BOJOVNÍK33D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

Ročník LXI

DNES V ČÍSLEstr. 2

Strategická iniciatívauž prešla k Asadovi

str. 4

Kubánska Zátok svíň dnesstr. 9

Kto naozaj zabil Poliakovv Katyni?

ISSN 03223-2018

Gabriela Rosičová, tajomníčka OblV SZPB Hu-menné: – Celoročnými aktivitami a podujatiami (39 v uplynulom roku), vzájomne prospešnou spoluprá-cou so základnými a strednými školami, inštitúciami a občianskymi združeniami (ÚŽS, SČK, DPO, Zvä-zom vojakov SR, ZB HAZZ), ale najmä realizova-ním zaujímavých projektov, ako napr. starostlivosťou o pamätníky 2. sv. vojny, o hroby padlých partizánov, spojenou s organizovaním turistických pochodov, branno-športovými a vedomostnými súťažami pre žia-kov a študentov, uchovávaním pamiatky protifašistic-kého odboja, ako určitej formy vzdelávania mládeže v novodobých dejinách.Predovšetkým nezabúdame na priamych účastníkov od-boja a na vdovy po nich, zabezpečením relaxačných po-bytov, besied – prednášok so zdravotnou tematikou a pod. Jozef Marunič, predseda OblV SZPB Nové Zámky: – Táto otázka je veľmi zložitá a odpovedať na ňu je ťažké. Všetky ZO a OblV sa snažia pracovať čo naj-lepšie a aj podmienky sú rôzne. Určite sa nájdu inšpira-tívne podnety u všetkých a každý si ich spracováva vo svojom regióne. Nás na juhu Slovenska teší, že sa nám podarilo prijať nových členov a zaktivizovať ich, vzbu-diť záujem a zintenzívniť spoluprácu so základnými a strednými školami, nadviazať spoluprácu s antifašis-tami z Maďarska (MEASZ) a spolu s miestnou samo-správou postaviť a odhaliť pamätník k oslobodeniu vo-jakmi ČA v obci Leľa, a pamätník zostreleným letcom ČA, ktorí padli pri oslobodzovaní Štúrova na hrádzi Dunaja, ktorý sa stal pietnym miestom kde sa stretáva-me so žiakmi miestnych škôl a účastníkmi odboja.Ján Šulej, podpredseda ZO SZPB Pohorelá: – Naša ZO SZPB Pohorelá dlhodobo udržiava stav členskej základne nad 200 členov a darí sa nám získavať za členov aj príslušníkov mladšej generácie. Jozef Pupala, predseda ZO SZPB Čierny Potok: – Je to v prvom rade práca, vlastné aktivity a z toho plynú-ca stabilita členskej základne. Napriek tomu, že naša obec má iba 152 obyvateľov, z toho je vyše 50 percent dôchodcov, v súčasnosti máme 47 členov platiacich si členské príspevky. Tu však treba priznať, že za našich členov sme motivova-li aj obyvateľov susedných obcí. Nehovorte, že „to nejde“. V dobe vzniku našej ZO SZPB v roku 2005 sme mali „len“ 12 členov. No a týchto pár ľudí sa pustilo do pripomínania nepríjem-

V bývalom pracovnom a koncen-tračnom tábore v Seredi, v ktorom bolo počas 2. sv. vojny väznených približne 16-tisíc Židov, bola 26. 1. 2016 otvorená stála expozícia Mú-zea holokaustu. Navždy bude pripo-mínať neľudské podmienky, ktoré tu museli znášať naši spoluobčania len preto, že boli Židia.

Autor projektu, riaditeľ SNM – Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan privítal na otvorení prezidenta SR Andreja Kis-

ku, predsedu NR SR Petra Pellegriniho, predsedu vlády SR Roberta Fica, pred-sedu vlády ČR Bohuslava Sobotku, pod-predsedu izraelského Knessetu Yitzhaka Vaknina a mnoho ďalších hostí. Výni-močnú atmosféru doplnil prejav bývalé-ho väzňa Naftaliho Fürsta, ktorý prežil nielen tunajšiu internáciu, ale aj prevoz do vyhladzovacieho tábora.

„Naša expozícia je v prvom rade me-mentom všetkých obetí holokaustu na Slovensku s dôrazom na tých, ktorí boli

väznení priamo tu, v Seredi“, povedal vedúci múzea Martin Korčok a dodal, že toto múzeum je tiež „miestom, kde môžu potomkovia obetí nájsť posledné zmienky o svojich predkoch“.

Pavol Mešťan doplnil, že tu vzniklo aj „vzdelávacie centrum, v ktorom bu-deme organizovať výchovné a vzdelá-vacie podujatia, semináre a školenia ur-čené pre pedagógov, žiakov základných a stredných škôl, ale aj pre študentov vysokých škôl a pre verejnosť“. -VD-

Na zamyslenie:Na zamyslenie:GRAHAM GREENEGRAHAM GREENE

4. 2. 2016 Cena 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov)

Naša anketaNaša anketa

PerličkaMuseli nosiť červené náramkyNovodobé rasistické označovanie – tak nazývajú prak-tiky, ktoré vládli nedávno v Cardiff e. Miestnym migran-tom nanútili nosiť jasno červené náramky, ktoré by im v útulku pre utečencov zaručili raňajky, obed aj večeru. Miestni aktivisti sa však proti tejto iniciatíve postavili, pretože im to pripomína známe označovanie žltou hviezdou z nacistických čias. Prevádzkovatelia azylového centra, ktoré červené náramky zaviedlo, sa obhajujú tým, že sa snažili len zaručiť poriadok. Čer-vené náramky však spôsobili aj to, že utečenci boli hneď na po-hľad odlíšiteľní od obyvateľov, čím mohlo dôjsť aj k nenávistným útokom. A. MIKUNDOVÁ, zdroj: express.co.uk

Akým úspechom vašej základnej, či ob-lastnej organizácie by sa mohli inšpirovať aj iné regióny?

(Pokračovanie na str. 3)

Slovensko už má Múzeum holokaustu

Na slávnostnom otvorení Múzea holokaustu sa zúčastnili aj zástupcovia SZPB z Bratislavy a Pezinka.

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun:

Odkaz k Medzinárodnému dňu pamiatky obetí holokaustuPočas druhej svetovej vojny bolo sys-tematicky zadržaných a zlikvidova-ných šesť miliónov Židov. Nacisti za-vraždili aj Sintov a Rómov, politických väzňov, homosexuálov, ľudí so znevý-hodnením, Svedkov Jehovových a so-vietskych vojnových zajatcov.

Holokaust je obrovským zločinom. Nikto nemôže poprieť fakt, že sa tieto udalosti odohrali. Spomínaním na tieto obete a uctením si odvahy tých, čo prežili a tých, ktorí im pomáhali a oslobodili ich,

si každoročne pripomíname naše pevné predsavzatie predchádzať takýmto ohav-ným činom a kategoricky odmietať nená-vistnú mentalitu, ktorá ich umožňuje.

Po holokauste a krutostiach, ktoré pri-niesla druhá svetová vojna, vznikla OSN a opätovne potvrdila vieru v dôstojnosť a hodnotu každého človeka, ako aj pod-poru práva všetkých na život v rovnosti a bez diskriminácie.

Pamäť holokaustu veľmi jasne pouka-zuje na to, čo sa môže stať, ak prestane-

me hľadieť na našu spoločnú ľudskosť. V tento Medzinárodný deň spomienky na obete holokaustu vyzývam každého, aby odsúdil politické a náboženské ideo-lógie, ktoré stavajú ľudí proti ľuďom. Hovorme otvorene o antisemitizme a útokoch proti náboženským, etnickým a iným skupinám.

Vytvorme svet, v ktorom je dôstojnosť rešpektovaná, rôznorodosť vítaná a mier trvalý.

Podľa informačnej služby OSN, 27. 1. 2016 (krátené)

23. decembra 2015 navštívil P. Porošenko Izrael a stretol sa s Benjaminom Netanjahu.

Jakov Kedmi sa v 7-minútovom videu rozhorčene čuduje tomu, ako je možné, že Izrael navštívil predsta-viteľ štátu, ktorý považuje za národných hrdinov ma-

sových vrahov Židov a že nikto proti tomu nepovedal ani slovo!

J. Kedmi je bývalý izraelský ro zviedčik a súčasný politický a vojenský analytik. Video s českými titulkami:

http://www.nwoo.org/2016/01/21/jakov-kedmi-o-navsteve-porosenka-v-izraeli/

Toto treba vidieť: Jakov Kedmi o návšteve Porošenka v Izraeli

Bezpečnosť môže ísť človeku rovnako na nervyako nebezpečenstvo.Bezpečnosť môže ísť človeku rovnako na nervyako nebezpečenstvo.

BOJOVNÍK / 3 2

H O R Ú C A Z E M E G U Ľ A Čo píšu iníČo píšu iníGŠ RF: Iniciatíva prešla k Sýrii

„Strategická iniciatíva na väčši-ne smerov je teraz v rukách vlád-nych vojsk. Tie vedú aktívne boje, odpor IŠ bude skôr, či neskôr, zlomený,“ uvádza jeho slová RIA Novosti.

„Sýrska armáda sa štyri roky brá-nila od nezákonných ozbrojených formácií, väčšinou viedla ústupové boje. Doslova dva týždne od začiat-ku vzdušnej operácie Vzdušných

a kozmických síl RF v Sýrii sa na niektorých smeroch objavili prvé ojedinelé tendencie na prechod do útoku. Bol vtedy koniec októbra. Dnes... z 15-tich smerov, na ktorých sa v Sýrii bojuje, na 10-tich sa úto-čí, na troch sa pripravuje situácia na útok a na dvoch smeroch sa jednot-ky bránia“, konštatoval Gerasimov.

Úspechy sýrskej armády pri účasti VKS RF si všimli aj západní

analytici. Podľa ich údaj ov, Sýria, ktorá po prvýkrát za osem mesia-cov 2015 stratila 18 % svojho úze-mia, si... v ostatných mesiacoch rozšírila územie o 1,3 %.

Podľa vz.ru, 22. 1. 2016

AgoraVox vysvetľuje, ako dá Putin ekonomikeZápadu mat dvomi krokmiAutor článku tohto belgického vydania s nadše-ním uvádza, že prezident Ruska opäť dokázal obohrať Západ, dajúc mu „šach i mat“. Iniciatíva ruského lídra, ktorá hrozí zničením ekonomiky USA i EÚ, alebo ich ponorením do silnej depre-sie, je vraj jednoducho geniálna.

Rozhodnutie Moskvy v rámci odpovede na západné sankcie okamžite pozastaviť výplaty pôžičiek, suma ktorých presahuje 700 mld. USD, AgoraVox nazýva „jedným z najnebezpečnejších zákonov, aké doposiaľ poznalo súčasné Rusko“. Autor článku je presvedče-ný, že táto iniciatíva je schopná splodiť „najhroznejší ekonomický cyklón“, ktorý sa preženie štátmi Západu.

Pozastavením úhrad pôžičiek ruskými spoločnos-ťami bankám štátov, ktoré zaviedli voči Rusku sank-

cie, si Moskva dokáže vrátiť tie peniaze, ktoré sama stratila konaním Západu, ktoré spôsobilo pád ceny ropy a pokles rubľu.

Navyše otvorenie Sankt-Peterburgskej medziná-rodnej tovarovo-surovinovej burzy umožňuje Rusku vymaniť sa z petrodolárového systému, ktorý vytvo-rili USA. Putin takto „ukončí americkú hegemóniu a schopnosť USA fi nancovať svoje vojny na cudzí účet“, presvedčený je autor článku.

Rusko pri tom predáva plyn a ropu za zlato. Od roku 2014 ho získalo 55 ton, čo je viac, ako dovedna nakúpili všetky banky sveta.

„Táto Putinova brilantná ekonomická kombinácia dostala Západ na čele s USA do stavu hada, ktorý si zúrivo požiera vlastný chvost,“ uzatvára autor článku tvrdiac, že ruský líder dáva takto Západu šach i mat.

Podľa pravda.ru, 17. 1. 2016

Iránsky generál: Americkí námorní pešiaci plakali...Americkí námorní pešiaci sa rozplakali keď ich zajali bo-jovníci Zboru stráže islamskej revolúcie (ZSIR) za nezákonný vstup do teritoriálnych vôd Iránu v Perzskom zálive. Uvá-

dza to „Russkaja vesna“ s od-volaním sa na vyhlásenie zá-stupcu hlavného veliteľa ZSIR generála Hussajna Salamiho.

„Americkí námorní pešiaci pla-kali keď boli zajatí, no potom sa

upokojili a začali sa cítiť lepšie keď videli, že bojovníci ZSIR sa k nim správajú dobre,“ pove-dal iránsky vojvodca a dodal, že Američania priznal i silu a mohut-nosť Iránu. Podľa tvzvezda.ru, 18. 1. 2016

Logika: Štát, ktorý sa zbavuje búst a sôch svojhozakladateľa, nenávidí sám sebaDoterajšie zvyšky Ukrajiny sa mohutne zbavovali búst človeka, ktorý jediný má zásluhu na tom, že svet spoznal štátny útvar menom Ukrajina. Týmto človekom bol Vladimír Iljič Lenin. Ak by jeho nebolo, Ukrajina by stále bola len na okraji Ruska.

Možno si to už mnohí naši vý-chodní priatelia priznávajú, pre-tože v Kyjeve sa 21. 1. začali objavovať mnohé plagátiky s vy-

obrazením zakladateľa soviet-skeho štátu (a teda aj Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky) Vladimíra I. Lenina, uvádza Polit-

navigator. Očití svedkovia hovo-ria o plagátoch, na ktorých sú pri Leninovom vyobrazení aj otázky, ktoré si staval práve on: „V čom je sila? V pravde je sila!“, „Ako sa vám žije pri kapitalizme?“...

Treba si uvedomiť, že toto nie je náhodné, nakoľko 21. 1. 2016 bol deň 92. výročia úmrtia sovietskeho vodcu. S využitím evrazia.org, 22. 1. 2016

M. Zeman radí využiť príklad Stalina: „Stalin sa pridal ku Spojencom, my musíme k Asadovi“V rozhovore pre TV Blesk vyhlásil, že islam je principiálne nezlu-čiteľný so západnými hodnotami.

Podľa českého prezidenta sa zá-kladné hodnoty moslimov príliš lí-šia od tých, ktoré sa sformovali na Západe. „Integrácia je možná len s kultúrami, ktoré sú si podobné“. Taktiež sa vyslovil za okamžitú lik-vidáciu Islamského štátu, vyzývajúc

na fyzické odstránenie jeho lídrov: „Prečo nenazývať veci pravými me-nami. Lídri zoskupenia musia byť zabití, pretože práve oni organizujú všetky teroristické útoky,“ povedal.

Miloš Zeman sa zároveň nazdáva, že medzinárodná koalícia by mala

spojiť úsilie v boji proti Islamské-mu štátu so súčasným prezidentom Sýrie Bašarom Asadom. „Zastávam názor, že Asadova armáda bojuje proti Islamskému štátu. A podob-ne ako sa Stalin v roku 1941 spo-jil so Spojencami, tak my nemáme na výber. Možno ho kritizujeme za porušovanie ľudských práv, ale bo-juje proti rovnakému nepriateľovi,“ uviedol. Podľa kp.ru a blesk.cz, 18. 1. 2016

Rusko nechce byť superveľmocou a USA už nemôžuV rozhovore pre nemecký list Bild Vladimír Putin vyhlásil, že Rusko sa neusiluje stať supermocnos-ťou. „Nie, neberieme na seba túto rolu. Je to príliš drahé a nie je to ani nevyhnutné,“ povedal.

V reakcii na Obamove vyhlásenia o Rusku – ako o regionálnej mocnosti povedal: „...spočiatku si treba vymedziť, o akom regióne ide reč. Treba sa pozrieť na mapu a povedať: je to nejaká európska časť? Ale-bo východná časť, kde sú našimi susedmi Japonsko

i Spojené štáty? Ale ak máme mať na mysli Aljašku a Čínu, je to ázijská časť? Alebo je to, povedzme juž-ná časť? Alebo sa máme pozerať na sever? V podsta-te tam hraničíme s Kanadou cez Severný ľadový oce-án. Alebo na juhu? Kde? O akom regióne ide reč?“ Cituje slová ruského prezidenta RIA Novosti. Ďalej Putin povedal, že snaha USA dokázať celé-

mu svetu svoju výnimočnosť je „chybná pozícia“.Podľa politobzor.net, 13. 1. 2016

„Prestali sme byť bezpohlavní“ Nesmierne závažnú otázku otvoril Víťazoslav Móric. Pouká-zal na nedostatočne objektívne vzdelávanie o vlastných a slo-vanských dejinách na našich školách, na nekvalitné učebnice... Bodkou za jeho vystúpením bol verejný prísľub, že ak sa Slo-vensko-ruská spoločnosť podujme vydať nejakú literatúru na doplnkové vzdelávanie, on že ju bude fi nancovať. Valné zhromaždenie toto vystúpenie odmenilo potleskom a konšta-tovaním predsedu spoločnosti, že „keď sa zníži geopolitický vplyv Západu, tak na Slovensku tento problém nebude existovať!“.

www.srspol.sk, 22. 1. 2016 (výňatok)

Opakované zatknutie podozrivéhoz výbuchu v chráme Jasukuni

Japonská polícia opakovane zatkla občana južnej Kórey kvôli podozreniu z organizácie výbuchu v tokijskom chráme Jasukuni v novembri 2015.V tomto chráme sa uchovávajú tabuľky s menami 2,5 milióna voja-kov a dôstojníkov padlých za Japonsko v rôznych vojnách. Sú tu aj mená 14 vojnových zločincov 2. sv. vojny. Každoročná návšteva chrámu japonskými ofi ciálnymi predstaviteľmi sa v Ázii považuje za prejav militarizmu. Podľa ria.ru 21. 1. 2016 (výňatok)

Hitlerova „Kniha zla“ ide v Nemeckuna dračku

Má nebodaj vodca pre Nemcov návod, ako vyjsť z migrantskej šlamastiky? ONDREJ HÖPPNER sa zamýšľa nad pôvodným názvom Hitle-rovej knihy „Roky boja proti lži, hlúposti a zbabelosti“ a popisuje význam týchto slov v dnešnom Nemecku, kde sa Mein Kampf môže opäť tlačiť i predávať. Osud má, zdá sa, zvláštny zmysel pre iróniu. Nemecko, stonajú-ce pod uprchlíckou vlnou sa opäť ocitlo na križovatke a ako vždy, vtiahlo do toho celý kontinent. V stávke je jeho ďalšie smerovanie i budúcnosť celej Európy. Rovnako ako v časoch keď Mein Kampf vyšiel po prvý krát. A kľúčovú rolu opäť hrajú „tí iní“. Zatiaľ čo predtým viedla nemec-ká cesta smerom von (Drang nach Osten), dnes je to presne naopak. Nemecko o svoj Lebensraum nebojuje, naopak, delí sa oň. To, čo sa odohráva teraz, je Drang nach Deutschland.

