ekonomickÁ univerzita v bratislave - sme · web viewklub chce jeho prostredníctvom oceniť firmy,...
TRANSCRIPT
EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE
OBCHODNÁ FAKULTA
DIPLOMOVÁ PRÁCA
2008 Michal Jankaj
EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE
OBCHODNÁ FAKULTA Katedra medzinárodného obchodu
Spoločensky zodpovedné podnikanie
s aplikáciou na TATRA BANKU, a.s.
Diplomant: Michal Jankaj
Vedúca diplomovej práce: doc. Ing. Otília Zorkóciová, PhD.
Akademický rok 2007/2008
PREHLÁSENIE
Prehlasujem na svoju česť, že diplomovú prácu som vypracoval samostatne a že som uviedol všetku použitú literatúru.
Dátum: ...................................................... (podpis študenta)
POĎAKOVANIE
Touto cestou by som sa rád poďakoval vedúcej mojej diplomovej práce doc. Ing. Otílii Zorkóciovej, PhD. za všetok čas, ktorý mi venovala. Rovnaká vďaka patrí všetkým zamestnancom Tatra banky, a.s. za ich ochotu pri poskytovaní cenných informácií. Menovite Mgr. Jurajovi Bágeľovi z oddelenia komunikácie a stratégie značky, Mgr. Miroslave Obrcianovej z oddelenia odmeňovania a benefitov, Lucii Makúchovej a Mgr. Ivane Vachálkovej z oddelenia vzdelávania a rozvoja a Milade Halovej z Nadácie Tatra banky.
ABSTRAKT
JANKAJ, Michal: Spoločensky zodpovedné podnikanie s aplikáciou na Tatra banku, a.s. – Ekonomická univerzita v Bratislave. Obchodná fakulta; Katedra medzinárodného obchodu. – Vedúca diplomovej práce: doc. Ing. Otília Zorkóciová, PhD. – Bratislava: OF EU, 2008, 91 s.
Cieľom diplomovej práce bolo analyzovať pojem spoločensky zodpovedné podnikanie z historického aj súčasného pohľadu, zaoberať sa jeho jednotlivými princípmi a zobraziť súčasný stav skúmaného problému na Slovensku. V praktickej časti bolo cieľom zamerať sa na implementáciu princípov spoločensky zodpovedného podnikania v jednej zo slovenských komerčných bánk – v Tatra banke, a.s.. Práca je rozdelená do štyroch kapitol. Obsahuje 2 schémy, 2 grafy a 19 príloh. Prvá kapitola sa po úvodnom teoretickom vymedzení pojmu spoločensky zodpovedné podnikanie, zaoberá jeho stavom v EÚ a pokračuje kritickým pohľadom na spoločenskú zodpovednosť firiem, jej motivačnými faktormi, medzinárodnou normou ISO 26000 a globálnymi trendmi. Druhá kapitola sa zaoberá jednotlivými oblasťami, meraním a reportovaním spoločensky zodpovedného podnikania. V tretej kapitole je analyzovaný stav spoločensky zodpovedného podnikania na Slovensku a taktiež jeho vnímanie medzi obyvateľmi. Ďalej sa táto časť venuje jednotlivým aktérom, ktorí zavádzajú princípy spoločenskej zodpovednosti do firemnej praxe. Štvrtá kapitola pozostáva z analýzy stavu implementácie princípov spoločensky zodpovedného podnikania v Tatra banke, a.s.
Kľúčové slová: spoločenská, zodpovednosť, podnikov, reportovanie, meranie, stakeholders, princípy, oblasti, ISO, Slovensko, Tatra banka
ABSTRACT
JANKAJ, Michal: Corporate Social Responsibility with practical application on Tatra bank. – University of Economics in Bratislava. Faculty of Commerce; Department of International Trade. – Thesis supervisor: doc. Ing. Otília Zorkóciová, PhD. – Bratislava: OF EU, 2008, 91 p.
The aim of the thesis was to analyse the complexity of term corporate social responsibility from historical and present point of view, to occupy with individual principles of corporate social responsibility and to clarify the present situation in Slovakia. The aim of practical part was to analyse the implementation of principles of corporate social responsibility in one of the Slovak commerce bank – in Tatra bank. Thesis consists of four chapters. It contains 2 schemes, 2 graphs and 19 appendixes. First chapter is dedicated to the theoretical definition of corporate social responsibility and its situation in EU, next to criticism, motivational factors, international standard ISO 26000 and global trends. Second chapter deals with individual practises, measurement and reporting of corporate social responsibility. In third chapter is analysed the situation of corporate social responsibility in Slovakia and its understanding among the people. Next this part deals with the individual participants that implement the principles of corporate social responsibility to companies. In fourth chapter is analysed the situation of implementation of principles of corporate social responsibility in Tatra bank.
Key words: corporate, social, responsibility, reporting, measurement, stakeholders, principles, ISO, Slovakia, Tatra bank
OBSAH
ZOZNAM SKRATIEK
ÚVOD................................................................................................................................9
1 SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE...................................................11
1.1 Definícia pojmu a história...............................................................................11
1.2 Európska únia a spoločensky zodpovedné podnikanie...................................17
1.3 Stakehoders, t.j. zainteresované subjekty........................................................22
1.4 Kritický pohľad a motivačné faktory..............................................................24
1.5 Medzinárodný aspekt a globalizácia...............................................................29
1.6 Medzinárodná norma ISO spoločenská zodpovednosť...................................32
1.7 Svetové organizácie venujúce sa fenoménu spoločensky zodpovedného podnikania.......................................................................................................34
2 PRINCÍPY SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉHO PODNIKANIA.........................37
2.1 Zodpovednosť na trhu.....................................................................................37
2.2 Firemná filantropia..........................................................................................40
2.2.1 Firemné dobrovoľníctvo..........................................................................41
2.3 Zodpovednosť voči zamestnancom.................................................................47
2.4 Zodpovednosť voči životnému prostrediu.......................................................49
2.5 Meranie a reportovanie spoločenskej zodpovednosti......................................52
2.5.1 Spoločensky zodpovedné investovanie a Indexy SZP............................53
3 SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE NA SLOVENSKU...................55
3.1 História spoločensky zodpovedného podnikania na Slovensku......................55
3.2 Vnímanie spoločensky zodpovedného podnikania na Slovensku...................57
3.3 Subjekty podporujúce spoločensky zodpovedné podnikanie na Slovensku....59
4 SPOLOČENSKÁ ZODPOVEDNOSŤ TATRA BANKY..........................................66
4.1 Profil firmy......................................................................................................66
4.2 Úloha skupiny Raifeissen v spoločnosti..........................................................69
4.3 Nadácia Tatra banky........................................................................................70
4.3.1 100 kníh Tatra banky...............................................................................74
4.3.2 Zamestnanecký program Dobré srdce ....................................................74
4.4 Zodpovednosť voči ľudským zdrojom............................................................75
4.4.1 Odmeňovanie a benefity..........................................................................75
4.4.2 Vzdelávanie.............................................................................................77
4.5 Zodpovednosť voči zákazníkom.....................................................................79
ZÁVER............................................................................................................................82
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV...........................................................85
ZOZNAM PRÍLOH A PRÍLOHY..................................................................................91
1 ZOZNAM SKRATIEK
BLF Business Leaders ForumBitC Podnikanie v komunite (Business in the Community)CSR Corporate Social ResponsibilityEMAS Európsky systém environmentálneho manažérstva a auditu (Eco-
Management and Audit Scheme)EMS Environmentálne manažérske systémyEÚ Európska úniaFD Firemné dobrovoľníctvoFF Firemná filantropiaGC iniciatíva OSN Global CompactGRI Globálna reportovacia iniciatíva (Global Reporting Initiative)ISO Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (International Organization
for Standardization)ILO Medzinárodná organizácie pre prácu (International Labour Organization)MVO Mimovládne organizácieOECD Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (Organisation for
Economic Cooperation and Development)OSN Organizácia spojených národovPR Vzťahy s verejnosťou (Public Relations)RZB Raiffeisen ZentralBankSMEs Malá a stredné podniky (Small and Medium Enterprises)SR Spoločenská zodpovednosť (Social Responsibility)SRI Spoločensky zodpovedné investovanie (Socially Responsible Investing)SZP Spoločensky zodpovedné podnikanieUNIDO Organizácia spojených národov pre priemyselný rozvoj (United Nations
Industrial Development Organisation)WG Pracovné skupiny (Working groups)
ÚVOD
V súčasnom svete je pre firmy dôležité zaoberať sa nielen otázkou
ekonomického rastu, ale aj spôsobom, ako tento rast trvalo udržať a výhody z neho
preniesť na celú spoločnosť. Už nestačí len pragmaticky sa pozerať na ukazovatele
ziskovosti, je potrebné brať do úvahy aj sociálne a environmentálne dopady činností
podniku. A práve týmito troma oblasťami – ekonomickou, spoločenskou
a environmentálnou – sa zaoberá teória spoločensky zodpovedného podnikania, ktorú
sme si vybrali ako tému tejto diplomovej práce.
Fenomén spoločenskej zodpovednosti je relatívne mladý pojem, o ktorý sa
firmy začali seriózne zaujímať až v druhej polovici minulého storočia. Na Slovensku sa
princípy spoločenskej zodpovednosti začali zavádzať až v deväťdesiatych rokoch
v súvislosti s otváraním sa našej ekonomiky, prechodom na trhové hospodárstvo
a príchodom zahraničných investorov. A nie sú to len firmy, ktoré presadzujú
zodpovedné podnikanie do praxe, ale v čoraz väčšej miere aj mimovládne organizácie,
národné vlády a v neposlednom rade aj Európska únia, ktorá prostredníctvom rôznych
iniciatív poskytuje priestor na zdieľanie názorov a výmenu skúsenosti v danej oblasti
medzi jednotlivými aktérmi.
Cieľom tejto diplomovej práce je analyzovať pojem spoločensky zodpovedné
podnikanie, priniesť historické aj súčasné pohľady na jeho vývoj, zaoberať sa
jednotlivými princípmi spoločenskej zodpovednosti a kriticky zobraziť stav na
Slovensku. Po teoretickom odôvodnení priniesť praktický pohľad na implementáciu
princípov spoločenskej zodpovednosti v jednej zo slovenských komerčných bánk –
v Tatra banke, a.s.. Z tohto dôvodu je diplomová práca rozdelená na teoretickú
a praktickú časť, pričom teoretickú časť tvoria prvé tri kapitoly a praktickou časťou sa
zaoberá posledná štvrtá kapitola.
Medzi metódy využité pri spracovaní témy diplomovej práce, patrí kritická
analýza a syntéza poznatkov o spoločensky zodpovednom podnikaní. K tomu bola
využitá dostupná literatúra v slovenskom, českom a anglickom jazyku v elektronickej
podobe a slovenské a zahraničné internetové stránky prinášajúce informácie
o spoločensky zodpovednom podnikaní. Informácie pre praktickú časť boli získané
osobnými rozhovormi so zamestnancami a prostredníctvom interných materiálov Tatra
banky, a.s..
9
Prvá kapitola je venovaná teoretickému vymedzeniu a definovaniu pojmu
spoločensky zodpovedné podnikanie z medzinárodného a slovenského pohľadu, je tu
analyzovaný stav spoločenskej zodpovednosti v EÚ, zohľadnený aspekt globalizácie
a iniciatíva zaviesť medzinárodnú normu pre spoločenskú zodpovednosť. Ďalej je tu
analyzovaný kritický pohľad a motivačné faktory vedúce firmy k zavádzaniu princípov
spoločensky zodpovedného podnikania.
Druhá kapitola sa venuje jednotlivým princípom spoločensky zodpovedného
podnikania, t.j. zodpovednosť na trhu, filantropia, zodpovednosť voči zamestnancom
a životnému prostrediu. Ďalej sú tu rozpracované nástroje efektívneho merania
a reportovania spoločenskej zodpovednosti vo firme.
V tretej kapitole je analyzovaný stav zavádzania spoločensky zodpovedného
podnikania na Slovensku. Venujeme sa tu vývoju a histórii spoločenskej zodpovednosti,
hlavným aktérom podporujúcim presadzovanie princípov zodpovedného podnikania do
praxe slovenských firiem a vnímaniu medzi slovenskými podnikateľmi.
Štvrtá kapitola sa venuje analýze implementácie princípov spoločensky
zodpovedného podnikania v Tatra banke, a.s.. Je tu analyzovaná činnosť Nadácie Tatra
banky a jej filantropické aktivity, ďalej zodpovednosť voči zamestnancom
a zákazníkom.
10
2 SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE
2.1 Definícia pojmu a história
Termín Spoločensky zodpovedné podnikanie je v súčasnej dobe na Slovensku
veľmi aktuálny, aj keď vo svete je jeho vývoj badať už niekoľko desaťročí. SZP sa
zameriava na „schopnosť firmy usilovať sa o neustále rozmnožovanie bohatstva v súlade
so životným prostredím a spoločnosťou.“1 Za rozvojom a implementovaním zásad SZP
do každodenných aktivít firmy stoja hlavne firmy z „anglofónneho prostredia, kde sa
tento pojem objavil pod názvom Corporate Social Responsibility. Jeho prekladanie ako
spoločenská zodpovednosť sa predovšetkým chápe ako smerovanie k etickým
princípom, ktoré by firmy mali dodržiavať v podnikaní.“2 SZP je založená na myšlienke
dobrovoľnosti, dobročinnosti a na pomoci pri riešení sociálnych problémov zo strany
firmy. Podnik by na základe tohto konceptu mal doplniť svoje tradičné ekonomické
ciele o ciele smerujúce k verejnému prospechu.
Ako podnikať tak, aby z procesu a výsledkov produkcie firmy mal prospech
širší okruh ľudí, je otázkou, ktorá je stará ako podnikanie samé. Americký obchodník
a veľký filantrop Andrew Carnegie vyslovil na konci 19. storočia myšlienku, že „bohatí
ľudia majú morálnu povinnosť deliť sa s ostatnými o svoj majetok.“ Domnieval sa, že
„všetok majetok, ktorý presahuje potreby rodiny, by mal byť určený pre blaho
spoločnosti.“3 Známe sú aj prípady sociálneho utopistu Roberta Owena z Veľkej
Británie alebo Tomáša a Jána Baťovcov z predvojnového Československa. Všetko to
boli charizmatické a zvyčajne aj filantropické osobnosti na vysokých postoch, ktoré do
svojej podnikateľskej misie vkladali aj snahu o zveľadenie lokality, v ktorej pôsobili.
Za vznik pojmu SZP je do veľkej mieri zodpovedný narastajúci vplyv
nadnárodných korporácií, ktorý im do rúk dáva ohromnú slobodu, zatiaľ čo
zodpovednosť za dopady ich činností preberajú obvykle štáty, spoločnosť a „príroda“.
Verejnosť sa však čím ďalej tým viac stáva všímavejšou k svojmu prostrediu a preto sa
neoddeliteľnou súčasťou imidžu modernej korporácie stáva dôkladne spracovaná,
1 THINKINGSHIFT: Corporate Social Responsibility. The Evolution of CSR. [online] marec 2004 [citované 26.03.2008] Dostupné z internetu <http://thinkingshift.wordpress.com/category/corporate-social-responsibility/>2 Relácia Firny na TA3 20:45, 10.07.2006, Moderátor: Martin Baranovič, Hosť: Branislav Cehlárik, Citi Bank Slovakia. [online] [Cit. 12.03.2008] Dostupné z www.donorsforum.sk/nove_SK/firemna%20filantropia/ napisali%20o%20ff/csrI7_06.doc3 THINKEXIST: Andrew Carnagie quotes. [online] [citované 29.03.2008] Dostupné z internetu< http://thinkexist.com/quotes/andrew_carnegie >
11
komunikovaná a implementovaná stratégia zodpovedného chovania smerom
k spoločnosti a životnému prostrediu.
Za prvé práce, ktoré vytvorili „historicky prvý koncept SZP, sa považujú diela
Chestera Barnarda z roku 1938 - Funkcie výkonnej moci (z angl. originálu The
Functions of the Executive) a Theodora Krepa z roku 1940 - Meranie spoločenskej
úlohy pri podnikaní (z angl. originálu Measurement of the Social Performance of
Business).“4 V prílohe č. 1 je zobrazený historický vývoj konceptov SZP.
Moderná história SZP sa začína písať v päťdesiatych rokoch minulého storočia,
keď myšlienky zodpovedného podnikania naplno prenikli do odbornej literatúry pre
manažérov. Treba si všimnúť, že prvé definície spoločensky zodpovedného podnikania
sa opierali o manažérsky vzor, a vyzdvihovali jeho angažovaný postoj. V roku 1953
Howard R. Bowen v knihe Social Responsibilities of the Businessman napísal:
„Spoločenská zodpovednosť predstavuje záväzok podnikateľov usilovať sa o také
stratégie, robiť také rozhodnutia alebo vykonávať také aktivity, ktoré sú žiaduce
z pohľadu cieľov a hodnôt našej spoločnosti.“5.
H. R. Bowen sa vo všeobecnosti považuje za prvého teoretika spoločensky
zodpovedného podnikania a samozvaného otca SZP. Je mu pripisované prvé použitie
frázy „Spoločensky zodpovedné podnikanie“ Podľa neho nie je všeliekom na všetky
bolesti tohto sveta, ale obsahuje dôležitú pravdu, ktorá musí viesť aktivity podnikateľov
v budúcnosti. V roku 1960 Keith Davis a Robert Blomstrom v knihe Business and its
Environment definovali spoločenskú zodpovednosť ako „záväzok jedinca zvážiť dopad
svojich rozhodnutí a činov na celý spoločenský systém. Podnikatelia uplatňujú
spoločenskú zodpovednosť, keď zvažujú potreby a záujmy ostatných ľudí, ktorých
podnikateľské aktivity môžu zasiahnuť. Ak tak konajú, potom dokážu dovidieť i veci,
ktoré sú mimo úzko definovaných ekonomických a technických záujmov ich firmy“6.
Koncom šesťdesiatych a v sedemdesiatych rokoch vzniklo pod vplyvom
turbulentných sociálnych zmien v západnej spoločnosti a vďaka rozmachu
spoločenských vied, množstvo definícií, ktoré menej zdôrazňovali osobnosť manažéra v
korporácii, a viac sa zameriavali na interakciu medzi firmou a socioekonomickým
4 THINKINGSHIFT: Corporate Social Responsibility. The Evolution of CSR. [online] marec 2004 [citované 26.03.2008] Dostupné z internetu <http://thinkingshift.wordpress.com/category/corporate-social-responsibility/>5 tamtiež6 CAROLL, B. A.: Corporate Social Responsibility: Evolution of a Definitional Construct In: Business & Society [online] 1999, vol. 38, no. 3, s. 268 – 295 [citované 26.03.2008] Dostupné z internetu <http://bas.sagepub.com/content/vol38/issue3/ >
12
systémom. Príkladom môže byť definícia z roku 1973, ktorá je postavená na myšlienke
dobrého susedstva: „Asi najlepšou cestou ako pochopiť spoločenskú zodpovednosť je
uvažovať o nej ako o „dobrom susedstve“. V tomto koncepte sú obsiahnuté dve etapy.
Na začiatku to znamená nerobiť veci, ktoré by mohli poškodzovať susedstvo. V druhom
štádiu ide o dobrovoľné osvojenie si záväzku pomáhať riešiť problémy v susedstve. 7
Zlomový moment v definovaní SZP nastal v roku 1971, keď Rada pre
ekonomický rozvoj (angl. Committe for Economic Development), vydala publikáciu
Spoločenské zodpovednosti obchodných korporácií (z angl. originálu Social
Responsibilities of Business Corporations), kde definovala „trojstupňový model SZP: 8
vnútorný kruh (inner circle): základné podnikové zodpovednosti pri
vytváraní rastu a zisku;
stredný kruh (intermediate circle): firma musí byť pri sledovaní svojich
ekonomických záujmov citlivá na neustále sa meniaci spoločenský rozmer,
ktorý existuje medzi podnikaním a spoločnosťou;
vonkajší kruh (outer circle): zodpovednosti a činnosti, ktoré firma vyvíja
na aktívne zlepšovanie svojho okolia, napr. zmierňovanie chudoby, ochrana
životného prostredia, zlepšovanie mestského života a pod.“
Tento pohľad na vymedzenie SZP je doteraz považovaný za základný a chápanie
spoločenskej zodpovednosti ako prieniku všetkých troch kruhov dáva podniku možnosť
existovať a fungovať v súlade s prostredím kde pôsobí.
V osemdesiatych rokoch sa preniesol záujem od všeobecného teoretizovania o
spoločenskej zodpovednosti na empirický výskum zodpovedného podnikania
organizácií. Aj v dôsledku snahy operacionalizovať tento pojem došlo k jeho
fragmentarizácii, a začali vznikať rôzne alternatívne koncepty. Patrí medzi ne napríklad
spoločenská výkonnosť podnikania, teória stakeholderov, etika podnikania, verejná
politika. Z tohto obdobia spomeňme len jednu definíciu, ktorá zdôrazňuje práve
stakeholderov: „Spoločenská zodpovednosť podnikania je pojmom vyjadrujúcim
záväzky firiem voči všetkým skupinám, z ktorých sa skladá spoločnosť, a nielen voči ich
akcionárom. Dva aspekty tejto definície sú pritom veľmi dôležité. Po prvé, záväzky si
treba osvojiť dobrovoľne; správanie ovplyvnené donucovacou silou zákona alebo 7 BUSSARD, A. - MARKUŠ, M. - BUNČÁK, M. - MARČEK, E. – MAZURKIEWICZ, P.: Spoločensky zodpovedné podnikanie. Prehľad základných princípov a príkladov, [online] Nadácia Integra, Nadácia Pontis, Nadácia PANET, 2005, s. 5 [citované. 26.03.2008] Dostupné z internetu < http://www.panet.sk/sk/frameset1.htm >8 THINKINGSHIFT: Corporate Social Responsibility. The Evolution of CSR. [online] marec 2004 [citované 26.03.2008] Dostupné z internetu <http://thinkingshift.wordpress.com/category/corporate-social-responsibility/>
13
dohodou s odbormi dobrovoľným nie je. Po druhé, platnosť záväzkov je všeobecná,
prekračuje tradičnú povinnosť voči akcionárom, a vzťahuje sa aj na ostatné sociálne
skupiny, akými sú spotrebitelia, zamestnanci, dodávatelia a susediace komunity.“9
Na prelome tisícročí k definovaniu SZP prispeli dobrovoľné asociácie
zodpovedne podnikajúcich firiem, mimovládne organizácie10 a Európska únia, ktorá
považuje spoločenskú zodpovednosť v podnikaní za jeden z nástrojov potrebných na
dosiahnutie Lisabonskej stratégie. V tomto texte uvedieme tie najznámejšie.
České občianske združenie Fórum donorov11 , ktoré už viac ako 10 rokov
podporuje rozvoj firemnej filantropie v Českej republike definuje SZP ako „koncept,
ktorým sa podniky otvorene priznávajú k svojej spoluzodpovednosti za stav a chod
spoločnosti. Spoločenská zodpovednosť je trend, ktorý mení orientáciu firiem
z krátkodobých na dlhodobé ciele a preferuje optimálny zisk pred maximálnym. SZP je
v podstate dlhodobou investíciou do celkového rozvoja podniku. Koncept stojí na
dobročinnosti, dobrovoľníctve a partnerstve.“12 Žiadna firma nefunguje iba
v ekonomickej rovine, ale ovplyvňuje aj svoje okolie, čiže stakeholderov a títo naopak
ovplyvňujú úspech firmy. Podniky preto doplňujú svoje tradičné ekonomické ciele
o ciele smerujúce v prospech spoločnosti (environmentálne, sociálne, etické,
komunitné). V prílohe č. 2 je uvedená schéma SZP podľa českého Fóra donorov.
Britská organizácia združujúca viac ako 800 firiem a reprezentujúca pätinu
pracovnej sily v súkromnom sektore vo Veľkej Británii, Podnikanie v komunite (z
angl. Business in the Community), definuje zodpovedné podnikanie ako „manažovanie
pozitívnych vplyvov, ktoré má firma na spoločnosť a na životné prostredie, a ktoré
dosahuje svojimi činnosťami, produktmi alebo službami, a prostredníctvom interakcie s
kľúčovými stakeholdermi ako sú zamestnanci, spotrebitelia, investori, komunity a
dodávatelia“.13
9 CAROLL, B. A.: Corporate Social Responsibility: Evolution of a Definitional Construct In: Business & Society [online] 1999, vol. 38, no. 3, s. 268 – 295 [citované 26.03.2008] Dostupné z internetu <http://bas.sagepub.com/content/vol38/issue3/ >10 Na tomto mieste treba poznamenať, že na Slovensku sú MVO jedeným z kľúčových aktérov presadzovania princípov SZP do praxe. Tejto téme sa venujeme v ďalších kapitolách tejto diplomovej práce podrobnejšie. 11 FÓRUM DÁRCŮ: Slovník pojmov. [online] [citované 30.03.2008]Dostupné z internetu <http://www.donorsforum.cz/filantropie> 12 FÓRUM DÁRCŮ.:Co je filantropie? [online] [citované 30.03.2008] Dostupné z internetu <http://www.donorsforum.cz/filantropie> 13 BUSINESS IN THE COMMUNITY.:Jargon buster. Corporate Responsibility. [online] [citované 26.03.2008]Dostupné z internetu <http://www.bitc.org.uk/resources/jargon_buster/cr.html>
14
Svetová podnikateľská rada pre udržateľný rozvoj (angl. World Business
Council for Sustainable Development) definuje SZP ako „kontinuálny záväzok podnikov
správať sa eticky, prispievať k trvalo udržateľnému ekonomickému rozvoju, a zároveň
prispievať k zlepšovaniu kvality života zamestnancov, ich rodín, rovnako ako lokálnej
komunity a spoločnosti ako celku.“14
Aktuálne definície spoločensky zodpovedného podnikania sa opierajú o
všeobecné etické princípy, ktorými sú nestrannosť, angažovanosť, aktívna spolupráca so
zainteresovanými subjektmi a transparentnosť, a zvyčajne sa vyznačujú týmito
„spoločnými charakteristikami15:
1. Sú univerzálne. Platia pre všetky typy podnikania, nie iba pre niektoré.
2. Zdôrazňujú dobrovoľnosť. SZP by malo byť založené na dobrovoľnom
záväzku firiem a ich vedeniu podnikať spôsobom, ktorý v dobrom slova
zmysle prekračuje rámec legislatívnych ustanovení a povinností
vyplývajúcich z dodržiavania obchodných zmlúv.
3. Zameriavajú sa na aktívnu spoluprácu so zainteresovanými subjektmi,
tzv. stakeholders. Pojmom zainteresované subjekty sa označujú všetky
osoby, inštitúcie a organizácie, ktoré môžu ovplyvniť činnosti organizácie,
alebo naopak sú organizáciou ovplyvňované. Ide o kľúčový pojem v
koncepcii zodpovedného podnikania
4. Vyjadrujú záväzok prispievať k rozvoju kvality života. Kvalita života
vyjadruje celkový blahobyt jedincov žijúcich v spoločnosti. Predstavuje
životné podmienky jednotlivcov, ich možnosti kontrolovať zdroje, a zároveň
subjektívne hodnotenie ich života.
5. Zdôrazňujú rozvoj, nie iba rast. Ekonomický rast sa dlho považoval za
najdôležitejší ukazovateľ ekonomického napredovania spoločnosti.
Zvyčajne sa meria jednoduchými, a tým aj robustnými mierami produktivity
ekonomiky, ktoré môžu skresľovať skutočnosť. Napríklad, najčastejšie
používaným ukazovateľom rastu ekonomiky je HDP, v ktorom je
obsiahnutá finančná hodnota všetkých statkov a služieb vyprodukovaných
14 HOLME, R. – WATTS, P.: Corporate social responsibility: making good business sense. [online] World Business Council for Sustainable Development, 2000 [citované 15.03.2008] Dostupné z internetu <http://www.wbcsd.org/web/publications/csr2000.pdf> 15 BUSSARD, A. - MARKUŠ, M. - BUNČÁK, M. - MARČEK, E. – MAZURKIEWICZ, P.: Spoločensky zodpovedné podnikanie. Prehľad základných princípov a príkladov, [online] Nadácia Integra, Nadácia Pontis, Nadácia PANET, 2005, s. 6 [citované. 26.03.2008] Dostupné z internetu < http://www.panet.sk/sk/frameset1.htm >
15
na území jednej krajiny. Okrem statkov s pozitívnou pridanou nadhodnotou
sú v ňom zahrnuté aj náklady na ochranu pred negatívnymi účinkami rastu,
ako napríklad čistenie jedovatých skládok a ekologických havárií. HDP
týmto spôsobom vykazuje aj negatívne dôsledky ekonomického rastu ako
prínosy k celkovému napredovaniu spoločnosti. Rozvoj na druhej strane
súvisí s trvalou udržateľnosťou tvorby majetku. Všíma si ekologické
dôsledky aktivít podnikajúcich subjektov, podmienky, za akých sú produkty
vyrobené, ako sú prerozdeľované, aký má produkcia vplyv na rôzne skupiny
a regióny.
6. Pomenúvajú tri oblasti, v ktorých sa zodpovedné podnikanie konkrétne
prejavuje. Zodpovedné podnikanie si vyžaduje posun pohľadu z úrovne
„profit only“ (orientácia výhradne na zisk) na pohľad, ktorý umožňuje
vidieť podnikanie firmy v širšom systéme spoločenských a ekologických
vzťahov. Firma nefunguje izolovane, ale je priamou súčasťou okolitého
sveta. Podľa tohto pohľadu firma funguje s ohľadom na tzv. „triple-
bottom-line“ (trojitá výsledovka); nesústreďuje sa len na ekonomický rast,
ale aj na sociálne a environmentálne dôsledky svojich činností. Zodpovedné
podnikanie v ekonomickej oblasti predstavuje sledovanie a vylepšovanie
procesov, ktorými firma prispieva k rozvoju ekonomického prostredia, a
snahu minimalizovať prípadné negatívne dôsledky činností firiem v tejto
oblasti. Patria sem napríklad etický kódex podnikania, vzťahy s akcionármi,
spotrebiteľmi, dodávateľmi, reklama, ochrana duševného vlastníctva a pod.
V sociálnej oblasti sa zodpovedné podnikanie prejavuje sledovaním
a minimalizovaním negatívnych dôsledkov aktivít firiem na sociálny
systém, v ktorom pôsobia. Sú to napríklad zdravie a bezpečnosť
zamestnancov, dodržiavanie politiky rovnosti príležitostí, vyváženosť
pracovného a osobného života zamestnancov, firemná filantropia, pravidlá
lobingu, boj proti korupcii, rast kvality života atď. V enviromentálnej
oblasti sa zodpovedné podnikanie prejavuje monitorovaním a znižovaním
negatívnych vplyvov organizácie na životné prostredie. Medzi
najdôležitejšie patria napríklad recyklácia, používanie ekologických
produktov, dodržiavanie štandardov ISO 14000 a EMAS, ochrana
prírodných zdrojov, používanie alternatívnych energetických zdrojov, a
pod.“
16
2.2 Európska únia a spoločensky zodpovedné podnikanie
EÚ je dôležitým medzinárodným hráčom, ktorý podporuje spoločensky
zodpovedných podnikanie a chápe svoju úlohu v procese podpory SZP v členských
krajinách. K rozvoju SZP v Európe výrazne prispel hlavne Lisabonský summit v marci
2000, na ktorom sa predstavitelia Európskej únie dohodli urobiť z EÚ „do roku 2010
najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku
sveta, schopnú trvalo udržateľného rastu s väčším množstvom pracovných miest a
väčšou sociálnou kohéziou“16. Účastníci summitu sa jednomyseľne zhodli, že
spoločensky zodpovedné podnikanie môže tomuto cieľu výrazne pomôcť. Záverom
tohto summitu bolo, že koncept SZP je potrebné strategicky presadzovať a rozvíjať,
avšak ešte stále pretrváva diskusia o jednotných pravidlách SZP a aké chovanie je
možné označiť za spoločensky zodpovedné.
Ešte pred Lisabonským summitom v januári 1999 Európsky parlament schválil
Rezolúciu o štandardoch Európskej únie pre európske podniky pôsobiace v
rozvíjajúcich krajinách: K Európskemu kódexu správania (Resolution on EU standards
for European enterprises operating in developing countries: towards a European Code of
Conduct), ktorá vyzýva medzinárodné korporácie so sídlom v Európe, aby si osvojili
kódex správania, ktorý zohľadňuje minimálne štandardy v oblasti ľudských
a pracovných práv, v oblasti environmentálnych štandardov a prevencie korupcie.17
EÚ sa problematike SZP venuje už od roku 1995, keď zriadila inštitúciu CSR
Europe18, za ktorej vznikom stojí vtedajší predseda Európskej komisie Jacques Delors.
