Výtvarná výchova
Vzdelávacia oblasť: Umenie a kultúra
Charakteristika predmetu
Výtvarná výchova v primárnom vzdelávaní, je predmet, ktorý prostredníctvom autentických skúseností získaných výtvarnou činnosťou –
intenzívnych zážitkov dobrodružstva tvorby a sebavyjadrovania – rozvíja osobnosť žiaka v úplnosti jej cítenia, vnímania, intuície, fantázie i
analytického myslenia – vedomých i nevedomých duševných aktivít. Týmto napĺňa výtvarná výchova svoje jedinečné poslanie v celom
edukačnom procese.
Výtvarné aktivity predstavujú širokú škálu činností, ktorú na jednej strane vymedzuje prirodzený detský záujem, duševný, citový rozvoj a rozvoj
schopnosti vyjadrovať svoje predstavy – a na druhej strane bohatosť vyjadrovacích foriem (jazyka), ktorú ponúkajú rôzne druhy vizuálnych
umení súčasnosti (zahŕňajúc intermediálnosť aj interdisciplinárnosť). Predmet výtvarná výchova v sebe zahŕňa okrem tradičných a nových
výtvarných disciplín aj ďalšie druhy vizuálnych umení ako: dizajn v jeho rôznych polohách (výrobkový, komunikačný, odevný, textilný, telový,
vizuálnu reklamu), fotografiu, architektúru, elektronické médiá a multimédiá (video a film).
Na primárnom stupni výtvarná výchova plynulo nadväzuje na prirodzený záujem dieťaťa o výtvarné vyjadrovanie svojich predstáv, na
bohatosť detskej fantázie a obrazotvornosti, zvedavosť a príťažlivosť objavovania nových možností, pretože výtvarné činnosti predstavujú pre
väčšinu detí hravú činnosť a priamy prostriedok materializácie vlastných predstáv.
Edukačný proces výtvarnej výchovy, ako proces tvorivý, zvyšuje nárok na vedomú operatívnosť s vyjadrovacími prostriedkami
(používanie jazyka) v priebehu postupného dospievania žiaka: vedie žiaka od detskej spontánnosti k svojbytnému vyjadrovaniu – formuje vlastné
spôsoby sebavyjadrovania (štýl) a vlastné postoje a hodnotiace názory. Edukačný proces pozostáva zo zložiek: vyjadrovacej a interpretačnej,
výchovnej a vzdelávacej. Tieto zložky sa vo výtvarnej výchove prelínajú, nemožno ich chápať izolovane. Uplatňujú sa tak, že jedna vyplýva z
druhej. Výtvarné činnosti predstavujú zároveň poznávanie umenia a chápanie jeho zmyslu. Otvárajú tak žiakovi možnosti zaradiť sa do kultúrnej
tradície na úrovni súčasného myslenia, možnosti jeho aktívneho začleňovania sa do kultúry.
Metodické východiská predmetu sú:
a) v zážitkoch procesov (formálnych, technických i myšlienkových) výtvarných a vizuálnych umení. Sú založene na súčasnom stave poznania
vizuálnej kultúry. Žiak spracováva symboly, ktoré vizuálne vyjadrujú jeho predstavy a fantazijne koncepty, alebo sa odvolávajú na javovú
stránku sveta (realitu). Spracováva ich mentálne (konceptualizuje ich, predstavuje si možný spôsob ich vyjadrenia) i formálne (pokúša sa svoj
koncept realizovať v materiáloch prostredníctvom nástrojov a technik). To kladie vyššie nároky na senzomotorické a afektívne ciele predmetu a
tým dopĺňa predmety v ktorých prevažuje kognitívny cieľ. Výtvarná výchova ma aj potenciál integrovať niektoré poznatky a procesy iných
predmetov, pretože vo vizuálnom vyjadrovaní možno nachádzať analógie nielen s vyjadrovacími prostriedkami iných umení (hudba, literatúra,
dramaticko-pohybové umenie) ale aj s mnohými prírodnými javmi, fyzikálnymi a biologickými procesmi, matematickými postupmi a pod. Preto
môže výtvarná výchova vytvárať veľmi prospešnú spoločnú platformu aj pre zdanlivo vzdialene predmety a posilňovať medzipredmetové
vzťahy. Predmet vytvára tiež priestor pre synestetické vnímanie sveta, pre uplatnenie zmyslových modalít čuchu, hmatu a chuti, ktoré nie sú
zahrnuté v tradičnom obsahu nášho vzdelávania.
b) v témach /námetoch zobrazovania, ktoré vnímame z hľadiska:
- osobnosti a veku žiaka,
- edukačných cieľov,
- kultúrno-spoločenskej reality.
Výtvarná výchova predstavuje z hľadiska obsahu vyučovania ako celku (kurikula) jedinečnú možnosť tematizovať základné antropologické
koncepty:
- koncepty časopriestoru (čas, priestor, pohyb, mierka, hĺbka, výška, šírka …),
- kultúrne arche typy vyjadrovania prírody (živly, prírodné polarity, procesy...),
- kategórie estetického prežívania (krása, škaredosť, neurčitosť, drsnosť, jemnosť ...),
- kategórie uvedomovania si osobnej a kultúrnej identity (ja, iný, cudzinec, priateľ,
- postihnutý,...), kultúrne rozdielnosti vo vizuálnom vyjadrovaní sveta, vo vkuse a názoroch
- iných ľudí),
- kategórie efektivity (radosť, bolesť, smútok, náladu ...).
Na rozdiel od iných predmetov, ktoré sa zaoberajú niektorými z týchto tém (prírodoveda, čítanie, náboženská a etická výchova), výtvarná
výchova angažuje osobnosť žiaka v inom zmysle: neučí sa o nich, ale vyjadruje ich, hľadá svoj spôsob ich vyjadrenia.
c) v reflexii diel výtvarného umenia, dizajnu, architektúry, filmu a videa. Porozumenie jazyka a vyjadrovacím prostriedkom vizuálnych umení
vychováva zo žiaka gramotného vnímateľa a používateľa vizuálnej kultúry. To ho jednak pripravuje na plnohodnotný život v prostredí v ktorom
vizuálne znaky a komunikácia hrajú dôležitú a stále rastúcu úlohu (vplyv dizajnu, architektúry, reklamy, vizuálnych médií a multimédií), jednak
umožňuje jeho začleňovanie do našej kultúrnej tradície, v ktorej zobrazovanie predstavuje objavovanie nových pohľadov na svet.
Ciele predmetu
Ciele výtvarnej výchovy na úrovni primárneho vzdelávania sú:
Kognitívne ciele
Poznávať jazyk vizuálnych médií. Učiť ho poznať používať jazykové prostriedky, základné kompozičné princípy, vybrané techniky a procesy
vizuálnych médií. Rozumieť im a tak zvyšovať uvedomelosť reflexie vizuálnej kultúry. Poznávať a vedieť pomenovať pôsobenie (výraz)
umeleckých diel, svoj zážitok z nich. Poznať vybrané typické diela vizuálnej kultúry, reprezentujúce žánre a niektoré štýlové obdobia.
Senzomotorické ciele
Rozvíjať tvorivosť. Umožniť žiakovi rozvíjať a kultivovať vnímanie, predstavivosť a fantáziu, podporovať a podnecovať jeho nápaditosť a
tvorivú sebarealizáciu, prekonávanie konvenčných schém a inovovanie naučených myšlienkových a zobrazovacích vzorcov. Prostredníctvom
výtvarnej výchovy rozvíjať tvorivosť v jej základných, všeobecne uplatniteľných princípoch. Formovať a rozvíjať gramotnosť (zručnosti) žiaka v
oblasti vyjadrovania sa výtvarnými prostriedkami prostredníctvom vybraných médií, nástrojov a techník.
Socioafektívne ciele
Formovať kultúrne a postoje. Vychovávať žiaka smerom k vytváraniu si primeraných kultúrnych postojov, názorov a hodnotových kritérií; cez
zážitok aktívneho vyjadrovania a vnímania umeleckých diel uvádzať ho do poznávania hodnôt umenia a kultúry – vo vzťahu k tradícií, ale na
úrovni aktuálneho vnímania problematiky vyjadrovania sveta umením.
Formovať celistvú osobnosť. Pristupovať k osobnosti žiaka v jej úplnosti – rozvíjať cítenie, vnímanie, intuíciu, fantáziu, analytické myslenie a
poznávanie, a taktiež formovanie a aktívne používanie zručností – to všetko prostredníctvom činnostného a zážitkového vyučovania.
Učebné osnovy výtvarnej výchovy okrem toho podporujú medzipredmetové väzby, interdisciplinárnosť vyučovania, pri zachovaní
špecifík spôsobu poznávania sveta prostredníctvom výtvarnej výchovy. Zapájajú citovosť, afektivitu, expresivitu a obrazovú konceptualizáciu,
ktoré sú vlastné výtvarnému vyjadrovaniu, do vzťahu aj s inými, prevažne kognitívnymi predmetmi.
Profil absolventa
Absolvent primárneho stupňa vzdelania sa naučil:
- základné vedomosti o farbách, charakteroch tvarov, textúr, základných priestorových vzťahoch,
- vedomosti o vlastnostiach a možnostiach používania výtvarných nástrojov a materiálov (ceruzky, fixky, štetce, nožnice, pastózne a
vodové farby, suché a voskové/olejové pastely, mäkké modelovacie hmoty, podkladové materiály, jednoduchšie úkony vo výtvarných
programoch počítača ...),
- základné vedomosti o vybraných artefaktoch predhistorického umenia, umenia starovekých kultúr, antického umenia,
- základné vedomosti o vývoji a hlavných kultúrnych typoch písma,
- základné poznatky o princípoch impresionistickej, surrealistickej a akčnej maľby, paketáže, land-artu a niektorých formách body-artu
vyplývajúce z výtvarnej skúsenosti – znalosť vybraných charakteristických diel týchto smerov,
- znalosť základných maliarskych a sochárskych žánrov: krajinomaľby, zátišia, portrétu, sochy, reliéfu,
- prvé vedomosti o vzniku filmu – o pohybe obrazu, akcii, filmovej postave,
- prvé vedomosti o architektonickom priestore a tvare,
- vedomosti o krajine svojho okolia, obci, regióne a ich vizuálnych a estetických kvalitách (typy, tvary, kolorit, usporiadanie, prírodniny,
prírodné a kultúrne reálie, remeselné tradície).
