finannÁ gramotnosŤ seniorov · prácu na tému finančná gramotnosť seniorov sme si vybrali...

Zborník prác z 15. ročníka celoslovenského kola

ŠVOČ v odbore Sociálna práca konaného 2. mája 2018 v Prešove

435

FINANČNÁ GRAMOTNOSŤ SENIOROV

Bc. Patrícia Směřičková

(KSP FZaSP TU v Trnave)

Školiteľka: Mgr. et. Mgr. Katarína Levická, PhD.

ABSTRAKT

Práca sa zaoberá zmapovaním aktuálnej úrovni finančnej gramotnosti u obyvateľov

s seniorskom veku. Ide o sondu do tematiky finančnej gramotnosti seniorov, ako sa orientujú

v otázkach financií a aké majú prípadné skúsenosti s pôžičkami alebo úvermi. Táto

problematika sa aktuálne skúma z viacerých hľadísk z dôvodu jej aktuálnosti. Cieľom našej

práce bolo sa pomocou kvalitatívneho výskumu bližšie zistiť schopnosti finančnej

gramotnosti u našich participantov na základe rozhovorov. Participantov sme cielene vyberali,

aby išlo o ľudí v seniorskom veku a boli poberateľmi starobného dôchodku minimálne 5

rokov. Výsledkom nášho výskumu bolo, že finančná gramotnosť seniorov sa odvíja od

viacerých kritérií. Napríklad dôležitú úlohu u niektorých zohráva rodina, ktorá im v otázkach

financií radí a pomáha. Ďalej sme tiež pozorovali, že čím vyššie dosiahnuté vzdelanie tým má

senior vyššiu finančnú gramotnosť a orientuje sa v otázkach financií. Rovnako tak je dôležité

poznamenať, že ak sa človek počas svojho života stretáva z peniazmi, pracuje s nimi alebo sa

o ne zaujíma pravdepodobnosť že zručností aj v seniorskom veku narastá. Skúmaná

problematika však potrebuje väčšiu pozornosť a ďalšie prebádanie, keďže v našom výskume

sme použili len malú vzorku populácie.

Kľúčové slová: Gramotnosť. Financie. Zadlženosť. Senior. Banky. Nebankové subjekty.

Pôžička.

ABSTRACT

Paper is about current level of financial literacy in senior age. It´s exploring element of

financial literacy of eldery, as they orientate in finanical questions and perhaps what is their

experience with loans. This issue is currently explored in several viewpoints due to its

recency. The goal of our task based on interview was to find out abilities of our participants in

finanical literacy. We were aiming for participants, that were in senior age and were receiving

pension income for five years. The result of our exploration was, that finanicial literacy of

eldery depends on several standards. For example, in some cases family played important role

in advising and helping to asnwer financial questions. Next we saw the fact, that the higher

education the person had, the higher financial literacy and better orientation in financial



436

questions was seen. It is also important to say, that if a person during his lifetime gets in

contact with finance and is interested in working with finance is more likely to be financially

skillfull in senior age. Examined issue, however, lacks attention and another exploring, since

in our exploration was only used a little sample of population.

Keywords: Financial. Literacy. Senior. Banks. Indeptedness. Non-banksubject. Loan.

ÚVOD

Prácu na tému finančná gramotnosť seniorov sme si vybrali hlavne z vlastného záujmu

práve o túto cieľovú skupinu. Ľudia v seniorskom veku sú veľmi krehkou a ohrozenou časťou

našej populácie a preto je dôležité, stále na nich upozorňovať a riešiť problematiku spojenú so

starnutím a starobou. Každého z nás to raz čaká a preto si myslíme, že ide o veľmi aktuálnu

tému. V práci sa snažíme o bližšie zmapovanie finančnej gramotnosti seniorov, ako sú na tom

v oblasti financií, ako s nimi vedia narábať a kde sú prípadné najčastejšie problémy.

Dobeňová(2011) o finančnej gramotnosti vo všeobecnosti hovorí, ako o určitej schopnosti

vedieť efektívne narábať s financiami v každodenných situáciách. Ide o získané vedomosti

a zručnosti v oblasti riadenia svojich financií, domáceho rozpočtu, riadenia svojich bežných

ale aj neplánovaných príjmov a výdavkov. Dôležité je poukázať na spomínanú každodennosť

stretávania sa s financiami v bežnom živote. Momentálne sa svet točí okolo peňazí a ten, kto

s nimi vie narábať má navrch, a preto je veľmi dôležité sledovať aktuálnu úroveň finančnej

gramotnosti seniorov a reagovať na ňu.

Naša práca má teoretickú a praktickú časť. Teoretickú časť práce sme rozdelili do

dvoch kapitol a ôsmich podkapitol. V prvej kapitole si približujeme proces starnutia a staroby,

jej biologické, psychologické a sociálno - ekonomické aspekty a momentálnu demografickú

situáciu na Slovensku.

Druhá kapitola teoretickej časti sa už venuje finančnej gramotnosti vo všeobecnosti,

následne finančnej gramotnosti u našej cieľovej skupiny seniorov. V podkapitolách riešime

dôležitosť vzdelávania ľudí v seniorskom veku a odporúčané zásady vzdelávania starších

ľudí.



437

1 FENOMÉN STARNUTIA A STAROBY

Našu prácu by sme začali so slovami Edity Balogovej (2005) : „Európska populácia

starne.“ Toto tvrdenie je aj naďalej aktuálne a myslím si, že je na mieste ho stále viac a viac

spomínať a upozorňovať naň. Medzi základné pojmy tejto problematiky patrí staroba,

starnutie, kvalita života, krehkosť, gerontológia, geriatria a pod. Postupne sa v kapitolách

budeme venovať každému z nich.

Autori venujúci sa tejto problematike charakterizujú jednotlivé pojmy rôzne.

Spomenieme si niekoľko z mnohých. Čeledová, Čevela a Kalvach(2012) označujú starobu vo

všeobecnosti ako obdobie neskorej fázy ontogenézy. Ide o poslednú vývinovú etapu v živote

človeka, ktorá ho uzatvára a završuje. Starnutie je ovplyvňované v prvom rade prostredím,

v ktorom sa jedinec nachádza, jeho zdravotným stavom, životným štýlom a vplyvom

sociálnych, ekonomických a psychických faktorov, ktoré mu vstupujú do života.

Podľa Poledníkovej (2006) je starnutie biologicky nezvratný proces týkajúci sa celej

prírody. Dĺžka života každého z nás je geneticky podmienená a pre každý špecifický druh iná.

Hovorí o maximálnej dĺžke života jedinca pohybujúcej sa okolo 115-120 rokov, v praxi však

ojedinelý jav. Konečnou etapou je staroba. Zo sociálneho hľadiska nám je najbližšia

charakteristika Martiny Hrozenskej (2008), ktorá starobu chápe v dvoch smeroch, na jednej

strane ako čas, uplynutý od vzniku objektu a na tej druhej ako záverečná etapa človeka,

vymedzovaná ako doba od skončenia ekonomickej činnosti až po smrť, pomenovaná aj ako

tretí vek. Starnutie je obdobie, kde u jednotlivca nastávajú rôzne postupné zmeny ovplyvnené

postupným ubúdaním jednotlivých funkcii organizmu. Ľudia

v seniorskom veku sú veľmi špecifickou skupinou, ktorá má svoje špeciálne potreby

a požiadavky. Treba sa k ním príslušne aj správať. Dôležitosť a jednotlivé aspekty starnutia si

priblížime v jednotlivých kapitolách postupne.

1.1 CHARAKTERISTIKA STAROBY, STARNUTIA A SENIORA

Prirodzenou vlastnosťou ľudí, ale aj ďalších živých organizmov a neživých

predmetov, je že starnú v priebehu plynúceho času. S pribúdajúcim vekom sa menia,

regenerujú a degenerujú, vyvíjajú pričom sa tieto zmeny spoločne kumulujú až vedú k zániku

organizmu, k smrti. Zatiaľ čo v dávnejších dobách bola smrť sprievodcom celého života,

moderný vývoj populácie ju uchopil tesnejšie (Štepánková, Hoschl, Vidovicová a kol., 2014).

Prierezom histórie staroby a starnutia sa vo svojej knihe Seniori zaoberá

Balogová(2005), ktorá popisuje jednotlivé historické obdobia. V období staroveku spomína



438

Hippokrata, ktorý v 4.storočí p.n.l. sa vo svojom dnes svetoznámom diele Corpus

Hippocraticum zaoberal problematikou starnutia a odporúča v ňom liek na starnutie, v podobe

striedmosti v jedení a pití. Rovnako tak aj staroveký lekár Galenos pôvodom z Pergamu sa vo

svojom spise venuje problematike starnutia, liečby starých a chorých ľudí. V tomto období sa

žiaľ staroba prirovnávala k chorobe, čo u niektorých ľuďom pretrváva až dodnes. Galenos sa

tiež ako Hippokrates zaoberal prevenciou pred starnutím v podobe aktívneho pohybu, ľahkej

stravy, liečebnými kúpeľmi a masážami. Zaviedol pojem gerakómia, obdobný názov pre

dnešnú gerontológiu. Vo všeobecnosti môžeme hovoriť o 2

druhoch starnutia (od novoveku až dodnes):

1. Fyziologické – ide o prirodzené, normálne starnutie.

2. Patologické – chorobný, urýchlený proces.

Obdobie staroveku prinieslo do riešenej problematiky mnoho nového, čo sa

o stredoveku povedať nedá. Mohlo to súvisieť aj s nízkym priemerným vekom, ktorého sa

ľudia dožívali. Za spomienku v tomto čase stojí anglický lekár Francis Bacon z 13.storočia,

ktorý sformoval prvé ciele geriatrickej starostlivosti. O pár storočí neskôr sa stretávame aj

s prvým šarlatánstvom zameraným na omladzovacie prostriedky, ako boj proti starobe.

