aj fyzickej zai pri zvran vzvislosti od zmenypolohy zvraapri
prci.
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
21/183
21
3.1 ZVRACIE DYMY
Pri zvran vznik mnostvo zdraviu kodlivch plynov, pr a aeroslov, z ktorch je vina
jedovatchalebo fibrognnych. Mnostvo tchto kodlivch ltok je zvisl nielen od metdy,
spsobu a parametrov zvrania, ale taktie i od druhu zkladnho a prdavnho materilu (26,
36, 37). Z hadiska kodlivosti maj najv dosah na udsk organizmus tavn spsoby
zvrania, a to najm run oblkov zvranie obalenmi elektrdami MMAW (Manual Metal
ArcWelding) a oblkov metdy zvrania vochrannch atmosfrach plynov GMAW (Gas
Metal ArcWelding) a GTAW (GasTungstenArcWelding). Vek mnostvo kodlivch vparov
sa uvouje taktie pri zvran, resp. spjkovan (pri oblkovch procesoch spjkovania, napr.
MIG spjkovan) materilov s povrchovou pravou zinkovanm (23, 24).
Zvracie dymy s zloen zkondenztov pr, aeroslov, plynov, ale taktie prachov, ktor sa
zachytvaj na prirodzench filtroch udskho tela, a to (obr. 1):
v nose a hrdle: vek astice >10 m,
v priedunici: prachov astice 5 m < < 10 m,
v priedukch: fibrognny prach 1 m < < 5 m,
v pcnych vakochalveolch: fibrognny prach 0,2 m < < 1 m,
astice menie ako 0,2 m prechdzaj a do krvnho obehu. (25).
Obr. 1Prirodzen filtre udskho tela(35)
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
22/183
22
Inhalciaje najastej spsob, akm sa do tela loveka dostvaj kodliviny pri vystaven
rizikovmu prostrediu. Riziko predstavuje vdychovanie prachu, vparov, olejovch hmiel i
rznych plynov. Pcne ochorenia s na poprednch priekach chorb z povolania v zmysle
frekvencie vskytu, ako aj vnosti ochorenia. Vina profesionlnych ochoren dchacieho
systmu je spsoben opakovanm, dlhotrvajcim, ale aj prudkm krtkodobm vystavenm
pracovnkov nebezpenm ltkam (35).
Zloky zvracieho dymu vznamn z hadiska monho pokodenia udskho organizmu
mono rozdeli na plynn toxick zloky ana zloky tuh:
plynn toxick zloky mu pochdza
pochdzajce z technologickho procesu - CO, O3, NOx, COCl2,
pochdzajce z ochrannch povlakov zkladnho materilu - HCN, CH2O,
tuh zloky:
ltky ohrozujce pca FexOy(Fe2O3, Fe3O4), Al2O3, K2O, Na2O, TiO2,
ltky toxick - MnxOy (MnO, Mn2O, MnO2, Mn3O4), CaF2, KF, NaF, BaF2, BaCO3,
PbO, CuO, ZnO, V2O5,
karcinogny, resp. potencionlne karcinognne ltky - Cr+6, NixOy(NiO, NiO2, Ni2O3),
CdO, BeO, CoO (26).
Chemick zloenie zvracch dymov, intenzita ich produkcie, ale aj vekos a truktrazvracch aeroslov je zvisl od zloenia zvranch materilov (t.j. zkladnch a prdavnch
materilov), reimu a parametrov zvrania, pouvanch ochrannch plynov, povrchovej
pravy materilov a od maximlnej vky pracovnch teplt pri zvran (29, 36, 37). Zrunos
zvraa a udriavanie sprvneho naptia pri zvran minimalizuje tvorbu dymu. Prdavn
materil sa zastuje na tvorbe dymu pri zvran a 90 percentami a zkladn materil
zvykom. Pri zvran a rezan materilov s ochrannm povrchom je to opane (27).
3.1.1 PRODUKCIA ZVRASKCH DYMOV V ZVISLOSTI OD ZVRANHO
MATERILU
Zvranie uhlkovch ocel veobecne nie je sprevdzan vysokmi emisiami dymov s
chemickmi zlokami vo vysokch koncentrcich. Vysok produkcie dymu mu vznika pri
oblkovom zvran obalenmi elektrdami, prpadne rrkovmi elektrdami a pri vysokej
prdovej zai. Vkonn technolgie zvrania MIG/MAG mu taktie produkova vysok
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
23/183
23
koncentrcie dymu. Niektor rrkov elektrdy mu obsahovarozpustn brnat zleniny
(47).
Zvranie nzkolegovanej ocele (oce s obsahom jednotlivch legr napr. Cr, Mn, Cu a Ni s
obsahom < 5 % hmotnosti) obsah toxickch zloiek vzhadom na jeho percentulnezastpenie v zkladnom materilisa nepredpoklad vysok. Vysok produkcie dymu mu tie
vznika pri oblkovom zvran obalenmi elektrdami, prpadne rrkovmi elektrdami s
vysokou prdovou zaou. Vkonn technolgie zvrania MIG/MAG mu takisto
produkova vysok koncentrcie dymu. Tie sa mu pouva rrkov elektrdy s obsahom
brnatch zlenn (34, 47).
Zvranie nerezovch a inch vysokolegovanch ocel s produkovan dymy s obsahom
toxickch zloiek, najm Cr, resp. Cr
+6
. Pri zvran MIG/MAG je veobecne produkcia dymuniiaako pri zvran obalenmi a rrkovmi elektrdami, ale tento dym je bohat o Cr a Ni,
hoci koncentrcia Cr+6je niia. Zvranie nerezovch ocel metdou MIG/MAG me
produkova zven obsah oznu(34, 47). Pri zvran metdou TIG sce dochdza krelatvne
nzkej tvorbe dymovch splodn, vytvra sa vak vek mnostvo oznu. Plazmov rezanie
a zvranie je spojen so vznikom vysokch teplt, pri ktorch me dochdza k emisim
kodlivho oxidu duska (48).
Zvranie hlinkazvranie hlinka v inertnej atmosfre MIG pri obsahu kremkav drte me
produkova vysok koncentrcie oznu. Pri drte s obsahom horka sa produkuj vek
objemy prachovch astc dymu, aj kebez vzniku toxickch elementov. Ozn vznik aj v
tomto prpade, aj ke v menom mnostve ako pri drte s obsahom kremka. Zvranie hlinka
metdou WIG, resp. TIG produkuje relatvne nzke koncentrcie dymu a oznu. V tomto
prpade nem prdavn drt a jeho zloenie vplyv na mnostvo oznualebo dymu.
Zvranie niklu a niklovch zliatinprodukuje dymy s obsahom Cr, Cu aNi. Dymy zo zvrania
obalenmialebo rrkovmi elektrdami mu obsahova vek mnostvo Cr+6. Zvranie Ni-
Cr prdavnm materilom s plynovou ochranou MIG/MAG produkuje relatvne mal mnostvo
dymu s hodnotami Ni a Cr. Pri MMA, MIG/MAG zvran zliatin s obsahom Cu 30 45 % je
prtomn expozcia dymu s obsahom Cu. Zvranie WIG/TIG niektorch zliatin produkuje nzke
koncentrcie dymu.
Zvranie liatinysa veobecne vykonva elektrdami, ktor obsahuj 50 90 % Ni. Elektrdy
pre MMA zvranie liatiny produkuj nvar bohat na Ni, priom v dymoch je nzka
koncentrcia Ni. Elektrdy s obsahom Ba zlenn v obale mu produkova dymy s obsahom
vysokch koncentrci toxickch ltok. Liatinu mono niekedy lepie opravi spjkovanm,
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
24/183
24
najastejie pouitm Cu-Zn spjky. Vznamn me by produkcia dymu, ktor je bohat na
obsah Zn.