Je to nezisková organizácia združujúca 70 nadnárodných korporácií a 25 národných
partnerských organizácií19. CSR Europe funguje ako európsky garant a odborník na
problematiku SZP, firemného dobrovoľníctva a etiku podnikania. Usiluje o to, aby pri
svojich kampaniach dôkladne vysvetlila, aký konkrétny prínos pre firmy znamená
implementácia základných princípov SZP. Poskytuje priestor pre zdieľanie skúseností
z oblasti SZP, prezentovanie nových projektov medzi podnikmi a zainteresovanými 16EURÓPSKA KOMISIA: Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa zmluva o Európskej únii a zmluva o založení Európskeho spoločenstva. 2007/C 306/01 [online] [citované 29.03.2008]. Dostupné z internetu<http://eur-lex.europa.eu/JOHtml.do?uri=OJ:C:2007:306:SOM:SK:HTML> 17EURÓPSKY PARLAMENT: Official Journal of the European Communities. [online] január 1999 [citované 29.03.2008] Dostupné z internetu <http://www.bnpparibas.com/en/sustainable-development/text/EN_txt17_Code%20of%20conduct%20for%20European%20enterprises%20operating%20in%20developing%20countries.pdf> 18 Internetová stránka http://www.csreurope.org/ s najaktuálnejšími informáciami. [online] [Cit. 29.03.2008].19 Na Slovensku je partnerom organizácia Business Leaders Forum.
17
subjektmi, vytváranie moderného podnikateľského prostredia s politického pozadia
udržateľnosť a konkurencieschopnosť20. V prílohe č. 3 sú zobrazené aktivity
organizácie.
Základným dokumentom zaoberajúcim sa problematikou SZP je Zelená kniha
(GREEN PAPER: Promoting a European framework for corporate social
responsibility), ktorá bola zverejnená v roku 2001 a rozvírila zaujímavú polemiku.
Cieľom Zelenej knihy bolo iniciovať diskusiu o SZP a identifikovať spôsoby
propagácie na európskej a svetovej úrovni. Podrobnejšie sa venuje možnostiam využitia
aktuálnych skúseností firiem, podpore rozvoja inovatívnych prístupov v SZP a
spôsobom jednotného merania, vyhodnocovania a overovania SZP firiem.
Tento dokument obsahuje prvú oficiálnu definíciu spoločensky zodpovedného
podnikania v EÚ. Chápe SZP ako „dobrovoľné integrovanie sociálnych a ekologických
záujmov do každodenných firemných činností a interakcií s firemnými stakeholdermi.“21
V tomto dokumente sa objavila požiadavka na právne ukotvenie povinnosti zverejňovať
tzv. „sociálne audity“. Od tohto postoja však Európska komisia ustúpila, aj napriek
nesúhlasnému postoju predstaviteľov niektorých korporácií. Do budúcnosti sa očakáva
viac flexibilnejší postoj, ktorý by mal formu nezáväzného odporúčania na rozdiel od
predpisu, ktorý by mal váhu zákona. Najnovšie opatrenia na podporu rozvoja postupov
v oblasti SZP je možné zhrnúť nasledovne: 22
Zvyšovanie informovanosti a výmena osvedčených postupov. Komisia
pokračuje v zvyšovaní informovanosti o SZP, podpore výmeny
osvedčených postupov, podpore dobrovoľných nástrojov v oblasti životného
prostredia (napr. systémy environmentálneho riadenia a program
označovania environmentálnou značkou ecolablel23) a podpore iniciatív
zameraných na informovanie občanov a sociálnych a environmentálnych
otázkach.20 CSR EUROPE: About us. [online] [citované 29.03.2008] Dostupné z internetu <http://www.csreurope.org/pages/en/about_us.html> 21 EURÓPSKA KOMISIA: GREEN PAPER. Promoting a European framework for Corporate Social Responsibility. [online] COM(2001) 366 final, Brusel, 2001 [citované 29.03.2008]. Dostupné z internetu<http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2001:0366:FIN:EN:PDF > 22 EURÓPSKA KOMISIA: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, ktorým sa implementuje partnerstvo pre rast a zamestnanosť: Európa ako pilier najvyššej kvality oblasti podnikovej sociálnej zodpovednosti. [online] KOM(2006) 136 v konečnom znení, Brusel 2006 [citované 29.03.2008]. Dostupné z internetu<http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2006:0136:FIN:SK:PDF> 23 EUROPA – ENVIRONMENT: Ecolabel. [online] [citované 29.03.2008] Dostupné z internetu
<http://ec.europa.eu/environment/ecolabel/index_en.htm>
18
Podpora viacstranných aktivít. Keďže zaangažovanie viacerých
zúčastnených strán zvyšuje efektívnosť iniciatív SZP, Komisia bude
propagovať princípy SZP prostredníctvom sociálnych partnerov
a mimovládnych organizácií, a to predovšetkým na úrovni sektorov.
(Vhodným príkladom tejto iniciatívy je Európska platforma pre výživu24)
Spolupráca s členskými štátmi. Hoci v Európe panuje všeobecná zhoda
názorov na definíciu SZP, jej presné charakteristiky sa v rozličných
národných a kultúrnych súvislostiach líšia. Preto významným aspektom
politiky Komisie je spolupráca v rámci skupiny národných predstaviteľov
na najvyššej úrovni.
Informácie pre spotrebiteľa a transparentnosť. Spotrebitelia zohrávajú
závažnú úlohu pri vytváraní motivácie pre zodpovednú výrobu
a zodpovedné správanie podnikov. V súčasnosti spotrebiteľom chýbajú
komplexné informácie o spoločenskom a environmentálnom charaktere
výrobkov. Preto Komisia preskúma potrebu ďalších dobrovoľných opatrení
v záujme dosahovania cieľov transparentnosti a poskytovania informácií vo
vzťahu k spotrebiteľovi.
Výskum. Potreba výskumu v oblasti: prepojenia medzi SZP,
konkurencieschopnosťou a trvalo udržateľným rozvojom na makro úrovni;
účinnosť SZP pri dosahovaní sociálnych a environmentálnych cieľov;
otázky ako inovácia, riadenie spoločností, priemyselné vzťahy či zásobovací
reťazec.
Vzdelávanie. Na to, aby sa SZP stala súčasťou obchodných postupov,
musia sa v radoch budúcich podnikateľov, manažérov a zamestnancov
spoločností rozšíriť správne znalosti a schopnosti. Komisia vyzýva
obchodné školy, univerzity a iné vzdelávacie inštitúcie, aby SZP začlenili
do svojho vzdelávania ako prierezový predmet, predovšetkým do študijných
plánov budúcich manažérov a absolventov vysokých škôl.
Medzinárodný rozmer SZP. Komisia bude pokračovať v globálnej
podpore SZP s cieľom maximalizovať príspevok podnikov k dosahovaniu
Rozvojových cieľov tisícročia OSN. Vyhlásenie tripartity Medzinárodnej
organizácie práce o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a 24 EUROPA – PUBLIC HEALTH: EU Platform for Action on Diet, Physical Acitivity and Health. [online] [citované 29.03.2008] Dostupné z internetu<http://ec.europa.eu/health/ph_determinants/life_style/nutrition/platform/platform_en.htm>
19
sociálnej politiky, usmernenia OECD pre nadnárodné podniky a iniciatíva
OSN pod názvom Global Compact, ako aj ďalšie referenčné nástroje a
iniciatívy predstavujú medzinárodné orientačné body pre zodpovedné
správanie sa podnikov. Komisia sa zaviazala, že bude podporovať
informovanosť o týchto dokumentoch a ich implementáciu a že bude
spolupracovať s ostatnými vládami a zúčastnenými stranami na zvyšovaní
ich efektívnosti.
V roku 2002 z iniciatívy Európskej Komisie vzniklo Fórum záujmových
skupín (angl. European Multistakeholder Forum on CSR) za účelom priviesť k stolu
všetky zainteresované subjekty (organizácie zamestnancov, zamestnávateľov a MVO)
a zaujať spoločné stanovisko k problematike regulácie SZP. V rámci Fóra sa konali
rozličné konferencie za okrúhlym stolom s cieľom propagovať inovácie, konvergenciu
a transparentnosť existujúcich nástrojov a metód SZP25.
Začiatkom marca 2005 sa v Bruseli stretli zástupcovia 300 významných
európskych firiem. Ich spoločným cieľom bolo prezentovať najvyšším zástupcom
Európskej únie a ostatným zainteresovaným stranám svoju víziu o tom, ako môže
firemný sektor prispieť k trvalej udržateľnosti a konkurencieschopnosti zjednotenej
Európy. Na stretnutí sa prihlásili k dokumentu Európska cestovná mapa pre
podnikanie26 (angl. A European Roadmap for Businesses), ktorý je výsledkom
iniciatívy organizácie CSR Europe. Spoločnosti hlásiace sa k tomuto dokumentu si
musia osvojiť desať cieľov zodpovedného podnikania, a integrovať ich do svojej
firemnej kultúry. Rovnako dôležitým cieľom tejto iniciatívy je apelovať na Európsku
úniu a ostatných stakeholderov, aby podporili a zároveň vytvorili lepšie prostredie pre
firmy, ktoré sa rozhodli ísť cestou zodpovedného podnikania.
Treba vyzdvihnúť aj podporu a zviditeľňovanie 20 miliónov malých
a stredných podnikov (angl. small and medium enterprises) a ich aktivít spadajúcich
pod pojem SZP. Tieto podniky sú čím ďalej, tým viac považované za hnaciu silu
inovácií, budovania podnikateľského ducha a konkurencie. Tejto problematike sa
venuje komisár EÚ pre podniky a informačnú spoločnosť Erkki Liikanen, ktorý
25 EUROPEAN MULTISTAKEHOLDER FORUM ON CSR: Final results and recommendations. [online] 2004 [citované 29.03.2008]. Dostupné na internete<http://ec.europa.eu/enterprise/csr/documents/29062004/EMSF_final_report.pdf > 26 CSR EUROPE: A European Roadmap for Businesses: Towards a Sustainable and Competitive Enterprise. [online] [citované 09.03.2008] Dostupné z internetu <http://www.csreurope.org/pages/en/roadmap.html >
20
hovorí, že „zodpovedné podnikanie predstavuje spôsob, pomocou ktorého je možné
realizovať obchodné vzťahy spôsobom, ktorý pozitívne ovplyvňuje spoločnosť pri
minimálnom negatívnom dopade na ľudí a životné prostredie. Predstavuje spôsob,
prostredníctvom ktorého sústavne na seba vzájomne pôsobia podnikatelia a ostatní
zainteresovaní: zákazníci a obchodní partneri na trhu, zamestnanci, miestna komunita
a životné prostredie.“27 Oproti veľkým podnikom je angažovanosť SMEs v oblasti SZP
oveľa menej známa, pretože väčšinou fungujú na miestnom trhu a len zriedka oznamujú
svoje aktivity formálne. Preto EÚ ako nadnárodná platforma musí prebrať úlohu
akéhosi „oznamovateľa“ ich aktivít.
Podľa E. Liikanena zodpovední podnikatelia28:
pristupujú k zákazníkom, obchodným partnerom a ku konkurencii čestne
a poctivo,
zaujímajú sa o zdravie, bezpečnosť a všeobecné blaho zamestnancov
a spotrebiteľov,
motivujú ich pracovné sily prostredníctvom školení a možností rozvoja,
v miestnej komunite vystupujú ako slušní občania,
chovajú sa zodpovedne k prírodným zdrojom a životnému prostrediu.
Samotný pojem SZP bol vyvinutým pre veľké spoločnosti a preto v súvislosti
s SMEs treba poznamenať, že veľkú časť hodnôt obsiahnutých v tomto pojme musí
tvoriť samotná osobnosť majiteľa, resp. manažéra podniku typu SMEs. A práve tento
typ podnikateľa s inovatívnou osobnosťou sa EÚ snaží podporovať. Zodpovedné
podnikanie prispieva k tvorbe pozitívnejšieho vnímania podnikateľov spoločnosťou
a môže predstavovať nástroj na povzbudenie mladých ľudí zvoliť si „samozamestnanie“
ako atraktívnu možnosť ich kariéry.
Ďalšou aktivitou EÚ na podporu SZP je tzv. projekt Urýchlenie SZP
v Európe (angl. Accelerating CSR in Europe), ktorý ma napomôcť zavádzaniu
princípov SZP do praxe v nových členských krajinách EÚ. Keďže väčšina podnikov v
týchto krajinách je ešte len na začiatku cesty k zodpovednému podnikaniu, tento projekt
poskytuje množstvo pomoci, či už analýzu stavu SZP v členských krajinách, ďalej
27 EURÓPSKA KOMISIA: Zodpovedné podnikanie. Zbierka vybraných úspešných príkladov európskych malých a stredných podnikov. [online] Európske spoločenstvá, Generálne riaditeľstvo pre podniky, 2004, ISBN 92-894-5481-4, 60 s. [citované 28.03.2008]Dostupné z internetu<http://ec.europa.eu/enterprise/entrepreneurship/support_measures/responsible_entrepreneurship/doc/resp_entrep_sk.pdf > 28 tamtiež
21
predstavuje fórum na prezentovanie názorov medzi aktérmi snažiacimi sa o zavádzanie
princípov SZP a zároveň povzbudzuje k implementácii SZP do strategických
dokumentov korporácií.29
2.3 Stakehoders, t.j. zainteresované subjekty
Základným pojmom v diskusii o zodpovednom podnikaní sú stakeholders.
Označujú sa ním všetky osoby, skupiny alebo organizácie, ktoré majú vplyv na
fungovanie firmy, alebo ich jej aktivity spätne ovplyvňujú. Najbližšími slovenskými
ekvivalentmi tohto pojmu sú výrazy „zainteresované subjekty“, pretože to sú
organizácie, skupiny ľudí alebo jednotlivci, ktorí sú nejakým spôsobom zainteresované
na fungovaní firmy.
Skupina stakeholders v najširšom poňatí zahrňuje zákazníkov, akcionárov30,
zamestnanci, obchodní partneri, dodávatelia, zástupcovia štátnej správy a samosprávy,
záujmové skupiny, MVO a nátlakové skupiny, média, odbory a medzinárodné
organizácie.
Podľa organizácie BLF je stakeholderom „akýkoľvek jednotlivec skupina
alebo subjekt, ktorý priamo či nepriamo ovplyvňuje alebo je priamo či nepriamo
ovplyvňovaný pôsobením firmy alebo organizácie. Patria sem interné zainteresované
subjekty (ako napr. zamestnanci a ich rodiny, odbory, dobrovoľníci) alebo externé
subjekty (napr. klienti, zákazníci, dodávatelia, vlastníci, donori, finančné skupiny,
miestna komunita, politici, profesné a akademické organizácie, environmentálne
skupiny, biosféra, celá populácia apod.).“31
Každý zainteresovaný subjekt svojím spôsobom ovplyvňuje podnikanie firmy.
Vlastníci a akcionári sú zainteresovaní na raste a prosperite podniku, zamestnanci
hodnotia pracovné podmienky, spotrebiteľov zaujíma kvalita produktov a služieb, vládu
zaujíma znižovanie nezamestnanosti a vytvára podnikateľské prostredie, MVO a
komunity zaujíma správanie sa firiem v mieste ich pôsobenia.
29 ACCELARATING CSR IN NEW EUROPE: About project. [online] [citované 29.03.2008] Dostupné z internetu < http://www.acceleratingcsr.eu/en/about > 30 Tu treba upozorniť, že pojem stakeholders sa na Slovensku zamieňa so slovom sharehoders, a tým dochádza k skresleniu významu odovzdávaného posolstva. Shareholders, po slovensky akcionári, sú nepochybne jednou z najdôležitejších skupín zainteresovaných subjektov, ale nie jedinou.31 BUSINESS LEADERS FORUM: Slovník pojmov. [online] [citované 29.03.2008]. Dostupné z internetu <
http://www.blf.sk/10893 >
22
Literatúra obhajujúca zodpovedné podnikanie upozorňuje, že bezproblémové
fungovanie a dlhodobé výnosy možno zabezpečiť lepšie vtedy, ak firemná stratégia
obsahuje nástroje na identifikáciu a primerané uspokojenie potrieb všetkých
zainteresovaných skupín. Na začiatku by mala každá spoločensky zodpovedná firma
identifikovať svojich stakeholders a zistiť ich očakávania a potreby. Výsledkom je
definícia stratégie zodpovedného podnikania firmy.
K. Kašparová v odbornom texte Stakeholderská teória a její propojení s CSR32
člení stakeholderov na primárnych a sekundárnych. „Do primárnych stakeholderov
väčšina autorov radí vlastníkov, investorov, zamestnancov, zákazníkov, dodávateľov
a tzv. verejných stakeholderov (čo je súhrnné označenie pre miestne úrady a komunity).
Niektorí autori do tejto skupiny zaraďujú aj obchodné asociácie a environmentálne
skupiny. Medzi sekundárnych stakeholderov, ktorých záujem o podnik je menej zrejmý
ako u primárnych, sa radí vláda, loby, konkurenti, rôzne nátlakové skupiny, občianske
a obchodné združenia.“
Identifikáciou a zisťovaním očakávaní zainteresovaných skupín sa začína
dialóg so zainteresovanými subjektmi (angl. stakeholder dialogue). V prípade, že
firmy k nemu pristupujú otvorene a konštruktívne, má mimoriadne pozitívne výsledky.
Výsledkom spolupráce so zainteresovanými subjektmi môže byť posilnenie vzájomnej
dôvery, identifikovanie a riešenie problémov, ktoré sú významné pre všetky
zainteresované skupiny, dlhodobé partnerstvo medzi súkromným, verejným a
neziskovým sektorom, vzájomná motivácia a šírenie dobrých príkladov.
Systematické zapojenie kľúčových stakeholderov prináša firme mnohé
výhody33:
Inovatívne prostredie. Neustály dialóg so stakeholdermi predstavuje cenný
nástroj na predpovedanie nových trendov – umožňuje porozumieť
podnikateľskému prostrediu vrátane rozvoja trhu a určenia nových
strategických zámerov.
32 KAŠPAROVÁ, K.: Stakeholderská teorie a její propojení s CSR. [online] [citované 30.03.2008]. Dostupné z internetu < http://www.csr-online.cz/Page.aspx?publikace > 33SMITH, S.: Navigating The Stakeholder Relations Continuum. In: Leading Perspectives, fall 2004 [online]. [Cit.
09.04.2008]. Dostupné z internetu < http://www.bsr.org/reports/leading-perspectives/2004/Fall.pdf >
23
Riadenie rizika. Dialóg s externými stranami môže včas naznačiť možné
riziká – hlavne ak podnik nadviaže vzťah aj so stakeholdermi, ktorí firmu
vnímajú negatívne.
Vzájomne výhodný vzťah. Osobné stretnutie a schopnosť rozvinúť
individuálne vzťahy je najlepšou cestou vedúcou k vybudovaniu
obojstrannej dôvery medzi firmou a kľúčovými stakeholdermi.
Nastavenie cieľov a monitorovanie výkonu. Vonkajší pohľad uľahčuje
stanovenie zmysluplných cieľov a hodnotenie skutočného výkonu.
Informačná hodnota. Pevné a dôverné vzťahy so stakeholdermi
predstavujú pre firmu zdroj cenných informácií.
2.4 Kritický pohľad a motivačné faktory
V prvom rade sa pozrime na to, čo SZP nie je. Často spomínanou aktivitou
v súvislosti so SZP je tzv. firemná filantropia (angl. Corporate Philanthrophy). Podľa
BLF sa FF chápe „podpora firmy pre neziskovú organizáciu alebo projekt
prostredníctvom vlastných programov darcovstva alebo podnikovej nadácie. Môže mať
formu poskytnutia peňažných prostriedkov, produktov, vecných darov, vybavenia,
informácií, know-how alebo napr. aj času vlastných zamestnancov.“34
Zodpovedné podnikanie však predstavuje koncept, ktorý presahuje pojem FF,
FF je však integrálnou súčasťou SZP. FF je charakteristická dobrovoľnosťou a firmy za
jej aktivity nevyžadujú žiadne protihodnoty. Koncept SZP je charakterizovaný práve
tým, že ide nad rámec legislatívnych predpisov, že predstavuje pridanú hodnotu
a realizáciu manažérskych vízií, ktoré idú ďalej ako je v danom právnom rámci
nevyhnutné.
Už vôbec sa SZP nesmie zamieňať so sponzoringom, ktorý sa v súčasnosti
považuje za obchodný vzťah, keď sa podporené organizácie zaväzujú propagovať meno
darcu na svojich aktivitách.
Ešte ťažšie je odlíšiť SZP od Public Relations a marketingu. Z výskumov
uskutočnených v západnej Európe je zrejmé, že stále veľké množstvo firiem vidí CSR
ako súčasť PR, ako možnosť ukázať sa v dobrom svetle. Nebezpečenstvo, že celá
aktivita skĺzne do stavu, kedy je viac peňazí vydávaných za PR publikácie ako za
34 BUSINESS LEADERS FORUM: Slovník pojmov. [online] [citované 29.03.2008]. Dostupné z internetu < http://www.blf.sk/10893 >
24
samotnú vec, reálne existuje. Určité prekrývanie PR aktivít so SZP je prirodzené. Opäť
je však nutné pripomenúť, že SZP je súčasťou firemnej stratégie definovanej najvyšším
vedením firmy, jej implementácia ide zhora nadol a preniká celou firmou ako takou.
Nejedná sa teda o ad hoc akciu s čo najväčšou mediálnou príťažlivosťou, ale o spôsob
riadenia firmy a podnikania vo všeobecnosti. Firmy, ktoré takto vec skutočne chápu,
obyčajne majú špecializované SZP tímy, ktoré referujú ako vedeniu tak aj akcionárom.35
Na tomto mieste je dôležité zamyslieť sa nad tým, čo motivuje firmy
k zavádzaniu SZP? Prečo robiť dobro? Prečo sa SZP stalo fenoménom a prečo firmy
vyčleňujú špeciálnych pracovníkov pre túto oblasť? Koľko je firma ochotná zaplatiť za
dobro? Dopyt po dôkazoch výhod SZP je čím ďalej tým väčší, či už zo strany
zákazníkov, zamestnancov, vlády, komunity a akcionárov.
Medzi najčastejšie uvádzané dôvody patrí „zlepšovanie podnikovej kultúry,
imidžu, motivácia zamestnancov a prepojovanie aktivít s miestnou komunitou“36.
O niektorých prínosoch SZP dnes panuje už pomerne dlho všeobecná zhoda. Dajú sa
vypozorovať najmä v nasledujúcich oblastiach:37
firemná reputácia, jej ochrana a budovanie, zvyšovanie hodnoty značky;
odlíšenie od konkurencie – konkurenčná výhoda;
posilnenie firemnej kultúry;
zlepšenie vzťahu s okolím, so stakeholdermi – tvorba zázemia pre dlhodobé
fungovanie firmy v mieste jej pôsobenia (angl. „licence to operate“);
prilákanie a udržanie kvalitných zamestnancov;
SZP zvyšuje zisky;
zníženie nákladov na risk manažment – zlepšenie predvídania rizika,
schopnosť vyhnúť sa rizikovým faktorom;
väčšia príťažlivosť pre investorov;
posilnenie lojality zákazníkov;
príležitosť pre inovácie, vzdelávanie sa, kontinuálne zlepšovanie firmy;
priame úspory spojené s ekologickou praxou;
35 TRNKOVÁ, J.: Společenská odpovědnost firem. Kompletní pruvodce tématem a Závěry z prúzkumu v ČR. [online] Business Leaders Forum, 2004, 58 s. [citované 29.03.2008]. Dostupné z internetu < http://www.blf.cz/csr/cz/vyzkum.pdf >36 JEŘÁBKOVÁ, V. - HARTL, J.: Společenská odpovědnost firem. [online] AISIS o.s., 2003, 42 s. [citované 29.03.2008]. Dostupné z internetu< http://www.sof.cz/download/781_03_aisis%20brožura%20sof.pdf > 37 EUROPEAN MULTISTAKEHOLDER FORUM ON CSR: Final results and recommendations. [online] 2004 [citované 29.03.2008]. Dostupné na internete<http://ec.europa.eu/enterprise/csr/documents/29062004/EMSF_final_report.pdf >
25
priame úspory plynúce z kvalitnejšieho manažmentu.
Avšak je naozaj pravda, že firmy sa venujú zodpovednému podnikaniu naozaj
len z morálneho presvedčenia? Odpoveď na túto otázku musíme hľadať v praktickej
rovine. Správať sa zodpovedne jednoducho musí byť pre firmu užitočné, musí sa to
vyplácať. V knihe Napříč Společenskou odpovědnosti firem (AISIS, 2006) Marek
Hlavica píše: „Ak je SZP chápané iba ako výdaj a nie ako investícia, potom je
postavená na veľmi neistých základoch. Bohužiaľ väčšina programov označovaných ako
SZP sú v podstate filantropické aktivity a niektoré dokonca pôsobia ako nezodpovedné
vyhadzovanie firemných peňazí v prospech „akéhosi dobra“, ktoré firme nič
neprináša.“38
M. Hlavica ďalej predpokladá, že „jedným z tradičných predpokladov, prečo
by sa malo SZP vyplácať je, že spotrebitelia zodpovedné firmy ocenia a k tým
nezodpovedným sa budú správať odmietavo.“ V januárovom čísle časopisu
Perspectives39 z roku 2005 boli uverejnené výsledky výskumu agentúry Millward
Brown, ktorého sa zúčastnilo 21 tisíc spotrebiteľov z Veľkej Británie a USA. Závery
sú prekvapivé: „Väčšina spotrebiteľov si myslí, že firmy by sa mali chovať zodpovedne.
Ale pri nakupovaní v skutočnosti o etických problémoch nepremýšľajú... Napríklad
ľudia si poväčšine myslia, že spoločnosť Nike nezachádza so svojimi zamestnancami
dobre, ale hovoria, že by si aj naďalej kupovali ich produkty, pretože sú kvalitné,“ píše
Peter Walse z Millward Brown.
Podľa uvedeného výskumu patria etické aspekty ako napríklad ochrana
životného prostredia alebo podpora lokálnych komunít na samý chvost zoznamu
k bojkotu určitej firmy. Prieskum ukázal, že aktivity SZP majú u spotrebiteľov väčšiu
váhu, ak sa sústreďujú do oblastí, ktoré sa priamo dotýkajú zákazníkov. Dôležitá je
napríklad férová cena výrobku, zodpovedná reklama a komunikácia, starostlivosť
o zákazníkov alebo spôsob, akým firma demonštruje svoju silu a postavenie na trhu – či
určuje trend, prichádza s novinkami, je úspešná, má silné vedenie. Naopak oblasti, ktoré
sa chápu ako základ SZP – spoločenská zodpovednosť, prístup k zamestnancom,
38 KOLEKTÍV AUTOROV: Napříč společenskou odpovědností firem. [online] AISIS o.s., 2005, ISBN 80-239-6111-X, s. 25 [citované 31.03.2008]. Dostupné z internetu < www.sof.cz/download/Napric-SOF.pdf > 39 MILLWARD BROWN: ePerspectives. In: Millward Brown ePerspectives, január 2005, číslo 58 [online] [citované 29.03.2008]. Dostupné z internetu<http://www.millwardbrown.com/Sites/MillwardBrown/Media/Html/en/ePerspectives/ePerspectives58.asp?email=
%7Bemail%7D&type=1&ruid=%7Buid%7D >
26
životné prostredie, prospešná úloha firmy v komunite, spotrebiteľov príliš nemotivujú.
„Aj keď zaujímanie sa o SZP je zrejmé, nezdá sa, že by spotrebiteľov priamo motivovalo
konanie dobra pre dobro. Firemná zodpovednosť sa musí premietnuť do osobnej
skúsenosti zákazníka,“ končí svoj článok P. Walse.
Najostrejšie vystupuje proti SZP Milton Friedman, ktorý tvrdí, že „existuje
len jedna a len jediná spoločenská zodpovednosť podniku – použiť svoje zdroje
a angažovať sa do činností, ktorých cieľom je zvýšenie svojich ziskov za predpokladu, že
zostane v rámci pravidiel hry, že sa zapojí do otvorenej a slobodnej súťaže bez
klamania a podvodu.“ Podľa neho „manažéri, ktorí zaangažujú podnik do spoločensky
prospešných aktivít, ako je napr. filantropia či rozvoj komunity, ktoré negenerujú
viditeľný zisk, okrádajú vlastníkov, tým že na podnik vlastne uvaľujú tzv. samozvané
dane, ktorý znižujú akcionárom výnosy.“40 Zároveň s týmto tvrdením sa objavuje názor,
že „manažéri ničia trhový mechanizmus alokovania zdrojov a sami sa stavajú do úlohy
verejného zákonodarcu, k čomu nemajú povolenie spoločnosti a ani dostatočné
kompetencie.“41 Z toho vyplývajú hneď ďalšie dva argumenty proti SZP. Prvý z nich je,
že pokiaľ sa podnik bude skutočne venovať spoločenskej zodpovednosti, nebude sa
môcť plne sústrediť na svoje základné poslanie; a druhý, že nárastom veľkosti získava
podnik značný vplyv v ekonomickej, environmentálnej a technologickej oblasti a preto
nie je žiaduce poskytnúť podniku možnosť tento vplyv rozšíriť aj do oblasti
spoločenskej.
Zaujímavá je makroekonomická kritika SZP. Tom Bateman tvrdí, že „SZP je
len ďalšou prekážkou obchodu (navyše k existujúcim colným bariéram), ktorá chráni
rozvinuté ekonomiky pred ekonomikami rozvíjajúcich sa štátov.“42 Každý pozná
obchodné prekážky, ktoré zoskupenia štátov (ako napr. EÚ) alebo krajiny (ako napr.
USA) uvaľujú na poľnohospodársky dovoz z rozvojového sveta. Niekedy tieto prekážky
slobodného obchodu existujú vo forme colných poplatkov, čo však majú za cieľ riešiť
obchodné dohody. Ibaže čím ďalej tým častejšie tieto prekážky naberajú aj inú formu
ako len formu colných poplatkov. Krajiny môžu odmietnuť konkurenčný dovoz
40 FRIEDMAN, M.: The Social Responsibility of Business is to Increase its Profits. In: The New York Times Magazine, september 1970 [online] [citované 30.03.2008]. Dostupné z internetu <http://www.colorado.edu/studentgroups/libertarians/issues/friedman-soc-resp-business.html>41 BLAŽEK,L. – DOLEŽALOVÁ, K. – KLAPALOVÁ, A.: WORKING PAPER č. 9/2005. Společenská odpovědnost podniku. [online] Centrum výzkumu konkurenční schopnosti české ekonomiky, 2005, s. 9 [citované 01.04.2008]
Dostupné z internetu < http://www.csr-online.cz/Page.aspx?publikace > 42 BATEMAN, T.: Zamyslenie sa nad Spoločenskou zodpovednosťou podnikov. [online] marec 2003 [citované 31.03.2008]. Dostupné z internetu < http://www.partnerstva.sk/buxus/docs/INTEGRA_Zamyslenie_nad_SZP.pdf >
27
prehlásením, že dovezené produkty nespĺňajú hygienické alebo bezpečnostné štandardy.
Tieto vyhlásenia môžu byť legitímne, ale rovnako sa môže stať, že daná krajina udá
falošné dôvody, pretože sa rozhodne brániť domáce výrobky pred lacnejším dovozom.
SZP štandardy môžu vo svojej podstate hájiť záujmy firiem, ktoré sa etablovali v
rozvinutých ekonomikách, pred firmami z iných častí sveta, ktorých výrobky sú
lacnejšie, ale ktorých pracovné alebo environmentálne štandardy sú menej prijateľné.
Ľavicoví kritici tvrdia, že spoločenská zodpovednosť v podnikaní je o
pokrytectve podnikateľskej sféry. Ako ďalej píše T. Bateman „SZP je vlastne cynická
PR aktivita firiem, pomocou ktorej sa snažia zakryť svoje nenásytné a občas nezákonné
správanie.“ Autori ako Naomi Klein upozorňujú, že „veľké korporácie kladú veľkú
váhu na reputáciu a dôveryhodnosť značky. Keďže tieto korporácie boli častokrát
spájané s vykorisťovaním, environmentálnymi katastrofami a podporovaním globálnej
nerovnosti, prevzali tieto firmy slovník svojich kritikov, ku ktorým sa pridali v používaní
slov ako ľudské práva a udržateľný rozvoj.“43 Podnikateľská činnosť je a vždy aj bola o
zisku a hrabivosti a SZP nerobí nič pre to, aby túto fundamentálnu pravdu zmenila.
Štandardy SZP trpia neriešiteľnou vágnosťou a viacvýznamovosťou, a preto sa
dajú len ťažko použiť na meranie pokroku alebo využiť ako návody pri aplikovaní
jasných podnikateľských rozhodnutí. Slová ako rozvoj, sociálna spravodlivosť a ľudské
práva sú vágne, fungujú ako štafetový kolík, ktorý si v slovných hrách podáva vláda,
podnikateľský sektor, mimovládne organizácie a média. Kedy už sa dá hovoriť o
dostatočnom rozvoji, či dostatočnej sociálnej spravodlivosti?
