Fyzický-geografický komplex

Mapovanie biotopov a v rámci nich výskyt lesných druhov rastlín a drevín so zameraním na kvitnúce druhy

H U B Y – poznávanie,výskyt a vzťahy

Historické a súčasné využitie krajiny

Banské a technické diela a pamiatky okolia Banskej Štiavnice a ich vplyv na krajinu.

Strety záujmov v krajine

Mesto, v ktorom žijem

Prieskum radónového rizika v Banskej Štiavnici a okolí

Banské a technické diela v Banskej Štiavnici a jej okolí – história a súčasnosť

Ekologická a historická štúdia Banskej Štiavnice a jej okolia

Koordinátori

Ing. Branislav Olah (Fakulta ekológie a environmentalistiky so sídlom v Banskej Štiavnici):RNDr. Alena Stajníková (Gymnázium Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici)Mgr. Miroslava Kováčová (Gymnázium Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici)

Zoznam riešiteľov:

Fakulta ekológie a environmentalistiky so sídlom v Banskej Štiavnici: Ing. Róbert Búci, Ing. Roman Čajka, Ing. Andrea Diviaková, Ing. Rastislav Gális, Ing. Igor Gallay, Ing. Zuzana Gallayová, Mgr. Erika Kočická, Ing. Branislav Olah

Gymnázium Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici: Mgr. Gabriela Kovárová, Mgr. Marta Holubová Mgr. Ľubica Herdová, Mgr. Martin Číž

Cieľ projektu

Hlavným cieľom projektu bolo oboznámiť študentov Gymnázia A. Kmeťa v Banskej Štiavnici s metódami a postupmi vedeckej práce v oblasti ekológie. Umožniť im aktívne sa zúčastniť riešenia problémov, získať skúsenosti so získavaním údajov, ich spracovávaním a následnou prezentáciou dosiahnutých výsledkov.

Štruktúra projektu

Projekt bol realizovaný postupne v piatich častiach, v rokoch 2000/2001 na Gymnáziu Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici, lektorský tím tvorili doktorandi a vedeckí pracovníci z Fakulty ekológie a environmentalistiky (FEE) Technickej univerzity vo Zvolene, so sídlom v Banskej Štiavnici.

Projekt pozostával z týchto základných častí:

1.      teoretická príprava

2.      práca v teréne

3.      workshop spojený s prezentáciou čiastočných výsledkov

4.      prezentácia výsledkov na konferencii

5.      vydanie výsledkov vo forme publikácii

Študenti boli rozdelení do 7 tematických skupín, každá skupina bola vedená jedným z riešiteľov z FEE. Tematické zameranie skupín bolo realizované tak, aby čo najlepšie zodpovedalo slovenskej krajinno-ekologickej vedeckej škole. Jednotlivé skupiny vypracovávali abiotické a biotické charakteristiky územia, historický vývoj využitia krajiny, banské diela, mesto a nakoniec hlavné socio-ekonomické aktivity a strety záujmov z nich vyplývajúce.

Záujmové územie

Ako modelové územie, na ktorom bol projekt realizovaný, bola vybraná časť povodia toku Štiavnica, v ktorom leží mesto Banská Štiavnica.

Fyzicko-geografický komplex

Ing. Igor Gallay, Mgr. Erika Kočická – Fakulta ekológie a environmentalistiky so sídlom v Banskej Štiavnici, Technická univerzita vo Zvolene

Martina Getlerová, Jana Pástorová, Gabriela Sedmáková – Gymnázium A. Kmeťa, Banská Štiavnica

Cieľ práce

Cieľom práce v tejto skupine bolo vypracovať mapu komplexných fyzicko-geografických jednotiek – ako kvázi homogénnych priestorových jednotiek, homogénnych z hľadiska všetkých uvažovaných ukazovateľov všetkých uvažovaných vlastností krajiny, v tomto prípade horninového podložia, pôd, sklonitosti georeliéfu a spoločenstiev potenciálnej prirodzenej vegetácie.

Relatívna homogénnosť takýchto jednotiek predurčuje v hrubých rysoch ich rovnakú reakciu na antropické využitie na celej ploche jednotky. Vďaka tejto vlastnosti sú fyzicko-geografické komplexy základnými pracovnými priestorovými jednotkami pre väčšinu aplikovaných krajinno-ekologických hodnotení (krajinných potenciálov, ekologickej únosnosti územia, územných systémov ekologickej stability, posudzovania vplyvov na ŽP a pod.).

Skupina vypracovala mapu fyzicko-geografických komplexov, čo vyžadovalo najskôr vypracovanie jednotlivých analytických podkladových máp – mapu geologicko-substrátového komplexu, pôdnu mapu (pôdne subtypy, pôdne druhy – zrnitosť, hĺbka pôdy), mapu sklonov georeliéfu a mapu potenciálnej prirodzenej vegetácie v jednotnej mierke 1:10 000. Z topografickej mapy bola získaná aj informácia o reálnej (súčasnej) vegetácii riešeného územia. Mimo pôvodných cieľov boli vypracované 3 geoekologické profily, zachytávajúce vertikálne vzťahy v krajine a ich priestorové zmeny.

Okrem toho boli spracované aj klimatické podmienky územia prostredníctvom vyhodnotenia základných klimatických charakteristík – priemerných mesačných teplôt vzduchu a priemerných mesačných úhrnov zrážok vyhodnotených ako ročné priemery v klimatologickej stanici Banská Štiavnica za obdobie rokov 1980-2000.

Nasledovný príspevok dokumentuje pracovný postup vyčleňovania fyzicko-geografických komplexov, prezentuje najmä jednotlivé analytické mapy, výslednú mapu fyzicko-geografických komplexov a ukážku vybraných geoekologických profilov (všetky grafické materiály vrátane vysvetliviek).

Ing. Igor G a l l a y, Mgr. Erika K o č i c k á

Postup a výsledky práce

Teoretické východiská:

Naša skupina mala za úlohu opísať a vyhodnotiť prírodné pomery okolia Banskej Štiavnice. Cieľom bolo pochopiť zložitosť krajiny a mnohotvárnosť územia, na ktorom žijeme. S plným nasadením sme sa dali do teoretickej práce.

V prvom rade sme sa začali oboznamovať s dosiaľ nie veľmi známymi pojmami a značkami. Bola to dlhá a mravenčia práca. Začali sme študovať a neskôr postupne rozoznávať značky, mierky, orientácie ... rôznych máp, s ktorými sme mali neskôr pracovať.

Postupne sme začali spoznávať, čo je fyzicko-geografický komplex a jeho subsystémy. Zoznamovali sme sa s reliéfom, geologicko-substrátovým komplexom, pôdnym komplexom, hydrickým a klimatickým komplexom, taktiež s potenciálnou prirodzenou a reálnou vegetáciou. Práve v tejto druhej, teoretickej, časti sme sa dozvedeli množstvo zaujímavých a prehlbujúcich faktov o

našom území, prekvapili nás mnohé zásahy ľudskej ruky do prírody a krajiny, pretváranie reliéfu, čo sme si uvedomili aj neskôr pri zostrojovaní mapy sklonitosti reliéfu. Oboznámili sme sa so značnými rozdielmi medzi potenciálnou prirodzenou a reálnou vegetáciou. Fakt, že ľudská, predovšetkým banská, činnosť v našom meste po stáročia prekvitala, zanechala v tomto území viditeľnú jazvu. Množstvo drevín, ktoré nikdy nepatrili k pôvodnej vegetácii zabrali väčšinu územia. Išlo hlavne o ihličnaté porasty, ale aj o výskyt duba, vzhľadom na nadmorskú výšku tejto oblasti.

Po teoretickej príprave sme postupne vypracovali 4 analytické mapy za jednotlivé zložky prírodnej krajiny a nakoniec sme zhotovili geoekologickú (komplexnú fyzicko-geografickú) mapu a 3 vybrané geoekologické profily.

Praktická práca:

V praktickej časti sme sa zoznamovali s územím, so zložkami prírodnej krajiny a mohli sme sa skutočne presvedčiť o členitosti povrchu a výskytoch vegetácie. V tejto časti projektu sme sa dostali aj k aktivitám v prírode.

Ako prvá bola vypracovaná mapa sklonov reliéfu podrobnou analýzou vrstevníc v základnej topografickej mape 1:10 000 33-36-09. Zhotovenie mapy sklonov bolo náročné na presnosť a čas. Presné zakresľovania si vyžadovali sústredenosť.

Ďalej nasledovala mapa geologicko-substrátového komplexu, pri zostrojovaní ktorej sme použili publikovanú odbornú literatúru (Geologická mapa Štiavnických vrchov a Pohronského Inovca 1:50 000 od V. Konečného, 1998).

Postupne sme pokračovali mapou pôd, zostrojenou podľa máp Bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ) 1:5000) a mapou potenciálnej prirodzenej vegetácie (podľa geobotanickej mapy SSR 1:200 000 od J. Michalka, 1986).

V našich ďalších aktivitách sme získavali materiál a literatúru na vypracovanie tabuliek a grafov. Začali sme grafom odchýlok priemerných ročných teplôt vzduchu od dlhodobého priemeru (1980-2000). Ďalej sme pracovali na tabuľke priemerných ročných úhrnov zrážok (1980-2000), postupne grafom odchýlok priemerných ročných úhrnov zrážok od dlhodobého priemeru (1980-2000).

Poslednou a záverečnou prácou bolo zhotovenie mapy fyzicko-geografických komplexov (geoekologická mapa). Mapu sme zhotovili pomocou ostatných máp, pričom sme sa museli spoliehať na ich správnosť a presnosť. Mapu sme získali tzv. naložením predošlých máp.

Záverom nášho projektu bola prezentácia na workshope v máji 2001. Projekt nám priniesol množstvo nových a doplňujúcich poznatkov. Umožnil nám ľahšiu orientáciu v mapách, pomohol nám pochopiť mnoho prírodných dejov v krajine. Na záverečnej prezentácii sme s našimi nadobudnutými skúsenosťami oboznámili študentov, profesorov a laickú verejnosť. Veď žiť v symbióze s našou krajinou môžeme len vtedy, keď ju budeme dokonale poznať a rozumieť jej. Za otvorenie týchto nových obzorov a nadobudnuté skúsenosti by sme sa radi poďakovali našim lektorom Ing. Igorovi Gallayovi a Mgr. Erike Kočickej.

Martina G e t l e r o v á

Jana P á s t o r o v á

Gabriela S e d m á k o v á

Mapa sklonov: 1:10 000

Zhotovili:

Martina Getlerová, Jana Pástorová,Gabriela Sedmáková(Podľa základnej topografikej mapy JTSK 1:10 000 36-33-09)

Kategória Stupne

Zhotovili: Martina Getlerová, Jana Pástorová,Gabriela Sedmáková(Podľa Geologickej mapy regiónu Štiavnických vrchov a Pohronského Inovca )

Mapa geologicko-substrátového komplexu 1:10 000

Legenda:

Fluviálne sedimenty (štvrtohory) 1. hlinité a piesočito-hlinité nivné sedimenty

Deluviálne sedimenty (štvrtohory) 2. Hlinité deluviálne sedimenty

3. Kamenité deluviálne sedimenty

Elúviá a delúviá (treťohory) 4. Elúviá a delúviá na andezitoch

5. Elúviá a delúviá na dioritoch

6. Elúviá a delúviá na tufoch a tufitoch

7. Elúviá a delúviá na bazaltochAntropogénne sedimenty (štvrtohory-recent) A navážky, výsypky, haldy

Mapa pôd 1:10 000

Zhotovili: Martina Getlerová, Jana Pástorová,Gabriela Sedmáková(Podľa máp bonitovaných-pôdno ekologických jednotiek 1: 5 000 )

Legenda:

1. Fluvizem modálna až glejová, stredne tažká , stredne hlboká

2. Kambizem madálna až luvizemná, stredne tažká, stredne hlboká

3. Kambizem madálna, stredne ťažká až tažká, stredne hlboká

3. Kambizem modálna, stredne tažká, plytká

4. Kambizem modálna, stredne tažká až ťažká, plytká

A antropozeme

Mapa potenciálnej prirodzenej vegetácie 1:10 000Zhotovili: Martina Getlerová, Jana Pástorová,Gabriela Sedmáková(Podľa Geobotanickej mapy ČSSR, SSR 1: 200 000 )

Legenda:

1. Dubovo-hrabové lesy karpatské (Carici pilosae – Caripenion betula)

2. Dubové kyslomilné lesy podhorské (Luzulo – Fagion)

3. Bukové a bokovo jedľové lesy kvetnaté(Eu-Fagenion

4. Lužné lesy podhorské a horské (Alnenion glutinoso-incanae, Salicion triandrae, Salicion eleagni)

Mapa fyzicko-geografické komplexy

Zhotovili: Martina Getlerová, Jana Pástorová,Gabriela Sedmáková

Mapa priebehu profilových čiar 1: 10 0000

Zhotovili: Martina Getlerová, Jana Pástorová,Gabriela Sedmáková

(Podľa základnej topografikej mapy JTSK 1:10 000 36-33-09)

Legenda:

priebeh profilov A-B, C-D, E-F

Profil krajiny č.1 1: 10 0000

Zhotovili: Martina Getlerová, Jana Pástorová,Gabriela Sedmáková

(Podľa vlastných analytických máp 1:10 0000)

Legenda: Geoekologický profil C-D: 1.relief

900

800

700

600

500

-Lisnaté lesy -Ihličnaté lesy -Trávy-lúky -Pasienky -Kroviny -Ovocné sady - Záhrady - Zástavba -Cintorín

Profil krajiny č.2 1: 10 0000

Zhotovili: Martina Getlerová, Jana Pástorová,Gabriela Sedmáková

(Podľa vlastných analytických máp 1:10 0000)

Legenda: Geoekologický profil E-F: 1.relief 2.reálna vegetácia

Profil krajiny č.3 1: 10 0000Zhotovili: Martina Getlerová, Jana Pástorová,Gabriela Sedmáková

(Podľa vlastných analytických máp 1:10 0000)

Legenda: Geoekologický profil A-B: 1.geologicko-substrátový komplex 2.pôody 3.relief 4.reálna vegetácia 5.potenciálna prírodná vegetácia

Mapovanie biotopov a v rámci nich výskyt lesných druhov rastlín a drevín so zameraním na kvitnúce druhy

Ing. Andrea DIVIAKOVÁ – Fakulta ekológie a environmentalistiky so sídlom v Banskej Štiavnici, Technická univerzita vo Zvolene

Mária MARKOVÁ, Veronika KOVÁČOVÁ, Miroslava BARTKOVÁ, Hana KRUTEKOVÁ, Mária RADOVÁ, Melita GWERKOVÁ, Nina TRUBANOVÁ, Kama LIEVAJOVÁ, Viktória MICHALSKÁ, Dominika IVANIČOVÁ – Gymnázium A. Kmeťa, Banská Štiavnica

Metodika mapovania biotopov

Prípravné práce

Pred začiatkom mapovania v teréne sme vykonali tieto prípravné práce:

- predstavili sme si jednotlivé taxóny krytosemenných a nahosemenných rastlín, ktoré boli indikačnými druhmi pre biotopy, ktorých výskyt sme v daných lokalitách predpokladali (podľa mapy a vlastných terénnych poznatkov)

- oboznámili sme sa so samotným terénnym mapovaním, terénnymi formulármi, katalógom biotopov Slovenska

- zoznámili sme sa s topografickou mapou v mierke 1: 10 000, konkrétne s mapovým listom č. 36-33-09, do ktorého sme si zakreslili hranice jednotlivých mapovaných lokalít.

- prehodnotili sme všetky nám dostupné údaje o území, v ktorom sa mapované lokality vyskytovali. 

Vlastné mapovanie v teréne

Terénne mapovanie pozostávalo tiež z niekoľkých činností:

-  v mape sme upresnili hranice jednotlivých lokalít, ktoré sme vytýčili pri prípravných prácach

-  vyplnili sme terénne formuláre

- vyhotovili fotodokumentáciu

Ciele mapovania biotopov

Cieľom mapovania biotopov na jednotlivých lokalitách bolo zistiť súčasný stav, rozšírenie jednotlivých typov podľa druhového zloženia, kvalitu a štruktúru biotopov. Predovšetkým sa mapovali biotopy v človekom využívanej krajine (lesnej, poľnohospodárskej, obývanej), ktoré plnia v prvom rade vyrovnávaciu funkciu – tlmia negatívne dôsledky ľudskej činnosti na krajinu a jej zložky – vodu, ovzdušie, rastlinstvo, živočíšstvo, pôdu.

Výsledky mapovania biotopov

Mapovanie prebiehalo počas dvoch dní a zmapovali sa biotopy na 5 lokalitách, v bezprostrednom okolí mesta Banská Štiavnica, ale aj priamo v intraviláne mesta. Boli to nasledovné lokality:

1.      Nad Hotelovou akadémiou

2.      Paradajské

3.      Červená studňa

4.      Malá Vodárenská

5.      Pod Starým mestom

6.      areál Botanickej záhrady I.

7.      areál Botanickej záhrady II.

Vzhľadom na obdobie, kedy sa mapovalo (skorá jar, keď ešte neboli rozkvitnuté mnohé druhy bylín a hlavne tráv - tie sme nemapovali vôbec a ešte neboli olistené mnohé druhy drevín), sa nám biotopy nepodarilo určiť podrobnejšie .

Charakteristika jednotlivých lokalít, z mapového listu č. 36-33-09, v mierke 1:10 000.

Fytocenologický zápis č. 1

Názov lokality: Nad Hotelovou akadémiou

Lokalizácia

Prvá lokalita sa nachádza približne 500m, severozápadným smerom od Námestia sv. Trojice, vľavo od cesty smerujúcej od Námestia k lokalite Červená studňa. Mapované územie patrí do katastra mesta Banská Štiavnica. Nachádza sa v nadmorskej výške 645-650 m n.m. Má severozápadnú expozíciu, so sklonom do 35°. Patrí do CHKO Štiavnické vrchy.

Druhové zloženie

byliny: Cesnačka lekárska, Lastovičník väčší, Hluchavka škvrnitá , Pakost smradľavý, Pakost hnedočervený, Iskerník plazivý, Hviezdica hájna, Chochlačka dutá, Blyskáč jarný, Púpava lekárska, Zbehovec ženevský, Prvosienka vyššia, Nezábudka lesná, Zimozeleň menšia, Kostihoj lekársky, Kostihoj hľuznatý, Zádušník brečtanovitý, Fialka lesná, Žihľava dvojdomá, Konvalinka voňavá, Lipkavec marinkový

dreviny, kry: Lipa veľkolistá, Pagaštan konský, Javor horský, Orech kráľovský, Javor poľný, Hloh obyčajný, Baza čierna, Čerešňa vtáčia, Hruška, Jabloň, Egreš obyčajný, Jaseň štíhly, Smrek pichľavý, Ostružina černica, Ostružina malina

Charakteristika biotopu

Okrem týchto druhov tu boli zistené aj okrasné (záhradné) druhy rastlín a drevín, najmä v blízkosti obytných objektov (polozrúcanín). Dlhšiu dobu neobhospodarované ovocné dreviny, ako napr. jablone, hrušky, orechy, čerešne boli dôkazom toho, že daná lokalita predstavovala biotop opustené záhrady. Keďže v podkladoch, ktoré sme obdržali nebol popísaný tento konkrétny biotop (podobný bol iba biotop opustené sady, ktorý však presne nezodpovedal našej lokalite) určili a popísali sme si tento biotop sami. Daný biotop predstavoval dosť strmý svah, porastený hore uvedenými drevinami (väčšinou je to nálet z okolia), s relatívne druhovo pestrým bylinným podrastom. Stredom biotopu viedla lesná nespevnená cesta. Okolie biotopu tvorili lúky, pasienky, lesné porasty, chatové osady a rekreačné plochy. Mapovaná lokalita sa vyznačuje bohatým druhovým zložením, vysokou biologickou diverzitou. Predstavuje dôležitý biotop vtáctva. Na spôsob starostlivosti sme navrhli ponechať terajšie využitie

Spracovala: Viktória Michalská

Fytocenologický zápis č.2

Názov lokality: Paradajské

Lokalizácia

Lokalita sa nachádza približne 250 m od lokality č. 1, smerom na severozápad, priamo na lyžiarskych svahoch vrchu Krásna. Mapované územie patrí do katastra mesta Banská Štiavnica. Nachádza sa v nadmorskej výške 670 m n.m.. Má severovýchodnú expozíciu, so sklonom 30°. Patrí do CHKO Štiavnické vrchy.

Druhové zloženie

byliny: Jahoda obyčajná, Púpava lekárska, Nezábudka lesná, Pakost smradľavý, Veronika lesná, Prvosienka jarná, Skorocel prostredný, Mliečnik chvojkový, Fialka trojfarebná, Knôtovka lesná, Hviezdica hájna, Čerkáč peniažtekový, Hrachor, Cesnačka lekárska, Hluchavník žltý, Iskerník prudký, Štiav obyčajný, Skorocel kopijovitý, Pakost hnedočervený, Zbehovec plazivý, Kapsička pastierska, Kostihoj lekársky, Alchemilka obyčajná, Zimozeleň menší

dreviny a kry: Javor poľný, Čerešňa vtáčia, Lieska obyčajná, Hrab, Ostružina černica

Charakteristika biotopu

Na tomto stanovišti sa nachádza komplex biotopov: lúky, pasienky a lesokroviny.

Lúky a pasienky sú bylinno-trávne spoločenstvá, ktoré vznikli ako produkt ľudskej činnosti (kosenie, hnojenie, pasenie). Obidva biotopy patria do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. V našej lokalite sa jednalo o poloprírodné trávne porasty obhospodarované dlhšie obdobie (viac ako 20 rokov). Zásah človeka je pravidelný, ale nie až taký významný, aby spôsobil radikálnu zmenu ich druhového zloženia.

Pasienky sú trvalo pasené trávno-bylinné porasty.

Lúky sú trávnato-bylinné porasty, využívané kosením, v menšej miere príležitostnou pastvou.