Žiak dokáže:
- tvoriť spontánne i cielene vedené stopy (faktúry) – cieľavedomé významové usmernenie gesta a akcie, za účelom výrazu
(nezobrazujúceho, primárneho výrazu samotnej stopy alebo výrazu stopou zobrazeného motívu), realizovať rôzne typy stôp (rôzne druhy
línií, škvŕn, odtlačkov, bodov, textúr) na ploche i v modelovacej hmote v závislosti od rôznych nástrojov, rôznych spôsobov ich použitia
(prítlak, rýchlosť a smer pohybu, gesto, hravá aktivita a pod.) a rôznych materiálov (pastózna farba, tekutá farba, mäkký a tvrdý kresliaci
materiál, rôzne druhy podkladu, rôzne modelovacie hmoty a pod.),
- vyjadriť plošný a priestorový tvar a obrys podľa fantázie, predstavy, i (voľne) podľa videnej skutočnosti – s nárokmi na približnú
proporcionalitu, obsažnosť prvkov (detailov) a prevažne spontánny výraz; dokázať operovať s tvarmi (dopĺňať neúplné tvary, zmnožovať
tvary kreslením voľnou rukou, kopírovaním, vytiahnutím podľa šablóny, hravo manipulovať s rozmnoženinou, priraďovať príbuzné
tvary, transformovať predmetný tvar na iný predmetný tvar, písmo na predmetný tvar, geometrický a organický tvar, skladať tvar z
rozmanitých prvkov, konštruovať novotvar, narábať s pozitívom a negatívom tvaru - figúra a pozadie,
- vyjadriť lokálny farebný tón zobrazeného tvaru, predmetu vo vzťahu k videnej skutočnosti aj podľa predstavy a fantázie, zosvetlovať a
stmavovať farebné tóny miešaním farebných hmôt, vytvárať farebné postupnosti, používať základné farebné kontrasty (kontrast svetlých
a tmavých, doplnkových, teplých a studených farieb), materiálové kontrasty (tvrdý, mäkký materiál), kontrasty textúry povrchov (drsná,
hladká, vzorovaná ...),
- komponovať – vedome umiestňovať tvar (motív) v rôznych častiach plochy formátu,
- vyjadriť rytmus a pohyb prostriedkami kresby, maľby, grafiky, priestorového vytvárania (objekt, model),
- vyjadriť základnú vizuálnu symetriu a asymetriu,
- zvládnuť základné operácie s mierkou / veľkosťou zobrazených tvarov (vzťah väčšie – menšie, vedľa seba – za/pred sebou); vyjadriť
priestor prostredníctvom mierky zobrazovaných prvkov,
- pokúšať sa o štylizáciu (vlastné poňatie zobrazenia motívu).
Žiak dokáže:
- zvládnuť základné motorické úkony (narábanie) s rôznymi nástrojmi (ceruza, štetec, pero, fixy, uhlík, drievko, rydlo, nožnice, šablóna,
špachtľa, valček a pod.),
- vytvárať stopy alebo tvary priamym telesným dotykom (rukou, prstami,
- kresliť prostredníctvom linky a jednoduchého šrafovania,
- zvládnuť technické základy usporiadania a miešania farieb na palete i na obraze; vyfarbovať tvar, plochu viacerými spôsobmi
prostredníctvom štetcového rukopisu (napr. šrafúra, pointilizmus, roztieranie, zapúšťanie,)
- zvládnuť jednoduché konštrukčno - technické úkony s materiálmi (krčenie, zohýbanie, trhanie, strihanie, skladanie, vrstvenie a pod.),
spájanie materiálov v koláži a v asambláži (vkladanie, lepenie, spínanie, viazanie, drôtovanie a pod.,)
- zvládnuť jednoduché techniky otláčania (frotáž, dekalk, monotypia, papierorez, sádrorez linorez a pod.),
- zvládnuť základy modelovania predmetných tvarov, otláčania do modelovacej hmoty a jednoduchého odlievanie reliéfu do sadry,
- zvládnuť techniku skladania a spájania priestorových tvarov (architektúr) z modulov (skladačka, stavebnica) a improvizovaných
materiálov,
- zvládnuť základné operácie na počítači: typograficko - textové, s kresliacimi a maliarskymi nástrojmi (ceruza, guma, štetec, pečiatka,
označenie výberu, základné filtre.)
Žiak dokáže:
- primerane veku pomenovávať postupy a výsledky vlastnej výtvarnej činnosti – motorické akcie, gestá a procesy (trhanie, krčenie,
skladanie, strihanie, rezanie, lepenie, spínanie, drôtovanie, viazanie, vkladanie, balenie ... rôzne druhy kreslenia čiary, maľovania plochy,
modelovania tvaru, jednoduchej grafickej tlače ...); schopnosť opísať jednoduché technické postupy a znalosť ich výsledného výrazu,
- primerane veku voliť motívy na vyjadrenie zadaných (zvolených) námetov,
- interpretovať psychickú charakteristiku výrazu zobrazeného motívu (smutný, veselý, nahnevaný, sklamaný, dráždivý, ľahostajný a pod.),
- vedome používať významové kontrasty motívov (napr. interpretácia zlého a dobrého tvaru, figurácie a pod.),
- kategorizovať predmety podľa základných znakov (veľkosť, farebnosť, účel, tvarová podobnosť, príslušnosť k významovej množine
a pod.),
- priraďovať, zmnožovať, preskupovať, spájať a rozpájať prvky na základe zvolených kritérií
- cieľavedome umiestňovať zobrazované prvky vo formáte za účelom vyjadrenia príbehu (myšlienky), radenie vo vývojovom rade (pohyb,
komiks, ilustrácia, filmová rozkresba),
- analyticko-synteticky posudzovať rozdielnosti a príbuznosti farieb (tónov a odtieňov), tvarov, materiálov, mierky,
- vedome hľadať a pokúšať sa charakterizovať synestetické vzťahy (farba a tvar voči tónom hudby, chutiam, vôňam a pachom),
- hľadať tvarové a funkčné analógie medzi živými organizmami a architektúrou, dizajnom.
U žiaka sa sformovali tieto postoje:
- otvorenosť voči experimentovaniu s farbou, hmotou, tvarom, technikou, postupom, motívom a témou,
- otvorenosť voči hľadaniu analógií (tvarových, materiálových, výrazových),
- v nižších ročníkoch spontánne výtvarné riešenia,
- náklonnosť k uvedomenému hľadanie vlastných riešení, odklon od vyjadrovacích schém – inovovanie grafických stereotypov na základe
podnetov fantázie a (primerane veku) vlastného názoru (myslenia),
- tolerancia voči rôznym typom vyjadrovania, vkusu iných ľudí,
- aktívny prístup ku svojmu prostrediu, citlivá reflexia jeho hodnôt – jeho poznávanie a pretváranie.
Metódy a formy práce
Vo vyučovaní výtvarnej výchovy na 1. stupni odporúčame v edukačnom procese použitie konkrétne týchto metód: reproduktívne metódy,
aby si žiaci vytvorili zručnosti a návyky, metódy rozvíjania tvorivosti, metódy produktívne, heurestické metódy, výskumné metódy, analytické
metódy, syntetické metódy, metódy slovné (metódy hovoreného slova, monológ, dialóg), metódy názorné (používanie ilustrácií, náčrtov,
demonštrácia, modelovanie), praktické metódy (maľovanie, kreslenie, tupovanie, modelovanie, strihanie, trhanie, lepenie a iné...)
V širšom zmysle slova ako didaktické formy vyučovania výtvarnej výchovy môžeme použiť vyučovaciu hodinu v triede, vychádzku,
exkurziu, vyučovaciu hodinu v počítačovej učebni. V užšom slova zmysle najčastejšie používame skupinové formy práce, ktoré zvyšujú
kolektívnosť, humanizáciu a rozvíjajú aktivitu žiakov, učia pracovať v kolektíve. Ale aj samostatnú prácu, pri ktorej sa žiaci spoliehajú len na
svoje zručnosti a schopnosti, tvorivosť. V niektorých prípadoch (vytváranie projektov, zhotovovanie jedného produktu) je na mieste využitie
frontálnej formy práce, pri ktorej sa pracuje s celou triedou.
Hodnotenie predmetu
Učiteľ má brať ohľad na to, že výtvarný prejav súvisí s fantáziou, sebaprojekciou, záujmami a intímnym svetom žiaka a že toto hľadisko
sa bude prejavovať aj v jeho riešení výtvarných úloh iniciovaných učiteľom. Preto sa pri hodnotení musí vyvarovať paušálnych súdov a
šablónovitých kritérií, ktoré by sa mohli necitlivo dotknúť osobnostného zamerania žiaka. Uprednostňujeme osobný, diferencovaný prístup.
Predložené kritériá sú orientačné, učiteľovi poskytujú štruktúru analýzy jednotlivých hľadísk uplatniteľných na činnosť žiaka v rámci výtvarnej
výchovy. Výsledok výtvarných činností (artefakt) nie je jediným predmetom hodnotenia, ale učiteľ zvažuje všetky nižšie vymenované kritériá.