2.5 Medzinárodný aspekt a globalizácia44
Spoločensky zodpovedné podnikanie nepredstavuje len množstvo poučiek,
definícií a teoretizovania. Stáva sa z neho široké hnutie, ktoré aktívne podporujú firmy,
vlády a mimovládny sektor. Aby sme pochopili vzrastajúci záujem o SZP a motívy
43 KLEIN, N.: No Logo: Taking Aim at the Brand Bullies. Toronto, Vintage Canada, 2000, ISBN 0-676-97282-9 In: BATEMAN, T.: Zamyslenie sa nad Spoločenskou zodpovednosťou podnikov [online] [Cit. 31.03.2008]. Dostupné z internetu < http://www.partnerstva.sk/buxus/docs/INTEGRA_Zamyslenie_nad_SZP.pdf >44 Spracované podľa BATEMAN, T.: Zamyslenie sa nad Spoločenskou zodpovednosťou podnikov. [online] marec 2003 [citované 31.03.2008]. Dostupné z internetu<http://www.partnerstva.sk/buxus/docs/INTEGRA_Zamyslenie_nad_SZP.pdf > a podľaBUSSARD, A. - MARKUŠ, M. - BUNČÁK, M. - MARČEK, E. – MAZURKIEWICZ, P.: Spoločensky zodpovedné podnikanie. Prehľad základných princípov a príkladov, [online] Nadácia Integra, Nadácia Pontis, Nadácia PANET,
2005, 113 s. [citované. 26.03.2008] Dostupné z internetu < http://www.panet.sk/sk/frameset1.htm >
28
všetkých týchto organizácií, musíme sa zamyslieť nad tým, ako v priebehu uplynulých
desaťročí globalizácia a postindustriálna revolúcia ovplyvnili vývoj medzinárodného
obchodu, spotrebiteľského správania, manažmentu firiem, a ako prispeli k vzniku toho,
čo sa v odbornej literatúre nazýva ekonomikou 21. storočia.
Globalizácia je jednou z najdôležitejších príčin vzrastu významu
spoločenskej zodpovednosti v podnikaní. V ekonomike sa prejavuje ako pokles
významu hraníc medzi štátmi a zvýšením intenzity obchodných vzťahov až do takej
miery, že sa strácajú rozdiely medzi domácimi a zahraničnými transakciami.
Najdôležitejšia príčina tohto javu spočíva v revolučnom rozvoji informačných
technológií a dopravy. Vďaka internetu a ostatným telekomunikačným prostriedkom,
možno v priebehu niekoľkých sekúnd (čo vlastne znamená v reálnom čase) poslať
správu o úraze zamestnanca zo Slovenska do centrály firmy v Amerike. Vďaka
relatívne lacnej leteckej a železničnej doprave možno v priebehu 24 hodín doručiť
polotovary z Ázie do Európy. Firmy tak môžu ľahko rozšíriť svoje aktivity po celom
svete a pri hľadaní optimálnych podmienok, ktoré im umožnia maximalizovať zisk, to
aj robia. Centrála je na jednom mieste, vývoj nových produktov na inom, výroba v
niekoľkých ďalších krajinách a trhy zasa v iných. Výrobu a jej negatívne dôsledky v
podobe znečisteného životného prostredia môže mať na svojom konte jedna populácia,
zatiaľ čo produkty a zisky si rozdeľuje populácia na opačnej pologuli.
Pokles významu hraníc medzi štátmi a zjednodušenie prepravy a
komunikácie spôsobujú, že vzniká nový medzinárodný trh s investičnými
podmienkami. Na strane dopytu sú firmy, ktoré hľadajú čo najnižšie náklady na
pracovnú silu a daňové zaťaženie, a čo najlepšiu infraštruktúru. Štáty sa snažia
očakávaniam firiem vyhovieť, a predbiehajú sa v ponúkaní výhodnejších ponúk, aby
získali investíciu produkujúcu výnosy a znižujúcu nezamestnanosť. Tento trh spolu s
inými javmi, medzi ktoré patrí napríklad starnutie populácie, ovplyvňuje aj sociálnu
politiku jednotlivých krajín a vytvára tlak na obmedzenie nástrojov silného sociálneho
štátu. Keďže štáty sa vzdávajú zodpovedností pri starostlivosti o vybrané skupiny
obyvateľov, firemný sektor sa snaží aspoň nejakým spôsobom uspokojiť ich potreby.
Spoločenská zodpovednosť firiem je tak odpoveďou na prosby o ochranu pred
neustálymi zmenami ekonomických síl.
29
Ďalším dôsledkom globalizácie a rozvoja lacných informačných
technológií je zjednodušený prístup k množstvu informácií, ktoré majú
spotrebitelia k dispozícii v reálnom čase. Jednoducho povedané, ľudia vedia viac a
dozvedia sa to rýchlejšie. Je jedno, či sú tieto informácie pravdivé alebo nie, či ide o
politické kauzy, novinky z oblasti vedy a techniky, pikošky zo života celebrít, alebo
reklamu a informácie poškodzujúce dobré meno firiem. Ich množstvo a spôsob, akým
sú odovzdávané a interpretované, vyvoláva dlhodobú krízu dôvery v inštitúcie. Ľudia
čím ďalej tým menej dôverujú vláde, politikom a firmám. Všeobecná dostupnosť
informácií ďalej spôsobuje, že spotrebitelia sú sofistikovanejší, a od kúpeného produktu
očakávajú viac ako jeho funkčné benefity. Očakávajú, že produkt ich obľúbenej značky
im dodá na jedinečnosti. A keďže pri kúpe zohľadňujú okrem iných faktorov aj etické
kritériá, ťažko sa vyrovnávajú s tým, že kvôli benzínu, ktorý tankujú do svojho
obľúbeného auta, umierali ľudia, alebo že ich každodenne používaná kozmetika je
bezpečná len vďaka mučeniu zvierat.
Vzťah medzi dôverou, profitom a misiou firmy najvýstižnejšie zhrnul profesor
John Kay: „Verili by ste svojmu doktorovi, keby diplom, ktorý mu visí v čakárni,
hovoril o tom, že jeho poslaním je maximalizovať profit? Samozrejme, že nie...
Ziskovosť v skutočnosti vyplýva z presvedčenia klienta, že s doktorom zdieľa spoločný
cieľ, ktorý nemá nič spoločné s biznisom.“ SZP pomáha firmám predísť, prípadne
vyrovnať sa so stratou dôvery.
Tretím dôsledkom globalizácie, ktorý motivuje podnikať spoločensky
zodpovedne, je dlhodobo rastúci záujem o dodržiavanie ľudských práv. Tento
nárast záujmu vyvoláva vzájomné pôsobenie oboch vyššie opísaných procesov. Na
jednej strane informačné technológie umožňujú spolu s rýchlou výmenou informácií aj
výmenu noriem a kultúrnych vzorcov, vďaka čomu sa Všeobecná deklarácia ľudských
práv stala univerzálnou normou, ktorá upravuje vzájomné vzťahy medzi jednotlivcami,
organizáciami a inštitúciami. Na druhej strane korporácie, ktoré získavajú výhody z
ekonomickej globalizácie, v krajinách svojho pôsobiska ľudské práva nie vždy
dodržiavajú. Treba si pritom všimnúť, že v krajine, kde má korporácia svoju centrálu
ľudské práva dodržiava ale v krajine, kde má umiestnenú výrobu, ich dodržiavať
nemusí. Jedným z najznámejších príkladov takéhoto správania je spoločnosť Nike, ktorá
30
v polovici deväťdesiatych rokov pri výrobe futbalových lôpt v Pakistane využívala
detskú prácu.
Posledným dôvodom vyvolávajúcim vlnu záujmu o spoločensky
zodpovedné podnikanie je zmena štruktúry ekonomiky. V posledných desaťročiach
sa v postindustriálnych krajinách národná produkcia presunula od ťažby a priemyselnej
výroby k poskytovaniu služieb a k sprostredkovaniu a manažovaniu toku informácií. V
rozvinutých ekonomikách viac ako 70 % tvorby HDP pripadá na oblasť služieb. Ako
hovorí Tom Bateman, ľudské zdroje majú v súčasnosti oveľa vyššiu hodnotu ako v
čase, keď prevládala ťažba a výroba produktov. Je rozdiel medzi manažovaním
hmotného majetku (napríklad žeriavy, rýpadlá a i.) a veľkej skupiny zamestnancov.
V postindustriálnych ekonomikách má hmotný majetok firiem zanedbateľnú hodnotu.
Napríklad v prípade spoločnosti Coca-Cola to predstavuje len 5% celkového majetku.
Zvyšok tvorí hodnota značky a ľudský kapitál. Výnosy firmy preto nezávisia ani tak od
využívania hmotného majetku, ako na schopností a motivácie zamestnancov. Vďaka
tomu rastie význam manažmentu ľudských zdrojov, formovanie ľudského kapitálu a
organizácia obchodu. Spoločensky zodpovedné podnikanie preto nachádza odozvu u
ľudí, ktorých zaujíma kvalita života a celkový vplyv podnikania na spoločnosť.
2.6 Medzinárodná norma ISO spoločenská zodpovednosť
Keďže potreba verejných aj súkromných organizácií správať sa zodpovedne
voči spoločnosti sa stáva čím ďalej tým viac aktuálnejšou, Medzinárodná organizácia
pre normalizáciu (angl. International Organization for Standardization) sa od roku
2005 intenzívne venuje príprave medzinárodnej normy, ktorá by poskytla určitý
všeobecný návod a rámec ako pracovať so spoločenskou zodpovednosťou (angl. Social
Responsibility). Táto iniciatíva je daná všeobecným poznaním, že zodpovednosť je
základom trvalej udržateľnosti každej organizácie. Zaradenie tohto projektu do
programu práce v ISO predchádzali dlhé rokovania a diskusia zainteresovaných strán,
31
ISO a spolupracujúcich organizácií (ako napr. ILO, UNIDO a pod.). Norma bude
publikovaná v roku 2010 pod názvom ISO 26000, bude mať dobrovoľný charakter, a
teda nebude obsahovať záväzné podmienky, ktoré by sa zavádzali formou certifikácie
treťou stranou. Pôvodný zámer je, aby nebola súčasťou ani mnohých manažérskych
noriem. 45
V otázke formálnej stránky normy existuje množstvo rozličných názorov,
siahajúcich od striktnej právnej úpravy na jednej strane až po úplnú slobodu na strane
druhej. V Organizácii sa preto rozhodli ísť strednou cestou presadzujúcou rešpekt
a zodpovednosť bez obmedzovania kreativity a rozvoja. Štandardy poskytnú pomocnú
ruku pri príprave konceptu SR, zadefinujú jej jednotlivé aspekty a zavedú metódy
zhodnotenia efektívnosti vplyvu SR na spoločnosť.
ISO sa rozhodla spracovaním normy poveriť Švédsky inštitút pre
normalizáciu46 (angl. Swedish Standards Institute) a Brazílske združenie pre
technické normy47 (angl. Brazilian Association for Technical Standards), ktoré majú za
úlohu zjednotiť jednotlivé Pracovné skupiny Spoločenskej zodpovednosti (angl.
Working Groups on Social Responsibility). Do projektu sú zapojené stovky expertov
z 54 krajín sveta, pričom rovnomerné zastúpenie mužov a žien zabezpečuje rozmanitosť
názorov. Časová os zavedenia normy ISO 26000 je v prílohe č. 4.
WG SR majú za úlohu pripraviť normu v zrozumiteľnom jazyku, tak aby ju
mohli využívať aj nešpecialisti a aby bola použiteľná pre organizácie všetkých veľkostí
a pre krajiny s rôznym stupňom rozvoja. Cieľom nie je nahradiť už existujúce národné a
medzinárodné odporúčania vo vzťahu k SR (napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv
OSN), ale prispieť k nim určitou pridanou hodnotou. ISO sa snaží o to, aby pri príprave
normy bol zahrnutý vyvážený pohľad všetkých zainteresovaných strán, ktorí majú
záujem o SR. Stakeholderov rozdelil do šiestich kategórií: spotrebitelia, vláda,
priemysel, pracovná sila, MVO a iné.
Podľa najnovšieho návrhu, štandardy spoločenskej zodpovednosti by mali: 48
45 ISO: ISO Social Responsibility. [online] [Cit. 31.03.2008]. Dostupné z internetu<http://isotc.iso.org/livelink/livelink/fetch/2000/2122/830949/3934883/3935096/home.html?nodeid=4451259&vernum=0 > 46 [online] [Cit. 30.03.2008]. Internetová stránka http://www.sis.se/ 47 [online] [Cit. 30.03.2008]. Internetová stránka http://www.abnt.org.br/ 48 ISO: Participating in the future International Standards ISO 26000 on Social Responsibiltity. [online] [Cit. 30.03.2008]. Dostupné z internetu<http://isotc.iso.org/livelink/livelink/fetch/2000/2122/830949/3934883/3935096/02_news/Brochure_participating%20in%20the%20future_2006_10.pdf >
32
byť nápomocné organizáciám v určovaní spoločenských zodpovedností
a rešpektovať kultúrne, spoločenské, environmentálne a právne odlišnosti a
podmienky ekonomického vývoja;
poskytovať praktický návod na zapracovanie SR, identifikovanie
a angažovanie sa so stakeholdermi a zvýšiť dôveryhodnosť správ
a požiadaviek vzniknutých v súvislosti so SR;
zdôrazniť výsledky a zlepšenia, napomôcť organizáciám pri zvyšovaní
konkurencieschopnosti;
zvýšiť dôveru a spokojnosť organizácií medzi zákazníkmi a ostatnými
stakeholdermi;
byť v súlade a nebyť v rozpore s medzinárodnými dohodami a zvyklosťami,
existujúcimi dokumentmi a ISO normami;
nemať v záujme obmedzovať vládnych predstaviteľov v ich aktivitách na
podporu SR medzi organizáciami;
zvyšovať povedomie o spoločenskej zodpovednosti, zadefinovať bežnú
terminológiu.
V prílohe č. 5 je zobrazená predpokladaná štruktúra normy ISO 26000.
2.7 Svetové organizácie venujúce sa fenoménu spoločensky
zodpovedného podnikania
Ako jedna z organizácii venujúcich sa SZP na globálnej úrovni v súčasnosti je
Organizácia spojených národov, ktorá v roku 2000 pod priamym vedení generálneho
tajomníka Kofi Annana vyhlásila iniciatívu Global Compact. Je to medzinárodná sieť
združujúca agentúry OSN, mimovládne organizácie, zástupcov firiem a ostatných
medzinárodných organizácií.
Do iniciatívy sa zapojilo viac ako 2700 spoločností z 94 krajín a 500
občianskych združení. Všetky sa snažia do svojich politík zapracovať desať základných
princípov, ktoré sa týkajú oblasti ľudských práv, zaistenia štandardných pracovných
33
podmienok, ochrany životného prostredia a boja proti korupcii. Každá organizácia, ak
chce zostať členom GC, používať jej logo a zúčastňovať sa jej podujatí, musí
každoročne napísať správu, ktorá informuje verejnosť o tom, aký pokrok v oblasti SZP
dosiahla. Princípy sú v prílohe č. 6.
Iniciatíva GC sa stala aj predmetom širokej kritiky, hlavne zo strany MVO.
Príčinou sú jej veľmi neurčité ciele a skutočnosť, že zahrňuje spoločnosti, ktoré
nedodržiavajú všetky stanovené zásady. Účasť na GC pritom od korporácií vyžaduje
iba:49
Poslať list Generálnemu tajomníkovi OSN (vzor na internetových stránkach
GC) podpísaný najvyšším vedením firmy. List obsahuje prehlásenie o tom,
že podnik podporuje GC, jeho zásady a ich verejné propagovanie.
Zahájiť zmeny v obchodných praktikách tak, aby sa princípy GC stali
súčasťou podnikovej stratégie, kultúry a každodenných aktivít.
Očakáva sa verejná podpora GC a jeho princípov v tlačových správach,
príhovoroch apod.
V podnikových výročných správach (alebo iných obdobných dokumentoch,
napr. v správach o trvalej udržateľnosti) sa očakáva popis spôsobov,
ktorými korporácie podporujú GC a jeho princípy.
Zdá sa, že niektoré korporácie využívajú GC iba ako PR nástroj, bez toho aby
v praxi niečo zmenili. Niektoré MVO prišli k záveru, že OSN sa touto iniciatívou
nadnárodným spoločnostiam vlastne predáva. Za prehrešky spočiatku neexistovali
vôbec žiadne sankcie. Korporácie mali iba predložiť informácie o implementácii zásad
GC vo svojej organizácii a niektoré z nich zanedbávali dokonca aj toto.
Po protestoch od MVO bol v roku 2005 vytvorený riadiaci rámec GC. Ide
o niekoľko „sankčných opatrení“ (angl. integrity measures) pre prípad zneužitia
spojenia s OSN alebo iniciatívou GC, nepredloženia informácií o praktickej realizácii
alebo pre prípad obvinenia z opakovaného alebo závažného porušenia pravidiel.
Posledný bod je zaujímavý hlavne pre MVO pôsobiace na poli nezákonného alebo
neetického správania sa korporácií. Aj napriek tomu, že GC sa neusiluje stať iniciatívou
založenou na striktnom dodržiavaní zásad, v záujme ochrany jej povesti a integrity bolo 49 FRANC, P. – NEZHYBA, J. – HEYDENREICH, C.: Když se bere společenská odpovědnost vážne. [online] Ekologický právní servis, Brno 2006, 72 s. [citované 01.04.2008]. Dostupné z internetu < http://www.csr-online.cz/Page.aspx?publikace >
34
dohodnuté, že bude riešiť „dôveryhodné sťažnosti na opakované alebo závažné
porušovanie všeobecných cieľov a zásad Global Compact.“50
Ako súčasť novej kontrolnej štruktúry bol zavedený akýsi postup pre
podávanie sťažností. Ak je na kanceláriu GC doručená písomná sťažnosť na niektorú
z členských spoločností, táto prípad preverí a ak sťažnosť príjme, podnikne kroky
k náprave. Ak spoločnosť odmietne komunikovať, bude na internetových stránkach GC
označená za „neaktívnu“. Ak pri riešení sťažnosti kancelária GC dospeje k záveru, že
nie je žiaduce podporovať ďalej členstvo príslušnej korporácie, má právo ho odstrániť
zo zoznamu svojich členov. Aj keď neboli zavedené iné sankcie, na spoločnosti, ktoré
dbajú o svoje dobré meno v očiach verejnosti to môže mať zásadný vplyv.
Na pozadí SZP vzrastá záujem o praktickú implementáciu spoločensky
zodpovedného podnikania do každodennej reality firemných stratégií a postupov.
Podieľajú sa na nej manažéri firiem, obchodné asociácie, medzinárodné inštitúcie,
vedci, mimovládne organizácie a žurnalisti. Všetky tieto skupiny svojimi aktivitami
prispievajú k vzniku a rozvoju hnutia za spoločensky zodpovedné podnikanie.
Rok 2001 bol pre spoločensky zodpovedné podnikanie v USA významný ešte z
jedného dôvodu. Séria finančných škandálov okolo ENRONU a WorldComu spôsobila,
že o spoločensky zodpovedné podnikanie prejavila záujem aj Bushova vláda, a v roku
2003 prijala tzv. Sarbanes-Oxleyho zákon (angl. Corporate Responsibility Act), ktorý
významne upravuje spôsoby riadenia firiem.
Ďalším dôležitým medzinárodným hráčom, ktorý sa zasadil o formuláciu
základných princípov a propagáciu SZP, je OECD, ktorá v roku 2000 vydala poslednú
upravenú verziu Pravidiel OECD pre nadnárodné podniky (angl. OECD Guidelines
for Multinational Enterprises). Tieto pravidlá obsahujú súbor odporúčaní
formulovaných vládami, ktoré sa týkajú spoločensky zodpovedného podnikania.
Princípy OECD sa snažia upraviť široké spektrum tém – od princípov riadenia firmy,
cez transparentnosť a otvorenosť, vzťahy zamestnancov a životné prostredie, až ku
konkurenčnému boju a boju proti korupcii. Ich cieľom je poskytnúť základný
referenčný rámec pre SZP.51
50 UNITED NATIONS GLOBAL COMPACT: Integrity Measures. [online][citované 01.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.unglobalcompact.org/AboutTheGC/integrity.html >
51 OECD: Guidelines for Multinational Enterprises. [online] [citované 01.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.oecd.org/department/0,2688,en_2649_34889_1_1_1_1_1,00.html >
35
Tabuľka v prílohe č. 7 zobrazuje prehľad organizácii venujúcich sa téme
spoločensky zodpovedného podnikania.
36
3 PRINCÍPY SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉHO PODNIKANIA
Východisko pre diskusie o SZP tvorí skutočnosť, že podnik je priamou
súčasťou spoločnosti, v ktorej vyvíja svoje aktivity. To mu umožňuje realizovať jeho
prvotný cieľ, teda zisk. Tvorba zisku by však mala ruka v ruke ísť so zodpovednosťou
voči spoločnosti, keďže podnik nie je izolovanou jednotkou, ale súčasťou širšieho
systému vzťahov. Jeho prosperita bude v neposlednom rade závisieť na nálade okolitej
spoločnosti voči nemu.
Ako píše denník Financial Times „úspešné spoločnosti zajtrajška už nebudú
môcť byť inštitúcie bez vlastnej tváre, ktorých cieľom je iba predať vhodný produkt za
správnu cenu. Budú sa musieť prezentovať, ako keby boli individuálne osoby – ako
inteligentný subjekt, s nepokriveným charakterom, ktorý spravodlivo narába s vlastnými
zamestnancami a širokým okolím.“52.
Ako sme už spomínali v predchádzajúcich kapitolách, SZP funguje v troch
rovinách – ekonomickej, sociálnej a environmentálnej. Teraz sa spolu pozrime na
jednotlivé oblasti, ktoré sa v rámci týchto troch rovín spájajú s pojmom SZP.
3.1 Zodpovednosť na trhu
Trh je jednou z najmenej pochopených oblastí korporatívnej zodpovednosti,
avšak súčasne jednou z najdôležitejších, keďže na trhu firma realizuje svoj obrat
Obchodné aktivity typu výroba výrobku, riadenie reťazca dodávok a dodávok
komponentov, marketing a reklama, oceňovanie a predaj by mali reflektovať oddanosť
a záväzok spoločností k zodpovednému podnikaniu. Zároveň na trhu firma prichádza do
kontaktu s troma dôležitými externými účastníkmi: zákazníci a združenia zákazníkov,
dodávatelia a obchodní partneri a investori a akcionári.
Dlhodobý úspech podniku závisí na vytváraní trvalých a kvalitných
obchodných vzťahoch. „Zodpovedný prístup k obchodným partnerom prispieva
k budovaniu vzájomnej dôvery, zvyšovaniu kvality produktov a služieb a v konečnom
dôsledku k dosahovaniu vyššieho zisku v rámci obchodnej spolupráce. Veľké firmy
52 COUNCIL OF FOUNDATIONS - AMERICAN LEADERSHIP FORUM – FINANCIAL TIMES: Korporatívna filantropia – Korporatívne občianstvo. In: NONPROFIT, 2000 [online] [citované 01.04.2008] Dostupné z internetu< http://www.partnerstva.sk/buxus/generate_page.php?page_id=327 >
37
často stimulujú menších dodávateľov k zavedeniu spoločensky zodpovedných
praktík.“53
Koncept SZP otvára podniku nové obchodné príležitosti. Vedenie dialógu
s rozmanitou skupinou stakeholderov predstavuje bohatý zdroj nápadov na nové
produkty, procesy či trhy a prispieva tak k vytvoreniu dlhodobej konkurenčnej výhody.
Takisto aj finančné inštitúcie stále viac zahŕňajú spoločenské a environmentálne kritériá
do hodnotenia úverovej angažovanosti klienta. Investori hľadajú indikátory výkonu
SZP, ktoré podporujú ich rozhodnutie poskytnúť subjektu finančné prostriedky alebo
nie. Zaradenie konceptu SZP do firemnej stratégie je považované sa známku dobrého
manažmentu.
Podľa EÚ „hlavné aspekty angažovanosti voči zákazníkom, sú: 54
zachovanie zákazníkov a ich spokojnosť;
bezpečnosť produktu;
kvalita výrobku/služby;
poskytovanie informácií, označovanie a reklama;
spravodlivé ocenenie;
marketingová a reklamná etika a práva spotrebiteľov;
popredajné služby a výchova (vzdelávanie) spotrebiteľov.“
Obchodní partneri a dodávatelia sú ďalšou dôležitou časťou trhu. V tejto
oblasti hodnotia zodpovedné spoločnosti ich dopad v rôznych oblastiach:55
kritéria pre výber obchodných partnerov;
pracovné a životné podmienky v rozvojových krajinách, kde spoločnosti
získavajú suroviny, a oblasť ľudských práv;
podpora miestnych dodávateľov;
včasné splácanie faktúr;
tvorba povedomia medzi obchodnými partnermi a konkurenciou.
Podľa Allana Bussarda SZP v dodávateľskom reťazci je „proces spolupráce
medzi väčšími spoločnosťami a ich dodávateľmi, ktorý zabezpečuje, aby boli 53 STEINEROVÁ, M.: Koncept CSR v praxi, pruvodce odpovědným podnikaním. [online] Aspra, 2008, 33 s. [citované 01.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.csr-online.cz/Page.aspx?publikace > 54 EURÓPSKA KOMISIA: Zodpovedné podnikanie. Zbierka vybraných úspešných príkladov európskych malých a stredných podnikov. [online] Európske spoločenstvá, Generálne riaditeľstvo pre podniky, 2004, ISBN 92-894-5481-4, 60 s. [citované 28.03.2008] Dostupné z internetu < http://ec.europa.eu/enterprise/entrepreneurship/support_measures/responsible_entrepreneurship/doc/resp_entrep_sk.pdf > 55 tamtiež
38
dodávatelia nabádaní, vybavení, monitorovaní a motivovaní zúčastňovať sa a odrážať
politiky a stratégie SZP podniku, pre ktorý dodávajú tovar alebo služby. Ide
o partnerstvo, ktoré umožňuje všetkým aktérom dodávateľského reťazca rozvíjať
doplnkové stratégie SZP a zostať konkurencieschopnými.“56
Veľké spoločnosti majú spravidla dodávateľské reťazce, ktoré sú rozšírené po
celom svete. Takéto globálne dodávateľské reťazce umožňujú firmám outsorcovať
prácu aj zodpovednosť za ňu, a zároveň im poskytujú možnosť reagovať na potreby
vysoko konkurenčného trhu. Stále viac týchto globálnych firiem si vytvára kódexy
správania, ktoré definujú etiku svojich dodávateľských reťazcov.
Na úspešnú realizáciu stratégie SZP v rámci dodávateľského reťazca je
potrebné vytvoriť nasledujúce podmienky:57
Motivácia na úrovni nadnárodných firiem. Metódy SZP treba presadzovať
a realizovať na úrovni zásobovacej spoločnosti. Ak zásobovaná spoločnosť
nemá žiadnu motiváciu zodpovedne podnikať, menšie dodávateľské firmy
zvyčajne nemajú dostatok moci, aby mohli v dodávateľskom reťazci
vytvárať a budovať partnerské vzťahy založené na vzájomnej dôvere
a obojstrannej výhodnosti.
Motivácia na úrovni malých a stredných podnikov. SMEs, ktoré sú
dodávateľmi, musia byť ochotné vystaviť sa nákladom a obmedzeniam,
ktoré môže so sebou priniesť implementácia niektorých postupov.
Spoločná vízia úspechu. Dlhodobá konkurenčná výhoda SZP predpokladá,
že je výhľadovo prospešná pre oba podniky a môže zlepšiť ich výkonnosť
na trhu.
Vzrastajúce očakávania spotrebiteľov. Spotrebitelia a politický činitelia
budú v čoraz väčšej miere akceptovať a podporovať tie spoločnosti, ktoré
budú využívať SZP v dodávateľskom reťazci.
Akcionári a investori sú ďalšou dôležitou skupinou, pretože trhová hodnota
spoločnosti je do značnej mieri určovaná nehmotnými faktormi, akými sú napríklad
imidž a hodnota značky. Mnoho spoločností a investorov posudzuje SZP ako
„prostriedok rizikového manažmentu, pomocou ktorého je možné zabrániť strate
dobrého mena spojeného so sociálne alebo environmentálne neudržateľnými postupmi
56 BUSSARD, A. - MARKUŠ, M. - BUNČÁK, M. - MARČEK, E. – MAZURKIEWICZ, P.: Spoločensky zodpovedné podnikanie. Prehľad základných princípov a príkladov, [online] Nadácia Integra, Nadácia Pontis, Nadácia PANET, 2005, s. 51[citované. 26.03.2008] Dostupné z internetu < http://www.panet.sk/sk/frameset1.htm > 57 tamtiež
39
a praxou.“58 Spoločnosti, ktoré sú dostatočne transparentné a sú oddané kontinuálnemu
zlepšovaniu sa, majú vyššiu šancu prilákať individuálnych a inštitucionálnych
investorov, vrátane možnosti vstupu na nové trhy. Zároveň, pri vhodne nastavených
trhových postupoch a aktivitách (ako je napríklad záväzok kvality, inovácie a služba
klientovi), majú tieto spoločnosti väčšiu šancu získať bankový úver.
3.2 Firemná filantropia
Firemná filantropia je súčasťou širšieho konceptu SZP. Je dôležitým „mostom“
medzi firmou a miestom, v ktorom podnik pôsobí. Spoločnosti realizujú nielen svoje
obchodné ciele, ale majú stanovené aj sociálne ciele a hľadajú spôsob ako časť svojho
zisku venovať späť komunite, v ktorej pôsobia. Dokonca mnohé z firiem sa už nepýtajú
len "Komu venujeme dar?", ale aj "Čo tým chceme dosiahnuť?, Ako tým zmeníme život
ľudí k lepšiemu?" Formulujú svoje očakávania. Chcú, aby sa ich dar stal investíciou, nie
almužnou.
Filantropia sa stále viac a viac vzďaľuje od tradičnej charity. Novodobí
filantropi ako: George Soros, Bill Gates ju spájajú s tzv. “venture philanthropy”
prístupom. Popisuje filantropiu, kedy darca invenčným prístupom podporuje také
aktivity, ktoré vedú k dlhodobému vyriešeniu problémov či už ľudí v núdzi, ohrozených
druhov zvierat, alebo k zlepšeniu kvality života v komunitách. Tento prístup sa
nevyhýba napr. ani uplatňovaniu úspešných praktík zo sveta obchodu. Zásadnou
podmienkou daru je, aby nevznikla závislosť obdarovaného na darcových
prostriedkoch. V USA sa charitou väčšinou označuje dávanie peňazí na okamžité
utrpenie človeka v núdzi. Filantropia má však širší význam a znamená „prispievanie
organizácii, ktorá sa zaoberá príčinami chudoby a sociálnych problémov a zlepšením
kvality života vo všeobecnosti.“59
Na stránke Centra pre filantropiu sa píše: „Mnohé spoločnosti už zistili, že
darcovstvo, či už v podobe charity alebo filantropie, prispievajú nielen k zlepšeniu ich
obrazu v spoločnosti. Interné prieskumy úspešných, dynamických a progresívnych
firiem dokonca ukázali, že ľudia od nich očakávajú aj vodcovstvo v tejto oblasti. 58 EURÓPSKA KOMISIA: Zodpovedné podnikanie. Zbierka vybraných úspešných príkladov európskych malých a stredných podnikov. [online] Európske spoločenstvá, Generálne riaditeľstvo pre podniky, 2004, ISBN 92-894-5481-4, 60 s. [citované 28.03.2008] Dostupné z internetu < http://ec.europa.eu/enterprise/entrepreneurship/support_measures/responsible_entrepreneurship/doc/resp_entrep_sk.pdf >59 COUNCIL OF FOUNDATIONS - AMERICAN LEADERSHIP FORUM – FINANCIAL TIMES: Korporatívna filantropia – Korporatívne občianstvo. In: NONPROFIT, 2000 [online] [citované 01.04.2008] Dostupné z internetu< http://www.partnerstva.sk/buxus/generate_page.php?page_id=327 >
40
Súčasne sa im aj vďaka týmto aktivitám darí pritiahnuť a udržať si zamestnancov, o
ktorých majú záujem. Neznamená to prirodzene, že darcovstvo sa stáva rovnakou
prioritou ako dosiahnutie zisku. Tieto dve veci však môžu ísť ruka v ruke. Firma tak
nehovorí len o zisku a podnikaní, ale o hľadaní duše a morálky. Je ochotná podeliť sa s
časťou svojho zisku a darovať ho.“60
Filantropia sa prejavuje širokou paletou aktivít – napríklad výskum,
zdravotníctvo, vzdelávanie, umenie, kultúra, prispievanie na štipendiá a študijné pobyty.
Podmienkou darovania teda nie je bohatstvo, ako je to často prezentované.
Najväčšiu skupinu darcov tvoria "obyčajní" ľudia. Často ich k tomu vedie ich životná
skúsenosť, oslovenie zo strany priateľa, či rodinná tradícia. Podporujú mladého človeka,
aby mal rovnaké šance ako iní mladí ľudia. Podporujú neziskovú organizáciu, ktorá
pôsobí v ich komunite a poznajú jej prácu.
Existuje rad možností a spôsobov ako sa môžu firmy angažovať vo verejne
prospešných projektoch. Jednotlivé formy filantropie sú v prílohe č. 8.