Podľa slovensko.co.uk, 13. 1. 2016 (výňatok)

Strategický bombardér budúcnostinapomína...

V ZSSR/Rusku i v USA bombardéry vždy zohrávali obrovskú úlohu. Lenže vzhľadom na to, že Amerika je oddelená od poten-ciálnych protivníkov, pri vývoji bombardovacieho letectva ak-centovala veľké strategické lietadlá, kým ZSSR uprednostňoval stredné taktické bombardéry.Táto osobitosť predurčila aj profi l stíhacieho letectva v rokoch 2. sv. vojny. Americké mašiny vedeli ďaleko lietať, mali dostatočne mo-hutnú výzbroj, no v porovnaní so sovietskymi, britskými a nemec-kými stíhačmi boli ťažké a nie príliš manévrovacie. Ani konštruktéri sa nie veľmi snažili o dosiahnutie týchto kvalít. Veď aj na čo? Keď hlavnou ich úlohou bol sprievod „vzdušných pevností“.

Podľa vz.ru, 11. 1. 2016 (výňatok)

Starikov: Studená vojna bola vyhlásená po Stalinovom odmietnutí vedúcejrole doláru

Cieľom 2. sv. vojny na Západe bolo nahradenie zlata americ-kým dolárom. Prečo? To je predsa jednoduché. Zlato je treba vydolovať a dá sa získať len v určitom množstve. Zato dolárov môže byť vytlačených akékoľvek množstvo. Na to, aby sa to podarilo, bolo potrebné vyvolať svetovú vojnu, po-čas ktorej by boli zničené všetky ekonomiky, ktoré mohli súperiť s USA.ZSSR dostal na konferencii v Bretton Woods v lete 1944 ponuku vstúpiť do budúcnosti dolárového sveta ako vazal. Sovietska dele-gácia podpísala záverečné dokumenty, ktoré v skutočnosti vytvorili budúcu ekonomickú chrbticu sveta – Medzinárodný menový fond, Medzinárodnú banku pre obnovu a rozvoj, vedúcu úlohu doláru... Ale Stalin s tým súhlasil nie preto, že sa to tak dohodlo, ale preto, lebo v lete 1944 ešte existovala reálna možnosť uzavrieť separát-ny mier medzi Spojencami a Nemcami, aby sa zabránilo prieniku Červenej armády do Európy. Od Sovietskeho zväzu to bol taktický krok. V decembri 1945 Stalin túto zmluvu odmietol ratifi kovať.

Nakanune.ru, 10. 1. 2016 (výňatok)

Strategická iniciatíva v Sýrii prešla k vládnym vojskám, vyhlásil náčel-ník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov.

3 BOJOVNÍK / 3

Zo spomienok Alexandra BachnáraPrvý antisemitistický problém som pocítil v marci 1939, keď som ako Žid nemohol dokončiť Pedagogickú akadémiu. Spomínal si v deň otvorenia Múzea holokaustu v Seredi Alexander Bachnár, ktorý pomery v tunajšom tábore prežil vlastným telom i dušou.

„K ďalším stretom s antisemitiz-mom došlo až keď som narukoval vo februári 1940 do šiesteho pracovné-ho práporu. Dostali sme staré prefar-bené uniformy po príslušníkoch Ra-kúsko-uhorského námorníctva ešte z prvej svetovej vojny. Namiesto normálnych vojenských čapíc sme nosili okrúhle námornícke čiapky. Bolo potrebné, aby sme sa odlišovali od všetkých ostatných vojakov.

Keď sme podávali hlásenie vyššej vojenskej šarži, museli sme sa hlá-siť ako „pracovník Žid“. Neskôr sa to zmenilo na „robotník Žid“ s odô-vodnením, že práca je česť a robota je povinnosť. Moja pracovná služba trvala až do júna roku 1942. Násled-ne som dostal príkaz odísť do pra-covného tábora Nováky.

Po Novákoch som sa s viacerými zapojil do povstania. Vedeli sme, že k tomu dôjde. V tábore sme mali ko-munistickú bunku, preto sme povsta-nie očakávali a pripravovali sa naň. Zháňali sme, kupovali zbrane od slovenských vojakov. Peniaze na zbrane prichádzali aj z Ústredne Ži-dov v Bratislave. Po nociach sme sa

cvičili ako s nimi zaobchádzať. Ani presne neviem koľko desiatok pištolí a koľko pušiek sme mali. Dokonca sme si zaobstarali dva mínomety.

V čase vypuknutia povstania bol veliteľom tábora Nováky dôstoj-nícky zástupca Štefan Gabčan. Bol to jeden nesmierne slušný človek.

Za jeho velenia sa v Novákoch po-mery veľmi zlepšili po všetkých stránkach. Keď vypuklo povstanie, ozbrojení sme nastúpili pred žan-dárske veliteľstvo v tábore. Gabčan pred nás vystúpil a oslovil nás takto, a to viem doslova citovať: Chlapci – už nepovedal väzni – ja som ve-del, že vy máte zbrane, ale že máte toľko zbraní, to som nevedel. Aj on sám sa zapojil do povstania a bojo-val na strane povstalcov.“ -VD-

12. JANUÁRStovky na nepodmienečné

tresty odňatia slobody odsúde-ných pravicových radikálov sú v Nemecku na slobode, aj keď na nich vydali zatykače. Kon-com septembra 2015 registrovali 466 zatykačov na 372 páchate-ľov z tohto okruhu ľudí, ktoré sa v praxi nepodarilo vykonať. Až 70 percent takýchto prípadov súvisí s politicky motivovanými zločinmi, napríklad používaním nacistických symbolov. Celkove 103 zatykačov, ktoré ešte nevy-konali, vydali na páchateľov ná-silných trestných činov, vrátane piatich politicky motivovaných.

19. JANUÁRNávrh japonských úradov pre-

stať používať svastiku na ozna-čovanie chrámov v turistických mapách sa stretol so silným od-porom verejnosti. Japonský kar-tografi cký ústav v tejto súvislosti argumentuje, že cudzinci by si mohli uvedený piktogram mýliť s nacistickým symbolom – háko-vým krížom.

Chrámy by mali byť namiesto toho predstavované znakom troj-stupňovej pagody. Ide o jeden zo šiestich mapových piktogramov, ktoré zmienený úrad navrhol na vyradenie z používania v rámci

príprav na letné olympijské hry v roku 2020.

20. JANUÁRUkrajinské úrady hodlajú od-

strániť štátny znak bývalého So-vietskeho zväzu z pamätníka Mat-ka Vlasť v Kyjeve, venovaného víťazstvu nad nacizmom v 2. sve-tovej vojne. Oceľová skulptúra s výškou 102 metrov a hmotnos-ťou 560 ton je súčasťou Múzea

dejín Ukrajiny v 2. svetovej vojne na brehu rieky Dneper.

Parlament v Kyjeve pred rokom schválil zákon odsudzujúci ko-munistické a nacistické totalitné režimy a zakazuje ich propagáciu aj symboly.

26. JANUÁRKancelárka Angela Merkelová

otvorila v Berlíne najväčšiu výsta-vu umeleckých diel vytvorených počas obdobia holokaustu, akú kedy sprístupnili mimo Izraela. Ide o sto diel z izraelského pamät-níka obetiam holokaustu Jad Va-šem, ktoré vytvorili židovskí väzni

počas nacizmu v getách, koncen-tračných a pracovných táboroch. Z 50 predstavených umelcov ne-meckí nacisti zabili 24.

Vlani prišlo do Nemecka 1,1 milióna uchádzačov o azyl a mnohí ušli pred vojnou alebo chudobou na Blízkom východe. V židovskej komunite v Nemec-ku to zvýšilo obavy, že antisemi-tizmus môže zosilnieť.

27. JANUÁRNemecký minister vnútra Tho-

mas de Maiziere zakázal neona-cistickú internetovú platformu Al-termedia. Polícia v tejto súvislosti prehľadala byty na celom území Nemecka a zatkla niekoľko osôb. Rezort vnútra v zdôvodnení zá-kazu konštatoval, že stránka pod rúškom slobody prejavu šírila „ra-sistický, xenofóbny, antisemitský, islamofóbny a homofóbny obsah“.

Spolková prokuratúra vydala zatykače na dvoch administráto-rov platformy, ktorí sú podozriví zo šírenia poburujúceho obsahu a vytvorenia zločineckej organi-zácie. Prehliadky sa uskutočnili v spolkových krajinách Bádensko-Württembersko, Berlín, Severné Porýnie-Vestfálsko a Durínsko.

Jedna prebehla aj v španiel-skom prímorskom letovisku Llo-ret de Mar. (ao)

stalo saVO SVETE

12. 1.–27. 1. 2016

Europarlament si uctil pamiatku obetí holokaustuPod patronátom predsedajúceho Martina Schulza sa v europarlamente konal memoriál-ny ceremoniál pri príležitosti Medzinárodné-ho dňa pamiatky na obete holokaustu, ktorý sa na celom svete pripomína v deň oslobode-nia koncentračného tábora Auschwitz-Birke-nau Červenou armádou 27. 1. 1945.

„Žijeme v časoch keď sa démoni minulosti vrátili“, povedal Schulz. Dodal, že ho dráždi, keď takí, ktorí dnes

odmietajú holokaust, sú aj v európskom parlamente.Staronový predseda Európskej židovskej nábožen-

skej obce Vjačeslav Moše Kantor vyjadril znepoko-jenie, že do Európy sa opäť vrátil antisemitizmus, čo považuje za chorobu spoločnosti. „Ak spoločnosť do-volí, aby boli atakovaní ľudia, ktorí najpoctivejšie do-držujú zákony, znamená to, že spoločnosť umožňuje útok na svoje základné hodnoty“, povedal.

Podľa evrazia.org, 27. 1. 2016

Alexander Bachnár v Seredi spomína na tú hroznú dobu, ktorú na-vždy bude pripomínať Múzeum holokaustu.

Naša anketaNaša anketa(Dokončenie zo str. 1)

ných spomienok so zavlečením 14-tich rodákov do koncentračného tá-bora (čo prežili len dvaja), do organizovania vysoko humánnej „Kvapky krvi SNP“, do streleckého zápolenia zo vzduchovky (posledné dva roč-níky aj zo samopalu a pištole) v rámci Memoriálu generála I. Gibalu... Od založenia nás pravidelne vidieť nielen na stránkach Bojovníka, Ro-čeniek odbojárov, ale aj osobne na Slavíne, v B. Bystrici, na Kališti, Na Dukle, na háji Nicovô... Milan Urban, predseda OblV SZPB Trebišov: – Po prvé by som vy-zdvihol niekoľkoročnú cezhraničnú obojstranne úspešnú spoluprá-cu s našimi bratskými organizáciami: ZOO OR UZK a MO MUSUV v Užhorode. Po druhé, podpis Dohody o vzájomnej spolupráci medzi našim mestom (s primátorom mesta) a oblastným výborom, resp. miest-nou ZO SZPB. No a po tretie, úspešné niekoľkoročné vedenie strelec-kého krúžku v miestnej ZŠ pre dsedom ZO SZPB Ivanom Kseňákom z Novosadu, ktorý tiež tvorí zaujímavé výstavy grafi ckých a výtvarných prác s tematikou 2. sv. vojny a SNP. Mikuláš Žižák, tajomník OblV SZPB Svidník: – Širokej obľube sa teší naša „odbojárska kvapka krvi“ pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašiz-mom. Teraz už máme jej 5. ročník. ZO SZPB Giraltovce v roku 2014 svojpomocne postavili pamätník par-tizánskej skupine Čapajev v obci Kobylnice a minulý rok zorganizovali prvý ročník spomienkových osláv pod názvom Stretnutia troch generácií. ZO SZPB Stropkov, spolu s obcou Veľkrop, zorganizovala 1. ročník Dňa veteránov na tunajšom najväčšom vojnovom cintoríne z 1. sveto-vej vojny v strednej Európe. Danica Dedíková, ZO SZPB v Lipovci: – Po celý rok upravujeme hro-by padlých hrdinov (sadíme kvety, okopávame, polievame, plejeme od buriny, hrabeme lístie). Týmto spôsobom by sme mohli ísť príkladom aj v mestách a ušetrené peniaze by mohli byť predisponované na činnosť základných organizácií. Deťom v miestnej MŠ raz ročne pripravujeme športové dopoludnie spo-jené s výkladom o hrdinoch SNP a zapálením sviečok na pomníku. Je to nevtieravá forma upozorňovania najmenších, že mier nie je samozrejmý a že ten súčasný nebol zadarmo.

Oslávil by ich prvý veliteľ povstaleckej 1. československej armády na Slovensku brigádny generál Ján Golian.

Narodil sa 26. januára 1906 v Dombóvári v Maďarsku slovenským rodičom pochádzajúcich zo Šurian. Zavraždený bol v nacistickom tá-bore vo Flossenburgu.

Kedy?Na toto všetka literatúra odpovedá takto: pravdepodobne v roku 1945.

110. nedožité narodeniny

Organizačná zmena v MichalovciachDňa 26. januára 2016 bol na rokovaní Oblastného výboru SZPB v Mi-

chalovciach riadne zvolený za oblastného tajomníka doterajší predseda OblV SZPB Ing. Marián Lukáč. Zároveň sa stal aj členom ÚR SZPB.

Novým predsedom Oblastnej organizácie SZPB v Michalovciach sa stal Ing. Miroslav Prega.

Ukrajinské podzemie sa prebúdzaV Rovne niekto neznámy zničil pamätné dosky pohlavárov OUN Stepana Banderu a veliteľa UPA Romana Šucheviča.

Podľa portálu „Russkij mir. Ukrajina“ 21. 1. 2016 prišlo na políciu oznámenie, že niekto ne-známy rozbil pamätnú dosku na počesť lídra ukrajinských nacis-tov na mnohoposchodovej budo-ve. Na ďalší deň bola v meste roz-bitá aj pamätná doska na počesť hauptsturmführera SS Romana Šucheviča, veliteľa tzv. „Ukrajin-skej povstaleckej armády“, ktorá

pozabíjala desaťtisíce ľudí z et-nických dôvodov.

Pripomeňme si, že 4. 1. 2016 bola rovnenským podzemím zni-čená aj pamätná doska na počesť Banderu, na mieste, kde sa nasle-dovníci hitlerovského prisluhova-ča chystajú postaviť na jeho po-česť pamätník. Od jej ustanovenia do zničenia uplynuli len tri dni.

Podľa evrazia.org, 26. 1. 2015

Tí, čo obviňujú Rusko z rasizmu, nech sa pozrú do zrkadla„Tí, ktorí celý čas vykrikujú o rasizme, sa predtým, ako obvinia Rusko, musia najskôr pozrieť na svoje štáty“, vyhlásil kandidát na post prezidenta FIFA bahrajnský šejk Salman bin Ibrahim Al Kalif.

„Samozrejme, že sme povinní vykoreniť rasizmus. Všade. Skrytý ra-sizmus býva v niektorých štátoch omnoho horší, ako vystúpenie neja-kého primitívneho fanatika, vykrikujúceho neprístojnosti na štadióne. Existujú štáty, v ktorých má rasizmus takmer uzákonený charakter, tak-že poďme byť bdelí a nebuďme pri tom falošní.“ Podľa ria.ru, 26. 1. 2016

(Voľné pokračovanie zo str. 1)

BOJOVNÍK / 3 4

REPORTÁŽNYM PEROM

Podcenili našu silu a odhodlanie, tak sme im to „natreli“Rum, chytľavá hudba, staré autá, nádherné pláže a diskutabilný režim. Koho by táto kombinácia nelákala?

Ak tipujete, že reč je o Kube, máte pravdu. Ten, kto Kubu zažil, je očarený. Ten, ktorý tú možnosť ešte nemal, ňou očarený rozhodne chce byť.