Výsledok výtvarnej činnosti je síce dôležitý, u žiaka naň vzniká obyčajne citová väzba – spokojnosť dieťaťa s vlastným výkonom, čo ho následne
motivuje pre ďalšiu výtvarnú prácu a udržiava jeho záujem o sebavyjadrovanie. Je teda potrebné, aby učiteľ k nemu zaujímal stanovisko. Okrem
neho treba hodnotiť, a niekedy aj uprednostniť, proces výtvarných činností, pretože práve v rámci tohto procesu dochádza k formácii osobnosti
žiaka a k získavaniu kompetencií – k napĺňaniu cieľov výtvarnej výchovy. Kritériá hodnotenia sú vypracované v súlade s ročníkovými
kompetenciami a je potrebné, aby učiteľ pri hodnotení mal tieto kompetencie a ich postupné dosahovanie na zreteli.
Učiteľ u žiaka hodnotí primerane veku:
a) priebeh vytvárania postojov:
- prístup k činnostiam z hľadiska tvorivosti, t. j. uplatnenie vlastných inovatívnych nápadov a
- vlastného zamerania pri realizácii edukačnej úlohy,
- otvorenosť voči experimentovaniu, skúšanie iných, svojských riešení,
- cieľavedomosť riešení,
- záujem o činnosti v rámci edukačných úloh a prípravy pomôcok,
- schopnosť spolupracovať,
- schopnosť zaujímať stanoviská k výsledkom svojej práce a práce spolužiakov;
b) priebeh získavania zručností a spôsobilostí:
- technické zručnosti (ovládanie požadovaných nástrojov, materiálov a technických operácií
- s nimi),
- formálne zručnosti (vyjadrovanie sa prostredníctvom výtvarného jazyka),
- mentálne spôsobilosti na úrovni rozvoja vnímania a prežívania,
- mentálne spôsobilosti na úrovni rozvoja predstavivosti a fantázie,
- mentálne spôsobilosti na úrovni myslenia (vlastné témy, koncepcie, návrhy; schopnosť analyzovať a syntetizovať, pomenovať procesy,
interpretovať zážitky);
c) priebeh získavania vedomostí:
- znalosti oblastí vizuálnej kultúry a výtvarného umenia súvisiacich s preberanými edukačnými úlohami,
- pochopenie výtvarného diela a schopnosť interpretovať ho,
- znalosť materiálov, techník, médií a procesov ich používania;
d) schopnosť realizácie výsledného artefaktu.
Orientačný opis naplnenia kritérií vo vzťahu ku škále hodnotenia výtvarnej výchovy:
výborný
Žiak spĺňa kritériá (a – d) na vynikajúcej úrovni:
- žiak je iniciatívny a tvorivý vo výtvarnom vyjadrovaní, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom a experimentovaniu,
- žiak dokáže vyjadriť veku primerané postoje (vkus, názor, spolupráca, individualita) v oblasti vizuálnej kultúry,
- žiak ovláda zručnosti (technické, nástrojové, materiálové) podľa požiadaviek ročníkových kompetencií na vynikajúcej úrovni,
- žiak preukazuje veku primerané mentálne spôsobilosti – na úrovni vnímania, prežívania, fantázie a predstavivosti, vytvárania vlastných
koncepcií,
- žiak dokáže veku primerane pomenúvať a interpretovať svoje zážitky, činnosti a ich výsledky,
- žiak preukazuje vedomosti z oblasti vizuálnej kultúry primerané edukačným úlohám (v nižších ročníkoch najmä vedomosti o materiáloch,
nástrojoch, základných technikách a druhoch vizuálnych umení; v sekundárnom vzdelávaní o štýloch, ťažiskových obdobiach, nosných
umelcoch a médiách),
- žiak dokáže rešpektovať vlastný tvorivý výsledok a je tolerantný voči tvorivým prejavom, názorom a vkusu iných,
- žiak zrealizoval artefakt primerane svojmu veku a schopnostiam. proporcie medzi jednotlivými kritériami zvažuje učiteľ podľa
individuálnych
- daností žiaka
chválitebný
Žiak v podstate spĺňa kritériá 1. stupňa hodnotenia, ale je menej samostatný, iniciatívny a tvorivý.
dobrý
Žiak realizuje edukačné úlohy priemerne, chýba mu iniciatívnosť, tvorivosť, tolerancia, nerozširuje svoju flexibilnosť, neosvojuje si nové
vyjadrovacie prostriedky, podlieha predsudkom a stereotypom.
dostatočný
Žiak realizuje edukačné úlohy na nízkej úrovni, bez vlastného vkladu, s ťažkosťami aplikuje získané zručnosti a poznatky v nových
oblastiach.
nedostatočný
Žiak nespĺňa kritériá, nemá záujem o výtvarné aktivity, neguje vyučovací proces. Neodporúčame používať stupeň nedostatočný v celkovom
hodnotení žiaka; v čiastkovom hodnotení len vo výnimočných prípadoch (napr. zámerné negovanie vyučovacieho procesu).
Poznámky:
- učiteľ by sa mal vyvarovať paušálnych súdov a šablónovitých kritérií, nakoľko výtvarný prejav, ako aj vyjadrovacia úroveň žiakov v
jednotlivých ročníkoch ZŠ majú veľmi širokú škálu, mnohokrát sú tu rozdiely vo vyjadrovacích schopnostiach v rozmedzí 2 – 3 ročníkov
– ale to nemusí znamenať nižšiu tvorivosť a výtvarnú kvalitu práce žiaka,
- je potrebné, aby učiteľ primerane hodnotil výtvarné prejavy detí zo sociálne zaostalého prostredia, ako aj integrovaných detí s dyslexiou,
dyskalkúliou a pod.
Prierezové témy
Osobnostný a sociálny rozvoj
Žiak vie
- rozpoznať svoje silné a slabé stránky, stanoviť si ciele a priority v súlade so svojimi reálnymi schopnosťami, záujmami a potrebami
- efektívne využívať svoj pracovný aj voľný čas, plánovať si aktuálne činnosti a uvažovať o plánoch do budúcnosti
- analyzovať obmedzujúce negatívne emócie (strach, tréma) a využiť nadobudnuté poznatky na ich prekonávanie
- akceptovať dôležitosť každej roly a presadenia sa v skupine a tiež prijať pravidlá práce v skupine
- cielene komunikovať, analyzovať komunikačné problémy, prijať obojsmerné zásady konštruktívnej kritiky (bez zraňovania) a konsenzu
- rozpoznávať nátlak skupiny a vlastné ohrozenie, odolávať tlaku skupiny, vyhľadať pomoc
- uvažovať o dôsledkoch vlastného správania a konania
- rozpoznať prejavy sociálneho násilia a nespravodlivosti
- formulovať problémy spojené so sociálno-patologickými javmi v spoločnosti a uprednostniť odmietavý postoj k nim vo svojom správaní
- pracovať ako aktívny člen skupiny a akceptovať pravidlá skupinovej práce
- primerane komunikovať v rôznorodých situáciách svojho života a brať do úvahy i špecifiká a význam neverbálnej komunikácie
- komunikovať v skupine – aktívne počúvať, prijímať a odovzdávať spätnú väzbu a adekvátne sa vyjadrovať
- prezentovať a prezentovať sa
- analyzovať vlastné komunikačné problémy a riešiť ich sám alebo s pomocou iných.
Environmentálna výchova
V oblasti vedomostí, zručností a schopností:
- schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov,
ktorými sa riadi život na Zemi;
- poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta;
- schopnosť pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu;
- poskytovať vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú nevyhnutné pre každodenné konanie a postoje človeka k životnému
prostrediu;
- rozvíjať spoluprácu pri ochrane a tvorbe životného prostredia na miestnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni;
- pochopiť sociálne a kultúrne vplyvy, ktoré determinujú ľudské hodnoty a správanie, vedomie individuálnej zodpovednosti za
vzťah človeka k prostrediu ako spotrebiteľa a výrobcu;
- vedieť hodnotiť objektívnosť a závažnosť informácií o stave životného prostredia a komunikovať o nich, racionálne ich obhajovať
a zdôvodňovať svoje názory a stanoviská;
- schopnosť využívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní a spracúvaní informácií, ako aj prezentácii
vlastnej práce.
V oblasti postojov a hodnôt:
- vnímať život ako najvyššiu hodnotu;
- pochopiť význam udržateľného rozvoja ako pozitívnej perspektívy ďalšieho vývoja ľudskej spoločnosti;
- posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k živým organizmom a ich prostrediu;
- podporovať aktívny prístup k tvorbe a ochrane životného prostredia prostredníctvom praktickej výučby;
- posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k zdravému životnému štýlu a k vnímaniu estetických hodnôt prostredia;
- schopnosť vnímať a citlivo pristupovať k prírode a prírodnému a kultúrnemu dedičstvu;
- prehlbovať, rozvíjať a upevňovať hodnotový systém v prospech konania k životnému prostrediu;
- rozvíjať schopnosť kooperovať v skupine, deliť si úlohy, niesť zodpovednosť.
Mediálna výchova
Hlavným cieľom mediálnej výchovy je získanie a rozvoj mediálnej gramotnosti a osvojenie mediálnych kompetencií - t. z. schopnosti prijímať,
analyzovať, hodnotiť a komunikovať širokú škálu mediálnych obsahov.
Ciele mediálnej výchovy na 1. stupni ZŠ :
- základná orientácia v druhoch, vo funkciách médií a v ich produktoch, ako aj v ich vplyve na detského príjemcu ( poslucháča, diváka,
čitateľa…). Žiak by si mal vedieť uvedomiť s ktorými médiami prichádza každodenne do kontaktu, ako naň vplývajú – uvedomiť si ich
pozitívny vplyv, ako aj ich nebezpečenstvá ( manipulácia, neprimerané násilie a i.),
- formovanie vlastného názoru na médiá a ich posolstvá ( na základe poznania, interpretácie, hodnotenia a tvorby jednoduchých
mediálnych produktov ).