3.2.1 Firemné dobrovoľníctvo
Podľa Michaely Nešporovej a Hansa-Ludwiga Schmidta sa firemným
dobrovoľníctvom (angl. Corporate Volunteering, Employee Community Involvement)
označuje „koncept spájajúci všeobecne prospešné aktivity podniku s podporou
dobrovoľnej činnosti zamestnancov. Tento koncept poskytuje firmám možnosť
prezentovať svoje spoločensky zodpovedné správanie širokej verejnosti, ale
predovšetkým im dáva šancu podieľať sa na tvorbe sociálneho prostredia, v ktorom
existujú a na ktorom participujú.“61
Pre neziskové organizácie je veľmi užitočná pomoc prostredníctvom znalostí
a schopností – firma môže uvoľniť svojich zamestnancov a odborníkov pre výkon
dobrovoľnej činnosti, poprípade na školenia a vzdelávania. Zuzana Bartošová píše, že
„firemné dobrovoľníctvo je významným prostriedkom, ako zlepšovať vzťahy medzi
firmou a miestnou komunitou a tiež spôsobom na profesionalizáciu zamestnancov
60 CENTRUM PRE FILANTROPIU: Firemná filantropia. [online] [citované 01.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.cpf.sk/sk/firemna-filantropia > 61 KOLEKTÍV AUTOROV: Napříč společenskou odpovědností firem. [online] AISIS o.s., 2005, ISBN 80-239-6111-X, s. 46 [citované 31.03.2008]. Dostupné z internetu < www.sof.cz/download/Napric-SOF.pdf >
41
neziskovej organizácie. Z pohľadu firiem je však tiež ideálnym „team buildingovým“
nástrojom.“62
FD je považované za jeden z nástrojov pôvodne angloamerického konceptu
firemného občianstva (angl. Corporate Citizenship). Tento pripisuje firmám úlohu tzv.
„správneho občana“ (angl. good corporate citizen), ktorý má v slobodnej spoločnosti
nielen zaručené svoje práva, ale takisto sú mu aj pripisované určité povinnosti
a záväzky, ktorých splnenie sa očakáva prostredníctvom konceptu SZP a ako „správny
občan“ by mal prispieť k riešeniu sociálnych problémov v spoločnosti, ktoré presahujú
hospodársku činnosť podniku. Z toho vyplýva, že „v priebehu tejto podnikovej
angažovanosti, ktorá stavia na dlhodobých a udržateľných prepojeniach medzi
podnikom a komunitou, môžu byť nasadené rôzne podnikové prostriedky: firemná
infraštruktúra, finančné a materiálne prostriedky, know-how, firemné kontakty
a v neposlednej rade aj zamestnanci, pokiaľ je ich prínos dobrovoľný.“63
V zmysle konceptu FD sa firma snaží zvýšiť a vzbudiť u svojich zamestnancov
záujem o dobrovoľnú prácu tým, že ich dobrovoľnícku činnosť uznáva, oceňuje a podľa
možnosti rôznym spôsobom podporuje (napríklad poskytnutím flexibilnej pracovnej
doby, neplateného voľna, využívaním firemných prostriedkov – telefón, fax, kopírka,
počítač, firemné priestory; ocenením dobrovoľnej práce prostredníctvom vecných alebo
finančných darov alebo zverejnením zásluh zamestnanca). Môžeme konštatovať, že FD
„firma uskutočňuje alebo podporuje všeobecne prospešnú činnosť, na ktorej sa
zamestnanci firmy dobrovoľne podieľajú a v jej rámci poprípade investuje vecné alebo
finančné prostriedky.“64
Na aktivitách FD, ktoré podnik iniciuje, sa môžu podieľať buď vybrané
skupiny zamestnancov alebo celý zamestnanecký kolektív. Spôsoby, akými sa firma
môže venovať dobrovoľnej práci svojich zamestnancov, sú veľmi rôznorodé a ich
výber podlieha špecifikám a možnostiam jednotlivých firiem. Všeobecne sa hovorí
o dvoch formách FD65:62 KOLEKTÍV AUTOROV: Napříč společenskou odpovědností firem. [online] AISIS o.s., 2005, ISBN 80-239-6111-X, s. 46 [citované 31.03.2008]. Dostupné z internetu < www.sof.cz/download/Napric-SOF.pdf >63 WESTEBBE, A.; LOGAN, D. Corporate Citizenship. Unternehmen im gesellschaftlichen Dialog.Wiesbaden 1995., str.12-17 In Kol.: Napříč Spoločenskou odpovědnosti firem, AISIS o.s., Fórum dárcu, Philip Morris ČR, Kladno, 2006, kap. 2.3., str. 46, , ISBN 80-239-6111-X. [online] [Cit. 31.03.2008]. Dostupné z internetu www.sof.cz/download/Napric-SOF.pdf64 SCHUBERT, R.; LITTMANN-WELI, S.; TINGLER, P. (Hrsg.): Corporate Volunteering. Unternehmenentdecken die Freiwilligenarbeit. Bern, Stuttgart und Wien 2002, s. 12 – 17 In Kol.: Napříč Spoločenskou odpovědnosti firem, AISIS o.s., Fórum dárcu, Philip Morris ČR, Kladno, 2006, kap. 2.3., str. 46, , ISBN 80-239-6111-X. [online] [Cit. 31.03.2008]. Dostupné z internetu www.sof.cz/download/Napric-SOF.pdf65 HALLEY, D. Employee Community Involvement. Gemeinnütziges Arbeitnehmerengagement. Köln:
42
1. Firemné dobrovoľníctvo vedené a iniciované zamestnancami, kde patrí:
Talentová databanka (angl. Skills-Bank, Talent-Bank). Firma sa podieľa
na sprostredkovaní zamestnancov zaujímajúcich sa o dobrovoľníctvo tým,
že vytvorí databanku, napr. na intranete, do ktorej môže týchto
zamestnancov zaznamenávať. Prístup do tejto databanky firma umožní
neziskovým organizáciám hľadajúcim dobrovoľníkov.
Darcovstvo prostredníctvom výplatných pások (angl. Payroll giving) je
daňovo zvýhodnené darcovstvo pre zamestnancov. Dar sa odpisuje z ich
hrubej mzdy pred zdanením. Hoci ide o individuálne darcovstvo, nesmie sa
zabudnúť na úlohu zamestnávateľa, ktorý tento nástroj systémovo umožní.
Zbierka medzi zamestnancami. Zbierku medzi zamestnancami organizuje
priamo firma alebo sami zamestnanci, často prebieha na forme tzv.
„matchingu“. Matching je tradičnou formou kombinácie zamestnaneckej
angažovanosti a firemnej podpory. Ide o finančné prostriedky, ktoré firma
vynaloží za účelom znásobenia alebo navýšenia určitej čiastky vyzbieranej
medzi zamestnancami.
Komplementárny dar (angl. Matched Giving) - umožňuje firme podporiť
organizáciu, v ktorej sa firemný dobrovoľníci dlhodobo angažujú,
finančným alebo vecným darom. Je to forma ocenenia zamestnancov.
2. Podnikom iniciované a vedené firemné dobrovoľníctvo66. Firma sa angažuje
priamo vytvorením „firemne prospešných programov“, na ktorých sa môžu
zamestnanci podieľať a ktoré prebiehajú prevažne v platenej pracovnej dobe.
Firma je iniciátorom týchto aktivít, určuje druh, miesto činnosti a motivuje
svojich zamestnancov k účasti na projekte. Má nasledujúce podoby:
Fundus – Netz für Bürgerengagement (Hrsg.), 1999 In Kol.: Napříč Spoločenskou odpovědnosti firem, AISIS o.s., Fórum dárcu, Philip Morris ČR, Kladno, 2006, kap. 2.3., str. 46, , ISBN 80-239-6111-X. [online] [Cit. 31.03.2008]. Dostupné z internetu www.sof.cz/download/Napric-SOF.pdf66 VIS a VIS Agentur für Kommunikation: Marketing- und Machbarkeitsstudie„Corporate Volunteeringin Deutschland und Köln“. Köln 2001. In Kol.: Napříč Spoločenskou odpovědnosti firem, AISIS o.s., Fórum dárcu, Philip Morris ČR, Kladno, 2006, kap. 2.3., str. 46, , ISBN 80-239-6111-X. [online] [Cit. 31.03.2008]. Dostupné z internetu www.sof.cz/download/Napric-SOF.pdf
43
Pro bono služba je bezplatná služba pre verejné blaho v rámci firemných
kompetencií, ktorá je prístupná aj pre malé a stredné podniky: „firma
uskutoční prostredníctvom svojich zamestnancov bezplatnú službu pre
neziskovú organizáciu v tej oblasti, ktorá je jej špecializáciou67.
Akčný deň (angl. Day of Caring, Volunteer Day) patrí ku krátkym formám
FD, kedy sa skupina zamestnancov angažuje dobrovoľne jeden deň v roku
pre dobročinné účely. Táto forma je vhodná predovšetkým pre remeselnícke
aktivity.
Pri sociálnej praxi (angl. switch, nem. SeitenWechsel) zamestnanci doslova
„zmenia stranu“ a po dobu jedného týždňa pracujú v určitom sociálnom
zariadení. Týmto spôsobom firma otvára svojím zamestnancom pohľad do
iného sveta, ktorý im umožňuje aj osobný rozvoj, napríklad zvýšením
schopnosti empatie a zlepšením komunikačných schopností.
Služobný pobyt (angl. secondement) – predstavuje dlhodobú formu FD,
ktorá spočíva vo „zapožičaní“ firemných zamestnancov do verejne
prospešnej organizácie spravidla na dobu šesť mesiacov až dva roky. Je to
pravdepodobne najúčinnejšia forma podpory organizácie v komunite. Tieto
programy podniky využívajú ako prostriedok osobného rozvoja
zamestnancov, často sa spája s predčasným odchodom do penzie alebo
v súvislosti s reštrukturalizáciu podniku. Pre mnoho spoločností je aj
dôležitým prostriedkom na preklenutie dlhšieho časového obdobia hlavne
v strednej fáze kariéry zamestnanca.
Mentorstvo (angl. mentoring) je forma FD, pri ktorej sa zamestnanec stáva
poradcom iných osôb. V závislosti na potrebách týchto osôb a situácii,
v ktorej sa nachádzajú, zamestnanec prevádzkuje mentorskú činnosť
niekoľko hodín do mesiaca vo svojom voľnom čase alebo počas pracovnej
doby. Pracovné a životné skúsenosti, odborné znalosti a sociálne
kompetencie pracovníkov sú žiadané a ďalej rozvíjané. Špeciálnou formou
mentorstva je partnerstvo v manažmente (angl. Partner in Leadership,
Twinning), ktoré umožňuje výmenu vedomostí a znalostí medzi vedúcimi
pracovníkmi firmy a neziskovej organizácie.
67 SCHÖFFMANN, D. (Hrsg.): Wenn alle gewinnen. Bürgerschaftliches Engagement von Unternehmen Amerikanische Ideen in Deutschland, Bd. 2. Hamburg 2001, str.128. In Kol.: Napříč Spoločenskou odpovědnosti firem, AISIS o.s., Fórum dárcu, Philip Morris ČR, Kladno, 2006, kap. 2.3., str. 46, , ISBN 80-239-6111-X.[online] [Cit. 31.03.2008]. Dostupné z internetu www.sof.cz/download/Napric-SOF.pdf
44
Tieňovanie (angl. Shadowing) je program, ktorý účastníkom poskytuje
príležitosť pomocou „tieňovania“ manažérov spoznať ich pracovnú náplň,
schopnosti, metódy riadenia vedúcich pracovníkov a preniknúť do
organizácie a riadenia spoločnosti. Na rozdiel od mentoringu, kde je študent
sám činný, tieňovanie je pasívnou formou založenou na viac na pozorovaní
ako na plnení úloh.68
Rozvojové projekty (angl. Development Assignments, nem. 100-Stunden-
Programm) sú časovo obmedzené, väčšinou sto hodín trvajúce nasadenie
zamestnancov v prospech komunity. Ich cieľom je precvičovanie
a prehlbovanie odborných znalostí, pričom zamestnanec pracuje na riešení
konkrétneho problému určitej verejne prospešnej organizácie alebo
komunity. Tieto projekty môžu prebiehať aj v tíme, keď skupina
zamestnancov spolupracuje pri vypracovaní projektu, ktorého cieľom je
prispieť k riešeniu spoločenského problému.
Vidieť znamená uveriť (angl. Seeing is Believing) je úspešný program
britskej organizácie BitC. Používa sa k motivovaniu vrcholového
manažmentu pre aktivity SZP. Senior manažéri sa zoznamujú so sociálnymi
problémami priamo na mieste, navštívia napríklad azylový dom, utečenecký
tábor alebo podobne. Výhodou tohto programu je nielen vysoká účinnosť,
ale aj lepšia efektivita. Šéf podniku môže sám najlepšie posúdiť, aké
aktivity a prostriedky by jeho firma mohla poskytnúť.69
Program firemného dobrovoľníctva môže firme priniesť mnohé pozitíva
v oblasti budovania imidžu, zamestnaneckej politiky, inovácií, prístupu ku kapitálu
a financiám. Hlavné prínosy pre firmu by sa dali zosumarizovať nasledovne70:
efektívny rozvoj manažérskych schopností zamestnancov v skutočnom
a náročnom prostredí;68 BUSINESS LEADERS FORUM: Stínovaní manažeru. [online] [citované 09.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.blf.cz/aktivity/stinovani.htm > 69 BUSINESS IN THE COMMUNITY: The Prince’s Seeing is Believing. [online] [citované 09.04.2008]. Dostupné z internetu< http://www.bitc.org.uk/what_we_do/the_princes_seeing_is_believing/why_seeing_is.html >70 NADÁCIA PONTIS: Firemné dobrovoľníctvo. Sprievodca úspešným projektom. [online] Nadácia Pontis, 2006 [citované 09.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.blf.sk/tmp/asset_cache/link/0000012990/BrozurkaFirem.dobrovol.pdf >
45
skvalitnenie výkonov zamestnaneckých tímov odstraňovaním
komunikačných bariér medzi oddeleniami;
posilnenie pozitívneho imidžu firmy a vernosti k značke;
zlepšovanie medziľudských vzťahov, rozvíjanie nových schopností
zamestnancov a budovanie firemnej identity (corporate identity);
viditeľnejšie rozpoznávanie firmy medzi zákazníkmi, vznik priestoru pre
nové obchodné príležitosti a partnerstvá.
Schéma č. 1: Manažment dobrovoľného projektu
Zdroj: Firemné dobrovoľníctvo. Sprievodca úspešným projektom, Nadácia Pontis, 2006
Okrem prínosov pre firmu má firemné dobrovoľníctvo veľa prínosov aj pre
zamestnanca. Zamestnanec má jedinečnú príležitosť spoznať ľudí z rôznych
spoločenských oblastí, osobne rásť, naučí sa lepšie zvládať životné problémy,
v neznámom prostredí stimuluje inovatívne myslenie a podnecuje schopnosť učenia sa
a v neposlednom rade zvyšuje svoju motiváciu.
3.3 Zodpovednosť voči zamestnancom
Pracovisko je základom na dosiahnutie úspechu spoločnosti, pretože sú to
práve zamestnanci, ktorí môžu zvyšovať produktivitu, starať sa o zákazníkov a prinášať
inovačné myšlienky. Tvrdenie, že ľudia sú náš najdôležitejší kapitál by nemalo byť iba
brané iba ako otrepaná fráza, ale ako účinný nástroj k dosahovaniu
konkurencieschopnosti. Pojem „ľudský kapitál“ predstavuje ľudský faktor v podniku.
„Je to kombinácia inteligencie, schopností, skúsenosti a návykov pracovníkov, ktorí sú
46
prospešní k naplňovaniu cieľov firmy.“71 Pod zodpovednosť voči zamestnancom patria
oblasti ako: 72
rešpektovanie princípov rovných príležitostí;
rovnováha medzi prácou a súkromný životom;
uspokojenie z práce;
ochrana zdravia a bezpečnosť práce;
školenie a rozvoj zamestnancov, investície do vzdelania;
práva zamestnancov.
Zatiaľ čo existencia zamestnancov závisí na ich zamestnávateľoch, zodpovední
majitelia a manažéri vedia, že šikovná a motivovaná pracovná sila a starajúci sa
zamestnávateľ sú kľúčovými aktívami hospodárstva založeného na znalostiach
a typického svojou konkurenciou, týkajúcou sa zručností a talentu. Podpora vyváženosti
medzi prácou a osobným životom (v tejto súvislosti je často počuť aj názor o tzv.
„treťom živote“, živote študijnom), dosiahnuteľná prostredníctvom flexibilnej pracovnej
doby, starostlivosť o zdravie a blahobyt zamestnancov pomocou ponuky interných
fitnes zariadení a rozvoj zručností a vedomostí pracovníkov prostredníctvom školení sú
charakteristickými znakmi dobrého pracoviska.
Pokiaľ hovoríme o vzťahu firmy a zamestnanca a „nadštandardných“
podmienkach zamestnávania, nemôžeme zabudnúť na úlohu kolektívnych zmlúv.
Obsahom týchto zmlúv môžu byť napríklad zásady poskytovania príspevkov
zamestnancom na penzijné pripoistenie, odmeny k životným výročiam, opatrenie na
zmiernenie dopadu organizačných zmien. Miera a rozsah týchto opatrení závisí
samozrejme na dohode vedenia firmy s odbormi.
Rozvoj ľudského kapitálu súvisí aj s potrebou firmy prehlbovať znalosti
a schopnosti svojich zamestnancov. Školenie je jednou z foriem vzdelávania, ktoré sa
od formálneho vzdelávania odlišuje tým, že priamo súvisí s pracovnými úlohami
a potrebami. Preto prináša výnosy ako pre jednotlivca, tak priamo pre firmu. Prínos
tohto vzdelávania je predovšetkým ekonomický. Jednotlivci prostredníctvom investícii
71 PRSKAVCOVÁ, M. - MARŠÍKOVÁ, K. - ŘEHOŘOVÁ, P. - ZBRÁNKOVÁ, M. - LIBEREC, M.: Problematika Corporate Social Responsibility se zaměřením na lidský kapitál, Gender Studies a environmentální management. [online] Technická univerzita v Liberci, 2007, ISBN 978-80-7372-289-0 [citované 01.04.2008]. Dostupné z internetu < http://www.csr-online.cz/Page.aspx?publikace > 72 EURÓPSKA KOMISIA: Zodpovedné podnikanie. Zbierka vybraných úspešných príkladov európskych malých a stredných podnikov. [online] Európske spoločenstvá, Generálne riaditeľstvo pre podniky, 2004, ISBN 92-894-5481-4, s. 18 [citované 28.03.2008] Dostupné z internetu < http://ec.europa.eu/enterprise/entrepreneurship/support_measures/responsible_entrepreneurship/doc/resp_entrep_sk.pdf >
47
do vzdelania maximalizujú svoje celoživotné bohatstvo. Pre firmu je potreba
preškoľovania funkciou nákladov na školenie a mierou technického pokroku. V prílohe
č. 9 je tabuľka zobrazujúca náklady a výnosy z investícií so vzdelávania.
V súvislosti s firemným vzdelávaním a starostlivosťou o zamestnancov sa
veľmi často objavuje pojem „intelektuálny kapitál“, ktorý v sebe zahrňuje práve kapitál
ľudský ako jednu z fundamentálnych zložiek. Intelektuálny kapitál je možné definovať
ako73:
súbor užitočných znalostí, čo zahŕňa podnikové procesy, technológie,
patenty, schopnosti zamestnancov, informácie o zákazníkoch, dodávateľoch
a akcionároch;
kapitál, ktorý v sebe spája všetky nehmotné aktíva;
súčasť všetkého, čo vie ktokoľvek v podniku, čo umožňuje podniku mať
náskok pred konkurenciou;
intelektuálny materiál – znalosti, informácie, duševné vlastníctvo,
skúsenosti – ktoré môžu byť použité k tvorbe bohatstva;
nepeňažné aktíva bez hmotnej podstaty, ktoré má podnik k dispozícii
k použitiu vo výrobe ale pri poskytovaní tovaru a služieb. Musia spĺňať tri
podmienky, a to že sú identifikovateľné, sú pod kontrolou podniku
a očakáva sa, že podniku prinesú v budúcnosti úžitok.
3.4 Zodpovednosť voči životnému prostrediu
Ekologický rozmer SZP má veľký význam hlavne u výrobných alebo
stavebných podnikov, ktoré ovplyvňujú, ktorý ovplyvňujú životné prostredie (ďalej ŽP)
priamymi emisiami, prašnosťou, toxickými látkami, odpadovými vodami, hlukom,
dopravou a ďalšími vplyvmi. Verejnosť všade vo svete je na tieto problémy veľmi
citlivá a firme, ktorá sa hoci raz prehrešila, ostáva nálepka znečisťovateľa
a nezodpovedného podnikateľa po dlhú dobu, bez ohľadu na to, že svoje správanie
zmenila a do oblasti ŽP masívne investuje.
73 PRSKAVCOVÁ, M. - MARŠÍKOVÁ, K. - ŘEHOŘOVÁ, P. - ZBRÁNKOVÁ, M. - LIBEREC, M.: Problematika Corporate Social Responsibility se zaměřením na lidský kapitál, Gender Studies a environmentální management. [online] Technická univerzita v Liberci, 2007, ISBN 978-80-7372-289-0 [citované 01.04.2008]. Dostupné z internetu < http://www.csr-online.cz/Page.aspx?publikace >
48
Nemôžeme však vynechať firmy, ktorý majú na ŽP vplyv ba sprostredkovaný,
napr. bankový sektor, ktorý poskytuje úvery na rozvoj projektov, ktoré môžu mať
významné ekologické dopady, alebo konzultačné firmy ovplyvňujúce fúzie
a privatizácie.
Environmentálne prijateľná podnikateľská stratégia vedie k menšiemu
využívaniu prírodných zdrojov, prevencii pred znečisťovaním (vzduchu, vody, pôdy)
a k celkovej ochrane prírody. Navyše ekologicky čisté technológie a postupy obvykle
v konečnom dôsledku znižujú náklady produkcie, či predchádzajú situácii, aby podnik
nemusel platiť penále za znečisťovanie či kompenzácie za ekologické škody. Prijatie
tohto zodpovedného postoja môže firmy využiť pri komunikácii s trhom i spoločnosťou
a podporiť tak vnímanie a obraz tzv. „zeleného“ či „zdravého“ producenta. Odhliadnuc
od celospoločenského prínosu sa tento fakt môže v očiach zákazníkov a partnerov stať
prostriedkom pozitívneho odlíšenia sa od ostatných konkurentov.74
Podľa EÚ k udržateľnému rastu rovnakou mierou ako ekonomická a sociálna
zodpovednosť prispieva aj ochrana zdravého a bezpečného životného prostredia pre
budúce generácie. Myšlienka, že environmentálna degradácia by nemala tvoriť súčasť
ekonomického rastu, bola parafovaná na Svetovom summite v roku 2002
v Johannesburgu a táto myšlienka súčasne predstavuje pilier stratégie udržateľného
rozvoja EÚ75. Environmentálne dopady, ktoré sa spájajú s obchodnými operáciami,
zahŕňajú:
neefektívne a neudržateľné využívanie prírodných zdrojov, akými sú
napríklad ropa, plyn a voda;
emisie plynov spôsobujúcich skleníkový efekt, akými je napríklad CO2,
ktoré prispievajú k zhoršovaniu klimatických podmienok;
emisia znečisťujúcich látok, ktoré spôsobujú znečistenie vzduchu a vody;
dlhodobé pôsobenie nebezpečných chemikálii;
rýchly úbytok biodiverzity;
vysoká úroveň produkcie odpadu a nebezpečného odpadu.
74 MARČEK, E.: Spoločenská zodpovednosť podnikov a ich zapojenie sa do podpory komunity. [online] PANET, 2003 [citované 01.04.2007] Dostupné z internetu< http://www.panet.sk/sk/dokumenty/text_szpzpk.pdf > 75 EURÓPSKA KOMISIA: Trvalo udržateľná Európa pre Lepší svet: Stratégia Európskej únie pre trvalo udržateľný rozvoj. [online] COM(2001) 264, Brusel [citované 01.04.2007] Dostupné z internetu < http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/site/en/com/2001/com2001_0264en01.pdf >
49
Na ochranu pred týmito environmentálnymi vplyvmi firmy zavádzajú tzv.
Environmentálne manažérske systémy (angl. Environmental Management Systems).
Environmentálne riadenia je možné charakterizovať ako „zámerné pôsobenie na tie
činnosti a výrobky podniku, ktoré majú, mali alebo môžu mať vplyv na životné
prostredie. Cieľom pri zavádzaní systému environmentálneho riadenia z hľadiska
ochrany ŽP je predovšetkým ochrana prírodných zdrojov, obmedzovanie znečisťujúcich
látok a environmentálnych rizík a ochrana zdravia pracovníkov a obyvateľstva.“76
Nástroje environmentálneho manažmentu majú uľahčiť zavedenie EMS do
podniku. Sú určené rovnako pre veľké aj malé a stredné podniky. Nástroje sa navzájom
dopĺňajú, ale nemusia byť bezpodmienečne implementované kompletne, sú využiteľné
aj samostatne. Zavádzanie týchto nástrojov do podnikovej praxe je dobrovoľné, ale do
budúcnosti sa dá očakávať, že sa stanú neoddeliteľnou súčasťou podnikového
manažmentu. Medzi tieto nástroje patrí:
Systém environmentálneho manažmentu (EMS) podľa normy ISO 14001
alebo nariadenia EMAS77
Hodnotenie environmentálnej výkonnosti (angl. Environmental
Performance Evaluation) je v norme ISO 14001 popísané ako „neustály
vnútorný proces a nástroj, ktorý využíva indikátory na poskytnutiu
informácii porovnávajúcich súčasnú a minulú environmentálnu výkonnosť
podniku“78
Princípy CERES boli vytvorené koalíciou ekologických organizácií,
spoločensky zodpovedných investorov a správcov verejných fondov.
Cieľom je motivovať firmy k rešpektovaniu 10 princípov a k zverejňovaniu
výsledkov tejto snahy. Princípy pokrývajú oblasti ako ochrana biosféry,
udržateľné využívanie prírodných zdrojov, narábanie s odpadmi a ich
obmedzovanie, obnovu poškodeného ŽP, informovanie verejnosti, zapojenie
manažmentu, audity a správy o tejto činnosti.79
76 PRSKAVCOVÁ, M. - MARŠÍKOVÁ, K. - ŘEHOŘOVÁ, P. - ZBRÁNKOVÁ, M. - LIBEREC, M.: Problematika Corporate Social Responsibility se zaměřením na lidský kapitál, Gender Studies a environmentální management. [online] Technická univerzita v Liberci, 2007, ISBN 978-80-7372-289-0 [citované 01.04.2008]. Dostupné z internetu < http://www.csr-online.cz/Page.aspx?publikace >77 Eco-Management and Audit Scheme – dobrovoľný systém uplatňovaný v EÚ. Je podobný norme ISO 14000, ale okrem toho vyžaduje overovanie a publikovanie výsledkov. Systém zavádza environmentálnu politiku vo vnútri firmy, povinnosť zverejňovať údaje o emisiách, odpadoch, spotrebe vody a energie. V súčasnosti sa pracuje na aplikácii EMAS aj mimo priemyselných podnikov, napríklad v sektore služieb.78 ENVIROHELP: Environmentální indikátory. [online] [citované 01.04.2007]. Dostupné z internetu < http://www.envirohelp.cz/stranka.asp?id=71 > 79 CERES: About us. [online] [citované 01.04.2007]. Dostupné z internetu < http://www.ceres.org/NETCOMMUNITY/Page.aspx?pid=415&srcid=705 >
50
Rada pre ochranu lesa (Forest Stewardship Council) je certifikačný
systém zameriavajúci sa na sociálne a ekonomické aspekty manažmentu
lesov v závislosti na miestnych podmienkach. Zatiaľ je certifikovaných 1%
celosvetovej rozlohy lesov. Systém sleduje celý cyklus od výsadbu lesa cez
ťažbu a spracovanie až po výrobky v obchodoch.80
Zodpovedná starostlivosť (Responsible Care®) je iniciatíva Americkej
chemickej rady, ktorou v roku 1988 reagovala na obavy verejnosti
z chemického znečistenia. Členstvo v tejto organizácii zaväzuje firmy
neustále zlepšovať ich zdravotné, bezpečnostné a ekologické štandardy.
Ecomapping je nástroj, ktorý podnikom môže významne pomôcť pri
zavádzaní EMS. Ide o jednoduchý analytický nástroj riadenia ochrany ŽP
a komunikácie v malých a stredných podnikoch. Je založený na vytvorení
tzv. „ekomapy“, čo je schéma zobrazujúca vzťahy nielen vo vnútri podniku
ale aj vzťahy s okolím a to s ohľadom na jednotlivé zložky ŽP a problémy
jeho ochrany. Na základe ekomapy je možné rýchlo identifikovať
najvýznamnejšie environmentálne riziká v podniku, formulovať a určiť
významnosť problémov a navrhnúť účinné opatrenia na ochranu ŽP.
3.5 Meranie a reportovanie spoločenskej zodpovednosti
S nárastom podnikov, ktoré orientujú svoje stratégie na spoločenskú
zodpovednosť, sa objavuje silný dopyt po relevantných a hodnoverných dátach , ktoré
by SZP v praxi dokazovali. Záujem o tieto informácie majú predovšetkým stakeholderi.
Schopnosť firmy predložiť dôveryhodné dáta (či dokonca komplexné správy)
o zodpovednom podnikaní sa pre firmy stáva otázkou cti a demonštrácie efektívneho
manažmentu. V posledných rokoch sa celosvetovo zrodilo množstvo národných
a medzinárodných štandardov a techník merania a reportovania SZP.
80 FOREST STEWARDSHIP COUNCIL: About FSC. [online] [citované 01.04.2007] Dostupné z internetu < http://www.fsc.org/en/about >
51
Podľa Michala Bunčáka z Nadácie Pontis sa nástroje merania a ohodnotenia
SZP dajú rozdeliť do štyroch základných kategórií:81
1. Všeobecné princípy a kódexy správania, ktoré by sa mali dodržiavať. Sú
to princípy, ktoré obsahujú všeobecne akceptované pravidlá a metódy pre
zodpovedne podnikajúce firmy. Neobsahujú povinnosť podrobiť firmu
externému auditu, ktorý by vyhodnocoval jej SZP, ani nevyžadujú aby firma
o takýchto aktivitách reportovala.
2. Systémy manažmentu a certifikácie. Sú to predpisy, ktoré upravujú
riadenie procesov vo firme tak, aby spĺňali vopred stanovený štandard.
V prípade, že firma takéto štandardy dodržiava, získava oficiálny certifikát.
3. Indexy, ktoré využívajú agentúry zaoberajúce sa SZP. Predstavujú sadu
kritérií definovaných tak, aby sa z nich dal vytvoriť porovnávací index. Na
základe tohto indexu si potom niektoré investičné fondy vyberajú
spoločensky zodpovedné firmy, do ktorých následne investujú.
4. Pravidlá prípravy správ zodpovedne podnikajúcich firiem. Sú to
pravidlá postupov, ktoré by firmy mali dodržiavať pri príprave výročných
správ. Tento druh nástrojov nemá ambíciu definovať substantívne
environmentálne a sociálne ciele pre firmy, ale poskytuje všeobecné
pravidlá ako správne a objektívne vyhodnocovať výkonnosť firmy a ako
komunikovať so stakeholdermi.
Aby firma mohla prezentovať dôveryhodné dáta z oblasti SZP, je logické, že
tieto musí najprv získať. Preto v rámci firmy musia byť nastavené mechanizmy merania
a dlhodobého sledovania relevantných oblastí. Vymedzenie týchto oblastí a schopnosť
efektívne sledovať ich vývoj je v ceste ku komplexnej správe o SZP tá najťažšia časť.
Ako určitý návod dnes mnohé firmy využívajú kategórie a indikátory, ktoré definovala
iniciatíva Global Reporting Initiative.
GRI vznikla v roku 1997 ako iniciatíva medzinárodných odborníkov
napojených na program UNEP OSN. V roku 2002 sa GRI osamostatnila a stala sa
nezávislou inštitúciou so sídlom v Amsterdame. Cieľom GRI je ustanoviť
medzinárodný štandardizovaný model pre meranie a reportovanie ekonomických,
environmentálnych a spoločenských aspektov podnikania. V týchto troch oblastiach 81 BUSSARD, A. - MARKUŠ, M. - BUNČÁK, M. - MARČEK, E. – MAZURKIEWICZ, P.: Spoločensky zodpovedné podnikanie. Prehľad základných princípov a príkladov, [online] Nadácia Integra, Nadácia Pontis, Nadácia PANET, 2005, s. 81 [citované. 26.03.2008] Dostupné z internetu < http://www.panet.sk/sk/frameset1.htm >
52
GRI stanovuje tzv. „základné indikátory“ (angl. core indicators), ktorých je potrebné
sa pri spracovaní správ záväzne držať, prípadne uspokojivo vysvetliť, prečo je daný
indikátor vynechaný.82
Základnými princípmi pre proces prípravy reportu sú podľa GRI potrebné:
úprimnosť, transparentnosť, konzultácia so stakeholdermi, ochota priznať si chyby
a miesta, kde je potrebné zlepšenie, presnosť, možnosť auditu a verifikácia. V prílohe č.
10 sú v tabuľke zobrazené vybrané indikátory výkonnosti podľa GRI.
3.5.1 Spoločensky zodpovedné investovanie a Indexy SZP
S nárastom záujmu o SZP v posledných rokoch tiež rastie záujem o spôsob
zhodnotenia investícií, ktorý sa nazýva Spoločensky zodpovedné investovanie
(Socially Responsible Investing). Medzi zvažované kritéria hodnotenia investícií patrí
v tomto prípade nielen finančná výkonnosť a garancia bezpečnosti, ale aj schopnosť
korporácie reagovať na environmentálne a spoločenské výzvy a problémy. Investície do
spoločensky zodpovedných firiem sa potom považujú za menej rizikové a schopné
nadpriemerného zhodnocovania. SRI je veľmi zaujímavým konceptom pre penzijne
fondy, pre ktoré je dlhodobá udržateľnosť firmy jedno z najdôležitejších kritérií pri
investovaní.
