-ifychodi mime ^andelkuapia-?ku každý deň, Tpr edvečer dá­tumu o 6. hod.

Redakcia a administrácia!

Budapest, VHI.t Mária ul. č. 15. '.mat i Jôsssl 1!—97,

Predplatn aa rok . K 20-— na pol roka K ÍC— nastvrfrokaK5-— na mesiac . KÍ 75

Do Nemecka i Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cu­dzozemská i do Ameriky ročne 32 korún. =

Ročník VI. Číslo 143. BUDAPEŠŤ v sobotu 31. júla 1915 Jednotlivé ofala po 6 hui.

Európa a Amerika* Už niekoľko mesiacov vedie Nemecko svoj

diplomatický boj proti Spojeným Štátom se­veroamerickým, bez toho, že by bolo možno určiť, kedy a aký konec bude mať tento zá4 pas ? Jadrom zápasu sú dve veci: boj s pod­morskými činami na strane Nemecka a pod­pora, ktorú poskytujú štátom trojdohody to­várne americké, keď posielajú strelivo a vá­lečné prostriedky štátom, ústredným mocno­stiam nepriateľským. V záležitostiach týchto bolo už niekoľko nót diplomatických vyme­nené medzi zahraničnými úradmi v Berlíne a Washingtone; tak v Nemecku, ako i v Amerike a v neutrálnych štátoch Európy bola zahájená urputná agitácia, len aby bola do­kázaná jedna z dvoch zásad: či má právo Nemecko ničiť podmorskými činami neutrálne obchodné lode a či s druhej strany shoduje sa s medzinárodnými smluvami, s duchom platných medzinárodných zvykov podpora americká, napriek tomu, že Spojené Státy hlásajú o sebe ústy svojho prezidenta, že sú neutrálnymi.

Konec diplomatického boja nevideť, ač-práve americké časopisy hlásajú: Amerika povedala v poslednej nóte svoje posledné slovo, za ktorým môže prijsť už len osvo­jenie si zásady Wilsonovej, alebo vojna me­dzi Nemeckom a Spojenými Štátmi; lebo je isté, že Nemecko chytf sa ešte jednej príle­žitosti a bude sa usilovať zmeniť smýšlanie Wilsonovo, ako to berlínske zprávy už i oznámily. Avšak na tom nezáleží. Dnes je faktom, že Amerika beztoho bojuje, lebo veď poskytuje trojdohode práve to, na čo je táto najlepšie utisnutá: muníciu.

Toto núti európskych učencov k premý-šlaniu. Vojna dnešná je svetovou v najšir­šom slova smyslu, berie v nej účasť nielen celá Európa, ale i veľká časť^Azie, Afriky, Austrálie a cestou Spojených Štátov i Ame­rika. Okolnosť táto dokazuje, že medzi tý­mito tromi kontinentami sú isté vzťahy, ba i rozpory, a tieto chcú byť a majú byť riešené cestou svetovej vojny. Je na bielom dni, že tu bojujú tieto kontinenty proti sebe,

vlastne že práve proti Europe sa pochytily ostatné, posiaľ osadníckou politikou len vykořisťované kontinenty: Ázia, Afrika, Ame­rika a Austrália.

Európu najlepšie a najnebezpečnejšie ohro­žuje zo všetkých kontinentov práve Ameri­ka preto, lebo je kultúrne a hospodársky i v čas pokoja jej najväčším ^a najsilnejším sú­perom. V Spojených Štátoch nachádzajú vlastne všetky európske štáty svojho prirod­zeného nepriateľa, ktorý teraz počas války svoju nepriateľskú prácu najintenzívnejšie môže vykonávať. A túto svoju prácu i vy­konáva, lebo je zrejmé, že dodávaním mu­nície jednejr čiastke válčiacich európskych štátov predížuje vojnu, tým kopl ztráty ma­teriálne a životné: pomáha Europe kopať si svoj predčasný hrob.

Nemecký národohospodár berlínsky pro­fesor Simmel píše o tejto tragedii týmito slovmi: „Európa je teraz na ceste k samo­vražde a Amerika vidí v tom príležitosť, aby sa postavila na čelo dejin svetových. Je ona akosi dedičom, číhajúcim pri loži umie­rajúceho bohatého príbuzného. Európa po­slala do Ameriky veľkú časť svojho ťažko nadobudnutého majetku, a čo dostáva za to ako výmenu, vyhadzuje do povetria, ba ešte viac, používa toho k dokonaniu diela zkazy, ktorá má odovzdať Amerike žezlo sveta. S to­hoto hľadiska sú dodávky zbraní nielen zá­ujmom obchodným pre obohatenie dodáva­teľov, teda len privátnou záležitosťou. Je to naopak v praxi prvý veľký nátlak, ktorým sa Amerika snaží posúriť obrat v histórii ľudstva, posunúť jeho ťažište na západ. Eu­rópskym národom kladie do rúk nástroje, ktorými sa majú vraždiť v jej prospech a sú­časne dáva si za ne platiť obrovské sumy — oslabuje teda Európu dvojakým spôsobom odrazu. Arcidielo irónie dejín." Po tomto obracia sa Simmel na celú Európu a pýta sa, či zošalela, či boly príčiny konfliktov ta­ké, že muselo dôjsť k svetovej vojne. S Fran­cúzskom mali sme spor lokálny — píše — a ačpráve Nemci vo svojom vlastnom záujme musia brániť Elsasko za každú cenu, predsa v perspektíve človečenstva je celkom ľaho­

stajným, či tých 14.000 štvorcových kilome­trov bude patriť Nemecku alebo Francúzsku. Je to jedným z paradoxov vojny, že jej naj­väčšie obete padly práve medzi nami (Nem­cami) a tým národom, jehož konflikt má naj­menší dôvod. Simmela nič nemôže presved­čiť, že by národ anglický a nemecký nemo­hly žiť popri sebe na zemeguli, keby sa Anglicko chcelo zriecť egoizmu. Boli by sme spoločne zachovali svetový mier nie ic vôli pacifistom, ale preto, aby bol zachovaný svetový význam Európy voči rastúcim silám Ameriky a snáď tiež východnej Ázie."