Nasledujúce obdobie novoveku prináša snahu o odborné rozoberanie problému starnutia

a staroby. Začiatky sa datujú v 18.storočí a neskôr. Vychádzajú rôzne učebnice a knihy

o Klinických a praktických jednania o chorobách starcov, Výskumy o chorobách staroby či

O omladení života. V neskoršom 19.storočí ruský lekár S.P.Botkin popísal rozdiel medzi

patologickým a fyziologickým starnutím, o ktorom sa predtým len hovorilo. Bola napísaná

prvá kniha s názvom Geriatria, kde bol vysvetlený tento pojem. V roku 1938 začínajú vznikať

prvé organizácie a inštitúcie zaoberajúce sa starobou a starnutím. Až sa nakoniec veda, ktorá

sa zaoberá problémami spojenými so starobou stala samostatnou vedeckou disciplínou v roku

1982 na konferencii vo Viedni (Balogová, 2005). S. Ďoubal(2000) konštatuje, že súčasná

veda dokáže na základe všetkých získaných poznatkov výrazne znížiť úmrtnosť v strednom

veku, avšak úmrtnosť vo vyššom veku je zatiaľ neovplyvniteľná.

V súvislosti so starobou a starnutím vzniká nový pojem senior, ktorý podľa

Čornaničovej (1998) používame, ako významovo neutrálny termín nahradzujúci, alebo

zastrešujúci iné terminologické vymedzenia, ktoré vznikali na pôde lekárskych,

sociologických, psychologických a iných vedných disciplín na označenie človeka staršieho a

starého vekového obdobia, prípadne sa zaužívali ako termíny dôchodkovej administratívy

alebo vzdelávacej praxe (Čornaničová, 1998, In Hrozenská ). Vek kedy už môžeme hovoriť



439

o seniorovi sa nedá presne zadefinovať. Napríklad Hegyi(2001) vymedzuje seniorský vek

z pohľadu viacerých aspektov:

1 Chronologický vek(kalendárny), zodpovedá skutočnému prežitému času bez

ohľadu na skutočný stav organizmu jedinca.

2 Biologický vek, ide o geneticky riadený program. Ovplyvnený vonkajším

prostredím, spôsobom života, prítomnosťou chorôb či úrazov.

3 Funkčný vek, rovná sa funkčnému potenciálu jedinca, daný biologickým,

psychologickým a sociálnym súhrnom charakteristík.

4 Psychologický vek, následkom funkčných zmien v priebehu starnutia,

osobnostných individuálnych čŕt veku.

5 Sociálny vek, do istej miery závisí od dôchodkového veku a zahŕňa

prítomnosť, neprítomnosť životného programu.

Jednotlivým aspektom starnutia sa budeme ešte bližšie venovať v nasledujúcich kapitolách,

pre lepšie priblíženie akým konkrétnym spôsobom ovplyvňujú starnutie a starobu z pohľadu

rôznych odborníkov. Za spomenutie určite stojí ešte všeobecné členenie starnutia, ktoré

uprednostňuje Hegyi(2001) pochádzajúce od Svetovej zdravotníckej organizácie. Delí

obdobie ľudského života nasledujúcim spôsobom:

Tab.1 Delenie ľudského života podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (Hegyi, 2001).

0-14 rokov Detský vek

15-29 rokov Mladý vek

30-44rokov Dospelý vek

45-59 rokov Stredný vek

60-74 rokov Starší vek(presénium)

75-89 rokov Starý vek(sénium)

Nad 90 rokov dlhovekosť

1.2 DEMOGRAFICKÁ SITUÁCIA NA SLOVENSKU A VO SVETE

Mnohopočetné zastúpenie starších ľudí v populácii patrí k najakútnejším

demografickým problémom súčasnej spoločnosti a začína sa pomaly, ale isto prejavovať

svojimi dôsledkami i v našich podmienkach. Demografické prognózy na Slovensku nie sú

odlišné od situácie vo svete. V súčasnosti sa hovorí o scenári so zastavením poklesu

plodnosti, poklesu úmrtnosti a nárastu migračného salda. Podľa najpravdepodobnejšieho

scenáru môžeme očakávať, že do roku 2050 by mal počet obyvateľov Slovenska postupne

klesať až pod hranicu 5 miliónov. Ukazovateľom je aj podľa Meloviča (2005) rastúca stredná

dĺžka života človeka, vo vyspelých krajinách sa pohybuje na úrovni 74 a aktuálne aj viac



440

rokov. V roku 2300 by mala dosiahnuť až hranicu 95 rokov, kde by sa priemerná žena mala

dožiť 102 rokov a muž v priemere o dva roky menej.

Rovnako o aktuálnych problémoch starnutia populácie hovoria aj Ľubica Poledníková

(2006), Čeledová, Čevela, Kalvach (2012) či už vyššie spomínaná Balogová (2005).

O šedivejúcej populácii rozprával v roku 1999 už aj samotný Stuart Hamiltom, ktorý sa

zaoberal starobou a starnutím. Ako môžeme vidieť problematika starnutia je aktuálna už

desiatky rokov a pokiaľ sa niečo nezmení, bude ešte ďalšie desiatky rokov najriešenejšou

a žiaľ nevyriešiteľnou témou našej krajiny a celého sveta. Na území

Slovenskej republiky podľa údajov zo štatistického úradu pri poslednom sčítaní obyvateľstva

v roku 2016 žije aktuálne 5 427 917 (31.3.2016) obyvateľov (zdroj:

http://www.vlada.gov.sk/slovensko/).

Už spomínaná klesajúca tendencia natality (pôrodnosti) a zároveň aj mortality

(úmrtnosti) v opaku s rastúcou krivkou zobrazujúcou počet obyvateľov v seniorskom veku

opäť môžeme len potvrdiť výroky spomínaných autorov, že európska populácia vrátanie

Slovenska starne. Informácie o počte obyvateľov v seniorskom veku si aktualizujeme zo

štatistických údajov, ktoré zostavuje Sociálna poisťovňa Slovenska každý rok, podľa počtu

vyplácaných starobných dôchodkov v aktuálnom kalendárnom roku. V Slovenskej republike,

eviduje 1 360 908 seniorov ku 29.februáru 2016, čo je o 957 seniorov viac ako na konci roka

2015 (zdroj: http://www.socpoist.sk/). Z toho vyplýva, že počet seniorov má stále narastajúcu

tendenciu, keď za dva mesiace stúpol ich počet o skoro tisícku. Na základe toho sa

domnievame, že práve seniori a veci spojené s nimi sú časť populácie, ktorej je potrebné

venovať značnú mieru pozornosti. K týmto zisteniam prikladá na dôležitosti aj Poledníková

a kol.(2006), ktorí hovoria o fenoméne dvojitého starnutia, ktoré tiež patrí k demografickým

prejavom dnešnej doby. Ide o skutočnosť, ktorou označujeme narastajúci počet obyvateľov

práve vo veku vyššom ako 65 rokov.

Kalvach (2012) poukazuje na tieto ďalšie dôležité ukazovatele z gerontologického

hľadiska, ktoré označuje za zvlášť významné a aktuálne, preto si pár z nich predstavíme:

Absolútny počet ľudí označovaných za seniorov, a to podľa fixnej vekovej hranice,

najčastejšie 65 rokov; plávajúcej vekovej hranice, ktorá by teoreticky mohla klesať

alebo stúpať.

Absolútny počet „veľmi starých seniorov“, kde fixná hranica zvyčajne tvorí hranicu

80rokov.

Absolútny počet poberateľov starobného dôchodku, sociálnych dávok a výdavkov na

zdravotnú starostlivosť a sociálne služby.

http://www.vlada.gov.sk/slovensko/



441

Relatívny počet seniorov v populácii, vrátane indexu staroby a závislosti.

Nádej dožitia(po 75 roku a po narodení) a nádej dožitia bez chronických chorôb.

Sledovaním demografickej situácie sa vo veľkej miere zaoberá sociálna gerontológia, ktorá sa

venuje pozorovaniu spomínaných demografických ukazovateľov, ako je reprodukcia ľudskej

populácie, podmienkami ktoré ju ovplyvňujú a pravidlami na základe ktorých postupuje.

1.3 BIOLOGICKÉ ASPEKTY STARNUTIA A STAROBY

Balogová (2005) v svojej knihe uvádza rôzne definície starnutia od rôznych autorov

ako je Herchl, Hocman alebo Pacovský. Najbližšia nám môže byť charakteristika starnutia od

J. Herchla (1999, in Balogová), kde starnutie definuje ako proces ubúdania telesných

a duševných síl, väčšiu náchylnosť k chorobám, spomaľovanie dejov v organizme a zmeny vo

všetkých orgánoch. Táto zdanlivo jednoduchá definícia v sebe popisuje to najdôležitejšie čo

sa deje s človekom počas starnutia. Balogová (2005) uvádza tieto typy adjustácie:

adjustácia aktívna – môžeme o nej hovoriť vtedy, ak si človek prispôsobuje prostredie,

v ktorom žije,

adjustácia pasívna – hovoríme o nej, ak sa človek prispôsobuje prostrediu, v ktorom

žije.

Môže sa stať aj to, že sa jedinec vôbec neprispôsobí a môžeme hovoriť o malaadaptácii, inak

povedané malaadaptačný geriatrický syndróm. Bromley (1974, s.21-22, In: Balogová, 2005)

zase uvádza až 5 modelov adjustácie:

1. Konštruktívny typ – najideálnejší typ na prispôsobenie. Jedinec nadväzuje nové

vzťahy a kontakty, teší sa zo života, má zmysel pre humor, je schopný ohodnotiť

úspechy a neúspechy. Je optimista, sebestačný a vyrovnaný so starobou.

2. Závislý – k životu je pasívny, spolieha sa na pomoc iných, v pracovnej oblasti nie je

ctižiadostivý. Nerád nadväzuje nové kontakty a ľahko sa unaví.

3. Obranný – nadmieru sa citovo kontroluje, zakladá si na sebestačnosti a samotnú

starobu ignoruje.

4. Nepriateľský – svoju vinu zvaľuje na neúspechy druhých. Závidí mladosť a správa sa

k mladým nepriateľsky, pretože sa nevie zmieriť so starobou.

5. Sebanenávistný typ – nenávisť je nasmerovaná do jeho vnútra, nemá záujem si život

zopakovať. Je pasívny, deprimovaný, na starnutí nevidí nič pozitívne a preto je stým

zmierený.