V súvislosti s týmto prístupom boli vyvinuté rôzne indexy, ktoré majú
investorom napomôcť identifikovať spoločensky zodpovedné podniky. „Indexy trpia
určitou schizofréniou, pretože sa snažia vyhodnotiť rôzne oblasti SZP, ale pritom
zahrňujú do svojho portfólia iba tie podniky, ktoré dosahujú dobré výsledky, ktoré sú
odvodené od burzových indexov. Vďaka tejto skúsenosti môže dôjsť k tomu, že zo vzorky
sú vylúčené podniky, ktoré síce dosahujú vysoký stupeň spoločenskej zodpovednosti, ale
nedosahujú dobré ekonomické výsledky.“83
V roku 2004 študenti z University of North Carolina v USA spracovali v práci
Measuring Sustainability84 súhrn a výhody najznámejších indexov na komplexné 82 GLOBAL REPORTING INITIATIVE PORTAL: About GRI. [online] [citované 01.04.2007] Dostupné z internetu < http://www.globalreporting.org/AboutGRI >83 BLAŽEK,L. – DOLEŽALOVÁ, K. – KLAPALOVÁ, A.: WORKING PAPER č. 9/2005. Společenská odpovědnost podniku. [online] Centrum výzkumu konkurenční schopnosti české ekonomiky, 2005, s. 17 [citované 01.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.csr-online.cz/Page.aspx?publikace > 84 HOLT, D. - KIDO, A. - KOLIND, K. - MITCHELL, C. - SONG, J. - SWARTZ, R.: Measuring Sustainability. [online] White Paper, University of North Carolina, Kenan-Flagler Business School, USA, 2004 [citované 01.04.2007] Dostupné z internetu < http://www.kenan-flagler.unc.edu/assets/documents/sustainabilityIndexSummaries.pdf >
53
meranie spoločenskej zodpovednosti firiem. Autori preskúmali šesť indexov: Dow
Jones Sustainability Index (DJSI), Ethibel, FTSE4Good, Domini 400 Social Index,
Vanguard Calvert Social Index Fund a Corporate Governance Quotient (CGQ). Súhrn
týchto indexov je uvedený v prílohe č. 11.
54
4 SPOLOČENSKY ZODPOVEDNÉ PODNIKANIE NA SLOVENSKU
Myšlienky a princípy SZP sa na Slovensko začali prinášať v deväťdesiatych
rokoch 20. storočia spolu s príchodom nadnárodných korporácií. Môžeme konštatovať,
že princípy SZP sa v slovenských firmách začínajú implementovať v čoraz väčšej
miere, hoci ich deklarovanie je ešte stále doménou veľkých firiem. SZP sa na Slovensku
prejavuje vo všetkých formách, ktoré sa od seba líšia v intenzite. V tejto kapitole sa
pozrieme na vývoj a históriu SZP na Slovensku, na hlavných aktérov podporujúcich
SZP a na vnímanie SZP medzi slovenskými podnikateľmi.
4.1 História spoločensky zodpovedného podnikania na Slovensku85
V druhej polovici deväťdesiatych rokov, keď sa slovenská spoločnosť
a ekonomika otvorila svetu a začal proces integrácii so európskych a severoatlantických
štruktúr, na Slovensko začali vo veľkej miere prúdiť zahraničné investície. Zahraničný
investori priniesli v rámci obchodnej politiky tiež princípy spoločensky zodpovedného
podnikania.
V roku 1995 Slovensko ako jeden z prvých štátov na svete zaviedlo certifikáciu
Systéme environmentálneho manažérstva podľa medzinárodnej normy ISO 14001. Už
o rok neskôr boli ocenené prvé výrobky označené symbolom „Environmentálne vhodný
výrobok“ zavedeným Ministerstvom životného prostredia.
V roku 1996 Nadácia otvorenej spoločnosti, Nadácie pre občiansku
spoločnosť, Nadácia na podporu občianskych aktivít, Nadácia pre deti Slovenska
a Sasakawa Foundation iniciovali vznik neformálnej platformy Fórum donorov. Fórum
donorov bolo v roku 2000 oficiálne zaregistrované ako záujmové združenie
právnických osôb. Pri Fóre sa v roku 2006 vyprofiloval Klub firemných darcov, ktorý je
prestížnym zoskupením firiem podnikajúcich v Slovenskej republike a venujúcich sa
firemnej filantropii.
85 Z veľkej časti spracované podľa GALLOVÁ – KRIGLEROVÁ, E. - KERESTEŠOVÁ, Z. – KOLLÁR, M. – VAŠEČKA, M: Východisková štúdia o uplatňovaní spoločensky zodpovedného podnikania na Slovensku. [online] Rozvojový program OSN (UNDP), 2007, ISBN 978-92-9504-275-9, 63 s. [citované 02.04.2007] Dostupné z internetu< http://www.partnerstva.sk/buxus/docs/UNDP_Baseline_Study_CSR_SK_Slovensky.pdf >
55
V roku 1998 Nadácia Pontis (vtedy ešte ako Nadácia pre občiansku
spoločnosť) založila cenu VIA BONA, čo je najprestížnejšie ocenenie za filantropiu pre
spoločensky zodpovedné firmy a podnikateľov. Táto cena každým rokom naberá na
vážnosti a v súčasnosti sa do nej zapája čím ďalej tým viac firiem. V tohtoročnom
ôsmom ročníku bolo prijatých 91 nominačných hárkov.86
Začiatkom roku 2000 sa rôzne MVO (Nadácia Pontis, Nadácia Integra,
PANET) začali bližšie špecializovať na jednotlivé princípy SZP a v tejto oblasti
vyvíjajú aktivity na monitorovanie, vzdelávanie a informovanie verejnosti.
Veľmi dôležitým zlomom bol rok 2002, keď Nadácia PANET pod vedením
autorov Eduarda Marčeka a Marianny Dluhej vypracovala Strategicko-akčný plán
podpory a rozvoja Spoločenskej zodpovednosti podnikania, korporatívnej
filantropie a medzisektorovej spolupráce na Slovensku v rokoch 2002-2004.
V úvode tohto plánu sa píše: „Fungovanie neziskových organizácii na Slovensku je
poznačené častou neprofesionalitou a neskúsenosťami vedúcich pracovníkov s ich
riadením a zabezpečovaním trvalo udržateľných zdrojov, najmä v situácii, keď
zahraniční donori z tohto teritória odchádzajú. Častý amaterizmus sa prejavuje najmä
v nedostatočnom uplatňovaní manažérskych a marketingových postupov v riadení
a v utváraní vzťahov s verejnosťou (či už donorskou, podnikateľskou alebo klientskou),
ďalej neskúsenosťami s finančným a projektovým manažmentom, spoliehaním sa na
jeden zdroj (zahraničné nadácie) financovania a slabej diverzifikácii zdrojov a rizík.
Možno konštatovať, že absencia trhového myslenia a minimálne znalosti a odhodlanie
so samofinancovania vlastných operácii, rovnako ako nedôvera, predsudky
a neschopnosť strategickej a vzájomne výhodnej spolupráce s inými sektormi, hlavne
podnikateľským, je bežným javom.“ 87
V apríli 2004 bolo založené združenie Business Leaders Forum, ktoré
iniciovalo 11 firiem (dnes je týchto firiem 17), ktoré sa zaviazali byť lídrami
v presadzovaní princípov SZP na Slovensku.
86 [online] [Cit. 02.04.2008]. Dostupné z http://www.viabona.sk/ 87 MARČEK, E. – DLUHA, M.: Strategicko-akčný plán podpory a rozvoja Spoločenskej zodpovednosti podnikania, korporatívnej filantropie a medzisektorovej spolupráce na Slovensku v rokoch 2002-2004. [online] Nadácia PANET, 2002 [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.panet.sk/sk/projekty/3_publikacia.pdf >
56
V roku 2004 Nadácia Pontis, Nadácia Integra a BLF v spolupráci so Svetovou
bankou urobili prvý prieskum SZP na Slovensku s cieľom pomenovať postoje
slovenských firiem k problematike SZP.
V roku 2005 bola pod spoločným úsilím Nadácie Pontis, Nadácie Integra
a Nadácie PANET vydaná prvá publikácia poskytujúca komplexný pohľad na SZP pod
názvom Spoločensky zodpovedné podnikanie: Prehľad základných princípov
a príkladov, ktorej autormi sú Allan Bussard, Eduard Marček, Marek Markuš, Michal
Bunčák a Piotr Mazurkiewicz
Koncom roka 2007 bola pod hlavičkou Rozvojového programu OSN (UNDP)
vypracovaná Východisková štúdia o uplatňovaní spoločensky zodpovedného podnikania
na Slovensku (ďalej Východisková štúdia), ktorej autormi sú Elena Gallová Kriglerová,
Zuzana Kerestešová, Miroslav Kollár a Michal Vašečka.
4.2 Vnímanie spoločensky zodpovedného podnikania na Slovensku
Na Slovensku je pojem SZP známy spravidla väčším firmám so zahraničnou
účasťou. Pre širšiu verejnosť a slovenské podniky zostáva naďalej neznámy, čo však
neznamená, že tieto nekonajú zodpovedne. Na Slovensku sú totiž princípy sociálnej
angažovanosti hlboko zakorenené, ibaže niektoré firmy podporujúce dobročinnosť
a komunitné projekty nemajú tieto svoje politiky pod hlavičkou SZP.
Na Slovensku je občianska spoločnosť jedna z najaktívnejších v Európe,
existuje tu veľký počet nadácií, MVO a občianskych združení a práve preto SZP
podporujú hlavne tieto organizácie. Finančná pomoc západných krajín súkromný
a verejným MVO napomáha pri rozvíjaní životaschopnej občianskej spoločnosti na
Slovensku už od roku 1989. V roku 2003 sa však v legislatívne udiali zmeny, ktoré mali
na toto financovania mimoriadny dopad. Na základe novelizácie Zákona o dani s príjmu
(561/2001) mohli slovenskí daňoví poplatníci venovať neziskovým organizáciám 1%
z dane z príjmu. Neskôr parlament schválil zvýšenie na 2%.
Na Slovensku sa chápanie SZP často obmedzuje na filantropiu a charitu, čo
vyplýva z dlhšieho poznania konceptu filantropie z toho, že je menej komplexná
a rôznorodá, čo uľahčuje jej chápanie a implementáciu. Avšak málo firiem
deklarujúcich princípy SZP naozaj robí aktivity, ktoré spadajú pod SZP v jeho
najširšom ponímaní.
57
V roku 2006 uskutočnila Nadácia Pontis spolu s BLF prostredníctvom agentúry
FOCUS prieskum zameraný na spoznávanie základných parametrov znalosti SZP
medzi obyvateľmi Slovenska. Zber dát prebehol v dňoch od 6. do 12. septembra 2006
prostredníctvom siete vyškolených anketárov agentúry FOCUS na reprezentatívnej
vzorke 1036 obyvateľov SR vo veku od 18 rokov. Z hlavných záverov prieskumu
vyberáme: 88
So SZP sa stretli dve pätiny respondentov (40%). Dodatočné zistenia
poukázali na fakt, že mnohí respondenti rozpoznávajú tento pojem
intuitívne, z čoho vyplýva, že v skutočnosti je počet respondentov, ktorí sa
so SZP stretli nižší.
Idea SZP je príliš abstraktná a v každodennom živote sa o ňu respondenti
nezaujímajú.
Pri hodnotení toho, či firma je alebo nie je spoločensky zodpovedná,
respondenti vyjadrujú pochybnosti nad tým, či niektorú z nich môžu takto
označiť. Argumentujú pritom, že o firmách nemajú dostatok informácii.
Najdôležitejšou oblasťou vo vnímaní verejnosti je zamestnanecká politika
firmy v jej najširšom slova zmysle (vzdelávanie, sociálny program,
benefity). Vzťah k životnému prostrediu a filantropia sú najviditeľnejšie
znaky, na základe ktorých sa respondenti rozhodujú o tom, či firma je alebo
nie je spoločensky zodpovedná.
Medzi respondentmi prevláda jednoznačný záujem o informácie z oblasti
SZP, pričom nejde ani o samotný obsah správ, ako primárne o možnosť
prístupu k nim.
V diskusii o komunikácii SZP výrazne zarezonovala otázka dôveryhodnosti
správ o zodpovednosti firiem na Slovensku a informácií z tejto oblasti
všeobecne. Menej dôveryhodné sa javili byť informácie zverejnené
v celonárodných médiách. Na druhej strane informácie zverejnené
v lokálnych, užšie zameraných komunikačných kanáloch by mali osloviť
a presvedčiť predstaviteľov rôznych cieľových skupín.
Reklama sa považuje za prirodzenú súčasť SZP aktivít.
88 BUSINESS LEADERS FORUM: Spoločenská zodpovednosť firiem. Vnímanie obyvateľmi Slovenska. [online] Nadácia Pontis, FOCUS, 2006 [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.nadaciapontis.sk/tmp/asset_cache/link/0000014254/CSR_sprava_2006_fin.pdf >
58
V prílohe č 12 je graf zobrazujúci najdôležitejšie aktivity spoločensky
zodpovedných firiem vnímané obyvateľmi SR.
4.3 Subjekty podporujúce spoločensky zodpovedné podnikanie na
Slovensku
Ako vyplýva z definície EÚ o SZP, podnikateľský sektor by mal byť hnacou
silou spoločensky zodpovedného podnikania a súvisiacich aktivít. V skutočnosti si
dobrovoľnícky charakter tohto konceptu vyžaduje, aby SZP vychádzalo
z podnikateľskej stratégie firmy, pri jej realizácii by nemal byť potrebný vplyv alebo
tlak zvonku. V dôsledku toho by mal najúčinnejší spôsob realizácie a podpory SZP
vychádzať z činnosti a iniciatívy samotných podnikov. Úsilie o SZP na Slovensku
vyvíja iba niekoľko podnikov, pričom väčšinou ide o veľké nadnárodné korporácie,
ktorých vývoj SZP má pôvod v zahraničí. Podrobné analýzy iniciatív, aktivít a podujatí
SZP na Slovensku poukazujú na fakt, že činnosť samotných korporácií nie je
postačujúca. Naopak, primárnymi promotérmi SZP sú v súčasnosti MVO, ktoré
podporujú činnosť v oblasti SZP organizovaním seminárov, udeľovaním cien za dobrú
prax, vykonávaním prieskumov, vydávaním publikácií a prostredníctvom iných
propagačných aktivít.
Najznámejšie firmy vynakladajúce veľké úsilie na podporu filantropie
reprezentuje Klub Firemných darcov, ktorý každý rok zostavuje rebríček Top Firemný
Filantrop sledujúci firemných darcov podľa objemu rozdelených prostriedkov. Klub
chce jeho prostredníctvom oceniť firmy, ktoré venujú svoje prostriedky na dobrú vec,
a zároveň upozorniť verejnosť na to, že firmy investujú do komunity, v ktorej pracujú,
čím výrazne zlepšujú kvalitu života ľudí. Suma uvedené v tabuľke zahŕňa objem peňazí
darovaných na podporu verejnoprospešných účelov prostredníctvom finančných darov,
nefinančných darov, darovania služieb, času a iných. Suma nezahŕňa objem peňazí
použitých na podporu verejnoprospešných projektov prostredníctvom sponzorstva
a taktiež nezahŕňa asignáciu 2% podielu zaplatenej dane. V prílohe č. 13 je zobrazený
rebríček Top firemný filantrop za rok 2006.
59
Podľa Východiskovej štúdie, skutočnosť, že MVO zohrávajú na Slovensku
dominantnú rolu v oblasti SZP súvisí s rôznymi faktormi:89
Mimovládny sektor je na Slovensku historicky najdôležitejšou hnacou silou
spoločenských zmien; po páde komunistického režimu v roku 1989 bol na
Slovensku veľký počet MVO, ktoré sa venovali a stále sa venujú riešeniu
spoločenských problémov a fenoménov.
Mnohé MVO sa venujú medzisektorovej spolupráci medzi podnikateľskou
sférou a ostatnými sektormi; pri svojich analýzach prišli na to, že
spoločenské a environmentálne problémy sú spoločnou témou pre všetky
podniky.
Pravdepodobne najpresvedčivejším motívom na aktívnu podporu a účasť
MVO na SZP na Slovensku je motív finančný. Po vstupe Slovenska so EÚ
nasledoval odchod dôležitých darcov, obzvlášť tých, ktorí podporovali
demokratické procesy umožňujúce fungovanie MVO. Keďže systém
prideľovania grantov EÚ nie je celkom štandardizovaný, MVO sú často
nútené hľadať alternatívne zdroje financovania. Logicky sa teda núkala
možnosť využiť podnikateľský sektor.
Najbežnejším typom organizácií na Slovensku sú MVO, ktoré zároveň
podporujú a realizujú SZP. Túto skupinu najlepšie reprezentuje Nadácia Pontis
a združenie Fórum donorov. Vzhľadom na to, že tieto subjekty súčasne propagujú SZP
a prijímajú finančné prostriedky od podnikov, ktoré SZP realizujú, môžu sa stať cieľom
kritiky a byť obviňované z potenciálneho konfliktu záujmov. Okrem Nadácie PANET je
nedostatok organizácií, ktoré výhradne podporujú SZP a nie sú finančne zainteresované
na jeho realizácii. Teraz sa bližšie pozrime na dominantných aktérov podpory SZP
medzi mimovládnymi organizáciami:
Nadácia Pontis90 sa považuje za priekopníka v oblasti podpory SZP. Spomedzi
všetkých mimovládnych organizácií na Slovensku je jednou z najaktívnejších a najužšie
prepojených so SZP. Na Slovensku je známa ako iniciátor úsilia o SZP a firmy ju často
89 GALLOVÁ – KRIGLEROVÁ, E. - KERESTEŠOVÁ, Z. – KOLLÁR, M. – VAŠEČKA, M: Východisková štúdia o uplatňovaní spoločensky zodpovedného podnikania na Slovensku. [online] Rozvojový program OSN (UNDP), 2007, ISBN 978-92-9504-275-9, 63 s. [citované 02.04.2007] Dostupné z internetu< http://www.partnerstva.sk/buxus/docs/UNDP_Baseline_Study_CSR_SK_Slovensky.pdf >90 NADÁCIA PONTIS: Kto sme. [online] [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.nadaciapontis.sk/kto_sme >
60
považujú za kľúčového aktéra v jeho podporovaní. Jej ambíciou je prepájať sektory
slovenskej spoločnosti a napomáhať ich efektívnej spolupráci. Motivuje jednotlivcov
a firmy k zodpovednosti za seba a okolitý svet a prispieva k budovaniu demokracie
v neslobodných krajinách. Má viac ako desaťročné skúsenosti s manažovaním
grantových programov a nadačných fondov. Nadácia spravuje finančné prostriedky pre
BLF. Organizuje rôzne aktivity zamerané na podporu SZP, od zvyšovania povedomia
verejnosti cez firemnú filantropiu po pomoc pri implementácii SZP. Má veľmi silné
vzťahy v rámci neziskového sektora, vďaka čomu je zapojená do takmer všetkých
aktivít podporujúcich SZP. Prispieva k rozvoju občianskej spoločnosti v neslobodných
alebo transformujúcich sa krajinách sveta, ako sú Bielorusko, Kuba a Srbsko, kde
obhajuje zahraničnú politiku Slovenska a EÚ, založenú na hodnotách demokracie,
rešpektovaní ľudských práv a solidarite.
Už niekoľko rokov pravidelne organizuje semináre a konferencie venované
SZP. Prvá konferencia sa konala v máji 2004 pod názvom SZP: Nová stratégia pre
podnikateľský úspech, kde sa iniciovala verejná diskusia o nových trendoch SZP,
praktických skúsenostiach a rôznych výhodách SZP pre všetky zainteresované subjekty.
Odvtedy sa táto konferencia organizuje každý rok vždy s iným zameraním.
Okrem konferencií nadácia zorganizovala aj niekoľko seminárov a školení so
zameraním na SZP a média, firemné dobrovoľníctvo v praxi, ako vytvoriť vlastný SZP
program, úspešný program pre zamestnancov apod.
PANET91 je združením odborníkov, predovšetkým ekonómov, ktorých cieľom
je prispievať svojimi znalosťami, skúsenosťami a kontaktmi k trvalo udržateľnému
rozvoju iných neziskových a mimovládnych organizácií rôzneho, ale predovšetkým
sociálneho zamerania. Zároveň sa snaží svojimi aktivitami o zvýšenie angažovanosti
občanov v spoločenskom živote, o rozvoj občianskej spoločnosti na Slovensku a
prostredníctvom medzinárodnej spolupráce i v zahraničí. Združenie bolo zaregistrované
Ministerstvom vnútra SR v júni roku 2001. V prílohe č. 14 sú zobrazená aspekty
partnerstva podľa tejto nadácie.
V roku 2001, keď bolo SZP relatívne neznáme, zorganizovalo združenie
projekt zameraný na analyzovanie medzisektorovej spolupráce a odvtedy sa základnou
oblasťou pôsobenia združenia stal trvalo udržateľný rozvoj neziskového sektora
91 NADÁCIA PANET: Združenie. [online] [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.panet.sk/sk/frameset1.htm >
61
prostredníctvom analýz jeho ekonomického fungovania, manažérsko-marketingového
poradenstva, vzdelávania, podpory samofinancovania a vzájomne výhodných
partnerstiev medzi neziskovým a podnikateľským sektorom. Zároveň presadzuje
sociálne vzdelávanie podnikov a podnikateľov a podporuje zvýšenie ich sociálnej
zodpovednosti a angažovanosti vo vlastnej komunite. Kľúčovú úlohu v nových
spoločensko-ekonomických podmienkach zohrávajú nové technológie, a preto im v
týchto procesoch prisudzujeme strategický význam a životnú dôležitosť.
Dnes je najdôležitejším nástrojom združenia jeho internetová stránka
www.partnerstva.sk, na ktorej prezentuje materiály a informácie o medzisektorovej
spolupráci, firemnej filantropii a ďalších témach týkajúcich sa SZP. Hoci táto stránka je
primárne určená pre mimovládny sektor, obsahuje aj informácie užitočné pre firmy,
ktoré sa zaujímajú o plánovanie a implementáciu princípov SZP.
Nadácia Integra92 zohráva na Slovensku dôležitú rolu, pretože na zameriava
na malé a stredné podniky. Aktivity SZP v menších organizáciách sa značne odlišujú od
aktivít väčších nadnárodných firiem, v dôsledku čoho sa líši aj komunikácia medzi
podporovateľmi SZP a menšími firmami. Nadácia Integra pomáha malým firmám,
predovšetkým ženám podnikateľkám, pri rozbiehaní podnikateľských aktivít, pričom im
poskytuje podporu vo forme konzultácií a školení. Jedným z hlavných cieľov je
inšpirovať a motivovať malé firmy k vytváraniu spoločensky zodpovedných iniciatív,
ktoré pozitívne ovplyvnia komunity, v ktorých pôsobia.
O SZP sa Integra začala zaujímať pri skúmaní korupcie v SMEs. Jej prieskum
je zhrnutý v publikácii Etický kódex a sociálny audit93, ktorá radí SMEs ako majú
budovať etickú a transparentnú firemnú kultúru. Tento kódex však prijali iba firmy,
ktoré s nadáciou už intenzívne spolupracujú. Keďže podpora SZP sa vo všeobecnosti na
Slovensku orientuje primárne na veľké firmy, SMEs majú pre sebou v oblasti
implementácie SZP ešte veľa práce. Odborníci sú presvedčení, že toto je jedna
z vážnych bariér na ceste k rozšíreniu zavádzania princípov SZP na Slovensku.
92 NADÁCIA INTEGRA: Nadácia Integra a SZP. [online] [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu < http://iintegra.infotech.sk/default.php?iddata=60&lang=1 >93 BUSSARD, A. - MARKUŠ, M. – OLEJÁROVÁ, D.: Etický kódex a sociálny audit. [online] Nadácia Integra, 2002 [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu < http://iintegra.infotech.sk/downloads/18_eticky_kodex_sk.pdf >
62
Spoločensky zodpovedné podnikanie sa na Slovensku často limituje na firemnú
filantropiu. V tejto oblasti je hlavnou hnacou silou združenie Fórum donorov94, ktoré
prepája donorov s neziskovými organizáciami, ktoré sa uchádzajú o finančnú podporu.
Fórum Donorov zvyšuje povedomie o firemnej filantropii na Slovensku niekoľkými
spôsobmi. Každoročne vykonáva prieskum o jej aktuálnom stave, ktorý publikuje v
týždenníku Trend. Výsledky tohto prieskumu nie sú úplne reprezentatívne, keďže na
dotazník reaguje pomerne nízke percento subjektov a odpovedajú prevažne respondenti,
ktorí sú do filantropie už aktívne zapojení.
Medzi MVO je tendencia zvyšovať firemnú filantropiu vývojom stratégií, ktoré
umožňujú firmám darovať prostriedky na charitu. Zatiaľ čo sú firmy nabádané
k poskytovaniu finančnej podpory, znižujú sa prípady nefinančných darov (napríklad
poradenstvo, know-how). Odborníci na SZP to považujú za negatívny trend.
Neochota slovenských médií prinášať správy o SZP a firemnej filantropii
donútila Fórum donorov zmeniť svoje metódy komunikácie. V januári 2007 predstavilo
združenie iniciatívu na odstránenie bariér, ktoré bránia uverejňovaniu informácií o
firemnom darcovstve v tlači. Jej súčasťou bol manuál s pravidlami publikovania
informácií o firemnej filantropii. Združenie plánuje pokračovať v komunikácii s
tlačovými médiami prostredníctvom neformálnych porád s novinármi a organizovaním
rôznych podujatí pre novinárov.
Združenie Business Leaders Forum, založené v roku 2004, má za cieľ
motivovať slovenský podnikateľský sektor k zapojeniu sa do SZP. Poslaním
sedemnástich členských firiem je pomáhať ostatným organizáciám pri vytváraní vyšších
etických štandardov podnikania, aktívne prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju
a pomáhať zvyšovať kvalitu života presadzovaním princípov SZP do stratégií firiem.
Zakladajúci členovia 18. Novembra 2004 podpísali Memorandum o spoločenskej
zodpovednosti, čím deklarovali záujem dobrovoľne integrovať do svojej firemnej
stratégie súbor zásad zohľadňujúcich sociálne, etické a environmentálne aspekty
podnikania, a zároveň inšpirovať ďalšie firmy pôsobiace na Slovensku k SZP. Toto
neformálne združenie si dalo za cieľ „motivovať a inšpirovať firmy operujúce na
Slovensku k spoločenskej zodpovednosti prostredníctvom zvyšovania povedomia
94 FÓRUM DONOROV: O nás. [online] [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.donorsforum.sk//onas.html >
63
a poskytovania potrebného know-how.“95Toto združenie je výsledkom iniciatívy
Nadácie Pontis, ktorá v súčasnosti pôsobí ako správca tohto združenia.
Najnovšou iniciatívou združenia BLF je vytvorenie pracovnej skupiny Engage,
ktorá je súčasťou medzinárodnej iniciatívy podporujúcej dobrovoľnú účasť
zamestnancov v komunitných projektoch. Jej cieľom je umožniť firmám, aby pomáhali
svojim zamestnancom zlepšovať spoločenské prostredie prostredníctvom opráv domov
a škôl, pomocou ľuďom v núdzi a riešením environmentálnych problémov.96
Veľmi zaujímavá je aj úloha masmédií v podporovaní SZP. Výsledky
prieskumu, ktoré sú uverejnené vo Východiskovej štúdii poukazujú na to, že viaceré
firmy považujú slovenské médiá za jednu z najväčších bariér pri prezentovaní SZP.
Kľúčové body prieskumu:
Slovenskí novinári si neuvedomujú rozdiel medzi SZP a firemnou
filantropiou, hoci mnohé MVO organizovali semináre a workshopy
zamerané na úlohu médií pri prezentovaní SZP na Slovensku (Fórum
donorov vypracovalo pravidlá zverejňovania informácií o firemnej
filantropii, ktoré majú novinárom pomáhať pri definovaní čo filantropia je
a ako o nej referovať bez porušenia zákona o reklame.
Média odmietajú reportovať o SZP pretože to považujú za marketing
a podporu firiem. Samotné firmy však tvrdia, že SZP nie je zaujímavou
témou pre novinárov, pretože prezentácia firiem v pozitívnom svetle nie je
zaujímavá.
Na Slovensku je relatívne prísna legislatíva týkajúca sa reklamy, preto
prevládajú v médiách obavy zo sankcií a pokút pri publikovaní článkov
o SZP.
Pokiaľ ide o spravodajstvo o SZP v závislosti od typu média, nestoja proti
sebe printové a elektronické médiá, ale rozdiel vidieť skôr pri porovnaní
celoštátnych a regionálnych médií.
Iba malý počet novinárov a médií systematicky podáva informácie o SZP. Ide
predovšetkým o odborné časopisy zamerané na oblasť hospodárstva, týždenníky
95 BUSINESS LEADERS FORUM: BLF. [online] [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.blf.sk/BLF >96 BUSINESS LEADERS FORUM: Engage. [online] [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.blf.sk/engage >
64
a mesačníky. Mesačník Stratégie je jediným tlačovým médiom s pravidelnou rubrikou
o SZP. Týždenník Trend a denník Hospodárske noviny sa tejto téme venujú viac-menej
sporadicky. Regionálne médiá podávajú spravodajstvo o environmentálnych a
komunitných aktivitách, ktoré majú vplyv na ich regióny. Spravodajstvo je možné
v prípade firiem, ktoré sú v danom regióne dominantné a spolupracujú s tretím
sektorom alebo samosprávou na verejnoprospešných projektoch pre miestnu komunitu.
Tieto médiá však neprezentujú túto aktivitu ako SZP a nedotýkajú sa teoretických
a praktických aspektov SZP.
65
5 SPOLOČENSKÁ ZODPOVEDNOSŤ TATRA BANKY
5.1 Profil firmy97
Tatra banka, a.s. vznikla v roku
1990 ako prvá súkromná banka na
Slovensku a nadviazala na tradície
najstaršieho peňažného ústavu na
Slovensku - pôvodnej predvojnovej Tatra
banky. Tento peňažný ústav pôsobil na
území dnešného Slovenska už pred II.
svetovou vojnou. Po vojne v roku 1950
bol včlenený do Štátnej banky
československej. Až nové politické
pomery po roku 1989 umožnili, aby novozaložená Tatra banka, a.s. mohla prevziať
meno banky, ktorá nebola historicky na Slovensku neznáma a mohla rozvíjať modernú
éru slovenského bankovníctva. Je dôležité pripomenúť, že Tatra banka, a.s. skutočne
prevzala len meno, nie záväzky a pohľadávky pôvodnej Tatra banky.
Moderná Tatra banka, a.s. bola založená na základe Zákona č. 158/89 o
bankách a sporiteľniach. Od samého začiatku bolo cieľom vytvorenie univerzálnej
banky strednej veľkosti s rozsiahlymi bankovými službami pre klientov zo
všetkých cieľových skupín obyvateľstva. Po ukončení interných organizačných
príprav Tatra banka, a.s. zahájila svoju činnosť v decembri 1991. Prvou otvorenou
pobočkou Tatra banky, a.s. sa stala pobočka na Vajanského nábreží v Bratislave. Táto
adresa neskôr slúžila ako adresa centrály banky až do jej presťahovania do novej
budovy Tatracentra na Hodžovom námestí, v roku 2001.
Už v novembri 1992 Tatra banka umožňovala klientom disponovať s účtami v
ktorejkoľvek pobočke on-line spojením výpočtovej techniky s centrálou. Zapojenie
banky do medzinárodného platobného systému SWIFT v roku 1992 prispelo k rýchlemu
a bezpečnému vykonávaniu platobných príkazov a medzibankových prevodov.
Ako jediná banka na Slovensku mala v roku 1996 Tatra banka prístup aj ku
všetkým 4 medzinárodným refinančným programom (PHARE, japonská EXIM banka,
97 Z veľkej časti podľa TATRA BANKA: Moderná cesta k úspechu. [online] [Cit. 02.04.2008]. Dostupné z internetu < http://www.tatrabanka.sk/cgi-bin/web/app/index.jsp?BV_UseBVCookie=Yes&page=info_pages&key=historia >
66
EBOR, EIB) a udržovala si vedúce postavenie na devízovom trhu inovovanými
produktmi z oblasti treasury. V novembri 1996 renomovaná ratingová agentúra
Standard & Poor’s po prvýkrát hodnotila 5 najväčších slovenských bánk a ratingové
hodnotenie Tatra banky predstavovalo vtedy najvyšší stupeň v Slovenskej republike.
V roku 1997 Tatra banka potvrdila svoj dlhodobo vedúci "pioniersky" post v
oblasti podpory elektronických spôsobov komunikácie. Ako užívateľ jednej z
najmodernejších telekomunikačných sietí na Slovensku si zachovávala prvenstvo v
automatizácii bankových služieb a ako prvá zaviedla bankové služby poskytované
prostredníctvom telefónu a internetu.
