ekonomickÁ informÁcia o teritÓriu ruská...

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Ruskej federácii: www.mzv.sk/moskva, [email protected]

EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU

Ruská federácia

Všeobecné informácie o krajine


I. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ INFORMÁCIE ___________________________________________________________________________

a) Základná charakteristika hospodárstva

Ekonomika Ruskej federácie je v roku 2014 poznačená medzinárodnými geopolitickými udalosťami od anexie Krymu a následnej pokračujúcej krízy s Ukrajinou. Uvalenie sankcií v troch etapách zo strany západných krajín a odvetné protiopatrenia sa nepriaznivo prejavili na ekonomike RF. Ďalším dôležitým faktorom, ktorý významne prispel k zložitejšiemu postaveniu ruskej ekonomiky je vývoj cien ropy na svetových trhoch, ochladenie investičného záujmu zo zahraničia a vývoz kapitálu v objeme 120 mld. USD. Ruské vedenie v záujme zmierniť dopady uvedených faktorov na domácu ekonomiku prijalo niekoľko opatrení, ktoré by mali zmierniť negatívne vplyvy. Ide predovšetkým o presmerovanie strategickej spolupráce smerom na Čínu a ázijské trhy. Nahradenie dovozového segmentu zo západných krajín domácou produkciou,

S ohľadom na stav ekonomickej spolupráce za obdobie 1-9/2014 (sankčná vojna) RF

s pôvodne strategickými obchodnými partnermi EÚ, USA, Kanada, ako aj na vývoj cien ropy na svetových trhoch (pokles zo 106 USD/barel. na 82,6 USD/barel.), bol v RF za 9 mesiacov zaznamenaný len mierny rast ekonomiky na úrovni 0,7 % HDP. Očakáva sa, že rok 2014 bude ukončený len miernym rastom HDP na úrovni 0,3%.

Vláda si nie je istá sociálno-ekonomickým vývojom s ohľadom na zložitosť geopolitickej

situácie, preto pripravila prognózu na roky 2015 – 2017 v dvoch variantoch: „klasický“ a „mierne optimistický“. Neoficiálne sa hovorí aj o treťom variante „krízovom“.

Vo variante „klasickom“ vláda vychádza z nádeje stabilizovania geopolitickej situácie

a postupného odstraňovania vzájomných sankcií v priebehu roka 2015. Predpokladá sa optimalizácia situácie na trhu s ropou, kde vláda vychádza z ceny 100 USD / barel. Pritom ekonomika by mala v roku 2015 rásť na úrovni 1,2 % a v rokoch 2016 a 2017 by mal rast HDP dosiahnuť úrovne 2,3 – 3%.

Vo variante „mierne optimistickom“ sa vychádza z aktívnej politiky zameranej na

zníženie napätia v geopolitických vzťahoch. V tomto variante sa očakáva rast HDP v roku 2015 na úrovni 3,3 % a v rokoch 2016 - 2017 na úrovni 3,3 -4,3%.

Vo variante „krízovom“ sa vychádza zo scenára, kedy cena ropy bude na úrovni 90

USD/barel. Tento variant predpokladá aj zhoršenie situácie v bankovom sektore. V tomto prípade by rast HDP bol v roku 2015 na úrovni 0,6% a v rokoch 2016 - 2017 na úrovni 1,7 – 2,8%.

V porovnaní s vládou má Centrálna banka RF oveľa pesimistickejšie prognózy

v otázke ekonomického rastu na roky 2015 – 2016, kde očakáva nulový rast prípadne na úrovni 0,1%. V prípade, že by cena ropy na svetových trhoch sa znížila pod hranicu 70 USD by ekonomický prepad dosiahol miery -3,5 %.

Vláda sa spolieha, že sa jej podarí zastaviť ekonomický prepad a predísť recesii vďaka

významným investičným projektom hlavne do oblasti infraštruktúry (rozšírenie kapacít Transibírskej magistrály a BAM, cestného okruhu okolo Moskvy), energetiky (stavba ropovodov a plynovodov smerujúcich na východné trhy – Čína a krajiny ATES. Na ich realizáciu majú byť využité prostriedky z dôchodkových fondov a z Fondu národného zabezpečenia.


Inflácia za 9 mesiacov dosiahla mieru 5,6%, pričom za celý rok sa predpokladá na úrovni 10 - 11,6%. Zavedenie sankcií a obmedzenie dovozov potravín prispelo k inflácii 0,9 p.b., čo predstavovalo aj nárast nákladov na zmenu dodávateľov, podpora domáceho poľnohospodárstva, zdražovanie úverov, udržanie kurzu RUR.

Ceny aj vďaka augustovým protiopatreniam sa zvýšili za 9 mesiacov na mäsové výrobky o 17,1% na morské produkty o 10,7%, na mliečne výrobky o 10,1%, cukor o 16,4%. Ceny na spotrebný tovar od začiatku roka vzrástli o 8,4%, čo je dvojnásobok minuloročného rastu cien. Ceny na pohonné hmoty vzrástli od začiatku roka o 3,5%. V oblasti služieb bol zaevidovaný rast cien o 6,2%. Index cien v priemyselnej výrobe od začiatku roka zaznamenal rast 5,4%. Na základe nízkeho dopytu na čiernu metalurgiu ceny od začiatku roka zaznamenali prepad o 22,8%. V chemickom priemysle došlo k rastu cien o 8,7%. Ceny v doprave rástli podľa druhu od 1,5 -3,5%.

Štátny rozpočet podľa MF RF vykazuje za 9 mesiacov proficit 1 110,22 mld. RUR, čo

predstavuje 2,1 % HDP. Pritom v roku 2013 bol proficit na úrovni 1,4% HDP, t.j. 652,89 mld. RUR. Príjmy do rozpočtu za 9 mesiacov predstavovali 10 697,69 mld. RUR čo je 20,4% HDP. V roku boli príjmy v objeme 9 604,47 mld. RUR, t.j. 19,9 % HDP. Výdavky dosiahli hodnotu 9 587,47 mld. RUR čo predstavuje 18,25% HDP. V roku 2013 výdavky boli na úrovni 18,6% HDP.

Vláda RF schválila štátny rozpočet na rok 2015 s vyhliadkou na 2016-2017. Príjmy v roku 2015 sú plánované v objeme 15,082 bil. RUR a výdavky vo výške 15,513 bil. RUR. Deficit 431 mld. RUR predstavuje 0,6% HDP. V roku 2016 sa očakáva zvýšenie deficitu na úroveň 477 mld. RUR a v roku 2017 na hodnotu 544,4 mld. RUR. V sociálnej sfére sa plánuje rast výdavkov + 7,3%, v národnej ekonomike + 21,3%, výdavky na národnú obranu + 21,4%, rast výdavkov zaznamená aj národná bezpečnosť. Fondy rezervný a národného zabezpečenia porastú len na kurzovom rozdiele, neplánuje sa ich doplnenie. Veľké investičné projekty budú financované z Fondu národného zabezpečenia.

Sociálna oblasť – k 1. septembru počet obyvateľov RF bol 146,2 mil. z toho je 2,4 mil.

obyvateľov anexovaného Krymu. Od začiatku roka bol zaznamenaný rast počtu obyvateľov o 179,3 tisíc tzn. o 0,12 %. V oblasti migrácie bol zaznamenaný výrazný nárast počtu utečencov z dôvodu situácie na Ukrajine – 6,2 tisíc.

V sociálnej sfére je potrebné dať do pozornosti, že podľa oficiálnych štatistík bola úroveň miery nezamestnanosti 5,1%, čo predstavuje 0,94 mil. nezamestnaných. Ekonomicky aktívnych je 75,4 mil. obyvateľstva. Reálna mzda za 9 mesiacov vzrástla o 2,9%. Priemerná nominálna mzda dosiahla hodnotu 31 638 RUR (cca 614 €). Životné minimum pre dôchodcov je 6 656 RUR pre deti 7 738 RUR a pre aktívneho obyvateľa 8 731 RUR.

Za 9 mesiacov 2014 obyvateľstvo minulo na tovar a služby o 9,2% viac prostriedkov v porovnaní s rovnakým obdobím 2013. Pritom úspory za rovnaké obdobie sa zmenšili o 5,1%. Výdavky za tovar a služby tvoria 76,7% podiel z príjmov a podiel na úsporách je 6,2%, čo je prepad o 2,6% v porovnaní s rokom 2013.

b) Hlavné odvetvia hospodárstva

Priemysel: Dynamika priemyselnej výroby dosiahla pozitívny výsledok aj keď len v miernom raste na úrovni 1,3%. V letných mesiacoch dokonca vykazovala záporne výsledky (-0,2%). Najvýznamnejší podiel mal ťažobný priemysel +0,2%. Spracovateľský priemysel dosiahol rast 2,2%. V tomto sektor mali najväčší podiel výroba koksu (54,8%), ropných produktov (36,6%), potravinárstvo, nápoje a tabak (6,7%). Naopak došlo k výraznému poklesu v stavebníctve -3,1%, čo bolo spôsobené nízkymi objemami investícií. Investície do základného kapitálu zaevidovali prepad o – 2,5%. Záporné výsledky boli zaznamenané vo výrobe dopravných prostriedkov (-9,1%), chemickej výrobe (-5,4%), textilnom priemysle (-17,7%), hutníctve (-5,0%). V poľnohospodárstve bol registrovaný rast na úrovni 4,9%. V maloobchode došlo taktiež k zníženiu tempa rastu na úroveň 2,3% (v roku 2013 bol rast +4,0%). Pokles bol aj v oblasti poskytovaných služieb, kde bol rast len 1,0%, čo predstavuje prepad oproti roku 2013 o -1,3%. V oblasti ťažby nerastných surovín bol zaznamenaný za 9 mesiacov mierny rast na úrovni 1,7%


Poľnohospodárstvo Pozitívny prínos k dynamike ekonomického rozvoja v roku 2014

malo aj poľnohospodárstvo, čo bolo spôsobené vysokými ukazovateľmi zberu úrody poľnohospodárskych plodín a taktiež stabilnými prírastkami v živočíšnej produkcii. Rast v poľnohospodárstve za 9 mesiacov dosiahol úroveň 7,7%. Za 9 mesiacov hodnota poľnohospodárskej produkcie podľa aktuálnych cien predstavuje 2 995,3 mld. RUR. Na sezónne práce bolo bankami RF vyčlenených pre potreby poľnohospodárov úverov v hodnote 149,3 mld. RUR. Úroda zrnovín dosiahla objem 95,8 mil. ton, čo predstavuje nárast oproti roku 2013 o 24%. Cukrovej ropy bolo zozbieranej o 20% viac, zemiakov bolo o 5% viac a zeleniny o 2%.

V živočíšnej výrobe bolo za 9 mesiacov dosiahnutý rast hovädzieho dobytka a hydiny na bitúnkoch o 6,4% bravčoviny o 1,4%.

Ministerstvo poľnohospodárstva RF aktívne hľadá nových dodávateľov na poľnohospodársku produkciu ako zámenu za dodávateľov z EÚ, USA a iných západných krajín.

Za 9 mesiacov produkcia mlieka sa znížila o 0,6%, čo bolo spôsobené a znížením počtu hovädzieho dobytka o 2,5%.

Ministerstvo poľnohospodárstva RF pripravilo do vlády RF program podpory agrárneho sektoru do roku 2020. Doplňujúce financovanie 20 mld. RUR ma zabezpečiť nahradenie importných poľnohospodárskych komodít zo zahraničia. Ministerstvo pôvodne žiadalo až 77,5 mld. RUR.

