U T A J O V A N É I N F O R M Á C I E B E Z C E N Z Ú R Y

www.zemavek.skCENA 2,90 €CENA

PRI PREDPLATNOM 2,50 €JÚL 2014UUU TU TU TTU TU T AA JA JA JA JA J O VO VO VO VO V A NA NA NA NA N ÉÉÉÉÉ I NI NI NI NI NI NI N F OF OF OF OF OF O RR MR MR MR MR M ÁÁ CÁ CÁ CÁ CÁ C I EI EI EI E BBB B E ZE ZE ZE ZE Z CCCCC C E NE NE N Z ÚZ ÚZ Ú R YR YR YÉ ÁÁ ÚÉÉ ÁÁ ÚÚ

• RUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ• ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA

JE ZNÍŽENIE IMUNITY

DRUHÁ STUDENÁ VOJNA

Zahraničnopolitický analytik a novinár Ľubomír Huďo vo svo-jej novej knihe Presstitúti verzus konšpirátori odhaľuje pozadie nielen slovenskej žurnalistiky. Už jej názov napovedá, že o slo-bodu slova sa bojuje každý deň, mnohí novinári už dávno pre-stali byť strážnymi psami demokracie, ale strážia korytá moc-ných a svoje vlastné dobré bydlo. Po 26 rokoch novinárskej praxe autor odkrýva praktiky šéfov v našich verejnoprávnych médiách pri príprave a vysielaní spravodajstva, stále existujúcu cenzúru a dobrovoľnú presstitúciu v mediálnej sfére. Knihu Ľubomíra Huďa Presstitúti verzus konšpirátori si môžete už teraz objednávať na stránke WWW.LUBOHUDO.SK

3

OBSAH PRAVIDELNÝCH RUBRÍK > JÚL 2014

NÁJOMNÍ VRAHOVIAAKO SA ÚČINNE BRÁNIŤ PRED ZABIJAKMI SPOTREBY MÓDA PLNÁ CHÉMIE / 98

(P)OTRAVINY / 99

ZABIJAK VITAMÍNU K / 100

SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ / 101

DYMOVÉ SIGNÁLYESEJE NA JEDNU FAJKUH2O / 4

UDALOSTI A SÚVISLOSTIZO SVETA A Z DOMOVAPREDČASNÝ NÁREK

EUROCENTRALISTOV / 10

THAJSKÝ POKUS O DIKTATÚRU MENŠINY / 13

POCHYBNÉ SNAHY O VZKRIESENIE PRAVICE / 18

DÉJÀ VUKOLABORÁCIA SIONISTOV S NACIZMOM / 58

RENDEZ-VOUSODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA

JE ZNÍŽENIE IMUNITY / 48

KORENE SVETA SÚ SKRYTÉ POD ZEMOUKEĎ ZEM OBÝVALI OBRI / 118

MANDRAGORA

EXPEDÍCIA ARCHAVÝPRAVY ZA IDEÁLNYM SPOLOČENSTVOMCAMPHILL VIDARÅSEN / 70

BEZ MASKY

NEZNÁMI HRDINOVIAPRÍBEHY SKUTOČNÝCH OSOBNOSTÍC. C. PATTERSON / 66

ODVRÁTENÁ TVÁR OSOBNOSTÍMADELEINE ALBRIGHTOVÁ / 62

PRÍBEHY ZEMEMYTOLOGICKÉ PRÍBEHY NAŠICH PREDKOVPSOTA / 106

JEDEN DEŇVÝPRAVY ZA IDEÁLNYM SPOLOČENSTVOMJEDEN DEŇ S PLTNÍKOM / 104

HERBÁROBJAVOVANIE ZÁZRAČNEJ MOCI RASTLÍN A PRÍRODYNAJZNÁMEJŠIE MAGICKÉ RASTLINY / 102

SLEDOVANIE VLÁKIEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTIEDUARD KUKAN / 120

PAVUČINA

TRIBÚNA15 MINÚT SLÁVY PRE NOVÉ MYŠLIENKYNEJASNÁ BUDÚCNOSŤ EÚ / 124

AMERIKANIZMY NAŠE KAŽDODENNÉ / 124

KTO VLASTNE SME? / 125

IQ + EI + SQ = NOVÝ ČLOVEK / 125

VÝVOJ SVETOVEJ A DOMÁCEJ EKONOMIKYPRÍČINY NAPÄTÍ USA – ČÍNA – RUSKO / 20

EKONOMIKA

MEDIÁLNA MANIPULÁCIAŠTANDARDNÉ STRANY, ŠTANDARDNÍ

NOVINÁRI / 56

PROPAGANDA

MÚZYKNIHY / 108, FILM / 109

HUDBA / 110, HRY / 111

ŠIMON HREBÍČEK / 112

ALTERNATIVE VITAHYPOTEKÁRNA ILÚZIA / 82

STAVANIE V SÚLADE S PRÍRODOU / 86

DOM, KTORÝ VÁS ZOHREJE

AJ NAKŔMI / 90

LUXUSNÉ TICHO / 94

PRÍRUČKA PREŽITIA:

ORIENTÁCIA V TERÉNE / 96

KOREŠPONDENTIAKO SA ŽIJE SLOVÁKOM VO SVETEŽIVOT PO PREVRATE / 122

EMPATIA A CYNIZMUS / 122

DEŇ „SMARTFÓNISTU“ / 123

KTOSI JE ZA DVERAMI / 123

POHĽADY NA VÝZNAMNÚ UDALOSŤRUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ / 22

MÚR / 28

STUPNE KONFRONTÁCIE / 32

AKO STUDENÁ VOJNA KRIVÍ

CHARAKTERY / 34

SLOVENSKÍ VOJNOVÍ ŠTVÁČI / 37

TÉMA MESIACA

ORBIS PICTUSSVETOVÉ UDALOSTI V OBRAZOCH 40 – 47

4

DYMOVÉ SIGNÁLY > H2O

H2O Tibor Eliot Rostas

Voda je tým, čo vytvára samotnú esenciál-

nu podstatu života na Zemi. Mystérium

vody však ostáva jedným z najväčších

tajomstiev a zázrakov bytia. Aj z tohto dôvodu

o nej môžeme uvažovať ako o komodite s ne-

smiernym významom, ktorej cena bude neustále

stúpať. Práve preto by sme mali byť mimoriad-

ne obozretní, ako sa chráni a hospodári s naším

národným bohatstvom. Navrhované legislatívne

úpravy zákona o vodách rozvírili hladinu. V mút-

nych vodách sa začína strácať verejný záujem

a vytvárať clona pre špekulácie privátnych záuj-

mov.

Voda tvorí 70 percent zemského povrchu a je

prevažujúcou zložkou všetkých živých vecí. Voda

ako chemická zlúčenina vodíka a kyslíka je stále

predmetom skúmania vedcov, ktorí ani v súčas-

nosti nedokážu objasniť jej štruktúru. Voda je

božská kvintesencia a je tým najnevyhnutnejším

predpokladom života. Posmrtný život a večnosť,

ktoré v starom Egypte symbolizoval kľúč života

ankh, zobrazoval večnú rieku Níl. Všetky civili-

zácie sa usádzali pri vode. Aj z malého etruské-

ho mestečka sa vďaka vode pritekajúcej cez sieť

akvaduktov stal mocný Rím. Zdanlivo samozrej-

má surovina je však vo svete čoraz cennejšou.

Hoci žijeme na vodnej planéte, kde táto kvapali-

na tvorí viac ako dve tretiny zemského povrchu,

97 % všetkej vody je slanej. Iba jedno jediné

percento tvorí zdravotne vyhovujúca pitná voda.

Súčasní hydrológovia vypracovali štúdiu na rok

2020, podľa ktorej denne zomrie 40-tisíc ľudí

v dôsledku pitia nekvalitnej vody alebo pre jej ne-

dostatok. V tomto roku sa takisto očakáva, že až

40 % obyvateľov Zeme bude žiť na miestach, kde

budú zásoby vody katastrofálne nízke. Vody vo

svete rapídne ubúda. Každým rokom sa zo 6 mi-

liónov hektárov poľnohospodárskej pôdy stáva

púšť. Sahara postupuje približne o 5 – 10 km

ročne, k zdravotne vyhovujúcej pitnej vode

už nemá prístup jeden zo šiestich obyvateľov.

O vlastníctvo vodných zdrojov začína byť obrov-

ský záujem. Na nedávnej konferencii vysokopo-

stavených politikov a diplomatov z celého sveta

podľa Fiony Harveyovej z britského denníka The

Guardian vyplynulo, že vojny o vodu sú už pred

dverami. Z tohto prostredia vyšlo varovanie, že

pri existujúcom náraste populácie bude dopyt po

„BOH POVEDAL: NECH JE OBLOHA UPROSTRED VÔD A NECH ODDEĽUJE VODY OD VÔD. BOH UTVORIL OBLOHU A ODDELIL VODY POD OBLOHOU OD VÔD NAD OBLOHOU. TAK SA AJ STALO. BOH NAZVAL OBLOHU NEBOM. BOL VEČER A BOLO RÁNO, DRUHÝ DEŇ.“ GENESIS

5

H2O > DYMOVÉ SIGNÁLY

vode a potravinách v roku 2060 až o 70 % vyšší

ako dnes. Alarmujúce správy priniesli aj pozo-

rovania satelitov NASA Gravity Recovery a sys-

tému GRACE, ktoré odhalili masívny úbytok

zásob čerstvej vody na Blízkom východe. Tu sa

len v priebehu necelých desiatich rokov vytratili

zásoby pitnej vody s objemom zodpovedajúcim

objemu Mŕtveho mora. Problémy však nemá len

tento región. Zásoby podzemnej vody nie sú ne-

konečné. Artézske studne na celom svete vysy-

chajú, pretože sa ich voda nadmerne spotrebúva.

Mnohé rozľahlé rezervoáre, v ktorých sa voda

nazhromaždila ešte v pleistocéne, sú už dnes su-

ché, alebo majú pred sebou len zopár desiatok

rokov života. Bude trvať stovky a tisíce rokov,

kým sa opäť naplnia. Naproti tomu sa napríklad

v Kalifornii každoročne distribuuje 17,5 bilióna

kubických metrov vody na vzdialenosť 100 km

pre zásobovanie Los Angeles a priľahlého údo-

lia. Industriálne krajiny odčerpávajú vo svojich

mestách z riek také množstvo vody, že sa ich

tok udržuje len odpadovou vodou. Vraví sa, že

keď sa Temža vlieva do mora, prešla už šiesti-

mi ľuďmi. Do ekosystému sa však odpadovými

vodami dostávajú aj drogy, antidepresíva, antibi-

otiká či antikoncepcia. A tie sa v potravinovom

reťazci dostávajú späť v podobe zmutovaných

mikroorganizmov spôsobujúcich nárast auto-

imunitných ochorení. Najhorší je však fakt, že

ani pitná voda vôbec nemusí byť zdravotne vyho-

vujúca. Mýtus o kvalitnej vode z vodovodov od

základov vyvracajú súčasné štúdie japonských

vedcov z Národného ústavu zdravotníckych vied

a Shizuoka Prefectural University. Tí zistili, že

prírodné organické látky reagujú, ak sú vystave-

né chlórovanej vode z vodovodu. Sú jednozna-

čne preukázanou príčinou rakoviny, ktorú spô-

sobujú zlúčeniny s názvom MX, čo je skratka

pre „Neznámy mutagén“. Skoršie štúdie vedcov

vo Fínsku v roku 1997 zistili, že MX je 170-krát

viac smrtiaci ako iné známe toxické vedľajšie

produkty chlorácie vedúce k poškodeniu štítnej

žľazy a rakovinovým nádorom. Z mnohých uve-

dených okolností vyplýva, že čoskoro to bude

práve pitná voda, ktorá sa stane najcennejšou

strategickou surovinou. Slovensko patrí med-

zi krajiny s najlepšou a najkvalitnejšou pitnou

vodou na svete. Žitný ostrov obklopený riekou

Dunaj s rozlohou 1900 kilometrov štvorcových

ukrýva pod svojím povrchom 10 miliárd kubic-

kých metrov kvalitnej pitnej vody. Ide o najväč-

šie zásoby v strednej Európe. Bude to našou

výhodou alebo katastrofou? V tejto súvislosti si

treba pripomenúť slová globálneho oligarchu,

generálneho riaditeľa Nestlé, najväčšej svetovej

potravinárskej spoločnosti, Petra Brabecka-Let-

matheho. V dokumente We Feed the World sa

Brabeck zdôveril, že príroda nie je „dobrá“, niet

dôvodu báť sa GMO potravín, zisky sú nadovšet-

ko, ľudia by mali pracovať viac a že nemajú prá-

vo na vodu. V článku pre časopis Foreign Policy

vyhlásil: „Voda je nové zlato a niekoľko krajín

a fi riem sa už na to spolieha.“ Pre The Guardi-

an napísal, že „naša kolektívna pozornosť bola

zameraná na vyčerpanie zásoby fosílnych palív,

no do značnej miery ignorujeme prostý fakt, že

na rade je voda, a to čoskoro. Čo svet potrebuje,

je stanovenie jej ceny, ktorá presnejšie ohodnotí

našu najvzácnejšiu komoditu“. Voda sa má stať

produktom moderného trhu, s ktorým sa bude

obchodovať. A obchodovať s ňou by podľa pred-

stáv ľudí ako Brabeck mali veľké, spoločensky

zodpovedné korporácie typu Nestlé. V rozhovo-

re pre BigThink Brabeck poznamenal: „Ak sa

Nestlé zviditeľnila v problematike v oblasti vody,

nebolo to kvôli nejakej fi lantropickej myšlienke,

ale kvôli tomu, že voda je jedným z najdôležitej-

ších faktorov pre udržateľnosť Nestlé.“ Brabeck,

pochopiteľne, nezastupuje len privátne záujmy

gigantického koncernu, ale odráža inštitucionál-

nu ideológiu korporácií ako L’Oréal, Credit Su-

isse Group, Exxon Mobil, Roche či Nadácie pre

Svetové ekonomické fórum (WEF), Rady pre

zahraničné vzťahy (CFR), Európskeho okrúhle-

ho stola priemyselníkov (ERT) alebo skupiny eu-

rópskych korporačných riaditeľov, kde bol všade

v čelných pozíciách. Toto myslenie sa napokon

projektuje aj do agendy Európskej komisie, kto-

rá tlačí na privatizáciu vody ako podmienky pre

rozvoj fondov v niekoľkých krajinách strednej

a východnej Európy závislých od grantov EÚ.

Dnes máme na stole novelu zákona o vodách

z dielne Ministerstva životného prostredia, ktorá

vytvára mnohé otázniky nad tým, kto a ako bude

mať záujem okradnúť Slovensko o tú najcennej-

šiu strategickú surovinu, akú má.

6

BILDERBERG 2014V dánskej metropole v hoteli Marriott sa zišla mocen-

ská elita sveta už na šesťdesiatom stretnutí skupiny

Bilderberg. Na zozname pozvaných fi gurovalo 134

vyvolencov presvedčených, že majú usmerniť vývoj

ľudstva v duchu unipolárneho sveta. Podľa kritikov

konšpiračných teórií ide len o diskusné a spoločenské

stretnutie mocných a bohatých s príležitosťou na po-

litický a ekonomický lobing. Odporcovia elitárskych

koncepcií označujú skupinu Bilderberg za manipu-

látorov spracovanej verejnosti, ktorá z nevedomosti

dobrovoľne víta a realizuje ich plány na nastolenie

Nového svetového poriadku pod jedinou celosvetovou

vládou. Medzi účastníkmi kodanskej seansy nechýbal

napríklad predstaviteľ radikálneho krídla amerických

neokonzervatívcov Richard Perle, pre ktorého je pre-

zident Barack Obama nečinný pacifi sta, bývalý riadi-

teľ CIA David Petraeus, bývalý riaditeľ NSA Keith

Alexander a bývalý poradca pre národnú bezpečnosť

Thomas Donilon, John Sawers, šéf britskej tajnej služ-

by MI6, alebo britský minister fi nancií George Osbor-

ne, zástupcovia NATO, Medzinárodného menového

fondu či ropných fi riem Shell a BP. Bilderbergovci

už vedia, že im verejnosť venuje neželanú pozornosť,

preto zverejnili aj ofi ciálnu agendu kodanskej konfe-

rencie. Ofi ciálne len tak nezáväzne debatovali o novej

architektúre Blízkeho východu a Strednej Ázie, Ukra-

jine, o budúcnosti demokracie a postavení strednej

vrstvy v spoločnosti. V skutočnosti sa predovšetkým

venovali ukrajinskej kríze, strategickému zbližova-

niu Ruska a Číny, rastu euroskepticizmu v súvislosti

s voľbami do Európskeho parlamentu. Prvoradou

úlohou je zadržiavanie ruského vplyvu pomocou

NATO a Transatlantického obchodného a investičné-

ho partnerstva medzi USA a Európskou úniou. Mé-

diá ako Financial Times, The Economist, Le Monde

a RAI news-24 majú za úlohu presadzovať direktívy

stanovené na údajne neškodnom diskusnom stretnutí

významných predstaviteľov fi nančnej, politickej, hos-

podárskej a mediálnej sféry.

SOROSOVO PRIZNANIEFilantrop a miliardár George Soros/György Schwartz,

ktorý ročne investuje stovky miliónov dolárov do

rôznych mimovládnych organizácií, v rozhovore pre

americkú spravodajskú stanicu CNN priznal svoju za-

angažovanosť v ukrajinských záležitostiach. Reagoval

na otázku: „Jedna z vecí, ktorú o vás ľudia vedia, je to,

že počas revolúcií v roku 1989 ste fi nancovali množ-

stvo disidentských a občianskych aktivít vo východnej

Európe – v Poľsku, Českej republike. Robíte podobné

veci i na Ukrajine?“ Soros na to odpovedal: „Vytvoril

som nadáciu ešte skôr, ako bola Ukrajina nezávislá

od Ruska. Nadácia funguje od tej doby a zohrala dô-

ležitú úlohu v súčasných udalostiach.“ Iný druh sve-

dectva o dianí na Ukrajine predviedol britský vojnový

reportér v diskusnej relácii ukrajinskej verejnoprávnej

televízie Prvý kanál. Mark Franchetti, spravodajca

týždenníka Sunday Times, sklamal moderátora pred-

stavujúceho ho ako svojho priateľa, ktorého pozná

ešte z Iraku a verí jeho úsudku. Moderátor sa pýtal

na činnosť ruského oddielu Vostok na východe Ukra-

jiny. Podľa kyjevskej propagandy ide o príslušníkov

ruských špeciálnych síl vyslaných na Ukrajinu s cie-

ľom rozvracať krajinu. Britský spravodajca skonštato-

val svoje vlastné dojmy a skúsenosti bez predurčenej

manipulácie, typickej pre naše médiá hlavného spra-

vodajského prúdu: „Chlapci, s ktorými som hovoril,

sú väčšinou Ukrajinci, buď z Donbasu alebo z jeho

blízkosti. Je tam len malé percento ruských dobrovoľ-

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

7

níkov a hovoril som s nimi. Vlastne ide o ľudí, ktorí

nemajú žiadnu vojenskú skúsenosť, sú to bežní ľudia,

občania, ktorí vzali zbrane do rúk a sú presvedčení,

že chránia svoje domovy – ako oni hovoria – pred

fašizmom. Všetci tvrdia, že po udalostiach v Odese,

bombardovaní Slovianska nemôžu nájsť spoločnú reč

s vládou v Kyjeve.“ Okrem toho dodal, že reči o tero-

ristoch sú nepravdivé a bojovníci na východe Ukrajiny

sú civilisti bez vojenských skúseností. Podľa ukrajin-

ského experta v štúdiu britský spravodajca podľahol

perfektnej špeciálnej operácii ruských bezpečnost-

ných služieb s cieľom ovplyvniť západného noviná-

ra, aby šíril ich verziu do Európy. Britský novinár sa

ohradil, že hovorí iba to, čo videl a nebude skreslene

interpretovať fakty. Zopakoval, že nevidel nijakých

príslušníkov ruských špeciálnych jednotiek z Čečen-

ska, o ktorých sa toľko hovorí. Pritom britský novinár

Mark Franchetti nepatrí k promoskovským propagan-

distom. O Rusku napísal niekoľko kritických článkov

a tvrdí, že Moskva hrá svoje geopolitické hry a bojov-

níkov z východu Ukrajiny hodí cez palubu.

MILIARDY NA ZVRHNUTIE PUTINA Republikáni v americkom Kongrese navrhli zákon

o sponzorovaní aktivít v Ruskej federácii. Jeho názov

znie O predchádzaní agresie zo strany Ruska. Analy-

tici navrhujú jeho reálny názov O aktuálnych úlohách

na zvrhnutie Vladimira Putina. V sponzorovaní ide

o čiastku vo výške osem a pol miliardy amerických

dolárov. Konkrétne pôjde o podporu médií, poskyto-

vanie najrôznejších grantov, odborné školenia, úhrady

služobných ciest a pobytov. Ruský prezident Vladimir

Putin podpísal zákon zjednodušujúci postih nezis-

kových organizácií, ktoré fi nancujú svoje aktivity zo

zahraničných grantov. Novela zákona o zahraničných

agentoch stanovuje, že toto označenie môžu dostať

organizácie, ktoré určí ministerstvo spravodlivosti.

Zákon o zahraničných agentoch platí v Rusku už dva

roky, ale Kremeľ nie je spokojný s jeho uplatňovaním.

Doterajšia právna úprava predpokladala, že neziskové

organizácie fi nancované z cudziny sa prihlásia samy.

Po zaradení majú byť vystavené prísnejšiemu dohľadu

štátnych kontrolórov a sú povinné používať označenie

zahraničný agent. Zoznam zahraničných agentov je

však prakticky prázdny. Preto ruský parlament schvá-

lil novelu, podľa ktorej môže ministerstvo vnútra roz-

hodnúť o zaradení do zoznamu. Organizácie, ktoré sa

samy neprihlásili ako zahraničný agent, dostanú na-

vyše poriadnu pokutu, ale majú právo zažalovať roz-

hodnutie ministerstva. Lev Ponomariov, vodca ruské-

ho hnutia Za ľudské práva, v rozhovore pre agentúru

Interfax predpovedal, že väčšina ruských neziskových

organizácií sa radšej rozpustí sama dobrovoľne.

NEMECKÁ HRA NA DEMOKRACIUNemecká prokuratúra vyšetruje prípad monitorovania

mobilného telefónu spolkovej kancelárky Angely Mer-

kelovej americkou Národnou bezpečnostnou agentú-

rou (NSA). Najvyšší štátny zástupca Harald Range

má podozrenie, že išlo o špionáž a vyšetrovanie vedie

proti neznámemu páchateľovi. Vďaka odhaleniu býva-

lého analytika NSA Edwarda Snowdena vyšli najavo

informácie o sledovaní mobilného telefónu Merke-

lovej. Podľa jeho svedectiev NSA monitorovala súk-

romný telefón kancelárky niekoľko rokov a predtým

sledovala aj jej predchodcu Gerharda Schrödera. Spo-

jené štáty sledovanie Merkelovej ofi ciálne nepriznali,

iba oznámili, že v budúcnosti nebudú kancelárku sle-

dovať. Snowden zverejnením dokumentov NSA uká-

zal, že americká tajná služba sledovala elektronickú

komunikáciu státisícov ľudí po celom svete. Najvyšší

štátny zástupca Harald Range zatiaľ nemieni otvoriť

žiadne vyšetrovanie pre masové sledovanie nemec-

kých občanov. Nevylúčil však, že to urobí, ak sa v prí-

pade objavia nové informácie. Organizácie na ochra-

nu ľudských práv kritizovali nemeckú prokuratúru, že

v afére NSA nevzniesla žiadne obvinenie. Podľa nich

takýto prístup znamená, že Nemecko nechráni ústav-

né práva svojich občanov.

BLAIROVE A BUSHOVE KLAMSTVÁBritánia schválila zverejnenie časti dôvernej kon-

verzácie medzi bývalým britským premiérom To-

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

8

nym Blairom a niekdajším americkým prezidentom

Georgeom Bushom Jr. Pôjde o záznamy súkrom-

ných rozhovorov, ktoré predchádzali invázii do Ira-

ku v roku 2003. Na žiadosť britskej vlády zostane

časť rozhovorov aj naďalej utajená. Briti vyšetrujú

záležitosť pre podozrenie, že bývalý premiér Blair

sľúbil Bushovi podporu vojenskej akcie ešte skôr,

ako vojenskú operáciu schválil britský parlament

a zaujalo stanovisko medzinárodné spoločenstvo.

Kedy presne bude správa zverejnená, zostáva aj na-

ďalej nejasné.

Na vojne v Iraku sa v rokoch 2003 až 2009 zú-

častnilo asi 45 000 britských vojakov a 179 z nich

prišlo o život. Invázia rozdelila Britániu a vyvolala

v krajine mnohé demonštrácie. Niekoľko ministrov

na protest proti invázii do Iraku odstúpilo. Bývalý

britský premiér niekoľkokrát vypovedal pred vyšet-

rovacou komisiou. Vojnu jednoznačne obhajoval

a zdôrazňoval, že by ani v minulosti nekonal inak,

napriek tomu, že sa v Iraku nenašli zbrane hromad-

ného ničenia označované za hlavný dôvod invázie.

Poprel, že by už na stretnutí s bývalým americkým

prezidentom G. Bushom v apríli 2002 v Crawforde

sľúbil Američanom podporu vojenskej akcie. Kritici

tvrdia, že Bush rozhodol o vojne oveľa skôr, ako sa

dostali diplomatické rokovania v OSN o Iraku do

slepej uličky, pričom ho Tony Blair podporoval bez

ohľadu na výsledok týchto rokovaní.

NEKONVEČNÝ PREZIDENTUruguajského prezidenta Josého Mujicu označujú

médiá za najneuveriteľnejšieho politika alebo najlep-

šieho vodcu na svete. Navrhujú ho na budúcu Nobe-

lovu cenu za mier. Sedemdesiatosemročný Mujica

je pravdepodobne najchudobnejším prezidentom na

svete, pretože takmer 90 percent svojich príjmov dáva

organizáciám, ktoré poskytujú bývanie chudobným.

Bývalý vodca marxistickej Tupamaros, hlavnej po-

vstaleckej skupiny v krajine, strávil 13 rokov vo väze-

ní v čase vojenskej diktatúry v Uruguaji, ktorá vládla

v rokoch 1973 až 1985. V novembri 2009 ho 53 per-

cent voličov zvolilo za prezidenta. Sám seba označuje

za skromného vidiečana a s novinármi sa stretáva na

malej farme pri metropole Montevideo.

José Mujica objasňuje svoj pohľad na spoločnosť

poznaním z gréckej fi lozofi e: „Znovu som si prečí-

tal Platóna a hľadal v ňom návod na to, čo sa deje,

pretože nič nie je úplne nové.“ Pripomína varova-

nie, ktoré predniesol vlani pred Valným zhromaž-

dením OSN: „Politika, ktorá by mala vládnuť ľud-

ským vzťahom, podľahla ekonomike a stala sa iba

správcom toho, čo nekontroluje fi nančný systém.“

Americký časopis Foreign Policy zaradil Mujicu

medzi najväčších svetových mysliteľov roku 2013.

O sebe a Uruguaji hovorí: „My sme republikánskym

hlasom sveta.“ Naznačuje tým, že budúcnosťou je

kombinácia politiky, etiky a čestnosti v záujme vše-

obecného blaha.

PRIESKUM ANTISEMITIZMUCelosvetový prieskum Ligy proti hanobeniu (ADL)

ukazuje, že antisemitský postoj zrejme zastáva štvr-

tina populácie. Hlavným cieľom americkej organizá-

cie, založenej v roku 1913, je boj proti antisemitizmu.

Najnovšie výsledky získala oslovením viac ako 50 000

osôb v 102 krajinách sveta. Podľa prieskumu iba 54

percent respondentov vie o holokauste. Dvaja z troch

opýtaných o tom buď nikdy nepočuli, alebo neveria,

že k holokaustu došlo. Kritériom pre identifi káciu an-

tisemitizmu bol zoznam rôznych mýtov o židoch a ich

správaní. Ukazovateľom bolo percento opýtaných,

ktorí označili viac ako polovicu výrokov za pravdepo-

dobne pravdivé. Antisemitizmus je defi novaný ako ne-

priateľstvo alebo diskriminácia voči židom ako nábo-

ženskej či etnickej skupine. Riaditeľ ADL Abraham

Foxman v súvislosti s výskumom uviedol: „Môžeme

teraz identifi kovať kritické miesta, krajiny a regióny

sveta, kde nenávisť k židom jednoducho neexistuje.“

Z prieskumu ADL vyplýva, že menšie percento osôb

s antisemitským postojom vykazujú anglicky hovo-

riace štáty a krajiny s protestantským vyznaním. Na

rebríčku antisemitizmu sú zoradené krajiny od najme-

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > ZO SVETA

9

nej protižidovských (Laos s 0,2 percenta) až po štáty

s najviac protižidovským postojom (Západný breh

Jordánu a palestínske pásmo Gazy s 93 percentami).

ADL Global Index – antisemitizmus podľa regiónov:

• Severná Afrika a Blízky východ: 74 percent

• Východná Európa: 34 percent

• Západná Európa: 24 percent

• Subsaharská Afrika: 23 percent

• Ázia: 22 percent

• Americký kontinent: 19 percent

• Oceánia: 14 percent

HROZBA NELEGÁLNEJ IMIGRÁCIEEurópska agentúra Frontex, ktorá koordinuje ochra-

nu vonkajších hraníc Európskej únie, uviedla, že

v posledných mesiacoch tohto roka výrazne stúpol

počet imigrantov, ktorí nelegálne prichádzajú do Eu-

rópy. Od začiatku roka ide o približne 60-tisíc utečen-

cov. Doterajší počet utečencov prevyšuje nielen vla-

ňajšie počty, ale aj ukazovatele za rovnaké obdobie

v roku 2011, keď v dôsledku takzvanej Arabskej jari

napokon za celý rok prišlo do Európy okolo 140 000

nelegálnych imigrantov.

Frontex eviduje osem hlavných pozemných a námor-

ných ciest prisťahovalcov. Najviac ich prichádza zo

severnej Afriky do Talianska, kde ich už od začiatku

roka zaregistrovali takmer 40-tisíc. Taliansky minister

vnútra Angelino Alfano vyhlásil, že je to rovnaký po-

čet ako za celý minulý rok, keď ich k talianskym bre-

hom priplávalo 43-tisíc. Najmenej tretinu doterajších

tohtoročných imigrantov predstavujú Sýrčania, ktorí

utekajú pred občianskou vojnou v krajine. Väčší po-

čet ilegálnych utečencov pochádza tiež z Afganistanu

a z Eritrey. Cestovali hlavne cez Líbyu. Vo francúz-

skom Calais, kde úrady zrušili niekoľko táborov nele-

gálnych prisťahovalcov, boli obyvatelia z regiónov od

západnej Afriky až po Bangladéš. Mnohí ľudia pochá-

dzali z Iránu a Pakistanu. Chceli väčšinou nelegálne

prejsť do Británie. Predovšetkým Taliansko ráta s ďal-

ším masívnym prílivom utečencov i v nasledujúcom

období, hlavne na ostrovy Lampedusa a Sicília. An-

gelino Alfano varuje: „Počet imigrantov ešte výrazne

porastie, čo možno vysvetliť ako dôsledok nestability

v Líbyi.“

Podľa BBC v Líbyi čaká na plavbu na lodiach

a pltiach do Európy mnoho utečencov z rôznych

krajín. Niektoré odhady hovoria až o 300 000 ute-

čencoch. Agentúra Frontex zdôraznila, že hlavnou

cestou, ktorou sa imigranti z tretích krajín dostá-

vajú do EÚ, nie sú pozemná alebo námorná trasa,

ale medzinárodné letiská. Väčšina z tých, ktorí te-

raz žijú v EÚ ilegálne, pôvodne prišla s platnými

dokladmi a vízami, ktorých platnosť už vypršala.

Po úspechu protiimigračných politických strán

v nedávnych voľbách do Európskeho parlamentu,

najmä vo Francúzsku a Británii, možno očakávať,

že vlády členských štátov EÚ budú postupovať

proti nelegálnemu prisťahovalectvu razantnejšie

ako doteraz.

PREZIDENTKA MARINE LE PENOVÁ?Víťazstvo francúzskeho Národného frontu (FN) v eu-

rovoľbách a zmätok v radoch hlavných dvoch strán

vo Francúzsku vyvoláva otázku, či sa môže šéfka FN

Marine Le Penová stať budúcou prezidentkou. Ana-

lytici nevylučujú, že Le Penová by po voľbách v roku

2017 mohla vstúpiť do prezidentského Elyzejského

paláca. Voľby do Európskeho parlamentu pozname-

nalo rozčarovanie voličov z EÚ a politických inštitú-

cií vo Francúzsku. Právnička Marine Le Penová od

prevzatia kontroly nad otcovou stranou v roku 2011

krok za krokom zmenila imidž FN s cieľom urobiť

z neho vládnu stranu. Politička, ktorá ešte v roku

2010 čelila obvineniu z rasovej nenávisti za prirov-

nanie modliacich sa moslimov v uliciach k nacis-

tickej okupácii Francúzska, zatlačila do pozadia

staré osobnosti strany a trestala prejavy rasizmu

vo vlastných radoch. FN získal novou stratégiou

priazeň celej novej generácie prívržencov. NF pod-

porilo v eurovoľbách najmenej 30 percent voličov

mladších ako 35 rokov a medzi nezamestnanými 37

percent. (ľh)

ZO SVETA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

10

onalistických a protiimigračných strán, krajnej

pravice, neonacistov, antiglobalistickej ľavice.

Jedni i druhí sú presvedčení, že to s Európou

a Európanmi myslia dobre a obviňujú druhý tá-

bor, že je hrozbou pre napredovanie, prosperitu

a slobodu 500 miliónov obyvateľov.

SNAHA O VIAC EURÓPYEurofederalisti a eurocentralisti argumentujú

Dva protichodné tábory naliehajú na Eu-

rópanov, aby uverili ich tvrdeniam, vý-

zvam a koncepciám o ďalšom smerovaní

nášho starého dobrého kontinentu. Jeden tábor

predstavujú eurofederalisti, proeurópski centra-

listi, stúpenci ďalšieho upevňovania európskej

integrácie a rojkovia o Spojených štátoch eu-

rópskych. Na druhej strane barikády sú sfor-

mované šíky euroskeptikov, kritikov eura, naci-

VOĽBY DO EURÓPSKEHO PARLAMENTU UKÁZALI, ŽE K AVIZOVANÉMU POLITICKÉMU ZLOMU NEDOŠLO, ALE TIEŽ NAZNAČILI, ŽE EURÓPANIA

V JEDNOTLIVÝCH KRAJINÁCH HĽADAJÚ ALTERNATÍVU K BRUSELSKÝM VÍZIÁM A VO VÄČŠEJ MIERE STRÁCAJÚ DÔVERU K NÁRODNÝM POLITICKÝM ELITÁM,

VERNÝM INŠTRUKCIÁM EURÓPSKEJ KOMISIE (EK) A EURÓPSKEJ RADY (INŠTITÚCIA EÚ ZLOŽENÁ Z PREZIDENTOV A PREMIÉROV ČLENSKÝCH ŠTÁTOV,

Z PREDSEDU EURÓPSKEJ RADY A PREDSEDU EURÓPSKEJ KOMISIE).

PREDČASNÝ NÁREK EUROCENTRALISTOV

Ľubomír Huďo

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > PREDČASNÝ NÁREK EUROCENTRALISTOV

a upevňuje jej pozície. Európsky parlament pred

voľbami nič neponechal na náhodu a aktívne

vstúpil do internetových diskusií, aby odporco-

via eurocentralizmu nepresvedčili kritické množ-

stvo voličov a nezvrátili už teraz smerovanie, či

vôbec existenciu Únie. „Eurotrolovia“ (platení

diskutéri na internetových fórach) dostali od

Europarlamentu 2,5 milióna eur, aby prečesávali

debaty euroskeptikov na webových stránkach.

Britské noviny Daily Telegraph odhalili pred

voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2014

dôverný dokument. Podľa dokumentu „inštitu-

cionálni diskutéri musia mať schopnosť monito-

rovať konverzáciu verejnosti priamo v reálnom

čase, priamo v teréne, aby porozumeli tematic-

kým trendom a mali schopnosť rýchlo reagovať

relevantným spôsobom, zapojili sa a ovplyvnili

konverzáciu, napr. poskytnutím faktov a čísel na

rozbitie mýtov“.

Eurobyrokrati si uvedomujú, aké nálady panu-

jú na verejnosti, a preto sa v dokumente ďalej

v Barrosovom duchu uvádza: „Súčasná ekono-

mická a fi nančná kríza spolu s vysokou mierou

nezamestnanosti, najmä medzi mladými ľuďmi,

vedie k oslabeniu dôvery v európske inštitúcie

medzi občanmi. Imidž EÚ trpí, a preto, aby sme

zmenili vnímanie, že Európa je ten problém, po-

trebujeme obhájiť, že odpoveďou na existujúce

problémy je viac, nie menej Európy.“ Taktika

vyšla a voľby potvrdili, že väčšina Európanov

zatiaľ netúži po radikálnej zmene bruselského

kurzu k Spojeným štátom európskym.

NOVÉ PRÁVOMOCITohtoročné voľby do Európskeho parlamentu

boli predsa len odlišné od predchádzajúcich

kvôli novým právomociam, ktoré vyplývajú pre

Europarlament z Lisabonskej zmluvy, a preto

ich sprevádzalo aj heslo Tentoraz je to iné. Oba-

vy eurofederalistov a eurocentralistov vyplývali

zo vzrastajúcej možnosti euroskeptikov rozložiť

úniový integračný projekt zvnútra väčším vply-

vom na činnosť EK a Európskej rady. Zostava

nového Europarlamentu totiž po prvýkrát určí,

kto povedie EK, ktorá navrhuje legislatívu s vply-

vom na každodenný život Európanov a dohliada

na jej uplatňovanie v praxi. Podľa nových pra-

vidiel premiéri a prezidenti členských krajín,

v duchu výroku predsedu EK J. M. Barrosa:

„Problémom Európy nie je to, že jej je všade

plno, ale naopak, je jej priveľmi málo.“

Euroskeptikov a eurokritikov charakterizujú hes-

lá z kampane francúzskeho Národného frontu –

Nechceme žiadny ďalší federalizmus a Už nie Eu-rópu. Kritizujú odtrhnutosť eurobyrokratov od

reality a od národných záujmov rôznych štátov.

Zároveň poukazujú na vytváranie vlastnej ulity

so snahou diktovať spoločné pravidlá pre všetky

členské krajiny Únie.

Eurocentralisti majú veľký ekonomický poten-

ciál, spriaznené vlády v jednotlivých členských

krajinách, veľké zdroje na integračnú propa-

gandu a drvivú väčšinu médií na svojej strane.

Sami seba prezentujú ako jediný správny smer

európskej budúcnosti a druhej strane rozdávajú

označenia ako extrémisti, populisti, neonacisti,

blázni, protieurópske živly. Bruselskú agendu

z centrály dopĺňajú vládne kampane v člen-

ských krajinách Európskej únie. Ich spoločným

prvkom je účelová dehonestácia kritikov bru-

selského centralizmu a byrokratizmu, ktorých

vykresľujú ako nepriateľov Európy a nacionalis-

tických obmedzencov uviaznutých v minulých

storočiach. Trendom je integrácia, federalizácia,

globalizácia s americkými obchodnými záujma-

mi a vytváranie akejsi európskej identity podľa

stanovených kampaní a rezolúcií. Všetko ostatné

je populizmus, nacionalizmus, rasizmus a slepá

ulička európskeho vývoja.

Euroskeptici poukazujú na neudržateľnosť po-

litiky ďalšieho rozširovania členstva v EÚ, ne-

schopnosť riešiť imigračnú politiku, nesprávne

rozhodnutia so zavádzaním eura, vytváranie

rozdielov medzi juhom a severom Európy, pod-

liehanie americkým geostrategickým záujmom

a ignorovanie špecifík národných ekonomík

spolu s vnucovaním hodnôt v oblasti spoločen-

ského života, ktoré odporujú tradíciám a pre-

svedčeniu väčšiny obyvateľstva. To všetko sa

podpísalo na mimoriadnom volebnom úspechu

francúzskeho Národného frontu (NF) Marine

Le Penovej a britskej Strany za nezávislosť Spo-

jeného kráľovstva (UKIP) Nigela Farragea vo

voľbách do Európskeho parlamentu, i keď práve

tieto politické subjekty nedokážu vzájomne spo-

lupracovať. To, pochopiteľne, teší druhú stranu

11

PREDČASNÝ NÁREK EUROCENTRALISTOV > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

12

ktorí rozhodujú o predsedovi EK, to teraz mu-

sia urobiť s prihliadnutím na výsledok volieb do

Europarlamentu. Osoba navrhnutá na čelo EK

bude potrebovať hlasy polovice všetkých nových

europoslancov, a tu môžu nové strany ukázať

svoju silu.

V átriu budovy Európskeho parlamentu je v rôz-

nych jazykoch vyvesené heslo Uplatni svoju moc: zvoľ tých, ktorí budú vládnuť Európe. Vládnuť

budú tí, ktorí vládli aj doteraz, pretože nespokoj-

nosť s ich konaním nie je až taká výrazná, aby

ich odstavila od riadiacich pozícií a ovplyvňova-

nia všetkého od poľnohospodárstva po justíciu.

Eurocentralisti burcovali všetkými možnými

prostriedkami, ktorými bezkonkurenčne dispo-

nujú, pred netradičnou voľbou neštandardných

strán a vopred nariekali nad osudom Európy

v pazúroch protieurópskych extrémistov. Pred-

časný nárek sa im vyplatil a hoci zaznamenali

nárast nespokojných Európanov bez ohľadu na

znevažovanie ich voľby, integračná karavána ide

ďalej.

Najsilnejšou frakciou v novom parlamente zostá-

vajú tak ako predtým ľudovci (28 % hlasov) a so-

ciálni demokrati (takmer 26 %), ďaleko za nimi

liberáli (takmer 10 %) a zelení (takmer 8 %).

Teda takzvané štandardné strany, ktoré tak ako

vždy podporujú a poslušne vykonávajú vytýčenú

líniu bruselskej Eurokomisie.

Katastrofi cké scenáre, že euroskeptici a antieu-

rópske sily získajú 22 až 27 percent, sa nepotvr-

dili. Zo 751 europoslancov bude čiernymi ovca-

mi, teda neposlušnými budovateľmi Spojených

štátov európskych, asi 130. Potrebujú vytvoriť

účinné frakcie, pričom podmienkou vytvorenia

je 25 poslancov zo siedmich členských krajín.

A to je neuralgický bod tábora euroskeptikov –

roztrieštenosť názorov a predstáv.

ROZTRIEŠTENÉ SILYNespokojenci so súčasným ekonomicko-politic-

kým stavom Európy a jej riadením bruselskými

štruktúrami majú často od seba veľmi ďaleko.

Pre britskú UKIP je neprijateľný francúzsky

NF a pre NF je nepredstaviteľná spolupráca

s maďarským Jobbikom alebo gréckym Zlatým

úsvitom. Rakúski slobodní (FP ) majú iné pred-

stavy ako Alternatíva pre Nemecko (AfD). Do

euroskeptického tábora patria Praví Fíni a švéd-

ski demokrati s protiimigračným programom,

ale i nacionalistický Flámsky záujem alebo špa-

nielske hnutie Podemos, ktoré zakladali aktivisti

proti Novému svetovému poriadku spriaznení

s hnutím Okupuj Wall Street.

Rozdeľuje ich stupeň radikálnosti a zameranie

na problémy od sociálnej nespokojnosti, neza-

mestnanosti cez vplyv eura až po antiimigračný

postoj a požiadavky na reformu alebo priamo

zrušenie EÚ. Euroskeptické a ultrapravicové

strany majú stúpajúcu popularitu v štátoch, kto-

ré sú tradične kritické voči EÚ ako Británia

alebo najviac postihnuté fi nančnou krízou ako

Grécko, ale aj tam, kde doteraz panovala ver-

nosť ideálom spoločnej Európy, ako napríklad

vo Fínsku. Vzhľadom na viaceré protichodné po-

stoje je nízka pravdepodobnosť ich spoločného

efektívneho vytvárania alternatívy voči politike

presadzovanej tradičnými stranami a bruselskou

centrálou.

Situáciu vystihol nemecký denník Frankfurter

Allgemeine Zeitung: „V Európskom parlamente

bude tak ako doteraz vládnuť neformálna veľká

koalícia, ktorá zabezpečuje väčšinu a zastupuje

európsky mainstream. Miera pobúrenia proti tra-

dičným stranám je však alarmujúca.“

Na mieru pobúrenia budú tradičné strany reago-

vať takticky, aby neprišli o svoje pozície, a záro-

veň pred voličmi prejavili záujem, že chcú riešiť

problémy, za ktoré vlastne môžu, alebo ich ig-

norovali. Hlavne, aby všetko zostalo pri starom

a centralizovaná Európa pokračovala tak, ako si

to naplánovali už v 50. rokoch vraj neškodne dis-

kutujúci pohlavári v skupine Bilderberg.

Pravdepodobný vývoj v Európskom parlamente

odhadla predvolebná štúdia Deutsche Bank: „Aj

pri extrémnom predpoklade, že euroskeptické stra-

ny zmobilizujú veľkú časť svojich potenciálnych

voličov a všeobecná volebná účasť bude malá, ak-

cieschopná euroskeptická väčšina nie je reálna.“

A náš slovenský vklad do posilnenia euroskep-

tických síl? Odpoveď nám posiela Sean Hanley,

odborník na strednú Európu z University Colle-

ge London (UCL): „V Českej republike a na Slo-

vensku bola účasť taká malá, že by bolo možné

spochybniť demokratickú legitimitu zvolených

europoslancov.“

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > PREDČASNÝ NÁREK EUROCENTRALISTOV

13

THAJSKÝ POKUS O DIKTATÚRU MENŠINY

Alexandra Demetrianová

THAJSKÝ POKUS O DIKTATÚRU MENŠINY > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

a „žltými“ masami odporcov v uliciach sa ešte

viac prehĺbila a napätie vyústilo do vzájomných

násilných útokov. Podľa Human Rights Watch

za šesť mesiacov zahynulo takmer 30 ľudí a ďal-

ších vyše 800 sa zranilo pri zrážkach, prestrel-

kách či bombových útokoch. Polícia, predĺžená

ruka vlády, nezasahovala a armáda vyčkávala.

AKÝKOĽVEK PROTEST JE ZLOČINOd novembra 2013 postupne nastala patová situ-

ácia. Vláda Jinglak Šinavatrovej odmietala výzvy

na odstúpenie a podľa ústavy mohla ponúknuť

len nové voľby. Tie však neboli pre lídrov de-

monštrácií riešením, pretože strana Phuea Thai

má dosť podpory, aby sa opäť dostala k moci.

Premiérku nakoniec zosadil ústavný súd, čo ana-

lytici nazvali „justičným prevratom“. Armáda vy-

užila vákuum moci a bleskovo vyhlásila stanné

právo. Zaviedla nočný zákaz vychádzania a z ka-

sární vyšli vojaci i ozbrojené hummery. „Toto nie

je vojenský prevrat. Stanné právo sme vyhlásili,

aby sme opäť nastolili mier a stabilitu. Nemá to

nič s vládou, pretože tá funguje ako predtým,“

uisťoval hovorca armády plukovník Winthai Su-

vari.

Junta si pozvala vládny kabinet i lídrov protestov

na „rokovania“, a keď už všetci sedeli v armád-

nych barakoch, žiadna debata sa nekonala. Ge-

nerál Prayuth Chan-ocha prevzal moc a junta sa

zmocnila televízneho vysielania. Ďalšia na rade

Podivné manželstvo parlamentných vlád

a vplyvnej armády však teraz škrípe viac

ako inokedy. Thajsko si vyslúžilo nevídanú

kritiku zo zahraničia a junta generálov, ktorá zvrh-

la vládu Jinglak Šinavatrovej, sa vydala na cestu

vojenskej diktatúry. Nové voľby nevyhlási, kým

neschváli reformy, čo môže trvať aj 15 mesiacov.

Situácii predchádzali masové demonštrácie

a okupácia metropoly, tzv. „Bangkok Shut-

down“, posledného pol roka sa tisíce Thajčanov

snažili zosadiť vládu premiérky Jinglak Šinavat-

rovej. Aj keď je strana Phuea Thai populárna na

chudobnom severe a vidieku, medzi Bangkočan-

mi a elitami vytvára trpkú príchuť. Nepriateľom

č. 1 je brat Jinglak Šinavatrovej – Thaksin, kto-

rého v roku 2006 armáda zvrhla pre rozsiahlu

korupciu. Dnes žije v exile a nik nepochybuje,

že odtiaľ riadi politiku prostredníctvom sestry

a svojich verných.

Jeho kritici sa búrili proti korupcii a populizmu,

ktorým si Šinavatrovci získavajú nižšie vrstvy

a vidiek. Ryžová schéma kabinetu premiérky

Jinglak, ktorá sľúbila farmárom nereálne vysoké

ceny za úrodu, bola katastrofou. Thajskú ryžu

predražila a vyradila z pozície svetovej jednotky.

Pokusy schváliť absolútnu amnestiu pre aktérov

politickej krízy od roku 2006, a teda aj pre expre-

miéra Thaksina, či dosadzovanie favoritov Phu-

ea Thai na kľúčové pozície priliali olej do ohňa.

Priepasť medzi „červenými“ prívržencami vlády

POSLEDNÉ ROKY OTRIASA THAJSKOM TURBULENTNÁ POLITICKÁ KRÍZA, KTORÁ KONCOM MÁJA VYVRCHOLILA VOJENSKÝM PREVRATOM.

IDE O DRUHÝ PUČ ZA MENEJ AKO DESAŤROČIE A V MODERNEJ HISTÓRII KRAJINY 20. POKUS O PREVRAT.

14

bola tlač, online redakcie, novinári, akademici či

aktivisti – junta si predvolala takmer 400 ľudí.

„Boli by sme radi, keby to brali skôr ako rela-

xačný pobyt, počas ktorého sa môžu zamyslieť

nad svojimi názormi a budúcnosťou národa,“

bez ostychu vyhlásili generáli o zadržiavaní bez

podozrenia, obvinenia či procesu. Stanné právo

totiž dáva právomoc obmedziť ústavné práva

občanov a nedostavenie sa na pozvánku armády

môže vyústiť do vojenského procesu a väzenia.

V Thajsku je takáto vojenská diktatúra už len

ozvenou z minulosti. Viacerí si zaspomínali na

Čierny máj 1992, keď armáda tvrdo zakročila

proti študentom kritickým voči vojenskému pre-

vratu. Alebo aj október 1976, keď radikálna pra-

vica a rojalistické armádne zložky zmasakrovali

desiatky študentov na univerzite Thammasat.

Kritika voči ďalšiemu armádnemu zásahu do

politiky prišla aj po májovom prevrate. Do ulíc

vyšli ledva tisíce odporcov puču a junty. Armáda

ich odpratala a mnohých odvliekli „tajní“ v civi-

le. Junta sa zameriava najmä na progresívnych

liberálov. O tom, čo sa na koberčeku u armády

deje, hovoril po prepustení novinár a aktivista

Pravit Rojanapruk: „Bolo nás tam viac a sprá-

vali sa k nám veľmi zdvorilo, výborne sa o nás

starali. Ľudia z junty sa s nami rozprávali, akoby

sa nám snažili dostať pod kožu. Nik nám nepo-

vedal, ako dlho tam budeme, kam nás odváža-

jú. Zobrali nám telefóny, odpočúvali telefonáty

von. Ja som prišiel s právnikom a ľuďmi z Úradu

vysokého komisára OSN pre ľudské práva, no

oddelili nás.“

Juntu zaujímali názory na politickú krízu, dianie

v krajine, ale najmä na monarchiu. „Vypytovali

sa na rôznych ľudí, ich osobné detaily, profesi-

onálne pôsobenie, politické názory. Dobre sa

pripravili a presne vedeli, aké informácie hľa-

dajú.“ Po tejto previerke väčšinu ľudí armáda

prepustí s prísľubom a podpisom, že sa osoba

vzdáva politických aktivít či verejnej kritiky

puču. Nepoučiteľných obvinia z urážky monar-

chie drakonickým zákonom lèse-majesté, zná-

mym ako 112. Defi novaný je tak limitovane, že

sa v posledných rokoch intenzívne zneužíva ako

nástroj na politickú represiu. Hrozí zaň až 15 ro-

kov väzenia. Radí sa medzi „hrozby pre národnú

bezpečnosť“, a tak aj obyčajný „lajk“ na sociál-

nych sieťach či „zdieľanie“ nevhodného obsahu

je postihnuteľné.

V atmosfére zastrašovania prišli viacerí s ino-

vatívnymi spôsobmi, ako demonštrovať – tiché

protesty v skupinkách menej ako piatich ľudí,

ktorí čítajú knihy o politickej a občianskej slo-

bode, ale aj Orwellov 1984 či kontroverzné tri

vztýčené prsty symbolizujúce slobodu, rovnosť,

bratstvo. Junta neváhala a aj za tento symbol

hrozí zadržanie. Vysokoškolskí študenti onedlho

prišli s ešte nevinnejším protestom – rozdávali

sendviče. Aj to junta zakázala a viacerých zatkla.

POPULIZMUS A TOTALITA „ŠŤASTIA“Aj napriek opozícii voči vojenskému prevratu má

NCPO, Národný výbor mieru a poriadku, ako

junta svoju vládu nazvala, vraj podporu väčšiny

Thajčanov. Odvoláva sa na prieskum Suan Dusit

univerzity Ratchabhat, podľa ktorého konanie

NCPO až 93 percent ľudí urobilo „šťastnými“.

Generáli sa chytili zbabranej ryžovej schémy

a 800-tisíc pestovateľom ryže vyplatili do konca

júna takmer 3 milióny dolárov, ktoré im Šina-

vatrovej platforma sľúbila. Nato NCPO zmrazil

cenu plynu a vyzval výrobcov spotrebiteľských

produktov, aby spravili to isté. To sa však až veľ-

mi podobá na populizmus zosadených Šinavat-

rovcov, zhodujú sa analytici.

Inštitucionálne reformy, týkajúce sa priamo po-

litickej krízy, zostávajú nekonkrétne. „Musíme

vyriešiť veľa problémov – administratívu, rozpo-

čet, korupciu, a nakoniec aj demokraciu, voľby,“

vyhlásil thajský líder Prayuth Chan-ocha. „Parla-

mentná diktatúra musí byť odstránená. Má totiž

na svedomí konfl ikt a nešťastie thajského náro-

da.“ Preto generáli spustili PR ofenzívu v snahe

„navrátiť šťastie“ Thajčanom. Zákaz vychádza-

nia zrušili tesne pred svetovým pohárom vo fut-

bale a všetky zápasy vysielajú v thajskej televízii.

Junta organizuje komunitné akcie, kde si bývalí

nepriatelia môžu zahrať tímové hry a zblížiť sa.

Po celej krajine sa otvárajú centrá zmierenia,

kde sa armáda dáva do pozície mediátora medzi

„červenými“ a „žltými“ politickými tábormi.