Mnohí sa obávajú, že otvore-ním ambasád medzi USA a Ku-bou, ktoré už nastalo a uvoľnením embarga, ktoré na ostrov uvalili USA, sa jej čaro stratí. No môže to tak byť, ale aj nemusí. Verte, či nie, ale Kubánci si dobre uvedo-mujú, ako sa pomery, napríklad v bývalom Československu zme-nili, čo nastalo po páde Železnej opony, ako žijeme dnes a nie veľ-mi ich to láka.

Je to naozaj paradoxné, že ľu-dia, ktorí dosiaľ nemali možnosť takmer nič vlastniť, na cestovanie po svete nemajú a zarábajú pod-ľa nás „smiešne“ peniaze, netúžia po živote v zdanlivom blahobyte, aký máme u nás. Nuž, iný kraj, iný mrav.

Aká je teda Kuba?Precítiť Kubu, ako takú, sa vám

v luxusných rezortoch veľmi ne-podarí, hoci Kubánci robia maxi-mum, aby vám predstavili všetky jej pôvaby. Skutočnú atmosféru krajiny, jej krvavú históriu a rela-tívne nedávnu minulosť zažijete, ak sa vyberiete za rampu rezortu a porozprávate sa s miestnymi obyvateľmi. Garantujem vám, že to, čo uvidíte a dozviete sa, vám vyrazí dych. Zažijete návrat do minulosti, ktorý nemusí byť prá-ve bolestivý, hoci bude miestami šokujúci. Vrátite sa do minulosti, v ktorej sme aj my ešte pred pár desaťročiami žili. Niekomu sa ne-páčila, iní na ňu nedajú dopustiť.

Hrdosť v každej bunke telaAko zvedavá turistka a novinár-

ka som musela byť pre Kubáncov z môjho pohľadu neuveriteľne otravná. Toľko otázok, koľko som im položila o všetkom, od potra-vín po šport azda nekladie ani náš štatistický úrad. Ich reakcia na ne bola nesmierne trpezlivá a odpo-vede, ktoré mi dali, sa do jednej reportáže vsunúť nedajú a ohro-mili ma tak, že som to rozhodne nečakala.

Kubánci sú na svoj ostrov, re-žim, minulosť aj súčasnosť takí pyšní, že vám o ňom budú s ra-dosťou a nadšením rozprávať celé hodiny. Bez nároku na honorár. Ale nie je na škodu byť trochu štedrým – ocenia čokoľvek ma-teriálne od peňazí až po obleče-nie, či sladkosti. Keď vám budú o Kube, Castrovcoch, minulos-ti a budúcnosti rozprávať, vždy dodajú jedno – že mimo ostrova sa pomery na Kube veľmi mylne prezentujú. Im podľa ich slov nič nechýba, hoci viac peňazí a po-travín by rozhodne uvítali. V kaž-dej odpovedi tiež cítite ich postoj voči USA, ktoré vinia z toho, že im ostrov zničili a keď si ho vy-

dobyli späť, skúšali ho získať späť teroristickými útokmi, atentátmi na Fidela Castra a ekonomickou blokádou. Príkladom je aj invázia v Zátoke svíň, na ktorej výsledok sú osobitne hrdí. Čo vás šokuje, bude v prvom rade ich neskutočný prehľad a vzdelanosť, predsa len majú jedno z najlepších, navyše bezplatných školstiev na svete.

Dve tváre ostrovaNa Kubu ide väčšina Európanov

s predsudkami. Najmä čo sa týka „diktátora“ Fidela Castra, o kto-rom si mnohí myslia, že len kvôli nemu je Kuba chudobná. A že bez neho a jeho prisluhovačov, ktorí držia Kubu ako rukojemníčku, by im bolo lepšie.

To je prvá tvár. Tou druhou je pohľad ostrovanov. Kubánci, ktorí neemigrovali, keď Castro po boku s Che Guevarom vytrhol ostrov z rúk proamericky orientovaného Batistu, ho nikdy ako diktátora nevnímali a dosiaľ ani nevnímajú. Pre nich je to otec, vizionár, revo-lucionár, vodca a priateľ. A „otec národa“ im to svojimi činmi pod-ľa ich slov aj opakovane dokázal. Ako správny líder išiel vždy prí-kladom. Od revolúcie až po svoje stiahnutie sa z politického života.

Dobýjaný ostrovMalebný ostrov objavil v roku

1492 Krištof Kolumbus. Pre Eu-rópu bola Kuba náleziskom úpl-ných noviniek – od bavlny cez ku-kuricu, fazuľu, sladké i obyčajné zemiaky až po tabak, z ktorého sa vyrábajú svetovo preslávené ku-bánske cigary.

Žiaľ, Európania však začali s krvavou kolonizáciou. Domo-rodé obyvateľstvo sa bránilo, ale cieleným vyvražďovaním španiel-skych kolonizátorov Kuba takmer prišla o pôvodné obyvateľstvo. Z Afriky priviezli otrokov, kto-rých potrebovali na plantážach.

Drancovanie ostrova pokračo-valo až do španielsko-americkej vojny, ktorá sa skončila v roku 1898 a ostrov si uzurpovali USA. Američania si podľa Kubáncov urobili z ostrova „dojnú kravu“, čo sprevádzali na politickej línii puče naviazané na boje monopo-

listov (v poľnohospodárskej ob-lasti), ktorí chceli vládnuť.

V roku 1952 sa k moci dostal milovaný aj nenávidený Fulgen-cio Batista, ktorý umožnil USA vytvoriť z Kuby centrum zábavy, drog, hazardu a prostitúcie. Odpor proti nemu silnel, až vyvrcholil do útokov na kasárne Moncada pod Castrovým velením.

Výsledkom bolo, že priaznivci Castra boli väčšinou zabití a sa-motný „revolucionár“ skončil za mrežami. Mal si odsedieť 15 ro-kov. Batista však pre pokoj v kra-jine vyhlásil amnestiu, Castra po menej ako dvoch rokoch prepusti-li a odišiel do Mexika, kde sa spo-znal s Ernestom Che Guevarom.

Priebeh kubánskej revolúcie je na knihu, výsledkom však bolo zvrhnutie Batistu 1. januára 1959

a jeho útek z Kuby. Tým, že Fidel Castro nechcel, aby sa ktokoľvek mimo Kuby ešte niekedy mo-hol dostať k jej majetku, všetko zoštátnil. Práve tento jeho krok mnohí zvonku vnímajú ako dik-tátorský a typicky socialistický, avšak obyvatelia ho chápu ako ochranný.

Fidel Castro ale ani po revolúcii nemal vyhraté. Nie ani tak doma, ale mimo ostrova. USA sa nepáči-lo, že o ostrov takpovediac prišli a rôznymi úskokmi sa snažili úze-mie získať späť.

Prekvapenie v Zátoke svíňPredprípravu akcie stihol ešte

Dwight Eisenhower, dokončil ju John Fitzgerald Kennedy. Na-vonok to malo vyzerať ako útok nespokojných emigrantov (vo-jakov kubánskeho pôvodu), kto-rí z Kuby ušli pred Castrom, ale v pozadí jasne trčala americká CIA. 17. apríla 1961 sa na pobreží v Zátoke svíň, konkrétne plážach Playa Girón a Playa Larga vylo-dilo vyše 1 400 (pôvodne ich malo byť až 2 600) vojakov. USA pred-pokladali, že nespokojní Kubánci sa rýchlo pridajú a do pár dní bude Castro aj so svojím režimom len malým odsekom histórie.

CIA nedbala ani na správy od svojich špiónov, ktorí upozorňo-vali na pozitívne emócie, ktoré ostrovania k vodcovi revolúcie po-ciťovali. História jasne hovorí, že USA silu, ktorej sa chceli postaviť,

absolútne podcenili. Výsledkom bolo, že stačili Kubáncom len tri dni a bolo po všetkom. Vojenskú silu podporili aj obyčajní roľníci, na čele bojov priamo na plážach nechýbal ani sám Fidel Castro, čím si získal úctu a rešpekt.

Dostali na frakV prvom rade je potrebné upo-

zorniť na fakt, že Kubánci vedeli, že sa niečo chystá a boli ostražití. Tým, že rôzne teroristické akcie prebiehali už niekoľko týždňov pred plánovanou inváziou, vedeli, že hlavný úder sa ešte len blíži.

Ak by sme si zobrali pomer síl, boli ostrovania v značnej tech-nickej nevýhode, predsa len USA disponovali modernejšou tech-nikou a vybavením, nehovoriac o fi nanciách. Ako sa ale už v mi-

nulosti niekoľko krát zopakovalo – odhodlanie je silnejšie ako naj-modernejšie zbrane.

Invázia sa začala útokmi na kasárne – to malo demoralizovať vojsko. Lietadlá vzlietli z Nikara-guy a boli natreté ako stroje ku-bánskych revolučných síl. Nálože, ktoré zhodili, ale veľa škody ne-narobili, hoci pôvodne mali zneš-kodniť kubánske letectvo.

V noci zo 14. na 15. apríla americká základňa Guantanamo prešla do stavu zvýšenej pohoto-vosti a Kubánci vedeli, že je len otázkou hodín, kedy sa začne in-vázia. A tá prišla s úderom jednej ráno 17. apríla. Hlavné výsadky prebiehali na mieste Playa Girón (na východnom ústí Zátoky svíň) na Playa Larga (na severe záto-ky), približne 150 kilometrov od Havany. Tri prápory, ktoré sa tu vylodili, obsadili zátoku a začali postupovať do vnútrozemia.

Spočiatku to vyzeralo na úspech. Ale natrafi li na približ-ne stočlenný oddiel Ľudových milícií, ktorý kládol silný odpor. A práve v tomto momente sa za-čala pre USA, ako sa hovorí, „na-kladačka“. Milície totiž nepozo-rovane, avšak ihneď upovedomili kubánske vedenie a to, čo nasle-

dovalo sa nedá nazvať inak ako potupný výprask. Hoci po troch dňoch kubánska armáda boje úspešne ukončila s vyššími strata-mi na životoch (Kuba – 176 obetí, USA – 116), zajala viac ako 1 200 vojakov, ktorých neskôr vymenila s USA za poľnohospodárske trak-tory, potraviny a lieky.

Víťazstvo Kubáncov prinieslo USA obrovskú hanbu a ešte viac posilnilo pozíciu Fidela Castra, ktorého obyvatelia za tento úspech dodnes velebia a deň víťazstva sa každý rok slávi s obrovskou pompou. Dnes sa v Zátoke svíň turisti opaľujú, kúpu a potápajú. Niektorí ani len netušia, že stoja na niekdajšom bojisku. Inváziu pripomínajú len strieľne, kasár-ne a nábojnice, ktoré pri troche námahy môžete stále ešte nájsť v puklinách skalnatého pobrežia tak, ako aj ja.

Tvrdé následkyUSA si nepodarenou invá-

ziou zarobili na poriadnu hanbu vo svete, pretože medzinárodné spoločenstvo ich krok odsúdilo. Sprvoti USA tvrdili, že oni za in-váziou nestáli, ale nikto im neve-ril, a tak sa pod tlakom okolností 21. apríla 1961 J. Kennedy na tla-čovej konferencii priznal a zod-povednosť prevzal na seba. Ne-podarená akcia mala za následok zomknutie Kuby a Sovietskeho zväzu, čo sa prejavilo ako veľká výhoda Sovietskeho zväzu v čase studenej vojny (Karibská raketová kríza 1962).

Ďalšie pokusyUSA sa nepretržite snažili

získať Kubu späť, dôkazom je množstvo neúspešných operácií (Mangusta, Peter Pan) a atentátov na Castra, ale keďže Kuba mala za spojenca Sovietsky zväz, už sa do nej otvorene nepúšťali. Vyrie-šili to politickým a ekonomickým embargom, ktoré trvá dodnes. Fi-delovi Castrovi pomohla invázia nielen k ešte väčšej obľube, ale poskytli mu aj množstvo argu-mentov, aby sa jeho reformy pre-sadzovali jednoduchšie.

Omyl v uvažovaní Pokojne ma nazvite naivnou,

keď si myslím, že obyvatelia Kuby sú šťastní aj napriek tomu, že „nič“ nemajú. Ani mne sa to nechcelo veriť – veď to „predsa“ nie je mož-né?! Rôznymi otázkami z každej strany som sa snažila zistiť, či nej-de o strach, keď Castra tak velebia.

Lenže kubánsky socializmus je niečo celkom iné, ako kontinen-tálny európsky, či severokórej-ský. Neraz z ich úst zaznelo: „To, že nemáme vymoženosti ako vy, neznamená, že o nich nevieme, my vieme o všetkom, čo sa deje na politickom aj ekonomickom poli, nie sme izolovaní, ani hlúpi. Niektoré veci nemáme a po mno-hých veru ani netúžime.“

A. MIKUNDOVÁ

Zátoka svíň.

5 BOJOVNÍK / 3

PRIAMO, BEZ OKOLKOV

Spomienka na statočného občana

Július bol koželužný odborník a v novom bydlisku si založil obchod s remeňom a kožou. Stál na námestí metropoly Spiša.

Už pred druhou svetovou vojnou sa Július angažoval ako antifašista. V roku 1939 sa zapojil do protina-cistického a protifašistického hnutia v skupine Mor ho v Spišskej Novej Vsi.

V tomto pronemeckom a proma-ďarskom meste to v tej dobe vôbec nebolo samozrejmé. Horlivo rozširo-val správy, zúčastňoval sa schôdzí, za čo bol roky úradmi napádaný a sledo-vaný. Ilegálne pracoval v revolučnom národnom výbore a po vypuknutí SNP, keď revolučný národný výbor vystúpil z ilegality, sa 30. augusta 1944 stal veliteľom domobrany.

Po tom, ako odvysielal v miestnom rozhlase správu o vytvorení národné-ho výboru a mobilizácii do SNP, sám sa do neho aktívne zapojil.

Júliusa chytili 7. septembra 1944 Nemci a následne ho uväznili v bu-dove vtedajšieho okresného súdu v Spišskej Novej Vsi. S manželkou sa videl naposledy 21. septembra, potom jeho žene oznámili, aby už nechodila, že manžela a otca dvoch dcér už viac neuvidí.

Nemci ho odvliekli na neznáme miesto, kde ho surovo mučili a ná-sledne brutálne popravili.

Tento vlastenec nebol nikdy čle-nom komunistickej strany. Spolu s ďalšími občanmi, ako bol starý otec herca Martina Hubu Alexander Huba, aktívne pracoval v revoluč-nom národnom výbore. Neskrý-val sa, aktívne sa zapojil do bojov v SNP. Nemecké komando po ňom

pátralo a pripravilo mu pascu, aby ho dostalo. Nemohli mu odpustiť, že vyhlásil v Spišskej Novej Vsi mobilizáciu.

Jeho umučené telesné pozostatky boli objavené v 2. masovom hro-be na letisku v Spišskej Novej Vsi 19. novembra 1945, ako to uvádza kronika mesta. Spolu s ním boli nájdené aj telá Ing. Straku, F. Karch-ňáka a F. Korsáka.

Július Chrapčiak bol po smrti vyznamenaný medailou českoslo-venského vojnového kríža 1939 in memoriam, ktorú mu udelil 9. júna 1947 vtedajší prezident republiky. Ďalej mu boli udelené mnohé vyzna-menania. Obyvatelia Spišskej No-vej Vsi po ňom nazvali ulicu – ako dôkaz úcty k váženému občanovi. Dodnes táto ulica existuje, tak ako pamätník popravy.

Žiaľ, treba dodať aj to, že žia-dosť na základe zákona z r. 2014 o odškodnení sirôt nebola pozo-stalým po ňom vybavená kladne. Žijúce dcéry Anna a Dana márne čakajú na nápravu. Veď ako by si mohli uplatniť zákon 255 z roku 1946, keď otec Július už nežil a jeho manželka sa po vojne vy-dala (a stratila tak nárok, navyše dcéry boli ešte neplnoleté).

Na žiadosť o uplatnenie zákona č. 305/1999 Z. z. a č. 105/2002 Z. z. sa bývalý minister Lipšic neunúval ani odpovedať. Podobné odpovede ako „je nám ľúto“ nič neriešia. Pý-tam sa – ako je uplatňovaný každý zo zákonov, keď sa nemôžu siroty po popravenom antifašistovi dovo-lať svojho práva? Mikuláš REPČIAK

Ako sa u nás odstraňuje pamiatka na SNPNemali by sme mlčať,ale žiadať nápravu

Klasickým príkladom tých čias bol Most SNP, ktorý začiatkom 90. ro-kov premenovali prihlúplym názvom Nový most. Pamätáme sa, koľko úsi-lia rozumných ľudí muselo byť vyna-ložené, aby sa názov Most SNP vrátil.

V minulých dňoch som po roku navštívil lyžiarske stredisko Jasná. Zavítali sme do hotela SOREA, ktorý ešte začiatkom roku 2015 niesol meno Hotel SOREA Jan Šverma. Tento od-borársky hotel, postavený za socia-lizmu z našich odborárskych peňazí na rekreáciu pracujúcich, slúži teraz ako bežný hotel, len počas zimnej prevádzky. Doteraz, vyše 30 rokov, nikomu názov, súvisiaci s menom hr-dinu SNP, ktorý zahynul neďaleko pri prechode Chabenca, neprekážal, až v tomto roku, vraj na základe obno-vy (len vonkajšej fasády) bolo treba zmeniť aj meno na Marmot. Zrejme niekto prišiel na ohromujúcu myš-lienku, že ak zmení meno hotela tak, aby nepripomínal čosi z našej národ-

nej minulosti, na ktorú sme právom hrdí, zvýši si tržby i zisk.

