filozofia kultúry

Filozofia kultúry

obsah prednášky 1:marx – marxizmus, Althuser, Frankfurtská škola (Horkheimer, Adorno, Benjamin, Habermass)cassirer – kultúra ako harmónia symbolických foriem simmel – kultúra ako tragédiabarthes – štrukturalizmus a post-štrukturalizmusfoucault – (štrukturalizmus a post-štrukturalizmus)popper – kritický racionalizmuslyotard - postmodernizmusbaudrillard – postmodernizmus

obsah prednášky 2:analýza textov

zadanie/úloha:analytická interpretačná esej

Kultúrne štúdie – koncept kultúry z kultúrnej antropológie – vyhýba sa exluzívnemu chápaniu kultúry ako tzv. "vysokej kultúry" (A. Leavis), prípadne tzv. "masovej" alebo "elitnej kultúry".

"(...) všetky ľudské bytosti žijú vo svete, ktorý je vytvorený ľudskými bytosťami, a v ktorom nachádzajú význam. Kultúra je komplex každodenného sveta s ktorým sa všetci stretávame, a ktorým sa pohybujeme. Kultúra začína tam, kde ľudia prekračujú čokoľvek im je jednoducho dané v ich prírodnom dedičstve. Kultivácia v poľnohospodárstve a záhradníctve, je takto fundamentálnym elementom kultúry. Ako dva najdôležitejšie a najvšeobecnejšie elementy kultúry môžeme chápať schopnosť ľudských bytostí konštruovať a budovať a schopnosť používať jazyk (chápaný všeobecne ako zahŕňajúci všetky formy znakových systémov)." Edgar, A.: Culture. In: Edgar, A., Sedgwick, P. 2005: Key Concepts of Cultural Theory. New York, London : Routledge, s. 68-69.

definícia kultúry podľa kultúrnych štúdií:

konštruovaťbudovaťpoužívať jazyk

2. špecifický spôsob života ľudí v určitej dobe, spoločenstve. referujeme nielen intelektuálne a estetické faktory, ale aj rozvoj napríklad gramotnosti, prázdnin, sviatkov, športu, náboženstva a pod.

3. kultúra ako diela a prax vytvárané v intelektuálnej a hlavne umeleckej činnosti. Kultúra ako texty a prax, ktorých primárnou funkciou je dávať význam / označovať alebo byť príležitosťou k produkcii významu. príkladmi tu budú: romány, poézia, výtvarné umenie, divadlo, balet, opera, ...

"praxe označovania" v štrukturalizme a postštrukturalizme

definície termínu kultúra:

1. všeobecný proces intelektuálneho, duchovného a estetického rozvoja ľudstva. v zmysle – kultúrny rozvoj západnej Európy, keď referujeme iba k intelektuálnym, duchovným a estetickým faktorom – veľký umelci, filozofi, básnici, ...

-> úrovne kultúry: vysoká,stredná,nízka ....

4 modely antropologických teórií kultúry:

1. kultúra ako adaptívny systém (kultúrna ekológia, kultúrny materializmus, nová

archeológia)

2. kultúra ako kognitívny systém (kog. antropológia, etnosémantika a etnoveda)

3. kultúra ako symbolický systém (symbolická antropológia, postprocesuálna

archeológia)

4. kultúra ako štrukturálny systém (štrukturálna a postštrukturálna antropológia)

podľa: Soukup, V. 2000: Přehled antropologických teorií kukltury. Praha : Portál, 190-191

podľa: Soukup, V. 2000: Přehled antropologických teorií kultury. Praha : Portál, 196

podľa: Soukup, V. 2000: Přehled antropologických teorií kukltury. Praha : Portál, 197

jazyk

kultúrne artefakty (x prírodné objekty)moc

zákon a morálkaidentita

poznanie

pluralita - univerzalita

politika

ideológia

pamäť

história

rod

rasa

elita-masynásilie

majorita-minorita

evolúcia

umenie (vysoké – populárne)

od Hegela preberá myšlienkupohyb dejín – zrkadlí vývoj ľudského ducha,(teória sebauvedomenia je spojená s filozofiou dejín),nie však jeho idealizmus ... najprv metaf. materializmus neskôr k rozvinutej "vedeckej" teórii syntéza: história + ekonómia + filozofia