Viacerí sú voči tomuto „režimu šťastia“ skeptic-

kí. Búri sa najmä severovýchod, bašta Thaksi-

nových prívržencov. Vodca červených v meste

Udon Thani Kwanchai Praipana najskôr s vlád-

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > THAJSKÝ POKUS O DIKTATÚRU MENŠINY

15

postavil pred vojenský súd lídra Nitirat profeso-

ra Worajeta Pakeerata. Rovnaký osud vraj stihne

kohokoľvek, kto sa opováži kritizovať monar-

chiu a kráľovskú rodinu. Junta sa zameriava aj

na Thajčanov žijúcich v zahraničí a thajským

ambasádam nariaďuje monitorovať ich aktivi-

ty, názory či zabezpečiť ich návrat domov – na

proces a prevýchovu. Pripomína to skôr Severnú

Kóreu ako Thajsko.

Májový puč hral generálovi Prayuthovi do ka-

rát – jeho kariéra ako šéfa thajskej armády sa po-

maly končí, v septembri sa budú najvyššie posty

v armáde meniť. Podľa bangkockého analytika,

ktorý si želal zostať v anonymite, sú však za pre-

vratom oveľa mocnejšie šedé eminencie z Privy

Council (Tajná rada) – výboru kráľových porad-

cov. Jeho prezidentom je dlhoročná pravá ruka

kráľa Pchúmipchóna Adundéta (Rámu IX.)

generál Prem Tinsulanonda. Nikdy sa netajil

tým, že nemá Thaksina Šinavatru, ani jeho spô-

sob politiky v láske. Premovi a rojalistom vôbec

prekážal Thaksinov kult osobnosti, ktorý presa-

hoval medze korektné voči najvyššiemu v kraji-

ne – zbožňovanému kráľovi. Podľa politických

väzňov Thajska a niektorých analytikov stál

Prem Tinsulanonda za prevratom proti Thak-

sinovej vláde v roku 2006 a Privy Council má

pod jeho vedením veľmi blízko k vplyvnej armá-

de. „Hlas kráľa“, ako sa Prem často nazýva, má

predstavy o thajskej demokracii podobné tým

Prayuthovým – systém, v ktorom je monarcha

najvyšším ochrancom verejného záujmu a armá-

da spadá pod kráľovu kontrolu.

Parlamentná demokracia sa ukazuje ako ne-

funkčná pre „horných desaťtisíc“. Šinavatrovci

a ich politické strany vyhrávajú voľby v Thajsku

od roku 2001 s podporou väčšiny. Tradičné elity

sa cítia ohrozené, lebo v demokracii sú menši-

nou. V čase, keď sa zhoršuje zdravie 86-ročného

kráľa Pchúmipchóna a očakáva sa najväčšia vý-

mena moci v dynastii Chakri za posledných 60

rokov, sa rojalisti obávajú o budúcnosť monar-

chie a jej nedotknuteľnosti. Nový systém, v kto-

rom sa zachová pozícia paláca, moc armády, tra-

dičných elít a inštitúcie budú skôr menované ako

volené, by mal zastaviť „diktatúru väčšiny“, ako

to generál Prayuth nazval. Aj za cenu vojenskej

diktatúry menšiny.

nym NCPO spolupracoval na zmierovaní, no

čoskoro vyhlásil, že tento systém sa zameriava

len na jeden politický tábor a chce ho naprávať.

„Vidia nás červených ako nepriateľov, tak aké

zmierovanie? Ľudia to dokážu vycítiť. Je to časo-

vaná bomba,“ dodal Kwanchai. Viacerí analytici

mu dávajú za pravdu. Prayuth sa vraj snaží do-

stať červených pod kontrolu a ukončiť tak „dik-

tatúru väčšiny“ – ako si želali žltí protestujúci

v Bangkoku.

Akademici krútia hlavami, pretože armáda

problém skôr obchádza. Konfl ikt červených

a žltých – Thaksinovcov a ich odporcov – je

totiž spoločenský. Priepasť medzi dobre zabez-

pečenými mešťanmi v Bangkoku a chudobným

vidiekom, ktorý drie na ryžových poliach a v to-

várňach, je obrovská. Thaksinov populizmus za-

bral aj preto, lebo si desaťročia ignorované masy

obyčajných ľudí niekto všimol.

Na protivládnych protestoch v Bangkoku často

zaznievalo, že vidiečania nie sú dostatočne vzde-

laní, aby chápali demokraciu. Vládny NCPO

našiel riešenie – posilniť nacionalizmus, výučbu

občianskych povinností, morálky a najmä úcty

k monarchii. Zdá sa, že zatiaľ ide skôr o diktát

ako pragmatické reformy. Politický bloger a ko-

mentátor Saksith Saiyasombuth dodáva: „Všetko

závisí od toho, ako ďaleko zájde junta voči svo-

jim odporcom. Najmä v ére internetu a sociál-

nych sietí nemajú tradičné metódy thajskej armá-

dy šancu byť také efektívne ako v minulosti. Čím

dlhšie bude junta obmedzovať slobodu prejavu

a politické zhromaždenia, tým menej legitímna

bude vojenská diktatúra.“

KTO JE PRAYUTH A ČO JE ZA PREVRATOM?Vojenská junta, ani mocná armáda nie sú v tejto

politickej kríze také nestranné, ako sa prezen-

tujú. Prayuth Chan-ocha si vybudoval kariéru

v kráľovskej garde a podľa mnohých má blízko

ku kráľovnej Sirikit. Šesťdesiatročný generál sa

tiež netají tým, že je antithaksinovec a ultraroja-

lista. To vysvetľuje, prečo si junta berie na muš-

ku kritických liberálov a kritikov zákona lèse-ma-

jesté. Skupine profesorov práva z Fakulty práva

na univerzite Thammasat Nitirat, ktorá tlačí na

reformu zákona 112, Prayuth viackrát odkázal,

aby z Thajska radšej odišli. Teraz, keď má moc,

THAJSKÝ POKUS O DIKTATÚRU MENŠINY > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

16

zamietnutá. Mnohí poslanci (predovšetkým SMER-

SD) opäť len sklapli opätky a uprednostnili záujmy

Bruselu pred záujmami vlastných občanov.

Tí môžu byť potrestaní za to, že si stiahnu fi lm z dá-

tových úložísk, prostredníctvom torrentov, z YouTu-

be, skopírujú si ho od kamaráta atď. Je irelevantné,

že nič neukradli, pretože len vytvárajú kópiu. Je ire-

levantné, že by si ho aj tak nekúpili. Je irelevantné,

že zisk z jeho prípadného predaja sa rozdelí z drvivej

väčšiny medzi distribútorov, obchod, štát, právnikov

a autor dostane smiešnu sumu. Na druhej strane sa

od budúceho roka zmierňuje aspoň trest. Po sta-

rom sme mohli dostať až dva roky väzenia a zápis

do Registra trestov. Do Trestného zákona z dielne

rezortu spravodlivosti sa majú dostať zmeny, ktoré

menia posudzovanie toho, kedy je pirátstvo na inter-

nete trestným činom. Kým dnes sa ide rovnako pro-

ti všetkým, po novom iba proti tým, ktorí spôsobia

škodu vyššiu ako 266 eur. Právnik Tomáš Kamenec

však podotýka, že v takýchto prípadoch môže byť

dokazovanie problematickejšie. Nie je totiž možné

uplatniť objektívnu zodpovednosť ako pri autách,

teda to, že zodpovedný je majiteľ počítača. Polícia

či prokuratúra teda bude musieť dokázať, čo všetko

stiahol jeden človek.

DZURINDA, MIKLOŠ A SDKÚ-DSOznámenie Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša o od-

chode z potápajúcej sa „bárky“ SDKÚ-DS prekvapilo

málokoho. Už dlhšiu dobu boli obaja iba pasívnymi

členmi strany a venovali sa iným činnostiam. V roku

2012 po slabom výsledku v parlamentných voľbách

(6,09 % hlasov a 11 poslaneckých mandátov) odstú-

pili z vedenia strany a kormidla sa chopil Pavol Frešo

s pokusom o „reštart“, ktorý sa zatiaľ nepodaril. „Po

dlhom uvažovaní a zvažovaní sme dnes spolu s Mi-

kulášom Dzurindom oznámili predsedovi SDKÚ-DS

Pavlovi Frešovi, že vystupujeme zo strany. Hlavným

dôvodom je spôsob, akým strana funguje, ale aj to, že

sme neustále vťahovaní do vnútorných sporov, ktoré

v strane prebiehajú,“ napísal na Facebook Ivan Mikloš.

Ani jeden nemá záujem prejsť do inej politickej stra-

ny a iné politické strany nemajú záujem o nich. Ne-

plánujú ani odísť z poslaneckého klubu SDKÚ-DS.

Keby tak spravili, ten by s počtom šesť členov zani-

kol, rovnako ako predtým poslanecký klub SaS. Ani

jeden nemá záujem odísť z politiky ako takej. „Čo je

PREZIDENT, POĽOVNÍK, PRETEKÁRIvan Gašparovič bol v slovenskej politike 24 rokov,

z toho desať ako prezident. Podporoval vstup Sloven-

ska do EÚ, NATO, prijatie eura a aj dnes hodnotí

tieto kroky pozitívne. Schvaľoval proces privatizácií,

vystupoval však aj proti nim, bol za Dzurindove refor-

my, neskôr ich kritizoval. Ani ryba, ani rak. Aj keď

nebol členom SMER-u, mal jeho podporu a SMER

mal neskôr podporu Ivana Gašparoviča. Gašparovič

v tom proste vedel „chodiť“. Prvé voľby vyhral po

prekvapivom postupe do druhého kola na vlne anti-

mečiarizmu. Druhé voľby mal jednoduchšie, pretože

bojoval proti nemastnej-neslanej, médiami, celebrita-

mi a tretím sektorom protežovanej Ivete Radičovej.

Gašparovič ako šedý priemer. Svojimi „ľudskými“

slabosťami si získaval obľúbenosť, zbieral sympatie

súcitných a vyťažil z nich maximum.

Ako vášnivý poľovník mal etický prešľap v roku 1995,

keď v Tatranskom národnom parku na území ochran-

ného obvodu Podspády zastrelil jeleňa. Často poľoval

vo vojenskom priestore Lešť. Vzniklo podozrenie, že

to bol on, kto tam v roku 2009 zastrelil poľovníka.

K streľbe sa však priznal šéf vojenských lesov. Gaš-

parovič bol tiež vášnivým pretekárom. Vyskúšal si

trate na Pezinskej Babe (Majstrovstvá Európy v jazde

do vrchu), letisku v Piešťanoch (Veľká cena Sloven-

ska), ale aj v Malajzii, kde mu tamojší kráľ venoval

jazdu po okruhu Formuly 1. Dá sa povedať, že Ivan

Gašparovič výrazne degradoval funkciu prezidenta.

Nevyužíval veľké množstvo možností, ktoré sa mu

ponúkali, pôsobil zmierlivo, ústupčivo, nevýrazne,

nudne. Nemal vlastnú víziu a politiku, iba občas

troška modifi koval tú „smerom zo SMER-u“. Už vô-

bec si nedokázal vybojovať viac právomocí, prípadne

ísť na hranu tých, ktoré má. Zmierený s „osudom“ si

odkrútil kariéru.

NELEGÁLNE SŤAHOVANIENezaradený poslanec Miroslav Beblavý (ex SDKÚ-

-DS) sa pokúsil zmierniť dopad Trestného zákona no-

velou, podľa ktorej by od augusta nebolo trestné, ak

by ľudia porušili autorský zákon pre vlastnú potrebu.

Napríklad si stiahli fi lm, počítačovú hru alebo hud-

bu bez toho, aby ich šírili ďalej a pokúšali sa s nimi

obchodovať. Novela reagovala na rozsudok Súdneho

dvora EÚ, podľa ktorého môže byť akékoľvek poruše-

nie autorských práv trestne stíhané, 12. 6. však bola

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > Z DOMOVA

17

vyslovil aj nasledovné slová: „Pomáhajme strážiť

princípy a hodnoty, na ktorých Európska únia vznik-

la. Pretože to, čo projekt Európskej únie oslabuje,

to oslabuje aj nás – a je to predovšetkým egoizmus,

ktorý sa vydáva za pragmatizmus, a je v priamom

rozpore so základným zmyslom zjednotenej Európy.

A potom je tu naša bezpečnosť. Ľudia na Slovensku,

na rozdiel od iných susedov Ukrajiny, možno nema-

jú takú veľkú a bezprostrednú obavu z udalostí za na-

šou východnou hranicou. Ako prezident však musím

cítiť spoluzodpovednosť za to, aby to tak aj zostalo,

pretože obrana a bezpečnosť občanov je základnou

úlohou štátu. Aj v tejto oblasti budem mať ambíciu

formulovať otázky a témy, ktoré – tak sa mi zdá –

neznejú vždy dostatočne nahlas. Slovensko sa nemô-

že spoliehať na to, že nám našu bezpečnosť zaručia

iní bez toho, aby sme plnili naše záväzky. Aby sme

robili, na čo máme, ale aby sme si naše záväzky ne-

zmäkčovali. Nie je to správne, nie je to perspektívne.

Ani to nie je pre našu vlasť bezpečné. Geografi cky

leží Slovensko na hraniciach tak Európskej únie, ako

aj Severoatlantickej aliancie. Som však presvedčený,

že je naším bytostným záujmom, je v záujme našej

bezpečnosti a prosperity, aby Slovensko nestálo na

ich okraji.“

Je zrejmé, čo nimi naznačoval, zanikli však pod

povinnou „havliádou“ v médiách. Obdivné titulky

ťažko nazvať inak ako kultom osobnosti. Bude ako

nebolo?

IVETA RADIČOVÁ OPÄŤ V POLITIKE?Posledné mesiace sa vďaka nekonečnej kríze tzv. pra-

vice začalo objavovať viacero náznakov, že Iveta Radi-

čová by sa mohla vrátiť do politiky. Začalo už padať

menej „nie“ a viac „možno“. Nový prezident Andrej

Kiska s neofi ciálnou podporou pravice, Procházkova

Sieť, odchod Dzurindu a Mikloša zo SDKÚ-DS, to

všetko napomohlo tomu, aby slovenská pravica zavet-

rila svoju šancu. Možno poslednú.

Ivetu Radičovú čaká pracovný pobyt v zahraničí. Ako

povedala pre agentúru SITA, dostala ponuku od Wie-

senthalovho inštitútu v Berlíne, ktorý má špeciálny

program pre bývalých členov vlády. Ten by mal trvať

jeden rok, nastúpiť má od januára 2015. Témou bude

Európska únia. Radičová po preškolení pravdepo-

dobne nebude mať problém uplatniť sa na mnohých

miestach. Vieme, ako to chodí. (as)

to koniec v politike? Cítim sa dobre. Politika ma baví.

Téma konca v politike mi nenapadla,“ povedal Dzu-

rinda.

OPÄŤ DETEKTOR LŽIŠéf strany OĽaNO Igor Matovič vyzval Radoslava

Procházku, aby absolvoval vyšetrenie na detektore

lži: „Špecialisti na reklamu odhadli, že Procházkova

kampaň stála 700.000 – 800.000 eur, priznal však

len 250.000 eur. Nie je rozdiel v tom, že aj v iných

médiách platil 50 až 90 percent načierno, na drevo?“

Matovič v tomto prípade myslí nielen náklady na ofi -

ciálnu časť kampane, ale celkové náklady. Ešte pred-

tým uviedol, že Procházka si v Region Presse zapla-

til reklamu za 6000 eur cez transparentný účet, ale

11 200 eur bolo zaplatených v hotovosti, aby nemu-

sel dokladovať, odkiaľ peniaze zobral. „Keď to tak

bolo v tomto prípade, a takých platieb boli zrejme

stovky, koľko je takých bočných platieb alebo pla-

tieb načierno?“ pýta sa Matovič. On sám v teste na

detektore lži obstál, 17. februára v Londýne záporne

odpovedal na otázky, či vzal, dal, alebo mu niekto

ponúkol úplatok, alebo či pri dovoze tlačiarenského

stroja ukrátil štát na cle alebo daniach.

O tom, že časť peňazí nešla cez transparentný účet,

sa Procházka dozvedel vraj len 2. júna. „A dosť som

chalanov za to zhulákal,“ poznamenal. Na výzvu Ma-

toviča reagoval na Facebooku: „Mám 42 rokov a ešte

nikdy som nebol na detektore lži. Konečne poriadna

príležitosť! Dúfam len, že Igor potom znovu nepovie,

že to iba žartoval.“ Zatiaľ sa však detektoru vyhýba.

ANDREJ KISKA, EÚ A NATONový prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska

pri svojom inauguračnom prejave v nedeľu 15. 6.

Z DOMOVA > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

UDALOSTI A SÚVISLOSTI > POCHYBNÉ SNAHY O VZKRIESENIE PRAVICE

18

piatich z jedenástich poslancov. Odchod Magdy

Vášáryovej nebude stranu bolieť tak ako strata

mladého Martina Beblavého či rešpektovanej

Lucie Žitňanskej. Zrejme posledným klincom

do rakvy SDKÚ-DS je nedávny odchod Mikulá-

ša Dzurindu a Ivana Mikloša.

Most-Híd sa zase musí popasovať so vzmáhajú-

cou sa SMK. Gyula Bárdos získal v prezident-

ských voľbách viac ako 5 % a túto hranicu strana

atakuje už dlhodobo aj v prieskumoch.

V budúcnosti môže prekvapiť SaS. Richard Sulík

sa vďaka extrémne nízkej účasti v eurovoľbách

dostal do Bruselu, čo mu dáva šancu zviezť sa na

vlne euroskepticizmu. Ak dokáže ponúknuť ešte

Ak však v prezidentských voľbách prehral

okrem Fica ešte niekto, tak strany Ľudo-

vej platformy. Jej predstavitelia nedokáza-

li za dva roky pochopiť, že ak majú voči vládnej

strane uspieť, tak len vďaka novej programovej

a hodnotovej alternatíve, ktorá nebude presad-

zovať staré tváre. Výsledkom boli Hrušovského

mizerné 3,3 %.

Ľudová platforma nielenže nedokázala ponúk-

nuť svojim voličom nový program, no ani udr-

žať vo svojich radoch nádejných kandidátov na

generačnú výmenu. To je prípad KDH a odí-

dencov Daniela Lipšica, Jany Žitňanskej a Ra-

doslava Procházku, ale aj SDKÚ-DS. Tá stratila

POCHYBNÉ SNAHY O VZKRIESENIE PRAVICE

V MARCI SA SMER-SD DOSTALA DO DRUHÉHO POLČASU SVOJHO VLÁDNUTIA. ROBERT FICO V PREZIDENTSKÝCH VOĽBÁCH PREHRAL.

V EUROVOĽBÁCH ZASE JEHO STRANA STRATILA JEDEN MANDÁT, PRIČOM PRAVICA ZÍSKALA ZVYŠNÝCH DEVÄŤ.

PRETO BY SA MOHLO NA PRVÝ POHĽAD ZDAŤ, ŽE VLÁDNA STRANA POMALY STRÁCA DYCH, PRIČOM PRAVICA SA ZAČÍNA KONSOLIDOVAŤ.

Artur Bekmatov

tvrdení Igora Matoviča chcel 50 až 90 % sumy

za inzerciu v novinách siete Regionpress zaplatiť

v hotovosti, a túto sumu tak nepriznať v ofi ciál-

nych výdavkoch. Išlo o 17 224 eur. Z nich sa 6000

eur zaplatilo z Procházkovho transparentného

účtu a 11 224 eur zaplatil Andrej Zmeček (Pro-

cházkov poradca) vkladom v hotovosti. Lenže

vo výkaze pre ministerstvo fi nancií je suma 10-ti-

síc eur. Samotný Zmeček hovoril o 20-tisíc eur.

Táto skutočnosť vyvoláva mnohé otázky: Akú

sumu vlastne Procházkov tím zaplatil? Koľko ta-

kýchto pochybných transakcií Procházka počas

kampane vykonal? A prečo to Matovič, bojovník

za čistotu politiky, zverejnil viac ako dva mesiace

po voľbách – po prvých prieskumoch, v ktorých

SIEŤ začala preberať aj voličov OĽaNO?

KISKOV KULT OSOBNOSTINovou nádejou a skrytým koňom pravice je evi-

dentne Andrej Kiska, hoci sa od počiatku tvári

ako nadstranícky a nezávislý politik. To, že išlo

o predvolebné frázy, ktoré mali za cieľ získať si

ľudí znechutených politikou, dokázal nedávno

vymenovaním svojich poradcov. Nazval ich se-

dem statočných – redaktor TV JOJ Peter Petrus,

Roman Krpelan, Ján Mazák, Martin Bútora,

Rado Baťo, Sergej Michalič a Tomáš Lehotský.

Krpelan pôsobil ako zástupca šéfredaktora SME

a hovorca ministra Uhliarika z KDH. Rado

Baťo – šéf Kiskovej kampane, bol v minulosti po-

radcom a hovorcom premiérky Ivety Radičovej.

Má blízko k SDKÚ-DS. Ešte bližšie k tejto stra-

ne má Sergej Michalič. Od roku 2000 pôsobil

ako jej prvý hovorca, neskôr mal veľmi blízko

k Dzurindovi, ktorému robil poradcu. Martina

Bútoru zvlášť predstavovať netreba. Pamätáme

si, ako tento proamerický „analytik“ a exveľvy-

slanec v USA spolu s Františkom Šebejom obha-

jovali americkú agresiu v Iraku.

V prípade nového prezidenta môžeme v najbližšej

dobe čakať budovanie nekritického kultu osob-

nosti. Pravicoví politici sa budú chcieť priživiť na

jeho popularite a pravicové médiá zase našli novú

politickú ikonu. Nebol v KSČ (aj keď v SZM

áno), pracoval v USA ako gastarbeiter, a aj keď

v Amerike neprerazil, v chaose mečiarovského

Slovenska to dokázal. Pre médiá sa tak stal steles-

nením amerického sna na Slovensku.

2-3 nové tváre, môže byť SaS v roku 2016 opäť

v hre o kreslá v parlamente.

PROBLEMATICKÉ NOVÉ TVÁRESlovenský volič je dlhodobo znechutený ko-

rupčnými kauzami a pochybným fi nancovaním

politických strán, ktoré je prvým predpokladom

vazalského postavenia politikov voči ekonomic-

kým elitám. Preto každý nový pokus o znovuzro-

denie pravice musí dodať nielen charizmatické-

ho lídra a nové tváre, no v prvom rade vyriešiť

otázku transparentnosti fi nancovania.

Z toho dôvodu vyznievajú slová Daniela Lip-

šica z nábrežia Dunaja o novej politike, novej

ekonomike a novej morálke viac ako cynicky.

Už takmer dva roky sa NOVA snaží uchytiť, no

zatiaľ bez úspechu. Ani pretlačenie Jany Žitňan-

skej do Bruselu nemôžeme považovať za úspech,

pretože pri 13 % účasti stačilo na pokorenie 5 %

hranice niečo vyše tridsaťtisíc hlasov. Ani tie

by sa Lipšicovi nepodarilo nazbierať, nebyť ul-

trakonzervatívcov Františka Mikloška z KDS

a Ondreja Dostála z OKS na jeho kandidátke. Tí

priniesli dovedna 14-tisíc hlasov z 32-tisíc.

Predsedom konzervatívnej frakcie v strane je Mi-

lan Krajniak, spomínaný v spise Gorila ako jeden

z piatich členov deväťčlenného prezídia Fondu

národného majetku, nominovaných SDKÚ-DS

a KDH, ktorí mali svojimi hlasmi zabezpečiť

podporu rozhodnutí Anny Bubeníkovej. Toto

majú byť nové tváre? Financovanie strany takis-

to vyvoláva pochybnosti. Mladý právnik Dávid

Molnár daroval strane 30-tisíc eur. Rovnakú

sumu dostala NOVA od fi rmy M-tech, ktorá bola

založená len mesiac pred vytvorením strany. Jej

jediným konateľom je Peter Beták. Nebolo by na

tom nič zvláštne, keby Dávid Molnár nebol sy-

nom Jána Molnára, podnikateľa z Humenného,

ktorý v roku 1995 sprivatizoval Mäsový priemy-

sel Humenné a v roku 2008 ho predal skupine

PENTA. A Peter Beták je jeho švagrom. Ďalším

pochybným sponzorom je majster armwrestlin-

gu Ján Germánus. Tento športovec je členom

dozornej rady fi rmy JES Group spolu s Rasti-

slavom Posluchom, synom ďalšieho privatizéra

z dôb mečiarizmu – Mariána Poslucha.

Do podobnej siete sa začína zamotávať aj naj-

väčšia nádej pravice Radoslav Procházka. Podľa

19

POCHYBNÉ SNAHY O VZKRIESENIE PRAVICE > UDALOSTI A SÚVISLOSTI

20

EKONOMIKA < PRÍČINY NAPÄTÍ USA – ČÍNA – RUSKO

Vďaka využívaniu bridlicových ložísk nastal

v USA výrazný pokles cien plynu, čo pod-

porilo konkurencieschopnosť americkej

výroby. Na druhej strane Čína preferuje ochrannú

pozíciu – uprednostňuje politiku domácej spotre-

by, čo evokuje znovuobnovenie akéhosi „čínskeho

múru“. V tejto situácii nemajú Američania príliš

na výber – sú nútení rozširovať svoje odbytiská

o nové trhy, v opačnom prípade je ohrozené ožive-

nie ich ekonomiky. Nie náhodou sa v poslednom

období stále intenzívnejšie diskutuje o vytvorení

Transatlantickej zóny voľného obchodu. Tu tre-

ba poukázať na fakt, že samotná Európska únia

disponuje štúdiami, ktoré poukazujú na asymet-

rické parametre navrhovanej dohody, keď až 76 %

ochranárskych opatrení sa má odstrániť na strane

EÚ a len 24 % na strane USA.

USA A ČÍNAUSA sa mnohokrát snažili donútiť Čínu o reval-

váciu jüanu, a keď neuspeli, navrhli, aby Čína

prevzala zodpovednosť za globálnu svetovú eko-

nomiku tým, že jüan bude 3. svetovou rezervnou

menou. Čína však ústami najvyšších predstavi-

teľov jasne povedala, že s takýmto postupom

nesúhlasí, pretože by to bolo pre ňu príliš drahé

a rizikové. Hodnota samotného amerického do-

lára tkvie najmä v zúčtovaní obchodu s ropou

a plynom. Nie je tajomstvom, že osud Saddáma

Husajna bol spečatený v momente, keď navrhol

krajinám OPEC zrušenie dolára ako zúčtovacej

meny obchodovania s ropou. V momente, ak

chýba dostatok imperiálnych síl na ovplyvňo-

vanie vývoja vo svete, použije sa známa rímska

stratégia – rozdeľ a panuj. Hlavnou metódou na

Peter Staněk

PRÍČINY NAPÄTÍ USA – ČÍNA – RUSKO

SÚČASNÉ MEDZINÁRODNÉ NAPÄTIA JE POTREBNÉ CHÁPAŤ V ŠIRŠÍCH EKONOMICKÝCH, POLITICKÝCH A HISTORICKÝCH SÚVISLOSTIACH. ZÁKLADNOU

GEOSTRATEGICKOU LÍNIOU USA JE DNES VYTVORENIE KONFLIKTU MEDZI EURÓPSKOU ÚNIOU, RUSKOM A ČÍNOU TAK, ABY SA ZAMEDZILO VYTVORENIU

JEDNOTNÉHO EURÁZIJSKÉHO KOMPLEXU, KTORÝ BY OHROZOVAL HEGEMONICKÉ POSTAVENIE SPOJENÝCH ŠTÁTOV VO SVETE.

2121

PRÍČINY NAPÄTÍ USA – ČÍNA – RUSKO > EKONOMIKA

treba pripočítať obrovský rozsah korupcie a moc

miestnych oligarchov, či už prorusky alebo pro-

západne orientovaných. Podľa analýzy UNIDO

za posledných 8 rokov smerovali na Ukrajinu

investície v hodnote 136 mld. dolárov – ich vý-

sledky však nevidieť, pretože si väčšinu týchto

prostriedkov rozdelilo niekoľko oligarchov, resp.

vďaka vysokej miere korupcie boli využité nee-

fektívne. Preto je záujem Západu o Ukrajinu

skôr záujmom o vytvorenie tzv. „cordon sani-

taire“ – sanitárneho kordónu voči Rusku a jeho

expanzii, ktorý v medzivojnovom období tvorili

krajiny ako Poľsko, Československo, Maďar-

sko a Rumunsko. Tentokrát môže byť takýmto

kordónom Ukrajina, najmä jej západná časť.

Rozpínanie ruského impéria však treba chápať

v širšom kontexte. Rusi mali vždy pocit záchra-

ny civilizácie pred útokom barbarov – od vpádu

Mongolov, Turkov a ďalších expanzií Východu

na Západ, až po vpád napoleonských armád

alebo nacistického Nemecka. Právom teda majú

pocit, že pre európsku civilizáciu priniesli obrov-

ské obete. Namiesto pomenovania „imperiálne

ambície“ by bolo výstižnejšie hovoriť o ambícii

národa, ktorý sa vždy snažil o širšiu záchranu

ostatných. Pochopiteľne, daňou za túto záchra-

nu bolo aj podriadenie sa tých ostatných ruskej

expanzii, ktorej rozsah, najmä v 17. – 18. storo-

čí, nemá v ľudských dejinách obdobu. Viedla

na Sibír, Aljašku, do Číny, Kórey, Strednej Ázie

či na Kaukaz. Dnešné Rusko je opäť silným

hráčom. Divoká privatizácia a „liberalizácia“

ruskej ekonomiky na začiatku 90. rokov bola

spojená s únikom kapitálu na úrovni približne

40 – 50 mld. dolárov ročne. Vznikla skupina

oligarchov, ktorí ovládali takmer celú ekonomi-

ku. Putin zvolil vlastnú stratégiu obnovy Ruska.

Oligarchovia dostali možnosť voľby – buď budú

v súčinnosti s vládou podporovať jej kroky, ale-

bo budú musieť odísť, resp. budú niesť následky.

Taktiež výrazne okresal únik kapitálu, ktorý sa

dnes pohybuje na úrovni 10 – 12 mld. dolárov

ročne. Reálne výsledky, ktoré Putin priniesol,

majú vplyv na jeho vysokú popularitu, zatieňu-

júcu aj akékoľvek námietky opozície o potláčaní

demokracie a ľudských práv.

Autor je samostatným vedeckým pracovníkom Ekonomického ústavu SAV.

oslabenie jednotlivých záujmových skupín je ich

poštvanie proti sebe. Nemusí ísť pritom výluč-

ne o vojenské alebo ekonomické konfl ikty, dô-

kazom sú aj revolúcie v rámci tzv. Arabskej jari

alebo destabilizácia regiónu postavená na súboji

sunitských a šiitských moslimov.

Ďalšou sčasti podceňovanou súčasťou ovplyvňu-

júcou geopolitický vývoj sú klimatické zmeny.

Kľúčovou stratégiou medzinárodného spolo-

čenstva by mala byť adaptácia na zmeny prírod-

ných podmienok na planéte v dôsledku rapídnej

premeny nielen atmosférických pomerov, ale aj

hydrologických podmienok, erózie pôdy alebo

obrovskej straty biodiverzity. Na prípravu adap-

tačných procesov na zmenu klímy by bolo po-

trebné vynaložiť odhadom až 3,5 % svetového

HDP, čo predstavuje cca 2,5 bilióna dolárov roč-

ne. Konfl ikt tiež vyplýva z tlaku vyspelých eko-

nomík na Čínu a ďalšie rozvojové krajiny na zni-

žovanie znečisťovania prostredia a vypúšťanie

emisií, čo môže byť bez náležitej kompenzácie

zo strany týchto krajín len veľmi ťažko akcep-

tované.

RUSKO A UKRAJINAAk sa pozrieme na záväzné odporúčania MMF

pre ukrajinskú vládu – napr. zvyšovanie cien

plynu pre domácnosti až o 50 %, znižovanie

dôchodkov a obmedzovanie rôznych sociálnych

výhod – pri takej nízkej úrovni príjmov a bohat-

stva obyvateľstva bude bezprostredným dôsled-

kom sociálne napätie, ktoré bude znamenať buď

okamžitý pád vlády, alebo humanitárnu krízu

spojenú so státisícovým prúdom emigrantov,

najmä na západ do krajín EÚ, ktorá má už te-

raz dosť problémov s utečencami prúdiacimi zo

severnej Afriky a Ázie. Súčasnú situáciu je po-

trebné chápať v hlbších súvislostiach. Východná

Ukrajina bola vždy predmetom obrovských in-

vestícií už počas éry cárskeho Ruska, Sovietske-

ho zväzu a pokračovalo to aj po rozpade SNŠ.

Po desiatkach rokov budovania ťažkého prie-

myslu je naivné myslieť si, že Rusi sa dobrovoľne

vzdajú svojho vplyvu na toto územie v prospech

záujmov európskej integrácie alebo amerických

korporácií. Na druhej strane je tu problém aj

pre EÚ. Ukrajina nebude schopná splácať pô-

žičky, ktoré jej majú byť poskytnuté. K tomu si

22

TÉMA MESIACA > RUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ

Možno tomu verili aj niektorí predstavi-

telia štátov i samotných mocností, ale

geostratégovia mali jasnú predstavu už

v čase všeobecnej eufórie z pádu železnej opony.

Nepriateľ zostal nepriateľom napriek ofi ciálnym

frázam o ukončení studenej vojny a uisťovaní ve-

rejnosti o nástupe nového, lepšieho, nekonfron-

tačného a spolupracujúceho sveta namiesto zápa-

su o dominanciu.

Rozpad Sovietskeho zväzu a uvoľnený politicko-

ekonomicko-vojenský priestor v strede a na výcho-

de Európy bol lákadlom pre U. S. stratégov, ktorí

už kalkulovali so slabosťou protivníka. Nikdy ne-

vnímali nástupnícke Rusko po Sovietskom zvä-

ze ako partnera, ale ako oslabeného nepriateľa,

s ktorým sa skôr či neskôr porátajú, aby im nikto

nestál v ceste k Novému svetovému poriadku pod

patronátom jedinej superveľmoci – Spojených

štátov. Rétorika najvyšších amerických predsta-

viteľov však bola na začiatku 90. rokov i neskôr

dostatočne príťažlivá na to, aby ukolísala Mosk-

vu i svetovú verejnosť s víziou novej spolupráce

a priateľskej koexistencie bez akýchkoľvek náro-

kov na ovládnutie nového priestoru.

PEKNÉ REČI BUSHOVCOVNecelý mesiac po strhnutí Berlínskeho múru

v decembri 1989 americký prezident George

Bush so sovietskym vodcom Michailom Gorba-

čovom rokovali na lodi pri brehoch Malty. Geor-

ge Bush inicioval schôdzku pod vplyvom zmien

v Poľsku a ďalších socialistických krajinách. Na

Ľubomír Huďo

RUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ

STUDENÁ VOJNA SA NESKONČILA, STUDENÁ VOJNA STÁLE TRVÁ – TAKTO MOŽNO PARAFRÁZOVAŤ TEXT SKLADBY ČERNÍ ANDĚLÉ OD ČESKEJ ROCKOVEJ SKUPINY

LUCIE. NAVYŠE KONIEC STUDENEJ VOJNY JE V NEDOHĽADNE, PRETOŽE MÁ SVOJICH ČIERNYCH ANJELOV SKAZY, KTORÍ JU UDRŽIAVAJÚ PRI ŽIVOTE PRE SVOJE MOCENSKÉ CIELE A NA NEJAKÝCH OBETIACH IM PRAMÁLO ZÁLEŽÍ. NA ZAČIATKU DEVÄŤDESIATYCH ROKOV SME SA NAIVNE TEŠILI, ŽE POLITICI A ŠTÁTNICI DOSTALI ROZUM A JE KONIEC SO SVETOM ROZDELENÝM NA DVA NEZMIERITEĽNÉ TÁBORY,

SCHOPNÉ VOHNAŤ ĽUDSTVO DO JADROVEJ APOKALYPSY.

23

ODVRÁTENÁ STRANA EURÓPSKEJ „SUPEREKONOMIKY“ > TÉMA MESIACA

23

24

TÉMA MESIACA > RUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ

samite nepodpísali nijaký ofi ciálny dokument,

napriek tomu vstúpil do dejín ako faktický ko-

niec studenej vojny.

Sergej Karaganov, ruský politológ a ekonóm, bý-

valý poradca ruských prezidentov Borisa Jeľcina

a Vladimira Putina, v jednej zo svojich úvah uvá-

dza: „Aj napriek tomu, že v Európe bol vyhlá-

sený koniec studenej vojny, pravdou zostáva, že

v skutočnosti sa nikdy neskončila. Keď Soviet-

sky zväz opustil strednú a východnú Európu, my

Rusi sme si mysleli, že NATO sa nebude rozširo-

vať do tých krajín a území, z ktorých sme odišli.

Dúfali sme v zjednotenie s Európu, v „spoločný

európsky domov“ a vytvorenie „jednotnej a slo-

bodnej“ Európy. Naše nádeje nepredstavovali

akýsi naivný sebaklam. Koniec koncov, pred-

stavitelia Spojených štátov a Nemecka sľúbili

Michailovi Gorbačovovi, že NATO sa nebude

rozširovať smerom na východ. Po niekoľkých

rokoch eufórie sa však Západ čoraz viac začal

správať ako víťaz v studenej vojne. Keďže po-

tenciálna vojenská hrozba zo strany Sovietskeho

zväzu zmizla, ďalšie vlny rozširovania NATO

nemohli poslúžiť ani vojenským, ani ideologic-

kým cieľom. Logika Západu o rozširovaní bola

geopolitická: dostať bývalé sovietske republiky

a socialistické štáty strednej a východnej Európy

do sféry západného politického a ekonomického

vplyvu.“

Syn amerického prezidenta, ktorý neskôr nahra-

dil v Bielom dome svojho otca, George Bush Jr.

v júni 2007 navštívil Prahu a na spoločnej tlačo-

vej konferencii s českým prezidentom Václavom

Klausom vyhlásil, že studená vojna sa skončila

a Rusko nie je „naším nepriateľom“. Už vtedy

chlácholil Moskvu, že napriek americkým plá-

nom s protiraketovým štítom v Európe sa Rusko

nemusí ničoho obávať. Z jeho slov sa nič nena-

plnilo: „Studená vojna sa skončila. Skončila. Ľu-

dia v Českej republike si nemusia vyberať medzi

tým, či sa budú priateliť s USA alebo s Ruskom.

Možné je oboje. Neveríme, že jedna krajina by

mala nútiť inú krajinu, čo si vybrať.“ Americký

prezident zdôraznil, že Washington a Moskva

môžu spolupracovať na dosiahnutí spoločných

cieľov: „Jediným cieľom je ochrana slobodných

národov pred možnosťou raketového útoku

niektorého z darebáckych režimov. To je skutoč-

ná hrozba pre mier.“ Aj keď Geroge Bush na-

hlas tvrdil, že za darebácke režimy považuje Irán

a komunistickú Severnú Kóreu, nepovedal, čo si

v skutočnosti spolu s okruhom svojich neokon-

zervatívnych poradcov v rámci Projektu nového

amerického storočia myslel. Rusko v ňom nema-

lo miesto partnera, ale eliminovanej potenciál-

nej mocnosti, ktorá by mohla ohroziť americké

plány.

Pekné rečičky pokračovali aj zo strany americ-

kých spojencov a jeden z najdôležitejších – Ne-

mecko, sľuboval nekonfl iktnú spoluprácu s Rus-

kom po umožnení svojho zjednotenia spätého

s odchodom sovietskych vojsk z východnej časti.

Americké vojská tu však zostali a s nimi aj geo-

strategické plány ich pánov.

Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelo-

vá rok po Bushových slovách o možnom priateľ-

stve na obe strany v auguste 2008 pre verejno-

právnu televíziu ARD povedala, že vo vzťahoch

Rusko – Západ nehrozí návrat do čias studenej

vojny: „Dejiny sa neopakujú. Studená vojna bola

úplne iná situácia, ktorú charakterizovalo oklieš-

tenie slobody v časti Európy. NATO nie je orga-

nizácia studenej vojny, ale aliancia budúcnosti.“

O vtedajšom ruskom prezidentovi Dmitrijovi

Medvedevovi sa vyjadrila, že mu dôveruje a vy-

znáva s ním spoločnú fi lozofi u, ktorou je čestný

dialóg.

Priateľstvo a čestný dialóg mali od začiatku váž-

ne trhliny. Už od roku 1994 napredovalo zapája-

nie bývalých sovietskych satelitov do programu

s názvom Partnerstvo za mier s perspektívou pl-

ného členstva v „aliancii budúcnosti“, do ktorej

v priebehu piatich rokov vstúpilo desať nových

európskych členov od Pobaltia a Poľska cez Slo-

vensko až po Rumunsko.

MASKA NEKONFLIKTNOSTI Udalosti na Ukrajine nie sú spúšťačom novej,

ďalšej studenej vojny, ako sa to hlavný mediálny

prúd snaží nahovárať verejnosti v spojitosti s rus-

kou anexiou Krymu. Permanentné pokračovanie

studenej vojny potvrdzovali udalosti dávno pred

ukrajinskou krízou a násilnosťami na Majdane

na prelomoch rokov 2013/2014. Železná opona

padla a sovietske impérium sa rozpadlo. Na-

sledovalo prezidentské obdobie a vláda Borisa

25

RUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ > TÉMA MESIACA

25

Jeľcina, ktorý uvrhol Rusko do ekonomického

a politického chaosu. Americkým geostratégom

vyhovoval kompletný vnútorný rozklad najväč-

šieho dlhoročného protivníka. Navonok pokra-

čovala hra na priateľstvo. Jedným z najdôleži-

tejších dokumentov NATO je Zakladajúci akt

Rusko – NATO, podpísaný na samite v Paríži

v roku 1997, ktorý položil základ nových vzťa-

hov západných spojencov s Ruskom po navonok

deklarovanom ukončení studenej vojny. Potvr-

dzuje, že spojenci a Rusko sa nepovažujú za pro-

tivníkov a zhodujú sa na spoločnom budovaní

trvalého mieru na princípe bezpečnostnej spo-

lupráce. NATO sa v tomto dokumente dokonca

konkrétne zaviazalo, že nebude rozmiestňovať

jadrové zbrane alebo početnejšie bojové sily na

území nových členských krajín z východnej Eu-

rópy.

Situácia sa zmenila, keď poddajného Borisa Jeľ-

cina vystriedal nevyspytateľný Vladimir Putin

s presadzovaním nezávislej politiky, ktorý doká-

zal z Ruska opäť spraviť politickú veľmoc. V roku

2006 debatovali najvyšší predstavitelia krajín po-

baltského a čiernomorského regiónu v litovskej

metropole na konferencii pod názvom Spoločný pohľad dobrého susedstva. Viac ako o dobré su-

sedstvo išlo o taktiku proti Rusku. Podľa ruských

médií konferencia v podstate znamenala otvore-

né vyhlásenie novej etapy studenej vojny.

Pretvárka o pragmatických a zlepšujúcich sa

vzťahov s Moskvou padla a Západ prešiel do

protiútoku aj s novými satelitmi. Z konferencie

vyplynulo, že pôjde o odstránenie nepriateľa,

čiže Ruska, a konfrontácia bude pokračovať už

na jeho území. Moskva mala získať dojem, že

predsedníctvo Ruska v G8 a samit v Petrohrade

potvrdzujú pripravenosť USA a Západu prejsť

k novým formám spolupráce a hľadania kompro-

misov. Išlo len o manéver so zámerom zmiasť

protivníka. Konferencia ukázala, že hlavnými ak-

térmi novej protiruskej koalície budú predstavi-

telia Ukrajiny, Gruzínska, Poľska a pobaltských

krajín. Vytýčená stratégia spočívala v obkľúčení

Ruska z juhozápadu nepriateľským oblúkom,

balticko-čiernomorským územím.

Už o rok nato začali debaty o protiraketových

základniach NATO v strednej a východnej Eu-

rópe, zameraných proti akýmsi vzdialeným

nepriateľom z Ázie (opäť Irán a KĽDR), hoci

vždy išlo v prvom rade o Rusko, čo bolo jasné

tak Washingtonu, ako aj Moskve. Analytici, po-

zorovatelia a blogeri si už vtedy kládli otázku, či

nejde o začiatok novej studenej vojny.

Ešte pred vypuknutím násilností v Kyjeve a ne-

skôr občianskej vojny na území Ukrajiny main-

stream v lete 2013 informoval, že niečo zhnité je

vo vzťahoch Ruska a USA, čo možno označiť za

novú studenú vojnu. Už to mohlo naznačiť, že

sa schyľuje k poriadnej búrke, ktorá napokon na-

dobudla dnešnú podobu zvýšených vojenských

aktivít v členských krajinách NATO v blízkosti

ruských hraníc.

Americký prezident Barack Obama zrušil naplá-

nované jesenné moskovské stretnutie s ruským

partnerom Vladimirom Putinom. Bola to reak-

cia na ruské udelenie azylu bývalému techniko-

vi CIA Edwardovi Snowdenovi, ktorý prezradil

svetu, ako americké tajné služby monitorujú

verejnosť, odpočúvajú telefonickú komunikáciu

a sledujú internetové aktivity miliónov ľudí od

štátnikov cez bežných občanov až po možných

teroristov.

Americký prezident reagoval aj na uväzne-

nie a následnú smrť ruského právnika Sergeja

Magnitského, ktorý zomrel vo vyšetrovacej väz-

be, keď upozorňoval na korupciu a krádeže v ra-

doch ruských vládnych úradníkov a Federálnej

bezpečnostnej služby. Obama podpísal Magnit-

ského zákon, ktorý zakazuje vstup na územie

USA ruským predstaviteľom podieľajúcim sa na

porušovaní ľudských práv. Kremeľ tento zákon

ostro odsúdil a reagoval zákazom adopcie opus-

tených ruských detí americkými rodičmi.

Ďalšou spornou otázkou bola a zostáva Sýria.

Rusko v Bezpečnostnej rade OSN vetovalo všet-

ky rezolúcie proti sýrskemu prezidentovi Baššá-

rovi al-Asadovi, ktorého by Američania najradšej

odstránili a nahradili novým vedením s oddanos-

ťou Washingtonu. Barack Obama navrhol nové

kolo rozhovorov o ďalšom znížení počtu jadro-

vých hlavíc v oboch krajinách. Moskva podmie-

ňuje ďalšie odzbrojovanie americkými ústupka-

mi v otázke protiraketovej obrany. Obama síce

zrušil Bushov plán na umiestnenie rakiet a rada-

ru v Poľsku a Českej republike, ale ani jeho nový

variant s rozmiestnením prvkov protiraketovej

26

TÉMA MESIACA > RUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ

obrany na Balkáne a v Turecku Moskve nevyho-

vuje. Žiada istotu, že systém nebude použiteľný

proti Rusku.

Nezáleží na tom, či je v Bielom dome militantný

jastrab George Bush, senior alebo junior, saxofo-

nista Bill Clinton so sexuálnymi škandálmi alebo

nositeľ Nobelovej ceny za mier Barack Obama.

Všetci svorne uplatňovali a uplatňujú politiku

hegemónie a presadzovania celosvetovej domi-

nancie, pričom kombinujú taktiku diplomacie,

ekonomického nátlaku a vojenských provokácií

i zásahov, aby zmiatli tak protivníka, ako aj ve-

rejnú mienku, a vystupovali v úlohe záchrancov

sveta, demokracie, slobody a mieru. V prípade

udalostí na Ukrajine už diplomatické divadielko

nahradili silácke pózy, rinčanie zbraní, hľada-

nie vinníka a stanovenie jasnej frontovej línie,

za ktorou je presne defi novaný nepriateľ. USA,

Európa a Rusko opätovne vytvárajú dva tábory,

ktoré rozdeľuje postoj k Ukrajine, jej ďalšiemu

smerovaniu a vymedzenie sfér vplyvu v politic-

kej, vojenskej a energetickej oblasti.

NAJLEPŠIA OBRANA JE ÚTOKTransatlantické spoločenstvo, do ktorého patrí

v súčasnosti aj Slovensko, vidí problém v oživení

sovietskej expanzie, imperiálnych snáh Moskvy

o obnovenie niekdajšej slávy a moci či už cárske-

ho Ruska alebo Sovietskeho zväzu. Washington-

sko-bruselská aliancia pripisuje nespokojnosť

Krymu a proruského obyvateľstva v Donbase

s novým kyjevským vedením a odmietanie stano-

veného prozápadného politicko-ekonomického

kurzu ruskému zasahovaniu a vplyvu. Prechádza

však mlčaním svoju vlastnú zainteresovanosť,

ovplyvňovanie novej kyjevskej vládnej garnitúry,

vojenské poradenstvo a nátlak na spojencov, aby

stupňovali protiruské opatrenia v každej oblasti.

Ukrajina poslúžila ako prostriedok na najnovšiu

ofenzívu a testovanie, kam až v nátlaku na Rusko

možno zájsť a s akými reakciami protivníka tre-

ba rátať vo vyhrotenej situácii.

Aj v rámci Západu existujú rozdielne stanoviská,

ako pristupovať k Rusku a manévrovať v rám-

ci neutíchajúcej studenej vojny, o ktorej sa už

otvorene píše, no v hlavnom mediálnom prúde

s jednostranným stanovením vinníka – Vladimi-

ra Putina.

Americký analytik George Friedman, zakladateľ

súkromnej spravodajskej služby STRATFOR,

inak označovanej za tieňovú CIA, ktorá pracuje

pre vládu a používa metódy, od akých sa môže

Biely dom ofi ciálne dištancovať, tvrdí, že toto

storočie bude patriť Američanom. Podľa neho

bude studená vojna o pohraničnom území me-

dzi Ruskom a Európou, ktoré tvoria Ukrajina,

Bielorusko a pobaltské krajiny, a nebude taká

intenzívna ako prvá. Rusko už nie je globál-

na superveľmoc ako Sovietsky zväz a nedôjde

k nukleárnej konfrontácii. Friedman pripomína,

že skutočný zápas o vplyv počas studenej vojny

zúril v hlavných mestách. Američania sa v istých

štátoch snažili podkopávať ruský vplyv, a na-

opak. Ďalej tvrdí, že nová studená vojna potrvá

zopár rokov, a pretože je Rusko slabé, oveľa slab-

šie, ako bol Sovietsky zväz, prehrá.

Iný prístup ponúka bývalý britský veľvyslanec

v Rusku Anthony Brenton. Vo svojom článku pre

britské noviny The Guardian označil za chybu

Európskej únie, že sa zamiešala do vnútorných

záležitostí suseda a partnera Ruska, pričom ne-

rátala s tým, ako na to môže Rusko zareagovať.

Západ už dvadsať rokov neberie Rusko vážne,

ako o tom svedčí vojna v Kosove a rozširova-

nie NATO. Podľa diplomata si Západ začína

uvedomovať, že má do činenia so štátom, ktorý

odmieta byť obetným baránkom a nebude prosiť

o milosť. No na Západe stále prevláda názor, že

Moskve sa nesmie ustupovať. Anthony Brenton

konštatuje: „Už viac nežijeme vo svete, kde si Zá-

pad jednoducho presadí, čo sa mu zachce.“

Realistické hlasy ako Brentonovo vyjadrenie ne-

doliehajú do bruselskej centrály NATO a jeho

generálny tajomník Anders Fogh Rasmussen má

skôr friedmanovské uvažovanie. Pokračuje v sta-

rej tendencii obviňovania Ruska a robí z Alian-

cie obeť zatlačenú do kúta ruským medveďom.

Podľa neho je Aliancia nútená prispôsobiť sa

faktu, že Rusko vníma NATO ako svojho pro-

tivníka. Rusko dlhodobo znepokojuje expanzia

28-člennej Severoatlantickej aliancie vo východ-

nej Európe. Prezident Vladimir Putin zdôraznil,

že marcovú anexiu ukrajinského Krymu čiastoč-

ne ovplyvnilo aj rozširovanie NATO. A čo na

to Brusel? Zrejme treba tlačiť na pílu a ukázať

Rusku, že ustupovať sa nebude, preto Rasmussen

27

RUSKO JE PRE USA VEČNÝ NEPRIATEĽ > TÉMA MESIACA

27

nevylúčil, že ozbrojené sily niektorého z členov

Aliancie sa zúčastnia na vojenských cvičeniach

na území Ukrajiny, ktorá nie je členom NATO.

Pripomína to značkovanie teritória v živočíšnej

ríši, pričom Aliancia chce hrať úlohu alfa samca

a dáva to ostentatívne najavo. Zároveň chce pô-

sobiť ako kladný hrdina donútený okolnosťami

k ráznemu konaniu.

KTO POTREBUJE BOJOVAŤAmerická novinárka Diana Johnstone pracovala

v rokoch 1979 – 1990 ako európska spravodaj-

kyňa pre viaceré americké časopisy, neskôr pô-

sobila ako hovorkyňa pre európske parlamentné

skupiny zelených a v súčasnosti píše analytické

články o medzinárodnom dianí v online časo-

pise CounterPunch. Vo svojej úvahe pod ná-

zvom Washingtonská železná opona na Ukrajine upozorňuje na to, ako má verejnosť podľahnúť

vsugerovaniu predstavy o slobodymilovnom

Západe, ktorý čelí hrozbe agresívneho ruského

expanzionizmu. Podľa Diany Johnstonovej sú

v Spojených štátoch ľudia, ktorí si nikdy nežela-

li ukončenie studenej vojny a Ukrajina pre nich

znamená možnosť pomsty. Už nejde o komuniz-

mus a diktatúru proletariátu, ale USA potrebujú

nepriateľa, pred ktorým musia zachraňovať svet.

Hlavne však potrebujú Rusko ako nepriateľa,

pred ktorým spasia Európu, čo je len iný termín

pre udržanie si nadvlády nad starým kontinen-

tom: „Rusko nie je hrozbou. Pre ukričaných

rusofóbov v pobaltských krajinách, na západe

Ukrajiny a v Poľsku je hrozbou už samotná holá

existencia Ruska. Toto endemické nepriateľ-

stvo, podnecované Spojenými štátmi a NATO,

je politickým základom novej železnej opony

s cieľom sformulovaným v roku 1997 vo Veľkej

šachovnici Zbigniewa Brzezinského – udržať

eurázijský kontinent rozdelený, a tým zachovať

globálnu hegemóniu Spojených štátov. Stará

studená vojna slúžila tomuto cieľu tým, že upev-

ňovala vojenskú prítomnosť a politický vplyv

USA v západnej Európe. Nová studená vojna

môže predísť strate amerického vplyvu, ktorý

môžu ohroziť pozitívne vzťahy medzi západnou

Európou a Ruskom.“ Dokonca ani ruský prezi-

dent si navonok ešte v máji tohto roku nechcel

pripustiť nástup novej studenej vojny, či jej ne-

ustálu prítomnosť v medzinárodných vzťahoch.

Vladimir Putin vyhlásil, že v súvislosti s krízou

na Ukrajine nehrozí nová studená vojna so Zá-

padom. Poznamenal, že o to nikto nemá záujem.