Rok 1998 bol aj rokom prípravy na príchod novej meny - euro. Tatra banka
začala otvárať účty v tejto mene ešte pred termínom jej oficiálneho zavedenia 1. januára
1999, čo umožnilo klientom Tatra banky včas oznámiť čísla svojich účtov v euro svojim
zahraničným obchodným partnerom. Neskôr v súvislosti s konverziou na novú európsku
menu od 1. januára 2002 zabezpečila Tatra banka plynulý prechod účtov vedených v
menách štátov EU na euro.
Od polovice roku 2000 začala prvá slovenská internetová banka Eliot,
vyvinutá a podporovaná Tatra bankou, poskytovať služby elektronického bankovníctva
výlučne prostredníctvom internetu. Tatra banka bola vždy lídrom v oblasti zavádzania
najnovších produktov a technológii v oblasti internet bankingu. Za tieto počiny získala
aj mnoho ocenení.
V súčasnosti je Tatra banka moderná univerzálna banka s komplexnou
ponukou bankových služieb a riešení v oblasti spravovania financií pre firemných ako
aj individuálnych klientov. Ako prvá súkromná banka a v súčasnosti tretia najväčšia a
dlhodobo najefektívnejšia banka sa za obdobie svojej existencie na Slovensku stala
jedným z dominantných hráčov na slovenskom bankovom trhu. Dlhodobo si udržiava
dominantnú pozíciu v oblasti poskytnutých úverov pre firemných klientov,
elektronického bankovníctva, asset manažmentu, hypotekárnych úverov, platobných
kariet, či privátneho bankovníctva. Akcionári Tatra banky v prílohe č. 17.
Veľmi úspešná je i činnosť jej dcérskych spoločností pôsobiacich v rámci Tatra
banka Group, ktorými sú Tatra Asset Management, Tatra Leasing a Doplnková
dôchodková spoločnosť Tatra banky, a.s.
Vďaka stabilne kvalitným hospodárskym výsledkom ju medzinárodné i
domáce renomované periodiká pravidelne vysoko hodnotia. V prílohe č. 15 je prehľad
všetkých ocenení, ktoré Tatra banka v modernej histórii získala.
67
Aktuálny rating Tatra banky je stabilný, už dlhodobo je hodnotený takými
ratingovými agentúrami ako Standard & Poor’s a Moody’s Investors Service.
Podrobnejšie k ratingu v prílohe č. 17.
Tatra banka je členom RZB Group a dcérskou spoločnosťou Raiffeisen
International Bank-Holding AG. Raiffeisen je plne konsolidovanou dcérskou
spoločnosťou Raiffeisen Zentralbank Österreich AG. RZB je materskou spoločnosťou
RZB Group a centrálnou inštitúciou najsilnejšej bankovej skupiny v Rakúsku
s najväčšou distribučnou sieťou – Raiffeisen Banking Group.
Vízia RZB Group:
Raiffeisen International Group je vedúcou bankovou skupinou v strednej a východnej Európe.
Ciele: 98
Usilujeme sa vytvárať dlhodobé partnerské vzťahy s klientmi.
Poskytujeme komplexné finančné služby najvyššej kvality na trhoch
strednej a východnej Európy.
Ako člen RZB Group úzko spolupracujeme s Raiffeisen Zentralbank
a s ostatnými členmi rakúskej Raiffeisen Banking Group.
Dosahujeme trvalú a nadpriemernú kapitálovú návratnosť.
Podporujeme osobný rozvoj a podnikavosť našich zamestnancov.
RZB bola založená v roku 1927. Ponúka nielen kompletné obchodné
a investičné služby v Rakúsku, ale je považovaná aj za priekopníka v krajinách strednej
a východnej Európy. V jednotlivých regiónoch patrí medzi popredné banky, ktoré
ponúkajú komerčné, investičné a retailové bankové služby. V prílohe č. 16 je zobrazené
zastúpenie RZG Group na trhoch strednej a východnej Európy.
5.2 Úloha skupiny Raifeissen v spoločnosti
98 Vízia a ciele spracované podľa RZB GROUP: Annual Report 2006. Vision and Mission. [online] [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu < http://gb2006.rzb.at/ereport.asp?fCompanyID=12&fAction=SHOWREPORT&fLangID=1&freportid=100&fpageid=2792 >
68
Tatra banka nemá spracovanú vlastnú stratégiu zohľadňujúcu princípy SZP.
Avšak mnoho z týchto zásad banka uplatňuje v rámci iných stratégií a úrovní riadenia.
Stotožňuje sa s konceptom SZP platným v rámci skupiny RZB, ktorý hovorí o
„firemnom občianstve (corporate citizenship) a zodpovednosti voči zamestnancom,
zákazníkom, akcionárom, investorom, obchodným partnerom, ostatným
zainteresovaným stranám a životnému prostrediu.“99 Podnikanie skupiny RZB je
postavené na dôvere a etických hodnotách.
Skupina RZB koordinuje všetky svoje aktivity tak, aby bolo zohľadnený
dlhodobo udržateľný, ekologický a spoločenský aspekt jej podnikateľských aktivít.
Efektívne využívanie zdrojov je povinnosťou voči spoločnosti a prostredníctvom viac
ako 55 tisíc zamestnancov sa snaží prispievať k ekologickému povedomiu na globálnej
úrovni. Zodpovedné podnikanie sa prejavuje aj na úrovni manažmentu a riadenia celej
skupiny. Zásady dôvery a efektívnej komunikácie rešpektované pri komunikácii medzi
spoločnosťami v rámci skupiny patria k základným predpokladom zodpovedného
podnikania.
Skupina RZB je od roku 1998 signatárom Environmentálneho programu
OSN pre finančné inštitúcie (UNEP/FI), ktorý bol zavedený v roku 1997. Na tomto
mieste treba poznamenať, že princípy tohto programu sa viažu hlavne pri analýze
úverového rizika (credit risk management) ako jedného z predpokladov dlhodobej
udržateľnosti a ziskovosti pre akcionárov. RZB bola vždy priekopníkom a špecialistom
na financovanie projektov ohľaduplných ku klíme. Experti z RZB poskytujú k týmto
projektom poradenstvo v oblasti zabezpečenia, financovania a získania dotácii. Na
posúdenie a monitorovanie finančných prostriedkov vynaložených na environmentálne
zodpovedné projekty je zriadená komisia, ktorá vytvorila efektívny vnútrofiremný
manažérsky systém.
Tatra banka, ako jeden z najúspešnejších členov skupiny RZB, si plne
uvedomuje spoločenskú zodpovednosť a nutnosť participácie úspešných obchodných
subjektov na projektoch a aktivitách, ktoré by bez podpory komerčných partnerov
nebolo možné úspešne uskutočniť. Uplatňuje pritom konzistentnú stratégiu, v ktorej je
presne vymedzený smer a záujem banky pôsobiť tak, aby toto konanie nadväzovalo
jednak na víziu, charakter a hodnoty samotnej banky a tiež na jej obchodné záujmy.
99 RZB GROUP: Annual Report 2006. [online] [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu < http://gb2006.rzb.at/ereport.asp?fCompanyID=12&fAction=SHOWREPORT&fLangID=1&freportid=100&fpageid=2792 >
69
Svoju podporu smeruje predovšetkým do dlhodobých projektov globálneho i
lokálneho charakteru z oblasti vzdelávania, školstva, kultúry, zdravotníctva, charity, a
športu. Má záujem vytvárať tradíciu a dlhodobé partnerstvá so subjektmi, ktorých
projekty a činnosť sú transparentné, zmysluplné a zaujímavé.
5.3 Nadácia Tatra banky
Koncepciu filantropických aktivít v rámci Tatra banky plne zastrešuje Nadácia
Tatra banky ako jeden z nástrojov spoločenskej
zodpovednosti. Jej poslaním je „podpora a rozvoj
spoločnosti prostredníctvom zvyšovania kvality
vzdelávacieho procesu na vysokých školách a podpora
inštitúcií venujúcich sa vzdelávaniu s cieľom
zvyšovania jeho úrovne, ale aj podpora rozvoja
jednotlivých študentov ekonomického zamerania, ktorí
dosahujú vynikajúce výsledky.“100 Nadácia tiež
podporuje rozvoj a zachovávanie kultúrnych hodnôt a iné verejnoprospešné aktivity
zlepšujúce kvalitu života ľudí v regiónoch Slovenska.
Nadácia sa snaží vytvoriť aktívny priestor pre realizáciu dobrých nápadov,
inovatívnych prístupov, aktivít vylepšujúcich svoje prostredie či napredujúcich vo
svojej oblasti. Ponúka grantové programy, v ktorých určuje oblasť, do ktorej chce
smerovať svoju finančnú pomoc. Vytvára tak objektívny mechanizmus, pomocou
ktorého vyberá a financuje tie projekty, ktoré považuje za najkvalitnejšie.
Nadácia Tatra banky napĺňa svoje programy dvomi spôsobmi:101
1. Otvorené grantové programy, v ktorých sa nadácia snaží vytvoriť aktívny
priestor pre realizáciu dobrých nápadov, inovatívnych prístupov
a verejnoprospešných aktivít. Medzi tieto programy patrí:
podpora vzdelávania, ktorá je hlavným cieľom (program Podpory kvality
vzdelávania na vysokých školách ekonomického zamerania), minulý rok
takto podporila projekty v celkovej sume 2,6 milióna korún;
100 NADÁCIA TATRA BANKY: O Nadácii. [online] [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.nadaciatatrabanky.sk/o-nadacii >101 NADÁCIA TATRA BANKY: Programy. [online] [Cit. 07.04.2008]. Dostupné z internetu http://www.nadaciatatrabanky.sk/programy
70
pomoc ľuďom v krízových situáciách, t.j. boli postihnutí prírodnou,
spoločenskou alebo civilizačnou katastrofou (program Pomôžme);
partnerský vzťah s regionálnymi neziskovými organizáciami (program
Partnerstvá v regiónoch).
2. Program podpory výnimočnosti, v ktorom sa nadácia snaží odmeniť tých,
ktorí svojou aktivitou a usilovnou prácou, vášňou či nadaním dosiahli
výrazné výsledky pri svojej práci v oblastiach: rozvoj a ochrana duchovných
hodnôt, vzdelávanie a zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt.
Spôsobom udeľovania Cien Nadácie Tatra banky nadácia finančne
podporuje a odmeňuje úspešných ľudí. Pri príležitosti udeľovania cien
v roku 2007 bol organizovaný tzv. Deň v divadle, ktorý sa uskutočnil 27.
novembra 2007 v priestoroch novej budovy Slovenského národného
divadla. Cena sa udeľuje za: výnimočnú diplomovú prácu v oblasti
bankovníctva, resp. informačných technológií, výnimočný prínos
v oblasti umenia.102
Špecifickým programom je Štipendijný program podpory
postgraduálnych študentov vysokých škôl ekonomického zamerania.
Práve im chce nadácia umožniť ďalší rast prostredníctvom financovania
štúdia na Slovensku alebo v zahraničí.
Nadácia Tatra banky uplatňuje politiku konfliktu záujmov. Členovia Správnej
rady Nadácie, jej zamestnanci a pracovníci v trvalom pracovnom pomere a im blízke
osoby nemôžu žiadať nadáciu o grant a nemôžu mať finančný alebo iný materiálny
príjem z udelených grantov.
Nadácia sa čím ďalej tým viac chce sústreďovať na tému vzdelanie. Súvisí to aj
s vnímaním nadácie ako „prestížnej filantropickej inštitúcie prinášajúcej inšpiratívne
okamihy a atraktívne príležitosti pre zvyšovanie kvality vzdelania.“103 Nadácia funguje
tak, aby napĺňala hodnoty značky banky a tým podporovala aj jej celkovú komunikačnú
stratégiu. Tatra banka je vzorom pre najlepších a vzdelanie k najlepším jednoducho
patrí. V prílohe č. 18 je tabuľka realizovaných grantových programov v roku 2006.
Na Slovensku je dobré vzdelanie veľmi ťažké získať a prevláda nedostatok
príležitostí naučiť sa viac a lepšie. Možnosť vzdelanie v zahraničí je ťažko dostupná, je 102 K laureátom Cien Nadácie Tatra banky za rok 2007 patrí Vlado Godár (za hudobné dielo), básnik Ján Buzássy (za umenie), Peter Mikulík (za celoživotné dielo a režijný prínos), Iľja Zeljenka (in memoriam)103 Nadácia Tatra banky v roku 2008. Interný materiál. Milada Hálová – Nadácia Tatra banky
71
tu slabá úroveň verejných vysokých škôl, ktoré sú málo diferencované. Poslanie
Nadácie Tatra banky vo vzdelávaní je nasledujúce:104
1. NadáciaTB ako Inšpirátor - vytváranie priestoru pre najvzdelanejších –
osobnosti osobne, krátkodobé stáže zahraničných profesorov, konferencia
najlepších slovenských ekonómov žijúcich v zahraničí, Nobel Prize Lecture
Series (prednášky nositeľov Nobelovej ceny na Slovensku105), Fullbright
Alumni Club, prednášky úspešných podnikateľov, ľudí z praxe, ktorí sú
atraktívni pre študentov;
2. NadáciaTB ako Líder - podporovanie univerzít, zlepšovanie kvality
vzdelávania, finančná motivácia najlepších učiteľov na fakultách;
3. NadáciaTB ako Magnet - priťahovanie vzdelaných ľudí, udeľovanie
štipendií na štúdium v zahraničí., grant „Vedieť viac“, „Študenti do sveta“ a
„Podpora kvality vzdelávania na vybraných vysokých školách“;
4. NadáciaTB ako Nádej - poskytovanie šance pre diskriminovaných, ktorí sa
chcú cez vzdelanie stať najlepšími – debarierizácia univerzít, vytváranie
rovnocenných podmienok, Divé maky, detský domov Pohoda.
Jednotlivé navrhované programy sú podrobne rozpracované v prílohe č. 19.
V roku 2007 sa menila stratégia rozpočtu a sponzorskej podpory a od roku
2008 sa Tatra banka zameriava na projekty v oblasti vzdelávania a kultúry. Preferujú sa
dlhodobé projekty a aktivity, ktoré majú predpoklad niečo zmeniť (podpora seminárov
organizovaných TREND-om, HN klubom, M.E.S.A. 10, podpora Slovenského
národného divadla, festival Pohoda). Nasledujúci graf zobrazuje rozdelenie rozpočtu
a porovnanie percentuálnych podielov jednotlivých oblastí podpory za roky 2007
a plánu na rok 2008106:
Graf č. 1: Rozpočet na rok 2007
104 Zdroj: Interné materiály Tatra banky105 Prvú prednášku bude mať nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu 2005 Prof. Robert J. Aumann, ktorý dostal cenu spolu s Američanom Thomasom C. Schellingom za objasnenie konfliktu a spolupráce na základe analýzy teórie hier. Ich dielo prispelo k pochopeniu fenoménov, ako sú cenové či obchodné vojny a objasňuje zákonitosti, ktoré stoja za úspechom jedných krajín a problémami druhých.106 Zdroj: Interné materiály Tatra banky, a.s.
72
Zdroj: Interné materiály
Graf č. 2: Rozpočet na rok 2008
Zdroj: Interné materiály
Z grafov je možné vyčítať jednoznačnú zmenu orientácie na vzdelávanie
a umenie. Kým v roku 2007 sa na vzdelávanie vyčlenilo 9% finančných prostriedkov
z rozpočtu, v tomto roku sa plánuje zvýšenie až na 38%. Už štandardne sa na umenie
a kultúru vyčleňuje veľká časť rozpočtu, v roku 2007 to bolo 32% a v tomto roku je to
34%. Zmena stratégia bude znamenať väčšiu profiláciu sa v rámci podpory a Nadácia
sa v povedomí ľudí bude automaticky spájať so vzdelávaním a umením.
73
5.3.1 100 kníh Tatra banky
74
Jednou z filantropických aktivít Tatra banky bol projekt 100 kníh Tatra banky,
ktorý prebiehal v rokoch 2005 až 2007 v spolupráci
s Literárnou a kultúrnou agentúrou (LCA). Cieľom
projektu bola podpora pôvodnej knižnej tvorby, podpora
rozvoja čítania a pomoc verejným knižniciam, ktoré
musia so svojimi rozpočtami narábať veľmi obozretne.
Prvé dva roky sa knihy LCA dostali do 68 knižníc
v prevažne menších mestách Slovenska – cieľovou
skupinou bola stredoškolská mládež. Tretí ročník bol zameraný už aj na knižnice
v krajských mestách, knižnice univerzít a vysokých škôl.
Tohto roku sa plánuje pokračovanie tohto projektu. Tatra banka v rámci
projektu venovala každej knižnici 100 kníh od slovenských autorov viacerých generácií.
Pri odovzdávaní kníh prebiehali zaujímavé besedy s významnými slovenskými
spisovateľmi.107
5.3.2 Zamestnanecký program Dobré srdce 108
Cieľom tohto programu je výzva všetkým zamestnancom Tatra banka Group,
aby darovali svoje 2% z dani z príjmu organizácii, ktorej projekty či aktivity sú blízke
ich presvedčeniu. Pri podpore je možné získať finančné navýšenie až do výšky 40 tisíc
prostredníctvom príspevku z Nadácie Tatra banky.
Tento program podporí projekty a aktivity verejnoprospešného charakteru
z rôznych oblastí: rozvoj a ochrana duchovných hodnôt, ochrana ľudských práv,
ochrana a tvorba životného prostredia, ochrana a podpora zdravia a vzdelávania,
podpora športu mládeže a podpora občanov zdravotne postihnutých, poskytovanie
sociálnej pomoci, zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt.
Finančné prostriedky budú poskytované na realizáciu konkrétneho
predloženého projektu. To znamená, že nestačí podporiť len vybranú inštitúciu, ale je
potrebné opísať aj aktivity, na ktoré sa asignované a nadáciou doložené peniaze budú
používať. Pri rozhodovaní sa budú do úvahy brať aspekty ako kreativita projektu, vzťah
107 LITERÁRNA A KULTÚRNA AGENTÚRA: 100 kníh Tatra banky. [online] [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu http://www.lca.sk/blox/cms/projekty108 Interné materiály Tatra banky
75
projektu ku komunite, v ktorej sa realizuje, regionálna vyváženosť podpory, otvorenosť
projektu, odporúčanie zamestnanca a pod.
5.4 Zodpovednosť voči ľudským zdrojom
V súlade so stratégiou spoločenskej zodpovednosti RZB, korporátna politika
v oblasti ľudských zdrojov (ďalej ĽZ) zahŕňa starostlivosť o zamestnancov, školenia,
podporovanie profesionálneho rozvoja a vytváranie vhodných pracovných podmienok.
Aplikácia týchto princípov je jedným zo základných elementov podnikateľského
úspechu skupiny RZB a v jej rámci Tatra banky. RZB vidí v optimalizácii pracovného
života so súkromným príspevok ku spoločenskej stabilite a ekonomickému rastu.
5.4.1 Odmeňovanie a benefity
Pri rozhovore s pracovníkom oddelenia ĽZ v Tatra banke bola zistená
nadštandardná starostlivosť o zamestnancov, ktorá sa prejavuje hlavne pri čerpaní
prostriedkov v rámci sociálneho fondu. Patrí tu109:
príspevok pri dočasnej práceneschopnosti kratšej ako 60 dní;
príspevok na rekreáciu (v rekreačnom zariadení v Turčianskych Tepliciach);
príspevok pri narodení dieťaťa
príspevok pri odchode do dôchodku;
príspevok pri životnom jubileu;
príspevok na nadštandardnú zdravotnú starostlivosť;
príspevok na vzdelávanie a kurzy;
systém „cafeteria“.
Systém cafeteria je projekt pre zamestnancov Tatra banky (zabezpečovaný
outsorcingom), prostredníctvom ktorého je možný výber konkrétneho benefitu. Na tento
účel je pre zamestnanca vyčlenená konkrétna suma finančných prostriedkov, ktoré môže
čerpať počas celého roka. Patria tu rôzne materiálne a nemateriálne výhody, ako
napríklad príspevky na regeneráciu pracovnej sily, vzdelávanie, športové aktivity,
wellnes, na nadštandardnú zdravotnú starostlivosť (korekčná chirurgia, estetická
109 Osobný rozhovor s Miroslavou Obrcianovou z oddelenia odmeňovania a benefitov Tatra banky, a.s. dňa 07.04.2008
76
stomatológia a pod.). Podľa interného prieskumu najobľúbenejším benefitom sú
poukážky Flexi Pass. Tieto poukážky v sebe zahŕňajú všetky oblasti zamestnaneckých
výhod, od aktívneho oddychu, cez kultúru, vzdelávanie, preventívnu zdravotnú
starostlivosť, nákup vitamínov, nákup očnej optiky, zdravotných pomôcok, kúpeľných
programov až po dovolenku. Poukážky sa uplatňujú u zmluvných parterov (niektoré
výhody cafeterie je možné uplatniť aj u iných ako zmluvných partneroch, ale proces
úhrady je rozdielny). Benefity zo sociálneho fondu môžu využívať aj rodinný príslušníci
zamestnancov. Banka prispieva aj na doplnkové dôchodkové poistenie a to už od
prvého mesiaca nastúpenia do zamestnania. Výška tohto príspevku sa mení v závislosti
od odpracovanej doby.
Princípy cafeteria systému110:
Spravodlivý systém rozdeľovania benefitov – zamestnanci si podľa svojich
osobných preferencií volia zo stanoveného počtu benefitov.
Systém rozdeľovania zamestnaneckých benefitov aplikovaný vo vyspelých
ekonomikách a spoločnostiach.
Prepojenie rozpočtu cafeterie na hospodársky výsledok spoločnosti (napr.
formou dotácie zo zisku do sociálneho fondu).
Systém je založený vo väčšine prípadov na bodovom ohodnotení
jednotlivých benefitov, zamestnanec rozdeľuje svoje body medzi jednotlivé
benefity.
Zavedenie systému cafeterie predstavuje konkurenčnú výhodu pri snahe
udržať si a získať nových zamestnancov. Na Slovensku má systém cafeterie
zavedený len veľmi málo firiem. Podľa prieskumu len 10,5% zúčastnených
spoločností, v bankovom sektore len 36% zúčastnených bánk (5 bánk z 14),
elektronickú samoobslužnú administráciu má zavedenú len jedna
spoločnosť zo všetkých zúčastnených spoločností.
Výhody cafeterie:
zamestnanec si sám volí benefity podľa svojich osobných preferencií;
jednoduchosť v správe benefitov;
110 Interný materiál. Miroslava Obrcianová
77
po vyšších počiatočných nákladoch časová aj finančná úspora na strane
zamestnávateľa aj zamestnanca;
dostupnosť benefitov pre každého zamestnanca;
lepšie uvedomovanie si výhodnosti benefitov zo strany zamestnancov;
zamestnanci si viac cenia benefity, ktoré si sami vybrali a aj ich vo väčšej
miere využívajú;
odpadá potreba kontroly zo strany zamestnávateľa (napr. pri jazykových
kurzoch, školeniach a pod.);
moderný imidž spoločnosti.
Okrem klasických benefitov povinných zo zákona, mnohí obchodní partneri
banky poskytujú jej zamestnancom výhody a zľavy pri nákupe cez ich sieť. Tieto
benefity sú poskytované zamestnancom bezodplatne a preto plne spadajú pod koncept
spoločenskej zodpovednosti.
K ďalším benefitom, ktoré vyplývajú zo samotnej podstaty podnikania banky,
patria výhody pri bankových operáciách. Patrí ti vedenie účtu bez poplatkov, výber
z bankomatov bez obmedzenia, internet banking bez poplatkov, zvýhodnené úrokové
sadzby na pôžičky a hypotéky a pod.
5.4.2 Vzdelávanie111
Vzdelávanie v Tatra banke, a.s. je prepracované a všetci zamestnanci majú
možnosť rozvíjať svoje schopnosti v rovinách, ktoré sú prospešné pre ich napredovanie
a zlepšovanie sa. Je úzko prepojené s pracovnými povinnosťami a pomáha pri rozvoji
znalostí v danom odbore. Zamestnanci majú možnosť rozvíjať ako svoje hard skills
(odborné vedomosti, technické a administratívne zručnosti, finančné procedúry a pod.),
tak aj soft skills (vedenie ľudí, empatia, nadviazanie rozhovoru, umenie vyjednávať,
prezentovanie názorov a pod.)
Základným nástrojom na usmerňovanie vzdelávacích aktivít zamestnancov je
systém MBO – Management By Objectives (manažovanie podľa cieľov). Tento
systém funguje na princípe stanovenia si rozvojových cieľov každého oddelenia na
začiatku každého kalendárneho roka. V náväznosti na tieto ciele si zamestnanec určuje
vzdelávacie aktivity, ktoré chce v danom roku podstúpiť, aby dopomohol k ich plneniu
111 Spracované podľa interných materiálov Tatra banky
78
v danom roku. Výber školiacich kurzov prebieha rozhovorom s nadriadeným. Ponuka
kurzov je stanovená už koncom predchádzajúceho roka a dostatočne odráža dopyt
zamestnancov po konkrétnych školeniach.
Samotné nahlasovanie na kurzy a školenia je zabezpečované elektronicky cez
vnútrofiremné databázy (tzv. Elektronický manažér vzdelávania). Po prihlásení do
databázy má zamestnanec k dispozícii formulár, do ktorého vypĺňa svoje silné a slabé
stránky, svoje rozvojové ciele, nahlasuje sa na školenia a formu akou bude dané
školenie prebiehať. Formy môžu byť rôzne, či už tzv. training on the job alebo training
on the project (práca na konkrétnom probléme), koučovanie, interné alebo externé
vzdelávanie.
Nasledujúca schéma zobrazuje aký vplyv majú jednotlivé formy vzdelávania
na rozvoj schopností zamestnanca prospešných pre firmu:
Schéma č. 2: Vplyv foriem vzdelávania na rozvoj zamestnanca
Rozvoj príležitostí
najmenší vplyv najväčší vplyv
školenia, workshopy, prednášky,
ukážky
modelové role spätná väzba, koučing
projekty, nácvik v skupine,
stresové situácie
výsledná pracovná zmena
budovanie zručností
napodobňovanie konkrétneho
správaniavedúci, mentor rozvoj pri práci celoplošný/funkčný
posun
Zdroj: Interné materiály
Interné vzdelávanie prebieha v rámci banky a je zabezpečované buď internými
alebo externými školiteľmi. Patria tu rôzne odborné školenia (bankové, legislatívne,
produktové), školenia na soft skills, školenia na bezpečnosť a ochranu zdravia, jazykové
kurzy a školenia organizované materskou firmou RZB.
Externé vzdelávanie prebieha cez externé vzdelávacie agentúry a môže mať
formu konferencie alebo seminára so zameraním na zvyšovanie odbornosti, soft skills.
79
Okrem klasických školení pre zamestnancov, existujú aj špeciálne školenia
pre manažérov, ktoré je možné rozdeliť na základné (vedenie ľudí a riadenie procesov,
motivácia pracovníkov a ich hodnotenie, rozvoj schopností ľudí – koučovanie,
manažovanie zmeny) a nadstavbové (na základe individuálnych potrieb v súvislosti
s MBO cieľmi).
Osobitná pozornosť sa venuje jazykovým kurzom, ktoré je možné absolvovať
či už interne alebo externe (aj u nezmluvných jazykových agentúr). Pod dohode
s nadriadeným je možné zvoliť si takú formu a náročnosť kurzu aká je pre zamestnanca
výhodná. Po absolvovaní kurzu prebieha testovanie nadobudnutých vedomostí a ak sú
výsledky postačujúce, zamestnancovi sú preplatené náklady na kurz do stanovenej
výšky.
5.5 Zodpovednosť voči zákazníkom
Tatra banka si uvedomuje svoju zodpovednosť voči zákazníkom, obchodným
partnerom a všetkým klientom a neustále pracuje na zlepšovaní kvality jej bankových
služieb. Medzi základné a najaktuálnejšie zásady patrí:
Etický kódex v oblasti ochrany spotrebiteľa
Etický kódex pre zavedenie eura
Basel 2
S účinnosťou od 1. júla 2007 Tatra banka pristúpila k Etickému kódexu bánk
v oblasti ochrany spotrebiteľa. Prijatý kódex je záväzkom zúčastnených bánk
poskytovať finančné služby klientom na vysokej úrovni, dodržiavajúc zásady slušnosti
a transparentnosti podnikania. Vzťahuje sa na bežné účty, vkladové účty a vklady,
sporiace účty, služby platobného styku, elektronické bankovníctvo, debetné a kreditné
karty, spotrebné úvery, úvery na bývanie, hypotekárne úvery, stavebné sporenie
a investičné služby.112
Kódex taktiež dáva základ pre vznik inštitútu Bankového ombudsmana, na
ktorého sa budú môcť obrátiť občania v prípade, že sa im nepodarí vyriešiť sťažnosť
v rámci vnútrobankového konania. Jeho úlohou je pokúsiť sa o vyriešenie konfliktu
112 TATRA BANKA: Tlačová správa z dňa 02.07.2007, Bratislava. [online] [citované 08.04.2008] Dostupné z internetu http://www.tatrabanka.sk/web/images/download/TS_kodex.pdf
80
dohodou, nenahrádza činnosť súdov. Ombudsman spory nerozhoduje, jeho činnosť má
len charakter odporúčaní.
Cieľom kódexu je posilnenie ochrany spotrebiteľa pri poskytovaní finančných
služieb prostredníctvom súboru etických pravidiel, ktoré sa zaväzujú zúčastnené banky
dodržiavať. Medzi základné záväzky bánk voči klientom patrí113:
Banky budú voči svojím klientom pristupovať transparentne a vždy ich
budú pravdivo informovať o poskytovaných službách.
Svoje služby budú propagovať len prostredníctvom pravdivej a slušnej
reklamy.
O zmenách v cenách služieb budú svojich klientov informovať včas
a dostatočne.
Banky ústretovo a bezodkladne pristúpia k riešeniu každého problému
a budú svojich klientov informovať o možných riešeniach.
Banky budú s dôvernými údajmi svojich klientov nakladať diskrétne
v rozsahu klientovho súhlasu a v súlade s právnymi predpismi.
Banky zabezpečia, aby ich zamestnanci dodržiavali kódex v plnom rozsahu.
S účinnosťou od 11. júla 2007 Tatra banka pristúpila k Etickému kódexu pre
zavedenie eura. Prijatý kódex bol pripravený v spolupráci splnomocnenca vlády pre
zavedenie eura. Jeho signatári sa v ňom zaväzujú k transparentnému, čestnému
a etickému prístupu pri zavádzaní eura. „Tatra banka má záujem prispieť k úspešnému
prechodu na euro tak, aby bol zachovaný pocit dôvery a dostatočnej informovanosti
našich klientov a obchodných partnerov,“ hovorí Tereza Copláková, bývalá hovorkyňa
Tatra banky.114
Tatra banka sa dôkladne pripravila na plnenie požiadaviek v zmysle
revidovaných smerníc o kapitálovej primeranosti (Capital Requirements Directive),
konkrétne smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o
začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií a smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných
spoločností a úverových inštitúcií, ktoré sa významne opierajú o dokument
113 SLOVENSKÁ BANKOVÁ ASOCIÁCIA: Etický kódex bánk v oblasti ochrany spotrebiteľa. [online] SBA, 2007 [citované 08.04.2008] Dostupné z <http://www.sbaonline.sk/files/subory/o_nas/Eticky_kodex_14122007.pdf >114 TATRA BANKA: Tlačová správa z dňa 07.08.2007, Bratislava. [online] [citované 08.04.2008] Dostupné z internetu http://www.tatrabanka.sk/web/images/download/TS_euro.pdf
81
„International Convergence of Capital Measurement and Capital Standards“ vydaný
Bazilejským výborom a známy ako Basel 2.115
Implementácia požiadaviek má v banke vysokú prioritu. Basel 2 predstavuje
nový koncept pravidiel kapitálovej primeranosti bánk, ktorého cieľom je dosiahnutie
vyššej stability finančného systému. Rastúca zložitosť bankovníctva ukázala, že
jednoduchý rámec Basel 1 prijatý v roku 1988 nie je postačujúci pre potreby finančnej
praxe. Bazilejský výbor 26. júna 2004 schválil finálnu verziu nových pravidiel pre
výkon bankovej činnosti ako aj pre výkon dohľadu nad bankami.
Nová koncepcia je postavená na troch pilieroch týkajúcich sa troch oblastí.
Pilier I reprezentuje významné zosilnenie minimálnych kapitálových požiadaviek
stanovených v dohode z roku 1988, pričom sa snaží nastaviť minimálne kapitálové
požiadavky na aktuálne riziko ekonomickej straty každej banky, kým druhý a tretí pilier
predstavuje inovatívne dodatky k dohľadu nad kapitálom.116
115 Individuálna účtovná závierka k 31.12.2007. Dostupné z http://www.tatrabanka.sk/web/images/download/indi_zavierka311207.pdf116 SLOVENSKÁ BANKOVÁ ASOCIÁCIA: Koncepcia Basel 2. [online] [Cit. 08.04.2008]. Dostupné z internetuhttp://www.sbaonline.sk/sk/projekty/basel2/zakladne-informacie/
82
ZÁVER
Ak chce firma fungovať v podmienkach trvalo udržateľného rozvoja je pre ňu
nevyhnutné zapracovať do svojej stratégie princípy spoločenskej zodpovednosti. Musí
si uvedomiť svoju zodpovednosť voči všetkým zainteresovaným subjektom, t.j. voči
akcionárom, investorom, zamestnancom, zákazníkom, dodávateľom, komunitám,
životnému prostrediu a záujmovým organizáciám.