život = štát = práca

práca je proces medzi človekom a prírodou, proces, v ktorom človek vlastným konaním sprostredkováva reguluje a kontroluje svoju látkovú výmenu s prírodou. - podstata človeka- produkuje jazyk, zvyky, inštitúcie, prostredníctvom ktorých vzniká vedomie

Hegel z hlavy na nohy

dialektický materializmus

kultúra

karl marx cassirer simmel barthes foucault popper lyotard baudrillard

idea ľudskej prirodzenosti ako výtvoru / procesu vytvárania→ podstata práceskutočný človek ← výsledok vlastnej práce

nie však idealisticky, ale materiálne

základný princíp materializmu a pozitívnej vedypostaviť na spoločenskom vzťahu:

človek – človek Rodovou bytosťou je len človek, len on nachádza svoju prirodzenosť poznaním seba samého ako spoločenskej a spoločensky determinovanej bytosti.

3 momenty sebauvedomenia:1. prvotné sebauvedomenie človeka (zajatého v rodovom bytí)

2. sebaodcudzenie od rodového bytia3. sebarealizácia (naplnenie v slobodnej tvorivej aktivite)

nie nevyhnutne historicky. nasledujúce

antiindividualizmus!

spoločenská podstata = materialistická entita = práca


trom momentom sebauvedomenia zodpovedajú tri štádiá dejín :

1. štádium prírodného človekapríroda vládne človekuešte nie súkromné vlastníctvo (cez kt, sa príroda stáva

objektom)

2. vznik súkromného vlastníctvaoddelenie človeka od prírody ~ oddelenie človeka od človeka

3. komunizmus – človek ovládne prírodu natoľko, že prekoná súkromné vlastníctvo a tak oddelenie človeka od človeka.

dovtedy bolo vlastníctvo chápané ako prirodzený nemenný stav (prirodzený egoizmus), a liberálni politický ekonómovia riešili iba zmluvné práva a pravidlá výmeny, ktoré majú viesť k blahu nielen jednotlivcov ale spoločnosti ako celku. teda riešili len pohyb vlastníctva

← snaha o vysvetlenie dejín na základe ekonomických vzťahov

inštitúcia súkromného vlastníctva – produkuje sebaodcudzenie (kapitalizmus)

človek uskutoční sám seba oslobodí sa, ovládne prírodu a stotožní sa so svojím rodovým bytím

A. Smith: Skúmanie o povahe a príčinách bohatstva národov (1776)


súkromné vlastníctvo len zdanlivo vytvára slobodu pohybu a vyjadrovania a vedie k ovládnutiu prírody, v skutočnosti ide len o väčšie zotročenie

č. pripútaný k vlastníctvu – odcudzený sebe samémuliberálna ekonómia len fixuje status quo a brzdí skúmanie iných zriadení (– bez súkromného vlastníctva)

odcudzenie práce – stráca sa pôvodný cieľ práce – sebarealizácia svojej podstaty (druhovej) – a stáva sa z nej len prostriedok k uspokojeniu potrieb. - práca sa stáva súkromným vlastníctvom niekoho iného= > človek sa stáva izolovaným indivíduom a stráca svoju druhovú podstatu – podriaďuje spoločenské zájmy svomu egoistickému záujmu

spojené ako príčina a následok, to čo ex. objektívne ako vlastníctvo je subjektívne pociťované ako sebaodcudzenie

← Kant

~ Kantov kategorický impratív


slúžia k upevneniu a za chovaniu základne

← výrobné sily sa rozvinú natoľko, že už nebude možné zachovávať a udržiavať kapitalizmus

v komunizme právna, politická a ideologická nadstavba zanikne

realizovať je to možné jedine revolúciou (tá nastane keď rozpory v základni nadobudnú neudržateľnú podobu)

základňa výrobné vzťahy

výrobné sily

nadstavba (politických, právnych, kultúrnych inštitúcií)


Ernst Cassirernovokanstvo, Marburgská školateória symbolických foriemdiela: Teória symbolických foriem, Esej o človeku, ...

aplikoval niektoré časti Kritiky čistého rozumu na kultúruidea schémy - zmyslovo-rozumová forma - predpoklad každého poznania~symbol – fenomén v rámci ľudskej skúsenosti Každá sféra ľudskej kultúry má svoje vlastný spôsob ako zmyslové jednotliviny spája do symbolických poriadkovkaždá sféra kultúry má :- vlastné formovanie objektov,- vlastnú kauzalitu- vlastné chápanie priestoru, času a čísla.

