BOJOVNÍK2121D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

Ročník LXI

DNES V ČÍSLEstr. 2

Ozbrojené sily USAuž nie sú najlepšie na svete

str. 6–7

Pamätník Trnavskej posádkyje obnovený!

str. 9

Fínsky snajper „Biela smrť“

ISSN 03223-2018

Ľubomír Švec, podpredseda OblV SZPB, Lip-tovský Mikuláš: – V Stanovách SZPB treba zmeniť ustanovenie hlavy II a doplniť ju o člá-nok „Vyslúžilí členovia SZPB“.Vyslúžilí členovia SZPB, priami účastníci bojov za národné oslobodenie, by boli bez povinnosti platiť príspevok člena SZPB z dôvodu podania žiadosti o uvoľnenie z členstva v SZPB zo zdra-votných dôvodov. Vyslúžilým členom SZPB by však zostalo postavenie a oprávnenia riadneho člena SZPB. Príslušná základná organizácia by mala povinnosť informovať vyslúžilého čle-na SZPB o svojej činnosti. Vyslúžilí členovia SZPB by nemali povinnosť účasti na členských schôdzach základných organizácií. Oldřich Vaněk, člen predsedníctva OblV SZPB, Liptovský Mikuláš: – V predsedníctve OblV SZPB v Liptovskom Mikuláši rezonuje predsta-va, ako zlepšiť akcieschopnosť a zvýšiť pružnosť práce veľkých základných organizácií v kraj-ských a okresných mestách možnosťou vytvore-nia mestských výborov. Tie by riadili a koordi-novali oveľa adresnejšiu a konkrétnejšiu prácu pružnejších základných organizácií vytvorených v mestských častiach. Jozef Čorba, predseda OblV SZPB, Prešov: – Stanovy SZPB, doplnené o pripomienky dele-gátov XVI. zjazdu SZPB a zjazdom schválené, zabezpečujú činnosť a prácu oblastných organi-zácií a zväzu, ako takého. Oblastný výbor dopo-siaľ nezaregistroval nové návrhy na zmenu sta-nov od predsedov a členov ZO SZPB. Aj napriek tomu sa hodnotiace schôdze v roku 2016 budú zaoberať aj týmto. Jozef Pupala, predseda ZO SZPB, Čierny Po-tok: – V ankete minulého čísla ma zaujala odpo-veď priameho účastníka protifašistického odboja pána Oskara Bielika z Prievidze. Vystihol náš ob-raz kde sme. Akosi sme sa „odpútali“ od mladej generácie.

Na slávnostnom akte na cintoríne čs. vojakov v Duk-lianskom priesmyku si pamiatku hrdinov Dukly spoločne s delegáciou SZPB a protifašistických vojnových veterá-nov uctili predseda vlády SR Róbert Fico, minister obrany Peter Gajdoš, náčel ník GŠ OS SR generál Milan Maxim, delegácia z ČR pod vedením námestníka ministra obrany

Tomáša Kuchtu, zástupcovia vojenského diplomatického zboru akreditovaného na Slovensku, predstavitelia štátnej správy a samosprávy PSK, okresu a mesta Svidník, ako aj miestni obyvatelia.

O zmene názvu pamätného dňa – Deň obetí Dukly – roz-hodli poslanci NR SR 24. novembra 2015, keď schválili novelu Zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Prezident SR Andrej Kiska no-velu podpísal 3. decembra 2015.

Na zamyslenie:Na zamyslenie:

13. 10. 2016 Cena 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov)

Naša anketaNaša anketaBlíži sa koniec roka a s ním aj tohtoročné hod-notiace členské schôdze. Narazili ste v Stano-vách SZPB na niečo, čo našu praktickú činnosť brzdí, o čom budete na svojich rokovaniach ho-voriť a teda pripravovať sa na zjazd, ktorému to navrhnete v základnom dokumente zmeniť?

George S. PATTONGeorge S. PATTONBojovať za niečo je lepšie, ako žiť pre nič.Bojovať za niečo je lepšie, ako žiť pre nič.

PerličkaNeberte mi hračkuV ZOO v poľskej Poznani bolo jeden víkendový deň veľ-mi rušno. No nebolo to pre kvantá návštevníkov. O roz-ruch sa postarala jedna z tamojších medvedíc. Tá si totiž našla novú hračku, s ktorou sa zabávala vo výbehu. Lenže všetkých okolo, vrátane nej, to mohlo stáť život. Príslušník miestnej stráže si všimol veľmi zvláštny predmet, ktorý si huňatá Ewka vyhrabala a takmer onemel. Ewka objavila čaro mínomet-ného granátu z druhej svetovej vojny. Šelmu sa podarilo od koristi našťastie odlákať, verejnosť eva-kuovať a pyrotechnikom granát zneškodniť. Okrem toho pre istotu skontrolovali výbeh, či sa v ňom nenachádza ešte nejaké prekvapenie. A. MIKUNDOVÁ, zdroj: abcnews.go.com

(Pokračovanie na str. 3)

9. partizánska prehliadka v DetveOslavy 72. výročia SNP v Detve vyvrcholili v sobotu 1. októbra 2016 devia-tym spomienkovým stretnutím na unikátnu prehliadku 1. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika, v rámci ktorej tu 1. októbra 1944 pred najvyššími povstaleckými politikmi a veliteľmi pochodovalo niekoľko stovák soviet-skych, francúzskych a slovenských partizánov. Okrem 30-tisícovej parti-zánskej prehliadky v Minsku 16. júla 1944 svet také niečo dovtedy nevidel.

Za vencom SZPB zprava Dušan Šablatúra, Viliam Longauer a Ján Kašica.

Symbolickým sprievodom po trase, po ktorej pred 72 rokmi vzdávali partizáni poctu najvyšším partizánskym a vojen-ským veliteľom a politickým činiteľom Povstania (prizerali sa K. Šmidke, gen. J. Golian, plk. A. N. Asmolov a J. Šver-ma), teraz vzdávali pocty bojovníkom SNP dnešní protifašisti. Predovšetkým to boli členovia miestnej ZO SZPB, oblast-nej organizácie SZPB Zvolen, vrátane členov z okolitých oblastných organizá-cií SZPB Banská Bystrica, Brezno, Lu-čenec a ďalších. Potešiteľné je, že mnohí sem prišli aj s rodinami. Spoločne s ro-dičmi a starými rodičmi kráčali v sprie-vode deti a mladé mamičky, ktoré svo-je ratolesti tlačili v kočiarikoch. Staršej mládeže bolo síce pomenej, ale predseda

Na výročie mníchovskej zrady médiá mlčia o tých, čo námvrazili dýku do chrbtaV súvislosti s výročím Mníchovskej zrady v roku 1938, keď Veľká Británia, Francúzsko a Talian-sko podpísali dohodu s hitlerovským Nemeckom

a v záujme „zachovania mieru“ mu obetovali roz-siahle územia Československa, sa ruské minis-terstvo zahraničia obrátilo k západným štátom, aby ich varovalo pred opätovným zahrávaním sa s nacizmom.

(Pokračovanie na str. 3)

(Pokračovanie na str. 3)

Vďaka vám hrdinovia Dukly

Po prvýkrát pod novým názvom Deň hrdinov Karpat-sko-duklianskej operácie sme si 6. októbra pripomenuli 72. výročie najväčšej horskej bitky na východnom fronte.

(Pokračovanie na str. 3)

Delegácia SZPB, ČSBS a Múzea SNP. Na snímke v prvom rade zľava: predseda ČSBS Jaroslav Vodička, podpredseda ÚR SZPB genmjr. Igor Čombor, predseda SZPB Pavol Sečkár. Druhý rad zľava: člen predsedníctva ÚR SZPB Pavol Brndiar, podpredseda ÚR SZPB Juraj Drotár, riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev a tajomník ÚR SZPB Viliam Longauer.

2 BOJOVNÍK / 21

H O R Ú C A Z E M E G U Ľ A Čo píšu iníČo píšu iníAmerická vyhrážka – darčekpre teroristovOdmietnutie amerických úradov spolupracovať s Moskvou v Sý-rii sa stane darčekom pre tero-ristov, vyhlásila predstaviteľka ruského MZV Maria Zacharova.

„Ak sa hrozby Washingtonu zme-nia na rozhodnutia, skončia sa po-chybnosti, že Biely dom si zobral bojovníkov pod svoje ochranné krídla a na „teroristickej ulici bude veľký sviatok“, napísala diplomatka na Facebook. Podľa ria.ru, 29. 9. 2016

The Nation: Ozbrojené sily USA nemajú právonazývať sa najlepšími na sveteOzbrojené sily USA sú schopné „zabíjať a ničiť“, no nie dosa-hovať politické ciele a preto sa nemôžu nazývať najlepšími na svete, píše The Nation.

Prezident USA, vystupujúc s tohtoročným posolstvom Kon-gresu, nazval americké vojská „najsilnejšou bojovou silou v de-jinách“. V roku 2001 sa s ana-logickými vyjadreniami vytasil G. Bush mladší.

„Za roky, ktoré prešli medzi tý-mito dvomi momentmi vzletnej rétoriky, USA sa zapojili do de-viatich konfl iktov... A teraz, aký rekord dosiahla najmohutnej-šia bojová sila v dejinách USA: nula víťazstiev, dve porážky,

sedem „remíz“, poznamenáva autor článku Nick Turse.

Odvoláva sa pri tom na úda-je velenia špeciálnych operácií USA (SOCOM), ktoré „vyvolá-vajú skleslosť“. SOCOM analy-zovalo konfl ikty s účasťou USA za ostatných sto rokov, o množ-stve ktorých čitatelia ani nemu-seli vedieť.

Najdôležitejším záverom, ku ktorému sa dá podľa jeho slov prísť je, že mnohé konfl ikty na-vždy miznú v takzvanej sivej

zóne. Analytik tým charakterizu-je stav medzi mierom a vojnou.

Plukovník US Army vo vý-službe, profesor histórie Andrew Basevich pri komentovaní týchto údajov obracia pozornosť na to, že politici typu Hillary Clintono-vej síce hovoria, že USA majú „obrovské ozbrojené sily“, no zamlčujú, čo sa Washingtonu po-darilo dosiahnuť svojimi vpádmi.

„Preukázali sme, že nemôže-me presvedčivo a prijateľnými prostriedkami dosiahnuť poli-tické ciele. Toto je jednoznač-ný fakt,“ nazdáva sa Basevich a dodáva: „Môžeme zabíjať ľudí, môžeme ničiť, no nedosahujeme vytýčené ciele.“ Podľa ria.ru, 28. 9. 2016

Prezident Zimbabve sa vyhráža OSNRobert Mugabe vyhlásil, že ak reformovanie Bez-pečnostnej rady OSN bude zamietnuté, africké štáty môžu z tejto svetovej organizácie vystúpiť.

Mugabe očakáva rozšírenie predstaviteľstva štátov afrického kontinentu v BR OSN. Ak sa to vraj nestane, vo svete vznikne ešte jedna organi-zácia ako protiváha existujúcej. A nazval štáty, ktoré sa stanú jej členmi spolu s africkými štátmi. Je to Rusko, Čína, India a ďalšie, ktoré nesúhla-

sia s politikou dominancie Západu v BR OSN. „Mienime to urobiť budúci september, na ďal-

šom VZ OSN,“ povedal Mugabe a dodal, že africkí lídri už možnosti vystúpenia z OSN posudzovali. „Podporuje nás len Rusko a Čína, USA sú proti.“ Čo vedie africké krajiny k tomuto kroku? Podľa

Mugabeho názoru je to preto, že západní lídri za doterajších podmienok neberú na zreteľ názory af-rických štátov. Podľa vz.ru, 25. 9. 2016

Perspektívy vojny s RF: pravé príčiny porážky USAAko uvádza portál „RT v ruštine“, Rusko v prípade vojny s USA rýchlo vyhrá. USA nie sú pripravené bojovať: Americ-ká armáda Rusko nezvládne.

Modernizácia ruskej armády kráča míľovým krokom. No a to si nemohol nevšimnúť ani jej hlavný súper USA. Podľa expertov časo-pisu „Forbes“ USA v prípade kon-fl iktu budú porazené: vojna s RF privedie štát ku krachu. Experti upozorňujú, že USA nemajú viac ako päť rokov, aby sa pripravili na možný konfl ikt.

Ak sa začne, tak preto, že USA ovládajú väčšinu zdrojov NATO, boj budú musieť viesť zo strany aliancie. Lenže takáto vojna s Rus-kom kardinálne zmení Európu.

Podľa predpovedí západných expertov, vojna s Ruskom bude porážkou USA, nakoľko spojenci mu, vďaka posledným dvom ame-rickým prezidentom, už v ničom nepomôžu. Prvý, George Bush mladší vyviedol dve tankové bri-gády z Európy, druhý, Barack Obama zmenil stratégiu smerom

na tichooceánsky región, čo sa prejavilo v znížení vojenskej prí-tomnosti USA v Európe.

Západní experti pomenovali príčiny vojny s RF a objektívne dôvody možnej porážky USA.

Zemepisné umiestnenie konfl ik-tu nesľubuje americkým vojakom príjemnú službu. Armáda USA bude mať vo východnej Európe problémy s logistikou. A skutoč-nosť, že po vode sa k nej budú môcť dostať len cez úzke prieli-vy, umožní Rusku obsadiť pozície lídra tak na vode, ako aj na súši. Zemepisné postavenie okrem toho urobí nemožným zapojenie do boja vojenského námorníctva USA. Vojenské základne Ruska sú v Kaliningradsej oblasti Baltu a v Sevastopole v Čiernom mori.

Dve stacionárne brigády, kto-ré majú USA v Európe už nie sú vážnym protivníkom pre Rusko.

Vojny, ktoré Štáty vedú za ostat-ných pätnásť rokov spôsobili nedostatok prostriedkov PVO, rádiolokačného boja, vysokopres-ných zbraní a adekvátne chránenej techniky.

Bez ohľadu na početnú prevahu NATO, experti veľmi pochybujú, či sa západným Európanom za-chce brániť východných Európa-nov, ak vznikne taká nevyhnut-nosť.

Odmietnutie útoku proti ruským vojenským základniam sa stane ďalšou príčinou oslabenia pozí-cií NATO. Európske štáty sa boja eskalácie konfl iktu, preto-že nikto nechce prijať atómový úder Ruska, ktorý sa stane vy-núteným krokom v prípade voj-nového konfl iktu.

Podľa názoru západných exper-tov, jediné, čo zostáva USA, je vrátiť do Európy bojové jednotky a uskutočniť modernizáciu Ozbro-jených síl USA, píše „RT v rušti-ne“. Podľa new-glance.com, 20. 9. 2016

Ukrajina a Gruzínsko – cvičiská bakteriologických zbraníNa území Ukrajiny a Gruzínska pôsobia ame-rické mobilné laboratóriá, v ktorých sa vyrá-bajú bakteriologické zbrane, vyhlásil gene-rálny riaditeľ Centra politických informácií Alexej Muchin.

„...plus nie príliš zákonné projekty, ktoré NATO, využívajúc toho, že Ukrajina a Gruzín-sko sú mu absolútne podriadené, realizuje na ich územiach,“ cituje experta Politnavigator.