Po prezentovaní rôznych názorov na pojem SZP v prvej kapitole môžeme
konštatovať, že spoločensky zodpovedné podnikanie je nepretržitá snaha firmy
prispievať k trvalej udržateľnosti implementovaním takých praktík, ktoré zohľadňujú
ekonomický, spoločenský a ekologický dopad na stakeholderov pri súčasnom
dobrovoľnom zapracovaní týchto princípov do každodenného života podniku.
Pri rozoberaní medzinárodného aspektu a čoraz väčšej angažovanosti
medzinárodných a národných organizácií vo fenoméne spoločenskej zodpovednosti,
sme sa dozvedeli, že tlak na podniky správať sa zodpovedne narastá. Už to nie je otázka
prestíže, ale myšlienka konať dobro sa stáva dôležitou súčasťou stratégií firiem.
Dokazujú to mnohé prezentované názory na prínosy implementácie zodpovedného
správania sa, ako sú posilnenie Corporate Culture, zvýšenie ziskovosti, vnímanie
podniku komunitou a spoločnosťou, zvýšený záujem investorov a mnohé iné.
Myšlienky spoločenskej zodpovednosti sa však nie u každého asociujú len
s pozitívnymi názormi. Mnoho kritikov apeluje na firny, aby záväzok dobrovoľnosti bol
skutočne záväzkom a nie len prostriedkom na zlepšovanie imidžu. Aby firmy pozitívne
prispievali do spoločnosti naozaj preto, že to tak myslia.
V druhej kapitole sme dôkladne rozobrali jednotlivé princípy a oblasti
spadajúce pod stratégiu spoločensky zodpovedného podnikania. Prišli sme k záverom,
že najdôležitejšou spoločensky zodpovednou aktivitou je filantropia. Filantropia sa
čoraz viac stavia do popredia a firmy pochopili, že ochota darovať časť zo zisku je
opätovaná viacerými pozitívnymi reakciami. Mať vypracovanú dôkladnú stratégiu
firemného darcovstva znamená profiláciu filantropických aktivít smerom od
jednoduchého darcovstva ku investícii do spoločnosti.
Firemné dobrovoľníctvo, ako súčasť filantropie, nadobúda na význame
a hlavne vo veľkých firmách sú to sami zamestnanci, ktorí podnecujú a iniciujú
v podniku prvky spoločenskej zodpovednosti. Možností, ako sa zapojiť do všeobecného
83
prospechu, je mnoho a vývoj vo svete poukazuje na rast počtu dobrovoľných združení
firiem, ktoré podporujú a chcú podporovať presadzovanie princípov dobrovoľníctva do
praxe. Hlavne v anglofónnych krajinách sa spoločensky zodpovedné podnikanie
považuje za neoddeliteľnú súčasť stratégií nadnárodných korporácií.
Meranie a reportovanie spoločenskej zodpovednosti firmy neodmysliteľne
zaujíma. Vo svete sa vyvíjajú čoraz sofistikovanejšie a efektívnejšie metódy, ktoré
spoľahlivo ohodnotia úroveň implementovaných prvkov v podniku. Ako bolo rozobrané
v časti druhej kapitoly, najznámejšie indexy vydávajú analytické spoločnosti ako Dow
Jones, Financial Times a London Stock Exchange a mnohé ďalšie. Tieto indexy sú
východiskom pre investorov, ktorí si firmy nevyberajú už len podľa ukazovateľov
ziskovosti, ale aj podľa toho, ako sa venujú sociálnym a environmentálnym témam.
V tretej kapitole sme rozobrali stav spoločenskej zodpovednosti na Slovensku.
Došli sme k záverom, že rozhodujúcu úlohu v rozvoji a šírení povedomia o
spoločenskej zodpovednosti majú spolu s firmami aj mimovládne organizácie. Tieto by
mali trvať na pravidelnom dialógu s podnikmi a pomáhať im identifikovať partnerov
v projektoch smerujúcich k verejnoprospešným záujmom. Medzi obyvateľmi Slovenska
sa pojem spoločenská zodpovednosť spája s veľkými firmami so zahraničnou účasťou
a najdôležitejšou spoločensky zodpovednou aktivitou podľa obyvateľov je starostlivosť
o zamestnancov. Treba však dodať, že povedomie o spoločenskej zodpovednosti
v slovenských firmách je relatívne nízke. Často sa obmedzuje iba na filantropiu
a charitu a firmy často chápu túto aktivitu ako PR.
Vo štvrtej kapitole sme rozobrali implementáciu princípov spoločenskej
zodpovednosti v Tatra banke, a.s.. Skupina Raiffeisen, ktorej je Tatra banka, a.s.
súčasťou, má spracovanú základnú stratégiu aplikovania spoločenskej zodpovednosti,
kde kladie dôraz na úlohu firemného občianstva a zodpovednosti voči všetkým
zainteresovaný subjektom. Vzhľadom na to, že Tatra banke, a.s. chýba základný
formálny dokument, ktorý by pomenoval úlohu podnikovej zodpovednosti voči
spoločnosti, odporúčame podobný dokument vypracovať tak, aby sa zameral, resp. bol
v súlade so stratégiou spoločenskej zodpovednosti. Ide o kľúčový prvok pre zlepšovanie
aktivít v danej oblasti. Tento strategický dokument by zastrešil všetky aktivity
spoločenskej zodpovednosti pod jednu iniciatívu a bol by dobrou príležitosťou ešte viac
vyzdvihnúť úlohu Tatra banky, a.s. ako východiskovej banky pre financovanie
korporátnej klientely. Keďže sú to hlavne veľké korporátne inštitúcie, ktoré na
84
Slovensku presadzujú princípy SZP, banka by touto cestou mohla osloviť ešte väčšiu
časť z nich.
Analýzou stavu sme zistili, že jednotlivé oblasti spoločensky zodpovedného
podnikania sú v banke dostatočne zapracované a prenikajú všetkými úrovňami riadenia.
Najdôležitejšiu úlohu plní Nadácia Tatra banky, ktorá je východiskom pre filantropické
aktivity inštitúcie. V súlade so zámerom banky, zameriavať sa na vzdelávanie, nadácia
podporuje práve také projekty, ktoré presadzujú kvalitné vzdelávanie na slovenských
vysokých školách.
85
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
Elektronické publikácie a články:
1. ACCELARATING CSR IN NEW EUROPE: About project. [online] [citované 29.03.2008] Dostupné z internetu < http://www.acceleratingcsr.eu/en/about >
2. BATEMAN, T.: Zamyslenie sa nad Spoločenskou zodpovednosťou podnikov. [online] marec 2003 [citované 31.03.2008]. Dostupné z internetu < http://www.partnerstva.sk/buxus/docs/INTEGRA_Zamyslenie_nad_SZP.pdf >
3. BLAŽEK,L. – DOLEŽALOVÁ, K. – KLAPALOVÁ, A.: WORKING PAPER č. 9/2005. Společenská odpovědnost podniku. [online] Centrum výzkumu konkurenční schopnosti české ekonomiky, 2005, 24 s. [citované 01.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.csr-online.cz/Page.aspx?publikace >
4. BUSINESS IN THE COMMUNITY.:Jargon buster. Corporate Responsibility. [online] [citované 26.03.2008] Dostupné z internetu <http://www.bitc.org.uk/resources/jargon_buster/cr.html>
5. BUSINESS IN THE COMMUNITY: The Prince’s Seeing is Believing. [online] [citované 09.04.2008]. Dostupné z internetu < http://www.bitc.org.uk/what_we_do/the_princes_seeing_is_believing/why_seeing_is.html >
6. BUSINESS LEADERS FORUM: BLF. [online] [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.blf.sk/BLF >
7. BUSINESS LEADERS FORUM: Engage. [online] [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.blf.sk/engage >
8. BUSINESS LEADERS FORUM: Slovník pojmov. [online] [citované 29.03.2008]. Dostupné z internetu < http://www.blf.sk/10893 >
9. BUSINESS LEADERS FORUM: Spoločenská zodpovednosť firiem. Vnímanie obyvateľmi Slovenska. [online] Nadácia Pontis, FOCUS, 2006 [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.nadaciapontis.sk/tmp/asset_cache/link/0000014254/CSR_sprava_2006_fin.pdf >
10. BUSINESS LEADERS FORUM: Stínovaní manažeru. [online] [citované 09.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.blf.cz/aktivity/stinovani.htm >
11. BUSSARD, A. - MARKUŠ, M. - BUNČÁK, M. - MARČEK, E. – MAZURKIEWICZ, P.: Spoločensky zodpovedné podnikanie. Prehľad základných princípov a príkladov, [online] Nadácia Integra, Nadácia Pontis, Nadácia PANET, 2005, 113 s. [citované. 26.03.2008] Dostupné z internetu < http://www.panet.sk/sk/frameset1.htm >
86
12. BUSSARD, A. - MARKUŠ, M. – OLEJÁROVÁ, D.: Etický kódex a sociálny audit. [online] Nadácia Integra, 2002 [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu < http://iintegra.infotech.sk/downloads/18_eticky_kodex_sk.pdf >
13. CAROLL, B. A.: Corporate Social Responsibility: Evolution of a Definitional Construct In: Business & Society [online] 1999, vol. 38, no. 3, s. 268 – 295 [citované 26.03.2008] Dostupné z internetu <http://bas.sagepub.com/content/vol38/issue3/ >
14. CENTRUM PRE FILANTROPIU: Firemná filantropia. [online] [citované 01.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.cpf.sk/sk/firemna-filantropia >
15. CERES: About us. [online] [citované 01.04.2007]. Dostupné z internetu < http://www.ceres.org/NETCOMMUNITY/Page.aspx?pid=415&srcid=705 >
16. COUNCIL OF FOUNDATIONS - AMERICAN LEADERSHIP FORUM – FINANCIAL TIMES: Korporatívna filantropia – Korporatívne občianstvo. In: NONPROFIT, 2000 [online] [citované 01.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.partnerstva.sk/buxus/generate_page.php?page_id=327 >
17. CSR EUROPE: About us. [online] [citované 29.03.2008] Dostupné z internetu <http://www.csreurope.org/pages/en/about_us.html>
18. CSR EUROPE: A European Roadmap for Businesses: Towards a Sustainable and Competitive Enterprise. [online] [citované 09.03.2008] Dostupné z internetu <http://www.csreurope.org/pages/en/roadmap.html >
19. ENVIROHELP: Environmentální indikátory. [online] [citované 01.04.2007]. Dostupné z internetu < http://www.envirohelp.cz/stranka.asp?id=71 >
20. EUROPA – ENVIRONMENT: Ecolabel. [online] [citované 29.03.2008] Dostupné z internetu <http://ec.europa.eu/environment/ecolabel/index_en.htm>
21. EUROPEAN MULTISTAKEHOLDER FORUM ON CSR: Final results and recommendations. [online] 2004 [citované 29.03.2008]. Dostupné na internete <http://ec.europa.eu/enterprise/csr/documents/29062004/EMSF_final_report.pdf >
22. EURÓPSKA KOMISIA: Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa zmluva o Európskej únii a zmluva o založení Európskeho spoločenstva. 2007/C 306/01 [online] [citované 29.03.2008]. Dostupné z internetu <http://eur-lex.europa.eu/JOHtml.do?uri=OJ:C:2007:306:SOM:SK:HTML>
23. EURÓPSKA KOMISIA: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, ktorým sa implementuje partnerstvo pre rast a zamestnanosť: Európa ako pilier najvyššej kvality oblasti podnikovej sociálnej zodpovednosti. [online] KOM(2006) 136 v konečnom znení, Brusel 2006 [citované 29.03.2008]. Dostupné z internetu <http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2006:0136:FIN:SK:PDF>
87
24. EURÓPSKA KOMISIA: GREEN PAPER. Promoting a European framework for Corporate Social Responsibility. [online] COM(2001) 366 final, Brusel, 2001 [citované 29.03.2008]. Dostupné z internetu <http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2001:0366:FIN:EN:PDF >
25. EURÓPSKA KOMISIA: Trvalo udržateľná Európa pre Lepší svet: Stratégia Európskej únie pre trvalo udržateľný rozvoj. [online] COM(2001) 264, Brusel [citované 01.04.2007] Dostupné z internetu < http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/site/en/com/2001/com2001_0264en01.pdf >
26. EURÓPSKA KOMISIA: Zodpovedné podnikanie. Zbierka vybraných úspešných príkladov európskych malých a stredných podnikov. [online] Európske spoločenstvá, Generálne riaditeľstvo pre podniky, 2004, ISBN 92-894-5481-4, 60 s. [citované 28.03.2008] Dostupné z internetu < http://ec.europa.eu/enterprise/entrepreneurship/support_measures/responsible_entrepreneurship/doc/resp_entrep_sk.pdf >
27. EURÓPSKY PARLAMENT: Official Journal of the European Communities. [online] január 1999 [citované 29.03.2008] Dostupné z internetu <http://www.bnpparibas.com/en/sustainable-development/text/EN_txt17_Code%20of%20conduct%20for%20European%20enterprises%20operating%20in%20developing%20countries.pdf>
28. EUROPA – PUBLIC HEALTH: EU Platform for Action on Diet, Physical Acitivity and Health. [online] [citované 29.03.2008] Dostupné z internetu <http://ec.europa.eu/health/ph_determinants/life_style/nutrition/platform/platform_en.htm>
29. FOREST STEWARDSHIP COUNCIL: About FSC. [online] [citované 01.04.2007] Dostupné z internetu < http://www.fsc.org/en/about >
30. FÓRUM DÁRCŮ.:Co je filantropie? [online] [citované 30.03.2008] Dostupné z internetu <http://www.donorsforum.cz/filantropie>
31. FÓRUM DÁRCŮ: Slovník pojmov. [online] [citované 30.03.2008] Dostupné z internetu <http://www.donorsforum.cz/filantropie>
32. FÓRUM DONOROV: O nás. [online] [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.donorsforum.sk//onas.html >
33. FRIEDMAN, M.: The Social Responsibility of Business is to Increase its Profits. In: The New York Times Magazine, september 1970 [online] [citované 30.03.2008]. Dostupné z internetu <http://www.colorado.edu/studentgroups/libertarians/issues/friedman-soc-resp-business.html>
34. FRANC, P. – NEZHYBA, J. – HEYDENREICH, C.: Když se bere společenská odpovědnost vážne. [online] Ekologický právní servis, Brno 2006, 72 s. [citované
88
01.04.2008]. Dostupné z internetu < http://www.csr-online.cz/Page.aspx?publikace >
35. GALLOVÁ – KRIGLEROVÁ, E. - KERESTEŠOVÁ, Z. – KOLLÁR, M. – VAŠEČKA, M: Východisková štúdia o uplatňovaní spoločensky zodpovedného podnikania na Slovensku. [online] Rozvojový program OSN (UNDP), 2007, ISBN 978-92-9504-275-9, 63 s. [citované 02.04.2007] Dostupné z internetu < http://www.partnerstva.sk/buxus/docs/UNDP_Baseline_Study_CSR_SK_Slovensky.pdf >
36. GLOBAL REPORTING INITIATIVE PORTAL: About GRI. [online] [citované 01.04.2007] Dostupné z internetu < http://www.globalreporting.org/AboutGRI >
37. HOLME, R. – WATTS, P.: Corporate social responsibility: making good business sense. [online] World Business Council for Sustainable Development, 2000 [citované 15.03.2008] Dostupné z internetu <http://www.wbcsd.org/web/publications/csr2000.pdf>
38. HOLT, D. - KIDO, A. - KOLIND, K. - MITCHELL, C. - SONG, J. - SWARTZ, R.: Measuring Sustainability. [online] White Paper, University of North Carolina, Kenan-Flagler Business School, USA, 2004 [citované 01.04.2007] Dostupné z internetu < http://www.kenan-flagler.unc.edu/assets/documents/sustainabilityIndexSummaries.pdf >
39. ISO: ISO Social Responsibility. [online] [Cit. 31.03.2008]. Dostupné z internetu < http://isotc.iso.org/livelink/livelink/fetch/2000/2122/830949/3934883/3935096/home.html?nodeid=4451259&vernum=0 >
40. ISO: Participating in the future International Standards ISO 26000 on Social Responsibiltity. [online] [Cit. 30.03.2008]. Dostupné z internetu < http://isotc.iso.org/livelink/livelink/fetch/2000/2122/830949/3934883/3935096/02_news/Brochure_participating%20in%20the%20future_2006_10.pdf >
41. JEŘÁBKOVÁ, V. - HARTL, J.: Společenská odpovědnost firem. [online] AISIS o.s., 2003, 42 s. [citované 29.03.2008]. Dostupné z internetu < http://www.sof.cz/download/781_03_aisis%20brožura%20sof.pdf >
42. KAŠPAROVÁ, K.: Stakeholderská teorie a její propojení s CSR. [online] [citované 30.03.2008]. Dostupné z internetu < http://www.csr-online.cz/Page.aspx?publikace >
43. KLEIN, N.: No Logo: Taking Aim at the Brand Bullies. Toronto, Vintage Canada, 2000, ISBN 0-676-97282-9 In: BATEMAN, T.: Zamyslenie sa nad Spoločenskou zodpovednosťou podnikov [online] [Cit. 31.03.2008]. Dostupné z internetu < http://www.partnerstva.sk/buxus/docs/INTEGRA_Zamyslenie_nad_SZP.pdf >
44. KOLEKTÍV AUTOROV: Napříč společenskou odpovědností firem. [online] AISIS o.s., 2005, ISBN 80-239-6111-X, 165 s. [citované 31.03.2008]. Dostupné z internetu < www.sof.cz/download/Napric-SOF.pdf >
89
45. MARČEK, E.: Spoločenská zodpovednosť podnikov a ich zapojenie sa do podpory komunity. [online] PANET, 2003 [citované 01.04.2007] Dostupné z internetu < http://www.panet.sk/sk/dokumenty/text_szpzpk.pdf >
46. MARČEK, E. – DLUHA, M.: Strategicko-akčný plán podpory a rozvoja Spoločenskej zodpovednosti podnikania, korporatívnej filantropie a medzisektorovej spolupráce na Slovensku v rokoch 2002-2004. [online] Nadácia PANET, 2002 [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.panet.sk/sk/projekty/3_publikacia.pdf >
47. MILLWARD BROWN: ePerspectives. In: Millward Brown ePerspectives, január 2005, číslo 58 [online] [citované 29.03.2008]. Dostupné z internetu < http://www.millwardbrown.com/Sites/MillwardBrown/Media/Html/en/ePerspectives/ePerspectives58.asp?email=%7Bemail%7D&type=1&ruid=%7Buid%7D >
48. NADÁCIA INTEGRA: Nadácia Integra a SZP. [online] [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu < http://iintegra.infotech.sk/default.php?iddata=60&lang=1 >
49. NADÁCIA PANET: Združenie. [online] [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.panet.sk/sk/frameset1.htm >
50. NADÁCIA PONTIS: Firemné dobrovoľníctvo. Sprievodca úspešným projektom. [online] Nadácia Pontis, 2006 [citované 09.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.blf.sk/tmp/asset_cache/link/0000012990/BrozurkaFirem.dobrovol.pdf >
51. NADÁCIA PONTIS: Kto sme. [online] [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.nadaciapontis.sk/kto_sme >
52. NADÁCIA PONTIS: Via Bona Slovakia. [online] [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.viabona.sk/ >
53. NADÁCIA TATRA BANKY: O Nadácii. [online] [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.nadaciatatrabanky.sk/o-nadacii >
54. OECD: Guidelines for Multinational Enterprises. [online] [citované 01.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.oecd.org/department/0,2688,en_2649_34889_1_1_1_1_1,00.html >
55. PRSKAVCOVÁ, M. - MARŠÍKOVÁ, K. - ŘEHOŘOVÁ, P. - ZBRÁNKOVÁ, M. - LIBEREC, M.: Problematika Corporate Social Responsibility se zaměřením na lidský kapitál, Gender Studies a environmentální management. [online] Technická univerzita v Liberci, 2007, ISBN 978-80-7372-289-0 [citované 01.04.2008]. Dostupné z internetu < http://www.csr-online.cz/Page.aspx?publikace >
56. SLOVENSKÁ BANKOVÁ ASOCIÁCIA: Etický kódex bánk v oblasti ochrany spotrebiteľa. [online] SBA, 2007 [citované 08.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.sbaonline.sk/files/subory/o_nas/Eticky_kodex_14122007.pdf >
90
57. SMITH, S.: Navigating The Stakeholder Relations Continuum. In: Leading Perspectives, fall 2004 [online]. [Cit. 09.04.2008]. Dostupné z internetu < http://www.bsr.org/reports/leading-perspectives/2004/Fall.pdf >
58. STEINEROVÁ, M.: Koncept CSR v praxi, pruvodce odpovědným podnikaním. [online] Aspra, 2008, 33 s. [citované 01.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.csr-online.cz/Page.aspx?publikace >
59. TATRA BANKA: Moderná cesta k úspechu. [online] [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu <http://www.tatrabanka.sk/cgi-bin/web/app/index.jsp?BV_UseBVCookie=Yes&page=info_pages&key=historia >
60. TATRA BANKA: Tlačové správy. [online] [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu < http://www.tatrabanka.sk/cgi-bin/web/app/index.jsp?BV_UseBVCookie=Yes&page=info_pages&key=TS_about_TB08 >
61. THINKEXIST: Andrew Carnagie quotes. [online] [citované 29.03.2008] Dostupné z internetu < http://thinkexist.com/quotes/andrew_carnegie >
62. THINKINGSHIFT: Corporate Social Responsibility. The Evolution of CSR. [online] marec 2004 [citované 26.03.2008] Dostupné z internetu <http://thinkingshift.wordpress.com/category/corporate-social-responsibility/>
63. TRNKOVÁ, J.: Společenská odpovědnost firem. Kompletní pruvodce tématem a Závěry z prúzkumu v ČR. [online] Business Leaders Forum, 2004, 58 s. [citované 29.03.2008]. Dostupné z internetu < http://www.blf.cz/csr/cz/vyzkum.pdf >
64. RZB GROUP: Annual Report 2006. Vision and Mission. [online] [citované 02.04.2008] Dostupné z internetu < http://gb2006.rzb.at/ereport.asp?fCompanyID=12&fAction=SHOWREPORT&fLangID=1&freportid=100&fpageid=2792 >
65. UNITED NATIONS GLOBAL COMPACT: Integrity Measures. [online] [citované 01.04.2008] Dostupné z internetu< http://www.unglobalcompact.org/AboutTheGC/integrity.html >
Interné materiály Tatra banky, a.s.
Internetové stránky:
http://www.sbaonline.sk/sk/http://www.tatrabanka.sk/http://www.csr-online.cz/http://www.panet.sk/http://www.partnerstva.sk/http://iintegra.infotech.sk/http://www.blf.sk/http://www.blf.cz/http://www.bitc.org.uk/http://www.nadaciapontis.sk/
http://www.donorsforum.sk/http://www.donorsforum.cz/http://www.sof.cz/http://www.viabona.sk/http://www.cpf.sk/http://eur-lex.europa.eu/sk/index.htmhttp://www.csreurope.org/http://www.acceleratingcsr.eu/http://www.iso.org/srhttp://www.unglobalcompact.org/
91
http://www.oecd.org/http://www.nadaciatatrabanky.sk/
http://www.globalreporting.org/Home
ZOZNAM PRÍLOH A PRÍLOHY
Príloha č. 1: Historický vývoj konceptov SZP
Príloha č. 2: Definícia spoločenskej zodpovednosti podľa českého Fóra donorov
Príloha č. 3: Aktivity CSR Europe
Príloha č. 4: Časová os zavedenia normy ISO 26000
Príloha č. 5: Štruktúra normy ISO 26000
Príloha č. 6: Princípy iniciatívy OSN Global Compact
Príloha č. 7: Svetové organizácie venujúce sa spoločensky zodpovednému podnikaniu
Príloha č. 8: Jednotlivé formy filantropie
Príloha č. 9: Náklady a výnosy z investícií do vzdelávania
Príloha č. 10: Vybrané indikátory výkonnosti podľa Global Reporting Initiative
Príloha č. 11: Súhrn najznámejších indexov
Príloha č. 12: Najdôležitejšie aktivity spoločensky zodpovedných firiem vnímané
obyvateľmi SR
Príloha č. 13: Top Firemný filantrop 2006
Príloha č. 14: Aspekty partnerstva podľa Nadácie PANET
Príloha č. 15: Ocenenia Tatra banky, a.s.
Príloha č. 16: Zastúpenie RZB Group v strednej a východnej Európe
Príloha č. 17: Rating a akcionári Tatra banky, a.s.
Príloha č. 18: Grantové programy Nadácie Tatra banky realizované v roku 2006
Príloha č. 19: Navrhované programy Nadácie Tatra banky na rok 2008
92
PRÍLOHA č. 1: Historický vývoj konceptov SZP
Zdroj: BUSSARD, A. - MARKUŠ, M. - BUNČÁK, M. - MARČEK, E. – MAZURKIEWICZ, P.: Spoločensky zodpovedné podnikanie. Prehľad základných princípov a príkladov, Nadácia Integra, 2005, s. 113. [online] [Cit. 21.09.2007] Dostupné z http://www.panet.sk/sk/frameset1.htm
PRÍLOHA č. 2: Definícia spoločenskej zodpovednosti podľa českého Fóra donorov
Zdroj: http://www.partnerstva.sk/buxus/docs/FD_FF_Definicia.pdf
Príloha č. 3: Aktivity CSR Europe
Zdroj: http://www.csreurope.org/data/images/csre_circle_full_csi_in_red_for_web_activities.jpg . [online] [Cit. 09.04.2008]
Pokračovanie prílohy č. 3
Vysvetlivky:
Corporate Members Firemný členovia
National Partner Organisations Národné partnerské organizácie
Connect Spájať
Share Zdieľať
Innovate Inovovať
European Outreach & Stakeholder Dialogue Európsky dosah a dialóg so
stakeholdermi
Joint Projects with Stakeholders Spoločné projekty so stakeholdermi
Platform for B2B Exchange Platforma na výmenu skúseností
medzi podnikmi
Expertise & Practical Services Odbornosť a praktické služby
Skills & Competence Building Zvyšovanie schopností a
kompetencií
Environmental Protection Ochrana životného prostredia
Health & Safety Zdravie a bezpečnosť
Equal Opportunities & Diversity Rovné príležitosti a rôznorodosť
Communication & Reporting Komunikácia a reportovanie
Stakeholder Engagement Angažovanie stakeholderov
Leadership & Governance Vodcovstvo a vedenie
Business Partnerships Podnikové partnerstvá
Mainstreaming CSR Zvyšovanie povedomia o SZP
Innovation & Entrepreneurship Inovácie a podnikavosť
Príloha č. 4: Časová os zavedenia normy ISO 26000
marec 2006 Na komentovanie pre všetky WG SR bol predložený prvý náčrt normy
október 2006 Na komentovanie pre všetky WG SR bol predložený druhý náčrt normy
júl 2007 Na komentovanie pre všetky WG SR bol predložený tretí náčrt normy
jún 2008 Na komentovanie pre všetky WG SR bude predložený štvrtý náčrt normy
január 2009
Je naplánované predloženie tzv. "Committe draftu" (CD), v ktorom budú zapracované všetky požiadavky
navrhnuté jednotlivými WG SR. Tento náčrt je poslaný na čítanie a zhodnotenie pre predstaviteľov národných organizácií ISO a pre ostatné pridružené
organizácie. Tieto vyslovujú svoje požiadavky a komentáre k dokumentu, po ktorých je pripravený už
samotný náčrt normy.
november 2009
Plánované predloženie náčrtu normy ISO 26000, pri ktorom prebieha hlasovanie o prijatí.
polovica 2010 Norma ISO 26000 pripravená na publikovanie.
Zdroj: Participating in the future International Standards ISO 26000 on Social Responsibiltity. Brožúra ISO
Príloha č. 5: Štruktúra normy ISO 26000
Štruktúra normy ISO 26000 by mala byť nasledovná:
1. Úvod. Táto časť bude poskytovať informácie o obsahu normy a dôvodoch
jej vzniku.
2. Predmet normy. Táto časť bude definovať predmet normy, jej rozsah
a obmedzenie využiteľnosti.
3. Normatívne odkazy. Táto časť bude obsahovať zoznam dokumentov, ktoré
je potrebné brať do úvahy spolu s normou.
4. Terminológia a definície. Táto časť bude definovať termíny používané
v norme.
5. Kontext SR, v ktorom všetky organizácie pôsobia. V tejto časti bude
vymedzení historický a dnešný kontext SR. Bude tiež riešiť otázky
v súvislosti s koncepciou SR a bude riešiť relevantné problémy
zainteresovaných strán.
6. Princípy SR relevantné pre organizáciu. Táto časť bude identifikovať
súbor princípov SR, získaný na základe rôznych zdrojov a bude poskytovať
návod na riešenie problémov jednotlivých aktérov.
7. Návod pre hlavné oblasti, ktorých sa SR týka. Táto časť bude poskytovať
praktická návod pre implementáciu a integráciu SR v organizácii, vrátane
politík, praxi, prístupov, identifikáciu problémov, posúdenie funkčnosti,
reportingu a komunikácie.
Zdroj:
Participating in the future International Standards ISO 26000 on Social Responsibiltity.
Brožúra ISO. [online] [Cit. 30.03.2008]. Dostupné z
http://isotc.iso.org/livelink/livelink/fetch/2000/2122/830949/3934883/3935096/02_news/
publications.html
Príloha č. 6: Princípy iniciatívy OSN Global Compact
Ľudské práva
Princíp č. 1: Firmy by mali podporovať a rešpektovať ochranu medzinárodne
dojednaných základných ľudských práv.
Princíp č. 2: Firmy by mali zabezpečiť, že sa žiadnym spôsobom nebudú podieľať na
ich porušovaní.
Pracovné štandardy
Princíp č. 3: Firmy by mali rešpektovať slobodu združovania a uznať právo na
kolektívne vyjednávanie.
Princíp č. 4: Firmy by mali eliminovať akékoľvek formy nútenej práce.
Princíp č. 5: Nedovoliť využívanie detskej pracovnej sily.
Princíp č. 6: Firmy by mali eliminovať diskrimináciu v práci.
Životné prostredie
Princíp č. 7: Firmy by mali podporovať ochranu životného prostredia.
Princíp č. 8: Firmy by mali podporovať iniciatívy propagujúce zodpovedný prístup
k životnému prostrediu.
Princíp č. 9: Firmy by mali podporovať vývoj a rozširovanie technológií ohľaduplných
k životnému prostrediu.
Boj proti korupcii
Princíp č. 10: Firmy by mali bojovať proti všetkým formám korupcie, vrátane
vydierania a podplácania.
Zdroj:The Ten Principles. [online] [Cit. 02.04.2008]. Dostupné z http://www.unglobalcompact.org/AboutTheGC/TheTenPrinciples/index.html
Príloha č. 7: Svetové organizácie venujúce sa spoločensky zodpovednému podnikaniu
Názov organizácie Internetová stránka Čomu sa venuje
Accountability www.accountability.org.uk
Neziskový profesionálny inštitút založený v roku 1996. Táto členská organizácia sa venuje sociálnej, etickej a organizačnej transparentnosti. Administruje tzv. AA1000 Assurance Standard, poskytuje školenia a vedie výskumné programy.
Business Ethics www.business-ethics.comOn-line magazín o SZP, ktorý poskytuje zaujímavé a aktuálne informácie.
Business for Social Responsibility
www.bsr.org
Globálna a nezisková organizácia, ktorá členským organizáciám pomáha dosahovať dobré výsledky v oblasti SZP. Poskytuje informácie, nástroje, školiace programy a poradenské služby v SZP tak, aby sa zodpovednosť stala integrálnou súčasťou operatívneho a strategického rozhodovania firiem.
Business in the Community
www.bitc.org.uk
Hnutie viac ako 700 firiem vo Veľkej Británii, ktoré sa rozhodli posilniť svoj pozitívny dopad na spoločnosť. Ako nezávislé združenie sa zameriava na SZP v praxi tým, že využíva prepojenie v rámci siete a možnosti spolupráce.
Caseplace www.caseplace.org
Internetový portál určený predovšetkým pre študentov a ekonómov. Poskytuje mnohé materiály a odborné príspevky nielen o SZP, ale aj o obchodnej etike a sociálnom manažmente.
Center for Corporate Citizenship
www.corporatecitizen.de Nemecké interdisciplinárne centrum zamerané na výskum firemného občianstva
Codes of conduct www.codesofconduct.orgTieto webové stránky poskytujú najrôznejšie plné verzie etických kódexov a kódexov rokovania firiem, medzinárodných a národných organizácií.
Corporate Citizen www.corporate-citizen.info
Informačný portál pre MSP, ktorý poskytuje praktické a rýchle informácie nielen o praxi firemného občianstva, prípadových štúdiách a firemných správach, ale tiež o literatúre a výskume k tejto téme.