Zvranie medi a medench zliatin(mosadze, rozlinch bronzov ...) metdami MMA a MIG
prdavnmi materilmi Cu zliatin emituje dymy obsahujce vysok koncentrcie Cu. Zdanlivoniia produkcia dymu pri zvran MMA, ale aj pri inch zvracch procesoch neznamen
niiu koncentrciu toxickch zloiek v dyme. T me by naopak podstatne vyia.
Zvranie materilov spovrchovou pravou me uvoova viacero nebezpench
chemickch ltok, priom miera ich nebezpenosti zvis od druhu povrchovej pravy.
Pri zvran pozinkovanej ocele sa uvouj astice oxidu zinonatho, ktor mu spsobi
tzv. zinkov chrpku (horku zkovovho dymu). Zvrai by mali by obzvl opatrn pri
zvran materilov s nterom, pretoe z mnohch nterov sa mu uvoova veminebezpen ltky. Pri zvran pozinkovanej ocele alebo materilov natretch zkladnou farbou
s obsahom olova sa odpora pouva respirtor s ntenm obehom vzduchu a s asticovm
filtrom. Ak je materil natret dvojzlokovou farbou alebo izolovan polyuretnom, vdy je
potrebn obrti sa na bezpenostnho technika, nakoko tu existuje vek riziko, e by mohlo
djs k expozcii izokyantmi, ktorch vdchnutie je vemi nebezpen aje akho zisti (46,
48). V tab. 1 nie s uveden hlavn zloky emisi, ktor vnikaj pri zvran rznych druhov
zkladnch materilov klasickmi metdami zvrania.
Pre prach s v prlohe . 1 k nariadeniu vldy SR . 355/2006 Z.z. stanovenNPEL pre pevn
aerosly bez toxickho inku, ktor s rozdelen na:
pevn aerosly s prevane fibrognnym inkom,
pevn aerosly s monm fibrognnym inkom,
pevn aerosly s prevane nepecifickm inkom,
pevn aerosly s prevane drdivm inkom,
minerlne vlknit pevn aerosly (14).
Prach vznikajci pri zvran sa v zmysle NV SR . 355/2006Z. z. hodnot ako zvrask
pevn aerosl, ktor je zaraden medzi pevn aerosly s monm fibrognnym
inkom. NPEL je stanoven ako celozmenov priemern hodnota expozcie celkovej
(vdychovatenej) koncentrcie pevnho aeroslu (NPELc). Poda NV SR . 355/2006
je hodnota NPELc pre zvrask pevn aerosl stanoven na 5,0 mg.m-3. Uveden
hodnota plat pre pevn astice. Vekos astc zvracieho dymu vzikajcich pri
vybranch druhoch zvrania apri tepelnom delen materilov s uveden vtab. 2 (14,27).
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
25/183
25
ZLOKY EMISI VZNIKAJCE PRI ZVRAN PLAMEOM AELEKTRICKM OBLKOM(32) Tab. 1
Metdazvrania
Zkladn materily Hlavn zloky
Zvranieplameom Kontrukn uhlkov ocele
Zvrask dym, zplynov oxidy duskaNOx
Runzvranieobalenou
elektrdou(MMAW)
Kontrukn uhlkov ocele Zvrask dym
Nzkolegovan ocele CrNiZvrask dym, zleniny chrmu
Cr+6
Nikel, zliatiny nikluZvrask dym, zaeroslov napr.
oxidy niklu alebo medi
MAGCO2Kontrukn uhlkov ocele,
plnen drtZvrask dym, zplynov oxid
uhonat CO
MAGzmesi
plynov
Kontrukn uhlkov ocele,pln drt
Zvrask dym, z plynov oxiduhonat CO aoxidy duska NOx
Nzkolegovan ocele CrNi,pln drt
Zvrask dym, z aeroslov napr.oxidy niklu , zplynov oxid uhonat
CO a oxidy duska NOx
Nzkolegovan ocele CrNi,plnen rrkov elektrda
Zvrask dym, zaeroslov zlokychrmu Cr+6, zplynov oxid uhonat
CO a oxidy duska NOx
MIG
Nikel, zliatiny niklu, plndrt
Zvrask dym, zaeroslov napr.oxidy niklu alebo medi, zplynov ozn
ist hlink, zliatiny Al, plndrt
Zvrask dym, zplynov ozn
TIG
Kontrukn uhlkov ocele Zvrask dym, zplynov oznNzkolegovan ocele CrNi Zvrask dym, zplynov ozn
Nikel, zliatiny niklu Zvrask dym, zplynov oznist hlink, zliatiny Al Zvrask dym, zplynov ozn
Aerosly a prachy mu ma na organizmus drdiv toxick inokalebo mu spsobi
kodliv zmeny na pcach (pneumokoniza). Miera biologickej innosti prachu zvis od:
kvality prachu (druh, forma a vekos astc, rozpustnos apod., kvantity prachu a dky expozcie,
pracovnch metd a technickch zariaden,
individulnej citlivosti exponovanho pracovnka(29).
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
26/183
26
VEKOS VZNIKAJCICHASTC ZVRASKHO DYMU PRI RZNYCH DRUHOCHTECHNOLGIE ZVRANIAA PRI TEPELNOM DELEN MATERILOV(32) Tab. 2
Metdazvrania
Vekos vznikajcich astc zvraskho dymu
ZvranieMMAW Vekos astc je prevane v rozsahu 0,01 0,4 m.
ZvranieMAG
Max. podiel astc je vo vekosti 0,01 0,05 m, mal mnostvo je vieako 0,2 m. Pri zvran vysokolegovanch ocel prevan vekos astc
je cca 0,1 m.
ZvranieMIG
Max. podiel astc je vo vekosti 0,010,05 m. Vetky astice s menieako 0,4 m.Maximlny podiel astc je vo vekosti 0,01 0,05 m.
Tepelndelenie
kovov
Vekos astc je od 0,03 m. Aglomerovan sekundrne astice dosahujvekos a 10 m.
truktra pevnch astc zvracch aeroslov je charakterizovan krytalickou sstavou ltok
nachdzajcich sa vo zvracch aerosloch. M vemi dleit lohu pri uren ochorenia
dchacch ciest. Pevn zloky zvracieho aeroslu z hadiska truktry nepredstavuj
homognnu krytalick aleboamorfn ltku, ale zmes kovovch astc a chemickch zlenn
s nestlym podielom jednotlivch zloiek. Krytalickmi zlokami s oxidy kovov Fe3O4
,Al2O3, Cu2O (26).
Emisie zvracch dymov z hadiska chemickho zloenia s komplexom toxickch akodlivch ltok v ich plynnej a pevnej asti. Chemick zloenie a fyziklne vlastnosti
zvracch dymov uruj rozsah ich absorpcie, reakcie tkaniva, miesto pokodenia,
mechanizmus detoxikcie, vyluovania, at. Toxick ltky mu ohrozova exponovanch
pracovnkov rznym spsobom, napr. inkom na kou, oi, dchacie cesty, absorbovanm do
krvi a inmi intoxikciami. Najvznamnejou cestou vstupu ltok do organizmu s dchacie
cesty, koa a trviace strojenstvo. Z preventvneho hadiska je potrebn pozna nielen
mechanizmus prenikania toxickch ltok do organizmu, ale i mechanizmus ich psobenia avyluovania (26, 29).