Doprava Za 9 mesiacov 2014 bol objem prepravy tovarov realizovaný všetkými druhmi

dopravy (okrem potrubnej) 5 046 mil. ton, čo znamená prepad oproti roku 2013 o 2,4%. Z toho objem komerčnej prepravy predstavoval 2 233,9 mil. ton. Preprava po železnici zaznamenala rast o 7,4%, letecká o +6,5%, námorná -5,5%, automobilová -0,9%. Podiel železničnej a automobilovej dopravy na celkovej preprave vzrástol o 0,1-0,2%.

V rámci prepravy cestujúcich bol celkovo dosiahnutý rast o 5,5% oproti roku 2013. V železničnej doprave bol evidovaný pokles o 7,1%, a v lodnej o 2,1%, naopak rast zaznamenala automobilová doprava o 14,5% a letecká o 8,7%.

Finančné trhy Od septembra vplyvom prepadu cien ropy na svetových trhoch,

tlakom ekonomických sankcií západných krajín na RF, nedostatkom investičných prostriedkov, výrazným odlivom kapitálu z RF (predpoklad 128 mld. USD), došlo k tlaku na národnú menu RUR, ktorá dosiahla historických miním voči USD a €. Centrálna banka RF bola nútená intervenovať a zvyšovať hornú hranicu kurzového koridoru pre RUR voči USD a €. Ozývali sa názory o potrebe zafixovať a zmraziť kurz RUR. Na konci prvej dekády novembra bol kurz 48,2 RUR/USD a 60,25 RUR/€. Experti začali hovoriť o panike na burze s valutami.

Po systéme intervencií Centrálnou bankou na trhu s valutami bolo prijaté rozhodnutie prejsť na politiku voľnej tvorby kurzu národnej meny RUR na valutovom trhu zrušením regulačných intervencií. Centrálna banka využije intervenčnú politiku len v prípade hrozby finančnej nestabilnosti a to v nasledovných prípadoch: ak dynamika výmenného kurzu môže viesť k výraznej devalvácií, zvýšený záujem o hotovosť zahraničnej valuty, rast úspor v depozitoch v USD, zhoršenie finančnej kondície úverových organizácii a firiem.

Centrálna banka RF očakáva, že v roku 2014 dôjde k odlivu kapitálu celkovo v objeme 128 mld. USD.

Centrálna banka 28 júla prijala rozhodnutie o zvýšení úrokovej sadzby pre úvery o 0,5%, čim ročný úrok je stanovený Centrálnou bankou 8%, v 9 mesiaci sa zvýšil na 9,5%.

Za 9 mesiacov 2014 objem úverov fyzických osôb zrástol o 11,4% pričom v roku 2013 rast úverov bol 21,5%.

Objem medzinárodných valutových rezerv RF za 9 mesiacov 2014 sa znížil o 10,9% t.j. o 55,355 mld. USD. K 1.10.2014 valutové rezervy RF sú v objeme 454,24 mld. USD.

Nástupom nového vedenia do Centrálnej banky RF došlo k realizácii očistenia bankového sektora od bánk podozrivých z nekalých praktík. V priebehu roka 2014 Centrálna banka prakticky mesačne odoberala licencie v priemere 3-5 komerčným bankám


po celom území RF. Za 9 mesiacov aktíva v bankovom sektore vyrástli o 11,6%. V bankách sa nachádzajú aktíva v objeme 64 072,5 mld. RUR, ktoré sú z 53,5% rozmiestnené v piatich najväčších bankách.

Obchod a služby

Pretrvávajúce geopolitické napätie a očakávanie možných negatívnych následkov vplyvom sankcií a protiopatrení núti obyvateľstvo pristupovať s vyššou opatrnosťou k nakupovaniu určitých druhov tovarov a nevyužívať služby, ktoré nie sú nevyhnutné. Nastáva situácia, kedy sa zužuje dopyt. Dokazuje to aj rast obratu v maloobchode, ktorý je v porovnaní s rokom 2013 o 1,6% menší a dosiahol úroveň len 2,3%. Obdobné sú ukazovatele v oblasti poskytovania služieb, kde bol prepad o 1,1% v porovnaní s rokom 2013.

Z pohľadu objemov maloobchodného predaja segment potravín a nápojov eviduje medziročný nárast 0,5% u spotrebného tovaru bol nárast 4,5%.

Regióny RF

Hospodárstvo Ruskej federácií podľa jednotlivých regiónov možno charakterizovať nasledovne: Severozápadná oblasť - ekonomické centrum St. Peterburg. Oblasť má relatívne málo prírodných zdrojov a zo surovín je to predovšetkým bauxit, bridlica, fosfáty a rašelina. Rozvíja sa chemický a farmaceutický priemysel, hutníctvo farebných kovov a výroba hliníku. Z iných odvetví je to stavba lodí, energetické a elektrotechnické strojárenstvo, výroba obrábacích strojov a prístrojov, výroba traktorov a železničných vagónov. Severná oblasť - Je bohatá na prírodné zdroje, ako je čierne uhlie, ropa, plyn, rudy- železné, niklové, medené, hliníkové; Má rozvinutý priemysel hutníctva železa a farebných kovov, tavenie hliníku, lesný a drevospracujúci priemysel, rybárstvo, stavbu a opravu lodí; Centrálna oblasť - Jej priemysel je orientovaný na elektroniku, výrobu obrábacích strojov a prístrojov, elektrotechnické strojárenstvo, výrobu výpočtovej techniky, výrobu automobilov, traktorov a vagónov, zariadení pre textilný priemysel, výrobu lokomotív, lietadiel, hutníctvo železa a farebných kovov, lesný a drevospracujúci priemysel, chemický, ľahký a polygrafický priemysel. Centrálna čierno-zemská oblasť - Má rozvinutý priemysel na ťažbu a úpravu železných rúd, strojárenstvo, chemický a potravinársky priemysel, výrobu obrábacích strojov a lietadiel. Poľnohospodárstvo je orientované na pestovanie pšenice, cukrovej repy, slnečnice, kukurice, chov dobytka a ošípaných. Volgo-vjatská oblasť - Oblasť je bohatá na prírodné bohatstvo. Má rozvinuté strojárenstvo, stavbu lodí, výrobu obrábacích strojov, elektrotechniky, osvetľovacej techniky, lesný, chemický a petrochemický priemysel. Oblasť Povolžia - Má bohaté zásoby ropy, plynu, bridlice, ako aj chemické suroviny (síra, kuchynská soľ), hydroenergetické a agronomické zdroje. Má rozvinuté strojárenstvo na výrobu automobilov, lodí a obrábacích strojov. Severokavkazká oblasť - Rôznorodosť prírodných zdrojov, ako sú ropa, plyn, čierne uhlie, farebné kovy, agrotechnické zdroje, suroviny pre stavebný priemysel dali možnosť rozvoju daných odvetví a priemyslu v oblasti. Nemenej je dobre rozvinuté poľnohospodárstvo, ako je rastlinná a živočíšna výroba, vinárstvo, pestovanie zeleniny. Uralská oblasť - Prírodnými zdrojmi sú železné ruda, farebné kovy, značné zásoby ropy, plynu, draselných soli a dreva. Základným odvetvím ťažkého priemyslu je hutníctvo železa a farebných kovov, ťažba ropy, plynu, draselných solí, dekoračných kameňov, drahokamov a lesný priemysel. Rozvinuté je aj ťažké strojárenstvo, výroba ťažobných a hutných zariadení, energetické strojárenstvo, chemický priemysel, výroba umelých hnojív, celulózy a papieru, petrochémia. Západosibírska oblasť – Prírodné zdroje sú bohaté na ropu, plyn, rudu, čo umožňuje oblasť charakterizovať po tzv. zónam ako „plynový sever“, „ropný stred“, „strojárenský a obilný juh“. Východosibírska oblasť - Oblasť je známa na obrovskými zásobami hnedého a čierneho uhlia, železných rúd a farebných kovov, hydroenergetické zdroje, zásoby vysoko kvalitného


dreva, grafitu, azbestu, suroviny pre výrobu stavebných materiálov, čomu zodpovedá aj rozvoj príslušných odvetví priemyslu. Oblasť Ďaleký východ – Rozlohou je oblasti najväčšou v RF, je však najmenej osídlená. V súčasnej dobe vláda RF venuje rozvoju tejto oblasti mimoriadnu pozornosť. Oblasť je bohatá na prírodné zdroje, ako sú farebné kovy, zlato, platina, čierne uhlie, diamanty, lesné a hydroenergetické zdroje a geotermálne pramene. Má dobre rozvinutý rybný priemysel počínajúc výlovom až po priame spracovanie rýb. Krym a Svastopoľ – nové subjekty RF. Dňa 18. marca 2014 prezident RF V. Putin podpísal dohodu o vstupe Republiky Krym a Sevastopoľu do štátnej štruktúry RF. Dohoda o vstupe nových subjektov do RF bola ratifikovaná v Štátnej Dume dňa 20. marca 2014.

c) Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch

Ruská federácia je členom medzinárodných ekonomických organizácií a združení: OSN, UNSTAD /Konferencia OSN v oblasti obchodu a rozvoja/, EEK/OSN /Európskej ekonomickej komisie OSN/, ESCAP /Ekonomickej a sociálnej komisie OSN pre ázijské a tichooceánske krajiny/, IBRD /Medzinárodná banka pre rekonštrukciu a rozvoj/, IFC /Medzinárodná finančná korporácia/, MIGA /Multilaterálna agentúra investičných garancií/, MMF, UNIDO /Organizácia spojených národov v oblasti priemyselného rozvoja/, WIPO /Svetová organizácia intelektuálneho vlastníctva/, IAEA /Medzinárodná agentúra atómovej energie/, Svetovej turistickej organizácie a BSEC /Čiernomorská hospodárska spolupráca/.

Ruská federácia je zároveň i členom politických a ekonomických regionálnych organizácií: OBSE /Organizácia bezpečnosti a spolupráce v Európe/, EUREKA /celoeurópska organizácia, napomáhajúca rozvoju trhovo orientovaných projektov v oblasti výskumu a vývoja vo všetkých sférach progresívnych technológií/, CBSS /Rada Baltického mora/, SNŠ /Spoločenstvo nezávislých štátov/, EBRD /Európska banka rekonštrukcie a rozvoja/, IBEC /Medzinárodná banka ekonomickej spolupráce/. Ruská federácia je členom Colnej únie s Bieloruskom, Kazachstanom a Euroázijského ekonomického spoločenstva /EurAzES/, Spoločenstva nezávislých štátov /SNŠ/, Šanghajská organizácia spolupráce /ŠOS/.

WTO - Prístupový proces Ruskej federácie do WTO sa začal v júni 1993, kedy Ruská federácia predložila oficiálnu žiadosť o členstvo. Ruská federácia sa stala plnoprávnym členom WTO 22. augusta 2012. Od 23. 08.2012 začal v RF platiť aj nový colný sadzobník. Rozhodnutím prezidenta RF č. 83 zo dňa 17.2.2014 bol menovaný stály predstaviteľ RF pri WTO. Pre zabezpečenie účasti RF v prípadných medzinárodných sporoch v rámci WTO bola založená nekomerčná organizácia „Centrum expertízy v otázkach WTO“.

EÚ - Základný dokument regulujúci vzťahy medzi Bruselom a Moskvou – „Dohoda o partnerstve a spolupráci“ (PCA) ukončil platnosť v roku 2007. Do roku 2014 prebiehala negociácia novej dohody PCA. Aktuálny stav vzťahov medzi EÚ a RF nie je priaznivý pre rýchle ukončenie negociačného procesu a podpísanie novej dohody. Priority vzťahov medzi EÚ a RF sa dostali v roku 2014 do sféry rozdielneho pohľadu na geopolitické záujmy, energetickú bezpečnosť, čo v konečnom dôsledku vyústilo do sankčnej vojny.

