Download - úvodník - korcin.webnode.sk
úvodník...
Práve leţím v posteli s teplotou a oddychujem. Inak sa
ani nedá. Chrípková epidémia prišla skôr, ako to mnohí
čakali, a je okolo toho väčší rozruch, neţ by sa patrilo.
Lekárne sa zásobili rúškami, ktoré miznú skôr ako chlieb
z obchodu, všetci zháňajú vakcíny... a pritom, aké je dobré
len tak si trochu poleţať a nerobiť úplne nič.
Jeseň je krásne obdobie. Hlavne príroda je nádherná.
Aj u nás, pod Hájom, to hrá všetkými farbami. Aby som
mala dobrý výhľad na kopec, vymenila som si vankúš tam,
kde som mala pred tým nohy a teraz sa naň dívam priamo z
postele.
Volá sa to aj čas dušičkový. Mám rada tú atmosféru,
keď doma rozvoniava čerstvá čečina a vyrábame kytice.
Uţ šesť rokov som to nezaţila... Aţ teraz opäť.
V Blave som kaţdoročne chodila zapaľovať sviečky na
hroboch svojich osobností (ich mená si nechám radšej pre
seba) alebo, keď to vyšlo na víkend, z okna autobusu som
za tmy v nedeľu sledovala popri ceste farebné svetielka.
A pritom tie najdôleţitejšie mám tu doma.
Také je teda obdobie jesenné, melancholické. Chladných
dní nám akosi pribúda... Večery sa postupne predlţujú.
Bude moţno viac
času na seba a na
rodinu, na spoločné
rozhovory... Preto
Vám ţelám
zmysluplné preţitie
nastávajúcich dní
a dúfam, ţe Vám sa
tá chrípka predsa
len radšej vyhne...
Text: Denisa Bahýľová
Korčín – časopis so skautskou atmosférou , 2.ročník, Vydáva: Slovenský skauting, 21.zbor Korčín Zvolenská Slatina, SNP 26, 962 01 Zvolenská Slatina, Kontakt: [email protected], URL: http://korcin.webnode.sk/zborovy-casopis-korcin/ 5.číslo v roku 2009, november - december 2009, Šéfredaktor: Martin Cerovský - Cero, [email protected], tel. 0917 254 495, Články pripravili: Milan Mlynár – Miňo, Michal Parobok – Kiko, Matej Fekiač – Feky, Denisa Bahýľová, Magdaléna Výbohová – Maďa, Martin Cerovský – Cero , Grafická úprava: Martin Cerovský – Cero , Dizajn obálky: Matej Fekiač – Feky, Foto na obálke: Matej Fekiač – Feky Vyšlo: 7.12.2009 Najbližšia redakčná uzávierka: 22.1.2010, Náklad: 50ks. Cena: Nepredajné! Nevyţiadané príspevky redakcia nevracia. Redakcia si vyhradzuje právo príspevky upraviť. Všetky gramatické chyby boli urobené naschvál!
Vytlačené s podporou:
obsah...
1. úvodník, obsah a informejšn
2. téma – Skautský swwwet
3. akcia – 1.časť etapovky, Slatinka – tajomná dedinka
4. akcia – 2.časť etapovky Ostrôţky a hrad Divín,
Šarkaniáda
5. akcia – Biela ovca, instantný program – Bábkové divadlá
6. akcia – VLŠ Baobab 2009
7. skautská prax – Balenie batoha, šikovné pršteky –
Špiónky tvoria
8. umenie – Základy fotenia, zamyslenie – Samochvála
smrdí???
9. cestovanie – Španielsko 2009
10. čarovné Slovensko – Banská Štiavnica
11. čarovné Slovensko – Banská Štiavnica, fotoreport –
Roverká výprava „Za slnkom na poľanu“,
kampaň - UNICEF
12. fotoreport – Rok 2009 cez objektív
13. činnosť zboru, kontakty
+ príloha – Súťaţ: Korčín v rokoch 2008-2009
informejšn...
- 11.12 – 13.12. –
3.časť etapovky
v Banskej Štiavnici
- 20.12. – preberanie
Betlehemského svetla
vo Zvolene
- 24.12. – odovzdávanie
Betlehemského svetla
verejnosti
- 16.1. – výprava Poľana-
Príslopy
- 29.1 – 1.2. – 4.časť etapovky Suchý vrch pri Banskej
Bystrici
- do 15.1.2010 treba zaplatiť registračný poplatok
7 EUR do Slovenského skautingu spolu s vypísanou
prihláškou na rok 2010
Príjemné prežitie vianočných
sviatkov, veľa šťastia
a úspechov v novom roku
2010.
téma...
Skautský swwwet ... 21.zbor Korčín na webe...
V tomto roku sa nám PR prostredníctvom webstránok posunulo vpred. Prestavujem vám tu všetky štyri web stránky, ktoré má náš zbor. Verím, ţe nám pomôţu v komunikácii a propagácii skautingu v našej obci.
...www.korcin.webnode.sk...
Oficiálna webstránka nášho zboru. Ponúka kompletné
informácie pre verejnosť, predstavuje našu činnosť,
projekty, fotky z akcií...
Úvodná stránka: novinky z našej činnosti,
aktuality o akciách, reklama pre našich
podporovateľov...
Kto sme? opis organizácií, história skautingu
v našej obci, úspešné projekty, kontakty...
Akcie: čo sa pripravujú, ktoré boli...
Družiny: prezentácie jednotlivých druţín a ich
činnosti
Program: etapová hra, programová ponuka,
skautská prax, odborky, výzvy...
Publikácie: zborový časopis Korčín, publikácie,
výročné správy... – všetko v PDF verzii
Foto a Video: fotografie z našich akcií,
zaujímavé videá o skautingu...
Pre rodičov: všetky dôleţité informácie pre
rodičov našich členov...
Zaujímavosti: odkazy na skautské web stránky,
fórum, na stiahnutie...
Tvorca web stránky: Martin Cerovský – Cero –
Administrátori: Cero, Bendţi a Tato
Čas prípravy: jún - november 2009
Oficiálne spustená: 17.11.2009
...www.otan.webnode.sk....
Webstránka Realizačného tímu OTAN (Oľutješ to, ak
neprídeš!). Prináša prezentáciu aktivít a víkendoviek RT
OTAN. Mnoţstvo fotiek, nápadov na hry, fórum...