Plynn zloky vo zvracom dyme pochdzaj najm:
z obalovch hmt, nplne rrkovch drtov, zvracch a spjkovacch tavv a
ochrannho povlaku materilov,
z pracovnch a ochrannch plynov,
z pracovnch a ochrannch plynov - (CO, CO2) pri nedostatonej oxidcii (CO) alebo
pri nedokonalom horen napr. acetylnu a uhovodkov ako reakn produkty, - zteplotnch reakci medzi O2, N2a vzduchom sa formuj oxidy duska (27).
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
27/183
27
Problematika ochrany zdravia abezpenosti zamestnancov pri prci schemickmi faktormi
je v SR legislatvne upraven NV SR 355/2006 Z. z.o ochrane zamestnancov pred rizikami
svisiacimi s expozciou chemickm faktorom pri prcia NV SR . 356/2006 Z.z. o ochrane
zdravia zamestnancov pred rizikami svisiacimi s expozciou karcinognnym a mutagnnym
faktorom pri prci (50). Najvyie prpustn expozin limit (NPEL)je najvyie prpustn
hodnota asovo venho priemeru koncentrcie chemickho faktora vo vzduchu dchacej
zny zamestnanca vo vzahu k urenmu referennmu asu (39).
NPEL kodlivn vpracovnom ovzdu s definovane ako koncentrcia danej ltky, o ktorej
mono na zklade sasnch poznatkov predpoklada, e nepokodzuje zdravie loveka
a nespsobuje uvedomovane zaaenie. Tto koncentrcia sa stanovuje na 8-hodinov
pracovn as a 40-hodinovpracovn tde, priom sa predpoklad stredn fyzick zaaenie
s ventilciou 20 l.min-1. Hranin expozine limity pre niektor chemick ltky sa uruj
koncentrciou chemickej ltky v pracovnom ovzdu a uvedenm kategrie 1a 2.
Pri hodnoten zdravotnch rizk spojench s psobenm chemickch ltok sa zohaduj jednak
skutonosti reprezentovan:
chemickou kodlivinou jej truktrou, chemickmi a fyziklnymi vlastnosami,
skupenstvom
okolnosami svisiaceimi s expozciou dvka, trvanie expozcie, rozloenie expozcie
v ase, cesty vstupu do organizmu, teplota, vlhkos a spolupsobenie alch
chemickch i inch faktorov(38).
V pracovnom prostred je hlavnou cestou vstupu chemickch ltok do organizmu dchac
systm. Druhou vznamnou cestou vstupu chemickch ltok do organizmu pri pracovnej
expozci je vstrebvanie cez kou, potom on spojivky a aj vstrebvanie cez trviaci systm
(38).
Technick smern hodnoty (TSH) sa stanovuj pre chemick faktory, ktor s klasifikovanako karcinogny alebo mutagnny kategrie1 a kategrie2. Technick smern hodnoty
plynov, pr aaeroslov skarcinognnymi alebo mutagnnymi inkami vpracovnom prostred
s uveden vNV SR . 356/2006 Z.z. (50).
Pre jednotliv chemick faktory s vnariaden vldy stanoven najvyie prpustn expozin
limity (NPEL). Vprpade, ak chemick faktor nie je uveden v nariaden vldy, prpadne pre
NPEL nie je stanoven, ochrana zdravia pracovnkov sa zabezpeuje veobecnmi a
pecifickmi ochrannmi opatreniami, priom sa vyuvaj poznatky otoxicite a inkochdanej ltky, prpadne sa limity preberaj zeurpskych alebo svetovch zdrojov (OSHA,
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
28/183
28
NIOSH, IARC apod.). inky jednotlivch chemickch ltok vzvracch dymoch sa nedaj
hodnoti samostatne. Vdy sa vyskytuj vzmesi a pomer jednotlivch zloiek sa men
v zvislosti od technolgie, pouitho materilu apodmienok, za akch sa zvranie vykonva.
Hodnotenie chemickch faktorov pri zvran sa mus vykonva pre konkrtnu zmes a na
zklade posdenia koncentrcie, formy vskytu, amonch inkov na zdravie zamestnanca
(50).
Zdraviu kodliv ltky vpracovnom prostred mono obmedzi vobou technologickho
postupu zvrania, o zhadiska vykonania kvalitnch zvarovch spojov nie je vdy prakticky
mon realizova. alou monosou je obmedzenie prstupu kodlivn kdchacej zne
zvraa aochrana dchacch ciest zvraa pouvanm osobnch ochrannch pracovnch
pomcok. Technologick postup zvrania je nevyhnutn voli sohadom na zkladn
materily, prdavn materily aspsob zvrania. Meranm sa preukzalo, e pri oblkovom
zvran kyslmi elektrdami vznikajce zvrask dymy obsahuj menejkodlivch ltok ako
pri zvran elektrdami bzickmi (vznik fluorovodka) alebo pri zvran vochrannch
plynoch. Obzvl nebezpen je zvranie vysokolegovanch ocel, zvranie atepeln delenie
plazmou, zvranie neeleznch kovov az plameovch metd je to predovetkm spjkovanie
vzhadom na pouvan zkladn materily ahlavne taviv (26, 27, 36).
3.1.2 OCHRANA PRED ZVRASKM DYMOM
Opatrenia na obmedzenie prstupu kodlivn kdchacej zne zvraa sa realizuj pomocou
rznych systmov odsvania kodlivch splodn, kombinovanch sprvodom erstvho
vzduchu, resp. upravenho (ohriateho alebo ochladenho) vzduchu. Vhodn je vyuitie
miestnych odsvacch jednotiek, ktor je mon poui aj na prechodnch zvracch
pracoviskch (46).
Na odsvanie zvracch dymov musia by pouit odsvacie zariadenia. Obvykle sa pouvaj
odsvacie digestory, odsvacie kryty a klobky a v pecilnych prpadoch sa pouvaj i
odsvacie ramen (obr. 2). Pre centrlne odsvanie (obr. 3) s jednotliv pracovisk spojen
odsvacm potrubm, ktor zabezpeuje odsvanie a vedenie dymu do centrlneho odsvacieho
a filtranho zariadenia, kde dochdza k odleniu kodlivn z odsvanej vzduniny. ist
prefiltrovan vzduch je veden v lete do vonkajieho prostredia a v zime sp do priestoru haly,
m sadosiahnu spory vo vykurovan (34).
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
29/183
29
Najm pri runch spsoboch zvrania je nutn chrni zvraa pred kodlivinami, pretoe
zvra je vbezprostrednej blzkosti ich vzniku. Aby odsvan kodliviny neprechdzali
dchacou znou zvraa, je potrebn umiestova sacie nstavce do vhodnch polh ado
vhodnej vzdialenosti od horiaceho oblka alebo plamea. Efektvnym a ekonomicky
nenronm rieenm je napr. priame odsvanie na horku pri zvran MIG/MAG (obr. 2).
Okrem uvedench spsobov ochrany pred nepriaznivm vplyvom vznikajcich kodlivn s
alie monosti vo vyuit rznych zsten, cln akrytov (27).
Obr. 2Priame odsvanie na horku pri zvran MIG/MAG (42)
Vmena vzduchu na zvracom pracovisku sa zabezpeuje:
prirodzenm vetranm (celkovm, prpadne miestnym odahovm),
kombinovanm vetranm (s prvodom vzduchu iastone alebo plne ntenm,
odvodom prirodzenm alebo iastone prirodzenm aiastone ntenm),
celkovm alebo miestnym ntenm vetranm (nten prvod a ntenodvod vzduchu)
(37).