Podľa evrazia.org, 28. 9. 2016

Rusi v Poľsku zažívajú historickú genocídu V Poľsku sa rozpútala vojna proti pamätníkom sovietskeho ob-dobia, zaznelo vo Varšave počas Všepoľskej konferencie tam žijú-cich Rusov, ktorí túto vojnu považujú za pokus o falšovanie dejín. „Treba odvrátiť pokusy zatrieť a sfalšovať dejiny a pošpiniť hrdin-stvo sovietskych vojakov,“ nieslo sa konferenciou. „Vyhlasujeme, že nesúhlasíme s konaním poľských úradov a jej vojnou s pamät-níkmi,“ povedal v rozhovore pre TASS predseda organizácie ta-mojších Rusov Arťom Bologov a zvýraznil: „Uskutočňujú sa činy, nasmerované proti 650-tisícom padlým sovietskym vojakom v tej-to krajine a my sa snažíme tomu diplomaticky brániť.“

Podľa pravda.ru, 2. 10. 2016

Prejav prezidenta M. Zemana na konferencii Rhodes Forum 2016

Teraz som dočítal jednu knihu od istého nemeckého noviná-ra, Desať dní v Islamskom štáte, a tam jeden z vodcov Islam-ského štátu hovorí o tom, že je potrebné zabíjať neveriacich. A ak bude treba, zabijeme 100 miliónov ľudí, 200 miliónov ľudí, 300 miliónov ľudí. To je väčší počet obetí ako tých, kto-rých zabili nacisti. Iste, môžete povedať, že je to šialenstvo, ale ak ste si prečítali Mein Kampf Adolfa Hitlera, tak ten tiež chápali ako úplné šialen-stvo a ono sa skoro vyplnilo. To znamená, že šialenstvo, ktoré je základom tejto anticivilizácie, sa môže ukázať ako nebezpečné.

Hlavnespravy.sk, 1. 10. 2016 (výňatok)

Prezident Filipín sa pripodobnil k Hitlerovi Filipínsky prezident Rodrigo Duterte vyvolal ďalší škandál, keď sám seba pripodobnil k Adolfovi Hitlerovi, píše agentúra Reuters. Pred novinármi poukázal na to, že niektorí novinári ho vyobrazu-jú ako „bratanca Hitlera“. Duterte, poukazujúc na to, že Hitler zabil milióny židov, povedal: „Na Filipínach sú tri milióny narkomanov. Bol by som šťastný po-zabíjať ich. Kým v Nemecku mali Hitlera, na Filipínach majú...“. Pri týchto slovách Duterte urobil pauzu a ukázal na seba, uvádza Reuters. Podľa ria.ru, 30. 9. 2016

Prezident Filipín sa ospravedlnil... ...židovskej obci za vyjadrenia o holokauste a za to, že sa po-rovnal s Hitlerom. Svoj výrok považuje za nepodarené vy-jadrenie. „Z mojej strany nebol zámer poškvrniť pamiatku šiestich milió-nov zavraždených židov. Hlboko sa židovskej obci ospravedlňu-jem,“ uvádza Reuters. Podľa kp.ru, 3. 9. 2016

„Reálna tvár nacionalizmu – keď sa nezľutujú ani nad deťmi, ani nad matkami“

„Druhá svetová vojna zlikvidovala na bojových poliach de-siatky tisíc našich rodákov. Tisíce nevinných boli umučení, popravení na našej zemi,“ vyhlásil v Dubosaroch prezident Pridnestrovskej moldavskej republiky Jevgenij Ševčuku na mítingu – requiem, venovanom 75. výročiu masovej popravy židov v tomto meste v roku 1941. Svet sa vtedy stretol „s otvorenou formou agresívneho naciona-lizmu, keď ľudí zabíjali len za patričnosť k národnosti“. „Nacio-nalizmus ukázal svoju tvár – reálnu tvár, keď neušetria ani deti, ani starcov, ani ženy,“ zdôraznil prezident. Celkovo na Rumunskom okupovanom území Moldavska, Pri-dnestrovska a Ukrajiny bolo v období 1941–1944 zlikvidova-ných od 380 do 600 000 židov. Podľa regnum.ru, 27. 9. 2016

Rusko a európska bezpečnosťRuská historiografi a zaregistrovala, že nájazdníci na Rusko z Východu chceli územie, peniaze, otrokov, ale nežiadali od Ruska zmenu náboženstva. Naproti tomu nájazdníci zo Zá-padu žiadali predovšetkým zmenu náboženstva.Pozrime sa teraz na bezpečnostnú situáciu Európy. Európa sama nebola schopná odpovedať na žiadnu väčšiu bezpečnostnú vý-zvu – vonkajšiu aj vnútornú – s jednou výnimkou. Rímsku ríšu rozvrátili národy prišlé z východu, Tatárom by Európa nebola schopná vzdorovať, keby sa nevrátili na východ pre svoje vnú-torné problémy. Napoleona dokázalo poraziť až Rusko, rovnako Hitlera. Výnimkou je obrana proti Osmanskej ríši. Osmanskú ríšu dokázala poraziť Európa sama.

Ján Čarnogurský na srspol.sk, 23. 9. 2016 (výňatky)

(Pokračovanie na str. 4)

3 BOJOVNÍK / 21

Naša anketaNaša anketa(Dokončenie zo str. 1)

Navrhnem, aby sa do Stanov SZPB dostala samostatná formulá-cia možnosti vytvorenia „Mládež SZPB“, ktorej členmi by mohli byť mladí ľudia od 15 rokov fyzického veku. Viem o čom hovorím, študenti a žiaci sa na možnosť byť mladým členom SZPB, pýtajú takmer na každej besede – prednáške, ktoré absolvujem. Mladých získame len keď budeme s nimi. V prvom rade by nás mali posilniť deti a vnuci členov SZPB. Kto k nám nedostane svojich, ten bude na iných prikrátky. Jozef Petráš, podpredseda OblV SZPB, Martin: – Navrhujem, aby priami účastníci národného boja za oslobodenie, uvedení v časti II. čl.1, písm. a) Stanov SZPB, boli oslobodení od platenia členských príspevkov. Žijúcich je už veľmi málo a určite by si to zaslúžili.

Vďaka vám hrdinovia Dukly(Dokončenie zo str. 1)

Predseda vlády Robert Fico pri pamätníku čs. vojakov vy-jadril vieru, že podobne ako on, aj ostatní prítomní dejiny nevní-majú len ako nejaké udalosti ale-bo letopočty, ale ako príležitosť na obrovské ponaučenie. Dukla je podľa neho miestom nielen obrovskej odvahy a obetí, ale je aj príkladom toho, čo môže vo-jenské besnenie priniesť.

Predseda SZPB Pavol Sečkár v príhovore na bojisku duk-

lianskych hrdinov ako jediný konkrétne pomenoval, že nás oslobodila Červená armáda a neskryl tento historický fakt za nič nehovoriace slová, že slo-boda k nám prišla z východu!

A aj preto bolo absolútne na-mieste, že na záver pripomenul slová veliteľa 1. čs. armádneho zboru v ZSSR generála Ludvíka Svobodu: „Pocity hlbokej úcty a vzrušenia nás naplňujú, kedy-koľvek vstupujeme na priestory Duklianskeho bojiska. Na mies-

ta posvätné pre český a sloven-ský národ. Na miesta posvätené krvou a životmi statočných bo-jovníkov. Tu každý kopec, snáď každý strom i kameň môže ho-voriť o nesmrteľnom hrdinstve sovietskych a československých vojakov. O tom, že za slobodu našej vlasti tu spoločne bojovali, spoločne umierali a spoločne ví-ťazili.“ A pridal k tomu, že aj pre toto je práve Dukla symbolom ví-ťazstva, symbolom hrdinov.

Jozef ŽIAK a redakcia, snímka autor

9. partizánska prehliadka v Detve(Dokončenie zo str. 1)

miestnej ZO SZPB Dušan Šabla-túra, ktorý je aj oblastným predse-dom, tvrdí, že v Detve majú veľmi dobrú spoluprácu so školami. Ich riaditelia vytvárajú podmienky, aby sa takýchto podujatí vždy zú-častnila aspoň jedna trieda.

Potvrdzuje sa, že základom úspešného zorganizovania spo-mienkových stretnutí je spoluprá-ca s mestom. V prípade Detvanov to platí na sto percent. Ako kon-štatoval primátor Ján Šufl iarsky, „spolupráca so SZPB je na veľ-mi dobrej úrovni. Popri aktívnej účasti na organizovaní význam-ných výročí členovia SZPB spo-lupracujú so školami, či už orga-nizovaním tradičnej vedomostnej súťaže z našich dejín, ako aj tým, že žiakov vodia po pamätných

miestach, kde sa odohrali význam-né boje národnooslobodzovacieho zápasu. Máme eminentný záujem na tom, aby sa mladá generácia dozvedela čo najautentickejšie fakty o našej pokrokovej histórii. V rámci možností preto aktivity SZPB podporujeme aj fi nančne...“

Detvianska ZO SZPB pat-rí s počtom 193 členov medzi 3 najväčšie na Slovensku. Síce nedochádza v nej k masívnemu doplňovaniu členskej základne o mladých, ale „dôležitejšie ako množstvo formálnych členov je výber a príprava 2 až 3 nových členov ročne, najlepšie 40-roč-ných, ktorí sa aktívne zapoja do činnosti zväzu a následne získajú i ďalších členov“, zdôraznil jej predseda.

Sprievod sa na chvíľu zastavil

pri Pamätníku hrdinom SNP. Po položení vencov pokračoval na námestie, kde k prítomným preho-voril tajomník ÚR SZPB Viliam Longauer. Pripomenul históriu SNP a hrdinstvo bojovníkov proti nemeckému nacizmu a fašizmu, ako aj proti ich domácim prislu-hovačom a kolaborantom.

Na spomienkovom podujatí boli prítomní: za veľvyslanectvo RF v SR plk. N. S. Ryžov, za veľ-vyslanectvo ČR v SR brigádny generál Zdeněk Jakúbek, posla-nec NR SR Ján Senko, primátor družobného mesta Tuchow z PR Adam Drogoś, vedúci Kancelárie verejného ochrancu práv SR Ma-rián Tӧrӧk a, samozrejme, mnohí občania mesta a okresov Detva, Zvolen a Krupina.

V. DOBROVIČ, snímka autor

Na výročie mníchovskej zrady médiá mlčia o tých, čo námvrazili dýku do chrbta

Mníchovskú dohodu, u nás známu ako mní-chovskú zradu, podpísali premiéri Veľkej Británie a Francúzska Neville Chamberlain a Édouard Dala-dier a tiež priamo „vodcovia“ Adolf Hitler a Benito Mussolini. Ruské ministerstvo píše: „Pripomínanie si „Mníchovskej dohody“ má byť varovaním, ako sa môže skončiť zahrávanie sa s nacizmom a prita-kávanie neonacizmu, ktorý sa opäť znovuzrodzuje v mnohých európskych štátoch.“ Dokument o odo-vzdaní sudetskej oblasti Československa ruské ministerstvo zahraničia vyhodnotilo ako kapitulá-ciu západoeurópskych krajín pred nacizmom: „Po tom, čo lídri hlavných západoeurópskych štátov odmietli spolupôsobiť vedno so ZSSR proti národ-nému socializmu, vybrali si taktiku „upokojenia“ agresora v snahe odvrátiť od seba hrozbu a nasme-

rovať nemeckú vojenskú mašinériu na východ.“Takýto postup, pripomína ruské ministerstvo,

viedol k rozpútaniu 2. sv. vojny, priniesol „nevyčís-liteľné biedy celému ľudstvu a osobitne národom bývalého ZSSR“.

Je zaujímavé, že zatiaľ čo vždy 21. augusta, kto-rý o 21 rokov odložil príc hod 17. novembra 1989 a všetko, čo po ňom nasledovalo, sa opakovane spúšťa celoslovenská mediálna hystéria, nasme-rovaná na útoky smerom na východ – pravda, nie voči Ukrajine – 30. septembra, na deň mníchovskej zrady, ktorej sa na Československu dopustili jeho „verní západní spojenci“, tie isté médiá ako keby do úst vedro vody nabrali. Zrejme sa nepovažuje za príliš politicky korektné pripomínať si dýky, ktoré nám nedávno do chrbta vrazili naši „verní západ-ní spojenci“, s ktorými chtiac-nechtiac zatiaľ pre-bývame pod „mierovým ochranným dáždnikom“ NATO. Podľa hlavnespravy.sk, 1. 10. 2016

(Dokončenie zo str. 1)

28. SEPTEMBERSpolu 582 granátov z čias

1. svetovej vojny objavili v bel-gickom regióne Ardeny, v dedin-ke Michamps v blízkosti hraníc s Luxemburskom. Na ich prí-tomnosť upozornili pracovníci miestnej ťažobnej spoločnosti, ktorí odstraňovali lesný porast na verejne prístupnom pozemku iba sto metrov od dedinskej školy. Na mieste nálezu v bunkri vybudo-vanom z kameňa sa nachádzalo takmer 600 nemeckých mínomet-ných granátov typu „holub“.

Odmínovači ešte v ten deň odstránili najmenej nebezpeč-né časti. Dovedna 387 granátov

zlikvidovali na druhý deň po ich prevoze do neďalekého kame-ňolomu v Arloncourte. V oblas-ti Ardeny nález výbušnín nie je nezvyčajným javom, väčšinou však ide o nevybuchnutú muní-ciu z 2. svetovej vojny.

30. SEPTEMBERProces s 22 hlavnými nemec-

kými nacistickými vojnovými zločincami v Norimbergu sa skončil pred 70 rokmi – 1. ok-tóbra 1946. Dvanásť z obžalo-vaných bolo odsúdených na trest smrti. Štyri víťazné mocnosti – ZSSR, USA, Británia a Francúz-sko – zriadením medzinárodné-

ho tribunálu riešili po skončení 2. svetovej vojny potrebu vyrov-nať sa nielen s jej dôsledkami, ale aj s osobami, ktoré ju iniciovali

a spôsobili šesťročné utrpenie miliónom ľudí na celom svete. Súd zriadili na základe Londýn-skej dohody z 8. augusta 1945 o prenasledovaní vojnových zločincov. Norimberg vybrali preto, lebo v meste sa uprostred

rozvalín zachoval takmer nepo-škodený justičný palác a pri ňom väznica. Procesy pokračovali do roku 1949.

Na pôde veľvyslanectva SR v Ríme udelil prezident Andrej Kiska štátne vyznamenanie in memoriam talianskemu lodnému kapitánovi Carlovi Orlandimu za zásluhy o záchranu ľudských životov s nasadením vlastného života. Medailu si na ofi ciálnom ceremoniáli prebrali Orlandiho dediči.

Príbeh kapitána lode talian-skych Kráľovských námorných vojenských síl Camogli sa začal

v máji 1940, keď zo Zimného prístavu v Bratislave vyplával po Dunaji starý riečny parník Pentcho s 500 pasažiermi – ži-dovskými utečencami. Okrem 260 Slovákov boli na palube aj Česi, Maďari, Nemci, Rakúšania a Poliaci.

Ich cieľom bol prístav Haifa v Zasľúbenej zemi. Po neľud-ských peripetiách a mnohých od-mietnutiach krajinami, ktorými parník prechádzal, stroskotali na jednom z neobývaných ostrovov Egejského mora. Stroskotancov s nasadením vlastných životov zachránila posádka lode, ktorej velil Orlandi. (ao)

stalo saVO SVETE

28. 9.–30. 9. 2016

Ďalších 33 osobností vyzývana boj proti „plazivej fašizácii“Osobnosti verejného a kultúrneho života sa obracajú na predsedov demokratických politických strán, aby de-mokratickými prostriedkami zabránili plazivej fašizácii našej krajiny. Celkovo 36 osobností tvrdí, že situácia je vážna, keďže aj v Národnej rade SR sedia ľudia, ktorí sa otvorene hlásia k odkazu vojnového slovenského štátu. Volajú preto po spojení síl v Banskobystrickom kraji na jednom kandidátovi.