Zároveň poslal odkaz podnecovateľom napätia

a militantných výzev: „Ak celý bonus Ruska spo-

číva v tom, že mu dovolia sadnúť si a počúvať, čo

hovoria iní, potom to nie je taká úloha, s akou by

Rusko mohlo súhlasiť. Myšlienka izolácie takej

veľkej krajiny ako Rusko je nereálna.“

Vladimir Putin sa v jednom mýli – existujú vplyv-

né sily, ktoré majú záujem na studenej vojne.

Možno len nechcel verejne pomenovať strojcov

a iniciátorov. Veď, koniec koncov, predvádzali sa

ako zahraničné návštevy na kyjevskom Majdane.

Vedia o tom v Moskve i vo Washingtone, ale obe-

ťou boli a sú v prvom rade obyvatelia európskych

krajín a Ruska, nikdy nie politické elity a veľkí

šachisti hrajúci s osudom krajín a usporiadaním

sveta.

STUDENÁ VOJNA Bývalí spojenci z čias druhej svetovej vojny

mali tesne po nej medzi sebou také rozpo-

ry, že USA uvažovali o úplnom prerušení spo-

lupráce so ZSSR. V marci 1946 hovoril britský

premiér W. Churchill vo Fultone o „železnej

opone”, aby charakterizoval situáciu rozdelenej

Európy. Termín studená vojna prvýkrát použil

americký štátnik Bernard Baruch. Označuje

obdobie extrémneho napätia medzi veľmoca-

mi ZSSR a USA a ich blokmi, ktoré vytvorili

na Východe a Západe. Išlo o stav na pokraji

vojny, ktorý do vojenského konfl iktu neprerás-

tol kvôli vzájomnému odstrašovaniu jadrovými

zbraňami. I keď Karibská kríza v roku 1962

takmer viedla k jadrovej vojne. Veľmoci a ich

bloky počas studenej vojny bojovali medzi sebou

hlavne nevojenskými prostriedkami, ale použí-

vali aj silu v tretích krajinách. Východ a Západ

využíval vo vzájomnej konfrontácii rôzne ná-

tlakové prostriedky ako napríklad horúčkovité

zbrojenie, obchodné embargá, priamu vojenskú

účasť v miestnych konfl iktoch a vojnách, špio-

náž a propagandu. Studená vojna trvala 45 ro-

kov a ovplyvnila vývoj na celom svete. Ofi ciálne

ju ukončil rozpad Sovietskeho zväzu začiatkom

90. rokov dvadsiateho storočia.

28

TÉMA MESIACA > MÚR

Situácia, keď Spojené štáty opätovne vstupujú do rozohrávania konfl iktov vo svete, a najmä v blíz-kosti ruských hraníc, začína byť vážna. Rusko ako veľmocenský rival USA sleduje bezpochyby tiež svoje mocenské záujmy. Bude sa v tejto taktike orientovať len na Áziu, alebo má okrem Číny a In-die vo výhľade aj iného spojenca?

Nie je potrebné dokazovať, že v poslednej dobe sa

ťažisko svetovej politickej a ekonomickej aktivity

presúva do ázijsko-pacifi ckej oblasti. Región je lo-

komotívou globálneho rozvoja, vytvára sa tu nový

polycentrický svetový poriadok.

Zákonite sa ázijsko-pacifi cké smerovanie stáva

jednou z kľúčových priorít ruskej zahraničnej po-

Tibor Eliot Rostas

MÚRJEDNOU Z ŤAŽISKOVÝCH TÉM SÚČASNOSTI JE SITUÁCIA NA UKRAJINE. PRÁVE V KONTEXTE S KRÍZOU V TOMTO REGIÓNE JE STÁLE AKTUÁLNEJŠIA AJ TÉMA

NOVEJ STUDENEJ VOJNY MEDZI RUSKOM A SPOJENÝMI ŠTÁTMI. SLOVENSKO AKO SÚČASŤ VOJENSKÉHO PAKTU NATO JE OFICIÁLNE NA STRANE SÍL ZDANLIVO

ZASTUPUJÚCICH OBRANU MIERU, DEMOKRACIE, ZÁPADNÝCH HODNÔT A HUMANITY. GENERÁLNY TAJOMNÍK NATO ANDERS FOGH RASSMUSEN

NA NEDÁVNOM ZASADANÍ GLOBSEC V BRATISLAVE VYHLÁSIL, ŽE SEVEROATLANTICKÁ ALIANCIA „BUDE POKRAČOVAŤ V ZASTÁVANÍ SA NAŠEJ

SLOBODY A BEZPEČNOSTI, KTORÚ SME S TAKÝM ÚSILÍM OD STUDENEJ VOJNY VYBUDOVALI“. FAKTOM VŠAK OSTÁVA, ŽE PRÁVE NATO ROZPÚTALO V ROKU 1999

PRVÚ OTVORENÚ AGRESIU V POVOJNOVEJ EURÓPE A S PODPOROU NAŠICH POLITIKOV ZAÚTOČILO NA SRBSKO. BOLO TO PRÁVE NATO, KTORÉ PRI OPERÁCII

V KOSOVE POUŽILO ZBRANE ZAKÁZANÉ ŽENEVSKOU KONVENCIOU. IŠLO O TAKZVANÉ CLUSTER BOMBS (ZHLUKOVÉ TRASKAVÉ BOMBY), AKO AJ STRELY

S OCHUDOBNENÝM URÁNOM. VŠETKO DNES NASVEDČUJE TOMU, ŽE BOJ O OVLÁDNUTIE UKRAJINY JE ROZHODUJÚCIM MEDZNÍKOM UPEVNENIA

GEOSTRATEGICKEJ DOMINANCIE USA. O TOM, KDE SA DNES SVET NACHÁDZA, AKÉ SÚ POZÍCIE RUSKA V SÚČASNOM ROZLOŽENÍ SÍL A O BUDOVANÍ NOVÉHO MÚRU ODDEĽUJÚCEHO ĽUDÍ, SOM SA ZHOVÁRAL S HOSŤOM MOJEJ RELÁCIE

NOČNÉ MLČANIE NA RÁDIU VIVA METROPOL DMITRIJOM KOVAĽKOVOM, RADCOM VEĽVYSLANECTVA RUSKEJ FEDERÁCIE NA SLOVENSKU.

NACISTICKÉ KORENE EURÓPSKEJ ÚNIE > TÉMA MESIACA

29

30

TÉMA MESIACA > MÚR

litiky. V súčasnej dobe zintenzívňujeme naše akti-

vity v oblasti politickej a hospodárskej kooperácie

a integrácie v tomto regióne. Toto je dlhodobá

a strategická perspektíva.

Avšak upevňovanie prítomnosti Ruska v ázijsko-

-pacifi ckom regióne neznamená, že sme odvrátili

pozornosť od európskeho smeru našej zahranič-

nej politiky. Budeme pokračovať v našich aktivi-

tách na Západe, a zároveň rozširovať náš podiel

na záležitostiach ázijsko-pacifi ckého regiónu. Pri

riešení viacerých problémov v tejto oblasti máme

čo ponúknuť, naši partneri nás vnímajú ako vý-

znamného regionálneho hráča a chápu, že bez

Ruska nie je možné dosiahnuť vojensko-politickú

rovnováhu v regióne, ani úspešne bojovať proti

medzinárodnému terorizmu či spolupracovať

v núdzových situáciách.

Po rozpade Sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy sme sa ocitli v prostredí bez rovnováhy. Dalo by sa s nadľahčením povedať, že veľmoci sa v období studenej vojny držali v šachu. Dnes sa do popredia dostáva zoskupenie krajín Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky. Môže BRICS zohrávať reálnu ekonomickú, vojenskú a politickú silu, vyvažujúcu vplyv americkej hegemónie?Za obdobie piatich rokov sa zoskupenie BRICS

stálo formátom, ktorý sa úspešne presadzuje

na medzinárodnej aréne. Základom jeho živo-

taschopnosti je jednota kľúčových záujmov zú-

častnených krajín tak v ekonomickej sfére, ako

aj v politickom živote. Vo výhľade je postupné

transformovanie tohto fóra na silnú a vplyvnú

organizáciu. Krajiny BRICS si uvedomujú svoje

postavenie a povinnosti ako lídrov globálneho

rozvoja: tieto ekonomiky produkujú viac ako

27 percent svetového HDP, čo je 15,4 triliónov

dolárov. V rámci krajín BRICS sa aktívne rozví-

jajú vzájomné obchodné a investičné toky, posil-

ňuje sa technologická a priemyselná kooperácia,

podnecuje sa rozvoj obrovských domácich trhov,

uskutočňujú sa vzájomne užitočné obchodné

projekty v iných krajinách. BRICS nie je vojen-

ským blokom a nie je nasmerovaný proti iným

krajinám, medzinárodným združeniam alebo

organizáciám. Súčasne však faktor pozitívneho

vplyvu krajín BRICS na svetovú politiku neustá-

le silnie. Ruský prezident Vladimir Putin príde

do Brazílie, aby sa zúčastnil na samite BRICS,

ktorý sa bude konať v meste Fortaleza 15. júla.

Uvažuje BRICS o nejakej aktivite, ktorá by bola aj vojenským protipólom NATO? Skôr by som povedal, že protiváhou západných

ekonomických zoskupení, ktoré teraz existujú vo

svete s dominantnou úlohou Spojených štátov.

Ale zatiaľ neuvažujeme vo vojenských kategóri-

ách.

Dnes si NATO podchytilo a ovládlo v podstate celý európsky priestor. Má Rusko záujem o neja-kých spojencov v Európe?Rusko nemá žiadne plány na ustanovenie akých-

koľvek blokov v Európe, ktoré by boli zamerané

proti komukoľvek. Nechceme nové rozdeľova-

cie čiary, ale naopak, už dlhšiu dobu a dôsledne

presadzujeme predstavu vytvorenia spoločného

priestoru mieru a bezpečnosti od Lisabonu až

po Vladivostok. Táto myšlienka vznikla okamžite

po tom, čo prestala existovať Varšavská zmluva

a skončila sa studená vojna. Vtedy aj viacerí zá-

padní politici uvažovali o rozpustení NATO, ktoré

bolo vytvorené ako sila proti „sovietskej hrozbe“.

Ale, bohužiaľ, prevládla politika expanzie NATO

na východ a krotenia Ruska. Pred niekoľkými rok-

mi Rusko prišlo s návrhom na uzavretie Dohody

o európskej bezpečnosti, ktorá by zakotvila zása-

dy systému nedeliteľnej a rovnakej bezpečnosti

pre všetkých. Ale západné mocnosti zostali voči

tejto iniciatíve hluché. Zdá sa, že sledujú nejaké

iné ciele. Takže je jasné, že nie my sa snažíme

vytvárať bloky, ale naopak, existujú snahy vypu-

diť nás z európskeho priestoru, ignorovať naše

oprávnené záujmy. Rusko je schopné samostatne

si zaistiť vlastnú bezpečnosť, ale sme otvorení

spolupráci so všetkými krajinami dobrej vôle. Iba

spoločným úsilím môžeme zabezpečiť udržanie

mieru a bezpečnosti na našom kontinente.

Je Rusko odhodlané aj na krajne silové riešenia, ak budú americkí projektanti uplatňovať taktiku vojenských provokácií v blízkosti jeho hraníc?Rusko je proti riešeniu konfl iktov s použitím sily.

Vždy sme presadzovali a naďalej sa vyjadrujeme

v prospech politického a diplomatického urovna-

nia všetkých medzinárodných krízových situácií

poslednej doby – v Iraku, Líbyi, Sýrii. Zastáva-

me rovnaký postoj aj k situácii na Ukrajine. Sme

presvedčení, že prvoradou úlohou je neodkladné

ukončenie vojenskej operácie proti obyvateľstvu

MÚR > TÉMA MESIACA

31

juhovýchodného regiónu krajiny. Požiadavky na

bezpodmienečné prímerie sú obsiahnuté aj v Že-

nevskom komuniké zo dňa 17. apríla, a v cestovnej

mape OBSE, ktorú navrhol švajčiarsky prezident.

Pozorujeme pokusy nového prezidenta Ukrajiny

predložiť „mierový plán“, ale, žiaľ, zatiaľ sa ne-

uplatnil. Ak sa podľa tohto plánu vyžaduje prvo-

radé odzbrojenie príslušníkov ľudového vojska

(domobrany), tí majú oprávnené obavy z násled-

ného prenasledovania. Ukrajinské orgány musia

preukázať skutočnú vôľu zastaviť násilie. Ale

v prípade, že krviprelievanie bude pokračovať

a naďalej budú zomierať civilisti žijúci v juhový-

chodnej časti Ukrajiny, Rusko si vyhradzuje právo

na ochranu svojich krajanov. Dovolil by som vám

pripomenúť, že prezident Ruskej federácie ucho-

váva mandát, ktorý mu udelila Rada federácie na

použitie ozbrojených síl RF na území Ukrajiny.

Toto je mimoriadne opatrenie a po tomto scená-

ri by sme nechceli siahnuť. Preto očakávame, že

ukrajinské vládne orgány uskutočnia reálne kroky

na zníženie napätia a začnú dialóg s predstaviteľ-

mi juhovýchodu Ukrajiny.

Mám tomu rozumieť tak, že v prípade nepriazni-vého vývoja situácie pre Rusko siahne ruská strana k silovému riešeniu a prekročí ukrajinské hranice?Chcem ešte raz zdôrazniť, že nechceme taký sce-

nár a úsilie, ktoré teraz vynakladá ukrajinský pre-

zident, bude viesť k tomu, že na východe Ukrajiny

sa nastolí mier a začnú rokovania medzi kyjevskou

vládou a juhovýchodom Ukrajiny. Náznaky tohto

dialógu už existujú, musí to však byť pokojný pro-

ces bez krviprelievania a ostreľovania civilistov.

Ak však zoberieme do úvahy spomínaný nega-tívny scenár, potom môžeme v prípade prítomnosti ruských vojsk na Ukrajine očakávať odpoveď zo strany Severoatlantickej aliancie… Nepredpokladám stret síl Ruska a NATO, gene-

rálny tajomník NATO aj americkí predstavitelia

hovorili, že vojenské riešenie tejto situácie nee-

xistuje, len politické. Takže nechceme pripúšťať

možnosť, že by došlo k nejakému ozbrojenému

konfl iktu a veríme tomu, že všetko bude vyriešené

normálnou cestou dialógu a politických rokovaní.

Tu sa môžeme dostať až do patovej situácie, keď jedna strana hovorí, že má záujem, aby sa Ukrajina stala súčasťou EÚ a NATO, a druhá to zas absolútne a kategoricky vylučuje. Aké sú

vôbec varianty riešenia, ak zlyhá diplomacia?

Nechceli by sme, aby verejnosť mala taký dojem,

že osud Ukrajiny teraz riešia dve mocnosti, Spo-

jené štáty americké a Rusko, a Ukrajina v tom

nemá žiadny svoj hlas. O pričlenení k nejakým

zoskupeniam, buď k Európskej únii alebo Se-

veroatlantickej aliancii, musí rozhodnúť najprv

ukrajinský národ a legitímne zvolená ukrajinská

vláda, parlament, prezident atď. Bývalý prezident

Janukovyč navrhol trojstranné rokovanie medzi

Európskou úniou, Ruskom a Ukrajinou o násled-

koch ekonomického pridruženia Ukrajiny k Eu-

rópskej únii. Európska únia to najprv odmietla,

ale potom, keď vypukla kríza, štátny prevrat,

ozbrojený konfl ikt a krviprelievanie, uvedomili si,

že bez rokovaní s Ruskom sa problém pridruženia

Ukrajiny k nejakým zoskupeniam vyriešiť nedá.

Takže si myslím, že aj v budúcnosti, keď sa te-

rajší ozbrojený konfl ikt upokojí, nastane čas aj na

rokovania o tom, aké môžu byť následky pripo-

jenia k Európskej únii alebo k Severoatlantickej

aliancii.

Ukrajinský miliardár a guvernér Dnepropetrov-ského regiónu Ihor Kolomojskyj navrhol vybudovať bezpečnostný múr pozdĺž skoro 2000-kilometrovej hranice medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorý by mal zabrániť prísunu zbraní a bojovníkov na ukrajinské územie. Kolomojskyj dokonca ponúkol, že na vý-stavbu bariéry venuje 100 miliónov eur. Múr má byť dva metre vysoký a 30 centimetrov hrubý, pri-čom steny majú byť posilnené oceľou a obsahovať elektronické alarmy. Bude Rusko spolupracovať na realizácii takéhoto projektu?Podľa nás je výstavba takýchto múrov v dnešnej

dobe úplný nezmysel, pretože, ako sa pamätáme,

existoval Berlínsky múr, ktorý padol vďaka zme-

nám uskutočneným v Európe na konci 80. rokov.

Budovať takýto múr nemá vôbec žiadny zmysel.

Samozrejme, že Rusko nebude podporovať tento

projekt, ak bude realizovaný, a okrem toho vidí-

me, že ukrajinská strana chce samostatne urobiť

demarkáciu rusko-ukrajinskej hranice. To sa tiež

nestane, pretože o tom musí byť medzištátna do-

hoda.

V deň našej uzávierky sme z Veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku dostali informáciu o tom, že Vladimir Putin požiadal Radu Federácie o zrušenie práva na použitie ozbrojených síl na Ukrajine v súvislosti so začiatkom mierových rokovaní.

32

TÉMA MESIACA > STUPNE KONFRONTÁCIE

Anton Smataník

STUPNE KONFRONTÁCIE

Diplomacia je najlepšou možnosťou,

ako urovnať vzniknutý spor skôr, než

prerastie do konfl iktu. Existujú viaceré

medzinárodné organizácie a inštitúcie, ktoré

umožňujú a uľahčujú vzájomný dialóg. Naj-

významnejšou je Organizácia Spojených národov

(OSN), založená vo Versailles po skončení druhej

svetovej vojny. Práve pod OSN patrí okrem iné-

ho aj Medzinárodný súdny dvor v Haagu, ktorý

je často využívaný na riešenie medzinárodných

KEĎ SA ZVYŠUJE NAPÄTIE MEDZI ŠTÁTMI, V MODERNOM SVETE NEDOCHÁDZA HNEĎ K VYHLÁSENIU VOJNY. POSTUPNE PRICHÁDZAJÚ NA RAD RÔZNE NÁSTROJE

OD POKUSU O RIEŠENIE SPORU DIPLOMACIOU CEZ ZAVEDENIE SANKCIÍ, LIMITOVANÝ VOJENSKÝ ZÁSAH AŽ PO ROZPÚTANIE VOJNY.

POSLEDNÝM HYPOTETICKÝM ŠTÁDIOM JE POUŽITIE JADROVÝCH ZBRANÍ. V SÚČASNOM GEOPOLITICKOM ROZLOŽENÍ SÍL BY ICH POUŽITÍM S VEĽKOU

PRAVDEPODOBNOSŤOU DOŠLO K TZV. VZÁJOMNÉMU ZNIČENIU. POČET A VÝKON JADROVÝCH HLAVÍC SÍCE DNES NIE JE PODĽA

VIACERÝCH PREPOČTOV A EXPERTNÝCH ODHADOV DOSTATOČNÝ NA KOMPLETNÉ VYMAZANIE ĽUDSTVA, ALE S ISTOTOU

BY VYMAZALI JEHO DRVIVÚ VÄČŠINU.

3333

STUPNE KONFRONTÁCIE > TÉMA MESIACA

ristickej skupine či preventívnym úderom. Spo-

lieha sa na neschopnosť alebo nezáujem vrátiť

úder.

Klasická celoplošná vojna je situáciou, ktorej sa

snaží vyhnúť aj agresor. Stojí množstvo času, pe-

ňazí, korisť je výrazne poškodená, prípadne za-

tiahne agresora do nekonečného partizánskeho

boja, až ho časom „uštve“. Tanky, pešie vojsko,

transportéry, vrtuľníky, stíhačky, bombardé-

ry, ponorky, bojové lode, lietadlové lode treba

doviezť, odviezť, zásobovať, presúvať. Verejná

mienka nie je vojne naklonená, vyžaduje si znač-

né úsilie spracovať ju, aby bola vojna legitimizo-

vaná a priechodná. Preto je dnes vyhlásená len

zriedka.

Najvyšším štádiom je použitie jadrových zbraní. Na konci druhej svetovej vojny, keď atómovými

bombami disponovali len USA, ich zhodenie na

Hirošimu a Nagasaki ešte „prešlo“; dnes by to tak

nebolo. Vzájomné zničenie by aj pri všetkých ra-

daroch a dáždnikoch bolo takmer isté. Americký

systém DEFCON rozlišuje 5 úrovní ohrozenia,

od najnižšieho s označením päť až po jednotku.

DEFCON 5 je normálna situácia ozbrojených

síl počas mieru. DEFCON 4 signalizuje zvýšenú

funkciu spravodajských služieb a bezpečnost-

ných zložiek. DEFCON 3 je zvýšená priprave-

nosť ozbrojených síl, letecké sily sú pripravené

zareagovať do 15 minút. DEFCON 2 znamená,

že ozbrojené zložky sú pripravené na nasadenie

do šiestich hodín. DEFCON 1 hovorí o okamži-

tej pripravenosti na nukleárnu vojnu. DEFCON

2 bol v minulosti vyhlásený počas Kubánskej krí-

zy. DEFCON 3 počas Jomkippurskej vojny a po

udalostiach z 11. septembra. Jednotlivé stupne

vyhlasuje americký prezident a minister obra-

ny. Rusi sa, na rozdiel od Američanov, svojimi

vojenskými zbraňami či systémami nechvália,

preto je ich obdoba DEFCON-u verejnosti ne-

známa a dobre utajená.

Oba štáty disponujú aj tzv. nukleárnymi kufrík-

mi, prostredníctvom ktorých je možné odpáliť

jadrové hlavice na diaľku. Na oboch stranách

ich majú v rukách prezidenti. Americký má ná-

zov Nukleárny futbal, ruský Cheget. Atómové

bomby sú dnes skôr zbraňou obrany než útoku.

Dúfajme, že nik nebude taký šialený, aby po nich

v budúcnosti siahol.

sporov. Medzi typy diplomacie môžeme zaradiť

arbitráže, mediácie, konferencie a vyjednávania.

Arbitráže a mediácie dnes využívajú formálne ko-

misie, agentúry a tribunály. Konferencie sa usku-

točňujú väčšinou s cieľom riešenia špecifi ckého

problému, vyžadujú si menej formálnych apliká-

cií medzinárodného práva. Mali by dodržiavať

princípy férovosti, logiky a protokolu. Majú však

aj stály preventívny charakter. Vyjednávania sa

konajú v prípadoch konkrétnych kríz. Vyžadujú

si ešte menej formalít a záruk. Mali by vychádzať

zo všeobecne platných princípov a precedensov.

Diplomacia sa však v realite až príliš často opie-

ra o ekonomickú, politickú a vojenskú moc kraji-

ny. Ohýbajú sa princípy, procesy, pravidlá, prece-

densy. Porušujú sa ústne dohody, či zneužívajú

nevyslovené predpoklady.

Sankcie nasledujú po zlyhaní diplomacie. Mô-

žeme ich deliť na diplomatické, ekonomické,

vojenské, prípadne ešte technologické. Diploma-tické sankcie sa obmedzujú na redukciu alebo

zrušenie diplomatických väzieb. Častým prípa-

dom je uzavretie ambasád, nepozývanie na kon-

gresy a konferencie. Ekonomické sankcie operujú

s clami, dovoznými kvótami, zákazom exportu

či importu. Vojenské sankcie znamenajú armád-

ne embargo na dodávky zbraní alebo munície.

Technologické sankcie blokujú export nových

technológií do postihnutých štátov s úmyslom

dostať ich do konkurenčnej nevýhody. Ekono-

mické sankcie sa svojím dopadom často vyrov-

najú následkom vojenského zásahu. Nezriedka

je ich výsledkom chudoba, hlad či umieranie

občanov krajiny.

Obmedzený vojenský zásah je limitovanou voj-

nou, aj keď sa snaží tváriť ako „chirurgicky

presný rez“, ktorý nezanechá dopad na civil-

nom obyvateľstve, ani krajine ako takej. Môže

ísť o zničenie vojenskej základne, nasadenie

špeciálnych jednotiek na vykonanie konkrétnej

operácie, vytvorenie bezletovej zóny, potope-

nie vojnového loďstva atď. Dotknutá krajina

je ochromená, agresor dosiahol, čo chcel. Ak

nie jedným, tak viacerými vojenskými zásahmi.

Vojna sa vedie na „kolá“, po „dávkach“. Väčši-

nou sa argumentuje ochranou hraníc, vlastných

občanov, zabezpečením prístupu k obchodu

a surovinám, zásahom proti konkrétnej tero-

34

TÉMA MESIACA > AKO STUDENÁ VOJNA KRIVÍ CHARAKTERY

Dušan Budzák

AKO STUDENÁ VOJNA KRIVÍ CHARAKTERY

KEDYSI V OSEMDESIATYCH ROKOCH KOLOVAL MEDZI NAMI VTIP, V KTOROM GUSTÁVA HUSÁKA ZMRAZILI, ZABUDLI NA NEHO A ON SA PREBRAL

PO DVESTO ROKOCH. KEĎŽE CHCEL PREDOVŠETKÝM VEDIEŤ, AKO SI HO ZAPAMÄTALA HISTÓRIA, ZAČAL HORÚČKOVITO HĽADAŤ ZÁZNAMY O SEBE AKO O NIEKDAJŠOM NAJMOCNEJŠOM MUŽOVI SOCIALISTICKÉHO ČESKOSLOVENSKA. AŽ PO HODNEJ CHVÍLI NAŠIEL JEDNU STARÚ ENCYKLOPÉDIU A V NEJ PRI JEHO MENE STÁLO: GUSTÁV HUSÁK – BEZVÝZNAMNÝ POLITIK ZA ÉRY KARLA GOTTA.

V ČASOCH TAKZVANEJ STUDENEJ VOJNY SME SI HO ROZPRÁVALI LEN V KRUHU DÔVERNE ZNÁMYCH ĽUDÍ.

TAKÉMUTO VTIPU SA TOTIŽ VRAVELO „VTIP O ZLATÚ MREŽU“. TÝM SME CHCELI PODČIARKNUŤ, ŽE JEHO ŠÍRENIE NÁS MÔŽE DOSTAŤ ZA MREŽE.

3535

AKO STUDENÁ VOJNA KRIVÍ CHARAKTERY > TÉMA MESIACA

Dnes nepredstaviteľné, ale taká to bola

doba. Nevinný politický vtip vás dostal

za mreže ako nepriateľa socializmu,

prisluhovača kapitalizmu, hanobiteľa ideí pra-

cujúceho ľudu. Ani si nevieme predstaviť, že by

sa také niečo mohlo vrátiť. Otázka znie: Fakt by

sa nemohlo? Svet sa začína opäť polarizovať. Na

Ukrajine sa opäť začal boj Východu proti Západu.

Zvykli sme si, že z nášho územia odišli sovietske

vojská po dočasnom pobyte, ktorý trval dvadsať

rokov. A zrazu sa objavujú hlasy a politici, ktorí

sú za to, aby na naše územia prišli opäť vojská,

ktoré nás majú opäť chrániť – takisto ako vtedy

tie sovietske. Pojem studená vojna je opäť v hre.

V roku 1947 ho vo svojom prejave sformuloval

americký prezident Truman ako novú doktrínu

zahraničnej politiky USA. Pripomeňme si, aký

dopad mala na morálku a správanie sa ľudí

v oboch spoločenstvách rozdelených studenou

vojnou.

Ak sme sa smiali z vtipov, ktoré sme šeptom vy-

riekli na našej strane s obavou, čo s nami bude,

ak nás niekto za ich šírenie udá, iné to nebolo

ani na druhej strane. V USA vznikol Výbor pre

neamerickú činnosť. Objektom jeho vyšetrova-

nia a prenasledovania sa stali aj také význam-

né osobnosti ako Robert Oppenheimer, jeden

z konštruktérov americkej atómovej bomby (aké

bizarné), či dokonca Albert Einstein. Ale aj geni-

álny fi lmový režisér Charlie Chaplin.

Hovoriť hoci len vtipy na jednej alebo druhej

strane bolo nebezpečné. Susedia udávali suse-

dov, aby si zabezpečili „dobré body“, alebo sa

chránili, ak boli v spoločnosti, kde sa politické

vtipy hovorili, a tak preventívne predbehli tých,

ktorí by mohli udať ich.

Sám si spomínam na kolegu, ktorý ma udal s po-

dozrením, že moja reportáž (pracoval som vtedy

v televízii) poškodzuje ideu socializmu a zneva-

žuje prácu komunistickej Brigády socialistickej

práce. Neprekážalo, že som v skutočnosti nakrú-

til v automobilke reportáž o tom, že autá mali

neprivarené stĺpiky a podbehy – jeho udanie mu

vynieslo pochvalu a mne dištanc za hanobenie

pracujúceho ľudu, pretože som v reportáži ne-

zvážil „objektívne príčiny“.

Keď som sa neskôr prihlásil na služobnú cestu

na veľtrh elektroniky vo vtedajšom Západnom

Berlíne, na jej zrušenie stačilo udanie iného ko-

legu, že moja cesta by bola nebezpečným prece-

densom, pretože som obdivovateľom trhového

mechanizmu a vysmievam sa z negramotnosti

socialistického plánovania. Ale, úprimne pove-

dané, bola to pravda, a tak som na cestu nešiel

a nič sa nedozvedel o tom, kam sa svet v elek-

tronike posunul. A spolu so mnou ani naši ob-

čania, ktorí tak boli chránení pred „zhubnými“

myšlienkami.

Dodnes si opatrujem nariadenie, v ktorom bolo

prikázané, že môžem byť snímaný v reportážach

len zozadu, vo veľkom celku a nesmiem nahová-

rať svojím hlasom svoje komentáre. Tie cudzie

som však smel... Nakrútil som reportáž o ekolo-

gickej katastrofe v našich socialistických lesoch,

za ktorú mi neznámi ľudia na ulici podávali ruku

s dôvetkom: „Ja by som mal pre vás tiež tip, len

neviem, či vám to dovolia nakrútiť...“

Keď som prednedávnom prechádzal cez ra-

kúsko-slovenskú hranicu v plnej rýchlosti bez

zastavenia, ani neviem, prečo som svojej dcére

povedal: „Tak tu som pri svojej prvej ceste na

Západ v 89. roku stál štyri hodiny na colnici

a ďalšie štyri hodiny som potom stál na smutne

slávnom prechode medzi Západným Berlínom

a Východným Berlínom – check-point Charlie...“

A moja dcéra sa ma naivne spýtala: „Prečo? To

už vtedy boli také dopravné zápchy?“ „Nie,“ od-

povedal som. „Na tom hraničnom prechode som

stál sám – dve hodiny ma preverovali východní

colníci, prečo cestujem preč, a dve hodiny zá-

padní colníci, čo tam chcem...“

Každý z nás, pamätníkov studenej vojny, má po-

dobných zážitkov plnú... Koľkých vrátili z colni-

ce späť, pretože na nich prišlo anonymné udanie,

že občan XY sa po vycestovaní už nechce vrátiť?

Spoločnosť bola plná udavačov, ktorí nekonali

ani tak v záchvate vlastenectva, ako skôr v stra-

chu z toho, aby neboli sami udaní. Prípadne aby

si vyrovnali budúce alebo minulé skóre, či len

z obyčajnej nenávisti, pretože na to bola dobrá

pôda. A agenti rozviedok, ŠtB, Stasi, KGB na

jednej strane či CIA a FBI na strane druhej sa

mohli potrhať pri spracovávaní udaní a podo-

zrení, ktoré nahlasovali samotní občania. Často

stačilo anonymné udanie. Preverovalo sa a bralo

veľmi vážne.

36

TÉMA MESIACA > AKO STUDENÁ VOJNA KRIVÍ CHARAKTERY

Nespomínate si? Alebo nechcete? Tak inak. Koľ-

kí z Bratislavčanov alebo občanov západného

Slovenska mali pod handrami, kobercami a vše-

ličím iným na svojich balkónoch a strechách

zamaskované televízne antény, na ktoré prijímali

program rakúskej televízie? Zamaskované, preto-

že to bolo trestné!

Koľkí z nás sa po večeroch a nociach chúlili pri

rozhlasových prijímačoch, aby počúvali zakáza-

né správy Slobodnej Európy alebo Hlasu Ame-

riky? Pomedzi šum rušičiek, ktoré sa nám to

snažili znemožniť? A koľkí z nás sa v práci alebo

na ulici chválili, čo všetko sa tam dozvedeli? Má-

lokto. A ak, tak len v kruhu zaručených ľudí a so

strachom, že niektorí z nich by mohli podľahnúť

a udať nás, aby sa sami chránili.

Poznali sme, samozrejme, len svoju stranu bari-

kády studenej vojny, na ktorú nás umiestnili bez

toho, aby sa nás spýtali. Ale nebuďme naivní. Na

druhej strane barikády to nebolo iné. Šíriť myš-

lienky východnej propagandy tam bolo rovnako

nebezpečné, ako šíriť myšlienky západnej propa-

gandy u nás.

Tak sme si žili v období studenej vojny. Ak sa

kolektív dostal na služobnú cestu „na Západ“,

zaručene bol medzi nimi jeden, ktorý na nich

dohliadal a potom referoval. Málokedy sa vede-

lo, kto to je, ale všetci boli presvedčení, že aspoň

jeden taký tam je. Režim už zrejme ani nepotre-

boval naozaj niekoho nasadiť, pretože ľudia boli

v takom strehu, že ak by sa niečo stalo, určite

by aspoň jeden zo strachu informoval, aby ho

nepredbehol nejaký agent, o ktorom nevedel, či

tam vôbec bol. Ľudia sa udávali preventívne. To

bola doba studenej a nezmyselnej vojny. Taká

bola jej morálka.

Žijeme v dobe, keď politický vtip je len vtipom.

Napriek tomu som si všimol, že aj taký vtip je

opäť nebezpečné povedať v niektorých kruhoch,

aby sa nedoniesol pomenovanému politikovi ale-

bo inému vplyvnému, ktorý by mohol „zasiah-

nuť“.

Niekto nás pomaly, ale iste chce opäť pripraviť

na obdobie blížiacej sa studenej vojny. Šermuje

množstvom relevantných a presvedčivých argu-

mentov. Skoro uveriteľných. Sú mi ukradnuté.

Pre mňa má význam spomienka na ten fatálny

úpadok ľudskej morálky, keď sused udával suse-

da, keď brat nahlásil brata a súdruh varoval pred

súdruhom, či na druhej strane džentlmen pred

džentlmenom.

Dobu, keď sa nemôžu rozprávať vtipy slobodne

len preto, aby sme sa zasmiali, keď si musím dá-

vať pozor, čo pred kým poviem, a keď musím

zvažovať, kto ma môže udať, už nechcem. Ne-

chcem tu mať opäť studenú vojnu, nech už na

ňu má ktokoľvek akékoľvek pádne argumenty.

Pretože najhorším dopadom studenej vojny je

úpadok morálky alebo, ak chcete, ľudskosti.

So znepokojením sledujem vyhlásenia o tom,

že niektoré osoby by nemali dostávať priestor

v médiách, niektoré témy je škodlivé publikovať

a niektorých by bolo najlepšie zakázať a vylúčiť.

Lebo niekto je rusofi l, dokonca pansláv (že sa

toho nedožil Štúr), niekto zase Semita, niekto

antisemita, milovník Ameriky alebo jej odporca,

europropagátor či euroskeptik... Už som to zažil.

Takto sa to začína. Úpadok morálky a ľudskosti.

Stoja hneď za začiatkom studenej vojny. Potom

sa to „vytriedi“. Viac ako dvadsať rokov som mal

naivne pocit, že toto sa už nemôže vrátiť.

Ibaže som si prečítal včerajšie noviny a v nich

bolo rôznymi slovami a rôznymi osobami pove-

dané, že je potrebné postaviť hradbu našim ne-

priateľom a ochrániť naše hodnoty. Že by bolo

vhodné na území našich susedov a možno aj na

našom rozmiestniť cudzie vojenské sily, pretože

naše na obranu pred druhou stranou nestačia.

A mám obavy, že nová studená vojna sa už mož-

no začala.

P. S.: Poznám príbeh z čias stavby súčasnej bu-

dovy Národnej rady. Vplyvný a uznávaný archi-

tekt predniesol množstvo pádnych dôkazov, ar-

gumentov a podkladov, že umiestnenie stavby na

danom mieste je neštandardné, neetické, proste

nevhodné. Tí, ktorí chceli jeho vplyvnú odbornú

pozíciu oslabiť, však nemali na to, aby sa mu od-

borne postavili, a dlho nevedeli, čo s tým. Až jed-

ného dňa s víťazným úsmevom povedali: „Máme

ho! Našli sme jeho podpis pod nejakými doku-

mentmi z roku 1968 proti vstupu sovietskych

vojsk. To ho ideologicky zrovná.“

A aj ho to zrovnalo. Budova tam stojí – vo svojej

pýche a neetickosti. Ako večná pripomienka po-

krivenej morálky studenej vojny.

37

SLOVENSKÍ VOJNOVÍ ŠTVÁČI > TÉMA MESIACA

Anton Smataník

SLOVENSKÍ VOJNOVÍ ŠTVÁČI

Ide predovšetkým o ľudí z Inštitútu pre verejné

otázky (Grigorij Mesežnikov, Martin Bútora,

Oľga Gyárfášová), Inštitútu bezpečnostných

a obranných štúdií (Ivo Samson), denníka SME

(Miroslav Kern, Petra Procházková, Mirek Tóda,

Peter Morvay, Peter Schutz, Tomáš Vasilko, Jana

Shemesh), týždenníka .týždeň (Eugen Korda, An-

drej Bán, Štefan Hríb, Fedor Gál, Peter Zajac), Slo-

venskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (Ale-

xander Duleba, Miroslav Lajčák, Pavol Demeš,

František Šebej), Slovak Atlantic Commission

(Rastislav Káčer), konferencie GLOBSEC (Mar-

tin Bútora, Miroslav Lajčák, Štefan Hríb, Mikuláš

Dzurinda, Rastislav Káčer, Tomáš Valášek, Edu-

ard Kukan, Martin Glváč), OKS (František Šebej,

Ondrej Dostál, Juraj Petrovič, Fedor Gál), strany

SMER (Martin Glváč, Miroslav Lajčák) a Central

European Policy Institute (Tomáš Valášek).

Nie je prekvapivé, že väčšina spomenutých osôb

má výnimočné postavenie pri formovaní verejnej

mienky. Nemajú dnes už takmer žiadnu protiváhu.

Na Slovensku prakticky neexistujú mimovládne

organizácie, médiá a politici, ktorí by sa prikláňali

viac k Rusku ako jedinému reálnemu oponentovi

NATO a EÚ. Výnimku tvorí Hnutie Dobrá sila

na čele so Sergejom Chelemendikom, ktoré však

vystupuje podstatne umiernenejšie, médium Hlas

Ruska a možno aj Ján Čarnogurský. Nepočíta-

me dnes už mimoparlamentnú SNS. V takomto

pomere sa však nedá hovoriť o opozícii. Navyše

priestor, ktorý dostávajú v médiách, je minimálny.

Ako je možné, že vyššie spomínané osoby (a ďal-

šie im podobné) napriek tomu, že majú absolútne

minimálnu podporu verejnosti, dovolia si ju zastu-

povať na medzinárodnej úrovni tak „vášnivo“ a sle-

po jednostranne? Veľmi rýchlo po začatí druhej

Oranžovej revolúcie na Ukrajine sa Alexander Du-

leba stal akýmsi neofi ciálnym „mudrcom“ na ta-

mojšie dianie. Objavoval sa v .týždni, SME, RTVS

miestami tak často, až to začalo byť neznesiteľné.

Vždy, keď bolo treba zistiť, ako sa veci majú, sta-

čilo sa ho opýtať a „pravda bola vyjavená“. Na

rozdiel napr. od Šebeja alebo Bútoru nebol Dule-

ba na verejnosti známy, mal teda akoby čistý štít,

vystupoval opatrnejšie, pokojnejšie, bez agresivity.

Inými slovami, jeho dôveryhodnosť bola a stále

je podstatne väčšia. Práve názory, postoje a akcie

Františka Šebeja sú zďaleka najotvorenejšie a naj-

tvrdšie, plné až slepej nenávisti. Publikuje ich tak

SME, ako aj .týždeň, ktoré sú od začiatku hlásny-

mi trúbami sionizmu, amerikanizmu, globalizmu,

znevažujú národné hodnoty, presadzujú práva

menšín na úkor väčšiny, multikultúrnosť, sú prísne

antifi covsky a antimečiarovsky nastavené, tvrdo

PO UDALOSTIACH NA UKRAJINE SA OKAMŽITE VYROJILO MNOŽSTVO STARÝCH, ALE AJ NOVÝCH TVÁRÍ, KTORÉ OBHAJUJÚ AGRESÍVNU MILITARISTICKÚ POLITIKU NATO A DNES UŽ AJ EÚ. TÍTO VOJNOVÍ ŠTVÁČI SÚ ZDRUŽENÍ V MIMOVLÁDNYCH

ORGANIZÁCIÁCH, MÉDIÁCH A POLITIKE. AMERICKÍ VLASTENCI S PODIVNÝM ZMYSLOM PRE DEMOKRACIU A SLOBODU.

38

TÉMA MESIACA > SLOVENSKÍ VOJNOVÍ ŠTVÁČI

bojujú proti konšpiráciám a za ofi ciálne verzie

udalostí atď. Proste systémové strážne psy. Bútora

sa organizuje skôr na pozadí v rámci medzinárod-

ných vzťahov a ako poradca. Podobne, ale ešte

podstatne sofi stikovanejšie a utajenejšie, pôsobí aj

Pavol Demeš. Lajčák je tou ofi ciálnou tvárou, kto-

rá zastupuje a vedie náš štát do područia EÚ, inú

možnosť ako Ukrajinu začlenenú v nej si nevie

predstaviť. Grigorij Mesežnikov a Ivo Samson sú

dlhodobými, čisto treťosektorovými, zďaleka nie

však treťotriednymi hráčmi.Nie je žiadne prekva-

penie, že diskusná relácia .týždňa, v ktorej nemá

protistrana žiadnu šancu – Lampa, prebehla na

GLOBSEC-u a sledovala väčšiu angažovanosť

Slovenska pod patronátom NATO na Ukrajine

a predovšetkým proti Rusku. Podobne ladených

Lámp však bolo viac, o článkoch a blogoch ani

nehovoriac. Nie je žiadne prekvapenie, že to bol

.týždeň, ktorý šíril výzvu na pomoc Majdanu

a vyhlásenie Ekofóra s názvom Ukrajina zvíťazí!, podporujúceho vstup Ukrajiny do EÚ. A že to

boli postavičky .týždňa, SME, ako aj rôzne vyššie

menované, ktoré sa pod oba dokumenty okamžite

podpísali. Výzva nemala celkovo ani 250 podpi-

sov – tie isté mená (samozvané osobnosti), ktoré

na Slovensku organizujú po roku 1989 takpove-

diac „všetko čo sa len dá“ v prospech americkej

svetovlády. Za samotným textom vyhlásenia stojí

bloger .týždňa a kamarát Štefana Hríba Peter Za-

jac.

Taktiež nie je prekvapením, že SME je hlavnou

mediálnou silou, ktorá dlhodobo démonizuje

Rusko, Irán, kým blahorečí USA, Izrael, a preto

aktívne cieľavedome masíruje verejnú mienku

o udalostiach na Ukrajine. Volanie po vojenskom

zásahu NATO, zvýšených výdavkoch Slovenska,

aby tak lepšie plnilo úlohu poskoka NATO, alebo

po zavedení obchodných sankcií voči Rusku bez

ohľadu na ekonomické dopady, či po ostrejšom

diplomatickom jazyku je u nich takpovediac na

dennom poriadku. Maximálny priestor má jed-

na strana konfl iktu, ktorá je, samozrejme, dobrá,

pričom druhá nemá ani šancu sa brániť, pretože

je tá zlá. Ako určíme, ktorá je dobrá a ktorá zlá?

Dobrá je tá strana konfl iktu, na ktorej sa nachá-

dza USA, zlá je potom analogicky opačná stra-

na. Vždy a všade. Ani viaceré mainstreamové

informácie, ktoré toto videnie sveta dostatočne

narúšajú, nemajú priestor, a ak, tak jedným kra-

tučkým článkom so zakázanou diskusiou, ktorý

okamžite zapadne prachom. Treba si spomenúť

na programovanie agentov a dvojitých agentov

počas studenej vojny. Presvedčení americkí kapita-

listi sa za pár rokov vrátili z Ruska ako tvrdí komu-

nisti a z presvedčených ruských komunistov zase

v USA vznikli tvrdí kapitalisti. Obe mocnosti boli

schopné s pomerne vysokou účinnosťou indoktri-

novať jedincov takým spôsobom, že im doslova

vymenili osobnosť. Tieto udalosti prebiehali pred

desaťročiami a sú všeobecne známe, ako aj dob-

re zdokumentované. Ako ďaleko môžu byť napr.

Američania dnes? Veda a technika je podstatne vy-

spelejšia, taktiež rôzne metódy, postupy, nástroje.

Mnohí politici, treťosektoroví aktivisti, ekonómo-

via, novinári, ktorí dnes pôsobia v štátoch strednej

a východnej Európy, medzi nimi aj viacerí vyššie

menovaní, boli na „politickom preškolení“ v USA.

Absolvovali štúdium na univerzitách, prestížne

študijné pobyty, študijné kurzy, štipendiá, stáže,

posty v rozličných organizáciách atď. Už po roku,

dvoch sa tieto osoby vrátili domov, často podľa ich

vlastného okolia ako vymenené. Nespoznávali ich

známi, susedia, kamaráti, ani vlastná rodina. Za-

horeli neskrotnou túžbou šíriť demokraciu a slo-

bodu pod americkou vlajkou. Následne zakladali

„neziskovky“, politické strany, médiá, usporiadali

diskusie, vydávali literatúru, písali články, uzatvá-

rali medzinárodné dohody a tlačili na vstup do

medzinárodných zoskupení. To sa im nakoniec aj

podarilo. Podporovať záujmy Izraela a USA je ich

životným poslaním.

Obhajovať neobhájiteľné, skresľovať realitu, baga-

telizovať na jednej strane, ale zveličovať na strane

druhej, dvojitý meter, zamlčiavanie, odvádzanie

pozornosti. Každá americká vojna je správna, obe-

te sú nevyhnutné, veď keď sa rúbe les, lietajú aj

triesky. Vzhľadom na známe skutočnosti stojí nao-

zaj za vážne zamyslenie, či množstvo amerických

vlastencov neprešlo hĺbkovým programovaním

osobnosti. Počas minulého režimu pritom niektorí

nemali problém slúžiť Sovietskemu zväzu. Ak sa

chceme vyhnúť katastrofe, mali by sme sa zbaviť

vplyvu vojnových štváčov na našu krajinu a nedať

sa zatiahnuť do žiadneho konfl iktu, ani medziná-

rodného zoskupenia, v ktorom budeme slúžiť ako

otroci mocnejším.

3939

SLOVENSKÍ VOJNOVÍ ŠTVÁČI > TÉMA MESIACA

KTO JE KTOFrantišek Šebej pôsobil ako poslanec Federálneho

zhromaždenia ČSFR za VPN, predseda Zahra-

ničného výboru a podpredseda Parlamentného

zhromaždenia Rady Európy. V rokoch 1998 –

2002 pôsobil ako predseda Výboru NR SR pre

európsku integráciu. V roku 2001 sa stal predse-

dom Demokratickej strany, neskôr spoluzakladal

Občiansku konzervatívnu stranu. V súčasnosti je

poslancom NR SR za MOST-HÍD. Pracuje aj v ča-

sopise .týždeň.

Martin Bútora spoluzakladal v roku 1989 hnutie

Verejnosť proti násiliu. V rokoch 1990 – 1992

sa dostal do služieb Václava Havla ako poradca

a riaditeľ sekcie pre ľudské práva. Počas rokov

1994 – 1996 bol predsedom Slovenského centra

P.E.N. klubu. V roku 1997 spoluzakladal Inštitút

pre verejné otázky. V rokoch 1999 – 2003 pôsobil

ako veľvyslanec SR v USA. Jeho hlavnou úlohou

bolo získať podporu USA pre vstup Slovenska do

NATO. Podpis Bútoru tiež môžeme nájsť pod

Projektom pre nové americké storočie. Pôsobil aj

v správnych radách Open Society Fund a Trust for

Civil Society. Dnes je poradcom prezidenta An-

dreja Kisku.

Miroslav Lajčák vyštudoval v ZSSR medzinárod-

né vzťahy a diplomaciu na Moskovskom štátnom

inštitúte medzinárodných vzťahov. Bol členom

KSS a v roku 1988 začal pracovať na českosloven-

skom ministerstve zahraničia. V rokoch 1991 –

1993 pracoval na veľvyslanectve v Moskve. V ro-

koch 1994 – 1998 bol slovenským veľvyslancom

v Japonsku, medzi rokmi 2001 – 2005 zastával

podobnú funkciu i vo vtedajšej Juhoslávii, Albán-

sku a Macedónsku. V rokoch 2009 – 2010 bol

ministrom zahraničných vecí SR. Lajčáka v de-

cembri 2010 vymenovala šéfka európskej diploma-

cie Catherine Ashtonová za výkonného riaditeľa

diplomatických zborov pre Rusko, Východné part-

nerstvo a západný Balkán. Od roku 2012 je pod-

predsedom vlády a ministrom zahraničných vecí

a európskych záležitostí SR.

Pavol Demeš absolvoval v rokoch 1987 – 1988

ročný študijný pobyt v Alabame. V roku 1990

bol iniciátorom založenia Slovenskej akademic-

kej informačnej agentúry – Servisného centra

tretieho sektora (SAIA-SCTS). V rokoch 1991 –

1992 bol ministrom medzinárodných vzťahov

SR. V roku 1993 spoluzakladal Slovenskú spo-

ločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA). V roku

1999 strávil pol roka vo Woodrow Wilson Center

vo Washingtone. V rokoch 2000 – 2010 bol ria-

diteľom pre strednú a východnú Európu americ-

kej mimovládnej organizácie German Marshall

Fund. Stal sa členom The European Council on

Foreign Relations (ECFR). Je aj členom progra-

mu lídrov angažujúcich sa v nových demokra-

ciách (LEND) a pôsobí v štruktúrach Nadácie

Otvorenej spoločnosti. Dnes je poradcom minis-

tra zahraničných vecí a európskych záležitostí

Miroslava Lajčáka.

Ivo Samson. Počas práce archivára v rokoch 1981 –

1988 na Vysokom učení technickom v Brne s ním

nadviazala spoluprácu ŠtB. Pôsobil ako profesor

medzinárodných vzťahov na Stredoeurópskej uni-

verzite v Budapešti. Túto medzinárodnú súkrom-

nú univerzitu v roku 1991 založil a fi nancuje Geor-

ge Soros. Získal štipendium v Bruseli na štúdium

NATO Fellowship. Dlhodobo pôsobil ako analy-

tik Výskumného centra Slovenskej spoločnosti

pre zahraničnú politiku v Bratislave. V súčasnosti

pôsobí ako poradca ministra obrany SR Martina

Glváča.

Grigorij Mesežnikov pracoval v rokoch 1993 –

1997 v Politologickom kabinete Slovenskej akadé-

mie vied. V roku 1994 absolvoval študijný kurz Eth-

nicity and Pluralism in American Politics v USA.

Je spoluzakladateľom Inštitútu pre verejné otázky,

v ktorom od júna 1997 pracuje. Od februára 1999

je jeho prezidentom. Pôsobil v orgánoch Nadácie

Otvorenej spoločnosti. Je členom rádu B’nai B’rith,

kde patrí pod bratislavskú lóžu Tolerancia. V roku

2006 bol na študijnom pobyte v National Endow-

ment for Democracy vo Washingtone.

Alexander Duleba študoval v rokoch 1984 – 1989

na Filozofi ckej fakulte Kyjevskej štátnej univerzity.

V rokoch 1993 – 1995 bol výskumným pracovní-

kom Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií

pri Ministerstve zahraničných vecí SR. V rokoch

1996 – 1998 získal individuálne výskumné štipen-

dium NATO. V rokoch 2000 – 2004 bol riadite-

ľom vo Výskumnom centre Slovenskej spoločnos-

ti pre zahraničnú politiku, a tým ostal aj po jeho

transformácii na neziskovú organizáciu dodnes.

Od roku 2006 je členom poradného výboru inšti-

tútu EU-Russia Centre v Bruseli.

ORBIS PICTUS > BAHRAJN

Foto: Hasan Jamali – SITA/AP

Bahrajnskí chlapci s tričkami ako maskami na tvárach sú súčasťou protivládnych protestov v zá-padnej časti metropoly Manámy. Demonštranti proti režimu odmietajú tyraniu vládnej rodiny al-Chalífa. Bahrajn je však podľa demokratických kritérií v poriadku, pretože je tu americká vojen-ská základňa. (ľh)

ORBIS PICTUS > SÝRIA

Foto: Dusan Vranic – SITA/AP

Zdevastovaný Homs je výsledkom vonkajších zásahov mocností. Odstránenie Bašsára al-Asada je pre Biely dom prioritou, ale boli to vládne vojská, ktoré zbavili mesto teroru a násilia. (ľh)

ORBIS PICTUS > USA

Foto: Cliff Owen – SITA/AP

Hollywoodska hviezda Leonardo Di Caprio prejavuje náklonnosť šéfovi americkej diplomacie Joh-novi Kerrymu za ekologickú ochranu Tichého oceánu. Ekologické aktivity Bieleho domu prekrývajú militantnú expanziu po celom svete, ale Hollywood plní úlohu ilúzie a jeho protagonisti hrajú hru užitočných fi gúrok. (ľh)

ORBIS PICTUS > USA

Foto: Pablo Martinez – SITA/AP

Americký prezident Barack Obama vyznamenáva príslušníka námornej pechoty Williama „Kyla“ Carpentera za jeho nasadenie v Afganistane, pri ktorom prišiel o oko. Pre záujmy amerických kon-cernov obetujú životy a zdravie chlapci, ktorí sú len potravou pre delá. (ľh)

ORBIS PICTUS > USA

Foto: Robert F. Bukaty – SITA/AP

Bývalý prezident USA George Bush senior predviedol asistovaný parašutistický zoskok pri príležitos-ti svojich 90. narodenín. Autor verejného vyhlásenia o Novom svetovom poriadku má aj vo vysokom veku radosť nielen z realizácie zoskoku, ale aj celosvetovej dominancie ohlásenej myšlienky všeobec-ného zotročenia. (ľh)

ORBIS PICTUS > VEĽKÁ BRITÁNIA

Foto: Sang Tan – SITA/AP

Julian Assange obetoval svoju slobodu, pretože už dva roky žije na ekvádorskej ambasáde, aby ho Británia nevydala Švédsku a následne U. S. Veľkému bratovi, aby s ním zúčtoval. Prezradiť tajom-stvá orwellovského tyrana sa nevypláca. (ľh)

ORBIS PICTUS > IRAK

Foto: SITA/AP

Iračania utekajú z oblastí bojov, ide im o holé životy. Americká invázia a skorumpované iracké ve-denie vytvorili z Iraku trvalé bojové teritórium, ktoré síce nahradilo tyrana, ale ľuďom ponúklo len nekonečný náboženský zápas medzi sunitmi a šiitmi. (ľh)

ORBIS PICTUS > FRANCÚZSKO

Foto: Charles Dharapak – SITA/AP

Anglosaský svet, predstavovaný britskou kráľovnou s oporou amerického prezidenta Baracka Obamu a novozélandského premiéra Jerryho Mateparaeho, na stretnutí v Normandii je kontrastom voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. V rámci neutíchajúcej studenej vojny pokračuje zápas medzi Západom a Východom o mocenské postavenie v Európe, v pozadí s Projektom pre nové ame-rické storočie. (ľh)

48

Foto: Matúš Plecho

PRAŽSKÁ VŠEOBECNÁ LEKÁRKA LUDMILA ELEKOVÁ NA SEBA UPOZORNILA V ANKETE ČESKEJ TELEVÍZIE O OČKOVANÍ PROTI CHRÍPKE, KDE HO AKO JEDINÁ OSLOVENÁ ODBORNÍČKA OZNAČILA ZA NEZMYSEL. MNOHÍ KOLEGOVIA JU SPOCHYBŇUJÚ

KVÔLI PREFEROVANIU ALTERNATÍVNEJ MEDICÍNY, A PREDOVŠETKÝM KVÔLI JEJ KRITIKE OČKOVANIA. VYSLÚŽILA SI ZAŇ ANTICENU BLUDNÝ BALVAN OD ČESKÉHO KLUBU SKEPTIKOV SISYFOS. V REAKCII NA ŇU SA VYJADRILA, ŽE AK BY MALA ČAS UDEĽOVAŤ ANTICENY SVOJIM MYŠLIENKOVÝM OPONENTOM, ZDRUŽENIU SISYFOS

BY UDELILA TITUL SKAMENENÝ MOZOG.

ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY

Marián Benka

Ako vyštudovaná lekárka ste sa začali odklá-ňať od klasickej medicíny. Prečo?Promovala som v roku 1990. Takže som študo-

vala za socializmu, keď o alternatívnej medicíne

nebolo ani počuť. Ale keď som prišla do ambu-

lantnej praxe, zistila som, že ľudia sú chorí tro-

chu iným spôsobom, ako sa písalo v skriptách.

Prišiel človek a sťažoval sa na rôzne neurčité

ťažkosti. Alebo mal ťažkosti, ktoré poukazovali

na nejakú diagnózu. Ale keď som tú diagnózu

chcela potvrdiť, či už fyzickým vyšetrením alebo

laboratórnym rozborom, ten nález tam nebol.

Takže prichádzali ľudia, ktorí sa evidentne ne-

cítili dobre, niečo im bolo, ale ja som nemala

žiadny nástroj na to, aby som im povedala, čo

majú a ako to ideme liečiť. Potom tu bol druhý

problém, že chronické stavy sa nelepšili. Mohla

som im predpísať lieky, aby ich to toľko nebole-

lo, aby sa zmiernil nejaký príznak. Ale to nerieši-

lo príčinu ochorenia.

A rozhodujúci moment?Prvýkrát som precitla, keď sa mi narodilo dieťa

a už ako dojča dostalo ekzém. To som už tušila,

že existuje aj nejaká homeopatia a že liečenie

nemusí byť iba o kortikoidných mastiach, ktoré

som mu dávať nechcela. Preto som navštívila ho-

meopata. Trvalo to síce niekoľko rokov, pretože

to bola zložitejšia záležitosť, ale syn sa vyliečil.

Neskôr dostal astmu (liečbu sme predčasne pre-

rušili) a takmer zázračne sa z nej vyliečil po jed-

nej dávke homeopatického lieku.

To bol dôvod, prečo som začala homeopatiu štu-

dovať. Zistila som, že celý systém, východisko

alebo paradigma, na ktorých stojí alternatívna

a konvenčná medicína, sa zásadne líšia. Kon-

venčná medicína nerieši zdravie. Zaoberá sa štú-

diom chorôb. Podrobne máte popísané, ako sa

choroba vyvíja, ako sa to prejavuje na tele, aké

sú patologické nálezy a akým chemickým liekom

sa dajú utlmiť.

Keď som sa učila na atestáciu, odrazu som si

uvedomila veci, ktoré som predtým v skriptách

nevnímala. Písalo sa v nich, ako sa choroba vyví-

ja, na konci – „príčina nie je známa“, a terapia?

RENDEZ-VOUS > ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY

49

TU BY SA RODIČIA MALI ZAČAŤ PÝTAŤ: „TAK MOMENT, MY SME SA TU VZDALI ČASTI NAŠEJ SLOBODY V ZÁUJME ZDRAVIA POPULÁCIE. PRETOŽE STE NÁM SĽÚBILI, ŽE NAŠE DETI BUDÚ ZDRAVŠIE. NEHOVORILI STE O TOM, ŽE BUDÚ MAŤ VIAC ALERGIÍ, ŽE BUDÚ MAŤ AUTOIMUNITU, ŽE BUDÚ HYPERAKTÍVNE, ŽE BUDÚ POTREBOVAŤ VIAC ANTIBIOTÍK. NEHOVORILI STE, ŽE NAKONIEC BUDEME K LEKÁROVI CHODIŤ ČASTEJŠIE, AKO KEBY SME SA NEOČKOVALI.“

registrovaných minimálne 1800 pacientov, preto-

že hlavný príjem je z kapitačnej platby, paušálu

za každého registrovaného pacienta. Aby ste za-

platili nájomné, sestričku a aj vám zostalo niečo

na živobytie. A zase keď máte príliš veľa výkonov

alebo indukovanej starostlivosti, poisťovňa vás

penalizuje. Bonifi kovaný je lekár, ktorý je protiv-

ný, nikto k nemu nechce chodiť, jeho pacienti sa

radšej liečia sami alebo u niekoho iného.

Ako ste rozpor nakoniec vyriešili vy?Dostala som sa k literatúre o tzv. funkčnej ale-

bo integratívnej medicíne. Ide o využitie nástro-

jov konvenčnej medicíny, ale s iným spôsobom

myslenia. Takže tomu sa teraz venujem. Mám

zmluvy s poisťovňami, nechám ľudí aj štandard-

ne vyšetriť, ak je to nevyhnutné, predpíšem aj

antibiotiká (i keď veľmi nerada). Ale keď príde

niekto s chronickou chorobou, hneď na začiatku

mu vysvetlím: „Áno, využijem tieto vyšetrenia,

aby som zistila, čo tam máte, a niektoré veci prí-

padne vylúčila, ale samotnú nápravu budem rie-

šiť metódami, ktoré zdravotná poisťovňa nepre-

pláca.“ Takže mi musia niečo zaplatiť, ale je to

za čas, ktorý im venujem, a za skutočné liečenie.

Niekedy dosť dlho trvá len to, kým im vysvetlím

súvislosti, kvôli ktorým trpia. Pre niektorých je

to celkom šok, pretože sú zvyknutí, že lekári im

povedali: „No, s tým sa nedá veľa robiť, budete

musieť doživotne brať lieky.“ Ale ja nechápem,

že moji kolegovia vôbec nie sú zvedaví. Niko-

ho nezaujíma, že tento človek má teraz nejaký

problém, ale prečo ho má práve teraz? Prečo sa

jeho imunitný systém zbláznil? Prečo to neuro-

bil pred piatimi rokmi? A prečo to nemá jeho

manželka, sused alebo dieťa, ktoré s ním obýva

rovnaké životné prostredie? Nikto sa nepýta.

Nikto sa nepýta ani na zvýšený výskyt detského autizmu, na ktorý vy už dávnejšie upozorňujete...Až na to, že to, čomu dnes hovoríme autizmus,

nie je žiaden autizmus. V skutočnosti ide o chro-

nické autoimunitné zápaly mozgu. Sú na to už

dôkazy a je presne popísané, čo sa v detskom

mozgu deje. Ale okrem pár osamotených vedcov

nikto nehľadá príčinu tejto epidémie. No je tu

jeden evidentne sa ponúkajúci hlavný podozrivý,

okolo ktorého sa chodí so zatvorenými očami,

pretože ide o posvätnú kravu medicíny. A to je

očkovanie.

Prehľad, čo všetko sa skúša: Niekedy funguje

toto, niekedy toto, inokedy musíme len utlmiť

bolesť a v podstate sa s tým nič nedá robiť. Od-

razu mi došlo, že drvivá väčšina chorôb, tak ako

sme sa o nich učili v internej medicíne, nemá

známu príčinu a nedá sa liečiť. Medicína pri

nich ponúka len úľavu od príznakov. S tým, že

lieky majú ešte aj vedľajšie účinky.

Čo je na tom zlé, keď vás niečo bolelo a po podaní lieku bolieť prestalo?Z pohľadu celostnej medicíny potlačenie prízna-

kov vedie k tomu, že patológia sa v tele presunie

niekam inam. Jeden z klasikov homeopatie to

vystihol slovami: „Choroba sa sťahuje od orgánu

k orgánu a pacient od špecialistu k špecialistovi.

Špecialisti si telo rozparcelujú, a až na výnimky

nevidia súvislosť s ďalšími orgánmi.“

Takže ak niekto chodí s ekzémom na kožné

a bude prezentovať psychické problémy alebo

problémy s trávením, väčšina kožných lekárov si

to nedá do súvislosti. Neuvedomia si, že pacien-

tovi úspešne odstránili vyrážku, ale zhoršil sa

mu psychický stav. A keď si tú vyrážku prestane

mazať, tak sa síce znova objaví, ale uľaví sa mu

psychicky.

A vy ste sa snažili dopátrať k tým súvislostiam?

Áno, ale začala som si uvedomovať, že nemám

to, čo potrebujem, aby som ľuďom skutočne po-

máhala, a to je čas. Čas polhodinu tomu človeku

načúvať, ďalšiu polhodinu sa ho pýtať. Hodina je

nevyhnutné minimum, aby ste zistili, čo sa s tým

človekom deje. Musíte ho najprv nechať rozprá-

vať spontánne, aby ste videli, čo prirodzene vy-

pláva na povrch.

Ale toľko času v lekárskej praxi nemáte, keď

vám dopoludnia prejde ordináciou 40 – 50 ľudí.

Máte na každého dve-tri minúty. Každý pacient,

ktorý nevyplazí jazyk a nie je do dvoch minút

von, zdržiava. Je ako piesok v súkolesí, ktorý

zablokuje prevádzku. Väčšina kolegov si urobí

okolo seba takú mentálnu stenu a berie to systé-

mom „šup sem – šup tam“. A pacienta, ktorý je

neštandardný, sa snažia čo najrýchlejšie zbaviť.

Nehovorím, že lekári to robia preto, lebo by boli

zlí. Ale systém ich k tomu núti.

Nedá sa vyžiť z menšieho počtu pacientov?Nedá. Neviem, ako je to na Slovensku, ale u nás

musí mať praktický lekár na to, aby sa uživil, za-

RENDEZ-VOUS > ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY

50

ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY > RENDEZ-VOUS

Keď Goldberg lieči zápaly anitivirotikami, znamená to, že pôvodcom sú vírusy? Oslabené vírusy vo vakcínach?Je absurdné tvrdiť, že vakcína proti rubeole,

osýpkam alebo mumpsu nemôže spôsobiť tieto

poruchy, keď o každom z týchto vírusov je dobre

známe, že pri prirodzenej nákaze môže spôsobiť

zápal mozgu. Po rubeole prekonanej v tehoten-

stve sa môže narodiť autistické dieťa. Kompliká-

ciou pri mumpse je zápal mozgových blán, pri

osýpkach tiež. Práve tým sa rodičia strašia, že ak

dieťa nebude očkované, dostane osýpky a zápal

mozgu.

Ale my sme ako deti neboli proti osýpkam ešte

očkovaní a pamätáte si z vášho detstva na dieťa

s podobným problémom? Všetci sme boli nor-

málni, nemali sme toľko sennej nádchy, nor-

málne sme sa vyvíjali, robili sme kotrmelce na

telocviku. „Autizmus“ malo vtedy cca 1 dieťa

z 10 – 20-tisíc. Jedno dieťa na okresné mesto.

Dnes otvárajú okresné mestá špeciálne škôlky

pre autistov.

Takže tvrdiť, že živé vírusy môžu spôsobiť po-

škodenie mozgu, ale živá vakcína, ktorá je z nich

vyrobená, nemôže, je absurdita. Vírusy vo vak-

cíne sú len oslabené, ale sú živé a v príbalových

letákoch je uvedené, že pacient môže byť infi -

kovaný a vakcína môže spôsobiť chorobu, proti

ktorej bol očkovaný. Druhý problém s vírusový-

mi vakcínami je, že oslabujú imunitu a umož-

nia dovtedy latentnej nákaze, aby sa aktivovala

a spustila zápal.

Očkovalo sa aj predtým, ale vedľajšie účinky boli

rôznorodé. Lenže postupne sa pridávali vakcí-

ny a stav detí sa časom zhoršoval, postupným

nenápadným spôsobom. Keďže nebola ochota

hľadať hlavného vinníka medzi vakcínami, sa-

mozrejme to ušlo pozornosti.

K akým zmenám vlastne došlo v rámci očkova-nia v posledných rokoch?Po druhej svetovej vojne sa zabehol stály očko-

vací kalendár. A ten sa nemenil v podstate až

do 70. rokov. Naša generácia dostala v pôrodnici

očkovanie proti tuberkulóze, ktoré ročne zabilo

niekoľko detí, ale to sa buď nevidelo, alebo sa

to bralo ako nevyhnutná daň. Potom sme ako

dojčatá dostali trojkombináciu proti tetanu, zá-

škrtu a čiernemu kašľu. Nebudem tvrdiť, že to

To tvrdíte na základe čoho?Aj na základe vlastnej skúsenosti. Každý rodič

v mojom okolí, ktorý mal dieťa s vývojovým re-

gresom, mi povedal: dieťa bolo zdravé, dostalo

vakcínu a do týždňa bol problém. Dokonca po-

znám niekoľko detí, ktoré to majú v papieroch.

Mám správy z nemocníc, kde boli deti vyšetrené

a v záverečnej správe sa píše, že vylúčili všetky

možné príčiny a jediná pravdepodobná príčina

je postvakcinačné poškodenie. Ale na každé die-

ťa, ktoré má toto v papieroch, poznám ďalších

päťdesiat, ktoré majú presne rovnaké príznaky

a ofi ciálna príčina je neznáma.

Pretože keď sa prvá fáza prešvihne, keď sa die-

ťa nedostane do nemocnice krátko po regrese

a čaká sa do troch rokov, na trojročnej prehliad-

ke doktor zistí, že Jožko sa správa trochu zvlášt-

ne, nerozpráva, že je celkovo úplne mimo, na-

miesto toho, aby poslal dieťa k neurológovi, kam

patrí, pošle ho ku psychológovi a dieťa dostane

nálepku „autista“. Pri autizme je prognóza ne-

liečiteľnosti, čo odvádza pozornosť od hľadania

reálnej príčiny. Ak by tým deťom určili správnu

diagnózu ako chronický zápal mozgu, ani kon-

venčná medicína by to nemohla ignorovať.

Chronický zápal mozgu je liečiteľný aj kon-venčnými spôsobmi?Áno. Nedávno som čítala zaujímavú knižku

Mýtus autizmu. Napísal ju doktor Michael Gold-

berg, ktorý takéto deti veľmi efektívne lieči

antivirotikami. Popisuje prípady detí pôvodne

autistických, odsúdených na život mentálne po-

stihnutého, ktoré teraz po vyliečení chodia aj na

vysokú školu. Po svete chodia tisíce detí, ktoré

sa vyliečili z tzv. autizmu len zmenou stravy. Tie

deti potrebujú výživové doplnky, napríklad vyso-

ké dávky omega mastných kyselín alebo niekto-

rých vitamínov, aby ste podporili funkcie mozgu.

Takisto tu dobre funguje špeciálny druh homeo-

patických liekov, ktoré sa vyrábajú z rovnakých

vakcín, aké tie deti poškodili. Musíte s nimi pra-

covať aj pedagogicky. Existuje aj spôsob detoxi-

kácie od ťažkých kovov. Robí sa to najmä v USA.

Niektorí túto metódu robia, iní ju kritizujú, ale

u nás je prakticky nedostupná. Sú na to špeci-

álne lieky, ktoré sa však musia nasadiť v určitej

fáze. Nemôže to byť prvý krok v rámci liečby, to

by sa stav dieťaťa mohol výrazne zhoršiť.

51

RENDEZ-VOUS > ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY

Ďalší skok prišiel okolo roku 2007, keď sa päť-

kombinácia nahradila hexavakcínou, pridala sa

obrna. A z týchto šiestich ochorení sú dve víru-

sové. Plus sa do toho pridali pneumokoky. U vás

povinne, u nás dobrovoľne hradené, ale väčšina

detí ich dostane. Trinásť kmeňov pneumokokov,

ktoré sa pichajú naraz do dvojmesačných detí

bez toho, aby niekto urobil výskum, aký to má

dlhodobý dopad na ich zdravie.

Kritici očkovania okrem toho upozorňujú na riziko hliníka vo vakcínach. Zástancovia však tvr-dia, že hliník je úplne bezpečný...A pediatri sú učičíkaní v pocite bezpečia. Na

školeniach im hovoria, že to o hliníku sú len

konšpiračné teórie, že je ho tam málo, že sa ne-

vstrebáva, že nakoniec hliník je aj v materskom

mlieku.

To je absurdita. Ak si vezmete základné údaje

o koncentrácii z príbalových letákov, vyrátate

si, že s vakcínou sa do detského telíčka dostane

asi tisíckrát viac hliníka ako z potravy. Okrem

toho, normy na povolenú dávku hliníka sa týka-

jú dospelého, ktorý váži 80 kilogramov. Dojča

dostane v materskom mlieku hliník v desatinách

mikrogramov. Vakcína obsahuje 830 mikrogra-

mov hliníka.

Pred niekoľkými rokmi som si písala so Štátnym

ústavom pre kontrolu liečiv. Oni tvrdili, že hliník

vo vakcíne je v poriadku, pretože je nerozpustný

a pevne naviazaný na antigén (látku, ktorá vyvo-

láva tvorbu protilátok, pozn. redakcie). Keď som

sa ich pýtala, čo teda spôsobuje tie neurologické

problémy, odpovedali mi, že jednou z možností

by bol prienik infekčného antigénu do mozgu.

Takže keď štátny ústav na jednom mieste tvrdí,

že hliník je pevne naviazaný na antigén, a po-

tom vám povie, že ten antigén sa môže dostať

do mozgu, tak sa tam logicky dostane aj s tým

hliníkom, ak je teda nerozpustný. Ale keď som

ich s týmto konfrontovala, len niečo „drístali“

a nedokázali mi dať relevantnú odpoveď.

Aj na konferencii v Granade o autoimunite

v roku 2012 sa hovorilo, že hliník ako adju-

vant vo vakcínach je problém a malo by sa od

neho upustiť. Ale naše vakcinologické špičky sú

schopné verejne v médiách vyhlasovať, že nie je

známy negatívny účinok hliníka na človeka. Asi

sa niekoľko tisíc vedcov z celého sveta dohodlo,

bola nejaká svätená voda. Tiež to občas nejaké

dieťa poškodilo. Ale tých prípadov bolo málo.

Potom sme dostali očkovanie proti obrne, ktoré

tiež malo nejaké obete.

Ale stabilne počas 30 rokov bol nejaký počet po-

škodených, ktorý sa za socializmu zametal pod

koberec. Od niektorých starších lekárov viem, že

priamo dostávali inštrukcie, aby pred rodičmi za-

tajovali súvislosť s očkovaním a vymysleli si ne-

jakú inú príčinu. A ľudia o tom hlavne nevedeli.

Nebol internet, nehovorilo sa o tom.

Niekedy začiatkom 70. rokov sa začalo očko-

vať proti osýpkam. Mám pocit, že vtedy začal

narastať počet alergikov. Potom na prelome

70. a 80. rokov sa pridali rubeola a mumps.

Najprv ako samostatné vakcíny, potom dvoj-

vakcíny a nakoniec trojvakcíny. Takže od

70. do 90. rokov narastal počet vakcín, ale aj

počty poškodených. Vyskytli sa aj nejakí autis-

ti, ale tých bolo spočiatku málo, začalo sa to

prejavovať skôr na imunite a autoimunitných

ochoreniach.

Hlavný skokový problém nastal v roku 2001.

Vtedy sa k trojkombinácii pridala vakcína proti

hemofi lu, a zároveň sa do druhej nožičky začala

pichať vakcína proti hepatitíde B. Z pôvodnej

trojkombinácie sa stala päťkombinácia. Všetky

vakcíny obsahovali hliník, takže dieťa ho dostalo

zvýšenú dávku. A okrem toho sa prvýkrát v his-

tórii začala súčasne aplikovať bakteriálna a ví-

rusová vakcína. Dovtedy sa to celkom striktne

oddeľovalo.

Neviem, či si pamätáte, keď ste mali asi 13 ro-

kov a išli ste na preočkovanie proti tuberkulóze,

v čakárni viselo upozornenie, že sa musí odde-

liť očkovanie proti tuberkulóze od ostatných

vakcín. A sestra sa na to cielene pýtala: „Neboli

ste nedávno očkovaní proti žltačke? Nepôjdete

tam v najbližšej dobe?“ Lebo sa vedelo, že keď

sa tie dve očkovania dajú dokopy, urobia zmätok

v imunitnom systéme.

A presne toto sa stalo. Keď sa v roku 2001 zača-

lo takto kombinovane očkovať, často sa stávalo,

že trojmesačné deti mali po očkovaní čudnú re-

akciu imunitného systému, veľmi často sa aktivo-

vala „chránička“ po očkovaní proti tuberkulóze.

Začali aj pribúdať deti s regresmi vo vývoji s tzv.

autizmom.

52

ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY > RENDEZ-VOUS

53

máte určitý počet vojakov. A každý generál vie,

že keď pošle ich veľkú časť doľava, vpravo mu

budú chýbať. A to isté platí pre imunitný systém.

Keď ho niekde zamestnáte, inde vám bude chý-

bať. Takže keď donútite organizmus produkovať

veľa protilátok, posilníte síce jeden typ imunity,

ale oslabíte iný, ktorý potrebujeme na boj proti

všetkým infekciám.

Vakcíny úmyselne nútia telo tvoriť protilátky

proti tým antigénom, ktoré sú v nich pridané.

Vakcína sa pichne do svalu, čím sa poškodia

bunky a do miesta zranenia začnú byť priťahova-

né imunitné bunky. To je normálna reakcia, ako

keď si niekam zapichnete triesku. Lenže je tam

aj hliník, ktorý v porovnaní s bežným drobným

zranením posunie celú imunitu niekam úplne

inam. Ja sa pýtam, ako majú naše biele krvinky

vedieť, proti čomu majú reagovať? Takže vznik

autoimunitnej reakcie je pri očkovaní nevy-

hnutný. A je len otázkou miery, kedy a ako sa

to u ktorého človeka prejaví. Po koľkej vakcíne

dostane autoimunitné ochorenie. Či ich počas

celého života dostane toľko, aby to uňho stačilo

na vyvolanie autoimunity, alebo nie.

Takže odvrátená strana očkovania je zníženie

všeobecnej imunity proti všetkým chorobám.

Nedávno som čítala príbalový leták jednej vak-

cíny, a tam to bolo čierne na bielom: Vedľajším

účinkom môže byť zníženie obranyschopnosti

a zvýšenie náchylnosti voči všetkým ostatným

infekciám.

Takže ja ako matka by som mala dať zaočkovať

moje dieťa proti šiestim chorobám, z ktorých

mu reálne okrem čierneho kašľu žiadna nehrozí,

a vymeniť to za to, že bude mať oslabenú cel-

kovú imunitu a bude stále choré? Vymeniť po-

fi dérnu obranu proti pár chorobám za oslabenú

ochranu proti všetkému ostatnému?

Na to, že neočkované deti sú celkovo zdravšie

ako tie očkované, sú štatistiky. Očkované deti

majú dva až päťkrát vyšší výskyt astmy, alergií

a ekzémov. Majú desaťkrát vyšší výskyt rôznych

neurologických problémov. Dvakrát vyššiu spot-

rebu antibiotík. Autizmus je až na výnimky dia-

gnostikovaný takmer výlučne u očkovaných.

Tu by sa rodičia mali začať pýtať: „Tak moment,

my sme sa tu vzdali časti našej slobody v záujme

zdravia populácie. Pretože ste nám sľúbili, že

že začnú konšpirovať a vymyslia si rozprávku

o hliníku.

Samotný princíp očkovania – dostať do orga-nizmu oslabené zárodky nejakej choroby, aby si proti nej telo vytvorilo protilátky – je podľa vás v poriadku?Ten samotný princíp je zlý. Keď sa medzi dvo-

ma svetovými vojnami očkovanie zavádzalo,

imunológia bola ešte v plienkach. Nevedelo sa,

čo zaručuje ochranu proti infekciám. Zistilo sa,

že človek, ktorý prekonal nejakú chorobu, má

v krvi protilátky. A usudzovalo sa, že protilátky

sú tou ochranou. Môže to platiť, ak ste protilátky

získali z pravej choroby. Pretože keď sa nakazíte

napríklad osýpkami, nenakazíte sa cez kožu, ale

ústami, cez sliznicu dýchacích ciest.

Obrovská väčšina všetkých infekcií sa zvládne

priamo na sliznici. Len ak je nákaza o niečo sil-

nejšia alebo vaša obrana v tej chvíli o niečo slab-

šia, dôjde k nejakému boju. Čo môžete cítiť tak,

že vás napríklad bolí hrdlo, začnete mať nádchu,

bolí vás brucho, alebo máte iné lokálne prízna-

ky. V tejto fáze stále ešte nemusíte mať teplotu.

Keďže je to len lokálne, ak by vám vtedy urobili

krvný rozbor, nemusí sa zistiť žiadna aktivácia

imunity.

Keď ani táto obrana nestačí a nákaza sa dostane

cez sliznicu do organizmu, až vtedy sa naštartu-

je tá zložka imunitného systému, ktorá nakoniec

vedie k produkcii protilátok. Imunita na slizni-

ciach je nešpecifi cká. Nerozlišuje medzi votrel-

cami, funguje len v režime „toto je moje, toto

nie je moje – treba to zožrať“. Až keď nákaza

vstúpi do tela a krvného obehu a začnete mať

celkové príznaky ako bolesť svalov, hlavy, teplo-

tu, prípadne vyrážku, začnete v určitej fáze tvoriť

protilátky.

A nie je výhodné, keď vďaka očkovaniu už protilátky máme?Podstatné je, že prirodzene sa protilátky tvoria

až ku koncu choroby. Keď sa človek nakazí ne-

jakou chorobou, reaguje najprv na slizniciach.

A aj v rámci tohto boja sa produkujú tzv. sliznič-

né protilátky. A to vám vakcína nestimuluje, tá

úplne obchádza sliznice, každý vie, že sa pichá

do svalu. A je „dizajnovaná“ tak, aby donútila or-

ganizmus predovšetkým produkovať protilátky.

Imunitný systém je ako armáda. Jednoducho

54

RENDEZ-VOUS > ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY

ponsku k niekoľkým úmrtiam po DTP vakcíne.

U nás sa takéto prípady schovajú ako náhle úmr-

tie dojčaťa. Japonskí lekári v dvoch prefektúrach

odmietli ďalej očkovať, odložili ihly a povedali,

že nebudú očkovať, kým tie úmrtia vláda riadne

nevyšetrí. Vláda ich vyšetrila a zistila, že očko-

vanie naozaj zabíja. Zmenili očkovací kalendár

a posunuli prvé očkovanie z troch mesiacov na

dva roky veku. Viete, aký to malo dopad? Japon-

sko sa v poradí krajín s najnižšou dojčenskou

úmrtnosťou posunulo zo 17. na 1. miesto.

Obhajcovia očkovania často používajú argu-ment, že kritici operujú výskumami odborníkov, ktorí boli proti očkovaniu zaujatí, pretože boli napríklad členmi antiočkovacích iniciatív. Alebo že dávajú účelovo do súvislosti nesúvisiace fakty. Vraj keby niekto veľmi chcel, štatisticky dokáže aj súvislosť medzi jedením čokolády a autizmom. Čo hovoríte na takéto argumenty?Otázka znie: „A druhá strana si účelovo výsku-

my nevyberá?“ Vyčítajú mi, že ako argumenty

beriem štúdie ľudí, ktorí sú známi „antivakci“.

Oni si berú štúdie ľudí, ktorí sú známi „provak-

ci“, a sú za to dokonca platení farmaceutickými

fi rmami. Uvedomte si, že aj tabakové koncer-

ny viedli desiatky rokov tuhý boj, aby zabránili

rozšíreniu poznatku, že fajčenie škodí. Platili si

vedcov, ktorí produkovali pseudoštúdie, akými

zaplavovali odborné časopisy.

Obviňovanie z účelového vyberania štúdií zo

strany zástancov očkovania je naozaj trápne.

Pretože oni, napríklad čo sa týka autizmu, sa

stále dokola oháňajú jednou jedinou štúdiou,

ktorá údajne vyvrátila súvislosť medzi očkova-

ním a autizmom. Pritom táto štúdia bola z mno-

hých strán kritizovaná a na jedného z jej hlav-

ných autorov je vydaný medzinárodný zatykač

za spreneveru. Je X ďalších štúdií, ktoré tvrdia

pravý opak, ale tie oni ignorujú. Existujú štatisti-

ky, ktoré hovoria: „Očkované deti viac umierajú

a sú častejšie choré.“ Ale v rôznych krajinách

bolo konzistentne pozorované, že očkované deti

majú viac patológií, a k tomu máte ďalšie štúdie,

založené na pokusoch na zvieratách, ktorým sa

pichla vakcína, a potom sa podrobne popísala

jej cesta organizmom. Presne takým istým spô-

sobom sa testujú lieky. Výsledky takýchto testov

nikto nespochybňuje. Takže: máte tu substanciu,

naše deti budú zdravšie. Nehovorili ste o tom, že

budú mať viac alergií, že budú mať autoimunitu,

že budú hyperaktívne, že budú potrebovať viac

antibiotík. Nehovorili ste, že nakoniec budeme

k lekárovi chodiť častejšie, ako keby sme sa ne-

očkovali.“

Ak si rodičia kladú takéto otázky a odmietajú dať deti očkovať, hrozia im postihy. Obísť sa dajú, ak sa dieťaťu nájdu kontraindikácie, a tak sa nesmie dať očkovať zo zdravotných dôvodov. Aká je však pravde-podobnosť, že sa takýto dôvod nájde?Ak by sa malo na základe súčasných poznatkov

správne kontraindikovať, z dnešných detí by sa

už pri prvej návšteve pediatra mal vyradiť neza-

nedbateľný počet. Sú to všetky deti s dispozícou

na alergiu, autoimunitu, s neurologickými prob-

lémami, so známkami zníženej imunity... Na zá-

klade vyhodnotenia reakcií by očkovací kalendár

nedokončilo veľa ďalších detí.

Ja som niektorým našim odborníkom kládla

otázku: „Dobre, vy tvrdíte, že zaočkovanosť

musí byť 95 percent a len tých pár percent po-

pulácie má kontraindikácie. Ale čo keby sa čisto

teoreticky dokázalo, že ak preskúmame účinok

pôsobenia vakcín a dáme ho do súvislosti s pato-

lógiami, ktoré sa pri deťoch čoraz viac prejavujú,

zistilo by sa, že nemôžeme očkovať 30 percent

detí bez toho, aby sme ich poškodili. Čo by ste

urobili v tomto prípade? Prehodnotili by ste sys-

tém vysokej zaočkovanosti, alebo by ste tých 30

percent obetovali?“ Ani jeden z tých slávnych

profesorov mi neodkázal odpovedať, všetci len

dookola „trepali“, že je potrebná vysoká zaočko-

vanosť.

Môže očkovanie legálne odmietnuť lekár?Aj českí lekári majú zo zákona právo na výhra-

du svedomia. Zákon o zdravotníckych službách

hovorí, že lekár nemusí vykonať zákrok, ktorý

je v rozpore s jeho svedomím. Ten paragraf tam

dali najmä preto, aby veriaci lekári nemuseli vy-

konávať potraty. Ale nie je tam povedané, o aký

zákrok by malo ísť. Takže pediater, ktorý cíti, že

s očkovaním niečo nie je v poriadku, má plné

právo povedať: „Ja nebudem očkovať, pretože je

to v rozpore s mojím svedomím.“ A nech si ho

len skúsia prenasledovať. To by skončilo v Štras-

burgu pred Európskym súdom pre ľudské práva.

Je to o principiálnosti. V 70. rokoch došlo v Ja-

55

ODVRÁTENOU STRANOU OČKOVANIA JE ZNÍŽENIE IMUNITY > RENDEZ-VOUS

myslíme, že stojíme nad biologickými zákonmi.

V súčasnosti produkujeme potomstvo, ktoré nie

je v tej kvalite, ako bývalo, potom ho vystavíme

rôznym záťažiam, ako je zamorené prostredie

a zlá strava. Darmo bude matka dojčiť, keď

sama je nekvalitné jedlo. Ani to mlieko nebude

mať potrebné kvality. Do toho umelá výživa,

chemické lieky, antibiotiká, očkovanie...

Základ zdravia je črevná mikrofl óra. Naši pred-

kovia mali črevo v poriadku. Inak by neprežili.

My si ho ničíme chlórovanou vodou, liekmi, che-

mickými potravinami. Dnes rodí štvrtá generá-

cia od vojny. Rodí prvá generácia matiek, ktoré

roky užívali hormonálnu antikoncepciu. To bol

veľký pokus na ľuďoch. Keď za mojej mlados-

ti prišlo mladé dievča na gynekológiu, že chce

predpísať antikoncepciu, povedali jej: „Najprv

poroď deti, a potom príď.“ Malo to aj odvrátenú

stránku, chodilo sa na interrupcie, ale zo zdra-

votného hľadiska to bolo prirodzenejšie. Žena

riešila antikoncepciu až vtedy, keď si odrodila

deti, ktoré chcela.

Dnes sa rodia deti matkám, ktoré mali roky „roz-

hasený“ hormonálny systém, tým pádom majú

rozhasenú črevnú fl óru, často sú alergičky, do

toho brali chemické lieky. A bohvieako sa stra-

vovali. A, samozrejme, máme tu stres. Dnešný

spôsob života je veľmi neprirodzený.

Zavážia pri všetkých týchto vplyvoch aj neja-ké vedľajšie účinky očkovania? Treba ich vôbec riešiť?Napriek všetkému deti, ktoré neboli očkované,

sú väčšinou zdravé. Aj keď sa narodili predčas-

ne, aj keď boli porodené cisárskym rezom, a mat-

ka sa rozhodne neočkovať, sú obvykle omnoho

zdravšie ako dieťa, ktoré malo normálny štart

do života a dostalo vakcíny. Jasné, že vakcíny za

všetko nemôžu. Ale sú faktory, ktoré neovplyvní-

te. Keď chcem žiť v Prahe, musím dýchať tento

vzduch a piť vodu z vodovodu. V rámci potra-

vín môžem voliť menšie zlo: kúpim si mäso,

nekúpim si údeniny, kúpim si ovsené vločky

a nekúpim si sladké cereálie. Ale vždy to budú

potraviny spracované v mnou nekontrolovaných

podmienkach. Potom sú tu veci, ktoré môžem

plne ovplyvniť: Môžem sa rozhodnúť, že budem

športovať, nebudem fajčiť, piť alkohol a nebu-

dem užívať chemické lieky, vrátane vakcín.

ktorej účinky sú preskúmané v kontrolovaných

podmienkach, a je vidieť, že to tým zvieratkám

niečo spôsobuje. Potom tu máte detskú populá-

ciu, ktorá vykazuje silný nárast tých istých symp-

tómov v krátkom čase po očkovaní. Čo je na tom

účelového, neviem.

V dnešnej populácii pomaly nie sú ľudia, ktorí by nemali aspoň nejaký drobný zdravotný prob-lém. Kde vidíte hlavné príčiny?Nežijeme v prirodzenom životnom prostredí.

Máme tu desiatky tisíc chemických látok, kto-

ré sa bežne používajú, pričom na toxicitu z nich

bolo testovaných len niekoľko stoviek. V jednej

štúdii skúmali pupočníkovú krv novorodencov

v Grónsku, v čistých prírodných podmienkach,

a i tam našli v priemere okolo sto chemikálií,

ktoré tam nemali čo robiť. Z toho niekoľko de-

siatok rakovinotvorných. Čo potom máme v tej

krvi my? Tu sa desaťročia kontaminuje voda,

pôda, vzduch a naša biológia na to nie je stava-

ná. A to nehovorím o priemyselne spracovanom

jedle plnom ďalšej chémie, bez výživných látok.

Zvieratá vo veľkochovoch žijú v neprirodzených

podmienkach, sú kŕmené neprirodzenou stra-

vou, čo mení aj molekulárnu štruktúru týchto

potravín. Málokto si uvedomuje, že potraviny

sú aj informácia, nielen bielkoviny, tuky, cukry...

Vstupujú do nášho tela a priamo komunikujú

s našou DNA. Ďalším dôvodom sú, paradoxne,

úspechy medicíny.

Tomu nerozumiem...Dnes vypipleme deti, ktoré by pred 50 rokmi ne-

mali šancu prežiť. Nebavme sa o tom, či je to

dobré alebo zlé. Faktom je, že sa narodia jedinci,

ktorí by sa predtým nenarodili. Koľko detí sa na-

rodí umelým oplodnením, deti majú ľudia, ktorí

by ich prirodzene splodiť nemohli. Nikto sa ne-

zamýšľa nad tým, že ak žena nemôže počať, ale-

bo muž nemá zdravé spermie, že asi nie je s ich

organizmami niečo zásadné v poriadku. Že by

sa mali dať najprv do poriadku, pretože rozmno-

žovanie je luxusná funkcia. Keď máte zásadný

zdravotný problém, nebudete schopný rozmno-

žovať sa. Namiesto riešenia príčin sa to násilne

prerazí umelým oplodnením. Keď použijem drs-

né porovnanie – každý chovateľ zvierat vie, že

kvalitné potomstvo získa len od kvalitných, zdra-

vých a dobre živených rodičov. Ale my ľudia si

56

Strašenia pred „neštandardnými“ politic-

kými stranami v poslednom čase utešene

pribúda. Varuje pred nimi aj tzv. pravica

(napr. Pavol Frešo), no predovšetkým vrcholní

predstavitelia SMER-u Pavol Paška a Robert

Fico, ktorý vyhlásil: „Buď krízu zvládnu štan-

dardné politické strany v širokom dialógu so

sociálnymi partnermi, alebo prídu politickí

blázni a poloblázni. A to je koniec Slovenskej

republiky.“ Ako je možné, že predstaviteľ typic-

ky pravicového denníka sa tak zhoduje s agen-

dou SMER-u, ktorý bol v očiach tejto skupiny

žurnalistov donedávna symbolom všetkého zla?

Prečo mu nenapadne zamyslieť sa, či aj medzi

názormi a postojmi tých „neštandardných“, „ex-

trémistických“ a „bláznivých“ strán nemôže byť

PROPAGANDA > ŠTANDARDNÉ STRANY, ŠTANDARDNÍ NOVINÁRI

Marián Benka

NA ÚVOD NIEKOĽKO UKÁŽOK Z KOMENTÁRA ZÁSTUPCU ŠÉFREDAKTORA DENNÍKA SME KONŠTANTÍNA ČIKOVSKÉHO K SLOVENSKÉMU VÝSLEDKU VOLIEB DO EUROPARLAMENTU: „SLOVENSKO MALO NAJNIŽŠIU ÚČASŤ, NO NA ROZDIEL OD INÝCH KRAJÍN S VYŠŠÍMI ČÍSLAMI U NÁS NEUSPELI EXTRÉMISTI S CIEĽOM

ROZBIŤ ÚNIU... PREDSTAVME SI, ŽE BY VOLEBNÁ ÚČASŤ V SLOVENSKÝCH EUROVOĽBÁCH NEBOLA 13 PERCENT, ALE POVEDZME ŠTYRIDSAŤ.

PRAVDEPODOBNE BY SA TÝM MEDZI VOLIČMI ZVÝŠILA POČETNOSŤ TAKÝCH, KTORÍ NIE SÚ SPOKOJNÍ S TRADIČNÝMI STRANAMI...

PRÁVE VYŠŠIA ÚČASŤ BY MOHLA DO EUROPARLAMENTU ZO SLOVENSKA POSUNÚŤ O JEDNU ČUDESNOSŤ VIAC.“

ŠTANDARDNÉ STRANY, ŠTANDARDNÍ NOVINÁRI

ŠTANDARDNÉ STRANY, ŠTANDARDNÍ NOVINÁRI < PROPAGANDA

57

niečo pravdy? Nepochybujem, že mnohé takéto

rýchlo kvasené strany vznikli len s cieľom využiť

nespokojnosť obyvateľstva so súčasnou politic-

kou scénou, bez reálneho programu, čisto na

prebojovanie sa k moci. Ale o čo sú horšie ako

„štandardné“ strany, ktoré svojimi doterajšími

činmi preukázali skôr poslušnosť svojim sponzo-

rom a napĺňanie mocenských ambícií ako slúže-

nie záujmom ľudu? A ktoré sa častokrát hlásia

k tradičným konzervatívnym, liberálnym alebo

sociálnodemokratickým hodnotám len naoko?

Navyše dnes už aj mnohí neoliberálni intelektuá-

li pripúšťajú, že tradičný kapitalizmus, založený

na ideológiách z 18. a 19. storočia, zlyháva. Nie

je teda čas na nové myšlienky? Nebolo by dobré

aspoň pripustiť, že medzi tými desiatkami mar-

ginálnych politických subjektov sú aspoň dva-tri,

ktoré prinášajú nádejné riešenia pre súčasnú

spoločnosť? Namiesto toho tradiční politici

a mainstreamoví novinári ako jeden muž každú

netradičnú stranu alebo osobu automaticky zara-

dia medzi „bláznov a čudesnosti“. Ak aj dostanú

priestor v médiách, tak len preto, aby ich dotyč-

ný novinár zosmiešnil.

Je pochopiteľné, že takto nálepkujú klasickí

„modrí“ a „červení“ politici. Nové subjekty zna-

menajú pre nich novú potenciálnu konkurenciu

a potenciálne ohrozenie ich kšeftov. Tak ako si

veľké korporácie strážia svoje trhy a novú kon-

kurenciu sa snažia odstaviť už v zárodku, snažia

sa na svojich pozíciách zabarikádovať aj pred-

stavitelia „štandardných“ strán. Ale novinári by

sa mali držať svojej úlohy „strážnych psov de-

mokracie“ a zaujímať sa aj o názory alternatív-

ne voči tomu, čo tvrdia tí pri moci. Nie scestne

tvrdiť, že menšia konkurencia na politickej scéne

je v záujme demokracie.

To, že sa toho nedržia, alebo sa toho držia len

v rámci istých mantinelov, je druhá vec. A nemu-

sia byť všetci rovno „presstitúti“, ktorí vedome

píšu v rozpore so svojím svedomím. Priemerný

plat slovenského novinára naozaj nie je nijaký

zázrak. Sám som svojho času pôsobil v redakcii

pravicovo orientovaného ekonomického týžden-

níka Trend a nikto ma nepodplácal. V atmosfé-

re, keď sa všetci kolegovia počas rozhovorov

navzájom utvrdzovali v správnosti pravicového

pohľadu na svet, som ho aj ja, celkom prirodze-

ne, prijal za svoj. Paradoxom je, že nám šéfre-

daktor hovoril: „Ak chcete napísať naozaj dobrý

článok, pokúste sa spochybniť nejakú všeobec-

ne prijímanú pravdu.“ Reálne však bolo možné

spochybňovať všeobecne prijímané „ľavicové“

pravdy typu „Slovensko je samá hladová dolina“.

O všeobecne prijímaných neoliberálnych prav-

dách typu „zahraniční investori sú pre Slovensko

prínosom“ alebo „štát je zlý hospodár“ sa však

polemizovať nemohlo.

O mnohých skutočnostiach sa teda nepochybo-

valo. Ja som mal to šťastie alebo smolu, že som

sa dostal k webovej stránke paradigma.sk s pre-

loženými textami od popredných alternatívnych

ekonómov. Bolo mi však jasné, že akýkoľvek

pokus o presadenie ich pohľadov na svet v na-

šom týždenníku by bol dopredu odsúdený na

neúspech. Dnes pozorujem, že viacerí moji bý-

valí kolegovia z Trendu (niektorí z nich, vrátane

K. Čikovského, medzitým prešli do SME) pevne

uviazli v duálnom delení myšlienok a pohľadov

na svet na „štandardné“ a „bláznivé“. Jeden

z nich sa minule na svojej facebookovej nástenke

rozčuľoval, že bol v čakárni u lekára a čakajúci

tam rozoberali „konšpiračné teórie“. „Pripadal

som si ako na redakčnej porade Zem a Vek,“ do-

dal napokon.

Keď sa ho ďalší bývalý kolega (ktorý si vidí ďalej

od nosa) spýtal, čo konkrétne je na tých „konšpi-

račných teóriách“ (napríklad spochybňujúcich

ofi ciálnu verziu pádu Dvojičiek) také šialené, len

odpovedal: „O tom sa predsa nediskutuje. Disku-

tuje sa vari o tom, či je tráva zelená?“

Tento človek teda subjektívne ekonomické ale-

bo politické pravdy dáva na roveň objektívnym

prírodným zákonom. Ak toto robia vo svojom

súkromí ľudia, ktorí sa živia ako pekári, obchod-

níci či lekári, je to čisto ich súkromná záležitosť.

Ale ak takto zmýšľa novinár, ktorého poslaním

(podobne ako vedca) by malo byť hľadanie prav-

dy? Ako ju chce hľadať, keď si nezanedbateľnú

časť názorového spektra zaradí do kategórie

„bludov“? Takíto ľudia sa potom stávajú „štan-

dardnými“ novinármi fungujúcimi v „štandard-

ných“ líniách. Koľkí z nich to robia z úprimného

presvedčenia a koľkí preto, aby si udržali miesto

v redakcii, nie je v konečnom dôsledku podstat-

né.

58

DÉJÀ VU > KOLABORÁCIA SIONISTOV S NACISTAMI

Winston Churchill je autorom článku

Zionism versus Bolshevism. A Struggle for the Soul of the Jewish People, pub-

likovaného v Illustrated Sunday Herald vo febru-

ári 1920. Churchill v článku delí Židov do troch

skupín, pričom dve považuje za pozitívne (asimi-

lovaných Židov a sionistov) a jednu za škodlivú

(tzv. medzinárodných Židov). O tých škodlivých

píše, že ich hnutie sa datuje už od čias „Sparta-

ka“ Weishaupta (zakladateľa rádu bavorských ilu-

KOLABORÁCIA SIONISTOV

S NACIZMOM

Milan Pullmann

PRESVEDČENÝ MARXISTA LENNI BRENNER V KNIHE 51 DOCUMENTS: ZIONIST COLLABORATION WITH THE NAZIS ZHROMAŽDIL LISTY, VYJADRENIA, ČLÁNKY

A POSUDKY DOKUMENTUJÚCE (ZÁUJEM O) SPOLUPRÁCU SIONISTOV S NACISTAMI. NACISTICKÁ AGENDA VYHOSTENIA ŽIDOV Z NEMECKA TOTIŽ

VYHOVOVALA SIONISTICKÝM PLÁNOM PODNIETIŤ ICH K USÍDLENIU V PALESTÍNE A VYTVORENIU NOVÉHO ŽIDOVSKÉHO NÁRODA. ŽIAĽ, ANI S PONUKOU BOJOVAŤ NA HITLEROVEJ STRANE SA SIONISTI NEUSPOKOJILI A POČAS STUDENEJ VOJNY

KŠEFTOVALI S RÁDIOAKTÍVNYM MATERIÁLOM A TECHNOLÓGIAMI S APARTHEIDOVOU JUHOAFRICKOU REPUBLIKOU. NIE NADARMO BOL SIONIZMUS REZOLÚCIOU OSN ČÍSLO 3379 OZNAČENÝ ZA FORMU RASIZMU, ČO MU PRISCHLO

NA ŠESTNÁSŤ ROKOV. K TOMUTO „MYŠLIENKOVÉMU PRÚDU“ PATRÍ AJ PROTIRUSKÝ VOJNOVÝ ŠTVÁČ ŠEBEJ, KTORÉMU NEPREKÁŽAJÚ

POHROBKOVIA BANDEROVCOV V UKRAJINSKOM PARLAMENTE. TÝCH BANDEROVCOV, KTORÍ VRAŽDILI AJ ŽIDOV.

59

KOLABORÁCIA SIONISTOV S NACISTAMI > DÉJÀ VU

minátov), pokračuje Marxom, Trockým, Belom

Kunom atď. Podľa Churchilla ide o celosvetovú

konšpiráciu na zvrhnutie civilizácie, ktorá hrala

nezanedbateľnú úlohu už vo Francúzskej revolú-

cii. Pripisuje im aj účasť na VOSR, kde „s výnim-

kou Lenina je väčšina vodcov Židov, revolúciu

inšpirovali a viedli“ a sú výrazne zastúpení v so-

vietskych inštitúciách. Sionizmus vníma Chur-

chill ako užitočnú alternatívu k medzinárodným

Židom a súboj medzi týmito ideológiami nazýva

bojom o židovskú dušu. Židov vyzýva na aktívny

odpor proti svojim „medzinárodným“ súkmeňov-

com. Tento boj o židovskú dušu vyhral sionizmus.

B’nai B’rith magazine priniesol v máji 1933 člá-

nok B’nai B’rith and the German-Jewish Tragedy,

kde sa táto židovská lóža vyhovára na svoju ne-

činnosť voči Hitlerovi z dôvodov politiky „lepšej

múdrosti“ (better wisdom) a snahy neohroziť

svojich členov v Nemecku, o ktorých by nacisti

mohli tvrdiť, že americkú pobočku lóže nahuc-

kali proti nim. V závere sa lóža zmieňuje o do-

konalom spojenectve s Americkým židovským

výborom a vyjadruje neurčitý pocit, že ich kona-

nie v tejto kríze bude cennou kapitolou činnosti

rádu. Nezdá sa, že sa tak stalo.

Sionizmus už pred osemdesiatimi rokmi usved-

čil sám seba, keď 21. júna 1933 Nemecká sio-

nistická federácia poslala nacistom tajné memo-

randum, kde sa uvádzalo: „Sme toho názoru, že

plne uspokojivá odpoveď na židovskú otázku

v rámci národného štátu môže vzísť iba zo spo-

lupráce so židovským hnutím, ktoré sa usiluje

o sociálnu, kultúrnu a morálnu obnovu židov-

stva – skutočne, také národné obrodenie musí

najprv vytvoriť smerodajné sociálne a spirituál-

ne premisy všetkých riešení. Sionizmus verí, že

znovuzrodenie národného života, aké prebieha

v nemeckom živote priľnutím ku kresťanstvu

a národným hodnotám, musí tiež prebehnúť v ži-

dovskej národnej skupine. Vo formovaní Žida

musí mať tiež rozhodujúci význam pôvod, nábo-

ženstvo, komunitný život a skupinové vedomie.

To znamená, že egotistický individualizmus,

ktorý v liberálnej ére nabral na sile, musí byť

prekonaný oduševnením verejnosti a ochotou

akceptovať zodpovednosť.“ V roku 1936 zverej-

nil Post správu o „trúfalej požiadavke Nemeckej

sionistickej federácie, aby ich vláda uznala ako

jediný nástroj na exkluzívnu kontrolu nemecké-

ho židovského života“. V prehlásení sa uvádzalo,

že všetky nemecké židovské organizácie by mali

byť ovládnuté sionistickým duchom.

VIAC DRUHOV SIONIZMUSionizmus pritom sám nikdy nebol a nie je jed-

noliaty. Hlavnými ideologickým súpermi boli

revizionistický sionizmus a socialistický sioniz-

mus. Revizionistický sionizmus je zakladajúcou

ideológiou nenáboženského izraelského práva

a predchodca strany Likud, kde operuje aj Ben-

jamin Netanjahu. Ideológia revizionistického si-

onizmu pochádza od Vladimíra Žabotinského,

obhajujúceho revíziu „praktického“ sionizmu

Bena Guriona a Weizmanna, ktorý sa sústredil

na nezávislé osídlenie Štátu Izrael. Ponúka poli-

tický sionizmus a nadviazanie na dedičstvo The-

odora Herzla (v Brennerovej knihe je zastúpený

hneď prvým dokumentom Závery z roku 1896,

nasledujú Weizmann a Žabotinský).

V roku 1935, po tom, ako židovská exekutíva

nesúhlasila so Žabotinského politickým progra-

mom a odmietla tvrdiť, že „úlohou sionizmu je

zriadenie židovského štátu“, rezignoval na člen-

stvo v Sionistickej organizácii. Založil Novú

sionistickú organizáciu na vyvíjanie nezávislej

politickej aktivity v prospech voľnej imigrácie

a zriadenia židovského štátu. V prvých rokoch sa

revizionistickí sionisti snažili o získanie britskej

pomoci pri osídľovaní. Neskôr niektoré revizio-

nistické skupiny spustili násilnú kampaň proti

britským autoritám v Palestíne, aby ich vyštvali

a ustanovili Izrael (ako Žabotiským založený Ir-

gun Cvaj Leumi, tiež nazývaný Ecel).

Ľavicoví sionisti (tiež robotnícki či socialistickí

sionisti) na rozdiel od „politických“ sionistov

neverili, že židovský štát možno vytvoriť lobin-

gom u medzinárodnej komunity. Nazdávali sa,

že sa to podarí úsilím židovskej pracujúcej triedy

osídľujúcej Palestínu, cestou progresívnej židov-

skej spoločnosti s vidieckymi kibucmi, mošavmi

a mestským židovským proletariátom. Snehová

guľa robotníckeho sionizmu sa nabaľovala, až

v tridsiatych rokoch veľkosťou a významom za-

tienila „politický“ sionizmus na medzinárodnom

poli i v Britskom mandáte Palestína, kde domi-

noval v mnohých komunitných inštitúciách.

60

DÉJÀ VU > KOLABORÁCIA SIONISTOV S NACISTAMI

Haganah – najväčšiu sionistickú paravojenskú

obrannú „inštitúciu“ – mali pod palcom sionis-

ti práce a občas ju využívali proti pravičiarskym

politickým oponentom. Alebo pomáhala britskej

administratíve dolapiť židovských teroristov. Si-

onisti práce hrali hlavnú úlohu v izraelsko-arab-

skej vojne v roku 1948 a prevažovali vo vedení

izraelskej armády celé desaťročia po sformovaní

Izraela. Vo vedení hnutia sionizmu práce pôso-

bili David Ben Gurion, Golda Meirová a Berl

Katznelson.

EICHMANN AKO HOSŤRaphael Powell v roku 1934 uzatvára článok

Should Jews Join Anti-Fascist Societies? v augus-

tovom vydaní londýnskeho periodika The Yo-

ung Zionist týmito vetami: „Tri ideály volajú po

podpore všetkých Židov, pričom existuje reálne

nebezpečenstvo, že pre nedostatok podpory

zaniknú: jednota židovského ľudu, potreba sil-

nejšej židovskej hrdosti a vybudovanie Izraela.