Obr. 3 Centrlne odsvanie(45)
Prirodzen vetranie je dovolen len vprevdzkach so zriedkavm miestne premenlivmzvranm akrtkodobm zvranm, kde vekos priestoru prevdzky je via ako 100 m 3 na
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
30/183
30
jednho zvraa. Stle pracovisk, prpadne pracovisk sdlhodobm zvranm musia vyuva
predovetkm kombinovan vetranie znenie koncentrcie dymov miestnym odsvanm
(obr. 4) a vpriestore celej zvarovne prirodzenm vetranm (svetlkom, oknami a pod.) alebo
ntenou vmenouvzduchu na oddelench pracoviskch rozmiestnench po zvarovni.
Na stlych pracoviskchalebo na pracoviskch, kde sa zvraj ak aahk kovy, prpadne
ich povlaky (obsahujce napr. olovo, kadmium, berlium, ortu, mangn, zinok, chrm
a zleniny), je nevyhnutn zabezpei nten vetranie (30).
Obr. 4Mobiln odsvacie a filtran zariadenie s jednm odsvacm ramenom (34)
Prenikaniu kodlivn medzi dvomapriestormi sa me zabrni vzduchovou clonou. Ntenmvetranm vytvrajcim podtlak v neistom alebo pretlak v istom prostred sa zabrni reniu
kodlivn zo zneistenho do istejieho prostredia. Ak je zvracie pracovisko priechodne
spojen s priestormi s menej zneistenm ovzdum, mus ma podtlakov vetranie.
3.1.3 CHARAKTERISTIKA ZLOIEK ZVRACCH DYMOV VZNAMNCH
Z HADISKA POKODENIA ZDRAVIA
Oxid uhonat (CO)je nedrdiv, jedovat plyn bez zpachu afarby. Vemi dobre prenik
cez pdu amurivo, apreto vemi ahko me prenika aj do vzdialenejch priestorov. Oxid
uhonat najastejie vnik pri nedokonalom spaovan organickch ltok. Najastejou
prinou smrti po inhalci plynu je oxid uhonat. Jeho toxicita je spsoben vysokou afinitou
k hemoglobnu, atm znemouje prenos kyslka vpodobe oxyhemoglobnu zpc do tkanv.
Sila vzby oxidu uhonatho na hemoglobn je pribline 200-krt silnejia ako kyslk, apreto
je proces odstrnenia zkrvi zdhav, trv niekoko hodn a dn. Aktna otrava sa prejavuje
najastejie bolesou hlavy, navou, huanm vuiach azvratmi. Pri koncentrci vrozmedz
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
31/183
31
26 39% sa prejavuje otrava zvracanm a nevonosou. Koncentrcia nad 40% sa prejav
poruchami vedomia a bezvedomm (40). Zvracie procesy vyuvajceCO2ako ochrann
plyn mu produkova nebezpenkoncentrcie CO,a to najm ak je zvranie vykonvan v
nedostatone vetranch alebo v uzatvorench priestoroch(17, 46). NPEL (priemern) oxidu
uhonatho v pracovnom ovzdu je 30 ml.m-3, resp. 35 mg.m-3 a NPEL (hranin)
je 35 mg.m- 3(14).
Ozn (O3) je modr plynn ltka charakteristickho zpachu (pri vysokch koncentrcich
pripomna zpach chlru). Je to vemi siln oxidan inidlo, pri vdchnut psob ako drdiv
ltka. Ide ovemi toxick plyn. Najastejm zdrojom troposferickho oznu je chemick
reakcia reaktvnych uhovodkov sNOx inkom slnenho iarenia, priom vznikaj
aldehydy, peroxyacylnitrtya hlavn zloka smog sobsahom oznu. alm zdrojom oznu je
zvranie pomocou elektrickho oblka. inky na udsk organizmus sa prejavuj u pri
koncentrci 0,0002 0,001 mg.l-1ako podrdenie nosnej sliznice, onch spojiviek asliznice
krku. Pri vych koncentrcich sa psobenie oznu prejavuje silnm kaom. Poas
kadodennej, hoci len krtkodobej expozci zvraov skoncentrciou oznu 10 mg.m-3, me
nasta vne pokodenie pc(40).NPEL (priemern) oznu v pracovnom ovzdu je 0,1 ml.m-
3, resp. 0,2 mg.m-3(14).
Oxidy duska (NOx) - nitrzne plyny sa vyznauj ltkastou a ervenohnedou farbous totzv.
hrdzav plyny, ktor maj vnich koncentrcich tipav zpach pripomnajci ozn. Do
tejto kategrie plynov patria oxid dusnat (NO), oxid dusit (N2O3) a oxid dusiit (NO2).
Aktna otrava NOx sa pri nich koncentrcich prejavuje drdenm onch spojiviek
a sliznc hornch dchacch ciest, kaanm abolesou naprsiach. Pri vych koncentrcich
sa inok nitrznych plynov prejavuje podrdenm apoleptanm sliznice, saenm dchanm
a edmom pc. Pri vysokch koncentrcich me vznikn okov stav skmi a nhla
smr (40). NPEL (priemern) oxidu dusiitho v pracovnom ovzdu je 5 ml.m-3, resp. 9,5
mg.m-3. NPEL (priemern) oxidu dusnatho v pracovnom ovzdu je 25 ml.m-3, resp. 30 mg.m-
3(14).
Fosgn (COCl2) je bezfarebn plyn, ktor sa vyznauje zpachom po zhnitom ovoc alebo
erstvo pokosenej trve. Fosgn je vemi reaktvny plyn, ktor je 4x a ako vzduch, je siln
pcny iritant, ktor me vyvola apoptzuepiletilnych aendoletialnych pcnych buniek.
Dsledkom zvenej priepustnosti pcnych kapilr vznik pcny edm smonmi
nsledkami smrti. Aktna otrava fosgnom nich koncentrci sa prejavuje podrdenm
nosohltanu, pocitom zovretia na hrudnka, zvracanm, bolesou hlavy acelkovej slabosti.
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
32/183
32
Vpoiatonej fze expozcie sa inky po jednej hodine strcaj anastva tdium latencie,
ktor trv 6 a 12 hodn, potom dochdza kplnmu prepuknutiu klinickch prznakov, ktor
trvaj 2 a 3 dni (41).NPEL (priemern) fosgnu v pracovnom ovzdu je 0,02 ml.m -3, resp.
0,08 mg.m-3. NPEL (hranin) je 0,4 mg.m-3.Fosgnvznikpri zvran rozkladom zvykov
nedostatone odstrnench nterov(14).
Kyanovodk (HCN) je prchav bezfarebn a modrast kvapalina scharakteristickm
zpachom horkch mandl. Nad bodom varu sa HCN vyskytuje ako bezfarebn plyn.
Najastejou formou vstupu do organizmu je vdchnutm, poitm alebo cez neporuen
pokoku. Po vniknut do organizmu sa HCN dostva krvnm obehom do vetkch orgnov
a tkann. Najastejie zasahuje centrum nervovho systmu (CNS). Toxick inok
kyanovodku spova vblokde inov eleza vmitochondrilnej - cytochrmoxidze, ktor m
rozhodujcu lohu pri transporte kyslka vdchacom reazci. Aktna otrava sa pri inhalcii
latentnej dvky prejavuje nevonosou, zmtenm, kmi astratou vedomia. Pri dostatone
vysokej koncentrci umouje rchla priepustnos okamit rozvoj intoxikcie, ktor m za
nsledok smr vpriebehu niekokch seknd a mint (40).NPEL (priemern) kyanovodka v
pracovnom ovzdu je 1,9 ml.m-3, resp. 2,1 mg.m-3. NPEL (hranin) je 4,2 mg.m-3 (14).