442

1.4 PSYCHOLOGICKÉ ASPEKTY STARNUTIA A STAROBY

Pri sledovaní fenoménu starnutia v histórii si môžeme všimnúť, že duševné starnutie

bolo často prehliadané na úkor zjavného telesného starnutia. Ľudia si všímali predovšetkým

telesné zmeny a hľadali spôsoby, ako sa im vyhnúť. Dnes si odborníci uvedomujú dôležitosť

psychiky v procese starnutia, sledujú jej zmeny a zhodujú sa na jednom, prirodzené psychické

zmeny v starobe nie sú jednotné a sú výrazne ovplyvnené osobnosťou, či životným príbehom

každého jednotlivca. Významnú úlohu v živote starnúceho človeka zohráva to, aký si vytvoril

obraz sám o sebe, ako vníma seba na základe vzťahu k minulosti, prítomnosti aj budúcnosti,

aký obraz má vytvorený o svojom okolí, ako vyzerá obraz o starnutí jeho predkov, známych a

dôležitý vplyv majú aj mýty a stereotypy o starnutí a starobe. K prijatiu starnutia a postojom

voči starobe prispieva najmä vlastná osobnosť, jej črty, temperament a miera adaptability

daného jedinca (Hrozenská, 2008).

V súvislosti s odchodom do dôchodku bolo zistené, že ľudia blížiaci sa dôchodkovému

veku začínajú mať obavy a sú viac sebakritickí. Väčšina však potom, čo prestane pracovať,

hodnotí túto skutočnosť pozitívne. Niekedy však dochádza aj k situáciám, kedy trpia vážnymi

psychologickými problémami, pretože majú pocit, že už nie sú užitoční (Hamilton, 1999).Pre

kvalitu psychiky v starobe má zrejme väčší význam osobnosť človeka než kalendárny vek.

Typ osobnosti sa tvorí už v priebehu ranej dospelosti, nie je to dôsledok procesu starnutia.

K zmenám osobnosti, ktoré starnutie prináša, patrí aj nižšia odolnosť voči stresu, konfliktom,

traumám, zvýšený sklon k úzkosti, depresiám či podozrievavosti. Emócie sa stávajú

labilnejšími, starší ľudia ľahko podliehajú dojatiu (Balogová,2005).

1.5 SOCIÁLNE A EKONOMICKÉ ZABEZPEČENIE SENIOROV

Seniori sú skupinou, ktorej hrozí mnoho rizík sociálnych i ekonomických. Seniori sú

ohrození relatívnou chudobou, čo je stav, kedy jedinec môže svoje potreby uspokojovať na

výrazne nižšej úrovni než je priemerná úroveň u ostatného obyvateľstva. Relatívne chudobou

sú seniori najmä ohrození po odchode do starobného dôchodku, kedy sa dôchodok stane ich

jediným príjmom. V oblasti sociálnej je dôležitým medzníkom práve odchod do dôchodku,

kedy človek prichádza o kontakt so svojimi spolupracovníkmi a mení sa jeho sociálny status.

Bližšie je táto problematika popísaná v kapitole 2.2 Seniori a finančnú gramotnosť.

Vek a starnutie je súčasnou spoločnosťou vnímané rôznymi spôsobmi. Ako uvádza

Vágnerová (2008), v spoločnosti prevláda negatívny a odmietavý postoj k starobe. V dnešnej

dobe je kladený veľký dôraz na výkon a atribúty mladosti. Tento postoj je ovplyvnený tiež



443

médiami. Vyšší vek je chápaný ako obdobie, kedy človeku ubúda síl nielen fyzických, ale aj

psychických, kedy človek stráca výkonnosť a chátra. Tento postoj k starobe môže byť

ovplyvnený aj tým, že v súčasnosti nie je zvykom, že rodiny žijú pohromade spolu so svojimi

starými rodičmi.

O spomínaných ekonomických dôsledkoch starnutia populácie hovorí aj Fiala a

Langhamrová (2010). V prvom rade o rastúcom finančnom zaťažení systému dôchodkového

zabezpečenia a systému zdravotnej starostlivosti. Ich projekcia vychádza z predpokladu, že sa

nezmení súčasná právna úprava, ktorá sa týka systému dôchodkovej a zdravotnej

starostlivosti. S rovnakou vážnosťou konštatujú aj o zvyšovaní sa nákladov na financovanie

zdravotnej starostlivosti pri aktuálnej stále narastajúcom počte ľudí v seniorskom veku.

Generácia starších občanov sa neustále rozrastá a má svoje špecifické potreby. To

môže byť príležitosť pre podnikateľov, pre ktorých sa seniori môžu stať zaujímavou

spotrebiteľskú skupinou. Ako uvádza Haškovcová (2010), dnes bežne funguje tzv.

Gerontopriemysel, ktorého cieľovou skupinou sú seniori. V roku 2008 bola mediálnou

agentúrou OMD Czech a výskumnou inštitúciou Opinion Windows vykonaná marketingová

štúdia zameraná na generáciu staršiu ako 50 rokov s názvom „50+ UFO prehliadaná

generácia“. Táto štúdia skúmala potreby, správanie, postoje a názory občanov starších ako 50

rokov a ich správanie na trhu. Zo záverov štúdie vyplýva, že seniori budú aj do budúcna

veľmi zaujímavou spotrebiteľskou skupinou, pretože starnú čoraz náročnejšie ročníky

spotrebiteľov, ktoré sú zvyknuté na vysoké životné štandardy (Haškovcová, 2010).

Seniori sú veľmi heterogénnou skupinou, ktorá má spoločnosti rozhodne čo ponúknuť.

Seniori majú rozsiahle životné skúsenosti, ktoré môžu odovzdať mladším generáciám.

Príkladom môžu byť ich pracovné skúsenosti, ktoré získali počas svojho života.



444

2 FINANČNÁ GRAMOTNOSŤ

V tejto kapitole vysvetlíme vo všeobecnosti pojem finančná gramotnosť, pre lepšie

pochopenie nasledujúcej aplikácie na cieľovú skupinu seniori. Život človeka sa v súčasnosti v

značnej miere „točí“ okolo peňazí. Žijeme konzumným spôsobom života, na každom kroku

nám reklamy, či už cez televíziu, rozhlas alebo formou tlače, ponúkajú rôzne produkty, služby

a pod.. Asi najväčším lákadlom sú pre človeka úvery a pôžičky, ktoré poskytujú banky, ale aj

nebankové subjekty. Mnoho ľudí sa bez rozmýšľania zadlžuje. Pravdepodobne si

neuvedomujú riziká svojho konania. Hlavným dôvodom na základe rôznych výskumov je

práve ich nízka úroveň finančnej gramotnosti. Zadlžujú sa ľudia v produktívnom veku bez

mihnutia oka, čo potom ľudia v seniorskom veku, ktorý na základe odchodu do dôchodku

výrazne finančne stagnujú?

Dubeňová (2011) hovorí, že finančnú gramotnosť môžeme chápať ako schopnosť

efektívne narábať s financiami v každodenných situáciách. Ide o získané vedomosti

a zručnosti v oblasti riadenia svojich financií, domáceho rozpočtu, riadenia svojich bežných,

ale aj neplánovaných príjmov a výdavkov, odstraňovanie zlodejov peňazí, pracovanie na

znižovaní vlastných výdavkov, plánovanie budúcich výdavkov, oboznámenie sa bankovou

teóriou a tiež schopnosť racionálne si požičiavať peniaze (Dubeňová, 2011).

Do štruktúry finančnej gramotnosti môžeme zahrnúť tri časti, a to peňažnú, cenovú a

rozpočtovú gramotnosť. Peňažnú gramotnosť by sme mohli charakterizovať ako schopnosť

spravovať hotovostné a bezhotovostné peniaze, ovládať transakcie s nimi s využitím na to

určených nástrojov, ako je napríklad bežný účet alebo platobné nástroje. Cenová gramotnosť

v sebe zahŕňa porozumenie cenovým mechanizmom a inflácii. Čo sa týka rozpočtovej

gramotnosti, tu dokáže človek spravovať svoj osobný rozpočet alebo rozpočet svojej rodiny,

je schopný zostaviť finančný plán a finančne sa zabezpečiť do budúcnosti (Pilař, 2012).

Finančná gramotnosť je súčasťou tzv. funkčnej gramotnosti, ktorú môžeme chápať ako

súbor určitých vedomostí, schopností, zručností, ktoré sú pre život dospelého človeka

potrebné a aj prospešné, pretože sa môže bez problémov začleniť do rôznorodých aktivít a

efektívne fungovať v modernej spoločnosti (Dubeňová, 2011).

2.1 SENIORI A FINANČNÁ GRAMOTNOSŤ

Základným príjmom seniorov je starobný dôchodok. Starobný dôchodok môžeme

definovať ako dôchodkovú dávku, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003

Z. z. v znení neskorších predpisov poskytuje zo starobného poistenia. Účelom starobného

dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe. Aby seniorovi vznikal nárok na



445

starobný dôchodok musí spĺňať dve hlavné kritéria a to je dovŕšiť dôchodkový vek a získať

najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Hranica odchodu do dôchodku sa

každým rokom zvyšuje. V porovnaní s minulým rokom 2017, kedy hranica dôchodkového

veku predstavovala 62 rokov aj 76 dní, sa táto hranica od roku 2018 zvýši na 62 rokov a 139

dní, čím sa dôchodkový vek predĺži o ďalších 63 dní. Zvyšovanie dôchodkového veku je

zapríčinené zvyšovaním priemernej strednej dĺžky života spoločnej pre mužov a ženy, čo

vyplýva z výsledkov Štatistického úradu SR. Pri daných predpokladoch by sme tak na

Slovensku mali mať v roku 2050 dôchodkový vek až 67 rokov (zdroj: www.socpoist.sk).