Koho tým chcú nalákať? Tunajšie svište a či banderovcov z Ukrajiny?

Naozaj je smutné, že sa u nás nájdu ľudia, ktorí pre vidinu zisku, prí-padne pre poklonkovanie sa cudzím investorom, ako v prípade premeno-vania ulice v Prievidzi, sú ochotní sa vzdať aj národnej hrdosti.

Neviem prečo to robí aj SOREA, najväčšia hotelová spoločnosť na Slovensku. Jej predstavitelia by ne-mali zabúdať, že spravujú majetok všetkých odborárov, nielen tých sú-časných.

SOREA má v Jasnej ešte jeden ho-tel, ktorý v súčasnosti ešte nesie ná-zov Hotel SNP. Možno aj ten začne o chvíľu niekomu prekážať. Ako člen SZPB navrhujem, aby sa naša organi-zácia ohradila proti podobným prak-tikám a požiadala vedenie SOREA o vrátenie názvu hotela na Hotel SO-REA Jan Šverma. Ján HOLIČKA

Myslel som si, že na Slovensku už pominulo obdobie, keď sa odstra-ňovali historické názvy súvisiace s našou národnou históriou a SNP.

Vyrozprávam vám príbeh o liptovskom rodákovi Júliusovi Chrap-čiakovi, ktorý napísal život, či skôr vojna pred 70-timi rokmi v Spiš-skej Novej Vsi.

ZO ŽIVOTA REGIÓNOV

71. výročie oslobodenia Svidníka a GiraltoviecV Giraltovciach sa 18. januára stretli starší obyvatelia so žiakmi miestnych škôl, aby položili kvety k pamätníku Matky s dieťa-ťom pred mestským úradom, kde ich pri-vítal primátor Ján Rubis.

Predstavitelia OblV SZPB Svidník sa pri tom nechali počuť, že sú príjemne prekvapení z každoročne zvyšujúcej sa úrovne miestnych osláv. Následne sa časť delegácie presunula do Stropkova, resp. do jeho mestskej časti Bokša, na 71. výročie jej oslobodenia.

Nasledujúci deň sme si pripomenuli oslobo-denie Svidníka, ktoré pozostávalo z pietnych

aktov s kladením vencov na troch miestach. A to pri Pamätníku sovietskej armády, pri soche armádneho generála L. Svobodu a pri Pamätníku československej armády na Dukle.

Na oslavách nechýbal ani priamy účastník oslobodzovania tohto kraja Ján Jurčišin.

Ofi ciálne oslavy, počas ktorých vystúpili so svojimi príhovormi primátor mesta Ján Ho-lodňák a predseda OblV SZPB Svidník Jozef Rodák, ukončila slávnostná recepcia, na kto-rej sa zúčastnil aj tajomník z ruského veľvy-slanectva N. Ryžov.

Jozef ŽIŽÁK

Veniec kladie delegácia OblV SZPB Svidník.

Sloboda sa rodila v ťažkých podmienkachTak ako 24. a 25. mája 1945 aj dnes po 71 rokoch v deň spomienky na oslobode-nie v Revúcej panovala tuhá zima a husté sneženie. Taká, aká v našich končinách v januári obvykle býva.

Možno aj nad týmto sa zamýšľalo asi 150 účastníkov spomienkovej slávnosti pri príle-žitosti 71. výročia oslobodenia nášho mesta 25. januára 2016 pri pamätníku na Námestí slobody.

Pamiatku vojakov oslobodzovacích armád si uctili členovia ZO SZPB gen. Viesta v Re-vúcej, predstavitelia mesta, spoločenských in-štitúcií a žiaci základných škôl. Prítomným sa prihovorila podpredsedníčka NR SR Jana Laš-šáková a zástupca primátorky Július Buchta.

ZO SZPB gen. Viesta pokračovala po sláv-nosti hodnotiacou schôdzou. Taktiež sa jej zúčastnila Jana Laššáková a prispela aj do dis-kusie. Ján KOCHAN, snímka Katarína Kvetková

Pracovať s mládežou a viac sa zviditeľňovaťNa ostatnom zasadnutí pléna Oblastné-ho výboru SZPB v Leviciach jeho členovia prerokovali viacero dôležitých materiá-lov hodnotiaceho a predovšetkým kon-cepčného charakteru.

Správa zaujala stanovisko k celoštátnym a krajským oslavám 70. výročia ukončenia vojny a 71. výročia SNP, Karpatsko-duklian-skej operácie... Konštatovala, že spomienko-vých osláv v Liptovskom Mikuláši, B. Bystri-ci, Kľaku a vo Svidníku sa zúčastnilo až okolo 250 záujemcov.

Aj prispením levických odbojárov bola zre-konštruovaná dlhodobo chátrajúca pozorova-teľňa 2. UF ČA na Šiklóši (Vápniku), z ktorej je krásny výhľad na Levice a široké okolie. Toto miesto, ktoré sa počas príprav a začatia Bratislavsko-brnianskej operácie Červenej ar-mády na Hrone v marci 1945 stalo význam-nou bojovou pozorovateľňou, opäť vyhľa-dávajú záujemcovia, najmä z radov mládeže a rodiny s deťmi.

Podľa kritérií, ktoré pomenoval XVI. zjazd

SZPB medzi najaktívnejšie základné orga-nizácie už dlhšie obdobie radíme ZO SZPB Levice, Želiezovce, Tlmače a Čajkov. Zakti-vizovať potrebujeme činnosť v slabších, ale aj obnoviť život v zaniknutých organizáciách. Napr. v Šahách, Devičanoch a Kozárovciach.

V dobrom sa nám vrátila aj starostlivosť o rast členskej základne, ktorú sme zvýšili o 18 členov.

Veľké rezervy však vidíme v propagácii vý-sledkov práce oblastného výboru a základných organizácií v Bojovníkovi a v regionálnej tla-či. Máme sa čím prezentovať, no chýbajú nám aktívni dopisovatelia. Paralelne s tým musíme rozširovať predplatiteľský kmeň čitateľov.

Dlhodobou prioritou oblastného výboru a najmä ZO musí byť práca s nastupujúcou mladou generáciou, pretože tam je budúcnosť SZPB. Aj v podmienkach nášho oblastného vý-boru bol vypracovaný a schválený koncepčný materiál, ktorý postupne meníme na konkrétne činy. Jozef VÝBOCH, člen predsedníctva OblV SZPB Levice

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

BOJOVNÍK / 3 6 7 BOJOVNÍK / 3

Sloboda je právo hovoriť ľuďom to, čo nechcú počuť. George ORWELL

Nezabúdame na „krvavú nedeľu“Začiatkom roka si každoročne pripomíname tragické udalosti, ku ktorým došlo v nedeľu 21. januára 1945. Zimnú idylu, ktorá panovala v Kľakov-skej doline v obciach Ostrý Grúň a Kľak, prerušili výstrely a požiare do-mov a usadlostí. Spôsobila ich trestná vojenská výprava protipartizán-skej jednotky Edelweiss pod vedením dôstojníka L. Nižňanského.

Za obeť ich besneniu padlo v Ostrom Grúni 64 občanov, z toho 26 žien, 26 mužov a 12 detí a vypálených bolo 128 domov a usadlostí. Ešte tra-gickejšie následky pocítila obec Kľak, kde došlo k vyvraždeniu 84 obyva-teľov, z toho 26 žien, 23 mužov a 35 detí, vypálených bolo 132 domov. Najmladšou obeťou bolo trojmesač-né dieťa a najstarším 89-ročný starec. Nedeľa 21. januára 1945 preto vošla do dejín obcí, ale i Slovenska, ako kr-vavá nedeľa.

Dňa 24. januára 2016 v rámci piet-neho zhromaždenia sme si pripome-nuli už 71. výročie tohto masakru. Spomienkového zhromaždenia sa ne-zúčastnili len obyvatelia vypálených obcí, ale aj občania zo susedných de-dín celej Kľakovskej doliny. Pamiat-ke obetí sa prišli pokloniť aj členovia SZPB z Banskej Bystrice, Zvolena

a Žiaru nad Hronom. Spomienkového podujatia sa zúčastnili aj podpredseda NR SR Miroslav Číž, tajomník ÚR SZPB V. Longauer, predseda OblV SZPB v B. Bystrici Ján Pacek, za ka-tolícku cirkev bol prítomný ordinár ozbrojených síl a zložiek biskup Fran-tišek Rábek.

V Kľaku sa k prítomným prihovoril V. Longauer a v Ostrom Grúni pred-seda OblV SZPB v Žiari nad Hronom Jaroslav Bulko.

Aj 71 rokov od týchto tragických udalostí si kladieme otázku, či a ako sa nám treba k týmto tragédiám vracať, keď kresťansky je treba odpúšťať, ale nezabúdať. Áno, nesmieme zabúdať. No nielen na Ostrý Grúň a Kľak, ale aj na Kalište, Tokajík... na celkove 105 slovenských obcí, v ktorých fašizmus nezmazateľne zanechal stopy v podo-be krvi a ohňa. – JB –

Kľak.

Kľak. Na čele sprievodu kráča M. Číž.

Krajná Bystrá začala prijatím nových členovVo svidníckej oblastnej organizácii v tomto roku ako prvá schôdzovala ZO SZPB v Krajnej Bystrej. Rokovania sa zúčastnili všetci členovia a aj člen predsedníctva oblastného výboru Ján Jurčišin a aktivista Pavel Gaľ.

Priamy účastník protifašistického odboja J. Jurčišin zdôraznil, že i keď je táto organizácia počtom členov malá,

patrí medzi najlepších. V diskusii to členovia potvrdili prejavením vyššie-ho záujmu o častejšiu účasť na poduja-tiach organizovaných ústrednou radou i oblastným výborom SZPB.

Súčasťou januárovej schôdze bolo odovzdanie pozdravných listov dvom jubilantom a prijatie za členov SZPB Márie Weisovej a Petra Gulu. – PG –

Diskutuje Ján Jurčišin.

Turistikou na počesť oslobodeniaUž 56-krát sme si turistickým po-chodom pripomenuli v obci Jarabi-na svoje oslobodenie. Tento rok v mrazivom počasí 23. januára.

Súčasťou otvorenia bola panychí-da pravoslávneho duchovného prot. Juraja Čokinu za padlých Jarabinča-nov. Potom nasledovala hymna, báseň a príhovor starostky Lívie Kovalčíko-vej. Tá sa neobzerala len našimi deji-nami, ale nadviazala aj na ťažkú situá-ciu dneška.

Potom sa už turisti z oddielu zo Starej Ľubovne, tunajší rodáci, ale aj obyvatelia (okresov Lipany, Sabinov

Zvíťazila ZŠ z Komenského uliceDňa 19. januára 2016 sa uskutočnil 5. ročník vedomostnej súťaže ,,Z his-tórie svidníckeho regiónu 2016“, ktorý sa konal pri príležitosti 71. vý-ročia oslobodenia mesta Svidník.

Na príprave sa podieľali Vojenský historický ústav Bratislava – Múzejné oddelenie VHM Svidník a Mestský úrad vo Svidníku. Vedomostný kvíz sa prvýkrát konal v priestoroch novo zre-konštruovaného Mestského kultúrne-ho strediska Svidník, ktorého hľadis-ko bolo zaplnené žiakmi svidníckych základných škôl.

Aj tento rok žiaci piatich svidníc-kych základných škôl odpovedali na

a Prešov) a žiaci turistického krúžku tunajšej základnej školy vydali dvomi trasami (podľa náročnosti, na lyžiach i peši) na takmer 10 km pochod.

Všetkých čakala po návrate do Jara-biny vynikajúca kapustnica a teplý čaj.

Na druhý deň sme pokračovali vý-ročnou členskou schôdzou ZO SZPB, na ktorej sa zúčastnili aj predseda OblV SZPB v Starej Ľubovni Václav Homišan, jeho podpredseda Ladislav Šlachtovský a tajomníčka Anna Maj-chrovičová. Informovali o aktivitách na tento kalendárny rok a povzbudili nás do ďalšej práce.

Žaneta ŠTEFANIKOVÁ

nasledovný okruh tém: história mesta Svidník od prvej písomnej zmienky po súčasnosť, prvá svetová vojna v Eu-rópe, boje v Karpatoch 1914–1915, druhá svetová vojna v Európe a vo svete, Karpatsko-duklianska operácia. Víťazom sa stala ZŠ sídliaca na Ko-menského ulici vo Svidníku.

V prestávkach si žiaci mohli pozrieť spevácke vystúpenia žiačok Základnej umeleckej školy vo Svidníku, ako aj dokumentárny fi lm, ktorý v animova-nej 3 D podobe prezentoval zbierkové predmety VHÚ a dokumentárny fi lm o Karpatsko-duklianskej operácii.

Podľa vhu.sk

71. výročie oslobodenia regiónu ŠarišTunajšie spomienkové podujatia na oslobodenie spod fašistickej nadvlá-dy prebiehali v druhej polovici januá-ra 2016. Samosprávy ich organizovali v úzkej súčinnosti s OblV SZPB v Pre-šove, s miestnou štátnou správou, osobitne s veliteľstvom 2. mb OS SR v Prešove, ako aj klubom vojenskej histórie DUKLA v Prešove.

Ako prvé si pripomenulo svoje oslo-bodenie mesto Veľký Šariš, 8. 1. 2016. Vzácnosťou tohto spomienkového aktu bola účasť priameho účastníka oslobo-dzovacích bojov na východnom Sloven-sku, vrátane Košíc a Prešova, 90-ročného Olega Grigoroviča Samojloviča, prísluš-níka 875. samohybného delostreleckého pluku, ktorý daroval Oblastnému výboru SZPB v Prešove vlastné fotografi e z oslo-bodzovacích bojov Slovenska.

Prešov si pripomenul svoje oslobode-nie 19. 1. 2016, za prítomnosti predsedu NR SR Petra Pelegriniho, v takej početnej účasti samosprávy, štátnej správy, poli-tických strán, spoločenských organizácií a inštitúcií, na akú sme v medzivolebnom období neboli zvyknutí. Jednoducho, zvolebnieva sa.

Ukazuje sa, že v Prešove budeme s radnicou viesť boj o správny výklad histórie oslobodenia mesta Prešov a náz-vu pamätníkov na jeho území.

OblV SZPB v Prešove si vysoko váži a oceňuje, že sa spomienkovej akcie na počesť 71. výročia oslobodenia mesta zúčastnili aj zástupcovia veľvyslanectiev na Slovensku z RF, Ukrajiny a Maďar-ska. Najväčším spestrením pietneho aktu v Prešove bolo položenie červených ka-rafi átov k pamätníku osloboditeľov deťmi z materskej školy na ulici Bajkalská.

V Sabinove, ktorý si svoje oslobode-nie pripomenul 21. 1. 2016, stojí za vy-zdvihnutie odkaz primátora mesta Petra Molčana mladej generácii, ktorú zastu-

povali žiaci ZŠ a študenti SŠ, o tom, ako vojna dokáže zničiť a zmeniť ľudské hodnoty a prečo si musíme mier vážiť a brániť.

OblV SZPB v Prešove sa i touto ces-tou chce poďakovať spomínaným mes-tám a obciam, osobitne obci Ľutina, ako

i priamym účastníkom protifašistického odboja, plk. v. v. Františkovi Orlovskému, Jánovi Vaľkovi, Ľudovítovi Valentovi za dôstojné si pripomenutie 71. výročia oslobodzovania našej vlasti spod fašistic-kej nadvlády.

Ján KRAJKOVIČ (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Pietny akt pri pomníku padlým39. ročník turisticko-lyžiarskeho Po-

chodu vďaky sa konal pod patronátom primátora Tomáša Abela. Začalo sa piet-nym aktom pri pomníku padlých v druhej svetovej vojne. Zástupcovia mesta – s vi-ceprimátorom Jánom Králikom, členovia ZO SZPB č. 2, ich rodinní priatelia a mi-lovníci športu si uctili pamiatku tých, ktorí položili život za našu slobodu. V príhovo-re predseda ZO SZPB č. 2 Milan Kováčik priblížil historické skutočnosti a bojovú situáciu pri oslobodzovaní mesta: „Oslo-bodenie Brezna, to sú aj srdcervúce čísla, ktoré rozprávajú za všetko – počas pia-tych týždňov trvajúcich bojov padlo v Brezne a jeho blízkom okolí 52 so-vietskych vojakov, asi 3 000 Rumunov, 23 Nemcov a 72 miestnych občanov. Utrpenie mesta skončilo až oslobodením obce Valaská 7. marca 1945, prvej obce na západ od Brezna“.

Po pietnom akte v Brezne nasledoval presun autobusom na Čierny Balog, kde sa konal pietny akt pri monumentálnom

Brezno: 39. ročník Pochodu vďaky

K tejto téme sa vyjadril aj oblastný pred-seda Ján Hamar, ktorý akcentoval, že pri prijímaní nových členov sa treba usilovať predovšetkým o mladých ľudí z radov pozostalých, o sympatizujúcich študen-tov stredných a vysokých škôl. Nevyhol sa aj kritike – nízkej účasti na členských schôdzach a podujatiach organizovaných oblastným výborom, nízkemu odberu Bo-jovníka (21 predplatiteľov z 250 člennej organizácie) i Ročeniek odbojárov.

Ján Hamar tiež informoval o obnove

ZO SZPB v Leviciach sa má čím pochváliťMáme mladých nástupcovPotvrdili to oslavy 71. výročia oslobodenia mesta Lučenec voj-skami 2. UF, súčasťou ktorého boli aj vojská 1. armády IV. rumun-ského armádneho zboru. Oslavy sa konali 14. januára 2016 pri pamätníku padlých hrdinov Červenej armády na ul. J. Kármána, v parku pri pamätníku hrdinov 2. ukrajinského frontu a pri pa-mätníku rumunských hrdinov.

