Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského Banská Bystrica
DEJEPIS
Zámorské objavy
Lucia Knochová
3.C
Obsah
Úvod
1 Charakteristika zámorských objavov 4
2 Príčiny zámorských objavov 4
3 Predpoklady úspechu 5
4 Portugalské objavy 5
4.1 Objav Mysu Dobrej nádeje 6
4.2 Námorná cesta do Indie 7
4.3 Objav Brazílie 7
5 Španielske objavy 8
5.1 Znovuobjavenie Ameriky 8
5.2 Plavba okolo sveta 9
6 Iní objavitelia 10
6.1 James Cook 10
6.2 Abel Janszoon Tasman 10
7 Dobyvatelia 10
8 Dôsledky námorných objavov 11
9 Vlastná práca 12
9.1 Dotazník 12
9.2 Vyhodnotenie dotazníka 12
Zoznam bibliografických údajov 13
Úvod
Pre väčšinu dnešného európskeho obyvateľstva sú káva, zemiaky kukurica, či
sladké kakao samozrejmosťou. V našej modernej dobe sú všetky tieto potraviny
ľahko dostupné a relatívne lacné a existenciu bez nich si už vieme len ťažko
predstaviť. No viete, komu vďačíme za tieto novinky na našom európskom
kontinente? A čo fakt, že by Zem mala byť plochá ako doska, tak, ako si to mysleli
naši predkovia? Táto teória v nás dnes vyvoláva úsmev. Čo by sme si však mysleli
pred všetkými objavmi moreplavcov, ktorí sa rozhodli prebádať neprebádané
a odhaliť neznáme? Obdobie zámorských objavov zahrňuje obdobie významných
zámorských ciest či vynálezov. Toto obdobie bolo veľmi dôležitým zlomom pre
európsku spoločnosť. A práve preto som si práve túto tému vybrala na svoju prácu.
3
1 Charakteristika zámorských objavov
Zámorské objavy európskych moreplavcov sa považujú za historicky
najdôležitejšiu skupinu zámorských objavov. Nové poznatky z astronómie
a geografie umožnili realizovať zámorské plavby. Človek bol vzhľadom na nové
vynálezy a objavy zvedavejší. Túžba po bohatstve bájnych krajín a tajomnosť
nepoznaných krajov hnali odvážnych kartografov a námorníkov za svojimi cieľmi.
Na zámorskej expanzii sa podieľalo niekoľko štátov. V 15. storočí boli najaktívnejší
Portugalci a Španieli. V 16. storočí sa pridali Angličania, Holanďania, Francúzi,
Nemci.
2 Príčiny zámorských objavov
Príčiny zámorských plavieb mali hospodársky, kultúrny a politický charakter.
Uskutočňovali sa v období prehlbovania poznatkov z geografie a astronómie
a v období, kedy veľkosť územia začínala zohrávať veľkú úlohu.
Nedostatok drahých kovov a surovín v Európe
Nové zdroje zlata a striebra boli potrebné kvôli peňažnému hospodárstvu, ktoré sa
stále viac a viac rozširovalo. Európska ekonomika potrebovala viac zdrojov.
Významnou príčinou bol takisto dopyt po korení, škorici, klinčekoch. Dovážali sa
z Indonézie a na európskom trhu mali častokrát až tridsaťkrát väčšiu hodnotu ako
v krajine pôvodu. Žiadaný bol takisto aj hodváb, porcelán, sklo či koberce.
Hľadanie spojenia Európy s Orientom po narušení stredovekých obchodných
ciest
4
Toto prerušenie ciest spôsobujú Turci, svojou expanziou na územie Byzantskej ríše,
ktorú úspešne rozvrátili a hlavné mesto Konštantínopol v roku 1450 dobyli. Tovar sa
musel prepravovať zdĺhavo a namáhavo čo malo za následok zvýšenie cien tovarov.
Nový svetonázor prinesený renesanciou a humanizmom, ktorý sa vyznačoval
záujmom o pozemský svet
Technický pokrok, nové vedecké poznatky praktického významu svojím spôsobom
tiež podnietili námorné cesty do neznáma. Zvýšil sa záujem o veľké krajiny, prírodné
bohatstvo.