Seniori sú skupinou, ktorá je najviac ohrozená tzv. príjmovou chudobou. Kalmus

(2012) o príjmovej chudobe hovorí tak že, ak je hranica príjmov domácnosti nižšia ako 60%

mediánu ekvivalentného príjmu. Hranica rizika chudoby na Slovensku dosiahla pritom

úroveň 4 086 eur na rok, čo v prípade jednočlennej domácnosti predstavuje približne 341 eur

na mesiac. Najviac ohrozené chudobou sú jednočlenné domácnosti žien na starobnom

dôchodku. Dve tretiny domácností seniorov uviedli, že so svojimi príjmami vychádzajú s

ťažkosťami. Kalmus (2012) tiež vo svojom príspevku uviedol, že 15,2% dôchodcov je

materiálne zanedbaných. Dôchodcovia odpovedali na to, či si môžu dovoliť niektoré z

deviatich vybraných položiek. Ak chýbajú tri a viac položiek, hovoríme o materiálnej

deprivácii. Z celého príspevku potom vyplýva, že v najhoršej finančnej situácii sa nachádzajú

jednočlenné domácnosti dôchodkýň. Tieto domácnosti sú najviac ohrozené príjmovou

chudobou. Náklady na bývanie pre nich predstavujú najväčšiu finančnú záťaž. Najhoršie

vychádzajú so svojimi príjmami a sú najviac materiálne deprimovaní.

Seniorov môžu do finančných problémov dostať tzv. predvádzacie akcie. Rôzne

spoločnosti pozývajú prostredníctvom letákov seniorov pod zámienkou výletu na

predvádzacie akcie svojich produktov. Seniorov najmä lákajú na mnoho darčekov, ktoré

dostanú na akciu zdarma. To, že ide o predvádzacie akcie, na letáku mnohokrát nie je

uvedené. Seniorom sú na takýchto akciách ponúkané produkty, ktoré sú predražené.

Predajcovia na seniorov používajú rôzne manipulatívne techniky aj vyhrážky, aby si tovar

zakúpili. Nie je výnimkou, že seniorom dávajú podpísať rôzne nevýhodné zmluvy na

splácanie tovaru. Všetky praktiky predajcov a priebeh týchto akcií spracovala Silvie

Dymáková vo svojom dokumente Šmejdi.

Na Slovensku Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu spolu s Ministerstvom

financií vypracúvajú Národný štandardy finančnej gramotnosti pre obyvateľov Slovenskej

republiky. Na základe najvyššieho dosiahnutého vzdelania triedia obyvateľov do troch úrovní

vedomostí ohľadne finančnej gramotnosti. V každej úrovni je presne stanovené aká poznatky

http://www.socpoist.sk/



446

by mal daný človek ovládať. Danú teóriu aplikujú na žiakov stredných a základných škôl

a zisťujú úroveň ich finančnej gramotnosti. Môžeme sa pozrieť na konkrétne príklady na

jednotlivé úrovne v oblasti spôsobu používania rôznych metód platenia. Štandardy finančnej

gramotnosti sa sledujú vo viacerých oblastiach, my si pre ukážku zobrazíme jednu z nich

v tabuľke č.2:

Tab. 2: Zobrazenie konkrétnych kompetencii v prislúchajúcej dosiahnutej

úrovne na základe vzdelania (zdroj: https://www.minedu.sk/data/att/11068.pdf,

spracovanie: vlastné).

Konkrétne schopnosti Štandard

finančnej

gramotnosti

Stupeň dosiahnutého vzdelania

Opísať, za čo všetko rodičia v

domácnosti platia.

Vysvetliť používanie peňazí v bežných

situáciách

Úroveň 1 primárne – prvý stupeň ZŠ (1. – 4. ročník

základných škôl)

Charakterizovať rôzne typy miestnych

finančných inštitúcií.

Opísať moderné spôsoby platenia.

Rozlíšiť platobné karty podľa funkcie

(debetné, kreditné), podľa technológie

(s magnetickým prúžkom a čipom) a

podľa spôsobu prevedenia

(embosované, neembosované,

virtuálne)

Nájsť informácie z internetu o rôznych

virtuálny menách

Úroveň 2

nižšie stredné vzdelanie – druhý stupeň ZŠ,

1. – 4. ročník gymnázií s osemročným štúdiom,

1. ročník bilingválneho štúdia gymnázia

nižšie stredné odborné vzdelanie – nižšie

sekundárne

stredné odborné vzdelanie – sekundárne

Porovnať charakteristiky a náklady na

bežný účet a debetnú platobnú kartu

ponúkané finančnými inštitúciami.

Používať kurzový lístok pri výmene

peňazí.

Diskutovať o výhodách a nevýhodách

jednotlivých platobných metód.

Rozlíšiť aktívne a pasívne operácie

banky.

Úroveň 3 úplné stredné všeobecné vzdelanie

úplné stredné odborné vzdelanie

Najčastejším problémom u skupiny obyvateľstva v seniorskom veku v súčasnosti je

nízka výška dosiahnutého vzdelania. Preto pre dosiahnutie prijateľnej úrovne finančnej

gramotnosti sa využívajú rôzne podpory vzdelávania seniorov v oblasti financií, rôzne

organizácie poskytujú kurzy pre ľudí v seniorskom veku pre zlepšenie ich finančných

schopností. Podrobnejšie sa tomu budeme venovať v nasledujúcej kapitole.

https://www.minedu.sk/data/att/11068.pdf



447

2.2 PODPORA FINANČNEJ GRAMOTNOSTI SENIOROV

Podpora finančnej gramotnosti sa z roka na rok zvyšuje Ministerstvo financií zahŕňa

vzdelávacie akcie zamerané na rôzne cieľové skupiny. Vypisujú rôzne projekty, ktoré

prebiehajú prezenčnou formou v podobe rôznych besied a prednášok, ale aj projekty, ktoré sú

prístupné na internete. Dôležité je hlavne osloviť našu cieľovú skupinu seniorov a dostatočne

ich informovať o možnostiach vzdelávania sa. Postupne si priblížime pár projektov a ich

konkrétnu činnosť, ktorou sa snažia zvýšiť povedomie seniorov v danej problematike. Veľkú

úlohu pri informovaní seniorov zohrávajú práve médiá. Podľa Saká a Kolesárová (2012)

sledujú seniori televíziu v priemere 2,9 až 3,5 hodiny denne. Autori tiež uvádzajú, že seniori

sledujú televíziu dvakrát viac ako ostatné populácie a počúvanie rozhlasu medzi seniormi tiež

vzrástol. Práve z týchto dôvodov by mohli byť televízne a rozhlasové relácie zamerané na

finančné vzdelávanie pre seniorov efektívne. Finančnú gramotnosť

seniorov podporujú rôzne organizácie, nadácie, univerzity tretieho veku a pod. Napríklad

spomínaná nadácia PARTNERS po úspešnej niekoľkoročnej spolupráci s Univerzitou tretieho

veku pri Ústave celoživotného vzdelávania Žilinskej univerzity v Žiline prináša každoročne

vzdelávanie v oblasti finančnej gramotnosti, ktoré je určené pre seniorov a poskytuje

základnú orientáciu vo svete peňazí, ako aj návyky finančného plánovania a rady finančnej

sebaobrany. Okrem základov finančnej gramotnosti poskytujú sériu prednášok

venujúcich sa finančnému trhu a jeho fungovaniu či charakteristikám rôznych finančných

produktov. Informácie získané v priebehu jednoročného štúdia môžu seniorom pomôcť nielen

pri vlastnom rozhodovaní sa v oblasti financií, ale aj v ich bezprostrednom okolí formou

šírenia získaných informácií vo svojich rodinách, medzi priateľmi a vo svojej komunite.

Seniori patria spolu s mladými ľuďmi ku skupine, ktorá vykazuje nižšiu úroveň

finančnej gramotnosti, než je celoslovenský priemer. Navyše, práve starší ľudia majú

tendenciu či už z neistoty, či nedostatku informácií podľahnúť menej výhodným ponukám.

Práve preto je vzdelávanie v oblasti financií rovnako dôležité ako u mladých ľudí. Aj keď by

si človek povedal, že načo sa bude na dôchodku vzdelávať však už to nepotrebuje, opak je

pravdou. Potrebujú to o to viac, pretože sú v dnešnej dobe veľmi ohrozenou skupinou

obyvateľstva.

2.3 ZÁSADY VZDELÁVANIA SENIOROV

Klevedová a Dlabačová (2008) opisujú moderný prístup k vzdelávaniu seniorov, ktorý

usiluje o to, aby starší aj starí ľudia zostávali čo najdlhšie aktívni. Využíva na to vhodné



448

motivačné nástroje a v procese vzdelávania seniorov osobitné zásady. Medzi odporúčané

zásady patrí:

1. Starší človek potrebuje k pochopeniu nových poznatkov vlastný spôsob a tempo. Je

náročné zosúladiť potreby a schopnosti niekoľkých seniorov. Individuálny prístup vo

vzdelávacích skupinách sa samozrejme predpokladá. Vhodná motivácia vedie však

väčšinou seniorov k tomu, aby sa našiel vhodný kompromis a všetci boli spokojní.

Nerešpektovanie tejto zásady či nechuť alebo neschopnosť prispôsobiť sa, môže viesť k

ukončeniu vzdelávacích aktivít a strate motivácie.

2. Starší človek potrebuje mať k dispozícii prehľadné a názorné písomné informácie. Seniori

sa učia inak ako deti a mladí ľudia. Prehľadný systém a možnosť vracať sa k informáciám

vedie k upevňovaniu odovzdávaných poznatkov. Koncentrácia seniorov môže byt

ovplyvnená mnohými okolnosťami. Ak sa nedarí v momente prenosu informácií tieto

udržať v pamäti, môže sa k nim jedinec vrátiť neskôr. Senior nevie riešiť a prijať mnoho

informácii naraz, je lepšie ich rozdeliť na viac častí.

3. Zvýšená unaviteľnosť a nedostatky v oblasti kognitívnych funkcií spôsobí to, že

senior pomalšie prijíma informácie. Prenos týchto podnetov z krátkodobej pamäti do

dlhodobej má vo vyššom veku tiež svoje špecifiká. Prebieha pomalšie. Pri odovzdávaní

informácii seniorom nie je potrebné ponáhľať sa a zahltiť ich informáciami, ktoré

nedokážu prijať, a ktoré pre nich v konečnom dôsledku nedávajú zmysel.

