Zdravím všetkých, ktorí majú záujem prečítať si tieto riadky, ale samozrejme aj tých, ktorí sa cez tento text „neprelúskajú“.

Volám sa Juraj Petrík a som v 2. ročníku magisterského štúdia. Bol som požiadaný o napísanie krátkej správy z mobility, ktorú som absolvoval v zimnom semestri na FF Katedry andragogiky a personálneho řízení (http://andragogika.ff.cuni.cz/)Karlovej univerzity v Prahe v rámci nášho odboru - Andragogika. V prvom rade musím povedať, že to bolo neskutočné, obohacujúce a úžasné..., takže touto formou hneď v úvode ďakujem kompetentným za to, že ma vybrali, za pomoc s vybavovaním mobility, a tiež za ochotu pomôcť.

Poďme však postupne. Vybavovanie všetkých náležitostí ohľadom mobility sa začína v dostatočnom predstihu pred samotným vycestovaním. Každý, koho na mobilitu vyberú, absolvuje „školenie/seminár“, kde mu všetko vysvetlia. Mobilita vlastne funguje na princípe, že si na prijímajúcej vysokej škole (v mojom prípade KU; http://www.cuni.cz/) nájdete adekvátne predmety k predmetom v danom semestri na našej univerzite, a s vyučujúcimi na našej domovskej katedre sa dohodnete na podmienkach atestácie, t.j. buď Vám daný predmet uznajú ako alternatívu, prípadne budete musieť ešte niečo „naviac“ urobiť (seminárku, referát..., záleží to na vyučujúcom, na zvolenom predmete, a teda aj alternatíve k danému predmetu). Ja som si napr. vybral predmet Výchova k občianstvu na KU, čo bola u nás alternatíva k predmetu Multikultúrna výchova (nakoľko úplne nekorešpondovali, mal som spracovať knihu vo forme seminárky). Chcem každého upozorniť (čo som ja nevedel, a teda absolvoval 3 dvojsemestrálne predmety v jednom semestri), že na „Karlovke“ majú iný systém v rámci štúdia. U nich si môžete vybrať predmet aj z iného ročníka, podstatné je dosiahnuť stanovený počet kreditov, a samozrejme absolvovať potrebné predmety. To Vám dáva možnosť nájsť si presne predmet, ktorý bude úplne korešpondovať s predmetom tu u nás. Takže som sa na hodinách stretával so všetkými ročníkmi. Je úžasné stretnúť sa osobne, resp. navštevovať predmet „osobností“, ktorých knihy často využívame v našom odbore pri spracovaní rôznych tém (mená ako doc. Dr. Milan Beneš, PhDr. Michaela Tureckiová, CSc., PhDr. Michal Šerák, PhD., doc. PhDr. Jaroslav Mužík, DrSc., či PhDr. Martin Kopecký, PhD.). Zároveň je veľmi dobré, že mobilita sa Vám bude rátať ako prax, a teda ju nebudete musieť absolvovať (čo som taktiež nevedel, a teda si ju podstivo v Prahe odmakal). Samozrejme na zabezpečenie „fungovania“ v Prahe sú vyčlenené granty z EÚ. Pre mňa bolo možno trošku zarážajúce, že Bratislavčania mali o tretinu vyššie granty ako my z východu, ale to je asi o životných nákladoch, veď v Bratislave sú predsa vyššie ako u nás, či?. Takže grant nepokryl všetky náklady spojené s mobilitou, ale ubytovanie to pokrylo každopádne...

Ubytovaní sme boli na kolejích Hostivař (http://www.kam.cuni.cz/KAM‐47.html - po načítaní úplne na spodnej časti stránky...); ako sa tam dostať? Ideálne – prídete na Hlavní nádraží, kde si zakúpite 90 min. lístok; červeným metrom C (smer Háje) na stanicu Muzeum, potom prestúpite na zelené metro A (smer depo Hostivař) a ním až na stanicu Skalka, kde prestúpite na autobus 154 alebo 172 smer Nádraží Hostivař a vystúpite na Hostivařskej (vyhľadávanie spojov, mapy pražskej dopravy;http://idos.dpp.cz/idos/ConnForm.aspx).