- identifikovať základné druhy médií s ktorými prichádza do kontaktu počas osobnej histórie a počas každodenného života,
- rozpoznať, čo je médium a čo masmédium,
- charakterizovať jednotlivé druhy médií,
- popísať, do ktorých oblastí života médiá vstupujú a ako nás môžu formovať,
- pochopiť, ako médiá ovplyvňujú každodenný život (individuálny, rodinný, spoločenský,...),
- uvedomiť si vplyv médií na štrukturovanie a usporiadanie denných aktivít a celého dňa,
- ohodnotiť obľúbený film, obľúbenú knižku,
- komunikovať, odpovedať na otázky (rozvoj komunikačných schopností).
Multikultúrna výchova
Hlavné ciele prierezovej témy multikultúrna výchova pre primárne vzdelávanie:
- Viesť žiakov ku kultúrnemu sebauvedomeniu, k vnímaniu vlastných emocionálnych a sociálnych väzieb na kultúru blízkeho i
vzdialenejšieho okolia.
- Podporovať ich sebavedomie a uplatnenie v skupine, motivovať k tvorivosti v interakcii s druhými ľuďmi, hlavne so slabšími a
znevýhodnenými.
- Poskytovať dostatok podnetov pre zažitie mnohorakosti sveta. Podnecovať zvedavosť a záujem o okolie.
- Viesť žiakov k pochopeniu a rešpektovaniu faktu kultúrnej rozmanitosti.
- Podnecovať a rozvíjať u nich tolerantné postoje k nositeľom odlišných kultúr, ale súčasne zachovávať ich povedomie príslušnosti k
vlastnej kultúre.
- Rozvíjať sebareflexiu, ktoré vo vyšších ročníkoch primárneho vzdelávania vedie k uvedomeniu si koreňov a premien vlastnej kultúrnej
identity.
- Rozvíjať poznanie kultúr, s ktorými žiaci prichádzajú, alebo môžu v krátkodobom horizonte prísť do styku.
- Rozvíjať schopnosť riešiť konflikty pokojnou cestou, schopnosť komunikovať a spolupracovať s nositeľmi iných kultúr v bezpečnom
prostredí.
Dopravná výchova
Ciele výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke na ZŠ zahŕňajú oblasť kognitívnu, afektívnu a psychomotorickú, ktoré je potrebné
proporcionálne rozvíjať. Ciele sú zostavené v zmysle týchto kritérií :
- pochopiť funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými právnymi predpismi,
- sformovať si mravné vedomie a správanie sa v zmysle morálnej a právnej zodpovednosti pri chôdzi a jazde v cestnej premávke,
- uplatňovať si zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, a to ako chodec,
korčuliar, cyklista, cestujúci (spolujazdec) a pod.,
- spôsobilosť pozorovať svoje okolie, vyhodnocovať situáciu z hľadiska bezpečnosti a aplikovať návyky bezpečného správania sa v cestnej
premávke v praktickom živote,
- schopnosť zvládnuť techniku chôdze a jazdy na bicykli,
- schopnosť zvládnuť základné taktické prvky chôdze a jazdy v cestnej premávke,
- pochopiť význam technického stavu a údržby vozidiel pre bezpečnú jazdu v cestnej premávke a prakticky zvládnuť základné úlohy
údržby bicykla,
- uvedomiť si význam technických podmienok dopravy a zariadení ovplyvňujúcich bezpečnosť cestnej premávky.
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
- Prierezová téma spája jednotlivé kompetencie, ktoré chceme rozvíjať u žiakov – komunikovať, argumentovať, používať informácie a
pracovať s nimi, riešiť problémy, poznať sám seba a svoje schopnosti, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v
skupine, vytvoriť nejaký produkt.
- V tejto prierezovej téme je obsah zameraný na postupnosť jednotlivých krokov a metodológiu tvorby projektu, ktorú budú môcť využívať
v ostatných predmetoch alebo aj v mimoškolskej činnosti, pri prezentácii svojej školy.
- Naučia sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií.
Ochrana života a zdravia
- cieľom vzdelávania je poskytnúť žiakom potrebné teoretické vedomosti, praktické poznatky a formovať ich vzťah k problematike
ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí.
Regionálna výchova
- umelecké produkty, tradičné ľudovoumelecké remeslá regiónu,
- spoznávanie regionálnej kultúry a najtypickejších prejavov kultúrnych regiónov Slovenska v oblasti ľudových tradícií,
- spoznávanie základných znakov ľudovej kultúry národností žijúcich na Slovensku,
- výber z historických, kultúrnych pamätihodností Slovenska (hrady, zámky, architektúra,
- ľudové staviteľstvo,
- domácke a tradičné remeselné výrobky,
- tradičné remeslá (ich história),
- odev (kroje na dedine),
- výtvarné umenie a i.,
Učebné osnovy Výtvarná výchova 1.ročník
Metodický rad Edukačná téma Počet
hodín
Obsahový štandard Výkonový štandard
1. Výtvarný jazyk
/ základné prvky
vytvarného
vyjadrovania
1.1. škvrna a tvar
/vyhľadávanie
a dopĺňanie
2 Maľovanie obrazu prostredníctvom škvŕn
(otlačky štetca, tampónu a pod.); haptická
(hmatová) skúsenosť z maľby - brodenie
farbou; artikulácia (=doplnenie škvrny na
čitateľný tvar) alebo interpretácia
(=vyhľadanie tvaru v škvrne); so škvrnou
pracujeme ako s primárnym neartikulovaným
tvarom (výrazom mimovoľného gesta ruky
alebo náhodného dotyku, otlačku nástroja,
predmetu; vytlačenej farby, rozvalcovanej
farby a pod.) dopĺňanie machule, dekalku
Vytvoriť pomocou nástrojov rôzne
druhy škvŕn, formálne doplniť
neartikulovaný tvar jednoduchým
grafickým zásahom
1.2. obrys
/pozorovanie
a výtvarné
vyjadrenie
obrysov rôznych
tvarov
2 a)Dopĺňanie tvaru: žiaci si nájdu samorast,
kameň, časť zničeného predmetu (rozbitá
šálka...); hračky a snažia sa tvar doplniť,
domodelovať a tým mu dať nový význam.
b) Vytváranie tvarov obkresľovaním
predmetov, vystrihnutím šablón (napr.
figúriek, zvieratiek); vypĺňanie plôch kresieb
predmetov, postáv
Rôznymi výtvarnými postupmi
vytvoriť z pôvodného tvaru nový
tvar.
1.3. Farba
/lokálny tón;
zoznámenie sa
s farbami
a farebnou hmotou
2 Zoznámenie sa s farbami a farebnou hmotou,
získavanie skúseností s miešaním farebnej
hmoty a s farebnou stopou nástroja,
pochopenie lokálnych farieb predmetov, ich
odstupňovania na konkrétnom tvare a
vzájomných; pomenovanie základných
farieb; radosť z farieb, zážitok z ich miešania
Miešaním farebnej hmoty objaviť
(spoznať) vlastnosti materiálu,
spoznať rôzne možnosti nanášania
farby
2. Výtvarný jazyk
/kompozičné
princípy a
možnosti
kompozície
1.4. plocha a tvar
/vyhľadávanie
zvoleného tvaru
v neartikulovanej
textúre
2 Vyhľadávanie - objavovanie tvaru v
neartikulovanej textúre - komponovanie
figuratívneho motívu na ploche
Nájsť tvar v neartikulovanej
štruktúre. (pokrčený alebo počarbaný
papier, strihy z módneho časopisu,
stará mapa...)
1.5. vytváranie
kompozície /
z tvarov písmen
2 Skladanie papierových sád tlačených písmen,
kombinovanie, otáčanie, hľadanie
predmetného tvaru; fixovanie objaveného
tvaru, jeho dopĺňanie - úprava zobrazenia;
manipulovanie na formáte papiera z tvarmi
písmen (tlačená abeceda) z kartónu,
zachytenie kompozície obkreslením,
sprejovaním, frontážou a pod.; možnosť
doplnenia kompozície domaľovaním
Vytvoriť kompozíciu spájaním
rôznych tvarov (figúra z písmen,
monogram, dokomponovať
písmená...)
1.6. uvedomenie
si formátu
2 Pripravovanie si rôznych formátov papiera
(trojuholník, štvorec, kruh, obdlžník na výšku
a na šírku); zobrazovanie figúr a vecí podľa
príbehu a postupné obsadzovanie rôznych
častí formátu (na ploche = v krajine, v
miestnosti...)