S tohoto hľadiska pozorovaná otázka vojny stáva sa fakticky čímsi tragickým, avšak ťažko je úplne súhlasiť s dôvodami Simme-lovými, hlavne s tým, že bez Ameriky Európa by nemohla dielo sebevaždy konať. Je pravda, že trojdohoda dnes objednáva muníciu z Ameriky, avšak je otáznym, či by si ju ne­vyrábala sama, keby Amerika nemohla, alebo nechcela posielať ani jedného patrona, ani jedného válečného automobila, ani jedného šrapnela. Že Amerika svetovou vojnou zí­ska, je neodškriepiteľné, avšak vinu tohoto zisku nenesie ona, lež sama staručká, ba už až pristaručká Európa. Ak Európa naozaj spácha samovraždu, tak Amerika len na toľko bude pri tomto skutku asistovať, ako asistu­je dobrý priateľ, ktorý poradí zúfalcovi pro­striedok na zničenie organizmu čím účinli-vejší. Tým samosebou sa rozumie, neni po­vedané, či takáto pomoc je morálna, tým viac, lebo Spojené Štáty ešte i vo vážnych aktoch, ako sú diplomatické nóty prízvukujú a dokazujú, že sú ešte vždy v neutralite! Potomci z týchto nót poučia sa rôznym ve­ciam, ktoré im veľmi ťažko pôjdu do hlavy, a ktoré sa budú tak trocha priečif mravné­mu svedomiu. — ek.

| až

Severné bojiště. Úradná zpráva, vydaná 28. júla na po­

ludnie : Položenie je nezmenené. Medzi Vislou

a Bugom a potom pri Sokali nepriate*

B E S E D N I C A . Vanderbiltovci.

Nedávno, keď sa loď „Lusitania" idúca z Ameriky do Anglicka potopila, zahynul s ňou aj americký miliardár Vanderbilt. Vander­biltovci sú najstarší miliardári americkí. Alfréd Vanderbilt, ktorý pri smutnom konci Lusitanie uniknul, bol už štvrtým vládcom nad obrovským majetkom svojho rodu, ktorý obnáša ďaleko vyše 1000 miliónov.

Zakladateľom tejto miliardárskej dynastie je Cornelius Vanderbilt, syn chudobného far­mára v štáte Island, ktorý sa živil dovoz-níctvom. Každý deň totiž odvážal v svojom člne výrobky okolných fariem na trh do Nového Yorku a malý Cornelius, synček jeho, obyčajne ho doprevádzal. Tak ztrávil Cornelius celú svoju mladosť na vode, do školy zriedka chodil; za celý svoj život ne­naučil sa tento jeden z najväčších miliardá­rov ani len poriadne čítať a písať. V 16. roku prevzal Cornelius Vanderbilt otcovo do-vozníctvo; do začiatku dal mu otec 100 dolárov, ktoré Cornelius do 60. roku veku svojho rozmnožil na 100 miliónov. Z každé­ho dolára zpravil milion.

Začal s malým člnom a dvomi vesliarmi; každý deň bol akurátne na mieste, či bola búrka, nečas alebo pohoda a táto jeho aku-rátnosť získala mu prajnosť jeho objednáva­teľov. Roku 1813, keď newyorkský prístav blokovaný bol anglickým loďstvom, sverené bolo Vanderbiltovi zásobovanie prístavných opevnení. Vanderbilt konal svoju úlohu do­konale, často s vystavením vlastného života a bol dosť dobre odmenený. V devätnástom roku sa oženil a kúpil si neveľký hotel v New-Yersey, ktorý jeho žena viedla. Van­derbilt zostal i naďalej na svojom mieste v newyorkskom prístave, kde sa mu jeho do-voznícky obchod dobre daril.

Vtedy sa už bola aj paroplavba započala a podnikateľ paroplavebnej línie Nový York —Filadelfia, Gibbon, ponuknul Vanderbiltovi miesto kapitána na jednom zo svojich par­níkov. Vanderbilt to prijal a zostal v jeho službách dvanásť rokov. Postupom rokov stal sa správcom podniku, ktorý pod jeho vedením veľmi rozkvitnul. 35-ročný odišiel od Qibbona a zo svojich úspor, výsledku dvadsaťročnej tvrdej práce, založil vlastné lodiarstvo.