A my strácame čas premýšľaním, či by sme mali

vstúpiť do antifašistických skupín!“

O mesiac nato prináša goebbelsovský Der An-

griff (Útok) prvú časť dvanásťdielnej reportáže

z výletu nacistu Leopolda von Mildensteina do

Palestíny. Barón tam pricestoval na pol roka

z iniciatívy sionistov. Goebbels dal po jeho ná-

vrate vytlačiť pamätnú mincu, ktorá má z jed-

nej strany svastiku a z druhej strany sionistic-

kú hviezdu. Von Mildenstein opisuje rozhovor

s mladým stúpencom ruského Žida Trumpel-

dora, veliteľa židovskej légie, ktorý zahynul

v Palestíne v boji proti Arabom. Jeho stúpencov

označuje barón za fašistov medzi Židmi, radikál-

nych nacionalistov, ktorí odmietajú akýkoľvek

kompromis a nazývajú sa revizionistami. Občas

zazneli aj iné židovské postoje. Boris Smolar,

hlavný európsky korešpondent Jewish Telegra-

phic Agency v článku Between the Lines v The

Daily Bulletin z marca 1935 oponuje kolaboran-

tom zo Svetovej sionistickej organizácie a Sionis-

tickej organizácie v Nemecku (ZVfD) tvrdením,

že redukciou židovských požiadaviek na ekono-

mické práva a kultúrnu autonómiu namiesto žia-

dania úplných ľudských práv sionistický plátok

Die Juedische Rundschau súhlasí s odsúdením

židovstva na život v gete. Uvádza podozrenie

ZVfD z oportunizmu z dôvodov ochrany sio-

nistov pred perzekúciou a prízvukuje, že Židia

vo svete nikdy nebudú súhlasiť s obmedzením

nemeckých Židov a budú žiadať ich rovnosť vo

všetkých sférach života. Po prijatí norimberských

protižidovských rasových zákonov v septembri

1935 boli v nacistickom Nemecku povolené len

dve vlajky: nacistická so svastikou a modro-biela

vlajka sionistov. Tí mali tiež dovolené publikovať

vlastné noviny. Ríša toto špeciálne zaobchádza-

nie podporovala preto, lebo sionisti mali s na-

cistami spoločný záujem na vysťahovaní Židov

do Palestíny. Dôvodom, prečo niektorí sionisti

nebojkotovali Hitlerovo Nemecko, bola fi nančná

zmluva Haavara na povzbudenie emigrácie, po-

voľujúca Židom zameniť si svoje peniaze získa-

né za tovar exportovaný do Palestíny za zvýhod-

nenú cenu. Časť knihy venovaná nacistickému

a sionistickému chápaniu národnosti a štátneho

občianstva odhaľuje, že nemecké a izraelské

praktiky vychádzajú z rovnakého konceptu.

Adolf Eichmann prijal v októbri 1937 pozvanie

sionistov a navštívil Palestínu. V Egypte sa stre-

tol s Feivelom Polkesom, sionistickým špiónom

pracujúcim aj pre nacistov, ktorého opísal ako

vysokého funkcionára Hagany. Po vypuknutí

holokaustu v roku 1942 Eichmann pracovne ro-

koval s Dr. Rudolfom Kastnerom, maďarským

Židom, ktorého považoval za fanatického sio-

nistu (Kastnera neskôr zavraždili v Izraeli ako

nacistického informátora). Išlo o dohadovanie

sa o osude maďarských Židov, ktorých navrhli

zlikvidovať v nacistických táboroch. Eichmann

sa o Kastnerovi vyjadril takto: „Verím, že by

obetoval tisíc alebo stotisíc ľudí svojej krvi, aby

získal svoj politický cieľ. Starí Židia a tí, ktorí

sa asimilovali, ho nezaujímali. Zoberte si ich,

povedal by, ale nechajte mi tu týchto. A pretože

nám Kastner spravil veľkú službu tým, že nám

pomohol udržať pokoj pri deportáciách, dovolil

by som jeho skupine uniknúť.“ Brennerom zo-

zbierané, prvýkrát do angličtiny preložené doku-

menty tak objasňujú, že Západu vštepovaná vina

za holokaust patrí v prvom rade sionistom, ktorí

učinili politicky výhodnú voľbu umiestniť izrael-

ský štát na vrchol svojich priorít, nad životy svo-

jich európskych súkmeňovcov. Avraham Stern,

vodca sionistickej teroristickej skupiny známej

61

KOLABORÁCIA SIONISTOV S NACISTAMI > DÉJÀ VU

ako Sternov gang, sformuloval koncom roku

1940 písomný návrh Hitlerovi, podľa ktorého by

židovské milície v Palestíne bojovali na nemeckej

strane vo vojne proti Anglicku výmenou za na-

cistickú pomoc pri riešení židovskej otázky v Eu-

rópe a vytvorení historického židovského štátu.

V tom čase už nemeckí vojaci napochodovali

do Prahy, podnikli inváziu do Poľska a postavi-

li prvý koncentračný tábor v Osvienčime. Stern

ďalej uviedol, že sionistické organizácie mali

„veľmi blízko k totalitným hnutiam v Európe

z hľadiska ideológie aj štruktúry“. Sternov návrh

našli na nemeckom veľvyslanectve v Turecku po

skončení 2. svetovej vojny.

AJ HITLEROVI PO BOKUAvraham Stern a jeho stúpenci pre predstavu

o forme oznámili, že:

1. Mohli by existovať spoločné záujmy medzi

zavedením nového poriadku v Európe v súlade

s germánskym konceptom a skutočnými národ-

nými ambíciami židovského ľudu, ktoré steles-

ňuje Národná vojenská organizácia.

2. Bude možná spolupráca medzi novým Ne-

meckom a obnoveným ľudovo-národným hebrej-

stvom...

3. Ustanovenie historického židovského štátu na

národnom a totalitnom základe, zviazaného do-

hodou s nemeckou ríšou, by mohlo byť v záujme

udržania a posilnenia budúcej nemeckej pozície

sily na Blízkom východe.

Vychádzajúc z týchto úvah, Národná vojenská

organizácia v Palestíne za podmienky, že vyššie

zmienené národné ambície izraelského hnutia

za slobodu budú Nemeckou ríšou uznané, po-

núka aktívnu účasť vo vojne na strane Nemec-

ka.

V celej Európe sa po vojne za podobné veci

vešalo. No táto zrada Židov ostala v honbe za

vytvorením sionistického štátu v máji 1948 ne-

povšimnutá. Deväťdesiat percent amerických

Židov bolo náhle prosionistických. Demokrati,

republikáni, a dokonca aj komunistami organi-

zovaná Progresívna strana súperili o židovské

hlasy v novembrových prezidentských voľbách.

Víťaz Harry Truman na oplátku za peňažnú po-

moc nakúpil pre židovské skupiny v Palestíne

zbrane z Československa a zrodil sa Izrael.

Mimochodom, sionisti paktovali aj s ďalšími

členmi vtedajšej „Osi zla“, Mussoliniho Talian-

skom a Hidekiho Japonskom. Napr. 29. marca

1936 sionisti velebili duceho a jeho režim pri

otvorení námorníckej školy v Civitavecchii, do-

tovanej fašistickou vládou. Sionistická mládež-

nícka skupina Betar (založená Žabotinským

a dobre vychádzajúca s teroristami z Irgunu)

tam trénovala svojich námorníkov pre budúci

štát revizionistov. Rečníci ignorovali, že 3. ok-

tóbra 1935 talianske vojská napadli Abesíniu.

V januári 1940 sa v mandžuskom Charbine ko-

nal Tretí kongres židovskej komunity Ďalekého

východu. Mandžusko sa vtedy nachádzalo v bru-

tálnej vojenskej okupácii Japoncami. Nankinský

masaker (asi 260 000 civilných obetí, tiež „Zná-

silnenie Nankingu“, znásilnených boli desaťtisí-

ce) prebehol v japonskej réžii v decembri 1937

a Krištáľová noc 9. novembra 1938. Napriek

tomu sionisti legitimizovali okupáciu uznaním

Japonska ako garanta „rovnosti všetkých ob-

čanov“ v tejto obliehanej krajine. Sami pritom

čelili kritike a obvineniam z antisemitizmu. Ci-

tujeme z reči Jicchaka Gruenbauma z 18. febru-

ára 1943: „A keď sa ma spýtali: „Môžeš poskyt-

núť peniaze Fondu vzniku Palestíny na záchranu

Židov v diaspóre,“ povedal som: „Nie!“ a opäť

vravím nie... A preto ma ľudia nazývajú antise-

mitom a tvrdia, že som vinný, pretože nie sme

úplne oddaní záchranným aktivitám.“

Znepokojivé je, že sionisti sa naučili od nacistov

taktické aj politické lekcie a aj dnes ich naďa-

lej aplikujú na svoje účely. Bývalí premiéri boli

členmi teroristických skupín Irgunu a Sternov-

ho gangu pred holokaustom, počas neho aj po

ňom. Podľa vyjadrenia autora Lennyho Brenne-

ra 51 dokumentov vzniklo ako reakcia na to, že

akýsi propagátor sionizmu nikdy nečítal úplné

znenie návrhu Sternovho gangu bojovať na Hit-

lerovej strane. Napriek snahe Brennera a iných

Židia aj svetová verejnosť vie o špinavostiach sio-

nizmu stále málo. No podľa amerického priesku-

mu z roku 2001 už len menej ako 22 % Židov sa

označuje za sionistov. Slovami Sarah Powellovej

v časopise Washington Report on Middle East

Affairs, po prečítaní 51 dokumentov bude ťažké

neodložiť ružové okuliare, ktoré si mnohí pri po-

sudzovaní sionizmu nasadzujú.

62

BEZ MASKY > MADELEINE ALBRIGHTOVÁ

OD SLOVANSKEJ DUŠE K BALKÁNSKEJ MÄSIARKE

Ľubomír Huďo

Kresba: Tibor Eliot Rostas

MADELEINE ALBRIGHTOVÁ

(*1937)

Prvá šéfka americkej diplomacie a držiteľ-

ka najvyššieho civilného amerického vy-

znamenania Medaily slobody, diplomat-

ka i obchodníčka známa svojím vyhlásením, že

Slovensko je čierna diera v srdci Európy. Výrok

Madeleine Albrightovej súvisel s bačovaním me-

čiarovského klanu, výpredaj krajiny dzurindov-

skou klikou jej už neprekážal. Prioritou pre ňu

boli vždy americké hegemonistické záujmy spre-

vádzané vyjadreniami o demokracii a slobode.

Ako žiačka Zbigniewa Brzezinského vedela veľ-

mi dobre, akú taktiku uplatňovať v strednej a vý-

chodnej Európe v rámci likvidácie ruských pozí-

cií a nastolenia americkej dominancie. Medzi jej

najväčších obľúbencov patril takzvaný humanis-

ta Václav Havel a reálny terorista Hashim Thaçi,

rozdielna dvojica so spoločnou vlastnosťou, kto-

rú má Madeleine ešte radšej ako demokraciu –

oddanosť záujmom Spojených štátov.

Madeleine Albrightová pochádza z rodiny česko-

slovenského diplomata Josefa Korbela (pôvod-

ne Körbel), ktorá ušla najprv pred nacistami do

Londýna a potom pred komunistami do USA.

Vo svojej knihe Pražská zima píše aj o svojom ži-

dovskom pôvode. Tvrdí, že o židovskom pôvode

svojich rodičov nevedela až do svojich 59 rokov,

keď si ju prezident Bill Clinton vybral za šéfku

diplomacie: „Vôbec som nevedela, že pôvod mo-

jej rodiny je židovský, ani že viac ako dvadsať

mojich príbuzných zahynulo počas holokaustu.

Vychovávali ma ako rímsku katolíčku a po svad-

63

64

be som vstúpila do episkopálnej cirkvi. Bola som

si istá, že mám slovanskú dušu.“ Jej slovanská

duša prešla veľkou premenou. Okrem irackých

detí a kurdských civilistov bez výčitiek svedomia

krvavo účtovala so Srbmi na Balkáne, za čo si vy-

slúžila prezývku balkánska mäsiarka. Pripome-

nuli jej to kritici pred dvomi rokmi počas krstu

knihy Pražská zima v českej metropole.

ZÚRIVÁ DIPLOMATKAMadeleine Albrightová vzhľadom na svoj pôvod

v pražskej židovskej rodine zo Smíchova a pria-

teľstvo s Václavom Havlom, ktorý ju mimocho-

dom navrhol na novú českú prezidentku, prišla

krstiť svoju knihu do prostredia, kde si zvykla na

obdiv a servilnosť. Keď narazila na prejav nesú-

hlasu s jej diplomatickou činnosťou, zahodila

masku kultivovanej političky a presvedčenej de-

mokratky. Nezniesla iný názor, trhala aktivistom

plagáty a s pomocou ochranky a výkrikov „Vy-

padnite!“ a „Vojnoví zločinci!“ eliminovala ľudí

s odlišným názorom na jej balkánske zverstvá

a kšefty. Počas krstu Albrightovej knihy v praž-

skom kníhkupectve prišli neočakávaní hostia.

Najprv jej dokumentarista Václav Dvořák da-

roval DVD so svojím dokumentom Ulúpené Ko-sovo. Americká politička ešte nič nechápala, až

kým neprišli aktivisti s plagátmi o umierajúcich

srbských deťoch, kontroverzných obchodoch

s kosovskou telekomunikačnou spoločnosťou

Ipko a etnickom čistení Chorvátska od Srbov,

ktoré si chceli dať podpísať v rámci autogrami-

ády. Pripomenuli jej nelichotivú prezývku bal-

kánska mäsiarka, ona ich na oplátku označila

za vojnových zločincov. Albrightová v rámci

svojej niekdajšej slovanskej duše prešla do češ-

tiny, a zároveň oživila slovenské príslovie – Zlo-dej kričí: Chyťte zlodeja! Madeleine Albrightová

nie je prípad bývalého amerického prezidenta

Ronalda Reagana, ktorý si v posledných rokoch

svojho života už na nič nespomínal. Veľmi dobre

pozná fakty o vojne v Kosove a následnom útoku

na zvrchovanú európsku krajinu. Vie, že 78-dňo-

vé bombardovanie Srbska si vyžiadalo 2500 až

3500 obetí. Bombardéry NATO počas 15-tisíc

náletov ničili priemyselné budovy, elektrárne,

mosty, letiská, ale aj školy a nemocnice. V arze-

náli NATO nechýbala ani munícia s ochudob-

neným uránom a podľa správy BBC v regióne

ochorelo na rakovinu v dôsledku rádioaktivity

desaťtisíc ľudí. A čo na to Madeleine Albrigh-

tová? „Pre mňa bol najväčší úspech to, čo sme

urobili v Kosove. Niektorí Srbi tam vraždili ľudí,

alebo ich zatvárali do koncentračných táborov.

My sme sa ako medzinárodný líder rozhodli, že

sa s tým niečo musí urobiť. Kosovo je teraz nezá-

vislá krajina. Myslím, že sme urobili dobrú vec.“

KOSOVSKÉ KŠEFTYBalkánsku mäsiarku nedojímajú zločiny, ak

ich páchajú jej priatelia pod ochranou veľkého

spojenca. Jeden z jej priateľov, súčasný kosov-

ský premiér Hashim Thaçi, napriek teroru jeho

Kosovskej oslobodzovacej armády (UÇK) získal

označenie Albrightovej miláčik.

Počas bombardovania Srbska lietadlami NATO

bol Hashim Thaçi jedným z mála ľudí, s ktorý-

mi NATO koordinovalo svoje útoky, a preto bez

obáv vyhlásil: „Nie je pravda, že NATO nemalo

pechotu. Pozemnými jednotkami Aliancie sme

boli my – UÇK.“

Za odmenu si mohol Thaçi nabaliť vrecká z or-

ganizovaného zločinu – podľa indícií a svedec-

tiev bol hlavou obchodu s ľudskými orgánmi

srbských a rómskych zajatcov. Zarobil na tom

najmenej štyri milióny dolárov. Bývalá vrchná

prokurátorka haagskeho tribunálu Carla del Po-

nteová vo svojej knihe Lov: Ja a vojnoví zločin-ci uviedla, že kosovskí Albánci po príchode síl

NATO do Kosova uniesli a previezli do severné-

ho Albánska 100 až 300 Srbov.

Aj Madeleine, vďaka svojmu miláčikovi, prišla

k výhodnému obchodu a zarobila. Chorvátske

noviny Jutarnji list upozornili, že bývalá americ-

ká šéfka diplomacie skupovala dôležité podniky

v Kosove. Aj ďalšie ofi ciálne zdroje uvádzali,

že Albrightová svoje postavenie a vplyv využí-

vala na investovanie do niektorých kosovských

fi riem. Belehradský denník Večernje novosti

informoval o tom, ako Albrightová politickými

a fi nančnými ťahmi získala milióny eur.

Jej spoločnosť pod názvom Albright Group ako

spoluvlastník popredného kosovského mobil-

ného operátora Ipko zarobila na predaji svojho

podielu. Slovinská spoločnosť Telekom zaplatila

za nákup kosovského operátora 20 miliónov eur.

BEZ MASKY > MADELEINE ALBRIGHTOVÁ

65

Bývalá šéfka diplomacie pokračovala v hospo-

dárskej expanzii. Jej Albright Capital Manage-

ment sa spolu s ďalšími ôsmimi spoločnosťami

zúčastnil privatizácie kosovského Telekomu, kto-

rý mal viac ako milión predplatiteľov v mobilnej

sieti a 100 000 užívateľov pevných liniek. Podľa

niektorých zdrojov bolo výberové konanie ušité

na mieru práve fi rme Albrightovej. Nadštandard-

né vzťahy s politickým miláčikom Thaçim sa vy-

platili a prinášali zisky.

Albrightovú mátali na Balkáne výlučne Srbi.

Poslanec a člen zahraničného výboru českej

Poslaneckej snemovne Jaroslav Foldyna, ktorý

sa dlhodobo zaoberal problematikou Kosova,

vyjadril svoje znechutenie nad obchodnými zá-

ujmami Albrightovej a ďalších amerických poli-

tikov: „Je tragické, kam až môže klesnúť ľudská

chamtivosť. Je to zločin. Albrightová a ďalší

v Kosove zabíjali nevinných ľudí, bombardovali,

a dnes tam obchodujú. Malo by sa to dostať pred

súd v Haagu.“ Okrem Albrightovej si aj ďalší

americkí politici prišli do Kosova vybrať daň za

svoju angažovanosť v nezávislosti srbskej provin-

cie a vrhli sa na privatizáciu tamojších hnedou-

hoľných lignitových baní.

BEZ SÚCITU S OBEŤAMIMadeleine Albrightová v jednom z rozhovorov

hovorila o láske a uviedla, že miluje svoje deti

aj vnúčatá a svoju zem – Ameriku. Jej srdce už

asi nemôže uniesť viac lásky, ani viac citu, preto

jej zrejme nezostalo miesto prehodnotiť svoju

bezcitnosť k irackým deťom a k bombardovaným

srbským civilistom. Ofi ciálny mediálny prúd píše

o jej neoblomnosti v presadzovaní svojej pravdy

a presvedčenia. Kritici jej vyčítajú, že prispela

napríklad k úmrtiam asi 500 000 irackých detí

v dôsledku amerických sankcií proti Bagdadu.

V relácii 60 minút americkej spoločnosti CBS

položila moderátorka Albrightovej otázku: „Po-

čuli sme, že v Iraku zahynulo päťstotisíc detí.

Myslím, že je to viac ako v Hirošime. Domnieva-

te sa, že to stálo za to?“

Odpoveď: „Veľmi ťažká voľba, ale myslíme si, že

to stálo za to.“

Iracké deti a bombardovanie civilných objektov

v Srbsku sú známe veci, ale médiá už menej píšu

o Albrightovej nekompromisnom postoji a ab-

sencii rozhorčenia, keď išlo o Kurdov v Turec-

ku. Zrejme pre ňu utrpenie Kurdov nepredstavo-

valo takú hrôzu ako albánska otázka v Kosove.

V druhej polovici 90. rokov turecká armáda na

juhu a východe krajiny protiteroristicky účtovala

s Kurdmi. Bombardovanie, masakry civilistov,

plienenie a znásilňovanie si vyžiadalo tridsať

až päťdesiattisíc obetí, zničenie štyritisíc dedín

a osád, pričom tri milióny Kurdov museli opus-

tiť svoje domovy. Clintonova vláda, v ktorej pô-

sobila aj Albrightová, posielala tureckej armáde

zbrane v hodnote 800 miliónov dolárov ročne,

pretože bola závislá od amerických zbraní a vo-

jenského materiálu.

Rovnako aj indonézska armáda zabíjala tisícky

ľudí s americkými a britskými zbraňami vo Vý-

chodnom Timore a vyhnala väčšinu obyvateľov

z ich domovov. Keď už zničila takmer celý Vý-

chodný Timor, Biely dom naznačil indonézskym

generálom, že je čas skončiť s masakrami. Zása-

dová Albrightová si priznala iba jedinú chybu: že

mocnosti nepredišli genocíde vo Rwande.

KONŠPIRÁTORKA MADELEINEBývalá šéfka americkej diplomacie prišla s vlast-

nou verziou o smrti československého ministra

zahraničných vecí Jana Masaryka v roku 1948.

Ofi ciálne spáchal samovraždu, ale konšpirátorka

Madeleine bez dôkazov tvrdí, že ho odstránili

agenti vtedajšieho sovietskeho vládcu. Vo svojej

knihe Pražská zima napísala: „Domnievam sa,

že Masaryka zavraždili pravdepodobne Stalinovi

agenti. Nemôžem to dokázať a sotva by ma šoko-

valo, keby jedného dňa vyšli najavo presvedčivé

dôkazy o opaku. Ale Sovietsky zväz mal motív.“

Albrightová sa pritom odvoláva na zvesti, podľa

ktorých sa syn prvého prezidenta T. G. Masa-

ryka chystal odletieť z Československa, čo sa

Moskve nehodilo. Stalinovi agenti sa údajne

mohli dozvedieť o jeho plánoch z odpočúvania.

Bez dôkazov, na základe zvesti, údajne – mohlo

sa to naozaj tak stať, ako tvrdí Albrightová. Ale

keby niekto iný uplatnil jej postup a spôsob uva-

žovania na vraždu J. F. Kennedyho, atentáty

z 11. septembra 2001 alebo útoky na Juhosláviu,

Afganistan, Irak, Líbyu, plány so Sýriou, Iránom

či Ukrajinou, bol by označený za konšpiračného

blázna. No Madlenka je iný prípad...

MADELEINE ALBRIGHTOVÁ > BEZ MASKY

66

NEZNÁMI HRDINOVIA > PATTERSON – MUŽ, KTORÝ NÁS ZBAVIL OLOVA

PATTERSON –MUŽ, KTORÝ NÁS ZBAVIL OLOVA

VIETE, KTO BOL CLAIR CAMERON PATTERSON (1922 – 1995)? PRAVDEPODOBNE NIE. A PREDSA SA ZASLÚŽIL O NAŠE ZDRAVIE VIAC NEŽ SLÁVNY LOUIS PASTEUR ČI NIEKTO INÝ. SPOMEŇTE SI NAŇHO, KEĎ NA ČERPACEJ STANICI UVIDÍTE NÁPIS „BEZOLOVNATÝ BENZÍN“. SPOMEŇTE SI, ŽE ZA KAŽDOU DOBROU

VECOU, KTORÚ MÁME, SA SKRÝVA OSOBNÝ PRÍBEH MRAVNEJ ODVAHY A OBETAVOSTI. JEDNOTLIVEC, KTORÝ STÁL SÁM PROTI OBROVSKEJ HYDRE

A JEDINOU ZBRAŇOU MU BOLA ČISTÁ PRAVDA.

Emil Páleš

Organizácia Spojených národov nedávno

oznámila, že sa podarilo odstrániť olovo

z benzínu takmer na celom svete: olovna-

tý benzín používajú už len autoveterány, vrtuľové

lietadlá a niekoľko chudobných krajín. Zákazom

olova sme každoročne ušetrili: 1,2 milióna pred-

časných úmrtí, 58 miliónov zločinov a 2,4 bilióna

dolárov na výdavkoch, čo je viac než 3 % sveto-

vého hospodárskeho produktu! Koefi cient inteli-

gencie ľudstva sa zvýšil o 4 body. Ako sa dosta-

lo olovo do benzínu? Možno sa domnievate, že

sme o jeho škodlivých účinkoch nevedeli. Alebo

že išlo o technický problém, ktorý sa nedal riešiť

inak. Omyl. Olovo bolo v benzíne celkom zbytoč-

ne. Od začiatku sme vedeli, že znižuje životnosť

motorov a navždy otrávi všetko živé na planéte.

Deväťdesiat rokov sa olovo pridávalo do benzínu

z jediného dôvodu: súkromný zisk.

Olovo malo zlú povesť už v starej Mezopotá-

mii – bol to kov boha smrti. Po miliardy rokov

od starohôr spal tento temný element v zem-

ských hlbinách, než ho ľudia začali vynášať na

povrch. Vodovody v starom Ríme boli z olova

a historici uvažujú o tom, nakoľko to prispelo

k úpadku Rímskej ríše. Olovo je zákerný, poma-

lý jed, ktorý sa hromadí v tele. Škodí aj v naj-

menších množstvách a jeho symptómy sú mno-

horaké. Únava, bolesti, depresia, črevné koliky,

chudokrvnosť, neplodnosť; poškodzuje srdce,

obličky, kostnú dreň a najmä nervový systém.

Narušuje senzomotoriku, zmysly, inteligenciu,

pozornosť a pamäť. Pri akútnej otrave človek

zbledne, dostane kŕče, oslepne, ohluchne a zo-

mrie. Pri chronickej otrave len pomaly celkovo

chradne. Pre deti a budúce matky je olovo mi-

moriadnou hrozbou. Narušuje vývoj nervovej

sústavy a zanecháva trvalé stopy. Hyperaktivitu,

zníženú inteligenciu, zmeny osobnosti.

Pred sto rokmi priemyselníci Alfred Sloan

a Charles Kettering, vynálezca elektrického

štartéra, hľadali antidetonačnú prísadu zvyšujú-

cu oktánové číslo paliva. Viacoktánový benzín

dovoľoval vyšší výkon, dojazd a zabraňoval tzv.

klepaniu motora. Tieto vlastnosti mal aj etylalko-

hol. Vedúci pracovník Ketteringovho laboratória

Thomas Midgley po piatich rokoch výskumu

oznámil zhromaždeným inžinierom: „Alkohol

má obrovské výhody a minimálne nevýhody. Je

dostupný, nezanecháva žiadne splodiny, zvyšuje

kompresiu a výkon.“ O dva mesiace našiel ďalšiu

67

PATTERSON – MUŽ, KTORÝ NÁS ZBAVIL OLOVA > NEZNÁMI HRDINOVIA

látku s podobnými vlastnosťami: tetraetylolovo.

Rozdiel medzi nimi bol ten, že alkohol sa nedal

patentovať, pretože ho doma vyrábal každý far-

már pri pálení whisky. Tetraetylolovo, naopak,

sľubovalo výlučné zisky vlastníkovi patentu.

General Motors, DuPont a Standard Oil

(dnešný Exxon) sa spojili a vytvorili olovenú

kliku. V roku 1923 založili Ethyl Gasoline Cor-

poration a začali s výrobou olovnatej prísady.

Zamlčali predchádzajúce výsledky svojho výsku-

mu a začali vyhlasovať tetraetylolovo za jedinú

a najlepšiu alternatívu pre budúcnosť automobi-

lizmu. Midgley v liste svojmu bosovi vyčíslil as-

tronomické zisky z každého litra benzínu s kvap-

kou organického olova na svete. Musíme konať

rýchlo, píše du Pont svojim spolupracovníkom,

pretože dni rozhodujú o tom, aby sa konkuren-

cia nepresadila s nejakou inou antidetonačnou

prísadou. Zhodli sa, že postačí, ak novú prísa-

du a novú spoločnosť budú volať len „etyl“. Aj

keď nešlo o etylalkohol, ale o etylolovo. Odkaz

na smrtonosný kov v názve produktu a fi rmy by

vzbudzoval zbytočné „predsudky“ u zákazníkov.

Rok 1923 sa nezačal dobre. Sedemnásť mŕt-

vych a stovky práceneschopných. Pracovníci

mali halucinácie a páchali samovraždy. Majstri

odmietli celý výrobný proces a medzi obyvateľ-

stvom sa šírila panika z tajomného „bláznivého

plynu“. Niekoľko štátov zakázalo tetraetylolovo

zákonom. Už rok pred začatím výroby sa ozývali

vedci. Midgley a Kettering dostávali varovné lis-

ty. Vedúci laboratória Ústavu verejného zdravia

William M. Clark upozornil v roku 1922 svojich

nadriadených, a tí upozornili výrobcov, že môže

ísť o vážne ohrozenie verejného zdravia. Alice

Hamiltonová, popredná toxikologička a členka

zdravotnej komisie Ligy národov, sa postavila

proti. Yandell Henderson z Yalovej univerzi-

ty v roku 1924 napísal, čo sa stane: nejde len

o zlepšenie bezpečnostných opatrení v jednej

fabrike. Ale o to, že všetci ľudia v blízkosti ciest

sa s rastúcim objemom dopravy pomaly otrávia.

Žiadal Kongres o zákon, ktorý by kontroloval

škodlivé substancie nielen v potravinách.

Irénée du Pont a jeho priatelia však mali osobný

pocit, že nič nehrozí. Odvolali sa na narýchlo

urobený pokus na zvieratách. Žiadali, aby sa za-

stavila „falošná propaganda“ proti olovu, kým si

veda nebude istá. Zaviazali si výskumné inštitú-

cie zmluvami, kde oproti grantom získali právo

ako prví vidieť výsledky výskumu, čiže prakticky

moc vetovať nepohodlný výskum. Zorganizova-

li tlačovú konferenciu, kde sa Midgley polieval

olovnatým benzínom, vdychoval ho a prehlaso-

val, že by to mohol robiť denne bez akejkoľvek

ujmy. Na túto tlačovku si odskočil z dlhodobej

zdravotnej dovolenky na Floride, kde sa liečil

z otravy olovom. Zorganizovali konferenciu, na

ktorej riaditeľ Ethylu Frank Howard ospevoval

tetraetylolovo ako „dar boží“. Bolo by neospra-

vedlniteľnou chybou, prehreškom proti pokroku

ľudstva, keby sme tento dar zavrhli len kvôli bez-

dôvodným strachom. Zabrzdilo by to ekonomi-

ku, plytvalo zdrojmi. Olovená prísada čoskoro

umožní strojnásobiť dojazd. Pripomenul, že spo-

jenci sa v prvej svetovej vojne doplavili k víťaz-

stvu hlavne na riekach ropy...

Štátne orgány už nenachádzali dostatočné dô-

vody na zastavenie výroby, len vyslovili potrebu

ďalšieho výskumu. A tento výskum prenechali

samotným výrobcom. Hlavne, keď rodina po-

kladníka Ústavu verejného zdravia Andrewa

Mellona vlastnila Gulf Oil, ktorý práve získal

67

68

NEZNÁMI HRDINOVIA > PATTERSON – MUŽ, KTORÝ NÁS ZBAVIL OLOVA

výlučné práva na distribúciu etylu. Najvyšší

štátny úradník amerického zdravotníctva Hugh

Cumming sa stal advokátom tetraetylolova, kto-

rý presvedčil aj ďalšie štáty, aby ho prijali. S ta-

kýmito zárukami kompetentných mohli New

York Times bez výčitiek pustiť do tlače titulky

„No Danger in Ethyl Gasoline“. V roku 1926 sa

znova rozbehla výroba. Federálna obchodná ko-

misia zakázala konkurencii kritizovať olovnatý

benzín pre jeho možnú jedovatosť, aby sa nepo-

škodzovali ničie záujmy. Je „úplne bezpečný pre

zákazníka a verejné zdravie“. Práve sa objavovali

rovnako dobré bezolovnaté benzíny ako alterna-

tíva, ale tie už nedostali propagáciu. Ameriku za-

plavili reklamné plagáty, na ktorých boli krásne

ženy, šťastné deti a vitálne babičky: aký to šťast-

ný život – jazdite s etylom!

Kto podozrieval olovo, strácal podporu a kredit.

Detský neurológ Randolph Byers v roku 1943

zistil, že deti vystavené olovu sú mierne retardo-

vané, zaostávajú v škole a vyhadzujú ich pre zlé

správanie. Ale americká Asociácia oloveného

priemyslu (LIA) ten pocit nemala. Chcela ďalej

predávať (dnes už zakázané) olovené farby na

maľovanie bytov a odmietala na ne dať čo i len

varovný nápis. Naopak, objavili sa reklamy pre

deti, že sa môžu hrať s olovenými vojačikmi a sú

v úplnom bezpečí.

Hlavným odborným konzultantom pracujúcim

pre Ethyl Corporation bol Robert A. Kehoe.

Patril k tým veľaváženým pseudovedcom s neo-

mylným inštinktom ako potešiť svojich chlebo-

darcov tým, že nehľadal tam, kde nemal. Za 40

rokov nenašiel nič. Tvrdil, že olovo sa v okolitom

prostredí i v našom tele vyskytovalo prirodzene

odjakživa a je neškodné. Neexistuje vraj dôkaz,

že sa vôbec zvýšila jeho koncentrácia. Tomuto

človeku sa podarilo na 50 rokov presvedčiť svet,

že olovo v malých množstvách je prirodzené

a zdravé. Keďže celý svet bol už zamorený olo-

vom, bolo stále ťažšie získať kontrolnú skupinu,

ako to vlastne bolo predtým...

Na Kalifornskej technickej univerzite medzitým

pracoval geochemik Clair Patterson, skutočný

vedec a človek s mravnou integritou, ktorý sa

mal stať Kehoeovým osudovým protivníkom.

V roku 1953 ako prvý presne určil vek Zeme na

4,55 miliardy rokov. Zistil to presným meraním

pomeru izotopov olova v meteoritoch pochádza-

júcich z čias vzniku slnečnej sústavy. Potreboval

pri tom vytvoriť dokonale čisté prostredie, preto-

že aj najmenšie stopy olova z pozemského okolia

kontaminovali vzorky a narušovali presnosť mera-

nia. Začal sa zaujímať o olovo v prostredí. Netušil,

že sa tým dostal do kolízneho kurzu s niektorými

z najmocnejších ľudí na planéte. Zistil, že v hlbo-

kých oceánskych vodách je desaťkrát menej olova

než na hladine. Dostalo sa tam azda nedávno,

takže sa oceány ešte nestihli premiešať? Skúmal

kosti múmií a našiel tam tisíckrát menej olova

než v telách svojich súčasníkov. Vŕtal do antark-

tických ľadovcov, kde leží neporušený sneh napa-

daný za tisícročia. Olovo začalo pršať z neba po

roku 1923 – odkedy sa vyrába olovnatý benzín.

Ten zodpovedal za 90 % znečistenia.

Petrochemickí baróni sa Pattersona pokúsili naj-

prv podplatiť. Poskytli by mu vraj neobmedzené

zdroje na výskum, keby zameral svoj talent na

nejakú inú tému než olovo. Neprijal to. Potom

ponúkli veľké fi nančné zdroje jeho katedre, ak

ho prepustia – a mnohí kolegovia sa postavili

proti nemu. Domnelo nezávislé štátne inštitúcie

ako ministerstvo zdravotníctva s ním prerušili

spoluprácu. Vyhodili ho z komisie pre životné

prostredie. Akadémia vied mu zrušila členstvo.

Patterson narazil na tvrdú opozíciu. Stál proti

dobrému menu oslavovaných vedcov ako Mid-

gley a neviditeľnej chobotnici moci. V tomto

boji vytrval desaťročia.

Kehoe a Patterson sa v šesťdesiatych rokoch

zrazili pred americkým Kongresom ako v aréne.

Kehoeova vratká veda sa v konfrontácii s kvalifi -

kovaným a nepodplateným protivníkom začala

rúcať. V roku 1974 sa prijal plán na postupné

znižovanie obsahu olova v benzíne. Ethyl a Du-

Pont, samozrejme, zažalovali štát pre ušlé zisky.

Olovená loby spustila masívnu antikampaň. Ne-

priatelia olova sú vraj čistí fanatici a je to naj-

väčšia hanba od procesov s čarodejnicami, takto

poškodzovať priemysel, ktorý sa zaslúžil o bla-

hobyt, milióny Američanov prídu o prácu... Ale

vedci už nachádzali ďalšie a ďalšie dôkazy o je-

dovatosti olova v malých množstvách. V roku

1986 Spojené štáty defi nitívne ukončili pridáva-

nie olova do benzínu. V Európe boli prví Nemci

(1988) a posledný olovnatý benzín sa predal

69

PATTERSON – MUŽ, KTORÝ NÁS ZBAVIL OLOVA > NEZNÁMI HRDINOVIA

v Srbsku (2010). Ešte aj počas toho Ethyl, Octel

a ďalší výrobcovia organického olova vynaložili

všetko úsilie, aby si nahradili zisky a expandovali

v treťom svete. Podplácali vlády, aby odďaľovali

zákony a zvyšovali normy pre olovo v benzíne,

v Indii až na dvojnásobok západných hodnôt.

Milióntiny gramu v decilitri krvi poškodzujú

mozgy detí. Ale v Mexico City ešte okolo roku

2000 vypúšťali do vzduchu 32 ton olova denne.

Olovená konšpirácia je vzorová, je to precedens

ďalších priemyselných konšpirácií 20. storočia.

Rovnako sa argumentovalo o neškodnosti pes-

ticídov, azbestu, cigariet a teraz sa argumentuje

o neškodnosti geneticky modifi kovaných po-

travín a elektrosmogu z mobilných sietí. Všetci

používajú Kehoeovo pravidlo: „Vy si myslíte, že

vám to škodí. My si myslíme, že vám to neškodí.

Prineste jednoznačné dôkazy, že máte pravdu.

Dovtedy to musíte dýchať a jesť.“ Pritom sú to

oni sami, kto korumpuje akademické inštitúcie,

brzdí nezávislý výskum a spochybňuje ho tým,

že proti nemu stavajú svoj vlastný, zmanipulo-

vaný výskum. A ukladajú svojim obetiam, aby

priniesli dôkazy – akoby človek mal milióny na

založenie laboratórií. Keďže v žiadnom labora-

tóriu nemôžete testovať jedy na ľuďoch, dôkazy

nikdy nie sú jednoznačné. Pokusnými osobami

sa stanú obyvatelia Zeme vcelku.

Patterson je neznámy hrdina. Trpel pre nás,

a my si ho nepamätáme. Kehoe sa v pokoji dožil

99 rokov. Sloan a Kettering zostali v spoločen-

skej pamäti ako úctyhodní dobrodinci, ktorí sa

zaslúžili o zdravie človečenstva. Zo zarobených

miliárd totiž darovali 4 milióny na založenie pr-

vej nemocnice a ústavu pre výskum rakoviny,

ktoré teraz nesú ich meno. Midgley bol počas

života oslavovaný a zasypávaný oceneniami. Žia-

den iný muž nemal zničujúcejší vplyv na zemskú

atmosféru. Midgley vynašiel tetraetylolovo aj

freón. Kehoe mu dal certifi kát neškodnosti na

oboje. Aj freón sa veselo ďalej vypúšťal do strato-

sféry, kým vedci sa nemohli dohodnúť. Midgley

po päťdesiatke ochrnul a jeho posledným vyná-

lezom bol systém kladiek a lán, na ktorom sa dví-

hali pacienti upútaní na lôžko. V tomto svojom

vynáleze sa jedného dňa zamotal a obesil. Akoby

nám sudičky symbolicky naznačili, že jeho vyná-

lezy boli samovražedné.

69

70

FAKTORY KOLAPSUSignály, ktoré nasvedčujú reálnemu naplneniu

prognóz kolapsu našej civilizácie a spenglerov-

skému Zániku západu, sú impulzom na hľadanie

alternatív. Alternatív, ktoré by viedli k vytvoreniu

podmienok zabezpečujúcich prežitie všetkých

členov spoločenstva rozhodnutého vydať sa na

cestu sebestačnosti nezávislej od existujúceho

modelu sociálno-politickej štruktúry. Expandu-

júci vplyv zmutovanej podoby kapitalizmu a ne-

oliberálnej ideológie voľného trhu prinášajúcej

devastačnú vlnu deregulácie, privatizácie a škr-

tov v oblasti verejných výdavkov vytvoril súčas-

nú tvár sveta. Tú najlepšie vyjadrujú nemerateľ-

né rozdiely medzi jednotlivými spoločenskými

vrstvami a zánik hodnotového rámca, na ktorom

stála naša civilizácia. Zohľadňujúc historický

kontext kolapsov civilizácií, vo všeobecnosti pla-

EXPEDÍCIA ARCHA > NÓRSKO

CAMPHILL VIDARÅSEN

Tibor Eliot Rostas

HĽADANIE IDEÁLNEHO SPOLOČENSKÉHO USPORIADANIA, VZŤAHOV, ROVNOCENNÉHO PRÍSTUPU KU ZDROJOM A ICH NÁSLEDNÉHO SPRAVODLIVÉHO PREROZDEĽOVANIA JE TÉMOU STAROU AKO ĽUDSTVO. DIELA UTOPISTOV AKO CAMPANELLOV SLNEČNÝ ŠTÁT, MOROVA UTÓPIA, BACONOVA NOVÁ ATLANTÍDA A MNOHÉ INÉ NADVÄZUJÚ NA PLATÓNOVO DIELO POJEDNÁVAJÚCE O IDEÁLNOM ŠTÁTE. O TOM, ŽE TIETO IDEY NIE SÚ LEN PREDMETOM LITERATÚRY A TEÓRIÍ,

SVEDČIA AJ PRIBÚDAJÚCE KOMUNITY A SPOLOČENSTVÁ, KDE SA ĽUDIA V RÔZNEJ MIERE ÚSPEŠNOSTI SNAŽIA VYTVORIŤ REÁLNY MODEL NOVEJ

SPOLOČENSKEJ ŠTRUKTÚRY. AMBÍCIOU EXPEDÍCIE ARCHA JE ZHROMAŽĎOVAŤ ICH SKÚSENOSTI A VEDOMOSTI NA VYTVORENIE OBRAZU O TOM, ČO VŠETKO SA DÁ

REÁLNE UČINIŤ V PROSTREDÍ, V KTOROM BY SME MOHLI ŽIŤ LEPŠIE.

EXEEXEXEXEXXEXEXEEXEXEXEEXEXXPPEPEPEPEPPEPPEPPPEPEPPEPPPPPEPP DÍDÍDÍDDDDÍDÍDDÍDDDÍDÍDÍDDÍCICCICICICCICICIIICCICCIICIC AAAAAAA AAAAAAAAAAAAAA A AAAAAAAA ARARARARARARARARAAARAARARAARRAARRARARAAAAAARRRRAARRCHCHHCHCHCHCCHCHHHCHCHHHCHCCHHCCCHCHCCCCCHHHA AAAAAAAAAAAAAAA AAA >>>>>> NÓNÓNNÓNÓNÓNÓNÓNÓNÓNÓNÓNNNNÓNNÓÓRSRSRSRSRSRSRRSRSRSRRSSRSRRRSRSSSSRSKOKOKOKOKOKOKOOKOOKKOOOKOOOOOOKOAAA

SLO

Gdansk

Kaliningrad

Malmö

Göteborg

Bullaren

Karlstad

Oslo

StockholmRiga

TallinnHels

Turku

Vilnius

Gävle

ger

Berlín

Sieben

Linden

Jahnishausen

Frankfurt

dýn

ham

Paríž

Bonn

Hamburg

Lipsko

Stuttgart

Zürich

Bern

Strasbourg

Viedeň

Ľubjana

CHORVÁT

RAKÚSKO

ČIARSKO

SLOVINSKO

POĽSKO

LOTYŠSKOESTÓNSKO

DÁNSKO

NÓRSKO

verné more

Baltické m

ore

Varšava

Bratislav

Dąbr

Krakov

Jordanów

NEMECKOPraha

ČESKÁ

REPUBLIKA

Klosterzimmern

Kodaň

Andebu

B

NEM

aríž

Foto: Tibor Eliot Rostas

EXPEDÍCIA ARCHA > POĽSKO

tí, že k ich vysvetleniu vedie vyčerpanie zdrojov,

katastrofy, nedostatočné reakcie na okolnosti,

votrelci, konfl ikty, sociálna dysfunkcia. Egypto-

lóg sir Flinders Petrie tvrdil, že „skutočná pova-

ha ľudského pokroku má podobu expanzie a ná-

sledného kolapsu. Keď je nejaká demokracia

založená, živoriaci spotrebujú kapitál bohatých

a civilizácia sa potom rozpadá, až kým ju defi -

nitívne nezničí nejaká invázia“. Snaha porozu-

mieť príčinám kolapsov veľkých spoločností je

súčasne snahou o pochopenie súčasnej situácie.

Všetky zo spomínaných faktorov vedúcich ku ko-

lapsu sú dnes reálne prítomné aj v dnešnom sve-

te. Pritom najaktuálnejšími prejavmi sa dnes javí

boj o ovládnutie zdrojov. Vojnové konfl ikty, kto-

rými svet prechádza, sú práve konfl iktmi o zís-

kanie nadvlády nad energetickými, prírodnými

a potravinovými zdrojmi. Uvedomujúc si tieto

skutočnosti sa mnohé z nami sledovaných spolo-

čenstiev vydávajú na cestu vlastnej sebestačnos-

ti, ktorá by umožňovala vytvorenie základných

predpokladov existencie. Na týchto základoch je

možné rozvíjať ďalšie aspekty vedúce k funkčnej

sociálnej, hospodárskej, politickej aj kultúrnej

rovine. Súčasný spoločensko-politický systém

je postavený na princípe štátneho usporiadania.

Jeho dominantným atribútom je vytvorenie vlá-

dy, ktorá uplatňuje svoj monopol na legitímne

použitie fyzickej sily a na donucovanie obyva-

teľstva pri výbere daní a dodržiavaní právnych

noriem. Nevyhnutným predpokladom na udr-

žanie spoločenského konsenzu je permanentná

legitimizácia moci – čo sa v dnešných podmien-

kach uskutočňuje prostredníctvom volieb a pro-

pagandy. Základný rámec súčasne štruktúrova-

nej hierarchie spoločnosti však ostáva voľbami

nedotknutý. V prípade, že obyvateľstvo prestáva

z akýchkoľvek dôvodov prostredníctvom svojej

podpory akceptovať legitímnosť vlády, prichá-

dza k uplatňovaniu nátlakových foriem. Avšak

aj za predpokladu použitia nátlaku je jeho efekt

iba dočasný a v prípade poklesu podpory pod

kritické minimum dochádza k pádu politického

systému. Dnes možno po celom svete badať ne-

ochotu obyvateľstva participovať na procesoch

legitimizácie existujúceho systému aj napriek

tomu, že vládnuce vrstvy vynakladajú prostred-

níctvom médií enormné úsilie na udržanie svojej

morálnej opodstatnenosti. Kľúčovým faktorom

ich strácajúceho sa vplyvu je čoraz masívnejší

72Foto: Tibor Eliot Rostas

odklon najmä mladej a strednej generácie od pô-

sobenia mediálneho prúdu vytvárajúceho súhlas

s uplatňovaním vlády.

INŠPIRÁCIE V ZODPOVEDNOSTIZA VLASTNÝ ŽIVOTNaše putovanie za poznávaním života v komu-

nitách sme tentokrát nasmerovali do nórskeho

Camphill Vidaråsen. Je to komunita, kde žijú

a pracujú ľudia s mentálnym postihnutím s pra-

covníkmi, ktorí sa im venujú. Prvá Camphill

komunita bola založená v roku 1939 v Škótsku.

Ľudia v sieti komunít Camphill znovuobjavujú

a rozvíjajú inšpiračné zdroje – duchovnú vedu

Rudolfa Steinera, spolu s komunitným impul-

zom Karla Königa. O tom, aké to je žiť v komu-

nite Camphill, sme sa rozprávali s Thomasom

Kalkom.

Aký je tvoj životný príbeh, čo ťa priviedlo do Camphillu?Pracovná situácia vôbec nebola dobrá, tak ako

v mnohých krajinách dnes, takže som rozmýš-

ľal, čo robiť, keď som nedostal prácu. A povedal

som si, fajn, možno by som mohol vyskúšať Nór-

sko, kvôli klíme. Ja som osoba, ktorej sa tu žije

dobre, lebo by som nedokázal žiť na juhu, tam je

na mňa príliš teplo. Preto som sa rozhodol pre-

sťahovať trochu vyššie. Skúšal som sa zamestnať

v lesníctve tu v Nórsku, ale to vtedy v r. 2009

nebolo jednoduché, lebo Nórsko prežívalo tiež

ťažké ekonomické obdobie. Tak som začal v to-

várni na výrobu okien a dverí z dreva. Po čase

som sa tam necítil veľmi dobre. Moja manželka

Manuela prišla do Nórska o 1,5 roka neskôr aj

so 6-týždňovou Johannou. Stretli sme človeka,

ktorý nám povedal o Camphill Vidaråsen. Strávi-

li sme spolu príjemný večer, veľa sme sa rozprá-

Foto: Tibor Eliot Rostas

73

EXPEDÍCIA ARCHA > CHRISTIANIA

74vali. Počas tohto večera sme sa rozhodli, že to je

ono, ideme do toho, kontaktujme ich, pošlime

životopis a uvidíme, čo sa stane. Tak sme si na

internete vyhľadali všetkých 6 dedín-camphillov

v Nórsku, Vidaråsen je najväčší. Rozhodli sme

sa pre Vidaråsen, kvôli okoliu, je tu dosť lesov,

a blízko k moru, ale to je väčšina obývaných častí

Nórska. Sociálna stránka je veľmi dôležitá – my

ako vedúci domu máme šancu ukázať ostatným,

ktorí prídu na rok alebo dlhšie, ako si možno vy-

tvoriť svoj vlastný život. Ako žiť v súlade so ži-

votným prostredím, ukázať im, čo je dôležité pre

našu budúcnosť. Že môžeme mať deti, ktoré to

už teraz vnímajú ako my. Ale teda prečo sme tu:

je to zaujímavé, lebo môžem kombinovať svoje

povolanie, ktoré som študoval v novom prostre-

dí sociálneho života s hendikepovanými ľuďmi.

Je to tu perfektné pre deti, najmä do veku 5 ro-

kov. Keď vyrastú, môžeš sa rozhodnúť, či odídeš

alebo ostaneš. S manželkou sme vedúci domu,

pomáhame ľuďom, ideme bližšie k základom ži-

vota. Ak tu žiješ dlhší čas a ideš potom von, je to

úplne iný svet, v ktorom sú dôležitejšie iné veci.

Ale pre mňa je dôležité byť spolu, učiť sa spolu,

vidieť druhého, nie iba obal, ale aj jeho vnútro.

Takže to môžete robiť bez špeciálneho vzdela-nia alebo kvalifi kácie?Momentálne je to tak, ale mení sa to, lebo vláda

sa snaží postupne kontrolovať zručnosti, ktoré

máš. Rozumiem tomu, ale to nie je podstata,

ktorá by skutočne pomohla ľuďom, ktorí tu žijú.

Nuž, možno by ste vy mohli byť tí prví, ktorí vypracujú štandardy vychádzajúce z vašich skúse-ností, a môže sa stať, že potom budete môcť robiť presne to isté, čo robíte už X rokov, bez toho, aby ste sa museli prispôsobovať nejakým vymysleným teóriám.Správne. Nepáči sa mi, keď je všetko prísne

organizované, škatuľkované, pripravené. Ak

vyjdeš zo škatuľky, ideš hlavou proti múru. Bez

východiska robiť niečo iné. Toto je spirituálnej-

šie miesto. Antropozofi a je veľmi spirituálna.

Pracuješ s vecami, ktoré nevidíš. Ak by ste šli

bližšie k detailom, pochopili by ste, čo myslím.

Reinkarnácia je toho súčasťou. Ak ste vyrástli

ako ja – môj otec mi nikdy nehovoril o reinkar-

nácii alebo niečom podobnom –, duchovné zá-

ležitosti nie sú pre vás také dôležité. Ale teraz

to vnímam tak, že možno existuje nejaká ener-

gia, ktorú nevidíme. A to je to najzaujímavejšie,

Foto: Tibor Eliot Rostas

POĽSKO < EXPEDÍCIA ARCHA

čo ma presvedčilo, aby som tu zostal, aby som

povedal áno. Veľa ľudí sem chodí a hľadá, či je

to pre nich dobré alebo nie. Väčšina sezónnych

spolupracovníkov zostane na celý rok. Najskôr

si veľmi aktívny, môžeš tráviť čas na worksho-

poch, a ako starneš a energie ti ubúda, môžeš

usporadúvať večery s koncertmi, alebo robiť

skôr písomnú prácu. Takže nemusíš ťažko fyzic-

ky pracovať, keď na to nemáš dispozície.

Sú nejaké podmienky na to, aby tu človek mo-hol zostať žiť?Musíš poslať svoje CV. Toto miesto vlastne po-

zýva ľudí a môžeš byť čímkoľvek, nech pochá-

dzaš odkiaľkoľvek, dostaneš šancu zakúsiť, ako

to tu funguje a či sa chceš stať súčasťou.

Je tu obmedzený počet ľudí, ktorí tu môžu žiť?Je to dané pomerom dedinčanov a sezónnych

spolupracovníkov. Je to 1:1 alebo trochu viac se-

zónnych, ako vidíte.

Čo presne možno rozumieť pod rozdelením na dedinčanov a sezónnych spolupracovníkov?Dedinčania majú diagnostikovanú duševnú cho-

robu. Prídu sem, my vieme, akú majú chorobu

a čo to znamená, ale nechceme postupovať pod-

ľa bežných štandardov. My akceptujeme ľudí

takých, akí sú, to je pointa. Takže žijeme spolu

s nimi a pozorujeme, čím a ako môžeme pomôcť.

Nie je to hotel. Rozdeľujeme si úlohy, vytvárame

podmienky, aby boli sebestačnejší, to je najdôle-

žitejšie, rozširovať im pole pôsobnosti, nie zmen-

šovať ho, ale vytvárať priestor pre vlastnú tvorbu.

75Foto: Tibor Eliot Rostas

EXPEDÍCIA ARCHA > CHRISTIANIA

Aký je teda váš typický deň?Pracovný deň je od 9:30 do 15:30 s prestávkami

medzitým, a potom ste doma, varíte obed, veče-

ru. Po práci si prirodzene vyčerpaný, tak si od-

dýchneš, je to na tebe. Ak máš deti, vieš, o čom

hovorím. Je to slobodné spolužitie. Víkendy si

robíme úplne podľa svojich predstáv, často sedí-

me spolu ako teraz a rozprávame sa, čo by sme

mohli robiť, a nápady prichádzajú: k moru, na

bowling, do reštaurácie. Tak sa vraciame späť

k otázke peňazí: máme určitý obnos peňazí pre

každý dom na mesiac, s ktorým hospodárime –

nakupujeme jedlo, chodíme na výlety, kupujeme

vybavenie.

Čiže ako dedina máte rozpočet, ktorý rozdeľu-je peniaze medzi domy.

Áno, je to suma na rok rozdelená na 12 mesia-

cov a na jednotlivé domy. Menšie domy dostáva-

jú menej peňazí.