3 Predpoklady úspechu
Predpokladom k uskutočneniam týmto zemepisných objavov sú aj prvé
meracie prístroje, modernizácia techniky. Pre námorné plavby boli nevyhnutné
technické novinky ako napríklad kompas. Objavený bol napríklad Behaimov glóbus,
sextant, astroláb či plavebné navigačné príručky pre moreplavcov s presnejšie
zakreslenými mapami. Pokrok zaznamenali aj plavidlá, napríklad nákladná
španielska loď Galeóna, ktorá bola pôvodne bojová, portugalská Karavela či
holandská Flauta. Prvé pokusy objaviť novú cestu na Východ patrili španielskym a
portugalským moreplavcom. Obe krajiny mali rozsiahle pobrežie a prístavy.
4 Portugalské objavy
Princ Henrich Moreplavec, mladší syn kráľa Jána I., mal veľký záujem
o ďaleké krajiny a najmä Afriku a jej zlato. Bol organizátorom prvých portugalských
plavieb pozdĺž Afrického pobrežia, no on sám sa žiadnej plavby nezúčastnil.
5
Podporoval stavbu lodí, výučbu navigácie a kartografie, založil kartograficko –
navigačnú školu v mestečku Zagres v Španielsku.
Za počiatok prvých zámorských portugalských plavieb a objavov sa považuje
dobytie arabského opevneného mesta Ceuta na severnom pobreží Afriky v roku
1415, čím si otvorili cestu k obchodu v Stredomorí. Postupne prebádali celé západné
pobrežie, odkiaľ dovážali slonovinu, zlato, drevo a koreniny.
4.1 Objav Mysu Dobrej nádeje
Tento objav má na svedomí portugalský moreplavec Bartolomeo Diaz.
Portugalský kráľ Ján II. ho poveril vedením výpravy, ktorej úlohou bolo preskúmať
možnosť, či sa dá oboplávať Afrika a preniknúť do Indického oceánu. Diaz sa v r.
1487 dostal až po Algou Bay (dnešné Port Elizabeth), kde sa africké pobrežie začína
otáčať na sever. Neskôr sa dostal pri západoafrickom pobreží do veľkej búrky, ktorá
jeho lode odniesla ďaleko na otvorený oceán. Po jej skončení znovu dosiahol africké
pobrežie a na spiatočnej ceste objavil veľký mys a nazval ho Mys Búrok. Kráľ sa
obával, že by tento názov mohol odrádzať potencionálnych objaviteľov, preto dal
názov zmeniť na Mys dobrej nádeje. Oboplávanie tohto mysu otvorilo námorné cesty
doIndie.
Obr. č. 1 Objavenie Mysu Dobrej Nádeje
6
4.2 Námorná cesta do Indie
Slávny portugalský moreplavec a cestovateľ bol prvým Európanom, ktorému
sa podarilo oboplávať celú Afriku a doraziť do Indie. Vasco da Gama dosiahol to, o
čo sa Portugalci pokúšali celých 80 rokov a teda dostať sa po mori až do Indie.
Oboplával Mys Dobrej nádeje, oprel sa o základne fungujúce v západnej a južnej
Afrike a dorazil až k pobrežiu Mozambiku. Vasco da Gama si získal sympatie
miestneho panovníka, najal si schopného lodivoda Ahmada ibn Magida a namieril
priamo k Indii. Svoj cieľ dosiahol 20. mája 1498, keď zakotvil v Kalikate. Napriek
tomu, že na hindského vládcu Kalikatu neurobili jeho ponuky veľký dojem, vrátil do
Portugalska s nákladom korenia. Vzhľadom na nepriateľstvo arabských obchodníkov
tam však nebolo možné otvoriť obchodnú pobočku.
4.3 Objav Brazílie
V roku 1500 sa na žiadosť panovníka Manuela I. Pedro Alvarez Cabral stáva
hlavným kapitánom už II. organizovanej výpravy do Indie. S trinástimi loďami
opúšťa Lisabon, avšak doplával na opačnú stranu a 22.4.1500 objavuje Brazíliu.