Úvodná stránka: novinky z našej činnosti,
aktuality o akciách, reklama pre našich
podporovateľov...
O nás: spoznaj náš tím, história, povedali o nás...
Nástenka: moţnosť prezentácie pripravovaných
oblastných a celoslovenských akcií...
Radcovská sieť: jedinečný projekt pre radcov
skautských druţín
PRE VÁS: voľne stiahnuteľné publikácie v PDF
formáte, ktoré vydal RT OTAN, logá, OTAN
peniaze...
Fotogaléria: desiatky fotiek zo všetkých akcií,
ktoré organizoval RT OTAN
Kontakt: spojenie s našim svetom...
Fórum: niekoľko fór, kde môţete voľne písať
svoje postrehy a nápady...
Tvorca a administrátor web stránky: Martin
Cerovský – Cero – [email protected]
Čas prípravy: jún – august 2009
Oficiálne spustená: 1.9.2009
...www.divokesokoly.wbl.sk...
Webstránka skautskej druţiny Dravcov. Ponúka
pohľad na ich činnosť, aktivity, predstavuje členov, tieţ
obsahuje fotky z ich akcií...
Tvorca web stránky: Martin Cerovský – Cero
Administrátorka: Aneţka Havlíková – Artuš –
Čas prípravy: január – február 2009
Oficiálne spustená: 5.3.2009
...www.dendeti.wbl.sk...
Webstránka akcie pre verejnosť „Festival hier
a remesiel 2009“ organizovanú naším zborom pri
príleţitosti MDD. Slúţila na jej prezentáciu, získavanie
sponzorov... Dnes na nej nájdete aj fotky ako to
na Festivale hier a remesiel 2009 vyzeralo.
Tvorca a administrátor: Martin Cerovský – Cero
Čas prípravy: jún 2009
Oficiálne spustená: 16.6.2009
Text: Martin Cerovský – Cero
akcia...
1.časť etapovky „Nájdi stratené!“ ...Slatinka – tajomná dedinka...
Voda tiekla dole riekami a piesok sa sypal...čas pokojne plynul aţ sa jedného dňa Podpoľanie premenilo na krajinu Stredozem. Slatinskí skauti sa rozhodli jej pomôcť, a tak sa pre nich začala celoročná etapová hra „Nájdi stratené!“ Vitajte v Stredozemi!
Uţ dvor pri klubovni sa
premenil na trh, kde ste
mohli hodiť peniaze
ţobrákovi, potulnému
umelcovi, kúpiť si
perníky... V klubovni na
nás čakal mudrc
s mysľomisou, ktorý nám
porozprával a ukázal
pomocou mysľomisy
príbeh, ktorý zmenil
naše ţivoty.
Onedlho dobehol posol
so strašnou správou –
„Dedinu vypaľujú Čierni jazdci utekajte do magickej
ochrany!“ rýchle opustenie dediny, prechod cez magické
ochrany, riešenie rébusov...preliezanie magických sietí...
Najefektnejšia bola posledná časť uţ v noci, keď sme
putovali s fakľami a petrolejkami v rukách...
Do hostinca „U chlpatého medveďa“...
...sa dostanete len, ak sa vaša druţina predstaví
riekankou, pokrikom, pesničkou... A tak sme vymýšľali
a tvorili. Hostinec uţ bol vysvietený sviečkami a varila sa
tam večera. Tak šup vybaliť sa, zobrať si ešus a na
večeru!
Potom sme ešte posedeli pri ohníku a boli na nočnej
prehliadke Slatinky za svetla faklí.
Doneste drevo!
Keďţe sme
nemali dosť
zlatých,
hostincu
sme museli
časť peňazí
odpracovať.
Ráno sme
namiesto
rozcvičky
vláčili z lesa
obrovské
popadané stromy. Po raňajkách sme sa vybrali získať mapu
krajiny „Stredozem.“ Podľa slov posla, by sa mala
nachádzať na Pustom hrade. Museli sme opustiť magickú
ochranu Slatinky a vydať sa na hrad. Cestu nám
spríjemňovali rôzne hry a získavanie elementov. Nakoniec
sa nám nepodarilo získať všetky elementy a dostali sme sa
len na Zvolenský zámok. Tam nám jeden z poslov oznámil,
ţe mapa sa presunula na hrad Divín a bude sa tam dať
získať o 1 a pol splnu mesiaca.
Tak sme sa odviezli autobusom na rázcestie k Slatinke.
V Slatinke
na nás čakal
obed
a poobedie
plné hier,
pomoci
miestnym
obyvateľom,
kde sme
bývali...
Všetko sa raz končí!
Dohrali sme sa hry na lúke, zbalili pútnické veci a pobrali
na poslednú októbrovú púť Stredozemou – púť späť do
civilizácie. A ako to vyzeralo na novembrovej púti
Stredozemou sa môţete dočítať uţ v nasledujúcom
článku.
Text: Martin Cerovský - Cero
Foto: Jakub Cerovský – Kubes, Martin Cerovský – Cero,
a Matej Fekiač - Feky
akcia...
2.časť etapovky „Nájdi stratené!“ ...v Ostrôţkach a na hrade Divín...
Jednu krásnu novembrovú sobotu sa pohorie Ostrôţky s úţasnou pamäťou krajiny a hrad Divín premenili na bájnu krajinu Stredozem. Vydali sme sa uţ po druhý raz hľadať, kde pramení magická sila, ktorá spútava naše ţivoty...
V klubovni na stole svietilo matné svetlo sviečok
a v pozadí bolo počuť príbehy od pána Tolkiena... Ani sme
sa nenazdali a teleportovali sme sa vláčikom do dedinky
Podkriváň, kde začala naša púť za poslednými dvoma
elementmi. Kráčali sme po rôznych poľných a lesných
cestách. Na jedenej lúke sme stretli obrovské stádo
oviec, ich biele koţúšky boli v krásnom kontraste so ţltou
trávou. Prechádzali sme cez dlho neobývané horské
samoty, lúky a polia zarastajúce borievkami a tŕním.