Lesokroviny patria do lesného pôdneho fondu, ich majiteľom a užívateľom je mesto Banská Štiavnica. Jedná sa o krovinné formácie v otvorenej kultúrnej krajine, pozdĺž lesnej cesty. Sú to husté, skupinové, maloplošné zárasty, ktoré sa vyvíjajú prirodzeným spôsobom. Často bývajú pravidelne vytínané.

Majú množstvo rôznych úžitkových funkcií: pôdoochraná, mikroklimatická, melioračná, zdravotnohygienická, estetická. Slúžia ako potravná báza, rozmnožovacie miesto, aj ochranná skrýš pre rôzne živočíchy. Patria preto medzi cenné biotopy.

Spracovala: Mária Marková

Fytocenologický zápis č.3

Názov lokality: Červená studňa

Lokalizácia

Lokalita sa nachádza približne 50 m pod jazerom Červená studňa, vľavo od hlavnej cesty vedúcej z Banskej Štiavnice do Žarnovice. Nachádza sa v nadmorskej výške 748 m n.m. Veľkosť lokality je približne 0,7 ha. Nachádza sa v katastri mesta Banská Štiavnica. Patrí do CHKO Štiavnické vrchy.

Druhové zloženie

dreviny a kry: Smrekovec opadavý, Smrek obyčajný, Javor mliečny, Borovica lesná, Vŕba rakyta, Breza previsnutá, Buk lesný, Lieska obyčajná, Borovica čierna, Topoľ osika, Čerešňa vtáčia

byliny: niektoré druhy tráv

Charakteristika biotopu

Na danej lokalite sa nachádza ihličnatý les s prímesou pionierskych drevín. Jedná sa o mladý porast, veľmi hustý, nepresvetlený, preto bylinná aj krovinná vrstva sú na niektorých miestach druhovo veľmi chudobné (vysoké zastúpenie majú niektoré druhy tráv). Prirodzené dreviny, ktoré sa tu vyskytujú sú buk a dub, všetky ihličnaté druhy boli umelo vysadené.

Ekotop predstavuje nevhodné antropogénne stanovište (halda po banskej činnosti) pre výskyt jednotlivých druhov. Často preto v tejto lokalite dochádza ku kalamitám. Jedná sa o mestské porasty.

Spracovala: Veronika Kováčová

Fytocenologický zápis č.4

Názov lokality: Malá Vodárenská

Lokalizácia

Lokalita sa nachádza približne 30 m nad tajchom Veľká Vodárenská, 10 m pod nespevnenou miestnou komunikáciou, ktorá vedie z Trojičného námestia na Červenú studňu. Mapované územie patrí do katastra mesta Banská Štiavnica. Nachádza sa v nadmorskej výške 769 m n.m.. Patrí do CHKO Štiavnické vrchy.

Druhové zloženie

byliny: Púpava lekárska, Žihlava dvojdomá, Zbehovec ženevský, Skorocel prostredný, Lipkavec obyčajný, Fialka lesná, Lipkavec voňavý, Kyslička obyčajná, Rebríček obyčajný, Kostihoj lekársky, Veronika obyčajná, Krížovka chlpatá, Hviezdica hájna, Kapsička pastierska, Čistec lesný, Tôňovka dvojlistá, Konvalinka voňavá, Praslička močiarna, Papraď samčia, Vŕbovka úzkolistá, Hluchavka škvrnitá

dreviny a kry: Smrek obyčajný, Javor mliečny, Čerešňa vtáčia, Lieska obyčajná, Javor horský, Baza čierna, Ostružina černica, Ostružina malina

Charakteristika biotopu

Daný biotop predstavuje ihličnatý les s prímesou listnatých drevín. Prednedávnom bol presvetlený ťažbou, bylinná a krovinná vrstva sa vyznačujú pestrým druhovým zložením. Pôvodné dreviny sú iba buk a dub, ostatné ihličnaté druhy sú nepôvodné. Ekotop predstavuje antropogenizované stanovište (haldy, hrádza), nevhodné pre ihličnaté druhy drevín. Majiteľom je mesto Banská Štiavnice.

Ďalším biotopom je viacúčelová malá vodná nádrž „Malá Vodárenská“. Patrí do sústavy banskoštiavnických vodných nádrží, s pôvodnou funkciou zásobárne pitnej vody pre mesto. Nádrž je v susedstve pešej trasy náučného chodníka Staré mesto.

Nádrž slúžila ako posilňujúci zdroj pre Veľkú Vodárenskú nádrž, s ktorou bola aj spojená. Začiatkom storočia Malá Vodárenská stratila svoj pôvodný význam, pretože mesto dostalo oveľa výdatnejší zdroj vody z nádrže Rozgrund.

Hrádza je pomerne zachovalá. Šírka hrádze v korune je cca 5,3 m a jej výška je cca 9 m. Objem nádrže je 5300 m³ a zatopená plocha 0,25 ha.

Okolie vodnej nádrže je veľmi estetické a mohlo by slúžiť pre krátkodobý oddych (posedenie) okoloidúcim turistom (lavičky, altánky).

Spracovala: Miroslava BartkováPoužitá literatúra:

1.      Ružičková H., Halada Ľ., Jedlička L., Kalivodová E.: Biotopy Slovenska. Príručka k mapovaniu biotopov. ÚKE SAV, Bratislava,

1996.

2.      Hlavaček, A.: Flóra CHKO Štiavnické vrchy. Bratislava, 1985

3.      Michalko, J. a kol.: Geobotanická mapa ČSSR. Textová a mapová časť. Veda, Bratislava, 1987

4.      Atlasy rastlín, drevín a krov z vydavateľstiev Ikar a Príroda

Fytocenologický zápis č.5

Názov lokality: Pod Starým mestom

Lokalizácia

Lokalita sa nachádza vľavo od nádrže Veľká Vodárenská, na trase náučného chodníka Staré mesto. Mapované územie patrí do katastra mesta Banská Štiavnica. Nachádza sa v nadmorskej výške 750 m n.m.. Patrí do CHKO Štiavnické vrchy.

Druhové zloženie

byliny: Púpava lekárska, Žihlava dvojdomá, Zimozeleň menšia, Deväťsil hybridný, Fialka lesná, Lipkavec marinkový, Lipkavec obyčajný, Lastovičník väčší, Skorocel prostredný, Zádušník brečtanovitý, Zbehovec plazivý, Kyslička obyčajná, Hrachor lesný, Iskerník prudký, Cesnačka lekárska, Pľúcnik lekársky, Nezábudka lesná, Prvosienka jarná

dreviny a kry: Smrek obyčajný, Buk lesný, Javor mliečny, Čerešňa vtáčia, Lieska obyčajná, Javor horský, Baza čierna, Ostružina černica, Ostružina malina, Jarabina vtáčia, Hloh obyčajný

Charakteristika biotopu

Daný biotop predstavuje ihličnatý les s prímesou listnatých drevín. Je to dobre presvetlený porast, preto bylinná a krovinná vrstva sa vyznačujú pestrým druhovým zložením. Pôvodné dreviny sú buk a dub, ostatné ihličnaté a listnaté druhy sú nepôvodné. Majiteľom je mesto Banská Štiavnice.

Spracovala: Kamila Lievajová

Fytocenologický zápis č.6 a 7

Názov lokality: Botanická záhrada

Lokalizácia

Lokalita sa nachádza v katastrálnom území mesta Banská Štiavnica, v jeho severovýchodnej časti, v nadmorskej výške 580 – 630 m n.m..

Druhové zloženie

byliny: Púpava lekárska, Žihlava dvojdomá, Zbehovec plazivý, Skorocel prostredný, Fialka lesná, Kyslička obyčajná, Rebríček obyčajný, Kostihoj lekársky, Veronika obyčajná, Krížovka chlpatá, Hviezdica hájna, Kapsička pastierska, Papraď samčia, Hluchavka škvrnitá, Konvalinka voňavá, Hluchavník žltý, Boľševník, Cesnačka lekárska, Blyskáč jarný, Zubovník šupinatý, Iskerník prudký, Lastovičník väčší, druhy z rodu Poa, Ďatelina lúčna, Sedmokráska obyčajná, Pakost hnedočervený

dreviny a kry: Smrek obyčajný, Javor mliečny, Lieska obyčajná, Javor horský, Pagaštan konský, Tis obyčajný, Jedľa biela, Cyprušteky, Lipa veľkolistá a malolistá, Brest väz, Javor poľný, Brečtan popínavý, Jelša lepkavá a mnohé vzácne cudzokrajné druhy drevín (napr. Sekvojovec mamutí, Céder libanonský...)

Charakteristika biotopu

Areál Botanickej záhrady sa rozprestiera na ploche 3,55 ha. Akademická ulica rozdeľuje túto záhradu na dve časti, hornú a dolnú záhradu. Nad cestou sa nachádza horná časť, pod cestou dolná. Lokalita má mierny sklon, len malá časť sa prudko zvažuje. Expozícia je juhovýchodná, južná a sčasti juhozápadná. Geologické podložie je tvorené andezitom a pomerne plytkou vrstvou pôdy.

Spracovali: Hana Kruteková, Mária Radová, Melita Gwerková, Nina Trubanová

Terénny formulár

Mapovanie v areály Botanickej záhrady Časť nášho pracovného tímu

Legenda:

opustené záhrady

lesokroviny

areál Botanickej záhrady

ihličnatý les

Lúky

Pasienky

viacúčelová vodná nádrž

H U B Y – poznávanie, výskyt a vzťahy

Ing. Rastislav Gális - Fakulta ekológie a environmentalistiky so sídlom v Banskej Štiavnici, Technická univerzita vo Zvolene

Veronika Fischerová, Zuzana Hanzlíková, Miriama Olhová - Gymnázium A. Kmeťa, Banská Štiavnica

Cieľ

Cieľom bolo oboznámiť študentov s všeobecnou charakteristikou húb, poznávacími znakmi niektorých druhov húb, ich nárokmi na prostredie, v ktorom sa vyskytujú a vzťahmi k ostatným organizmom (v tomto prípade vzťahy drevokazných húb a drevín). Študenti sa mali naučiť prakticky poznávať vybrané druhy jedlých i nejedlých húb.

Hlavným cieľom skupiny bolo zmapovať výskyt drevokazných druhov húb na území Banskej Štiavnice a zhodnotiť zdravotný stav drevín.

Postup

Teoretická práca – teoretický úvod do mykológie

1. Všeobecná charakteristika húb, morfológia a rozlišovacie . znaky húb

2. Systém húb, charakteristika vybraných druhov I.

3. Systém húb, charakteristika vybraných druhov II.

4. Výskyt húb, trofické vzťahy

 Praktická práca – práca v teréne – zisťovanie výskytu drevokazných húb a hnilôb drevín

1. Prehliadka mestskej časti „Pod Paradajsom“ 4. Prehliadka mestskej časti „Nové mesto“

2. Prehliadka mestskej časti „Pod Kalváriou“ 5. Spracovanie výsledkov

3.  Prehliadka mestskej časti „Pod Glanzenbergom“

Výsledky

V Banskej Štiavnici bolo nájdených 11 druhov drevokazných húb:

Bjerkandera adusta - 11

Fomes fomentarius - 11

Ganoderma sp. - 11

Laetiporus sulphureus – 7 Pycnoporus cinnabarinus - 2

Phellinus pomaceus – 8, 13

Schizophyllum commune – 10, 11, 12, 14

Stereum hirsutum – 1, 8,

Stereum purpureum – 5, 6

Trametes hirsuta – 3, 4

Trametes versicolor – 9, 10,

Plodnice týchto húb boli nájdené na poranených kmeňoch živých stromov a na pňoch a odumretých stromoch

Najčastejšie sa vyskytoval druh Schizophyllum commune – 4 nálezy, najzriedkavejšie boli F. fomentarius, Ganoderma sp., L. sulphureus – významné parazitické drevokazne huby a saprofytické druhy P. cinnabarius a B. adusta

Napadnuté dreviny boli: Fraxinus sp. – jaseň, Tilia sp. – lipa, Prunus sp. – slivka, Cerasus sp. – čerešňa, Acer sp. – javor, Carpinus betulus – hrab, Picea sp – smrek

Najčastejšie napádané boli poranené jasene a staré lipy . Zaznamenali sme aj stromy s hnilobami, na ktorých neboli žiadne plodnice drevokazných húb, pretože aj keď je podhubie v dreve prítomné a rozklad dreva pokračuje, huby tvoria plodnice len za priaznivých podmienok.

Dutina v kmeni starej lipy chránená pred dažďom šindľovou strieškou – preventívne

opatrenie proti šíreniu hniloby

Plodnica Laetiporus sulphureus na kmeni čerešne

Zlomený dub s prehnitým kmeňom pri turistickom chodníku. Hubami napadnuté sromy majú zníženú stabilitu ľahko sa lámu a sú nebezpečné pre ľudí a autá.

Záver

Drevokazné huby spôsobujú hniloby stromov a zapríčiňujú ich odumieranie. Zdravotný stav drevín v Banskej Štiavnici je pomerne dobrý, treba však venovať zvýšenú pozornosť starým a poraneným drevinám a náležite ich ošetrovať, tak aby sa zamedzilo vniknutiu drevokazných húb.

Prevencia pred poraneniami drevín = ochrana proti drevokazným hubám.

Historické a súčasné využitie krajiny

Ing. Branislav Olah – Fakulta ekológie a environmentalistiky so sídlom v Banskej Štiavnici, Technická univerzita vo Zvolene

Veronika Gregáňová, Petra Šimeková – Gymnázium A. Kmeťa, Banská Štiavnica

Využitie krajiny je spôsob akým môže človek krajinu využívať. Už odpradávna mu slúžila ako zdroj obživy vo forme ornej pôdy, lesov a pod.

Už názov Banská Štiavnica napovedá, že využitie krajiny v tomto meste a jeho okolí bolo úzko späté s banskou činnosťou. Banská činnosť tu po stáročia ovplyvňovala a menila spôsob využitia krajiny. Tým sa potláčalo využitie krajiny ako ornej pôdy alebo sadov a naopak podporovala ťažbu dreva z lesov a opätovnú výsadbu stromov, pretože drevo sa v baniach používalo ako stavebný materiál na vystuženie štôlní a banských chodieb.

Banská činnosť však začala postupom času upadať (v súčasnosti už vôbec) a do popredia sa dostával priemysel a poľnohospodárstvo.

Záujmové územie (pohľad zo severozápadu)

Cieľ práce

Cieľom našej práce bolo zistiť využitie krajiny v minulosti a v súčasnosti, porovnať ich a vytvoriť mapu ako výsledok zistených zmien.

Postup

1.       Základy kartografie (mierka mapy, vrstevnice, orientácia mapy, mapovacie značky a farby)

2.       Čo je to využitie zeme (definícia, formy, príklady)

3.       Základy mapovania využitia zeme

4.       Výskum v Ústrednom štátnom banskom archíve v Banskej Štiavnici (vytvorenie mapy využitia zeme podľa starej baníckej mapy z roku 1730)

5.       Vektorizácia mapy využitia zeme 1730 v Arc View GIS

6.       Terénne mapovanie využitia zeme v Banskej Štiavnici a okolí

7.       Vektorizácia mapy využitia zeme 2001 v Arc View GIS

8.       Preloženie máp využitia zeme a zhodnotenie zmien využitia zeme v Arc View GIS

Na začiatku našej práce sme niekoľko hodín venovali oboznámeniu sa so základmi kartografie a kartografických značiek.

Naša nasledujúca práca pozostávala z návštevy Štátneho ústredného banského archívu. V archíve sme si vyhľadali mapy od Sammuela Mikovíniho z 18. storočia, na ktorých bolo zaznamenané využitie krajiny v tej dobe. Tieto mapy sme prekreslili na pauzovací papier. V ďalšej časti projektu bolo potrebné prekresliť mapy do počítača, preto sme na mapách, ktoré sme získali v archíve vyznačili niekoľko oporných bodov, ktoré by uľahčili spracovanie mapy. Týmto sme získali prehľad o využívaní krajiny v roku 1730.

Nasledovalo niekoľko teoretických stretnutí a práca v teréne, kde sme zmapovali využitie zeme v súčasnosti. Napomáhala nám základná mapa v mierke 1:10 000, do ktorej sme zaznamenávali zmenu oproti stavu v čase jej vyhotovenia. I na tejto mape sme si označili oporné body. Potom boli tieto dve mapy prekryté a vznikla mapa tretia, ktorá zobrazila zmeny vo využívaní krajiny.

Mapovanie využitia zeme pri Červenej Studni

Pod Paradajzom

Glanzenberg a Starý Zámok od západu

Výsledky

Výsledkom našej práce boli mapy využitia zeme v rokoch 1730 a 2001, mapa zmien využitia zeme a aj tabuľka týchto zmien.

Bš17clip.shp

cintorín

les

lúka

Nový Zámok

orná pôda

sídlo

tajch

šachta

Využitie zeme v roku 1730

Využitie zeme v roku 2001

cintorín

halda

kalvária

kameňolom

les

lúka

nskv

ping

priemyselný areál

sídlo

tajch

štadión

Bš2001 clip.shp

Cintorín/lúka les/cintorín les/les les/lúka les/NSKV les/pasienok les/pinga les/sídlo lúka/cintorín lúka/halda lúka/kalvária lúka/kameňolom lúka/les lúka/lúka lúka/NSKV lúka/pasienok lúka/pinga lúka/síslo lúka/tajch lúka/štadión nz/cintorín nz/sídlo orná pôda/les orná pôda/lúka orná pôda/NSKV orná pôda/sídlo

sídlo/cintorín sídlo/les sídlo/lúka sídlo/NSKV sídlo/pinga sídlo/priemysel sídlo/sídlo tajch/halda tajch/les tajch/lúka tajch/NSKV tajch/sídlo šachta/cintorín šachta/les šachta/lúka šachta/sídlo

Zmeny využitia zeme 1730/2001

les lúka orná pôda

sídlo šachta cintorín tajch suma

Les 59,5 110,1 6,3 6,9 0,2 0,8 0,1 183,9

lúka 52,2 152,0 25,8 14,3 0,2 0,0 0,5 245,0

NSKV 2,0 2,3 0,2 0,5 0,0 0,0 0,03 5,0

sídlo 15,2 97,1 10,3 137,1 0,6 0,0 0,1 260,4

štadión 0,0 1,6 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 1,6

cintorín 0,02 1,7 0,0 2,5 0,0 0,0 0,0 4,2

kalvária 0,0 0,3 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,3

priemyselný areál

0,0 12,9 0,0 0,3 0,0 0,0 0,0 13,2

pinga 0,5 0,1 0,0 0,1 0,0 0,0 0,0 0,7

kameňolom 0,0 1,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 1,0

halda 0,0 5,8 0,0 0,0 0,0 0,0 0,2 6,0

tajch 0,0 1,9 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 1,9

suma 129,4129,4 386,8386,8 42,642,6 161,7161,7 1,01,0 0,80,8 0,90,9 732,5732,5

Banská Štiavnica zmeny využitia zeme 1730/2001 v ha (stĺpce 1730, riadky 2001, priesečník zmenená plocha)

Vyvrcholením nášho projektu bol pracovný workshop v júni tohto roku, na ktorom sme prezentovali výsledky našej práce spolu s ostatnými skupinami.

Na tomto workshope sa zúčastnili i zahraničný hostia, pre ktorých boli výsledky projektu prednášané v angličtine.

V našej skupinke sa nevyskytli nijaké vážne prekážky a naše stanovené ciele boli dostatočne splnené, preto si myslíme, že cieľ našej práce porovnanie máp z minulosti a súčasnosti sme splnili.

Banské a technické diela a pamiatky okolia Banskej Štiavnice a ich vplyv a krajinu.

Ing. Roman Čajka - Slovenská agentúra životného prostredia, Centrum ochrany kultúrnej krajiny a prírodného dedičstva, Banská Štiavnica

Stanislava Kuková, Andrea Tyčiaková, Alexandra Fojtíková, Helga Gregová, Aneta Lepáčeková, Zdena Predná - Gymnázium A. Kmeťa, Banská Štiavnica

Vulkanická činnosť v treťohorách a následný vývoj podmienili vznik bohatých žíl rúd rôznych kovov ako napr. olova, medi a zinku a najmä pre región v minulosti veľmi významných strieborných a zlatých žíl.

Počiatky banskej činnosti siahajú na začiatok nášho letopočtu. V tomto období a počas nasledujúcich viac ako tisíc rokov bolo baníctvo viazané na povrchovú alebo plytkú podpovrchovú ťažbu rúd, prípadne ryžovanie v tokoch.

Výraznejší pokrok nastal v 13. a 14. storočí po príchode banských odborníkov a baníkov z územia dnešného Rakúska a Nemecka. Títo priniesli modernejšie spôsoby hlbinnej ťažby.

Ďalší rozkvet baníctva nasledoval v 16. – 19. storočí, kedy boli do praxe uvedené mnohé moderné spôsoby dobývania rúd, z ktorých mnohé boli vynájdené a odskúšané v tomto regióne.

Cieľ práce

Identifikovať a zmapovať banské a technické diela v okolí Banskej Štiavnice a posúdiť ich vplyv na krajinu.

pracovný Postup

Samotná práca spočívala v niekoľkých navzájom prepojených logických krokoch:

1)      oboznámenie s mapou, práca z mapou, základné mapové značky, teoretické základy mapovania a práce v teréne

2)      teoretické oboznámenie s vplyvom človeka na krajinu so zameraním na banskú činnosť a typizácia banských a technických diel a pamiatok v krajine spolu s praktickými ukážkami

3)      terénne mapovanie sledovaného územia

4)      spracovanie textových a mapových výstupov

Výsledky

Málo činností človeka ovplyvňuje charakter krajiny tak ako banská činnosť. V sledovanom území je možné nájsť ukážky takmer všetkých typov banských a technických diel.