Svojmu odboru rozumel dokonale a od­vahu mal neobmedzenú. Vanderbiltove par­

níky, ktoré boly najrýchlejšie a ktorých doprava bola čo najakurátnejšie orga­nizovaná, plavily sa pozdĺž oboch brehov severnej Ameriky a dlho pred vystavením pacifickej železnice sprostredkovaly spojenie medzi obomi oceánmi Atlantickým a Pacifi-kom. Zorganizujúc takto plavbu pobrežnú, predal r. 1853 svoj podnik akciovej spoloč­nosti Transit-Co. a obrátil svoju pozornosť k cieľom ďaleko siahajúcejším. Desať milió­nov dolárov, ktoré mu Transit-Co. za jeho podnik vyplatila, a ktoré mu boly odmenou za bezradostnú mladosť, ztrávenú v stále tvrdej práci, vložil hneď do nového podniku: sriadil paroplavebnú liniu medzi Amerikou a Európou. V tejto svojej novej úlohe vystúpil na verejnosť s luxusne vystrojenou loďou „North-Star", ktorá za dlhý čas budila ob­div v newyorskom piístave. Bohatí Ameri­kám preplácali sa, aby mohli s touto, na svoju dobu neslýchané komfortnou loďou po prvý raz preplaviť sa do Európy. Lež Van­derbilt neprijal nikoho, len on so svojou ro­dinou súčastnil sa tejto prvej plavby, súc v Europe privítaným kráľovskou dělostřelbou, a po svojom návrate v Amerike nadšenými článkami v novinách, s literami na palec veľkými. Reklama sa podarila a podnik,

Strana 2 S L O V E N S K Y D E N N Í K Čfslo 143

urobil na nás celý rad prudkých, ale bez­výsledných útokov.

Na západ od Ivangorodu jedno nepria­teľské vytrhnutie stroskotalo sa v našej strelbe.

Podmaršal Hôfer. Nemecká úradná zpráva, vydaná 28. júla:

Na východnom bojišti medzi Mitavou a Njemenom chytili sme včera asi 1000 roz­prášených Rusov.

Na východ a juhovýchod od Rožanu náš útok postupuje. Govorovo sme zaujali.

Na sever od Serocka na oboch brehoch Narevi a južne od Nasielska Rusi pokra­čovali v nápadoch, ktoré sa však úplne zmařily. Nepriateľ tu a pri Rožane nechal v našich rukách 2500 zajatcov a 7 stro­jových pušiek.

Pod Varšavou, západne od Blonie za­ujali sme obec Piorunov. Juhozápadne od Gory Kalvarje sa bojuje.

Na juhovýchodnom bojišti je u nemec­kého vojska položenie vo všeobecnosti nezmenené.

Hlavné vodcovstvo.

Úradná zpráva, vydaná 29. júla na po­ludnie :

Na hranici medzi Bukovinou a Besará-biou horvatskí honvédi a uhorskí zeme-branci (iandšturmisti) prepadli jednu silne vystavenú ruskú pozíciu. Toto prepadnutie nepriateľa celkom prekvapilo, tak že po krvavom boji na bodáky, so zanechaním 170 mrtvých prinútený bol zo svojich šiancov utiecť. Východne od Kamionky-Strumilovej naše vojsko chytilo jednoho podplukovníka, 7 oficierov a 500 mužov.

Pri Sokali sme zopakované prudké vy­trhnutia nepriateľa odrazili.

Položenie na severo-východnom bojišti je ostatne nezmenené.

Podmaršal Hôfer.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 29. júla: Na východnom bojišti severne od Nje-

menu je položenie nezmenené. Na severo­východ od Suvaliek s obidvoch strán že­leznice, vedúcej na Olitu naše vojsko ob­sadilo čiastku nepriateľských pozícií. Zaja­lo pri tom 2910 Rusov a ukoristilo 2 stro­jové pušky.

Včera a dnes v noci Rusi zopakovali svoje útoky na naše pozície ležiace južne od Narevi a južne od Nasielsku. Všetky tieto vytrhnutia sa zmařily za ťažkých ztrát | pre Rusov. j

Na západ od Novogeorgievska na juž- j nom brehu Visly jedna nemecká pol~kom- j pánia pri jednom prepadnutí chytila 120 Rusov. Na juhozápad od Gore Kalvarje j Rusi v noci na 28. júl pokúsili sa smerom '

rozmnožený o dve ďalšie lode „Ariel" a „Vanderbiit" počal byť nebezpečnou kon­kurenciou dosavádnym dvom liniam Cunard-skej a Colinsovej. Rozkvet, Vanderbiltovho podniku, nazvaného Indepedent Line, bol však prerušený americkou občianskou voj­nou. Južné štáty snažily sa všemožne o zkazu obchodného loďstva severnej Ameriky a tak Vanderbiltove lode nemohly vôbec ani vy-pluť z prístavov, čo ovšem anglická konku­rencia využitkovala čím najlepšie. Vidiac svoj podnik skoro zničený, daroval Vander­biit jednu z lodí pomenovanú jeho menom Spojeným Štátom pre válečné ciele; ostatné však rýchle predal a venoval sa inému od­boru premávky: železniciam.

Železničná horúčka zachvátila v ten čas Spojené Štáty. O závod sa stávaly nové a nové železnice a nevýnosnosť a úpadok mnohých línií neboly dostatočnou výstrahou podnikateľom nových železníc. Špekulácia bola zväčša pochybená, len málo železníc prosperovalo, keď medzitým väčšina stála pred konečným úpadkom. Vanderbiit zasia­hol sem svojou železnou rukou, aby zaviedol poriadok v železničnej špekulácii. Zkúška, ktorú previedol s malou traťou stojacou pred úpadkom, zdarila sa mu tak, že akcie padlé

západným postúpiť. Včera sme ich napadli a odrazili.