Prišiel
čas získať
tretí
element –
oheň, čo
pre nás
nebol
problém
a onedlho
sme drţali
v rukách
uţ tretí
elementový kameň. Vrchol Javor nás privítal veľkoryso
a na vrchole bolo trošku snehu. Morena tu zasadla na svoj
trón a do jari ho uţ asi neopustí. Pod vrcholom Javor na
nás čakal les so storočnými bukmi, ktoré vyzerali ako
ţivé... Vtedy som pochopil, ţe som asi skutočne
v Stredozemi...
Po
ďalších
kilometro
ch nás
čakalo
získanie
poslednéh
o
elementu
– zem.
A uţ nič
nebránilo
dostať sa na hrad Divín do západu slnka. Našťastie sa nám
to podarilo...na jednom z nádvorí sme všetky 4 elementy
postavili na jednotlivé svetové strany. Vytvorili sme kruh
a do šera večera sa ozvalo heslo. Spoza jedenej hradby
k nám prišiel posol, ktorý nám doniesol prastarú mapu
krajiny Stredozem, poprial nám šťastnú cestu...
Táto časť etapovky bola dosť namáhavá, pretoţe sme
museli prekonať skoro 20 km po cestách, necestách...
Text a foto: Martin Cerovský – Cero
akcia...
Šarkaniáda
...s vetrom o preteky... V krásnu jesennú nedeľu, sa naša klubovňa zmenila na
letecké cvičisko. Stretli sa aj malí, aj tí veľkí a nakoniec aj tí strední z nášho zboru.
Kaţdý chcel získať, ten svoj letecký titul. Všetko sa to
začalo vypisovaním leteckých preukazov, bez ktorých
ţiaden letec, nie je letcom. Medzi prvú skúšku patril
zoskok s krásnym, pásikavým a farebným padákom.
Kaţdý z letcov touto skúškou úspešne prešiel. Nasledoval
presun na cvičisko číslo 2, ktoré sa nachádzalo na lúke
oproti ulice Pod Hájom.
Na tomto cvičisku sme mali moţnosť vyskúšať „našich
tátošov“ (šarkanov), najúspešnejší bol asi „Šíberkovský“,
avšak samozrejme, ostatné tieţ neboli na zahodenie,
kaţdý sa vyznamenal niečím svojským. Napríklad, Ďuďov
tátoš by mi mohol dostať titul „ ten, s ktorým sa pasovalo
najviac ľudí“ a zase ten Radkin, Šimonov, Aneţkin a Klárin
(kaţdý z nich, mal svoj vlastný) by mohol dostať titul
„najoriginálnejší“. Nasledovalo prekonávanie ďalších
skúšok, medzi ktoré patrilo prechádzanie tenisovej
loptičky cez ľudí avšak cez krk, lakeť a koleno; aktivita na
zvládnutie turbín – „mexické vlny“; rad ľudí cez ktorý sa
presúvala loptička zospodu, ale aj z vrchu. Boli to aktivity
na rozvíjanie koordinácie, pohotovosti, rýchlosti.
A v dôsledku riadnej zimy, ktorá „vliezla pod nechty“
nielen včielkam, sme sa presunuli na pôvodné cvičisko, kde
nám boli udelené rôzne tituly.
Šarkaniáda patrí k tradičným akciám nášho zboru a ani
tento rok to nebola výnimka, moţno trochu v inom „duchu“
ako po minulé roky, avšak zámer je stále ten istý. Tak
teda do skorého videnia, na najbliţšej akcii...
Text: Magdaléna Výbohová – Maďa
akcia...
Biela ovca ...kurz budovania tímov...
Teambuilding je cieľavedomá činnosť, ktorá je zameraná na aktivity ako sú tvorba tímu, fungovanie jednotlivcov v tíme – organizácia činností, komunikácia a pod. Dobre fungujúci tím nevytvoríme zo dňa na deň. Je to dlhodobý proces, kde sa utvárajú, formujú a konfrontujú názory, hodnoty a postoje jednotlivcov v snahe dosiahnuť spoločný cieľ.
A tejto téme bol venovaný práve kurz budovania tímov
Biela ovca 2009, ktorý bol spáchaný v dňoch 6. – 8. 11.
2009 v Kláštore pod Znievom na chate Vrícko. Bol som ten
vyvolený Homo sapiens sapiens, ktorý mal moţnosť sa
tohto kurzu zúčastniť, čo je logické, inak by som o tom
asi nepísal. Spolu s Bendţim sme na tento kurz cestovali
zo Zvolenskej Slatiny, malebného to kraja 12 km východne
od Zvolena. Cestovali sme vlakom dlhú hodinu aj pol,
moţno čosi viac, keď sme sa (moţno spontánne, moţno
inštinktívne) rozhodli vystúpiť na prvej zastávke
v Kláštore pod Znievom. A tak sme aj urobili, ale na naše
počudovanie tam nikoho nebolo.
Priznávam, mali sme trochu meškanie. Ale, samozrejme,
Miňo je skúsený, ostrieľaný profesionál (ktorý by v tejto
situácií bez telefónu nespravil ani prd), stačili tri či štyri
telefonáty a situácia sa razom zmenila. Keď sme vďaka
Tammymu a Nathanielovi dorazili na to správne miesto,
takmer okamţite sme boli zapojení do programu.
Bolo pre mňa super vidieť opäť známe tváre z Baobabu,
ktoré som spoznal cez leto. Ako povedala Mija (na tomto
kurze uţ členka Baobab tímu), ak sa budeme stretávať
kaţdé dva týţdne, bude to celkom fajn :). No naspäť
k programu.
Na začiatok sme si nalepili na papier, kaţdý podľa
vlastného výberu, svoju najkrajšiu fotku, potom sme
napísali tri pozitívne veci, ktoré nás charakterizujú a tri
úspechy, ktoré sme v ţivote dosiahli. Ja som bol
samozrejme veľmi priamočiary, otvorený, objektívny,
mladý, krásny, úspešný, úprimný voči sebe aj ostatným. :)
Tieto fakty neskôr dokumentovali všetky aktivity, ktoré
sme počas kurzu absolvovali. Kto má problém so
samochválou, tomu bude asi táto časť článku vadiť, preto
si prosím pri čítaní zakryte oči. V ten večer sa uţ nič
váţneho neudialo, nikto sa nezranil a ja som mal celkom
slušné intro k sobote. Ráno nás zobudila pieseň od
Aerosmith – I don´t wanna miss a thing. Uţ som si ju
nastavil aj v praxi ako tón zvonenia. Ráno som teda uţ
vedel, ţe nás čaká náročný výcvik silno kozmonautistický.