V oblasti Banskej Štiavnice je možné nájsť v teréne tieto typy banských a technických diel a pamiatok:

a)      priamo súvisiace s ťažobnou banskou činnosťou

-         ústia štôlní a šácht – vyústenia banských diel na povrch, niekedy po niekoľkých desiatkach metrov bývajú zavalené, v menšej miere sú na nich pozostatky stavieb ako vstupné portály, stavby ťažných veží.

-         vetracie šachty a komíny – pôvodne slúžili na odvetrávanie podzemných priestorov

-         prepadliská v ústiach šácht – pingy, pri hustom výskyte na menšej ploche vznikajú pingové polia, pri prepadnutí štôlní blízko povrchu vznikajú pozdĺžne prepadliská .

-         povrchové dobývky – kameňolomy, dobývky na výstupoch žíl na povrch

-         haldy, odvaly odpadového materiálu (hlušiny) z ťažby rúd .

-         stavby priamo súvisiace s ťažbou rúd – strojovne, ťažné zariadenia, ťažné veže, gáple – tieto sa zachovali v menšej miere, ich reprezentatívne typy sú umiestnené v Banskom múzeu v prírode – skanzene.

b)      súvisiace so spracovaním vyťaženej rudy

-         huty, spracovateľské závody, skládky trosky a iného odpadového materiálu

c)      ostatné stavby a zariadenia slúžiace banskej prevádzke

-         vodné nádrže – tajchy .

-         zberné a prívodné kanále – jarky, vodné štôlne – slúžiace na zachytávanie a privádzanie vôd, slúžiacich pre pohon banských strojov a zariadení

-         banské cesty

d)      nepriame vplyvy baníctva na krajinu – odlesnenie veľkých plôch, z ktorých drevo bol využívané pre výstavbu a výdrevu v baniach, zmeny charakteru lesných spoločenstiev vnášaním nepôvodných druhov, vysádzaním rovnovekých monokultúr

Vstup do štôlne v oblasti Banského múzea v prírode

Halda na šachte Horná Roveň

Pingové pole na Hornej Rovni

Vodná nádrž Klinger

Vplyv človeka na krajinu. Banské a technické diela a pamiatky v území.

Legenda k mape:

1)      ústia štôlní a šácht

2)      vetracie šachty a komíny

3)      prepadliská, pingy, pingové polia

4)      povrchové dobývky, kameňolomy, výstupy žíl na povrch

5)      haldy, odvaly odpadového materiálu z ťažby

6)      strojovne, ťažné veže a zariadenia, gáple

7)      huty, skládky trosky a odpadového materiálu

8)      vodné nádrže – tajchy

9)      zberné a prívodné jarky, vodné štôlne

10)  banské cesty

11)  banské múzeum v prírode

12)  odlesnené územia, lesné spoločenstvá zmeneného charakteru

Strety záujmov v krajine

Ing. Róbert Búci - Fakulta ekológie a environmentalistiky so sídlom v Banskej Štiavnici, Technická univerzita vo Zvolene

Monika Debnárová, Veronika Longauerová, Petra Pachingerová – Gymnázium A.Kmeťa, Banská Štiavnica

Úvod

Aktivity človeka v krajine môžu mať v zásade dvojaký vplyv na prírodné, poloprírodné a urbánne prostredie: pozitívny, negatívny. Oba typy vplyvov sa viažu na využitie zeme a sú vyjadrené formou nehmotných zón, obmedzení atď...Strety záujmov v krajine predstavujú priestorový prienik nehmotných prejavov pozitívnych a negatívnych vplyvov spoločnosti na vlastné životné prostredie. Jedná sa o priestorový stret pozitívnych a negatívnych prvkov v krajine. Ich poznanie nevyhnutne smeruje k poznaniu krajiny ako komplexného systému pozostávajúceho z prvkov prírodnej sféry a ľudskej spoločnosti.

•Pozitívne prvky – ľudské (antropické) aktivity zamerané na ochranu prírody, stability, biodiverzity,

ochranu prírodných, kultúrno.historických zdrojov a ochranu životného prostredia,

•Negatívne prvky - antropické aktivity zamerané na analýzu antropických aktivít ohrozujúcich kvalitatívne i kvantitatívne vlastnosti jednotlivých zdrojov regiónu.

Cieľ a metodika

Cieľom našej práce bolo:

1. identifikovať pozitívne a negatívne prvky socio-ekonomickej štruktúry krajiny,

2. povo vyjadriť priestorovú distribúciu stretov záujmov v krajine ako prienik pozitívnych a negatívnych prvkov.

Pod pozitívnymi a negatívnymi prvkami socioekonomickej štruktúry krajiny si predstavujeme nasledovné:

a) pozitívne prvky - antropické aktivity zamerané na ochranu prírody, stability, biodiverzity, ochranu prírodných, kultúrno-historických zdrojov a ochranu životného prostredia,

b) negatívne prvky - antropické aktivity zamerané na analýzu antropických aktivít ohrozujúcich kvalitatívne i kvantitatívne vlastnosti jednotlivých zdrojov regiónu.

Práca pozostávala z dvoch krokov: identifikácia pozitívnych a negatívnych socio-ekonomických prvkov v krajine a identifikácia stretov záujmov v krajine založená na preložení máp pozitívnych a negatívnych prvkov v krajine.

Prvá časť našej práce pozostávala z mapovania socioekonomických aktivít charakteru pozitívnych a negatívnych prvkov. Výsledkom prvého kroku bolo priestorové vyjadrenie pozitívnych a negatívnych prvkov.

Mapované pozitívne prvky boli:

1)      zóny vzdelávania a športu,

2)      zóny bývania a oddychu,

3)      zóny kultúrneho a prírodného dedičstva,

4)      zóny ochrany prírodných zdrojov,

5)      zóny ochrany estetických prvkov krajiny.

Mapované negatívne prvky boli:

1)      zóny technických činností,

2)      zóny odpadového hospodárstva,

3)      zóny dopravy,

4)      zóny intenzívneho využitia lesa,

5)      energovody.

V ďalšom kroku sme sa venovali prekrývaniu (superpozícii) máp pozitívnych a negatívnych prvkov. Vstupom do superpozícií boli výstupy prvého kroku. Výsledkom prekrývania je mapa a zoznam existujúcich stretov záujmov v krajine.

Výsledky

Za hlavný výsledok našej práce považujeme identifikovanie a mapové vyjadrenie stretov záujmov v krajine. Existujúce strety záujmov sme zoskupili do 3 skupín .

1) Bývanie a rekreácia verzus existujúce negatívne prvky (zóny bývania vs. extenzívne priemyselné areály, zóny bývania vs. nadregionálna doprava, zóny bývania vs. skládky odpadu, zóny bývania vs. el. vedenia, rekreačné zóny vs. nadregionálna doprava)

2) ochrana prírodných zdrojov verzus technické činnosti (svetové kult. a prír. dedičstvo vs. strojné stanice, ochranné lesy vs. rekreácia, výhľadový kužeľ „Paradajz“ vs. kameňolom, výhľadový kužeľ „Kalvária“ vs. bane a strojné stanice)

3) ochrana prírodných zdrojov a estetických hodnôt verzus doprava a odpadové hospodárstvo (svetové kult. a prír. dedičstvo vs. regionálna doprava, svetové kult. a prír. dedičstvo vs. skládky odpadu, svetové kult. a prír. dedičstvo vs. el. vedenia, ochranné lesy vs. skládky odpadu, ochranné lesy vs. holoruby, výhľadový kužeľ „Paradajz“ vs. nadregionálna a regionálna doprava, výhľadový kužeľ „Paradajz“ vs. holoruby, výhľadový kužeľ „Paradajz“ vs. skládky odpadu, výhľadový kužeľ „Paradajz“ vs. el. vedenia, výhľadový kužeľ „Kalvária“ vs. regionálna a nadregionálna doprava, výhľadový kužeľ „Kalvária“ vs. skládky odpadu, výhľadový kužeľ „Kalvária“ vs. holoruby, výhľadový kužeľ „Kalvária“ vs. el. vedenia)

Prvky 1. skupiny sú skoncentrované v južnej časti študovaného regiónu. Najčastejšie sa vyskytujú v intraviláne mesta Banská Štiavnica a to v časti Križovatka, Pod Zigmund šachtou. Prvky 2. skupiny sú rozmiestnené relatívne rozptýlene po celom študovanom regióne. Koncentrovanejšie sa vyskytujú v oblasti Klinger, Horná Roveň a Michal štôlňa. Prvky 3. skupiny sú rozmiestnené relatívne rozptýlene po celom študovanom regióne. Koncentrovanejšie sa vyskytujú v lokalitách Križovatka, Paradajz, Horná Roveň – Tanád.

Zhodnotenie a diskusia

V území dominujú problémy 3. skupiny (ochrana prírodných zdrojov a estetických hodnôt verzus doprava a odpadové hospodárstvo). Najnižšie avšak najkoncentrovanejšie zastúpenie majú prvky 1. skupiny. Z uvedeného vyplýva že najčastejšie strety záujmov sú ochrana prírodných zdrojov a estetických hodnôt verzus doprava a odpadové hospodárstvo a týmto treba venovať najvýraznejšiu pozornosť v praxi. Zvlášť do budúcnosti, ktorá by mala byť v znamení rozmáhajúceho sa turistického ruchu treba venovať pozornosť riešeniu stretov záujmov vyplývajúcich zo stretov estetických hodnôt (výhľadové kužele) a odpadového hospodárstva resp. dopravy.

1,1 1,2 2,1 2,2 3,1 3,2 4,1 5,1 5,2

1,1 51-11 52-11

1,2 51-12

1,3 21-13 51-13

1,4 32-14 52-14

1,5 51-15

2,1 41-21

2,2 21-22 22-22 51-22 52-22

2,3 21-23 32-23 51-23 52-23

2,4 32-24 51-24

3,1 21-31 32-31 41-31 61-31 52-31

4,1 41-41 51-41 52-41

5,1 21-51 32-51 51-51 52-51

Negative

Positive

Tab. Identifikácia stretov záujmov v krajine. (Pravý obdĺžnikc – strety záujmov 1. skupiny, horný pravý obdĺžnik – strety záujmov 2. skupiny, dolný pravý obdĺžnik – strety záujmov 3. skupiny)

1 Zóny vzdelávania a športu 1.1 Školské zóny 1.2 zóny športu 2Zóny bývania a oddychu 2.2 Rekreačné zóny 3 Zóny kultúrneho a prírodného dedčstva 3.1 Kultúrne pamiatky 3.2 Územie svetového kultúrneho a prírodného dedičstva 4 Zóny ochrany prírodných zdrojov 4.1 Ochranné lesy 5 Zóny ochrany estetických prvkov 5.1 Výhľadový kužel paradajz 5.2 Výhľadový kužel kalvária

Legenda:

Mapa pozitívnych socioekonomických javov 1:10 000

1 Zóny technických činností 1.1 Bane 1.2 Kameňolomy 1.3 Extenzívne priemyselné areály 1.4 Strojné stanice 1.5 Odkaliská 2 Zóny dopravnej činnosti 2.1 Vlek 2.2 Cesty nadregionálneho významu 2.4 Chodníky 3 Zóny odpadového hospodárstva 3.1 Skládky 4 Zóny intenzívneho využitia lesa 4.1 Holoruby 5 Energovody 5.1 Elektrické vedenia

Legenda:

Mapa nagatívnych socioekonomických javov 1:10 000

Legenda: Viď tabuľku strety záujmov

1.Kód-pozitívne prvky

2. Kód-negatívne prvky

Mapa: Strety záujmov v krajine 1:10 000

Mesto, v ktorom žijem

 

Ing. Zuzana Gallayová - Fakulta ekológie a environmentalistiky so sídlom v Banskej Štiavnici, Technická univerzita vo Zvolene

Petra Brhlíková, Eva Kašiarová, Lucia Kraková, Andrea Vojtášová - Gymnázium A. Kmeťa, Banská Štiavnica

Aktivity:

1. Aká si, Banská Štiavnica?

Cieľ:

Zistiť názory študentov na život v meste Banská Štiavnica a v jeho okolí, pomenovať pozitíva, poukázať na negatíva, hľadať príčiny negatív, možnosti riešenia.

Postup:

1.      rozhovor o živote v Banskej Štiavnici

2.      hľadanie pozitív a negatív (vypísanie do dvoch stĺpcov)

3.      diskusia o príčinách negatív a možnostiach riešenia súčasných problémov

4.      písomne - úvaha o Banskej Štiavnici

Výstupy:

A) Za pozitíva študentky považujú napr.:

- výskyt množstva historických pamiatok (s väzbou na bohatú minulosť mesta)

- krásnu prírodu v okolí mesta

- ticho

- malosť a útulnosť mesta

- súdržnosť ľudí

- fungovanie hudobnej školy

- množstvo škôl (s tým súvisiace množstvo mladých ľudí)

- krajinu, v ktorej je mesto lokalizované

- fungovanie čajovne (príjemné prostredie, nefajčiarske prostredie, kultúrne akcie tu prebiehajúce)

- amfiteáter

- kino (+ zľavy pre študentov)

- kaviarne

- známe osobnosti pochádzajúce z tohto mesta

B) Za negatíva boli označené napr.:

- informačné služby (nedostatočné)

- služby (slabá úroveň)

- doprava (nedostatočné spojenia na Zvolen, Žiar nad Hronom)

-  obchody (nedostatočne vybavené, otváracie doby)  

zdravotná starostlivosť (slabá úroveň), lekárne (otváracie doby)

- chodníky (stav a údržba)

- elektrická energia (výpadky dodávok)

- zásobovanie vodou (nedostatočné v staršej rodinnej zástavbe)

- príliš veľa pohostinstiev (alkoholizmus, drogy)

- neochota obyvateľov

- nedostatok kultúrnych a športových akcií pre mladých ľudí

- absencia športovej haly

A)    Eva Kašiarová: Mesto, v ktorom žijem

Nie každý má vo svojom meste historické pamiatky a možnosť pochodiť si uličkami, ktorými sa písali dejiny. My to všetko máme. Máme to tu a teraz. A práve preto toto dedičstvo, ktoré nám nechali naši predkovia nám, musíme zanechať aj my ako dedičstvo. Časom a vplyvom prostredia došlo k rôznym zmenám historických pamiatok.

Ľudia sa na ne pozrú, pohoršia sa na fasáde mesta, ale len niektorí pre zmenu niečo urobia. Chceme zmeniť mesto, zveľadiť ho, ale nič pre to neurobíme. Možno nevedomky, ale predsa ničíme to, čo máme radi. Mesto, v ktorom žijeme, kde naši starí rodičia na kúsku pôdy budovali čosi veľké. A to by sme mali aj my! Z ošarpaných, no predsa tak nádherných budov vytvoriť čosi, čo priláka milovníkov turistiky, záujemcov o históriu. Bolo by potrebné vytvoriť taký štáb ľudí, ktorí by pre mesto robili nielen pre peniaze, ale aj s úmyslom dobre vykonanej práce (ako službu mestu Banská Štiavnica). Aby si domáci tohto mesta uvedomili, že nedostatok práce a peňazí sa nevyrieši tým, že budeme utekať preč, ale ani tým, ak ostaneme doma nečinne sedieť a pozerať na štyri steny svojho bytu. Treba ísť do ulíc a začať od úplných maličkostí. Pozvať priateľov z iných miest, krajín, podeliť sa s nimi o krásu hôr, ktoré nás obkolesujú a historických pamiatok, ktoré sa v meste nachádzajú. Nikdy nemôžeme zabudnúť na to, že naše mesto prežilo mnoho storočí a záleží len na nás, čo zanecháme našim deťom. Ako sa zachováme voči sebe i voči mestu, ktoré nás tak veľmi potrebuje.

Andrea Vojtášová: Banská Štiavnica

Nie som priamo z Banskej Štiavnice, ale pretože sem chodím do školy, mám možnosť sledovať ruch tohto mesta. Rada sa prechádzam jeho centrom, aj keď nemám na to až tak veľa času, ale do istej miery ma fascinujú staré meštianske domy nachádzajúce sa v tejto časti. Prečo však hovorím do istej miery? Väčšina týchto domov sú totiž v katastrofálnom stave. Áno, v súčasnosti sú už niektoré opravené, iné sú ešte len v rekonštrukcii a ja veľmi oceňujem túto snahu zástupcov mesta, no ešte stále je čo doháňať. Niekedy si predstavujem, ako asi Štiavnica vyzerala v dobe svojho najväčšieho rozmachu. Čisté rušné ulice, po ktorých sa prechádzajú dámy s elegantnými dáždnikmi v ruke, okolo nich zasa priam poletujú zdvorilí páni, ktorí ich zahŕňajú komplimentmi. Ulice sú lemované nádhernými domami a v centre je mnoho malých obchodíkov. Prosperujúce baníctvo sem ťahalo mnoho nových ľudí a mesto žilo rušným životom.

Ale hop! do reality, tá je totiž až príliš odlišná od tejto, pre mňa nádhernej predstavy. Pár opravených domov a pár novodobých zbohatlíkov, tie nám majú vrátiť starú históriu? Asi nie. História sa už vrátiť nedá, ale môžeme urobiť niečo pre to, aby sa jaj prítomnosť aspoň trochu podobala. Prejdite sa len Ulicou Andreja Kmeťa až k Radničnému námestiu. Celkový dojem tejto turistom najviac vystavovanej časti kazia ošarpané a polozbúrané budovy, ktoré by sa mali práve naopak najviac vynímať a odpadky, kam sa len pozriete. Ak zablúdite do menších uličiek mesta, určite nájdete miesta, ktoré vo vás nevyvolávajú najpríjemnejší dojem. Toto mesto má aj mnohé krásy. Je to hlavne nádherná príroda s banskoštiavnickými jazerami, tzv. tajchami, ktoré priťahujú turistov. Vďaka bohatej histórii tu nachádzame mnoho zaujímavých pamiatok počnúc Starým a Novým zámkom až po Kammerhof - sídlo komorských grófov. Mňa zaujalo aj samotné položenie mesta a všetky tie malé banícke domčeky priam zaryté do okolitých kopcov. Z Banskej Štiavnice vzišlo mnoho známych osobností. Spomeňme napr. Andreja Kmeťa či Andreja Sládkoviča, ktorý tu našiel lásku svojho života. Narodil sa tu aj spisovateľ Anton Hykish. Banská Štiavnica je vcelku veľmi pekné mestečko, no má pred sebou ešte veľa práce, vylepšovať nedostatky a vdýchnuť tomuto mestu život. Na svoj rozvoj a vylepšenie stále čakajú služby, obchodná sieť a doprava. Niekedy sa mi zdá, akoby zo Štiavnice so slávou odišiel aj život. Preto by sa malo vyvinúť trochu viac snahy o rozprúdenie ruchu v tomto meste, života a všetkého, čo k tomu patrí. Uvítala by som viac športových a kultúrnych možností pre mladých, ale aj starších ľudí. Napriek všetkým nedostatkom má Banská Štiavnica svoje čaro, ktoré myslím nadchne a zaujme každého, kto vie krásu oceniť.

Záver:

Na začiatku aktivity menovali študentky najmä negatíva. Ich kritický postoj, by sa zjednodušene dať zhrnúť do vety: „Na Štiavnici snáď nie je nič dobré“, avšak postupne sme spolu nachádzali pozitíva a možno nás prekvapilo, že ich nebolo až tak málo. Čím viac sme sa témou zaoberali, tým hlbšie sme prenikali do problémov, ktoré boli pomenované a od jednoduchých pohľadov sme prechádzali do komplikovanosti riešenia problémov. Ich vzťah k mestu je vyjadrený v úryvkoch z úvah.

2. Mesto alebo vidiek?

Cieľ: Porovnať život na vidieku a v mestách rôznej veľkosti, hľadať výhody a nevýhody, nájsť situovanie Banskej Štiavnice.

POSTUP:

1. porovnanie niekoľkých miest a obcí na Slovensku i v zahraničí, ktoré študentky poznajú z vlastnej skúsenosti - zamerali sme sa na život v nich, jeho klady a zápory

stupnicou 1 (najlepšie), 2 (stredne), 3 (najhoršie) študentky hodnotili vybrané ukazovatele (výber z predchádzajúcej aktivity) pre Hronskú Dúbravu, Banskú Štiavnicu a Bratislavu

Posudzované Hronská Dúbrava

Banská

Štiavnica

Bratislava

Doprava 3 2 1

Služby 3 2 1

Obchody 3 2 1

Zdravotná starostlivosť 3 2 1

Čistota 1 2 3

Vzťahy obyvateľov 1 2 3

Alkohol, drogy 1 2 3

Elektrická energia a voda 2 2 2

Športová hala/možnosti pre športovanie 3 3 1

Akcie pre mladých 3 2 1

Hluk 1 2 3

Odpady 1 2 3

Čistota ovzdušia 1 2 3

Útulnosť 1 1 2

Pamiatky 3 1 1

Výstup (spracovala Zuzana Gallayová):

Záver

Hodnotením jednotlivých ukazovateľov pre vybranú obec a mestá študentky dospeli k záveru, že Banská Štiavnica má niektoré výhody a samozrejme aj nedostatky malého mesta. Veľké mesto má síce veľa výhod (napr. lepšia doprava, zdravotná starostlivosť atď.), ale aj veľa negatív (vysoká kriminalita, alkoholizmus, šírenie drog, horšia kvalita životného prostredia a pod.) a tak sa nejako vyvažujú plusy a mínusy. Koniec koncov - problémy sú v každom sídle.

1. Návšteva Okresného úradu v Banskej Štiavnici, odboru regionálneho rozvoja a iných odvetvových vzťahov, oddelenia kultúrnych pamiatok

CIEĽ:

Pri prvej aktivite sme sa viackrát dotkli problému stavu historických pamiatok v meste, diskutovali sme o príčinách tohto stavu a možnostiach riešenia. Nakoľko študentky téma zaujala, navštívili sme oddelenie kultúrnych pamiatok, aby sme získali najnovšie informácie od odborníkov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú.