Kyanovodk sa me vzvracchdymoch vyskytova najm pri zvran povrchovo upravench
materilov znterov (25).
Formaldehyd (CH2O) je bezfarebn horav plyn so silnm drdivm zpachom. Do
organizmu sa najastejie dostva vdchnutm, angesciou alebo cez pokoku. Aktna otrava
formaldehydom sa prejavuje podrdenm pokoky adchacch ciest, drdenm o ahornch
dchacch ciest. Pri vych koncentrcich sa expozcia prejav skrtenm dchanm, kaom
apo vzniku pcneho edmu me nasta smr. Pri chronickej expozci zvyajne nastva
vskyt respiranch symptmov(42).NPEL (priemern) formaldehydu v pracovnom ovzdu
je 0,3 ml.m-3, resp. 0,37 mg.m-3. NPEL (hranin) je 0,74 mg.m-3. (14). Medzinrodn agentra
pre vskum rakoviny (IARC) klasifikuje formaldehyd ako dokzan karcinogn, vnaej
legislatve je zaraden ako chemick, toxick ltka. Formaldehyd me vzvracch dymoch
vnikapri zvranpovrchovo upravench materilov znterov (36, 42).
Tolundiizokyant (TDI) je biela a ltkast vemi prchav kvapalina. Vo vode nie je
rozpustn. Aktnuotrava TDI vyvol uexponovanej osoby u nzka koncentrcia, najastejie
sa prejavuje ako drdenie sliznice, plenie o, kriabanie vhrdle, tlak na hrudnku, such
a drdiv kae azhoren dchanie. Taktie sa po vystaven mu objavi slzenie o asekrt
z nosu (44). NPEL (priemern) izokyantov v pracovnom ovzdu je 0,02 mg.m-3. NPEL
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
33/183
33
(hranin) je 0,07 mg.m-3(14). Poda IARC je toluendiizokyant zaraden do skupiny 2B -
ltky pravdepodobne karcinognne s nepotvrdenm dkazom karcinogenity pre ud.
Oxidy eleza (FexOy) vpary vznikajce pri zvran benej ocele obsahuj astice oxidov
eleza, ktor mu spsobi siderzu (chronick zpal pc). elezo je hlavn legovac prvokvo vrobe oceli. Poas zvracieho procesu, vznikaj toxick vpary oxidu elezitho spojenm
eleza s elektrdou. Primrnymi aktnymi inkami tejto expozcie s: podrdenie
nosohltanu, hrtanu a pc.
Medzi oxidy eleza ktor prichdzaj do kontaktu sexponovanou osobou patria : oxid
eleznat FeO, oxid elezit Fe2O3a oxid eleznato-elezit Fe3O4. Toxicita eleza je vemi
sporn. Literatra uvdza, e niektor oxidy eleza mu by pre exponovan osobu
potencilne karcinognne. Krtkodob vystavenie oxidov eleza spsobuje pokodenie peenea obliiek. Aktna otrava oxidmi eleza vdchnutm me spsobi podrdenie hornch
dchacch ciest, zven srdcov aktivitu, zrchlen dchanie. Chronick expozcia oxidmi
eleza me spsobova hepatotoxick, metabolick acidzu (26). NPEL (priemern) pre
oxidy eleza (meran ako respirabiln frakcia aeroslu) v pracovnom ovzdu je 1,5 mg.m -3
(14). Poda IARC s oxidy eleza zaraden do skupiny 3 - ltky, ktor nie s klasifikovan ako
karcinognne pre ud.
Oxid hlinitje striebrosiv kov svysokou vodivosou anzkou hmotnosou. Negatvne inky
sa prejavuj hlavne pri vdychovan ato drdenm sliznice hornch dchacch ciest. Vyvolva
taktie podrdenie pokoky aastmu. Chronick expozcia vdychovania prachu m na
exponovan osoby fibrognny inok. Pri vysokej dvke me nasta pokodenie CNS. Oxid
hlinka tie pri dlhodobom psoben me vyvola aluminzu, prpadne pneumotorax (40).
NPEL (priemern) pre oxid hlinit (meran ako respirabiln frakcia aeroslu) v pracovnom
ovzdu je 1,5 mg.m-3 (14).
Oxid draseln (K2O) sa najastejie do organizmu dostva vdchnutm. Aktna otrava sa
prejavuje hlavne leptavmi inkami na oi asliznicu dchacch ciest. Vdychovanm prachu
oxidu draselnho me spsobi pcny edm. Expozcia prachov oxidu draselnho sa tie
prejavuje bolestivm plenm vhrdle, zhorenm dchanm a plenm o (40).
Oxid titaniit (TiO2) povaujeme za obaujci prach, ktor m drdiv inky na pca
exponovanch osb. Vpcach osb, ktor prichdzaj do styku sprachom TiO2, boli
zaznamenan stopy tohto prachu, zoho vyplva, e prach je slab iritant. Dlhodobm
vystavenm osb zvenou dvkou oxidu titaniitho me ma za nsledok vznik tumorov.
TiO2je povaovan za mon karcinogn (26). Poda IARC je oxid titaniit zaraden do
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
34/183
34
skupiny 2B - medzi ltky pravdepodobne karcinognne s nepotvrdenm dkazom
karcinogenity pre ud.
Oxidy mangnu (MnxOy)mangn je krehk siv kov, ktor sa najastejie vyskytuje vo forme
oxidov. Patr medzi stopov biognne prvky pre loveka, ivochy a rastliny. Najastejouformou vstupu do organizmu exponovanej osoby je prostrednctvom dchacch ciest.
Mangnov dymy sa dostvaj a do alveol, kde sa nsledne vstrebvaj. Aktna expozcia
mangnovch plynov me spsobi horku zkovov, ktor sprevdza zven teplota, triaka
a saen dchanie. Pri zvenej expozci oxidov mangnu (okolo 10 mg.m-3) ktor trv viac
ne dva roky, vznik chronick pokodenie CNS, manganizmus. Psychick zmeny vyvolan
oxidom mangnu, nazvan tie mangnov psychza, sa prejavuj podrdenosou,
nervozitou, emonou labilitou (40). NPEL (priemern) pre mangn a jeho anorganick
zleniny v pracovnom ovzdu je 0,5 mg.m-3(14).
Fluoridy (fluorid vpenat CaF2, fluorid draseln KF, fluorid sodn NaF, fluorid brnatBaF2).
Fur je bledolt plyn ostrho tipavho zpachu, ktor je vysoko reaktvny. inky na
organizmus exponovanej osoby sa rozdeuj na dve skupiny a) s drdivm inkom
(elementrny flur afluorovodk) b)s celkovmi inkami. Loklny inok pri intoxikci
flurom ajeho anorganickmi zleninami sa prejavuje detrukciou tkaniva, ide ochemick
a termick pokodenie tkaniva reaknm teplom fluru. Do systmovch inkov fluru
zaraujeme zniovanie koncentrcie vpnika ahorka spolu so zvyovanm koncentrcie
draslka vkrvi. Aktna toxicita sa prejavuje podrdenm spojiviek, podrdenm nosovej
sliznice, kaom adusenm. Chronick otrava fluoridmi sa me prejavi chronickmi zpalmi
dchacch ciest,prpadne stratou uchu ahlasu (40). NPEL (priemern) pre fluoridy
anorganick zleniny fluru v pracovnom ovzdu je 2,5 mg.m-3. NPEL (hranin) je 5,0
mg.m-3(14). Poda IARC s anorganick zleniny fluru zaraden do skupiny 3 - ltky, ktor
nie s klasifikovan ako karcinognne pre ud.Zleninyfluru sa pri zvran mu uvoova
z nterov (36).