symbolické formy sa navzájom líšia tonalitou a kultúra ako celok je, v ideálnom prípade, ich harmóniou.

marx ernst cassirer simmel barthes foucault popper lyotard baudrillard

I. Kant

symbolické formy:mýtus a náboženstvo,jazyk,umenie, história a veda(ekonomika, morálka a technológia)

fenomenológia poznania:(3. diel Filozofie symbolických foriem)

3 symbolické formy - 3 štádiá poznania

1. úroveň funkcia VÝRAZU – objekt je pociťovaný v bezprostrednosti symbol a symbolizované obývajú rovnakú úroveň realityvedomie má formu mýtu

2. úroveň funkcia REPREZENTÁCIE bežné objekty, vzťahy vec-vlastnosť a triedy. Symbol a symbolizované – rôzne úrovne reality, symbol referuje k veciam.

3.úroveň funkcia čistej SIGNIFIKÁCIE, vedecké a teoretické myslenie, objavuje sa schopnosť generovať symbolické systémy, symbol referuje k iným poriadkom symbolov

marx ernst cassirer simmel barthes foucault popper lyotard baudrillard

Esej o človeku

marx cassirer georg simmel barthes foucault popper lyotard baudrillard

(1858 – 1918)nemecký filozof a sociológ,jeden zo zakladateľov sociológie (spolu s Marxom, Weberom, Durkheimom)

formálna sociológia – štúdium foriem ktoré riadia najrozličnejšie sociálne vzťahy (ako napr. dyadické vzťahy, triadické vzťahy, vzťahy subordinácie/superordinácie)

-> rôzne typy a role, ktorými sa ľudia označujú a podľa ktorých organizujú svoje konanie (cudzinec, dobrodruh, lakomec, prostitút, ....) -> rozličné fenomény sociálneho života (móda, mesto, sexualita, ...)

tzv. esejistický štýl písania (myslí sa voľný, ako protiklad systematického a analytického prístupu)

centrom jeho skúmania je otázka: "Ako je spoločnosť možná?"

množstvo indivíduí s vlastnými záujmami s minimálnym ohľadom na záujmy ostatnýchx výsledkom ich činnosti je stabilný, organizovaný a vcelku predpovedateľný celok

- nie je potrebný žiadny pozorovateľ pre jednotu spoločnosti- tvoria ju svojou aktívnou participáciou všetci jej členovia=> nie je výsledkom plánovania alebo konšpirácie nejakej elitytvoria ju ľudskí jedinci (vedomí, kreatívni), kt. očakávajú stabilitu a predurčenie akoby spoločnosť bola vytvorená špeciálne pre nich. - vyzbrojený zručnosťami a konceptmi (alebo typmi a formami), pre nachádzanie a vytváranie koherencie v jednotlivých situáciách. -> bez toho že by si to všímali – tvrdo pracujú aby vytvorili a udržiavali aspoň zdanie poriadku, ktorý očakávajú. (bez uchopenia celku, s možnosťou poznať pravidlá a konvencie, ktoré

riadia ich vzťahy a správanie voči ostatným.)

~I. Kant – Ako je príroda možná?

x celok je tvorený ľudským pozorovateľom (myseľ dáva kúsky prírody dohromady a vytvára usporiadaný a predpovedateľný celok)

~ šach


tragédia kultúry- spoločnosť tvoria jedinci, ktorých aktivity sú spočiatku subjektívne (plné zámerov a významov, ktoré do nich vkladajú)

- pri koordinácii s ostatnými, kde dostávajú verejný význam, sa tieto objektivizujú (zhmotňujú) – produkty ľudských činností (kultúra – od poľnohospodárstva až po populárne umenie) získavajú vlastnú logiku a pravidlá, podľa ktorých sa riadia.

- ako sociálne bytosti – zastávame rôzne roly a kým napĺňame tieto roly významom a subjektivitou – sme všetci nakoniec len fragmentmi

- niežeby nám roly neposkytovali priestor pre naplnenie našich potenciálov, ale dokonca aj v myslení o sebe ako o indivíduách, je individualita len ďalšia rola a my sa stávame len "náčrtom" obmedzovaným limitmi našej kultúry, v ktorej (musíme) žiť svoje životy.