Podľa signatárov je v de-mokracii nevyhnutné a do-konca prospešné mať rozdiel-ne názory, teraz však podľa nich nie je priestor na haštere-nie, ale hľadanie toho, čo nás spája, pretože hnednutím Slo-venska je ohrozená samotná možnosť plurality názorov.

Osobnosti sú presvedčené, že nadišiel čas, aby sme ľudí, ktorí nepredstavujú demokra-

tickú alternatívu, ale naopak, predstavujú jej ohrozenie, zastavili porážkou v budúco-ročných krajských voľbách v Banskobystrickom kraji. „Na dosiahnutie tohto cieľa je absolútne nevyhnutné po-staviť jedného protikandidáta, ktorého bezvýhradne podpo-ria všetky demokratické poli-tické strany a hnutia,“ apelujú. Podľa hlavnespravy.sk, 3. 10. 2016

Reakcia na článok:

„Historik o nebezpečnomprekrúcaní dejín“V Bojovníkovi č. 20/2016 redakcia uverejnila pod týmto náz-vom výňatok z práce vedeckého pracovníka Historického ústavu SAV Dušana Segeša. Tento článok sa však mal nazývať „Historik nebezpečne prekrúca dejiny“.

Jeho vedomosti sa o histórii zrejme končia v septembri 1939 a čo sa stalo predtým ho zrejme účelovo nezaujíma. V súvislosti s Poľskom si zrejme zabudol na-študovať jeho vznik v roku 1918 a jeho agresívnu politiku voči východným susedom, pri ktorej napriek medzinárodnej dohode

obsadilo rozsiahle územia Bie-loruska, Litvy a Ukrajiny. Táto agresívna politika bola podpo-rovaná štátmi Dohody v rámci boja proti sovietskemu Rusku.

Historik platený z našich daní by mohol vedieť o Curzonovej línii z decembra 1919, ktorá

(Pokračovanie na str. 11)

4 BOJOVNÍK / 21 5 BOJOVNÍK / 21

Čo píšu iníČo píšu iní(Dokončenie zo str. 2)

Práce nad zvečnením pamiatkyhrdinov vojny pokračujú

Počas spoločnej rusko-čínskej expedície boli nájdené pozostatky sovietskych vojakov, ktorí padli v bojoch s japonskými okupant-mi počas 2. sv. vojny. Pochovali ich na území memoriálneho par-ku Čuň-in-juaň. Zároveň tam bol odhalený pamätník vojakom, ktorí oslobodzovali Čínu od Japoncov. Takáto expedícia je svojho druhu prvou a preto otvára novú stránku zvečňovania pamiatky sovietskych vojakov – osloboditeľov.

Podľa finobzor.ru, 22. 9. 2016

Podpichujúc banderovcovDňa 22. septembra 2016 sa v Chersone slávil Deň partizánskej slávy. Pochopiteľne, že súčasný Kyjev tento sviatok nemusí. Dô-vod je prostý – partizánske oddiely počas Veľkej vlasteneckej vojny značne vyrúbali banderovské bandy, členovia ktorých sa dnes na Ukrajine nazývajú „hrdinami“. Táto oslava je však svedectvom, že s odkazom skutočných hrdinov sa neobchoduje pri žiadnej politickej konjunktúre. Chersonská webová stránka uviedla, že takýto postoj nemali len prítomní veteráni, ale aj školáci a študenti, vrátane predstaviteľov miestnej samosprávy. Pri príležitosti tohto sviatku zagratuloval veteránom za ich hrdinstvá v bojoch s nacistickými okupantmi aj chersonský primátor Vladimír Nikolajenko. Podľa topwar.ru, 22. 9. 2016

Ľublinu vrátili Pamätníkneznámemu vojakovi

Na Litovské námestie poľského mesta Ľublin sa z depozitu vrá-til Pamätník neznámemu vojakovi bez ohľadu na požiadavky miestnych aktivistov, žiadajúcich zničiť tento monument, napí-sal v stredu 21. 9. 2016 Dziennik Wschodni. Tento pamätník sem bol ustanovený v roku 1962, no tento rok v júli bol demontovaný, nakoľko námestie sa rekonštruuje. O osude monumentu sa široko diskutovalo. Jedni ho navrhovali pre-miestniť inam, a zväz vojakov národných ozbrojených síl vyhlaso-val, že pamätník musí byť „zlikvidovaný špeciálnou komisiou a od-pad z neho treba vyviezť na najbližšie smetisko“. Ukazuje sa, že pamätník sa vrátil na svoje miesto asi v najvyšší čas. Miestny vojvoda tiež podporoval jeho presun na iné miesto a podľa Dziennika Wschodneho neskôr ho umiestnia na ľublinskom cintorí-ne na Bielej ulici. Na jeho miesto na námestí vraj príde iný monu-ment s nápisom „Neznámemu vojakovi, padlému za Poľsko“.

Podľa ria.ru, 21. 9. 2016

Nezabudneme, neodpustíme!Tieto dve slová (v ruštine štyri) sú výrazne napísané na novom pamätníku v dedinke Vidnoje pri Lugansku, pripomínajúcom „obete ukrajinskej agresie roku 2014“, čiže katanskej operácie kyjevskej chunty. Pamätník bol odhalený 20. 9. 2016. Agentúra Novorossija uvádza, že pravoslávny kríž a pamätný znak je postavený na mieste masového zakopania obetí kyjevských ka-tanov. Uvádza sa, že na tomto mieste sú pozostatky od 500 do 800 ľudí, zabitých nacistami v roku 2014. Podľa evrazia.org, 21. 9. 2016

Mannerheima obliali kyselinouPetrohradčania vyjadrili svoj vzťah k nezákonne sa zjavenej pa-mätnej doske Hitlerovmu spojencovi, fínskemu barónovi Man-nerheimovi na ulici Zacharevskej č. 22.Niekto dosku oblial čímsi chemickým, pravdepodobne kyselinou. Stopy tejto látky sa okamžite prejavili na povrchu inak peknej dosky. Ako sa to stalo a kto to spáchal, sa zatiaľ nevie. Pripomeňme si, že to nie je po prvý raz, už 8. septembra, na Deň spo-mienky na obete blokády Leningradu, ju ktosi polial červenou farbou. Zaujímavosťou je aj to, že pri doske už nestál ani jeden súkromný strážnik v uniforme, čo bolo doteraz pravidelnosťou.

Podľa regnum.ru, 20. 9. 2016

Otrokárska demokra cia amerického typuDozaista sa treba zmieniť, že John D. Rockefeller a Carnegie-ho inštitút sa podieľali na fi nancovaní Eugenics Records Offi ce, ktorý ľuďom vymedzoval nežiaduce črty, príslušné osoby vy-hľadával a dával ich sterilizovať. Išlo o reakciu na príliv prisťahovalcov z Číny, Afriky, Talianska a východnej Európy. Americké elity teda predstihli aj ideológiu a prax nacistického Nemecka. Originál: http://www.humanisti.sk/view.php?cisloclanku=2016090026

Humanisti.sk, 20. 9. 2016 (výňatok)

Je našou morálnou povinnosťou pripomínať si tých, ktorí si zaslúžia byť pripomenutými.Záver urobila partizánska vatraV dňoch 25. a 26. augusta sme si SNP pripomenuli s ob-čanmi Remetských Hámrov, Poruby pod Vihorlatom, Vinné-ho, Nacinej Vsi, Strážskeho a Michaloviec. Spomienkovými oslavami sme si spoločne uctili pamiatku padlých vojakov a partizánov v našom regióne.

SNP sme si pripomenuli aj s jeho dôsledkami, s nemec-kými represáliami. Nemôžeme zabudnúť na 25 umučených a popravených na Bielej Hore, 10 zastrelených v Porube p/V., 10 zastrelených vo Vinnom, na niekoľko desiatok odvlečených a internovaných.

V Remetských Hámroch bolo tesne pred oslobodením obce kruto a neľudsky popravených6 ruských prieskumníkov, z toho jedna partizánka.

Na pietnych aktoch sa spolu-občanom prihovorili predseda OblV SZPB Miroslav Prega a oblastný tajomník SZPB Ma-rián Lukáč. Obaja pripomenuli konkrétnu faktografi u udalostí v obciach, kde sa práve nachá-dzali.

Potešilo nás, že sa týchto podujatí zúčastnili nielen po-slanci NR SR, ale aj predstavi-telia štátnej správy a miestnej samosprávy. Okrem nich boli prítomní aj predstaviteľ Veľ-

vyslanectva RF S. Nikitin, delegá-cia ČSBS z Českej Lípy a MUSUV z Užhorodu.

Spomienkové podujatie bolo ukon-čené partizánskou vatrou na strelnici v Porube p/Vihorlatom. – ML –

V Utekáči je SNP aktuálne i dnes!Mám dojem, že Utekáčania, čo je „konglomerát osád“ (Salajka, Drahová, Havrilovo, Dlhá Lúka, Ďurkovňa, Bánik, Nad Rimavicou a Cisárovo), bojujú proti fašizmu ešte i dnes. No tentoraz proti „modernému“ ekonomickému.

26-krát na Kojšovskej holiNa Kojšovskej holi, na ktorej bolo pred SNP vysadených šesť organizátorských partizánskych skupín, sa 28. augusta 2016 už po 26-krát uskutočnilo spomienkové zhromaždenie obča-nov okresu Gelnica. Zúčastnilo sa na ňom vyše dvesto ľudí, vrátane starostov obcí Kojšov, Veľký Folkmar, Jaklovce, Mar-gecany, Prakovce, Helcmanovce a Mníšek.

Za účasti dvoch poslancov NR SR sa zhromaždeniu prihovo-rili zástupca primátora Gelnice Štefan Nemčík a priamy účast-ník SNP Michal Tancár, ktoré-mu potom prednosta okresného úradu Imrich Macko odovzdal medailu k 72. výročiu SNP za mimoriadny prínos pri zvyšo-van í národného povedomia me-dzi občanmi okresu. Rovnakej pocty sa dostalo aj partizánskej obci Kojšov a obciam Veľký

Folkmar, Prakovce a Helcma-novce.

Slávnostné zhromaždenie spe-stril spevokol Červená chusteč-ka z Jakloviec, ku ktorému sa pripojili aj prítomní, a tak Koj-šovskou hoľou zneli partizánske a ľudové piesne.

Na záver prišlo pozvanie na chutný partizánsky guláš, ktorý pripravili príslušníci Poľovníc-keho združenia Gelnica.

Bronislav NAJVIRT

112 dní od vyhlásenia SNP prišla do R. Soboty slobodaRimavská Sobota (oslobodená 19. 12. 1944) pred 72 rokmi patrila horthyovské-mu Maďarsku. Samotný admirál po nej pochodoval po Viedenskej arbitráži na bielom koni. Výsledkom jeho nadvlády bolo aj to, že 1 693 miestnych spoluobča-nov sa nevrátilo z koncentračných táborov, v boji za slobodu zahynulo 63 vojakov 1. čs. armády na Slovensku, 65 partizánov a 297 občanov počas prechodu frontu.

Význam SNP sme si toho roku pripomenu-li pri pamätníku vojakom Červenej armády. Žiaľ, zo žijúcich priamych účastníkov pro-tifašistického odboja zdravotný stav dovolil byť prítomnému len Júliusovi Molitorisovi, ktorý bol počas SNP zaradený do „študent-ského oddielu“.

Slávnostný príhovor predniesol predse-da OblV SZPB Pavol Brndiar. Poukázal na význam odkazu SNP i na praktiky diskredi-tácie SZPB a protifašistického odboja vôbec.

Zdôraznil, že je nanajvýš nevyhnutné práve mládeži pripomínať obete fašizmu v našom regióne. Poukázal na tunajšie miestne straty, ale neopomenul ani 1 479 padlých soviet-skych a 637 rumunských vojakov.

Pietneho spomienkového aktu sa okrem predstaviteľov SZPB zúčastnili aj primátor mesta Rimavská Sobota Jozef Šimko, pred-nosta Okresného úradu Csaba Czízi a pred-sedníčka Unie žien Helena Husárová.

Jozef PUPALA

Aké boli oslavy SNP v rimavskosobotskej oblasti?V predsedníctve OblV SZPB v R. Sobote sme koncom sep-tembra 2016 skonštatovali, že boli živé, obsahovo i organizač-ne bohaté a hlavne všegene-račné.

Za príkladné sa dajú považovať oslavy v Čiernom Potoku, ktoré umocnil XI. ročník darcovskej ini-ciatívy Kvapka krvi SNP; v Tisovci a Klenovci, kde pozitívnu atmosfé-ru posilnil Donský kozácky súbor a jazda motorkárov „Noční jazdci“; tradične príjemné boli v Hnúšti, v Tornali a v obci Babinec.

Predsedníctvo tiež vyjadrilo spokojnosť s udržiavaním takmer všetkých pamätníkov. Pravidelne sú upravované kvetinové záhony, v ich okolí je pokosená tráva... Osobitne vyzdvihlo pamätník partizána Janka Ušiaka v Bakte.

Výnimkou je pamätník vo Vyšnej Pokoradzi, ktorého údržba je dlho-dobo žalostná. A to napriek tomu, že primátor R. Soboty im dal k dispozí-cii krovinorez.

Najmasovejším podujatím boli ukážky bojov v Rimavskej Bani, na ktorých sa podieľalo 8 klubov vojen-skej histórie z celého Slovenska, čo pritiahlo okolo tritisíc divákov. Za zdarom tejto akcie je aj úsilie starost-ky obce Eleny Polóniovej a iniciátor-stvo člena pléna Júliusa Molitorisa.

Osobitným bodom rokovania predsedníctva bol stav členskej zá-kladne oblastnej organizácie a úro-veň prijímania nových členov. Skonštatovali sme, že v niektorých

základných organizáciách to nie je na požadovanej úrovni nakoľ-ko počty prirodzeného úbytku sú vyššie ako počty prijatých. Roko-vanie o tomto bode bolo tvrdé, ale konkrétne, pretože to priamo súvisí s udržaním si tisícčlennej základne našej oblastnej organizácie.

Naším dlhodobým problémom je otázka odberu zväzovej tlače, kde máme neuspokojivý stav napriek záväznému uzneseniu XVI. zjazdu SZPB. Jozef PUPALA

V Poltári sme sa pred pomníkom padlých hrdinov stretli 9. septembra 2016. Spoluobčanov, vrátane žiakov s učiteľmi, s príhovorom oslovili primátor P. Gavalec a predseda miestnej ZO SZPB L. Kamenský. Anna T.

V Dobrej Nive s lampiónovým sprievodomU nás sme začali slávnostnou členskou schôdzou ZO SZPB, na ktorej predseda Ján Slosiarik pripomenul význam SNP v dejinách slovenského národa. Zhodno-tili sme svoju činnosť a zablahoželali synovi priameho účastníka SNP Jánovi Kristeľovi k jeho sedemdesiatke.

Potom sme sa spoločne odobrali k Pamätníku padlých na Námestí SNP a počkali na príchod lampiónového sprievodu detí a ich rodičov. Po pietnom akte sme sa so sprievodom vydali k amfi teátru Kolo, za ktorým bola

zapálená vatra SNP. Tu sa k zhromaždeniu prihovoril starosta Martin Krúdy a pripomenul odkaz SNP aj pre súčasného človeka.