Uhliitan brnat (BaCO3) tvoria biele krytly, technick BaCO3je vpodobe vekch ltch
kusov. Celkov inky bria ajeho zlenn na organizmus spsobuj zpalov onemocnenia
mozgu. Aktna otrava sa prejavuje zvracanm, plenm vstach hnakou, zvenm krvnm
tlakom, svalovou slabosou hlavne konatn azvratmi. Chronick otrava spsoben prachom
bria m za nsledok vznikchronickch pcnych ochoren. alie mon prejavy chronickej
expozcie zlenn bria s: siln slabos, zpal stnej sliznice, zpal spojiviek, porucha
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
35/183
35
moenia, vypadvanie vlasov (43). NPEL (priemern) pre zleniny bria v pracovnom
ovzdu je 0,5 mg.m-3 (14).
Oxid olovnat (PbO). Olovo je mkk ed kov nerozpustn vo vode. Rozpustnje v zriedenej
kyseline dusinej, vkoncentrovanej kyseline srovej. (26) Olovo sa najastejie dostva doorganizmu vdchnutm avnimone cez pokoden pokoku. Aktna otrava vznik po silnej
inhalci prachov sobsahom olova. Po poit sa najastejie prejavuje brlivmi
gastrointestinlnymi prznakmi vpodobe vracania a hnaky. Chronick otrava, inak nazvan
aj saturnizmus, vznik pomaly po dlhodobom vystaven exponovanch osb. Prejavom
chronickch otrv s neuropsychick prznaky depresie, poruchy pamti akoncentrcie,
nava aslabos nsledkom anmie, ako aj prznaky pokodenia GIT pocit kovovej, sladkastej
chuti v stach, nechu do jedenia, hypersalivcia astriedanie hnaiek sobstipciou (40). NPEL
(priemern) pre olovo a jeho anorganick zleniny v pracovnom ovzdu je 0,15 mg.m-3. Pre
olovo sa taktie stanovuje biologick medzn hodnota, ktor je 700 g Pb .1-1krvi alebo 3,4
mol.1-1krvi (31). Poda IARC s anorganick zleniny olova zaraden do skupiny 2A - ltky
pravdepodobne karcinognne s potvrdenm dkazom karcinogenity pre zvierat. Vpary oxidu
olovnathovznikaj najm pri zvran a rezanzliatin alebo kovov, ktorch povrchy boli natret
olovnatou farbou.
Oxid menat (CuO). Me je bledo ruov a erven pomerne mkk kov. Na vzduchu
oxiduje. (26) Medzi najbenejie zleniny medi patria:oxid men Cu2O, oxid menat CuO
a srnik menat CuS. Me patr spolu so elezom azinkom medzi najastejie stopov prvky
v organizme loveka. Me je vemi dleit pre udsk organizmu, avak pri zvenej
expozcii mu nasta aktne aj chronick ochorenia. Aktna otrava zleninami medi sa
prejavuje podrdenm sliznice dchacieho systmu airitciou spojiviek. Chronick
intoxikcia sa prejavuje zriedkavo,najastejie pokodenm peene (40). NPEL (priemern)
pre me (dymy) v pracovnom ovzdu je 0,1 mg.m-3 (14).
Oxid zinonat (ZnO). Oxid zinonat je biely kypr prok nerozpustn vo vode av alkohole.
Tvor najastejiu formu vskytu zinku. Aktna otrava oxidom zinonatm me vyvola
horku zkovov u pri dvke 1mg na 1kg vhy exponovanej osoby.(43) Prznaky sa prejavuj
zva zvenou teplotou, triakou, bolesami hlavy, a nevonosou a vracanm. Chronick
prznaky exponovanch osb oxidom zinonatm sa momentlne jednoznane nepreukzali
(40). NPEL (priemern) pre oxid zinonat (meran ako respirabiln frakcia aeroslu) v
pracovnom ovzdu je 1 mg.m-3 (14).
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
36/183
36
Oxid vanadiit (V2O5). Vand je striebrist kov, vemi kujn, ohybn aan. Dobre
pohlcuje vodk. Pri horen na vzduchu vznik oxid vanadiit (V2O5) (43). Z hadiska
toxickch inkov na exponovan osoby je najvznamnejm prve oxid vanadiit. Vand sa
dostva do organizmu najastejie inhalciou. Aktna otrava sa prejavuje drdenm sliznc
dchacieho systmu, poas dlhodobej expozcie sa me prejavi drdiv kae. Expozcia
oxidu vanadiitho sa tie me prejavi vo forme ekzmov na koi. Chronick intoxikcia
vandom sa prejavuje zvanmi ekzmami koe abronchilnou astmou (40). NPEL
(priemern) pre oxid vanadiit v pracovnom ovzdu je 0,05 mg.m-3. NPEL (hranin) je 0,05
mg.m-3 (31). Poda IARC je oxid vanadiit zaraden do skupiny 2B - medzi ltky
pravdepodobne karcinognne s nepotvrdenm dkazom karcinogenity pre ud.
Oxid kademnat (CdO). Kadmium je striebrist biely kovodoln proti korzi. Vo vode je
nerozpustn. Poas zahrievania na vzduchu hor, priom vznikaj pary oxidu kademnatho.
(43) Kadmium sa dostva do organizmu najastejie inhalciou. Aktna otrava sa vyskytuje pri
vysokej inhalci aeroslu sobsahom oxidu kademnatho, najastejie vznik horka zkovov.
Taktie me nasta aj edm pc sakou toxickou pneumonitdou arespirabilnm zlyhanm.
Chronick otrava me ma za nsledok Fanconiho syndrm (40). Oxid kademnat je
klasifikovan ako karcinogn kategrie 2 -pravdepodobn karcinogn a jeho technick smern
hodnota je stanoven na 0,03 mg.m-3 (31). Poda IARC je kadmium a zleniny kadmia
zaraden medzi dokzan karcinogny (IARC , 2007).
Oxid berylnat (BeO). Berlium je ak svetloed kov ktor je pri nzkej teplote krehk, pri
zahriat je kujn. Oxid berylnat je vemi mlo rozpustn vo vode (43). Nebezpenou
vlastnosou berlia je hlavne schopnos vytesova niektor biognne prvky (hork) v tele
exponovanej osoby. Pri intoxikci berlia vznikaj viacer pokodenia organizmu, naprklad
pokodenie peene, nervovho systmu aobliiek. Aktna otrava prachom berlia me ma
za nsledok bronchoalveolitdu svraznmi nekrzami vtkanivch, smr zva nastane
v priebehu niekokch hodn (40). Berlium a jeho zleniny sa klasifikujako karcinogn
kategrie 2 pravdepodobn karcinogn a jeho technick smern hodnota je stanoven na
0,005 mg.m-3 (31). Poda IARC sa berlium ajeho zleniny zarauj medzi dokzan
karcinogny.
Oxid kobaltu (CoO). Kobalt je tvrd, ako taviten kov, edivobielej farby. Za normlnych
podmienok je voi vode avzduchu stly. Vjemne rozptlenom stave je dobrm katalyztorom
vybranch reakci. Vysok dvky kobaltu zvyuj uexponovanch osb zven tvorbu
ervench krviniek, zvracanie, hnaku, zaervenanie tvre akonatn. ast vdychovanie
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
37/183
37
oxidu kobaltu me ma za nsledok vznik astmy alebo zpalu pc. Rozomlet zleniny
kobaltu pokodzuj kou exponovanch osb (43). NPEL (priemern) pre oxidy kobaltu v
pracovnom ovzdu je 0,5 mg.m-3(14). Poda IARC sa kobalt a jeho zleniny zaraujdo
skupiny 2B medzi ltky pravdepodobne karcinognne s nepotvrdenm dkazom karcinogenity
pre ud.