Umiestniť tvar vo formáte. Zapojiť
dané prvky do kompozície
1.7. mierka :
zmenšovanie
a zväčšovanie
predmetových
tvarov
2 Kreslenie predmetov (s dôrazom na
jednoduchý a výrazný tvar) vo viacerých
variáciách v rôznych pomeroch veľkostí
Vytvoriť variácie tvarov pomocou
zmeny proporcií (členenie plochy,
rôzne radenie troch prvkov v
priestore)
3. Podnety
výtvarného
umenia /procesy,
techniky a témy
1.8. akčná maľba
/gesto, škvrna
2 Reagovanie na rozprávku o nástrojoch -
predmetoch, ktoré zanechávajú farebné stopy
na ploche papiera, kombinovanie rôznych
akcií; vzniká obraz pohybov a gest. Akčná
maľba využívajúca liatie a fŕkanie farby
(dripping), otláčanie predmetov,
zanechávanie charakteristických stôp
nástrojov; možnosť prípravy podkladu
Použiť postupy akčnej maľby
4. Podnety
výtvarného
umenia /výtvarné
činnosti
inšpirované
dejinami umenia
1.11. inšpirácia
pravekým
umením /témami,
procesmi,
technikami a
materiálmi /alt.:
inšpirácia umením
prírodných
národov
4 a)Jaskynná maľba: naladenie sa na životný
štýl, témy a obmedzené prostriedky
pravekého lovca; tvorba prostriedkami a
materiálmi zodpovedajúcimi možnostiam
pravekého človeka. b)Rontgenový štýl:
kresba zvierat (ľudí, rastlín, vecí) s
transparentným zobrazením ich vnútra
(kostry, orgánov)
Výtvarne sa vyjadriť prostredníctvom
stopy materiálom, jednoduchým
nástrojom, časťou tela (hra na
pravekého tvorcu, pravekí lovci -
oblečenie)
6. Podnety filmu
a videa
1.13. pohyblivý
obraz /akcia
a atrakcia
2 Pomenúvanie rôznych druhov výrazu (napr.
smiešnosti človeka na pohyblivom obrázku) a
následne si žiak vyberie situáciu z ukážok
filmov, ktorú kreslí alebo maľuje s dôrazom
na pohyb (spamäti).
Zobraziť (kresbou, maľbou) situáciu
z ukážok pozeraného filmu.
8. Podnety dizajnu 1.16. dizajn a
ľudské telo/telo
a jeho doplnky,
maska
2 a)Dokomponovanie častí tela, napr. prstov
ich domaľovaním, doplnením doplnkami
(klobúky, šaty...); slovný opis výrazu b)
vytvorenie jednoduchej masky z
pomaľovaného papiera c)
vytvorenie šperku (prsteň, náramok), ktorý je
zároveň divadelnou "maskou" alebo
rekvizitou
Dotvoriť časť ľudského tela
výtvarnými prostriedkami vzhľadom
na účel (maska z kartónu, z papiera;
maľovanie na tele;
10. Podnety
tradičných
remesiel
1.17. farbenie a
vykrývanie
2 Aplikovanie techník ozdobovania tradične
používané pri výrobe kraslíc alebo pri
modrotlači (voskový kryt) na "ozdobenie" si
hračky, topánky, časti odevu a pod.
Používať výtvarné techniky
(vykrývanie, farbenie); (maľovanie
tričiek podľa ľudových vzorov;
maľované vzory na látku; výroba
bábik z varešiek; návrhy na výzdobu
kraslíc, keramického taniera...
11. Porovnávacie,
kombinačné a
súhrné cvičenia
1.19. poznávanie
a porovnávanie
rôznych médii
2 Stvárňovanie rovnakých motívov v kresbe,
maľbe, modelovaní, priestorovom objekte;
porovnávajú výrazové rozdiely v
jednotlivých stvárneniach;
Vytvoriť rovnaké motívy kreslením,
maľovaním, modelovaním a
trhaním...
12. Podnety hudby 1.21. výtvarné
stvárnenie
nálady a rytmu
hudobnej skladby
4 Priraďovanie obrazov ku každej hudobnej
ukážke; z trhaných papierov studených farieb
komponujú zimnú krajinu;
Vyjadriť výtvarnými prostriedkami
výraz (náladu a rytmus hudby)
13. Synestetické
podnety
1.22. hmat /tvar,
povrch, vo vzťahu
navzájom
a k motívu
2 a)Zobrazujú tvary predmetov na základe
hmatového vnemu (ohmatávajú rôzne
predmety skryté pod dekou a následne ich
kreslia, maľujú alebo modelujú) b) kreslenie
alebo modelovanie so zaviazanými očami
Zobraziť predmety na základe hmatu
rôznymi kresliacimi nástrojmi,
materiálmi a postupmi.
15. Tradícia
a identita /
kultúrna krajina
1.24. výtvarná
reakcia
na prostredie
školy
2 Dotváranie prostredia vlastnej triedy,
priestorov a exteriéru školy, chodby,
školského klubu, šatne, dvora a pod.;
dotváranie môže mať charakter reakcie žiaka
na detaily alebo reakcie na väčšie priestorové
celky (riešenie okien na chodbách,
maľovanie na dlážke)
Dotvoriť výtvarnými prostriedkami
priestor (pohľad cez okno; jeseň,
zima; maľovanie a kreslenie na
skrinky, a pod...)
16. Škola v galérii
/galéria v škole
1.25. portrét v
galérii /výraz
tváre
2 Vyjadrovanie rôznych pozitívnych a
negatívnych pocitov (radosť, smútok, únava,
strach, prekvapenie...) pomocou vlastnej
mimiky tváre (s použitím zrkadla, fotografie,
formou hádanky). Skúšajú nakresliť a zahrať
veselú, smutnú, nahnevanú, zamyslenú tvár.
Pozorovať a interpretovať výraz (čo
prezrádza moja tvár; nakresliť svoju
alebo spolužiakovu tvár.
17. Práca s
prírodným a
odpadovým
materiálom.
Dekoratívne
práce.
14 Využitie prírodného a odpadového materiálu
na konštrukčné úkony.
Rozvíjať tvorivosť, zvládnuť
jednoduché techniky, spájať materiál
v koláži (vkladanie, lepenie,
strihanie).
18. Základy
konštruovania
Práca so
stavebnicou
6 Zvládnutie techniky spájania, spájania
priestorových tvarov do modulov.
Rozvíjať jemnú motoriku pri práci so
stavebnicami. Práca v priestore.
Štátny vzdelávací program
Školský vzdelávací program
Učebné zdroje
Výtvarná výchova 1. ročník ZŠ , Ladislav Čarný
Metodická príručka nejen pro učitele výtvarné výchovy, IgelitART- www.disney.co.uk ART ATACK
www.zborovna.sk
Časopisy- Včielka, Macko-PU,
Učebné osnovy - Výtvarná výchova 2.roč.
Metodický rad Edukačná
téma
Počet
hodín
Obsahový štandard Výkonový štandard
1. Výtvarný jazyk
(základné prvky
výtvarného
vyjadrovania
2.1. Línia 2 Cvičenia s linkou: vytváranie čiar
rôzneho charakteru rôznymi nástrojmi
(široký, úzky, polosuchý, mokrý...)
dynamika gesta (rýchla, pomalá, trasľavá,
presvedčivá, podľa pravítka, ťahavá,
tlačená, kreslená pohybom ramenom,
predlaktia, zápästia, pravou a ľavou
rukou...) výraz čiary (bojazlivá,
nahnevaná, roztopašná, sklamaná...)
Vyskúšať čo najviac možností
gesta, pohybov, materiálov,
nástrojov a spôsobov ich
použitia. A následne použiť
preskúmané možnosti čiary v
tematickej kresbe.
2.2. Línia,
plocha, tvar
/materiálová
kresba
2 Kreslenie špagátmi (niťami, drôtmi...) na
ploche a v priestore, kreslenie stopy
materiálom; vypĺňanie plôch materiálom
Vytvoriť kreslením čiary z
rôznych predmetov a materiálov
na ploche. Hravé cvičenia, linka
a plocha v maľbe.
2.3.farba, výraz
farby
2 Na základe inšpirácie príbehom alebo
hudbou vyjadrujú smutné, veselé,
smiešne, vážne, príjemné, nepríjemné,
napínavé;...farebné kombinácie; možnosť
vyjadrenia cez figuratívne zobrazenie
príbehu alebo prostredníctvom
nefiguratívnych kombinácií farebných
plôch.
Vedieť vymiešať veľa odtieňov,
vlastné pocity z farieb na
základe príbehu. Zobraziť
farebné kombinácie.
2. Výtvarný jazyk -
kompozičné princípy
a možnosti
kompozície
2.4. Kompozícia
- umiestňovanie
vo formáte
2 Príprava niekoľko rovnakých formátov
papiera (obdĺžnik, štvorec), alebo
rozdelenie 1 výkresu na niekoľko
rovnakých výkresov; do formátov
umiestňujú kresbu (figúrku, predmet) tak,
aby bola umiestnená hore, dole, v strede,
vpravo, vľavo, aby do výkresu vchádzala,
vychádzala, vylietala, vykotúľala sa z
neho a pod.
Umiestniť prvky vo formáte,
usporiadať tvary, farbu...kresbou
(tuš, ceruza)
2.6. Rytmus a
pohyb. (arytmia
a nehybnosť)
2 Vytvorenie buď negatívnej šablóny -
otvor (postava človeka, zvieraťa v
pohybe), podľa nej komponujú obrysy v
zhusťujúcom-zrieďujúcom sa rytme,
alebo opakovaným kopírovaním obrysu
obrázku zmnožujú tvar - vytvárajú dojem
zrýchľovania a spomaľovania pohybu
Nakresliť postavu človeka,
zvieratko, dopravný prostriedok
v pohybe kresbou podľa
šablóny, obkresliť alebo vyplniť
tupovaním farbou.
2.7. Symetria a
asymetria
2 Využívanie pozitívneho tvaru šablóny z
predchádzajúcej úlohy a jeho pomocou
vytvárajú symetrické tvary podľa osí,
stranovým obrátením; ich kumuláciou
môže vznikať ornamentálny tvar.
Vytvoriť figuratívny motív
postavu človeka alebo zvieraťa,
rastlinný motív, geometrický
motív symetrickým alebo
asymetrickým radením prvkov.
2.8. Land art
(výtvarné hry v
krajine)
4 Hravá tvorba v prírodnom prostredí;
výber prvkov podľa tvarových,
farebných, materiálových, významových
príbuzností; vytváranie zostáv prvkov,
kresieb z prírodných prvkov alebo
prírodnými materiálmi, malých zemných
úprav (napr. piesku, hliny, štrku).
Vytvoriť z prírodných
materiálov kompozíciu prvkov v
prírodnom prostredí (listy,
kamene, piesok...)