- produkt činnosti človeka sa môže dostať do protikladu a rozporu s jeho bytím.

akoby sme boli nahraditeľný nielen v práci ale aj v intímnych vzťahoch.


marx cassirer simmel roland barthes foucault popper lyotard baudrillard

- predstaviteľ štrukturalizmu a neskôr postštrukturalizmu

- vychádzal z prác švajčiarskeho lingvistu F. de Saussure(a)

Diela Nultý stupeň písania (1953) a Mytológie (1957) odhaľujú ilúziu buržoáznej kultúry o transparentnom jazyku.

Jazyk - neutrálne médium na vyjadrovanie svojich myšlienok (bez obmedzení)-> kultúra zameraná na pravdepodobnosť, pravdivú reprodukciu nezávislej reality.

xJazyk je zviazaný s jednotlivými sociálnymi formami - nererpodukuje realitu, ale vytvára realiturôzne formy písania – rôzne reality (zmes faktov a ich hodnotení)

nerešpektovanie tejto nepriehľadnosti (opacity) znamená, že reality poskytované jazykom sa zdajú prirodzené – také ako je svet v skutočnosti

kritika ilúzie transparentného jazyka

platí pre obrazy, rovnako ako pre texty

písanie nie ako akt komunikácie, ale artikulácia spájajúca štýl a jazyk. (romantické písanieburžoázne písanierevolučné písanie)

model fungovania jazyka


- barthes analyzuje pravidlá písania (štrukturálne konvencie), ktoré spôsobujú, že rozprávanie (narácia) sa paradoxne pred čitateľom celkom prirodzene odvíja akoby bez konvencií

- analyzuje spôsob akým sa k znakom pripája druhá tzv. mytologická rovina významu. Znaky tu nie sú len znaky verbálneho jazyka ale aj fotografie a iné obrazy.

- Jednotlivý obraz (označujúci) je zmiešaný s hodnotovým systémom (to je to čo je v rovine mýtu označované).

- Mytológia je v spôsobe akým je obraz vytvorený.

- nič neskrýva, ale všetko prezentuje s istou moduláciou.

- vďaka premiešaniu označovania s hodnotami vyzerá mýtus úplne prirodzene a samozrejme

Mytológie

V Základoch sémiológie (1960) sumarizuje metodológiu semiologického prístupu a súčasne kritizuje jeho predpoklady – sen o vedeckosti a objektívnosti o možnosti nájsť pevný bod, z ktorého možno viesť kritiku.

Neexistuje prístup k realite nezávisle od jazyka a pretože neexistuje nezávislý jazyk nie je možné zistiť ako realita skutočne "je".

=> neexistuje jediná interpretácia textu

=> neexistuje autor, ako originálny pôvodca významu textu stojaci mimo neho

=> smerovanie od diela k textu


stabilita štruktúry,predpoklad že označované existuje pred aktom označovania

smer k postštrukturalizmu- neexistuje stabilná štruktúra

Dejiny šialenstva – ako sa naše chápanie šialenstva (bláznov) vyvinulo vďaka vedným disciplínam a ako sa radikálne líši od chápania šialenstva v stredoveku.

archeologická metódavyvinul ju pri skúmaní histórie modernej medicíny- snaha odpútať sa v humanitných vedách od skúmania prblémov prostredníctvom subjektívnej skúsenosti (existenciálna fenomenológia) smerom k všeobecnejším konceptom. strácanie sa subjektu v širších štruktúrach a kategóriách

snaha odhaliť implicitné poznanie ktoré je podmienkou a niekedy katalyzátorom špecifických sociálnych praktík, inštitúcií a teórií. epistémé – lingvistické systémy charakteristické pre jednotlivé periódy myslenia- v danej perióde netematizovateľné, menia sa skokom (~T. Kuhn)

marx cassirer simmel barthes michel foucault popper lyotard baudrillard

vyrovnáva sa s fenomenológiou,odmieta marxizmus

eliminácia subjektu ako centra historických a filozofických skúmanívplyv: 1. Bachelard, Canguilhem, 2. Blanchot, Bataille, 3. škola análov F. Braudela

dielo: Slová a vecina príkladoch: klasickej gramatiky, analýze bohatstva, , filozofia, ekonómia, biológia