Dôvod prítomnosti žiakov sme si overili náhodne prostou otázkou: „Prečo ste dnes prišli k pamätní-ku?“ „Veď dnes bol oslobodený Lu-čenec,“ pohotovo zareagoval oslo-vený žiak.

Vedľa nás stáli štyria mladí ľudia a medzi nimi zástupca študentského parlamentu v meste Matej Gajdoš, primátorka Alexandra Pivková, viceprimátor Pavel Baculík, pred-nosta OÚ Branislav Hámorník, predseda OblV SZPB Jozef Cerov-ský, zástupcovia Matice slovenskej a politických strán. Na oslavách bol prítomný aj zástupca veľvyslanec-tva RF pplk. Jevgenij Borisenko.

Všetci rečníci vyzdvihli veľký podiel hrdinov Červenej a rumun-skej armády. Obsahovo invenčne vystúpil Matej Gajdoš, ktorému za to potleskom, verbálne i podaním ruky poďakovali mnohí prítomní.

Bolo to nevšedné a nové, ale úprim-ne a s citom.

Ku všetkým pamätníkom boli položené vence a kytice vďaky.

Spevácky zbor Rezeda zaspieval vlastenecké piesne. Sprevádzal ho na heligónke Rudolf Vaclavík (ta-jomník OblV SZPB v Lučenci).

Sme hrdí, že niektorí mladí ľudia sa svoju múdrosť neboja preukázať aj na verejnosti a, že sa k nim pri-dávajú ďalší. Zistili sme, že máme dobrých nasledovníkov.Ďakujeme za slobodu! Česť a slá-

va všetkým osloboditeľom.M. ŠVIKRUHOVÁ, podpredsedníčka OblV SZPB v Lučenci

Predsedníčka Lenka Kollárová to 20. januára v hodnotiacej správe vyjadrila rukolapne. Veď prijali 12 nových členov a tým aj výrazne znížili vekový priemer, ktorý ešte pred XVI. zjazdom SZPB činil 68,8 roka.

pamätníka maršala Malinovského na vr-chu Vápnik na Šiklóši, kde bolo upravené jeho okolie, ktoré sa tým stalo príťažli-vým aj na relax celých rodín.

Súčasťou programu bolo odovzdanie Ďakovného listu dlhoročnej členke vý-boru ZO SZPB a členke RK OblV SZPB Márii Kurecovej, pri príležitosti jej vý-znamného životného jubilea – 75 rokov.

Preukazy člena SZPB si prevzali štyri nové členky.

Jozef MINÁR, predseda RK OblV SZPB Levice

A ni silný mráz v sobotu 23. januára 2016 (mínus 21 °C) neodradil od túry účast-níkov 39. ročníka Pochodu vďaky pri príležitosti 71. výročia oslobodenia mesta Brezna. Po pietnom akte pri pomníku padlým v 2. sv. vojne vystúpila takmer stovka z nich na náhornú plošinu Koreňová (861 m n. m.).

pamätníku SNP za účasti starostu Františ-ka Budovca, prednostky OÚ Aleny Kaá-novej a tajomníka OblV SZPB v Brezne Jána Šuleja.

Pochod je aj o vzťahu k prírodeSkupina turistov po pietnej spomienke

vystúpila na náhornú plošinu Koreňová (861 m n. m) s prevýšením 400 m, kde ich v polovici 12 km trate čakala partia piatich kamarátov, ktorí pripravili vatru s pahrebou na zimnú opekačku.

„Tradičný Pochod vďaky má dnes pod-ľa jeho zakladateľa aj prívlastok Memo-riál Jána Zemka, ktorý nás opustil pred piatimi rokmi“, hovorí Milan Kováčik a dodal z tohtoročného podujatia zau-jímavé údaje. „Mráz neodradil od túry 86 účastníkov pochodu najmä z Brezna, Čierneho Balogu, ale aj šiestych veselých žien z Heľpy. Najstarším účastníkom bol Milan Pivovarči z Brezna, najmladšou sedemročná Zuzanka Pôbišová z Banskej Bystrice a z najďalej prišiel turista Miro Szabo zo Zvolena“. – MK –

Stačí táto snímka a každý vie, aký je vzťah Prešovčanov k svojim osloboditeľom!

BOJOVNÍK / 3 8

KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY

Svobodov vojakNa tú chvíľu som čakal dlho. Bol som vtedy vysokoškolským učiteľom v Prešove a on, môj otec František Ruščák, už neces-toval za prácou na Moravu.

– Nuž dobre, ak si myslíš, že to bude dakedy niekoho zaujímať.

– Mňa to zaujíma, hovorím, – patrí to aj do dejín našej rodiny, do dejín písaných aj tvojou krvou, na ľavej ruke máš o tom svedectvo – výrazné stopy po jej štvornásobnom priestrele. A okrem toho črepina v bruchu z bojov na Dukle.

– Našťastie nebola veľká, vybrali mi ju, rana sa zahojila, ale ruka..., bolo s ňou zle, chceli mi ju odrezať až po plece, hovorí otec. – No za-chránil ma – a vieš kto? Kukura, mi-chalovský doktor z chirurgie. Aj on bol na fronte. Operoval ma vo Vyš-ných Hágoch, tam sme mali vojen-ský lazaret, do ktorého ma priviezli priamo z boja o Liptovský Mikuláš.

Zvládol to, no ruka po operácii opuchla, zmodrela, blúznil v horúč-kach, vnímal iba bolesť a páľavu.

Vtedy mu vraj poradila vojenská lekárka, bola odkiaľsi z Ukrajiny, aby mu dali voľnejší obväz s otvor-mi po jeho dĺžke. Bolesti naozaj ustali, no blúznil ďalej, v noci vy-krikoval na zdravotníčku, že ju za-strelí, keď mu to nedá dolu.

Otec v rozprávaní na chvíľu pre-stal, zamyslel sa a dodal: – Ale ak ju v robote preťažím, v noci ma bolí, láme. Nie od zmeny počasia, ale od ťažkej roboty.

– A to si nemohol mať inú, opo-nujem.

– Po vojne? A kto by mi dal ľah-šiu? Kto sa vtedy o to zaujímal! Po štyridsiatom ôsmom mi hovorili – vstúp do strany, dostaneš dobrú ro-botu, bojoval si celú vojnu, zaslúžiš si to. Reči, reči... No a predstav si, hovorili to tí, ktorých sme mali na zozname, lebo počas vojny to ťa-hali s Nemcami. Niektorých neskôr usvedčili, niektorých nie a práve tí mi hovorili o vstupe do partaje ko-munistov. Nie, s nimi som ja nikam nešiel. Nechcel som.

Odkiaľ vzali papiere o odboji? Odkiaľ a od koho si neskôr zado-vážili osvedčenie 255? Keď som sa ich na to pýtal, priam do bitky sa na mňa vyrútili. A že čo ťa do toho,

staraj sa o svoju robotu, o rodičov, o deti...

Mňa robota čakala v Ostrave v NHKG, nemohol som si vyberať. Boli to vysoké pece, obrovská fabri-ka na železo a ja s ostatnými chlap-mi, od nás i z okolia, sme robili murárčinu, tesárčinu, betonárčinu. Stále sa tam niečo stavalo, budova-lo, opravovalo. Doma som nemal šancu bez partajného preukazu a ty si už bol školákom i dve tvoje sestry bolo treba živiť.

Tak to bolo až do päťdesiateho siedmeho. Potom prišlo do obce JRD, vrátil som sa domov, do našich Jenko-viec, pár rokov som v ňom robil.

Vstup do družstva nebol jednodu-chý, vedno s otcami tvojich spolu-žiakov sme o tom dlhšie rozmýšľali, dlho sme sa navzájom radili, až vás troch jenkovských gymnazistov na dva týždne prepustili zo školy, na výstrahu, pokým nepodpíšeme.

Nakoniec som skončil v staveb-nom podniku v Sobranciach. A tam drina na stavbách, v každom počasí to isté – železo, betón, tehly, malta, fúriky, murovanie... až do dôchod-ku. A pritom ľavá ruka bola po ope-rácii o tri centimetre kratšia a tenšia.

* * *...len aby mali tú 255-ku. To sa

naozaj dalo, pýtam sa neveriacky. – Dalo, a tak aj urobili. Navymýš-

ľali si, ako pomáhali partizánom... Ale veď u nás partizáni ani neboli, tí boli vo vihorlatských lesoch a nie na užsko-zemplínskej nížine, tu sa nebolo kde skryť, utáboriť...

Ale 255-ku si zadovážili..., anciá-ša s takou robotou... Dokonca je-den, nebudem ho menovať, dostal potvrdenie vraj od ruského dôstoj-níka za akýsi proviant pre jeho vo-jakov. A pritom počas vojny z domu ani nos nevystrčil.

Prešli ďalšie roky a on, Svobodov vojak, príslušník 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, akoby na to všetko zabudol. Nechcel sa vracať do ro-kov, keď dostal mobilizačný povo-lávací rozkaz, iba on z troch bratov, dvaja starší ich nedostali.

* * *Písal sa rok 1942,

obec Jenkovce pat-rila Maďarom. Na-rukoval do Horthy-ho armády, doma nechal manželku a malého polročné-ho chlapca. Znova ho videl až po voj-ne, ako štvorročné-ho. Domov sa vrátil s obviazanou rukou ukotvenou v akej-si dlahe, nemohol ju mať pri tele, ale, ako hovoril, dali mu ju do elka. Doliečovali mu ju v michalovskej nemocnici..., u Ku-kuru.

Spolu s ním narukovali mnohí rovesníci, takmer všetko mlado-ženáči. Hovoril po slovensky, po maďarsky, vedel sa zhovárať s Če-chom, Rusom či Ukrajincom a tak ho zaradili do prieskumného druž-stva. Počas krátkeho výcviku ho využívali na tlmočenie správ z ma-ďarčiny do slovenčiny či ukrajinči-ny. Tak sa poznal s mnohými okolo seba i pri sebe, ich nátury v ťažkých chvíľach, nečakané reakcie počas presunov vo dne v noci, nadávky, mnoho nadávok na vojnu, na život, dokonca aj na seba samého. Čosi v zmysle, že mal pred vojnou ujsť, ako podaktorí. Nie, dezertovať ne-chcel, rovnalo sa to trestu zastrele-ním, ako sa to niektorým aj stalo.

Najnebezpečnejšie boli ťažké les-né presuny. – Ideš opatrne, naokolo ticho, každý pohyb sleduješ, len aby ťa nezbadali, oči napnuté do prask-nutia..., no a práve vtedy výstrely, veľa výstrelov, vrháš sa na zem, pá-liš aj ty, najprv akoby na slepo a po chvíli proti smeru partizánskych výstrelov.

Ich sme sa najviac báli, vždy pre-padli nečakane a z našej prieskumnej čaty sa jeden, dvaja nevrátili. Boh pri mne stál, ja som sa vždy vrátil.

Nikdy však nezabudnem na jeden z presunov, nechcelo sa mi veriť, že sme s priateľom ostali nažive. Naša maďarsko-slovensko-nemecká jed-notka sa zastavila na noc v malej obci, bolo to kdesi na severozápad-nej Ukrajine, ďaleko od Užhorodu, Mukačeva, ba aj Žitomíra. S Mi-

chalom zo Sobraniec sme sa vybrali k osamelému malému domu, stoja-cemu o niečo vyššie nad ostatnými. Mysleli sme si, ak tam niekto je, poprosíme ho o nocľah, vysvetlíme, veď obaja vieme po ukrajinsky, sme Slováci, nie Nemci. A možno tam nikto nie je, dakde sa uchýlime.

Ideme, okolo domu tma, v dome tma, ticho, dvere odomknuté. Pria-teľ pre istotu odistí samopal a ja rovnako, vojenskú baterku mám zapnutú, vchádzame do miestnosti, v nej nikto, otváram pomaly dvere do druhej a..., „ruky hore! Oba-ja dvíhame ruky, zimomriavky na celom tele. Za stolom vpredu izby a pri sliepňavej lampe traja partizá-ni s namierenými automatmi rovno na nás, spoza otvorených dverí vy-šla s pištoľou v ruke žena, zobrala nám zbrane, teplé kabáty, bolo to v zime, nemecká a maďarská ar-máda bola vtedy dobre zásobovaná proviantom i šatstvom...

Prešla minúta, dve..., zmohol som sa iba na „...my sme Slováci, nechceme bojovať...“, znova ticho, nič, len ticho a potom jeden z nich zvýšeným hlasom: „Choďte preč, bežte, už sa sem nevracajte...!“

Bez kabátov, bez zbraní sme sa vrátili. Bolo nám všelijako, no ve-liteľ jednotky usúdil, že sme ne-mali šancu. Nariadil okamžitý pre-

pad domu. Ale ten už bol prázdny. Najhoršie je, ak vojak v skutočnej

vojne prestane uvažovať, ak sa pod-dá, zľahostajnie, ak si povie, je mi všetko jedno, aj tak ma zabijú. To je začiatok jeho konca.

Medzi Slovákmi narastal nepo-koj, front sa lámal, šírili sa správy o tom, že jeden český plukovník a neskôr generál organizuje prebeh-líkov do protifašistického odboja, že vzniká samostatná českosloven-ská jednotka pod jeho velením...

Už sme boli rozhodnutí, stačilo, vraveli sme si viacerí z východu Slovenska. Nechceli sme prehrať vojnu, vedeli sme, čo nás čaká, ak

niečo neurobíme. Bola to prísna dohoda nás piatich, mňa z Jenko-viec a štyroch z iných zemplínskych obcí.

Využili sme čas, keď sme bojova-li v blízkosti Červenej armády. Buď alebo..., to bolo naše heslo či výzva. V mene života, nie smrti, tú sme si nechceli pripustiť. Ale na vojne si nevyberieš, aj keď sme vedeli, že v prípade zajatia Rusmi nebudeme med lízať.

Pripravení vybehli sme s bielymi šatkami rovno na ruskú stranu. Po chvíli sa ozvali výstrely..., dobehli sme štyria a zvalili sme sa rovno do ich zákopov.

Nevítali nás s úsmevmi. Akýsi, tuším to bol poddôstojník, nás za-čal tĺcť pažbou automatu. Z úst mi vyšla krv, vybil mi zub. Ancikrista ti naháňam, zakričal som naňho, my sme Slováci, čo si slepý? Nervy som mal na prasknutie..., zrazu sa tam objavil dôstojník, bol to starší lejtenant (nadporučík), na poddô-stojníka zrúkol, nás zaviedol k ve-liteľovi.

Dostali sme sa do zajateckého lágra, bolo to ťažké, strava nanič, najčastejšie polievka, dakedy aj zo žihľavy, suchý chlieb každodenne, iba z času na čas omasta a konzerva. Chvalabohu, vydržali sme až po deň, na ktorý sme netrpezlivo čakali.

Prišiel presun zajatcov – dobro-voľníkov do novej jednotky vede-nej Ludvíkom Svobodom. Aj v nej som bol v prieskumnej čate a rov-nako zas tlmočníkom. Náš veliteľ mal o nás prehľad, postupne nás po-znával aj podľa mena, vrátane mňa. Oslovoval ma – Františku.

Najťažšie boje nás ešte len ča-kali. Dukla bola pekelná, v noci si videl ako vo dne, oheň, granáty, míny, ak si sa počas útoku nekryl, mal si problém. Každým dňom nás bolo menej. Ja som sa modlil, pro-sil Boha o pomoc, aby ma ponechal medzi živými, myslel som na syna, manželku a rodičov, súrodencov, mal som ich päť.

Akoby to bolo včera – sedíme na chvíľu v zákopoch a zrazu jed-nému zo Slovákov zrejme šiblo. Stávalo sa to. Začal hrozne kliať, aj na Boha, na vojnu, na každého bez výnimky. Hovorím mu, upokoj sa, a on choď do frasa aj s tvojimi pros-bami k Bohu, už nikomu a ničomu neverím, radšej skapem.

Chudák. Splnilo sa mu to, v ťaž-kej prestrelke bol vari sto metrov odo mňa, keď zrazu začal kričať, vrieskať..., odtrhlo mu nohu. Aj mňa trafi la črepina do brucha, bola malá, nezasiahla hlboko, dostal som sa z toho po pár dňoch. No našla ma iná strela, čo strela, bolo to viac striel z nemeckého guľometu pri Liptovskom Mikuláši. Rozstrieľali mi ľavú ruku. Tam boli hnusné boje, dakedy mám pocit, že ešte ťažšie než na Dukle.

Len jedno ešte musím zdôrazniť. Bol to obdiv k nášmu veliteľovi, k nášmu generálovi. Takmer každé-ho padlého svojho vojaka oplakal.

Aj po vojne som sa s ním stretol. Bolo to na výročie duklianskej ope-rácie. Pred naším domom v Jenkov-ciach raz zastala šesťstotrojka a, že či tam býva pán Ruščák. Reku hej, to som ja. A že ma pozýva náš ge-nerál na oslavu na Duklu. Šiel som s radosťou i netrpezlivosťou, no najmä zvedavosťou. Spozná ma? Nastúpili sme ako kedysi a on pri-chádzal od jedného k druhému, po-dal ruku a povedal pár slov. Prista-vil sa pri mne: – Ty jseš František. – Áno, pán generál, zahlásil som sa stojac v pozore.