Popri tomto máš ešte nejaké iné zamestnanie?Toto je moje zamestnanie. Žijeme a pracujeme

tu zároveň. Vlastne je to 24-hodinová práca 7 dní

v týždni. Ale vtip je v tom, že ty si to musíš zor-

ganizovať tak, aby si mal aj voľný čas, aby si ne-

bol príliš vyčerpaný.

V Nórsku máme pracovné dobrovoľnícke

programy, kde si ľudia môžu vybrať miesto

a prísť vypomáhať na istý čas zadarmo. Často

to robia škôlky, že volajú rodičov, aby natreli

dom. Minulý týždeň sme mali projekt sadenia

cibúľ. Oznámili sme to do miestnych novín pre

Vidaråsen a pozývame ľudí na pomoc. Na jeseň

zase pozývame ľudí na zber úrody, takže každý

z toho niečo má a je blízko procesu produkcie

potravín, čiže im neuniká podstata. To je najdô-

ležitejšie v živote, myslím. Môžeš tu pobehovať

s mobilom alebo sedieť za počítačom, ale je to

skutočný život? Neviem.

Nórsko sa považuje za krajinu s najvyšším ži-votným štandardom, cítiš to tak?Áno. V tom zmysle, že v iných krajinách musíš

rozmýšľať nad tým, ako míňaš peniaze. Tu tiež

síce máme rozpočet, ale v porovnaní s inými kra-

jinami máme viac peňazí.

Ani jedlo pre vás nie je drahé?Jedlo je, samozrejme, drahé. Ak by som si všetko

jedlo mal zaobstarať sám, stálo by ma to oveľa

viac. Ale ak máš normálne zamestnanie vonku,

dostávaš aj viac peňazí ako tu, takže si to môžeš

dovoliť, no v porovnaní s inými krajinami všetko

76Foto: Tibor Eliot Rostas

CHRISTIANIA < EXPEDÍCIA ARCHA

ide vyššie, aj mesačné náklady aj príjmy. Ale tu

nemusíš toľko riešiť peniaze.

Povedal si, že z 50 % je dedina sebestačná. Ide o to, že systém pomaly kolabuje, nevieme, ako dlho bude ešte fungovať. Zamýšľaš sa nad tým? Alebo myslí na to toto miesto?Áno. To mi dodáva úsmev na tvári, keď na to

myslím, lebo my sme poslední, kto zomrie od

hladu. Vieme si dopestovať potraviny. Iste, stane

sa to. Vždy to bola sínusoida, raz lepšie, raz hor-

šie. Ak to skolabuje, sme bližšie k prežitiu ako

ostatní.

Máte víziu zvýšiť sebestačnosť?Nie celkom. Kým dostávame peniaze, veľmi nás

to nenúti rozvíjať sa. Je to vlastne zlé mať toľko

peňazí. Brzdí nás to v tvorivosti a odkláňa od

podstaty. Ale mení sa to. Ak budú dávať menej,

budeme musieť začať o tom uvažovať. Ja by som

začal predávať viac palivového dreva. Možno

o 10 – 15 rokov o to bude väčší záujem. Mohli

by sme sa pokúsiť byť sebestační na 70 – 80 %,

ale... Ponúkame našim dedinčanom túry do mes-

ta, aby si mohli kúpiť čokoládu a mnohé iné. My

tiež kupujeme veci aj z normálnych obchodov.

Kráčame s dobou, nie sme úplne odstrihnutí.

Niekedy si myslím, že je to dokonca dobré, as-

poň udržiavať kontakt. Lebo tu je to ako v bubli-

ne, ak dlhšiu dobu nejdeš do mesta.

Ale máte internet...Všetky domy ho majú. Keď som prišiel, wi-fi

bolo neželané, čo bolo dobre kvôli elektromag-

netickým vlnám, ale máš to už všade, kam sa

pohneš. Teraz máme systém, ktorý by nemal byť

taký škodlivý. Niektorí ľudia to cítia. Myslím, že

to súvisí aj so spôsobom života, ktorý tu vedie-

me, rozvíjaš svoju spiritualitu a vieš o sebe oveľa

viac. V bežnom živote totiž zabúdame cítiť seba

samých. Tu ti hocikto povie: sadni si na stoličku

a uvoľni sa tak, aby si cítil každý sval svojho tela.

A zrazu sa čuduješ, čo to s tebou robí.

Z čoho žijete? Ako zarábate peniaze? Potrebu-jete tu vôbec peniaze?Stále používame peniaze, ale nie je to to najdôle-

žitejšie. Samozrejme, dostávame peniaze od vlá-

dy, od dedinčanov, od iných inštitúcií vo forme

donácií a pod. A musíme s nimi vedieť zaobchá-

dzať, inak by sme neprežili. Mohli by sme prežiť,

možno keby sme sa na to zamerali a začali vy-

rábať veci, ktoré potrebujeme. Ale 50 % z toho,

čo potrebujeme, už teraz vyrábame: drevo na kú-

77Foto: Tibor Eliot Rostas

EXPEDÍCIA ARCHA > CHRISTIANIA

78renie, jedlo, mlieko, syr a mnoho iného, zvyšok

kupujeme.

A čo energie, elektrina?Máme turbíny, ktoré sú poháňané vodou z vodo-

pádov. Je to ako veterný mlyn. A 80 % nórskych

elektrární funguje na tejto báze, ktorá je šetrná k ži-

votnému prostrediu. Zvyšok je produkovaný ropou,

ktorej má Nórsko dostatok. Ale Nórsko predáva

ropu iným krajinám, aby neprodukovalo veľa oxidu

uhličitého, vymysleli to tak, že za ňu dostávajú pe-

niaze. Preto je to bohatá krajina. To sa, samozrej-

me, v budúcnosti zmení, keď im ropa dôjde.

Praktická otázka: aký je rozpočet pre domác-nosť so sezónnymi spolupracovníkmi a hendikepo-vanými ľuďmi?My minieme asi 6000 – 7000 korún mesačne,

čiže 1000 na osobu. Mimo dediny by to bol dvoj-

násobok. Každé jedlo tu musí obsahovať potra-

viny nami vypestované.

Kto vlastní pozemok a budovy?Je to majetok Camphillu ako inštitúcie. Ale ži-

vot tu tvoria dedinčania. Takže ak by potrebovali

viac miesta, môžu, povedzme, dokúpiť pôdu, ale

musia to prediskutovať s vedením. O všetkom sa

diskutuje, vysvetľuješ dôvody, zháňaš prostried-

ky. Nie je to jedna osoba, ale skupina ľudí, ktorí

vytvorili túto inštitúciu.

Je to čisto na jednotlivcoch, ktorí sa môžu rozhodnúť zostať alebo odísť? Alebo o prijímaní, príp. vylúčení členov niekto rozhoduje?Je tu hierarchia – jeden je zodpovedný za celú

dedinu. On dáva poslednú pečiatku vo veľkých

rozhodnutiach a je zodpovedný za vážne prob-

lémy. A potom je skupina troch vo Vidaråsen

plus riaditeľ, ktorí spolu rozhodujú o domoch,

budovách, spolupracovníkoch – delia si moc.

Demokracia. My si týchto ľudí volíme – každý

rok jedna osoba odíde a volíme novú, pričom

sa môžeš aj sám ponúknuť a ostatní rozhodnú.

Čiže sa to stále mení. A potom sú skupiny pre

domy, pre aktivity, kultúru, a každý dom má

svojho vedúceho.

Varíte a jete vegetariánsky, až na rybu, alebo sa každý stravuje ako chce?Iste, každý sa stravuje tak, ako mu to vyhovuje.

Na našom pozemku máme zvieratá, ktoré zabí-

jame a jeme. To je dobré mäso, prečo by sme to

mali vynechať?

Máte špeciálne udalosti alebo aktivity pre no-váčikov, niečo ako teambuilding?

Foto: Tibor Eliot Rostas

NÓRSKO < EXPEDÍCIA ARCHA

Máme rôzne aktivity. Začína to osobným živo-

tom, ak sa chceš stretnúť s ľuďmi, zorganizuj to.

Vezmi si auto a choď von. Inak máš možnosť

zúčastniť sa udalostí organizovaných našou de-

dinou, napr. štvrťročne sa konajú také extrémne

výjazdy, keď ľudia skúšajú pásť ovce alebo scho-

vať sa pod sneh, všetko preto, aby sme sa bližšie

spoznali, aby sa nám tu krajšie spolu žilo. Každý

rok sa koná kurz pre spolupracovníkov, ktorý ťa

učí všetko o Vidaråsene, camphille, antropozofi i,

varení, hendikepovaných – trvá asi 2,5 mesiaca

a je viac-menej povinný, vtedy si oslobodený od

práce. Takže máš veľmi dobrý štart. Aj ja som

ho urobil.

Po roku, keď si robil ako sezónny spolupracov-ník, si sa stal vedúcim domu?Nie. Začal som skôr – už v priebehu tých troch

mesiacov. Lebo situácia v dome, kde som robil,

bola veľmi nestabilná z rôznych dôvodov a cítili

sme sa na to pripravení.

A od začiatku máte tých istých ľudí?Začali sme s piatimi, teraz máme troch, lebo sa

nám narodilo druhé dieťa a zhodli sme sa, že ro-

dina je dôležitejšia ako pracovný život. Toto je

tiež veľké plus, že dedina je schopná a ochotná

pomôcť. Akceptujú tvoju situáciu, ak povieš, že

nie si schopný ďalej viesť workshop a pod., pove-

dia ti: Ok, navrhni inú alternatívu, ktorá bude vy-

hovovať tebe aj nám. Iste by však nebolo slušné,

keby si stále riešil iba to, čo chceš ty, a iba bral.

Musíš tiež dať, 50 : 50. Dedina aj ty budete mať

pokryté potreby. My sme navrhli, že sa budeme

starať o troch a scivilizujeme ďalší dom, lebo

tento bol opustený. Teraz, keď naše deti podrást-

li, uvažujeme o štyroch dedinčanoch.

Dedinčania majú možnosť zostať tu dlhšie ako

v bežných opatrovateľských inštitúciách, lebo

máme vlastnú nemocnicu, teda domov dôchod-

cov, kde pokojne môžu dožiť. To veľa stojí, ale

je to ok. Ako sa to hovorí? Prečo by si presádzal

starý strom? Je to dobré miesto.

Máte tu dobrovoľníkov?Občas máme praktikantov, ktorí sem chodia na

prax na pol roka až rok ako školenie.

Iba z Nórska?Nie. Je to otvorené pre každého.

Potrebujeme ako Európania nejaké špeciálne povolenia?

81

Foto: Tibor Eliot Rostas

Z EÚ môžete zostať, ako dlho chcete, ak máte

pracovnú zmluvu. Iné krajiny majú problémy,

môžu zostať nanajvýš štyri roky a potom mu-

sia odísť alebo preukázať, že ich práca je pre

Nórsko nevyhnutná. Potom vstupujú do iného

procesu. Ak si mladý, najprv sa hľadáš. Aj to je

fajn, príď a zisti, čo chceš. Ak ťa to chytí, môžeš

zostať a študovať tu – dedina ťa podporí. Alebo

naopak, ak si už chodil do školy, trochu pracoval

a nie si spokojný so životom vonku, môžeš prísť

sem a nájdeš tu miesto pre svoje deti a rodinu.

Je tu skrátka skvelý život, ani som netušil, ako

veľmi sa mi tu bude páčiť.

Na tomto článku spolupracovala Kristína Pažitná a Michal Knitl.

ALTERNATIVE VITA > AAAAAAAAAAAAAAAAALTERNATIVE VITA > HYPOTEKÁRNA ILÚZIA

82

H ypotekárny úver alebo hypotéka je pô-

žička zabezpečená záložným právom

na nehnuteľnosť. Vzhľadom na to, že

nehnuteľnosť je dobrou zálohou, má takýto

úver obyčajne pomerne nízke úročenie. Toto je

ofi ciálna defi nícia. Existujú aj alternatívne hy-

potekárne úvery, ale pre pochopenie podstaty

fungovania hypotéky nám stačí toto jednoduché

vysvetlenie. Proces však pokračuje ďalej. Banka

s licenciou na poskytovanie hypoték je povinná

vydať hypotečné záložné listy. Tieto listy ponúka

investorom. Od nich následne získa fi nancie.

V praxi to znamená, že občan síce ručí banke

svojou nehnuteľnosťou, ale nehnuteľnosť do

splatenia hypotéky v skutočnosti patrí investoro-

vi. Citujem vyjadrenie profesora ekonómie a rek-

tora Ekonomickej univerzity v Bratislave:

„Pri komerčných úveroch všetky opatrenia

Martin Urminský

„ÚROKY NA HYPOTEKÁRNYCH ÚVEROCH SÚ NA HISTORICKY NAJNIŽŠÍCH ÚROVNIACH. PREBIEHA HYPOTEKÁRNA REVOLÚCIA. HYPOTÉKA BEZ POPLATKU.

PRAKTICKÁ HYPOTÉKA. HYPOTÉKA PRE MLADÝCH. HYPOTÉKA BEZ DOKLADOVANIA PRÍJMU. NAJVÝHODNEJŠIA HYPOTÉKA.

AMERICKÁ HYPOTÉKA. DÁME VÁM PENIAZE, AK NEDOSTANETE NAJVÝHODNEJŠIU HYPOTÉKU. 0 % VKLAD, 0 % POPLATOK, 100 % HYPOTÉKA.“

HYPOTEKÁRNA

ILÚZIA

83zamerané na zabezpečenie úverov smerujú

k ochrane záujmov komerčnej banky. Avšak pri hypotekárnom úvere sú záujmy komerčnej banky podriadené záujmom investorov. To znamená, že

aj v prípade úpadku hypotekárnej banky sa zá-ujmy investorov uspokoja prednostne, dokonca aj pred záujmami štátu. Vyjadruje to nepísaná zá-

sada hypotekárneho bankovníctva, ktorá hovorí

o tom, že ani krach hypotekárnej banky nemôže

spochybniť dôveru investorov k hypotekárnym

záložným listom.“ (Sivák a kol., 2007)

KTO JE CHRÁNENÝ, KTO ZNÁŠA RIZIKÁTakže nie občan, nie štát, ba ani akcionári ban-

ky poskytujúcej hypotéku nie sú v prípade kra-

chu banky chránení. Chránený je prednostne

investor, čiže investičný fond, investičná či iná

banka vlastniaca hypotekárny záložný list. Jed-ným slovom: chránené sú takzvané „big money“. Právo právnickej osoby je nadradené právu člo-

veka. Ľudské práva a slobody, dokonca aj mo-

dla súčasného kapitalizmu právo na majetok

sú podriadené právam i záujmom korporácií.

Malý majetok je podriadený veľkému majetku.

Aj ostatné riziká znášajú všetci, len nie investori.

Napríklad riziko spojené s nehnuteľnosťou, kto-

ré spočíva najmä v možnosti jej znehodnotenia

(prípadne straty trhovej hodnoty). Pre prípad

znehodnotenia sa vykonáva povinné poistenie

nehnuteľnosti s vinkuláciou poistky v prospech

banky. Teda aj samotná komerčná banka má

vždy väčšie práva a znáša menšie riziká ako člo-

vek. Ten je na poslednom mieste.

Jedno z mála rizík, ktoré znáša banka ako dlž-

ník, je riziko neumiestnenia hypotekárnych zá-

ložných listov a riziko predčasného splatenia.

Tieto riziká sú neporovnateľné s rizikom občana,

človeka, rodiny. Človek riskuje vlastnú strechu

nad hlavou. Banka fi ktívnu stratu peňazí bez re-

álnej hodnoty. Dá sa teda jednoznačne povedať,

že pre investorov i banky je hypotéka najbezpeč-

nejšou investíciou. Zároveň je aj najvýnosnejšou.

Rád vám vysvetlím prečo.

ANGLICKÝ PRÍKLADNajskôr vám priblížim slová Michaela Row-

bothama z jeho knihy Smrteľné zovretie:

„Hypotéky sú súčasťou života vo Veľkej Británii

až do takej miery, že väčšina ľudí si neuvedo-

muje, že ak si chcú niečo kúpiť, musia si najprv

požičať. Polovica populácie Veľkej Británie býva

v domoch, ktoré boli kúpené pomocou hypoték,

ALTERNATIVE VITA > HYPOTEKÁRNA ILÚZIA

a to už je požičiavanie a tvorba peňazí naozaj

vo veľkom rozmere. Dnes predstavujú hypoté-

ky hlavnú zložku emisie peňazí a pomáhajú za-

hmlievať pravý charakter nášho fi nančného sys-

tému. Štatistické údaje z Bank of England, ako

aj čísla z Council for Mortgage Lenders (Rada

hypotekárnych veriteľov) uvádzajú, že z hypoték

je vo Veľkej Británii v súčasnosti nezaplatených

411 miliárd libier. To znamená, že prostredníc-

tvom našich hypoték bolo vytvorených a daných

do obehu 411 miliárd libier, čo predstavuje zhru-

ba 60 % celkovej peňažnej zásoby (v Anglicku).

Keďže sú to obrovské sumy, hypotéky zohrávajú

kľúčovú úlohu pri emisii peňazí do moderné-

ho hospodárstva postaveného na zadlženosti.

Domy sú jednoznačne tými najdrahšími spotre-

biteľskými položkami v ekonomike, a práve pre-

to sa u nich najakútnejšie pociťuje a najvýraznej-

šie prejavuje nedostatok peňazí. Z toho istého

dôvodu sú hypotéky vysoko efektívne v tvorbe

a pumpovaní peňazí do ekonomiky.

Hypotéky na domy predstavujú veľké sumy pe-

ňazí a splátky sú rozložené na dlhé obdobia. To

znamená, že sa vytvára veľké množstvo peňazí,

ktoré zásobí ekonomiku na mnoho rokov. Penia-

ze vytvorené hypotékami obiehajú v ekonomike,

slúžia ako výmenný prostriedok umožňujúci

kupovať a predávať menej nákladné spotrebné

predmety či služby. Povedané inými slovami,

hypotéky do istej miery kompenzujú nedostatok

peňazí a robia to tak, že emitujú peniaze do eko-

nomiky. Takéto dlhodobé hypotéky na majetok

majú absolútne kľúčový význam pre fi nančnú

ekonomiku postavenú na zadlženosti. Toto sa

môže zdať ako trochu zvláštny pohľad na hypo-

téky vykresľované predsa ako fi nančná služba

ponúkaná priateľskými stavebnými spoločnosťa-

mi; metóda, vďaka ktorej si ľudia môžu dovoliť

kúpiť to, čo si inak dovoliť nemôžu. Štatisticky

je však jednoznačne potvrdené, že hypotéky

nie sú ani tak prostriedkom, vďaka ktorému sa

obyvateľ môže stať majiteľom domu, ako skôr

mechanizmom na pumpovanie peňazí do ekono-

miky. O našej demokracii sa hovorí, že je založe-

ná na vlastníctve majetku, avšak dôkazy svedčia

o čomsi úplne inom. V roku 1963 boli približne

3 milióny domov zaťažené hypotékou. Do roku

1966 sa toto číslo sa zvýšilo na 11 miliónov, čiže

45 % všetkých domov v krajine. Tento obrovský

nárast majetku zaťaženého hypotékou je nieke-

dy zdôvodňovaný tvrdením, že „oveľa viac ľudí

teraz vlastní domy“. Ale oni ich nevlastnia! Tie-

to domy sú zaťažené hypotékou, a ak je na ňom

uvalená hypotéka, ty ten dom nevlastníš. Veď

hypotéka znamená práve to! Človek nevlastní

majetok, v ktorom býva, kým celá hypotéka nie

je splatená, pretože príslušná banka či stavebná

spoločnosť ostáva až do tohto momentu jeho

majiteľom.“

NÁROD DLŽNÍKOVZa sledované obdobie 1960 – 1996 klesol po-

čet domov v súkromnom vlastníctve z 51 % na

35 %. Napriek 36 rokom, počas ktorých ľudia za-platili obrovské sumy za hypotéky, podiel domov v súkromnom vlastníctve poklesol! To však nie

je všetko. Spočiatku sa hypotekárny dlh rovnal

1,1-násobku priemernej ročnej mzdy vo Veľkej

Británii. Za 30 rokov narástol na dvojnásobok.

Toto je praktický dôsledok nárastu nezaplate-

ných hypoték z 3,5 mld. libier v roku 1963 na

411 mld. libier v roku 1996. Podiel mesačnej

splátky na mesačných výdavkoch rodinného

rozpočtu vzrástol takmer dvojnásobne z 9,5 %

na 17 %. Angličania nielen viacej dlhujú, ale aj

viacej mesačne splácajú.

Angličania teda sami priznávajú, že sú národom

dlžníkov. Ak je západná demokracia založená

na vlastníctve majetku, tak z tohto tvrdenia im-

plicitne vyplýva, že miera demokracie vo Veľkej

Británii permanentne klesá. Klesá totiž množ-

stvo majetku vo vlastníctve občanov.

V Spojených štátoch je to ešte horšie. Až 70 %

amerického súkromného/komerčného dlhu má

formu hypotekárneho úveru na nehnuteľnosť.

Vo všetkých sledovaných ekonomických ukazo-

vateľoch išla americká domácnosť dolu vodou.

V súčasnosti je americkým štandardom rodina

s dvomi príjmami, ktorá neodmietne žiadnu

„fušku“. Ak by sa však počítalo s priemernou

mzdou, výsledky by boli ešte dramatickejšie. Je

faktom, že najbohatší národ na svete nemôže ani

na sekundu prestať zarábať. Tento trend je celo-

svetový. Aj v Ázii či Austrálii rovnako ako všade

vo svete kupujú ľudia nehnuteľnosti, a napriek

tomu ich nevlastnia. Počet nehnuteľností v osob-

84

HYPOTEKÁRNA ILÚZIA > ALTERNATIVE VITA

nom vlastníctve klesá všade. V Japonsku existujú tzv. generačné hypotéky. Hoci sa Japonci dožíva-

jú relatívne vysokého veku, ceny nehnuteľností

sú také vysoké, že banky požadujú, aby hypotéku

splácali aj potomkovia.

Rovnaký proces transferu majetku nastal aj na

Slovensku. Domy a iné nehnuteľnosti vybudo-

vané za socializmu postupne prechádzajú do

vlastníctva fondov a bánk. Rovnako sa to deje

aj s novovybudovanými domami či historickými

zreštituovanými nehnuteľnosťami a pôdou. Už

chápete, prečo sú desaťtisíce domov a desaťtisí-

ce bytov neobývaných? Už rozumiete, prečo sú

najhonosnejšie a najväčšie budovy v centrách

miest banky?

GLOBÁLNY PRESUN MAJETKUGlobálny trend smerujúci k zvyšovaniu hypo-

tekárnej zadlženosti môže miasť konvenčných

ekonómov i expertov na bytovú výstavbu.

V rámci monetárneho systému postaveného

na zadlženosti je úplne logický. Na priamu

kúpu domu obyčajným občanom peniaze ako

také jednoducho neexistujú. Peniaze poskyt-

nuté vo forme pôžičky na hypotéku nie sú

peniaze, ktoré predtým ležali v banke. Sú to

nové peniaze vytvorené s konkrétnym cieľom

kúpy domu, o ktoré sa zvyšuje celková peňaž-

ná zásoba. Tieto peniaze vzniknú až podpisom

zmluvy o úvere.

Z predchádzajúcich faktov môžeme konštatovať,

že zvyšujúci sa počet hypoték korešponduje so

znižujúcim sa podielom nehnuteľností v osob-

nom vlastníctve. Rozvoj hypoték neprináša lep-

šiu dostupnosť základnej ľudskej potreby – vlast-

ného bývania. Naopak. Znižuje počet občanov

vlastniacich nehnuteľnosť. Vytvára veľkú a dlho-

dobú úverovú zaťaženosť obyvateľstva.

Reálne teda hypotéka slúži na generovanie veľké-

ho množstva nových peňazí do systému. Hypo-

téka je z hľadiska objemu jednoznačne najväčšia

položka v úverovom portofóliu občana. Nové pe-

niaze vznikajú len na základe dlhu. Ak vám ban-

ka poskytne 100 % hypotéku, dáva vám 100 %

nových peňazí. Vytvorili ste ich VY podpisom

zmluvy o úvere. Ak nepodpíšete, tie peniaze ne-

existujú. Banka má 100 % nových peňazí, ktoré

od momentu podpisu vytvárajú ďalšie prostred-

níctvom úrokov. Vy zaplatíte na úrokoch o 30 až

80 % viacej. Je to legálna úžera. Bežnú hypotéku

100.000 eur na 30 rokov pri minimálnom úroku

2 % p. a. preplatíte o 33.063 eur. Celkovo za-

platíte 133.063 eur. Bez mesačných poplatkov a

poistenia. Bez poplatkov za znalecký posudok,

vklad do katastra, zapísanie vecného bremena

a bez prípadných pokút. Banka teda odčerpá

z rodinného rozpočtu viac než tretinu ceny ne-

hnuteľnosti len na úrokoch a rôznych skrytých

poplatkoch. Samozrejme, za predpokladu, že

dokážete 30 rokov pravidelne splácať 369,62 eur

mesačne. Ak nie, nehnuteľnosť zostane banke.

Banke je to jedno. Vy ste pre ňu najprv vytvorili

100.000 eur. Potom ste jej tieto novovytvorené

peniaze priniesli do banky aj s obrovským úro-

kom. A často si priplatíte ešte aj za evidenciu

vlastného dlhu.

To, že niekto nemá peniaze na hypotéku, nie je

spôsobené tým, že ich má práve teraz niekto iný.

Je to spôsobené tým, že veľa ľudí pred ním si

hypotéku vzalo, čím vygenerovalo veľa nových

peňazí do systému, a teda nehnuteľnosti i hypo-

téky zdražili. So stúpajúcim množstvom hypoték

budú stúpať i ceny nehnuteľností. Ceny nehnu-

teľností sa budú nafukovať rýchlejšie. Bublina,

ktorá sa nafukuje rýchlejšie, zvyčajne praskne

skôr. Naša ekonomika sa môže volať bublinová

ekonomika, pretože princíp bublín funguje vo

všetkých jej oblastiach.

So stúpajúcim počtom hypoték a stúpajúcimi

cenami nehnuteľností bude stúpať aj počet ľudí

neschopných splácať hypotéky. Bankám teda

okrem novovytvorených peňazí a úrokov budú

pribúdať aj nehnuteľnosti. V tomto kolobehu

vždy postupne odpadáva čoraz viacej občanov,

a zároveň sa čoraz viacej nehnuteľností dostá-

va do vlastníctva fondov a korporácií. Tento

vertikálny presun majetku nahor je základným

princípom súčasného ekonomického systému.

Ak by tí hore nerobili absolútne nič len dedili

svoje bohatstvo, všetok majetok sveta aj tak po-

stupne skončí v ich rukách. Žijeme v obrovskej

hre na monopoly. A presne ako v monopoloch,

aj v tomto systéme nakoniec skončí všetko v jed-

ných rukách. Ale určite nie vo vašich... Vo vašich

rukách zostane neviditeľná reťaz, ktorou ste sa

na polovičku svojho života pripútali k banke.

85

86

ALTERNATIVE VITA > STAVANIE V SÚLADE S PRÍRODOU

a nejaví známky rozpadávania sa. Samozrejme, aj

vďaka tomu, že bol postavený dôkladne.

Po vynájdení balíčkovacieho stroja začala popu-

larita týchto stavieb ešte viac narastať. Dnes sa

stavajú prakticky po celom svete. V rozvojových

krajinách najmä preto, že slama je lacný materi-

ál, v USA a Európe ich skôr stavajú ľudia, ktorí

chcú žiť ekologicky. V Bielorusku vystavali celé

slamené sídlisko pre ľudí, ktorí odišli z oblasti

Medzi alternatívne a ekologicky zamera-

nými ľuďmi sa čoraz väčšej popularite

tešia domy postavené zo slamených ba-

líkov omietnuté hlinou. Slamené stavby vznikali

ako provizóriá na konci 18. storočia a po prvej

svetovej vojne. Neskôr sa zistilo, že nemusia byť

len provizóriom, pretože ich životnosť bola vyš-

šia, ako sa očakávalo. Najstarší zachovaný slame-

ný dom stojí vo Francúzsku, má okolo sto rokov

STAVANIE V SÚLADE

S PRÍRODOU

Marián Benka, Zuzana Vernerová

DOMY Z PRÍRODNÝCH MATERIÁLOV VYTVÁRAJÚ VO SVOJOM VNÚTRI ZDRAVIU PROSPEŠNÉ PROSTREDIE S PRIRODZENOU VLHKOSŤOU,

KTORÉ PROSPIEVA NAŠEJ PSYCHIKE ČI DÝCHACÍM CESTÁM. OKREM TOHO SÚ ÚSPORNÉ, NÍZKOENERGETICKÉ, PRÍPADNE CELKOM PASÍVNE. PRIRODZENE ZAPADAJÚ DO PRÍRODNÉHO PROSTREDIA. NÁKLADY NA VÝSTAVBU SÚ OVPLYVNENÉ VIACERÝMI FAKTORMI,

JE ROZDIEL STAVAŤ SVOJPOMOCNE A OBJEDNAŤ SI STAVBU NA KĽÚČ. V KAŽDOM PRÍPADE VŠAK UŠETRÍTE NA PREVÁDZKOVÝCH NÁKLADOCH.

ČI UŽ IDE O STAVANIE ZO SLAMY, HLINY ALEBO DREVA, KAŽDÝ MATERIÁL MÁ NIEČO DO SEBA.

Černobyľa. Rozhodli nízke náklady a rýchlosť

výstavby.

ĽAHKO A LACNOSlamená stavba je čisto ekologická, v prípade jej

likvidácie sa všetok materiál dá vrátiť späť do

prírody. Výborne udržiava teplo, podľa ekologic-

kého inštitútu Veronica má lepšie izolačné vlast-

nosti ako polystyrén. Samotné stavanie je veľmi

rýchle a pomerne jednoduché – budúci majitelia

si skôr trúfnu stavať svojpomocne. I keď je dobré

dať si urobiť profesionálny projekt a stavať pod

odborným dozorom.

Viaceré subjekty, ktoré vám slamený dom buď

postavia, alebo pomôžu stavať, dokážu zorga-

nizovať workshop výstavby slamených domov,

kde si účastníci zaplatia za učenie a vy získate

brigádnikov zdarma. Hrubá stavba tak môže byť

v porovnaní s murovaným domom podstatne

lacnejšia – aj vďaka nízkym cenám slamených

balíkov. I keď najväčšou položkou pri akejkoľvek

stavbe sú práce na interiéri. Ak si dáte postaviť

slamený dom profesionálnou fi rmou na kľúč,

oproti klasickému domu veľa peňazí neušetrí-

te. Pri vlastnom pracovnom nasadení a využití

nadšencov-brigádnikov sa pri menšom dome pre

jednu-dve osoby dá podľa prírodného staviteľa

Michala Greksáka zmestiť do 20 000 eur.

NEOPODSTATNENÉ OBAVYAko sme povedali, slama sa teší popularite me-

dzi ekologicky uvedomelými ľuďmi. Väčšina jej

však nedôveruje. Najčastejšie obavy sa týkajú

hlodavcov a rizika požiaru. Slama je však tvo-

rená celulózou, ktorú nie sú hlodavce schopné

stráviť. Teoreticky by si mohli chcieť urobiť

v slamených stenách hniezda a vyhrýzať chod-

bičky. Slama v balíkoch sa však v takom prípade

prirodzene roztiahne a chodbičky zaniknú. Pre-

to dávajú hlodavce prednosť polystyrénu alebo

sklenenej vate. A keď sa už balíky omietnu hli-

nou, myši sa do nich nedostanú. Riziko požiaru

tiež nie je také vysoké, ako by sa mohlo zdať.

Zlisované balíky obsahujú len málo kyslíka a pri

požiari skôr tlejú. Po omietnutí sú slamené steny

ohňovzdorné. Najväčšími rizikami pre slamu je

voda a vlhkosť, aby nezačala hniť. Preto treba

dbať, aby vlhkosť neprenikla do balíkov počas

skladovania a pri stavbe netreba zanedbať ich

dôkladnú izoláciu od zemského povrchu.

STAVANIE ZO SLAMYNa stavbu sa využívajú bežné slamené balíky od

farmárov. Ak by ste si kúpili balíčkovací stroj,

mohli by ste si ich robiť sami, ale je to zbytočné.

Balíky sa dajú zohnať za 1 až 2 eurá za kus a na

stavbu malého rodinného domu ich potrebujete

okolo 600. Menej zlisované balíky (90 kg/m3)

sa používajú ako výplň stien, viac zlisované

(120 kg/m3) môžu slúžiť už ako nosné balíky

(spočíva na nich váha strechy).

Samotných stavebných techník je niekoľko.

V zásade však ide o varianty na dva základné

spôsoby. Pri prvom sú nosným materiálom sa-

motné balíky, ktoré sa na seba ukladajú tak,

aby sa prekrývali (podobne ako tehly) a rôzny-

87

88

ALTERNATIVE VITA > STAVANIE V SÚLADE S PRÍRODOU

mi spôsobmi sa navzájom spájajú. Pri druhom

spôsobe je nosnou drevená, železná, niekedy do-

konca aj betónová rámová konštrukcia. Balíky sa

potom vkladajú do konštrukcie ako výplň stien,

a zároveň izolácia. Na omietanie sa používa hli-

na, ktorá sa môže ťažiť priamo na stavebnom

pozemku. Stačí ju zmiešať s pieskom a vodou,

pričom zo začiatku býva potrebné experimento-

vať. Dobré je vytvoriť si niekoľko zmesí s rôzny-

mi pomermi, naniesť ich v rovnakej hrúbke na

slamu a po vyschnutí vyhodnotiť, ktorá najlepšie

drží. S hlinenou omietkou v interiéri nie je prob-

lém, prípadné opadávanie sa dá ľahko opraviť

nanesením novej vrstvy. V exteriéri nie je čisto

hlinená omietka veľmi odolná voči dažďu. Pre-

to by sa mala ešte chrániť vápenným náterom.

Niekto používa z vonkajšej strany slameného

domu čisto vápennú omietku alebo rôzne kom-

binácie hliny a vápna.

MODERNÁ TRADÍCIAPostaviť si dom z dreva nie je pre našinca taká

„exotika“ ako v prípade slamy. Slovania tradič-

ne stavali z dreva, aj na Slovensku sa kedysi vo

veľkom bývalo v dreveniciach. Ale na tradíciu sa

dnes zabúda, a tak i na internete nájdete skôr

lákadlá typu „americké drevené domy“ alebo

„kanadské zruby“ namiesto „tradičné slovenské

drevenice“. Fenomén moderných drevostavieb

k nám prišiel skôr zo Západu.

Kým klasické drevenice boli z masívneho dreva

a izoláciu tvorila často iba slama, mach či iná

prírodnina, moderné drevené stavby pozostá-

vajú z celkom iných materiálov. I pri výstavbe

drevodomu sa používajú celkom bežne základy

pozostávajúce z betónu a tepelnej izolácie. Dnes

dokážu staviteľské fi rmy zmontovať dom priamo

u nich a následne samostatné panely preniesť

na stavenisko. Ich montáž trvá iba niekoľko dní

a hrubá stavba je hotová za týždeň. Druhá mož-

nosť je hranová konštrukcia, ktorá sa stavia pria-

mo na mieste, v tomto prípade nie je potrebná

žiadna ťažká technika, stačí iba ľudská pracov-

ná sila. Avšak nie každý si dokáže takýto dom

vystavať sám. Každá fi rma má svoje know-how,

a teda i samotné zloženie stien drevostavby sa

môže materiálovo líšiť. V súčasnosti sa začala

využívať tzv. superdoska, ktorá vďaka obsahu

MgO sľubuje bezkonkurenčnú odolnosť voči po-

žiarom, ochranu voči vode, vlhkosti, hlodavcom,

plesniam a mrazom.

DREVO A JEHO VÝHODYNajväčšou výhodou drevostavieb je rýchlosť ich

výstavby. Kým stavba murovaného domu trvá

prinajlepšom niekoľko mesiacov, stavba dre-

vodomu vám zaberie pár týždňov. Náhľady na

fi nančnú stránku murovaného domu a drevenej

stavby sa však často líšia. Častokrát sa môžete

stretnúť s názorom, že murované domy majú na

trhu i po desiatich rokoch užívania väčšiu hod-

notu ako domy z dreva. Ťažko však usúdiť, kde

sa bude cena dnešných drevodomov pohybovať

o niekoľko rokov.

Veľmi pozitívnym faktom, ktorý nik nemôže

vyvrátiť, je praktická hrúbka stien. Priemerná

hrúbka murovaného domu sa pohybuje okolo

50 cm, kým pri drevostavbách je to 15 – 23 cm.

V konečnom dôsledku získate na zastavanej

ploche 160 m2 pri drevodome úžitkovú plochu

140 m2 a pri murovanom 128 m2. To užívateľovi

ušetrí miesto na pozemku, alebo mu to, naopak,

umožní vytvorenie jednej miestnosti navyše.

Jednou z často spomínaných výhod drevodomov

89

STAVANIE V SÚLADE S PRÍRODOU > ALTERNATIVE VITA

89

je výborná cirkulácia vzduchu. Tepelné izolačné

vlastnosti dreva dokážu zaručiť efektívne vy-

kurovanie domácnosti, dá sa postaviť aj nízko-

energetická stavba. Pri drevených stavbách nie

je potrebné čakať na vhodné počasie, ktoré je

nutné pri stavbe murovaného domu. Výstavbu

drevodomu je možné naplánovať a realizovať

i v zimných mesiacoch.

Odpoveď na otázku, či je lacnejší murovaný

alebo drevený dom, nie je jednoznačná. Ak sa

rozhodnete, že si dáte dom postaviť fi rme, po-

čiatočná investícia pri dome s veľkosťou 160 m2

je rovnaká v oboch prípadoch: pohybuje sa na

hranici 65 000 eur. Ak sa však rozhodnete po-

staviť si menší bungalov do 100 m2, rozhodne sa

vám omnoho viac oplatí drevodom, nehovoriac

o energetických výhodách do budúcna. Spotreba

energií za rok sa v drevodome pohybuje okolo

20 kWh/m3, pri murovaných domoch je to okolo

45 kWh/m3.

ČAROVANIE Z HLINYZákladné výhody slamených a drevených sta-

vieb – rýchla a jednoduchá výstavba, zdravá

klíma, dobrá izolácia a nízka energetická ná-

ročnosť – platia aj pri hlinených domoch. Majú

však ešte jedno čaro navyše. Stavanie z hliny je

niečo ako modelovanie z plastelíny vo veľkom.

Nedá sa síce povedať, že fantázii sa medze ne-

kladú, pretože vždy treba myslieť na bezpečnosť

stavby a zachovanie jej statiky.

Inak však hlina ako stavebný materiál dáva bo-

hatý priestor na tvorivosť a experimentovanie.

Dom vôbec nemusí byť hranatý, steny sa môžu

vlniť v rôznych krivkách, môžete vytvárať útulné

zákutia, alebo si dokonca vymodelovať kusy ná-

bytku, ktoré budú súčasťou domu, akoby vyras-

tať z jeho stien a podlahy. Znižujú sa tým nákla-

dy na zariadenie interiéru. Celkovo sú hlinené

domy ideálne na svojpomocné stavanie.

Existuje viacero spôsobov stavania z hliny.

„Cob“ je klasické „modelovanie“, o akom sme

hovorili. Vytvorí sa masa z hliny, piesku, vody

a slamy, ktorá sa udupe nohami. Materiál sa

potom ukladá a formuje po vrstvách nad sebou.

Každá ďalšia vrstva sa môže nanášať až potom,

ako predchádzajúca vyschla. Pri „Adobe“ sa po-

užívajú tehly z hliny, piesku, vody a slamy. Ide

vlastne o „cob“ materiál vytvarovaný do podoby

nepálených tehál. V porovnaní s predchádzajú-

cou metódou to umožňuje stavať hrubšie múry,

a tým zlepšiť tepelnoizolačné vlastnosti stavby.

„Daub“ znamená, že sa najprv postaví drevená

alebo bambusová konštrukcia, ktorá sa vypĺňa

základným „cob“ materiálom. Konštrukciou sa

zvyšuje nosnosť stavby, preto sa odporúča najmä

pri stavaní poschodí, ktoré budú pri tejto techni-

ke menej tlačiť na prízemie. Používa sa aj kombi-

nácia: prízemie sa postaví ako „cob“, poschodie

ako „daub“. Na podobnom princípe je založená

metóda „rammed earth“, pri ktorej sa vrstvy hli-

ny utláčajú v drevenom lešení.

SUPERODOLNÁ KUPOLA„Superadobe“ alebo „Earthbag building“ je me-

tóda, ktorú vyvinul americký architekt iránskeho

pôvodu Nader Khalili pôvodne pre NASA ako

spôsob výstavby budov v prípade kolonizácie

Mesiaca alebo Marsu. Neskôr ju sprístupnil ako

nízkonákladový spôsob stavania obydlí v chu-

dobných oblastiach alebo v oblastiach postihnu-

tých katastrofou. Takýto dom zvládne postaviť

aj jedinec alebo rodina bez staviteľských skúse-

ností, konzultácia s niekým, kto už takto staval,

sa však vrelo odporúča.

Systém je založený na vreciach z nerozkladajú-

ceho sa materiálu, ktoré sa plnia hlinou a uklada-

jú sa na seba. Medzi jednotlivé vrstvy sa vkladajú

časti ostnatého drôtu ako výstuže. Na spevnenie

stavby sa môže pridávať aj cement, vápno alebo

emulzie asfaltu. Vrecia sa najprv položia prázd-

ne na miesto a plnia sa rovno tam. Nie je teda

potrebné dvíhanie ťažkých bremien a stavania sa

môžu zúčastniť aj starší a slabší ľudia. Vrecia sa

používajú aj na základy, ale plnia sa štrkom ale-

bo hlinou s kameňmi. Ukladajú sa do oblúkov

a vytvára sa tak okrúhla kupola. Celá konštruk-

cia dokáže odolať zemetraseniu, hurikánu alebo

povodni (vrecia s pieskom sa napokon bežne po-

užívajú ako protipovodňové zátarasy). Dnes už

nebohému Khalilimu sa podarilo skĺbiť inovatív-

ny prístup s prvkami tradičného arabského stavi-

teľstva. Jeho systém je použiteľný kdekoľvek na

svete, v každom klimatickom pásme, s využitím

materiálov, ktoré sa nájdu priamo na stavebnom

pozemku.

90

ALTERNATIVE VITA > DOM, KTORÝ VÁS ZOHREJE AJ NAKŔMI

podmienkam. Jej systém je zložený zo šiestich

základných funkcií – zaobstaráva a čistí vodu,

zbiera a poskytuje teplo, vyrába elektrinu, slúži

ako prístrešok, recykluje odpad a pomáha nám

získať základné potraviny. Dokáže to vďaka svo-

jej unikátnej konštrukcii, ktorá je uspôsobená

pre každú oblasť na svete a nezáleží na tom, či

ide o trópy, zóny veľkého chladu, sucha či tepla.

KOLOBEH VODYStrecha je navrhnutá tak, aby zbierala dažďovú

vodu, ktorá z nej steká cez fi ltračný systém po-

zostávajúci z rôzne hrubých štrkov a pieskov do

veľkej nádrže. Tam sa hromadí a gravitačným

spádom je rozvádzaná do solárnych ohrievačov

v okne, ktoré ju ohrejú a vedú do sprchy a do

umývadla ako pitnú vodu. V miestnosti, kde je

Keďže podľa jeho názoru nemá dnešná ar-

chitektúra nič spoločné s potrebami ľudí,

začal v púšti Nového Mexika experimen-

tovať s nápadmi, ktoré využívali fyziku, biológiu

a prírodné javy v ľudský prospech. Spočiatku šlo

skôr o metódu pokus – omyl, ale vďaka možnosti

slobodne zlyhať a poučiť sa z vlastných chýb po-

stupne vyvinul svoj koncept udržateľného bývania.

Pomenoval ho „Zemoloď“ (v anglickom origináli

Earthship), lebo svojou nezávislosťou pripomína

loď, ktorá pláva na zemi. Zemoloď nemá žiadne

základy a nič do nej, ani z nej nevedie – žiadne rúry

s plynom, elektrina, vodovod, žiaden vývod odpa-

du... Jednoducho je to dom, ktorý sa na súši správa

rovnako nezávisle ako loď na mori.

Zemoloď je navrhnutá tak, aby sa v každom

kúte sveta prispôsobila tamojším prírodným

DOM, KTORÝ VÁS ZOHREJE AJ NAKŔMI

Alexandra Baliaková

AMERICKÝ ARCHITEKT MICHAEL REYNOLDS SA PRIBLIŽNE PRED 40 ROKMI ZAČAL ZAOBERAŤ MYŠLIENKOU TRVALO UDRŽATEĽNÉHO BÝVANIA

DOSTUPNÉHO PRE KOHOKOĽVEK A KDEKOĽVEK NA NAŠEJ PLANÉTE. SNAŽIL SA VYMYSLIEŤ DOM ÚPLNE NEZÁVISLÝ OD INŽINIERSKYCH SIETÍ,

KTORÝ BY SA STARAL O SVOJICH MAJITEĽOV TAK, ABY NEBOLI ODKÁZANÍ NA VEREJNÉ SLUŽBY A PRAVIDELNÝ MESAČNÝ PRÍJEM.

91sprcha, je podlaha tvorená štrkom a pieskom,

ktorý vodu prefi ltruje a potrubím odvádza do

tzv. botanických buniek tvorených rastlinami.

Botanická bunka je v podstate veľká vykopaná

diera v zemi, vystlaná silnou a zdravotne vyho-

vujúcou gumenou plachtou. Nachádzajú sa v nej

kamene, štrk, piesok a vrstva hliny, v ktorej sú

zasadené rastliny. Ich korene tvoria koreňovú

čističku, prečisťujú vodu odchádzajúcu zo spr-

chy, ktorá je potom prostredníctvom hadice

vedená do nádržky v záchode a používa sa na

splachovanie.

Na záchodovej mise je špeciálne sedadlo, ktoré

odvádza vodu a moč do jednej nádrže a tuhé

exkrementy do druhej, slúžiacej ako anaeróbny

procesor, kde bez prístupu vzduchu prejdú ex-

krementy prvou fázou rozkladu. Odtiaľ odpad

aeróbne putuje do botanického skladu, v ktorom

rastliny dokončia jeho rozklad a vznikne neškod-

ný ľudský hnoj. Celkovo sa teda voda zachytená

na streche použije až štyrikrát – ako pitná voda,

úžitková voda v sprche, na zalievanie rastlín

v botanickej bunke a ešte aj ako úžitková voda

na splachovanie toalety.

DOKONALÁ IZOLÁCIAĎalšou spomínanou funkciou Zemolodí je zbie-

ranie a poskytovanie tepla, takže kúrenie sa stáva

nepotrebným. Tento výsledok dosahuje Michael

Reynolds využívaním prírodných materiálov,

ako je hlina, a odpadových materiálov, ako sú

staré pneumatiky, plastové a sklenené fľaše či

hliníkové plechovky. Pneumatiky sú veľmi pevné

a húževnaté tepelné izolanty, ktoré nepotrebujú

cement na to, aby držali. Jednoducho sa do nich

po obvode vloží kúsok fólie a papierového kar-

tóna a vnútro sa vyplní zeminou. Tá sa musí po-

riadne utlačiť dovnútra pomocou väčších kladív,

následkom čoho je takáto pneumatika z 90 %

ako lisovaná tehla.

Pneumatiky sa ukladajú jedna na druhú tak, aby

sa prekrývali polovicou svojho povrchu a do

vzniknutých medzier sa vloží buď plechovka

alebo plastová fľaša. Pomocou tohto postupu sa

stavia väčšina stien Zemolodí, ktoré zvyknú mať

vďaka veľkému priemeru pneumatík hrúbku aj

dva metre. Na vrstvu z pneumatík sa ukladajú

vrstvy hliny a plechoviek či fl iaš podľa toho, čo

máte k dispozícii. Odpadové materiály sa na stav-

92

ALTERNATIVE VITA > DOM, KTORÝ VÁS ZOHREJE AJ NAKŔMI

naživo predstaviť, môžete navštíviť Zemoloď Ze-

měnku v Sázave pri Prahe. Je majetkom občian-

skeho združenia Zeměloď, ktoré ju postavilo

s cieľom využívať ju ako modelovú stavbu, prvú

svojho druhu v strednej Európe. Po otestovaní

v našich podmienkach či doladení prípadných

nedostatkov by mala byť európskym centrom

Zemolodí Michaela Reynoldsa. On sám viedol

jej stavbu a spolu s tímom štyridsiatich ľudí ju

postavil už za 21 dní!

Interiéry a okolie Zeměnky ešte nie sú úplne

dokončené a stále sa na nich pracuje. Po koneč-

ných úpravách má slúžiť ako informačné a vzde-

lávacie centrum sebestačných stavieb. Návštev-

níci si ju môžu prehliadnuť a zoznámiť sa s jej

konceptom priamo na mieste. Okrem vytvorenia

vzdelávacieho centra je cieľom združenia Ze-

měloď vybudovať tím ľudí, ktorý bude schopný

so stavbou odborne poradiť a pomôcť, pretože

v súčasnosti neexistuje v našom regióne žiadna

fi rma, ktorá by sa stavbou takýchto sebestač-

ných domov zaoberala.

UŠETRENÉ PENIAZEAko teda postupovať, ak si chcete niečo podob-

né postaviť? Martin Pruška, spoluzakladateľ

združenia Zeměloď, mi na túto otázku odpove-

dal odporúčaním začať na vlastnom pozemku

s nejakým menším objektom, ako je vonkajší

záchod, kôlňa či napríklad garáž, a otestovať si

stavebné postupy v praxi. Postaviť to vraj dokáže

každý, pretože sú využívané jednoduché tech-

nológie a postupy, označované ako „low-tech“

(opak sofi stikovaných „high-tech“ technológií),

pri ktorých dokážu pomôcť dokonca aj deti. Ak

si jednotlivé etapy stavby chcete vyskúšať, ale ne-

máte kde, o. z. Zeměloď vám ponúka možnosť

zúčastniť sa stavebných dielní, ktoré pravidelne

usporadúvajú, a pomôcť tak s dotvorením Ze-

měnky, či prísť na seminár a naučiť sa o stavbe

viac formou prednášok.

Určite je namieste otázka, koľko postavenie se-

bestačnej Zemolode stojí, a či sa to vôbec oplatí.

Na ilustráciu môžem uviesť, že stavba Zeměnky

stála približne 1 milión českých korún, a je to

typ prístrešku na prežitie, čiže jeden z lacnejších

modelov. Sú aj vylepšené, väčšie a krajšie typy,

ktoré stoja asi rovnako ako stavba porovnateľ-

bu používajú najmä preto, že sú ľahko dostup-

né a zadarmo všade vo svete. Navyše využitím

takýchto materiálov pomáhame planéte zbaviť

sa značného množstva odpadu, ktorý by sa na

skládke dlho rozkladal. V kombinácii s hlinou

a pneumatikami tvoria termomasu, hmotu fyzi-

kálnymi vlastnosťami podobnú kameňu, ktorá

do seba ukladá energiu pochádzajúcu zo slnka,

uchováva ju a vyhrieva dom aj vtedy, keď slnko

nesvieti. Stavba si tak dokáže udržať konštantnú

teplotu počas celého roka, a preto nepotrebuje

kúrenie, ani klimatizáciu. Okná Zemolodí sú

vždy smerované na juh a natočené tak, aby aj

nízke zimné slnko dokázalo vyhriať vnútro sl-

nečnou energiou, ktorej prebytok sa ukladá do

termomasy v stenách.

UZAVRETÝ EKOSYSTÉMElektrina sa vyrába pomocou solárnych člán-

kov rozmiestnených prevažne na južnej strane

domu a v oblastiach, kde často fúka silný vietor,

sa zvyknú používať aj veterné turbíny. Získanou

elektrinou sa nabíjajú batérie, z ktorých čerpáte

prúd v noci alebo počas bezvetria.

Poslednými dvoma funkciami je zaisťovanie zá-

kladných potravín a recyklácia odpadu. Obe sme

už čiastočne spomenuli, úzko spolu súvisia. Me-

dzi rastlinami botanickej bunky, ktorá je umiest-

nená akoby v predsieni pod oknami Zemolode,

vedie chodníček, kadiaľ sa dostanete ku každej

miestnosti vo vnútri. Rastliny slúžia nielen ako

koreňová čistička, ale aj ako zdroj obživy, pretože

majú dostatok slnečného svetla a vody. Je mož-

né pestovať aj exotickejšie druhy náročnejšie na

teplo, ako sú citrusy či banánovníky. Súčasťou

niektorých väčších Zemolodí býva aj hmyz, kto-

rý sa stará o opeľovanie rastlín a ponúka tak úpl-

nú nezávislosť od vonkajšieho sveta. Prebytočná

voda z umývania riadu či iné odpadové vody sa

vlievajú do otvoru v botanickej bunke, cez ktorý

je prehodená hustá tkanina zachytávajúca hrubé

nečistoty. Koreňový systém rastlín si dokáže po-

radiť aj s bežnými hygienickými prípravkami či

prostriedkami na umývanie riadu.

MODELOVÁ STAVBA V ČECHÁCHAk sa vám koncept Zemolode zdá ako vystrih-

nutý z nejakého sci-fi fi lmu a nedokážete si to

93

DOM, KTORÝ VÁS ZOHREJE AJ NAKŔMI > ALTERNATIVE VITA

ného domu, avšak s dvoma neprekonateľnými

výhodami v prospech Zemolodí. Prvou je, že po

dostavaní nemáte už žiadne náklady na vodu,

energie, stočné či odvoz odpadu, a druhou je,

že sa veľmi ľahko udržiava. Keďže ju dokážete

postaviť vlastnými rukami, ste schopní ju tými

istými rukami aj opraviť.

Tretia výhoda: v prípade, že nepotrebujete mať

v Zemolodi trvalé bydlisko, môžete ju postaviť,

kdekoľvek sa vám zapáči. A obyčajný pozemok

je podstatne lacnejší ako ten stavebný práve pre-

to, že nemá zavedené inžinierske siete a kanali-

záciu. Pruška ako príklad uviedol, že Zeměnka je

vedená ako hospodárska stavba a postavená na

pozemku, ktorý stál 8 Kč za jeden meter štvor-

cový. Jedinou drahšou položkou sú ekologické

technológie, ktoré vám však rozdiel v cene opro-

ti tým klasickým vrátia už po niekoľkých rokoch

užívania, pretože s nimi nemáte ďalšie náklady

a vystačia si s energiou získanou vašou Zemo-

loďou.

CESTA K SLOBODEKoncept trvalo udržateľného bývania, akým

je Zemoloď, nemá výhody len pre jednotlivca,

ale aj pre spoločnosť ako celok. V dnešnej dobe

ľudia strácajú svoju niekdajšiu životaschopnosť

a ich životný štýl má zhubné dopady na našu

planétu. Vedú sa diskusie o tom, koľko času nám

ostáva a ako dlho je dnešný spôsob života ešte

udržateľný. Ak bude vývoj pokračovať rovnakým

tempom, Zem sa časom stane neobývateľnou.

Jedným zo spôsobov, ako zvrátiť tento trend, by

mohlo byť bývanie v podobe Zemolodí, ktoré

nám navyše umožnia vziať každý aspekt našich

životov pod našu kontrolu.