Najlepšie záţitky, ktoré mám zo soboty sú Bendţi a 26
vrstiev oblečenia, snový motúz a ja, Romanov pád z veľkej
výšky pri nastavovaní antény, scary movie ruka a Mija
(zimomriavky mi behajú po chrbte ešte teraz), naše skoro
nerozbité tímové vajce (bol to dobrý plán s neočakávaným
koncom) a ešte naše eurá aj s expresným diplomom sú
nenávratne preč :). Ja viem, nespomenul som toho veľa,
ale tieţ viem, ţe tí, ktorí tam boli, tak vedia, ţe viem, ţe
vieme, ţe by sme boli vedeli, aj keby sme nevedeli.
A vedeli sme... vieme aj vedieť budeme. Toto bol pre mňa
top.... Nenapíšem o tom viac, pretoţe to robí akcie
jedinečnými – záţitky... Nie slová...
Text: Milan Mlynár – Miňo
instantný program...
Bábkové divadlá
Miesto: lúka, miestnosť
Ciele: odstránenie bariér verejného vystupovania, recesia
Čas: 1 hod.
Potrebujete: špagáty, noţničky
Kaţdá skupina si
vyţrebuje jednu tému,
na ktorú bude si mať
pripraviť bábkové
divadlo. Tak, ţe bábky
budú účastníci, ktorí
budú mať na rukách
priviazané špagáty.
Odporúčame témy
napr. počasie, Barbie
na výlete...
Táto hra pochádzajú z publikácie:
„Instantný polotovar na prípravu motivačných
víkendoviek č.2“
Okrem tejto hry táto publikácia obsahuje
ďalších 46 aktivít, ktoré sa dajú pouţiť na
druţinovkách a skautských akcia. Je voľne
stiahnuteľná v PDF formáte na:
http://otan.webnode.sk/publikacie/
akcia...
Vodcovská lesná škola Baobab 2009 ...1000 a 1 záţitok...
V slovenskej zemi rastie strom...korene má hlboko v zemi vrastené. Uţ 10 rokov ponúka tieň pre pútnikov, rozdáva múdrosť, skúsenosti, rozdáva priateľov... Starší priateľ, brat...moţno to znie divne na slovenské pomery, ale ľudia mu dali meno Baobab.
V jeden aprílový podvečer roku 2009 sa stretlo 15 diev
a šuhajov z celého Slovenska na autobusovej stanici vo
Zvolene. Tých istých 15 diev a šuhajov sa lúčilo so slzami
v očiach v jedno októbrové poobedie na autobusovej
stanici v Podbrezovej. Spájalo ich jedno, stretli sa pod
Baobabom...a bol to ich Baobab. Za tohto polroka spolu
preţili 22 spoločných dní (niektorí aj na iných akciách
trošku viac...), 1000 a 1 záţitkov a stovky minút osobných
rozhovorov.
1.časť Rozjarenie 4.4 – 6.4.2009, Zaježka:
Po zimnom spánku sa začalo naše vzdelávanie uprostred
krásnych lazov ekodedinky Zájeţová. Pozitívne zistenie,
ţe ţijú moţno ešte „strihnutejší“ ľudia ako ty, ktorí
investujú do skautingu oveľa viac času ako ja...no budem
musieť na sebe ešte popracovať.
Krásny víkend plný hier, dobrodruţstiev, rukodeliek...
Voľby richtára (prezidenta) v krojoch, hľadanie vlastnej
duše, spomienky na svoje detstvo...
2.časť Fukoty 15.8 – 30.8.2009, Dubník:
16 dní uprostred slovenskej divočiny v Slánskych
vrchoch. Letná časť bol taký malý Matrix. Prídete na
autobusovú stanicu v Prešove, do dvojice dostanete
slepačie vajce, ktoré najbliţšie tri dni musí jeden
z dvojice niesť v ruke... Potom kráčate s ruksakom
zbaleným na dva týţdne cestami, necestami, po hradoch,
cez potoky, farebné lúky, spanie pod širákom, stvrdnutý
štvordňový chlieb, sáčková polievka - najluxusnejšie jedlo,
ráno umývanie sa v horských studničkách, neuveriteľné
západy slnka na vrcholoch kopcov...
Po troch dňoch cesty po príchode postavíte večer celý
tábor, absolvujete zopár aktivít a ešte aj nočnú hru. Sú
dve hodiny v noci a ja zaspávam. Na druhý deň budíček
o siedmej... 5-6 hodín vám musí stačiť, častý argument
inštruktorov lesnej školy.
Baobab mi ponúkol mnoţstvo prednášok od vývinovej
psychológie, dramaturgie programu cez prvú pomoc aţ po
stanovy Slovenského skautingu. Bol tieţ miestom
neuveriteľných hier, pri ktorých sme zdolávali Himaláje,
ťaţili drahé opály, točili reklamy na skauting...
Bolo to aj komunita, ktorá dokázala chytať v daţdi
kvapky, presvedčiť vás, ţe vám stačia v noci 2 hodiny
spánku, ešus sa neumýva, veď dáţď to zariadi,
osprchujete sa aj 2 litrovou fľašou vody...
16 dní je dosť dlhá doba, prišiel deň
posledný...posledné podanie rúk, úsmev...
„Pri západe slnka sa vţdy niečo pekné končí...ráno pri východe vţdy niečo krásne začína...“
Letná časť bola za nami, mohli sme sa vrhnúť späť do
kolotoča kaţdodenných povinností, školy...
3.časť Rozprávanie strom 24.10 – 26.10.2009,
Krpáčovo:
Ani som sa nenazdal a prišlo to...treba ukázať, čo sme
sa naučili. V piatok večer sme hrali scénky o tom, ako to
vyzerá u nás v zboroch po našom príchode. Rozprávali sme
sa o riešení situácií, keď ostatným sa nič nechce robiť,
a tak... Do druhej ráno sme sa spoločne učili na vodcovské
skúšky, ktoré nás čakali na druhý deň. Keď som zaspával
nad stanovami a administratívnymi dokumentmi, povedal
som si, ţe idem spať.