Na juhovýchodnom bojišti u nemeckého vojska je položenie vo všeobecnosti ne­zmenené.

Hlavné vodcovstvo.

Rotterdam, 29. júla. „Tímesu" telegraf u jú z Petrogradu: Bojiště medzi Vislou a Bugom možno rozdeliť na dvoje: nemecké ľavé krídlo j je v defenzíve, kdežto pravé krídlo armády t Mackensena, ktoré podporuje aj veľká čiast- f ka rak.-uhorského vojska, namáha sa ruské j pravé krídlo pri Grubiešove zaskočiť.

Berlín, 29. júla. „Localanzeiger* oznamuje z Genfu: Neodvratné ovládanie železnice J Ostrolenka—Varšava nemeckou armádou po- j važuje francúzska vojenská tlač za ten naj- j ťažší úder, aký sa mohol obrane Varšavy i zadať.

Paríž, 28. júla. Zmocnenie sa čiary Na- t revi vojskom Hindenburgovým vo Francúz- f sku všeobecne prekvapilo. Časopisy uzná- f vajú význam týchto udalostí, sú však tej 1 mienky, že hlavný odpor vyvinú Rusi až na S čiare Bugu, ktorá síce neni opevnená, ale \ pre zvláštny útvar terénu hodí sa znamenite na obranu. „Matin" toto popiera a tvrdí opak to*ho. Varšava že je tedy už so troch strán ťažko ohrožená a pre Rusov je vraj teraz dôležitejšie ustúpiť, aby sa ich fronta nepretrhla, ako držať sa Varšavy.

Rotterdam, 29. júla. „Daily Mail" ozna- j muje z Petrogradu, že všetci ruskí generáli, g na ktorých padá zodpovednosť za nedosta- f tok streliva, majú byť odstránení. Aj odstú- 1 penie ministra vojny Suchomlynova a jeho f sekretárov, stalo sa udajne tiež z tej príčiny, j Rusko usiluje sa zadržať armády centrálnych | veľmocí do tých čias, kým Francúzsko a i Anglicko nedostatku streliva v Rusku neod- I pomôžu.

Talianske bojiště. Úradná zpráva, vydaná 28. júla na po­

ludnie : Včera ochablo útočenie Talianov aj na f

vysokej pláni Doberdo. Miestami síce dr- I žali prudkú kanonádu, v ostatnom sa však f ich námahy obmedzovaly už len na ojedi- 1 nelé a bezvládne vytrhnutia, ktoré sme j ľahko odrazili.

V grófstve Gorici tedy tak ako prvá, aj druhá nepoměrné mohutnejšia bitka zkon-čila sa s úplným nezdarom pre napáda­júceho nepriateľa.

Taliani tento raz na priestore asi 30 ki­lometrov širokom medzi Monte Sabotino \ a morským pobrežím sedem, prinajmenej i zo 17 divízií pechoty a zemebrany slože- \ ných armádnych sborov hodili do boja a s

na jednu pätinu normálnej hodnoty, pozdvi­hnul zase na plný kurs. A podľa tu vyzku­šeného receptu postupoval u ďalších trati, nezastaviac sa ani pred hlavnými, veľkými liniami, tak, že o pät rokov mal v že- j lezniciach uložené na 25 miliónov dolárov. * Konečne aj štyri najväčšie, do Nového í Yorku idúce železnice boly pod mocou Van­derbilta, ktorý sa rozhodnul podnik svoj 1 korunovať stavbou centrálneho nádražia v \ srdci mesta New-Yorku. Stavba tá stála 30 \ miliónov korún a je najväčšou svojho druhu a í vypláca sa znamenite.

81-ročný vzdal sa Cornelius Vanderbiit f | práce, ponechajúc obchody svojmu synovi | j Viliamovi. Zaujímavá vec je pomer starého I j Vanderbilta k svojmu prvorodnému synovi. I j Viliam sa otcovi nevydaril, nemal vraj ob- f | chodného ducha, aj oženiljsa chudobne. Za f : dlhé roky pracoval v New-Yorku ako malý f i obchodný úradník, bez toho, žeby mu bol I otec čo len dolárom na živobytie prispel a i len vtedy, keď zdravie synovo oslablo, kú-! pil mu starý malú farmu na vidieku, ktorú

Viliam vlastnými rukami obrábal. A často prichádzal Viliam so svojim vozom do do­mu svojho otca, aby si odtiaľ odviezol hnoj

I na svoje skrovné pole. V tomto zamestnaní

chceli sa preboriť za každú cenu bez ohľa­du na obete na životoch a na materiále.

Celistvá ztráta Talianov môže sa odha­dnúť na 100.000 mužov.

Len história ustáli pravú hodnotu váleč­ných činov tých, ktoré naše víťazné vojská a ich vodcovia v tejto obrannej bitke vy--konali. Neotrasené a neohrožené stoja naše vojská ešte vždy tam, kde sa pred dvomi mesiacmi pozřely nepriateľovi do očí. Toto platí nielen o našich gorických pozíciách, o ktoré bolo prudké zápolenie vo dvoch bitkách, ale o celej našej bitevnej fronte, vyvolenej na obranu juhozápadných hraníc monarchie.