OECD - Po vstupe Ruskej federácie do WTO sa stalo členstvo v OECD jednou z priorít ruskej zahraničnej politiky. V súvislosti s anexiou RF na Krym bol zo strany OECD pozastavený prístupový proces RF do organizácie.

APEC - Do APEC vstúpila Ruská federácia v roku 1998 s cieľom podporiť rozvoj ekonomickej a politickej spolupráce v tomto regióne a rozvoja Ďalekého východu. Hlavné priority APEC-u ostávajú: podpora rozvoja podnikateľského prostredia, podpora trvalého udržateľného rastu regiónu, liberalizácia obchodu a služieb, rozvoj investícií a realizáciu štrukturálnych reforiem. Posledný summit APEC sa uskutočnil v novembri 2014 v Pekingu.

Black Sea Economic Cooperation /BSEC/ - Dňa 25. júna 1992 v Istanbule predstavitelia Albánska, Arménska, Azerbajdžanu, Bulharska, Gruzínska, Grécka, Moldavska, Rumunska, RF, Turecka a Ukrajiny podpísali deklaráciu summitu Čiernomorskej ekonomickej spolupráce (BSEC), zameranej na upevnenie integračných procesov čiernomorského regiónu, rozvoj ekonomickej spolupráce, demokracie a trhovej ekonomiky. Bol vytvorený stály Medzinárodný sekretariát BSEC v Istanbule, Obchodná a rozvojová banka v Solúne a Centrum


koordinácie výmeny štatistických a ekonomických informácií v Ankare. Štatút pozorovateľa získali: Rakúsko, Egypt, Izrael, Španielsko, Poľsko, Slovenská republika a Tunis.

BRICS - Ruský prezident V. Putin v 2014 na summite BRICS prišiel s iniciatívou vytvorenia Inštitútu energetickej politiky, Energetickej asociácie a Rezervnej palivovej banky BRICS. Cieľom je zvýšenie energetickej bezpečnosti, ktorá je jedným z bodov cestnej mapy pre investičnú spoluprácu. RF predložila aj návrh multilaterálnej dohody o ekonomickej spolupráci krajín BRICS. Podpísaná bola dohoda o vytvorení Banky rozvoja BRICS s disponibilným kapitálom 10 mld. USD.

Euroázijská ekonomická únia /Euroázijské ekonomické spoločenstvo/. Dňa 10. októbra 2000 na summite v Astane prezidenti piatich krajín ”Colného zväzu” (CZ), Ruskej federácie (V. Putin), Bieloruska (A. Lukašenko), Kazašskej republiky (N. Nazarbajev), Kirgizska (A. Akajev) a Tadžikistanu (E. Rachmonov) podpísali zmluvu o vytvorení ”Euroázijskej ekonomickej únie (EAEU)”. Prezident RF V. Putin 3.10. 2014 podpísaním ratifikačnej zmluvy ukončil ratifikačný proces vstupu RF do EAEÚ. RF je prvou krajinou, ktorá ratifikáciu ukončila. RF sa tak od 1.1.2015 stane oficiálne členom EAEÚ.

Colná únia začala svoju činnosť 01.01.2010, ktorej členmi sú Ruská federácia, Bielorusko a Kazachstan. V rámci Colnej únie sa zavádza jednotná colná administratíva na základe Colného kódexu, ktorá umožní znížiť tranzitné zdržiavania pre výrobcov tovarov, zvýšia objem vzájomného obchodu, celkovo zvýšia konkurencie schopnosť tovarov a národných ekonomík zaangažovaných štátov. Integračný proces bude pozitívne vplývať na inovačný potenciál členov únie, zvýši sa prílev zahraničných investícii. V jednotnom colnom priestore budú zavedené jednotné colné tarify, budú platiť unifikované colné pravidlá, zabezpečujúce jednotné fungovanie colných služieb spolu so zmenou colnej kontroly. Exportom sa nebude považovať produkcia, ktorá bude dodávaná medzi krajinami, členmi Colnej únie. Samotná colná únia je predzvesťou vytvorenia jednotného hospodárskeho priestoru, čo je viac ako reálne. Práve členské štáty vlastnia obrovskú surovinovú základňu s kvalifikovanou pracovnou silou. Konečným cieľom colnej únie je založenie Eurázijskej únie, po vzore EÚ.

II. PODPORA OBCHODU A PODNIKANIA ___________________________________________________________________________

a) Podnikateľská legislatíva

Za reguláciu zahraničného obchodu je zodpovedné Ministerstvo ekonomického rozvoja RF, kontrolu realizuje Federálna colná služba RF (nariadenie prezidenta RF č. 2014 z 25. októbra 2004). Zahraničný obchod je regulovaný zákonom č. 164-F3 z 8. decembra 2003 (posledná redakcia 2. februára 2006) o Zásadách štátneho regulovania zahraničného obchodu a taktiež zákonom č. 165-F3 z 8. decembra 2003 (posledná redakcia 30. decembra 2006) o Špeciálnych ochranných, antidampingových a kompenzačných opatreniach pri importe tovaru. Zákon stanovuje presné postupy začatia antidampingového konania voči tovarom škodiacim záujmom ekonomiky RF.

Vstupom SR do EÚ sa základnou dohodou upravujúcou hospodárske vzťahy Európskej únie s Ruskou federáciou stala „Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej“ (Partnership and Cooperation Agreement - PCA). Uplatňovaním tejto dohody od roku 1997 bolo dosiahnuté prehĺbenie liberalizácie vzájomného obchodu medzi EÚ a RF. Dohoda vytvára podmienky pre vytvorenie zóny voľného obchodu. V PCA sa RF poskytuje zmluvná doložka najvyšších výhod (MFN) tak, ako by RF bola členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO). V apríli 2004 bol v rámci PCA prijatý efektívny mechanizmus urovnávania sporov. V PCA je zahrnutý špeciálny režim v obchode s oceľou a jadrovým materiálom.

V súlade s Daňovým kódexom sa v Ruskej federácii platia: - federálne dane a poplatky (platia na celom území RF); - regionálne dane a poplatky (platia na území subjektov RF);


- miestne dane a poplatky (platia na území pôsobnosti miestnych samospráv). V roku 2002 vstúpila do platnosti druhá časť Daňového kódexu RF, ktorá upravuje: daň

zo zisku, tarifné clá, daň z príjmov fyzických osôb, daň z pridanej hodnoty, spotrebnú daň a zaviedla aj jednotnú sociálnu daň. Od 1.1.2004 vstúpila do platnosti daň z majetku podnikov a to vo výške 2,2 % z hodnoty majetku sa bude platiť na budovy, dopravné prostriedky, zariadenia a inventár. Znížila sa aj výška dane z majetku fyzických osôb zo súčasných 2 % na 0,1 – 0,5 %. Formy podnikania v Ruskej Federácii: Na území Ruskej federácie je možné realizovať podnikateľské aktivity v dvoch formách

A) nerezidentúra – zastupiteľstvo a filiálka B) rezidentúra – právnické a fyzické osoby - OOO (spol.s.r.o.), AO (a.s.) a iné.

Zastupiteľstvo (nerezident) zahraničných právnických osôb v Ruskej federácii sa riadi

Uznesením Rady ministrov ZSSR č. 1074 z 30. 11. 1989, z ktorého sú v platnosti časti neprotirečiace platným zákonom. V minulosti bola ich činnosť značne ohraničená. Zastupiteľstvá mohli vyvíjať ekonomickú činnosť na území Ruskej federácie iba plnením konkrétnych zmlúv, mali i právo hľadať zákazníkov a podpisovať zmluvy. V posledných rokoch po prijatí oveľa liberálnejších zákonov o zahraničných investíciách sa vytvorenie zastupiteľstva stalo pre zahraničné spoločnosti základným spôsobom pracovnej činnosti v Ruskej federácii.

Filiálky môžu uskutočňovať podnikateľskú činnosť v mene právnickej osoby. Zastupiteľstvá a filiálky ruských spoločností nepodliehajú štátnej registrácii. Aj tak ich však po vytvorení treba zaregistrovať na daňovom inšpektoráte a v mimo rozpočtových fondoch v príslušnom mieste. Pojem filiálky zahraničnej právnickej osoby nie je detailne rozpracovaný, čo je príčinou mnohých problémov v právnej oblasti. V súčasnosti filiálky zahraničných spoločností podliehajú štátnej registrácii, ako aj ruské právnické osoby. Postup pri registrácii a orgány registrácie

Forma právnickej osoby (ďalej aj PO) založenej v Ruskej Federácii (ďalej RF) ovplyvňuje všetky aspekty ekonomickej aktivity firmy, zahŕňajúc: finančné a daňové účtovníctvo, zverejňovanie dokumentov, colnú politiku, možnosť zamestnať zahraničnú osobu, prevod zisku do vlasti, uplatnenie medzinárodných zmlúv, atď.

Z tohto dôvodu je pred založením firmy potrebné venovať pozornosť forme zakladanej firmy. Existuje niekoľko foriem právnických osôb, ktoré môžu byť založené v RF. Medzi tri základné formy patrí: 1. „Spoločnosť s ručením obmedzeným“ - ООО (Общество с Ограниченной Ответственностью) 2. “Súkromná akciová spoločnosť“- ЗАО (Закрытое Акционерное Общество) 3. “Verejná akciová spoločnosť“ - ОАО (Открытое Акционерное Общество)

ООО, ЗАО a ОАО sú právnické osoby, ktoré môžu vykonávať niektorú z foriem podnikateľskej aktivity (v prípade ak nie je zakázaná Vládou RF). Na uskutočnenie nejakej licencovanej aktivity je potrebné dodatočne získať konkrétne povolenie. Počet akcionárov resp. účastníkov v ООО, ЗАО alebo ОАО nesmie prekročiť číslo 50. Každý občan RF môže byť akcionárom alebo spoločníkom v jednej alebo viacerých právnických osobách RF. Spoločnosť môže byť v určitých prípadoch založená aj individuálnou osobou.

Poplatok za registráciu je 2.000 RUR (50 €). Zároveň je nutné zaplatiť aj poplatok za pečiatku spoločnosti a registráciu v Štátnej štatistickej komisii. Výška týchto poplatkov je približne 2.500 RUR (63€ ). Minimálny základný kapitál pre ООО, ЗАО alebo ОАО je 10.000 RUR (250 €). Zároveň platí pre:


• OOO aspoň 50 % vstupného kapitálu musí byť splatených pred zaregistrovaním spoločnosti.

• Pre ЗАО a ОАО 50 % základného kapitálu musí byť vložených do 3 mesiacov od registrácie.

Ak má spoločnosť záujem zamestnávať zahraničné fyzické osoby, musí získať povolenie k takémuto zamestnaneckému vzťahu. Kroky registrácie právnickej osoby v RF: • Registrácia na daňovom úrade, 5-7 pracovných dní. • Registrácia na Štátnom štatistickom úrade, 2-5 pracovných dní. • Vyrobenie a zaregistrovanie pečiatky firmy, 2-5 pracovných dní. • Registrácia na mimorozpočtových fondoch (Penzijný fond, Sociálny fond, Povinná Zdravotná poisťovňa), od roku 2004 túto registráciu vykonáva daňový inšpektorát. • Otvorenie bankového účtu, v závislosti od jednotlivej banky. • Registrácia akcií vydaných v spolupráci so Štátnym úradom finančných trhov, 24-30 pracovných dní.

