1 |

T

2 |

Ako keby nášmu malému, a žiaľbohu aj chudobnému štátu, nestačil jeden „unikát“ typu Jánošíka. Náš dnešný Jánošík si ale akosi pomýlil hodnoty. Ak si z mojich detských čias dobre pamätám, tak Jánošík, hrdina všetkých chudobných, bohatým peniaze bral a chudobným ich dával. Náš pán premiér je jeho verná kópia, no skener na kopírke bol pri jeho zrodení pravdepodobne vo vrcholnej nefunkčnosti. Diagnóza? Obrátený o 180 stupňov. Paradoxom všetkých paradoxov je ale to, že práve tí najchudobnejší mu stále dávajú svoj hlas a umožňujú mu, aby ich deti, vnúčatá, pravnúčatá a praprapra...vnúčatá žili tak, ako sa na Slovensku patrí. So štátnymi dlhmi. Podobným príkladom „jánošíkovského komplexu“ je

v súčasnosti aj toľkokrát omieľané (že aj Jánošík sa o tom už cez svojho tajomníka dozvedel) „chudobné“ Grécko. Áno, Grécko peniaze potrebuje. Potrebuje ich na normálny chod štátu, potrebuje ich, aby mohlo vyplatiť pôžičky zahraničným bankám, ktoré na ňom doteraz zarábali, potrebuje ich, aby mohlo dať dôchodcom štyrikrát vyššie dôchodky, ako sú na Slovensku a aby mohol byť priemerný plat občanov Grécka trikrát vyšší, ako u nás. Vyslali sme signál všetkým krajinám, ktoré sa zadlžujú, že sa môžu zadlžovať ďalej. My si radi požičiame od iných, aby sme následne mohli požičať (darovať) peniaze štátu, v ktorom si priemerní občania žijú lepšie, ako najvyšší úradníci na Slovensku. Dlhy im vyplatíme a ešte im môžeme poslať aj nášho premiéra. Nám chýbať nebude a v Grécku si takého hospodára isto budú vážiť.

Editoriál

Miroslav Lukačovič

CHLAST journal / Ročník IV. / Vychádza 4-krát do školského roka v náklade 30 kusov / Šéfredaktor: Miroslav Lukačovič / Zástupca šéfredaktora: Jana Olekšáková / Redaktori: Tomáš Bálint / Romana Erdélyiová / Zuzana Hlavčáková / Kristína Ištvánová / Simona Ivančáková / Kristína Korenková / Tomáš Kubej / Lucia Mareková / Grafik: Tomáš Bálint / Fotograf: Tomáš Kubej / Jazykové korektúry: Tomáš Bálint, Mgr. Roman Grebáč, Miroslav Lukačovič / Web: Tomáš Bálint Vydáva Prvé slovenské literárne gymnázium / Železničná 260, 050 01 Revúca / Riaditeľka: Mgr. Ľuboslava Lacjaková / Tel.: 058/ 488 10 20 / Fax: 058/442 64 01 / E-mail: pslgrevuca@ferdonet.sk / Web: www.pslgrevuca.edu.sk E-mail: chlast@post.sk / Web: www.chj.napady.net / Facebook: skupina CHLAST journal

3 |

Smútili sme s Poľskom...23-24 Európa bez krídel...25 SPOLOČNOSŤ Narodím sa ako hetero, žijem ako homo... 26-31 NÁBOŽENSTVO Mýtus o pedofilnej cirkvi...32-33 KULTÚRA Ovocníčkovia a holohlavci...34-37 Tipz...38-39 ZÁBAVA Ako voliť...40 ŠPORT Slováci na MS v hokeji...41-42 POZVÁNKA Bažant Pohoda 2010...43

EDITORIAL Ešte sme nezačali splácať Fica a už splácame Grécko...2 ŠKOLA Odmaturované...4-5 Carpe Diem! 7: Fotoreportáž...6-9 POLITIKA Hlavne zaujať a nahrabať hlasy!... 10-11 „Vlastenci“...11 ZAHRANIČIE Socialistický demokrat s bezcennou prestížnou cenou a duchom Jánošíka... 12-17 Haiti: O moci a pomoci... 18-22

Poľsko zažilo šok. Došlo k leteckému nešťastiu, pri ktorom prišlo o život mnoho politických a duchovných elít...

23-24

Obsah

4 |

Simona IVANČÁKOVÁ / kurzívka

Stres, prebdené noci, utrápené tváre, strach v očiach, sklamanie, radosť, ale i šťastie v nešťastí. Presne tak to vyzeralo posledné dva týždne v radoch 4.AB triedy. Štyri roky na PSLG uplynuli ako voda a zrazu sme celá trieda stáli pred „skúškou dospelo-sti“, ktorá sa nazýva aj maturita.

Práve tento strašiak donútil aj tých najmenej snaživých, ktorí školu flákali trošku viac ako bolo potrebné, aby počas akademického týždňa otvorili knihy a za-čali sa učiť. Po úspešne zvládnutej exter-nej časti maturitnej skúšky, ktorou sme prešli všetci (i keď nie s práve najexce-lentnejšími výsledkami), sme mali pred sebou ústnu skúšku. Ale nemyslite si, že sme dopadli najhoršie, pretože pri otázkach ty- pu: „Napíšte mužský rod podstatného mena letuška“ sa zapotili ško- ly na celom Slovensku. A odpovede boli veru rôzne - od letca, letú- cha, pilota, čašníka, ser- víra až po letušiaka. Sa- mozrejme, správna od- poveď steward sa na- šla aj na našich odpove- ďových hárkoch. Pre niekoho bola externá časť ma-turitnej skúšky nepodstatná, preto sme výsledky nebrali až tak tragicky. Zamera-li sme sa predovšetkým na ústne skúšky. Tohto roku sme maturovali zo slovenčiny a literatúry, angličtiny, nemčiny, dejepi-su, náuky o spoločnosti, geografie, bioló-gie, chémie, matematiky, literárnej tvor-by a samozrejme aj zo žurnalistiky. Áno, sme prví maturanti zo žurnalistiky na

Slovensku! Na tvárach mojich spolužiakov sa v stredu večer javil už len úsmev a po-koj. Vedela som, že máme za sebou veľ-mi ťažké obdobie. Keď mi niekto pred maturitou povedal starú známu frázu: maturita – formalita, myslela som, že ho asi prebodnem pohľadom. V pondelok to v našej škole ako formalita veru nevyze- ralo. Kde som sa poob- zerala, videla som len zúfalé tváre čakajúce na svoj ortieľ. Ale po- stupne sa napätie u- voľňovalo a tréma z každého opadla. Pokojne môžem pove- dať, že ako trieda sme zmaturovali veľmi dob- re, ba až výborne. Cel- kový priemer 1,49 ho- vorí asi za všetko. Keď niekto považoval minuloročných matu-rantov za geniálnu triedu, tak to ešte ne-tušil, akých múdrych 35 hláv sa skrýva v tej našej. Maturitnou skúškou sme skončili jednu etapu svojho života. Brány PSLG sa pre nás akoby zatvorili a otvoril sa nám nový svet - pre každého v inom meste a na inej univerzite. Hoci nám pa-ni riaditeľka povedala, že dvere do školy máme stále otvorené, ja viem, že to už

Keď niekto považoval minuloroč-ných maturantov za geniálnu triedu, tak to ešte netušil, akých múdrych 35 hláv sa skrýva v tej našej.“