Chrm (Cr). Chrm je biely leskl tvrd kov, ktor sa vprrode nenachdza von. Chrm je
biognny prvok, ktor sa vorganizme nachdza vstopovch mnostvch. Najastejie sa
vyskytuje trojmocn chrm Cr+3 a esmocn Cr+6. Do organizmu exponovanch osb sa
najastejie dostva inhalciou. Aktna otrava Cr+6 sa prejavuje podrdenm sliznc dchania,
alergickmi akonmi prejavmi. Chronick otrava sa me prejavi zpalmi dchacch ciest.
Neskor prejavy expozcie mu vies a ku karcinognnym inkom (Cr+6dokzan humnny
karcinogn skupiny I). Chronick expozcia sa prejavuje zpalovmi zmenami na sliznici
dchacch ciest. Zaznamenva sa atrofick rinitda, opakovane nevrazn krvcanie znosa a pri
rozsiahlej expozci a perforcia nosovho septa (40). NPEL (priemern) pre anorganick
zleniny dvoj a trojmocnho chrmu v pracovnom ovzdu je 2,0 mg.m-3. Poda IARC s
zleniny Cr+3zaraden do skupiny 3 - ltky, ktor nie s klasifikovan ako karcinognne pre
ud. Cr+6 a jeho zleniny s klasifikovan ako karcinogn kategrie 2 - pravdepodobn
karcinogn. Technick smern hodnota je pri zvran stanoven na 0,1 mg.m -3 (31). Poda
IARC je Cr+6zaraden medzi dokzan karcinogny.
3.1.4 OCHORENIA DCHACCH CIEST A PC ZO ZVRANIA
Ochorenie pc zo zvrania (zvrask pca) je pneumokoniza v dsledku chronickej
inhalcie zvraskch dymov obsahujcich oxidy eleza, zinku, mangnu(pouitie bzickch
elektrd sobsahom mangnu), chrmu, hlinka, medi, cnu a i. Toxicky spolupsob pri zvran
prtomn ozn(zvranie vochrannch atmosfrach argnu, plazmov zvranie), nitrzne plyny
(zvranie obalenmi elektrdami, plazmov zvranie ), fluoridy (obaly kyslch elektrd), oxid
uhonat (zvranie vochrannej atmosfre CO2) a pri pouit chlrovanch uhovodkov na
odmastenie aj fosgn. Niekedy obaly elektrd obsahuj aj fibroplastick SiO2. Po viacronej
expozcii zvraskm dymom vznik rtg. obraz ako pri silikze, ktor v prpade absencie oxidu
kremiitho po preruen expozcie ustupuje (33, 49).
Inhalcia aeroslovpri zvran a tavbe kovov me iritciou hornch dchacch ciest vyvola
zlievask (zvrask) horku, ktor po latencii 812 hodn charakterizuje horka (3840
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
38/183
38
C) so zimnicou a celkovmi prznakmi ako pri virze(49). K charakteristickm prznakom
patr maltnos, kovov chu vstach, zimnica, horka, bolesti svalov a hlavy, kae abolesti
na hrudi (49). Symptmy ustupuj do 2448 hodn. Pri opakovanej dennej expozcii s prznaky
miernejie, po preruen expozcie (napr. po vkende)je priebeh op brliv (49).
3.2 HLUK
asto nameran hladiny akustickho tlakunajm v pracovnom prostred vrazne prekrauj
limitn hodnotu, ktor je zanedbaten v dlhodobom horizonte negatvnehovplyvu na udsk
zdravie. Pre nadmern hlukz hadiska bezpenosti asto dochdza pri prci k mnohm vnym
nehodm, a preto je potrebn starostliv sledovanie tohto fyziklneho faktora(51).
3.2.1 LEGISLATVNE ASPEKTYPOSDENIA HLUKU
Hluk ako negatvny fyziklny faktor pracovnho prostredia je dostatone podchyten
eurpskou legislatvou implementovanou v slovenskch zkonoch, ako aj prslunmi
normatvmi. Pre meranie, objektivizciu ahodnotenie expozcie hluku vpracovnom
a ivotnom prostred boli Slovenskou republikou prijat na nrodnej rovni nasledujce
legislatvne prvky a normatvy: Nariadenie vldy SR . 115/2006 o minimlnych zdravotnch abezpenostnch
poiadavkch na ochranu zamestnancov pred rizikami svisiacimi sexpozciou hluku
(12).
Zkon . 355/2007 oochrane, podpore a rozvoji verejnho zdravia ao zmene a doplnen
niektorch zkonov(11).
VyhlkaMinisterstva zdravotnctva SR . 549/2007, ktorou sa ustanovuj podrobnosti
oprpustnch hodnotch hluku, infrazvuku avibrci aopoiadavkch naobjektivizciu hluku, infrazvuku avibrci vivotnom prostred(52).
STN EN ISO 80000-8, Veliiny ajednotky. as 8: Akustika(53).
STN EN ISO 9612, Akustika. Stanovenie expozcie hluku vpracovnom prostred.
Technick metda(54).
STN ISO 1996-1, Akustika. Opis, meranie aposudzovanie hluku vo vonkajom
prostred. as 1: Zkladn veliiny apostupy posudzovania (55).
STN ISO 1996-2, Akustika. Opis, meranie aposudzovanie hluku vo vonkajom
prostred. as 2: Urovanie hladn hluku(56).
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
39/183
39
Uveden zkony anormatvy definuj urujce veliiny hluku, prslun metdy merania,
stanovuj akn alimitn hodnoty hladn zvuku vivotnom, ako aj pracovnom prostred, ktor
s dleit pri posudzovan negatvnych inkov hluku. Akn alimitn hodnoty s stanoven
pre vetky pracovisk, ako aj pre pracovisko zvrania, kde sa mu pouva stroje azriadenia
emitujce nadmern hluk. Zhadiska pracovnho prostredia s pre legislatvne poiadavky
uren jednotliv skupiny prc so stanovenmi aknmi hodnotami pre vykonvanie danej
innosti, ktor sa nesm prekroi. Vtab. 3 s uveden akn hodnoty pre prslun skupinu
prc.
AKN HODNOTY NORMALIZOVANEJ HLADINY A ZVUKU LAEX,8h PRE DANSKUPINY PRC(12) Tab. 3
Skupina
prc innos
Hluk na pracovisku
LAEX,8h (dB)
Iinnos vyadujca nepretrit sstredeniealebo
neruen dorozumievanie: tvoriv innos.40
II
innos, pri ktorej dorozumievanie predstavujedleit sas vykonvanej prce: innos pri
ktorej s vek nroky na presnos, rchlosalebopozornos.
50
III
innos rutinnej povahy, pri ktorej je
dorozumievanie sasou vykonvanej prce:innos vykonvan na zklade iastkovchsluchovch informci.
65
IV
innos, pri ktorej sa pouvaj hlun strojea nstroje alebo ktor je vykonvan vhlunom
prostred aktor nespa podmienky zaradenia doskupn prc I, II alebo III.
80
Pre hodnotenie hluku vpracovnom prostred je dleit nameran hodnoty na danom
pracovisku zaradi do vhodnej skupiny prc poda vykonvanej innosti. Na zklade toho
potom porovna zskan nameran hodnoty saknou hodnotou poda tab. 1.