Po jeho príhovore oslavy pokračovali spoločenským posedením pri hudbe.

Súčasťou osláv v Dobrej Nive je aj športové poduja-tie – tenisový turnaj jednotlivcov O pohár SNP. V tomto roku sa uskutočnil už jeho 16. ročník, na ktorom sa zú-častnilo 15 súťažiacich. Zdenko ZAJAC, podpredseda ZO SZPB

S prívlastkom spoločenskéAj takto sa dá nazvať stretnutie členov bratislavskej ZO SZPB č. 7, ktoré výbor pod vedením predsedníčky Anny Bergerovej každoročne usporadúva pri príležitosti Výročia SNP.

Isté je, že táto organizácia má vo svojom okolí skutočnú neformálnu úctu. Rovnako, ako v minulých rokoch, i teraz členov SZPB navštívil starosta Rudolf Kusý s dvomi poslancami, pričom neprišiel s prázdny-mi rukami. Finančne pokryl občerstvenie pre 60-člennú organizáciu i jej hostí. No a medzi tými, opäť ako každoročne, boli aj žiaci a pe-dagógovia partnerskej Základnej umeleckej školy na Hálkovej ulici, ktorí sa predviedli s veľmi zdarnou dramaturgiou slova a hudby.

Následné vystúpenia starostu a predsedu oblastnej organizácie SZPB boli krátke, ale nesmierne obsahovo bohaté a aktuálne. Hovorilo sa v nich aj v súvislosti s fašizmom o tolerancii a demokracii. Zazneli však slová, že aj Hitler žiadal demokraciu. No len dovtedy, kým všetko neovládol. „Dnešný fašista nie je taký, akého sme poznali. Nie je to chladný kalkulátor smrti. Prichádza s úsmevom a tiež žiada len de-mokraciu...“, navádzali na uvažovanie obaja rečníci. V. MIKUNDA

Želiezovskí odbojári si SNPpripomenuli viackrátPredovšetkým slávnostnou členskou schôdzou SZPB, na ktorej sa zúčastnil viceprimátor Géza Nagy, pracovníci MsÚ a predstavitelia miestnych organizácií JDS, MS a technických a športových činností.

Všetci spoločne sme položili vence k Pomníku padlým v 2. sv. vojne a holokaustu. Čestnú stráž pri pomníku už tradične držali členovia Klubu vojenskej histórie z Pohronského Ruskova.

Ako spoluorganizátori sme sa zúčastnili streleckej súťaže z veľkokalib-rovej i malokalibrovej pištole O pohár SNP, odkiaľ si vavríny víťazstva odniesli Milan Vékony zo Želiezoviec a Juraj Varga zo Štúrova. Ceny víťazom odovzdal predseda ZO SZPB Jozef Výboch.

Pre nás boli zaujímavým spoločenským podujatím aj ústredné oslavy SNP v B. Bystrici pretože sa ich spolu s nami zúčastnilo aj osem antifa-šistov z Maďarska. Spolu s nimi sme potom navštívili Španiu dolinu a na námestí sme položili vence k pomníku bojovníkov SNP.

Ani my sme sa nezaobišli bez partizánskej vatry, pri ktorej sme si pose-deli s členmi streleckého klubu Magnum a vypočuli si príhovor levického oblastného predsedu SZPB Jána Hamara. Okrem harmoniky a gitary nám pri guláši náladu zdvihli speváčky miestnej organizácie MS. – JV –

a majú smelé plány do budúcna. Okrem príhovoru starostu

a oblastného predsedu SZPB v Lučenci Jozefa Cerovské-ho našu pozornosť upútal pa-mätník, ktorý tu bol odhalený 9. mája 1947 za účasti vtedajšie-ho ministra hospodárstva ČSR Bohumila Laušmana, predsedu Zboru povereníkov Gustáva Husáka a riaditeľa vtedajších sklární Zoltána Šeba.

Po skončení pietneho aktu predsedníčka ZO SZPB pozvala účastníkov na občerstvenie do kultúrneho domu, kde bola aj prezentácia novovydanej knihy miestneho historika M. Šestá-ka a vojenského historika Pavla Mičianika pod názvom VOJNA. Kniha je spracovaním denníka vojaka prvej svetovej vojny Sa-muela Činčuráka, pochádzajúce-ho z Ozdína. Jozef PUPALA

Zdá sa, že i tento raz bude po-razený. A to vďaka takým ľu-ďom, ako je starosta Miroslav Barutiak a predsedníčka ZO

SZPB Gab riela Huszmannová Šusteková. Napriek tomu, že sú prekvapujúco mladí, sú vysoko erudovaní v oblasti dejín obce

V tomto roku sme mali oslavy SNP dvojdňové. 28. augusta sme začali slávnostnou členskou schô-dzou a 29. augusta sme pokračovali mestskými oslavami pri Pamätníku padlých v SNP.

SNP v Trenčianskych TepliciachSprievodné akcie sa zamerali

hlavne na mladú generáciu. Na-príklad deviataci navštívili stálu výstavu o odboji v Trenčianskych Tepliciach, kde predseda ZO SZPB Karol Glamoš pohovoril o odboji od príprav na Povstanie, až po oslobodenie mesta. Na záver

žiakom rozdal brožúrku o odboji v ich meste.Ďalším sprievodným podujatím

bola návšteva ôsmakov a deviata-kov v Múzeu holokaustu v Seredi a pochod piatakov a šiestakov od sídliska SNP na miesto kde spa-dlo americké bombardovacie lie-

tadlo. Pochod mal šesť zastávok pri pamätníkoch a pamätných ta-buliach, p ripomínajúcich vojnové udalosti.

Pochopiteľne, že ani naším oslavám nechýbala partizánska vatra a pyrotechnický vodopád. – KG –

6 BOJOVNÍK / 21 7 BOJOVNÍK / 21

Podporme spoločný postup antifašistických organizácií, prijatý na kongresoch FIR!72. výročie oslobodenia obce Kalinov24. septembra zorganizovala obec Kalinov v spolupráci s ob-čianskym združením Kalinka – Kalinov oslavy 72. výročia oslo-bodenia obce Kalinov – prvej oslobodenej obce na území bý-valého Československa.

Po zádušnej svätej omši za padlých vojakov a panychíde pri pamätníku oslobodenia nasledo-valo slávnostné kladenie vencov a slávnostné príhovory. Za ÚR SZPB vystúpil Benjamín Blaha a za armádu náčelník generál-neho štábu gen. Milan Maxim. Oslavy spestril slávnostný pre-let leteckej techniky a kultúrny program.

Súčasťou osláv bol aj Štafe-tový beh vďaky, mieru a svor-

nosti, ktorý mal ostrý štart pred múzeom Tokajíckej tragédie v obci Tokajík. Za cieľ, po pre-behnutí cez ďalšie obce si už tradične bežci zvolili Kalinov, kde po dobehnutí položili kyticu k pamätníku oslobodenia. Osláv sa zúčastnila aj delegácia OblV SZPB Svidník na čele s členom ÚR SZPB Jánom Uhríkom, ktorý mal pred štartom bežcov v Tokajíku príhovor.

Jozef ŽIŽÁK

Spojenými silami od Senice po BradloNa poznávací zájazd za historickými pa-miatkami Záhoria, Senice, Prietrže, Ko-šarísk a Bradla sa začiatkom septembra spoločne vydalo päťdesiat členov ZO SZPB Senec a ZO SZPB č. 20 z Bratislavy.

Celodenný „patronát“ nad našou skupinou prevzala senická oblastná tajomníčka Ľubica Krištofová. Priblížila nám bohatú revolučnú minulosť – od rokov 1848 s dôrazom na tri pamätníky, ktoré ich charakterizujú: Pamät-ník martýrom z roku 1848, pamätník soviet-skym a rumunským osloboditeľom Senice a ústredný Pamätník osloboditeľom na ná-mestí, ktorý odhalili v roku 1965. Práve tu sme položili veniec kvetov.

Potom sme v obci Hlboké navštívili pa-mätnú izbu prvého predsedu SNR Jozefa Miloslava Hurbana, kde spolu s Ľudovítom

Štúrom a Michalom Miloslavom Hodžom kodifi kovali slovenský jazyk.Ďalšou našou zastávkou bola pamätná

izba SNP v obci Prietrž – U Rehušov. Jej prehľadne uložené exponáty a nástenné pa-nely pripomínajú atmosféru protifašistické-ho odboja, ktorý tu vrcholil v období 4. 9. 1944–7. 4. 1945, a ktorý je spomienkou aj na boje partizánov s oddielmi POHG a Nemca-mi. Veľa nám o týchto časoch porozprával znalec miestnej histórie Pavol Repta, ktorý sa stará aj o neďaleký pamätník SNP.

Naše putovanie ďalej smerovalo do Koša-rísk a na pamätné Bradlo, miesto, s ktorým je neoddeliteľne spojené meno Milana Rastisla-va Štefánika. Tu sa nás ujal čestný predseda Spoločnosti MRŠ Peter Uhlík. Rozpovedal nám mnohé, no najmotivačnejšie sú predsa

len slová samotného Milana Rastislava, kto-rý svoje preds avzatia sprevádzal slovami: „Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem“.

Na záver azda treba spomenúť slová, kto-ré vyslovil predseda seneckej organizácie Zdenko Marton, že „odokrývanie studni-

čiek a prameňov histórie – staršej i novšej – a hlavne ich pravdivý výklad – je cesta k pochopeniu širších súvislostí národnooslo-bodzovacieho a aj protifašistického boja“.

František MORAVICKÝ, snímka Zdenka Víziová

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Členovia ZO SZPB č. 20, Bratislava a ZO SZPB Senec.

Kytica vďaky k moravskémutrojitému pamätníkuZO SZPB v Žiari nad Hronom sa každoročne v septembri vydáva na poznávací zájazd v rámci podujatia Po stopách národnooslobodzovacieho boja. Tento rok sme navštívili moravské mesto Napajedla.

Prečo sme sa vydali práve tam? Pretože pri každom spo-mienkovom zhromaždení na vypálenie a vyvraždenie obcí Kľak a Ostrý Grúň sa vždy ho-vorí o veľkej pomoci mestečka Napajedla, ktorú im na jeseň 1945 poskytli jeho obyvatelia.

Vďaka tomu ich dodnes spája družba, vďaka tomu sú Morava-nia hosťami na každom takomto spomienkovom podujatí.

Návštevou sme boli prí-jemne prekvapení. V obrad-nej sieni nás prijala starost-ka Irena Brabcová, ktorá nás oboznámila s históriou a sú-časnosťou mesta. V besede sme sa dotkli aj dejín vojny a pomoci, ktorú poskytli na-ším vypáleným obciam. Po-tom sme navštívili komunitné cen trum a veľmi zaujímavé mestské múzeum. Na záver

sme na námestí položili kyti-cu vďaky k trojitému pamät-níku – k pamätníku padlým pri oslobodzovaní mesta 2. 5.

1945, k pamätníku občanom mesta, ktorí zahynuli počas druhej svetovej vojny a k pa-mätníku letcom amerického

bombardéra, ktorý nad mes-tom zostrelili v októbri 1944.

Anna ONDREIČKOVÁčlenka výboru ZO SZPB a rodáčka z obce Kľak

Obnovený pamätník Trnavskej posádkyV piatok 23. 9. 2016 bol slávnostne odhalený značne zrekon-štruovaný pamätník vojakom Trnavskej posádky v Horných Hámroch, ktorí pred 72 rokmi v ich okolí (26. 9. 1944) zvádzali ťažké boje s nemeckými okupantmi. Spolu tu padlo 70 voja-kov, dobrovoľníkov a partizánov.

Zub času si vypýtal svoju daň aj na tomto pietnom mieste, a tak z iniciatívy Oblastného vý-boru Slovenského zväzu protifa-šistických bojovníkov v Trnave a za pomoci TTSK, mesta Trna-va a obce Horné Hámre prešiel pomník veľkou rekonštrukciou. Slávnostné odhalenie novej podoby pamätníka sa udialo za účasti zástupcu ruskej amba-sády, predstaviteľov samospráv a štátnej správy i občanov.

Na cintoríne je pochovaných 38 príslušníkov Trnavskej po-sádky, ktorá sa ako jediná zo zá-padného Slovenska aktívne zapojila do SNP. „Vojaci Trnav-skej posádky spolu s príslušník-mi partizánskej brigády Za slo-bodu Slovanov mali v priestore na severe Horných Hámrov brániť príchodu nemeckých voj-sk smerom na Žarnovicu. Dňa 26. 9. 1944 tu príslušníci Trnav-skej posádky a partizánskej bri-

gády, konkrétne oddielu Zeman, zviedli boje, kde padlo asi 240 Nemcov. Bola zlikvidovaná ich technika, tank, samohybná húf-nica a podobne,” priblížil his-torické udalosti predseda OblV SZPB v Trnave Jozef Petráš.

Na pamiatku týchto udalostí sú na území obce osadené tri pa-mätníky – Guľometné hniezdo, Mor ho! a pomník padlým voja-

kom Trnavskej posádky, pri kto-rom sa každoročne v septembri konajú spomienkové slávnosti. „Verím, že tento pamätník bude miestom, ku ktorému budú cho-diť aj naši mladí ľudia, aby si pripomínali hrdinstvo našich predkov,“ poznamenal predse-da TTSK Tibor Mikuš, ktorý pri tejto príležitosti odovzdal starostovi Horných Hámrov Mi-lanovi Mokrému pamätnú me-dailu predsedu TTSK za zásluhy pri rekonštrukcii tohto význam-ného miesta.

Podľa trnavaweb.sk, 2. 10. 2016

Slávnostné prestrihnutie pásky na obnovenom pamätníku. Zľava Jozef Petráš, Milan Mokrý, Tibor Pekarčík, Tibor Mikuš a Vladi-slav Kulikov.

15. ročník turistického pochoduV obci Jarabina sa už stalo tradíciou absolvovať turistický po-chod na počesť nášho významného rodáka – seržanta americ-kej námornej pechoty Michala Strenka, ktorého hrdinstvo si pripomíname každý rok v jesennom období.

M. Strenk počas 2. svetovej vojny velil hliadke, ktorá v bo-joch o japonský ostrov Iwo Jima vztýčila na vrchole jeho vyhas-nutej sopky Mount Suribachi víťaznú zástavu. Tento moment svojím fotoaparátom zvečnil americký fotoreportér Joe Rosen-tal. Za snímku neskôr získal pre-stížne novinárske ocenenie – Pu-litzerovu cenu. Fotografi a sa stala predlohou poštovej známky vy-danej v USA a zároveň bola kon-ceptom na vytvorenie 24-met-rového súsošia, znázorňujúceho tento triumfálny moment. Odlia-te je zo 100 ton bronzu a stojí vo

Washingtone pri Arling tonskom národnom cintoríne, kde je Mi-chal Strenk pochovaný.

Tento rok sa 16. septembra uskutočnil v poradí už 15. ročník turistického pochodu, ktorého sa zúčastnili žiaci 1. a 2. stupňa tu-najšej základnej školy, pedago-gickí a nepedagogickí zamest-nanci školy, predseda ZO SZPB v Jarabine Peter Herko, niektorí členovia základnej organizácie, podpredseda OblV SZPB v Sta-rej Ľubovni Ladislav Šlachtov-ský a tajomníčka OblV SZPB v Starej Ľubovni Anna Majchro-vičová.