genealógianeopúšťa archeológiu ale ju začleňuje do nového štýlu analýzy.antiteleologické chápanie dejín, odmieta históriu ako veľký Príbeh (schému) bez nezrovnalostí, ruptúr a trhlín- vysvetľuje zmeny v systémoch diskurzov ich prepojením so zmenami nondiskurzívnych praktík v štruktúrach sociálnej moci.- zásadný je (komplexný) vzťah poznania a moci moc produkuje poznanie (nielen že poznanie slúži moci) moc a poznanie sa navzájom podmieňujú. Niet mocenských vzťahov bez konštitúcie zodpovedajúcej oblasti poznania, ale ani poznania, ktoré nepredpokladá v rovnakom čase mocenské vzťahy.

neskôr aplikoval metódu na históriu sexuality, kde nastal opäť posun v jeho filozofii


~ Nietzsche- chápe dejiny skôr ako produkt závislý na drobných malých a na prvý pohľad nesúvisiacich udalostí

dielo: Dozerať a trestaťmoderné praktiky dosciplinácie - moderné sociálne vedy


Diskurz – skupiny tvrdení, ktoré štruktúrujú spôsoby myslenia o veci, a spôsoby nášho konania, vychádzajúceho z týchto spôsobov myslenia. Špecifické poznanie o svete, ktoré formuje spôsoby porozumenia svetu a tomu ako sa veci v ňom dejú.

- má svoje vlastné pravidlá, konvencie a inštitúcie, ktoré ho vytvárajú, a v ktorých obieha (diskurz medicíny, umenia, histórie, atď.)napr. diskurz umenia 19. storočia:

- zreťazenie (sieť) obrazov

- jazyk a štruktúra kriticizmu (publikácie (časopisy, knihy, ...), formy, ...

- kultúrne inštitúcie (múzeá, galérie, školy, fondy, súťaže, vydavatelia, ...)

- publikum

- hodnoty a poznanie

- (1902 – 1994) nar. v Rakúsku- filozof vedy- odmieta indukciu ako spôsob spoľahlivého poznávania- odmieta hľadanie tzv. "dobrých dôvodov" (dôkazy pravdivosti) pre pravdivosť vedeckých teórií - je možé dokázať iba nepravdivosť. vedeckých teórií, ich pravdivosť nie. - teórie sú len hypotézy (zatiaľ koroborované), ktoré sa zajtra môžu ukázať ako nepravdivé a budú odmietnuté.

- objektivitu vedy zaručuje testovateľnosť teórií

- otvorenosť a kritickosť sú neskôr základmi jeho sociálnej filozofie-> koncept otvorenej spoločnosti-> evolúcia života, človeka a spoločnosti ako neustále riešenie problémov, a zlepšovanie týchto riešení (testovanie, kritika)

kultúra ako svet 3 - teória troch svetov

marx cassirer simmel barthes foucault karl r. popper lyotard baudrillard

možná je len falzifikácia. nie verifikácia

kritérium demarkácie vedy a pseudovedy,napr. psychoanalýza, marxizmus, ...

„(...) Sú tri svety: prvý je fyzikálny svet alebo svet fyzikálnych stavov, druhý mentálny svet alebo svet mentálnych stavov a tretí je svetom rozumom uchopiteľných objektov alebo ideí v objektívnom zmysle. Je to svet možných objektov myslenia: svet teórií o sebe a ich logických vzťahov, argumentov o sebe a problémových situácií o sebe. (...) Tri svety sú v takom vzťahu, že interagujú prvé dva a interagujú posledné dva. Takto druhý svet, svet subjektívnych alebo osobných skúseností, interaguje s obomi ostatnými svetmi. Prvý svet a tretí svet nemôžu interagovať, iba ak prostredníctvom sveta 2 (...)“ (Popper, 1983, s. 154 – 155)


svet 1 – fyzikálny svet alebo svet fyzikálnych stavov

svet 2 - mentálny svet alebo svet mentálnych stavov

svet 3 - svet rozumom uchopiteľných objektov alebo ideí v objektívnom zmysle. Je to svet možných objektov myslenia: svet teórií o sebe a ich logických vzťahov, argumentov o sebe a problémových situácií o sebe


marx cassirer simmel barthes foucault popper jean f. lyotard baudrillard

(1924 – proti akýmkoľvek totalizujúcim diskurzom (filozofia, politika, história, ...)kritizuje fenomenológiu, freuda, marxizmus a štrukturalizmus ako totalizujúce teórie.