V RF existuje niekoľko firiem, ktoré sa špecializujú na registráciu zahraničných PO. Tieto spoločnosti poskytujú buď jednotlivé alebo komplexné služby od registrácie dokumentov po profesionálne účtovníctvo alebo právnické poradenstvo. Orientačné ceny jednotlivých služieb: Spracovanie potrebných dokumentov pre zahraničné osoby 15.000 RUR (375 €) Podanie a spiatočné získanie dokumentov (osobne/poštou) 10.000/5000 RUR (250/125 €) Získanie kódov na registráciu pečate 5.000 RUR (125 €) Registrácia firmy a vyhotovenie registračnej listiny 4.400 RUR (110 €) Služby notára za potvrdenie o registrácii 1.300 RUR (33 €) Príprava žiadosti na registráciu akcie 10.000 RUR (250 €) Podanie a spiatočné získanie dokumentov (osobne/poštou) 15.000/10.000 RUR (375/250 €) Štátny poplatok 20.000 RUR (500 €) Dodatočné služby Pomoc s neštandardnými dokumentmi do 20.000 RUR (500 €) Otvorenie a registrácia bankového účtu na PO 6.000 RUR (150 €) Získanie duplikátov potvrdení o registrácii vo fondoch RF 5.000 RUR (125 €) Prehľad špecializovaných firiem v oblasti registrácie zahraničných PO. VISTA Foreign Business Support Phone: +7 095 933 7822, Fax: +7 095 933 7823 E-mail: [email protected] Web: www.vfbs.ru Adresa: Trubnaya str. 25/1, Moscow, 127051, Russia EuroSkill Tel./fax: +7 495 785-2370 E-mail: [email protected] Web: http://www.euroskill.ru Adresa: Gilyarovskogo st., 47 building 5, Moscow, 129110, Russia JUS PRIVATUM Telefon: (+7 495) 755-57-53 Fax: (+7 495) 624-85-51 E-mail: [email protected]


Web: http://www.jusprivatum.com Adresa: 5/7 Petrovsky per., Moscow 107031 Russia Largo Management Group Telefon: +7 (495) 783-20-20 E-mail: [email protected] Web: www.largo.ru Adresa: Cvetnoj Bulvar, dom 25, str. 3, 127051, Moskva, Russia http://grand-way.com.ua/ru/registracija-jurlic-i-spd.html http://www.reghelp.ru/ http://www.waytorussia.net/business/startingup.html http://largo.ru/services/russian_law/registration_of_legal_entities/

Zákony a registrácia právnických a fyzických osôb: http://www.e-registrator.ru/Zak-reg.htm Obchodno-priemyselná komora, orgány registrácie a poradenské firmy. Informácie o registrácii firiem sú na http://www.tpprf.ru/ru/activities/accreditation/m2/index.php Právnické osoby Každá právnická osoba je povinná sa na území RF zaregistrovať v Obchodno-priemyselnej komore RF. Štátna registrácia podnikov so zahraničnými investíciami trvá cca 1 mesiac. Likvidácia podnikov, bankrot Právnická osoba môže byť likvidovaná: - z rozhodnutia jej zakladateľov vrátane skončenia lehoty, na ktorú bola vytvorená

právnická osoba; - v prípade dosiahnutia cieľa, kvôli ktorému sa vytvorila právnická osoba; - v prípade rozhodnutia súdu o neplatnej registrácii právnickej osoby, spojenej s porušením

zákona pri jej vytvorení a iných právnych aktoch, ak sú porušenia; - rozhodnutím súdu v prípade vážnych porušení zákona alebo vyhlásením bankrotu; - právnickej osoby - obchodnej organizácie.

Likvidáciu právnickej osoby uskutočňuje likvidačná komisia, ktorú určujú zakladatelia (spoločníci) právnickej osoby alebo orgán, ktorý prijal rozhodnutie o likvidácii právnickej osoby. Po uskutočnení likvidácie zakladatelia (spoločníci) právnickej osoby získajú časť majetku právnickej osoby, ktorá zostane po uspokojení požiadaviek veriteľov. Spôsob bankrotu právnických osôb určuje federálny zákon O insolventnosti (bankrotoch) z 8. januára 1998 č. 6-F3. V súlade s týmto zákonom má právo obrátiť sa na súd so žiadosťou o vyhlásenie bankrotu dlžníka sám dlžník, jeho veritelia, daňové a iné orgány splnomocnené zákonom. Zákon určuje aj spôsob jednoduchého bankrotu, vzťahujúci sa na dlžníkov v likvidácii a na neexistujúcich dlžníkov.

b) Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce

Podpora zahraničného obchodu sa riadi uzneseniami vlády RF „Federálnymi programom rozvoja Sibíri Ďalekého východu“, ktorý obsahuje zoznam foriem stimulovania priemyselného rozvoja. Strategickým materiálom pre rozvoj činnosti zahraničného obchodu RF je zákon „O štátnom regulovaní činnosti zahraničného obchodu“. Štátna politika na podporu exportu využíva nasledovné oblasti regulácie: finančnú, daňovú a colnú. Cieľom koncepcie je finančná podpora prioritných oblastí priemyselného exportu RF. Podporné programy rozvoja regiónov v RF reguluje Ministerstvo ekonomického rozvoja RF a Ministerstvo regionálneho rozvoja. Medzi ďalšie podpory exportu patria: organizácia veľtrhov a výstav, účasť na špecializovaných konferenciách, v reklamných kampaniach, pomoc v certifikácii exportných tovarov.


c) Verejné obstarávanie

Verejne obstarávanie sa v RF realizuje prostredníctvom oficiálnej web stránky Ruskej federácie na umiestnenie informácie o zverejňovaní objednávok na dodanie tovarov, vykonanie prác a poskytnutie služieb.

Elektronický portál bol vytvorený s cieľom zabezpečenia výkonu Federálneho zákona 94-FZ zo dňa 21.7.2005 a Federálneho zákona 223-FZ zo dňa 18.7.2011. na umiestnenie informácií v telekomunikačnej sieti INTERNET o objednávkach na nákup tovarov, výkon prác a poskytovania služieb a iných informácií, ktoré sú v kompetenciách federálnych orgánov a regionálnych orgánov.

Oficiálna web stránka zabezpečuje dostupnosť pre širokú verejnosť a zverejnenie informácií o etapách vykonania verejného obstarávania pre štátne a samosprávne potreby a potreby rozpočtových organizácií a iných právnických osôb u ktorých sa podľa zákonu ustanovuje povinnosť zverejňovať informácie o nákupoch tovarov, služieb a prác.

Informácia je verejne dostupná pre všetkých užívateľov telekomunikačnej služby Internet v záujme spoločenskej kontroly. Nová verzia web stránky zabezpečuje prepojenie informácií o nákupoch podľa hore uvedených zákonov. Nová verzia funguje od 1.1.2013, pričom denne sa aktualizuje niekoľkými tisícami nákupmi, ktoré sú federálneho, regionálneho alebo samosprávneho charakteru.

http://zakupki.gov.ru/epz/main/public/home.html Na web stránke sú umiestnené všetky nákupy. V prípade účasti sa záujemca musí na

web stránke registrovať a následne sa môže po preštudovaní legislatívnych podmienok zúčastniť verejného obstarávania. V prípade kladného rozhodnutia príslušná organizácia podpíše s dodávateľom kontrakt, ktorý sa zverejňuje v registri a realizuje sa jeho plnenie.

Ide o elektronický proces verejného obstarávania až po etapu samotného podpisu kontraktu medzi obstarávateľom a dodávateľom.

Adresa: Konkursnye torgi, 119121 Moskva, Smolenskij bulvar, d. 3/5 Tel.: +7 (495) 741-3020 Fax: +7 (495) 741-3021 E-mail: [email protected], [email protected] web stránka: http://zakupki.gov.ru/wps/portal/base/topmain/home

d) Zmluvná základňa

Zmluvno-právna základňa medzi SR a RF je tvorená systémom dohôd a zmlúv pokrývajúcich obdobie od roku 1935 až do súčasnosti. Nosnú dohodu tvorí Dohoda o hospodárskej a vedecko-technickej spolupráci medzi vládou SR a vládou RF z 25. 2. 2005. Pôvodná dohoda bola modifikovaná z dôvodu vstupu SR do EÚ. K dnešnému dňu je zmluvno-právna základňa plne modifikovaná okrem Dohody medzi vládou SR a vládou RF o ochrane a podpore investícií. Aj napriek diplomatickému úsiliu sa nedarí uvedenú dohodu modifikovať z dôvodu stanoviska ruskej strany, že akékoľvek modifikácie dohody bude vykonávať až po vstupe do WTO.

1. Podpísané:

- „Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o hospodárskej a vedecko-technickej spolupráci“ z 25. 2. 2005.

- „ Dohoda medzi vládou SR a vládou RF o zabezpečení vzájomných záujmov pri využívaní a rozdelení práv k výsledkom duševnej činnosti“ zo 7. 11. 2006

- „Dohoda medzi Ministerstvom školstva SR a Ministerstvom vzdelávania a vedy RF o spolupráci v oblasti vzdelávania na roky 2006-2009“ zo 7. 11. 2006

- „Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o vzájomnej ochrane utajovaných skutočností“ zo 7. 11. 2006


- „Dohoda o preprave jadrových materiálov medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou cez územie Ukrajiny“, ktorá bola podpísaná 21.10.2010 na pôde MH SR.

2. Pripravované:

3. Modifikácia dohôd:

- „Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a Ruskej federácie o podpore a vzájomnej ochrane investícií“ z 30.11.2007 MF SR, za účelom dosiahnutia zosúladenia platných bilaterálnych investičných dohôd

s právnou legislatívou Európskej únie týkajúcou sa spoločnej obchodnej politiky predložilo návrh modifikovanej dohody. Ruská strana zatiaľ odmieta renegociovať dohodu.

III. INVESTÍCIE, ENERGETIKA, VEDA A VÝSKUM ___________________________________________________________________________

a) Priame zahraničné investície:

V roku 2013 priame zahraničné investície okrem bankového sektoru dosiahli objem 78,4 mld. USD, čo je 1,8 násobok oproti roku 2012.. Investície do základného kapitálu sa nepatrene zmenšili o 0,8%. Ministerstvo ekonomického rozvoja RF v prognózach na rok 2014 očakáva prepad investícií do základného kapitálu až o 1,9%.