2.10.
Surrealizmus
2 Kreslenie (maľovanie, modelovanie)
fantastického portrétu, do ktorého
zakomponujú predmet (zviera, krajinu...)
Zobraziť fantastický portrét a
pridať k nemu predmet, postavu,
krajinu...
3. Podnety výtvarného
umenia (výtvarné
činnosti inšpirované
dejinami umenia).
2.11. Inšpirácia
archaickými
písmami.
4 a) Egyptské hieroglyfy: vymýšľanie
obrázkového písma - zjednodušovanie
tvaru na symbol slova, výrazu.
b) písanie kamarátovi tajným obrázkovým
písmom (príp. uzlovým indiánskym
písmom a pod.).
Vymyslieť obrázkové písmo -
znázorniť symbol slova.
4. Podnety fotografie. 2.12. Koláž
(montáž z
fotografií)
2 Vyberanie fotografií (staré časopisy),
vystrihovanie častí a kombinovanie do
nových celkov, lepenie.
Vytvoriť technikou koláže novú
kompozíciu, výtvarne použiť
kombináciu rôznych
fotografických textúr. Pospájať
rôzne fotografie do jedného
obrazu.
5. Podnety filmu a
videa
2.13. Filmová
postava, filmový
kostým, filmové
herectvo
4 Zameranie sa na vybraného filmového
hrdinu; snažia sa postrehnúť a výtvarne
znázorniť (ne)typické, (ne)sympatické
(najmä) vizuálne črty a vlastnosti
(ne)hlavných postáv; kreslia, (kolažujú,
maľujú, modelujú) jedného hrdinu, alebo
polarizované typy filmových postáv.
Výtvarne zobraziť črty a
vlastnosti vybraného filmového
hrdinu.
6. Podnety
architektúry
2.14.
Architektúra
ako skladačka,
stavebnica;
zodpovednosť
a hra
4 Čo všetko možno postaviť z
medovníka, kociek alebo lega; prvok a
jeho skladobné možnosti; ako možno
prvky spája medzi sebou, čo z nich
možno postaviť. Vytváranie domov a
budov vyskladaných z geometrických
telies jedného typu alebo rozmanitých
telies.
Postaviť prvok z kociek, lega
alebo z iného materiálu.
Zostrojiť budovu z
rozmanitých tvarov
geometrických telies.
7. Podnety dizajnu 2.15. Hračka 2 Vytváranie, navrhovanie a vytváranie
jednoduchých objektov - hračky (figúrky,
oživený predmet, stroj - s možnosťou
kinetických častí).
Z rôznych prírodných a
odpadových materiálov zostrojiť
jednoduchú hračku s
pohyblivými časťami tela.
2.16. Telový
dizajn (tváre,
dokomponovanie
časti tela)
2 Vyberanie si charakteristickej
(rozprávkovej) postavy, ujasňujú si jej
výrazné atribúty a podľa nich vytvárajú
"tvár" postavy (návrh a realizácia) -
maľovanie na telo (maskérstvo, líčenie)
spolužiaka.
Vybrať si a navrhnúť vzájomne
charakteristické masky,
maľovať- nalíčiť aj na telo.
8. Podnety tradičných
remesiel
2.17.
Klobučníctvo
/vytváranie
objektu na
kopyte
2 Navrhovanie netradičných klobúkov
(napr. pre prsty na ruke, pre psa...)
menších rozmerov alebo na hlavu;
vymodelovanie si z modelovacej formy
(modelit a pod.) kopyto, na ktoré robia
klobúk omotávaním špagátom alebo
kašírovaním z papiera a pod.
Používať výtvarné techniky
(vykrývanie, farbenie), vytvoriť
jednoduché pokrývky.
9. Elektronické média 2.18. Hry s
písmom a textom
na počítači.
4 Písanie krátkych textov, zmeny fontov,
zmeny veľkostí a typov písma, montáž
rôznych typov a fontov, obrázok z
písmen...
Porovnať písanie a hry s textom
v počítači a pri ručnom písaní.
Uplatniť predstavivosť pri
narábaní s textom.
10. Porovnávacie,
kombinačné a
súhrnné cvičenia
2.19. Triedenie
/zobrazenie
predmetov
podľa kategórii
/porovnávanie
4 Zobrazovanie predmetov a zoraďovanie
ich podľa kategóríí (podľa farby,
príbuznosti tvaru, veľkosti, významu...),
porovnávanie rôznych aspektov a
posudzovanie, čo ich spája a čo odlišuje;
textový komentár môže byť súčasťou
zobrazenia.
Zobrazovať predmety kreslením,
maľovaním, modelovaním a
zoraďovať podľa kategórie
(farby, príbuznosti tvaru,
veľkosti, významu...)
2.20 miešanie
(hybridácia)
tvarov /zvierat a
vecí
2 Kombinovanie častí tela rôznych
živočíchov, častí vecí a častí tiel,
geometrické tvary a časti tiel alebo vecí a
pod.; pomenovanie a triedenie do skupín
podľa vlastných pravidiel.
Vytvoriť a zobraziť vlastný
hybrid - rozvoj predstavivosti,
schopnosť kombinovať a
pomenovať ho...(muchopes,
muchoslimák...)
11. Podnety hudby 2.21. kresbový
prepis rôznych
rytmov
2 Žiaci počas počúvania krátkych ukážok
zaznamenávajú rytmy; z rôznych rytmov
vytvárajú kompozíciu.
Kresliť čiarky podľa rytmu
hudby. Kresliť silné-jemné,
rýchle-pomalé rytmy. Vytvoriť z
rôznych rytmov kompozíciu.
12. Podnety rôznych
oblastí poznávania
sveta
2.23. Podnety
prvouky; časti
tela
2 Zobrazovanie častí zvieracích tiel
rovnakej kategórie (rôzne nohy, rohy,
chvosty, tykadlá...); vtipne zamieňať
takéto časti na zobrazeniach zvierat,
hmyzu...hľadanie, porovnávanie a
zamieňanie častí predmetov, ktoré sa
volajú rovnako (napr. nohy, rohy, hrdlá,
hlavy...)
Zobraziť časti zvieracích tiel
rovnakej kategórie kolorovanou
kresbou, kolážou , montážou.
13. Tradícia a
identita, kultúrna
krajina.
2.24. Výtvarná
reakcia na
prírodniny z
okolia
2 Žiak si prinesie z vychádzky niekoľko
typických predmetov, ktoré podľa jeho
názoru charakterizujú jeho bydlisko a
okolitú krajinu; vytvorenie objektov alebo
vystavenie v triede z vlastným textovým
komentárom.
Vytvoriť objekt z detailov
charakteristických pre vlastné
prostredie.
14. Výtvarné hry 2.25. Výtvarná
činnosť ako
diktát
4 Diktovanie druhému žiakovi názvy
predmetov (živočíchov, profesií a pod.);
vyhráva dvojica, ktorá vymyslí najviac
tvarov, ktoré dokážu ostatní spolužiaci
identifikovať.
Rozvíjať vizuálnu pamäť a
kresliarsku zručnosť.
15. Práca s prírodným
a odpadovým
materiálom
Dekoratívne
práce.
8 Využitie prírodného a odpadového
materiálu. Vytvorenie jednoduchých
konštrukcií.
Rozvíjať tvorivosť, fantáziu
žiaka. Samostatne vytvoriť
vymyslenú konštrukciu lepením,
spájaním, strihaním a
maľovaním, podľa vlastného
uváženia.
Štátny vzdelávací program
Školský vzdelávací program
Učebné zdroje
Učebnica VV pre 2. ročník ZŠ /akad. mal. L. Čarný /
Odborná a metodická literatúra, publikácie o výtvarnom umení, film, divadlo, tlač, reklama, prírodné a umelo vytvorené životné prostredie,
internet, aktívna výtvarná činnosť. K učebným osnovám je vydaná metodická príloha s rozvedenými metodickými radmi, ktoré nie sú záväzné,
majú charakter inšpiračného materiálu pre učiteľa. Expozičný, pracovný a demonštračný vizuálny materiál sa nachádza na edukačnom DVD.
Učebné osnovy Výtvarná výchova 3.ročník
Metodický rad Edukačná téma Počet
hodín
Obsahový štandard Výkonový štandard
1. Výtvarný jazyk
/základné prvky
výtvarného vyjadrovania
3.1.plošné
geometrické tvary
/figúra, vecné
zobrazenie, zobrazenie
z geometrických
tvarov
2 a) Žiaci rozkladajú tvar na jeho
geometrické časti a spájajú do celku
b) žiaci hľadajú tvary predmetov, ktoré je
možné priradiť k jednotlivým základným
geometrickým tvarom a vkresľujú ich do
nich.
Vytvoriť daný geometrický tvar, vkresliť
hľadaný tvar predmetu k geometrickému
tvaru, kresbou, maľbou alebo
modelovaním.
3.2. priestorové
geometrické tvary
/3D objekt z
geometrických tvarov
2 a)objekt z geometrických tvarov;
každému geometrickému tvaru pripísať
charakteristiku (farbu alebo materiál) -
vytvárať variácie zoskupení tvarov, hry s
mierkou tvarov na ploche alebo v
priestore.
b) ku geometrickým tvarom priradiť
prírodné tvary.
Vytvoriť objekt, model z geometrických
tvarov na ploche a v priestore, vymyslieť
niečo nové- geometrická abstrakcia.
3.3. farba
/zosvetľovanie a
stmavovanie
svetlostná škála
jednotlivých farieb
/tóny sivej farby
4 a) žiaci použijú redukovanú škálu
neutrálnych farebných tónov (šedých od
čiernej po bielu) najprv ako cvičenie
(séria zosvetľujúcich sa plôch); následne
využijú proces zosvetľovania pri maľbe v
monochrómnej škále b)žiaci maľujú ten
istý motív vo svetlých a v tmavých
farbách a výsledok porovnávajú.