Neskôr skutočne pokračoval vo svojej ceste do Indie. Po stopách Vasca de Gamu
doplával do Indie a otvoril tu obchodnú faktóriu. Aj keď počas plavby došlo k
menšej vojne v Kalikate a stroskotali 4 lode, Cabralova zvyšná flotila doviezla do
Portugalska santalové drevo, čierne korenie, zázvor, škoricu a iné vzácne koreniny, a
tak bola výprava chápaná ako úspešná. Počas plavby mal problémy s častým
bezvetrím a jeho posádka trpela chorobou skorbut následkom nedostatku vitamínu C.
Brazília pripadla Portugalsku na základe zmluvy, ktorá bola napísaná v roku
1494 v španielskom meste Tor de Sillas. V tejto zmluve sa Portugalsko
7
a Španielsko dohodlo na rozdelení sfér vplyvu - všetky objavené krajiny sa delili
medzi nich a to podľa hranice, ktorá sa nachádzala 370 námorných míľ od
Kapverdských ostrovov. Územie na východ od tejto hranice malo patriť Portugalsku
a na západ Španielsku. V 16. storočí Portugalci dosiahli Čínu a Japonsko.
5 Španielske objavy
5.1 Znovuobjavenie Ameriky
Krištof Kolumbus bol janovský moreplavec v španielskych službách.
Kolumbus vôbec netušil, že medzi Európou a Áziou leží na druhom brehu Atlantiku
ešte Severná a Južná Amerika, ale vychádzal z toho, že Zem je guľatá.
Portugalskému kráľovi neúspešne predložil plán vydať sa na západ, preto sa obrátil
na španielsky pár Izabelu Kastílsku a Ferdinanda Aragónskeho, ktorí mu nakoniec
vyšli v ústrety. Na svoju prvú plavbu sa vydal v roku 1492. Dostal sa na Bahamské
ostrovy a prvý objavený ostrov pomenoval San Salvador. Pri ďalších plavbách
objavil Kubu a Haiti. Netušil, že objavil nový kontinent a bol presvedčený, že sa
dostal do blízkosti Indie. Tieto objavené ostrovy nazval západnou Indiou
a domorodcov Indiánmi.
Nebol však prvý európsky moreplavec na amerických brehoch. Okolo roku
1000 sa to podarilo vikingskému moreplavcovi Leifovi Eriksonovi, ktorý narazil na
východné pobrežie Kanady. Amerika bola však pomenovaná po inom moreplavcovi.
Talian Amerigo Vespucci, ktorý ako prvý prebádal Severnú a Južnú
Ameriku dokázal, že je to nový kontinent.
8
5.2 Plavba okolo sveta
Guľatosť Zeme, z ktorej pri svojich výpočtoch vychádzal Krištof Kolumbus,
potvrdil portugalský moreplavec Fernão (de) Magalhães , slúžiaci
španielskej korune. Magalhães podnikol výpravu, ktorá ako prvá oboplávala svet,
osobne ju však nedokončil . V roku 1519 vyplával zo Sevilly a jeho prvou zastávkou
bol ostrov Tenerife na Kanárskych ostrovoch. Plavba pokračovala cez rovník do
zátoky dnešného Ria de Janeira. V nasledujúcich mesiacoch sa výprava uberala
pozdĺž juhoamerických brehov, minula La Platu a nakoniec prenikla až do
patagónskych vôd. V marci 1520 sa Magalhães rozhodol, že po márnych bojoch so
zimnými búrkami strávia zimu v zálive Puerto San Julián. Počas plavby mal kapitán
viackrát problémy s nedisciplinovanou posádkou. 21. októbra objavil Magalhães
medzi Ohňovou zemou a dnešnou Čile prieliv, ktorý nesie jeho meno – Magalhãesov
prieliv. Týmto prielivom preplával do oceánu, ktorý nazval Tichým oceánom pre
jeho pokojný a priaznivý vietor. Výprava skoro štyri mesiace nenarazila na kúsok
zeme, posádku trápil hlad, smäd a väčšina mužstva ochorela na skorbut. Nakoniec
posádka narazila na Mariánske ostrovy kde doplnili zásoby a výprava pokračovala
na Borneo a potom na Molucké ostrovy, kde nabrali korenie pre španielskeho kráľa.