Ráno som sa dozvedel, ţe idem posledný. Von pršalo,
a tak sme sa skoro celý deň hrali v chate, varili obed... Asi
kaţdú trištvrte hodinu vyšiel zo skúšajúcej miestnosti
ďalší adept na hodnosť vodca. Ja som sa dostal na rad asi
o piatej večer. Neviem, čo všetci stresovali, mne sa to
zdalo celkom v pohode. Pokeckal som s inštruktormi,
porozprával niečo o stanovách, protidrogovej prevencii
a krajine, vypísal nejaké administratívne papiere,
odprezentoval projekt a šiel kadeľahšie. Prvýkrát
v histórii Baobabu sme urobili skúšky všetci.
Celý večer sa potom niesol v znamení intergalaktickom,
ktorý bol zakončený pravou intergalaktickou tancovačkou.
Prišiel deň posledný, deň číslo 22 a ja som vedel, ţe to
mám za sebou. Vrelo vám odporúčam zúčastniť sa nejakej
lesnej školy. Podá vám nový pohľad na skauting...
Ako získať vodcovský dekrét?
1. vypíšte si prihlášku + 2. zúčastnite sa lesnej školy + 3.
napíšte a pripravte si vodcovský projekt + 4. absolvujte
úspešne vodcovské skúšky + 5. absolvujte 8 hodinový kurz
prvej pomoci + 6. zrealizujte a vyhodnoťte svoj
vodcovský projekt = získavate celoţivotnú hodnosť vodca
www.skauting.sk/baobab - Vodcovská lesná škola Baboab
www.sels.sk – Slovenská ekumenická lesná škola
www.skauting.sk/chilli - Programová lesná škola Chilli
Text: Martin Cerovský - Cero
skautská prax...
Balenie batoha
...ako ísť na výpravu bez troch igelitiek v rukách...a jednej cestovnej tašky...
Batoh je jedna z najdôleţitejších vecí, ktorú turisti a skauti potrebujú. S istotou môţem povedať, ţe zle pobalený batoh vám pokazí celý výlet.
Typy batohov:
Malé (5l-20l), tieto typy sa pre svoj objem
vyuţívajú najmä na malé, jednodňové túry, do
mesta, školy.
Stredné(20l-40l), pre svoj objem uţ ide o
viacfunkčné batohy.
Môţeme ich vyuţiť na
víkendovku alebo na
viacdennú túru. Je len
na vlastníkovi, ako si
tento batoh pobalí. Aj
keď nejde o rad
veľkých batohov,
veľakrát by sme sa
čudovali, čo sa do nich
všetko sprace.
Veľké (50l-80l), ide
o najvyšší rad batohov. Sú určené na balenie
mnoţstva vecí, či uţ na tábor, expedíciu alebo
viacdennú výpravu. Obvykle sú stavané do tých
najnáročnejších podmienok, preto sú
prispôsobené tvarom a materiálom.
Ako sa zbaliť?
Ako som uţ spomínal, správne pobalený batoh je jedna
z najdôleţitejších prvkov výpravy. Do spodnej časti
dávame veci, ktoré počas cesty nevyuţijeme napr. spacák.
Stredná časť batoha by mala byť vyplnená oblečením,
ktoré je nepotrebné pri ceste. V strednej časti by sa mali
nachádzať aj najťaţšie veci uloţené čo najbliţšie
k chrbtu, kvôli vyváţeniu batoha. Vrchná časť slúţi na
uloţenie dôleţitých vecí pri ceste ako napr. mapa, jedlo,
voda, nepremokavá bunda... Je určená aj na uschovanie
ľahkých a krehkých vecí.
Aj keď sa mnoţstvo batohov vyrába z nepremokavých
a oderuvzdorných materiálov, nie je zaručené, ţe vám
batoh nepremokne. Preto treba mať oblečenie uschované
v igelitových sáčkoch. Mokré a špinavé veci treba taktieţ
ukladať do igelitiek, ako aj odpadky. Dbajte na to, aby
vám z batoha nevytŕčal ţiaden obsah. Batoh je potom zle
vyváţený a ľahko vám môţu tieto veci zmiznúť rukou
zlodeja. Snaţte sa pobaliť vţdy tak, aby ste nič nemuseli
niesť v ruke. Ak vám uţ nestačí vnútorný priestor,
pripnite si tieto veci na vonkajšiu časť batoha. Ak
nemáte úplne dobalený batoh, vycentrujte a dopoťahujte
ho kompresnými popruhmi.
Správne pobalený batoh spoznáte tak, ţe keď ho
postavíte na zem, tak vám stojí rovno. Ak máte
nevyplnené medzipriestory, vyplňte ich napr. ponoţkami,
alebo kúskami malého oblečenia. Veľa šťastia pri balení .
PS. Vianoce sa blíţia...taký batoh nie je zlý nápad na
vianočný darček.
Text: Michal Parobok – Kiko
šikovné pršteky...
Špiónky tvoria ...stojan na pastelky..
Potrebujeme : pohárik od výţivy alebo od
čohokoľvek iného, farby na sklo, farebný papier
Postup: Z pohárika odstránime etiketu a aj
zvyšky lepidla. Pohárik si pomaľujeme farbami na
sklo podľa
svojho gusta.
Vloţíme doň
rolku
odstrihnutého
farebného
papiera
a stojan je
hotový.
Super jednoduchý darček pre kohokoľvek, pričom pastelky a perá sú potrebné
kaţdý deň...
Text a foto: Magdaléna Výbohová – Maďa
umenie...
Základy fotografovania ...fungovanie zrkadlovky...
Myslím si, ţe určite kaţdý z vás, uţ drţal dáky ten fotoaparát. Moţno bol maličký ako krabička od cigariet alebo uţ niečo väčšie. No ja by som vám chcel predstaviť zrkadlovku. Zrkadlovka je niečo ako ferrari medzi fotoaparátmi. Takýto prístroj uţ pouţívajú profesionálni fotografi.
Musíme si však uvedomiť, ţe aj tá najlepšia zrkadlovka
na svete nie je zárukou peknej fotografie. Najprv ju
musíme mať úplne pod kontrolou. V nasledujúcich riadkoch
by som vám chcel na začiatok ukázať, z čoho sa skladá
zrkadlovka.
Zvonku sa zrkadlovka skladá z objektívu a tela.
Objektív je ako naše oko a telo ako mozog. Obe tvoria
nerozlučiteľný pár . Samostatne nefunguje.