5 |

otázku, ktorá vám nesadne, ale aspoň improvizujte a pokúste sa zo seba niečo dostať. Maturita je aj o správnom ťahu a šťastnej ruke. A neza- búdajte, že práve toto obdobie je časom, ktorý zažijete posled- nýkrát ako celá trieda pohromade. Preto vám želám, aby ste nevyro- nili ani jednu zbytočnú slzu a všetko brali s úsmevom na tvári. Nech sa vám všetkým darí.

nikdy nebude také, ako doteraz. Môžem povedať, že štyri roky strávené na tejto škole boli pre mňa tými najkrajšími v mojom doterajšom ži- vote. Verím, že naša ško- la navždy zostane takou, akú si ju pamätáme a dúfam, že aj budúcoroč- ným maturantom sa bu- de dariť aspoň tak do- bre, ako nám. Ale nieže zmaturujete lepšie než my! A jedna rada pre budúcich matu-rantov: nemyslite si, že maturita je len o učení. Často sa stane, že si potiahnete

Simona Ivančáková

Nemyslite si, že maturita je len o učení.“

Maturanti Tomáš a Slavo so štvrtáckym tablom pred budovou PSLG

6 |

fotoreportáž

Tomáš Kubej spovedá Martinu Kvačkajovú - redaktorku STV.

Dielňa réžie a drama- turgie s Martinom Geišbergom

Súťaž o najdlhšiu bradu?

7 |

Stanka hviezdila v hereckej dielni Michala Novodomského.

V poetickej dielni sa rýmovalo s básnikom Paľom Garanom.

8 |

Carpe Diem! - festival s rodinnou atmosférou.

Budúce redaktorky Slovenskej televízie?

9 |

Svojou tvorbou sa prezentoval aj prozaik Anton Lauček.

Po polnoci odohral výborný koncert Marián Čekovský.

10 |

Miroslav LUKAČOVIČ / glosa

„Znovu sa tu po štyroch rokoch stretávame. Naša predvolebná kampaň je tu. Dnes vystúpia...“ A je to opäť tu. 22.mája sa zača-la oficiálna predvolebná kampaň. Okrem sľubov, guľášika a piv-ka budú jej hlavnými (či po tom pivku aj nehlavnými) lákadlami hlavne umelci, ktorí vystúpia v mene rôznych politických strán.

Väčšina z nich už mená spevákov, skupín, či hercov účinkujúcich pod ich vlajkami zverejnila. Len strany KDH a SNS stále taja, koho na pódium posta-via a hlásia: „Zaujať a hlavne nahrabať hlasy!“ Strana SaS sa však netají tým, že svoj predvolebný program nebude sta-vať na umelcoch a ich vystúpeniach. Voľby by predsa mali byť o politikoch a ich činoch. V tomto musíme dať tejto (za- tiaľ) mimoparlamentnej strane zapravdu. Ho- vorkyňa strany SaS ale poznamenala: „Samo- zrejme, ak sa nám neja- ké známe osobnosti ta- kýmto spôsobom roz- hodnú prejaviť pod- poru, budeme radi, ale pôjde o ich súkromnú aktivitu." Ostatné strany zrejme zmýšľajú o-pačne a svoje predvolebné aktivity po-stavili hlavne na umelcoch, ich hlasoch, prejavoch, prípadne pohybe. Napríklad Smer-SD má svoj pred-volebný program vraj dokonale premy-slený. Pravdepodobne tu nejde len o sľuby, ktoré táto najsilnejšia vládna strana veľmi rada dáva (a ešte radšej neplní), ale aj o kultúrne vložky. V mene

Smeru vystúpia umelci takých mien, ako sú Peter Marcin, či Peter Bathányi. Svo-jim spevom prejaví priazeň k tejto strane aj Pavol Hammel, či jeho kolegyňa z hu-dobnej scény Katarína Hasprová. Hlavní predstavitelia koaličnej stra-ny ĽS-HZDS zase tvrdia, že svoju kam-paň postavia na miestnych súboroch a umelcoch z daného regiónu. Strana SMK sa netají tým, že na svoje mítingy využije hlavne maďarských u- melcov. Zo skupín to bu- de okrem iných aj Ghy- mes. Svojimi hereckými schopnosťami nás poc- tia herci „veľavravných“ mien - Mátyás Dráfi, Gé- za Benkö, či speváci Im- re Vadkerti, György Der- zsi, Mónika Rigó, či Judit Kossáry. Najväčšej opozičnej strane SDKÚ-DS má na stretnutiach s občanmi spie-vať skupina Gladiátor, ale aj najúspeš-nejšia slovenská „superstar“ Peter Cmo-rik. Mimoparlamentná strana Most-Híd nazvala svoju sériu mítingov Most Party. Vrámci nej by sa mali na pódiách obja-viť bratia Nedvědovci, herečka Viki Rá-ková, či speváci Peter Lipa, Robo Opa-tovský a Samo Tomeček. Svoju priazeň

V mene Smeru vystúpia umelci takých mien, ako sú Pe-ter Marcin, či Peter Bathányi.“

11 |

k tejto strane tak nečakane prejavili hlavne slovenské a české „celebrity“. No a nakoniec tu máme Paliho kapur-kovú - Veselú politickú stranu, ktorá svoju kampaň stavia hlavne na jednoduchosti jej jediného člena - Paliho Vassa. Ten je ako rušňovodič určite veľmi skúseným politickým predstaviteľom. K tomu všetkému možno dodať len jedi-né: Choďte voliť! A voľte podľa toho, kto za koho spieva, hrá, či tancuje! Veď sľúbených zmien sa aj tak nedočkáme. Lucia Mareková

Poznámka „VLASTENCI“

Ešte pred dvomi mesiacmi naši politici krvopotne diskutovali o za- vedení vlastenec- kého zákona na Slovensku a dnes môžeme ďakovať nášmu preziden-tovi, že zákon nepodpísal. Zdá sa, že Róbert Fico si kopol do vlasten-ca. Hral marketingovú hru typu „podporím Slotu a keď sa to osved-čí, tak sa zahrám na vlastenca aj ja“. Neuspel, no napriek tomu to zatiahol na vlastný nesúhlas. Dalo by sa povedať, že Smer zradil vlas-tenecký zákon, ktorý by si za iných okolností vďaka svojmu princípu zaslúžil úctu. Lenže princíp ide ruka v ruke s povinnosťou. Vyzerá to tak, že slovenskému národu toto slovo veľa nehovorí. Ale ani politic-ko-strategické bitky medzi Sloven-skom a Maďarskom sa nemusia kompenzovať takzvanými zákonmi hrdosti. Vynútená láska k vlasti, text slovenskej hymny, ktorý ne-pozná ani „veľký vlastenec“ Slota, štátna vlajka, znak, či sama ľubo-zvučná hymna, ktorá má znieť na začiatku každého pracovného týžd-ňa... To všetko len s veľmi malou pravdepodobnosťou dopomôže k národnému uvedomeniu. Plánovaný dátum zavedenia vlasteneckého zá-kona, 1. apríl 2010, sám prezrádza podtón a možno aj jeho krátku ži-votnosť. Aspoň, že niektorí občania prejavili viac vlasteneckého cítenia než SLOVENSKÍ politici.