Počas pešej túry sme sa naj-skôr zastavili pri rodnom dome serž. M. Strenka, kde mu bola v roku 2007 slávnostne odhale-ná pamätná tabuľa, ktorú obci venovalo Ministerstvo obrany

SR a ktorej autorom je sochár Ladislav Šebo. Pokračovali sme v túre až ku hôrke Háj, kde sme si vypočuli prednášku o stras-tiplnej životnej ceste Michala Strenka, ktorý sa úplného doby-tia ostrova Iwo Jima ani nedožil, lebo jeho život vyhasol vo veku 26 rokov, keď do piesku kreslil náčrt novej bojovej akcie.

Po zaujímavej a pútavej pred-náške Žanety Štefánikovej pri jeho rodnom dome a Petra Herku na Hájoch si za pekného počasia a v príjemnom prostredí žiaci opekali a besedovali s funkcio-nármi SZPB. – ŽŠ –

Prievidžania v ŽilineV sobotu 24. septembra Oblastný vý-bor SZPB v Prievidzi zorganizoval pre svojich členov spomienkovú akciu zameranú na oslobodzovacie boje ži-linského okresu. Zájazdu sa zúčastnili členovia základných organizácií z Par-tizánskeho, Dolných Vesteníc, Kolačna, Pažite, Lehoty pod Vtáčnikom, Horno-nitrianskych baní, Bojníc a Prievidze.

Na vojenskom cintoríne Bôrik, kde je pochovaných 1 786 sovietskych vo-jakov, nás čakal predseda OblV SZPB v Žiline Juraj Drotár, ktorý pripomenul, že Žilina bola oslobodená ako jedno

z posledných miest na Slovensku až 30. apríla 1945. A že slobodu jej pri-niesli vojaci Červenej armády, rumun-skej armády a 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Pamiatku padlých sme si uctili položením venca.

Samozrejme, že neopomenul ani po-vstalecké boje v okolí Strečna a že sme sa zaujímali aj o súčasnosť tunajšej oblastnej organizácie. Za nás všetkých sa J. Drotárovi poďakoval náš oblastný predseda Ján Žiak.

Súčasťou tohto zájazdu bola aj náv-števa Budatínskeho hradu a jeho sveto-vo unikátnej expozície drotárstva.

Soňa PINKOVÁ, snímka Rastislav Beniska

V Strečne na vrchu Zvonica pri Pamätníku francúzskym partizánom.

Vo štvrtok 22. septembra sa v kasárni rožňavského útvaru konal Deň otvorených dverí, čo využilo vyše štyristo školákov a ich pedagógov. Veliteľ útvaru plk. O. Toderiška pozval na toto stretnutie aj bývalého červenoarmejca plk. v. v. Ladi-slava Sláde ka z Rimavskej Soboty, ktorého rozprávanie deti zaujalo rovnako, ako prehliadka moder-nej vojenskej techniky. Jozef PUPALA

Pamätné vence v RadaticiachV obci Radatice v okrese Prešov sa 13. 9. 2016 konal pietny akt pri príležitosti 72. výročia leteckej havárie lietadla z 301. poľ-skej perute RAF. Pamiatke osemčlennej poľskej posádky sa poklonili predstavitelia slovenského, poľského a britského mi-nisterstva obrany.

Spomienkový akt sa konal pri pomníku na mieste nešťastia zva-nom Hájnikova lúka, čo je jediné miesto na Slovensku, kde zomreli poľskí letci počas 2. sv. vojny. Pietneho aktu sa zúčastnila aj delegá-cia OblV SZPB z Prešova. Ján KRAJKOVIČ

Pri múre smrti Auschwitz-BirkenauPod záštitou Smeru SD a vedenia mesta Revúca, zorganizovala ZO SZPB generála Viesta zájazd do miest najkrutejšieho vyčíňania fašistov.

Spomienka na 1. čs. stíhací pluk Zvolenský

Dňa 16. 9. 2016 sa členovia našej ZO SZPB Zvolen – Zlatý potok zúčastnili pietnej spomienky pri pamätníku povstaleckým letcom na lúkach Dolné lazy južne od obce Zolná. Vladimír NEUMANN

Na mieste sme sa presvedčili, prečo sa stal Auschwitz-Birkenau symbolom holokaustu Židov, Rómov a Slovanov.

Zapálením sviečok a položením kytice kvetov k Múru smrti sme si uctili pamiatku všetkých obetí tohto koncentračného tábora a 2. svetovej vojny vôbec. Štefan HAVIAR

8 BOJOVNÍK / 21

KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY

Pamätník Povstalecký pancierový vlakPísal sa prvý polrok 1973. Tesne pred skončením jednej po-rady vedenia Železničných opravovní a strojární vo Zvolene do miestnosti riaditeľa vstúpila sekretárka a oznámila, že o prijatie žiada zástupca Slovenského filmu ohľadom pan-cierových vlakov. Riaditeľ zhromaždených rozpustil, pričom troch z nich požiadal, aby zostali.

Sekretárka uviedla režiséra Martina Ťapáka, ktorý predniesol požiadavku: „K prichádzajúcim oslavám Slovenského národného povstania, pre pripravovaný fi lm potrebujeme zhotoviť panciero-vý vlak, plne funkčný, taký, aké bojovali v SNP.“ A dodal, že vlak bude pri fi lmovaní zničený.

Na otázku riaditeľa čo už k to-muto zámeru majú k dispozícii, režisér odvetil, že sadu fotografi í z Múzea SNP v Banskej Bystrici.

Rozprúdila sa debata. Zástup-covia ŽOS informovali, že predo-všetkým sú potrebné vozne, ktoré sa majú prestavať na bojové. O tie je potrebné požiadať správu želez-níc. ŽOS nevlastnia žiadne vozne, ani parné rušne. Vzhľadom na dobu, ktorá už od SNP uplynula, budú s tým ťažkosti, pretože typy pôvodných dvojnápravových voz-ňov a aj typy použitých parných rušňov už boli z prevádzky vyra-dené.

Získanie vhodných vozov malo trvať určitý čas, dalo sa preto predpokladať, že žiadny podnik popri svojej plánovanej práci ne-bol schopný zhotoviť celý vlak. Preto zástupcovia ŽOS navrhli zhotovenie vlaku rozdeliť na via-ceré podniky.

Opancierovanie rušňa malo vykonať Rušňové depo Zvolen, tykadlový vozeň zhotoviť Opra-vovňa vozňov Vozňového depa Zvolen, delový a guľometný vozeň ŽOS Zvolen. Najväčším problémom malo byť, zrejme, zhotovenie obidvoch tankových vozňov, pretože pôvodné tanky LT 35 sa určite nezachovali a zís-

kanie aspoň veží z nich bolo tiež málo pravdepodobné. Dodanie vojenskej výzbroje a výstroje pre vlak sa muselo prerokovať s kom-

petentnými vojenskými zložkami.Režisér Martin Ťapák sa poďa-

koval za informácie a oznámil, že ich tiež prerokujú a urobia ďalšie kroky. O výsledkoch budú ŽOS informované.

Pri ďalšej návšteve informoval, že ako sa predpokladalo, pôvodné typy vozňov na zhotovenie delové-ho a guľometného vozňa už v sieti ČSD neboli k dispozícii. Taktiež tanky pre tankové vozne sa nena-šli. Dohodlo sa teda, že pôvodné typy vozňov a rušňa sa už nebudú hľadať a pristúpi sa k improvizá-cii. Veď predsa nejde o zhodnú repliku pancierového vlaku, po-

trebná je aspoň podoba. Vlak sa vo fi lme objaví len epizodicky.

Pracovníci ŽOS sa rozhodli po-užiť dvojnápravové zakryté vozne radu Z, ktoré sa budú po patrič-ných úpravách podobať na vozne z pancierových vlakov. Pretože ani rušeň už nebolo možné zo-hnať, vedenie Rušňového depa Zvolen sa rozhodlo opancierovať

maximálne podobajúci sa rušeň. Problém nebol ani s tykadlovým vozňom, použil sa na naň krátky plošinový vozeň.

Turčianske strojárne Martin, ktoré sa podujali zhotoviť tanko-vé vozne, sa rozhodli použiť veže z tankov zo svojej výrobnej náplne a postaviť ich na konštrukciu z val-covaných profi lov a položiť na podlahu dlhého dvojnápravového vysokostenného vozňa a opancie-rovať ho tak, aby silueta pôsobila ako tank, postavený na vozeň.

Materiál potrebný na presta-vanie vozňov a opancierovanie rušňa dodal železničný sklad vo

Zvolene a koľajnice uložené na tykadlovom vozni Traťová dištan-cia vo Zvolene.

Po vyriešení všetkých výrobných problémov sa začali práce u jed-notlivých zhotoviteľov. Postupne boli jednotlivé časti vlaku dokon-čené a prebrané fi lmármi. Súprava bola nakoniec odoslaná na skom-pletizovanie do ŽOS Zvolen, kde

bola aj nafarbená. Filmári sa rozhodli pre maskova-cí, škvrnitý náter, ktorý sa nesmel lesknúť. Na-koniec sa s kompletnou súpravou pancierového vlaku previedla skúšobná jazda. Inak zostával de-ponovaný v areáli ŽOS Zvolen, odkiaľ odchádzal na fi lmovanie.

Na rozdiel od pôvod-ného scenára vlak pri fi lmovaní nebol zniče-ný. Po premiére fi lmu, ktorý dostal názov Deň, ktorý neumrie sa vede-nie Slovenského fi lmu rozhodlo vlak ponúknuť ŽOS Zvolen. Na prijatie ponuky sa musel vyrie-šiť problém, čo s ním, pretože pre jeho dĺžku to

nebolo jednoduché. Do vstupnej časti ŽOS Zvolen sa nezmestil.

Pretože mesto Zvolen malo oproti vznikajúcemu parku pred osobnou železničnou stanicou vy-stavený tankový pancierový vo-zeň, vznikol nápad vymeniť vlak za vozeň. A tak sa vedenie ŽOS Zvolen dohodlo s vedením mes-ta Zvolen na výmene tankového vozňa za maketu pancierového vlaku z fi lmu.

Vedenie mesta dalo vypracovať architektonický návrh umiestnenia vlaku do Parku Ing. Š. Višňovského ako Pamätník Povstaleckých pan-cierových vlakov. Po jeho schválení

sa pristúpilo k vybudovaniu betóno-vého podstavca pod vlak.

Vo vedení ŽOS Zvolen sa roz-hodlo tankový vozeň, vtedy už identifi kovaný ako bojový vozeň zo súpravy IPV Štefánik, umiest-niť do vstupného areálu.

Po inštalovaní vlaku do parku pod Zvolenským zámkom prišla požiadavka zo Sovietskeho zväzu na zapožičanie vlaku na účinkova-nie vo fi lme s pracovným názvom Komunisti. Vlak bol zapožičaný a po natočení fi lmu sa vrátil na svoje miesto. Bohužiaľ, na pod-stavec ho postavili v nesprávnom zoradení vozňov. Vlak bol zapísa-ný do zoznamu Národných kultúr-nych pamiatok.

Po čase Múzejno-dokumentač-né centrum v Bratislave požiadalo o vymenenie rušňa za iný, pretože pôvodný má byť zaradený medzi rušne, ktoré budú zachované ako svedectvo vývoja parnej trakcie na Slovensku. Po odsúhlasení pamiat-karmi k výmene skutočne došlo a dnes je v súprave vlaku zaradený iný, ale už nepojazdný rušeň.

V roku 2009 Múzeum SNP v Banskej Bystrici spolu s nadšen-cami z Klubu historickej techniky zo Zvolena pri príležitosti 65. vý-ročia SNP predstavili verejnosti zrekonštruovaný a spojazdnený improvizovaný pancierový vlak Štefánik. Pre Projekt pancierový vlak Štefánik je od roku 2009 za-požičaný delový vozeň súpravy z pamätníka.

Záver: Pancierový vlak pod Zvolenským zámkom stojí ako symbol zhotovenia troch impro-vizovaných pancierových vlakov v železničných dielňach vo Zvo-lene (Štefánik, Hurban, Masaryk) v čase SNP 1944 na obranu po-vstaleckého územia a zapojenia železničiarov do tohto boja.

Ladislav KMEŤ, Zvolen

Hľadal som akúkoľvek zmien-ku o týchto hrdinoch a o bojoch v chotári našej obce po múzeách, archívoch, v starej i novej tlači, v spomienkach povstaleckých bojovníkov i u amatérskych historikov. Objavil som mnoho nepresných, rozporuplných in-formácií o udalostiach tej doby, ktoré sú ofi ciálne považované za fakty a bežne sa rozširujú a tak prispievajú k chaotickému po-hľadu na celé SNP.

Minulý rok sa mi podarilo zistiť mená a počet padlých hrdinov, ich dáta a miesta na-rodenia. Je ich 23 a teraz sa snažím kontaktovať s príbuz-nými, aby sa mohlo zazname-

nať čo sa ešte po 72-rokoch dá. Získavam aj fotografi e a údaje o ich práci, záľubách a hlavne o rodinách, veď za každým z týchto padlých sú rodičia, súrodenci a u mnohých aj ženy a deti. Nebolo vôbec jednodu-ché nechať doma svojich blíz-kych, ženu a malé deti a ísť do boja, skoro na istú smrť. Teraz už vieme, že minimálne sedem z nich si odviezli príbuzní a sú pochovaní doma. Ostatní ležia v dvoch hroboch na našom cin-toríne.

Preto chceme, v rámci zájaz-dov „Po stopách bojov v SNP a 2. svetovej vojny“, ktoré kaž-doročne naša organizácia uspo-

radúva už vyše 20 rokov, nav-štíviť ich obce, vyjadriť vďaku ich príbuzným, vzdať im úctu a položiť kvety na ich hroby.

Prvý zájazd vďačnostiSom veľmi rád, že 13. 8. 2016

sa nám podarilo takýto zájazd uskutočniť. Po do-hode s príbuznými a obecným úradom sme navštívili obec Nitrianske Suča-ny a po 72-rokoch sme si dôstojne uctili povstalec-kých bojovníkov Vincenta Javorku a Ladislava Pinku, ktorí padli pri ob-rane našej obce 4. a 5. októbra 1944.

Po 72-rokoch sme im mohli po-

vedať: „ĎAKUJEME VÁM, sta-toční slovenskí chlapci, obetovali ste za nás to najvzácnejšie, svoj život. Vaše mená sú už navždy zapísané do mramoru a do kroni-ky obce Stará Kremnička...“

Mnohým prítomným sa pri ich hroboch zaleskli slzy do-jatia. Sme presvedčení, že ro-bíme dobrú vec a ideme v tom

pokračovať. A keď sa nám po-darí získať dostatok informácií o padlých hrdinoch a bojových jednotkách pôsobiacich v cho-tári našej obce počas SNP, vydá naša organizácia SZPB druhé doplnené vydanie publikácie „Stará Kremnička v 2. svetovej vojne“. Vojtech NÁROŽNÝ

predseda ZO SZPB Stará Kremnička

Po stopách padlých hrdinovOd jari 2004 som ako predseda ZO SZPB mnohokrát musel povedať, že za dva dni bojov o našu obec v SNP, padlo 27 povstaleckých vojakov a partizánov. Ale aj to, že záznamy sa nezachovali a teda poznáme len 5 mien z mramorovej tabule na našom cintoríne. Toto mi nedalo spávať.