Podmaršal Hôfer. *

Ráno dňa 27. júla naše ľahké križiaky a torpédovky urobili úspešný útok na že-

' lezničnú čiaru od Ancony až po Pesaro a s výsledkom bombardovaly pozdĺž brehu závody staničné a železničné stanice, ma­gazíny, strážnice a železničné mosty. Zni­čily viac lokomotív a početné vagóny. Vo Fone chytil sa jeden železničný magazín, následkom čoho bol tam výbuch.

Súčasne naši námornícki letúni s úspe­chom bombardovali v Ancone železničnú stanicu, jednu batériu, kasárne a iné vo­jenské budovy. Pri tejto príležitosti ran-žírovaciu stanicu značne porúchaíi a zni­čili mnoho železničných povozov. V je­dnom rezervoáre na olej povstal oheň, ktorý bolo vidno na 30 námorských míľ.

Všetky naše jednotky vrátily sa bez ztráty nazad.

Nepriateľská námorná sila sa neukazo­vala.

Komando floty.

Úradná zpráva, vydaná 29. júla na po­ludnie :

Taliani na fronte v Prímorí len na kraj­nom pásme pláni pri Sdraussine a- pri Vermegliane pokúsili sa o bezvýsledné vytrhnutie.

Nepriateľ na předpolí gorického pred-mostia vyprázdnil svoje útokové pozície a utiahnul sa na tie čiary, ktoré pred bitkou mal obsadené.

Na korutánskych hraniciach bol delo­strelecký boj a šarvátky. Na tyrolskom pohraničnom území pri Marco v doline Eču odrazili sme jeden nepriateľský batalion, na priestore Tofany však rozprášili jednu taliansku kompániu.

Podmaršal Hôfer.

Západné bojiště. Nemecká úradná zpráva, vydaná 28. júla:

Na severozápad od Souchezu sliezske vojsko v noci útokom zpätvydobylo tie

sa však Viliam dokázal, neúnavnou prácou a sporivosťou stal sa behom rokov statká­rom s dobrými dôchodkami. Tento úspech pohnul konečne otca Vanderbilta, že urobil syna spoločníkom. A Viliam sa v obore železnic dokonale osvedčil, tak že meno Vanderbiit znamenalo pre železničný podnik už vopred istý zdar. Cornelius Vanderbiit umrel r. 1877, Viliam prežil svojho otca len o 7 rokov, ktoré mu však dostačovaly, aby otcom mu zanechaných 100 miliónov do­lárov zdvojnásobnil.

Dnešná generácia Vanderbiltovcov nepe­stuje už obchody a špekulácie. Uspokojuje sa ovocím práce zakladateľov svojho bohat­stva. To však rozlieva sa mnohými potoka-mi medzi príslušníkov početnej rodiny Van­derbiltovcov. Dcéry pozlacujú svojimi milio-nami obšúchané herby aristokratov starého sveta (jednu Vanderbiltovskú má vojvoda Marlborough, inú zase gróf Széchenyi) a synovia si všemožne dajú na tom záležať, aby majetok nerástol. Rod sa tedy rozširuje v nových ratolestiach ale majetok nerastie — budúcnosť bez pochyby zrovna tento veľký vrch bohatstva, nakopený Corneíiom Vanderbiltom.

Podáva Horal.

-Čislo 144 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Strana 3

čiastky našich pozícií, ktoré po posled­ných bojoch boly ešte ostaly v rukách Francúzov. Ukoristili sme štyri strojové pušky.

Vo Vogézach boly rozhorčené boje na fronte Lingekopf—Barenkopf. Útoky Fran­cúzov sme protiútokom po prudkom, za viac hodín trvajúcom boji na bodáky od­razili. Pri tejto príležitosti zpätvydobyli sme na Lingenkopfe, až na malú čiastku, vše­tky predvčerom utratené zákopy.

Hlavné vodcovstvo.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 29. júla: Vo Flandrii naše delostrelectvo v ka­

nále Furness potopilo jednu kompu, na ktorej bolo namontované jedno ťažké lod­né delo.

Na západ od Souchezu odrazili sme je­den útok Francúzov.

Pri Givenchy, v Argonnských horách a pri Vaqori s úspechom vyhodili sme miny.

V Champagni francúzske míny účinku nemalý.

Hlavné vodcovstvo.

Turecké bojiště. Turecká úradná zpráva, vydaná 27. júla:

V noci 25. júla a potom 26. júla bolo pri Ari Búrnu a Sedil Bahri obapolné pre-strelovanie z diel a pušiek s občasnými prestávkami.

Na ostatných frontách nebolo význam­nejšej udalosti.

Hlavný stán.

Starajte sa o chudob­né rodiny bojujúcich!

z o SVETA. Nemecko neodpovie Amerike.

„Vossische Zeitung" píše, že — ako sa dozvedá — Nemecko predbežne neodpovie na americkú nótu. V boji s podmorskými Čínami sa s plnou parou pokračuje.

Nóta Anglicka Amerike.