Za obdobie 1-8/2014 sa investície do základného kapitálu skrátili o 2,5 % v porovnaní s rokom 2013.

b) Energetická politika krajiny

V súvislosti s plynovou krízou vo vzťahu k Ukrajine a dlhotrvajúcimi trojstrannými rokovaniami RF – UA – EU vedenie RF pristúpilo k preorientovaniu energickej politiky smerom na Čínu a ázijské trhy. Napriek tomu, že v roku 2013 sa začala výstavba plynovodu South Stream, bol v súvislosti s plynovou krízou na Ukrajine uvedený projekt na suchozemskej časti Európy pozastavený. Podľa A. Millera spoločnosť Gazprom asi nebude pokračovať v dlhodobej stratégii s cieľom odkúpenia európskych odbytových aktívov a vytvorenia štruktúry ťažba – doprava – odbyt na európskom trhu. Dôvodom je každoročný pokles odbytu a aktuálne nepriaznivé vzťahy európskych štátov voči spoločnosti. Neznamená to však, že Gazprom sa vzdá všetkých projektov, ale dôjde k určitým zmenám a korekciám. Výpadok na európskom trhu mieni RF vykompenzovať dodávkami do Číny na základe 30 ročného kontraktu v objeme 400 mld. USD, podľa ktorého bude dodávať ročne 38 mld. m3 plynu. RF začala posudzovať aj ponuku Japonska na vybudovanie plynovodu do Japonska na ostrov Hokaido a ďalej smerom do Tokia a taktiež účasť na výstavbe plynárenskej siete Japonska. Plynovod by mohol byť realizovaný namiesto projektu terminálu „Vladivostok LNG“, ktorý mal pôvodne zásobovať skvapalneným plynom ázijské trhy. Na Čínu sa orientujú aj aktivity spojené s rozšírením dodávok ropy. Významná je aj iniciatíva RF v rámci združenia krajín BRICS v oblasti energetickej politiky: založenie Inštitútu energetickej politiky, Energetickej asociácie a Rezervnej palivovej banky BRICS. Cieľom je zvýšenie energetickej bezpečnosti. RF však zatiaľ nechce sprístupniť čínskym investorom na dlhodobej báze projekty v oblasti ťažby uhľovodíkov na pevnine alebo na ruských šelfoch,

RF má záujem o využívanie plynovodov Nord Stream, preto aj vyzvalo na sprístupnenie plynovodu OPAL. Otázku plynovodu South Stream sa RF snaží riešiť taktikou bilaterálnych dohôd s krajinami (Rakúsko, Maďarsko atď.), ktoré následne presadzujú jeho realizáciu v EK. Opätovné spustenie projektu je pre ruskú stranu prioritnou úlohou a preto sa dá očakávať, že ruská strana bude mať snahu priamo alebo nepriamo pri rokovaniach s EK k otázkam energetiky presadzovať dosiahnutie pozitívneho výsledku zo strany EK. Nie je možné vylúčiť ani možnosť, že RF pre dosiahnutie súhlasu na South Stream pristúpi v budúcnosti k obmedzeniu, resp. zastaveniu dodávok plynu pre európskych odberateľov plynovodom Bratstvo, ktorý prechádza územím UA a SR smerom do západnej Európy s odôvodnením, že


UA nelegálne odoberá plyn určený pre európsky trh. Prípadne odstavenie plynovodu, resp. obmedzenie prepravovaných objemov cez plynovod Bratstvo bude znamenať pre SR výpadok príjmov z tranzitu a navyše bude SR nútená odoberať plyn dodávaný Nord Stream alebo Jamalom, kde v cene už budú zakalkulované tranzitné poplatky od rôznych krajín.

V oblasti jadrovej energetiky ROSATOM aktívne pôsobí na svetovom trhu bez väčších rezonancií. V súvislosti so sankčnou vojnou padli aj návrhy na zákaz dovozu a skladovania vyhoretého jadrového paliva z členských krajín EÚ do RF. V roku 2014 podpísali dohodu s Maďarskom o výstavbe jadrovej elektrárne. S Iránom je jadrový program rozsiahlejší ide o výstavbu 2 blokov s perspektívou až ôsmich, ako aj lokalizáciu závodu na obohacovanie ruského paliva.

Za 9 mesiacov 2014 cena ropy „URALS“ sa znížila v porovnaní s rokom 2013 o 2,5% a dosiahla hodnotu 105,1 USD/ barel. Cena zemného plynu v roku 2014 dosiahla hodnotu 378,2 USD/1000m3, čo predstavuje prepad ceny oproti 2013 o 6,7%. Za 9 mesiacov 2014 sa export ropy v porovnaní s rokom 2013 znížil o 3,9% a export plynu o - 4,4%, export uhlia naopak zrástol o 5,7%.

Za 9 mesiacov 2014 ťažba základných palivovo-energetických surovín vzrástla minimálne o 0,9% oproti predchádzajúcemu roku. Z toho ťažba ropy vrátane plynového kondenzátu predstavovala 392,1 mil. ton. Rafinérky vyprodukovali 25,6 mil. ton benzínu (-0,5%), 27,1 mil. ton dieselu (+ 4,3%)a 18,9 mil. ton vykurovacieho mazutu (+42,0%).

Energetický mix

Za 9 mesiacov 2014 bolo v RF vyrobených 764,8 mld. kWh elektrickej energie z toho spotreba predstavovala 758,8 mld. kWh.

Podiel na celkovej výrobe elektrickej energie %

Zdroj elektrickej energie Podiel % za 1-9/2014 Tepelné elektrárne 64,8 Jadrové elektrárne 17,1 Vodné elektrárne 18,0 Obnoviteľné zdroje 0,1

RF je v energetickej oblasti v plnej miere sebestačná a nemá potrebu realizovať import energonosičov. Naopak ekonomika RF je dlhodobo postavená na exporte energonosičov.

Podiel exportu

Druh enegonosiča Celková ťažba 1-9/2014 Export 1-9/2014 Zemný plyn (mld. m3) 462,8 135,2 (29,2%) Ropa ( mil. ton) 392,1 168,6 (43%) Uhlie (mil. ton) 252,4 135,8 (53,8%) Jadrové materiály Neuvádza sa Neuvádza sa

c) Veda, výskum a vývoj, inovácie

Rozvoj vedy, výskumu, vývoja a inovácie RF sa riadi „Stratégiou rozvoja vedy a inovácie v Ruskej federácii na obdobie do 2015“ , ktorá bola schválená vládou RF dňa 15.12.2005. Stratégiu rozpracoval a realizuje Ministerstvo školstva a vedy RF. Stratégia rieši tempo rozvoja a štruktúru výskumu a vývoja v súlade s potrebami národnej bezpečnosti a rastúcemu dopytu podnikateľského sektora o moderné technológie. Cieľom stratégie je sformovanie sektoru výskumu, efektívnej inovácie a technologickej modernizácie ekonomiky pri intenzívnom zvyšovaní konkurencieschopnosti. V stratégii rozvoja sa uvažuje o raste výroby inovačných výrobkov o 18% a exporte inovačných výrobkov o 15% v roku 2016.


Zabezpečením rozpracovania výroby a exportom vysoko technologickej priemyselnej výroby je vládou RF poverená štátna korporácia „Rostechnológie“ ( www.rostechnologii.ru ). Prezidentom korporácie je Sergej Čemezov.

Na realizáciu štátnej politiky v oblasti nanotechnológie, pre rozvoj inovačnej štruktúry v sfére nanotechnológie a realizáciu projektov perspektívnej nanotechnológie a nanoindustrie, bol federálnym zákonom č. 139-F319 z 19.7.2007 založená štátna korporácia „Ruská korporácia nanotechnológie“ – ROSNANO ( www.rusnano.ru ). Pre realizáciu uvedených cieľov bolo vládou RF vyčlenených asi 35 mld. EUR. Generálnym riaditeľov korporácie je Anatolij Čubajs.

Hlavným inovačným centrom na základe rozhodnutia vlády RF z 21.09.2010 sa stalo „Skolkovo“ ( www.i-GOROD.com ). Hlavným cieľom projektu je zabezpečenie modernizácie republiky. V rokoch 2011-2015 vláda RF vyčlení na projekt „Skolkovo“ pribl. 25 mld. Eur. Prezidentom fondu „Skolkovo“ bol menovaný Viktor Vekselberg.

Ďalšími hlavnými vedecko-technickými centrami pre výskum a vývoj je medzinárodná organizácia „Spojený ústav jadrového výskumu Dubna“ , ktorej členom je aj SR a „Ruské vedecké centrum Kurčatovský inštitút“ ( www.kiae.ru ).

IV. ZAHRANIČNÝ OBCHOD KRAJINY ___________________________________________________________________________

a) Dovozný a vývozný režim, obchodná prax

Dovozné clá Po vstupe RF do WTO došlo k harmonizácii colných sadzieb medzi RF a WTO. Napriek

tomu sa snaží RF prijímať netarifné opatrenia v obchodnej politike RF s cieľom ochrániť svoj vnútorný trh a domácich producentov. Príkladom môžu byť recyklačné poplatky na dopravné prostriedky. Od 12. decembra 2013 hrozí zrušenie doposiaľ využívaných TIR karnetov pre nákladnú automobilovú dopravu. Dane a DPH RF prijala postup na vyrovnanie daní na zahraničné a domáce výrobky. Netarifné bariéry dovozu

Z dôvodu zavedenia protiopatrení zo strany RF na sankcie EÚ je zákaz dovozu do RF mäsa a mäsových výrobkov z hovädziny, bravčoviny a hydiny, zeleniny, ovocia a niektorých druhov mliečnych výrobkov. Orgány RF prijali opatrenia, ktoré zabránia uvedeným komoditám dostať sa do colného obehu v RF cez tretie krajiny. Sprísnené boli kontroly pôvodu tovaru na hranici pri vstupe do Colnej únie (RF. BY, KZ).

- registrácia, dokumentácia, colné procedúry: - RF zaviedla povinnosť vyclenia niektorých tovarov, vrátane textilu, odevov

a elektrických výrobkov na hraniciach vybraných ázijských krajín ako aj v prístavoch a na letiskách. Tieto tovary pôvodom z Ázie nemôžu byť exportované do RF cez EÚ. Toto rozhodnutie zabraňuje podnikom z EÚ vyvážať do RF polotovary z ďalekého východu na spracovanie a podmienečne vytvára bariéry obchodnej spolupráce medzi EÚ a RF,

- RF pripravuje smernicu o kontrole pred dodávkou tovarov. Podľa tejto smernice by sa mali všetky tovary zahrnuté do tzv. rizikovej skupiny tovarov, vyvážaných do RF by mali byť kontrolované okrem colníc na hraniciach už pri nakladaní tovaru na teritóriu v krajine vývozu. Toto opatrenie má byť v účinnosti max. tri roky, ale na požiadavku relevantného ministerstva môže byť predĺžená. Podľa súčasného návrhu kontrola pred dodávkou bude zameraná na kvalitu, množstvo, ceny a kódovanie tovarov určených na vývoz do RF. Poplatky za túto kontrolu by nemali prekročiť 1% colnej hodnoty tovaru, ale ich minimálna výška má byť 12000 rubľov a dodávky s nižšou hodnotou ako 70000 rubľov nebudú podliehať kontrole.