Len s jednou loďou Victoriou a so 17 mužmi na palube preplával kapitán Juan
Sebastiano del Cano okolo Mysu Dobrej nádeje a 6. septembra 1522 sa vracia do
Španielska bez Magalhãesa. Bol zavraždený na Filipínach, kde sa zaplietol do vojny
tamojších kmeňov. Najväčším prínosom tejto plavby bol dôkaz pravdivosti tézy,
ktorá tvrdila, že Zem je guľatá.
Obr. 2 Magalhãesova plavba
9
6 Iní objavitelia
6.1 James CookBritský moreplavec bol poverený úlohou preskúmať Tichomorie. James
Cook podnikol celkovo tri plavby okolo sveta. Jeho úspechom bol aj úspešne
zvládnutý boj proti skorbutu a iným ochoreniam, dodržiavaním hygieny a dobrej
životosprávy. V roku 1770 dosiahol pobrežie Austrálie. Prebádal Nový Zéland.
V tejto oblasti sa nachádza aj Cookov prieliv – nová cesta, ktorú našiel v Tichom
oceáne. Ďalším objavom bol ostrov Tahiti, odkiaľ pozoroval špeciálne postavenie
Venuše, ktorá zatienila Slnko. V roku 1776 na svojej tretej plavbe objavil Havai,
ktorý pôvodne nazval Sandwichské ostrovy.
6.2 Abel Janszoon Tasman
Holanďan Abel Janszoon Tasman v auguste 1642 vyplával na dvoch lodiach
z Batávie na ostrove Jáva na výskumnú plavbu do južných morí. Kvôli búrke zmenil
smer a vďaka tejto náhode objavil ostrov Tasmániu. O niekoľko dní narazil na Nový
Zéland a neskôr objavil aj súostrovia Tonga a Fidži. Okrem nových objavených
zemí, našiel Tasman aj novú cestu z Indického do Tichého oceánu v pásme
priaznivých západných vetrov.
7 Dobyvatelia
Prvé koloniálne výpravy boli krvavé a rýchle. Vojny, zlé zaobchádzanie,
tvrdá práca a Európanmi dovezené choroby, proti ktorým nemali domorodci šancu si
vyžiadali svoje obete. Rozmohlo sa drancovanie, vyvražďovanie a násilná
rekatolizácia domorodých obyvateľov. Týmto dobyvateľom sa hovorilo
Conquistadori. Bol to výraz používaný pri procese španielskej kolonizácie Nového
sveta.
Jedným z nich bol aj Francisco Pizzaro, ktorý začal organizovať
výpravy do tohto sveta. Podarilo sa mu rozvrátiť ríšu Inkov, ktorá bola v tom čase
10
zmietaná vnútornými rozpormi a bez vládcu bola ochromená. (1531 - 1533).
Inšpiráciou mu mohol byť príklad conquistadora Hernána Cortésa, ktorý rozvrátil
prekvitajúcu ríšu Aztékov a zabral územie dnešného Mexika pre Španielsko (1519 -
1521).
8 Dôsledky zámorských objavov
Prílev drahých kovov, nárast inflácie
Presunutie hlavného obchodné centra z pobrežia stredozemného mora
Rozmach otroctva (lacná pracovná sila Indiánov a neskôr otrokov ktorí boli
dovážaní z Afriky)
Vznik kolónií
Vyhubenie pôvodného obyvateľstva (Aztékov, Inkov, Severoamerických
Indiánov)
9 Vlastná práca
11
9.1 Dotazník
Na tému zámorské objavy som sa rozhodla vytvoriť dotazník s pár
jednoduchými otázkami za účelom zistiť, aké vedomosti a informácie majú študenti
o tejto tematike. Dotazník je anonymný.