Zaznamenal syn František RUŠČÁK, Prešov

František Ruščák, nar. 1915, príslušník 1. československého armádneho zboru v ZSSR. Narodil sa v Jovre (dnes súčasť Užhorodu). Bojoval na Ukrajine, v Rusku a na Slovensku. Dvakrát ranený. Žil v Jenkovciach (okr. Sobrance), pracoval ako roľník, neskôr člen JRD a nakoniec ako robotník. Bývalý člen SZPB. Zomrel v roku 1981.

9 BOJOVNÍK / 3

HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA Viete, že...?...až štyri lodné katastrofy z obdobia 2. sv. vojny pat-ria do prvej desiatky najtragickejších civilných ná-morných nešťastí?

V januári 1945 utekali Nemci, Lotyši a Litovčania pred Červenou armádou do zóny západných mocností na lodi Wilhelm Gustloff. Tá však nebola označená ako nemocničná a tak ju potopili torpéda ponorky S-13 vypálené 30. januára 1945. O život prišlo 9 000 osôb, vrátane troch tisícok detí.

10. februára 1945 potopili torpéda loď General von Steuben plnú civilistov v Baltskom mori, zahynulo 3 400–3 600 civilistov.

16. apríla 1945 torpéda v Baltskom mori úradovali opäť, cieľom sa stala loď Goya s utekajúcimi Nemca-mi. Zachrániť sa podarilo len 183 civilistov, odhad obetí sa pohybuje medzi 7 a 8 tisíckami.

4. mája 1945 potopilo britské letectvo nemeckú loď Cap Arcona, na ktorej prevážali takmer 5 tisíc väzňov z oslobodených koncentračných táborov.

...aj v Izraeli vyšiel kontroverzný Mein Kampf?

Vypršanie autorských práv na knihu Adolfa Hitlera spôsobilo, že kníhkupectvá po celom svete zaplavili nové výtlačky tejto tabuizovanej knihy. Objavila sa aj v Izraeli. Ide však o upravenú skrátenú verziu pub-likácie v hebrejčine, ktorá sa nachádza v skromnom počte výtlačkov na univerzitách, výlučne použiteľná na pedagogické účely.

...Adolf Hitler pochádza zo šiestich detí a mal detskú rodinnú prezývku?

Alois a Klara Hitlerovci mali dovedna šesť detí. Len jedno z nich, konkrétne sestra Paula prežila aj druhú svetovú vojnu. Zomrela v roku 1960.

Zvyšní štyria súrodenci sa nedožili vyššieho veku ako 6 rokov. Gustav a Ida sa dožili len dvoch rokov, Otto zomrel pri narodení a jediný Edmund sa dožil veku 6 rokov. Adolfa rodičia volali doma Adi, čo bola skrátená forma jeho krstného mena.

Dodajme, že Hitlerov otec bol trikrát ženatý a tak mal Adolf ešte dvoch nevlastných súrodencov z pred-chádzajúceho otcovho zväzku – sestru Angelu a brata Aloisa.

...nemecký kancelár takmer nemal občianstvo?

To, že Adolf Hitler nebol Nemec, ale Rakúšan, je známe. Narodil sa v dedinke Braunau am Inn. V roku 1933 sa ale stal nemeckým kancelárom, keď jeho NS-DAP zvíťazila vo voľbách. Je však prekvapením, že o svoju významnú kariéru mohol poľahky prísť, pre-tože občianstvo mu Nemci dali až v roku 1932.

...Mussolini bol tyranom už v detstve?

Malý výtržník, horúca hlava, tvrdá povaha a bitkár – taký bol malý Benito Mussolini. Taliansky diktátor pre útoky vreckovým nožíkom na svojich spolužia-kov musel dokonca dvakrát opustiť základnú školu. Jeho rodičia sa istotne potešili, keď nakoniec úspešne doštudoval.

A čuduj sa svete, chvíľku pôsobil aj ako učiteľ. Mož-no aj preto kládol taký dôraz na vzdelávanie. V jeho ére zažiarila aj Maria Montessoriová, zakladateľka pokro-kovej teórie o špeciálom prístupe k deťom založenom na podnetoch. Aj tú sa snažil Mussolini dostať na svoju stranu. Ona s ním však nič spoločné mať nechcela.

...s označovaním Židov žltou farbou sa začalo už v roku 807?

Židovská Dávidova hviezda nebola prvým sym-bolom, ktorým sa mali Židia na prvý pohľad líšiť od nežidov. S perzekúciami voči Židom sa začalo oveľa dávnejšie.

K prvým zmienkam patrí rok 807, kedy abbásovský kalif Hárún ar-Rašíd prikázal, aby sa Židia označo-vali žltým opaskom a klobúkom. Žltá hviezda, ako symbol nenávideného národa, sa podľa prameňov ne-objavila hneď s Hitlerovým nástupom k moci, ale až po Krištáľovej noci v roku 1938. Navrhol ju údajne Reinhard Heydrich. Medzi prvými, ktorí museli začať hviezdu nosiť boli Židia v meste Lodž v Poľsku (od 16. novembra 1939).

A. MIKUNDOVÁ

Za socializmu sme sa učili, že poľ-ských dôstojníkov v katynskom lese povraždili nemeckí príslušní-ci SS. Po páde socializmu zase, že to bola ruská tajná polícia NKVD. Ako to bolo naozaj, nie je ani dnes celkom jasné. Ako sa na to pozerá Jevgenij Novikov?

Ukázalo sa, že dokumenty o Ka-tynskom masakre, ktoré na konci 80. rokov vytiahol z rukáva člen politbyra KSSZ Alexander Jakovlev, nie sú ni-čím iným než obyčajným falzifi kátom a súd ich teda ani nezobral do úvahy!

Dňa 18. júna 2012 vyniesol súd senzačné rozhodnutie, ktoré pri-znalo, že Gorbačovove a Jeľcinove „dokumenty“, zvaľujúce popravy tisícov poľských dôstojníkov v Ka-tyni na Stalina a sovietsku stranu, boli falzifi káty! Onemeli politicky korektní liberáli z Echa Moskvy, zmĺkla Facets (Aspekty), stíchla aj Novaja gazeta. Jednalo sa o medziná-rodnú senzáciu na najvyššej úrovni. No čo si s tým teraz počať?

Rusko nie je zodpovedné......za masové vraždy poľských

dôstojníkov v Katyni! Práve takéto rozhodnutie nedávno vyniesol Eu-rópsky súd pre ľudské práva. Verdikt to bol bezpochyby senzačný, ukázalo sa totiž, že predstavitelia RF po 20 rokov vytrvalo klamali.

V predvečer rozpadu Sovietskeho zväzu musel niekto z blízkosti pre-zidenta ZSSR Michaila Gorbačova urobiť kompromis medzi sovietsky-mi dejinami a osobou Josifa Stalina. Hoci sa súd vyjadril úplne jasne, sna-žia sa v Rusku celú kauzu vykladať dvoma spôsobmi: teda, hoci sa vo fi nále vrahov určiť nedá, my jedno-značne vieme, že zločin má na sve-domí Stalin!?

Ako prišlo k súdu?V roku 2007 a 2009 sa v Štrasburgu

sťažovali príbuzní poľských dôstoj-níkov, že ich predkovia boli v Katyni zavraždení na základe údajného Sta-linovho rozkazu. Sťažovali sa na to, že naša krajina uzavrela vyšetrovanie Katynského masakru v roku 2004 na základe odseku 4, časť 1, článku 24 trestného poriadku (vinní smrťou).

Predpokladalo sa, že masové po-pravy poľských občanov, z ktorých väčšina bola zajatými dôstojníkmi poľskej armády, boli vykonané so súhlasom najvyššieho vedenia ZSSR a NKVD. Podľa archívov prišlo o život v lesoch okolo Smolenska 21 857 poľských väzňov.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) samozrejme prijal sťažnosť na zváženie v prípade „Janovec a spol. proti Rusku“.

A tu tkvie počiatok všetkej nekon-zistentnosti, nestálosti, nezrovnalosti aj rozporuplnosti. Skutočnosť, že európski sudcovia de facto rozhod-li o sovietskej nevine, nebola nikdy verejnosti oznámená! Naopak, cie-lene bola šírená téza, že Stalin bol ten, kto dal pokyn na verejnú popra-vu. Takéto tvrdenie sa však nedá ni-čím dokázať.

(Bojovník i Ročenka odbojárov o výnose tohto súdu okamžite infor-movali – pozn. Bojovník.)

ESĽP potvrdil len toto: Že dô-kazy, predložené poľskou stranou, neboli priamymi dôkazmi, o tom, že Poliaci boli zastrelení Rusmi! A teda hlavným záverom je, že Rusko nene-sie žiadnu zodpovednosť za masové popravy v Katyni!

Čo ďalej?Zásadné nálezy, ako aj ďalšie archív-

ne dokumenty, týkajúce sa Katynského masakru, vyžadujú, vzhľadom na dô-vodné podozrenie z pravdepodobného podvodu, okamžitú revíziu! A samotné dejiny 40. rokov, napísané z kraja ro-kov 90-tych treba prepísať úplne!

Pokiaľ ide o súd, nebolo by od veci, keby sa mu podarilo zistiť páchate-ľov podvodu, ktorý ale v skutočnosti nútene dlho zostávali verejným ta-jomstvom. Súd tiež konštatoval, že zastrelenie Poliakov bolo vojnovým zločinom.

Po dlhú dobu sa o tom nikto ne-škriepil: streľbu pri Smolensku totiž za vojnový zločin uznal nielen ame-rický kongres a do Londýna zuteka-ní Poliaci, ale aj Stalin a Hitler. Telá boli evidentné. Jedinou otázkou je, kto zabíjal?

S konečnou platnosťou nemohol súd rozhodnúť nič. Sudcom totiž chý-bali listinné dôkazy. A to aj napriek skutočnosti, že porota nechala pre-študovať všetky druhy historických dokumentov aj archívnych dôkazov.

Je potrebné spomenúť, že touto činnosťou strávili porotcovia viac ako rok. Niekto môže povedať, že svet bol až do roku 1990 presvedče-ný, že Poliakov postrieľali Nemci. Po roku 1990 – podľa nového podania à la Michail Gorbačov a Alexander Jakovlev – však strieľali Rusi! Te-raz, po súde, zostáva nezodpovedaná otázka: Na čích rukách je krv?!

Ako štartovala falzifikácia?Vo februári 1990 dostal Michail

Gorbačov písomné oznámenie od vedúceho medzinárodného oddelenia ÚV KSSZ Valentina Falina, že v ar-chíve boli údajne nájdené doklady preukazujúce vzťah medzi odosiela-teľom Poliakov z táborov na jar 1940 a ich popravou. Valentin Falin vyjadril pred Gorbačovom svoje pochybnos-ti o pôvode dokumentov. Gorbačov mal však na vec iný názor a po svete nechal rozšíriť správu o „skutočných vinníkoch“ Katynského zločinu.

Na základe akých dôkazov bolo možné do roku 1990 dávať do súvislosti Nemcov s Katynským zločinom?

Poliaci boli zastrelení pištoľami vyrobenými v Nemecku. NKVD však strieľala svoje obete revolver-mi. Poľskí dôstojníci boli zastrelení ťažkými guľometmi, s ktorými prí-slušníci NKVD nikdy necvičili.

V roku 1943 Nemci vytvorili prvé doklady o popravách Poliakov, kto-ré im uvádzali, že strieľajúci mali odznaky poľskej armády. Sovietsky

model „Situácia vojnových väzňov“ z roku 1931, podľa ktorého sa ZSSR riadil do leta roku 1941, však uvádza, že väzni nesmú nosiť odznak.

Ruskí odborníci a experti na de-jiny majú za to, že na jednej strane jasnosť do kauzy Katynského masak-ru vniesli zverejnenia nových faktov v roku 1990 a na strane druhej vyčís-lenie zastrelených 14 542 poľských vojnových zajatcov. V inom výpočte – 21 857. Na druhej strane sa podari-lo spoľahlivo určiť smrť iba u 1 803 ľudí. Kde sú ostatní – ak nejakí vôbec boli!?

Existujú aj úsmevné fakty o poľ-ských väzňoch: boli medzi nimi aj mladí armádni dôstojníci Zemskej armády Wojciech Jaruzelski a Me-nachem Begin – o desaťročia neskôr poľský vodca respektíve izraelský premiér. Ani jeden z nich ale nikdy nepovedal ani slovo o účasti so-vietskeho vedenia na organizovaní popráv! Zarytý protisovietsky anti-komunista Menachem Begin argu-mentoval, že Poliaci boli popravení zástupcami sovietskej NKVD aj ne-meckého gestapa. Nie je v tom príliš veľa nezrovnalostí?

Falšovatelia: „Skupina Jakovlev“ V roku 2010 poslanec Štátnej

dumy, historici a odborníci Sergej Strygin a Vladislav Swede zistili, že Berijov List 794/B bol v politbyre KSSZ(b) z marca 1940, ktorý na-riaďoval zastrelenie vyše 20 tisíc poľských vojnových zajatcov, sfal-šovaný!

Iljuchin zverejnil informáciu, že na začiatku 90. rokov bol jedným z vedúcich členov politbyra vyvinutý tím na falšovanie archívov. Našťastie uviedol aj meno tohto vysoko posta-veného člena strany. Nebol ním nikto iný, než „architekt perestrojky“ Ale-xander Jakovlev!

„Skupina Jakovlev“ pracovala pre bezpečnostnú službu ruského pre-zidenta Borisa Jeľcina, pričom jej ústredie bolo geografi cky situova-né do obce Nagornoe v moskovskej oblasti (do roku 1996) a neskôr bolo premiestnené do iného okresu. Práve odtiaľ boli do ruských archívov ho-dené stovky falošných historických dokumentov, v ktorých boli falšova-né, prekrútené, skomolené a skresle-né informácie, rovnako ako sfalšova-né podpisy.

Neslávne známy Alexander Jakov-lev v skutočnosti ZSSR kompromito-val a odštartoval obdobie nevraživos-ti celého sveta voči Rusku. Veď išlo o najväčší podvrh a falšovanie archí-vu ústredného výboru KSSZ!

O falzifi kátoch, určených na dis-kreditáciu Stalina, premýšľal Iljuchin až do svojej smrti. Všetko prebiehalo „v súlade so zbesilou propagandistic-kou kampaňou sovietskeho vedenia riadenou obzvlášť cynicky a začatou na začiatku 90. rokov minulého sto-ročia.“

V skutočnosti Stalin trval na tom, aby existoval poľský štát (rovnako ako izraelský resp. Židovský), ale ako viete: za dobrotu na žobrotu…

Soviet Russia Today, 16 január 2016 (redakčne krátené).

Kt o naozaj pozabíjal poľských dôstojníkov v katyňskom lese?Nemci, Sovieti alebo niekto iný?

BOJOVNÍK / 3 10

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú

Belá-Dulice so 77-ročným Jozefom Kohútom. Banská Bystrica – Tr. SNP s 84-ročným Ing. Františkom Ježíkom a 66-ročným Ing. Pav-lom Gregorcom.. Dobšiná s 92-ročným Štefa-nom Polubňákom. Klenovec s 97-ročným Pav-lom Ulickým. Liptovský Mikuláš s 90-roč-nou Annou Strculovou a 86-roč-nou Emíliou Adamčíkovou. Lúčky s 83-ročnou Helenou Michalkovou. Michaľany s 88-ročnou Al-žbetou Kudrecovou. Pliešovce s Jolanou Prušáko-vou.

Trenčianske Teplice s 89-ročným Želislavom Obrcianom. Trenčín 1 s 92-ročným Štefa-nom Richtárech Trenčín 2 so 76-ročnou Eu-géniou Kadlecajovou a 74-roč-nou Elenou Zajačkovou. Trnava 1 so 72-ročnou Zden-kou Horníčkovou. Trebišov 3 s 96-ročným Bar-tolomejom Strelcom. Zvolenská Slatina s 89-roč-nou Zuzanou Marcinekovou. OblV Žilina s 95-ročnou Mar-gitou Kovalčíkovou a 90-roč-ným Štefanom Harapášom.

Česť ichnehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili

• Andrejová: Zuzana Simková 90 rokov.• Bardejov 1: Ján Choma 88, Mária Ščerbová 87 a Dušan Roguľa 55 ro-kov.• Bardejov 2: Anna Purdešová 95, Jozef Švec 83 a Mária Mlejová 81 rokov.• Bardejov 3: Mária Hudáková 81 a Darina Daňková 55 rokov.• Bardejov 4: Oľga Jaščurová 75, Magdaléna Delejová 65 a Juraj Vo-ľanský 60 rokov.• Bratislava 3: Ján Železník 88 ro-kov.• Bratislava 7: Oľga Žuffová 91, Že-lislava Mitevová 88 a Viera Miznero-vá 80 rokov.• Bratislava 12: Františka Mlyne-ková 85 a Ing. Vladimír Petratúr 83 rokov.• Bratislava 15: Ivan Kasanický 93 rokov.• Bratislava 18: Magda Šimková 88 rokov.• Belá-Dulice: Marta Kucháriková 89 rokov.• Banská Bystrica – ZO J. Rýsa – Tr. SNP: Ján Jagoš 55 rokov.• Banská Bystrica – Radvaň: Anas-tázia Krahulcová 80, PaedDr. Anna Jedličková 65 a Janka Víroková 45 rokov.• Brezno 1: Anna Muránska 94,

Marta Brečková 83, Karla Englerová 81, Eva Bruchačková 70, Drahomíra Francistyová 65, Agneša Medzihrad-ská 60 a Helena Ďuricová 55 rokov.• Čaňa: Mária Bittová 80 rokov.• Donovaly: Miroslav Mydlo 85 a Ing. Vladimír Demeš 82 rokov.• Dobšiná: Helena Božoková a Hed-viga Hajdúková 65 rokov.• Dunajská Streda: Ingrid Molnár 50 rokov.• Hrachovo: Oľga Vozárová 65 rokov.• Humenné 1: Anna Spišáková 89, Vladimír Komanický 81 a Oľga Ďur-čáková 65 rokov.• Hostie: Anna Ďuranová 65 rokov.• Hažlín: Mária Marcinová 83 rokov.• Hertník: Amália Kravcová 75 ro-kov.• Hrabské: Verona Draganová 89 rokov.• Chmeľová: Fedor Zbihlej 75 ro-kov.• Jasenie: Jozef Šváb 70 a Jarmila Pančušková 55 rokov.• Kremnica: Rudolf Kapšo 81 rokov.• Košice 8: Helena Čakanová 90 ro-kov.• Klenovec: Zuzana Medveďová 90, Mária Štefániková 85, Margita Bálintová 82 a Darina Sopóciová 60 rokov.• Kordíky: Anna Murgašová 60 ro-kov.