Miroslav Lukačovič

Verný priaznivec strany SMER-SD Peter Marcin po boku jej predsedu Fica

12 |

13 |

205 NOMINÁCIÍ A NÓRSKA NOBELOVA KOMISIA TRAFÍ ROVNO DO ČIERNEHO. A TO DOSLOVA. LAUREÁTOM NOBELOVEJ CENY ZA MIER SA STAL ČIERNY MUŽ Z

BIELEHO DOMU – BARACK OBAMA. SÁM UZNAL, ŽE NEPATRÍ MEDZI TÝCH, KTORÍ BOLI VO VÄZENÍ, HLADOVALI A BOLI MUČENÍ. PRIZNAL, ŽE NIEKTORÍ ĽUDIA SI

NOBELOVKU ZASLÚŽIA VIAC. BARACK VŠAK CENU NEODMIETOL, PRIJAL JU SO SLOVAMI: „JE TO VÝZVA“.

Kristína KORENKOVÁ / komentár

14 |

Okrem Nórov boli z mena nositeľa ceny prekvapení všetci – politici, akademici, o-byčajní ľudia, aj prezident USA...Otázky: „Za čo?“ „Prečo?“ nie sú nevhodné ani so zreteľom na fakt, že v Bielom dome je prvýkrát Afroameričan. „I had a dream“ – splnil sa sen Martina Luthera Kinga a možno vo väčšom formáte, ako by bol čakal. Mnohým ľuďom imponuje priekop-níctvo. Je v niečom prvý a túto skutoč-nosť si nemôže dať patentovať. Ako ho i-nak oceniť? Nobel prize! Argumenty ko-misie znejú dosť všeobecne. Barack Oba-ma získal Nobelovu cenu „za nezvyčajné úsilie v posilnení medzinárodnej diploma-cie a kooperácie medzi ľuďmi“. Výbor týmto spôsobom podporuje Obamu k re-alizácii činov obsiahnutých v jeho rétori-ke. Aké šľachetné je od komisie takto

motivovať. Pripomína mi to žiačika s o-trasnými znalosťami, ktorý dostane moti-vačnú jednotku. Kde je pravda? Nobelova cena je udeľovaná za čin, ktorý prispel k svetovému mieru alebo je jej nositeľom ten, u ktorého sa predpokladá, že tak u-robí? Po alebo pred reálnymi skutkami? Ak je pravdou možnosť B, cena zdiskredi-tovala samu seba a wikipedia by pri jej definícii mala vynechať slovo „prestížna“. Svoje tienisté stránky ukázala už v minu-losti. Tak napríklad nominácia Adolfa Hi-tlera, či Josifa Stalina na Nobelovú cenu mieru. Ako sa zdá, nie je to cena mieru, ale rečnenia. Barack Obama je vo funkcii prezi-denta USA už viac ako jeden rok. Jeho predvolebný program ohúril väčšinu A-meričanov, v primárkach výrazne viedol a

„Zmena“ - kľúčové heslo Obamovej predvolebnej kampane

15 |

voliči sa nakoniec rozhodli pre demokrata Baracka. „Yes we can“ sľúbil posilniť voj-ská, zatvoriť Guantanámo, reformovať zdravotníctvo, bojovať s finančnou krí-zou, zlepšiť vzťahy s Ruskom a Čínou. Prioritou zahranič- nej politiky je, zdá sa, Afganistan. Taliban a Al Káida naháňajú Obamo- vi strach, preto posilňu- je vojenské jednotky. Hoci to EÚ uvítala, Ame- ričanom to nesedí. Tisíc vojakov stojí ročne mili- ardu dolárov, posila pri- chádza v počte 21 000 vojakov. Amerika je v období, kedy sú pre zdravý rozum potrebné utiahnuté opasky. Ekonomika sa ešte nespamätala z recesie, Obama

pred voľbami sľúbil boj s krízou. Rozpo-čet na rok 2011, s ktorým počíta, je 3,8 trilióna dolárov, deficit tak dosiahne re-kordnú hodnotu – 1,6 trilióna. Slová chváli si prezident zaslúži za odzbrojovací program Start. Obama si podal ru- ku s Medvedevom a do- hodli sa na znížení počtu jadrových hlavíc na 1550, čo je o 576 menej pre USA a 1050 pre Rusko. Medzi dvoma veľmocami, ktoré vlastnia až 90% svetových jadrových zbra-ní, po dohode existuje istá rovnováha. Pravdaže, ak nerátame tajné zásoby, kto-ré môžeme s určitosťou predpokladať. Medzi najdôležitejšie kroky vnútornej po-

„Yes we can!“, hlásal Oba- ma na predvolebných mí- tingoch.

Amerika je v období, kedy sú pre zdravý rozum potrebné utiahnu-té opasky.“

16 |

Barack Obama ešte ako senátor štátu Illinois

17 |

politiky Obamu patrí jánošíkovská refor-ma zdravotníctva. Je nastavená podľa modelu bohatým brať a chudobným dá-vať. Novinkou sa pre Američanov stáva povinnosť zdravotného poistenia. Sociál-ne slabším skupinám vláda finančne pri-speje a poskytne daňové úľavy. Kritici u-pozorňujú na výdavky, ktoré so sebou re-forma prináša. Náklady USA na zdravot-níctvo predstavujú 16% HDP, čo je naj-väčší podiel vrámci rozvinutých krajín. Pri pohľade na výdavky USA a štát-ny deficit by sa mohlo zdať, že predvo-lebné sľuby o vytiahnutí Ameriky z bažiny ekonomickej krízy zostávajú len sľubmi. Nie je to celkom pravda. Obama venuje väčšinu svojej energie na riešenie hospo-dárskej recesie, jeho úsilie má však opač- ný efekt. Súkromné banky a korporácie

obdržali finančnú injekciu v hodnote 787 miliárd dolárov na podporu ekonomiky. V konečnom dôsledky to veľké zmeny ne-prinieslo. Američania označujú Obamu ako socialistu pre jeho fiškálnu politiku. Po-jem socialista sa na západe používa ako nadávka, preto sa šéf Bieleho domu brá-ni. Na fakte, že mu klesajú preferencie však nezmení nič. Pred voľbami mu dô-verovalo 70 percent Američanov, po roku v úrade je to už len 45 percent. Pred se-bou má ešte tri roky úradovania na prezi-dentskom poste. Ktovie, možno nás pre-kvapí a uznáme opodstatnenosť Nobelo-vej ceny na Obamovej poličke. A možno dostane ďalšiu Nobelov cenu za nové sľuby a preferencie budú mať klesajúcu tendenciu. Kristína Korenková

USA a Rusko - môže byť medzi nimi rovnováha?

18 |

Tomáš BÁLINT / reportáž

Aj takéto obrázky nám servírovali médiá bezprostredne po katastrofe, ktorá 12.januára tohto roku postihla najchu-dobnejšiu krajinu západnej pologule. Glo-bálne veľmoci, ale aj tie najdrobnejšie národy, sa začali predháňať v poskyto-vaní humanitárnej pomoci. Haiti sa ocitlo v centre pozornosti celého sveta. Zrazu. Pritom celá história „čiernej republiky“ je poznačená špinou, chudobou a krvou. Biely bič a čierna krv Kruté dejiny Haiti sa začali písať už v ro- ku 1492. Krištof Kolum- bus sa vtedy pri obja- vení Ameriky vylodil na ostrove, ktorý pomeno- val Hispaniola. Španieli veľ-mi rýchlo objavili nerastné bohatstvo „Nového sveta“ a po vymretí pôvodného obyvateľstva (ku ktorému sami výraznou mierou prispeli) začali na ťažkú prácu v zlatých baniach využívať čiernych otro-kov dovezených z Afriky. Východnú časť Hispanioly začali neskôr kolonizovať Francúzi a práve tu vyrástla súčasná Re-publika Haiti. Cesta k samostatnosti a slobode však bola dlhá a bolestivá. Francúzski kolonizátori nadviazali na ob-chod s africkými nevoľníkmi a v čase tzv.