Corporate register www.corporateregister.comStránka tvrdí, že je najväčším on-line registrom spoločenských nefinančných správ firiem. Obsahuje firemné správy o SZP, trvalej udržateľnosti či sociálne reporty
CSRwire www.csrwire.com Tlačové správy, reporty, novinky a ďalšie informácie o SZP a trvalo udržateľnom rozvoji nielen z USA
Ethical Corporation www.ethocalcorp.com Časopis a internetový portál so zameraním na firemnú etiku a SZP
Ethical Performance www.ethocalperformance.com
Nezávislý informačník pre profesionálov v oblasti SZP a spoločensky zodpovedného investovania, ktorý sleduje trendy v oblasti sociálneho reportingu, corporate governance, etických kódexov, risk manažmentu apod.
European Business Campaign on CSR
www.csrcampaign.org Cieľom tejto kampane je zmobilizovať 500 000 obchodníkov tak, aby integrovali SZP do svojej stratégie
European Business Ethics Network
www.ebenuk.org
Organizácia, ktorej cieľom je byť diskusným fórom pre akademikov aj pre odborníkov z praxe a vytvoriť priestor pre debaty na otázkami podnikovej etiky a SZP. Každoročne usporadúva konferencie na tieto témy.
Pokračovanie prílohy č. 7
European Commission on CSR http://europa.eu.int
Internetové stránky sú informačným portálom Európskej komisie o SZP. Poskytujú prehľadné údaje o politike EÚ vo vzťahu k SZP, informácie o SZP na národnej úrovni, iniciatívach a publikáciach EÚ k téme SZP.
Government website on CSR - UK www.societyandbusiness.gov.uk Britskou vládou zriadený portál informuje o SZP, o politike,
o poragramoch a projektoch v tejto oblasti
Institute of Business Ethics www.ibe.org.uk Inštitút poporuje vysoké štandardy korporátneho prostredia
a jeho víziou je byť lídrom v oblasti podnikovej etiky
International Business Leaders Forum www.iblf.org
Nezisková organizácia, ktorej cieľom je podporovať SZP a prispievať k udržateľnému rozvoju. Má členov vo viac ako 80 krajinách sveta.
International Labour Organisation (ILO) www.ilo.org
Špecializovaná organizácia usilujúca sa o presadzovanie sociálnej spravodlivosti a medzinárodne uznávaných pracovných práv.
Responsible practise www.responsiblepractise.orgInformačný portál o rôznych formách SZP, obsahuje prehľad rôznych koncepcií, metody merania, biznis analýzy a články o praktizovaní SZP.
SMEkey www.smekey.orgNástroj vytvárania SZP stratégie vo firme. Stránky obsahujú návod na zavedenie SZP vo firme krok za krokom, prípadové štúdie a metódy merania SZP.
Social Accountability International www.cepaa.org
Americké združenie, ktoré sa zaoberá rozvojom, implementáciou a dohľadom nad overiteľnými štandardami SZP. Vyvinulo certifikáciu SA 8000
Social Investment Compass www.sricomoass.org Zhromažďuje informácie, prieskumy a dáta o spoločensky
zodpovednom investovaní.
Zdroj: jednotlivé internetové stránky organizácií. [online] [citované 02.04.2008]
Príloha č. 8: Jednotlivé formy filantropie
Jednotlivé formy filantropie:
1. Priama podpora. Je najjednoduchšou formou, väčšinou sa realizuje
prostredníctvom finančného alebo vecného daru. Táto podpora spočíva
v tom, že firma daruje prostriedky na podporu verejne prospešného
projektu.
2. Dobročinný, zdieľaný marketing (Cause Related Marketing,
CRM). Táto forma podpory spočíva v tom, že firma prepája svoje komerčné
aktivity s filantropickými. Je to „strategická marketingová forma
spolupráce ziskovej a neziskovej organizácie, pri ktorej neziskový subjekt
poskytuje meno, imidž, etiketu alebo logo (licenciu) na spoločenskú podporu
nejakej firmy alebo predaja jej výrobku či služby.“ Firma poskytuje
neziskovému subjektu určitú odplatu, percentuálny podiel z predaja každého
produktu, čas či iné peňažné plnenie, napr. šírenie informovanosti
o spoločenskom probléme. Ako píše Eduard Marček „motívy takejto
spolupráce sú predovšetkým marketingové. Ide o rozšírenie marketingového
mixu spoločnosti, firma nimi dosahuje marketingové ciele a spoločenská
angažovanosť je v tomto prípade predovšetkým predmetom komunikácie so
zákazníkom, posilňovania značky a nástrojom na budovanie konkurenčnej
výhody, odlíšenia sa na trhu. Podporuje aj lojalitu zamestnancov
a predovšetkým zákazníkov. CRM vychádza z presvedčenia a empirických
skúseností, že keď sa spotrebiteľ rozhoduje medzi dvoma produktmi či
službami porovnateľnej kvality, pri konečnom rozhodovaní uprednostní ten,
ktorý s dokáže spojiť s nejakým prejavom SZP, resp. priamym prínosom pre
MVO a spoločenský problém, ktorý pokladá za akútny.“ CRM bol po
prvýkrát použitý v Spojených štátoch na začiatku 20. storočia výrobcom
sladkostí, ktorý časť zisku daroval deťom v sirotinci. Dnes je považovaný za
bežný fundraisingový nástroj. Vo Veľkej Británii bolo v roku 2004 týmto
spôsobom na charitu prerozdelených viac ako 58 mil. libier.
3. Charitatívne aukcie a výstavy. Firma organizuje rôzne charitatívne
akcie pre zamestnancov, obchodných partnerov alebo zákazníkov. Získaný
finančný výťažok potom daruje na dobročinné účely.
Pokračovanie prílohy č. 8
4. Firemná nadácia/firemný nadačný fond. Firemnú nadáciu si firmy
zakladajú pre svoje dlhodobé darcovské programy. Ide o samostatné právne
subjekty, ktoré fungujú na rovnakom princípe ako akákoľvek iná nadácia.
Firmy týmto nadáciám poskytujú väčšinu alebo všetky prostriedky na
podporu projektov a prevádzku nadácie.
5. Školenia, vzdelávanie a odborná pomoc. Celý rad
verejnoprospešných projektov je založený na vzdelávaní, zvyšovaní
odbornosti a profesionalizácie či už na strane realizátora projektu alebo na
strane obdarovaného, príjemcu podpory. Tento spôsob podpory je pre firmy
prínosný, pretože vedie k nielen k podpore projektov, ale tiež k úspore
nákladov pri ich realizácií.
6. Nepeňažné darcovstvo. Správne zvolená forma nefinančnej podpory
môže priniesť benefity ako neziskovej organizácií tak firme. Typickým
príkladom tejto navzájom prospešnej situácie je podpora, ktorú firmy
poskytujú prostredníctvom vlastného majetku a výrobku, kedy okrem toho,
že podporujú neziskovú organizáciu, zároveň propagujú svoju značku.
Ďalšou možnosťou sú finančné, administratívne alebo iné špecializované
služby (právne, účtovné, audítorské a pod.), prenájom a poskytnutie
priestorov, leasing, poradenstvo, konzultácie, know-how, zapožičanie
techniky, uhrádzanie nájomného, poskytovanie prezentačných a reklamných
plôch, zapožičanie distribučnej siete, dobrovoľnú prácu svojich
zamestnancov, postúpenie akcií a pod.
7. Účasť v správnych radách a grantových komisiách neziskových
organizácií. Táto forma spolupráce sa ukazuje ako veľmi prospešná,
pretože zástupcovia obidvoch sfér majú možnosť spoločne rozhodovať
o tom, ako budú verejne prospešné projekty realizované. Nezisková
organizácia do spolupráce prináša predovšetkým znalosť sociálnej sféry
a skúsenosti s odstraňovaním či znižovaním negatívnych spoločenských
javov. Firmy naopak prinášajú znalosti, ktoré môžu výrazne prispieť
k efektívnejšiemu fungovaniu neziskových organizácii a realizovaných
projektov.
Pokračovanie prílohy č. 8
8. Strategické darcovstvo. Patrí medzi súčasne trendy, pretože je oveľa
účinnejšie ako necielená ad-hoc podpora, pri ktorej firmy iba reagujú na
prichádzajúce žiadosti organizácií a jednotlivcov bez dopredu stanovených
kritérií. Strategický prístup naopak predpokladá vypracovanú darcovskú
stratégiu, ktorou sa firma riadi. Túto formu využívajú predovšetkým veľké
medzinárodné firmy. A prečo je táto stratégia taká dôležitá? Hlavná výhoda
spočíva v zamedzení nadmerného počtu žiadostí, ktorým sa firma nemôže
alebo nechce venovať. To jej uľahčuje výber, znižuje administratívu, ale tiež
poskytuje logický a legitímny dôvod pre zamietnutie žiadostí. Dobre
vypracovaná stratégia obsahuje takisto nástroje pre zhodnotenie a zmeranie
efektov, bez ktorých sa firma, ktorá sa snaží o účinnú a efektívnu podporu,
nezaobíde. Transparentná darcovská politika sa o.i. dobre prezentuje na
verejnosti.
Zdroje:
Nástroje firemného darcovstva. Fórum donorov ČR. [online] [Cit. 31.03.2008]. Dostupné z http://www.partnerstva.sk/buxus/docs/FD_FF_Nastroje_firemneho_darcovstva.pdf
Cause Related Marketing. [online] [Cit. 31.03.2008]. Definícia dostupná z http://www.partnerstva.sk/buxus/generate_page.php?page_id=270
BUSSARD, A. - MARKUŠ, M. - BUNČÁK, M. - MARČEK, E. – MAZURKIEWICZ, P.: Spoločensky zodpovedné podnikanie. Prehľad základných princípov a príkladov, Nadácia Integra, 2005, kap. 5, str. 71. [online] [Cit. 01.04.2007]. Dostupné z http://www.panet.sk/sk/frameset1.htm
Kol.: Napříč Spoločenskou odpovědnosti firem, AISIS o.s., Fórum dárcu, Philip Morris ČR, Kladno, 2006, str. 37, ISBN 80-239-6111-X. [online] [Cit. 31.03.2008]. Dostupné z www.sof.cz/download/Napric-SOF.pdf
Príloha č. 9: Náklady a výnosy z investícií do vzdelávania
Náklady Priame zisky Nepriame zisky
Verejné náklady na štúdium, podpora školstva
vyššie zdanenie vďaka vyšším príjmom a nižšie sociálne
transfery, vyššia zamestnanosť pre osoby s vyšším vzdelaním
zdravšia populácia, nižšia kriminalita, lepšia sociálna súdržnosť, ekonomický rast
Súkromné poplatky za štúdium, ušlé zisky
vyššie príjmy spojené s vyšším vzdelaním, lepšie šance na
zamestnanie sa, lepšie postavenie
väčšie osobné uspokojenie, zdravie, kultúra
Zdroj:
PRSKAVCOVÁ, M. MARŠÍKOVÁ, K., ŘEHOŘOVÁ, P. ZBRÁNKOVÁ, M., LIBEREC, M.:
Problematika Corporate Social Responsibility se zaměřením na lidský kapitál, Gender Studies a
environmentální management
Príloha č. 10: Vybrané indikátory výkonnosti podľa Global Reporting Initiative
Oblasť Kategória Cieľová skupina Indikátor
EkonomikaPriame
ekonomické vplyvy
Spotrebitelia Čistý zisk
DodávateliaPodiel kontraktov, ktoré boli včas splatené podľa vopred dohodnutých podmienok, očistené od nákladov na splácanie pokút
Zamestnanci Celkové výdavky vynaložené na pracovnú silu (mzdy, dôchodky, ostatné benefity)
Poskytovatelia finančných zdrojov
Finančné toky medzi organizáciou a poskytovateľmi kapitálu obsahujúce údaje o dlžobách, pôžičkách a dividendách
Rast/pokles nerozdeleného zisku na konci reportovaného obdobia
Životné prostredie Životné prostredie
Verejný sektor
Celkové zaplatené daneZískané dotácie (granty, daňové úľavy a ostatné typy finančných benefitov)Dary komunitám, MVO a ostatným organizáciám v hotovosti ako aj v materiálnej podpore podľa druhu obdarovaných skupín
Materiály Zoznam a množstvo všetkých materiálov okrem vody využitých na výrobu produktov alebo pri dodávaní služieb
Energia Spotreba energie rozdelená podľa druhu primárnych zdrojovVoda Celková spotreba vody
Biodiverzita
Umiestnenie a veľkosť vlastnej, prenajatej alebo spravovanej pôdy v prostrediach s vysokou biodiverzitouPodiel zastavanej plochy na celkovom množstve vlastnej alebo prenajatej pôdyObnova využitého územia na prirodzené habitaty
Emisie a odpadyEmisie plynov spôsobujúcich skleníkové efekty, zhoršujúcich stav ozónovej vrstvy a ostatných látok znečisťujúcich ovzdušieCelkové množstvo odpadu podľa druhu a narábanie s ním
Dodávatelia
Pokračovanie prílohy č. 10
Oblasť Kategória Cieľová skupina Indikátor
Životné prostredie Životné prostredie
Produkty a službyVplyv produktov a služieb na životné prostrediePodiel recyklovateľných produktov na celkovom predaji produktov
Porušenia environmentálnych iniciatívTransport
Celkový prehľad Celkové výdavky na obnovu životného prostredia
Spoločnosť
Pracovné predpisy a právo na
dôstojnú prácu
Zamestnanci Zamestnanecké výhody, ktoré organizácia poskytuje nad rámec zákonných ustanovení
Vzťahy medzi zamestnancami a manažmentom Politika a procesy informovania, konzultovania a vyjednávania so zamestnancami o dôležitých zmenách vo fungovaní organizácie
Zdravie a bezpečnosťÚdaje o nehodách na pracovisku a absencii zamestnancovOpis politiky a programov pre špeciálne a zdravotné postihnuté skupiny zamestnancov
Školenia a vzdelávanie Priemerný počet hodín absolvovaných na školeniach za rok na zamestnanca (reportovať podľa úrovní manažmentu)
Rovnosť príležitostí Opis politiky rovnosti príležitostí v organizácii a opis monitoringu a spôsobu reportovania o politike rovnosti príležitostí
Ľudské práva
Stratégia a manažment Opis stratégie, nariadení, organizačnej štruktúry a postupov riešiacich všetky aspekty ľudských práv
Politika boja proti diskrimináciíOpis politiky a programov zabraňujúcich všetkým formám diskriminácie pri práci, vrátane opisu spôsobu jej monitorovania a jeho výsledkov
Sloboda združovania a kolektívne vyjednávanie Detská práca Nútená práca
Disciplinárne postupy Vzdelávanie bezpečnostných zložiek
Práva pôvodného obyvateľstva Pokračovanie prílohy č. 10
Oblasť Kategória Cieľová skupina Indikátor
Spoločnosť
Spoločnosť
Komunita Opis politík a postupov riešiacich vplyv na komunity v oblastiach, kde organizácia pôsobí
Korupcia a úplatkárstvo Opis politiky a procedúr bojujúcich proti úplatkárstvu a korupcii vo firme
Príspevky politickým stranámOpis politiky a procedúr upravujúcich pravidlá lobingu a spôsobov poskytovania materiálnych a nemateriálnych príspevkov politickým stranám
Konkurencia a ceny Súdne rozhodnutia týkajúce sa porušenia konkurenčného prostredia
Zodpovednosť produktov
Zdravie a bezpečnosť zákazníkov Opis politiky zameriavajúcej sa na zabezpečenia zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov počas používania produktov a služieb
Produkty a služby Opis politiky a procedúr vzťahujúcich sa na informovanie o produkte a uvádzanie informácií o produkte na etiketách
Reklama
Ochrana osobných údajov
Opis politiky a procedúr upravujúcich ochranu osobných údajov spotrebiteľovPočet odôvodnených sťažností ohľadom porušenia ochrany osobných údajov
Zdroj: http://www.globalreporting.org/Home [Cit. 01.04.2008]
Príloha č. 11: Súhrn najznámejších indexov
Kritérium/Index DJSI Ethibel FTSE4Good Domini400 Calvert CGQ
Ekonomické Vzťah k zákazníkovi CRM X X Systém výskum/strategické plánovanie X Kvalita produktu/budúca hodnota X X Environmentálne Environmentálna politika X X X X Environmentálne reportovanie X X X Meranie podnikových dopadov X X X X Meranie produktových dopadov X X Environmentálne systémy manažérstva X X Produkčné iniciatívy X X Monitorovanie dodávateľov X X Školenia zamestnancov X Sociálne - vnútorné Rovnosť príležitostí a Rôznorodosť X X X X X Participovanie zamestnancov X X X X Rozvoj ľudského kapitálu X X Zdravie a bezpečnosť pracovníkov X X X Vzťahy medzi zamestnancami X X X X X Sociálne - vonkajšie Konzultácie so stakeholdermi X X X X Firemné občianstvo/filantropia X X X X X Spoločenské reportovanie X X Bezpečnosť produktov a Spoločenský dopad X Politika a monitorovanie ľudských práv X X X X X Zhodnotenie dodržiavania ľudských práv X X Práva domáceho obyvateľstva X X Monitorovanie dodávateľov X X Corporate Governance Zloženie predstavenstva X X X XOtázky auditu X XOdmeňovanie výkonných pracovníkov XManažovanie a Etika X X X X Vzťahy s investormi X Manažment rizík X
Zdroj: MITCHELL, C.: Measuring Sustainability, MBA White Paper, University of North
Carolina, 2004, s. 13 [online] [Cit. 01.04.2008] Dostupné z internetu
http://www.kenan-flagler.unc.edu/assets/documents/sustainabilityIndexSummaries.pdf
Pokračovanie prílohy č. 11:
Dow Jones Sustainability Indexes, ktorých poskytovateľom je SAM Group
and Dow Jones & Company, predstavujú rodinu indexov odvodených a plne
zlúčiteľných s Dow Jones Global Indexes (DJGI). DJSI boli po prvýkrát publikované
v septembri 1999 zahrňujú 10% z 2500 podnikov DJGI.117
O Ethibel Sustainability Index sa hovorí, že je založený na presnejšom
výskume ako všetky ostatné indexy. Je považovaný za najrozšírenejší index v Európe,
bol zavedený v roku 2002 a je navrhnutý tak, aby sa blížil sektorovým váham Standard
& Poor Global 1200. Všetky jeho verzie sú vypočítané a riadené S&P, ale Ethibel je
stále ich poskytovateľom.118
FTSE4Good bol vytvorený ako joint-venture medzi Financial Times a London
Stock Exchange v júly 2001 a má za cieľ identifikovať tie podniky, ktoré napĺňajú
globálne uznávané štandardy SZP. Index reprezentuje globálny, európsky, americký,
japonský a britský trh. Zahrňuje podniky, ktoré spĺňajú kritéria FTSE a pokrýva okolo
2000 najväčších spoločností.119
Domini 400 Social Index bol vytvorený v máji 1990 a zahrňuje zhruba 250
spoločností zaradených v Standard & Poor 500 Indexe, ďalej zhruba 100 spoločností
nezaradených do tohto indexu, ale dôležitých pre zaistenie vypovedacej hodnoty dát
v určitom odvetví a asi 50 podnikov, o ktorých sa vie, že kladú dôraz na SZP.120
Calvert Social Index je celosvetový starostlivo pripravený index na meranie
výkonu amerických spoločensky zodpovedných firiem. Reprezentuje 641 najväčších
spoločností so sídlom v USA s akciami na burzách NYSE, NASDAQ a AMEX.121
Corporate Governance Quotient bol zavedený v roku 2002 a je považovaný
za najrozšírenejší index merania firemného riadenia. Metóda bola vyvinutá Inštitútom
služieb pre akcionárov, najväčšou analytickou spoločnosťou na svete. Pokrýva tisíce
spoločností, ktoré rozdeľuje podľa sektorov (financie, energia, predaj tovaru apod.)
a podľa indexov (S&P 500, Russell 300 apod.)122
Príloha č. 12: Najdôležitejšie aktivity spoločensky zodpovedných firiem
vnímané obyvateľmi SR117 About us. [online] [Cit. 01.04.2008]. Dostupné z http://www.sustainability-indexes.com/07_htmle/other/ aboutus.html 118 Ethibel Sustainability Index. [online] [Cit. 01.04.2008]. Dostupné z http://www.ethibel.org/subs_e/4_index/main.html 119 FTSE4Good Index Series. [online] [Cit. 01.04.2008]. Dostupné z http://www.ftse.com/Indices/FTSE4Good_Index_Series/index.jsp 120 KLD´s Domini 400 Social Index. [online] [Cit. 01.04.2008]. Dostupné z http://www.kld.com/indexes/ds400index/index.html 121 About the Index. [online] [Cit. 01.04.2008]. Dostupné z http://www.calvert.com/sri_815.html 122 About. [online] [Cit. 01.04.2008]. Dostupné z http://www.issproxy.com/
Zdroj: Nadácia Pontis, FOCUS
Príloha č. 13: Top firemný filantrop 2006
Názov firmy Celkom v Sk1. Slovenský plynárenský priemysel, a.s. 49 744 8142. Železiarne podbrezová, a.s. 28 196 5203. Slovak Telekom, a.s. 11 622 6904. Tipos, národná lorériová spoločnosť, a.s. 9 965 8305. Tesco Stores SR, a.s. 8 191 4596. GlaxoSmithKline Slovakia, s.r.o. 7 142 4007. Matador, a.s. 5 611 0008. Východoslovenská energetika, a.s. 2 684 8309. Chemkostav, a.s. 2 470 00010. Continental Matador, s.r.o. 2 000 00011. Siemens, s.r.o. 1 825 24612. Whirpool Slovakia, s.r.o. 1 200 00013. Novácke chemické závody, a.s. 1 175 00014. Pivovar Šariš, a.s. 700 00015. Kronospan SK, s.r.o. 684 09316. Slovenské magnezitové závody, a.s. Jelšava 667 33017. Provident Financial, s.r.o. 597 69018. Panasonic Electronic Devices Slovakia, s.r.o. 249 81319. Unilever Slovensko, s.r.o. 208 52520. COOP Jednota, Lipt. Mikuláš, spotrebné družstvo 207 640
Zdroj: http://www.partnerstva.sk/buxus/docs/FD_FF_TOP_Rebricek_2006.pdf
Príloha č. 14: Aspekty partnerstva podľa Nadácie PANET
Zdroj: http://www.panet.sk/sk/zdruzenie/prezentacia.pdf
Príloha č. 15: Ocenenia Tatra banky
Vyhlasovateľ OcenenieFinance New Europe Najlepšia banka 2006
EUROMONEY
Najlepšia banka 1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2000, 2001, 2002, 2003, 2006 Najlepšia banka v oblasti poskytovania úverov 2001, 2002Best Real Estate Commercial Bank 2006, 2007Best Real Estate Investment Bank 2007
The Banker Banka roka 2001, 2002, 2003, 2007
Global Finance
Najlepšia banka 2000, 2001, 2002, 2003, 2004, 2007Banka s najlepším Internet bankingom 2002, 2003, 2004, 2005, 2006, 2007Najlepšia banka v oblasti obchodovania s devízami 2005, 2006, 2008Najlepšia banka v oblasti analýz vývoja menových kurzov 2005Najlepšia banka v oblasti treasury a cash management 2005, v rámci RZB
Central EuropeanNajlepšia banka 1997, 1998, 1999Banka desaťročia 1999
Business Central Europe Najlepšia banka 1999Emerging Markets´s Investor Najlepšia banka 2001
Banking Technology Služba b-mail najlepšia on-line služba roka 1999
Trend Banka roka 1998, 1999, 2000, 2001, 2002, 2005, 2007
HN klub Zlatý podnikateľský Biatec 1995
EFFIE Slovakia Bronzové ocenenie za marketingovú komunikáciu značky Eliot 2000
Zlatý klient Najodvážnejší a najlepší zadávateľ v oblasti marketingovej komunikácie 2000
Bronzový klinec Ocenenie reklamnej kampane Eliot 2001Strieborný klinec Ocenenie za kreativitu v reklame 1999
Zlatý klinec Ocenenie za kreativitu v reklame 1998Cena RHODOS Najpôsobivejší imidž značky 2004, 2005
AME International New York Bronzové ocenenie za kampaň Nevyhadzujte 2005
Zdroj: http://www.tatrabanka.sk/
Príloha č. 16: Zastúpenie RZB Group v strednej a východnej Európe
RZB je zastúpená na nasledovných trhoch:
Albánsko Raiffeisen Bank Sh. a.
Bielorusko Priorbank, OAO
Bosna a Hercegovina Raiffeisen Bank d.d.
Bulharsko Raiffeisenbank EAD.
Chorvátsko Raiffeisenbank Austria d.d.
Česká republika Raiffeisenbank a.s. a eBanka, a.s.
Maďarsko Raiffeisen Bank Rt.
Kosovo Raiffeisen Bank Kosovo S.A.
Poľsko Raiffeisen Bank Polska S.A.
Rumunsko Raiffeisen Bank S.A.
Rusko ZAO Raiffeisenbank Austria a OAO Impexbank
Slovensko Tatra bank, a.s.
Slovinsko Raiffeisen Krekova banka d.d.
Ukrajina VAT Raiffeisenbank Bank Aval
Zdroj:
Výročná správa RZB za rok 2006 [online] [Cit. 07.04.2008]. Dostupné z internetu
<http://gb2006.rzb.at/ereport.asp?
fCompanyID=12&fAction=SHOWREPORT&fLangID=1&freportid=100&fpageid=2792 >
Príloha č. 17: Rating a akcionári Tatra banky, a.s.
Aktuálny rating Tatra banky, a.s.
Standard & Poor`s, september 2007:
dlhodobý rating A
kraátkodobý rating A-1
výhľad stabilný
Moody`s Investors Service, apríl 2007:
dlhodobý a krátkodobý rating vkladov v cudzej mene A1/Prime-1
dlhodobý globálny rating vkladov v lokálnej mene A1/Prime-1
rating individuálnej finančnej sily C-
výhľad stabilný
Akcionári banky k 31.12.2007
Raiffeisen International Bank-Holding 64,54%
Tatra Holding 12,57%
Ostatní 22,89%
Zdroje:
Rating. [online] [Cit. 07.04.2008]. Dostupné z
http://www.tatrabanka.sk/cgi-bin/web/app/index.jsp?BV_UseBVCookie
=Yes&page=info_pages&key=rating_TB
Informácie o akcionároch. [online] [Cit. 07.04.2008]. Dostupné z http://www.tatrabanka.sk/web/images/download /najvacsi_akcionar311207.pdf
Príloha č. 18: Grantové programy Nadácie Tatra banky realizované v
roku 2006
Oblasti podpory Názov grantového programuPočet
podporených projektov
Projekty podporené v
celkovej sume
1. Oblasť vzdelávania
Program podpory kvality vzdelávania na vysokých školách ekonomického zamerania
11 1 375 491 Sk
Program podpory postgraduálnych študentov vysokých škôl ekonomického zamerania
6 700 000 Sk
Cena Nadácie Tatra banky za výnimočnú diplomovú prácu v oblasti bankovníctva
2 100 000 Sk
Cena Nadácie Tatra banky za výnimočnú diplomovú prácu v oblasti IT
4 110 000 SK
2. Podpora charitatívnych aktivít Program Pomôžme 4 160 000 Sk
3. Podpora verejnoprospešných aktivít
Zamestnanecký grantový program 1. kolo 14 519 832 SkZamestnanecký grantový program 2. kolo 12 470 808 Sk
Spolu 53 3 436 131 Sk
Zdroj: Výročná správa Nadácie Tatra banky za rok 2006
Príloha č. 19: Navrhované programy Nadácie Tatra banky na rok 2008
Osobnosti osobne:
Nobel Prize Lecture Series – cieľom tohto projektu je priniesť na Slovensko
prvotriednych a inšpiratívnych akademikov, ktorí predstavujú vzory vo svojej
kategórii a pre spolupracujúce slovenské akademické inštitúcie predstavuje príchod
takýchto osobností zlepšovanie vzdelávania a príležitosť pre študentov konfrontovať
svoje názory s profesormi.
Krátkodobé stáže zahraničných Profesorov – tento program má za cieľ zlepšiť
kvalitu vzdelávania a priniesť na slovenské vysoké školy prvotriednych expertov zo
svetových univerzít. Stáž bude trvať 2 - 6 týždňov a bude realizovaná v spolupráci
s Fullbright Association a Ekonomickou univerzitou v Bratislave.
Fullbright Alumni Club ( odborné prednášky pre členov Fullbright klubu a širokú
verejnosť) - Fullbright Alumni Club je združením mimoriadne úspešných ľudí zo
spoločenského a akademického života, ktorí v rámci svojej akademickej alebo
profesijnej kariéry získali prestížne Fullbrightovo štipendium. Klub každoročne
usporadúva prednášky, ktoré sú mimoriadne pútavé a prinášajú diskusie na rôzne
témy.
Konferencia najlepších slovenských ekonómov žujúcich v zahraničí – unikátna
príležitosť svojho druhu, ktorá vznikla v hlavách mladých slovenských akademikov
pôsobiacich na zahraničných univerzitách. Ich snahou je, aby sa mladá slovenská
akademická špička, pôsobiaca v zahraničí, stretla so slovenskými kolegami
a vymenili si poznatky z výskumu ekonomických vied.
Vzdelávanie na úrovni:
Súťaž „Najlepší učiteľ fakulty“ – Nadácia podporí projekt niektorej
z ekonomických fakúlt, v rámci ktorého vznikne a zrealizuje sa jednoznačnými
kritériami objektivizovaný mechanizmus hodnotenia učiteľov študentmi. Súčasťou
projektu bude predkladateľom predložený mechanizmus, ktorý definuje kritéria
hodnotenia, objektivizačné prvky a odmenu víťazom.
Debarierizácia univerzít – Nadácia podporí vybranú vysokú školu tým spôsobom,
že uhradí časť nákladov potrebných na zníženie bariér v priestoroch školy.
Každoročne pôjde o jednu univerzitu.
Pokračovanie prílohy č. 19
Grant: Študenti do sveta (štipendiá pre najlepších z ekonomických škôl) – podpora
študentov ekonomických smerov, aby vycestovali na zahraničné vysoké školy
a získané skúsenosti následne využili doma. Tieto štipendiá budú krátkodobé
a určené na nediplomové výmenné študijné stáže.
Grant: Vedieť viac – cieľom programu je podporiť aktívne skupiny pôsobiace na
vysokých školách, ktorých členovia „chcú vedieť viac“, a preto idú v procese
vzdelávania nad oficiálny rámec. Podporí vysokoškolských učiteľov, vedeckých
pracovníkov, študentov aj externých odborníkov, ktorí sa snažia o maximálne
využitie a rozšírenie vzdelávacieho procesu, odborného rastu pedagógov,
o prepojenie vzdelávacieho procesu s potrebami praxe a pod.
Grant: Podpora kvality vzdelávania na vybraných vysokých školách – cieľom je
pomôcť vybraným fakultám skvalitniť vzdelávací proces. Grantmi finančne prispieť
ku skvalitneniu výučby konkrétneho predmetu tak, aby sa vyučovanie obohatilo
o nové moderné poznatky a informácie z prostredia domácej aj zahraničnej vedy.
Formou aplikácie moderných metód a postupov spraviť vzdelávací proces
prístupnejším a pre potreby praxe aktuálnejším.
Lepšie šance:
Divé maky – etablovaný projekt, ktorý sa venuje zlepšeniu kvality vzdelávania
u talentovaných rómskych detí. V rámci tohto projektu, má 60 rómskych detí
možnosť rozvíjať svoj talent na odbornej úrovni (vzdelávanie, hudba, umenie apod.)
Detský domov Pohoda – tento bratislavský detský domov sa stal predmetom záujmu
dobrovoľníckej práce zamestnancov Tatra banky počas projektu Naša Bratislava.
Plánuje sa spolupráca formou podpory vzdelávania, zakúpenia potrebných kníh pre
deti a pod.
Ceny Nadácie Tatra banky:
Ceny umelcom – už od roku 1996 sa udeľujú ceny za umenie a odvtedy sa ich
udeľovanie stretlo s pozitívnym ohlasom. Návrhy na ocenenia posudzuje odborná
porota, ktorá dôkladne vyberá kandidátov. Ceny sú udeľované za: literatúru, film,
televíziu, rozhlas, výtvarné dielo, hudobné dielo, interpretačný výkon, mimoriadny
tvorivý čin roka, celoživotné dielo a za najlepší debut.
Pokračovanie prílohy č. 19
Najlepší biznis plán – Nadácia vyhlásila súťaž pre tímy študentov na vypracovanie
vlastných podnikateľských nápadov. Tvorcovia najlepšieho biznis plánu budú
odmenení účasťou na prestížnej Medzinárodnej letnej škole v Slovinsku
Ostatné programy:
Pomôžeme – cieľom programu, ktorý je realizovaný spolu so Združením miest
a obcí Slovenska je finančne podporiť ľudí, jednotlivcov alebo inštitúcie, ktorí sa bez
vlastného pričinenia ocitli v núdzovej či kritickej situácii. Ľudí, ktorí boli postihnutí
katastrofou prírodnou, spoločenskou alebo civilizačnou.
Partnerstvá v regiónoch – Nadácia našla v každom samosprávnom kraji
mimovládnu, neziskovú organizáciu, významnú vo svojej komunite, s ktorou
uzatvorila trojročný partnerský vzťah. Nadácia bude finančne podporovať programy,
ale aj inštitucionálne kapacity týchto MVO.
Zdroj: Interné materiály Tatra banky, a.s.