4. Pri vzdelávaní seniorov je dôležité správne posúdiť ich schopnosti, rešpektovať

ich možnosti a schopnosti. Nerešpektovanie tejto zásady môže seniorov od vzdelávania

natrvalo odradiť. Senior by mal mať možnosť rozvíjať už predtým nadobudnuté poznatky,

teda sa predpokladá, že vo zvolenej problematike nebude začiatočník. Bude mať o danú

aktivitu záujem a jeho vzdelávanie bude prebiehať na pokročilejšie úrovni.

5. Vyučujúci by sa mal vyjadrovať zrozumiteľne, pomalšie a častejšie sa uisťovať, či

senior problematike rozumie, či ju správne chápe. Na nesprávnom pochopení informácie sa

väčšinou nedá zmysluplne nadviazať. Nepochopenie môže vzniknúť z mnohých dôvodov.

6. Pokiaľ sa prevádza nácvik používania nových pomôcok, je nutné jednotlivé kroky

opakovať a dbať na to, aby si ich senior skúšal sám. Možno tak hneď na začiatku odstrániť

chyby. Je tiež nutné dobre vysvetliť význam jednotlivých krokov, aby senior pochopil

logiku v ich nadväznosti. Často sa stáva, že bol senior s novou metódou, prístrojom a pod.

Oboznámený a odchádza s tým, že všetko samostatne zvláda. Potom pri samostatnej

aplikácii sa môže vyskytnúť doma problém keď zabudne niektorý z krokov. Ak však

jedinec pochopil logiku postupu, dokáže často následnosti medzi jednotlivými krokmi sám



449

odvodiť. Okrem zvýšenia motivácie prispieva tento úspech tiež k rozvoju elasticity mozgu.

7. Nie je vhodné dávať seniorovi mnoho úloh. Už samotný fakt, že sa senior vzdeláva,

zariadil si aktivitu, dostavil sa, udržuje sa v pozornosti, vedie si zápisy, premýšľa, prijíma

nové podnety, môže byt vysiľujúci. Starší človek potrebuje na relaxáciu viac času. Nie je

preto motivujúce stresovať ho vidinou povinnosti. Je už na zaslúženom odpočinku a svoje

schopnosti učiť sa, plniť povinnosti súvisiace so vzdelávaním a celoživotným pracovným

nasadením už preukázal. Jeho vzdelávanie v seniorskom veku ma iný účel.

8. Senior má spoznať zmysluplnosť svojho konania, vrátane svojich možnosti. Podľa tejto

zásady by vzdelávacie aktivity mali byť vždy zmysluplné. Pri vzdelávaní je vhodné vždy

uviesť informáciu o tom, k čomu nadobudnutá znalosť bude, aká je jej využiteľnosť v

živote. Zvolená téma by mala rešpektovať životné potreby seniorov. Vzdelávanie

motivuje seniora k úspechu a je dôležité oceniť usilovnosť a snahu. Pochvala a ocenenie

totiž vytvára motiváciu k ďalšej práci. Je však nutné, aby senior nebol chválený, ak nato

nie je dôvod. Rýchlo si uvedomí, že niečo nie je v poriadku, že sa zrejme jedná o akt

milosrdnej lži. To môže vyvolať rozporuplné dojmy vedúce až k pocitu menejcennosti.

Pokiaľ budú vzdelávajúci dodržiavať tieto postupy, senior v sebe objaví nove schopnosti a

zistí, že nikdy nie je neskoro na to, aby sa naučil niečo nové. Výučba seniorov ma

prebiehať v dopoludní alebo popoludní, kedy je u seniorov väčší predpoklad vyššej

koncentrácie a pozornosti. Počas výučby je potrebné dodržiavať pravidelné prestávky

(Klebedová, Dlabačová, 2008).



450

3 PRAKTICKÁ ČASŤ

3.1 VYMEDZENIE VÝSKUMNÉHO PROBLÉMU

V teoretickej časti našej práce sme sa venovali finančnej gramotnosti ľudí

v seniorskom veku. Kvantitatívnych výskumov na tému finančnej gramotnosti sme našli

mnoho, ale v rámci našej práce sa pokúsime kvalitatívnym výskumom uchopiť problematiku

finančnej gramotnosti u vybraných seniorov. Tejto téme je potrebné venovať dostatok času,

aby sme mohli lepšie pochopiť danú problematiku a do budúcnosti robiť potrebné opatrenia.

3.2 CIEĽ VÝSKUMU A VÝSKUMNÉ OTÁZKY

Cieľom nášho výskumu je zmapovanie aktuálnej finančnej gramotnosti obyvateľov

v seniorskom veku, zistiť ako sa orientujú v otázkach finančnej gramotnosti a aké skúsenosti

majú s pôžičkami, úvermi a zadlžením v seniorskom veku.

VO1: Ako sa seniori orientujú v otázkach finančnej gramotnosti?

VO2: Aké skúsenosti majú ľudia v seniorskom veku s pôžičkami a úvermi?

Tab. 3 Spôsob zostavovania otázok do rozhovorov s indikátormi

Výskumná

otázka

Indikátor Otázky do rozhovoru

VO1 Financie

Nevedomosť

Ohrozenosť

Negramotnosť

Vypočítavosť

Čo predstavuje Váš mesačný príjem? Pracujete popri dôchodku?

Ako by ste zhodnotili svoju finančnú situáciu?

Ako vychádzate so svojimi mesačnými príjmami?

Akým spôsobom hospodárite s financiami?

Akým spôsobom si robíte prehľad o vašich financiách

v domácnosti?

Pomáha Vám niekto s hospodárením?

VO2 Zadlženosť

Chudoba

Odpor

Nevedomosť

neinformovanosť

Aké skúsenosti máte s pôžičkami? S akými?

Čo si myslíte o pôžičkách alebo úveroch?

Keby ste potrebovali peniaze, tak kam by ste sa obrátili?

Akú sumu a s akým úrokom by ste boli ochotný si zobrať?

Ako si sporíte alebo máte nejakú finančnú rezervu?

Čo si myslíte o úveroch, ktoré dnes ponúkajú banky?

Zdroj:vlastný

3.3 VÝSKUMNÝ SÚBOR

Výberovým kritériom pre našich participantov bola hlavne požiadavka dosiahnutého

seniorského veku 62 rokov a viac a zároveň poberatelia starobného dôchodku, aby sme vedeli

skúmať ich finančnú gramotnosť. Oslovili sme viacero participantov a nakoniec sa výskumu



451

zúčastnili štyria. Tri ženy a jeden muž. Oslovili sme viacero mužov, ale ostatní nám odmietli.

Môže to byť z dôvodu, že muži sú skôr hákliví rozprávať o svojich financiách a narábaní

s nimi. Participanti boli cielene vyberaný z Trnavského kraja, aby sme do budúcna pre

rozšírenie tejto témy pribratím participantov z iných krajov mohli porovnať finančnú

gramotnosť seniorov z rôznych krajoch Slovenska.

Výskum prebiehal v domácom prostredí participantov, čo si myslíme, že bolo

výhodou, pretože sa cítili bezpečnejšie a nemali problém otvorene rozprávať aj na tému

financií, ktorá je pre väčšinu ľudí dosť diskrétna záležitosť. Práve tento významný faktor

domáceho prostredia je dôležitý pre kvalitatívny výskum, zdôrazňuje aj Hendl (In : Švaříček,

Šeďová, 2007).

Všetci účastníci výskumu boli informovaní o cieli nášho výskumu a boli oboznámení

s tým, že náš rozhovor bude zaznamenávaný a následne analyzovaný. Boli informovaní aj

o možnosti neodpovedať na otázky, ktoré im budú nepríjemné alebo na ne nebudú chcieť

odpovedať. Takýto variant sa u nášho výskumu neobjavil, na prekvapenie, participanti

ochotne odpovedali na všetky naše otázky, dokonca prezradili aj veci, na ktoré sme sa

nepýtali. Na začiatku sme zvažovali možnosť osloviť neznámych seniorov v inštitucionálnych

zariadeniach, neskôr sme zistili, že táto možnosť nie je moc vhodná, keďže seniori

v zariadeniach do kontaktu s financiami moc neprichádzajú, pretože skoro celý ich dôchodok

je použitý na zaplatenie pobytu v zariadení a im ostane len zo zákona stanovená čiastka, ako

vreckové. Nakoniec sme preto všetkých participantov oslovili cez našich známych a rodinu

a zamerali sme sa na seniorov žijúcich v domácom prostredí, ktorí sú poberateľmi starobného

dôchodku viac ako 5 rokov. Oslovili sme viacero potencionálnych participantov, nakoniec sa

nám podarilo úspešne urobiť rozhovor so 4 z nich.

Pre bližšie a prehľadnejšie charakterizovanie participantov sme si vytvorili

nasledujúcu tabuľku č.3:

Tab. 4 Demografické údaje o participantoch (zdroj: vlastný).

Meno Anna Ján Irena Alžbeta

Vek 70 86 77 80

Rodinný stav rozvedená ženatý vdova vydatá



452

Vzdelanie Stredné s

maturitou

Odborné bez

maturity

Stredné s

maturitou

Základné

V domácnosti S dcérou a rod. S dcérou a rod. So synom a rod. S dcérou a rod.

Zdroj príjmu Starobný dôchodok Starobný dôchodok Starobný +

vdovský dôchodok

Starobný dôchodok

Výška príjmu 500€ 430€ 480€+180€ 330€

3.4 METÓDA VÝSKUMU

Na začiatku sme zvažovali ako kvalitatívny tak aj kvantitatívny výskum. Na túto tému

sme našli mnoho kvantitatívnych výskumov a zberu dát, ale nám je bližšia kvalita a vlastný

záujem pochopenia problematiky finančnej gramotnosti seniorov nás motivoval pre výber

kvalitatívneho výskumu. Švaříček a Šeďová (2007) na definíciu kvalitatívneho výskumu

uvádzajú v svojej knihe viacerých autorov, ale dospeli k záveru, že kvalitatívny výskum nie je

možné definovať nejakou jednou definíciou. Ale zaujal nás názor amerického sociológa

Blaua, ktorý tvrdí, že kvantitatívny výskum nezisťuje nič viac, ako to, čo sme kvalitatívne už

vedeli. Potrebné dáta sme získali rozhovorom, kde sme začali pološtruktúrovaným

rozhovorom s niekoľkými štruktúrovanými otázkami doplnených o rozširujúce otázky (Hendl,

2005).