POSTUP:

1.      predstavenie práce oddelenia kultúrnych pamiatok pracovníkom OÚ

2.      stručné predstavenie projektu, na ktorom pracujeme

3.      prezentácia výsledkov aktivity „Aká si, Banská Štiavnica?“

4.      upresnenie okruhov problémov, ktoré nás zaujímajú

5.      podanie informácií a poskytnutie informačných materiálov

6.      diskusia

1. Mapovanie historického centra

CIEĽ: Zmapovať stav historického centra mesta so zameraním sa na stav budov a čistotu ulíc. Výsledky spracovať kartograficky. Výstup bude slúžiť ako podklad pre aktivitu „Máme hostí“.

POSTUP:

1.      Prípravné práce (príprava kritérií hodnotenia, oboznámenie sa s prácou s mapovými podkladmi)

2.      Práca v teréne - mapovanie, záznamy

3.      Spracovanie výsledkov

VÝSTUPY (spracovali: Petra Brhlíková, Eva Kašiarová, Lucia Kraková , Andrea Vojtášová)

A) Výrez mapy historického centra je znázornený na . Ukážka spracovania výsledkov mapovania je na .

Legenda

Stav budov:

- 1 výborný

-  2 veľmi dobrý

-  3 stredný

-  4 veľmi zlý

- 5 katastrofálny

VÝSTUP (spracovala Eva Kašiarová):

Niektoré informácie, ktoré sme sa dozvedeli

Banská Štiavnica bola v roku 1993 zapísaná ako prvé slovenské mesto na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Hranice Banskoštiavnickej pamiatkovej rezervácie boli určené v roku 1950. V roku 2000 vláda SR schválila návrh na rozšírenie hraníc pamiatkovej rezervácie v Banskej Štiavnici. Návrh na toto rozšírenie je spracovaný v zmysle § 5, ods. 1 Zákona SNR č. 27/1987 a § 16 ods. 1 vyhlášky MK SR 21/1988. Návrh na ďalšie rozšírenie hraníc vznikol práve z toho dôvodu, že Banská Štiavnica bola zapísaná v roku 1993 na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, ktoré sa sústreďuje na ochranu všetkých kultúrnych hodnôt mesta. Hranice z roku 1950 zahrňujú len historickú zástavbu. Pri rozšírení hraníc nejde len o zahrnutie nových objektov, ale aj o zdokonalenie hraníc a podmienok v doterajšej časti rezervácie. Banskoštiavnická pamiatková rezervácia celkove obsahuje 264 nehnuteľných pamiatok. V samotnom meste je 213 pamiatok. Hnuteľných pamiatok je za okres Banská Štiavnica 315 a za samotné mesto 167. Hnuteľné aj nehnuteľné pamiatky majú rôznych vlastníkov. Samotné mesto vlastní len 200 pamiatok z celkového počtu, vo vlastníctve štátnych podnikov je 150 pamiatok, súkromných je 250 pamiatok a cirkev vlastní 200 pamiatok. Ohrozených pamiatok za celý okres je 7 a žiaľ 27 % pamiatok je narušených. Vlastníci pamiatok sa pred  rekonštrukciou nehnuteľností musia poradiť s oddelením kultúrnych pamiatok, ktoré im predloží projekt, ktorého sa má vlastník pri rekonštrukcii pridržiavať. Diskutovali sme o problémoch, ktoré v každodennej praxi pri starostlivosti o pamiatky vznikajú. Dozvedeli sme sa viac informácií aj o Hellovom dome, ktorý je na zozname celosvetovo najohrozenejších pamiatok a o problémoch, ktoré zapríčiňujú jeho súčasný stav. Je na každom majiteľovi a v neposlednom rade aj na nás ako sa voči takýmto pamiatkam, tomuto veľkému dedičstvu, ktoré nám v takejto veľkosti a kráse zanechali naši predkovia, postavíme a aké dedičstvo zanecháme my našim potomkom.

Farba:

-  žltá: najkrajšia ulica alebo budovy

- zelená: najčistejšia ulica

- hnedá: najšpinavšia ulica alebo dom v najhoršom stave

Oko = pekný výhľad

T = pamätná tabuľa

T-1: Andrej Sládkovič - Braxatoris, nar. 30. 3. 1820 v Krupine študoval v tejto budove (lýceum) v rokoch 1832 - 1840

T-2: Galéria národného umelca Jozefa Kollára

T-3: V dobe slávnych bojov slovenského národa proti nemeckému fašizmu za vytvorenie ľudovo-demokratiského Československa v tejto budove od 28. 8. Do 10. 10. 1944 sídlil miestny revolučný národný výbor

T-4: V roku 1807 pri Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici, ktorú viedol prof. Dr. Henrik D. Willkens, venované pamiatke 150. výročia vzniku 1. slovenského učilišťa v Banskej Štiavnici

T-5: novorenesančný dom Fritzovcov z 19. Storočia na základoch staršej stavby, do roku 1910 rektorát Banskej a lesníckej akadémie, od roku 1993 sídlo Štátneho ústredného banského archívu

T-6: v tomto dome v období 1742 - 1746 prednášal prof. Samuel Mikovíny

T-7: v tomto dome pôsobila v období 1938 - 1944 PhDr. Göllnerová-Gwerková (slovenský jazyk - história), účastníčka protifašistického odboja, členka RNV, zavraždená fašistami v Kremničke

B) Niektoré poznámky študentiek (Lucia Kraková, Eva Kašiarová)

Budovy sme hodnotili 5. stupňami. Tie, ktoré boli úplne na spadnutie dostali známku 5. Vyskytli sa aj také, ktoré boli z hlavnej cesty upravené a z bočnej uličky boli v dezolátnom stave. Tie dostali v takomto prípade dve známky. Známku 4 dostali budovy, ktoré by bolo súrne treba upraviť, aby sa nedostali do dezolátneho stavu. 3 dostali budovy, ktoré boli obytné, ale mali poškodenú fasádu, potrebovali by opraviť strechu, rámy okien a niektoré ďalšie časti.

2 sme priraďovali budovám, ktoré sú vo veľmi dobrom stave, ale majú už čiastočne poškodenú vonkajšiu fasádu, alebo majú menšie chybičky krásy. 1 dostali budovy, v najlepšom stave, zväčša nedávno zrekonštruované.

V hornej časti historického centra sa nachádzajú domy s výraznými črtami baníctva, maličké a zaryté do kopcov. Sú väčšinou zachovalé a ich vlastníkmi sú buď chatári alebo starí obyvatelia mesta. Týmto domčekom sme väčšinou dávali známky 1,1/2, alebo 2. Nie sú to úplne novo vybielené domy, sú síce staršie ale prinášajú a navodzujú príjemnú "banícku" atmosféru, ktorá pripomína zašlú slávu Banskej Štiavnice. Sú milé, príťažlivé a myslíme si, že pre turistu, ktorý chce spoznať naše mesto a všetky jeho kúty sú veľmi zaujímavé.

Záver:

V tejto aktivite sa študentky na základe vlastných skúseností podrobne oboznámili so stavom budov v historickom centre, čistotou mesta a vyberali ulice, ktorými by návštevníkov mesta rady previedli (vrátane zaznamenávania pekných výhľadových miest) a naopak, ktorým by sa určite vyhli. Pri mapovaní zaznamenávali aj pamätné tabule na budovách, niektoré si všimli vôbec po prvýkrát. Výstupy z vyššie uvedenej aktivity boli podkladom pre aktivitu „Máme hostí“

Výrez mapy historického centra

Ukážka výsledkov mapovania historického centra

1. Vybrané problémy životného prostredia a možnosti ich riešenia

Cieľ: Rozšírenie poznatkov o problémoch životného prostredia a diskusia o možnostiach rôznych riešení týchto problémov.

Postup:

1. pomenovanie problémov životného prostredia a príčin ich vzniku (v SR a v Banskej Štiavnici)

2. oboznámenie sa s rôznymi informačnými zdrojmi poskytujúcimi informácie o životnom prostredí a spôsobe získavania informácií

3. návšteva web-stránky Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR), Slovenskej agentúry životného prostredia a iných organizácií

4. Správy o stave životného prostredia SR, Vestníky MŽP SR, Enviromagazín a ďalšie materiály - prehliadka

5. samoštúdium vybraných materiálov

6. vzájomná výmena získaných poznatkov

7. diskusia o riešení problémov životného prostredia

Záver:

Pre riešenie problémov životného prostredia je potrebné pracovať s množstvom informačných podkladov, je potrebné poznať príčiny ich vzniku a možnosti riešenia. V tejto aktivite sa študentky zorientovali v niektorých problémoch životného prostredia, vyjadrili svoje názory na ich riešenie, ktoré sa spoločne prediskutovali, zhodnotili ich uplatnenie v každodennom živote a naučili sa vyhľadávať informácie z rôznych zdrojov.

Návšteva Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP) Centra ochrany prírodného dedičstva a kultúrnej krajiny (COPDKK) so sídlom v Banskej Štiavnici

CIEĽ:

Pri diskusiách o Banskej Štiavnici sme viackrát spomenuli fakt, že je zapísaná v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Nakoľko v Štiavnici sídli jedno z centier SAŽP, ktoré sa zaoberá aj kultúrnym dedičstvom, naším cieľom bolo zoznámiť sa s jeho činnosťou a možnosťami riešenia niektorých problémov pomenovaných v aktivite „Aká si, Banská Štiavnica“

POSTUP:

1.      predstavenie práce SAŽP a bližšie COPDKK

2.      stručné predstavenie projektu, na ktorom pracujeme

3.      prezentácia výsledkov aktivity „Aká si, Banská Štiavnica?“ a „Mapovanie historického centra“

4.      upresnenie okruhov problémov, ktoré nás zaujímajú

5.      podanie informácií a poskytnutie informačných materiálov

6.      diskusia

7.      ponuka na spoluprácu zo strany SAŽP

VÝSTUP (spracovala Andrea Vojtášová):

Niektoré informácie, ktoré sme sa dozvedeli

Keďže Banská Štiavnica patrí do Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, navštívili sme COPDKK SAŽP, ktoré sídli v Štiavnici. Stretli sme sa tu s RNDr. Zerollom, ktorý nás oboznámil s významom a činnosťou tejto organizácie. Spočiatku nás to dosť prekvapilo, lebo sme netušili, že takáto organizácia v Banskej Štiavnici vôbec existuje. Je to odborná organizácia, ktorá pôsobí na celom Slovensku a jej činnosť je zameraná na ochranu a tvorbu životného prostredia na princípoch trvalo udržateľného rozvoja.

Zriadilo ju MŽP SR. Táto agentúra pôsobí v rôznych oblastiach (architektúra, tvorba krajiny, obnova dediny a rozvoj vidieka, ochrana prírody a krajiny, hodnotenie stavu životného prostredia, enviromentálna výchova atď.) Svoje aktivity sústreďuje aj na koordináciu činností zameraných na starostlivosť o kultúrnu krajinu a prírodné dedičstvo na Slovensku práve prostredníctvom COPDKK. Medzi jeho významné aktivity patrí napr. zastupovanie rezortu životného prostredia pri plnení záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru o ochrane Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva v medzinárodných organizáciách: Centrum svetového dedičstva (WHC UNESCO), Rada Európy, Svetová banka. Konkrétne v lokalite Banská Štiavnica (kultúrne dedičstvo) sa napr. zaoberá rozvojom komunikácie medzi inštitúciami, ktoré sa zameriavajú na prípravu zodpovedajúcej územno-plánovacej dokumentácie. Na začiatku sme sa teda oboznámili s činnosťou SAŽP všeobecne. Nás skôr zaujímala samotná Banská Štiavnica a fakt, že aj ona je zapísaná v Svetovom kultúrnom a prírodnom dedičstve UNESCO, aký vplyv má táto organizácia na vývoj Banskej Štiavnice. Najviac nás zaujímalo ako sa tam vlastne tá ktorá kultúrna či prírodná pamiatka môže dostať. Dozvedeli sme sa viac o Dohovore o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.

17. októbra až 21. novembra 1972 sa zišla v Paríži Generálna konferencia UNESCO. Vzhľadom na hrozbu zničenia prírodného i kultúrneho dedičstva nielen v dôsledku tradičných príčin rozkladu ale aj na základe meniacich sa sociálnych aj ekonomických podmienok, berúc do úvahy pritom rôzne faktory ako napr. veľakrát ochrana tohto dedičstva nie je úplná kvôli nedostatočným finančným, vedeckým či technickým zdrojom krajiny, tiež jednotlivé časti tohto dedičstva majú veľký význam a je ich preto potrebné zachovať ako súčasť celku atď., padlo rozhodnutie, že táto otázka sa stane predmetom medzinárodného dohovoru, pričom tento dohovor sa skladá z ôsmich častí:

1. Definícia prírodného a kultúrneho dedičstva

Práve v tejto časti je definované, čo môže patriť do Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Môžu to byť rôzne pamätníky, skupiny budov, ktoré majú nejakú svetovú hodnotu z hľadiska dejín, lokality, geologické útvary, oblasti s výskytom druhov rastlín a živočíchov.

2. Národná ochrana a medzinárodná ochrana kultúrneho a prírodného dedičstva

Tu sa hovorí napr. o prijatí všeobecnej politiky, ktorá by slúžila na ochranu tohto dedičstva, o prijatí rôznych právnych, vedeckých, technických opatrení, ktoré by sa angažovali pri prezentovaní, obnove, či ochrane spomínaného dedičstva.

3. Medzivládny výbor na ochranu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva

Táto časť je venovaná tzv. Výboru pre svetové dedičstvo, jeho štruktúre, právomociach i povinnostiach.

4. Fond na ochranu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva

jednu zaujímavosť, týkajúcu sa znaku Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO

Spomína sa financovanie, zdroje, ktoré sa môžu využívať pre potreby svetového kultúrneho a  prírodného dedičstva, tiež ich čerpanie.

5. Podmienky a opatrenia o medzinárodnej pomoci

Sú tu opísané napr. formy pomoci, ktorá môže byť poskytnutá jednotlivým častiam tohto dedičstva.

6. Vzdelávacie programy

Snažia sa oboznámiť jednotlivé štáty s problematikou svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.

7. Správy

Výbor pre svetové dedičstvo spolu s jednotlivými zmluvnými štátmi musia predložiť informácie o svojej činnosti na generálnej konferencii UNESCO.

8. Záverečné ustanovenia

Samotná Banská Štiavnica musela spĺňať kritériá, ktoré sú v tomto dohovore stanovené, na to, aby bola zapísaná do svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. No a nakoniec na základe určitých porovnaní s mestami podobného charakteru, bola vybraná a zapísaná do tohto dedičstva. Ku koncu nášho rozhovoru s RNDr. Zerollom sme sa ešte dozvedeli jednu zaujímavosť, týkajúcu sa znaku Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Znak Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO

Avšak na mapách Banskej Štiavnice, na niektorých informačných tabuliach i vydaných materiáloch sa použil znak znázornený na , ktorý je nesprávny

Záver:

Touto aktivitou sa študentky zoznámili s činnosťou centra, ktoré má sídlo v Banskej Štiavnici a ktorého existenciu zatiaľ neregistrovali. Dozvedeli sa množstvo nových informácií a dostali odpovede na mnohé svoje otázky.

1. Máme hostí“

Cieľ: Vžiť sa do pocitov turistu, ktorý je v Banskej Štiavnici prvýkrát. Zaznamenávať, čo v Štiavnici chýba a naopak, čo môže slúžiť ako magnet pre ďalšiu návštevu.

POSTUP:

1.      Prejsť zo železničnej a autobusovej stanice do historického centra

2.      Zaznamenávať, čo návštevníkovi tohto mesta chýba a čo by ho mohlo zaujať

3.      Zapisovať výsledky a vyznačiť v mape stanovištia, ktoré bližšie opisujeme v záznamoch

4.      Fotograficky zdokumentovať negatíva

Výstupy:

Záznamy (spracovali Petra Brhlíková a Lucia Kraková)

V tejto časti projektu sme sa mali stotožniť s turistami, ktorí prídu do Banskej Štiavnice a chcú ju spoznávať. Mali sme za úlohu zistiť, čo kde chýba a čo je naopak v poriadku. Táto úloha nás veľmi zaujala a už o chvíľu sme sa na všetko pozerali ako ľudia, ktorí boli skutočne prvý raz v Banskej Štiavnici. Pokúsili sme sa vcítiť do ľudí, ktorí netušia, aké krásy ale aj starosti a strastiplné cesty naše mesto skrýva. Takže začíname.

Hneď na začiatku sme si stanovili, odkiaľ asi naši návštevníci vyštartujú. Našou 1. zastávkou bola železničná stanica , kde sme akože vystúpili z vlaku. Zisťovali sme, čo nám na tomto koplexe chýba. Začali sme v hale železničnej stanice. Prvé, čo sme si všimli, bola nie veľmi príjemná železničná atmosféra. Nevieme, či by sa vám páčilo, keby ste do tohto mesta prišli ako turisti vy a na stanici vo vestibule by ste našli ležať bezdomovca.

Ale nejde len o to, ale aj o čistotu, ktorá nie je veľmi silnou stránkou tohto miesta. Znamená to špinavé sklá, vo vestibule špinavé sedačky. Vo vestibule je úschovňa batožiny, ktorá by sa mala obnoviť, lebo je veľmi zastaralá a nefunkčná. Nepáči sa nám zastaralý ba priam komunistický vzhľad vnútra haly stanice (fotografie z 50. - 60. rokov a budovateľské heslá). Toalety na stanici by sa mali dať do ľudskejšieho stavu, nezaškodilo by im, keby sa vyčistili a obnovili. Nakoľko poznáme železničné stanice aj v iných mestách na Slovensku, porovnávali sme, čo v tej Štiavnickej chýba. Všimli sme si, že na stanici chýba bankomat. Je to dosť dôležité.

Predstavte si, že sem prídete vlakom a spoliehate sa na to, že si na stanici vyberiete peniaze, a čo tam nájdete? No predsa nič. to, že sme nevedeli, na ktorý smer je mesto. Predsa turisti nemôžu vedieť, na akom mieste v Štiavnici je stanica Bankomaty sú až v centre mesta (PKB pri Grand Hotely Matej a VÚB pri Trojičnom námestí). Zišiel by sa aj nejaký funkčný telefónny automat. Samozrejme aj na telefónnu kartu, nielen na mince. Ďalším naším postrehom bola staničná reštaurácia, ktorá je v hroznom stave. Vojdete dnu a čo vidíte? Len odporný cigaretový dym, ktorý vás štípe v očiach. No povedzte - nechutné, čo myslíte? Malo by sa to vyriešiť tým, že by sa mali rozdeliť miestnosti pre fajčiarov a nefajčiarov. Ak ste totiž nefajčiar, určite nemáte chuť sedieť v zafajčenej miestnosti a nieto si tam niečo zajesť. To je len niekoľko hlavných vecí, ktoré nám na stanici chýbajú.

Keď sme vyšli z vestibulu, prvé, čo nás ako turistov zarazilo bolo to, že sme nevedeli, na ktorý smer je mesto. Predsa turisti nemôžu vedieť, na akom mieste v Štiavnici je stanica umiestnená. Navrhujeme, aby bola pred stanicou umiestnená tabuľa s určeným smerom do mesta a samozrejme aj nejaké pútače, ktoré by turistov lákali do mesta (v súčasnosti je na stanici len pútač pozývajúci na návštevu Banského múzea v prírode). Premýšľali sme aj o vhodnom situovaní mapy mesta a informačnej tabule, ktoré na stanici tiež chýbajú. Pred budovou nám ďalej chýba riadna tabuľa s príchodmi a odchodmi autobusov, pre turistov s označením CENTRUM, pokiaľ by

nechceli ísť peši (je potrebné pamätať aj na cudzincov). Náš záver bol jednoznačný: úplné vynovenie a zmodernizovanie hlavnej budovy železnice - zvnútra aj z vonka.

Keď sme už ako turisti konečne prišli na ten správny smer, cestou do mesta sme si všimli, že prístupová cesta je otrasná. Zaprášená, neobriadená, ba dokonca sme si ako turisti mysleli, že cesta do mesta je na opačnom konci. Stačila by snáď len poriadna údržba. Hodili by sa tu aj nejaké tabule, ktoré by ukazovali, že tam a tam o pár metrov sa nachádza mesto. Inak sme veľmi veľa po tejto ceste nevideli. Vcelku sme zistili, aj po vymenení si zážitkov, že táto cesta môže byť pre osamelých chodcov po zotmení (návrat po celodennom výlete na stanicu) trocha nebezpečná. Popri nej je len zopár domov a mohlo by sa čokoľvek prihodiť, hoci Štiavnica nepatrí k mestám s veľkou kriminalitou. Jediným plusom tejto cesty bola krása okolia a malá prítomnosť ľudí ju ešte viac podčiarkovala.

Ďalšou zastávkou bola Križovatka, kde je provizórna autobusová stanica. Situácia je tu ešte horšia, aj keď sa tu našlo zopár kladov. Prvé, čo sme si všimli, boli zhrdzavené a úplne nečitateľné informácie na turistickom hríbe a tiež zničené informačné tabule o odchode autobusov. Boli obtrhané, poškriabané, počmárané, no proste sa z nich nedalo nič čítať. Mali by byť zasklené alebo udržiavané v normálnom stave. Ďalším naším postrehom boli autobusové zastávky, ktoré boli v katastrofálnom stave.

Boli celé zaprášené, hocikde na zemi odpadky, a okrem toho celé oblepené obtrhanými plagátmi, ktoré by sa tam podľa nás vôbec nemali lepiť. To s tými odpadkami by sa dalo veľmi jednoducho vyriešiť. Do každej zastávky by sme umiestnili odpadkový kôš. Tak by sa zabránilo znečisťovaniu zastávok. No na Križovatke sme našli aj niečo kladné - mapu mesta , aj keď nie v najlepšom stave. Keďže údaje na nej uvedené už nezodpovedajú skutočnosti, mala by sa obnoviť. Vedľa nej sa nachádza turistická mapa, ktorá je už poškodená.