Teraz sa pozrieme do vnútra. Uţ z názvu zrkadlovka
dokáţeme vytušiť, ţe dôleţitú rolu v zrkadlovke zohráva
zrkadlo. Zrkadlo odráţa svetlo z objektívu pod 45
stupňovým uhlom smerom hore . Odrazené svetlo dopadá
na matnicu . Matnica je sklenené alebo plastové plátno,
ktoré nám obraz premietne, aby ďalej mohlo svetlo
pokračovať na optický hranol. Ten nám uţ iba odrazí
svetlo do hľadáčika.
Tento dej sa deje iba vtedy, keď nemáme stlačené
tlačidlo spúšte. Akonáhle stlačíme spúšt, zrkadlo sa dá do
vodorovnej polohy a tým prepustí svetlo na senzor, ale
najprv musí prejsť cez uzávierku . Môţeme ju definovať
ako také okno, ktoré sa otvorí za určitý čas (dĺţku času
si môţeme nastaviť) a môţe dopadnúť svetlo na senzor.
Senzor alebo snímač je svetlo citlivý obdĺţnik, kde
dopadá svetlo. Senzor sa skladá z farebných buniek troch
farieb červenej , modrej a zelenej. Zelenej je tam
dvakrát viac, pretoţe aj ľudské oko je najcitlivejšie na
zelenú farbu.
Všetky bunky sa zlučujú do štvoríc, kde sa tie štyri
farby zmiešajú do jednej. Jedna štvorica je jeden pixel.
Pixel môţeme vidieť na hociktorom obrázku po jeho
zväčšení. Vidíme ho ako štvorec. Dopad svetla na snímač
vyvolá elektrické napätie, z ktorého nám vznikne uţ
konkrétna fotografia.
Text: Matej Fekiač - Feky
zamyslenie...
Samochvála smrdí???
Asi sa kaţdému z nás uţ niekedy stalo, ţe videl niekoho
vychváliť svoje schopnosti či vlastnosti aţ do najvyšších
výšok. A vtedy sme si pomysleli... joj, ako ja nenávidím
toto indivíduum (jemne povedané), chváli sa viac, ako je
zdravé a to vo mne vyvoláva pobúrenie aţ nenávisť. Ja, ja,
ja a nič iné len ja. Ale prečo je to tak?
Pochvala je podľa mňa niečo, čo je nasmerované na
hodnotenie konkrétnych vlastností, správania, vonkajší
vzhľad a podobne (pritom vieme, ţe hodnotenie nikdy nie
je objektívne, konštatovanie skôr). A na základe môjho
subjektívneho pozorovania veľa ľudí nemá veľmi v láske
tých, ktorí sa chvália. Robia to preto, lebo sa vedia
pochváliť, a tí druhí by sa moţno tieţ chceli pochváliť, ale
nevedia to. Dôleţitú úlohu pri tom zohráva strach
a porovnávanie.
Napríklad, ak sa nejaký človek XY chce pochváliť pred
druhými nahlas, zrejme najprv natipuje hodnoty, ktoré si
váţia ostatní, pričom ich porovnáva so svojimi
vlastnosťami, aby pri vyslovení samochvály uţ nemal nikto
nič lepšie, ako on, pretoţe ak vytiahne eso hneď na
začiatku, riskuje, ţe niekto bude mať k tomu esu niečo
naviac a tým pádom sa táto vytiahnutá karta stáva pre
druhých nepodstatnou. Toto je strach pri samochvále a
súvisí to s potrebou uznania a ocenenia od druhých.
Preto je moţné, ţe ľudia sa snaţia svoj hodnotový
systém zakryť pred ostatnými a na začiatok vyťahujú
pred druhými navonok chvály, ktoré moţno nie sú
najsuper, ale stále majú moţnosť ich prekročiť v prípade
potreby – to sú zadné dvierka samochvály. A toto je na
tom zničujúce. Málokto si uvedomí, ţe je jedinečný človek
s jedinečnými hodnotami a nič nemá pre neho väčšiu
hodnotu ako hodnota č. 1 v konkrétnej situácii. A preto je
moţné, ţe aj päťky v škole sú niekedy lepšie ako jednotky.
Text: Milan Mlynár - Miňo
cestovanie...
ŠPANIELSKO 2009 ...ESPAŇA...
Kaţdý rok na konci prvého ročníka v bilingválnej sekcii na Gymnáziu Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici, majú moţnosť ísť prváci na výlet do Španielska. Ako inak, moja trieda nebola výnimkou. Začiatok našej cesty bol na dvoch miestach. Prvá zastávka pre Bystričanov v Banskej Bystrici a tá druhá vo Zvolene pri ţelezničnej stanici. Pomaličky sme sa začali schádzať a netrpezlivo sme čakali, kedy uţ dorazí autobus. A dočkali sme sa...
Posledné rozlúčky s rodičmi, nabalenie batoţiny a mohlo
začať to, na čo sme sa tešili dlhých 10 mesiacov. Hlavami
nám vírili príjemné a vzrušujúce myšlienky. Pohodlne sme
sa usadili a cesta sa mohla začať. Cesta, ktorá v kaţdom
z nás niečo zmenila. Moderný autobus HKM Zvolen s dvomi
vynikajúcimi šoférmi a ľuďmi, Ferom a Janom, mal kaţdé
2 hodiny prestávku. Prvá, a zároveň posledná zastávka na
Slovensku, bola pri Bratislave. Posledné pohľady na
krajanov, slovenský vzduch... Pred nami bola uţ len
cudzina. Prvá krajina cez ktorú sme prechádzali, bolo
Rakúsko, potom Taliansko a nakoniec Francúzsko. Vo
Francúzsku sme prvýkrát okúsili chuť mora. Mali sme tam
totiţ 9 hodinovú prestávku v mestečku Nice, ktoré
poznáme aj pod názvom Azúrové pobreţie. Slnečná obloha,
teplučké more, kasína, drahé autá... Asi takto by sa dalo
opísať Nice. Keďţe slnko veľmi pieklo, bol som nútený
kúpiť si asi môj najdrahší opaľovací krém v ţivote, ktorý
stál 8€. Podvečer sme opustili Nice a pred nami bolo uţ
len Španielsko. Podaktorých slnko aţ príliš spálilo, tak túto
cestu nemali takú ľahkú. Medzi tými nešťastníkmi som bol
aj ja. Ale dalo sa vydrţať.