3.5 INTERPRETÁCIA VÝSKUMNÝCH DÁT

Interpretácia bola poslednou etapou práce s dátami, ktoré sme získali. Metódou

otvoreného kódovania nám vzniklo 20 kódov, ktoré sme podľa vzájomných súvislostí

pospájali a vytvorili tak 6 hlavných kategórii. Postupovali sme podľa Reichtera (2009), ktorý

hovorí, že kódovanie nám vytvorí určité témy, ktoré kombinuje, člení a triedi a spoločne tak

vytvára kategórie s určitými základnými charakteristickými vlastnosťami. Narábame s nimi

ako s premennými. Kategórie spolu s kódmi, uvádzame v nasledujúcej tabuľke č.4:



453

Tab. 5 Kategórie a kódy

Kategórie Kódy

Aktuálna finančná situácia Rutina

Pomoc rodiny

nespokojnosť

Spôsob hospodárenia Dôvera

Nezáujem

Prehľad

rozpočet

Evidencia výdavkov Zbytočnosť

Zodpovednosť

Nezáujem

Finančná rezerva Sporenie

Rezervy

Žiadne

Stav zadlženosti Bez pôžičiek

Nezadlženosť

vyplatenie

Stanovisko k pôžičkám Spokojnosť

Posledná možnosť

Obavy

Dištancovanie

4 VÝSLEDKY

V našom výskume sme mali stanovené 3 výskumné otázky, na ktoré sa na základe

zistených dát budeme snažiť zodpovedať a výsledky našich zistení popísať. Pri postupnej

analýze dát získaných v rozhovoroch sme si stanovili 6 kategórii, ktoré budeme popisovať

z pohľadu jednotlivých participantov.

4.1 AKTUÁLNA FINANČNÁ SITUÁCIA

Finančná situácia našich participantov vychádza z rovnakého zdroju príjmu, ktorý

predstavuje len starobný dôchodok žiadny iný príjem k tomu, keďže žiadny z našich

participantov nepracuje popri dôchodku. Svoju finančnú situáciu, ale každý z nich hodnotí

subjektívne podľa svojich potrieb a následného naplnenia alebo nenaplnenia.

Participantka Irena hodnotí svoju finančnú situáciu doslovne ako zlú: „No tak zle!

Lebo dôchodok ako učitelia nemáme vysoký aj keď som odrobila 44 rokov.“ Ďalej dodáva :

„Potrebujem sa o seba starať, kaderníčka, masáže, rehabilitácie momentálne beriem veľa



454

liekov a k tomu všetky možné vitamíny, takže veľa miniem. Neostáva mi mesačne nič aj keby

som chcela.“ Zo svojím dôchodkom nie je spokojná a uvádza, že jediné čo jej trochu

pomáha, aby zvládla vykryť aj nejaké nečakané situácie v domácnosti je fakt, že po

manželovi poberá vdovský dôchodok vo výške 180eur.

Participant Ján o svojej finančnej situácii hovorí už ako o každodennej rutine pretože

je poberateľ starobného dôchodku už vyše 20 rokov na svoju finančnú situáciu si už zvykol:

„Moja finančná situácia sa každý mesiac preklína v tom, že koľko zarobím toľko mesačne aj

miniem, takže mi akurát vystačuje. Nemôžem si dovoliť nič navyše, ale nie som na tom až tak

zle.“ Spolu so svojou manželkou sa snažia každý mesiac vystačiť si ako sa im len dá, nemôžu

si dovoliť rozhadzovať peniaze a so svojho dôchodku žiaľ toho veľa ani neušetria,

dôchodkom pokryjú klasické náklady domácnosti.

Na rozdiel ďalšej participantky Anny, ktorú jej finančná situácia nejak obzvlášť

netrápi a nemusí riešiť každý mesiac svoje výdavky, pretože jej vo veľkej miere pomáha

rodina. Býva so svojou dcérou v spoločnej domácnosti, kde má svoju izbu a kúpeľňu

a nemusí sa zaujímať ani o inkaso každý mesiac. Všetko pre ňu zabezpečuje rodina.

Zhodnotila to v skratke : „Moja finančná situácia je dobrá, pretože nebývam sama, lebo som

členom tejto rodiny.“ Keď o tom rozprávala mala na tvári zvláštny úškrn až miestami možno

pocit hanbi, že jej naozaj vo všetkom pomáha rodina a ona nerieši vôbec nič.

Posledná participantka Alžbeta má svoju finančnú situáciu asi zo všetkých

najkomplikovanejšiu, keďže má najvyššie ukončené vzdelanie len základné tak aj celý život

poberala približne minimálnu mzdu a jej dôchodok jej prepočítali na niečo cez 300eur. Je si

vedomá toho, že keby nemá svojho manžela, so svojho dôchodku by ledva vyžila. „Všetko

v rodine zabezpečuje môj manžel, môj dôchodok chodí jemu na účet a ja sa o nič nezaujímam

a plne mu dôverujem.“ Alžbeta má už cez 80rokov a jej zdravotný stav nie je najlepší,

vyžaduje si časté návštevy lekárov a mnoho liekov. Keby je sama nemala by to v živote

jednoduché, preto je vďačná svojmu manželovi za každodennú pomoc.

4.2 SPÔSOB HOSPODÁRENIA

Pri zisťovaní spôsobu hospodárenia sme sledovali či participanti majú nejaký prehľad

o svojich financiách a ako sa každý mesiac pasujú s hospodárením zo svojho dôchodku.

Participantky Anna a aj Alžbeta do spôsobu hospodárenia moc nezasahujú. Poznamenali totiž,

že sa o všetky financie stará ich rodina. Anna pri otázke akým spôsobom hospodári so svojimi

financiami, s úsmevom v hlase odpovedá: „Ja osobne nijak.“ A začne sa smiať. Dôchodok jej

chodí na účet v banke a viac nič nerieši, sleduje si len ročný výpis ktorý jej vždy príde, že čo



455

jej banka stŕha mesačne a tým to pre ňu končí. O financie sa viac nezaujíma.

Na rozdiel od participanta Jána, ktorý má vo svojich financiách prehľad a vie

o každom eure ktoré minie. Pravidelne navštevuje banku a výpisy si starostlivo odkladá.

O hospodárení priznáva: „Hospodárenie mam na starosti ja. Všetky peniaze držím ja.

Manželke sú síce na dosah, ale keď niečo potrebuje musí to prejsť cezo mňa.“ Z rozprávania

nám bolo jasné, že je o všetkom vždy informovaný a nič mu neutečie všetko si starostlivo

sleduje.

Participantka Irena si každý mesiac robí rozpočet. Približne si prepočíta koľko zaplatí

za energie a na stravu a zaráta do toho narodeniny a meniny svojich detí a vnúčat a podľa toho

sa každý mesiac zabezpečí a vie na čom je. „Pretože mám dve deti a päť vnúčat a každý čaká,

že mu niečo dám. Ja mu rada dám som rada, keď sa tešia, ale musím s tým vždy dopredu

počítať.“

4.3 EVIDENCIA VÝDAVKOV

Všetci z našich participantov majú svoj účet v banke to znamená že každý má určitý

prehľad o tom ako je na tom vďaka mesačným alebo ročným výpisom. Nás skôr zaujímalo či

si robia evidenciu o každomesačných nákladoch, ktoré majú. Presný zoznam čo, kde a koľko

minuli si nerobí ani jeden z nich. Zhodli sa na tom, že po zapísaní všetkého neboli o nič

múdrejší akurát vedeli, že koľko minuli, ale nijak im to nepomohlo a považovali to za

zbytočnosť. Hovorili, že možno keď boli mladší a mali vyššie príjmy a rôzne príjmy a mali

záujem aj šetriť do budúcna pre svoje deti tak to malo význam. Teraz keď už sú na dôchodku

a ich jediný príjem je starobný dôchodok, ktorý je každý mesiac rovnaký im stačí vždy

v januári si pozrieť ročný výmer a na celý rok sú vybavení. Irena to konštatuje : „Kedysi som

zapísala celé písanky ale nemohlo to k ničomu. Nešlo to k ničomu, vedela som koľko som

minula ale neurobilo ma to múdrejšou.“

4.4 FINANČNÁ REZERVA

Pre ľudí v dôchodkovom veku je určite veľmi dôležité nejaké finančné zabezpečenie.

S pribúdajúcim vekom sa pravdepodobnosť, že nás opustia zvyšuje. Všetci z našich

opýtaných participantov pociťuje potrebu si svojím spôsobom odkladať, šetriť financie, aby

nezostali bez peňazí, keď ich budú najviac potrebovať. Participantka Irena si každý mesiac

z dôchodku nechá v banke stŕhať 50eur do sporenia. „Viete človek nikdy nevie ako dopadne



456

a nechcem nechať rodinu v štichu.“ Je si vedomá, že plynutie života neovplyvní a preto chce

byť aspoň trochu pripravená.

Participant Ján, ktorý má o svojich financiách dokonalý prehľad sa tiež nespolieha na

náhodu a vďaka jeho práci aj popri dôchodku si dokázal urobiť dostatočnú rezervu, ktorú má

záujem použiť naozaj len v najhorších situáciách. O svojich skúsenostiach hovorí takto :

„...držia ma v tej banke na tom sporožíre seniorskom kde mám odloženú svoju rezervu, ale to

mám na knižke a nijak z tým nehýbem, ani nevyberám ani nevkladám, proste to tam len mám

pre istotu.“ Participant vie, že svojho aktuálneho dôchodku vyžije len tak tak, a preto je rád

zato že si vedel popri dôchodku slušne zarobiť a nemusí sa obávať, čo keby sa niečo stane.

Naopak participantka Anna, ktorá išla na dôchodok vo veku 55rokov a tým sa skončila

jej pracovná kariéra dokáže si každý mesiac odložiť bohatú čiastku. „Ušetrím si veľa len

preto, lebo zase to zopakujem bývame tu všetci spolu a moje náklady sú minimálne. Odkladám

preto všetky peniaze do banky formou podielových listov.“ Aj keď participantka Anna na prvý

pohľad vyzerá, že jej život je „gombička“ , veľmi dobre si uvedomuje funkciu rodiny

v pohľade na jej finančnú situáciu. Priznáva : „Keby som bola sama bol by to problém, najmä

tie energie ťahať, to by bol problém.“ Pomoc rodiny je u každého z participantov nesmierne

dôležitá viackrát spomínajú, že keby nemajú rodinu nevedia ako by sa ich finančná situácia

vyvíjala.