Nemusíte platiť fi rmám, vládam ani korporáci-

ám a môžete viesť slobodný život v podmien-

kach, aké si sami zvolíte a vytvoríte. Reynolds

na svojom koncepte udržateľného bývania vy-

zdvihuje najmä aspekty zodpovednosti a huma-

nity, vďaka ktorým by sa svet mohol stať lepším

miestom pre život. Už teraz je na svete viac ako

tisícka Zemolodí a nové stále rýchlejšie pribúda-

jú. Aký bude ich ďalší osud a či sa tento spô-

sob trvalo udržateľného a sebestačného bývania

presadí aj u nás, ukáže budúcnosť. Každopádne,

Zemolode môžu predstavovať lákavú alternatívu

najmä pre mladých ľudí, ktorí si ich budú môcť

svojpomocne postaviť za omnoho menšie ná-

klady na stavbu aj pozemok a po dokončení už

nebudú mať žiadne náklady na energie, vodu či

ostatné poplatky.

Ak sa chcete o Zemolodiach dozvedieť viac,

obráťte sa na stránky www.zemelod.cz či www.

earthship.com. Za zmienku stojí aj fi lm režiséra

Olivera Hodgea Architekt odpadu (v anglickom

origináli Garbage Warrior).

94

ALTERNATIVE VITA > LUXUSNÉ TICHO

Ž ijeme natlačení jeden vedľa druhého, po-

čujeme susedov, ich psov, deti, hudbu, hád-

ky, ale aj milostné hry. Vyjsť von na ulicu

veľa nerieši, pretože nás obklopí hustá premávka

áut, električiek, autobusov a v neposlednom rade

davy ľudí, ktorí spoločne vytvárajú zvuk podobný

roju včiel. A keď už sa na chvíľu ocitneme sami na

relatívne tichom mieste, doslova si prilepíme tele-

fón k uchu a vedieme tie „nekonečné” rozhovory,

do ktorých nás tlačia operátori svojimi „akciami”.

Nepochybujme, že to má dopad na psychickú

pohodu a duševné zdravie. Osvojili sme si zvyky,

ktoré nás oberajú o kvalitný čas, ale my to už

dnes takto nevnímame. Sme prispôsobení rých-

lo plynúcej dobe a tichu sa (ne)vedome vyhýba-

me dobrovoľne. Prvé, čo urobíme po príchode

domov, je, že si zapneme rádio, televízor alebo

počítač. Nedajbože, aby sa okolo nás nič nedia-

lo. V aute to, samozrejme, pokračuje zapnutím

autorádia alebo Bluetooth sady na telefonovanie.

Následne obed v preplnených reštauráciách ale-

bo bizniscentrách, kde sa spája hudba s komuni-

kujúcim davom ľudí a hláseniami o preparkovaní

vozidla alebo vyzdvihnutí stratených ratolestí na

informáciách. A keď konečne príde víkend, tak

si to všetko mnohí zopakujú ešte raz.

Uvedomenie si toho neustáleho hluku okolo

nás môže veci dočasne zhoršiť a znepríjemniť,

ale je zároveň jedinou cestou, ako hľadať rieše-

nie. A to spočíva v spoznávaní ticha, jeho krásy

a znovuobjavení vlastného vnímania. Pre mno-

hých to môže byť ťažký oriešok, lebo podve-

dome vnímajú ticho tak trochu depresívne. To

preto, že sme zvyknutí na neustály hluk, ktorý

Michal Lištiak

LUXUSNÉ TICHO

SKORO POLOVICA SVETOVEJ POPULÁCIE DNES ŽIJE V MESTSKÝCH ALEBO PRÍMESTSKÝCH OBLASTIACH. PREDPOVEDÁ SA, ŽE DO ROKU 2050 SA POPULÁCIA MIEST VO SVETE ZVÝŠI O ĎALŠÍCH 2,6 MILIARDY. TENTO TREND IBA POTVRDZUJE

FAKT, ŽE SVET JE ČORAZ RUŠNEJŠÍ A TICHO SA STÁVA SKÔR LUXUSOM.

95

LUXUSNÉ TICHO > ALTERNATIVE VITA

95

narušuje náš nervový systém a duševnú pohodu.

Strácame rovnováhu.

Vyrazte si von z mesta! V Japonsku to nazýva-

jú „shinrin-yoku”, čo by v našej reči znamenalo

„lesný kúpeľ”. Snažia sa ním popísať nevyhnut-

nú potrebu ľudí spojiť sa s prírodou. Na chvíľu

opustiť technológie a počúvať prirodzené zvu-

ky vetra, vŕzgajúcich stromov, pospevujúcich

vtákov a ďalšie, ktoré sa z našich husto osídle-

ných miest vytratili. Japonci napriek extrémne

rýchlemu technologickému rozvoju nezanevreli

na túto tradíciu. Dokonca majú „shinrin-yoku”

plán zahrnutý vo vládnom programe už od roku

1982. A je aktuálny aj dnes. Podnecuje obyva-

teľov Japonska tráviť čas v prírode a vyzdvihuje

kvalitu a čistotu lesov najmä v oblasti Jakušimy.

Dajú sa v nej nájsť starodávne lesy so stroma-

mi borovicového pôvodu, ktoré sú tisícky rokov

staré. Pravidelný pobyt alebo prechádzka v ta-

komto prostredí hrá nesmierne dôležitú úlohu

pri duševnom ozdravovaní. Japonci majú príro-

du a duševné zdravie človeka zakorenené hlboko

v sebe, je súčasťou ich tradície. O tom svedčí aj

fakt, že 60 % územia celého Japonska stále tvo-

ria lesy, a tak nie je pre ľudí problém nájsť svoj

lesný kúpeľ v okolí každého veľkomesta.

To je však obraz dnešnej doby, koncentrovania

sa populácie do veľkých miest. Ale historicky

žili Japonci priamo v srdci týchto starodávnych

lesov v oblasti Jakušimy a využívali zdroje príro-

dy na stavbu obydlí, vlastné prežitie a sebestač-

nosť. Dnes je 90 % tejto oblasti stále pokrytej les-

mi a je uznaná za chránenú oblasť s obrovským

ekologickým významom. Japonci tak stále môžu

v Jakušime zažiť intenzívne spojenie s prírodou.

Musíme si priznať, že sme na tom oveľa horšie.

Naša schopnosť vnímať a chrániť si bohatstvo

prírody bola otupená. Dostali sme hračku (zá-

bavné parky a bizniscentrá) a s otvorenou náru-

čou sme ju prijali, kým pustošenie a skupovanie

našich najvzácnejších prírodných oblastí grado-

valo. My Slováci sme brali kvalitu a krásu čistého

vzduchu, priezračných tokov riek a prirodzenej

vegetácie za samozrejmosť. Dnes, keď sa nám

to všetko stáva čoraz nedostupnejšie, začíname

túžiť po znovuobjavení samých seba v spojitosti

s prírodou. Dnes sa už na TICHO pozeráme ako

na nedostatkový zážitok, ktorý má väčšiu cenu

ako všetky hračky, akými sme zatienili svoje

zmysly. Všetko nasvedčuje tomu, že raz aj tento

zážitok bude mať svoju cenu, čo bude len dôsle-

dok prehustenia obyvateľstva a nedostatku miest

na odpočinok. Mnohým to, čo tu teraz máme

zadarmo, nepríde atraktívne. Keď sa na to však

pozrieme z iného pohľadu, za tichom a pokojom

už predsa aj dnes cestujeme. Akurát to nemá

nálepku „lesný kúpeľ“ alebo slovo „ticho” v ná-

zve pobytu. Prijateľnejšie nám prídu názvy ako

dovolenka, zájazd, túra alebo výlet. V podstate

však platíme peniaze za možnosť zažiť TICHO

a POKOJ.

Ak chceme naozaj stimulovať svoje zmysly, ne-

chajme ticho pôsobiť. Ticho nás nemanipuluje

tak, ako to robí väčšina tých „hlučných” podne-

tov v televízii, rádiách, v práci či na uliciach. Ti-

cho nás o ničom nepresviedča tak, ako to robia

ľudia, s ktorými sa stretávame. Ticho je krásne,

inšpirujúce, motivujúce a dovoľuje nám vniesť si

skutočné hodnoty do nášho života.

Autor je tvorcom stránok www.e-wellness.sk.

96

ALTERNATIVE VITA > PRÍRUČKA PREŽITIA: ORIENTÁCIA V TERÉNE

Vsituácii po kolapse sa zrejme budete po-

trebovať presúvať v prírodnom teréne – či

už kvôli bezpečiu alebo hľadaniu oblasti

so zdrojmi potrebnými na prežitie. Bez základov

orientácie sa nedostanete tam, kam potrebujete.

Orientácia nám slúži hlavne na zisťovanie sveto-

vých strán a určovanie vlastnej polohy, prípadne

cieľového bodu. Všeobecne panuje názor, že je to

ťažké a zložité. Opak je pravdou. Ide o jednodu-

ché princípy, zásady a postupnosť.

Technika vám okrem svetových strán a polohy

poskytne aj údaje o tom, koľko kilometrov vám

ostáva do cieľového bodu, môžete vidieť aj také

detaily, ako je rýchlosť pochodu, nadmorská výš-

ka jednotlivých bodov, aktuálna nadmorská výš-

ka a pod. V zásade sú to však údaje, bez ktorých

sa zaobídete.

V podmienkach prežitia je základom hrubé ur-

čovanie svetových strán a smeru pochodu. Ak

máte ísť na sever k nejakej komunikácii alebo

rieke a viete, že tam je, je jedno, či idete presne

na sever alebo s odchýlkou +/- 5 stupňov. Postup

pri orientácii je nasledovný:

• Nájdite si vyvýšené odkryté (nezarastené)

miesto na okolí a dostaňte sa na vrchol.

• Zistite, kde sa nachádza na oblohe slnko.

• Podľa slnka určite svetové strany.

Svetové strany podľa slnka určíme pomocou

troch-štyroch paličiek vysokých cca 20 cm.

V podstate si vytvoríme improvizované slneč-

né hodiny. Potrebujeme na to len trochu času

a relatívne vodorovnú plochu. Do stredu plochy

zabodneme jednu pomocnú paličku, ktorá za-

čne vrhať tieň. Vrchol tieňa si hneď na začiat-

ku označíme ako prvý bod (ďalšou paličkou,

kamienkom...). Nazveme si ho v duchu bodom

Z (ako západ). Počkáme zhruba 15 – 20 minút

(tieň sa za ten čas dostatočne presunie) a opäť

poznačíme vrchol tieňa kamienkom alebo inou

paličkou. Nazveme ho bodom V (ako východ).

Patrik Žitník

PRÍRUČKA PREŽITIA: ORIENTÁCIA V TERÉNE

TECHNICKÉ PROSTRIEDKY SLÚŽIACE NA ORIENTÁCIU NEBUDÚ PO KOLAPSE PRAVDEPODOBNE DOSTUPNÉ. VÄČŠINOU SÚ ZALOŽENÉ NA SATELITNEJ NAVIGÁCII,

A TÁ NEMUSÍ FUNGOVAŤ. OKREM TOHO FUNGUJÚ NA BATERKY A ICH VÝMENU ALEBO DOBÍJANIE TIEŽ ZREJME NEDOKÁŽETE ZABEZPEČIŤ. NA PRAKTICKÚ

ORIENTÁCIU VÁM VŠAK STAČÍ OVLÁDAŤ JEDNODUCHÉ ZÁKLADY BEZ AKÝCHKOĽVEK TECHNOLÓGIÍ.

10. ČASŤ

97

PRÍRUČKA PREŽITIA: ORENTÁCIA V TZERÉNE > ALTERNATIVE VITA

97

Takto máme poznačené dva body, medzi ktorý-

mi za uplynulý čas nastal posun. Keď ich spojí-

me pomyselnou priamkou (v teréne si ju môže-

me nakresliť priamo do zeme), bude smerovať

zo západu na východ. Čím precíznejšie vyznačí-

me obe polohy tieňa a čím rovnejšia bude vodo-

rovná plocha, tým bude naše meranie presnejšie

(odchýlka +/- 5 – 10 stupňov je v tolerancii).

Kolmica na našu priamku nám umožní určenie

smeru na sever a juh.

Ak do priesečníka týchto priamok zabodneme

pomocnú paličku, môžeme z jej tieňa odčítať

aktuálny čas s toleranciou +/- 20 minút. Tieň sa

nám bude zobrazovať v severnej časti merania

(na severnej pologuli) a bude sa pohybovať zo

západu na východ. Ráno bude tieň na západe

a večer na východe. Rozdelením priestoru me-

dzi západným a východným okrajom severnej

časti na 12 rovnakých úsekov získame slnečné

hodiny. Tieň mieriaci presne na sever nám bude

ukazovať 12. hodinu letného alebo 13. hodinu

zimného času. Slnko sa vtedy bude nachádzať

presne na juhu. Tieň ukazujúci presne na západ

nám určuje 6. alebo 7. hodinu rannú (slnko bude

presne na východe) a tieň smerujúci na východ

nám určuje 18. alebo 19. hodinu večernú (slnko

sa nachádza presne na západe). Z tohto sa dá

následne vychádzať pri určovaní svetových strán

pomocou hodiniek, keď podľa času vieme určiť

približne polohu slnka na oblohe a svetové stra-

ny.

Samozrejme, slnko nie je na oblohe stále viditeľ-

né (môže byť pod mrakom). I keď dostatočne

trénovaný človek dokáže vždy určiť svetové stra-

ny. Buď sa orientuje pomocou času a polohy ne-

výrazného svitu slnka na oblohe alebo pomocou

prírodných úkazov, na ktoré sa však nedá vždy

spoliehať, lebo niekedy do nich zasahujú miest-

ne špecifi ká, potláčajúce alebo, naopak, vyvraca-

júce niektoré z nich.

Ak máte mapu alebo náčrtok terénu s určením

svetových strán, otočíte ho podľa smeru zistenej

svetovej strany. V teréne hľadáte v smere sve-

tových strán výrazné body, ktoré prenášate na

mapu alebo náčrtok, a spájate ich pomyselnými

priamkami smerom k sebe. Na mieste, kde sa

tieto pomyselné priamky na mape alebo náčrtku

pretínajú, sa nachádza vaša poloha.

Keď už vieme, kde sa nachádzame a kam sa

máme, alebo chceme dostať, môžeme sa buď dr-

žať zistenej svetovej strany a ísť stále v jej smere,

alebo si v blízkosti smeru postupu vyhliadneme

výrazné body a presúvame sa po schodnom teré-

ne k nim. V realite to vyzerá tak, že sa zdanlivo

pohybujeme od bodu k bodu rôznym smerom,

ale v konečnom dôsledku prídeme do konečné-

ho bodu.

Osobne odporúčam jednoduchú metódu na

orientáciu v teréne. Raz za čas si predstavte bie-

ly čistý papier orientovaný v súlade so svetovými

stranami a v jeho strede si určite pomyselný bod,

o ktorom si poviete, že sa v ňom práve nachádza-

te. Nech už sa pohybujete akýmkoľvek smerom,

vždy si kreslite pomyselnú čiaru svojho pohybu.

Zároveň myslite na čas, aby ste vedeli odhadnúť,

ako dlho ste sa daným smerom pohybovali. Jed-

noduchým prepočtom, keď predpokladáte, že

v teréne s výstrojom a ťažším batohom prejdete

za 1 hodinu 4 km, môžete vedieť celkom presne,

kde sa nachádzate oproti začiatočnému bodu,

z ktorého ste vyšli, a akú vzdialenosť ste prešli.

Samozrejme, chce to trocha cviku. Nič nebude

fungovať automaticky. Ale ak si každý deň aspoň

raz uvedomíte, na akú svetovú stranu sa pozeráte

alebo idete a využijete na to len vedomosť o čase

a polohe slnka, verte mi, že po mesiaci takého-

to jednoduchého tréningu nebudete mať nikdy

problém do niekoľkých sekúnd určiť správne

svetové strany, kdekoľvek sa budete vonku v te-

réne nachádzať.

Autor je lektorom kurzov prežitia www.armytraining.sk.

98

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > MÓDA PLNÁ CHÉMIE

Na škodlivé nástrahy potravinárskych,

kozmetických alebo farmaceutických

koncernov sme si už takpovediac zvykli.

Nebezpečenstvo však predstavujú aj mnohé trič-

ká, košele a džínsy, ktoré nosíme priamo na tele.

Pri výrobe odevov sú vo veľkej miere využívané

chemikálie ohrozujúce ľudský reprodukčný, hor-

monálny alebo imunitný systém.

V textile sa môžeme stretnúť napríklad so ftalát-

mi, používanými pri aplikácii potlače. Ide o en-

dokrinné disruptory narúšajúce činnosť žliaz

s vnútornou sekréciou. Spôsobujú neplodnosť,

vrodené chyby, alebo dokonca prispievajú k vzni-

ku rakoviny prsníka. Okrem toho sa v oblečení

môžu skrývať karcinogénne arylamíny, nebez-

pečné pri priamom a dlhodobom styku s pokož-

kou. Tie vznikajú štiepením z azofarbív, používa-

ných najmä na farbenie syntetických materiálov.

V EÚ je síce zakázaných 22 druhov, no aj tak sa

v odevoch pravidelne nachádzajú. Po výrobe sú

odevy často pokryté formaldehydom, ktorý má

zabrániť krčeniu počas prepravy. Upozorní naň

typický zápach nového oblečenia alebo kožná

alergia. Je spájaný s leukémiou a rakovinou pľúc,

spôsobuje nespavosť, bolesti hlavy, nevoľnosť

a podráždenie očí a nosa. Medzinárodná agen-

túra pre výskum rakoviny zaradila formaldehyd

medzi karcinogény skupiny 1 ako preukázaný

karcinogén pre človeka.

Zarážajúce je, že s nebezpečnými toxínmi sa

nestretneme len v odevoch od treťotriednych

výrobcov. V nedávnej štúdii organizácie Green-

peace bolo niekoľko veľkých odevných značiek

(napr. Calvin Klein, Benetton, Armani, Zara,

C&A) usvedčených z používania nonylfenol-

etoxylátov (NPE) vo výrobnom procese. NPE

sa používajú ako čistiace prostriedky pri praní

oblečenia, napríklad po farbení. Vo vysokých

koncentráciách môžu okrem kože poškodiť aj

oči, respiračný systém, ale i narušiť hormonálne

funkcie. Navyše sa môžu hromadiť v tkanivách

živých organizmov. Testy neraz odhalili v oble-

čení aj prítomnosť ťažkých kovov, ako je chróm,

cín, kadmium alebo ortuť. Ukladajú sa v nad-

obličkách, niektoré spôsobujú poškodenie žliaz

s vnútornou sekréciou, iné rakovinu.

Textil a odevy nepatria v EÚ do regulovanej sfé-

ry. Bezpečné a kontrolované nie je ani detské ob-

lečenie. Deti sú pritom najviac ohrozenou sku-

pinou, lebo ich pokožka je jemná a priepustná

do takej miery, že môže dôjsť k prieniku jedov

do vnútorných orgánov, ako sú obličky, pľúca,

pečeň.

Testovanie bezpečnosti odevov na Slovensku

zabezpečuje Výskumný ústav textilnej chémie

(VÚTCH) – CHEMITEX v Žiline. Jeho riaditeľ

Ing. Jozef Šesták na adresu absentujúcich kon-

trol oblečenia hovorí: „Obchodná loby si to zjav-

ne nepraje.“ U nás v súčasnosti platí vyhláška

Ministerstva hospodárstva SR, ktorá nariaďuje

certifi káciu odevov dovezených z tretích krajín.

Bohužiaľ, aj tá sa dá ľahko obísť.

Každý nový výrobok je potrebné doma najskôr

aspoň trikrát oprať kvôli odstráneniu formalde-

hydu a zvyškových látok po priemyselnom praní

a fi nálnej úprave textilu. To, čo je skutočne ne-

bezpečné, sa však nevyperie. Azofarbivá, ftaláty

či ťažké kovy sú vo výrobku počas celej jeho ži-

votnosti. Preto je dobré vyhýbať sa žiarivým far-

bám a očiam lahodiacej potlači. Vysoké stálosti

zafarbenia sa totiž dosahujú pomocou farbív

obsahujúcich ťažké kovy. Žiaduce je vyhnúť sa

syntetickým materiálom a tiež oblečeniu, ktoré

nie je potrebné žehliť. Naopak, určite sa netreba

obávať oblečenia označeného kvetinou a slova-

mi OEKO-TEX Standard 100. Ide o medziná-

rodný testovací a certifi kačný systém pre textílie

vyrábané výhradne zo zdravotne neškodných

materiálov, kde sa kontrolujú všetky súčasti tvo-

riace odev (niť, suchý zips, etiketa...).

Zuzana Peniašková

MÓDA PLNÁ CHÉMIE

Dušan Budzák

99

(P)OTRAVINY > NÁJOMNÍ VRAHOVIA

(P)OTRAVINYMÁME POTRAVINY TRADIČNÉ, NETRADIČNÉ, EXOTICKÉ... A ČO BY UŽ MOHLO BYŤ PRE NÁS SLOVÁKOV

TRADIČNEJŠIE AKO TAKÁ SLANINKA? ČO UŽ SA NA TOM DÁ MENIŤ? NORMÁLNE BY TO MALA BYŤ LEN SLANINA, SOĽ, MOŽNO NEJAKÉ TIE KORENINY, DYM Z ÚDENIA.

ALE AJ SLANINA DNES UŽ ZAZNAMENALA NEVÍDANÝ „VÝVOJ“.

ÚDENÁ ORAVSKÁ SLANINA VÁKUOVO BALENÁZloženie:

Bravčový bok bez kosti, pitná voda, stabilizátor E450 a E451, dextróza, modifi kovaný škrob E1420 a E1422, sójový proteín, zahusťovadlo E407, zvýrazňovač chuti a arómy E621, antioxidant E316, aróma, jedlá soľ, konzervačná látka E250, ryžová múka, korenie, prášok z červenej repy, karamel

ÚDENÁ LAHÔDKA Z KARÉZloženie:

Bravčové karé bez kosti, pitná voda, modifi kovaný škrob E1422, sójový proteín, sta-bilizátor E450 a E451, zahusťovadlo E407, živočíšna bielkovina, dextróza, regulátor kyslosti E331, aróma, jedlá soľ, konzervačná látka E250, zemiakový škrob

ANGLICKÁ SLANINA KRÁJANÁZloženie:

Bravčové mäso, pitná voda, dusitanová soliaca zmes (jedlá soľ, konzervačná látka: dusitan sodný E250), stabilizátor: difosforečnan, glukózový sirup, dextróza, antioxi-dant: askorban sodný, extrakty korenín, bravčová krv, dym

CESNAKOVÝ ÚDENÝ BOKZloženie:

Bravčový bok, pitná voda, jedlá soľ, dextróza, bravčová bielkovina, sójová bielkovina, emulgátor E451, E452, škrob, sušená zelenina, zahusťovadlo E407a, E410, E415, extrakty korenín, stimulátor chuti E621, antioxidant E316, dymová aróma, konzer-vant E250

Z množstva „Éčok“ opätovne podčiarkujeme aspoň E250 – dusitan sodný –, mi-

moriadne kontroverzná látka, ktorej sa pripisujú nežiaduce účinky spôsobujúce rad

onkologických ochorení.

100

NÁJOMNÍ VRAHOVIA > ZABIJAK VITAMÍNU K

ZABIJAK VITAMÍNU K

WARFARÍN JE LIEK, KTORÝ SA DLHODOBO PODÁVA PACIENTOM S VYSOKOU ZRÁŽANLIVOSŤOU KRVI (TZV. HUSTOU KRVOU), ABY IM JU „PRERIEDIL“, ZNÍŽIL JEJ

ZRÁŽANLIVOSŤ, A TÝM AJ RIZIKO TROMBÓZ, INFARKTU MYOKARDU, MOZGOVEJ PRÍHODY, EMBÓLIE PĽÚC A ĎALŠÍCH CHORÔB. POUŽÍVA SA AJ NA LIEČBU

TROMBÓZY A TROMBOEMBOLICKÝCH KOMPLIKÁCIÍ. KOMPLIKÁCIE, KTORÉ SÁM DOKÁŽE VYVOLAŤ, VŠAK VÔBEC NIE SÚ ZANEDBATEĽNÉ.

Silvia Benková

Jedným so spôsobov, akým tento prípravok zrá-

žanlivosť krvi znižuje, je likvidácia vitamínu K,

ktorý zrážaniu pomáha. Lenže vitamín K zohrá-

va v organizme mnoho dôležitých funkcií, vrá-

tane zrážania krvi aktivovaného pri akomkoľvek

vonkajšom alebo vnútornom krvácaní. Vitamín

K sa nachádza v bunkách nervového systému,

pľúc, obličiek, žalúdka, je nevyhnutný pre zdra-

vé fungovanie všetkých buniek v tele. Okrem

iného má rozhodujúci vplyv na metabolizmus

vápnika – pri jeho nedostatku sa vápnik uvoľ-

ňuje z kostí a usadzuje sa na stenách ciev – to

znamená, že sa zvyšuje riziko osteoporózy a kar-

diovaskulárnych ochorení. Warfarín ničí vitamín

K v tele, pričom pri jeho užívaní lekári odporú-

čali vyhýbať sa potravinám, ktoré ho obsahujú

Warfarín zasahuje do zložitého systému

faktorov zrážania krvi. Organizmus

má schopnosť v prípade potreby, napr.

pri poranení, zastaviť krvácanie, pričom je zá-

roveň za normálnych okolností schopný udržať

krv v tekutom stave. Tejto schopnosti sa hovorí

hemostáza. Podieľajú sa na nej početné krvné en-

zymatické faktory zrážania, ďalej krvné doštičky

(trombocyty), a tiež neporušená výstelka cievnej

steny. Pri porušení hociktorého komponentu

zúčastneného na udržaní hemostázy dochádza

k poruche zrážania krvi – buď krvácaniu, alebo

zvýšenej zrážanlivosti v cievach. Najdôležitejším

účinkom antikoagulačnej liečby warfarínom je

blokáda tvorby trombínu, čo sa dosahuje rôznymi

cestami na rôznych úrovniach systému zrážania.

101

Človek by sa mal starať o svoje telo a ono

mu to vráti. Existujú však oblasti, na

ktoré by si jedinec mal dávať obzvlášť

pozor – medzi ne patrí, okrem iného, srdce

či cievy. Jedným z najznámejších prostriedkov

na zlepšenie krvného obehu je pagaštan konský,

v ideálnom prípade tinktúra z neho. Tá sa využí-

va aj proti trombóze, na liečenie zápalu žíl, pri

kŕčových žilách, a dokonca i pri žalúdočných

kŕčoch.

Treba však byť opatrný a dávkovanie prísne strá-

žiť – dlhodobé podávanie pagaštanu totiž môže

spôsobiť zdravotné ťažkosti. V tomto i v ostat-

ných prípadoch, keď človek užíva bylinky, totiž

platí, že je dobré poradiť sa osobne s bylinkárom

či ľudovým liečiteľom. Cievy spevňujú i šípky,

ktoré sú vítaným pomocníkom aj pri bolestiach

žíl a kŕčových žilách. Okrem toho sa často uží-

vajú pri nachladnutí. Tým, ktorých trápia už nie-

koľkokrát spomínané kŕčové žily, môže pomôcť

kúpeľ z dubovej kôry, ktorý blahodarne pôsobí

aj pri hemoroidoch či podráždenej pokožke.

V prípade, že by ste chceli siahnuť po niečom

inom, než je tinktúra alebo čaj, môžete zvoliť pu-

palkový olej. Pozitívne vplýva na srdce i cievy, po-

máha počas menštruácie, dokonca zlepšuje pruž-

nosť pokožky a podporuje rast vlasov. Netreba

však, pochopiteľne, zabúdať na pestrú a najmä

zdravú stravu, o ktorej sme už niekoľkokrát písali

v predošlých dieloch prírodnej lekárne.

> SAMUELOVA PRÍRODNÁ LEKÁREŇ

SAMUELOVAPRÍRODNÁ LEKÁREŇ

Samuel Roth(napr. zelenine) – tým pádom sa úplne spotrebo-

vali zásoby tohto vitamínu v tele. Dnes už mnohí

lekári nariaďujú miernejšie diétne obmedzenia –

pacienti užívajúci warfarín by sa mali vyhýbať

konzumácii alkoholu, brusníc či zeleného čaju.

Hlavným rizikom warfarínovej liečby pri nedo-

statku vitamínu K je zvýšené vnútorné alebo

vonkajšie krvácanie. Pri súbežnej hormonálnej

liečbe sa zvyšuje riziko krvácania do zažívacieho

traktu. U pacientov sa počas dlhodobého užíva-

nia warfarínu paradoxne vyskytujú prejavy trom-

bózy a embolizácie, pred ktorými by mal chrániť.

Na jednej strane liek zníži zrážanlivosť krvi, na

druhej strane (ako sme spomínali) odbúranie vi-

tamínu K môže viesť k zvýšenému usadzovaniu

vápnika na stenách ciev, a teda aj k trombóze.

Naopak, vitamín K vápenateniu ciev zabraňuje.

Liek tiež môže spôsobovať nadmernú zrážanli-

vosť krvi v jemných cievnych kapilárach, teda

presne opačný účinok, ako deklaruje výrobca.

Medzi ďalšie nežiaduce účinky patrí začerve-

nanie kože diagnostikované ako ekzém, pričom

však ide o nekrózu (odumretie buniek). Ďalej

horúčky striedané so zimnicou, vyrážky, kĺbové

opuchy a bolesti, bolesti svalov, arytmia srdca,

črevné koliky, žalúdočné ťažkosti, zvracanie,

padanie vlasov… Lieky ovplyvňujúce funkcie

krvných doštičiek s kyselinou acetylsalicylovou

(acylpyrín, aspirín), ibuprofén, diclofenac, in-

dometacín a ďalšie prípravky na bolesti kĺbov

a chrbtice môžu počas užívania warfarínu spô-

sobiť krvácanie.

Pre pacientov s vysokou zrážanlivosťou krvi by

bolo možno lepšou možnosťou užívať namiesto

warfarínu vysoké dávky vitamínu K. Niektoré

štúdie v rámci modelu vyskúšaného na zviera-

tách ukázali, že jeho užívanie môže významne

redukovať ukladanie vápnika v tepnách.

Vitamín K obsahuje mnoho potravín, napr. sója,

olivy, oleje, tmavozelená listová zelenina – bro-

kolica, kel, ružičkový kel, špenát... Antikoagulač-

né vlastnosti má napr. cibuľa a cesnak (zabraňu-

jú zvýšenej zrážanlivosti krvi). Na riedenie krvi

je dobré piť veľa vody. Dobrý je aj žihľavový čaj,

srdcovník obyčajný alebo čili – to je v riedení

krvi dokonca účinnejšie ako lieky na to určené.

Pomôcť môže aj doživotné laktovegetariánstvo

(vylúčenie mäsa a vajec zo stravy).

102

HERBÁR > NAJZNÁMEJŠIE MAGICKÉ RASTLINY

NAJZNÁMEJŠIE MAGICKÉ RASTLINY

Vladimír Líška

V európskom priestore, ale i v starom Egypte bol

používaný blen čierny (Hyoscyamus niger). Táto

jedovatá rastlina sa používala pri vešteckých

obradoch vo veštiarni v Delfách, na vykurovanie,

potláčala bolesť pri operáciách, miernila bolesť

zubov, používala sa pri astme a pridávala sa spo-

lu s ľuľkom a durmanom do čarodejných mastí.

Druidi ju používali na prechod do sveta mŕtvych

a „komunikáciu” s vílami. Pivo s blenom varili

už v Egypte, stávalo sa tak opojnejším a konzu-

ment smädnejším, čo spôsobovali tropánové al-

kaloidy. Podľa Stefana Haaga sa ešte v minulom

storočí pridával aj do plzeňského piva.

Durman (Datura) je ďalšou „čertovou” bylinou.

Pravdepodobne najdlhšie využívaná rastli-

na na magické účely je chvojník (Ephedra).

Najstaršie nálezy pochádzajú z Iraku

z obdobia až 60 000 rokov p. n. l. V ľudovom lie-

čiteľstve sa používa od nepamäti. Ako afrodizia-

kum, na liečbu astmy, zápalov, horúčky, chrípky,

alergií, nízkeho tlaku. Chvojník je malý ker rastú-

ci do jedného metra v Stredomorí, Mongolsku

a v Číne. Vyvoláva eufóriu, odstraňuje únavu,

mobilizuje sily, stimuluje centrálny nervový sys-

tém. Rastlina a jej semená sú zatiaľ voľne do-

stupné a predajné v záhradníctvach. Chvojník

slúžil tiež ako stimulant otrokov na zlepšenie

pracovného výkonu.

MAGICKÉ RASTLINY TVORIA OD NAJSTARŠÍCH ČIAS SÚČASŤ ŽIVOTA ČLOVEKA. TOTO JE KRÁTKY INFORMATÍVNY PREHĽAD DESIATICH –

PODĽA MŇA – NAJZNÁMEJŠÍCH. NIKOHO NENAVÁDZAM NA ICH UŽÍVANIE A EXPERIMENTOVANIE S NIMI. PODĽA JOZEFA VESELÉHO TIETO MAGICKÉ DROGY STIMULUJÚ ASTRÁLNE ZMYSLY ČLOVEKA. IDE PREDOVŠETKÝM O IMAGINÁCIU

A VÔĽU AKO PRACOVNÝ NÁSTROJ V MAGICKOM RITUÁLI. NIE VŠETKY ZMENENÉ STAVY VEDOMIA SÚ VŠAK ŽIADUCE.

103

v ktorých sa rituálne spoločne pije tento nápoj.

Niektoré sa uchytili aj v Európe.

Peyotl (Lophophora williamsii) je malý kaktus

z Mexika. Ide o starú posvätnú rastlinu užívanú

Toltékmi, Aztékmi či Apačmi. Podľa Richarda

E. Schultesa bol na rituálne účely používaný už

viac ako 7 000 rokov. Konzumuje sa ako čaj, su-

šený i čerstvý, spôsobuje silné zrakové, sluchové

a čuchové halucinácie. Bol používaný tiež na

liečenie mnohých chorôb. Kaktusy pestované

u nás majú nízky obsah meskalínu, no veľa ne-

vhodných alkaloidov, čo môže spôsobiť neprí-

jemné otravy.

Ďalšími kultovými hubami sú lysohlávky (Psylo-cibe) s účinnými látkami psilocín a psilocybín.

Znižujú horúčku, liečia nachladnutie, zaháňajú

zlých duchov. Nakladali sa do medu, sušili, jedli

surové. Mexickí Totonakovia ich používali pri

čiernej mágii. V Španielsku ich jedli čarodejnice

ako halucinogén. V strednej Európe sa lysohláv-

ka, alebo presnejšie holohlavec končistý (Psilocy-be semilanceata), pre svoje psychoaktívne vlast-

nosti používala už pred 12 000 rokmi.

Nedá sa nespomenúť mandragoru (Mandragora offi cinalis). Spomína sa už v staroegyptskej bás-

ni v súvislosti s bohom Ra, ktorý opil bohyňu

Sachmet – dal jej ju do piva. V Európe známa

magická rastlina, pochádzajúca zo Stredomoria,

ktorá má koreň pripomínajúci človeka. Verilo sa,

že rastie tam, kde bol obesený človek. Jej bobule

sa pridávali do nápojov (zosilňovali ich účinok),

kadidiel, čarodejných mastí, ktoré navodzovali

pocit lietania. Mandragora je silné narkotikum,

spôsobovala hlboký spánok, mandragorové víno

sa používalo ako anestetikum.

Mak siaty (Papaver somniferum) je stará omam-

ná rastlina, tiež afrodiziakum (v Palestíne

a Egypte bol bylinou lásky). Kombinoval sa

s marihuanou, blenom, durmanom. Podľa Ste-

fana Haaga získavanie ópia z nezrelých makovíc

nepochádza z Ázie, ale neolitickej Európy. Prvú

zmienku o maku máme v 5 000 rokov starých su-

merských tabuľkách. Patril k rituálnym bylinám

Germánov (Odinove makové polia), u dervišov

to bol významný meditačný prostriedok. Bol

ním ovplyvnení Edgar A. Poe i Charles Baudelai-

re. Ópium poznali už v starom Egypte a Grécku

ako sedatívum, ktoré mierni bolesť.

Má veľmi nepríjemné vedľajšie účinky, môže

spôsobiť aj trvalé psychické poruchy.

Na experimentovanie s ním treba mať potreb-

né znalosti, preto sa v Európe užíval len málo.

Arabi ho používali na lekárske účely ako ópium.

V Tanzánii sa pridával do piva, inde sa fajčili

semená spolu s konopou pre potešenie. Prvé

záznamy pochádzajú z Číny a Indie, kde sa pri-

dával do alkoholu na zvýšenie opojného účinku.

Čínsky bylinkár Li Ših-čen uvádza jeho použitie

pri nervových a kožných chorobách alebo ako

anestetikum. V Mexiku však patrí medzi posvät-

né halucinogény, hrajúce dôležitú úlohu pri ma-

gicko-náboženských rituáloch.

O konope siatej (Cannabis sativa) sa popísalo

veľa. Číňania ju pestovali pred 6 000 rokmi skôr

kvôli vláknam ako omamným účinkom, ktoré

považovali za prejav nízkych mravov. Užívanie

hašišu (tuhý živicový materiál z kvetov sami-

čích rastlín) je posvätné u sádhuov, uctievačov

Šivu. Na mnohých pútnických miestach v Indii

sa podáva bhang, jogurtový nápoj s konopnou

prímesou. Sekta asasínov, nájomných zabijakov,

konzumovala hašiš pred útokom. V 19. storočí

existoval v Paríži Club des Hashischins (klub faj-

čiarov hašišu), kam patrili Charles Baudelaire,

Alexandre Dumas, Honoré de Balzac a i.

Muchotrávka červená (Amanita muscaria) patrí

k najstarším kultovým magickým prostriedkom

spôsobujúcim silné halucinácie a omámenie. Uží-

vali ju Árijci osídľujúci sever Indie pred 3 500 rok-

mi, a tiež severskí berserkovia pred bojom, po čom

upadali do tranzu a šialeného bojového amoku.

Sibírski šamani ju konzumovali sušenú alebo s vo-

dou. Koriaci, ktorí si nemohli túto hubu dovoliť,

pili moč tých, ktorí ju požili, pretože jej účinok sa

nestrácal ani po vylúčení z tela.

Ayahuasca je nápoj z lián Banisteriopsis caapi

z Amazónie. Používa sa pri veštení, liečení, na

spojenie s duchmi, umožňuje intenzívne vízie,

oslobodzuje dušu z pút fyzického sveta. Obsa-

huje viac prímesí, listy chakruny (Psychotria vi-ridis), inde sa pridáva Brugmansia alebo tabak

(Nicotiana rustica). Indiáni z Peru a Brazílie uc-

tievajú nápoj ako nástroj priamej cesty k bohom.

Dĺžka halucinácií sa určuje pridaním ďalších

prísad. Existujú ayahuascové cirkvi, napr. San-

to Daime s prvkami kresťanstva a animizmu,

NAJZNÁMEJŠIE MAGICKÉ RASTLINY < HERBÁR

JEDEN DEŇ > JEDEN DEŇ S MAJITEĽOM ZBERNÝCH SUROVÍN

104

JEDEN DEŇ S PLTNÍKOM

Tibor Eliot Rostas

NEODMYSLITEĽNOU SÚČASŤOU MALEBNEJ KRAJINY PIENIN SO SPENENÝMI VODAMI DUNAJCA SÚ PLTE. UŽ DVESTO ROKOV PRED KRISTOM SLÚŽILI AKO

JEDNODUCHÝ, NO MIMORIADNE EFEKTÍVNY DOPRAVNÝ PROSTRIEDOK. GRÉCKI A RÍMSKI KUPCI SA NA PLTIACH SPLAVOVALI K BALTU PO JANTÁR. A TAM SI

VZALI VŽDY JEDNU MUŠLIČKU AKO DÔKAZ, ŽE SA DOSTALI AŽ K MORU. DESIATKY TAKÝCH ZDOBIA AJ KLOBÚK ŠTEFANA KRIŠÁKA, PLTNÍKA Z VEĽKEJ LESNEJ.

105

JEDEN DEŇ S PLTNÍKOM < JEDEN DEŇ

buď sa dvíhala, alebo klesala. A bol aj ľad. Teraz

sa voda nemení.“

Štefan však pridáva aj zážitok, na ktorý spomína

s veľkou radosťou: „Raz ma veľmi potešilo, keď

som stál na brehu a prišla pani, že by chcela ísť

so mnou dolu. Povedal som jej, že sa musí opý-

tať tých ľudí, ktorí si kúpili lístky skôr. A ona po-

vedala, že ľudia ju pustili. Spýtal som sa, prečo.

Nuž a pani mi odvetila, že tu bola pred 15 rokmi

ešte ako dieťa a išla so mnou. A že si teraz na to

spomenula.

Nepamätám si ľudí, ktorých som viezol, ale

ľudia si pltníka, ak je dobrý, zapamätajú. A aj

po rokoch sa vracajú a teší ich to. Takto by sa

mal robiť cestovný ruch,“ vraví Štefan a oči sa

mu usmievajú. „Lenže dnes to v týchto moder-

ných spoločnostiach už nie je. Vytráca sa tá

ľudskosť. Aj medzi našimi partiami. Kedysi,

keď vám chytilo palicu medzi kamene – vy ju

musíte pustiť, lebo by vás vyhodilo – kto ju

našiel, vylovil ju a vrátil. Zvyklo sa za to kúpiť

pivo alebo niečo také. Dnes si ju buď nechajú

pre seba alebo ju vyhodia. Aj tá spolupatrič-

nosť, solidarita sa vytráca...“

Ten najneobvyklejší zážitok, akí tu na Dunajci

Štefan zažil, bolo, keď viezol izraelských tu-

ristov. „Tí boli trošku náročnejší, lebo od nás

chceli, aby sme chodili iba po tieni, tak som

im povedal, že v lete sa to asi nedá. Ale nako-

niec boli spokojní. Ľudia sú rôzni, záleží na

tom, ako k nim pristupujete. Spomínam si na

ruských generálov. Prišli v uniformách, čižmy,

kabáty. Sadli si na lavičku, vytiahli šunky, sa-

lámy, klobásy, „horčičáky“ – naliali si vodku,

ich nezaujímalo nič iné, len jesť a piť. Ja som

len kolegovi povedal, že on piť nesmie. Desať

litrov pálenky sme vtedy spolu dvanásti vypi-

li. A veru aj ma pekne chválili, že som „mo-

lodec“, že vydržím s nimi držať krok. Síce si

z toho už viac nepamätám, ale držal som sa.

No čo neurobíte pre zákazníka a jeho spokoj-

nosť,“ dodáva Štefan so smiechom a na konci

trasy vystupuje z plte.

Tu aj končieva svoj deň, zvyčajne okolo šiestej,

siedmej večer. Auto odvezie plte späť do Čer-

veného Kláštora, aby sa púť spenenou vodou

Pienin mohla opäť zopakovať.

Štefan začal podnikať s pltníctvom už

v roku 1989. Kedysi bol pri vode už ráno

o siedmej, dnes stačí, keď je na plti o de-

siatej doobeda. „Tí turisti sú takí pohodlní, že

sa im ráno nechce vstávať a večer už neprídu.

Pritom ráno a večer je to tu oveľa pokojnej-

šie,“ vraví Štefan. Denne spraví zo dve-tri jaz-

dy, no viac ako päť sa mu ešte nepodarilo. „To

viete, dnes je tu už silná konkurencia,“ dodá-

va. Štefan strávil na plti v sezóne už viac ako

štvrťstoročie a hoci nie je z pltníckej rodiny,

remeslu zaúča svojho syna. Na plti však cho-

dí so svojím kolegom – jedným z najstarších

pltníkov, ktorý má už 72 rokov. „Až mi je to

trochu trápne, to viete, vzadu na plti je viac

roboty, len mne to viac rozpráva, nuž zabávam

vpredu turistov,“ vysvetľuje Štefan.

A tak začína rozprávať svoje príbehy o tom, ako

na plti prežil radostné i tie menej veselé chvíle.

K tým neveselým patrí práve aj to, že má ťaž-

ké srdce na novinárov. „Minulý rok sme vypili

po poldeci a prišla kontrola. Platil som 160 eur

pokutu. Prišla kontrola a spolu s nimi televízia

a urobili z toho senzáciu, že tu ohrozujem ľudí

a ich životy, lebo som vypil poldeci.“

Nešťastie, ktoré sa na Dunajci odohralo v júni

2009, keď náhla búrka a prívalové vlny rozbili

jednu z pltí o skalu a jeden z turistov sa utopil,

Štefan radšej nechce komentovať. Všetko však

nasvedčuje tomu, že v konkurenčnom boji vzali

pltníci viac turistov, ako povoľujú predpisy. „Ja

som vyučený stolár, mám hobľovačku aj dielnič-

ku, v zime tam robím také drobné veci. Keby bol

poriadok, tak sa vyžiť dá. Ale robí sa neplecha.

Je konkurencia, znižujú sa ceny, naberie sa na

plť aj dvadsať ľudí, aby sa to dorovnalo. A po-

tom sa stávajú také veci, aké by sa nemali. A toto

kompetentní nechcú vidieť. V Poľsku je jeden

systém, majú 250 súprav, majú spolok a funguje

to, otec jazdí so synom. Tiež tam predtým bola

konkurencia, bili sa medzi sebou, naložili veľa

ľudí, preťažená plť sa potopila, a tak tam úrady

spravili poriadok.“

Pltník musí mať preukaz vodcu malého plavidla.

Plť, hoci sa to nezdá, ide aj rýchlosťou 130 – 160

km/hod. „Skôr, ako postavili priehradu, ani dva

dni po sebe nebola voda rovnaká, stále kolísala,

Foto: Tibor Eliot Rostas

106

PRÍBEHY ZEME > PSOTA

Bol raz jeden pán a jedna pani, mladí

a bohatí, a veľmi pekne spolu žili. Raz

pribehne k nim akýsi maličký chlapec

a povie im: „Vyberte si, či chcete teraz, v mla-

dom veku, či vprostred veku a či v starom veku

byť chudobní. Jedno z toho splní sa vám istotne.

Lebo aby ste vedeli, ja som Psota a mne nikto

neujde. Na tretí deň prídem zase.“

Na tretí deň príde a povie: „No, ako ste sa do-

pravili?“

„Tak sme sa dopravili,“ odpovie pán, „keď už

ináč byť nemôže, radšej aby sme len v mladom

veku psotu, biedu treli. Lebo vprostred veku ani

tak by sa nám to nechcelo a na starobu nebude-

me vládať.“ Chlápä Psota zmizlo a neprichodilo

viac, a tí mysleli, že to už naveky. A tak sa ve-

selili, akoby sa nič nestalo. Len tu raz, ako boli

v susednom meste na tanci, strhne sa krik, že

tam voľakde horí. Vyjdú von – a to veru ich spra-

vodlivý dom aj s celou dedinou bol v plameni.

Raty nebolo, všetko im zhorelo.„No vidíš, duša

moja, už je psota, bieda tu. Poďme my svetom

šťastie hľadať.“ Tak hovoril pán a pani pristala.

Pobrali sa preč a prišli do jednej hory. Tam si

sadli a bedákali. Prišiel k nim starý človek: „Čo

tak bedákate?“ Pán mu všetko rozpovedal. „Čo

len to, tomu je ľahká pomoc,“ hovorí starý. „Daj

mi svoju ženu a ja ti za ňu dám mešec dukátov.

Jej bude u mňa dobre, lebo som bohatý. A tebe

pomôžu peniaze z biedy.“

Pani pristať nechcela, ale pán pristal, že to veru

najlepší spôsob bude, ako psotu oklamať. Nuž

nakoniec pristala i ona. Odišla so starým a mla-

dého pána nechali aj s mešcom dukátov.

PSOTA

Slovenský príbeh

107

PSOTA > PRÍBEHY ZEME

rý človek dal za ženu. Chcel si ho prisvojiť, ale

ten druhý tovariš mu ho nechcel dať. Že on me-

šec ešte skôr zazrel a že rovnako rúbali, a tak mu

patrí aspoň polovica. Ale náš mladý pán zase, že

to je jeho spravodlivý mešec aj s obsahom, ktorý

mu dakedy len tie havrany mohli vziať a do hniez-

da zaniesť.Vec prišla pred právo, a to právo mala

rozsúdiť tá istá pani, čo ten dom stavať dala –

lebo to bola jej hora, kde tí dvaja rúbali. A tá

pani zase nebol nikto iný ako spravodlivá žena

toho niekdajšieho mladého pána, teraz tesárske-

ho tovariša. Hneď ho spoznala, keď sa pred ňu

postavil, ale on ju nespoznal. Ona prisúdila celý

mešec tomu druhému tovarišovi, ktorý ho prvý

zazrel. Tu si náš bývalý pán povzdychol: „Bože, či

už moja psota odo mňa nikdy neodíde?“

A ona na to: „Neboj sa, odíde. Len lepšie otvor

oči!“ On sa lepšie pozrel a spoznal, že to je jeho

žena. Hneď sa objali! Od tých čias im bolo dob-

re, lebo ona dala znovu postaviť ich dom na

zhorenisku z toho, čo jej ostalo po tom starom

človeku, ktorý medzitým zomrel. Psota každého

aspoň raz za život pohľadať musí.

A ten rozmýšľa, rozmýšľa, ale nič dobrého nevy-

myslel. „Mojej žene,“ hovorí, „bude hotová psota

so starým a mne beda bez nej na svete. Veru sme

len seba oklamali!“

Trápilo ho to veľmi a v tých trápeniach aj zaspal.

Odrazu zakrútil sa nad ním havran, zlietol dole,

uchytil mešec a poďho, odkiaľ priletel.

Ešte len potom, keď sa prebudil, veril mladý pán

na psotu. Lebo ani ženy, ani mešca nikde viac

nebolo. Samotný ako prst pobral sa ďalej. Stretol

tesárov, ktorí v tej hore tesali brvná na stavby.

Zapáčilo sa mu toto remeslo, ostal medzi nimi,

robil tam dlhý čas ako tovariš a nejako prekladal

tú psotu z pleca na plece. Pomaly už aj zabúdal

na všetky nešťastia.

Raz tam neďaleko voľajaká pani chcela stavať

dom na zhorenisku. Zjednala sa s majstrom,

u ktorého bol tento bedár za tovariša. Majster

ho poslal spolu s druhým tovarišom do hory,

aby nastínali brvná na stavbu. Zotnú jednu vyso-

kú jedľu, na ktorej bolo havranie hniezdo. A tu

z hniezda vypadne mešec dukátov. Náš tovariš

hneď poznal, že je to ten istý, čo mu dakedy sta-

107

108

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

KNIHYLUCEMBURSKÁ ZAHRADAMichal Ajvaz (2011)172 strán

Román Lucemburská zahrada začína v prvý deň prázdnin, keď

Paul, učiteľ na parížskom lýceu,

sedí v byte v Rue de Vaugirard,

kde žije so svojou ženou, a pri

počítači sa začína pripravovať

na jesenné vyučovanie. Je zvyk-

nutý písať desiatimi prstami a pri hľadaní odkazu na

internete sa mu stane, že z nepozornosti položí prs-

ty pravej ruky na klávesnici o jednu klávesu doľava.

Z tohto nepatrného chybného pohybu sa rozvinie celý

rad udalostí a Paul prežije najšťastnejšie a najstrašnej-

šie okamihy svojho života. Nevšimne si, že do vyhľa-

dávača napísal iné slovo. Na obrazovke sa objaví od-

kaz na prózu amerického autora Rossa a vďaka jeho

próze sa v Paulovi prebudí na lavičke v Luxemburskej

záhrade nový spôsob vnímania sveta. Sám začne písať

knihu o svojej novej skúsenosti...

ŽENY, KTERÉ BĚHALY S VLKYClarissa Pinkola Estés (2014)430 strán

V každej žene žije mocná

sila naplnená zdravými in-

štinktmi, vášnivou tvorivos-

ťou a nesmrteľným pozna-

ním. Je to archetyp divošky,

ktorý predstavuje inštinktív-

nu povahu žien. Divoška je

ohrozeným druhom, pretože

aj keď nám dary nespútanej prírody patria od narode-

nia, snaha spoločnosti „scivilizovať“ nás do strnulých

rolí utlmila to hlboké a životodarné posolstvo našich

vlastných duší. V knihe Ženy, které běhaly s vlky sa

Dr. Estesová zaoberá mýtmi, rozprávkami a príbeh-

mi, z ktorých mnohé pochádzajú z jej vlastnej rodiny,

s cieľom pomôcť ženám spojiť sa znovu s tými di-

vokými, zdravými a vizionárskymi vlastnosťami tej-

to inštinktívnej povahy. V príbehoch a komentároch

v tejto pozoruhodnej knihe nachádzame, skúmame,

milujeme a pochopíme divošku a pojmeme ju do svo-

jej hlbokej duše ako niečo čarovné a liečivé. Dr. Es-

tesová vytvorila nový lexikón na popísanie ženskej

duše. Je to obohacujúca a životodarná psychológia

žien v tom najpravdivejšom zmysle, je to poznanie

duše.

TECHNIKY SNĚNÍ V BDĚLÉM STAVUArnold Mindell (2007)224 strán

Napadlo vám niekedy, aké by

to bolo, keby ste snívali bez

prerušenia celých dvadsať-

štyri hodín, dokonca aj vtedy,

keď bdiete? Podľa americké-

ho psychológa Arnolda Min-

della to tak naozaj robíme

a jeho kniha má jediný cieľ: naučiť nás vnímať a žiť

Sen, obrátiť našu pozornosť k sile a moci snívania.

Budete tak skúmať terén, kde sa kríži domorodý šama-

nizmus s hranicami fyziky, kde sa sny menia na reálnu

skúsenosť tela a kde sa každodenný, premenlivý život

stretáva s nesmrteľnosťou. Naučíte sa experimentovať

s priekopníckymi metódami bdelého snenia a práce

s telom. Nebudete vedieť pozorovať snívanie iba prí-

ležitostne, ale osvojíte si spôsoby, ako rozvíjať trvalé

vedomie Sna po celý deň. Pomocou metódy dvadsať-

štyrihodinového bdelého snenia prejdete svetom kaž-

dodenného života a nahliadnete za jeho hranice: vno-

ríte sa do sveta uzdravovania, veštby a nehynúceho,

večného bytia, ktoré sa prelína s podstatou vášho Ja.