„cukrovej revolúcie“ boli práve černosi kľúčovou silou pri náročnom spracováva-ní trstiny. Počet otrokov rástol a v pred-večer Veľkej francúzskej revolúcie tvorili černosi už 80% obyvateľstva. Táto skutočnosť spôsobovala výrazné vrásky na čelách kolonizátorov, ktorí zo strachu z povstania podnikali tvrdé diskriminačné opatrenia. „Farební“ nesmeli vykonávať niektoré povolania, se- dieť s belochmi pri jed- nom stole, ba dokonca v divadlách a kostoloch mali presne vyhradené miesta. Týmito opatre- niami však brutalita kolonizátorov neskon- čila. Bičovanie, upaľo- vanie, kastrácia či utí- nanie končatín priamo na plantážach boli skôr pravidlom, než výnimkou. Sloboda za každú cenu Bolo len otázkou času, kedy sa tichá väčšina vzbúri. Krvavá vendeta nakoniec prišla na prahu 19. storočia. Vzbúrenci vraždili belochov a pálili všetko, čo im akýmkoľvek spôsobom pripomínalo časy otroctva. Symbolom haitskej revolúcie, hodnotenej ako historicky najúspešnejšie otrocké povstanie, sa stal silný a chariz-

Nemé hromady mŕtvol na zdevastovaných uliciach, všadeprí- tomné trosky vetchých stavieb, zúfalé prosby ručiace zo stien do-mov... Samozrejme len tých, ktoré nápor ničivého zemetrasenia aspoň dočasne ustáli.

„Farební“ nesmeli vykonávať niektoré povolania, sedieť s be-lochmi pri jednom stole, ba dokonca v divadlách a kostoloch mali presne vyhradené miesta.“

19 |

kxjn&kxjk

Hromady mŕtvol v Port-Au-Prince / Andrej Bán

matický Toussaint Louverture. Francúzi na čele s Napoleonom však nehodlali svo-ju kolóniu pustiť z rúk. Louvertura násilím odvliekli z ostrova a uväznili. Túžba hait-ského obyvateľstva po slobode bola ale taká silná, že sa prvý, ale aj poslednýkrát v histórii dokázali spojiť dve nezmieriteľ-né skupiny – černosi a mulati (miešanci černochov a belochov) – aby porazili spo-ločného nepriateľa. Cena za slobodu však bola vysoká - chaos a bieda, ktoré sa do-dnes nepodarilo eliminovať. Večné haitské choroby Aktuálny pohľad na zničenú krajinu pripomína panorámu z prvej polovice 19.

storočia, kedy sa Haiti najmä v dôsledku nešikovnej hospodárskej politiky Jeana Pierra Boyera ocitlo v dezolátnom stave. Pre hlavné mesto Port au Prince boli cha-rakteristické špinavé verejné priestran-stvá, prosté chatrče z dosiek a slamy, ulice bez názvov... Imidžu „tatárskeho tá-bora“, ku ktorému je krajina často priro-vnávaná, sa po vyše 200 rokoch „slobo-dnej“ existencie Haiti stále nedokáže zba-viť. Jedným z dôvodov je aj neschopnosť politických lídrov, ktorí sa v určitých fázach vývoja striedali v prezidentskom kresle ako na bežiacom páse. Ani jeden z nich však do krajiny nepriniesol trva-lejšiu zmenu a stabilitu.

20 |

Určité pozitíva pre Haiti vyplynuli z americkej okupácie na začiatku 20. sto-ročia – začali sa budovať školy, nemocni-ce, cesty... Všetky klady však zatienil fakt, že priepasť medzi černochmi a mu-latmi sa ešte viac prehĺbila, čo sa preja-vilo napríklad vznikom segregovaných re-štaurácií a hotelov. Obyvatelia sa priro-dzene búrili. Večná nespokojnosť – to je vlastnosť, ktorá Haiťanov vystihuje azda najlepšie. Nedá sa im ale čudovať. Diskri-minácia, nemožnosť participácie na sprá-ve vecí verejných či prudký hospodársky prepad. To všetko boli choroby, ktoré sa s príchodom nových vlád na seba naba-ľovali ako snehová guľa. Vyvrcholením bol teror z čias diktatúry Duvaliérovcov, kedy sa násilné praktiky začali zameria-vať aj na skupiny, ktoré boli dovtedy čia-

stočne chránené – deti, ženy, starí ľu-dia... Verejné popravy neboli ničím ne- zvyčajným. Mŕtve telá boli dokonca vy-stavované pri východe z medzinárodného letiska v Port au Prince. Kleptokratická republika Dnes sa na policajnej stanici neďa-leko tohto letiska dvakrát týždenne schá-dza vláda a prezident. Páni v oblekoch a kravatách sediaci v kruhu na umelo-hmotných stoličkách. Komický obrázok. Ktovie, o čom asi títo haitskí politici deba-tujú. Môžeme len naivne veriť, že o osu-de svojej krajiny, ktorej sa bezprostredne po nešťastí tak cynicky obrátili chrbtom. „Po zemetrasení čakal náš prezident de-väť dní, kým prehovoril k ľudu. Ako Go-

Stavby sa rúcali ako domčeky z kariet. / Andrej Bán

21 |

dot, čakáme na neho doteraz. S frustrá-ciou,“ píše Daly Valet, šéfredaktor jedné-ho z dvoch haitských denníkov Le Matin. Aj on, tak ako mnohí, neľutuje svoj štát, pretože sústavne vyciciaval haitský ľud. Od Kolumbovho objavu, cez pot na plan- tážach a skorumpované vlády, až po súčasnosť Haiťania sústavne trpeli. Hoci sa búrili, krvácali, bojovali za svoje práva a slobodu, vždy tu bol nie- kto silnejší, vplyvnejší, majetnejší, kto haitskú túžbu po demokracii uhasil bi-čom. Či už tým reálnym, alebo metaforic-kým. Lebo aj keď je Haiti formálne parla-mentnou demokratickou republikou, fak-

ticky ju oveľa lepšie vystihuje prívlastok „kleptokratická“. Slobodu, ktorú si Haiťa-nia tak ťažko vybojovali, v skutočnosti nikdy nemali, hoci na ňu boli vždy pyš-ní. Haitská perestrojka Zemetrasenie, ktoré v prológu tohto roku za- siahlo Haiti, bolo nevy- hnutné. Smrť desiatok ti- sícov Haiťanov takisto. Kruté, no oprávnené konštatovanie. Len absolútny pád na dno vytvára priestor na haitskú „perestrojku“. Len hromady mŕ-tvych tiel dokážu vo svete vzbudiť súcit nad krajinou, ktorá prudko krváca už vy-

Slobodu, ktorú si Haiťania tak ťažko vybojovali, v skutočnosti nikdy nemali, hoci na ňu boli vždy pyšní.“

Na Haiti verí v Ježiša asi 96% obyvateľov. / Andrej Bán

22 |

n

Tomáš Bálint

„Tento príspevok si viem predstaviť aj v nejakom serióznom médiu – komplexne rozoberá históriu haitského obyvateľstva a pekne sa dostá- va k podstate – súčasnému stavu tejto krajiny po zemetrasení. Aj keď podľa môjho názoru nejde o reportáž, skôr o rozbor/analýzu, je púta- vý a zaujímavý. V závere by som akurát trochu opatrnejšie hovoril o tom, či bolo zemetrasenie nevyhnutné a skôr to zasadil do roviny, že zemetrasenie môže byť novým štartom pre Haiti.“

Lukáš ONDERČANIN

študent žurnalistiky na UK v BA

še dve storočia. Ten haitský hlad po zme-ne raz musel vyvrcholiť. Stalo sa tak presne 12. januára 2010. Teraz je na nás, aby sme ukázali, že vieme byť soli-

dárni trvale a nie len v časoch, keď sa to od nás bezpodmienečne žiada.