Okrem toho sme si všimli, že na Križovatke nie sú žiadne hodiny, podľa ktorých by sa ľudia mohli orientovať (napr. pri odchodoch autobusov).

Chcete si na tomto výlete kúpiť nejaký suvenír? Obchodík so suvenírmi sa opäť nachádza až hore v meste. No veľké plus mali u nás potraviny, ktoré sa v tomto priestore nachádzajú. Je to výborné - nájdete v nich proste všetko - od pečiva po drogériu.

Ako sme tak postupovali z Križovatky hore do mesta, všimli sme si, že je nedostatok odpadkových košov, a zrejme preto sú odpadky pohodené hocikde na zemi. Malo by sa to vyriešiť. A potom sa niekto stále sťažuje, že je mesto veľmi znečistené. Tak potom o čo ide? Aspoň do košov by mesto malo investovať.

A nebojte sa, nezomriete hladom. Samozrejme, že sme si všímali aj stánky s rýchlym občerstvením. Našli sme až dva. Pri našej „obchôdzke“ bol jeden z nich v hroznom stave, no postupom času sa situácia zmenila. V súčasnosti sú obidva vo výbornom stave, ba dokonca si tam môžete posedieť a porozprávať sa s priateľom či priateľkou.

Zastavili sme sa aj na pošte, ktorej by tiež neuškodilo zopár úprav. Pohľadnice dostanete kúpiť v papiernictvách a novinových stánkoch aj so známkami a pomerne za dobré ceny.

Nebojte sa, ani budovy sme neukrátili o našu pozornosť. Boli a niektoré aj sú v dosť zlom stave. A to z toho dôvodu, že sú na nich napr. opadané omietky, najmä v spodných častiach domov. Ako sme sa približovali k centru mesta, tak to vyzeralo lepšie a lepšie. (Hodnotenie budov a ulíc uvádzame vo výsledkoch aktivity Mapovanie historického centra). No a nakoniec, náš celkový dojem z tejto púte bol pozitívny, veď sme sa dozvedeli nové informácie, a nielen to, ale videli sme mesto z  takého pohľadu, z ktorého ho nemôžete vidieť ani vy ani my každý deň.

Záver:

Pracovník oddelenia kultúrnych pamiatok sa nám ochotne venoval, študentky mu kládli otázky, ktoré po zodpovedaní posunuli poznatky o problematike údržby pamiatok dopredu. Prínosom tejto aktivity bolo získanie najnovších informácií a najmä objasnenie mnohých otázok, ktoré vznikli v aktivite „Aká si, Banská Štiavnica?“, čím sa zodpovedali mnohé otázky študentiek začínajúce „Prečo...?“.

Trasa našej cesty

Železničná stanica: Chýba bankomat a telefón na karty, toalety a úschovňa batožín sú vo veľmi zlom stave

Ulica zo železničnej stanice do centra mesta: Je prašná a nudná. Navrhujeme ju upratovať a do jej stredu umiestniť tabuľu o Banskej Štiavnici (nejaké zaujímavé informácie).

Autobusová stanica: Turistický hríb.

Autobusová stanica: Plán mesta a informačná tabuľa sú poškodené. Chýbajú hodiny.

Závery pracovnej skupiny „Mesto, v ktorom žijem“ (Zuzana Gallayová):

Podklady získané v tejto etape projektu sú východiskom pre riešenie ďalších čiastkových úloh, napr.:

- návrh celodenného/víkendového programu pre hostí Banskej Štiavnice

- návrh informačného chodníka Banskou Štiavnicou

návrh informačného letáka o Banskej Štiavnici.

Počas obdobia realizovania jednotlivých aktivít bol evidentný posun v niektorých názoroch študentiek. Na začiatku práce nachádzali na Štiavnici prevažne negatíva (napr. Štiavnica je rozpadnuté mesto) a riešenia problémov videli veľmi jednoducho. Po návšteve Okresného úradu a SAŽP zistili, že problematika napr. ochrany pamiatok je oveľa zložitejšia (nielen financie, ale napr. vlastnícke vzťahy, nedodržiavanie zákonov...), ako by sa na prvý pohľad zdalo a koľko práce a času stojí (nehovoriac o financiách) rekonštrukcia historických budov.

Pri aktivite „Mesto alebo vidiek“, v časti porovnávania podmienok pre stretávanie a spoločenský život, bolo zaujímavé sledovať, ako študentky zo Štiavnice prezentovali názor, že v menšej obci (Hronská Dúbrava) sú vhodnejšie podmienky na stretávanie mladých ľudí („všetci sa poznajú, máte k sebe bližšie...). Študentky z menších obcí pri Štiavnici zas boli presvedčené, že „lepšie je bývať v Štiavnici, na sídlisku Drieňová, lebo je tam veľmi veľa mladých ľudí a určite sa stále niečo deje“. Obe strany si vysvetlili pozitíva aj negatíva a zabavili sa na tom, že človeku sa pozdáva viac to, čo nemá. Takýto postoj, žiaľ, pretrváva niekedy aj vo vyššom veku. Za prínos považujem výsledky aktivity „Mapovanie historického centra“, nakoľko študentky na základe vlastných záznamov prišli k záveru (s prekvapením), že celkový stav budov nie je až taký katastrofálny, ako si mysleli na začiatku („Štiavnica je rozpadnuté mesto“), avšak vyvolanie negatívnych pocitov stačí aj menší počet

takmer rozpadnutých budov. V aktivite „Máme hostí“ nielenže kritizovali, čo by sa malo zlepšiť, ale vedeli si potrebu zmien aj odôvodniť a navrhnúť reálne riešenia. O niekoľko rokov budú tieto mladé slečny plnoleté. Budú mať možnosť voliť, byť volené, klásť požiadavky na predstaviteľov mesta a svojich zástupcov. Budú mať možnosť zapojiť sa do riešenia problémov, ktoré ich dnes tak pália. Budú sa rozhodovať, či ostanú v tomto meste žiť a aký život ich tu čaká. Práca v tomto projekte im umožnila pozrieť sa na mesto, v ktorom žijú a študujú z inej stránky ako tej každodennej, prispela k formovaniu ich názorov, poskytla im nové pohľady na niektoré problémy. Dúfam, že si raz spomenú na úryvok z úvahy jednej z nich: „nedostatok práce a peňazí sa nevyrieši tým, že budeme utekať preč, ale ani tým, ak ostaneme doma nečinne sedieť a pozerať na štyri steny svojho bytu“ (Eva Kašiarová, 2001).

Prieskum radónového rizika

v Banskej Štiavnici a okolí

 

Úlohou projektu je: dlhodobé monitorovanie obsahu radónového plynu Rn-222

v obytných priestoroch domácností, ale aj v horninách v niektorých

vybraných lokalitách Banskej Štiavnice a okolia ( viď.obrazová príloha

Mapa tektonických porúch)

 

Koordinátor projektu na škole: Mgr. Gabriela Kovárová, Gymnázium A.Kmeťa

Odborný garant projektu: Prof.RNDr..Ján Chrapan DrSc., Petr Škrabálek

Fakulta ekológie a enviromentalistiky TU Zvolen so sídlom v Banskej Štiavnici

Technická podpora, počítačové spracovanie a grafický návrh prezentácie: J.Bendžala (oktáva), Ľ.Suchý (septima), Gym. A.Kmeťa Mgr. .M.Číž, Gymnázium Andreja Kmeťa

V projekte aktívne pracovalo: 40 študentov Gymnázia A.Kmeťa v Banskej Štiavnici

Fázy projektu :

a) Teoretická príprava vo forme prednášok s besedou na témy

Vznik vesmíru

Premeny jadier jadrová fyzika

O rádioaktivite

Vznik a nebezpečenstvo radónu

b) Praktická príprava na meranie

objasnenie a nácvik techník odberu insitu

ukážky a predvedenie potrebných pomôcok

objasnenie činnosti detektorov v laboratórnych  priestoroch TU

ukážky dokumentácie a spôsobu zaznamenávania údajov o odbere

c) Individuálny odber vzoriek vzduchu

domácnostiach študentov dlhodobo počas trvania prác na projekte

ukážky odberu v teréne

d) Priebežné vyhodnocovanie aktivity odobraných vzoriek v rádiologickom

laboratóriu FEE TU Zvolen .

Priebežné zaznamenávanie nameraných hodnôt aktivity na jednotlivých

stanovištiach(odberových miestach) študentami.

Priebežné informovanie odbornej i laickej verejnosti o problematike

radónového rizika a prác na projekte (informačné panely na škole, články v novinách, pracovné stretnutia,...)

c) Spracovanie , vyhodnotenie a výsledná prezentácia výsledkov

projektu :Prieskum radónového rizika v B.Štiavnici a okolí.

Začlenenie získaných výsledkov do celoslovenského monitoringu radónového rizika.

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany

uverejnenej v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

24.januára 2001 

Limity ožiarenia obyvateľov

Limity ožiarenia obyvateľov sú

a) efektívna dávka 1 mSv v kalendárnom roku

b) ekvivalentná dávka v očnej šošovke 15 mSv v kalendárnom roku

c) ekvivalentná dávka v koži 50 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa stanovuje ako priemerná dávka na ploche 1 cm2 najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože

Obmedzovanie ožiarenia radónom pri výstavbe stavieb s pobytovými priestormi 

(3) Odvodená zásahová úroveň na obmedzenie ožiarenia v stavbách s pobytovými priestormi je objemová aktivita radónu 500 Bq.m-3 v priemere za rok.

(4) Odvodená zásahová úroveň na obmedzenie vonkajšieho ožiarenia osôb žiarením gama

zo stavebných výrobkov v stavbách s pobytovými priestormi je príkon priestorového dávkového ekvivalentu 1mSv.h-1, ktorý sa stanovuje meraním vo výške 1m od podlahy a vo vzdialenosti 0,5m od stien.

Medzinárodná komisia pre rádiologickú ochranu ICRP

 

Medzinárodná komisia pre rádiologickú ochranu ICRP vo svojej správe z roku 1994 s názvom Ochrana pred radónom doma a na pracovisku odporúča, aby štátne orgány toho-ktorého štátu stanovili zásahové úrovne pre ročnú efektívnu dávku v rozmedzí 3 až 10 mSv, čomu zaokrúhlene odpovedajú hodnoty koncentrácie radónu asi 200 až 600 Bq m-3 pri ročnom pobyte 7000 hodín .

Ďalej komisia rozhodla, že za územie radónového rizika môže byť definované také územie, kde zhruba v 1% obydlí je koncentrácia radónu viac ako desaťkrát vyššia ako celoštátny priemer.

Poznámka:

Mapy radónového rizika, uverejnené v publikácii Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky s názvom Životné prostredie Slovenskej republiky –

Bratislava 2001, slúžia predovšetkým a výhradne ako vodítko pri skúmaní radónu v bytoch.Nie je možné z nich spoľahlivo určiť radónové riziko konkrétneho stavebného pozemku, pretože geologická situácia na ňom môže byť rôzna.

Rádioaktívny radón – 222

 

Rádioaktívne prvky sú charakteristické tým, že jadro ich atómov je nestabilné, samovoľne sa premieňa a pritom vysiela žiarenie schopné ionizovať okolité prostredie.

Toto žiarenie, vznikajúce premenou radónu, má čiastočne charakter nabitých častíc a a b, a čiastočne

nenabitých častíc t.j.fotónov gama žiarenia. Ionizácia, vytváraná prechodom ionizujúceho žiarenia živými organizmami a ich tkanivami, je pre ne škodlivá, pretože rozrušuje usporiadanie dôležitých štruktúr v živých bunkách, ktorých najcitlivejšou časťou je jadro.

Dnes je už všeobecne známe, že jadro bunky obsahuje informácie riadiace bunečné deje – program života bunky, a že tieto informácie sa prenášajú pri bunečnom delení do buniek dcérskych.

Častice ionizujúceho žiarenia pri prechode bunkami zasahujú a poškodzujú dvojvlákno zložitej molekuly kyseliny DNK, vzniká mutácia , ktorá je pre človeka príčinou zdravotných problémov.

Prof.RNDr. Ján Chrapan DrCs. Požas jednej z prednášok Študenti, pracujúci na projekte, počas teoretickej prípravy vo forme prednášok.

Radón vzniká postupným rozpadom uránu 235. Sám sa potom rozpadá na rádioaktívne častice s krátkym polčasom rozpadu, ktoré zostávajú rozptýlené vo vzduchu.

Ožiarenie z  radónu a jeho produktov postihuje len jedno tkanivo v tele človeka a to jemné povrchové vrstvy sliznice dýchacích ciest.Ohrozenie sprostredkujú predovšetkým dcérske produkty, atómy a ióny pevných látok ( polónia, olova a bizmutu),vznikajúce premenou plynného radónu.

Vdýchnuté častice ožarujú pľúca a zvyšujú riziko vzniku pľúcnej rakoviny.Toto riziko je úmerné koncentrácii radónu a dĺžke expozície.

Podľa štúdie uskutočnenej v Českej republike, pri znížení koncentrácie radónu v obydliach o 100Bq/m3 je možné očakávať zníženie výskytu pľúcnej rakoviny o 9%.

Na meranie objemovej aktivity radónu vo vzduchu z obytných priestorov domácností sme použili 2 metódy. 

1.metóda merania objemovej aktivity radónu - 222 :

a)Odber vzduchu v domácnosti ( najlepšie v kontaktnej miestnosti) :

Do plastovej , napr.1,5l fľaše nalejeme vodu a prenesieme do miestnosti, v ktorej chceme odobrať vzduch na analýzu. Vodu vylejeme do inej pripravenej nádoby, čím sa fľaša naplní vzduchom z tejto miestnosti.Fľašu uzatvoríme a označíme nálepkou.

b)Určenie aktivity radónu vo vzduchu, odobraného do plastovej fľaše :

Lucasovu komôrku ,pripravenú vo vákuovej sušiarni, naplníme pomocou injekčnej striekačky asi 125 ml vzduchu z fľaše. Lucasova komôrka je zvnútra natretá scintilátorom – ZnS s prímesou Ag. Každá a- častica ,ktorá vznikne rozpadom radónu, alebo jeho dcérskeho izotopu, vyvolá v scintilačnej vrstve záblesk – scintiláciu. Záblesky a-častíc v ZnS sleduje meradlo objemovej aktivity LUK-1, (jednokanálový analyzátor s fotonásobičom), počas 1000 sekúnd

Aktivitu radónu v odobranej vzorke vzduchu A0 umožňuje vypočítať nasledovný matematický vzťah,

do ktorého sa dosadia namerané údaje z detektora i príslušné konštanty platné pre radón.

na = A0 (1+Dt ) e t e-l t

A0 – aktivita v čase odberu vzorky

T – čas prenosu(od odberu po vyhodnotenie)

na - počet impulzov,ktoré zmeria detektor

D - koeficient difúzie radónu do okolia

e - účinnosť detektora

t - doba počítania impulzov

l - rozpadová konštanta (pre radón 2.10-6s-1)

Meno a priezvisko:......................................

Dátum odberu:............................................

Čas odberu:.................................................

Lokalita:......................................................

Miestnosť(kontaktná,nekontaktná):............

Ďalší spôsob merania aktivity radónu vo vzduchu

v obytných priestoroch domácností :

a) Príprava nádoby NTS 125 na použitie:

Do čistej nádoby sa naváži asi 15g aktívneho uhlia, prekryje sa gázou a vloží do vákuovej sušiarne . Tu sa pri teplote 110°C a pri vákuu 2.10-2 Pa jednu hodinu odplyňuje. Po jej prekrytí izolepou je pripravená na použitie.

b) Odber vzduchu v domácnosti do nádoby NTS 125 :

Nádobu umiestnime do obytnej miestnosti vo výške asi 1m od podlahy, odlepíme zolepu  necháme viazať radón zo vzduchu na aktívne uhlie po dobu 2-5 dní, čo starostlivo vyznačíme na štítku, ktorým nádobu opatríme.Vzor štítku použitý pri našich meraniach je na nasledujúcom obrázku.Potom čo najskôr nádobu dopravíme do rádiologického laboratória FEE TU Zvolen na spracovanie.

c) Určenie aktivity radónu vo vzduchu odobraného do nádoby NTS 125 :

Nádoba sa umiestni do detektora multikanálového analyzátora, ktorý obsahuje natriumjodid citlivý na g žiarenie. Multikanálový detektor zbiera impulzy (záblesky v kryštáli NaJ ) spôsobené rádioaktívnym Pb 214 a rádioaktívnym Bi 214.

V spolupráci s počítačom multikanálový analyzátor vykreslí kompletné energetické g-spektrum vyžarovania. Plocha pod maximami krivky , ktoré odpovedajú energiám 352 keV a 609 keV, je úmerná aktivite sledovaného radónu z  obytnej miestnosti.

Zameranie a odber insitu v teréne

Praskliny v zemskej kôre, potenciálne zdroje radónom nasýteného vzduchu, sa opakujú v určitých intervaloch a preto si ich treba zamerať a označiť. Študenti,pracujúci na projekte, pod odborným dohľadom pracovníka FEE TU Zvolen, pri odbere vzorky zeminy na vyhodnotenie obsahu radónového vzduchu nad jedným z početných tektonických zlomov v lokalite pod Kalváriou.

Študenti, pracujúci na projekte, pod odborným dohľadom pracovníka FEE TU Zvolen, pri odbere vzorky zeminy na vyhodnotenie obsahu radónového vzduchu nad jedným z početnývh tektonických zlomov v lokalite pod Kalváriou.

Prospech, hlavné výsledky projektu:

1. Pre žiakov, pracujúcich na projekte i ostatných žiakov školy:

získali základné vedomosti o rádioaktivite, rádioaktívnom žiarení, radionuklidoch, fyzikálnych veličinách a jednotkách na meranie

rádioaktivity, dávok prijatého žiarenia,..., ktoré boli priebežne počas

prác na projekte uverejňované na propagačných paneloch v škole

naučili sa nebáť sa RN, naučili sa odoberať vzorky vzduchu i princíp

spracovania , použitie matematického modelu na určenie výsledku

aktivity radónu, spoznali mapy tektonických porúch v okolí bydliska,

prácu v odbornom rádiologickom laboratóriu, a tak sa proti rádioaktivite brániť tým, že ju zmerajú

študenti získali podrobné informácie o štúdiu na VŠ - FEE TU Zvolen, tým, že nadviazali spoluprácu s pracoviskom rádiológie, kde sa študujú

i vplyvy nízkych dávok radiácie na človeka

2. Pre verejnosť, rodičov žiakov:

verejnosť, rodičia a blízki priatelia žiakov boli ich prostredníctvom oboznamovaní s aktivitou školy, i s tým, že problém rádioaktívneho prostredia treba riešiť a nie sa pred ním skrývať

obyvatelia sledovaných domácností, hlavne rodičia žiakov, získali prehľad o aktivite radónu svojho obydlia, pričom podrobnejšie a presnejšie premeranie si môžu dať dodatočne vypracovať organizácii, ktorá sa problematikou zaoberá

obyvatelia domácností, hlavne rodičia, kde bola nameraná zvýšená aktivita radónu, získali od pracovníka rádiologického laboratória prvú informáciu, ako sa k problému postaviť a čo sa všetko dá robiť , aby sa pred rádioaktivitou čo najúčinnejšie ochránili.

Ťažkosti v práci na projekte:

Spracovanie aktivity radónu v odobranej vzorke vzduchu v domácnostiach žiakov bola len

vedľajšia náplň práce rádiologického laboratória FEE TU Zvolen, preto nemohla byť frekvencia

odberov taká, ako sme si predstavovali na začiatku .

Prvá metóda merania aktivity bola dosť náročná na prípravu vzorky do detektora LUK-1, čo sme

riešili jej nahradením inou metódou a to naviazaním radónu na aktívne uhlie a využitím

multikanálového detektora.

Mapa Banskej Štiavnice a okolia s vyznačením nameraných aktivít radónu v domácnostiach.

● aktivita nad povolenú hranicu 500 Bq/m3

● aktivita pod povolenú hranicu 500 Bq/m3

Mapa Banskej Štiavnice s vyznačením nameraných aktivít radónu v domácnostiach.

● aktivita nad povolenú hranicu 500 Bq/m3

● aktivita pod povolenú hranicu 500 Bq/m3

Mapa tektonických porúch a rudných žíl Banskej Štiavnice a okolia.

Banské a technické diela v Banskej Štiavnici a jej okolí – história a súčastnosť

Mgr. Ľubica Herdová

Mgr. Marta Holubová

Vladimíra Flimerová, Marián Holub, Iveta Hrudková, Radka Karkošková, Dominika Lauková, Lucia Molnárová, Matej Lužina, Juraj Počarovský, Erika Tomanová, Adriana Volfová, Daniela Zajková

Cieľ: 

Klasifikovať banské a technické diela v Banskej Štiavnici a jej okolí, popísať ich parametre, naučiť študentov zbierať, spracovávať, vyhodnotiť a publikovať materiály a prezentovať výsledky, viesť študentov k úcte k práci predkov, k vlastenectvu

Pracovný postup:

1. Popis z historického hľadiska vzniku technických diel – vodohospodárskeho systému vodných nádrží – tajchov, prívodných jarkov, spojovacích štôlní a čerpacích strojov – výskum v Štátnom banskom archíve a Slovenskom banskom múzeu v Banskej Štiavnici

2.   Roztriedenie vodných nádrží podľa povodí a systematizácia ich základných parametrov

3.   Vysvetlenie princípu činnosti banských čerpacích strojov

Praktická práca : Zozbieranie a spracovanie technickej a inej dokumentácie, získanie obrazových materiálov vodných a banských diel z terénu

Problematiku sme rozdelili do troch častí:

1. História baníctva v Banskej Štiavnici

2. Vodohospodársky systém, vodné nádrže v Banskej Štiavnici a jej okolí

3. Čerpacie banské stroje

HISTÓRIA BANÍCTVA V BANSKEJ ŠTIAVNICI

Banská Štiavnica je najstaršie a najvýznamnejšie banské mesto na Slovensku.