V Parku Ing. Š. Višňovského pod Zvolenským zámkom stojí maketa povsta-leckého pancierového vlaku zhotovená pre slovenský fi lm Deň ktorý neum-rie (1974, režisér Martin Ťapák). Z neznalosti sa niekedy používa názov Hurban (napr. v monografi i Zvolena z roku 2013).

9 BOJOVNÍK / 21

HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA Viete, že...?...až štyria z bratov Nálepkovcov sa so zbraňou v ruke zapojili do protifašistického odboja?

Traja z nich boli účastníkmi SNP a štvrtý, Ján, velil na Ukrajine partizánskemu oddielu, ktorý patril do zväzku Hrdinu ZSSR Alexandra Nikolajeviča Saburova.

Nadporučík Ján Nálepka zahynul v boji o ukrajinské mesto Ovruč 17. novembra 1943. Výnosom Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR z 2. mája 1945 mu bol po-smrtne udelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu.

...partizáni, členovia osobitnej partizánskej brigády Klement Gottwald, vraj boli pyšní na to, že ich brigá-da nesie meno generálneho tajomníka KSČ, napísal vo svojej knihe „Partizánske Tatry“ V. A. Kvitinskij.

– Úplne ináč, no pre nás tiež lichotivo, si vykladali náš názov Nemci. O tom sme sa dozvedeli úplne náho-dou. Naši prieskumníci priniesli dokumenty a osobné listy mŕtvych fašistov. Sťažovali sa v nich rodinám, že sa obávajú najmä tých partizánov, ktorí sa sami nazývajú „bohmi lesa“.

Keď sme koncom októbra vypočúvali v štábnom stane dvoch jazykov, tí hneď súhlasili, že porozprávajú všetko, čo vedia o svojej jednotke a ďalších vojenských útva-roch, len nás prosili, aby sme ich nedali do rúk „bohom lesa“.

Prekvapilo nás to: akým bohom? Ide iste o nejakú mystiku, zo strachu, nič inšie.

Zajatci však tvrdili, že „lesní bohovia“ sú úplne nemi-losrdní k zajatcom. Vraj, dostať sa k „lesným bohom“ sa rovná istej rozlúčke so životom.

Prekladateľ to konečne vysvetlil – Gott v nemčine zna-mená boh a Wald je les. Tak sme sa stali „lesnými bohmi“.

...Americké letectvo bombardovalo v októbri 1950 so-vietske základne pri Vladivostoku?

V Rusku to dodnes mnohí nazývajú zločin americkej soldatesky. Kto vie, koľkí z nás by tomu uverili ak by sa neboli odtajnili archívy KGB z tohto obdobia. Americké bomby v tých časoch vybuchovali 30–40 km od Vladi-vostoku a zničili 103 lietadiel „šturmovinkov“ (napr. na základni „Suchaja rečka“.).

Vicepremiér Ruska z rokov 1990–1993 Michail Polto-ranin hovorí, že išlo o štyri americké F-80, ktoré zbom-bardovali vtedy päť sovietskych základní.

Na otázku – čo na to Stalin? – Poltoranin spresňuje, že ide o obdobie, kedy už trávili Stalina. A ako člen vyšet-rovacej komisie s plným vedomým vyhlasuje, že Stali-na zlikvidovali násilnou smrťou. Kto si chce tieto slová vypočuť priamo od neho, tak na: https://www.youtube.com/watch?v=f_nNkj6l5sA

...Sovietska pošta za 4 roky vojny doručila na front i z neho 6 miliárd listov?

Vojnový veterán genplk. Boris Utkin v roku 2013 pre pravda.ru poukázal na rozdielnosť listov z frontu Nem-cov i Sovietov. Nemci, vrátane generálov, vraj písali o všetkom čo sa dalo. „Dnes sme útočili...“, „dnes sme sa bránili...“ ...V kvantách listov sa Nemci radi sťažovali na Rusov, že akí sú to blázni, že bojujú úplne necivilizo-vane a že preto ich nie je možné poraziť...

Naproti tomu sovietske listy z frontu boli krátke. Nie-čo na spôsob: Mama, či milá, neboj sa so mnou je všetko v poriadku...

Keď Sovieti dobyli nemecké pozície vždy tam zostalo veľa neodoslaných listov, ktoré sú dnes výborným štu-dijným materiálom na zistenie stavu, v akom sa pisatelia v danom čase nachádzali.

...Američania stratili počas invázie v Afganistane oko-lo 2 300 a v Iraku takmer 4 500 vojakov? Nehovoriac o stovkách tisíc, ktorí boli zmrzačení?

Tieto údaje však nezahrňujú minimálne 6 900 americ-kých kontraktníkov a k nim prinajmenej 43 000 afgan-ských a irackých vojakov.

Celkový počet obetí v krajinách, ktoré USA napadli, zostáva neznámy, konzervatívne odhady však hovoria od stovák tisíc po vyše milióna. K tomu si pridajte stov-ky ľudí, umučených v amerických väzniciach a tisíce ďalších, ktorí boli zabití americkými bezpilotníkmi v Je-mene, Pakistane a Somálsku. A. MIKUNDOVÁ

Brunhilda Pomselová, 105-ročná sekretárka Josepha Goebbelsa, hovorí:

Dnes mi to nikto neverí,no naozaj som nič nevedela Vždy sme vedeli kedy prišiel do

práce, no nikdy sme ho nevideli pri-chádzať. Videli sme sa s ním až keď opúšťal svoju kanceláriu, prechádza-júc cez dvere, ktoré viedli cez našu kanceláriu. Vtedy sme mu mohli dať akékoľvek otázky a informovať ho o telefonátoch. Goebbelsov úrad bol srdcom

nacistickej propagandy. Pomselová neskrýva, že aj jej povinnosťou bola falzifi kácia dokumentov, v ktorých sa straty vlastných vojakov starostlivo skrývali a počty znásilnení nemec-kých žien červenoarmejcami sa zase zvyšovali. Trochu zvláštne je, že túto svoju prácu opisuje ako „jednoducho, ďalšia práca“.

„Keď si však uvedomím, čo všetko som robila, tak v podstate nič iné, ako písanie na stroji“. „Verím, že ľudia, ktorí dnes tvr-

dia, že na našom mieste by odporo-vali nacistom, to myslia úprimne. Lenže, verte mi: väčšina z nich by tak nekonala.“ Po vystúpení nacistickej strany na piedestál „sa celá krajina dostala pod nadvládu nejakého pre-kliatia“, tvrdí. „Na obvinenia by som mohla odvetiť, že nikdy som sa nepo-trebovala zaujímať o politiku, prav-dou však je, že mladícky idealizmus nás mohol zahubiť v okamihu“. Spomína, ako sa jej do rúk do-

stali akty študentky a aktivistky an-tinacistického hnutia Sophie Schollo-vej po tom, ako rozdávala letáky na Mníchovskej univerzite.

„Jeden zo špeciálnych poradcov Goebbelsa mi nariadil uložiť spisy do trezoru a nepozerať sa na ne, čo som aj urobila. Bola som na seba pyšná, že mi dôverujú a že moja snaha ne-sklamať túto dôveru bola silnejšia, ako moja zvedavosť.“

Pomselová sama seba vníma ako produkt pruskej disciplíny. Spomína, ako ťažko sa žilo jej

židovskej priateľke, veselej ryšavej

Eve Leventhalovej, keď k moci pri-šiel Adolf Hitler. Šokovalo ju tiež zatknutie neuveriteľne populárneho rozhlasového moderátora, ako aj to, že ho zavreli do koncentračného tá-bora pretože bol gay.

Inak tvrdí, že si žila vo svojom vlastnom mikrosvete, nemajúc ani šajn o ničivej sile nacistického režimu. „Chápem: dnes nám nikto neve-

rí, myslia si, že sme o všetkom vede-li. My sme však nič nevedeli, všetko bolo utajené.“ Zároveň však odmieta priznať si vlastnú naivitu, keď pred-pokladala, že zmiznutí židia, vrátane kamarátky Evy, boli poslaní do su-detských dedín na akoby osídlenie nových území. „Uverili sme týmto správam, veď vyzerali úplne pravde-podobne,“ hovorí. Spomína na svojho nadriade-

ného Goebbelsa, ktorý bol mužom „neveľkého vzrastu, no veľmi pes-tovaný“. „Mal imidž pravého džentl-mena“, ktorý „sa obliekal do oblekov z najlepších látok a nebol vulgárne opálený“... Málokedy sa jej tento človek,

ktorý v mene vysokých cieľov nacis-tov prevrátil lož na umenie presved-čenia, javil v reálnom obraze. Užasla, až keď ho videla vo februári 1943 na scéne Paláca športu v Berlíne, ako reční o smutne známej totálnej vojne.

Pomselová a jej kolegovia sedeli v prvých radoch, priamo za Magdou Goebbelsovou. Bolo to po Stalin-gradskej bitke, keď sa Goebbels po-kúšal získať národnú podporu, aby odstránil všetky obmedzenia na boj s protivníkmi Nemecka.

„Ani jeden herec by nedokázal lep-šie uskutočniť túto transformáciu zo seriózneho civilizovaného človeka na zúrivého bezuzdného hrubiána... Zrazu pred nami stál zlostný trpaslík. Väčší kontrast som si nevedela ani len predstaviť.“ Zvyčajný život sa Brunhilde

Pomselovej prevrátil v deň Hitlero-vých narodenín v roku 1945. V po-sledných dňoch vojny dostal Goebbels pokyn usadiť sa vo „Fuhrenbunkri“. „Mala som pocit akoby sa mi čosi vo vnútri odtrhlo. Po celý čas sme sa sna-žili mať v zásobe alkohol, ktorý bol mimoriadne nevyhnutný, aby sme ne-upadli do ľahostajnosti.“ Spomína, ako Goebbelsov po-

mocník Günther Schwägermann pri-niesol 30. apríla správu o Hitlerovej samovražde a ako ho na druhý deň nasledoval Goebbels i s rodinou. Pomselová s jej pomocníčkami

začali strihať biele potravinové vre-cúška, aby z nich vyrobili veľkú bielu zástavu, ktorou by Rusom oznámili pripravenosť na kapituláciu.

Keď prišla reč na nevyhnutné zatknutie, Pomselová kolegyniam oznámila, že povie pravdu, „že som pracovala na ministerstve propagandy Josepha Goebbelsa ako pisárka a ste-nografi stka“.

Odsúdili ju na 5 rokov pobytu v rôznych ruských táboroch pre inter-novaných v Berlíne a okruhu. „Bolo tam málo príjemného“, sú všetky slo-vá, ktoré o tých časoch vyslovila.

Brunhilda Pomselová tvrdí, že až po návrate sa dozvedela o holokaus-te, ktorý však ona nazýva „židovskou otázkou“.

Keď bol v roku 2005 odhalený pa-mätník obetiam holokaustu, osobne sa vydala do Mníchova, aby to videla na vlastné oči. „Zašla som si do in-formačného centra, že hľadám ne-jakú Evu Leventhalovú“. Zriadenec v kartotéke zistil, že v novembri 1943 bola odoslaná do Auschwitz-Birke-nau a v roku 1945 bola vyhlásená za mŕtvu.

Podľa The Guardian, august 2016 (výňatky)

Fínsky snajper „Biela smrť“ zlikvidoval 700 SovietovSimo Häyhä (17. 12. 1905–1. 4. 2002) je považova-ný za najlepšieho ostreľovača všetkých čias. „ Všet-ko, čo mi prikázali, som sa usiloval splniť najlepším spôsobom,“ povedal, keď sa ho po rokoch opýta-li ako sa cíti, že zlikvidoval 700 červenoarmejcov (z toho 502–542 dokumentačne potvrdených a zo svojej pušky) počas tzv. „Zimnej vojny“.

Keď si uvedomíme, že ide o výsledok, dosiahnutý za sto dní, tak efektivita tohto strelca je naozaj historicky ne-prekonaná.

Simo Häyhä sa na bojovom poli objavoval oblečený na-ozaj ako prízrak – v bielej pláštenke, rukaviciach i v bielej maske, ktorá mu zakrývala prakticky celú tvár. Stal sa tak najhroznejším snajperom stalinských čias.

Obľuboval strieľať v tvrdých mrazoch (-20 až -40 °C), pričom v ústach si držal sneh, aby ho nevyzradila para vy-chádzajúca pri dýchaní. Lenže toto vraj nebol jediný jeho trik. Pred hlavňou pušky si zamŕzal sneh na ľad, aby mu pri výstrele nevylietal a aby si oň pevnejšie oprel pušku.

A ešte jeden detail. Häyhä nenávidel optické zameriava-če z dvoch dôvodov. Po prvé kvôli lesku šošovky a kvôli krehkosti skla v mrazoch.

Všetky tieto triky mu umožnili preukázateľne zastreliť 505 červenarmejcov, no niektorí historici uvádzajú až 542 zásahov. K tomu treba pridať ďalších 200 nepotvrdených zásahov (niektorí historici opäť hovoria o vyššom údaji – 300 zásahoch).

O svetové prvenstvo v zásahoch sa s ním môže „popa-sovať“ len Michail Iljič Surkov, ktorý počas Veľkej vlas-teneckej vojny zložil 702 protivníkov. Podľa abc.es, 24. 9. 2016

10 BOJOVNÍK / 21

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú

Kolačno s 84-ročným Ing. Rudolfom Gašparíkom. Martin s 80-ročnou Blaže-nou Tarageľovou a 65-ročným Jánom Galgaňákom. Spišská Belá s 97-ročným Štefanom Palubjakom. Slovenská Ves s 94-ročným Eduardom Bombarom.

Žilina 1 s 85-ročným Ing. Vladimírom Jelenčíkom. Žiar n/Hronom s 91-roč-ným Jozefom Luptákom a 86-ročnou Mariannou Zam-bojovou.

Česť ichnehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili

• Bratislava 7: Igor Páv 94 a Anna Brázdovičová 80 rokov.• Bratislava 15: Vlasta Kra-tochvílová 93, Oľga Boboková 86 a Štefan Dorociak 60 rokov.• Bratislava 18: Jarmila Štúrová 92 rokov.• Bratislava 19: Vladimír On-druš 95 rokov.• Bratislava 20: Vladimír Hutan 60 rokov.• Bratislava 24: prof. Ondrej Filo, DrSc. 89 a Ing. Ján Švigár 83 rokov.• Badín: Anna Pršancová 70 ro-kov.• Bošáca: Ján Beňo 89 rokov.• Banská Bystrica – Tr. SNP: Elena Kotočová 97 a Alžbeta Uhrínová 87 rokov.• Banská Bystrica – Radvaň: Pavel Lendvay 60 a Erika Piklo-vá 35 rokov.• Banská Bystrica – ZO gen. I. Gibalu – Fončorda: Jozef Beť-ko 70 rokov.• Banská Bystrica – ZO J. Rýsa – Tr. SNP: Anna Jagošová 35 rokov.• Blatnica: Božena Froľová 80 rokov.• Bardejov 1: Anna Holovačová 97, MVDr. František Šarišský 88 a Ing. Miroslav Petruška 70 rokov.• Bardejov 2: Ing. Milan Ku-čečka 65 a Ing. arch. Alexandra Klimeková 40 rokov.• Bardejov 3: Eva Kunstová 82, Jozef Vojtek 60 a Jozef Chovan 50 rokov.• Bardejov 4: Ján Soroka 65 ro-kov.• Čaňa: Margita Bittová 84 a Marta Juhászová 70 rokov.• Čierny Balog: Anna Kubátová 83 rokov. • Dolné Vestenice: Ivan Olejka 50 rokov.• Hrachovo: Vladimír Silavec-ký 70, Milan Černak 45 a Mar-cela Hulinová 40 rokov.• Hnúšťa: Martin Pliešovský 70 a Mária Koločaiová 65 rokov.• Jasenie: Ing. Juraj Šteňo 86 a Dušan Babjak 65 rokov.• Klenovec: Margita Trnavská 87, Elena Jakabšicová 82, Eva Zӧldová 65 a Ľubomíra Vančí-ková 55 rokov.• Košice – Juh: Jolana Pružin-ská 85, Anna Oskoripová a Ivan Romančik 65 rokov.• Kolačno: Emília Duchovičová 55 rokov.