Miešať farby na palete a vytvoriť obraz z
neutrálnych farebných tónov - zosvetliť a
stmavovať. Zosvetliť a stmaviť farebné
tóny miešaním farebných hmôt, vytvárať
farebné postupnosti.
2. Výtvarný jazyk
/kompozičné princípy a
možnosti kompozície
3.4. tvar
/komponovanie
novotvaru na základe
prienikov rôznych
obrysov /kumulácie
tvarov
4 Žiaci kreslia figúry (zvieratá) alebo
predmety rôzneho tvaru; na inej ploche
tieto tvary kreslia tak, že sa vzájomne
prekrývajú; vzniká obrys, ktorý je súčtom
všetkých zobrazených tvarov; možnosť
kolorovať každý tvar inou transparentnou
farbou - vzniká lazúrný efekt.
Konštruovať novotvar. Vymyslieť
superzviera alebo superpredmet buď
kresbou alebo farebným tušom, rôzneho
tvaru a veľkosti.
3.5. komponovanie
predmetov vo
vzťahoch k priestoru
a navzájom
2 Žiaci kreslia jednotlivé predmety,
vystrihujú ich; následne z reálnych
predmetov vytvoria zátišie (predmety
stoja tak, že sa čiastočne prekrývajú); z
vystrihnutých predmetov zostavia na
formáte papiera podobnú kompozíciu;
následne kreslia zátišie podľa skutočnosti
zátišie.
Komponovať - vedome umiestňovať tvar
(motív) v rôznych častiach plochy
formátu.
3.6. mierka
/zoskupovanie
predmetných tvarov
v rôznych variáciách
2 Žiaci kreslia figurácie 3 rôznych geometrických tvarov alebo troch
postavičiek, zvietatiek, predmetov) a
variujú ich vzájomný priestorový
vzťah (hore-dole = nad-pod, vpravo-
vľavo = vedľa seba, blízko a ďalej,
vpredu-vzadu = prekrývanie a
zmenšovanie)
Vedieť nakresliť tvary, ktoré sa priťahujú a odpudzujú a vznikajú
medzi nimi vzťahy v priestore.
Zvládnuť základné operácie s
mierkou/veľkosťou zobrazených
tvarov.
3.7. kompozícia ako
hracia plocha
2 Dopredu sú dané pravidlá: sú určené
miesta (pásma, polia, body...) na
ploche papiera, cez ktoré kresba
nesmie prechádzať, a miesta, cez ktoré
prejsť čiarou znamená získať bod; do
takéhoto terénu žiak kreslí
zobrazujúcu kresbu podľa vlastnej
predstavy (podmienkou je obsadiť
kresbou celý formát)
Pracovať a kresliť podľa daných
pravidiel. Kresliť zobrazujúcu kresbu
podľa vlastnej predstavy. Snažiť sa
vymaľovať celý formát výkresu.
3. Podnety výtvarného
umenia /média, štýly,
procesy, techniky, témy
3.8. paketáž /tvar ako
obal
2 Žiaci obaľujú pruhmi alebo plochou
papiera predmety alebo časti tela; tvar
fixujú lepidlom alebo lepiacou páskou;
predmety "vyslobodia" (napr.
roztrihnutím) a ostáva im vonkajší skelet
tvaru.
Vytvoriť obaľovaním priestorové objekty
- skrýše, schránky pre predmety.
3.9. materiálový reliéf
/odtláčanie do hliny,
odlievanie do sádry
2 Žiaci si prinesú predmety (výrazného
tvaru), ktoré odtláčajú do hlinenej plochy
a odlievajú do sadry.
Odtlačiť donesený predmet do hliny;
vedieť odlievať do sadry a vymaľovať
podľa vlastnej fantázie.
4. Podnety výtvarného
umenia
3.11. inšpirácia
gréckym umením
/témami, procesmi,
technikami a
materiálmi
2 Kompozícia labyrintu (bludiska),
štruktúrovanie do geometrických a
organických tvarov, komponovanie
celku do zobrazujúceho obrysu (hlava,
figúra...)
5. Podnety fotografie 3.12. dopĺňanie
častí fotografie
/kresbou, maľbou,
reliéfom, kolážou
2 Žiaci dostanú neúplný fotografický
obraz a dopĺňajú chýbajúce časti
kresbou alebo maľbou.
Doplniť chýbajúce časti do obrazu -
reštaurovať starý obraz na nový.
6. Podnety filmu a videa 3.13. priestor filmu,
rám, filmová
scénografia
4 Žiaci si zhotovia rôzne formáty rámov
(štvorec, obdĺžnik - na výšku a na šírku) a
pozorujú cez ne výseky skutočnosti
(krajina, akcia spolužiaka, činnosť učiteľa
v triede...), vyberú si čo je pre
zobrazované charakteristické a vybrané
"zábery" nakreslia komiksovou formou;
žiaci sa zoznámia s poľom obrazu, s tým
čo môžu vidieť v obraze a s
mimoobrazovým poľom.
Hrať sa na filmára, pozorovateľa, ktorý si
vyberá čo zo svojho okolia zobrazí a
nakreslí, namaľuje čo vidí - prechádzky s
rámom ako s kamerou - trieda, park.
7. Podnety architektúry 3.14. výraz
architektúry
architektonický výraz
a prostredie /mimikry,
historické a
pamiatkové prostredie
2 Mimikri: vytváranie tvarovej symbiózy a
farebnej kamufláže pre fiktívne
architektúry.
Kolorovať kresbou a maľbou odevy pre
dom, vkladať farebné tvary domov do
prostredí na fotografii.
8. Podnety dizajnu 3.15. grafický dizajn
/symbol, znak
2 Žiaci vytvárajú grafický symbol - erb pre
svoju rodinu, pre spolužiaka; navrhujú
vlastné logo pre seba, firmu.
Vytvoriť vlastný symbol - heraldický
znak, charakterizačný prvok kresbou
alebo kolorovanou kresbou.
3.16. novotvar
/skladanie tvaru
objektu z iných
konkrétnych tvarov
2 Žiaci skladajú návrh predmetu z iných
tvarov (obrázky, odliatky vecí...) tak, aby
obrys (vnútorný tvar) vytvorený
skladaním vytváral novotvar umožňujúci
funkčné použitie (možnosť prekrývania
tvarov alebo ich dopĺňania kresbou,
maľbou)
Vyskladať a vytvoriť nový tvar - novotvar
z iných konkrétnych tvarov. Prekrývať a
doplniť kresbou, maľbou.
9. Podnety tradičných
remesiel
3.17. bábkarstvo
tvorba bábok
4 Žiaci si zhotovia bábku na jeden prst
alebo zo starej rukavice bábky na všetky
prsty; učia sa charaktery postáv, riešia ich
výraz, vymýšľajú doplnky.
Samostatne strihať, lepiť, farbiť a vyšívať
svoju vymyslenú bábku a nazvať
vlastným menom.
10. Elektronické média 3.18. kreslenie
prostredníctvom
počítača
6 Žiaci sa cvičia v kreslení pomocou myši
alebo tapetu, nacvičujú si základné
operácie vypĺňania plochy, zmazávania,
nastavenia farby, tlače obrázku a pod.
Dokázať a samostatne kresliť pomocou
myši, zvládnuť základné operácie na
počítači: s kresliacimi a maliarskymi
nástrojmi.
11. Porovnávacie,
kombinačné a súhrné
cvičenia
3.19. zbierka /vlastný
atlas
4 skicár - zbierka záznamov zvierat, vtákov,
lietadiel, minerálov, klobúkov...Žiaci
kreslia, zaznamenávajú si zvieratá (v Zoo,
podľa obrázkových kníh...) tvary vtákov,
zvierat, hmyzu, motýľov...
Vymyslieť vlastný atlas zvierat podľa
vlastného výberu, ceruzou, fixkou,
pastelkami. Usporiadať kresbu do malej
knižky, atlasu.
14. Podnety rôznych
oblastí poznávania sveta
3.23. a) podnety
prírodovedy /zmena
látok a ich výtvarné
využitie
2 Zmena látky zmenou teploty: žiaci
vytvárajú kompozíciu z vosku (farebné
sviečky, voskové pastely), ktorým kreslia
v studenom stave (oterom), v zahriatom
stave (špachtľou) alebo v tekutom stave.
Vytvoriť vlastnú kompozíciu z vosku -
jeho roztopením. Použiť farebné sviečky,
voskové pastely.
15. Tradícia a identita
/kultúrna krajina
3.24. Výtvarná
reakcia na charakter
okolitej krajiny
4 Žiaci na vychádzke pozorujú a komentujú
charakter okolitej krajiny, zaznamenávajú
jej rytmy (kresba), zaznamenávajú
detaily, dominanty; prinesený materiál
spracúvajú v triede záznamov, koláž
postrehov a komentárov, atlas...
Vytvoriť z prineseného materiálu obraz
alebo atlas našej krajiny. Možnosť
kombinovať individuálnu a kolektívnu
prácu.
17. Výtvarné hry 3.26. a) kreslenie na
pokračovanie
4 Žiaci si poskladajú pozdĺžny pás papiera a
prvý začne kresliť časť ľubovoľnej kresby
na prvú založenú časť pásu; body,
ktorými sa kresba končí na dolnom okraji,
prevedie na nasledujúcu časť papiera,
potom svoju časť založí a v kresbe
pokračuje spolužiak, ktorý nevie, čo je
nakreslené na prvej časti; to sa opakuje,
pokiaľ celý pás nie je dokončený.
Vytvoriť pozdĺžny pás papiera a nakresliť
ľubovoľnú kresbu na časť pásu - každý
žiak jeden obrázok a vznikne prekvapenie
- príbeh.