Povesť o jej vzniku hovorí, že kedysi dávno pastier, ktorý pásol dobytok na miestach dnešnej Banskej Štiavnice, videl medzi kameňmi dve jašterice, ktoré sa leskli, akoby boli posypané zlatým a strieborným prachom. Sledoval ich a našiel kusy zlatej rudy. Povesť sa rýchlo rozšírila. Zďaleka prichádzali ľudia, otvorili bane a založili mesto.

História je však skúpejšia. Pre nedostatok písomných dokladov o najstaršom štiavnickom baníctve vieme veľmi málo. S veľkou pravdepodobnosťou môžeme lokalizovať

počiatky ťažby na Glanzenberg, kde bolo možné dobývať ľahkotaviteľnú rudu povrchovým spôsobom. Odtiaľ sa presunula ťažba na územie terajších Štiavnických Baní, ďalej na územie terajšieho dolného mesta pozdĺž potoka Štiavničky, potom na hodrušskú stranu a na územie Banskej Belej.

Drobná osada sa čoskoro rozrástla v mesto, jedno z najbohatších v celej Habsburgskej monarchii. Zvuk jeho mena prenikol rýchlo aj za hranice ríše a šíril slávu uhorského baníctva po celej Európe. Mesto sa stalo hospodárskym a kultúrnym strediskom dovtedy zanedbaného hornatého kraja. Jeho banské podniky boli vzorom banského podnikania v Hornom Uhorsku. Jeho banské právo sa stalo vzorom banských práv mnohých uhorských miest a základom uhorského banského práva vôbec.

Hlavnými nástrojmi, ktorými baníci na začiatku ťažili rudu boli kladivko a želiezko. Vyťaženú rudu ručne dopravili na povrch, kde ju rozdrvili kamenné kolesá banských mlynov. Spodnú vodu odčerpávali baníci ručne. Najstaršia zmienka o akomsi stroji na čerpanie spodnej vody je z roku 1385. Stroj sa nazýva majstrovské kolo.

Na drvenie rudy oddelenej od hlušiny sa používali banské mlyny.Je to pravdepodobne jednoduché zariadenie na drvenie rudy tlčením, t.j. počiatočná stupa.

V 16.storočí čiastočne uľahčilo ťažkú prácu baníkov v tvrdých horninách používanie ohňovej dobývacej metódy, ktorá spočívala v tom, že ohňom rozpálená hornina sa poliala studenou vodou, následkom čoho popukala a dala sa ľahšie dobývať. Takmer revolučný prevrat v banskej ťažbe spôsobilo použitie pušného prachu v baníctve. Trhacia sila pušného prachu prvý raz na svete začala v Banskej Štiavnici v roku 1627 slúžiť na uľahčenie ťažkej práce baníkov. Toho istého roku bola vyhotovená prvá banská mapa v Banskej Štiavnici.

Až do konca 17.storočia sa banské vody odčerpávali ručne prevažne ľudskou silou.Voda sa vyťahovala v kožených vreciach alebo v drevených nádobách pomocou banského rumpálu.Používali sa aj jednoduché čerpadlá s vedierkami na lane alebo na reťaziach.Vyskytovali sa aj piestové čerpadlá na ručný pohon.Boli poháňané šliapacími kolesami alebo koňmi poháňaným gápľom.

Začiatkom 18.storočia príval spodnej vody zalial skoro všetky bane. Primitívne čerpanie vody nestačilo. Krízu prelomili dômyselné technické zariadenia Mateja Kornela Hella na odčerpávanie spodnej vody, ktoré poháňala voda z malých priehrad-tajchov, vybudovaných okolo mesta. Začali sa raziť nové štôlne a budovať nové taviarne.

Na stráňach kopcov okolo mesta sa znovu ozval rachot vodných stúp,napájaných z tajchov, škripot rumpálov a vodných púmp, erdžanie koní, ktoré ťahali vodné stroje a pokrikovanie ľudí, čo ich obsluhovali. Do týchto zvukov sa ozvalo pravidelné odfukovanie novozavedeného parného stroja, ktorým sa výdatnejšie odčerpávala voda zo zatopených baní.

VODOHOSPODÁRSKY SYSTÉM, VODNÉ NÁDRŽE V BANSKEJ ŠTIAVNICI A JEJ OKOLÍ

Práce, vykonávané v súvislosti s banskou činnosťou v širšom zmysle /baníctvo, úpravníctvo, hutníctvo/ sa uskutočňovali v prvých počiatkoch ručne. Neskôr so zvyšovaním ťažby sa začala využívať ťažná sila zvierat. Už v stredoveku s rozvojom technických zariadení bola využitá pohonná energia vody.

Aj keď baníctvo v bansko-štiavnickom rudnom revíri dosahovalo vysokú produkciu, už od 16. storočia bolo možné pozorovať počiatky energetickej krízy banskej ťažby. Ich hlavnou príčinou bola jednak skutočnosť, že vtedajšia banská technika nevedela zvládnuť podzemné banské vody. Riešením problému by boli výkonné čerpacie zariadenia s vodným pohonom, ktoré by nahradili ľudský alebo zvierací pohon. Po zavedení trhacej sily čierneho strelného prachu /8.2.1627/ sa niekoľkonásobne zvýšila produktivita dobývacích prác, čo vyžadovalo vodno-energetickú základňu, ktorá sa v Banskej Štiavnici a jej blízkom okolí nenachádzala.

Bola tu nepatrná sieť malých prameňov a potokov, nevyužiteľných pre banské účely. Banské diela sa navyše nachádzali vo vyšších horských polohách hydrologicky málo výdatného štiavnického pohoria. Tento nedostatok bolo treba nahradiť inými zdrojmi vody. V priebehu vývoja technického riešenia, vyvolaného zúfalou potrebou energie vody vznikol veľmi dokonalý systém umelých vodných nádrží, napájaný sieťou prívodných jarkov, systémom vodných štôlní a náhonov na poháňané stroje. Projektanti a stavitelia týchto vodných diel poznali dokonale morfológiu terénu. Vodné nádrže osadili na takých miestach, kde bolo možné zachytiť čo najväčšie množstvo vody za podmienky využívania jej najvýhodnejšej potenciálnej energie. Niekoľko desiatok kilometrov dlhé prívodné jarky privádzali vodu do vybudovaných nádrží z horských svahov mimo ich povodí. Pre prívod vody do nádrží a jej rozvod nestačili len otvorené jarky, terénne tvary vyžadovali aj budovanie vodných štôlní, ktoré zachytávali aj vodu z väčších zrážok alebo z topiaceho sa snehu.

Konštrukčné riešenie štiavnických priehrad predstavuje pozoruhodné stavebné dielo nielen z hľadiska staviteľstva 17.-19. storočia, ale aj z hľadiska dnešných poznatkov. Ide o zemné hrádze ubíjané /obr. 1/, ktorých jadro tvorí ubíjaný íl 1 obložený z návodnej strany i vzdušnej strany ubíjanou zemou 2. Návodná strana je až po úroveň pohybu hladiny vody obložená kamennou dlažbou 3. Vzdušná strana býva zosilnená do spodnej časti terasovitým úskokom. Dnovým výpustom doplneným liatinovým ventilom 6 je možné regulovať vypúšťanie vody cez odtokovú štôlňu 7. Liatinový uzáver - šupátko sa ovláda z manipulačnej búdky 5, postavenej na korune hrádze. Prevod z búdky na šupátko obstaráva oceľová tyč 4, uložená po svahu hrádze vo viacerých ložiskách. Proti nečakaným prívalom vôd je vybudovaný prepad 8 obložený kameňom, aby nedošlo k poškodeniu hrádze odplavením materiálu hrádze.

Výška hrádze sa pohybuje od 8,5 m v prípade Ottergrundského jazera /Paradajské/ až po 30m na priehrade Rozgrund. Dĺžka koruny hrádze je tiež rôzna od niekoľkých desiatok metrov až po 318m na Kolpašskom jazere.

Smelosť riešenia štiavnických jazier a zdatnosť ich konštruktérov bola ocenená odborníkmi v stavbe priehrad. Hrádza Rozgrundského jazera bola celé storočie najvyššou zemnou hrádzou v Európe a do polovice nášho storočia najvyššou zemnou priehradou v bývalom Československu. V smelosti riešenia však doteraz nebola prekonaná, približuje sa jej len priehrada Meudard vo Francúzsku, postavená o sto rokov neskôr v roku 1859 /1/. Stáročné skúsenosti ukazujú pritom na vysoký stupeň bezpečnosti, pretože doteraz nedošlo ani na jednom jazere k havárii z dôvodu konštrukčnej chyby hrádze.

Všetkých konštruktérov a staviteľov štiavnických priehrad nemožno vymenovať. Najznámejší sú Matej Kornel Hell /3/, teoreticky snáď najzdatnejší Samuel Mikovíni /4/, Jozef Karol Hell, syn M. K. Hella /5/ a celý rad ďalších staviteľov, ktorí boli spolupracovníkmi Mikovíniho a oboch Hellovcov

Podľa účelu možno rozdeliť jazerá v štiavnicko-hodrušskom revíri na vodárenské, ktorých cieľom bolo i je zásobovať obyvateľstvo pitnou vodou /napr. Červená studňa, Vodárenské jazerá/. Druhú skupinu tvoria rybochovné jazerá, alebo jazerá, vybudované na iné účely /napr. kysihýbelské, Séchyho .../. Tieto skupiny vynechávame z nášho popisu a budeme sa zaoberať len jazerami, ktoré boli pôvodne postavené pre energetické využitie akumulovanej vody. Toto je najpočetnejšia a najstaršia skupina jazier.

Prvá zmienka o priehrade v oblasti Štiavnice je z roku 1510. V roku 1551 sa spomína už viac jazier /6/. Najstarší záznam o určiteľnej lokalite je z roku 1625 o spodnom Vindšachtovnom jazere. Toto dnes už neexistuje, ale jeho miesto je známe pod pomenovaním Suchý tajch nad časťou Štefultov.

Ak rozdelíme energetické jazerá do skupín podľa povodí, môžeme ich zostaviť do tabuľky č. 1. Vybudovanie takých akumulovaných kapacít ako je uvedené v tabuľke a tak rozsiahleho systému prepojenia môžeme dnes smelo prirovnať k súčasným stavbám . Nielen projektovanie a stavba sama, ale aj prevádzkovanie komplikovanej vodohospodárskej sústavy vyžadovalo mimoriadne skúsenosti, poznatky z hydrológie a veľké organizačné schopnosti.

Na obrázku č. 2 je znázornená situácia energetických jazier v štiavnicko-hodrušskom revíri. Hoci Počúvalské jazero geograficky patrí k povodiu Dolnej vody, bolo postavené tak, aby výpustný a prívodný systém jarkov a vodných štôlní privádzal vodu jazera do povodia Štefultovského potoka.

Č. Názov Vznik

[rok]

Nadmorská výška

[m]

Hĺbka

[m]

Objem

[1000 m3]

1. - Povodie Štefultovského potoka

1.1

1.2

1.3.

1.4.

1.5.

1.6.

1.7.

1.8.

1.9.

1.10.

1.11.

1.12.

1.13.

Spodné Vindšachtovné

Evička

Veľká Vindšachta

Bakomi

Krechsengrundské

Veľká Richňava

Malá Richňava

Počúvadlo

Kornbergské

Horné Komorovské

Dolné Komorovské

Hutnícke

Maxšachtovné

1625-28

1638

1712-15

1738-39

1735-38

1738-40

1746

1775

pred 1738

pred 1742

pred 1742

19. storočie

18. storočie

593,11

662,81

687,48

711,27

740,0

725,51

725,51

677,44

490

508

503

480

650

3,5

10,4

14,2

14.4

4,0

21,1

14,2

10,8

3,0

3,0

3,0

2,5

2,5

-

211,6

533,7

183,2

-

960,0

553,7

745,3

-

-

-

-

-

1.- Spolu 3187,5 0

Č. Názov Vznik

[rok]

Nadmorská výška

[m]

Hĺbka

[m]

Objem

[1000 m3]

2. - Povodie Štiavnického potoka

2.1. 

2.2.

2.3.

2.4.

2.5.

2.6.

2.7.

Ottergrudské

Klinger

Zigmundšachtovné

Horné Michalštôlnianske

Dolné Michalštôlnianske

Rybníky

Lintich

Pred 1754

1829

18.storočie

pred 1681

pred 1681

1738

19.storočie

801,28

682,83

660,0

655,0

650,0

499,0

478,0

6,6

21,3

2,5

2,0

2,0

3.7

0.5

25,3

157 ,9

0,3

0,4

0,4

1,8

0,3

2.- Spolu 186,4

3. - Povodie Jasenice

3.1.

3.2.

3.3.

3.4.

3.5.

Veľké Kolpašské

Malé Kolpašské

Belianske

Goldfusské

Halčianske

1730

1763

pred 1747

2. pol. 18. stor

2. pol 18. stor.

598,5

598,59

557,0

520,0

472,0

13,5

6,6

18,0

8,0

13,0

798,9

107,4

146,0

1,3

257,0

3.- Spolu 1310,6

5. - Povodie Hodrušského potoka

5.1.

5.2.

5.3.

5.4.

5.5.

5.6.

Hornohodrušské

Dolnohodrušské

Brennerštôlnianske

Špicbegské

Moderštôlnianske

Starý rybník

Pred 1614

17743-44

pred 1584

?

pred 1747

16. Storočie

575,0

528,23

554,91

540,0

630,0

400,0

14,2

20,3

8,0

5,0

10,0

8,0

255,8

641,0

19,1

-

-

-

5.- Spolu 915,9

Č. Názov Vznik

[rok]

Nadmorská výška

[m]

Hĺbka

[m]

Objem

[1000 m3]

4. - Povodie Vyhnianskeho potoka

4.1.

4.2.

Rozgrundské

Bančianske

1743-44

2. pol. 18. stor.

704,0

663,0

22,3

9,4

960,0

20,0

4.- Spolu 915,9

ČERPACIE STROJE

V baníctve bolo dlho najväčším technickým problémom čerpanie banských vôd.

Až do konca 17.storočia sa banské vody odčerpávali ručne prevažne ľudskou silou. Voda sa vyťahovala v kožených vreciach alebo v drevených nádobách pomocou banského rumpálu. Používali sa aj jednoduché čerpadlá s vedierkami na lane alebo na reťaziach.

Neskôr sa vyskytovali piestové čerpadlá na ručný pohon poháňané šliapacími kolesami alebo gápľom, ktorý ťahali kone. Vydržiavať však veľký počet koní bolo nákladné, a preto sa konský pohon začal nahradzovať vodným kolesom.

Vodné koleso

Vodné koleso sa konštrukčne vyvíjalo. Najprv ho tvorili hrubé otvorené lopatky z dreva, neskôr sa lopatky zmenili na uzavreté a posledná konštrukcia kolesa bola z kovu. Vodné kolesá sa mohli uplatniť len tam, kde bolo možné privádzať dostatočné množstvo vody na ich poháňanie.

Prekážku výškových rozdielov medzi ústím bane a vodným kolesom odstránil Matej Kornel Hell. Zaviedol prevod pohybu od nižšie položeného vodného kolesa na vyššie umiestnené čerpacie zariadenie pomocou tzv. kývavého pákového prevodu.

Tieto opatrenia nestačili odčerpávať všetku spodnú vodu. Naopak povrchovej vody na pohon čerpadiel bol veľký nedostatok. Preto sa Matej Kornel Hell začal zaoberať myšlienkou získať dostatočné množstvo pohonnej vody s potrebným spádom.

Začal stavať vodné nádrže. Dômyselne privádzal z nich vodu jarkami k vodným kolesám, od tých zasa pomocou prevodových zariadení s kývavým pohybom k šachtám. Po veľkých ťažkostiach sa mu podarilo vybudovať dnešné Veľké a Malé piargske jazero a neskôr Evičkino jazero.

Stavba jazier bola nákladná a zdĺhavá a vody bol aj tak nedostatok, pretože na pohon čerpacích kolies sa jej spotrebovalo veľmi veľa. Preto sa museli po spotrebovaní vody z jazier používať aj konské gáple.

Ohňový stroj

V roku 1733 sa začal na čerpanie vody používať tzv. ohňový stroj. Bol to jednoduchý parný stroj, ktorý zostrojil anglický konštruktér Izák Poter. Jeho nevýhodou bola veľká spotreba palivového dreva, preto sa používal len v čase sucha, keď bol nedostatok pohonnej vody.

Vodný vahadlový čerpací stroj

Tieto ťažkosti vyriešil Jozef Karol Hell, syn Mateja Kornela Hella. Zostrojil vodný vahadlový čerpací stroj. Jeho súčasťou bolo vahadlo s kratším a dlhším ramenom ukončené kruhovými segmentami, pohyblivá vyklápacia vodná nádrž upevnená na dlhšom ramene vahadla, vodiaca drevená kladka a vyvažovacie zariadenie z reťazí. Tiaž určitého množstva vody sa využila na cyklické dvíhanie čerpacieho sútyčia umiestneného v bani. Vodným vahadlovým čerpadlom sa čerpala voda z hĺbky 81 metrov. Pri jednom cykle stroja sa spotrebovalo 1056 litrov vody a zároveň sa vyčerpalo 49 litrov banskej vody.

Vodostĺpcový čerpací stroj

Ďalším objavom Jozefa Karola Hella bol vodostĺpcový čerpací stroj, poháňaný vodným tlakom, ktorý sa získal veľkým spádom vody. Prvý stroj tohto typu bol postavený v roku 1749 pri šachte Leopold na Štiavnických Baniach. Voda sa do tohto stroja viedla v tlakovom oceľovom potrubí, v ktorom vytvárala vodný stĺpec tlaku, odkiaľ pochádza aj pomenovanie tohto stroja. Stroj pozostával z týchto hlavných častí : a) pracovný valec, v ktorom sa pohyboval piest pod tlakom b) rozvodné zariadenie, ktoré automaticky pripúšťalo a vypúšťalo vodu

c) prevodové zariadenie na pohon sútyčia, ku ktorému boli pripojené čerpadlá. Vodostĺpcový stroj sa veľmi podobá parnému stroju, avšak vo valci namiesto pary pôsobí tlaková voda.

Vzdušný stroj

V roku 1753 uviedol Jozef Karol Hell do prevádzky čerpací stroj nového typu, vzdušný čerpací stroj. Tento stroj čerpal vodu stlačeným vzduchom. Jeho základnými časťami boli :

zberná drevená vodná nádrž na pohonnú tlakovú vodu

železné prívodné potrubie tlakovej pohonnej vody

uzavierací kohút tlakového potrubia

mosadzná tlaková nádrž s výpustným potrubím

potrubie s kohútom na vypúšťanie vzduchu z mosadznej tlakovej nádrže

železné tlakové potrubie na vedenie vzduchu

mosadzná vzduchotesná výtlačná nádrž na dne šachty.

Potrebný tlak vo vzdušnom potrubí bol dosiahnutý tak, že do kovovej vzduchotesne uzavretej tlakovej nádrže sa vpúšťala pohonná voda, ktorá mala pre svoj veľký spád vysoký tlak. Veľký tlak vody sa využil na stláčanie atmosferického vzduchu na vyšší tlak. Stlačeným vzduchom vpúšťaným do spodnej vzduchotesnej výtlačnej nádrže sa vytláčala banská voda.

Jozef Karol Hell postavil vzdušný čerpací stroj v šachte Amália. Stroj čerpal vodu z hĺbky 32,4 metra.

Aby Hellove čerpacie stroje poháňané vodnou energiou mohli byť v činnosti celý rok, potrebovali veľké zásoby vody. Už nestačili jazerá vybudované zásluhou Mateja Kornela Hella. Túto problematiku vyriešil slávny Hellov učiteľ Samuel Mikovíni, ktorý zväčšil už existujúce jazerá, vybudoval ďalšie a tým, že ich účelne spájal, vybudoval jednotný vodohospodársky systém.

Hellove vodostĺpcové stroje boli v tom čase najmodernejšie, najvýkonnejšie a najhospodárnejšie pohonné stroje na svete. Do Banskej Štiavnice prichádzali technici zo všetkých končín sveta, aby sa naučili projektovať a stavať ich. To svedčí o vysokej odbornej úrovni ich konštruktéra.

Vodostĺpcové stroje založené na Hellovom princípe úspešne vyrábala továreň na stroje Karola Kachelmanna vo Vyhniach..

ZÁVER

Práca bola prínosom pre celú našu pracovnú skupinu. Uvedomili sme si výnimočnosť prostredia, v ktorom žijeme a ktorú vytvorili aj naši predkovia. Práve cez technickú dokumentáciu stavieb nádrží a čerpacích strojov, cez historické fakty, súvisiace s ich budovaním, ťažkosťami a problémami sme si uvedomili genialitu ich technických riešení problémov v náročnom teréne, v oblasti so slabými zrážkovými priemermi s neprítomnosťou väčších vodných tokov a zdrojov. Uvedomili sme si ich mravčiu prácu, skvelé organizačné schopnosti, ktoré im umožnili vybudovať najdokonalejšiu banskú vodohospodársku sústavu 18. storočia na svete. Na princípe využitia vody ako energetického zdroja vznikli v Banskej Štiavnici v polovici 18. storočia v tom čase na svete najefektívnejšie banské čerpacie mechanizmy, z ktorých hlavne vodostĺpcový čerpací stroj sa rozšíril aj do iných krajín sveta.

Z trinástich banských nádrží s najväčším objemom vody, ktoré vznikli v Európe do začiatku 19. storočia, viac ako jedna polovica – sedem je z Banskoštiavnického rudného revíru. Najvyššími troma hrádzami banských vodných nádrží z tohto obdobia sú hrádze z okolia Banskej Štiavnice – Rozgrund-30,2 m, Veľká Richňavská nádrž-23,4 m a Počúvadlo-22,5 m.