Ja som prvý deň pricestoval do Prahy okolo 7.00, a keďže mi bolo ľúto tak skoro ráno volať na pomoc tzv. budyho, teda človeka z KU, ktorý Vám pomôže zorientovať sa, tak som trošku poblúdil, ale ako sa hovorí, najlepšie učenie je prekonaním problému...:-) Ubytovanie bolo dostačujúce, popravde som bol pripravený na oveľa horšie podmienky. Dvojposteľová izba, sprchový kút a WC na izbe... No aj napriek plastovým oknám cez stenu dosť prefukovalo... Bol som ubytovaný až v poslednej budove (dokopy ich bolo 8 v takom akoby polkruhu), takže od hlavnej recepcie bolo potrebné obísť všetky budovy, čo trvalo zhruba 10 min. sa tam dostať. Neskôr aspoň sčasti otvorili chodby, ktorými sú prepojené všetky budovy (čím sa čas skrátil asi na polovicu). Negatívum bola aj „neochota“ a „neodbornosť“ personálu na recepcii; po anglicky vedeli dosť slabo (zahraničným študentom som to nezávidel), a tiež dosť nešťastne poskytovali „úradné hodiny“, mimo ktorých neboli ochotní pre nás nič urobiť... Tak som si vďaka tomu napr. vybavoval na izbu internetové pripojenie skoro 3 týždne, nakoľko vyučovanie som mal skoro stále počas ich „úžasných“ Office hours, a keď som sa tam už dostal, tak som natrafil na nejaký problém napr. „dnes je štvrtok, to už sa nedá, príďte v pondelok“... Našťastie sme sa na chodbe zišli celkom dobrá partia, takže sme si z toho robili srandičky... Heslo ubytovania na Hostivaři? „No Office hours“... O nutnosti platiť za požičanie vysávača, či za práčku ani nehovorím... I keď práčka bola „fakt super“, platilo sa 5 kč za pol hodinu, no najkratším programom aj s odstreďovaním to vždy trvalo minimálne 1,5 hodiny... Kuchyňa pre celú chodbu (10 izieb) s dvoma platničkami a žiadnym vybavením bola zaujímavá... Jedáleň v ubytovni – Menza; prvý mesiac solili akoby bola soľ zadarmo a polievky mi u nich popravde chutili všetky skoro úplne rovnako... Keďže viem variť, využíval som jedáleň len zriedka. Trošku zlý systém je v rámci pripojenia cez wifi. Každý dostáva osobitné prihlasovacie meno a heslo... Na to si však musí nakonfigurovať počítač + do cca 10. min zmeniť heslo (všetko Vám to dovolí robiť offline, až na to heslo; to Vám zašle na Vami zadaný mail; takže tak ako my - keď sme sedeli pri recepcii zvládli sme to, ale bez prístupu na net sme sa nemohli dostať k heslu, a teda k prístupu na internet..., samozrejme časom sa tam objavili ľudia, ktorým to už fungovalo, tak sme si postupne pomohli a vyriešili to). Neskôr som sa však spoliehal len na pripojenie cez kábel na izbe, nakoľko keď som „prečistil“ PC, opäť sa mi konfigurácia na ich wifi zmenila a nedokázal som sa teda prihlásiť...

To bolo všetko ohľadom negatív.... Vyzerá to však horšie ako to v skutočnosti bolo, nakoľko keď je vás v tom viac, je to vždy skôr o zábave ako o starostiach... Karlova univerzita Vám tiež poskytne prístup do knižnice, čo Vám pomôže, tak ako mne, pri písaní záverečných prác (mne hlavne pri DP); je teda jasné, že táto knižnica má poriadnu hŕbu najnovších exemplárov . Možnosť fakultatívnych výletov, výberových prednášok a rôzneho kultúrneho vyžitia nájdete na „Karlovke“ naozaj veľa. Ja som mal napríklad možnosť zúčastniť sa Fóra personalistov a veľtrhu proHRexpo (http://www.prohrexpo.cz/prohrexpo‐2011), ale aj podporiť pražský futbalový tým v Plzni a spolu s 5 erasmákmi sme sa dostali do fanúšikovského autobusu, ktorý nás večer odviezol naspäť do Prahy, čo bola bomba, to Vám teda poviem . Zdokonalenie sa v jazyku, najmä v angličtine, ale aj nemčine je samozrejmosť, ak sa dostanete na chodbu, kde je „samý zahraničný študent“. V Prahe sú viac zameraní na praktickosť, takže prednášky a semináre boli vo väčšej miere formou debaty, k čomu dopomáha aj fakt, že väčšina študentov pracuje dokonca na plný úväzok v oblasti

personalistiky, teda ich skúsenosti z reálnej praxe sú na nezaplatenie. O krásach „stovežatej“ Vám písať nebudem, keďže si myslím, že je to úplne jasné, a ak tam máte možnosť stráviť 5 mesiacov, spoznáte všetky jej zákutia.

Ohľadom školy je ešte podstatné komunikovať s vyučujúcimi, a dohodnúť si aké požiadavky na Vás budú mať pre ukončenie, aby nenastali komplikácie. Ja som tak mal trošku problém s ukončením (aj napriek dohode) jedného predmetu, a to na základe nedorozumenia, preto som hodnotenie získal skoro až po mesiaci od oficiálneho ukončenia mobility; (takže som sa dostal do malého sklzu s písaním DP, a keďže som z daného predmetu dostal nelichotivú známku, už nemôžem „bojovať“ o červený diplom). Možno niekomu napadne myšlienka, či mi to stálo za to... Ja odpovedám áno. Vedomosti a skúsenosti nadobudnuté v Prahe ešte určite zúžitkujem, a to minimálne pri nadchádzajúcich štátniciach...:o) Karlova univerzita mi proste bude chýbať...

Som veľmi rád, že som dostal príležitosť skúsiť si štúdium na Karlovej univerzite a som vďačný, že mi to katedra umožnila. Na záver by som sa chcel poďakovať menovite: koordinátorke programu Erasmus Mgr. Zdenke Medoňovej, katedrovej koordinátorke PhDr. Martine Lenhardtovej, fakultnému koordinátorovi ECTS Mgr. Petrovi Roháčovi, PhDr. Branislavovi Frkovi, PhD. za cenné rady, a v neposlednom rade všetkým vyučujúcim, ktorí mi akceptovali alternatívne predmety, a teda mi umožnili vycestovať na Pražskú univerzitu.

Bc. Juraj Petrík