Postmoderná situácia: Správa o poznaní (1979)- analýza sociálneho kontextu súčasného vedeckého výskumu a poznania - veľké metanarácie, ktoré by legitimizovali výsledky vedeckého výskumu alebo umenia nie sú možné

- nie je možné posúdiť hodnotu vedeckých tvrdení vo vzťahu k tvrdeniam naratívneho poznania-> ot. legitimizácie vyrastá z tohto napätia-> "postmoderná veda" ukázala nezmyselnosť veľkých narácií, ktoré chcú opísať totalitu skúsenostix poskytovať alternatívne narácie, bez snáh o univerzalistické ambície-> fragmentácia (dôsledkom vedy o sebe, ktorá nikdy nedodržiavala vlastné kritériá pravdivosti) deštrukcia veľkých narácií – malými naráciami

(projekt moderny stroskotal v koncentračných táboroch druhej svetovej vojny).

problém legitimizácie

každé poznanie je zakorenené v nejakých nedokázateľných predpokladoch

marx cassirer simmel barthes foucault popper jean f. lyotard baudrillard

Ako vytvoriť prepojenia medzi heterogénnymi oblasťami a diskurzami bez toho aby sme popreli ich špecifickosť?

V práci Rozepře definuje politické v termínoch fundamentálnych rozporov, ktoré na rozdiel od súdnych sporov nemožno vyriešiť odvolaním sa na súbor existujúcich pravidiel, či zákonov.

-> byť kritický v zmysle rozporov znamená uvedomiť si heterogenitu dikurzívneho priestoru a nesúmerateľnosť rôznych žánrov a fráz. To znamená prinášať svedectvo nespravodlivosti , ktorá so objavuje kedykoľvek keď je žalobca zbavený nástrojov argumentácie a tým sa stáva obeťou.

koncept vznešenéhoKantov termín (Kritika súdnosti) vznešené podľa neho umožňuje kritický prístup k histórii, založený na rozpoznaní limitov reprezentácie a rešpektovaní neredukovateľnej heterogenity sociopolitickej oblasti

Heidegger, H. Malinová

Prepojenie estetiky a politiky

primárny problém kritického myslenia a politiky fungujúcej v diverzite a polemikách.

marx cassirer simmel barthes foucault popper lyotard jean baudrillard

post-štrukturalizmusteoretická analýza aspektov populárnej kultúry, ktoré boli dovtedy buď iba zatracované (Frankfurtská škola) alebo iba oslavované (McLuhan).problémy: médií, kultúry konzumu

ku konzumu pristupuje ako ku systému znakov, - jazyk, ktorý je v pozadí utvárania subjektu

- kultúra médií a reklamy – konštituujú kód- ľudia nekonzumujú ani tak objekty ako obrazy, ideály, fantázie, štýly – štrukturované reklamou a prezentované elektronickými médiami

-> indivíduá sa konštruujú v odpovedi na reklamy a médiáv obchodných domoch, shopping centrách, v reklámách v rádiu a TV sa kultúra vytvára tak aby upútala pozornosť más nielen v prvom ale aj v 2. a 3: svete problém teórií kultúry bolo pochopiť ako tento proces funguje a nie ho snobsky odmietať-sémiológia

x Marx, liberalizmus – hommo economicus)

kód – esencia konzumu

marx cassirer simmel barthes foucault popper lyotard jean baudrillard

koncept hyperrealityv spoločnosti konzumentov elektronické médiá – menia samu realitu.svet face to face sa stáva svetom interfacesymbolická konštrukcia už nie je ukotvená v originálnej referencii – jazyk simulácie (v prezentácii je vždy prítomný aj originál aj kópia)- presýtenie obrazmi a informáciami

koncept simulakrasimulakrum je znak (imitácia), ktorý už viac neodkazuje k realite (referentu) ale sám k sebe. - Vďaka TV sa rozlíšenia: skutočné – neskutočné, realita – fikcia, verejné – súkromné, umenie - realita stratili

TV simuluje situácie skutočného života nie preto aby reprezentovala svet, ale aby uskutočňovala svoj vlastný svet ako simulakrum.