Ulica sa po zemetrasení stala pre Haiťanov domovom. / Andrej Bán

23 |

Zuzana BUDZÁKOVÁ / rozšírená správa

Poľsko zažilo obrovský šok. Neďaleko pamätníka obetí katyňskej tragédie došlo k leteckému nešťastiu, pri ktorom prišlo o život mnoho politických a duchovných elít tejto krajiny.

Lietadlo poľského prezidenta Lecha Kaczyńského havarovalo pri prílete na le-tisko v ruskom meste Smolensk. Na palu-be bolo okrem prezidenta a jeho manžel-ky viacero čelných predstaviteľov poľské-ho spoločenského a náboženského ži-vota. Zahynulo tiež prakticky celé velenie poľskej armády. Poľsko tak prišlo v jed-nom okamihu o takmer celú politickú eli-tu. Podľa prvých správ v lietadle zahynu- lo 132 ľudí, ruské úrady však neskôr spresnili, že v prezidentovom stro- ji letelo celkovo 96 cestu- júcich spolu s členmi posádky. Členov oficiál- nej delegácie bolo 88, okrem prezidenta aj gu- vernér centrálnej ban- ky, náčelník generálneho štábu alebo vi-cemaršálovia Sejmu a Senátu. Prezident Kaczyński letel do Ruska s cieľom uctiť si pamiatku Poliakov, ktorí boli popravení Rusmi počas 2. svetovej vojny. Pre zlé počasie malo lietadlo pô-vodne pristáť v bieloruskom Mine, avšak pilot a prezident nakoniec zmenili cieľ pristátia na smolenské letisko Severnyj, kde však lietadlo pre zlé poveternostné podmienky a hustú hmlu pristávací ma-néver nezvládlo. Pokúsilo sa pristáť dovedna štyrikrát, pri poslednom pokuse

sa však ľavým krídlom dotklo stromov. Z asi 300 metrovej výšky sa zrútilo na zem a po rozpade začalo okamžite horieť. Telá všetkých pasažierov sa po páde našli. Vyšetrovatelia objavili aj tzv. čierne skrinky, ktoré zapisujú záznamy letu. Po-dľa všetkého by mali pomôcť pri rekon-štrukcii udalostí, ktoré predchádzali pádu lietadla. Po tejto tragickej udalosti sa tisíce Poliakov zhromaždili pred prezidentským palácom v centre hlavného mesta. Ľudia, ale aj duchovní, ktorí poskytovali útechu, kládli pred budovu pa- láca červené a biele ru- že, sviečky... Všetky zástavy vo veľmi nábo- žensky založenom Poľ- sku stiahli na pol žrde. Mnohí obyvatelia vyvesili čierne vlajky na svoje balkóny. Smrť Lecha Kaczyńskeho hlboko za-siahla nielen poľský ľud, ale samozrejme aj jeho brata – dvojča Jaroslawa, ktorý by po blížiacich sa poľských voľbách mohol nahradiť svojho zosnulého brata v prezidentskom kresle. Tragická správa ochromila aj Slovensko. Našu sústrasť sme vyjadrili prostred-níctvom vládnych delegátov a občian-skych kondolencií, ktoré naši severní su-

Ľudia, ale aj duchovní, ktorí poskytovali útechu, kládli pred budovu paláca červené a biele ruže, sviečky...“

24 |

svojho dobrého priateľa Lecha Kaczyńskeho a je- ho manželky Márie. Smo- lenská letecká havária patrí k najtragickejším udalostiam posledných desaťročí.

sedia úprimne prijali. Prezident Ivan Gašparo- vič nariadil na budove Prezidentského paláca v Bratislave spustiť pre- zidentskú štandardu na pol žrde. Týmto pietnym aktom si chcel uctiť pa- miatku prezidenta, ale aj

Zuzana Budzáková

Smolenská letecká havária patrí k najtragickejším udalostiam posled-ných desaťročí.“

Muž sa na chvíľu zastavil pri portréte Lecha Kaczyńského na poľskom rynku.

25 |

Romana ERDÉLYIOVÁ / poznámka

Nad severskou krajinou z ničoho nič zapadlo slnko. Ochromilo to však nielen samotný Island, ale celú Európu. Prestala lietať. Ako je to možné? Výbuch Island-skej sopky vychrlil do atmosféry hustý mrak popolčeka, ktorý úplne ochromil le-teckú dopravu nad západnou a strednou Európou a tým spôsobil straty nielen ces-tujúcim, ale aj samotným leteckým spolo-čnostiam. Vulkán s ľadovou zátkou naposledy ukázal svoju silu na začiatku 19. storočia. Po menšej marcovej erupcii sopka vybu-chla opäť, tentoraz však s oveľa väčšou silou. Klimatológovia hrozia, že otepľova-nie zemegule môže priniesť podobné e-rupcie kdekoľvek. Aj u nás. Ale vráťme sa k sopke na Islande. „Zatiaľ tu nie sú znaky toho, že by sopečná činnosť ustá- vala, práve naopak, ešte sa zvyšuje,“ tvr-dí vulkanológ Armann Hoskuldsson z Is-landskej univerzity. „Láva však nebude. Toto je čisto výbušná erupcia,“ hovorí ďalej. Skutočný problém však spôsobil oblak popola, kto-rý sopka vyvrhla do vzduchu. Ten pos-tupne smeroval na juhovýchod - do Euró-py. V piatok večer zasiahol aj územie Slo-venska. Keďže sopečný popol pozostáva z jemných kamienkov a sopečného skla, je veľmi nebezpečný pre motory lietadiel a komplikoval tak situáciu najmä v sever-nej časti Európy.

Väčšina štátov úplne uzavrela svoj vzdušný priestor, medzi nimi aj Nórsko, Dánsko, čiastočne Švédsko a Fínsko. Aj takéto (ba ešte horšie) môžu byť prírodné katastrofy. Ostáva nám len dú-fať, že si to sopka nabudúce rozmyslí a prestane nám dokazovať svoju silu. Verme, že zaspí aspoň na ďalších sto ro-kov. Mnohí z nás chcú totiž cestovať a tešiť sa z dovoleniek.

Predstavte si krásny slnečný deň, ktorý sa v jednom okamihu premení na tmu. Zrazu neviete dýchať, pretože niečo vám upchá-va pľúca. Aj toto zažili Islanďania minulý mesiac.

Romana Erdélyiová

26 |

Zdravá normálna rodina je zárukou budúcnosti!!!

