Fakulta architektúry STU , Bratislava

Katedra obnovy architektonického dedičstva

27. apríl 2007

  

 

 

ORGANIZÁCIA A LEGISLATÍVA OCHRANY PAMIATKOVÉHO FONDU V SR

VO VZŤAHU K PROJEKTOVÝM ČINNOSTIAM A VÝSKUMOM

MEDZINÁRODNÝ KONTEXT

 

Doc.Ing.arch.Jara Lalková, PhD.

 ŠPECIFIKÁ PROJEKTOVEJ DOKUMENTÁCIE OBNOVY PAMIATKOVÉHO FONDU

 

ORGANIZÁCIA A  LEGISLATÍVA OCHRANY PAMIATKOVÉHO FONDU V SR

Od 1. apríla 2002 vstúpila do platnosti nová právna úprava, ktorá nahradila zákon SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti. Nový zákon z 19. 12. 2001 č. 49 / 2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu prináša zmeny v oblasti ochrany pamiatkového fondu.

Základné pojmy:

Pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len "kultúrna pamiatka"), pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.

Pamiatková hodnota je súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany.

Kultúrna pamiatka podľa tohto zákona je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Ak ide o archeologický nález, kultúrnou pamiatkou môže byť aj neodkrytá hnuteľná vec alebo neodkrytá nehnuteľná vec, zistená metódami a technikami archeologického výskumu.

Pamiatkové územie je sídelný územný celok alebo krajinný územný celok sústredených pamiatkových hodnôt alebo archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktorý je z dôvodu ich ochrany podľa tohto zákona vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu alebo pamiatkovú zónu.

Archeologický nález je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb až do novoveku a spravidla sa našla alebo nachádza sa v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou.

Archeologické nálezisko je topograficky vymedzené územie s odkrytými alebo neodkrytými archeologickými nálezmi v pôvodných nálezových súvislostiach.

Ochrana pamiatkového fondu je súhrn činností a opatrení zameraných na identifikáciu, výskum, evidenciu, zachovanie, obnovu, reštaurovanie, regeneráciu, využívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.

PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY A ORGÁNOV ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY NA OCHRANU PAMIATKOVÉHO FONDU

Orgány štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu sú:

a)Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

b) Pamiatkový úrad Slovenskej republiky

c) krajské pamiatkové úrady.

LEGISLATÍVA VO VZŤAHU K PROJEKTOVÝM ČINNOSTIAM A VÝSKUMOM.

§32 Obnova kultúrnej pamiatky

(1) Obnova kultúrnej pamiatky (ďalej len "obnova") podľa tohto zákona je súbor špecializovaných odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia a rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo jej časti.

(2) Pred začatím obnovy je vlastník kultúrnej pamiatky povinný krajskému pamiatkovému úradu predložiť žiadosť o rozhodnutie o zámere obnovy.

(3) K žiadosti o rozhodnutie o zámere obnovy priloží vlastník zámer obnovy, ktorý obsahuje identifikačné údaje o kultúrnej pamiatke, majetkovoprávne údaje o kultúrnej pamiatke, plánované budúce využitie kultúrnej pamiatky a špecifikáciu predpokladaných zmien v hmotnej a priestorovej skladbe kultúrnej pamiatky.

(4) V rozhodnutí podľa odseku 2 krajský pamiatkový úrad uvedie, či predpokladané práce sú z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustné, a určí podmienky, za ktorých možno tieto práce pripravovať a vykonávať tak, aby sa kultúrna pamiatka neohrozila, nepoškodila alebo nezničila, najmä či tieto práce možno pripravovať iba na základe výskumov a inej prípravnej dokumentácie.

(5) Rozhodnutie krajského pamiatkového úradu je povinný vyžiadať si aj vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale nachádza sa v pamiatkovom území alebo v ochrannom pásme, a to predložením žiadosti o rozhodnutie o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území a v ochrannom pásme.

(6) K žiadosti o rozhodnutie o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území alebo v ochrannom pásme priloží vlastník zámer úpravy nehnuteľnosti, ktorý obsahuje údaje o nehnuteľnosti, majetkovoprávne údaje o nehnuteľnosti, plánované využitie nehnuteľnosti a špecifikáciu predpokladaných územných a priestorových zmien.