• Krivé: Žofi a Steranková 93 rokov.• Kurov: Ján Labovský 65 a Mi-lan Špirko 60 rokov.• Lehota p/Vtáčnikom: Zdenka Cipovová 80 a Elena Balažková 70 rokov.• Lipany: Anna Timčová 85 ro-kov.• Lučenec 1: Ján Novák 93 a Viera Bartoňová 82 rokov.• Lipovec: Aurel Horský 88 a Libuša Syrová 81 rokov.• Liptovská Porúbka: Anna Ondíková 75 rokov.• Liptovský Mikuláš: Anna Vyšná 93, Viera Bubelínyová 70 a Ľubica Dulanská 60 rokov.• Myjava: Bohumír Havíř 89 rokov.• Miezgovce: Dalimil Šagát a Ing. Ján Holička 70 rokov.• Medzilaborce: Viera Vojtková a Andrej Kurečka 65 rokov.• Martin – Stred: Zuzana Har-manová 86, Terka Žingorová 75, Vierka Švarcová 65 a Slavomír Kubis 60 rokov.• Martin – Východ: Bohuš Ra-kyta 90, Ivan Lukač 88, Jela Za-jacová 82, Radomír Žingor 80 a Elena Čullá 70 rokov.• Martin – Sever: Veronika Majchráková 88 rokov.• Necpaly: Vladimír Hanzlík 88, Mária Janotová 84 a Jana Jamrišková 40 rokov.• Nitra – Horné mesto: Emil Bušovský 95, Jozefína Ma-ťová 88, Viliam Babka 86, Alžbeta Kuková 85, Ján Rich-ter 60 a Jarmila Lahučká 50 rokov.• Pezinok: Alojz Sloboda 80 ro-kov.• Podhradie: Mária Turčanová 81 rokov.• Prievidza pri HBP: Blandína Svítková 70 rokov.• Prievidza: Michal Kostka 70 rokov.• Prešov pri ZV SR: Štefan Lamy 45 rokov.• Prašník: Emília Kubišová 89 rokov.• Rimavská Sobota 2: Alica Kr-košková 75 a Vojtech Kokéň 60 rokov.• Raslavice: Margita Janošková 89 rokov.• Slovenská Ľupča: Želmíra Ko-rónyová 93, Anna Olšáková 89, Blažena Bruchániková 83, Mária Palúchová a Marta Planderová 75, Ľubica Filová 70, Ján Dvoran

65 a Viera Vaníková 60 rokov.• Stebník: Mária Peregrimová 88 rokov.• Selce: Mária Masná 85 rokov.• Stará Turá: Ing. Bohdan Gӧrӧg 55 rokov.• Spišská Belá: Michal Goduš 82, Elvíra Ťažká 70 a Hedviga Pitoňáková 65 rokov.• Spišská Nová Ves: Cecília Macková 97 rokov.• Snina: Vasil Simkulet 94 a Anna Rondošová 85 rokov.• Svidník: Ján Hvizd 88 a Mi-chal Holovka 60 rokov.

• Sečovská Polianka: Anna Ko-čišová 86 rokov.• Sučany: Elena Jamrišková 86, Vlasta Čiljaková 70 a Dušan Jamriška 65 rokov.• Turecká: Peter Strmeň 25 rokov.• Tlmače: Michal Máčaj 70 ro-kov. • Turany: Dušan Čanády 87, Anna Liskajová 86 a Emília Re-vallová 85 rokov.• Utekáč: Gizela Schrenková 85 rokov.• Vráble: Koloman Hamar 94 rokov.

• Vranov n/Topľou 1: Helena Farkašová a Agnesa Gdovinová 88, Magdaléna Vaňová 65 a Na-tália Kerekešová 40 rokov.• Vranov n/Topľou 3: Jozef Čech 60 rokov.• Zvolen – Zlatý Potok: Anna Samleková 70 rokov.• Zemianske Kostoľany: Anna Komaneková 70 rokov.• Žabokreky: Mária Štefanedi-sová 92 rokov.

Jubilantomsrdečne blahoželáme.

Pani Anka sa narodila pred 90 rokmi v lone Nízkych Ta-tier, v Dolnej Lehote, kde pre-žila detstvo aj mladosť v ro-dine otca Kazára, povolaním baníka. Od skončenia školy pracovala v lesoch, kde po-väčšine aj nocovala s dievčata-mi v kolibách pre robotníkov. Tam sa zoznámila aj s budúcim manželom, mladým horárom Vojtechom, ktorý bol aktív-ne zapojený do prípravy SNP. Ako manželia bývali v horárni, v doline Šaling, 5 km od osa-dy Dobroč, dnes súčasti obce Čierny Balog.

Horáreň sa stala miestom, kde sa stretávali ilegálni pracovníci a partizáni. Bola útočiskom prenasledovaných odbojárov, v horárni liečila raneného par-

tizána Javorského. S manželom zbierali zbrane po vojakoch, ktorí utiekli z východného fron-tu a prenášala muníciu od otca, mínera. Tieto použili obyvatelia obce a partizáni v boji o Čierny Balog.

V horárni sa nachádzal štáb 1. partizánskej brigády pod ve-lením N. S. Radula. Anka robila rozviedčíčku, spojku, ošetrova-la ranených, piekla chlieb, vari-la, prala a pomáhala všade, kde bolo potrebné.

Od roku 1956 sa s rodinou presťahovali a trvale bývajú v Pezinku. Manžel vykonával vedúce funkcie v lesnej sprá-ve. Obidvaja boli členmi SZPB a aktívne sa zapájali do verejné-ho života v meste.

Pani Anna Dubínyová je stá-

le členkou ZO SZPB v Pezin-ku. V súčasnosti, v dôsledku zlomeniny je hospitalizovaná v nemocnici. Spolu s predse-dom D. Vilímom sme ju boli navštíviť a v mene celej zá-kladnej organizácie jej zabla-hoželať k jubileu, popriať sko-ré uzdravenie a ešte hodne dlho životnú pohodu. Ondrej KUŇAK

...potešilo Annu Dubínyovú. Symbolizujú jej okrúhle jubi-leum, ktorého sa dožila 19. septembra 2016.

Deväť červených ruží...

Od svojej dospelosti sa po celý svoj život venovala práci vo zväze protifašistických bo-jovníkov, kam ju priviedli spo-mienky na obete fašistických represálií. Veď ako 14-ročná prežila utrpenie a strasti ži-vota v koncentračnom tábore Birkenau v Osvienčime.

Kým jej to zdravotný stav dovoľoval, spolupracovala s or gánmi štátnej správy a sa-mosprávy pri organizovaní spomienkových stretnutí k vý-ročiam oslobodenia a SNP a pri rozširovaní idey boja proti

fašizmu medzi mladšou gene-ráciou na Kysuciach. Dlho-ročne udržiavala cezhraničnú spoluprácu s družobnými an-tifašistickými organizáciami v Českej republike a v Poľ-skej republike.

Je nositeľkou domácich a zahraničných pamätných medailí k výročiam Dňa ví-ťazstva nad fašizmom a SNP a aj najvyššieho vyznamena-nia SZPB „Za obetavú prácu pre rozvoj SZPB“.

Pri príležitosti životného jubilea predsedníctvo Oblast-ného výboru SZPB želá Dag-mar Dvorskej pevné zdravie, šťastie a veľa slnečných dní medzi nami.

Juraj DROTÁR

Jubilejných 85 rokov sa 11. septembra dožila dlhoročná člen-ka SZPB, bývala tajomníčka Okresnej organizácie SZPB v Čad-ci a členka predsedníctva OblV SZPB v Žiline Dagmar Dvorská.

Blahoželanie

11 BOJOVNÍK / 21

Pamätník už má tútorovAby sme nezabudli...

Pamätník obetiam oboch svetových vojen v Slovenskom Gro-be už má svojich tútorov. Sú nimi miestni členovia SZPB, ktorí organizačne patria do ZO SZPB Pezinok.

Pochopiteľne, že takýto čin potešil aj miestnu samosprávu, keďže pri tomto pamätníku sa konajú všetky protifašistické a protivojnové podujatia obce.

Konkrétnym vyjadrením tejto záštity bolo, že pamätník i s jeho oko-lím bol po deviatich rokoch konečne upravený. Presvedčili sa o tom účastníci osláv Výročia SNP a snahou je, aby si to uvedomili ďalší, pretože SZPB spolu s ostatnými tunajšími spoločenskými organizá-ciami v obci po prvýkrát chce usporiadať aj spomienku na ukončenie 1. sv. vojny. Miroslav KRÁLOVIČ, podpredseda ZO SZPB Pezinok

Vo Vyšnej Slanej......sme si 72. výročie Povstania pripomenuli položením venca k pamätníku SNP za prítomnosti predsedu ZO SZPB, starostu obce Dušana Galla a zástupcov obecného zastupiteľstva.

Starosta k tomu povedal, že „slovenský národ prejavil svoj morálny kredit, keď so zbraňou v ruke bránil právo na slobod-ný život“. Dôležitosť významu SNP je podľa neho tiež v tom, že v boji za slobodu, demokraciu a ľudské práva v ňom položili svoje životy stovky ľudí. Im patrí naša vďaka a úcta, ich a našu spo-

ločnú pravdu si musíme neustále pripomínať. Posolstvo SNP musí smerovať predovšetkým k mla-dej generácii. Dejiny svojho ná-roda by mala nielen poznať, ale sa nimi aj inšpirovať.

Našu malú oslavu spríje mnili členky spevokolu Vyšnoslanky bojovými a partizánskymi pies-ňami. ZO SZPB Vyšná Slaná

My členovia ZO SZPB Zlatá Baňa – Prešov sme sa zúčastnili na pietnom akte pri príležitosti 72. výročia vypálenia Zlatej Bane 8. 9. 1944 nacistami.Podujatie zorganizoval predseda ZO SZPB Pavol Pulík-Hreha z Pre-šova. Za KČP sa na ňom zúčastnil Andrej Kaščák z Fričoviec.

Sabina OLEJÁRVÁ z Tulčíka a Vlastimil MATOUŠ

Oddelenie starostlivosti o vojnových veteránov a vojenských dôchodcov Sekcie ľudských zdrojov MO SR prerokovalo so sa-mosprávnymi krajmi možnosť poskytovania voľných alebo zľav-nených vstupeniek pre vojnových veteránov do kultúrnych za-riadení v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja.

Bratislavský samosprávny kraj potvrdil poskytovanie zlacne-ných vstupeniek do divadiel Bratislavské bábkové divadlo, Ludus, Aréna a Astorka, do Malokarpatského múzea v Pezinku a zvýhod-nené zaregistrovanie sa do Malokarpatskej knižnice v Pezinku.

* * *Ďalšie zľavnené vstupenky a zvýhodnenú registráciu do knižníc

po preukázaní sa preukazom vojnového veterána poskytuje Nit-riansky samosprávny kraj. Informácie o výške zľavy a platnosť sú k dispozícii priamo v uvedených kultúrnych zariadeniach. Viac informácií na webovej stránke MO SR http://www.mosr.sk/zlavnene-vstupy/. Ing. Eva HAVASIOVÁ

Oddelenie starostlivosti o vojnových veteránov a vojenských dôchodcov Ministerstva obrany SR

Zľavy pre vojnových veteránov

Rusko a Európa: aktuálne problémysúčasnej medzinárodnej žurnalistikyVo štvrtok 29. septembra sa v Bratislave konala V. medzinárodná konferencia „Rusko a Európa: aktuálne problémy súčasnej me-dzinárodnej žurnalistiky“.

Náš Bojovník bol na ňu taktiež pozvaný. A tak som si mal možnosť vypočuť prednášky profesorov i praktizu-júcich novinárov z Ruska, Rakúska, Nemecka, Talian-ska, Nórska, Macedónska, Česka a Slovenska.

V diskusii ma osobitne zaujali tieto postrehy:Prezident medzinárodnej organizácie Za progres Hans

Kochler (Rakúsko): – Médiá už nie sú zdrojom informá-cií, ale úsudku; Nikto nemá vyššie morálne právo po-sudzovať, čo je pravda a čo nie; Hybridná vojna – to sú nejasné pravidlá pre pravdu a lož.

Riaditeľ rozhlasového vysielania v ruštine nemeckej roz-hlasovej stanice Funkhaus Europa Oleg Zinkovskij: – Ná-stupom internetu vlády stratili monopol na trhu informá-cií. Novinky sú síce prístupnejšie, no nie vždy sa dajú preveriť; Facebook... vo svete využíva 1,65 mld. ľudí.

Zástupca predsedu spolku slovenských spisovateľov Pavol Dinka: – Najbežnejším spôsobom cenzúry v sú-časnosti je zamlčovanie faktov a nasadzovanie ľuďom ekonomického náhubku.

Urážka, či strašná pravda?

Hlavný poradca zástupcu v  OBSE pre otázky slobody médií Andrej Richter (R akúsko): V ústave OSN platí: čl. 19 – právom človeka je mať svoj názor bez preká-žok; každý má právo na šírenie svojho názoru; obme-dzenie práva na šírenie názoru musí stanoviť zákon.Čl. 20 – Akákoľvek propaganda vojny musí byť za-

kázaná zákonom.Riaditeľ časopisu Geopolitika Tiberio Graziani: – Desta-

bilizujúcim faktorom sveta sú dnes médiá; Veľmocou je ten, kto kontroluje médiá; USA si chcú udržať hegemó-niu nad kontrolou médií.

Bývalý československý a český diplomat Jan Camp bell: – Dnešok je charakteristický strachom vyjadriť svoj ná-zor, no a s tým je spojené naše pokrytectvo; Informácia je proces – vzťah – a ako hovorí „klasik“ – Informácia je rozdiel, ktorý robí ten rozdiel.

Kto je dnes tyran? Ten, kto vlastní médiá! Predseda Slovensko-ruskej spoločnosti Ján Čarnogur-

ský vnútroslovensky kriticky vyhlásil, že: – Sloven-ská republika je rukojemníkom médií. A Hans Kochler k tomu dodal:

– Súčasná sloboda tlače je sloboda 200 vlastníkov médií povedať to, čo chcú povedať. V. MIKUNDA

Exminister Ukrajiny a spolupracovník prezidenta Viktora Juščenka vyslovil strašnú kritiku – že múdri ľudia na Ukrajine dnes správy ne-sledujú a že Ukrajina sa zmenila na polodebilného puberťáka, osud ktorého rieši „spoločenská komisia“ zložená zo svetových lídrov.

Súčasná moc na Ukrajine nemá podľa neho autoritu a úctu medzi ukrajinským obyvateľ-stvom, ale ani na svetovej aréne.

Očividným dôkazom toho sa vraj stal nedávny samit G20.