Normy a iné technické podmienky - povinná certifikácia: pneumatík, automobilov, kozmetiky a čistiacich prostriedkov,

liekov, - licencie na dovoz liekov – sú poskytované výrobcami RF rovnakého druhu liekov,

prístupom RF do WTO by táto povinnosť mala byť zrušená, čo sa však neudialo. Sanitárne a fytosanitárne opatrenia

- pre export mäsa, mäsových výrobkov a mliečnych výrobkov do RF musí výrobca mať vykonanú kontrolu a certifikát Federálnej správy sanitárnej a fytosanitárnej inšpekcie RF;

- zákaz dovozu hydinového mäsa liečeného antibiotikami; - zákaz dovozu živých oviec a kôz, obmedzenie dovozu hovädzieho dobytka,

mliekarenských výrobkov a krmiva pre psov (BSE); - zákaz dovozu rezaných kvetov z Holandska a Estónska. - obmedzenie dovozu mliekarenských výrobkov potrebou certifikátov na dioxín

a rádioaktivitu. Vývozné poplatky Vývozné clá sú uplatňované na:

- textil a koža (HS 4101, 4102, 4104 a 4105), - železo, oceľ a neželezné materiály (železný a neželezný šrot). - ropa a ropné produkty

Databáza informácií o prístupe podnikateľských subjektov z členských krajín EÚ na trhy tretích, t.j. nečlenských krajín EÚ (Market Access Database - MADB) teda aj podmienkach vývozu do Ruskej federácie. Na základe rozhodnutia Rady EÚ z 24. 9. 1998 Európska komisia má identifikovať a analyzovať obchodné bariéry v tretích krajinách, vytvárať databázy informácií o prekážkach obchodu pri vývoze tovaru z EÚ do tretích krajín, organizovať semináre a podobné akcie s cieľom informovať podnikateľskú sféru v členských krajinách EÚ o možnostiach využívania tejto databázy, ako aj o existujúcich prekážkach vývozu do tretích krajín. • informácie o podmienkach vývozu na trhy nečlenských krajín EÚ, • informácie o tom, ako EK systematicky rieši sťažnosti podnikateľov z EÚ pri odstraňovaní obchodných bariér pri ich vývoze do tretích krajín, • informácie o tom, či jednotliví obchodní partneri EÚ dodržiavajú platné medzinárodné obchodné dohody a zmluvy, • podnety pre realizáciu spoločnej obchodnej politiky EÚ s cieľom ďalšej liberalizácie medzinárodného obchodu prostredníctvom rokovaní predovšetkým na pôde WTO, ale aj pri rokovaniach na ďalších úrovniach (OECD, bilaterálne preferenčné dohody a pod.). Uvedená databáza sa nachádza na internetovej stránke EK http://mkaccdb.eu.int Stránka je priebežne aktualizovaná. Člení sa na nasledujúce oblasti: • databáza obchodných bariér (informácie o exportných a investičných podmienkach vývozu do nečlenských krajín EÚ, vyhľadávať je možné podľa krajiny, sektorovej oblasti a podľa druhu bariéry, resp. opatrenia) • príručka pre vývozcov, týkajúca sa dovozných formalít v tretích krajinách (importné procedúry podľa jednotlivých komodít); • štatistická databáza obchodu medzi EÚ a tretími krajinami (podľa krajiny, výrobku, HS kapitoly, HS 4 alebo HS 6); • aplikované tarify tretích krajín (na základe HS kódov alebo názvu výrobku je možné zistiť clá a ďalšie poplatky uplatňované pri dovoze jednotlivých výrobkov); štúdie (správy týkajúce sa prístupu na trh vo vybraných obchodných oblastiach alebo podľa jednotlivých tretích krajín, resp. zoskupení). http://www.customs.ru - stránka Federálnej colnej služby Ruskej federácie http://customs.consultant.ru/ - colná legislatíva Ruskej federácie http://www.customs.ru/ru/ved_info/popup.php?list286=ktam – colné orgány Ruskej federácie


b) Základná štatistika zahraničného obchodu

Vláda RF v súvislosti so sankciami EÚ prijala protiopatrenia, ktorými bol zakázaný dovoz niektorých komodít z krajín EÚ. Za 9 mesiacov Rada Euroázijskej ekonomickej komisie zaviedla 15 tarifných a netarifných opatrení v oblasti importu tovarov do Colnej únie (RF, BY, KZ).

V zahraničnom obchode bol dosiahnutý obrat za 9 mesiacov 616,5 mld. USD, čo predstavuje prepad o -2,4% oproti roku 2013. Z toho export predstavuje 383,8 mld. USD (+0,1%) a import 232,7 mld. USD (- 6,3%). Kladné saldo tak je v objeme 151,2 mld. USD (+11,8%).

c) Tovarová štruktúra zahraničného obchodu v členení vývoz/dovoz

EXPORT 1-8/2014 Komodita Objem

v mil. USD Index %

Potraviny a poľnohospodárska produkcia 11 899 127,2 Chemická produkcia + kaučuk 19 1714 93,7 Drevo a celulózo-papierenské výrobky 7 774 110,1 Kovy a drahé kovy 26 982 99,1 Stroje, zariadenia, dopravné prostriedky 15 693 91,3 Palivovo-energetické tovary 244 965 101,2

IMPORT 1-8/2014

Potraviny a poľnohospodárska produkcia 26 665 98,9 Chemická produkcia + kaučuk 30 875 95,0 Minerálne suroviny 4 846 106,0 Textil , obuv 11 418 93,4 Kovy a drahé kovy 12 892 87,6 Stroje, zariadenia, dopravné prostriedky 92 199 93,5 Cena plynu v období 1-9/2014 dosiahla priemernú hodnotu 378,7 USD/1000m3, čo predstavuje pokles o - 6,9% v porovnaní s rovnakým obdobím 2013. Export plynu za 9 mesiacov 2014 poklesol o - 0,5%, ropy o - 4,3%.

d) Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu vývoz/dovoz

Z pohľadu vývoja ZO je možné očakávať v najbližších rokoch významný posun v obchodovaní smerom na krajiny APEC a BRICS, s ktorými RF rozširuje spoluprácu hlavne v sfére energonosičov a investícií. RF sa snaží znižovanie odberov ropy a plynu zo strany Európy kompenzovať dodávkami do Číny a krajín APEC. Tarifné a netarifné opatrenia, ktoré prijíma RF po vstupe do WTO v oblasti ochrany domácich výrobcov smerujú k znižovaniu importu určitých komodít (automobilov, poľnohospodárskych strojov, potravinárskej produkcie atď.). Zároveň tak núti zahraničných dodávateľov pristúpiť k investičným projektom a vytvárať výrobné kapacity na území RF.


1-8 /2014

mil. USD

Index % 2014/2013

Podiel %

Obrat ZO 616 500 97,6 100

EÚ 263 400 96,8 49,2

ATES 141 100 105,7 26,3

SNŠ 66 800 92,3 12,5

e) Vývoj zahraničného obchodu so SR za posledných päť rokov (vývoz/dovoz)

Súčasný vývoj v slovensko-ruských hospodárskych vzťahoch je poznačený sankčnou vojnou medzi EÚ a RF, čo sa prejavilo negatívne na bilaterálnom zahraničnom obchode medzi SR a RF. Je evidovaná znížená aktivita slovenskej podnikateľskej verejnosti aj smerom do regiónov RF. RF pritom predstavuje pre SR jedného z najdôležitejších obchodných partnerov hlavne v oblasti energetiky a hospodárska spolupráca je dlhodobou prioritou vzťahov s RF. Slovenská republika sa usiluje o širší prienik na voľné trhy do oblastí a regiónov RF. Zintenzívňuje sa spolupráca na regionálnej úrovni na kvalitatívne novom princípe tak, aby sa tieto aktivity odrážali nielen na zvyšovaní dynamiky vzájomného obchodu, ale aj na rozširovaní obchodno-hospodárskej a výrobno-kooperačnej spolupráce medzi SR a RF. Prioritou sú oblasti RF: Moskva, Sankt Peterburg, Tatarstan, Baškirská republika, Sverdlovská oblasť, Omská oblasť, Chanty Mansijská AO, Rostovská a Astrachánska oblasť. Dôležitý mechanizmus presadzovania ekonomických záujmov SR predstavuje zasadnutie medzivládnej komisie o hospodárskej a vedecko-technickej spolupráci (MVK), ako aj zasadnutia zmiešaných komisii na regionálnej úrovni (ZK).

Hospodárska štruktúra slovenskej ekonomiky nedovoľuje zásadným spôsobom znižovať import tovarov z RF, pretože ide predovšetkým o energetické suroviny. Vzájomná obchodná výmena medzi SR a RF (v mil. €)

Rok 2009 2010 2011

2012

2013

1-8 2014

Index %

Vývoz 1 413 1 921 2 070,7 2 620,1 2 547,2 1 465,5 88,7

Dovoz 3 467 4 656 6 183,7 5 867,9 6 147,7 3 410,1 87,8

Obrat 4 880 6 577 8 254,4 8 488,0 8 694,9 4 875,6

Saldo - 2 054 -2 735 - 4 113,0 -3 247,7 -- 3 600,6 -1 944,6

Zdroj: podľa údajov ŠÚ SR

Export tvorili najmä prepravné zariadenia a stroje, nasledovali priemyselné výrobky, trhové výrobky a chemikálie. V oblasti importu sa doviezli nerastné palivá, surové materiály, trhové výrobky.


V. MARKETINGOVÁ STRATÉGIA ___________________________________________________________________________

a) Obchodné zvyklosti v teritóriu

Obchodný úspech je priamo závislý od toho, kto obchod, resp. kontakt organizoval, od skúsenosti v zahraničnom obchode a v neposlednom rade od obchodného partnera v RF. Podnikanie na vlastnú päsť je veľmi riskantné a neodporúča sa.

Svojich obchodných partnerov nepodceňujte, väčšina ruských podnikateľov má vysokoškolské vzdelanie, skúsenosti z riadiacich funkcií, sú veľmi komunikatívny a poznajú legislatívu RF, ako aj svoje miestne podmienky. Veľkú časť obchodníkov predstavujú súkromní podnikatelia, predstavitelia finančno-priemyselných skupín, ropných, plynárenských a iných exportných spoločností. Na rokovania je potrebné sa dôsledne pripraviť, mať dostatok informácií o vlastnej spoločnosti, ponúkanej produkcii, mať so sebou všetky dokumenty, ktoré budú dokumentovať všetko to, čo je potrebné pre presvedčenie obchodného partnera o serióznosti obchodnej spolupráci a o znalosti daného tovaru na trhu v RF, ale aj v iných krajinách.

Pri obchodných rokovaniach sa neodporúča na partnera vyvíjať nátlak, ale ponechať mu čas. Pripravte sa však na veľký tlak zo strany svojho ruského partnera, čo sa týka ceny tovaru /zníženie cien/ a podmienok dodania. Ruská strana zo začiatku rozhoduje na základe ceny, ale neskôr pri nadobudnutí presvedčenia o kvalite výrobku a serióznosti partnera dá prednosť kvalite pred kvantitou. Partner bude taktiež požadovať od Vás rôzne výhody a zľavy. Ruskí podnikatelia uprednostňujú spoluprácu priamo s výrobcami a nemajú záujem o spoluprácu ani s výhradnými dovozcami.

Rokovacím jazykom je jednoznačne ruština. Rozdiel nastáva medzi staršou a nastupujúcou mladšou generáciou. Tá ovláda aspoň jeden, alebo dva svetové jazyky, anglický jazyk na prvom mieste. Obchodne je možné rokovať po celý rok, ale treba brať do úvahy ten fakt, že RF má začiatkom roka štátom schválených 10 dní voľna a de facto začínajú naplno pracovať až po tzv. staro-novom roku a to po 14. januári. Obdobie letných dovoleniek začína od júla a končí v auguste.

Ruské zákony pre zahraničných podnikateľov sú veľmi zložité a pre cudzinca je ťažké sa v nich orientovať, preto pri väčších obchodoch alebo finančných operáciách ak nemáte plnú dôveru k svojmu partnerovi odporúčame konzultovať Vaše postupy s právnickou firmou.

Doprava tovaru po teritóriu SNŠ je bez vážnejších problémov a tovar je potrebné vždy poistiť. Colné dokumenty je treba mať v absolútnom poriadku. Je žiaduce, aby slovenský prepravca mal znalosti o druhoch prepravných povolení. Cestovať s ATA karnetmi sa pri preprave niektorých tovarov a cez niektoré ruské colnice neodporúča – ruská strana ich neuznáva.

b) Vyhodnotenie odbytových možností SR

V rámci exportu ide nasledovné komodity: 1. osobné automobily, 2. diely a príslušenstvo motorových vozidiel, 3. televízne prijímače, 4. liečivá a výrobky zdravotníckej techniky 5. telekomunikačné zariadenia a príslušenstvo, 6. naplocho valcované železo, alebo oceľ, 7. čerpadlá (nie na kvapaliny), 8. kompresory a ventilátory, 9. papier a lepenka, rezané na určitý rozmer či tvar, 10. výrobky zo základných kovov. Najvýznamnejším problémom však zostávajú relatívne vysoké ceny slovenského tovaru v porovnaní s konkurenciou a relatívne obmedzené možnosti v exportnom úverovaní v porovnaní s krajinami Vyšehradskej 4.