27 |

Jana OLEKŠÁKOVÁ / poznámka

TEPLO, PRIAM AŽ HORÚCO, BOLO 22. MÁJA NA NÁMESTÍ V BRATISLAVE, KDE SA MAL KONAŤ DÚHOVÝ PRIDE. HOMOSEXUÁLI A BISEXUÁLI SA ROZHODLI UKÁZAŤ ĽUĎOM, ŽE SÚ INÍ AKO VŠETCI NAOKOLO A UROBILI TO FORMOU POCHODU NAPRIEČ HLAVNÝM MESTOM.

28 |

Nikto však nečakal, že za rohom budú čí-hať pravicoví extrémisti, aby im skočili do kapusty a surovo ich „zrušili“. Snahy pra-vičiarov vyšli, aj nevyšli. Úspešné boli z dôvodu, že pochod sa v konečnom dô-sledku nekonal a neúspešné preto, že ga-yovia a lesbičky sa následne cez Nový most presunuli na tzv. „afterparty“. Stov-ky ľudí pozerali na toto divadlo v nemom úžase, mnohí krútili hlavami, prežehnávali sa a rozhorčovali zároveň nad tým, kam to ten svet (a hlavne mládež) speje. Nemám v úmysle nikoho odsudzo-vať ani karhať za to, že vymyslel pochod gayov a lesbičiek. Skôr sa pokúšam ob-jektívne zamyslieť nad tým, prečo homo-

sexuáli chceli, aby sa nejaký pochod vô-bec konal. Napadá mi len jedno - týchto ľudí spoločnosť už mnohé roky ignoruje a dehonestuje, čo v nich vyvoláva pocity vnútornej úbohosti a spôsobuje, že sú pomyselne vyháňaní na periférie našej „veľkorysej“ spoločnosti tváriacej sa, že každému vychádza v ústrety. Doslova de-monštratívne sa staviame k tomuto prob-lému a zabúdame na to, že aj my sme ľudia s vlastnými chybami. Snažíme sa skryť za zásteru nábožnosti, ktorá z nás robí svätých a z nich najväčších hriešni-kov, pričom vychádzame z názoru, že Boh stvoril muža a ženu, aby sa množili a zakladali rodiny a vzťah žena + žena,

Ľudia, ktorí sa nehanbia za svoju orientáciu

29 |

mu pochodu, cez ktoré dávali ľudia jasne najavo svoju nadradenosť nad „nehetero-sexuálmi“. Stavím sa, že ak by sa konal pochod za mier, podobné antiskupiny by nevznikali. Väčšina účastníkov po- chodu ani nebola zo Slo- venska, čo dokazuje, že pride mal silnú myšlien- ku, ktorú sme len my – „normálni“ – akosi nepo-chopili. Nemyslíte si, že nám homosexuáli chceli iba niečo odkázať (dokázať)? Prečo ich vlastne odsudzujeme? Poze-ráme sa len na zvrátenú stránku homose-xuálnych partnerstiev, AIDS a iné nákaz-

muž + muž je niečím nemorálnym. Ja, ako silne veriaci človek, sa tiež prikláňam k tomuto názoru, pretože vidieť vzájom-ne sa bozkávajúce ženy alebo mužov vo mne vzbudzuje pocity zhnu- senia. Zároveň však vy- chádzam z ďalšej biblic- kej podstaty, ktorá znie „Milujte sa navzájom“, a teda v prvom rade by som sa mala zaujímať o svoje skutky a až potom by ma mala trápiť extravagantná spoločnosť. Na internetovom portáli facebook sa vytvorilo mnoho skupín proti dúhové-

Pozeráme sa len na zvrátenú strán-ku homosexuálnych partnerstiev.“

Homosexualita je hriech, Kristus vás oslobodí!

30 |

Miluj toho, koho chceš, nie toho, koho ti „oni“ odporučia!

31 |

čali vnímať s väčším porozumením a lás- kou, mnoho z nich by zmenilo svoje zmýšľanie a dostalo by sa na začia- tok svojho života - do doby, kedy boli heterose- xuálmi. Pretože žiaden človek sa nenarodí ako ho- homosexuál. Gaya alebo lesbu z neho vychová až spoločnosť, v ktorej žije.

livé choroby. Bojíme sa čo i len dotknúť týchto ľudí, aby sa ten AIDS alebo homosexua- lita samotná náhodou ne- preniesla na nás, no pri- tom zabúdame na to, že aj my – heterosexuáli – môžeme byť HIV pozitív- ni. Máme z nich strach(!), ale ten nám nesmie brá- niť v poznávaní ich men- tality. Možno keby sme homosexuálov za-

Jana Olekšáková

Možno keby sme homosexuálov začali vnímať s väčším poro-zumením a láskou, mnoho z nich by zme-nilo svoje zmýšľanie.“

Niektorí ľudia sú teplí. Rozdýchaj to!

32 |

Zuzana BUDZÁKOVÁ / komentár

Svet obleteli najrôznejšie správy o pedofílii cirkevných hodno-stárov. Stovky ľudí dali najavo svoje pohoršenie týkajúce sa zvr-hlostí kňazov a vyjadrili obavy, že súčasné hlavy katolíckej cirkvi pomáhali utajovať správanie pedofilných kňazov, aby zachránili povesť cirkvi.

Taliansky kňaz Gabriele Amorth, ktorý pôsobí už dvadsaťpäť rokov ako vatikánsky „vyháňač“ diabla dokonca tvr-dí, že diabol v zmysle pedofilného sprá-vania kňazov prenikol aj do Vatikánu. Ka-tolícka cirkev sa o tento problém zaují-mala vraj už deväť rokov pred tým, ako ju po prípadoch v Bostone objavili ame-rické médiá. Vtedy počas homílie na svä-tej omši vrámci Sveto- vých dní mládeže na denverskom štadióne hovoril pápež o pohor- šeniach niektorých slu- žobníkov oltára. Počas tejto slávnosti vyzýval k starostlivosti o obete pe- dofilných zločinov a žia- dal, aby sa každý posta- vil k tomuto činu zodpo- vedne a zároveň odsúdil zneužívanie detí. Podľa štátneho sekretára, kardinála Tarcisia Bertoneho, je s týmito sexuálny-mi škandálmi, otriasajúcimi celou rímsko-katolíckou cirkvou, úzko prepojená homo-sexualita a nie celibát. Tieto slová vyjadril počas návštevy Čile. „Viacero psycholó-gov a psychiatrov dokázalo, že neexistuje prepojenie medzi celibátom a pedofíliou, a ako som sa nedávno dozvedel, uviedli, že existuje vzťah medzi homosexualitou a pedofíliou,“ vyhlásil Bertone na tlačovej

konferencii v Santiagu. „Táto patológia sa dotýka všetkých kategórií ľudí a kňazov v percentuálne menšej miere,“ dodal. „Správanie kňazov v tomto prípade, toto negatívne správanie, je veľmi vážne, je škandalózne.“ Na koniec uviedol, že pá-pež Benedikt XVI. čoskoro podnikne ďal-šie kroky na prešetrenie týchto prípadov. Je nespochybniteľné, že tí, u kto- rých sa potvrdila vina, majú byť potresta- ní bez ohľadu na to, či sa jedná o kňazov ale- bo „bežných smrteľní- kov“. Problémom je ale prílišné nafukovanie tej- to „krehkej“ témy zo strany médií. Tlak, ktorý vyvolávajú na cir- kev spôsobuje to, že značná časť obyvateľstva sa ľahko o-vplyvní a všetkých kňazov takpovediac „hádže“ do jedného vreca. Častokrát vytvárajú chyby ľudia, ktorí nehľadajú pravdu a neskúmajú sku-točnosť. Nechajú sa len stiahnuť vlnou obvinení a kritiky. Skúmanie pravdy si žiada opatrnosť a diskrétnosť. Aj tu totiž platí prezumpcia neviny. Ak je obvinený v skutočnosti nevinný, kto napraví jeho povesť? Niekedy je prospešnejšie nene-chať sa strhnúť názormi iných, ale mať