• Kurov: Pavol Host 55 rokov.• Livov: Ján Hnatko 55 rokov.• Liptovská Teplička: Mária Mare-ková 97 a Juliana Bohunčáková 87 rokov.• Liptovský Mikuláš: Jolana Dor-niaková 98, Ing. Pavel Chrapčiak 90, Zuzánek Kulina 89, Elena Paprčková 87, Božena Staroňová 86 a Tatiana Bartková 65 rokov.• Lúčky: Anna Buzáková 88 a Hele-na Salvová 85 rokov.• Lučenec 2: Milan Filčík 60 rokov.• Lučenec 3: Anna Škamlová 75 rokov.• Levice: Mária Kosťová 89 a Ing. Štefan Minár 75 rokov.• Lučatín: Zdenka Slivková 70 a Vincent Pejko 65 rokov.• Myjava: Emília Fetrová 75 rokov.• Medzibrod: Valéria Haviarová 84, Ing. Anna Vaníková a Marta Hrubá 65 rokov.• Melčice – Lieskové: Jozef Hulvák 65 rokov.• Medzilaborce: Anna Šmigová 85 rokov.• Muráň: František Senko 75 rokov.• Očová: Anna Krajčovičová 75, Ján Šimiak 70 a Ondrej Jombík 65 rokov.• Pezinok: Martin Turinič 40 rokov.• Považská Bystrica: Božena Kul-hanová 80 rokov.• Pohorelá: Františka Gáliková 90, Anna Sýčová – Kriváň 87, Mária

Fukoňová 86, Mária Maťúšová 70, Mária Dirgová a Mária Lovičová 60 rokov.• Prešov pri ZV SR: Štefan Tluščák 83, Ing. Ján Mika a Ing. Peter Kvaš-ňák 60 rokov.• Pliešovce: Margita Jančiarová 75 rokov.• Parchovany: Alžbeta Koscelanská 92 rokov.• Rimavská Sobota 1: Elena Kerty-ová a Marta Striežovská 84 rokov.• Rimavská Sobota 2: Anna Zelino-vá 60 rokov.• Revúca: Ondrej Šturmankin 90, Vasil Pavlikovský a Pavol Hruška 85, Irena Čatlošová 84, Mária Fráko-vá a Mária Cimbalistová 83, Zuzana Kúchenková a Július Stráňai 70, Ma-rián Sepeši 40 rokov.• Rožňava: Mária Rusnáková 86, Ema Kiselová a Ladislav Gonos 75, Štefan Andoga 70, Viera Hroncová, Helena Liptáková, Anna Rožíková, Klára Šimánová a Dušan Hronec 65, Blažena Antónyová 60 rokov.• Senica: Ladislav Košinár 87 rokov.• Senec: Ladislav Neuwirth 84 a Ing. Janka Staroselská 55 rokov.• Sečovce 2: Anna Bajusová 85 a Kristián Bereš 25 rokov.• Sereď: Pavla Adamcová 90 rokov.• Šaľa: Katarína Marcinková 80 ro-kov.

• Šoporňa: Miroslav Kovaľ 60 ro-kov.• Trenčín 1: Ľudmila Sapáková 94, Magdaléna Babiaková 84, Rozália Šrámeková 81 a Mária Černěnková 65 rokov.• Trenčín 2: PhDr. Rudolf Samuel 82 rokov.• Trenčianske Teplice: Vladimír Fiala 85 rokov.• Trnava 1: Božena Kubincová a Anton Kurecký 90, Božena Šišov-ská 87, Margita Zemková 75 a Jarmi-la Pauerová 65 rokov.• Topoľčany 2: Gabriela Maťová 55 rokov.• Trebišov 1: Dušan Kolesár 55 ro-kov.• Veľaty: Elena Čuchračová 81 ro-kov.• Varadka: Mária Krušková 65 ro-kov.• Zvolenská Slatina: Silvia Petáko-vá 70 rokov.• Zvolen – Centrum 1: Ing. Ján Boč-kay 75 a RNDr. Oľga Korytárová, CSc. 70 rokov.• Žiar n/Hronom: Anna Harachová 88, Mária Zambojová 86 a Anton Vy-oral 75 rokov.• OblV Žilina: Ondrej Šamaj 94 a Libuše Imrichová 91 rokov.

Jubilantom srdečne blahoželáme!

Vo veku nedožitých 88 rokov nás 12. januára 2016 opustil plk. v. v. Ing. František Harťanský.

Narodil sa 18. 7. 1928 v Cinoba-ni, okr. Lučenec, v robotníckej rodi-ne. Už ako 16-ročný sa s niekoľkými spolužiakmi zapojil do SNP. Pomáhal partizánom so zásobovaním potravi-nami i nábojmi. Ako nenápadný chla-pec z dediny bol pre nich aj spojkou. S partizánskou jednotkou ostal až do oslobodenia Lučenca.

Väčšiu časť produktívneho života strávil v armádnych službách. Dlhé roky pôsobil ako pedagóg, učiteľ taktiky vo VPA KG v Bra-tislave. Bol dlhoročným členom i funkcionárom SZPB, do konca svojho života viedol základnú organizáciu SZPB v Devínskej Novej Vsi. So všetkými vojenskými poctami sme sa s ním rozlúčili 22. ja-nuára 2016 v bratislavskom krematóriu. Česť jeho pamiatke! Smútiaca rodina

Odišiel zanietený antifašista

Rodina a sociálne prostredie, v ktorom žil, sformovali jeho ná-zory a životné postoje vyjadre-né hlbokým sociálnym cítením. Udalosti 2. sv. vojny a vypuknu-tie SNP ho vtiahli do protifašis-tického odboja. Už 2. septembra 1944 sa pridal k partizánom, vstúpil do partizánskeho oddie-lu kpt. Viačeslava A. Kvitinské-ho (neskôr partizánska brigáda Gottwald), pôsobiaceho v pr-vých dňoch povstania v Levoč-ských horách. Po partizánskej prísahe ho zaradili do 1. sloven-skej diverznej roty operujúcej na Spiši, Šariši a Gemeri. Dvakrát bol ranený. Za odvahu a bojovú činnosť proti fašistickým voj-skám bol vyznamenaný soviet-skou medailou „Za chrabrosť“.

Od roku 1945 bol členom Slo-venského zväzu partizánov. Od-bojová činnosť sformovala jeho

životné postoje, ktorými sa riadil po celý svoj život. Zostal verný partizánskej prísahe a odkazu SNP. Všade, kde pôsobil, bol zod-povedný v práci, odborne spôso-bilý so silným sociálnym cítením. Za zachovanie pamätí boja za ná-rodné oslobodenie sa verejne an-gažoval. Poznali sme ho ako čest-

ného, priateľského a mimoriadne skromného človeka.

Za svoju odbojovú činnosť v boji proti fašizmu a za záslu-hy o rozvoj SZPB a odbojových združení právom získal mnohé ocenenia pamätnými medailami k výročiam oslobodenia a SNP. Štefana Harapáša, za účasť v pro-tifašistickom odboji v roku 1945, vyznamenal minister národnej obrany ČSR medailou „Česko-slovenský partizán“ a medailou „Slovenského národného povsta-nia“. V roku 2005 za zásluhy v boji proti fašizmu mu bol mi-nisterstvom obrany SR priznaný titul „Vojnový veterán 1939–1945“. Pri príležitosti 70. výročia SNP dostal medailu MO SR Za účasť v boji proti fašizmu a za oslobodenie vlasti, veľvyslanec RF mu odovzdal pamätnú medai-lu RF k 70. výročiu víťazstva nad fašizmom. Je nositeľom zlatej medaile Milana Rastislava Štefá-nika, najvyššieho vyznamenania Československého zväzu proti-fašistických bojovníkov a SZPB.Česť jeho pamiatke!

Juraj DROTÁR

Dňa 15. januára 2016 na Starom cintoríne v Žiline sme sa s vo-jenskými poctami rozlúčili s dlhoročným členom a funkcioná-rom Okresnej organizácie SZPB v Žiline, partizánom Štefanom Harapášom, rodákom z dedinky Torysky v Levočských horách, ktorý nás opustil 12. januára vo veku 90 rokov.

Odišiel vzácny človek, partizán

D ňa 3. 1. 2016 nás navždy opustila naša dlho-ročná členka a priama účastníčka protifašis-tického odboja Mária Masárová.

Narodila sa 22. 9. 1926 v Dolných Vesteniciach, kde vyrastala a navštevovala základnú školu. Po nej pomáhala rodičom v domácnosti a na malom gazdovstve.

Po vypuknutí SNP aktívne pomáhala partizánom, hoci jej činnosť bola ohrozovaná výsluchom a nie-koľkodňovým zadržaním na gestape v Bánovciach nad Bebravou.

V našej organizácii bola aktívnou členkou, bola tajomníčkou ZO SZPB v Dolných Vesteniciach, niekoľko rokov podpredsedníčkou OblV SZPB v Prievidzi. Za svoju odbojovú činnosť dostala nie-koľko vyznamenaní. Naposledy pamätný odznak od Ministerstva obrany ČR pri príležitosti 70. výročia ukončenia 2. sv. vojny. Jej vyznamenanie, kvôli zdravotným problémom prevzal najstarší syn.

Aj keď sa už nemohla našich stretnutí a našej činnosti ako členka zúčastňovať, nezabúdali sme na ňu, delila sa s nami o svoje skúsenosti. Neza-budneme na jej pokojný hlas, rady a milé srdce.

Výbor ZOSZPB Dolné Vestenice

Pomocníčka partizánov

11 BOJOVNÍK / 3

Narodil sa 25. 11. 1943 v ro-dine vrútockého rodáka, majora Alexandra Kordu, jedného z ve-dúcich postáv SNP, veliteľa Vo-jenského výcvikového strediska Oremov Laz-Lešť, kde sa sústre-ďoval materiál na pripravované SNP. Jeho matka Helena, absol-ventka gymnázia v Kežmarku, stála po otcovom boku počas ce-lého povstania. Otec bol 11. 11. 1944 zajatý na Starých Horách a odtransportovaný do zajatec-kého tábora v Nemecku. Mal však šťastie, fašistické mučenia prežil.

Po roku 1945 pôsobil už ako plukovník vo funkcii zástupcu ve-liteľa Vojenskej akadémie v Hra-niciach na Morave. V máji 1949 ho pre údajné kontakty s proti-komunistickým hnutím zatkli, obvinili z velezrady a špio náže a navrhli na trest smrti. Napokon plukovníka A. Kordu odsúdili na doživotie. No z väzenia sa už ne-vrátil, zomrel vo väznici v Brne vo veku 51 rokov.

V roku 1950 sa vo väzení ocit-la aj Alexandrova matka. Tú od-súdili na 14 rokov. Malý Alexan-der potom celých desať rokov

vyrastal bez rodičov. Matku mu prepustili vďaka všeobecnej am-nestii 9. 5. 1960.

Alexander zmaturoval na stroj-níckej priemyslovke, bol prijatý

na SVŠT – Strojnícku fakultu v Bratislave, no týždeň pred za-čiatkom štúdia bol z nej na zásah OV KSČ v Martine vylúčený. Za-mestnal sa v OSP Martin, potom v ŽOS Vrútky. Diaľkovo pritom študoval na VŠDS v Žiline, aktív-ne sa venoval rádioamatérstvu...

V roku 1964 sa pri oslavách 20. výročia SNP v Martine spolu s mamou opäť stretli s plukov-níkom Veličkom. Ich srdečné zvítanie na bankete v reštaurácii, kde jeho mama pracovala ako kuchárka, bol prelomom v jej postavení. Ľudia sa konečne na ňu prestali pozerať len ako na trestankyňu.

V roku 1970 odišli do Veľkej Británie. Alexander sa tu oženil so snúbenicou, ktorá tiež priš-la za nimi. Pracoval v rôznych

odvetviach priemyslu, civilnej ochrany a bezpečnosti. Bol re-daktorom Slovenskej sekcie za-hraničného vysielania britského rozhlasu BBC.

Po novembrovom prevrate sa v januári 1990 vracia na Sloven-sko, no už tu nenašiel uplatne-nie. Dočkal sa však rehabilitácie svojho otca A. Kordu, ktorého v r. 1990 povýšil in memoriam do hodnosti generálmajora pre-zident ČSFR V. Havel. Taktiež bol po ňom pomenovaný vo-jenský útvar vo výcvikovom priestore Oremov Laz, v r. 1995 mu mesto Vrútky udelilo čestné občianstvo, pomenovalo po ňom jednu z ulíc a v r. 2007 mu pre-zident SR I. Gašparovič udelil Kríž M. R. Štefánika I. triedy.

Bohuslav SLEZÁK

V ranných hodinách 13. októbra 2015 zomrel v anglickom meste Tunbridge Wells vo veku nedožitých 72 rokov Vrútočan Alexander Korda, syn generálmajora in memoriam Alexandra Kordu a zanie-tený organizátor rádioamatérskych pretekov k výročiu SNP.

Za Alexandrom Kordom

Oceňujeme zásadovosť i odvahu pána Štefana Penciaka, s ktorou obhajuje nie-len záujmy členov SZPB, ale aj našej kraji-ny. Má mimoriadne vyvinuté sociálne cíte-nie, má rád ľudí a slovenské hory. Miloval Veľký Choč, s ktorým sa rozlúčil výstupom pri svojom životnom jubileu 80 rokov.

Do radov odbojárov vstúpil v roku 2000. Od začiatku sa aktívne podieľal na živote odbojárskych organizácií v obci aj v celom okrese. Zvolili ho do funkcie tajomníka a po-kladníka ZO SZPB v Likavke. Bol členom predsedníctva a niekoľko rokov i členom pléna OblV SZPB v Ružomberku. Po záslu-he sa stal nositeľom zväzových vyznamenaní a ocenení.

Už ako chlapec si počas 2. svetovej vojny uvedomoval, čo znamená národný zápas za oslobodenie. Jeho rodina sa vystavovala ne-

bezpečenstvu, keď prechovávala organizáto-ra SNP Rudolfa Strechaja. Pomáhal pri tom i 13-ročný Štefan.

Bolo preto samozrejmé, že ako sympa-tizant protifašistického odboja vstúpil do odbojárskej organizácie a aktívne v nej pra-coval aj na úrovni okresného a oblastného výboru SZPB.

Pri príležitosti 70. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom a ukončenia 2. sv. vojny mu SZPB udelil medailu Milana Rastislava Štefá-nika I. stupňa, ktorú si prevzal 29. apríla 2015.

Jeho život samozrejme nebol iba v SZPB. Nastúpil do závodu ČSAO v Likavke. Vyučil sa v profesii automechanik. V tomto odbore zotrval po celých 43 rokov. Profesijne postupo-val. Začal ako robotník, prešiel funkciou maj-stra a vedúceho výroby. Vďaka svojim organi-začným schopnostiam a odborným znalostiam

sa nakoniec stal riaditeľom závodu, v ktorom poznal každý stroj a všetky problémy. A práve ich riešením si získal vysokú autoritu.

Zapojil sa do mládežníckeho hnutia v Li-kavke. Aktívne pracoval na výstavbe Prie-hrady mládeže na jednomesačnej brigáde do 17. 4. 1951. Prispel k socializácii poľnohos-podárstva, ale predovšetkým pomáhal budo-vať závod, v ktorom začínal.

Jeho celoživotná práca našla odozvu na celoslovenskom aktíve popredných pracov-níkov dopravy, cestného hospodárstva a au-tomobilového opravárstva, na ktorom ocenili statočnú a obetavú prácu pre spoločnosť a naj-lepším pracovníkom udelili štátne a rezortné vyznamenania. Medzi desiatimi pracovníkmi dopravy, ktorým prezident republiky prepoži-čal štátne vyznamenanie „Za pracovnú ver-nosť“, bol i Štefan Penciak, riaditeľ závodu Československých automobilových opravov-ní, n. p., Lučenec, závod Likavka.

Závod ČSAO v Likavke sa pod jeho ve-dením zaradil medzi tie, ktoré dlhodobo vzorne plnili hospodárske úlohy. Závod bol dodávateľom generálnych opráv motorov nákladných vozidiel Tatra a Avia. Ročne ich tu opravili vyše 1 000.