V rámci importu najviac sa dovážali 1. ropné oleje, oleje z bitúmenových nerastov, surové, 2. zemný plyn, prípadne skvapalnený, 3. uhlie, prípadne mleté, neaglomerované, 4. železná ruda a koncentráty, 5. ostatné zariadenia na výrobu elektrického prúdu, vr. dielov, 6. lietadla a letecké zariadenia, 7. syntetický kaučuk, 8. anorganické chemické prvky, kysličníky a halové soli, 9. valcované železo a oceľ nie pasové a povrchovo upravené, 10. uhľovodíky a ich deriváty.


c) Marketingová stratégia pri vývoze do teritória

V súčasnosti je obchodno-hospodársky priestor na ruskom trhu náročný, konkurenčný a slovenská podnikateľská sféra musí vynaložiť väčšie manažérske úsilie, formy a metódy prieniku na ruský trh. Pritom sa musí viac orientovať na jednotlivé subjekty a regióny RF formou aktívnejších účasti na jednotlivých ekonomických fórach a v nemalej miere i využitím kontaktov z minulosti a . Treba zobrať na vedomie aj fakt, že zavedením vízovej povinnosti s RF od 1.1.2001 a ďalšími opatreniami sa do určitej miery sťažili podmienky pre aktívnejšie rozvíjanie obchodno-hospodárskych vzťahov. 1. Problémy a riziká miestneho trhu - Silná konkurencia a etablovanie sa na ruskom trhu veľkých západných firiem si vynucuje

pracovať pod ich stanovenými podmienkami, ktoré sú pre naše malé firmy finančne ťažko akceptovateľné (odklad platieb, preclievanie a certifikácia tovarov slovenskou firmou, priama distribúcia do regiónov a pod.),

- väčšina slovenských firiem si nemôže dovoliť nákladnú reklamu a propagáciu v médiách, - ťažkopádny byrokratický štátny systém. 2. Obvyklé platobné podmienky, platobná morálka

Bankový systém sa po finančnej kríze v roku 1998 zotavil a začína fungovať štandardným spôsobom. Štruktúra bankového systému v RF je ucelená. Bankový systém tvorí asi 1136 bánk – skúsenosti s medzinárodnými transakciami má však iba tretina a za kvalitné (z hľadiska operačného) možno považovať len päťdesiat najväčších ruských bánk a banky so zahraničným kapitálom. V dôsledku svetovej krízy sa ich počet zatiaľ výrazne neznížil. Problémy s likviditou vláda RF riešila vydelením úverov pre komerčné banky prostredníctvom „Banky Ruska“, „Vnešekonombanky“, „Zberbanky“ a „Gazprombanky“.

Ruské komerčné banky ponúkajú všetky druhy platieb a inkasných operácií, vrátane platieb dokumentárnych (vývozné a dovozné akreditívy) a bankových záruk (garanciu vrátanie zálohovej platby, garanciu zabezpečenia platobných záväzkov klienta, colné záruky a pod.).

Pre slovenské exportné firmy je najvýhodnejším a najbezpečnejším spôsobom platieb za dodávky tovarov a služieb do RF platba vopred. S rastom konkurencie je bežná požiadavky odloženia platby. Pri nových a nevyskúšaných partnerov je nutné trvať na úplnej, alebo aspoň čiastočnej platbe vopred alebo na inom zabezpečení.

Najbežnejším spôsobom platenia v zahraničnom obchode, využívaný v RF, je využitie platby akreditívom. Pokiaľ je však ruský partner obsluhovaný niektorou lokálnou ruskou bankou je otázne, či i neodvolateľný dokumentárny akreditív je pre vývozcu dostatočnou zárukou.

Bankám exportéra odporúčame uskutočňovať akékoľvek platby ruským partnerom prostredníctvom len takých bánk, ktoré patria medzi prvú dvadsiatku ruských bánk, alebo prostredníctvom zahraničných bánk.

Centrálna banka RF dohľadá na prácu jednotlivých bánk, a tie ktoré narušujú a nepracujú v zmysle zákonov a predpisov sú im odobraté licencie a následne končia svoju činnosť v bankovníctve. V roku 2008 bolo takto odobratých 15 licencií u bánk, ktoré nepracovali v súlade so zákonodarstvom RF.

d) Praktické informácie pre exportéra a importéra

Od 01.01.2008 je Slovenská republika členskou krajinou Schengenského vízového systému z čoho vyplýva vízová povinnosť pre občanov SR cestujúcich do RF a občanov RF cestujúcich do SR. Konzulárne oddelenie prijíma žiadosti o víza v pondelok, stredu a piatok od 9.00 h do 12.00 h. Hotové víza sa vydávajú v tých istých dňoch o 15.00 h.

Podmienky udeľovania víz pre občanov SR Veľvyslanectvo Ruskej federácie v Bratislave: www.rusemb.sk/svk/konzularne-otazky-viza/

Víza s jedným alebo dvoma vstupmi na obdobie do 90 dní


• Pri cestách za služobnými, obchodným, vedeckým, športovým alebo kultúrnym účelom víza udeľujú na základe písomného pozvania ruskej prijímacej strany.

• Pri súkromných návštevách známych sa vyžaduje pozvanie vybavené cez Ministerstvo vnútra Ruskej federácie. Pri návšteve najbližších príbuzných stačí ich písomné pozvanie a potvrdenie príbuzenského vzťahu.

• Pri turistických cestách treba predložiť dva doklady z ruského hotela alebo cestovnej kancelárie, zaregistrovanej na MZV RF – potvrdenie o prijatí turistu a voucher.

• Pri tranzitných vízach treba predložiť vízum cieľovej krajiny a cestovný lístok. Viacnásobné víza na obdobie do 1 roka Pri všetkých viacnásobných vízach sa vyžaduje pozvanie vybavené cez Ministerstvo vnútra RF a medzinárodný certifikát – potvrdenie o vyšetrení na HIV (International certificate).

K žiadosti o vízum treba priložiť: 2 fotografie pasového formátu Pas s dvoma voľnými vízovými stranami Vízový dotazník musí byť podpísaný žiadateľom Iná osoba môže podať žiadosť na základe notársky overenej plnej moci a má vedieť odpovedať na otázky súvisiace s cestou žiadateľa. Poplatky za vízum sa hradia poštovou poukážkou, ktorú dostanete pri podaní žiadosti. Vízum sa vybavuje v priebehu týždňa, expresné za dvojnásobný poplatok v priebehu 1 dňa.

Pohyb po krajine

- Pri vstupe do krajiny potrebujete platný cestovný pas a vízum (od 1.1.2001). - Po prekročení hranice sa musíte zaregistrovať do 48 hodín u miestnych orgánov polície.

V prípade hotelového ubytovania registráciu vybavuje hotel. - Pohyb po krajine nie je nijako obmedzený okrem zakázaných oblastí. Ak plánujete

cestovať do odľahlej oblasti, tak je nutné získať čo najviac informácií o danej oblasti. Pred príchodom do krajiny si zaobstarajte valutu (USD, EUR), ktorú si v RF zameníte na ruské ruble.

- Od roku 2005 ste povinný deklarovať dovážanú a vyvážanú valutu pri celkovej čiastke vyššej ako 10 000 USD.

- Pre prípad pomoci majte vždy u seba telefónne číslo konzulárneho oddelenia ZÚ v Moskve (007-495-9564923) a generálneho konzulátu v St. Peterburgu (007-812-2793241).

Používanie cudzej meny vo vnútornom platobnom styku bolo v Rusku oficiálne zrušené Rozhodnutím prezidenta RF zo dňa 1. januára 1998. Zahraničnú menu môže z RF vyviezť fyzická osoba bez trvalého pobytu na území Ruskej federácie len vo výške čiastky, ktorá bola dovezená alebo prevedená do RF s predložením dokumentov, potvrdzujúcich tento dovoz alebo prevod.

Dokumentom, potvrdzujúcim dovoz do Ruskej federácie fyzickou osobou hotovosti v cudzej mene, je colná deklarácia, podaná pri vstupe na územie Ruskej federácie. 15. marca 2003 nadobudli účinnosť niektoré zmeny a doplnky zákona RF ”O valutovom regulovaní a valutovej kontrole” č. 3615-1 z 9.10.1992, ktoré prijala Štátna duma 7.2.2003, Rada Federácie 12.2.2003 a podpísal prezident RF 27.2.2003. Podľa týchto zmien a doplnkov majú fyzické osoby – nerezidenti od 15. marca 2003 tieto práva : - poukazovať, vyvážať a odosielať z RF skôr do RF poukázané, dovezené alebo odoslané

valutové hodnoty (s výnimkou hotovosti v cudzej mene) v limite, uvedenom v colnej deklarácii alebo v inom dokumente, ktorý potvrdzuje ich poukázanie, dovoz alebo odoslanie do RF podľa poriadku, ktorý je spoločne určený Centrálnou bankou RF (ďalej len CB)a Štátnym colným výborom RF (ďalej len ŠCV)

- odosielať z RF hotovosť v cudzej mene podľa poriadku, ktorý je spoločne určený CB RF a ŠCV RF

- jednorázovo vyvážať z RF hotovosť v cudzej mene v sume, ktorá neprevyšuje ekvivalent 10.000 USD, pričom je potrebné deklarovať sumu prevyšujúcu ekvivalent 3000 USD. potvrdzujúce, že vyvážaná hotovosť v cudzej mene bola skôr poukázaná, dovezená, či odoslaná do RF alebo získaná v RF


- mimo vyššie uvedenej sumy v hotovosti v cudzej mene majú fyzické osoby – nerezidenti právo vyvážať z RF skôr do RF dovezenú hotovosť v cudzej mene vo výške sumy, ktorá je uvedená v colnej deklarácii, potvrdzujúcej jej dovoz do RF

- jednorázový vývoz z RF hotovosti v cudzej sume, ktorá prevyšuje ekvivalent 10.000 USD je neprípustný s výnimkou dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku

- pri jednorázovom vývoze z RF hotovosti v cudzej mene v sume, ktorá prevyšuje ekvivalent 10.000 USD, vyvážaná hotovosť v cudzej mene podlieha povinnému deklarovaniu colnému orgánu RF formou podania písomnej colnej deklarácie.

Doprava

Na cestu do RF môžete využiť letecké spojenie, ktoré je najrýchlejšie a najpohodlnejšie. Priame lety z Bratislavy do Moskvy boli obnovené od 1. mája 2011. Od 1.októbra 2011 letecká spoločnosť UTair lieta denne z letiska Vnukovo. Taktiež je možnosť leteckého spojenia cez Prahu, prípadne Budapešť a Viedeň. Let trvá 2 hodiny 30 minút. Letecké spojenie po RF je bezproblémové a všetky väčšie mestá sú letecky dostupné.

Po prílete sa musíte do 48 hodín zaregistrovať u miestnych orgánov milície v prípade, že sa zdržíte v RF viac, ako 5 dní. V prípade hotelového ubytovania registráciu vybavuje hotel.

Pri ceste autom do RF odporúčame trasu cez Poľskú republiku a Bielorusko. V Poľsku cez hraničný prechod Teraspol – Brest. Treba počítať s pomalým vybavovaním vozidiel colnými orgánmi, niekedy aj viac ako 35 hodín, predovšetkým zo strany Bieloruska. Treba sa presne informovať na všetky poplatky, ktoré sa vyžadujú pri prejazde Bieloruskou republikou a RF, pretože pokuty za nezaplatenie bývajú vysoké. Pri prejazde Bieloruskom platí vízová povinnosť. Ak cestujete služobným vozidlom, tak je nutné mať splnomocnenie od organizácie k jeho používaniu. Pred takouto cestou si zaobstarajte čo najviac informácií o zvyklostiach a miestnych zákonoch a nariadeniach.