ANUNNAKOVÉ A HLEDÁNÍ NESMRTELNOSTIZecharia Sitchin (2014)262 strán

Tento román oživuje kľúčové

témy bestselleru Dvanásta pla-néta. Príbeh začína v Londýne

vo chvíli, keď Astra vchádza

do Britského múzea, aby sa

zúčastnila na otvorení výstavy

o Gilgamešovi. Stretáva sa tam

s mužom, ktorý o nej vie veci, aké by cudzí človek ve-

dieť nemal, vrátane pôvodu jej jazvy na ruke. Zavedie

ju do svojho bytu a Astra sa dozvedá, že je potomkom

bohyne Ištar a neznámy muž je súdobým stelesnením

samotného Gilgameša. Kráľ Gilgameš hľadá spôsob,

ako uplatniť svoj nárok na večný život, ktorý mu Ištar

pred dávnymi vekmi uprela. Potom, ako spolu zre-

konštruujú pradávny posvätný sexuálny rituál, sú pre-

nesení v čase späť do starovekého Sumeru ako Ištar

a Gilgameš, ktorý môže nadviazať na svoje hľadanie

nesmrteľnosti. Prerozprávaním Eposu o Gilgamešovi

v kontexte vlastného bádania a objavov týkajúcich sa

Anunnakov autor splieta príbeh o starovekom obrade,

neúmyselnej zrade, o bohoch medzi ľuďmi, medzipla-

netárnom cestovaní a tisícročia trvajúcom hľadaní

nesmrteľnosti.

TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S www.pantarhei.sk

ANZ

T

t

nv

z

TVA

N

t

p

š

k

h

d

Ž

V

ť

n

k

n

LM

R

z

P

k

p

n

ý í ť d i i i

109

FILMTRABANTOM AŽ NA KONIEC SVETADokumentárny / Road movie

Česká repoublika, 2014, 98 min

Réžia: Dan Přibáň

Hrajú: Dan Přibáň, Aleš Vašíček,

Marek Slobodník, Tomasz Tur-

chan, Radoslaw Jona, Dana Zlato-

hlávková, Jakub Nahodil

Cestovateľ, fi lmár a novinár Dan Přibáň je autor do-

kumentárnych cestopisných fi lmov, propagátor vedy

a techniky a človek, ktorý prijíma veľké výzvy. S mi-

nimálnym technickým vybavením prešiel trabantom

Hodvábnu cestu, Afriku a Južnú Ameriku. Doku-

mentárna road movie Trabantom až na koniec sveta je

o tom, ako sa dokáže zniesť osem ľudí z troch krajín,

ktorí sa navzájom nepoznajú, ale strávia spoločne štyri

mesiace v žltých „ponorkách“. Potom, ako precestoval

trabantom Afriku a nakrútil o tom nezávislý fi lm, sa

Přibáň a jeho partia podujali na ešte náročnejšiu ces-

tu. Vydali sa v ústrety tomu najnáročnejšiemu, čo sa dá

v Južnej Amerike nájsť – amazonský prales, päťtisícové

priesmyky Ánd, púšte či oceán.

PROSPEROVE KNIHY (PROSPERO’S BOOKS)Fantasy / Dráma

Francúzsko / Holandsko /

Taliansko, 1991, 124 min

Réžia: Peter Greenaway

Hrajú: John Gielgud, Erland Jose-

phson, Michel Blanc, Tom Bell,

Kenneth Cranham, Mark Rylance

Greenawayova osobitá fi lmová verzia vrcholného diela

Williama Shakespeara Búrka – pomerne verná v poňatí

zápletky, postáv a textu originálu, a zároveň i vysoko

štylizovaná, čo sa týka vizuálneho stvárnenia. Hlavným

hrdinom príbehu je bývalý milánsky vojvoda, učenec

a mág Prospero, odsúdený na vyhnanstvo na pustom

ostrove, kde najprv plánuje pomstu, neskôr však medzi

ním a jeho nepriateľmi dochádza k zmiereniu. Názov

fi lmu je evokáciou 24 zázračných zväzkov, ktoré Pro-

sperovi na cestu do exilu vloží do člna verný priateľ

Gonzalo. S pomocou týchto kníh, obsahujúcich v 16.

storočí všetky európske znalosti, premení Prospero ne-

hostinný ostrov na renesančný raj predchnutý láskou

k ľudským vedomostiam a predstavivosti. Greenaway

v snímke naplno uplatňuje svoju neuveriteľnú imaginá-

ciu a vytvára uzavretý, až barokovo prebujnelý svet ob-

razov a zvukov. Pomocou najmodernejšej počítačovej

techniky vrství a zmnožuje obraz na plátne jeho prekrý-

vaním či prelínaním. Dôležitým výtvarným prvkom sa

preňho stávajú i samotné knihy, ktorých obsah niekedy

animuje, a kaligrafi cké písmo.

MŔTVY MUŽ (DEAD MAN)Western / Dráma / Fantasy

USA / Nemecko / Japonsko

1995, 120 min

Réžia: Jim Jarmusch

Hrajú: Johnny Depp, Gary Far-

mer, Lance Henriksen, Michael

Wincott, Mili Avital, Crispin Glo-

ver, Gabriel Byrne, John Hurt

Niekedy v druhej polovici 19. storočia putuje William

Blake k západným hraniciam Ameriky za prácou. Do

mestečka, kde sa končia koľajnice i posledné stopy civi-

lizácie, prichádza ako mladý účtovník – sľúbené miesto

v továrni však nezíska. Károvaný oblek s vestičkou a ko-

vové rámy okuliarov len násobia dojem človeka z „inej

planéty“, akým na tamojšiu komunitu pôsobí. Párho-

dinová náhodná známosť mu vypáli na čelo znamenie

smrti – po sérii nehôd sa stáva štvancom. Zblúdený,

osamelý a zranený traper s večne užasnutými a smutný-

mi očami sa stretáva s čudáckym, robustným, nevšedne

vášnivým, záhadným i komickým, z vlastnej society

vyobcovaným Indiánom s menom Nobody (Nikto) a

v jeho spoločnosti putuje prenasledovaný trojicou naja-

tých zabijakov. Jarmusch predvádza tarantinovskú hru

s rozprávacími pravidlami, najmä v bizarne konštruo-

vaných scénach násilia. Rozprávanie má jemný seba-

parodický nádych vyplývajúci z režisérovho citu pre

bizarnosť situácií.

PREŽIJÚ LEN MILENCI (ONLY LOVERS LEFT ALIVE) Dráma / Horor / Romantický

Nemecko / USA / GB /

Francúzsko / Cyprus

2013, 123 min

Réžia: Jim Jarmusch

Hrajú: Tom Hiddleston, Tilda

Swinton, Mia Wasikowska

Romantický príbeh dvoch upírov, ktorí sa milujú už

celé storočia. Jarmuschova zábavná upírska romanca

rozpráva príbeh o Adamovi a Eve. Stáročia žijúci upír

Adam je rockový hudobník, jeho stará láska Eve mi-

luje literatúru. Žijú bohémskym životom, no zároveň

sú outsidermi vo svete ľudí. V 21. storočí už nemôžu

pohrýzť hocijakého smrteľníka, aby sa vyhli chorobám.

Ich láska však prechádza ťažkou skúškou s príchodom

Evinej sestry Avy a Adamovou depresiou zapríčinenou

sklamaním z toho, akou cestou sa ľudstvo vydalo...

T

MW

U

RHm

W

v

T

D

RHM

h

ľ l

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

P(D

N

F

2

RH

110

HUDBA

TIKEN JAH FAKOLY DERNIER APPELDĺžka: 34:16Rok vydania: 2014 Pod menom Tiken Jah Ja-

koly pôsobí štyridsaťpäť-

ročný spevák z Pobrežia

Slonoviny, ktorého vlastné

meno je Doumbia Moussa

Fakoly. So svojou skupinou sa mu podarilo koncom

90. rokov presadiť sa v Európe, a to najmä vo Francúz-

sku, kde ich považujú za najvýznamnejších súčasných

predstaviteľov afrického reggae. Album Dernier Appel je už ich ôsmy štúdiový titul, ktorý vychádza po triapol-

ročnej prestávke. Prináša myšlienku africkej revolúcie,

duchovné posolstvá a najmä výbornú príjemnú hudbu

hodiacu sa hlavne k letným mesiacom. Album svojou

prítomnosťou podporili i ďalšie svetové reggae hviezdy

ako napr. Nneka, Patrice, Alpha Blondy alebo Max Ro-

meo.

JAMES LA PETITE MORTDĺžka: 45:50Rok vydania: 2014 Manchesterská skupina Ja-

mes pôsobí na scéne už

viac ako tri dekády a svoje

najúspešnejšie obdobie pre-

žívala nepochybne koncom

80. rokov vďaka hitu Sit Down, ktorý obletel celý svet.

Potešiteľný je fakt, že James sú stále aktívni a na svete

je ich trinásty štúdiový album. Produkoval ho rešpekto-

vaný producent Max Dingel, ktorý ich hudbu posunul

miestami do elektronickejšej podoby, pričom sa snažil

nenarušiť typický rukopis skupiny. Ten charakterizuje

skôr gitarový pop s dôrazom na melodiku a výborný

vokál speváka Tima Bootha, ktorého skúsenosti prispie-

vajú k celkovej atmosfére.

OQUESTRADA ATLANTIC BEAT – MADE IN PORTUGALDĺžka: 40:38Rok vydania: 2014 OqueStrada sú v Portugal-

sku hviezdami už od čias

prvého albumu Tasca Beat z roku 2009, ktorý sa udr-

žal v rebríčku tamojších najpredávanejších albumov

dvadsať týždňov. Je to dosť paradox, pretože táto sku-

pina istým spôsobom mení tradície portugalskej hudby.

Na jej základoch si vytvorila svoj vlastný žáner, navyše

komerčne úspešný aj za hranicami domovskej krajiny.

Kto si pozorne vypočuje ich novinku, nemôže ju od-

mietnuť. Je to excelentné spojenie zvukov akordeónu,

husličiek, akustickej gitary a výborného spevu hlavnej

predstaviteľky Mirandi v precítenom a navyše v súčas-

nom modernom podaní.

LUKE HAINES NEW YORK IN THE 70’SDĺžka: 33:02Rok vydania: 2014 Luke Haines je skúsený

anglický skladateľ a spevák

skôr známy z projektov ako

napr. The Auteurs alebo

Black Box Recorder. Od roku 2001 vydáva albumy aj

pod svojím vlastným menom, z ktorých posledný je

inšpirovaný newyorskou hudobnou scénou 70. rokov,

a istým spôsobom naväzuje na minuloročný titul Rock and Roll Animals. Nostalgia z posledného diela sála

z každej piesne a spomína sa tu napríklad na speváka

skupiny Suicide Alana Vegu, Marilyn Monroe alebo El-

visa Presleyho spôsobom Hainsovi vlastným, v ktorom

nechýba hravosť, nadhľad alebo humor.

FIRST AID KIT STAY GOLDDĺžka: 38:25Rok vydania: 2014 First Aid Kit je švédske fol-

kové duo pôsobiace na scé-

ne od roku 2008. Spočiatku

si získavali priazeň len vi-

deami prezentovanými na

internete, vďaka ktorým si ich všimli i v USA. Veľký

celosvetový ohlas získali aj ich prvé dva albumy The

Big Black and the Blue z roku 2010 a The Lion’s Roar z roku 2012. Albumová trojka pokračuje v duchu pred-

chodcov. Jej základom je dobrá pesnička, neutíchajúci

záujem o ľúbozvučné melódie s nádychom country

a folku a z charizmy dvoch hlavných predstaviteliek,

ktorú sestry Johanna a Klara nepochybne majú.

Róbert Gregor (Autor je hudobný publicista a prevádzkovateľ hudobného e-shopu www.cdclub.eu.)

TDDRP

k

r

m

JLDRM

m

v

n

ž

OAMDRO

s

p

z

LNIDRL

a

s

n

FSDRF

k

n

s

d

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

TÚTO RUBRIKU PRIPRAVUJEME V SPOLUPRÁCI S HUDOBNÝM E-SHOPOM WWW.CDCLUB.EU.

ZEM & VEK ODPORÚČA > MÚZY

111

HRYBANG!

Na prašných cestách divoké-

ho západu sa zvádzajú neľú-

tostné boje na život a na smrť.

Šerif a jeho pomocníci ob-

hajujú právo a spravodlivosť

a bránia novousadlíkov pred

nebezpečnými banditmi. Tí sa

snažia zabiť šerifa a nastoliť

bezprávie vyhovujúce ich chamtivým cieľom. Avšak

musíte sa mať na pozore, pretože v tieni kaktusov sa

skrýva aj odpadlík manévrujúci na hrane zákona, kto-

rý sa snaží zmiasť dve znepriatelené strany, usilujúc

o pozíciu šerifa. Tasiť kolty treba s rozvahou, lebo guľ-

ka môže ľahko zasiahnuť aj člena vašej vlastnej skupi-

ny. Neuvážené kroky vás neraz môžu poslať za mreže.

Blafovanie a skrývanie totožnosti je samozrejmosťou.

S kartami Bang v ruke si vychutnáte westernový záži-

tok s priateľmi či rodinou kdekoľvek. Vďaka neveľké-

mu baleniu hry vám môže robiť spoločnosť aj na do-

volenke. Nikto nezostane mimo, pretože hra je určená

pre štyroch až siedmich statočných (s úpravou sa dá

hrať už aj vo dvojici). Cieľ hry je ovplyvnený charak-

terom, ktorý si vylosujete. Ten rozhodne, ktorú stranu

zákona budete hájiť a proti komu bojovať. Popri tom

pribudnú aj špeciálne schopnosti postáv, ktoré vám

pomôžu zostať nažive možno až do konca hry. Elimi-

nácia je nevyhnutná a situácia občas neprehľadná. Ne-

raz je nutné obetovať život v záujme vlastnej skupiny.

Šťastie rozhodne, či sa zžijete s rolou Calamity Jane,

Willyho the Kida, Luckyho Duka alebo ďalších le-

giend divokého západu. Každá postava má svoje silné

a slabé stránky, ktoré hráč pri ťahu využíva. Dôležité je

identifi kovať súpera a odhadnúť jeho silu. V priebehu

boja o pozície využijete zbrane s rôznym dostrelom,

zažijete nájazd Indiánov alebo zavítate do chladivého

tieňa saloonu. V stajni čakajú aj kone Mustang a Ap-

paloosa, ktoré vám pomôžu utiecť z prestrelky alebo

dobehnúť protivníkov. Pripravte si náboje a presnú

mušku. Keď sa vaša obývačka premení na westerno-

vé mestečko, vo vzduchu bude vládnuť jediné slovo:

Bang!

CITADELA

Píše sa rok 1478 a opar hmly

sa vznáša nad úrodnou kraji-

nou. Niekoľko neohrozených

jednotlivcov sa zjavilo na ho-

rizonte s prvými lúčmi slnka,

aby prinavrátili niekdajší lesk

a slávu rodnej zemi. V kartovej

hre Citadela ste nimi práve vy.

Vaším poslaním je vybudovať

nedobytné mesto zložené z čo

najhodnotnejších stavieb. Po-

môžu vám s tým nádherne ilustrované karty postáv,

budov, akčné karty a zlatky. Citadela ponúka pre

hráčov až osem zaujímavých postáv. Z ich zvláštnych

schopností sa potom snažia vyťažiť maximum vo svoj

prospech. V tomto smere sa môžete dostať v spolo-

čenskom rebríčku až na samý vrchol – do pozície

kráľa.

Herné zvraty však neraz môžu priať aj stredovekej

spodine – zlodejom a vrahom. Nemalé výhody však

prináša aj rola čarodejníka, kňaza, kupca, staviteľa

či žoldniera. Práve voľba postavy môže byť kľúčom

k úspechu. Citadela ponúka nevšednú fl exibilitu

v tom, že roly hrdinov nie sú fi xné, vďaka čomu sa

hráč môže ocitnúť počas jednej hry v koži viacerých

stredovekých osobností. Tajná voľba hrdinu závisí od

zvolenej stratégie (záškodníckej alebo progresívnej),

hernej situácie, ale aj od krokov súperov. Na ceste za

honorom najšikovnejšieho stredovekého staviteľa je

nutné postaviť za zlato aspoň osem budov a vyhnúť

sa úskokom a intrigám protivníkov. Tí chudobnejší sa

stanú majiteľmi krčmy, trhoviska, strážnej veže alebo

žalára a tí zámožnejší zas pánmi loveckého zámku,

prístavu či katedrály. Nikomu sa nevyplatí otáľať a len

hromadiť zlatky.

Pozitívne je, že hra je vcelku plnohodnotná aj za účas-

ti len dvoch hráčov. Vyšší počet (maximálne sedem)

však hru značne okoreňuje a zamotáva. Citadela sa

dočkala aj rozšírenia s názvom Temná zem, v ktorom

nájdete alternatívy k postavám zo základnej hry, ako

aj ďalšie špeciálne karty budov. Prehra nemusí toľko

mrzieť, pretože za večer stihnete s priateľmi hneď nie-

koľko partičiek. (zp)

B

N

h

t

h

a

n

b á i h jú i

MÚZY > ZEM & VEK ODPORÚČA

112

MÚZY > ŠIMON HREBÍČEK

ŠIMON HREBÍČEKOBRAZY ∞

www.simonhrebicek.comFor Miguel

ŠIMON HREBÍČEK > MÚZY

Autoportrétwww.simonhrebicek.com

114

MÚZY > ŠIMON HREBÍČEK

Onwww www.simonhrebicek.com

Ona

ŠIMON HREBÍČEK > MÚZY

www.simonhrebicek.com

116

Klaun

MÚZY > ŠIMON HREBÍČEK

www.simonhrebicek.com

ŠIMON HREBÍČEK > MÚZY

Spomienkawww.simonhrebicek.com

MANDRAGORA > KEĎ ZEM OBÝVALI OBRI

118

KEĎ ZEM OBÝVALI OBRI

Vladimír Líška

Podľa severskej mytológie boli obri prvými

obyvateľmi Asgardu, ale bohovia ich vy-

hnali. Obri však neprestali snovať plány

na pomstu. Vlk Fenrir mal obrovské rozmery

a preháňal sa vesmírom hltajúc všetko, čo mu

stálo v ceste. Je zrejmé, že bohovia obrov porazi-

li a vyhladili z povrchu zemského, má ale dôjsť

k „súmraku bohov” (Ragnarök), k poslednej

bitke medzi nimi. Obri boli prvé žijúce bytosti,

ktoré sa zrodili z ničoty. Po súmraku bohov sa

má zrodiť nový svet, ktorému budú vládnuť noví

bohovia, múdrejší a menej bojovní. Krajinu ob-

rov a bohov oddeľuje dúha.

Obri však majú svojich „tátošov” (dopravné

prostriedky), ktorými sa dostanú do Asgardu

(inej dimenzie, v ktorej žijú bohovia). Jeden

z týchto prostriedkov (lodí) sa volá Naglfar a ve-

die ho obor Hrym. Obrovský morský Midgard

bude „pľuť” jed a zamorí vodu i vzduch. Clau-

de-Catherine Ragache popisuje útok na Asgard

v minulom čase. Midgard sa vymrštil na zem,

pričom zdvihol ničivý príboj, ktorý zničil všetko

naokolo. Odvšadiaľ sa rozliehal hukot, na juhu

preťal oblohu oslepujúci blesk, obloha sa pretrh-

la a vyrútili sa z nej ohniví obri na spenených ko-

ňoch. Ich vojvodca Surtr mal meč žiarivejší ako

slnko (laserová zbraň?). Zem praskala za obrov-

ského rachotu, vlk Fenrir, ktorému šľahali z očí

a nozdier plamene (jeho potomkovia spôsobili

zatmenie), zabil boha Odina.

SME ZÁHRADNÍCI ZEME. CESTUJEME VESMÍROM A VNÁŠAME ĽUDSKÉ BYTOSTI A ZVIERATÁ DO MNOHÝCH SVETOV. KEĎ SA V MINULOSTI UKÁZALA NIEKTORÁ RASA AKO NEUSPOKOJIVÁ, BOLA VYHLADENÁ. RASTLINA NEBUDE POUČOVAŤ

ZÁHRADNÍKA. SEM SI BOL PRIVEDENÝ A TU SA BUDEŠ UČIŤ! (LOBSANG RAMPA)

KEĎ ZEM OBÝVALI OBRI > MANDRAGORA

Zaujímavosťou sú egyptské obrovské, viac ako

70-tonové čierne sarkofágy v Sakkáre. Ofi ciálne

mali slúžiť ako „pohrebisko” pre býkov (Sera-

peum), avšak našla sa tam len živicová hmota

s úlomkami kostí. Lars A. Fischinger spomína

prípady, keď boli nájdené kosti, ktoré patrili vyše

trojmetrovým bytostiam, napr. tzv. jávsky obor

(Gigantopithecus). V roku 1833 našli vojaci

3,65 metra veľkú kostru pri Lampock Rancho,

a tiež na Santa Marii. Začiatkom 18. storočia sa

v Patagónii začali šíriť povesti o kmeni Titánov,

ktorí mali tri metre. V roku 1891 v Arizone ro-

botníci vykopali kosti človeka dlhého tri metre,

ktorý mal po 6 prstov.

V stredoveku Fernão de Magalhães zajal dvoch

obrov, avšak pri prevoze do Európy na lodi zo-

mreli. Jacob Le Maire a Willem Schouten v roku

1615 našli hroby 3,60 metra vysokých ľudí.

V roku 1543 guvernér ekvádorskej provincie Pu-

erto Vielo informoval o náleze ešte oveľa väčších

kostier. Lobsang Rampa v knihe Tretie oko opi-

suje, ako schádzal do jednej z krýpt v tibetskej

Lhase. Tu boli tri truhly z čierneho kameňa, no

to, čo uvidel v nich, mu vyrazilo dych. V čier-

nych kamenných rakvách ležali tri obrovské po-

stavy pokryté zlatom. Žena merala vyše troch

metrov, najvyššia mužská postava mala viac ako

päť metrov. Mali veľké hlavy, úzku čeľusť, malé

ústa a tenké pery.

Helena P. Blavatská tiež tvrdila, že prvý ľudský

rod bol obrovitý a zjavil sa už v druhohorách.

Obri sa spomínajú aj v biblii. Rodili sa ľudským

matkám a zrejme mimozemským otcom (Ne-

philimom). Nefi limovia boli mimozemšťania,

polobohovia či kríženci bohov a anjelov s ľuďmi.

Podľa Zechariu Sitchina sa Nephilim prekladá

ako obri, ale ide o Anunnakov (alebo Anakim),

tých, ktorí zostúpili z nebies na Zem.

„V tom čase boli na zemi obri – ba aj neskôr –,

a keď Boží synovia obcovali s ľudskými dcéra-

mi, ony im rodili obrov. To sú hrdinovia dáv-

nych čias, slávni mužovia.” (Gn 6,4). Henoch

tiež spomínal, ako strážcovia nebies zostúpili na

Zem a obcovali s ľudskými dcérami, ktorým sa

potom rodili obri. Ale väčšina z nich zahynula

pri potope sveta.

Obri a bohovia sa navzájom pozabíjali, Zem sa

stala neobývateľná a zmizli z nej aj ľudia. Zahy-

nuli pri požiaroch, zemetraseniach, prívalových

vlnách. Z oblohy sa spustil dážď a Zem pohltili

vlny. Podľa legiend juhoamerických Tuleyonov

obor Olle v helme s rohmi potopou zničil oh-

nivého démona Sahte z neba. Kmeň Ho-Chun-

kov poznal obra Wakl’cexi, ktorý priviedol ich

predkov do Severnej Ameriky. Keltský pranárod

Tuatha de Danann mal kráľa a prvého bájneho

obyvateľa Británie obra Dagdu.

Zoltán Szabó, astrológ a odborník na runy, po-

níma starých nordických bohov extraterestriál-

ne. Asovia (mladší bohovia) pochádzajú podľa

neho z oblasti Polárky (Polárku uctievali aj starí

čínski taoisti, volali ju Purpurová ruža, Kráľovná

hviezd), kde sa asi pred 10 000 rokmi nachádza-

la loď Asgard. Velil im Odin a Thor. Freya a Frey

robili genetické pokusy na ľudskej rase. Títo bo-

hovia dali ľuďom kultúru a civilizáciu prostred-

níctvom polobohov.

Zo školských lavíc vieme, že živé organizmy

praveku boli charakteristické obrovskými roz-

mermi. Bola pred miliónmi rokov zemská prí-

ťažlivosť menšia ako je dnes? Napr. vážka Me-

ganeura monyi mala rozpätie krídiel až 75 cm,

lietajúce monštrá Pteranodon dosahovali až

15 – 18 m, vták podobný pštrosovi (Dinornis

maximus) dosahoval 3,5 m výšky. Jaštery Bra-

chiosaurus 27 metrov, Amphicoelias fragillimus

60 metrov. Niektoré mali až meter dlhé pazúry

(Therizinosauridaes). V máji sa objavili v mé-

diách informácie o objavení zatiaľ najväčšieho

dinosaura. Bol dlhý asi 40 m, vážil približne 77 –

85 ton. Kosti boli objavené v Argentíne v púšti

La Flecha. Najväčší však asi nebol, pretože už

spomínaný Amphicoelias mal 40 – 60 metrov.

Fotografi e vykopávok obrích kostí a lebiek šírené

na internete sú skôr fotomontáže. Ale archeológ

Rex Gilroy, riaditeľ múzea Mount York Natural

History, našiel v Austrálii skamenené stopy ob-

rích ľudí a jednu lebku pri odtlačku nohy bronto-

saura. Nedávno bola v Afrike nájdená 1,2 metra

dlhá humanoidná stopa s jasne viditeľnými od-

tlačkami prstov v žulovej skale s vekom viac ako

200 mil. rokov.

119

120

JUDr. Eduard Kukan sa narodil 26. decembra

1939 v Trnovci nad Váhom. Je to slovenský

politik a diplomat, ktorý zaznamenal úspeš-

ný prechod z režimu do režimu.

Jeho kariéra sa rozbehla potom, ako po absol-

vovaní Moskovského štátneho inštitútu medziná-

rodných vzťahov získal v roku 1964 aj doktorát

na Právnickej fakulte pražskej Karlovej univerzi-

ty. A nezastavil ju ani „revolučný“ rok 1989.

Ako členovi KSČ sa mu pred Nežnou revolúciou

vskutku darilo. Pôsobil na viacerých veľvysla-

nectvách, vrátane štvorročného obdobia, keď

pracoval na veľvyslanectve vo Washingtone.

Podľa jeho slov sa však vždy snažil reprezento-

vať krajinu, nie vládu, a aj pokyny Američanom

vedel podať tak, aby sa neznásilňoval. Pri kon-

frontácii s otázkou o osobe dôverníka ŠtB s kry-

cím menom Skopec, ktorá má rovnaké osobné

údaje, ako sú tie jeho, vždy reagoval slovami, že

so „ŠtB vedome nespolupracoval“.

Po zmene režimu a následnom fungovaní v štruk-

túrach Organizácie Spojených národov v New

Yorku vyvrcholil jeho prerod na demokrata, keď

sa v roku 1995 stal členom Demokratickej únie.

Prekážkou nebolo ani jeho viac ako 20-ročné

členstvo v KSČ. Členmi DÚ boli, paradoxne, aj

známe tváre „revolúcie“ herec Milan Kňažko či

Ján Budaj. Viackrát bol ministrom zahraničných

vecí. Do histórie sa zapísalo hlavne obdobie jeho

pôsobenia na tomto poste v prvej Dzurindovej

vláde, keď sa spolu s ostatnými členmi kabinetu

snažil dostať Slovensko do NATO. Táto vláda

24. marca 1999 odsúhlasila prelet lietadiel podie-

ľajúcich sa na operácii NATO ponad naše úze-

mie, čím podporila bombardovanie Juhoslávie.

Spolu s Kukanom podporili povolenie preletov

napríklad aj súčasný primátor Bratislavy Milan

Ftáčnik, aktuálny veľvyslanec SR na Ukrajine Pa-

vol Hamžík, terajší poslanci NR SR Ivan Mikloš,

Mikuláš Dzurinda a ďalší. Neprekážalo ani to, že

vojenská operácie nezískala mandát OSN. A aj

po desiatich rokoch po uskutočnení tejto krvavej

operácie zo strany NATO, pri ktorej zahynuli ti-

sícky nevinných ľudí, Kukan vyhlásil, že sa vláda

v tom čase zachovala správne, že to bolo správne

rozhodnutie a aj s odstupom času by postupoval

rovnako. Po zbombardovaní Juhoslávie začala

Kukanova mierová misia, pretože sa stal osobit-

ným splnomocnencom pre Balkán vtedajšieho

generálneho tajomníka OSN Kofi ho Annana.

MANDRAGORA > PAVUČINA – EDUARD KUKAN

SLEDOVANÍM VLÁKIEN, KTORÝMI SÚ POSPÁJANÉ JEDNOTLIVÉ OSOBNOSTI POLITICKÉHO A VEREJNÉHO ŽIVOTA, SA VÄČŠINOU DOPRACUJETE

K ZAUJÍMAVÝM ZISTENIAM. VŠETKO JE TO NAOKO VEĽMI KOMPLIKOVANE POPREPLETANÉ, AVŠAK PRI TROŠKE SNAHY ZISTÍTE,

ŽE JE TO AKO JEDNA PAVUČINA POKRÝVAJÚCA CELÚ SPOLOČNOSŤ.

PAVUČINA

Ján Gašo

121

„Vstup do NATO? Som hrdý, že som bol pri tom.“

Foto: TASR

V súčasnosti po boku Pavla Demeša, Františka

Šebeja, Jána Figeľa či Magdy Vášáryovej zastáva

svoje čestné miesto v správnej rade Slovenskej

spoločnosti pre zahraničnú politiku a pôsobí aj

ako poslanec Európskeho parlamentu. Európsku

úniu pritom považuje za životaschopný projekt

a ako jednu z možností jej zefektívnenia vidí aj

rozumné odovzdávanie právomocí jednotlivých

členských štátov. Svoj pobyt v Europarlamente

si predĺžil o ďalšie funkčné obdobie, pretože

spolu so straníckym kolegom Ivanom Štefan-

com získali v nedávnych eurovoľbách na kandi-

dátke strany SDKÚ-DS mandát na ďalších päť

wrokov.

122

Bol to môj prvý puč v Thajsku. „Krajina úsme-

vov“ mala v modernej histórii dvanásť vojen-

ských prevratov. Ale tento sa v mnohom líšil a jun-

ta generála Prayutha zašla oveľa ďalej. Prevraty

sú totiž spravidla rýchle a „korektné“. Armáda

naženie do metropoly tanky, zvrhne (skorumpova-

nú) vládu, „neviditeľná ruka“ (paláca) vztýči prst

a rýchlo sa vymenuje neutrálny premiér, ktorý vy-

hlási nové voľby. Teraz junta drží moc pevne v ru-

kách. Lídrom sa stal sám generál Prayuth a voľby

sľubuje až po zmierení a reformách. Diktatúra vraj

môže trvať aj 15 mesiacov. Keď sa v Bangkoku

počítal tretí týždeň zákazu vychádzania, v našej

malej komunite Banglamphu sme sa viacerí ne-

spokojne ošívali. Moja thajská „sestra“ Toonie

prišla o zisky z baru, pretože sa povinne zatvára-

lo o 22,00 či o polnoci. Každý večer krúžili oko-

lo podnikov policajti v civile alebo vojaci v oz-

brojených hummeroch – na výstrahu. Niektorí

platili tučné pálky policajtom do vačku, a tak

sa zákaz vychádzania dodržiaval skôr „thai sty-

le“. Ale aj tak mesto, ktoré nikdy nespí, stíchlo.

To, že sa po polnoci nedalo kúpiť jedlo či voda,

sa v Bangkoku asi ešte nestalo. Ľudia sa zúfa-

lo dobíjali do poslušne zavretých „nonstopiek

7 – 11“ a zašívali sa do tichších uličiek, barov

a vývarovní, ktoré to riskli „na tajnáča“. O po-

litike sa zhovára málokto. Otvorené názory sa

v týchto dňoch neoplatia. Nedávno tak zavreli

taxikára za debatu s pasažierom, ktorý udal vodi-

ča ako hrozbu pre národnú bezpečnosť. Obvinili

ho z urážky monarchie. Na univerzitách sú na-

sadení „tajní“ a konzervatívni rojalisti nahlasujú

progresívnych liberálov. Surreálne ako z Orwel-

lovho 1984. Rovnako ako strana, aj thajská jun-

ta je odhodlaná nastoliť novú kapitolu. Rýchla

revolúcia v podobe národnobuditeľských pesni-

čiek, komunitných aktivít a vysielania svetového

pohára vo futbale zdarma. Vraj stačí vrátiť „šťas-

tie a jednotu thajskému národu tak, ako to bolo

v roku 1967“, snívajú nostalgicky generáli.

KOREŠPONDENTI > ŽIVOT PO PREVRATE > EMPATIA A CYNIZMUS

ŽIVOT PO PREVRATE EMPATIA A CYNIZMUS

Alexandra Demetrianová

Thajsko

Henrieta Dogrukol

Turecko

Trinásty máj 2014, 15:10, Soma, Turecko. Se-

demsto osemdesiatsedem baníkov pod zemou.

Práve sa mení zmena a 301 z nich je v 800-metro-

vej hĺbke, z ktorej sa už nikdy nedostanú… Smútok,

žiaľ, hystériu a chaos v oblasti je ťažko opísať. Tu-

recká mentalita sa aj s tragédiami vyrovnáva po svo-

jom. Nekontrolovateľné emócie, silná potreba súci-

tu a jeho prejavenia. To je to, čomu sa ako cudzinec

nikdy nenaučíte, pretože vaše pocitové radary sú

inak orientované. My v Európe si dokážeme dosť

racionálne smrť vysvetliť, ateisticky či nábožensky,

jednoducho bez okolkov si povieme, že mŕtvy neo-

žije, nezmeníme to, či budeme nariekať viac alebo

menej, jeho odchod sa už neodstane. Čas je jedi-

ný liek na boľavú dušu, vravím každému v týchto

dňoch. V Turecku vás však pre takýto cynizmus

dokážu zahrabať pod zem, pretože ľudia sú tu až

na ojedinelé výnimky enormne empatickí a pani-

ka pod tlakom masových emócií a úžasnej schop-

nosti médií ovládať ľudskú psychiku dokáže divy.

Na miesto tragédie okamžite prichádzajú miestne

celebrity, podnikatelia a mienkotvorné osobnosti,

ktoré prišli pomôcť – ľudsky aj fi nančne. Úhrada

školného deťom obetí na niekoľko rokov dopredu

je jeden z fi lantropických počinov prestížneho fut-

balového klubu Fenerbahçe. Klub Galatasaray tiež

nezaostáva a zorganizuje priateľský zápas, ktorý sa

bude konať v auguste tohto roku a plný zisk pôj-

de na konto pomoci pozostalým rodinám. Tristo

rodín je teraz bez príjmu, na pokraji mizérie, no

zamestnávateľ veľkorysé „odškodné” zatiaľ nesľu-

buje. Premiér svojím necitlivým prístupom takisto

totálne šokoval. Cynické vyjadrenie Erdoğana, že

toto nešťastie je „karma”, ktorá sa stáva všade vo

svete, stačilo na nemalé výtržnosti pri jeho náv-

števe v Some. Chýbala však turecká Matka Tereza,

ako začali volať premiérovu ženu Emine, ktorá bola

v médiách vždy zaneprázdnená svojimi dobročinný-

mi návštevami Egypta, Sýrie, Somálska, kde na foto-

grafi ách roní slzy pri pohľade na obete občianskych

vojen. No na vlastných robotníkov zabudla.

123

KTOSI JE ZA DVERAMI > KOREŠPONDENTI DEŇ SMARTFÓNISTU >

Priemerný Nemec je niekoľkokrát denne kon-

frontovaný s otravnými ľuďmi, ktorí zvonia pri

jeho dverách a niečo chcú. Svedkovia Jehovovi. Ak-

tivisti Červeného kríža. A predovšetkým zástupy

Rumunov, Albáncov a iných obyvateľov bývalého

východného bloku (áno, nájdu sa medzi nimi aj

Slováci). Od rána do neskorého večera chodia od

domu k domu. Niektorí len žobrú, iní vyberajú na

rôzne (ktovie, či naozaj existujúce) dobročinné

projekty, ďalší predávajú rôzne produkty ľudového

remesla. Je to daň za nemeckú prosperitu. Ľudia

z chudobnejších častí Európy sa sem zliezajú ako

osy na med, aby si z tejto prosperity tiež uchytili

niečo pre seba. Nemec sa za každých okolností

snaží správať korektne, a preto občas vytiahne euro

alebo dve, len aby sa prosebníka zbavil. Keď ho

ponúkaný produkt, napríklad pravé slovenské „šú-

polky“, zaujme, je ochotný vytiahnuť aj päťdesiat-

ku. „Handarbeit“ tu dokážu oceniť. Ale keď už je

toho priveľa (päť minút po tom, ako odišla Rumun-

ka s vrieskajúcim bábätkom na rukách, zvoní mla-

dý usmievavý Albánec), aj Nemcovi prasknú nervy

a na dotyčného navrieska, zabuchne mu dvere pred

nosom, alebo zavolá políciu. Takmer všetci títo po-

domoví predajcovia a vyberači príspevkov to robia

ilegálne. Napokon, inak sa to ani nedá. Ofi ciálne

by si mali podať žiadosť na miestnom úrade, kto-

rý ju bude niekoľko týždňov alebo mesiacov sušiť,

a nakoniec im ju aj tak zamietne, pretože nemajú

v Nemecku trvalý pobyt. Kým ich neprichytia ako

organizovanú skupinu, ide len o priestupok, za kto-

rý hrozí maximálne pokuta. Pre tých šikovnejších

je to len jedna z nákladových položiek. Svojho času

som sa dal do reči s Albáncom Admirom, ktorý

si prišiel do Bavorska zarobiť podomovým preda-

jom. Denne vraj zinkasuje okolo dvesto eur. Keď

skončí, chce si za zarobenú sumu kúpiť v Mnícho-

ve ojazdené auto. „Autá po Nemcoch sú u nás ce-

nené,“ hovorí s úsmevom. „Nemec sa o svoje auto

stará.“ Doma ho predá za niekoľkonásobnú cenu.

Za riziko drobnej pokuty mu to rozhodne stojí.

Jedným z hrdinov sociálnych sietí sa nedávno

stal mladý britský producent Gary Turk, ktoré-

ho krátke video s názvom „Pozri sa hore“ výstiž-

ne zachytilo „smartfónovú kultúru“ moderného

storočia. Video poukazuje na životné momenty,

o ktoré nás oberá každé jedno pípnutie nášho

„múdreho telefónu“. Prekvapením tohto päťminú-

tového posolstva bol jeho úspech práve v mekke

„smartfónistov“, vo Veľkej Británii. Ako abstinujú-

ci smartfónista vám rada opíšem tento revolučný

vzťah medzi človekom a telefónom. Každý správny

smartfónista ráno vstane, zapne telefón a skontro-

luje správy od svojho bankára, lekára alebo miest-

neho predajcu, ktorý ho pohyblivými obrázkami

vábi na virtuálnu vôňu čerstvých bagiet. Na ceste

do školy prechádzam popri Hyde Parku, sediac

na poschodí červeného autobusu, no moje oči ne-

smerujú na kvitnúce sady purpurových ruží, ale sú

zahĺbené do čítania noviniek o mojich známych.

Po prednáške poprosím profesora, aby mi vysvetlil

chyby v mojej minulej eseji, a jeho odpoveď ma ne-

smeruje nikam inam ako na jeho emailovú adresu,

kde mi venuje dostatok svojej „virtuálnej“ pozor-

nosti. Hĺbka šálky poobednej kávy s kamarátmi

sa zdá byť nekonečná, pretože sme si už novinky

o sebe zverili neverbálne prostredníctvom sociálnej

siete. Na ceste domov niekde pri Waterloo sedím

v metre a pozorujem mladú dvojicu. Chlapec sa

ťažko snaží potláčať rastúci úsmev, ktorý v ňom

kvitne pri každom pohľade na tmavovlasé dievča

vedľa neho. Tá si však jeho pozemskú náklonnosť

nevšíma, lebo je zahĺbená do hry na tablete. Na

tretej zastávke vystúpi, a tým končí ich nezačatý

príbeh. Večer prídem domov, skontrolujem správy

a rozmýšľam nad ponukou rýchlejšieho mobilného

internetu, ktorú mi v týchto večerných hodinách

zaslal môj britský operátor. Táto západná „online

kultúra“ sa dobíja aj k nám a je len na nás, či jej

skromne pootvoríme dvere a zoberieme si to po-

zitívne, alebo otvoríme túto Pandorinu skrinku do-

korán a dovolíme, aby sa zmocnila našej slobody.

DEŇ „SMARTFÓNISTU“ KTOSI JE ZA DVERAMI

Andrea Kmeťová

VeľkáBr i tán ia

Peter Horský

Nemecko

124

TRIBÚNA > NEJASNÁ BUDÚCNOSŤ EÚ

E xperiment so socializmom v Európe nevyšiel.

Rovnako však sklamala demokracia, jedna

kríza stíha druhú. Dlhová kríza rozpočtových

výdavkov niektorých štátov EÚ sa meria na de-

saťročia, a to nie je dobrý signál pre jej stabilitu.

Finančná kríza a krachujúce euro sú bankovým

produktom bankokracie, t. j. hospodárskej a poli-

tickej nadvlády bánk v kapitalistickej spoločnosti.

Vysoká nezamestnanosť je jej sociálnou katastro-

fou.

Finančná kríza začala ako tichý spoločník kapi-

talistických vlád, keď dokazovali svetu „prednos-

ti kapitalizmu nad socializmom“ v tvorbe bla-

hobytu (od sedemdesiatych rokov 20. storočia).

Bola to neofi ciálna doktrína fi nančnej politiky

Západu, keď sa zvyšovala životná úroveň nekry-

tá produktivitou práce na úkor bankových úve-

rov. Dnes viažu vrátenie týchto úverov na ťarchu

štátnych rozpočtov, i keď veritelia a akcionári

z úrokov dlho profi tovali. Konečný výsledok sa

dostavil ako vysoký nárast nezamestnanosti.

Garancia „zodpovednej úverovej politiky“ utr-

pela totálny neúspech pre morálne zlyhanie.

Bilancie strát účtovnej evidencie v bankách ne-

zabránili ani protiprávnemu vyplácaniu milióno-

vých odmien manažérom.V právnom systéme

sú za takéto úverové čarodejníctvo s dopadom

„svetovej fi nančnej krízy“ právne postihy kompe-

tentných, vrátane zákazu činnosti v bankovníc-

tve. Ak sa promptne neprijmú účinné ochranné

opatrenia a kontrolný mechanizmus na úrovni

Európskeho parlamentu, Komisie EÚ a Cent-

rálnej banky EÚ, fi nančná kríza ostane vážnym

mementom i do budúcnosti. Deštruktívna poli-

tika rozvratu spoločnosti a chaosu s nárastom

chudoby v konečnom dôsledku vytvára najlep-

šie podhubie pre nové revolúcie. Ekonomická

polarizácia chudoby a bohatstva s narastajúcou

nezamestnanosťou nie je očakávaným vývojom

stabilnej budúcnosti národov EÚ. Vedenie Únie

stráca zmysel pre realitu, ktorý mu euroskeptici

právom vyčítajú.

NEJASNÁ BUDÚCNOSŤ EÚ

Michael Blischman

Slovenčina, ľubozvučný to jazyk, bohatý na

slovnú zásobu či pestrú škálu dialektov. Vzhľa-

dom na relatívne malú rozlohu našej krajiny sa

môžeme skutočne pýšiť množstvom nárečí, ktoré

sú príznačné takmer pre každú časť Slovenska.

V minulosti si ľudia práve tieto ľudovo-kultúrne

špecifi ká uchovávali a generačne prenášali, lebo

chceli zachovať genius loci svojej lokality. Ale

časy sa menia a mladá slovenská ponovembrová

spoločnosť v snahe čo najviac splynúť so „správ-

nymi“ črtami a ideálmi Západu nahrádza bežné

a dlhodobo zaužívané materinské slová cudzími

výrazmi. Je pravdou, že jazyk sa má prispôsobiť

ľuďom a nie populácia jazyku, no bezbrehé „ona-

čenie sa“ za niečím, čo má s nami sotva niečo

hlbšieho spoločného, vyznieva skôr smiešne a

poľutovaniahodne.

Používanie jazykových prvkov prozápadného

sveta sa udomácňuje najmä vo väčších sloven-

ských mestách, v ktorých sídli zahraničný kapi-

tál vychovávajúci si svojich zamestnancov nielen

k pracovnej, ale i kultúrnej poslušnosti.

Namiesto časového harmonogramu si organi-

zujeme „time management“, súrne či dôležité

správy si „sendneme do offi cu“ (pošleme na

pracovný e-mail). Ak má niečo hlbšiu myšlien-

ku, označíme to pojmom „deep“ a tých, ktorých

nemáme radi, jednoducho „hejtujeme“ (nenávi-

díme).

Ešte smutnejšie vyznievajú rôzne skratky a ak-

ronymy (OMG, LOL, FAQ, N/A...), ktoré sa

v komunikácii udomácnili dokonca rýchlejšie

a šírku našej slovnej zásoby nerozvíjajú, ba práve

naopak – udupávajú. Ideme sami proti sebe, pro-

ti jazyku, za ktorý naši národovci tvrdo bojovali

a mnohokrát v histórii sme sa oň strachovali.

Teraz svoj jazyk máme a dobrovoľne ho zapre-

dávame. Čo je ešte smutnejšie, pri aplikovaní

amerikanizmov vystupujeme hrdo, akoby sa stá-

vali našou výkladnou skriňou. Zrejme platí staré

známe, že človek si neváži to, čo má, až kým to

nestratí.

AMERIKANIZMY NAŠE KAŽDODENNÉ

Marek Civáň

AMERIKANIZMY NAŠE KAŽDODENNÉ >

125

IQ + EI + SQ = NOVÝ ČLOVEK > TRIBÚNA

Vškolách v nás väčšinou rozvíjali najmä inte-

ligenčný kvocient, IQ. Buduje logické mysle-

nie, trénuje pamäť. To treba mať, ale ako základ.

Kto ho má za cieľ a nechá sa preťažovať stále

silnejšími mentálnymi činkami, prasknú mu raz

struny. Byť pyšným jednotkárom v takto choro

nastavenom systéme nie je celkom podarená vi-

zitka. Splodí to únavu a aj poškodenie. Aj z tejto

neslobody sa treba dostať. Najhoršie je, ak nám

potom uletí podstata veci. Ako tak sa vyznať

v mori informácií je celkom slušný výkon. Rozví-

jať si telo a intelekt je dobré, ale je to iba 1. stupeň.

V 2. stupni sa stávame fi lozofmi, vedcami a umel-

cami. Nadobúdame EI, emocionálnu inteligen-

ciu. Nerozširujeme iba mentálne telo, rozumovú

časť duše, čiže prednú časť mozgu, ale kriesime

aj tzv. časť strednú. Naše ego sa už nielen rozpí-

na rôznymi súťažami ako na prvom stupni, ale

môže sa aj trocha upokojiť a skultivovať. Treba

nám rozvíjať aj tzv. emocionálne telo, skvalit-

ňovať citové vnímanie vzťahov, života a práce.

Svoje vedomie už nesmerujeme iba do diaľky,

ale aj do vnútornej šírky. Budujme hlavne em-

patiu. Spomaľme sa. Naberme kvalitu kultúrou,

slušnosťou, rozhľadenosťou, aby nám nevytŕčala

spod smokingu slama. Doprajme si luxus trocha

si veci premyslieť. Nájdime na živote i poetickú

dimenziu. Učme sa rozumieť dobrej hudbe. Vní-

majme pekné farby a tvary ako maliar. Primitív-

ne ego z prvého stupňa sa stáva kultivovanejšie

a jemnejšie. Byť džentlmenom a dámou, to sú

elegantné konštanty tejto úrovne.

Pri 3. stupni vývoja oživujeme aj zadný mozog

a vnútornú hĺbku. Naše ego sa zmenšuje a bož-

ské dimenzie sa prehlbujú modlitbou, službou

novej podobe ľudstva a nesením kríža. To je spi-

rituálny kvocient. Morálny a večný rozmer. SQ

majú tí, ktorí popri charaktere budujú v sebe aj

rozmery služobníka, mystika a svätca. Hľadajú

vyšší zmysel žitia vo viere, vyššom umení, vyššej

vede. Nehrajú sa na pánov a vedia, že život nie

je plytká mláka.

IQ + EI + SQ = NOVÝ ČLOVEK

Pavel Pakoš

KTO VLASTNE SME?

Rado Cedula

KTO VLASTNE SME ? >

Akonáhle sa zahľadím na fungovanie našej

spoločnosti, vynorí sa mi otázka, či nie sme

len obyčajné beštie, ktoré práve vyšli z toho po-

myselného pralesa. V jednej ruke držiac kyjak

a v druhej hlavu svojho nepriateľa. Čo je v na-

šej bytosti dominantnejšie? Láska alebo násilie?

Láskyplný človek dokáže byť násilný, a takisto aj

násilný človek dokáže milovať. Ak je jeho násilie

jeho pravou podstatou, tak i ten agresívny akt,

ktorý vykonáva voči niekomu/niečomu, môže

milovať. Je to asi len uhol pohľadu. Nie je v nás

agresia, násilie predsa len hlbšie zakorenené ako

tá vysnená láska? Predstavme si: Praveký človek

sa prechádzal po planinách v čase, keď sa jeho

myšlienková genéza o vlastnej existencii mož-

no len začala tvoriť a vyvíjať. Kráčať a obdivo-

vať krásy i jemnosti života by bol akt spojený

s pravdepodobnosťou úmrtia. Ohol by sa nad-

chýnať, aká krásna príroda ho obklopuje, zrazu

by na neho skočil predátor a z fi lozofi cky du-

majúceho pravekého človeka by ostali len kosti.

V týchto podmienkach zrejme prežil len človek,

ktorý bol neustále pripravený na súboj a hrozia-

ce nebezpečenstvo.

Výrazy „humánnosť“ a „nehumánnosť“ mi prí-

du len ako slová vypustené z našej mysle, ktoré

už stratili podstatu. Bol niekedy človek vôbec

humánny, alebo je práve tá pseudohumánnosť,

ktorú reálne okolo seba vidíme, tou skutočnou

humánnosťou? Bol niekedy človek láskyplný, ak

v rámci prežitia a miliónov rokov vývoja musel

byť skôr nastavený na režim útek/boj?

Táto rubrika je Vaša, milí čitatelia. Príspevky, ktoré nám

budete posielať, by mali byť Vašimi pohľadmi na dianie

vo svete okolo Vás. Tie najzaujímavejšie uverejníme v tlače-

nej verzii, ale aj na našej internetovej stránke.

Poznámka: Text by nemal presiahnuť 2000 znakov (približ-

ne pol strany v našom časopise).

Redakcia si vyhradzuje právo príspevky štylisticky upravo-

vať a krátiť. Posielajte nám ich na:

e-mail zemavek@zemavek.sk alebo na adresu redakcie

Zem&Vek, Wattova 10, 821 04 Bratislava.

126

ZEM VEK

Redakcia

ZEM VEKMESAČNÍK UTAJOVANÝCH INFORMÁCIÍ BEZ CENZÚRYMesačník / Ročník 2 – 7/2014Cena v predaji: 2,90 € Cena v predplatnom: 2,50 €Číslo vyšlo 4. 7. 2014

ADRESA REDAKCIE Wattova 10, 821 04 Bratislava

e-mail redakcie: zemavek@zemavek.sk

www.zemavek.sk

predplatné: www.zemavek.sk

REDAKCIAŠéfredaktor: Tibor Eliot Rostas

Zástupca šéfredaktora: Marián Benka

Redaktori: Dušan Budzák, Ľubomír Huďo, Ján Gašo,

Anton Smataník, Milan Pullmann, Vladimír Líška,

Zuzana Vernerová

Art director: Radoslav Kšanowski

Marketing: Jana Zigová

Email: zigova@sofi an.sk

Jazykový redaktor: Karolína Kašpaříková

Autori fotografi í a ilustrácií:strana 49: Matúš Plecho

strana 29 : Qet

strana 40 – 47: SITA/AP

strana 6 – 9, 17: TASR

strana 63,71–81: Tibor Eliot Rostas

Ilustračné foto: shutterstock

VydavateľSOFIAN, s. r. o.

Vajnorská 94, 831 04 BRATISLAVA

Korešpondenčná adresa: Wattova 10, 821 04 BRATISLAVA

E-mail: sofi an@sofi an.sk

IČO: 44 564 058

Rozširuje:Mediaprint-KapaDistribúcia predplatného:HENRIETTA – direct marketing, s. r. o.Dvojkrížna 20, 821 06 Bratislava 214e-mail: r.gregus@henrietta.skwww.henrietta.sk

TlačD&D International Slovakia, s. r. o.

Topoľčianska 17, 851 05 Bratislava

Nevyžiadané rukopisy a obrazové materiály sa nevracajú.

Vydavateľ si vyhradzuje právo zverejniť vybrané príspevky od čitateľov

a prispievateľov v tlačenej aj elektronickej podobe.

Evidenčné číslo pre periodickú tlač EV 4782/13

ISSN 1339-2360

© SOFIAN, s. r. o.

PREDPLATNÉ MESAČNÍKA ZEM VEK NA ROK 2014: 12,50 €

Obdobie august – december 2014(vrátane poštovného)

KUSOVÉ PREDPLATNÉAugustové číslo si môžete

objednávať do 20. júla 2014 na www.zemavek.sk.

Cena je 2,90 eur/kus vrátane poštovného.

ĎALŠIE ČÍSLO VYCHÁDZA 1. 8. 2014

Telefonické objednávky: 0944 134 773v pracovných dňoch od 9.00 do 16.00 h

Objednávkový formulár nájdete na www.zemavek.sk

ARCHÍV ZEM VEKAk ste nedostali staršie čísla nášho časopisu,

navštívte e-shop na www.zemavek.sk, kde si môžete objednať vybrané čísla.

Spolupracujeme:

127

www.radioviva.sk

Viva stále žije!Od 17. 2. 2014 opäť vysielame.

101,1 FM

94,9 FM

Informujte sa na telefónnom čísle 0944 134 773alebo e-mailom na zemavek@zemavek.sk.

IBA VĎAKA VÁŠMU PREDPLATNÉMU MÔŽEME PRACOVAŤ ĎALEJ A VY ZÍSKAVATE VÝHODY.

ĎAKUJEME!

NEDOSTALI STE KÚPIŤNÁŠ ČASOPIS

VO VAŠOM STÁNKU? PREDPLAŤTE SI NÁS.

Cena: 9,50 €pre predplatiteľov 8,50 €

Cena: 9 €pre predplatiteľov 8 €

Cena: 9,90 €pre predplatiteľov 8,90 €

Cena: 9,90 €pre predplatiteľov 8,90 €

Cena: 9,90 €pre predplatiteľov 8,90 €

Cena: 9,50 €pre predplatiteľov 8,50 €

Cena: 9 €pre predplatiteľov 8 €

Cena: 9,90 €pre predplatiteľov 8,90 €

Cena: 9,90 €pre predplatiteľov 8,90 €

Cena: 9,90 €pre predplatiteľov 8,90 €

DARČEKOVÉ PREDMETY SI MÔŽETE OBJEDNAŤ NA WWW.ZEMAVEK.SK ALEBO NA TELEFÓNNOM ČÍSLE 0944 134 773

E-SHOP ZEM&VEK

Cena: 9,50 €pre predplatiteľov 8,50 €

Cena: 9,50 €pre predplatiteľov 8,50 €

Cena: 9,90 €pre predplatiteľov 8,90 €

Cena: 13,50 €pre predplatiteľov 12,50 €

Cena: 13,50 €pre predplatiteľov 12,50 €