Ráno sme
ešte stále
neboli
v Španielsku,
ale o pár hodín
sme konečne
prekročili
hranice
krajiny, ktorej
jazyk sa pre
nás stáva
pomaly materinským. Cestovali sme severom Španielska
cez autonómnu oblasť Baskitsko s hlavným mestom Bilbao.
Okolo obeda sme dorazili do cieľa - malého rybárskeho
mestečka Santoňa. Uţ predtým sme z rozprávania
starších spoluţiakov počúvali, ţe to nie je ktovie čo. Vraj
tam smrdí rybacina a stále prší. Dosť sme sa toho báli.
Keď sme vystúpili z autobusu, veru nám nebolo všetko
jedno. Akonáhle sme uvideli našu ubytovňu, tieţ sme si
pomysleli, kam sme sa to dostali. Ale prvé zdanie niekedy
klame. A to veru klamalo. Rybacina veľmi nesmrdela
a ubytovanie, ktoré sa volalo, ,,Albergue,, bolo vynikajúce.
Ani sme len netušili, aká zábava nás tam stretne. Hneď
ako sme sa ubytovali, išli sme na prechádzku po meste a tí
odváţnejší sa aj okúpali.
V ten večer pripravili pre nás animátori nočnú hru
v meste, ktorá bola typicky skautská a ţiaden skaut by
s ňou nemal problém. Podľa mapky, ktorú nám dali, sme
mali nájsť rôzne miesta v tomto meste. Skončili sme okolo
polnoci a išli sme pomaličky spať . V ďalšie dni
nasledoval bohatý program. Cestovali sme po okolí
Cantabrie (autonómna oblasť, v ktorej sme sa nachádzali
s hlavným mestom Santander) a navštívili sme veľké mestá
ako Bilbao, Santander, historické mestá ako Santillana del
mar, Potes. Boli sme na Picos de Europa - pohorie
v Pyrenejach pripomínajúce naše Tatry a v Cabarcene -
obrovská ZOO, kde zvieratá ţijú viac-menej vo voľnej
prírode. Na vrchol tohto pohoria sme sa vyviezli lanovkou
a poviem vám, ţe to bola teda jazda.
Ďalšie dni nás čakal
program, ktorý nám
pripravili animátori. Dva
dni plné zábavy,
dobrodruţstva
a vzrušenia. Jazdili sme
na koňoch po
piesočnatej pláţi,
surfovali sme na
ozajstných surfoch vo vlnách Atlantického oceána,
kajakovali sme v prístave Santoni, liezli po horolezeckej
stene. A to je len časť vecí, ktoré sme tam zaţili. Večery
sme trávili s animátormi, ktorí pre nás pripravovali po celý
čas zaujímavý program. Dni pomaličky plynuli, aţ prišiel
ten posledný. Veru nebolo ľahké sa s tým vyrovnať.
Panovala nie veľmi radostná nálada. Balenie, upratovanie.
Niekedy si človek povie: ,,Prečo, sa to uţ musí skončiť?“
Ale príroda to má tak zariadené.
Ak raz niečo začne, musí to aj skončiť. Odchádzali sme
so smutným, ale zároveň šťastným pocitom. Posledný
obed, ktorý nám pripravili pani kuchárky so špecifickou
španielskou stravou, posledné HASTA LUEGO s našimi
animátormi a s našou pani upratovačkou . Zrazu sme sa
zo sna, ktorý sme snívali po celú dobu v Santoni kruto
prebudili. Sadli sme si do autobusu, poslednýkrát zakývali
a šofér naštartoval. Zrazu sme opustili naše Albergue,
našu Santoňu. Videli sme ju uţ len z diaľky cez zarosené
okná. Sadli sme si a v hlave sa nám začali ukladať
príjemné spomienky, záţitky...
Ale výlet ešte nekončil tak úplne. Cestou späť nás
čakala druhá 9 hodinová prestávka v Port Grime
(francúzske Benátky). Aj tam sme si dosť uţili mora,
slnka, francúzskych kroasantov. Podvečer sme opustili
brány Port Grima a uţ nás čakala len cesta domov, ktorá
ubehla pomerne rýchlo. Bol to príjemný pocit, keď sme po
niekoľkých dňoch strávených v cudzine prišli na
Slovensko. Rodičia nás uţ vo Zvolene netrpezlivo čakali.
To bolo radosti, keď sme sa navzájom uvideli. A to bol
koniec. Koniec našej ,,expedície“ v Španielsku. Uţ len o nej
rozprávame a spomíname z fotiek, ako bolo super. Takţe
tak.... Moţno nabudúce.
Text a foto: Michal Parobok - Kiko
čarovné Slovensko...
BANSKÁ ŠTIAVNICA ...mesto zlaté aj strieborné...
Banská Štiavnica sa nachádza v Štiavnických vrchoch, neďaleko vrchu Sitno. V blízkosti mesta sa nachádzajú obce Dekýš, Svätý Anton, Hronská Dúbrava, Sklené Teplice, Vyhne a mestá Zvolen, Ţiar nad Hronom a Ţarnovica.
Mestom preteká potok
Štiavnička, ktorého
takmer celý tok v meste sa
nachádza pod zemským
povrchom a na povrch sa
dostáva aţ pri ulici
Kriţovatka. V súčasnosti
potok slúţi ako kanalizačný
zberač. Na území Banskej
Štiavnice sa nachádza
mnoţstvo tajchov. Ja som
napočítala 23. Pričom
najstarší - Veľká
Vodárenská nádrţ bol
vybudovaný uţ v roku 1500
a nachádza sa pár minút
chôdze nad Námestím sv.
Trojice. Ulica A. Péchu...
Mesto je rozdelené na štyri mestské časti (Banky,
Počúvadlianske jazero, Sitnianska, Štefultov), tri sídliská
(Drieňová, Juh, Pod Kalváriou) a deväť osád (Bajtava,
Drieňová, Goldfus, Jergištôlňa, Lintich, Šobov, Tereň,
Vozárová, Košarisko).
Od zlata po pušný prach...
Banská
Štiavnic
a má
bohatú
históriu.