Priehrada Rozgrund, ktorá bola vybudovaná v roku 1744, patrila po celé predchádzajúce storočie medzi najvyššie zemné priehrady v Európe a do polovice nášho storočia bola najvyššou zemnou priehradou v bývalom Československu. Spomínané priehradové hrádze sú charakteristické odvážnym statický riešením a neobyčajne strmými sklonmi vzdušného a návodného svahu hrádze. Priehrada Rozgrund svojimi sklonmi svahov 1:1,5 na návodnej strane a 1:1,35 na vzdušnej strane je najúspornejšie realizovanou priehradou v strednej Európe.

Svetovú výnimočnosť a prínos banskoštiavnických banských a technických diel k civilizačnému pokroku uznalo v roku 1993 UNESCO zapísaním mesta Banská Štiavnica spolu s dvadsiatimi jazerami a technickými pamiatkami priľahlého okolia na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.

Vážime si diela našich predkov, ktoré sa tak výrazne vtlačili do našej banskoštiavnickej krajiny. Stali sa uznávanou pamiatkovou hodnotou, ktorej ochrana je záujmom všetkých kultúrnych ľudí našej planéty.  

POUŽITÁ LITERATÚRA

 

Peter, P., Lukáč, M.: Banskoštiavnický systém vodných nádrží z hľadiska dnešných požiadaviek na ich konštrukciu a spôsob využívania, Zborník Slovenského banského múzea,VIII.,1977

Novák, J.: Vodohospodársky systém v banskoštiavnickom rudnom revíri a jeho funkcia v minulosti, Zborník Slovenského banského múzea VIII.,1977

Bernáth, J., Sombathy, L.: Príspevok k dejiná vývoja banskej techniky od 19.storočia so zreteľom hlavne na stredné Slovensko, Zborník Z dejín vied a techniky na Slovensku, Slovenská akadémia vied a techniky na Slovensku, Bratislava 1969

Bernáth, J., Sombathy, L.: Vodostĺpcový ťažný stroj na šachte Lill v Hodruši, Zborník Slovenského banského múzea IV., Bratislava 1968

Grega, V., Vozár, J.: Banská Štiavnica, Stredoslovenské vydavateľstvo, 1964

Lichner, M. a kol.: Banskoštiavnické tajchy, Štúdio Harmony s r. o., 1999

Zemná hrádza jazier

Veľké Vindšachtovné jazero

Veľké Vindšachtovné jazero

Veľké Vindšachtovné jazero

Veľké Vindšachtovné jazero – čiastočne vyčerpané

Veľké Vinšachtovné jazero – pohľad zo severnej strany

Evičkino jazero

Bakomi

Ottergrund

Klinger

Počúvalské jazero

Počúvalské jazero

Richňava

Richňava

Matej Kornel Hell (1653 – 1743) . V rokoch 1712 – 1715 postavil Veľké Vindšachtové jazero , prebudoval a rozšíril Spodné Vindšachtové jazero a Evičkino jazero. Rozsiahlu prestavbu urobil aj na Hornom Hodrušskom jazere.

Samuel Mikovíni (1686 – 1750) bol matematik, kartograf, banský merač, profesor na baníckej škole. Existujúce a nové vodné nádrže zapojil do jednotného systému so zbernými a odtokovými jarkami.

Časť prehľadnej mapy banskoštiavnických a vindšachtských baní so zobrazením činnosti vodočerpacieho stroja. Ján Nepomuk Sgärgeth, polovica 18. st.

Štôlňa Glanzenberg

Vodostĺpcový čerpací stroj na Lill šachte

Vodostĺpcový ťažný stroj z Lill šachty bol po demontovaní zabudovaný v r. 1966 v skanzene Slovenského banského múzea na Ondrej šachte v Banskej Štiavnici

Physical-geographical complex

Mapping biotopes and occurrence of forest plants and wood species preferably bloomin kinds within the group

Fungi - recognition, occurrence and relations

Historical and current use of the country

Mining and technical works and sights in Banská Štiavnica surroundings and their influence on the country

Conflicts of interests in the country

The town where I live

Research of radon risk in Banská Štiavnica and its surroundings

Mining and technical works in Banská Štiavnica and its surroundings - history and present

Ecological and historical studyof Banská Štiavnica and its surroundings

Co-ordinators:

Ing. Branislav Olah (The Faculty of Ecology and Environment of Technical University Zvolen settled in Banská Štiavnica)

RNDr. Alena Stajníková (Gymnázium of Andrej Kmeť in Banská Štiavnica)

Mgr. Miroslava Kováčová (Gymnázium of Andrej Kmeť in Banská Štiavnica)

The list of field workers:

The Faculty of Ecology and Environment of Technical University Zvolen settled in Banská Štiavnica:

Ing. Róbert Búci Ing. Roman Čajka

Ing. Andrea Diviaková Ing. Rastislav Gális

Ing. Igor Gallay Ing. Zuzana Gallayová

Mgr. Erika Kočická Ing. Branislav Olah

Gymnázium of Andrej Kmeť Banská Štiavnica:

Mgr. Gabriela Kovárová Mgr. Marta Holubová

Mgr. Ľubica Herdová Mgr. Martin Číž

Aim of the project:

The main aim of the project was to introduce the students of Gymnázium methods of scientific work in the field of ecology, offer them to actively participate in problem solution, to achieve experience of data processions and presentation of results.

The project structure:

The project was implemented in two years 2000 and 2001 at Gymnázium of Andrej Kmeť in Banská Štiavnica. The field specialists were the team of students and teachers of the Faculty of Ecology and Environment of Technical University settled in Banská Štiavnica. The project was divided into the following stages:

1.   theoretical preparation

2.   terrain work

3.   workshop and presentation of partial results

4.   presentation of results in the conference

5.   publishing results

The students were divided into 7 groups, each of them was lead by one of the specialists from the faculty. The subject direction was implemented in the way to adjust to Slovak ecological school as much as possible. The particular groups worked on territory characteristics, historical development of land use, mining works, the town and finally main socio-economic activities and conflicts of interests issuing from them.

Physical-geographical complex

Ing. Igor Gallay, Mgr. Erika Kočická - The Faculty of Ecology and Environment settled in Banská Štiavnica, Technical University Zvolen

Matina Getlerová, Jana Pástorová, Gabriela Sedmáková - Gymnázium of Andrej Kmeť Banská Štiavnica

Aim

Aim of our work was to construct a map of complex physical-geographical unites - as a homogenous solid unites, homogenous from the point of view completely considered country features, at this case - mineral basis, soil, inclination of Geo.-relief as well as community of potential natural vegetation.

Relative homogeneity of the unites predetermines roughly their same reaction to use on the whole unite space. Due to the above mentioned, feature physical-geographical complex are basic work unites for majority of applied country-ecological evaluations / country potentials, ecological capacity of the country, systems of ecological stability, etc./.

The group constructed a map of physical-geographical complexes that first demanded creation of particular analytical foundation maps: a map of geological-substrate complex, a map of soils / soil subtypes, soil kinds - depth of soil, soil granularity/, a map of Geo.-relief inclination and a map of potential natural vegetation, all in the same scale 1: 10 000. Information about recent vegetation was reached out of topographical map. Outside original aims three geo.-ecological profiles were made reflecting vertical relations in the country and their spacial changes. Except these also climate conditions were noted using evaluation of basic climate characteristics - average month air temperature and average month rainfall.

These were achieved from annual averages from 1980 to 2000 by climatological station in Banská Štiavnica.

The following chapter describes methodology of notification of physical-geographical complexes and presents particular maps as well as a final map of physical-geographical complexes and sample of selected Geo.-ecological profiles /all materials include legends/.

Ing. Igor Gallay

Mgr. Erika Kočická

Methodology of work and results

Theoretical background:

Our group tried to describe end evaluate natural conditions around Banská Štiavnica. We streamed to understand complexity and variety of the area where we live. Fully devoted to topic we gave into theoretical work .

At first we got to know with terminology and symbols. It seemed to be long lasting and patience demanding work. We studied up and recognised marks, scales, orientations, symbols of various maps we should have worked with.

Gradually we began to recognise meaning of physical-geographical complex, soil complex, hydride and climate complex as well as potential natural and recent vegetation. Especially in the second theoretical part we were introduced many interesting and developing facts about our territory. We were surprised by people encroachment to the countryside, relief changes, what we later realised during the construction of the relief inclination map. We got to know remarkable differences between potential natural vegetation and recent vegetation. Human, especially mining, activity was blooming for centuries in our town and remained significant note in our region. Many kinds of trees that never belonged to original vegetation were spread in most part of the area. They were especially coniferous trees, oak occurrence depending on the sea level of the area.

After theoretical preparation we gradually created 4 analytical maps displaying particular country unites and finally we made Geo.-ecological /complex physical-geographical/ map and 3 selected Geo.-ecological profiles.

Practical Work

In the practical stage we were introduced territory, items of countryside and we could see broken landscape and occurrence of vegetation. At this stage we started to work outside in the terrain.

First the map of relief inclination was constructed by analysis of contour line of basic topographical map 1: 10 000 33-36-09. Map construction was very demanding because of precision and time. Precise drawing-in needed our full attention.

Then the map of Geo.-substratum complex , constructing it we used field literature /Geological map of the Štiavnica´s Mountains and Pohronský Inovec 1: 50 000 by V.Konečný, 1998/.

We continued with the map of soils constructed by the maps of soil-ecological valued unites /BPEJ 1:5000/ and the map of potential natural vegetation according to Geo.-botanical map of SSR 1:200 000 bv J. Michalko, 1986/

During our activities we gained material and literature for chart and graphs creation. We started with a graph of average year air temperature deviations compared to long term average /1980-2000/. Consequently we worked on the chart of average year rainfall /1980-2000/ and the graph of average year rainfall deviations compared to long term average.

Last and final work included creation of the physical-geographical complex map /Geo.-ecological map/. We made it using other maps leaning on their accuracy and precision. We achieved this by so called pilling up previous maps.

Final stage of our project included presentation at workshop in May 2001. The project enriched us with a lot of new information. It enabled us to understand maps better as well as natural processes in the country. During the final presentation we described our activity to school-mates, teachers and public. We believe that we can live in symbiosis with our country only when we know and understand in perfectly.

Allow us to say special thank you to our lecturers Igor Gallay and Erika Kočická for new knowledge we gained.

Martina Getlerová

Jana Pástorová

Gabriela Sedmáková

The map of inclinations

1:10 000

Made by: Martina Getlerová, Jana Pástorová, Gabriela Sedmáková

Categories gradesKategória Stupne

Map of the quartenary geological complex

Product by: Martina Getlerová, Jana Pástorová, Gabriela Sedmáková

(according to Geological map of the Štiavnica´s Mountains region and Pohronský Inovec by Konečný and colective, 1998)

Fluvial sediments (quaternary period)

1 loamy and loamy sandy wolds

Deluvium sediments (quaternary period)

2 alumnium deluvial sediments

3 rubbly deluvial sediments affected by declination

Eluvium and delu vium (tertiary period)

4 eluvium and deluvium on andesit

5 eluvium and deluvium on diorite

6 eluvium and deluvium on ash rocks and puff stones

7 eluvium and deluvium on basalsAnthropogenuous sediments (quaternary period)

made up grounds, spoil banks, dumps

Legend:

1Fluvium

2Cambium

3 cambium-gley

4 cambium modal

5cambiummodal, shallow

A anthroposoil

Legend:

The map of soils 1:10 000

Made by: Martina Getlerová, Jana Pástorová, Gabriela Sedmáková

(in accordance with soil-ecological unites 1:5000, Limbeš and col, 1989)

The map of potential natural vegetation

Mady by: Martina Getlerová, Jana Pástorová, Gabriela Sedmáková

(in accordance with Geo.botanical map of CSSR, SSR 1:200 000, Michalko and kol.)

1:10 000

Legend:

1 carici pilosae- carpinenion betuli

2 luzulo-fagion

3 eu –fagenion

4 alnenion glutinoso-incanae, Salicion triandae, Salicion elagni

The map of physical-geographical complexes

Made by:Martina Getlerová, Jana Pástorová,Gabriela Sedmáková

Legend:

X1- relief inclination

X2- quatenary- geological comlex

X3- soil quatenary type, kinds, depth

X4- potential natural vegetation 1:10 000

The map of continuance of section lines

Made by:Martina Getlerová, Jana Pástorová,Gabriela Sedmáková

Legend: Continuance of profiles A-B, B-C, E-F

1:10 000

Country profile No1

Made by:Martina Getlerová, Jana Pástorová,Gabriela Sedmáková

(in accordance with own analytical maps)

Legend: Geo-ekological profile C-D 1. relief

Country profile No2

Made by:Martina Getlerová, Jana Pástorová,Gabriela Sedmáková

(in accordance with own analytical maps)

Legend: Geo-ekological profile E-F 1. Relief 2. Real vegetation

Deciduous trees Coniferous trees Grasses –meadows PasturesBushes Orchards Gardens Housing Cemetery

Country profile No3

Made by:Martina Getlerová, Jana Pástorová,Gabriela Sedmáková

(in accordance with own analytical maps)

Legend: Geo-ekological profile A-B 1. Geo-quartneary complex 2. Soils 3. Relief 4. Real vegetation 5. Potential natural vegetation colour stand for colours in particular analytical maps

We can admit the aims we set at the beginning of the project were basically fulfilled. Working in our group was probably the most demanding as for theoretical as well as practical part, time consuming etc. So we are obliged to express our appreciation to the students of the group who processed activities on very high level above their age, education and practical skills.

Ing. Igor Gallay

Mgr. Erika Kočická

Mapping biotopes and occurrence of forest plants and wood species preferably blooming kinds within the group  

Ing. Andrea Diviaková - The Faculty of Ecology and Environment

settled in Banská Štiavnica, Technical University Zvolen

Mária Marková, Veronika Kováčová, Miroslava Bartková, Hana Kruteková, Mária Radová, Melita Gwerková, Kamila Lievajová, Viktória Michalská - Gymnázium of Andrej Kmeť, Banská Štiavnica

Methodology of mapping

Preparatory work

Before beginning mapping in the terrain we had done following work:

•introduced particular taxon of angiosperm and gymnosperm plants, which were indicating species for biotopes whose occurrence was expected in localities

•get to know terrain mapping, terrain forms and catalogue of biotopes in Slovakia

•topographical map with scale of 1: 10 000 was introduced to us, especially work sheet No 36-33-09, to which we noted borders of particular localities 

we evaluated again all the data about the region in which the localities were situated

Terrain mapping

Terrain mapping included several activities

we made borders of the localities accurate

we filled in the terrain forms

we made photo-documents

Aims of mapping biotopes

Aim of mapping biotopes in particular localities was to find our recent state, spread of plant species according to gender, quality and structure of biotopes. Preferably we mapped the biotopes in the country of a man use /forest, agricultural, inhabited/. The biotopes have compensating function - reduce negative effects of human activity and its part - air, water, plants, animals, soil.

Results of mapping biotopes

Mapping continued during two days and biotopes of 5 localities /nearby Banská Štiavnica and within the town/ were mapped. They were the following localities:

1. Above the Hotel Academy

2. Paradajs localities

3. Červená studňa

4. Malá Vodárenská

5. Below the old town

6. area of botanical garden I.

7. area of botanical garden II.

Due to the season when mapping was in progress /early spring, when not all the plants were in bloom, some of them were leafless/ we could not make biotopes more detailed.

Characteristics of localities, from map sheet No 36-33-09 with scale 1:10 000

Phytocenological report 1

Name of locality: Above the Hotel Academy

Localisation

The first locality is situated approximately 500 m in the north-west direction from the Holy Trinity Square, the left side of the road continuing from the square to the locality Červená Studňa. Mapped territory belongs to the town Banská Štiavnica. It is situated in 645-650 m above sea level, it has north-west exposition of 35° inclination. It also belongs to the protected landscape area the Štiavnica Mountains.

Plant species:

herbs: alliaria officinalis, chelidomium majus, lamium maculatum, geranium robertianum, geranium phaeum, ranuculus repens, stellaria, corydalis cava, ficaria verna, taraxacum officinalle, ajuga generensis, primula elatior, myosotis silvatica, vinca minor, sympytum officinale, symphytum tuberosum, glechoma hederacea, viola silvatica, urtica dioica, convallaria majali, galium

trees and bushes: tilia platyphylla, aesculus hipocastanum, acer pseudoplatamus, juglaus, acer campestre, crataegus oxycantha, sambucus nigra pirus communis, malus silvestris, grossularia uva, fraxinus excelsior, picea, rubus idaeus

Biotope characteristics:

Except the above mentioned plant species we found also decorative /garden/ plant species and trees, especially nearby settlements /semi-ruins/ Not worked for a long time fruit trees - apple trees, pear trees, nut trees, cherry trees were a proof of the fact that the locality included the biotope of desolate gardens. Because we had not found any note about this in our basic maps /similar to it was only biotope desolate orchard, but it did not match with our foundation/ we described the biotope ourselves. The biotope was quite a steep hill covered with mentioned trees /mostly accidental way from the neighbourhood/ and with various species of herbs. A small forest path lead in the middle of the biotope. Surrounding was formed with meadows, pastures, woods, cottage settlement and recreational areas. The mapped locality in rich in plant species and high biological diversity. It is also important biotope of birds. We recommend to leave recent use as the most suitable way of care.

 

Made by: Viktória Michalská

Phytocenological report 2

Name of locality: Paradajské

Localisation

The locality is situated about 250 m far from the locality 1 in the north-west direction, exactly in the area of ski-lifts on the hill Krásna. The mapped territory belongs to the town Banská Štiavnica and it is situated in 670 m above sea level. It has north-east exposition of 30°inclination. It belongs to the protected landscape area the Štiavnica´s Mountains.

Plant species

trees and bushes: acer campestre, corylus avellana, carpinus betulus, rubus

herbs: fragaria resca, taraxacum officinale, myosotis silvatica, geranium roberanum, veronica, primula veris, plantago media, auphorbia cyparssias, viola tricolor, melandrium, stellaria, lysimachia, nummularia, alliaria officinalis, lamius galeobdolom, ranunculus acer, rumex, plantago lanceolata, geranium phaeum, ajuga reptans, symphytum officinale, alchemilla vulgaris, vinca minor

Biotope characteristics:

The stand-point includes complex of biotopes. Meadows, pastures, tree-bush areas. Meadows and pastures are grass communities aroused by the result of human activities /grass cutting, pasturing, fertilising./ Both biotopes belong to agricultural soil fond. In our locality there were especially semi-natural grass vegetation ,maintained for longer period /over 20 years/ men influence is not regular, not so significant to caused radical change in plant species.

Pastures are permanently pastured grass vegetation.

Meadows are plant-grass growths used for grass cutting and occasionally pasturing.

Tree-bush vegetation belong to original soil fund, their owner and user is the town Banská Štiavnica. They are mostly bush formation in open cultural country along the road. They are dense group and small-area growths developing in natural way. They are often cut down and have variety of functions: soil-protecting, micro-climate, medical-hygienic, aesthetic. They also function as food basis, place of reproduction and shelters for various animals - that is why they belong to precious biotopes.

Made by: Mária Marková

Phytocenological report 3

Name of locality: Červená studňa

Localisation:

found about 50m below the reservoir Červená studňa. Left from the main road leading to Banská Štiavnica from Žarnovica. It is situated 748 m above sea level. It area is about 0,7 ha and it belongs to Banská Štiavnica land register to the protected landscape area Štiavnica´s Mountains.

Plant species:

herbs: some species of grass

trees and bushes: picea abies, acer platanoides, oaks, beeches, pine trees, maples

Biotope characteristics:

The locality is typical with its coniferous trees and a mixture of pioneer trees. It is quite a young forest, rather thick, not filled with light so level of herbs and bushes is very poor in species in some places /some species of grass are of high amount/. Natural trees found in the locality are like oak and beech, all coniferous trees were artificially planted to the place. Eco-top is considered to be not suitable anthropogenous position /mining dump/ because occurrence of individual species. Very often the locality has to face danger of calamities. It is admitted to be town growth.

Made by: Veronika Kováčová

Phytocenological report 4

Name of locality: Malá Vodárenská

Localisation

found about 30 m above the reservoir Veľká Vodárenská, 10 m below the local read leading from the Holy Trinity square to Červená studňa. Mapped territory belongs to the town land register and lies in 769 m above sea level. It belongs to the protected landscape area Štiavnica Mountains

Plant species:

herbs: teraxacum officinale, urtica dioica, ajuga generensis, plantago media, galium aparine, viola silvatica, galium, oxalis acetosella, symphytum officinale, veronica chamaedrys, stellaria, stachys silvatica, maianthemun bifolium, convallaria majalis, egrusetum palustre, dryopteris filix-mas, epilobium, lamium maculatum

trees and bushes: picea abies, acer platanoides, corylus avellana, acer pseudoplatanus, sambucus nigra, burus, burus idaeus

Biotope characteristics:

Biotope includes coniferous forest with slight amount of deciduous trees. Not long ago it was filled with light by wood cutting, layer of herbs and bushes is rich in plant species. Original trees are only beech and oak, other deciduous trees are of another origin. Eco-top is anthropogenuos position /dumps, dike/, not suitable for coniferous trees. The town Banská Štiavnica is an owner.

Another biotope is a reservoir Malá Vodárenská of more functions. It belongs to the Štiavnica water system work, its original function was fresh water reservoir for the town. It is situated in the neighbourhood of hiking track Staré mesto.

The reservoir functioned as a supporting source for Veľká Vodárenská reservoir, which it was connected with. In the beginning of the century Malá Vodárenská lost its original use because the town got much more efficient reservoir Rozgrund.

Dike is quite well-preserved. Its width is about 5,3 m and height about 9 m. Capacity of the reservoir is 5300m3 and flooded area 0,25 ha.

Surroundings is very admirable and it could function for short term relax for passers-by /benches, arbours/.

Made by: Miroslava Bartková

Phytocenological report 5

Name of locality: Pod starým mestom

Localisation:

The locality lies left from the reservoir Veľká Vodárenská, in the hiking track Staré mesto. The mapped territory belongs to the town land-register and is situated 750 m above sea level. It also belongs to the protected landscape area Štiavnica Mountains.