„Načo je vlastne dnes tento televízor?“, zadal si rečnícku

otázku, na ktorú si aj hneď od-povedal. „Odvádzať našu po-zornosť, premývať nám mozog, niekedy baviť, pričom nič nové sa neprodukuje, my sledujeme len seriály..., čiže televízor je len na riešenie nejakých politických problémov a hlavne nás odpúta-vať od podstaty...“

Podľa politobzor.net, 9. 9. 2016

Pozvánka na výstavuV dňoch 9. až 30. 11. 2016 sa uskutoční

v Ruskom centre vedy a kultúry na ul. Fraňa Kráľa č. 2 v Bratislave, výstava:

Partizánska brigáda Jana Žižku – Polav Slovenskom národnom povstaní

„Historik o nebezpečnom prekrúcaní dejín“Reakcia na článok:

stanovila hranice na východe Poľska a ktorú Poľsko nerešpek-tovalo. Po porážke Poľska fašis-tickým Nemeckom za pomoci slovenskej armády, vtedajší So-vietsky zväz obsadil len tie úze-mia, ktoré neoprávnene okupo-valo Poľsko, to však v súčasnej „nezávislej“ tlači nenájdete. Pri-tom Poľsko na týchto územiach 20 rokov robilo genocídnu po-

litiku voči Bielorusom, Ukra-jincom a ostatným nepoľským národnostiam. Teda nazývanie Sovietov okupantmi je prinaj-menšom nehorázne. V prípade Katyne aj Európsky súd od-mietol potvrdiť, že za katyňskú tragédiu zodpovedá Sovietsky zväz. Čo sa ale čudujeme, aj Tiso a jeho Hlinkova slovenská ľudová strana, to čo my nazý-vame oslobodením, nazývali

okupáciou, ich pohrobkovia v tom pokračujú. V Poľsku sa pamätníky osloboditeľov búrajú zrejme z tých istých dôvodov, aj u nás by ich niektorí chceli na-sledovať.

Ján HOLIČKA, predseda OblV SZPB Trenčín

Poznámka: Redakcia požiadala o vyjadrenie aj Ústrednú historicko-dokumentačnú komisiu SZPB, ktorá sa k tomu zrejme na svojom rokovaní tiež vyjadrí.

(Dokončenie zo str. 3)

Správne vylúštenie tajničky z č. 19 znie: Duševná potecha je v práci.Knihu posielame Ing. Vlastimilovi Matoušovi do Prešova.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORU

V ydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktor Dr. Vladimír Mikunda, editor Dr. Vladimír Dobrovič, redaktorka Mgr. Adriana Mikundová, tel. 02/38 10 49 48 • Internet: www.szpb.sk, e-mail redakcia: sefredaktor@szpb.sk, bojovnik@szpb.sk, zlata.haringova@szpb.sk • Redakčná rada: predseda – Viliam Solovič, tajomník Dr. Vladimír Dobrovič, členovia – Doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., RSDr. Jozef Petráš, Mgr. Ľubomír Jančo, Doc. PhDr. Viliam Longauer, CSc., JUDr. Jozef Pupala, PaedDr. Jozef Rodák. • Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • IČO 00177431 • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov) • Objednávky na pred-platné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky (aj do zahraničia) vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Uzbecká 4, 820 14 Bratislava 214, e-mail: predplatne@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Grösslingova 45, 811 09 Bratislava • Grafi cká úprava: Peter Procházka – G-T-P. Ročník XL (LXI) • Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08. Titul neprešiel jazykovou korektúrou.

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

HISTORICKÝ KALENDÁR

pomôcky:

KRIS, ASO,IS, UN, VOT, SARANČA

aplauz,po česky

1. časťtajničky

jedenz rodičov

citoslovceúdivu

značkavoltampéra

veľkýkameň

menoDelona

2. časťtajničky

citoslovcepovzdychu

pracovnáschôdzka

väzenie

českámetropola

ženskémeno

mohame-dánsky boh

pláta

čert

citoslovcezvuku prináraze

nadišiel

bývalýjednotkovýobchodv Bratislave

prudkopostrčím

africkáopica

jeden, potaliansky

nespôsobí

skákavýhmyz

kvapkydo nosa

previnenia

MPZ Islandu

emócia

žetón,po česky

zoberú istémnožstvo

hľa,po rusky

oceňujem

malajskádýka

domácke me-no Dominiky

na inémiesto

venovaťsa hre

stekal pokvapkách

roszpúštajpri vysokejteplote

chumáčtrávy

vypuklinyna chrbte

otec

púčik

chem. zn.molybdénu

končatina

obtrie

skratkadoktora

opica

3. časťtajničky

vzdialiť sachôdzou

výnosz uloženýchpeňazí

Vyzerá ako Chaplin, ale má fascinujúci úsmevTo sú slová z denníka mladej slečny, ktorá sa ešte pred tým, ako sa z Hitlera stalo monštrum, mala možnosť s ním stretnúť. Svoje zážitky z výletu do Nemecka opísala v denníku, ktorý sa nedávno objavil a ide pod dražobné kladivko.

Bavorské a rakúske prázdninyPísal sa rok 1936, Hitler už bol pri

moci a tvoril krvilačné impérium, ale o druhej svetovej vojne zatiaľ ešte nikto nechyroval. To, že sa rozpúta o pár rokov najhoršie vyvražďovacie peklo v našich dejinách sa dalo ťaž-ko predpokladať. Mládež z Británie preto išla spokojne na výlet do Ne-mecka.

Bolo medzi nimi aj vnímavé diev-ča, ktoré sa rozhodlo svoje zážit-ky z dvojtýždňového výletu spísať v podobe denníku s názvom Bavor-ské a rakúske prázdniny. Zápisky sa začínajú 24. júla 1936 a majú sto strán. Dievčinu s kamarátmi ubyto-vali v bavorskom horskom mestečku Berchtesgaden, neďaleko Orlieho hniezda, ktoré dostal Adolf Hitler ako darček na narodeniny. Počas týchto dní dostala britská skupina po-zvanie od nemeckej mládeže, aby sa k nim pripojili a spoločne sa zúčast-nili návštevy u vodcu. Tí neodmietli a mladá slečna si poctivo návštevu opísala a pripojila k nej pohľadnice a množstvo suvenírov. Práve opis na návšteve u Hitlera je tým najpútavej-ším v celom denníku.

Stretnutie s vodcomBritskú a nemeckú skupinu čakala

dve a pol hodiny trvajúca túra. Nadše-ná mládež však vonkoncom neprotes-tovala, stretnúť sa s nemeckým kance-lárom bol pre nich obrovský zážitok. Keď sa konečne dostali na miesto, oznámili im, že ešte musia vydržať štyri ďalšie hodiny.

Ani to nebolo prekážkou. Nakoniec sa Hitler objavil a mládež úplne para-lyzoval. Slečna prvé dojmy opísala na-sledovne: „vyzerá ako Charlie Chaplin s tým zostrihom fúzov v tvare zubnej kefky, ale má fascinujúci úsmev“.

Návšteva a prijatie zrejme prebie-hali v príjemnej atmosfére, pretože mladá dáma ho opisuje takto: „S deťmi to naozaj vie. Rozpráva sa s nimi, akceptuje ich postoje a názo-ry a nechá ich stáť vedľa seba, kým mu ľudia salutujú. Mal okolo seba len štyroch členov ochranky a tak pôsobilo stretnutie veľmi neformál-ne. Keď sme odchádzali, sladko sa

usmieval a niekoľkokrát zasaluto-val. Jeden z novinárov nás s ním od-fotil a vysvetlil Hitlerovi, kto sme.“Tajomné dievča

Denník britskej slečny objavil zbe-rateľ a ponúkol ho do dražby. Žiaľ, nikto netuší, kto je oná tajomná pisa-teľka. Údajov, ktorých sa dá zachytiť v pátraní je len niekoľko. Skupina na svoju dovolenku odišla zo stanice Viktória o 8.20 večer. Išlo o skupinu 47 mladých ľudí rôzneho veku, ve-dúcou bola nejaká pani Wrightová. Dievčina síce menuje zopár kama-rátok, ale aj napriek tomu nadšenci histórie po pisateľke zatiaľ nepátrajú. Denník okrem zápiskov dopĺňajú aj poznámky písané ceruzkou. Nie je isté, či ich korigovala sama autorka, jej kamarátky, alebo vedúca skupiny. Jednou z poznámok je napríklad to, že Hitlera nestrážili len 4 členovia ochranky, ale aj dvaja psi.

A. MIKUNDOVÁ, zdroj: dailymail.co.uk

Obama a jeho generáli vedú v Pentagone diskusiu a nemôžu sa zhod-núť na tom, kedy nastane najvhodnejšia doba na prepadnutie Ruska. Nako-niec sa rozhodnú opýtať Francúzov:

„Kedy bude najvhodnejšia doba na prepadnutie Ruska?“Francúzi odpovedajú: „Nevieme, ale rozhodne nie v zime, to zle dopadne.“Bude teda asi lepšie opýtať sa Nemcov:„Kedy bude najvhodnejšia doba na prepadnutie Ruska?“Nemci odpovedajú: „Nevieme, ale rozhodne by to nemalo byť v lete. To

už sme skúsili...“Čo s tým? Niekto navrhuje spýtať sa Číny, tá je progresívna a vždy príde

s nejakým novým nápadom. Spýtajú sa teda Číňanov, kedy bude najvhodnej-šia doba na prepadnutie Ruska.“Číňania odpovedajú: „Hneď teraz! Rusko začalo stavať ,Silu Sibíraʽ ,Tu-

recký potokʽ, kozmodróm ,Vostočnýʽ, most na Krym, v najbližšej dobe chce modernizovať Bajkalsko-amurskú magistrálu, stavia nové športové komple-xy pre majstrovstvá sveta vo futbale a v atletike, plánuje ťažbu v Arktíde... Akurát teraz by mu prišlo vhod veľa zajatcov!“

Čítaníčko

13. október 1944 – V boji s protipartizánskymi jednotkami v priestore moravsko-slovenských hraníc padol najstarší partizánsky veliteľ na Slo-vensku, 53-ročný veliteľ 2. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina pplk. I. D. Dibrov.13. október 1944 – Americké letectvo bombardovalo Bratislavu a znač-ne poškodilo rafi nériu Apollo.13. október 1944 – Vláda SR vydala nariadenie s mocou zákona č. 178/1944 o zabezpečení bytov a bytového zariadenia, ktoré opustili židovskí obyvatelia.14. október 1944 – Vo zvolenských železničných dielňach dokončili po-sledný z troch obrnených vlakov „Masaryk“.14. október 1944 – Ingr oznamuje Viestovi: „Nariadil som generálovi Pikovi už 20. septembra, aby prerokoval podriadenie leteckého pluku a 1. čs. zboru (v ZSSR) tebe, ihneď, ako dôjde k jeho spojeniu s vojskom na Slovensku... Súdim, že za dnešného stavu vojenskej organizácie na Slovensku by bolo účelnejšie vyňať zo zboru niektoré prvky a podriadiť ich priamo armáde (Viestovej)... Mám na mysli predovšetkým parabri-gádu... Rovnakým spôsobom by mohli byť použité 1. a 3. brigáda zboru, čím by mohlo byť veliteľstvo zboru zrušené...“ 15. október 1944 – Bol ukončený presun 2. čs. paradesantnej brigády na povstalecké územie. Jej jednotky boli nasadzované do povstaleckých obranných úsekov tak, ako prichádzali. Zvádzali boje na úseku Železná Breznica – Trnavá Hora – Jalná, Hronská Dúbrava, pri Močiari a inde. 17. október 1944 – Minister školstva a národnej osvety A. Kočiš v pre-jave ku slovenským učiteľom označil za základ výchovy ideál nu politi-ku Andreja Hlinku. Hlinkov kresťansko-národný svetonázor považoval za jedinú prijateľnú ideológiu.19. október 1943 – V Moskve sa koná konferencia ministrov zahraničia ZSSR, V. Británie a Spojených štátov, ktorá sa po prvýkrát zaoberala otázkou ukončenia vojny a povojnového usporiadania sveta. 19.–24. október 1944 – Jednotky 2. čs. paradesantnej brigády boli znovu nasadené na frontové úseky v priestoroch Krupina-Zvolen, najmä pri Det-ve a Dobrej Nive, pri Brezne, Podbrezovej a Čiernom Balogu.19. október 1944 – Začala sa generálna ofenzíva nemeckých vojsk proti SNP. K útoku bojovej skupiny SS Schill a brigády SS Dirlewanger sa v priestore Lučenca a Rimavskej Soboty pridala 18. divízia Horst Wes-sel, z priestoru L. Mikuláša a K. Lehoty bojová skupina Wittenmeyer, z priestoru Popradu-Telgártu skupina vyčlenená z armádnej skupiny Heinrici, z priestoru Turca divízia Tatra a v priestore Ponitria plnila za-bezpečovacie úlohy 271. divízia tankových granátnikov. 21. október 1938 – Adolf Hitler vydal pre nemeckú brannú moc prísne tajné smernice o likvidovaní Československa.21. október 1942 – Založená je Ukrajinská povstalecká armáda. Podľa nemeckých zdrojov dosahoval počet jej bojovníkov v dobách najväčšie-ho rozmachu (1944/45) až 100 tisíc osôb.21. október 1950 – V Bratislave sa skončil proces s Viliamom Žingo-rom, v r. 1944–1945 veliteľom 2. čs. partizánskej brigády M. R. Štefá-nika. Na základe vykonštruovaného obvinenia z rozvracania ľudovode-mokratického zriadenia bol odsúdený na trest smrti a popravený.22. október 1936 – V Madride vyšiel dekrét o zriadení medzinárodných brigád v Španielsku.24. október 1942 – V Mauthausene bolo výstrelom do tyla popravených 263 protektorátnych občanov zo skupiny tzv. parašutistov, t. j. spolupra-covníkov a rodinných príslušníkov výsadkárov účastných atentátu na Heydricha. Ďalšie exekúcie 26. 1. 1943 – 30 osôb a 3. 2. 1944 – Fran-tišek Pecháček.24. október 1944 – V B. Bystrici sa konala spoločná schôdza Hlavného partizánskeho hnutia s vojenským velením, na ktorej sa partizáni zo-známili s plánom armády pri obrane horských oblastí a s rozhodnutím, že partizánske skupiny môžu byť vyčlenené z obrany a môžu prejsť na partizánsky spôsob boja. Rozhodlo sa, že obranu povstaleckého územia prevezme armáda a 1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina. Ostatné partizánske jednotky mali prejsť do tyla nepriateľa a pokračo-vať v boji partizánskym spôsobom. 25. október 1940 – Čs. letci sa podľa uzavretej dohody stali právne i vo-jensky súčasťou RAF a teda čs. vláda stratila právo s nimi disponovať.25. október 1945 – Prezident E. Beneš podpísal zákon o konfi škácii ma-jetkov Nemcov, Maďarov a kolaborantov bez náhrady.26. október 1943 – Sformovanie 1. čs. partizánskej brigády Jána Žižku v Juhoslávii (v troch práporoch bolo 388 ľudí). 26. október 1944 – Velenie 1. čs. armády na Slovensku a Predsedníctvo SNR odmietli, po páde Zvolena, Nemcami telefonicky ponúkanú kapi-tuláciu.27. október 1944 – Na Donovaloch sa konala porada povstaleckých ve-liteľov, na ktorej Ján Šverma vyzval k pokračovaniu v boji až do koneč-ného víťazstva. SNR sa rozhodla upustiť od frontového boja a prejsť k partizánskemu boju.