„Reuterova kancelária" oznamuje z Wa­shingtonu: Anglická odpoveď na nótu ame­rickú přizvukuje, že Veľká Británia sa vždy držala dľa zásad medzinárodného práva. Ak niektorý neutrálny Štát má ponosu, môže sa obrátiť na súd, alebo pred volený rozhodčí súd môže predniesť svoju záležitosť. Anglic­ko sa odvoláva na to, že po čas občianskej vojny Spojené Štáty blokirovaly nábrežie Bermudy a toto oprávňuje Anglicko k po­dobnému. Anglicko chce zamedziť, aby z Ameriky cez Dánsko, Holandsko alebo Švéd­sko bolo možno dopravovať tovar. Jediným východiskom v tejto veci je, keď sa ustáli, kofko potrebujú jednotlivé neutrálne štáty a väčšie množstvo nebude dovolené z Ameri­ky do dotyčných štátov dopravovať. Ináč by sa tieto neutrálne štáty, ktoré sa veľmi boja Nemecka, neodvážily zakázať ďalšiu dopravu do Nemecka.

Druhá zpráva tej istej kancelárie sděluje, že Grey kabeloval Lanslngovl, aby túto nó­tu ešte nepublikoval, lebo anglická vláda hodlá podať nótu novú, na nejž sa už i pra­cuje.

Z anglického parlamentu. Vo vyššej snemovni anglickej utrpela an­

glická vláda porážku, lebo snemovňa uza­vrela návrh zákona o podporovaní invalidov a rodín po padlých vojakov sňať s denného poriadku a jeho pojednávanie odročiť na inú dobu.

V dolnej snemovni pri pojednávaní pred­lohy o odročení snemu povedal ministerský predseda Asqulth reč, v ktorej přizvukoval, že vojna je otázkou vytrvalosti. Anglicko by bolo nevďačným, keby neuznalo to bezprí­kladné hrdinské úsilie Rusov, aby zastavili

do ich krajiny dobývajúceho sa nepriateľa. V celých válečných dejinách nemá páru tá veľkolepá disciplina a vytrvalosť, ktorú mi­nulých sedem týždňov ruská armáda doká­zala. O mori povedal, že je slobodné: An­glicko práve tak a v takom množstve do­stáva potraviny ako v pokoji. George Lloyd zmenil s takým úspechom priemysel v zá­ujme válečnictva, o akom sme ani nesnívali. Svoju reč zkončil slovmi: Pracujme i naďalej tak energicky a tak odhodlane, ako sme pracovali minulých dvanásť mesiacov až do víťazstva, ktoré bezpodmienečne přijde.

Francúzska komora. Strany komory pojednávaly v zvláštnych

schôdzkach otázku práva kontroly parlament­ných členov. Niektoré frakcie, sú za úplnú a stálu kontrolu so strany parlamentu, a na všetky záležitosti, vyjmúc válečných operácií. Väčšina je však za kontrolu užšiu. Títo upo­zorňujú strany, že nemožno predpokladať o vláde nekalé intencie. Strany sa v tejto otázke dohodly.

Poradný výbor dumy. „Petrohradská agenda" oznamuje, že mi­

nisterská rada predostre dume návrh záko­na, ktorým sa sriadi zvláštny poradný výbor na prevedenie poriadkov potrebných k obrane národnej.

Peštiansky hlavný konzul Bulharska v Sofii. Hlavný konzul Bulharska, Dozev, odce­

stoval predvčerom do Sofie, aby sa hlásil na výsluchu u Radoslavova. V jeho neprí­tomnosti vedie záležitosti konzulátu sekretár Chrestev.

Turecko-bulharskó vyjednávanie. Vysoký úradník bulharského zahranič­

ného úradu Dimitrij Tvšev, so zvlášt­nym poslaním odcestoval do Carihradu. — Bukareštské časopisy píšu, že výsluch ne­meckého vyslanca carihradského Wang-helma u bulharského kráľa, tak sa zdá, sú­visí s turecko-bulharským vyjednávaním a tieto akiste už v krátkej dobe, a síce prajné zkončia.

Sofijský „Dnevnik" oznamuje : Bulhar-sko-turecké vyjednávania viedly k výsledku, ačpráve úradne to ešte nebolo posiaľ ozná­mené; medzi dvomi štátmi uzavreli dohodu. Turecko prepustí Bulharsku železničnú trať, ktorá vedie do nového Bulharska a 10 kilo­metrové územie pri rieke Marici. Časopis dokladá, že dohoda na storočia zabezpečila základy dobrého pomeru oboch štátov.

Akcia Trubeckého. Dľa sofijských zpráv kn. Trabeckoj dostal

poverenie, aby od Pašiča a srbského ná­sledníka trónu požadoval v mene carovom prepustenie Srbskom Bulharsku tej čiastky Macedonie, ktorá neni otáznou. — Trubeckoj už prišiel cez Bukarešt a Sofiu do Nisu a hneď po svojom príchode mal poradu s Pa-šičom, ktorý mu oznámil, že ho následník trónu Alexander čaká na výsluch. Anglické a francúzske časopisy sa dozvedajú, že Tru­beckoj oznámi vodcom Srbska žiadosti ca-

Irove v otázke srbskej vojny a riešenia bal­kánskych problémov.

Korunná rada v Srbsku

Pod predsedníctvom následníka trónu Ale­xandra zasedala v Niši korunná rada, ktorej sa súčastnili ministri a niekoľko generálov. Po tomto vyhľadal Pašie predsedu skupštiny a oznámil mu, že kráľ začiatkom augusta svolá skupštinu do zasadnutia.

Grécky kráľ sa zotavuje. Dľa athénskej zprávy grécky kráľ sa zota­

vuje a za tri týždne prevezme spravovanie záležitostí krajiny.