Asi najreálnejšie to pociťuje participantka Alžbeta, ktorá so svojím nie príliš vysokým

dôchodkom ostáva ako keby odkázaná na manželovi po finančnej stránke. Vraj si nerobí

žiadnu finančnú rezervu, pretože nemá z čoho spolieha sa na manžela, ktorý podľa nej zariadi

aj toto. „ Ja osobne si nič neodkladám všetko rieši len môj manžel.“

4.5 STAV ZADLŽENOSTI

V rámci tejto kategórie sme chceli zistiť v akej momentálnej situácii sa vybraní

participanti nachádzajú. Či aktuálne majú nejakú pôžičku alebo keď tak či v minulosti mali

a či už majú všetko vyriešené. Predpokladá sa že zadlženosť ľudí v seniorskom veku bude

stúpať. Keďže náklady na život sa stále zvyšujú, ale finančná situácia seniorov sa nemení prvá

alternatíva, ktorá by ich podľa Herberta Simona mala napadnúť pri teórii obmedzenej

racionality je zobrať si pôžičku. Na pohľad najľahšie a najracionálnejšie riešenie pre mnohých

avšak skrýva sa za tým veľa iných vecí, na ktoré ľudia v prvom momente zabudnú, pretože

hlavný problém vyriešili – teraz už majú peniaze.

Všetci naši participanti sú aktuálne bez pôžičiek, úverov ale každý z nich priznal že

v minulosti využili služby banky alebo nebankovky. Participantka Anna hovorí : „S



457

pôžičkami mám z minulosti veľmi dobré skúsenosti, nejaké veľké pôžičky som síce nikdy

nemala, skôr také aby sa dali zvládnuť. Nábytok na splátky alebo stavebné sporenie.“

Racionálne si vedela zhodnotiť do akej vysokej sumy môže ísť, aby to pre ňu a jej rodinu

nebolo likvidačné. Podobne to hodnotí aj participant Ján : „Teraz nemáme pôžičky žiadne

čisto čerpáme dôchodok. V minulosti sme mali len na dom ale tá už je vyplatená.“ A rovnako

svoj stav hodnoti aj Irena : „Nemám nič, mali sme na dom, ale to už sme dávno vyplatili, teraz

nemám žiadne pôžičky, nič.“ Stav ich zadlženosti

určite ovplyvňuje aj ich vyšší vek, keďže všetci participanti majú už nad 70 rokov,

pravdepodobnosť žeby im teraz dali nejakú pôžičku sa znižuje. Úver v banke im už žiadna

banka neposkytne a nebankovky sú tiež interne limitované vekom aj keď sa prezentujú, že

poskytujú pôžičky bez obmedzenia. Iná situácia by bola možno u participantov, ktorí čerstvo

dovŕšili dôchodkový vek a rapídne im klesol ich mesačný príjem, ale o tom by sa dal už robiť

iný výskum. Z našich dostupných participantov nám teda vychádza, že všetci sú aktuálne bez

akéhokoľvek zadlženia.

4.6 STANOVISKO K PÔŽIČKÁM

V rámci názorov participantov na pôžičky sa už stretávame z výraznými odlišnosťami

na danú tému. V rámci tejto kategórie nás zaujímal ich názor celkovo na pôžičky a či by boli

ochotní si zobrať pôžičku a keď tak za akých podmienok.

Participantka o pôžičkách v momentálnej situácii nechcela ani počuť, hneď ako sme sa

jej spýtali či by bola ochotná si zobrať pôžičku v jej výzore bol vidieť odpor a strach.

Hovorila o tom takto: „Bojím sa, nechcem nechať deťom pôžičky a neviem mne už ide na 80

rokov a keď sa mi niečo stane a budú deti musieť za mňa platiť by ma to strašne mrzelo, to

nechcel však oni majú čo robiť, aby tiež vyžili.“ Odmietala vôbec myšlienku nato žeby si

zobrala pôžičku, nechcela sa o tom viac rozprávať.

Naopak participant Ján hodnotí svoj postoj k pôžičkám inak, hovorí: „Vždy by som

využil služby len banky, keby potrebujem. Lebo od rodiny by som si mohol zľahčiť, že teraz

nemám a dám na druhý mesiac a na druhý mesiac sa mi to zráta a takto mi to ide pravidelne

a musím sa do toho vtesnať.“ S pôžičkami bol vždy spokojný a aj keď teraz nič nepotrebuje

určite by pôžičky odporučil pri riešení vyskytnutého sa problému.

Participantka Anna síce pomoc pôžičiek v minulosti viackrát využila, teraz by ich

brala len ako poslednú možnosť. Hovorí o riešení nejakého problému takto: „Určite najskôr

rodina! By sme si to nejak prebrali až potom posledná varianta by bola nejaká pôžička.“ Naši

participanti mali výhodu, že neboli zatlačení do kúta a iná možnosť ako pôžička im



458

neostávala, práve preto že majú rodinu s ktorou sú v tesnom kontakte. Všetci participanti totiž

spolunažívajú v jednej domácnosti so svojimi deťmi a vnúčatami a preto im rodina poskytuje

obrovskú podporu aj vo veciach financií.

5 DISKUSIA

Cieľom našej práce bolo čo najbližšie sa snažiť zmapovať úroveň finančnej

gramotnosti seniorov, ako sa orientujú v otázkach financií a aké skúsenosti majú s pôžičkami

alebo úvermi počas svojho života alebo ako by vo svojom veku riešili vzniknutú negatívnu

finančnú situáciu. Nebolo jednoduché prísť s nejakým jednotným všeobecným zhodnotením

pre populáciu seniorov, keďže sme robili rozhovory so štyrmi participantmi, ktorí síce

pochádzajú z rovnakej spádovej oblasti Trnavského kraja, ale každý z nich na otázky

odpovedal subjektívne podľa svojich životných skúsenosti a nadobudnutých zručností. Preto

sme pomocou kódovania rozhovorov vytvorili 6 samostatných kategórii.

Vďaka získaným dátam od našich participantom sme mohli aspoň čiastočne priblížiť

problematiku finančnej gramotnosti seniorov. Seniori sú dokázateľne najviac ohrozenou

skupinou v oblasti relatívnej chudoby, v mnohých prípadoch je to zapríčinené práve ich

nedostatočnou finančnou gramotnosťou kedy sa dostávajú do rúk rôznych bankových aj

nebankových subjektov a za vidinou vyriešenia svojej životnej situácie siahajú po akejkoľvek

možnosti. Často krát teda pre samotného seniora veľmi nevýhodných možnostiach. Naši

participanti však naopak majú z minulosti s pôžičkami dobré skúsenosti, ale momentálne

žiadny z nich pôžičku nemá, všetky záväzky majú vyplatené. Na otázku či by aktuálne svoju

prípadnú zlú finančnú situáciu riešili pôžičkou reagovali veľmi jasno. Konkrétne participantka

Irena hovorí: „Tak teraz už sa bojím, nechcem nechať pôžičky deťom. Mne už ide na 80 a čo

keď sa mi niečo stane a budú deti za mňa platiť, to by ma strašne mrzelo...“ Podobne sa

vyjadrili aj ostatní participanti, čo však mohlo byť spôsobené tým, že každý z opýtaných mal

už nad 70 rokov a psychicky a ani fyzicky si už nevedia predstaviť žeby sa mali mesačne

zaviazať k niečomu tak vážnemu. V neposlednom rade dôležitý aj fakt, že v ich veku získať

nejakú väčšiu pôžičku je málo pravdepodobné.

Dubeňová (2011) hovorí o finančnej gramotnosti ako o získaných

vedomostiach a zručnostiach v oblasti riadenia svojich financií, domáceho rozpočtu, riadenia

svojich bežných ale aj neplánovaných príjmov a výdavkov. Preto sa predpokladá, že aj človek

počas svojho života sa zaoberal aspoň sledovaním si svojich financií, zostavovaním si svojho

rozpočtu a riešením nečakaných výdavkov tak by aj v seniorskom veku mal mať úroveň

finančnej gramotnosti na prijateľnej úrovni. Traja z našich participantov sú toho tiež



459

príkladom. Celý život riešili svoje príjmy a výdavky, zostavovali si rodinný rozpočet vedeli sa

popasovať s nečakanými nákladmi a tak tomu je aj v seniorskom veku aj keď nie v takom

rozsahu ako človek v produktívnom veku. Príkladom je opäť participantka Irena, ktorá

konštatuje: „Ja si myslím, že áno. Celý život som viedla v domácnosti financie ja. Či to keď

sme stavali manžel mi dal peniaze a ja som s tým hospodárila.“ „Všetko si riešim sama, keď

tak jedine poviem synovi alebo dcérke, ale inak všetko si riešim sa sama.“ Takže môžeme

vidieť, že pokiaľ sa človek počas svojho života každodenne ako hovorí Dubeňová(2011)

stretáva s financiami, pravdepodobnosť vyššej finančnej gramotnosti s porovnaní s osobami,

ktoré počas života sa stretávali s financiami len minimálne. Participantka Alžbeta o tom

hovorí takto: „ Môj dôchodok chodí na účet manželovi, ja ani neviem v akej výške ja peniaze

vôbec nedržím, iba nejaké drobné v kabelke inak tomu vôbec nerozumiem ja sa peňazí

bojím.“ Práve takýto ľudia ako je pani Alžbeta sú následne výborným cieľom pre rôznych

obchodných „šmejdov“, ktorí zneužijú nedostatočné vedomosti ľudí v oblasti financií a často

bývajú oklamaný či okradnutý.

Dôležitú rolu v rámci finančnej gramotnosti v živote seniora zohráva určite rodina.