(7) V rozhodnutí podľa odseku 5 krajský pamiatkový úrad určí podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti alebo stavby na nehnuteľnosti v pamiatkovom území a v ochrannom pásme, najmä zásady objemového členenia, výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti. Krajský pamiatkový úrad zároveň určí, či úpravy nehnuteľnosti možno vykonať iba na základe prípravnej dokumentácie a projektovej dokumentácie.

(8) Projektovú dokumentáciu obnovy a projektovú dokumentáciu úprav nehnuteľností alebo stavby na nehnuteľnosti v pamiatkovom území a v ochrannom pásme môže spracovať len fyzická osoba oprávnená na projektovú činnosť.31)

(9) Projektovú dokumentáciu vypracovanú podľa odseku 8 a každú jej zmenu je vlastník povinný v priebehu spracovania prerokovať s krajským pamiatkovým úradom z hľadiska zachovania pamiatkovej hodnoty kultúrnej pamiatky alebo nehnuteľnosti na pamiatkovom území a v ochrannom pásme.

(10) Krajský pamiatkový úrad vydá osobitné rozhodnutie o každej prípravnej dokumentácii a o každej projektovej dokumentácii obnovy a projektovej dokumentácii úpravy nehnuteľnosti alebo stavby na nehnuteľnosti v pamiatkovom území a v ochrannom pásme.

(11) V územnom konaní, v stavebnom konaní, v konaní o povolení zmeny stavby, v konaní o dodatočnom povolení stavby, v konaní o ohlásení udržiavacích prác alebo v konaní o odstránení nehnuteľnej kultúrnej pamiatky alebo stavby v pamiatkovom území a v ochrannom pásme rozhoduje stavebný úrad po predchádzajúcom súhlase krajského pamiatkového úradu. Stavebný úrad postupuje tak aj vtedy, ak práce možno vykonať na základe ohlásenia.

(12) V priebehu obnovy vykonáva krajský pamiatkový úrad pamiatkový dohľad. Zistené nedostatky oznámi stavebnému úradu. Ak boli zistené nedostatky, ktorých následkom by mohlo byť ohrozenie, poškodenie alebo zničenie pamiatkových hodnôt kultúrnej pamiatky, pamiatkového územia alebo ochranného pásma, krajský pamiatkový úrad rozhodnutím práce na obnove zastaví.

(13) Ak v priebehu obnovy dôjde k odkrytiu nepredvídaného nálezu v stavbe, dodávateľ prác je povinný až do vydania rozhodnutia krajského pamiatkového úradu zastaviť tie práce, ktoré ohrozujú nález alebo nálezovú situáciu. Krajský pamiatkový úrad rozhodne o ďalšom postupe obnovy najneskôr do troch pracovných dní od oznámenia nálezu.

(14) Vlastník je povinný jedno vyhotovenie kompletnej dokumentácie skutočne vykonanej obnovy kultúrnej pamiatky odovzdať bezplatne najneskôr do 15 dní od skončenia prác krajskému pamiatkovému úradu.

§ 34 Pamiatkový výskum

(1) Na účely tohto zákona pamiatkový výskum (ďalej len "výskum") je odborná činnosť zameraná na získavanie poznatkov o kultúrnych pamiatkach, pamiatkových územiach, archeologických nálezoch a o archeologických náleziskách.

(2) Výskum sa vykonáva na prípravu obnovy a reštaurovania kultúrnych pamiatok, na vypracovanie zásad ochrany pamiatkových území a na vedecké a dokumentačné účely.

(3) Výskum môže vykonávať len fyzická osoba s osobitnou odbornou spôsobilosťou v príslušnom odbore na základe osvedčenia vydaného ministerstvom na päť rokov. Platnosť osvedčenia možno predĺžiť na ďalších päť rokov.

(4) Osobitná odborná spôsobilosť sa získava v týchto odboroch pamiatkového výskumu:

a) umelecko-historický

b) architektonicko-historický

c) urbanisticko-historický

d) archeologický.

(5) Osobitnú odbornú spôsobilosť na účely tohto zákona môže získať fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie v príslušnom odbore a odbornou skúškou preukáže teoretické vedomosti a odborné znalosti o kultúrnych pamiatkach a pamiatkových územiach a ktorá má najmenej tri roky odbornej praxe v oblasti pamiatkového výskumu a je bezúhonná.

MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA - NAJVÝZNAMNEJŠIE DOKUMENTY

1935 -WASHINGTONSKÝ PAKT - MEDZINÁRODNÁ OCHRANA PAMIATOK Spoločnosť národov

1931 - ATÉNSKA REZOLÚCIA Medzinárodný úrad múzeií - schválená Valným zhromaždením Spojených národov

1946 - UNESCO - Vznik organizácie spojených národov pre výchovu vedu a kultúru - záchrana kultúrneho dedičstva - medzinárodná kooperácia

1954 - UNESCO - Haagska konvencia Dohovor na ochranu kultúrnych statkov za ozbrojeného konfliktu

1964 - BENÁTSKA CHARTA Prvá medzinárodná charta o ochrane a obnove pamiatok a sídel

1965 - ICOMOS - Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla

1972 - DOHOVOR O OCHRANE SVETOVÉHO KULTÚRNEHO A PRÍRODNÉHO DEDIČSTVA

Generálna konferencia UNESCO na svojom sedemnástom zasadnutí v Paríži dňa 17. októbra až 21. novembra 1972 prijala DOHOVOR O OCHRANE SVETOVÉHO KULTÚRNEHO A PRÍRODNÉHO DEDIČSTVA berúc do úvahy, že zničenie ktorejkoľvek položky kultúrneho alebo prírodného dedičstva predstavuje nenahraditeľné ochudobnenie dedičstva všetkých národov sveta.

Dohovor vytvoril účinný systém kolektívnej ochrany kultúrneho a prírodného dedičstva výnimočnej svetovej hodnoty, organizovaný na stálom základe a v súlade s modernými vedeckými metódami.

V zmysle Dohovoru o ochrane svetového dedičstva, každý zmluvný štát uznáva že v prvom rade je jeho povinnosťou  zabezpečiť označenie, ochranu, zachovanie, prezentovanie a odovzdávanie budúcim generáciám kultúrneho a prírodného dedičstva nachádzajúceho sa na jeho území.Za tým účelom urobí všetko pri maximálnom využití vlastných zdrojov, a tam kde je to vhodné, spolu s medzinárodnou pomocou, najmä finančnou, umeleckou, vedeckou a technickou, akú bude môcť dostať. ( podľa článku Dohovoru č.4 )

MEDZINÁRODNÁ POMOC A SPOLUPRÁCA

Najvyšším orgánom DOHOVORU je VALNÉ ZHROMAŽDENIE ZMLUVNÝCH ŠTÁTOV DOHOVORU ( General Assembly), ktoré volí VÝBOR SVETOVÉHO DEDIČSTVA ( World Heritage Committee - WHC ).  WHC – schvaľuje raz ročne nominácie jednotlivých štátov do ZOZNAMU SVETOVÉHO DEDIČSTVA. Sekretariátom WHC je CENTRUM SVETOVÉHO DEDIČSTVA so sídlom v Paríži . Jeho predsedníctvo (Byro ) je zložené z predstaviteľov siedmych štátov. Na jeho čele je volený predseda. Byro zasadá 2-3 x ročne.

CENTRUM SVETOVÉHO DEDIČSTVA – WHC V PARÍŽI World Heritage Center

WHC na svojich zasadnutiach s pomocou ICOMOS, ICCROM a IUCN doposiaľ posudzoval 1100 nominačných projektov . Z nich schválil 730 . ( 563 – kultúrneho dedičstva , 144 – prírodného dedičstva a 23 zmiešaného kultúrneho aj prírodného dedičstva )

Poradenskú činnosť pre WHC vykonávajú :° ICOMOS - Medzinárodná rada pamiatok a sídiel ( International Council

on Monuments and Sites.° IUCN - Svetová únia ochrany prírody ( The World Conservation Union ).° ICCROM - Medzinárodné centrum pre štúdium záchrany a reštaurovanie

kultúrneho majetku ( Internattional Centre for the Study of the Preservation and the Restoration of Cultural Property ).