Turecko-taliansky konflikt. Francúzsky zahraničný minister Delcassé

sa osvedčil, že medzi Talianskom a Turec­

kom v krátkej dobe nastane stav válčenia. Taliansko sa súčastní s veľkými silami v ťa­žení proti Turecku.

| Obetujte na Červený kríž!

HOSPODÁRSKY PREHĽAD. Konec moratória.

Už v poslednom — šiestom — nariadení o moratóriume naša vláda bola oznámila, že pre vojnu zavedené a potom postupne „srú-cané" moratórium koncom júla prestane a

f že na ten čas vydá sa nariadenie nové I ohľadne tých zbytkov zaviazaností, ktoré ešte j do konca júla pod moratórium padly. Úradný

„Budapešti Kôzlôny" vo svojom štvrtkovom i čísle doniesol toto nariadenie pod číslom

2807/1915 M. E., v ktorom tieto poriadky sú porobené a poneváč ony týkajú sa skoro jednoho každého, obsah tohoto obšírneho nariadenia podáme v stručnom výťahu zajtra.

Nové nariadenie o obilinách. g.

Tento štvrtok vydala vláda ešte tri naria-i denia, týkajúce sa vospolok odkupovania a s zpracovania tohoročnej úrody obilín.

Prvé, pod č. 2811/1915 vydané naria-í denie hovorí, že už známa „Účastinárska

spoločnosť pre válečné plodiny" ako aj jej povereníci ak budú vo verejnom záujme ale­bo na ciele exportu kupovať pšenicu, raž, polovinu, jačmeň alebo ovos, budú musef za ne platiť tie maximálne ceny, ktoré sú ustá­lené v nariadení vydanom pod č. 2077/1915 M. E. Ak by však im ku kúpe ponúknutého obilia nebolo viac ako 50 mcentov, môžu zaň zaplatit cenu o 1 kor. menšiu.

Druhé, pod č. 2812/1915 vydané naria-f denie predlžuje platnosť maximálnej ceny j pšenice, ktorá by mala 1. augusta klesnúť i o 1 korunu, až do 10. augusta, následkom

čoho sa platnosť všetkých ešte zbývajúcich troch cien odročí o desať dní. Pri raži plat­ná je do 10. augusta cena označená v 2. stĺpci nariadenia vydaného pod č. 2077/1915 M. E., rpo 10. auguste však cena obsažená v 3. stĺpe a budú tieto ceny mať platiť pove­reníci „Úč. spol. pre válečné plodiny" a dľa nich sa má vyrátať aj cena poloviny.

Tretie nariadenie vydané pod č. 2813. vzťahuje sa na mlyny. Ony, keď, dostanú od VP (preklad úradnej zkráteniny „Účastinárskej spoločnosti pre válečné plodiny" a na bu­dúce budeme ju touto značkou označovať) poverenie ku zomletiu istého množstva pše­nice a raži, môžu si v rámci tohoto množ­stva obiliny samy nakúpiť, ak sa im dovezú vozmo (rozumej záprahom. Red.).

Mlyny melúce na objednávku im doveze­né zbožie ku domácej zpotrebe toho, kdo dal mleť, od 27. júla počnúc ak dľa žiado­sti stránky jeden alebo dva druhy jemnejšej múky majú vymleť, môžu to urobiť len po výšku 40% celého ku zomletiu dovezeného množstva pšenice. Z raži smie sa vymleť len jeden druh múky.

Prestúpenie týchto troch nariadení akým­koľvek smerom bude sa trestať zatvorením po 2 mesiace a peňažným trestom po 600 korún.

„Pesti Hirlap" tieto nariadenia komentuje s tým, že zpeňaženie obilín a meliva stáva sa čím viac komplikovanou vedou — a má úplne pravdu. Veď ešte aj samej vláde stal sa ten malér, že vo svojej odpovedi poda­nej na memorandum Krajinského kongresu uhorských miest a datovanej 7. júla ona spomína, že vydá onedlho nariadenie ohľadne presného popisu vymláteného zbožia, kdežto toto nariadenie vyšlo už koncom júna a my sme ho spomenuli tiež v čísle 120. vydanom 27. júna.

Strukoviny. Len minule sme boli spome­nuli, aké poriadky porobila vláda v Rakúsku

Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N l K Čislo 143

ohľadne strukovín, ktorých cenu špekulácia vyhnala až do návratnej výšky. Naša vláda týmto smerom zakročila — tak by sme po­vedali — ešte radikálnejšie, nakoľko naria­dením, vydaným 28. júla pod č. 2795/1915. M. E. ustálila a do platnosti uviedla maxi­málne ceny pre suchú fazuľu v 40 korunách, suchého hrachu a suchej šošovice v 50 ko­runách za 100 kg. čistej váhy, bez vreca, včetně dopravu na železnicu, poťažne loď. Za vrece má sa osobitne zaplatiť a predá­vajúci, ak predal na úver, môže si zarátať od kúpnej ceny úrok nie vyšší o 2% °d zmenkovo-eskomptného úroku Rakúsko-uhor-skej banky, aký platný bol v čase kúpo-odpredaju. V malom odpredaji ceny tieto ne­smú byť nepoměrné vyššie a bude sa zatvo­rením po 2 mesiace a peňažným trestom po 600 korún trestať akékoľvek prestúpenie to­hoto nariadenia. — Týmto ustálením cien doteraz na trhu už beztak značne pokleslé bežné ceny strukovín snížené sú o viac ako J00"/0 a v záujme konzumujúceho obecen­stva by bolo, aby vláda aj inde siahla do osieho hniezda tak rázne, ako to urobila te­raz voči už dobre známym špekulantom so strukovinami

Chýrnik. Budapest, dňa 30. júla

— Úradne sa oznamuje, že v styku so zajatcami možno posielať i telegramy, k nimž je pripojená i zaplatená odpoveď.