TV správy neodkazujú k žiadnej realite, ale robia realitou to čo vysielajú

Barker, C. (ed.) 2006: Slovník kulturálních studií. Praha : Portál.Barthes, R. : Mytologie. Praha : Dokořán.Baudrillard, J. 2001: Dokonalý zločin. Praha :Periplum.Cassirer, E. 1977: Esej o človeku. Bratislava : Pravda. Edgar, A., Sedgwick, P. 2005 (eds.): Key Concepts of Cultural Theory. New York, London : Routledge.Edgar, A., Sedgwick, P. (eds.) 2002: Cultural theory: The Key Thinkers. New York, London : Routledge.Foucault, M. 2000: Slová a veci. Bratislava: Archa.Foucault, M. 2001: Dozerať a trestať. Bratislava : Archa. Lyotard, J. F. 1991: Postmoderní situace. Praha.Lyotard, J. F.1998: Rozepře. Praha : Filosofia.Popper, K. R. 1983: Objective Knowledge. An Evolutionary Approach. Oxford : Clarendon Press.Simmel, G. 2003: O podstate kultúry. Bratislava : Kalligram.Soukup, V. 2000: Přehled antropologických teorií kultury. Praha : PortálStorey, J. : Cultural Theory and Popular Culture. An Introduction. London, New York: Longman.

ďalšia literatúra:•Scheler Max: Místo člověka v kosmu. Praha 1968.•Hrušovský, I. 1975: Dialektika bytia a kultúry. Bratislava : Tatran.•Geertz, C. 2000: Interpretace kultur. Praha : SLON. •Popper, K. R. 1997: Život je řešení problémů. Praha : Mladá fronta.

literatúra:

Saussure_model_znaku

Ide o binárny model, teda Znak tvoria dve zložky vo vzájomnej jednote. (je dôležité nezamieňať si to s ternárnymi modelmi, napríklad s Peirceovým (reprezentamen, interpretant, objekt))

označujúcezmyslový obrazto, čo pôsobí na zmysly

označovanépojem, idea,zmysel

pojemSTROM

nejde o jednoduchý proces korelácie, ale skôr o vydeľovanie, „akt simultánneho vydelenia dvoch amorfných más“ (Barthes, 1997, s. 135).

„[...] Jazyk je oblasťou členenia a význam je predovšetkým vydeľovaním.“, a tak „[...] nasledujúcou úlohou semiológie je ... odkrytie členenia, ktoré ľudia vnášajú do skutočnosti“ (Barthes, 1997, s. 136).

Jazyk je tu chápaný staticky (predmet), ako systém, ktorý spája a súčasne diferencuje.

„[J]azyk je predmet stojaci uprostred medzi zvukom a myšlienkou: jeho úloha spočíva v tom, že ich navzájom spája a zároveň rozkladá.“ (Barthes, 1997, s. 136).

označujúce

označovanépojemSTROM

Saussure_diferencia_a_arbitrárnosť

označujúce a označované nemajú nič spoločné ich spojenie je arbitrárne. Svoj význam získavajú nie z pozitívneho priradenia ale z diferencie medzi sebou.

v jazyku sú len diferencie, bez pozitívnych termínov

príklad – farebné spektrum

ená žltá zelená modrá fialová červ

Saussure_reč

Saussure ako lingvista vychádzal, samozrejme, z verbálneho jazyka – reči –, ale domnieval sa, že lingvistika je len časťou všeobecnejšej náuky o znakoch – semiológie. Barthes naopak navrhuje, aby sa semiológia stala súčasťou lingvistiky: „... lingvistika nie je (trebárs aj privilegovanou) časťou semiológie, ale naopak, semiológia je časťou lingvistiky (...)“, alebo „ (...) semiológia je teda asi povolaná, aby bola pohltená v akejsi translingvistike“ (Barthes, 1997, s. 85).

reč = jazyk (abstraktný systém) + prehovory (konkrétne akty použitia jazyka)

dve osi reči: a) syntagmatická a b) paradigmatická

horizontálna (kombinácie znakov, ktoré sa opierajú o rozlohu v čase, lineárne plynutie reči)

vertikálna (asociačný plán, kde sú znaky v pamäti zoraďované do tried podľa spoločných znakov)

(Barthes, 1997, s. 137 – 138).

barthes_návrat

filozofia kultúry

Documents