Všetci participanti sa zhodli na tom, že ich finančná situácia je prijateľná len vďaka ich

blízkym, ktorý pri nich stoja. Participantka Anna o tom hovorí: „Určite je prvá rodina! By

sme si to v rodine najskôr nejak prebrali a až potom...“ A práve v tých ťažkých chvíľach,

ktoré sa vyskytnú v živote každého človeka a u seniorov obzvlášť je dôležitá pomoc rodiny,

našich blízkych, ktorí ich môžu často krát „zachrániť“ pred zlým rozhodnutím.

Zhodnotenie celkovej finančnej gramotnosti v našej práci nebude možné, pretože sme

mali len veľmi úzku vzorku. Ale cieľom našej práce ani nebolo zhodnotiť situáciu ľudí

v seniorskom veku, skôr sme sa snažili priblížiť ich chápaniu financií, akým spôsobom ich

v živote ovplyvňujú, ako oni vnímajú svoju finančnú gramotnosť a aké majú skúsenosti

s bankovými alebo nebankovými subjektmi. V tomto spočíva čaro kvalitatívneho výskumu.

Možnosť nechať participantov, aby sa Vám otvorili a rozprávali sa s Vami o svojom živote

o svojich skúsenostiach. Na prekvapenie participanti, s ktorými sme robili výskum mali

o svojej finančnej gramotnosti veľmi pozitívnu mienku a mysleli si, že svet bankovníctva

ovládajú aj keď priznali, že na dôchodku nie sú v takej častej interakcii s financiami, ako keď

boli mladší. Čo je logické, keďže ich jediné mesačné príjmy predstavuje len starobný

dôchodok.



460

ZÁVER

Myslím si, že sa nám v rámci našej práce podarilo aspoň čiastočne splniť ciele, ktoré

sme si stanovili na začiatku a to zistiť ako sa seniori orientujú v otázkach finančnej

gramotnosti a aké skúsenosti majú s pôžičkami a úvermi.

V dnešnej dobe žijeme konzumným spôsobom života, každodenne sa stretávame

s financiami, pôžičky na nás číhajú na každom kroku, preto je dôležité zvládnuť sa

prispôsobiť dnešnej situácii. Seniori sú skupina ľudí, ktorá sa ťažko prispôsobuje niečomu

novému a náhlemu. Počas starnutia sa musia prispôsobovať novým biologickým

a psychologickým zmenám, ktoré staroba prináša a nie ešte venovať pozornosť aktuálnemu

vývoju spoločnosti. Preto je dôležitou zložkou v ich živote rodina, ak má senior možnosť na

niekoho sa obrátiť a u niekoho hľadať pomoc je pre neho orientácia vo financiách

jednoduchšia. Sú seniori, ktorí automaticky sú viac finančne gramotný ako druhý, čo všetko

ovplyvňuje aj ich doterajší život, celoživotné skúsenosti v tejto oblasti a v neposlednom rade

aj výška dosiahnutého vzdelania môže ovplyvniť ich úroveň gramotnosti. V našej práci sme

mali 3 participantov so stredným vzdelaním a jedného zo základným a aj na takejto malej

vzorke sme videli rozdiely. Participanti so stredným vzdelaním mali v oblasti finančnej

gramotnosti väčšie zručnosti a schopnosti na rozdiel od participantky zo základným

vzdelaním, ktorá v otázkach financií nemala skoro žiadne skúsenosti.

Ako odporúčanie pre prípadné rozšírenie ďalšieho výskumu by sme navrhovali väčší

počet participantov a aj z iných krajov a následne by sa dala porovnať úroveň finančnej

gramotnosti seniorov v jednotlivých krajoch na Slovensku. Prípadne porovnať aspoň západ

z východom.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

BALOGOVÁ, B. 2005. Seniori. Prešov : AKCENT PRINT, 2005. 158 s. ISBN 80-969274-9-3.

ČORNANIČOVÁ, R. 1998. Edukácia seniorov. Bratislava : FF UK, 1998. 153 s. ISBN 80-223-1206-1.

DUBEŇOVÁ, K. 2011. Význam a potreba vzdelávania v procese budovania dôslednejfinančnej vedomosti. In

Finančná gramotnosť ako súčasť ekonomického vzdelávania. Bratislava : Katedra pedagogiky NHF EU,

2011. 189 s. ISBN 978-80-225-3249-5.

GAVORA, P. 2010. Úvod do pedagogického výskumu. 2.rozšírené vydanie Adamov: Mikadapress, s.r.o. 2010.

261 s. ISBN 978-80-7315-185-0

HARTL, P. 1996. Psychologický slovník. Praha : Portál, 1996. 774 s. ISBN 807178303X.

HAŠKOVCOVÁ, H. 2010. Fenomén stáří. 2.vyd. Praha: Havlíček Brain Team, 2010. 365 s. ISBN 978-80-

87109-19-9.

HEGYI, L. 2012. Sociálna gerontológia. Bratislava : Herba, 2012. 171 s. ISBN 978-80-89171-99-6.



461

HENDL, J. 2005. Kvalitativní výzkum. Základní metody a aplikace. I. vyd. Praha: Portál, 2005. 205 s. ISBN 80-

7367-040-2.

HöSCHL, C., ŠTĚPÁNKOVÁ, H., VIDOVIĆOVÁ, L. 2014. Gerontologie. Současné otázky z pohledu

biomedicíny a společenských věd. Praha : Karlova Univerzita, 2014. 288 s. ISBN 970-80-246-2628-4.

HROZENSKÁ, M. a kol. 2008. Sociálna práca so staršími ľuďmi. Martin : Osveta, 2008. 181 s. ISBN 978-80-

8063-282-3.

ČEVELA, R., KALVACH, Z. a L. ČELEDOVÁ.2012. Sociální gerontologie: Úvod do problematiky. 1. vyd.

Praha: Grada, 2012. ISBN 978-80-247-3901-4.

KLEVETOVÁ, D., DLABAČOVÁ, I. 2008. Motivačni prvky při praci se seniory. Praha: Grada, 2008. 208 s.

ISBN 978-80-247-2169-9.

KOLESÁROVÁ, K. a P. SAK.2012. Sociologie stáří a seniorů. 1. vyd., Praha: Grada, 2012. ISBN 978-80-247-

3850-5.

PACOVSKÝ, V. 1990. O stárnutí a stáří. 1. Vyd. Praha : Avicenum, zdravotnické nakladatelství, 1990. 136 s.

ISBN 80-201-0076-8.

POLEDNÍKOVÁ, Ľ. Et al. 2006. Geriatrické a gerontologické ošetrovateľstvo. Martin : Vydavateľstvo Osveta,

2006. 216 s. ISBN 80-8063-208-1.

STUART-HAMILTON, I. 1999. Psychologie stárnutí. Praha: Portál, 1999. 319 s. ISBN 80-7178-274-2.

SLOVENSKÁ AKADÉMIA VIED 2003. Krátky slovník slovenského jazyka. Bratislava : Veda, 2003. 985 s.

ISBN 80-224-0750-X.

VÁGNEROVÁ, M. 2007. Vývojová psychologie II. Dospělost a stáří. 1. vyd. Praha: Karolinum, 2007. 460 s.

ISBN 978-80-246-1318-5.

VÁGNEROVÁ, M. 2010. Psychologie osobnosti. Praha : Karlova univerzita v Prahe, 2010. 467 s. ISBN 978-80-

246-1832-6.

INTERNETOVÉ ZDROJE

ĎOUBAL, S. 2000. Nové poznatky o stárnutí vo velmi vysokem veku. [online] [cit. 2018.03.10 ]Dostupné na

internete: http://www.faf.cuni.cz/app/Gerontology/Mechanisms/contra/MechanismsContra.asp.

PILAŘ, J. 2012. Finanční gramotnost: Jak s penezi?!. 2.vyd. SKP-CENTRUM, o.p.s., 2012. 36 s. Dostupné na

internete: http://www.skp-centrum.cz/wpcontent/uploads/2012/05/Financni-gramotnost-aneb-Jak-s-

penezi.pdf.

KALMUS, J. 2012. Příjmy a životní podmínky domácností starobních důchodců [online]. Český statistický úřad,

2012 [cit. 2018-03-19]. Dostupné na internete:

http://www.czso.cz/csu/tz.nsf/bce41ad0daa3aad1c1256c6e00499152/cc3022aee9082cfec12579d8002aad25

/$FILE/ČSÚ%20CERGE-EI%20Kalmus.pdf.

Národný program aktívneho starnutia na rok 2014 – 2020. (online) (cit. 2018-02-28). Dostupné na internete:

http://www.minv.sk/swift_data/source/rozvoj_obcianskej_spolocnosti/rada_vlady_pre_mno/rokovania/201

3/5_rokovanie/MPSVR_narodny-program-aktivneho-starnutia_material.pdf.

Sociálna poisťovňa, počet vyplácaných dôchodkov za príslušné obdobie. (online) (cit. 2018-03-17). Dostupné na

internete: http://www.socpoist.sk/pocet-vyplacanych-dochodkov--v-mesiacoch-/3150s.

http://www.faf.cuni.cz/app/Gerontology/Mechanisms/contra/MechanismsContra.asp

http://www.czso.cz/csu/tz.nsf/bce41ad0daa3aad1c1256c6e00499152/cc3022aee9082cfec12579d8002aad25/$FILE/ČSÚ%20CERGE-EI%20Kalmus.pdf

http://www.czso.cz/csu/tz.nsf/bce41ad0daa3aad1c1256c6e00499152/cc3022aee9082cfec12579d8002aad25/$FILE/ČSÚ%20CERGE-EI%20Kalmus.pdf

http://www.minv.sk/swift_data/source/rozvoj_obcianskej_spolocnosti/rada_vlady_pre_mno/rokovania/2013/5_rokovanie/MPSVR_narodny-program-aktivneho-starnutia_material.pdf

http://www.minv.sk/swift_data/source/rozvoj_obcianskej_spolocnosti/rada_vlady_pre_mno/rokovania/2013/5_rokovanie/MPSVR_narodny-program-aktivneho-starnutia_material.pdf

http://www.socpoist.sk/pocet-vyplacanych-dochodkov--v-mesiacoch-/3150s

finannÁ gramotnosŤ seniorov · prácu na tému finančná gramotnosť seniorov sme si vybrali...

Documents