— Ministri sa radia. Rakúsky minister ob­chodu Rudolf Schuster navštívil v Pešti nášho ministra obchodu baróna Harkányiho, s ktorým mal dlhšiu poradu.

— Revolúcia na ostrove Haiti. Dľa jednej anglickej zprávy na ostrove Haiti (v skupine ostrovov : Veľké Antily pri brehoch strednej Ameriky v Atlantickom oceáne) vypukla re­volúcia. Rozhnevaný ľud zabil prezidenta re-

J publiky Guílleaumea, mrtvolu jeho rozkúsko­val a v triumfe niesol po uliciach mesta. Križiak Spoj. Štátov „Washington" vysadil na ostrove vojsko, aby urobilo poriadok. Nepokoje trvajú ďalej, avšak na Amerikánov nestrielajú. Republika Haiti je svedkom usta­vičných nepokojov, ktoré majú príčiny v roz­poroch medzi černošským obyvateľstvom a bielymi kapitalistickými vykorisťovateľmi.

— V Španielsku nebudú stávkovat. Z Mad­ridu oznamujú, že na štvrtok oznámená vše­obecná stávka matrózov vystala, lebo vláda sľúbila, že komora predostre zákonný návrh, ktorý sp'ni všetky žiadosti matrózov.

— Zase zhorel parný mlyn v obci Német-boly (st. Barana). Škoda obnáša 140.000 korún.

— Zárobok Spojených Štátov. Oceľový trust mal všetkých príjmov v druhom štvrť-ročí r. tohoto 27,950.000 dolárov (v prvom štvrťročí 12,457.809 dol.) Je to teda viac než raz toľko.

— Zborov dostal tristo tisíc korún. Bý­valý podžupan hajdússkej stolice Julius Ko-vács daroval svoj majetok, ktorý sa odha­duje na tristo tisíc korún, mestu Zborov, jehož obyvatelia sú vraj potomkami hajdúkov bojujúcich pod Rákóczim.

— Cenzúra vo Švajčiarsku. Vo Švajčiarsku vydali nariadenie, ktorým sa upravuje na novo cenzúra. Hlavným bodom tohoto naria­denia je, že cenzúrna komisia má právo také tlačivá, ktoré ohrozujú dobrý pomer Švaj­čiarska k druhým mocnostiam, alebo protivia sa neutralite Švajčiarska, alebo konečne spa­dajú pod nariadenie, čo zakazuje hanobenie cudzích štátnikov, zakázať dopravovať, vysta-

, vovaf a púšťať do obehu. Ovšem len pod páskou. Nariadenie vstúpi do platnosti 31. júla.

Majiteľ a vydavateľ: SLOV. DENNÍK UČ. SPOL. Zodpovedný redaktor: ANTON ŠTEFÁNEK.

Chcete mať podrobné mapy svetovej vojny?

Objednajte si českého vyda­nia mapu celej EURÓPY za K 1*25, mapu ruského-neme-ckého a rakúsko-uhorského bojišťa za K 1*25, mapu fran-cúzko-nemecko a anglického bojišťa za K 1*25, mapu rusko-tureckého bojišťa za 80 hal.

Všetky 4 mapy za vopred íoslaný ob­nos ŕekomandovane za K 4*30, na dobierku

za K 4 50 zasiela

Budapeštiansky nakla­datelský spolok úč. sp», Budapešť, Vili., Mária ul. 15.

Odporúčame j loamenHé dielo Jozefa Bregopa-Taj a e s b ä n

ZPOD KOSY Cena brožirovaného výtisku K 1*80

„ viazaného , K 2'50 „ v plátne víazan. „ K 3*—

I Objednávky vybavuje vydavateľ: Budape-\ štiansky nakiadateľský spolok uč. sp., I Budapešť, VIII., Mária ulica čislo 15.

Peňažným ústavom a obchodníkom odporúčame našu moderne zariadenú najlepšími strojami a moderným písmom opatrenú

kníhtlačiareň. Vyhotovujeme rýchlo, vkusne, lacno a bezchybne všetky

bankám potrebné a iné obchodné tlačivá. Pri kníhtlačiarni máme dobre zariadené

kníhväzačstvo. Viažeme mesačné i ročné výkazy, knihy jednotlivé i celé kni­žnice. Ráčte sa s dôverou na nás obrát i t .

Budapeštiansky nakladatelský spolok účastinárska spoločnosť ROZPOČTY n a p e . ž i s d a n i e z d a r m a . Budapešť. VIII., Mária u. 15.

P o z n á m k a • Keď ž i a d a t e o r o z p o č t y , r á č t e vždy u d a t na a k é t l a č i v á .

ROZPOČTY n a p o ­ž i a d a n i e z d a r m a .

Tlačou knihtlačiarne Budapeštianskeho nakladatelského spolku účastinärskej spoločnosti, Budapešť, VIII, Maria-u. 15.