Zlepšili sa i pracovné podmienky zamest-nancov, začali prevádzku nových výrob-ných objektov a využívali aj nové sociálne priestory. Bol pritom prísnym a súčasne vní-mavým a láskavým nadriadeným, za ktorým mohli ľudia kedykoľvek prísť i so súkrom-nými problémami. Vypočul, poradil, po-hladil úprimným slovom. V závode ČSAO pracoval do odchodu do dôchodku. Bol mu verný srdcom aj dušou.

Štefan Penciak je hrdý Likavčan. Touto cestou mu ďakujeme za životné úsilie, sta-točnú prácu, za priateľstvo.

Alžbeta ŠPIRKOVÁ tajomníčka OblV SZPB v Ružomberku

Zásada: Životom sa má kráčať čestne!

Dňa 12. januára 2016 sa dožil 90 rokov plk. v. v. JUDr. Valentín Holda. Pri tejto životnej udalosti mu prezident PZ SR udelil pamät-nú plaketu za dlhoročnú prácu v policajnom zbore. Bol najdlhšie slúžiacim veliteľom okresného veliteľstva v Michalov-ciach (od roku 1962 až do roku 1986, čiže 24 rokov). Odmenený bol aj medailou DPO SR „Za zásluhy“ o rozvoj dobrovoľného požiar-nictva na Slovensku. Marián LUKÁČ

K 90-tke pevné zdravie a pohodu

Pochádza z Muránskej Dlhej Lúky, meštianku absolvoval v Revúcej. Po nej sa rozhodol stať vojakom z povolania.

V roku 1943 nastúpil do vo-jenskej reálky v Turčianskom Svätom Martine. Po prvom roku štúdia ho zastihol začiatok SNP. A tak spolu s bratom narukovali do posádky v Brezne, odkiaľ šli do obranného postavenia na línii Donovaly – Staré Hory.

Nemecká presila ich zatlačila do hôr. Konkrétne on bol v ma-lej skupine severovýchodne od B. Bystrice, kde ich pri Balážoch zajali a odzbrojili Nemci. Po nie-koľkých dňoch výsluchov ich naložili do vagónov a odviezli do zajateckého tábora Gottenho-

fen (Gdyňa) na brehu baltického mora. Cesta sem o hlade a smäde trvala tri dni.

V tábore za drastických pod-mienok zotrval do apríla 1945 kedy ho oslobodila Červená armáda. Doma si našiel prácu

u pozemných stavieb a neskôr v SMZ Lubeník, kde pracoval až do odchodu do dôchodku v roku 1986.

Ondrej Šturmankin sa stal čle-nom zväzu v Revúcej od jeho vzniku. Pracoval vo výbore, 12 rokov bol jeho predsedom.

Za aktivity a účasť v odbo-ji bol vyznamenaný viacerými pamätnými medailami. V roku 2009 obdržal najvyššie vyzna-menanie SZPB „Medailu za vernosť“ a k 70. výročiu oslobo-denia v roku 2015 mu bola ude-lená medaila prezidenta RF. Je jediným členom našej organizá-cie, ktorému bol priznaný štatút „Vojnový veterán“.

Do ďalších rokov mu prajeme zdravie a pohodu.

Š. HAVIAR, člen výboru ZO SZPB

Dňa 24. januára 2016 sa dožil utešeného životného jubilea Ondrej Šturmankin, člen ZO SZPB generála Viesta z Revúcej.

Dňa 16. januára 2016 sa v podhorskej obci Cigeľ, neďaleko Prievidze, usku-točnil 41. ročník Pochodu vďaky SNP Cigeľ – Handlová.

Pochod sa koná ako pripomienka na boj nášho ľudu a smutné udalosti z 13. januá-ra 1945, keď nemecké trestné komando zavčas rána prepadlo obec Cigeľ. Gestapo odvlieklo vyše 120 občanov do Prievidze,

kde boli podrobení vypočúvaniu a muče-niu, pretože pomáhali partizánom z oddielu Major v pohorí Vtáčnik. Osem občanov sa už nikdy nevrátilo, niektorí prišli s podlo-meným zdravím.

Toto podujatie sa teší obľube širokej verej-nosti, o čom svedčí aj vysoká návštevnosť. Na tohoročnom bolo zaregistrovaných 1 816 účastníkov aj napriek tomu, že boli pre nedo-

statok snehu zrušené všetky lyžiarske trasy. Pochod bol organizačne veľmi dobre

pripravený. Zúčastnili sa ho aj vzácni hos-tia: prvý tajomník RF v SR Nikolaj Ryžov s manželkou, predseda NR SR Peter Pelle-grini, predseda TSK Jaroslav Baška, pred-seda ŽSK Juraj Blanár, podpredseda VÚC TSK Richard Tkáč, starosta obce Lehota p/Vtáčnikom Ján Cipov, prednosta OÚ v Prie-vidzi Jozef Stopka, primátor Bojníc Franti-šek Tám, delegácia ÚR SZPB vedená Pav-

lom Sečkárom, delegácia ÚV KSS vedená Jozefom Hrdličkom, predseda OblV SZPB v Prievidzi Anton Vaňo a čestný predseda oblastného výboru SZPB v Prievidzi Oskar Bielik a ďalší.

Pochod vďaky SNP slávnostne otvoril a k prítomným sa prihovoril predseda or-ganizačného výboru a starosta obce Štefan Mjartan. S pozdravným príhovorom sa pri-pojil aj predseda SZPB Pavol Sečkár.

Vincent CHREBET

Pochod vďaky SNP Cigeľ – HandlováDORUČENÉ PO UZÁVIERKE

Správne vylúštenie tajničky z č. 1 znie: ...mladosti sú neresťami staroby.Knihu posielame Jolane Hanckovej do Očovej.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORURU

V ydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktor Dr. Vladimír Mikunda, editor Dr. Vladimír Dobrovič, redaktorka Mgr. Adriana Mikundová, tel. 02/38 10 49 48 • Internet: www.szpb.sk, e-mail redakcia: sefredaktor@szpb.sk, bojovnik@szpb.sk, zlata.haringova@szpb.sk • Redakčná rada: predseda – Viliam Solovič, tajomník Dr. Vladimír Dobrovič, členovia – Doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., RSDr. Jozef Petráš, Dr. Anton Hoffmann, Mgr. Ľubomír Jančo, Doc. PhDr. Viliam Longauer, CSc., JUDr. Jozef Pupala, PaedDr. Jozef Rodák. • Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • IČO 00177431 • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov) • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Účelové stredisko predplatiteľských služieb, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Grösslingova 45, 811 09 Bratislava • Grafi cká úprava: Peter Procházka – G-T-P. Ročník XL (LXI) • Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08. Titul neprešiel jazykovou korektúrou.

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

HISTORICKÝ KALENDÁR

pomôcky:

ARISE,PIRNA,KAZDA

nepožuval

ozdobilapierkom

ihličnatýstrom

podmien-ková spojka

starábodnázbraň

povstať, po ang-licky

schôdzkatelocvičnejjednotySokol

2. časťtajničky

tiež

grafickáznačkatónu

bývalýslovenskýhokejista

tvorcaepickýchdiel

prudkopostrčil

vežovéhodiny

domácezviera

zavinul do plienok

zliatina nazvonce

výrobcalodí

kypripluhom

šofér

zabezpečilpoistnouzmluvou

1. časťtajničky

partia

predložka

získajúlovom

ženskémeno

predložka

vylaďoval

nepravý list

matka(hovor.)

autorvýroku:

J. TUWIM

poško-dzujte

optickéumenie

49 rímskymičíslicami

stavba po-nad rieku

sídlo v Ne-mecku

kočiar

bozk

mučeník

skratka prea podobne

deň,po česky

obrábanépozemky

značkačistiacehoprášku

nikto

dusenímusmrtia

chem. zn.rubídia

typ ruskýchlietadiel

3. časťtajničky

sicílskasopka

fajčivo

10. február 1937 – V Španielsku založili prvú guľometnú rotu Jana Žižku, v ktorej bojovali Česi a Slováci.11. február 1941 – Vylodenie nemeckých vojsk maršala Rommela v Tripolise, aby pomohol ustupujúcim Talianom a zastavil britský po-stup v severnej Afrike. Dňa 24. marca 1941 zaútočil Rommel v Líbyi. Rýchlym postupom odrezal austrálsku divíziu v Tobruku. Rommel sa pripravoval na rozhodujúci útok na Egypt a Suezský prieplav.11. február 1945 – Podľa dohody podpísanej na Krymskej (Jaltskej) konferencii vedúcich činiteľov mocností protifašistickej koalície „za dva až tri mesiace po kapitulácii Nemecka a skončení vojny v Európe“ mali do bojov proti Japonsku vstúpiť aj sovietske ozbrojené sily.12. február 1944 – Z čela abwehru je odvolaný (podľa ruských prame-ňov britský agent) admirál Wilhelm Canaris.13. február 1942 – V ZSSR je vyhlásená všeobecná mobilizácia mužov (do 55 rokov) a žien (do 45 rokov).Z 13. na 14. februára 1945 – Legendárny prechod Nitrianskej parti-zánskej brigády cez front rozvodneným Hronom k Červenej armáde v priestore Orovnica – Tekovská Breznica pri Hronskom Beňadiku. Za-hynulo tam 80 členov brigády a medzi nimi aj štyria bulharskí partizáni – vysokoškoláci.14. február 1945 – Spojenci po prvý krát bombardujú Prahu. Konkrét-ne Pankrác, Nusle, Vinohrady… 152 bômb zo 60 lietadiel B-17 Flyinf Fortess spôsobilo 701 mŕtvych a 1184 zranených. 14. február 1946 – Vznik prvého zákona venovaného osobitne účastní-kom boja proti fašizmu („zákon č. 34/1946 Zb.“).15. február 1942 – Japonci obsadzujú Singapur a do zajatia berú 70 tisíc Britov. Churchill nazval pád Singapuru „najstrašnejšou porážkou britských armád, akú si história pamätá“.16. február 1942 – Na základe rozkazu R. Heydricha sa z Terezína stáva geto pre Židov. 16. február 1945 – V Kežmarku sa koná slávnostná prehliadka 1. čs. tankovej brigády v ZSSR.16. február 2010 – Vo veku 94 rokov zomrel Abdulchakim Ismailov, pre verejnosť takmer neznámy vojak, ktorý na jar 1945 so svojimi dvoma druhmi Alexejom Kovaľovom z Kyjeva a Leonidom Goriče-vym z Minska rozprestreli zástavu víťazov na jednej z veží nemecké-ho Reichstagu. Udalosť fotografi cky zdokumentoval frontový redaktor Evgenij Chaldeja. 18. február 1942 – Roty 11. pešieho práporu – východného sa sústre-dili v Tobruku.18. február 1942 – Jednotky 1. čs. partizánskej brigády v Juhoslávii zviedli úspešný boj so silnou nemeckou hliadkou pri Jankovciach. 19. február 1942 – Prezident USA Franklin Delano Roosevelt podpísal mimoriadny výnos číslo 9066, ktorý splnomocňoval ministerstvo obra-ny internovať zo západného pobrežia do vnútrozemia všetkých Japon-cov. Internovaných ich bolo 110 tisíc, posledným bolo povolené vrátiť sa domov až v marci 1946.19. február 1945 – Hlavný štáb partizánskeho hnutia v ČSR prechádza pri Brezne cez front a v Mýte pod Ďumbierom sa spojil s Červenou armádou. 19. február 1945 – 1. paradesantný prápor 2. čs. samostatnej parade-santnej brigády v ZSSR sa spojil s útočiacimi vojskami Červenej armá-dy, čím brigáda fakticky prestala existovať.20. február 1981 – V Bratislave zomrel ekonóm, pedagóg a politik Imrich Karvaš, ktorý bol v rokoch 1939–1944 guvernérom Slovenskej národnej banky. Zároveň aj hospodársky zabezpečoval prípravu SNP. 21. február 1945 – Anglo-americké letectvo bombarduje Bratislavu.22. február 1938 – Hitler požaduje pripojenie 10 miliónov Nemcov v Rakúsku a ČSR k Nemecku.23. február 1943 – Stalin hovorí o 4 miliónoch zabitých sovietskych vojakov.23. február 1944 – 1. čs. samostatná brigáda v ZSSR je vyznamenaná Radom Suvorova II. stupňa.23. február 1945 – D. Eisenhower útočí na západnú hranicu Nemecka. K dispozícii má vyše 100 prvotriednych amerických, britských, kanad-ských a francúzskych divízií. Protivníkom im bolo 55 nekompletných nemeckých divízií. V obrnenej technike je prevaha spojencov najmenej trojnásobná, vo vzduchu sú takmer bez konkurencie. 23. február 1945 – Ako dôsledok ostrého politického boja na Slo-vensku schválila SNR dňa 23. 2. 1945 nariadenie č. 6/1945 a č. 7/45, ktorými sa rušili staré četnícke a žandárske organizácie a vytváral sa jednotný bezpečnostný zbor nazvaný Národná bezpečnosť. Ten bol pri-jatím zákona č. 149 o národnej bezpečnosti zo dňa 11. 7. 1947 ako celok včlenený do jednotného ZNB s jednotnou organizáciou a pôsobnosťou na celom území štátu. Vytvorený dobrovoľnícky prápor NB SAFIR a 21 pohotovostných od-dielov. Zo všetkých útvarov ZNB, ktoré sa zúčastnili bojov s banderov-cami, pripadla najvýznamnejšia úloha pohraničnému pluku SLOVEN-SKO, ktorý sa členil na prápory JAVOR, OSIKA a DUB.

Vangine proroctvá sa začali naplňovaťIslamisti zvíťazia

V 80-tych rokoch minulého storočia predpovedala smrť mno-hých ľudí. „Nešťastia sa navalia odvšadiaľ, dotknú sa všetkých národov... Ľudia budú chodiť bez obuvi a bez odevu, žiť bez jedla, tepla a svetla...“

Vykladači Vanginých proroc-tiev si myslia, že týmito slovami opísala dnešné podmienky exis-tencie utečencov. Hovorila aj o vojne v Sýrii i o teroristickom zoskupení Islamský štát:

„...Nastanú ťažké časy. Ľudia sa rozdelia podľa viery... Sýria padne k nohám víťaza a víťazom nebude ten... brat proti bratovi pôjde, matere budú opúšťať svo-

je deti. Každý si bude samostatne hľadať spôsob záchrany...“.

Vanga sa vyjadrila aj k atómo-vej vojne. „Výsledkom rádioak-tívneho zamorenia nezostanú na severnej pologuli ani zvieratá, ani rastliny. Potom moslimovia spustia chemickú vojnu proti zvyškom Európanov“.

Najzlovestnejšie Vangine pro-roctvo sa zatiaľ nenaplnilo, no experti sa už dnes obávajú, že sa môže naplniť, pretože Islamský štát sa môže zmocniť technoló-gií na skonštruovanie atómovej zbrane.

Poznamenajme, že Vanga pred-povedala aj rozpad EÚ („To, čo sa zjednotilo, rozsype sa na kúsky. Stane sa to v susedstve Ruska“) a aj to, že v roku 2043 Európu úplne ovládnu moslimovia.

Podľa ex-news.net

Čítaníčko

Vedci preukázali otupujúci ef ekt televízieAmerickí vedci vyhlásili, že zvyk, tráviť v mlados-ti čas pri televízore, značne zhoršuje v zrelom veku poznávacie schopnosti človeka. Výsledky rozsiahleho výskumu boli uverejnené v časopise JAMA Psychiatry, uvádza N+1.

Experiment spustili už v roku 1985, pričom zúčast-nili sa ho mladí Američania rôzneho pôvodu vo veku od 18 do 30 rokov. Pozorovania účastníkov sa usku-točňovali raz za dva a päť rokov. Do konca výskumu „dorazilo“ 3 247 ľudí.

Najvýznamnejšie potláčanie intelektuálnych schop-ností bolo zistené u tých účastníkov, ktorí najviac času trávili pri televízore. Pričom za vysokú úroveň sle-dovania televízie sa považuje tri a viac hodín denne. Všetci tí, ktorí prevýšili tento ukazovateľ, mali značne nižšie rozumové schopnosti.

Vedci predpokladajú, že tu ide o nedostatok fyzickej aktivity. Je totiž známe, že záťaž stimuluje delenie a di-ferenciáciu mozgových buniek, čo sa môže významne dotknúť intelektuálnych schopností v zrelom veku.

Manželia na nákupochManželský pár ide do mesta

na vianočné nákupy. Manžel-ka sa trochu zapozerala v bu-tiku s handrami a naraz zistí, že manžel nie je s ňou a nikde ho nevidí. Vytiahne teda mo-bil, zavolá, mobil zvoní a zvo-ní... konečne manžel: – Haló? No prosím ťa, už som sa bála,

že sa ti niečo stalo, kde si? – Ale čo by sa mi asi tak mohlo

stať... Ty, pamätáš sa na to zlat-níctvo, ako sa ti tam pred piatimi rokmi páčil ten diamantový náhr-delník, vtedy sme si ho nemohli dovoliť, a ja som ti sľúbil, že raz bude tvoj?

Žene sa stiahne hrdlo, vyhŕknu jej slzy do očí: – Áno... samozrej-

me, že si ten obchod pamätám.– Nooo, tak ja sedím v krčme

naproti. * * *

Ráno som si zašiel do kaviar-ne na čaj a videl som tam chla-píka, ktorý sedel pri stole, ne-prehliadal si telefón, ani tablet ani notebook. Len pil kávu. Ako nejaký psychopat.