Ubytovanie

V prípade, že navštívite Moskvu, je najlepšie ubytovať sa v Slovenskom Dome pri Veľvyslanectve SR. Ubytovanie je možné iba pre občanov SR a ČR. V priestoroch SD sa nachádza reštaurácia a klub s možnosťou využitia na rokovanie a prezentácie (www.suza.sk; [email protected]). Taktiež je možné využiť aj ubytovanie v priestoroch Českého domu pri Veľvyslanectve ČR. Všeobecne vo veľkých mestách nie je problém s ubytovaním hotelového typu (ceny ubytovania v hoteloch sa pohybujú od 150 – 500 USD v závislosti od kategórie hotela). Podrobnejšie informácie o možnostiach ubytovania v Moskve je možné nájsť: http://www.moscow-hotels.net/

Ošetrenie cudzincov v zdravotníckych zariadeniach RF je platenou službou. Pri cestách do RF odporúčame všetkým občanom SR uzavrieť zdravotné poistenie na cestu do zahraničia.

• Poliklinika Medincentr Moskva, 4 Dobryninský pereulok č. 4 telefón:+7495/2363116 Fax:+7495/2373904

• Poliklinika s nemocnicou S. P. Botkina Moskva, 2. Botkinský pereulok 5 telefón:+7495/9450033, 9451577

• Klinicko-diagnostické centrum „МЕДСИ“ (MEDSI) Moskva, Gruzínsky pereulok dom 3a telefón:+7495/7480950,

Sviatky v RF

1. - 10. 01. Nový rok (novoročné voľno)

7. 01. Pravoslávne Vianoce

13. – 14.1. Starý Nový rok

23. 02. Deň obrancov vlasti


8. 03. Medzinárodný deň žien

1. 05. Sviatok práce

9. 05. Deň víťazstva

12. 06. Deň nezávislosti RF

7. 11. Deň dohody a zmierenia

10. 11 Deň polície

12. 12. Deň ústavy

Časové pásmo UTC+3 až + 12

Telefónne čísla : Hasiči 01, Polícia 02, Záchranná služba a prvá pomoc 03, Hlásenie o úniku plynu 04; Hlásenie podozrenia na teroristické útoky 9142222; TAXI 2862342 Informácie o možnostiach prepravy z moskovských letísk do miesta ubytovania nájdete na stránkach:

www.aeroexpress.ru – spôsob dopravy z letísk Sheremetyevo, Domodedovo, Vnukovo

www.sheremetyevo-airport.ru – medzinárodné letisko Sheremetyevo 2

www.domodedovo.ru – vnútroštátne a medzinárodné letisko Domodedovo

www.vnukovo.ru – vnútroštátne letisko Vnukovo

Informácie o možnostiach prepravy v rámci mesta: www.metro.ru – moskovské metro

http://yapriedu.ru/ - dopravné informácie mesta Moskva

http://moskva.ruz.net/ – informácie o MHD

http://maps.yandex.ru/ - mapa Moskvy

Všeobecný vyhľadávač informácií v Ruskej federácii: www.yandex.ru

www.rambler.ru


Príloha

Ústredné orgány štátnej správy a inštitúcie RF

1.Prezident RF www.kremlin.ru: Putin Vladimír Vladimirovič 2. Predseda vlády RF www.government.gov.ru Medvedev Dmitrij Anatolijevič Šuvalov Igor Ivanovič Prvý podpredseda vlády RF Golodec Oľga Jurijevna podpredseda vlády RF Dvorkovič Arkadij Vladimirovič podpredseda vlády RF Rogozin Dmitrij Olegovič podpredseda vlády RF- Kozak Dmitrij Nikolajevič podpredseda vlády RF Prichoďko Sergej Eduardovič podpredseda vlády RF Trutnev Jurij Petrovič podpredseda vlády RF Chloponin Alexander Genadijevič podpredseda vlády RF ČLENOVIA VLÁDY RF: Abyzov Michail Anatolijevič Minister Siluanov Anton Germanovič Minister financií RF www.minfin.ru Medinský Vladimír Rostoslavovič Minister kultúry RF www.mkmk.ru Skvorcova Veronika Igorijevna Ministerka zdravotníctva RF www.minzdravrf.ru Fiodorov Nikolaj Vasilievič Minister poľnohospodárstva RF www.mcx.ru Konovalov Alexander Vladimirovič Minister spravodlivosti RF www.minjust.ru Lavrov Sergej Viktorovič Minister zahraničných vecí RF www.mid.ru Sokolov Maxim Jurijevič Minister dopravy RF www.mintrans.ru Mutko Vitalij Leontievič Minister športu RF www.minstm.gov.ru


Uliukajev Alexej Valentinovič Ministerk ekonomického rozvoja RF www.economy.gov.ru Kolokoľcev Vladimír Alexandrovič Minister vnútra RF www.mvd.ru Šojgu Sergej Kužugetovič Minister obrany RF www.mil.ru Donský Sergej Jefimovič Minister prírodných zdrojov a ekológie RF www.mnr.gov.ru Livanov Dmitrij Viktorovič Minister školstva a vedy RF www.mon.gov.ru Mantyrov Denis Valentinovič Minister priemyslu a obchodu RF www.mte.gov.ru Novak Alexander Valentinovič Minister energetiky RF www-minenergo.com Pučkov Vladimír Andrejevič Minister civilnej ochrany RF www.mchs.gov.ru Nikiforov Nikolaj Anatolijevič Minister spojov a masových komunikácii RF www.minsvyaz.ru. Sliuňajev Igor Nikolajevič Minister regionálneho rozvoja RF www.minregion.ru Topilin Maxim Anatolijevič Minister práce a sociálnej ochrany www.rosmintrud.ru GaluškaAlexander Sergejevič Minister pre rozvoj Ďalekého východu www.minvostokrazvitia.ru Meň Michal Alexandrovič Minister stavebníctva a bytového hospodárstva www.gosstroy.gov.ru Rada federácie (www.council.gov.ru ) Štátna duma Ruskej federácie (www.duma.gov.ru). Federálne služby a federálne agentúry, v kompetencii Vlády Ruskej federácie:

1. Federálna protimonopolná služba www.fas.gov.ru 2. Federálna služba pre tarify (sadzby) www.fstrf.ru 3. Federálna služba pre hydrometeorológiu a monitoring prírodného prostredia

www.meteorf.ru 4. Federálna služba štátnej štatistiky www.gks.ru 5. Federálna služba pre finančný trh www.fcsm.ru 6. Federálna služba pre ekológiu, technologický a atómový dozor www.gan.ru 7. Federálna agentúra pre atómovú energiu www.minatom.ru 8. Federálna kozmická agentúra www.federalspace.ru 9. Federálna agentúra pre turistiku www.russiatourism.ru 10. Federálna agentúra pre telovýchovu a šport www.rossport.ru


Zväzy 1. Obchodná priemyselná komora Ruskej federácie www.tpprf.ru 2. Zväz pre malé a stredné podnikanie “OPORA“ www.opora.ru 3. Ruský zväz podnikateľov v priemysle “RSPP RF“ www.rspp.ru Skratky: RF Ruská federácia RUR - ruský rubeľ Diplomatické zastúpenia SR a RF Zastupiteľský úrad SR v RF Júliusa Fučíka 17-19 115127 Moskva Ruská federácia www.mzv.sk/moskva Tel.: +7 495 / 956 49 20, +7 499 / 250 10 70, +7 499 /250 10 71 Fax: +7 499 / 250 15 91 E-mail: [email protected] Konzulárne oddelenie Tel.: +7 495 / 956 4920, +7 495 / 250 4617 Fax: +7 499 / 250 2872 E-mail: [email protected] Mobilný telefón Diplomatickej služby: +79166731138 Obchodno-ekonomický úsek Tel.: +7 495 / 956 4450

+7 495 / 956 4924

+7 495 / 956 4449

Fax: +7 495/ 250 34 59

Mobil:

Igor Derco +7 916 107 84 72

Peter Zengö +7 916 107 8453

Pavol Kovačovský +7 916 642 7032

[email protected]

[email protected] [email protected] Honorárny konzulát SR v Astrachani Vladimir Stepanovič SINČENKO Ul. Moskovskaya 12 414000 Astrakhan, Russian Federation Tel.: +7 8512/392 759 Fax: +7 8512/391 064 E-mail: [email protected] Honorárny konzulát SR v Chanty-Mansijsk Eduard Vasilievič LEBEDEV Ul. Lenina, d. 109, ofis 31 628011 Khanty-Mansiysk, Russian Federation Tel.: +7 3467/391001 Fax: +7 3467/350500


Mobil: +7 89028140000 E-mail: [email protected] Honorárny konzulát SR v Krasnojarsku Valerij Alexandrovič GRAČEV Urickovo, dom 124 B, 660017 Krasnoyarsk, Russian Federation Tel.: +7 3912/560 007 Fax: +7 3912/560 017 E-mail: [email protected] Honorárny konzulát SR v Omsku Jurij Viktorovič ŠAPOVALOV Kordnaya ul. 73 644007 Omsk, Russian Federation Tel.: +7 3812/561 422 Fax: +7 3812//561 422 E-mail: [email protected]

Generálny konzulát Slovenskej republiky v Sankt-Peterburgu: Orbeli 21/2

194 223 Sankt-Petreburg Tel.: +7 812/2443666 Mobil: +7 812/9053516 Fax: +7 812/2443656 e-mail: [email protected] web: www.cgsanktpeterbur.mfa.s,

Obchodno-ekonomický úsek GK Slovenskej republiky v Sankt-Peterburgu: Nab. Robespiera 8/46 193 015 Sankt-Peterburg Tel.: +7 812 275 0228 Fax: +7 812 2798579 Mob. +7 921 9456281 web: www.slovakia-spb.ru; e-mail.: [email protected] Slovenský Dom pri ZÚ SR v Ruskej federácii Slovenský Dom pri ZÚ SR v Moskve ul. 2. Brestská 27/21 125047 Moskva Ruská Federácia Telefón: +7 499 2510548 až 51 Riaditeľ SD : +7 499 2514365 Fax : +7 499 2505315 E – mail: [email protected] Webová stránka: www.suza.sk Slovenský inštitút pri ZÚ SR v Ruskej federácii Slovenský inštitút ul. 2. Brestská 27 125047 Moskva Ruská Federácia Telefón: +7 4959564928 Fax: +7 499 2504003 E-mail: [email protected]


Veľvyslanectvo Ruskej federácie v Slovenskej republike: Godrova 4, 811 06 Bratislava 1 Tel.: +421 2 5441 5823 Fax: +421 2 5441 4910 E-mail: [email protected] web: www.slovakia.mid.ru Konzulárne oddelenie Veľvyslanectva RF v SR: Maróthyho 5, 811 06 Bratislava Tel.: +421 2 5441 4664 Fax: +421 2 5441 4664 E-mail: [email protected] Obchodné oddelenie: Zrínskeho 17, 811 03 Bratislava Tel.: +421 2 5441 4024 Fax: +421 2 5441 4049 E-mail: [email protected] Ruské centrum vedy a kultúry: Fraňa Kráľa 2, 811 05 Bratislava 1 Tel.: +421 2 5262 5981 Fax: +421 2 5262 5982 E-mail: [email protected] web: www.rcvk.sk

ekonomickÁ informÁcia o teritÓriu ruská...

Documents