Postup pri vyplňovaní dotazníka je jednoduchý. Zakrúžkujte vždy jednu
odpoveď. Tam, kde sú otázky otvorené, Vás prosím o stručnú a jasnú odpoveď. Za
Vašu ochotu pri vyplňovaní dotazníka Vám vopred ďakujem.
9.2 Vyhodnotenie
Dotazník sa skladá zo siedmich jednoduchých otázok, na ktoré odpovedalo 10
respondentov. 5 z nich bolo mužského a 5 ženského pohlavia.
Pri otázkach z možnosťou výberu správnej odpovede odpovedali
prekvapujúco všetci s výnimkou dvoch chlapcov správne a to pri otázkach č. 2 a č. 7.
Pri otvorených otázkach sa nadpolovičná väčšina vyjadrila a odpovedala
správne. Jeden respondent sa nevedel k otázke č. 5 vyjadriť vôbec.
Dotazník môžem vyhodnotiť v konečnom dôsledku ako úspešný, keďže som
zistila, že odpovedajúci mali základné znalosti ohľadom zámorských objavov.
Záver
12
Aj keď výpravy slávnych moreplavcov do nového nepoznaného sveta majú aj
nevýhody a nepríjemné dôsledky, samozrejme si myslím, že za ne môžeme byť
vďační. Počas písania práce som si musela túto problematiku naozaj hĺbkovo
naštudovať a aj keď sme sa už o zámorských objavoch učili na hodine dejepisu,
dozvedela som sa mnohé nové zaujímavé fakty. Dúfam že táto téma zaujala aj vás
a tému zámorských objavov som vám o niečo priblížila.
Použité zdroje:
13
Jungka, R. : Kronika ľudstva.Bratislava,Fortuna Print 1995
Barker, F., Ross-Macdonald, M., Castlereagh D. Začiatky hľadania. Bratislava : Mladé letá
Kapitán James Cook a jeho tri cesty okolo sveta. Historická revue. Ročník XVIII. 10/2007.
str. 30 – 33
http://encyklopedia.sme.sk/c/2852927/cortez-v-metropole-azteckej-rise.html
http://peru.elsalvador.sk/inkovia.php
http://referaty-seminarky.sk/zamorske-objavy-2/
Príloha č. 1
14
Obr. č. 3 Kolumbus v Novom svete Obr. č. 4 Krištof Kolumbus
Obr. č. 5 Bartolomeo Diaz Obr.č 6 Vasco da Gama
Obr. č 7 Pedro Alvarez Cabral Obr.č.8 Fernão de Magalhães
Príloha č. 2
15
Dotazník
Pohlavie: Muž☐Žena☐(označte prosím krížikom)
Vek : ......................
Škola, ktorú navštevujem ............................................................................................
1. Vedeli by ste uviesť aspoň jednu príčinu uskutočňovania zámorských
objavov?
.............................................................................................................................
.............................................................................................................................
.............................................................................................................................
2. Ktoré dve krajiny boli spočiatku hlavnými organizátormi a účastníkmi
prvých plavieb?
a) Portugalsko a Holandsko
b) Španielsko a Veľká Británia
c) Portugalsko a Španielsko
3. Viete, ktorý moreplavec uskutočnil prvú plavbu okolo sveta ?
a) Fernão Magalhães
b) Krištof Kolumbus
c) James Cook
4. Čo znamená španielsky výraz conquistador?
a) Moreplavec
b) Dobyvateľ
c) Osvietenec
16
5. Vedeli by ste uviesť aspoň jeden dôsledok uskutočňovania zámorských
plavieb?
.............................................................................................................................
.............................................................................................................................
.............................................................................................................................
6. Pokúste sa vymenovať aspoň tri suroviny, ktoré sa k nám do Európy
začali dovážať?
.............................................................................................................................
.............................................................................................................................
7. V ktorom storočí sa začali uskutočňovať najznámejšie zámorské plavby?
a) v 12. storočí
b) v 14. storočí
c) v 15. storočí
17
18