Veď okrem tých pár, ktorí sú pre cir-kev hanbou, tisíce ďalších denne poctivo vykonávajú svoju kňazskú službu.“

33 |

aj ten vlastný a dívať sa na vec s nadhľa-dom a zdravým rozumom. Veď okrem tých pár, ktorí sú pre cirkev hanbou, tisí-ce ďalších denne poctivo vykonávajú svo-ju kňazskú službu. Zovšeobecňovanie a prekrúcanie pravdy uráža nielen bisku-pov, pápeža, kňazov, ale aj nás - laikov.

Pedofília je však zločin, ktorý musíme jednoznačne odsúdiť, zvlášť, ak sa ho dopustí katechéta alebo duchovný. Je po-trebné potrestať vinníkov, pomôcť obe-tiam, ale aj lepšie načúvať príslušným cir-kevným autoritám.

Zuzana Budzáková

Protest proti pedofilným praktikám kňazov v Bostone

34 |

Zuzana BUDZÁKOVÁ / komentár

Osemdesiaty druhý ročník udeľovania Cien Americkej akadémie filmových umení sa niesol naozaj vo výbornej atmosfére. Najprv sa v piatok odovzdali ceny nezávislého filmu Spirit Awards, po-tom prišla „zahrievačka“ pred Oskarovými oceneniami v podobe Zlatých malín (najhorších filmových počinov uplynulého roka), no a na záver už samotné Oskary.

Pred veľkým nedeľným večerom prinieslo mierne odľahčenie odovzdáva-nie už spomínaných Zlatých malín, kto-rým dominovalo pokračovanie Transfor-merov. Oskary boli najmä v posledných ro-koch vnímané ako ceny hlavného prúdu a ostatný osemdesiaty druhý ročník aj a-ko súboj medzi režisérmi (a zároveň bý-valými manželmi) Jame- som Cameronom a Kath- ryn Bigelow, ktorí proti sebe do „bojovej línie“ postavili snímky Avatar a Smrť čaká všade. Oba filmy získali deväť nomi- nácií, z ktorých si víťaz- ná Smrť čaká všade od- niesla šesť zlatých „ho- lohlavcov“ v tých najvý- znamnejších kategóriách – najlepší strih, zvuk, mix, réžia, film a najlepší scenár, čím dala nezávislým tvorcom nový pod-net k tvorbe ďalších filmov. Na veľké pre-kvapenie priaznivcov fantazijného sveta Pandory, získal Cameronov Avatar len tri sošky a aj to v tzv. „technických“ kategó-riách. Ďalšími na zozname ocenených dvomi bezvlasými soškami sú aj snímky Up, Crazy Heart a Precious. Veľmi neča-kané bolo aj víťazstvo snímky El Secreto

de Sus Ojos v kategórii Cudzojazyčný film. Zvláštnou pikantnosťou večera bolo udelenie ceny za najlepší ženský herecký výkon. Získala ju herečka Sandra Bullock za rolu vo filme The Blind Side. Vynahra-dila si tak „víťazstvo“ v nelichotivej an-kete Zlatá malina. Svojho „ovocníčka“ si vyslúžila za najhorší herecký výkon vo fil- movej komédii All About Steve. „Ukážem sa tu aj o rok, ak mi sľúbite, že si snímku pozriete ešte raz a zvážite, či môj vý- kon bol naozaj taký zlý a ak uznáte, že to nebolo až také zlé, Zlatú malinu vrátim,“ dodala hereč- ka, ktorá si hanlivú cenu prevzala osobne. Na pó-dium si dokonca priniesla vozík plný DVD diskov s filmom a pridala vtipnú ďakovnú reč. Po šťastno-nešťastne ocenenej Bu-llock bola ďalšou ocenenou zástupkyňou nežnejšieho pohlavia aj mladá stoštyrid-saťkilová Mo'Nique za vedľajšiu rolu v dráme o domácom násilí (Precious). Obrovskú radosť z triumfu mal aj nestar-núci Jeff Bridges, ktorý bol za posledných štyridsať rokov nominovaný niekoľkokrát,

Na veľké prek-vapenie priaznivcov fantazijného sveta Pandory, získal Ca-meronov Avatar len tri sošky.“

35 |

Režisérka víťazného snímku „Smrť čaká všade“ - Kathryn Bigelow

36 |

Herec a komik Ben Stiller parodoval film Avatar.

37 |

OCENENIA V DÔLEŽITÝCH KATEGÓRIÁCH Najlepší film - Smrť čaká všade Herec v hlavnej úlohe - Jeff Bridges Herečka v hlavnej úlohe - Sandra Bullock Réžia - Kathryn Bigelow Herec vo vedľajšej úlohe - Christoph Waltz Herečka vo vedľajšej úlohe - Mo'Nique Celovečerný animovaný film - Up Adaptovaný scenár - Precious Pôvodný scenár - Smrť čaká všade Kamera - Avatar Strih - Smrť čaká všade Zvuk - Smrť čaká všade Vizuálne efekty - Avatar

no vyhral až teraz. Historické prvenstvo bude určite dlho patriť aj Jamesovi Ca-meronovi za jeho dva najlepšie zarába-júce filmy histórie (Okrem Avataru aj Ti-tanic). V zostávajúcich hlavných kategó-riách boli Ceny Akadémie odovzdané podľa očakávaní. Tohtoročná šou trvala skoro štyri hodiny, avšak historické rekordy sa ne-lámali. Ďakovné prejavy ocenených boli obmedzené na štyridsaťpäť sekúnd a hudba niektorých laureátov kruto vy-hnala z pódia. Tí najlepší sa naň však bu-dú môcť vrátiť opäť o rok. Zuzana Budzáková

Sandra Bullock si odniesla Oscara za naj- lepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe.

38 |

Filip Florian - Malíčky, Kalligram 2010, Bežná cena: €8,50

Jack Kerouac - More je môj brat, Artforum 2010 , Bežná cena: €12,02

Aravind Adiga - Biely tiger, Tatran 2010 , Bežná cena: €11,50

Petruš je mladý archeológ, ktorého stále prenasledujú záchvaty žalúdočného vredu, nemá výraznú povahu ani silné názory, no vedie ho odhodlanie, inštinkt a obdiv voči rôznorodosti života. Vytvára kroniku typického provinčného mestečka na hraniciach impérií, na okraji okraja. Okrem akéhosi novorealizmu a kvázi detektívnosti deja nájdeme v románe i vedomé exkurzy do mysticizmu.

More je môj brat je vzburou jednotlivca voči obmedzeniam ľudskej spoločnosti a jej krutým zákonitostiam a bolestiam. Wesley Martin, hlavný hrdina, miluje more zvláštnou, nepochopiteľnou bratskou láskou. More je jeho bratom i katom. Kniha je však i príbehom jeho priateľa Billa Everharta. Ten utečie pred spoločnosťou na more, ktoré sa však pre neho stáva zdrojom nekonečnej osamelosti.