Na zklade uvedenho je mone pracovisko zvrania zaradi do skupiny prac IV. Pre tto
skupinu je charakteristick prevane fyzick prca, patr sem aj prca svyuitm zariaden
a vrobnch procesov vo vrobnch priestoroch azvodoch, ponohospodrstvo alesnctvo,
stavebnctvo aak priemysel, obsluha nkladnch adopravnch zariaden, kde s hodnoty
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
40/183
40
aknej normalizovanej hladiny Azvuku LAEX,8hpre 8 h pracovn zmenu stanoven na 80 dB
(12).
3.2.2
EXPOZCIA HLUKU NA ZVRASKOM PRACOVISKU
Hluk pri zvranme dosahova hodnoty niekedy a 130dB, priom zdrojom hluku na
zvraskch pracoviskch nie je len samotn proces zvrania, ale vysok expozcie hlukom s
charakteristick pre tzv. sprievodnalebo pomocn prce, ako je prprava zvarovch plch a
finlna prava zvarov, ale aj hluk odsvacieho zariadenia a ventilcie. Vysokou hladinou hluku
sa vyznauje najm plazmov aultrazvukov zvranie, ako aj zvranie vbuchom. Sasn
nrast objemu zvraskch operci vo vekch vrobnch prevdzkach spsobuje stle
zvyujci sa poet pracovnkov zaaovanch hlukom, preto je potrebn zabezpei vhodnakustick podmienky pre jednotlivch pracovnkov (51, 57). Akustick podmienky na
zvraskch pracoviskch s zvisl od miestnych podmienok, ato od:
pouvanho spsobu zvrania ahlunosti zvracch strojov azariaden vdanch
priestoroch,
vekosti, hmotnosti atvaru akustickch vlastnosti zvarkov,
nrokov na presnos akvalitu prce, na urit stupe akustickej pohody hluku pre dan
druh prce,
charakteru a asu psobenia emisnho hluku, asu prce vhlunom prostred(51).
Regulcia akustickch podmienok aobmedzenie nepriaznivho psobenia hluku spova teda
v ovplyvnen alebo zmene tchto podmienok. Prednostne treba venova pozornos zdrojom
hluku, lebo ich akustick vlastnosti uruj hlukov za pracovnkov(51).
Na pracoviskch zvraov mono namera hladinu A hluku od 75 dB do 125 dB iviac.
Zkladnou zlokou, ak neberieme do vahy impulzn hluk, je nepravideln premenliv hluk,
ktor trv prakticky vpriebehu celej zmeny. Poda vsledku mnohch meran vo vekch
strojrskych halch sa jeho hodnoty sstreuj okolo 90 dB. Vtabuke 4. S uveden hodnoty
hladn akustickho tlaku LA hluku pre vybran pracovisk zvrania(51).
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
41/183
41
ROZSAHY HODNT HLADN HLUKU LASTANOVEN PRE UVEDEN PRACOVISK (58)Tab. 4
Proces Typick hladina LA hlukuTIG do 75 dB
MIG 92102 dBMMA 8595 dB
Plazmov rezanie(run do 100A, rezanie do hrbky 25
mm)
98105 dB
Drkovanie plameom 95 dB
Rezanie plameomdo 100 dB
(viac ako 90 dB, pri rezan nad 40 mmhrbky)
Plenie (drkovanie) elektrickmoblkom
100115 dB
Mechanick prava zvarov 105 dBBrsenie 95105 dB
Pri posudzovan monej expozcie hluku pracovnkov je dleitm aspektom aj dka trvania
danej opercie, od oho zvis hodnota expozcie poas 8 h pracovnej zmeny. Vprocese
posudzovania je nevyhnutn zohadni aj individulnu expozciu pracovnka, ktor je
ovplyvnen prcou jeho kolegov na inch susediacich pracoviskch (57).
3.2.3 MONOSTI ZNENIA EXPOZCIE HLUKU
Pri obmedzen hlunosti prostredia treba vychdza z vsledkov merania azo zhodnotenia
miestnych akustickch podmienok, hladn akustickho tlaku na pracoviskch zvraov,
z objektvneho rozboru azo pecifikcie zdrojov aprin hluku.
Najlepou vobou bude eliminova hlun procesy tm, e sa kpi materil od dodvatea,
ktor u bude narezan na poadovan rozmery. Zvranie a rezanie za tepla je vak asto jedin
praktick spsob, take treba sa zamera predovetkm na praktick metdy na znenie
hladiny hluku pre dan proces a riadenie rezidulneho rizika prostrednctvom rznych
chrniov sluchu(51).
Ako jednu z monost znenia hluku je monspomen vyuitie automatizovanho rezania
plazmou pomocou ponornej plazmovej rezaky. To me ma za nsledok znenie hladiny
hluku pod 80 dB (A). Ponornalebo tzv. vodou zahalen systmy delenia materilu zniuj
nielen emisie hluku, ale aj emisie zvraskch dymov(51, 58).
-
7/24/2019 Szabova a Kol Prirucka Boz
42/183
42
V rmci jednotlivch technolgi zvrania je mon prispie kminimalizci hluku
nasledujcimi spsobmi:
1. Vo veobecnosti plat, e zvuk zoblkovho zvrania narast spriemerom drtualebo
tye aprevdzkovm elektrickm prdom. Pouitie vhodnej vekosti tye (drtu)
a elektrickho prdu, by malo prispie kzneniu hladiny hluku(51, 58).
2. Rezanie a drkovanie plazmou alebo plameom me spsobi zvenie hluku
v dsledku nrastu rchlosti prietoku plynu. Prostrednctvom znenia rchlosti plynu je
mon napr. znenm tlaku plynu na vstupe regultora dosiahnu znenie hladiny
hluku. Avak to neznamen, e so znenm tlaku plynu poklesne miera produktivity (51,
58).
3. Zvranie vuzavretch priestorochalebo v inch priestoroch, kde zvuk me by odrazen
(napr. rohy dielne), me spsobi zvenie hladiny hlukuako vprpade, ke je zvranie
vykonvan votvorenom priestore. Ak to nie je mon dosiahnu vhodnou organizciou
prce, tak je treba pristpi kaplikovaniu zvukoizoanch materilov (51, 58).
Aplikovanie monosti znenia expozcie hluku pracovnkov na jednotlivch pracoviskch je
dleit vemi dobre zvi nielen zhadiska bezpenosti aochrany zdravia, ale aj z hadiska
ekonomickej efektivity. Navrhovan opatrenia musia by vslade so zohadnenm maximlnej
efektivity prce apracovnho vkonu jednotlivch zamestnancov.
Na zklade uvedench poznatkov je hluk vznikajci na zvraskch pracoviskch stle
zvanm fyziklnym prejavom tohto typu pracovnho prostredia. Expozcia hluku u
jednotlivch pracovnkov je ovplyvnen rozmiestnenm, orientciou, vrobou na jednotlivch
pracoviskch acelkovou organizciou prce. Negatvny vplyv hluku sa uzamestnancov
neprejavuje iba pecifickm inkom na sluchov orgn ako sluchov navaalebo pln strata
sluchu, ale je nevyhnutn zohadni aj nepecifick, teda mimosluchov inky hluku ako
infrazvuku a ultrazvuku, ktor mu spsobi poruchyneurovegetatvnehosystmu ain ovea
zvanejie pokodenia zdravia(51, 59).
Zavdzanie opatren na znenie expozcie je vtomto prpade nevyhnutn. Avak vprocese
merania a hodnotenia expozcie hluku je potrebn zohadni vetky hlukov prspevky
a zskan hodnoty ekvivalentnej hladiny akustickho tlaku LAeq,T, a na zklade nameranch
hodnt zavies prslun opatrenia. Navrhovan opatrenia nesm spsobova iadne
obmedzovanie pracovnkov pri vkone prce au vbe