WHC spolupracuje i s ďalšími organizáciami , najmä :° IFLA - Medzinárodnou federáciou krajinných architektov ( International

Federation of Landscape Architekts ).° WTO - Svetovou turistickou organizáciou ( World Tourism Organization ).° ICME - Medzinárodnou radou pre kovy a životné prostredie ( International

Council on Metals and the Environment ).° WORLD BANK – Svetovou bankou.° ICCL - Medzinárodným centrom pre kultúrnu krajinu ( International

Centre for Curtural Landscapes ).° UNEP - Enviromentálným programom OSN ( United Nations Environment

Programme ).° UNESCO - Organizáciou spojených národov pre výchovu , vedu a kultúru

(united Nations Educational Scientific and Cultural Organization ).

MEDZINÁRODNÉ DOHOVORY

1.ATÉNSKA CHARTA, ATÉNY 1931Základné zásady ochrany a obnovy pamiatok boli dohodnuté a po prvý raz definované v Aténskej charte v roku 1931.

2. Benátska charta, Ochrana a obnova pamiatok a pamiatkových sídiel, BENÁTKY 1964 Chartu schválil II. Medzinárodný kongres architektov a technikov historických pamiatok, ktorý sa zišiel v Benátkach v Taliansku 25. a 31. mája 1964.

3. Florentská charta, Historické záhrady, FLORENCIA 1982

Medzinárodný výbor pre historické záhrady ICOMOS-IFLA sa rozhodol na svojom zasadnutí dňa 21. mája 1981 vo Florencii vypracovať chartu týkajúcu sa ochrany historických záhrad. Táto charta bola redigovaná Medzinárodným výborom a 15. decembra 1982 ju registroval ICOMOS, aby doplnila Benátsku chartu.

4. Washingtonská charta, Ochrana historických miest, WASHINGTON 1987

5. Charta ICOMOS pre ochranu a zabezpečenie archeologického dedičstva, LAUSANNE 1990

6. Narský dokument o autenticite, NARA 1994

7. Charta o ochrane a zabezpečení kultúrneho dedičstva pod vodou, SOFIA 1996

8. Charta pre zabezpečenie turizmu na lokalitách s pamiatkami, MEXIKO 1999

9. Charta o ľudovom stavebnom dedičstve, MEXIKO 1999

10. Odporúčania pre prieskum, konzervovanie a statickú konsolidáciu architektonických pamiatok

ZOZNAM ĎALŠÍCH PLATNÝCH DOKUMENTOV  ICOMOS

1972 Rezolúcia zo sympózia o súčasnej architektúry do skupín historických budov

1975 Rezolúcia o ochrane menších historických miest

1982 Deklarácia o revitalizácii malých sídiel, Tlaxcala

1982 Deklarácia z Drážďan

1983 Deklarácia z Ríma

1993 Smernica pre vzdelávanie a tréning pri ochrane pamiatok, pamiatkových súborov a sídiel

1996 Deklarácia zo San Antonio na Interamerickom Sympóziu o autenticite pri ochrane a správe kultúrneho dedičstva

1996 Princípy dokumentovania pamiatok, pamiatkových súborov a sídiel.

1998 Štokholmská Deklarácia :

Deklarácia ICOMOS k 50. výročie Svetovej deklarácie ľudských práv (prijaté ICOMOS výkonným a poradným výborom na ich stretnutí v Štokholme, 1998)

Charty prijaté Národnými komitétmi

Austrálsky ICOMOS o ochrane miest kultúrneho významu (Charta z Burry) (ICOMOS Francúzsko, Španielsko, Indonézia, Austrália)

1982 Charta o ochrane dedičstva Quebecu (Deschambaultská Deklarácia) (ICOMOS Kanada)

1983 Appletonská charta o ochrane a údržbe stavebného prostredia (ICOMOS Kanada)

1987 Prvý Brazílsky Seminár o ochrane a revitalizácii historických centier (ICOMOS Brazília)

1992 Charta o ochrane miest s hodnotou kultúrneho dedičstva, (ICOMOS Nový Zéland)

1992 Ochranárska Charta o historických mestách a miestach Spojených štátov amerických, (US/ICOMOS)

Iné medzinárodné dokumenty

Deklarácia z Amsterdamu (Kongres o Európskom architektonickom dedičstve, 1975)

Európska Charta o architektonickom dedičstve (Rada Európy, 1975)

UNESCO Dohovory a odporúčania