Adiga vo svojom epištolárnom románe otvoril Pandorinu skrinku, z ktorej sa vyvalila pravda. Nič, čo sa tu spomína, neznie falošne alebo nadnesene. Biely tiger je šokujúci príbeh. Strháva pozlátku z dnešnej bombastickej technokraticky sa rozvíjajúcej Indie a zároveň upozorňuje na nebezpečenstvo hladných, ktorí sú rozhodnutí zobrať si svoj diel z globálneho ekonomického koláča. Tento román sa pokojne môže zaradiť k dnešným majstrovským veľdielam svetovej literatúry.

Michal Hvorecký - Dunaj v Amerike, Vyd. PT 2010, Bežná cena: €12,90

Martin a Mona sa spoznali v Bratislave ako deti a ich životy spojila rieka. Ako dospelí sa po rokoch znova stretnú na luxusnej lodi plnej Američanov, ktorá sa plaví z Regensburgu do delty Dunaja v Rumunsku. Dvadsať dní a takmer tritisíc kilometrov, od Čierneho lesa po Čierne more, mladý muž a jeho osudová žena verzus stodvadsať starých ľudí. Dobrodružný cestopis, paródia masovej turistiky a hlavne príbeh o láske, ktorá stála na vode.

LITERATÚRA / FILM / INTERNET

39 |

Pán Nikto, Dráma/Fantasy, 2009, Kanada, réžia: Jaco van Dormael, 80%

Nemo sa po rokoch stretáva s Annou a je to šťastné stretnutie, ale ona potrebuje určitý čas na rozmyslenie a dáva Nemovi svoje telefónne číslo. Na lístok však vzápätí padá z neba kvapka a číslo sa rozmočí. Dva mesiace predtým si totiž varil istý Brazílčan vajíčko a para, ktorá pri varení skondenzovala, vytvorila práve spomínanú kvapku. Nemo si túto nešťastnú „náhodu" zapríčinil sám, pretože šesť mesiacov predtým si kúpil lacnejšie džínsy (čínske) namiesto drahších (brazílskych). Produkcia džínsov sa z Brazílie presunula do iných krajín. Spomínaný Brazílčan bol prepustený z továrne na džínsy a vo voľnom čase si varil vajíčko. Film využíva tzv. „motýlí efekt“.

LITERATÚRA / FILM / INTERNET

Púštny kvet, Dráma, 2009, VB/Nemecko, réžia: Sherry Horman, 82%

Film založený na autobiografii svetoznámej modelky Waris Dirie, ktorá v trinástich rokoch utiekla pred núteným manželstvom z rodného Somálska do Londýna a po niekoľkých rokoch sa stala hviezdou módnych prehliadok. Známou sa stala ale predovšetkým svojim bojom proti ženskej obriezke, ktorú musela v detstve tiež podstúpiť. Atmosféru filmu dotvára vynikajúci soundtrack Martina Todsharowa.

Inštinkt.sk

Spoločensko-politický magazín Inštinkt.sk vznikol v priebe-hu mája 2010 po tom, čo jeho autori opustili kvôli názoro-vým nezhodám iný obdobný projekt. Nie však to, ale chuť posunúť našu spoločnosť ďalej bola hlavným motívom vzniku portálu Inštinkt.sk. Inštinkt.sk by mal byť predo-všetkým magazínom, ktorý dáva priestor mladým ľuďom, väčšinou začínajúcim novinárom, ktorí sa vedia kritickým okom pozrieť na spoločnosť, politiku, kultúru či šport. Ob- sahom portálu budú komentáre, analýzy, reportáže, roz-hovory či fotoreportáže. Šéfredaktorom portálu je bývalý študent PSLG – Lukáš Onderčanin.

PRI TVORBE KULTÚRNEJ RUBRIKY „TIPZ“ ČERPÁME Z INTERNETOVÝCH ZDROJOV www.martinus.sk a www.csfd.cz.

40 |

41 |

Tomáš KUBEJ / referát

Tohtoročné Majstrovstvá sveta v hokeji sa konali v Nemecku. Zá-pasy sa hrali na dvoch zimných štadiónoch - v Cologne a Mann-heime. Výnimkou bol prvý zápas medzi domácim Nemeckom a USA, ktorý sa hral v Gelsenkirchene.

Základnú skupinu zvládli slovenskí hokejisti veľmi dobre, keď prehrali len v úvodnom zápase po vyrovnanej hre s favorizovaným Ruskom. V ďalších dvoch zápasoch sme dokázali zvíťaziť s Bielo- ruskom a Kazachsta- nom. S Bielorusmi sme prehrávali už 0:2, no naši sa dokázali pozbie- rať a otočiť nepriaznivý stav stretnutia. S Kaza- chstanom to išlo ako po masle. Nebyť jediného inkasovaného gólu, brankár Peter Budaj si mohol pripísať prvý shotout. Po zápasoch základnej skupiny naši hokejisti postupovali do osemfinálovej skupiny z 2. miesta s 3 bodmi za víťazstvo proti Bielorus- ku. Šance na štvrťfinále boli reálne a väčšina z nás po týchto výsled- koch určite čakala, že z osemfinálovej skupiny postúpime ďalej. Žiaľ, našim sa na výsledky zo základnej skupiny nepo-darilo nadviazať. V osemfinálovej skupine E sme odo-hrali prvý zápas len 18 hodín po víťazstve nad Kazachstanom. Naši nastúpili proti Dánom a určite nikto nečakal, že už v 14.

minúte budeme prehrávať 0:6. Takýto stav vydržal až do konca stretnutia. V na-sledujúcom zápase sme prehrali s ďalšou severskou krajinou, tentokrát s Fínskom - 2:5. V tomto zápase hral už aj Miroslav Šatan, ktorý sa po vypadnutí Bostonu Bruins z play- off kanadsko-americkej NHL ponáhľal posilniť reprezentáciu Sloven- ska. Naša posledná šan- šanca bola zvíťaziť nad domácim Nemeckom – jedine tak by sme sa mohli dostať do štvrťfi- nále. V tomto zápase sme prehrávali 0:2, rov- nako ako s Bielorusmi. Iskierku nádeje vykresal v 40. minúte Marek Sva- toš, ktorý znížil na roz- diel jedného gólu. Ďalší gól však Slováci skvele chytajúcemu Ehrhoffovi vsietiť nedokázali. Slo- vensko sa tak rozlúčilo so šampionátom a skončilo na konečnom 12. mieste. Majstrami sveta v hokeji pre rok 2010 sa stali prekvapujúco Česi, ktorí vo finále zdolali dovtedy neporaziteľných Rusov 2:1. V zápase o bronz vyhrali Švé-di nad domácou reprezentáciou Nemecka 3:1.

Základná skupina A

9.máj: Slovensko – Rusko 1:3

11.máj: Slovensko – Bielorusko 4:2

13.máj: Slovensko – Kazachstan 5:1

Osemfinálová

skupina E

14.máj: Slovensko – Dánsko 0:6

17.máj: Slovensko – Fínsko 2:5

18.máj: Slovensko – Nemecko 1:2

42 |

Posledné pokyny trénera Hanlona hráčom a gól, ktorý nás poslal domov

43 |

pozvánka

44 |