Územie
mesta
bolo
osídlené
Keltami
Čajovňa v bývalej klopačke...
uţ v 3. - 2. storočí pred n. l., ktorí tu ťaţili zlato. Z roku
1156 je najstaršia písomná zmienka o meste, ktoré sa
spomína ako terra banensium – zem baníkov. V 13. storočí
do Banskej Štiavnice prišli osadníci z Tirolska a Saska,
z tohto obdobia je prvý písomný dôkaz o ťaţbe striebra
na území mesta, mesto dostalo mestské privilégiá.
V 15. storočí mesto zaţilo plienenie a vraţdenie
vojskami Šimona Rozgoňa, postihlo ho ničivé
zemetrasenie, po ktorom muselo byť mesto opäť
vybudované. V 16. storočí prebralo mesto do svojich rúk
ťaţbu na území Banskej Štiavnice, farský kostol bol
prestavaný na dnešný Starý zámok, ktorý slúţil ako proti-
turecká pevnosť. Bol vybudovaný aj Nový zámok ako proti-
turecká pevnosť.
V 17. storočí bol v bani prvýkrát pouţitý pušný prach pri
razení priekopu Daniel a bola postavená Klopačka
oznamujúca čas fárania.
Kalvária nad mestom...
V 18. storočí bola v Banskej Štiavnici Samuelom
Mikovínim zaloţená prvá banská škola v Uhorsku, roku
1751 bola dokončená Kalvária. Roku 1763 v meste vznikla
prvá banská škola v Európe a najstaršia technická škola na
svete, ktorá bola presťahovaná do maďarského mesta
Šopron. Koncom 18. storočia bola Samuelom Mikovínim,
Matejom Kornelom Hellom a Jozefom Karlom Hellom
vybudovaná sústava tajchov. V roku 1948 bola do
prevádzky uvedená ţelezničná Trať Mládeţe do mesta,
11. decembra 1993 bolo mesto zapísané na Zoznam
svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO v
roku 2001 bola po meste pomenovaná planéta
(22185) Štiavnica.
Kam skôr?
V meste pôsobí Slovenské banské múzeum, pod ktoré
spadajú múzeá Banské múzeum v prírode, Starý zámok,
Nový zámok, Berggericht – mineralogická expozícia,
Galéria Jozefa Kollára, Kammerhof – baníctvo na
Slovensku, Štôlňa Glanzenberg a Fritzov dom, kde sa
nachádza aj mestský archív.
Spodná časť námestia...
Medzi najvýznamnejšie stavby mesta patria
rímskokatolícke kostoly Panny Márie Nanebovzatej a
svätej Alţbety, Panny Márie Sneţnej a svätej Kataríny,
evanjelický kostol, kaplnky Panny Márie Sneţnej a svätého
Jána Nepomuckého a 22 kaplniek kalvárie z roku 1751.
Kalvária je jedným z hlavných symbolov mesta. Týči sa uţ
z diaľky pri vstupe od Zvolena. Po rozsiahlej devastácii
našťastie uţ niekoľko rokov prebieha projekt s cieľom
opravenia a oţivenia
tohto skvostu.
Na Námestí sv.
Trojice sa nachádza
morový stĺp - Súsošie
Svätej Trojice, ďalej
v meste Súsošie Panny
Márie, Pomník Andreja
Kmeťa, Busta Andreja
Sládkoviča v Botanickej
záhrade a Pomník
padlých hrdinov.
Medzi známe mestské
parky patrí Botanická
záhrada, ktorá je
súčasťou areálu
strednej lesníckej školy.
Ţiadny skaut si nemôţe
nechať ujsť posedenie
v čajovni na Klopačke.
Námestie sv. Trojice...
Tá kedysi ohlasovala začiatok a koniec fárania do bane.
A samozrejme nocľah v skautskom dome, ktorý je akýmsi
centrom skautingu na strednom Slovensku na exkluzívnom
mieste pod Starým zámkom.
Mesto festivalov...
Koná sa tu aj niekoľko regionálne i celoslovensky
významných podujatí. Salamandrové dni sa konajú
pravidelne druhý septembrový týţdeň. Súčasťou
podujatia je Salamandrový sprievod, ktorý zobrazuje
ţivot banského mesta a jeho najznámejších postavičiek.
Ďalšími pravidelnými podujatiami sú Ţivé šachy Animatus
Lusus, Noc na Starom
Zámku, Nezabudnuté
remeslá, Festival remesla,
kumštu a zábavy, Filmový
festival Štyri ţivly,
Festival Cap á l´Est, Beh
ústavy, Beh Trate
mládeţe.
Štiavnicu som navštívila
uţ veľakrát, no vţdy ma
znova a znova osloví. Viaţe
ma sem toľko záţitkov...
Napriek tomu stále akosi
zabudnem a vnímam ho
akoby som tu bola
prvýkrát.
Festival kumštu a remesla na hrade 2008...
Text: Denisa Bahýľová
Foto: Martin Cerovský – Cero
fotoreport...
Roverská výprava „Za slnkom na Poľanu“
Foto:
Matej
Fekiač – Feky
kampaň...
60.výročie pohľadníc UNICEF ...pohľadnice plné ţivota...
Uţ 60 rokov prispievajú pohľadnice UNICEF k lepšiemu ţivotu detí. UNICEF v 150 krajinách sveta, v ktorých realizuje svoje projekty na pomoc deťom, usiluje o svet, ktorý by bol lepším miestom pre ţivot detí. Úspešne. V spolupráci s ďalšími organizáciami sa podarilo napríklad výrazne zníţiť úmrtnosť detí. A ešte nikdy nechodilo do školy toľko dievčat a chlapcov ako dnes.
Vianočné pohľadnice UNICEF predávame aj my skauti
zo Zvolenskej Slatiny. Cena jeden je 1 euro. Môţete si ich
kúpiť od radcov na druţinovkách, členov RP Amundsenove
deti v uliciach dediny pred Vianocami alebo 24.12. počas
odovzdávania Betlehemského svetla verejnosti.
Koordinátorka zbierky pre SLSK, 21.zbor Korčín:
Magdaléna Výbohová – Maďa
e-mail: [email protected] a tel. 0918 429 628
fotoreport...
Rok 2009 cez objektív ...skutočné záţitky...
Biela stuha – január Výprava na Poľanu – február
Tábor 2009 – júl „Ľudský katapult...“
Tábor 2009 – júl
Puťák Západné Tatry – september
Festival hier a remesiel – jún
Roverská prespávačka – máj
OTAN 2009 – máj