18. Práca s prírodným a
odpadovým materiálom
3. dekoratívne práce 8 Využitie prírodného a odpadového
materiálu, vytvorenie jednoduchých alebo
zložitejších konštrukcií.
Rozvíjať tvorivosť, fantáziu; zvládnuť aj
zložitejšie techniky. Spájať, lepiť, strihať
a vymaľovať, dokresliť.
Štátny vzdelávací program
Školský vzdelávací program
Učebné zdroje
Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje:
odborné publikácie k daným témam
encyklopédie
webové stránky (www.zborovna.sk)
Edukačné DVD vyučovania výtvarnej výchovy
materiálno-technické a didaktické prostriedky
pomôcky k jednotlivým vyučovacím jednotkám
Učebné osnovy Predmet: Výtvarná výchova
Ročník: štvrtý
1 hodina týždenne, 33 hodín ročne
Metodický rad Edukačná téma Počet
hodín
Obsahový štandard Výkonový štandard
1. Výtvarný jazyk
/základné prvky
výtvarného
vyjadrovania
farba /farebné
kontrasty:
teplá-studená,
tmavá-svetlá,
doplnkové farby
2 kontrasty:
teplých a studených farieb,
doplnkových farieb,
kontrast v svetlosti farieb;
žiaci si vyskúšajú na riešení farebných
plôch najprv prvé dva kontrasty s
ktorými následne skombinujú kontrast
v svetlosti farieb
a) opačne polarizované motívy
napr. krajina na Sahare
a severnom póle, to isté mesto
v lete a v zime, horúca
a studená pec
b) návrh na látku, tapetu...
2. Podnety fotografie
Fotografická koláž
inšpirovaná
prázdninami
2 Žiaci dostanú neúplný fotografický
obraz a dopĺňajú chýbajúce časti
kresbou alebo maľbou. Námet-
prázdniny
Doplniť chýbajúce časti do obrazu -
reštaurovať starý obraz na nový tak,
aby opisoval zážitok z prázdnin.
3. Podnety výtvarného
umenia /média, štýly,
procesy, techniky,
témy
3.2. krajinomaľba
/základy
problematiky
/variácie krajiny
v rôznych
situáciách
3.3. zátišie /
základy
problematiky /
variácie svetla,
farby, materiálov
2
2
maľba krajiny; variácie v rôznych
situáciách (požiar, víchrica,
zemetrasenie, dážď, búrka, deň, noc,
zima, leto, jar, jeseň ...)
maľba zátišia z rozmanitých
predmetov (geometrické, prírodniny,
technické alebo netradičné predmety a
pod.), ukladanie predmetov (hľadanie
vzťahov a susedstiev
z hľadiska tvaru, farby, mierky,
významovej kategórie); pozorovanie
a snaha usporiadať predmety podľa
videného - aspoň rámcovo vystihnúť
tvar, farbu, proporcie; dôraz na
farebnosť a výraz celku
a) krajina v okolí školy (podľa
skutočnosti)
b) krajina podľa fotografie
c) krajina spamäti
variovanie motívu, niektoré polohy
môžu byť zadané učiteľom, ďalšie by
si mal vymýšľať žiak
a) rôznorodé predmety;
pozn.: zátišie treba zostaviť
netradične, z predmetov tvarovo
jednoduchých a pre deti atraktívnych
4.
Výtvarné
činnosti
inšpirované
dejinami
umenia
4. 1. inšpirácia
umením ďalekého
východu
(Čína, Japonsko),
jeho materiálmi a
štýlmi
2 konštrukcie papierových drakov,
farebné riešenie, tvarové riešenie,
materiálové riešenie
a) spracovanie krepového papiera,
lakovaného papiera, b) kombinácia
rôznych typov papiera, c) origami,
krčenie, strihanie, skladanie
5. Podnety filmu a
videa
5.1. filmový trik 2 žiaci vyrábajú kašírovanú kulisu z
kartónu (drevo, mramor, kov);
pomocou polystyrénu a kašírovania
a farieb napodobňujú kamene,
pohoria
výroba príšery – z rôznych materiálov,
deti pracujú v skupinách
a) kresba, (maľba, modelovanie)
ľubovoľnou technikou;
práca s fotografiou
(z novín, časopisov), premaľby
obrazov
b) kašírovanie, asambláž
6. Podnety
architektúry
6.1
budova v tvare
ľudskej, zvieracej,
rastlinnej postavy
2 architekt ako technik a lekár;
architektúra ako človek a ako
živočích: kosti, žily a orgány, oči
a ústa domu (manieristické fasády,
Loosove vily), ukážky prenosu
príkladov zo živočíšnej ríše do
architektúry
a)uvedomovanie si vnútornej
štruktúry tela, domu a mesta
b)rozvíjanie technického myslenia
c)skúmanie možností analógie a jej
kritika d)rozvíjanie morálnych
postojov: expanzia civilizácie
kľúčové slovo:architektonická
a mestská štruktúra
7. Práca s prírodným a
odpadovým
materiálom.
7.1. dekoratívne
práce
2 Využitie prírodného a odpadového
materiálu. Vytvorenie jednoduchých
alebo zložitejších konštrukcií.
Z prírodného a odpadového materiálu
vytvoriť jednoduché hračky, ozdoby,
pohľadnice pre svojich blízkych.
Príprava na Vianoce. Práca v
skupinách.
8. Podnety dizajnu 8.1. dizajn
inšpirovaný
organickými tvarmi
a telesnými
funkciami.
2 žiaci navrhujú predmet inšpirovaný
organickými tvarmi
a výrazovosťou tela (vtákov, zvierat,
chrobákov...)
Využívať tvárne možnosti
modelovacej hmoty; modelovať
dostatočne veľké a diferencované
reálne aj fantastické ľudské a zvieracie
figúry. Rozlíšiť stavbu zvieracej
figúry od ľudskej. Env.v : Ochrana
prírody.
9. Podnety tradičných
remesiel
9.1. drotárstvo
/vytváranie z drôtu
2 žiaci odrôtujú ľubovoľný predmet, vytvárajú drôtenú sieť, ktorú môžu
ozvláštniť zadrôtovaním ďalších
drobných predmetov,
a) objavovať nové technické možnosti
b) získať záujem o tradície ľudového
remesla
10. Podnety hudby
10.1 hudba ako
obraz tónov,
farebné tóny,
motív príbehu
2 žiaci si vypočujú ľubovoľnú skladbu-
relaxačná hudba/ vážna huba- bez slov
Namaľujú, čo si predstavovali, aké
pocity v nich vyvolávala daná skladba
a) hľadanie vzťahu medzi zvukom,
pocitom a farebnými tónmi
11.Práca s prírodným
a odpadovým
materiálom
11.1 dekoratívne práce
2 Využitie prírodného a odpadového
materiálu, vytvorenie jednoduchých
alebo zložitejších konštrukcií.
Rozvíjať tvorivosť, fantáziu; zvládnuť
aj zložitejšie techniky. Spájať, lepiť,
strihať a vymaľovať, dokresliť. Téma-
jar sa prebúdza.
12.
Podnety literatúry
/synestetické podnety
12.1. divadlo
/syntéza
dramatického a
výtvarného výrazu
2 žiaci vymyslia námet - scénku
krátkeho divadla (tieňové, bábkové,
prstohra...), postoje a gestá, dialóg
(napíšu krátky scenár), vytvoria
kulisy, kostýmy, masky, rekvizity;
dôraz na divadelný priestor, svetlo,
charakter postáv
a) transformácia časti známeho
príbehu (rozprávky) – výber
charakteristickej krátkej scénky
b) vlastný príbeh – krátka scénka
c) syntéza výtvarného
a dramatického výrazu
13.
Podnety rôznych
oblastí poznávania
sveta
13.1. podnety
vlastivedy: mapa
2 vlastná mapa;
žiak si vytvára vlastné symboly,
určuje topografiu terénu, prepisuje
terén do vrstevníc a k mape pripraví
komentár
a) fantastická krajina
b) moja cesta do školy
c) mapa pre blchu na psej hlave a pod.
d) vytvoria erb k danej krajine
14.
Tradícia a identita
/kultúrna krajina
14.1. výtvarná
reakcia na pamiatku
(monument) obce
2 žiaci navštívia lokalitu, ktorú možno
považovať za pamiatku
charakterizujúcu obec alebo najbližšie
okolie; kreslia ju, kreslia detaily,
dosadzujú do nej historický príbeh;
môžu vytvoriť jej jednoduchý model...
vlastné výtvarné reakcie a komentáre,
doplnenia a pod.
a)rozvíjanie vzťahu k pamiatkam a k
histórii svojho najbližšieho okolia
b) vlastný výtvarný komentár,
uvedomenie si výtvarnej zaujímavosti
pamiatky
15.
Výtvarné hry
15.1. zábavná koláž
(montáž, asambláž,
roláž, frotáž...)
3 žiaci si vymenia vlastné fotografie a
vtipne ich kolážujú, rolážujú alebo
montujú;
žiaci si v daných časových intervaloch
navzájom vymieňajú rozpracovanú
kresbu (maľbu, grafiku) a zasahujú do
nej (menia ju)
a) koláž z materiálov, z časopisov
b) koláž zo zväčšených fotografií
c) výtvarný komentár
d) hra, vtipné komentovanie
Štátny vzdelávací program
Školský vzdelávací program
Učebné zdroje
Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje: odborné publikácie k daným témam
encyklopédie
webové stránky (www.zborovna.sk)
Edukačné DVD vyučovania výtvarnej výchovy
materiálno-technické a didaktické prostriedky
pomôcky k jednotlivým vyučovacím jednotkám
Prezentácie v PowerPoint
Internetové zdroje