Plant species:

herbs: taraxacum officinale, urtica dioica, ajuga

trees and bushes: above mentioned species

Biotope characteristics:

The biotope includes coniferous trees with a slight amount of deciduous trees. It is well filled with light so level of bushes and herbs is rich in species. Original trees are oak and beech, other coniferous and deciduous trees are not original. The owner of the locality is the town Banská Štiavnica.

Made by: Kamila Lievajová

Phytocenological report 6 and 7

Name of locality: Botanical garden

Localisation:

The locality is found in the town land register of Banská Štiavnica in its north-east part in 580-630 m above sea level.

Plant species:

herbs: taraxacum officinale, urtica dioica, ajuga generensis, plantago media, galium aparine, viola silvatica, galium, oxalis acetosella, symphytum officinale, veronica chamaedrys, stellaria, stachys silvatica, maianthemum bifolium, convallaria majalis, egruisetum palustre, dryopteris filix-mas, epilobium, lamium maculatum

trees and bushes: picea abies, acer platanoides, corylus avellana, acer pseudoplatanus, sambucus nigra, rubus idaeus,

Biotope characteristics:

The area of botanical garden lies on 3,55 ha. The Akademická street divides the garden into two parts - upper and lower. Above the street there is upper part found and below the street you can find the lower part. The locality has only slight inclination, only its small part inclines steeply. Exposition is south-east, south and partly south-west. Geological basis is formed with andesit and thin layer of soil.

Made by: Hana Kruteková, Mária Radová, Melita Gwerková, Nina Trubnová

Bibliography:

1. Ružičková H., HaldaĽ., JedličkaL., Kalivodová E.: Biotopy Slovenska. Príručka k mapovaniu biotopov. UKÉ SAV, Bratislava , 1996.

2. Hlavaček, A.: Flóra CHKO Štiavnické vrchy. Bratislava, 1985.

3. Michalko, J. a kol.: Geobotanická mapa ČSSR. Textová a mapová časť. Veda, Bratislava, 1987

4. Atlasy rastlín, drevín a krov y vydavateľstiev Ikar a Príroda

Terrain diary

Terrain diary

 

5. Meaning and biotope value

01 occurrence of critically endangered species

02 occurrence of endangered and rare species

03 high level of originality

04 high biological diversity

05 well developed phytocenosis

06 height stepping

07 place for reproduction of endangered species

08 research importance

09 importance for recovery and relax

10 aesthetic importance

11 anti-erosion importance

12 protection of banks

13 productivity function

14 other

 6. Biotope protection

01 non-protected

02 recommended for protection

03 recommended for protection

7. Level and stage of pollution/endangerment

01 construction - what

02 ore extraction

03 impairmen of water regime

04 impairment of micro-climate

05 water pollution

06 fertilising, application of biocides

07 pollution by solid waste

08 pollution by chemical waste

09 imissions, air pollution

10 wood cutting, forestry

11 reforestation

12 change to meadows, fields, gardens

13 other changes of use

14 intensive pasturing

15 down trodding

16 burning

17 plant collection

18 collection and hut for animals

19 noise and disturbing animals

20 sport activities, recreation

21 others

Legend:

Level, intensity of influence

M- small

S- middle

V - big

Damage or endangerment:

A - actual, in progress

P - potential, possible

8. Biotope surroundings

01 fields

02 meadows, pastures

03 vine-yards, hop gardens

04 gardens, orchards

05 garden estate

06 parks, cemetery

07 forests

08 forest growths

09 water areas

10 areas of relax

11 housing

12 agricultural farms

13 roads, railways

14 areas of industry

15 mines, shafts

16 others

9.Other data, notes /eco-top, data, photos etc./

10. Suggestion of carry

01 no intervention

02 leaving recent use

03 extensive use

04 half intensive use

05 intensive use

06 grass cutting

07 pasturing

08 not to cut grass

09 not to pasture

10 not to use agro-chemicals

11 removing woods

12 over-categorisation of forest growth

13 planting trees

14 creation of pioneer stand-points

15 improvement of water regime

16 water cleaning

17 removing solid waste

18 regulate visiting

19 excluding visits

20 care of individual species

21others

Author´s signature: Address:

Mapping the area of botanical garden A part of our team

The map of localities Mapped localities - Scale

desolate gardens

tre-bush growths

coniferous trees

meadows

pastures

area of botanical garden

reservoir of multiple use

Legend:

Fungi - recognition, occurrence and relations 

Ing. Rastislav Gális - The Faculty of Ecology and Environment settled in Banská Štiavnica, technical University Zvolen

Veronika Fisherová, Zuzana Hanzlíková, Miriam Olhová - Gymnázium of Andrej Kmeť, Banská Štiavnica

Aim:

Our aim was to get the students know with general characteristics, distinguishing features of fungi, their demands for surroundings, where they are found, their relations to other organisms /in this case to wood worms and trees/. Students were to be taught to recognise particular edible and non-edible mushrooms practically.

Main aim was to map occurrence of wood worm fungi in the territory of Banská Štiavnica and evaluate state of trees.

Methodology:

Theoretical work - theoretical introduction to mycology

1. General characteristics of fungi, morphology a distinguishing features of fungi.

2. Fungi system, characteristics of particular species I.

3. Fungi system, characteristics of particular species II.

4. Fungi occurrence, relations

Practical work - terrain work - finding our occurrence of wood worm fungi and tree putrefaction

1. Search of town suburb „Pod Paradajsom“

2.Search of town suburb „Pod Kalváriou“

3.Search of town suburb „Pod Glanzenbergom“

4.Search of town suburb „Nové mesto“

5. Processing results

Results: 

We found 11 species of wood worm fungi in the territory of Banská Štiavnica:

Bjerkandera adusta - 11

Fomes fomentarius - 11

Ganoderma sp. – 11

Laetiporus sulphureus – 7

Pycnoporus cinnabarinus - 2

Phellinus pomaceus – 8, 13

Schizophyllum commune – 10, 11, 12, 14

Stereum hirsutum – 1, 8,

Stereum purpureum – 5, 6

Trametes hirsuta – 3, 4

Trametes versicolor – 9, 10

Fecund part of fungi were found on damaged tree stems and stumps and withered trees.

Most often found species: Schizophyllum commune - 4 findings, the most seldom species - F. fomentariu, Ganoderma sp., L. sulhpureus - significant parasite wood worm fungi and saprophytic species - P-cinnabarius and B. adusta. Ridden trees: Fraxinus sp., Tilia sp., Prunus sp., Cerasus sp., Acer sp., Carpinus betulus, Picea sp.

We reported damaged or descent lindens, trees with dry rots without any wood worm fungi. As the spawn is present in wood and decomposition continues, fungi create fecundi only in positive conditions.

Hole in the stem of old linden protected against rain with shingle cover - preventive regulation against dry

rot spreading

fecundi Laetiporus sulphueus on the stem of cherry tree

Broken oak with dry rot stem close t tourist path. Fungi affected trees have decreased stability and they are easy to be broken and dangerous for people and cars.

Conclusion

Wood worm fungi cause tree putridity and their reversion. Tree state in Banská Štiavnica is rather good, but it is important to pay attention to old and damaged trees and look after them appropriately to avoid wood worm fungi occurrence.

Prevention to tree damages - protection against wood worm fungi.

Historical and current use of the country

Ing. Branislav Oláh - The Faculty of Ecology and Environment settled in banská Štiavnica, Technical University Zvolen

Veronika Gregáňová, Petra Šimeková - Gymnázium of Andrej Kmeť, Banská Štiavnica

Country use is a way how a man can use the country. Since the past the country functioned as a source of food in the form of soil, forests etc.

The title Banská /mining/ Štiavnica indicates the country use was closely connected with mining activities. Mining activity influenced and changed use of the country for long centuries. It also receded use of the country as soil or orchards and on the other hand it supported wood cutting from forests and planing trees again, because wood was used in mine like constructive material for shafts and mining corridors fortification.

However, mining activity began to decline /does not exists at all recently/ and new industry and agriculture have developed.

Aim:

We set aim to find out use of the country in the past and present, to compare them and create a map as a result of found changes.

Area of interest /north-west view

Methodology:

1. Cartography basis /map scale, contour lines, map orientation, map marks and colours/

2. What s it LAND USE /definition, forms, examples/

3. Basis of land use mapping

4. Research in the Central State Mining Archive in Banská Štiavnica /map creation of land use according to the old mining map from 1730/

5. Map vectors in land use 2001 in Arc View GIS

6. Map accumulation and evaluation of land use in Arc View GIS

At the beginning of our work we spent few lessons getting to know with cartography basis and marks.

Our following work included visit of the Central State Mining Archive, where we found the maps by Samuel Mikovíny from the 18th century displaying the land use of those years. These maps were copied down onto tracing paper. In the next part of the project we needed to copy maps into the computer so in the maps we marked several landmarks that made our process easier. This helped us to get a view of land use in 1730.

Several theoretical lessons followed as well as terrain work, where we mapped current land use. The map of scale 1:10 000 was very helpful for us, because we marked all the changes. We also marked several landmarks into the map. Both maps were pilled up and it created the third one displaying changes in land use.

Mapping land use close to Červená Studňa

Below Paradajz

Glanzenber and the Old Castle from west

Bš17clip.shpgrave-yard

forest

meadow

The new Castele

agri-cultural soil

settlement

reservoir

shaft

Land use in 1730

Land use in 2001

Bš2001 clip.shp

grave-yard

dump

calvary

stone pit

forest

meadow

nskv

ping

area of industry

settlement

reservoir

stadium

Grave-yardmeadow forest/grave-yard forest/forest forest/meadow forest/NSKV forest/pasture forest/dimple forest settlement meadow/grave-yard meadow/calvary meadow/stone pit meadow/forest meadow/meadow meadow/NSKV meadow/pasture meadow/dimple meadow/settlement meadow/reservoir meadow/stadium New castle/grave-yard New castle/settlement soil/forest soil/meadow soil/NSKV soil/settlement

settlement/grave-yard settlement/forest settlement/meadow settlement/NSKV settlement/dimple settlement/industry settlement/settlement reservoir /dump reservoir t/forest reservoir /meadow reservoir /NSKV reservoir /settlement shaft/grave-yard shaft/forest shaft/meadow shaft/settlement

Changes on land use 17302001

forest meadow soil settlement shaft grave-yard reservoir

sum

forest 59,5 110,1 6,3 6,9 0,2 0,8 0,1 183,9

meadow 52,2 152,0 25,8 14,3 0,2 0,0 0,5 245,0

NSKV 2,0 2,3 0,2 0,5 0,0 0,0 0,03 5,0

settlement 15,2 97,1 10,3 137,1 0,6 0,0 0,1 260,4

stadium 0,0 1,6 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 1,6

grave-yard 0,02 1,7 0,0 2,5 0,0 0,0 0,0 4,2

calvary 0,0 0,3 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,3

industry 0,0 12,9 0,0 0,3 0,0 0,0 0,0 13,2

dimple 0,5 0,1 0,0 0,1 0,0 0,0 0,0 0,7

stone pit 0,0 1,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 1,0

dump 0,0 5,8 0,0 0,0 0,0 0,0 0,2 6,0

reservoir 0,0 1,9 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 1,9

sum 129,4129,4 386,8386,8 42,642,6 161,7161,7 1,01,0 0,80,8 0,90,9 732,5732,5

Banská Štiavnica - changes in land use 1730/2001 in ha (columns 1730, lines 2001, intrasection- changed area)

We presented our project in the workshop in June 2001 together with other groups. The workshop was participated also by the guests from abroad for whom we presented the project in English language.

We did not have to face any obstacles and our set aims were fulfilled and because of this we are convinced that we completed comparison of maps from history and present.

Mining and technical works and sights in Banská Štiavnica surroundings and their influence on the country.

Ing. Roman Čajka - Slovak Agency of environment, Centre of protection of cultural country and natural heritage, Banská Štiavnica

Stanislava Kuková, Andrea Tyčiaková, Alexandra Fojtíková, Zdena Predná - Gymnázium of Andrej Kmeť Banská Štiavnica

Volcanic activity in Tertiary and following development influenced occurrence of ores like copped, zinc, plumb and in our region significant gold and silver ores.

Beginning of mining activities are dated back to the beginning of Christian era. Those days and during the following over thousands years mining was closely connected with open cast or shallow under cast mining or panning off gold.

13th and 14th centuries brought greater progress especially after arrival of mining experts or miner from Austria or Germany. These brought more efficient ways of deep cast mining.

Another bloom of mining appeared in the 16th to 19th centuries, when many modern methods of mining were introduced to practice. Many of them were invented and tested in our region.

Aim:

identify and map mining and technical works in Banská Štiavnica surroundings and assess their influence on the country.

Methodology:

Work included several logically connected stages:

1. getting to know with the map, work with maps, basic map marks, theoretical basis of terrain mapping and work

2. theoretical introduction to human influence on the country focused on mining activity and categorisation of mining and technical works and sights supported with practical displays

3. terrain mapping of researched territory

4. processing textual and map reports

Results:

Only a few activities can influence the country character as mining. In the researched territory it is possible to find examples of almost all types of mining and technical works.

In Banská Štiavnica region we can find the following type of mining and technical works:

a) directly connected with mining activity

•shafts and mines entries - termination of mining works on the surface, sometimes after tens of metres they are caved, in the smaller extend there are ruins left as portals, buildings of cast towers.

•air shafts and chimneys - „ping“ - its high occurrence creates „ping“ fields, their flopping creates trap-cellars.

•open cast mining - stone pits, mines in vein terminal on surface

•dumps of ore mining rubbish

•constructions connected with ore mining - engine rooms, cast towers, mining devices - these were preserved in smaller extend, their representative types are placed in open air mining museum

b) connected with ore processing

•smelting works, processing factories, dumps of rubbish etc.

c.other constructions and devices supporting mining

•water reservoirs - „tajch“

•cumulating and mains - water shafts - helping to catch and feed water for mining devices power

•mining roads

d.non-direct mining influences on the country - deforestation of large area which wood was used for mines building, changes in forest character caused by non-original plant species.

Shaft enter in the area of the open air mining museum

Dump by the shaft Horná Roveň

Fields at Horná Roveň

Water reservoir Klinger

1.shaft entries2.air shafts and chimneys3.drops, field4.above-ground mines, stone pits, endings of ore veins on surface5.dumps, heaps of waste after mining6.engine rooms, mining towers, devices,7.smelting houses, dumps, waste8.water reservoirs9.collecting and infeed channels, water shafts10.mining roads11.open air mining museum12.deforested territories, forest communities of changed character

Man influence on the country. Mining and technical works and sights in the territory. Legend to a map:

Conflicts of interests in the country 

Ing. Róbert Búci - The Faculty of Ecology and Environment settled in Banská Štiavnica, Technical University Zvolen

Monika Debnárová, Veronika Longauerová, Petra Pachingerová - Gymnázium of Andrej Kmeť, Banská Štiavnica

Introduction:

Human activities might deeply influence natural and urban surroundings - positively or negatively. Both types of influences are connected with land use and they are defined with the form of non-substantial zones, restrictions etc. Conflicts of interests in the country are spacial intersection of non-substantial demonstration of positive and negative social influences on surroundings. It is spacial intersection of positive and negative features in the country. Knowing them leads inevitably to knowing the country as a complex system including items of natural sphere and human society.

•Positive features - human activities focused on nature protection, stability and bio-diversity, protection of natural, cultural and historical sources and surroundings

•negative features - antrop. activities focused on analyses of human activities endangering quality and quantity features of regional sources

Aim and methodology:

Aim of our work was to:

1. identify positive and negative features of socio-economic country structure

2. express by map creation spacial distribution of conflicts of interests in the country as an intrasection of positive and negative feature.

We consider positive and negative feature the following:

Positive features - human activities focused on nature protection, stability and bio-diversity, protection of natural, cultural and historical sources and surroundings

negative features - activities focused on analyses of human activities endangering quality and quantity features of regional sources

Our work included two stages: identification of positive and negative socio-economic features in the country and identification of conflicts of interests in the country based on pilling up the maps of positive and negative features.

The first part of our work included mapping socio-economic activities of positive and negative features. The result of the first step was spacial demonstration of pos. and neg. features.

Mapped positive features were:

1. zones of education and sport

2. Zones of urban activities and relax

3. zones of cultural and natural heritage

4. zones of natural sources protection

5. zones of aesthetic features of the country

Mapped negative features:

1. zones of technical activities

2. zones of waste industry

3. zones of transport

4. zones of intensive forest use

5. energy systems

Next step was devoted to pilling up the map of positive and negative features /super positioning/. Results of it was the map and the list of existing conflicts on interests in the country.

Results:

We consider identification and map demonstration of conflicts of interests in the country to be the main result of our work. Existing conflicts have been divided into three categories.

1. Housing and relax versa existing negative features /housing zones vs. Extensive industry areas, housing zones vs. Non- regional transport, housing zones vs. Dumps, housing zones vs. Energy systems, recreational zones vs. Non-regional transport/

2. natural sources protection versa technical activities /world cultural and natural heritage vs. Engine parks, protected forests vs. Relax, view of „Paradajs“ vs. Stone pit, view Calvary vs. Mines and engine parks/

3. natural sources protection and aesthetic values vs.transport and waste industry /world cultural and natural heritage vs.regional transport, world cult.and natur.heritage vs.energy systems, protecting forests vs.dumps, protecting forests vs. Clearings, view Paradajz vs.non-regional and regional transport, view Paradajz vs. Clearings, Paradajz vs. Dumps, Pradajz vs.energy systems, Calvary vs.regional and non-regional transport, Calvary vs.dumps, Calvary vs.clearings, Calvary vs.energy systems.

Items of the first category are situated in the south part of the region. Most often they are found inside the town of Banská Štiavnica in its part Križovatka, Pod Zigmund šachtou. Items of the second category are found spread in the whole region, more often occurring in the area of Klinger, Horná Roveň, Mochal´s shaft. Items of the third category are spread in the whole region., more often in the localities Križovatka, Paradajz, Horná Roveň - Tanád.

Assessment and discussion:

In the territory there are three dominating categories - natural sources protection as well as aesthetic values versa transport and waste industry. The rarest but the most concentrated are items of the first group. The previously mentioned leads to conclusion that the most often conflicts of interests are protection of natural sources and aesthetic values versa transport and waste industry, they seem to be paid higher attention. Especially in the nearest future which should bring greater developments of tourism, it is necessary to pay attention to the solution of conflicts of interests issuing from conflicts of aesthetic values and waste industry or transport.

1,1 1,2 2,1 2,2 3,1 3,2 4,1 5,1 5,2

1,1 51-11 52-11

1,2 51-12

1,3 21-13 51-13

1,4 32-14 52-14

1,5 51-15

2,1 41-21

2,2 21-22 22-22 51-22 52-22

2,3 21-23 32-23 51-23 52-23

2,4 32-24 51-24

3,1 21-31 32-31 41-31 61-31 52-31

4,1 41-41 51-41 52-41

5,1 21-51 32-51 51-51 52-51

Positive

Negative

Conflict of interests Evaluation Table

Map of positive socioeconomic elements

1. Zones of education & sports 1.1 School zones 1.2 Sport zones 2 Residential zones 2.1 Residential zones 2.2Residential zones 3 Zones of cultural & natural heritage 3.1 Cultural monuments 3.2 cultural & natural heritage 4. Zones of natural resources protection 4.1 Protective forest 5. Zones of protection of aestheire elements 5.1 View cone-Paradajz 5.2 View cone-Calvary

Legend:

1:10 000

1. Zones of tachnical activities 1.1 Mines 1.2 Queries 1.3 Extensive industrial zones 1.4 Mechanizational stations 1.5 Dump areas 2. Zones of trasportation 2.1 Ski lift 2.2 Roads of overregional importance 2.3 Roads regional impotrance 2.4 Paths 3. Zones of waste managment 3.1 Local dumps 4. Zones of intensive forestry 4.1 Clearcuts 5. Energodcts 5.1 Wiring

Legend:

Map of negative socioeconomic elements1:10 000

1. code - positive features2. code - negative features 

Map oft he conflicts of interests in the country

Legend: see the chart of conflicts of interests

1:10 000

Activities:1. What are you, Banská Štiavnica, like?Aim:• to find out students opinions about life in Banská Štiavnica and its surroundings• to name positives and negatives, to look for reasons of negatives and possibilities of solution Methodology:1. interview about life in Banská Štiavnica2. searching positives and negatives /setting two columns in the chart/3. discussing causes of negatives and possibilities of solution of recent problems4. written - essay about Banská Štiavnica Results:A. Students considered to be positives the following:• high number of historical sights / connected with rich town history/• beautiful nature and surroundings• peaceful position• small area and cosiness of the town• unity of inhabitants

THE TOWN WHERE I LIVE

Ing. Zuzana Gallayová - The Faculty of Ecology end Environment settled in Banská Štiavnica, Technical University Zvolen Petra Brhlíková, Eva Kašiarová, Lucia Kraková, Andrea Vojtášová - Gymnázium of Andrej Kmeť in Banská Štiavnica  

•running the school of art

•many school / high number of young people/

•surroundings, where the town i s situated

•tea-house / cosy and non smoking place and cultural events organised by the owner/

•amphitheatre

•cinema /students discounts/

•cafés

•famous celebrities coming from the town

Students considered to be negatives the following:

•not enough information service

•low level of service

•transport /non-sufficient bus connection to Zvolen and Žiar nad Hronom/

•shops /not enough goods, opening hours/

•health care /low level/, drugstores /opening hours/

•pavements /state and maintenance/

•electric energy /abrupt halts/

•water supply /not sufficient in the part of older housing/

•too many pubs /alcoholism, drugs/

•non-hospitality of inhabitants

•not enough cultural and sport activities for young people

•absence of sport hall

Eva Kašiarová : The town where I live

Not everybody has historical sight in the home town and also opportunity to walk in the streets that were touched with history. We have it here and right now. And maybe because of it the heritage, our ancestors devoted us, have to be preserved by us for the next generations. Time passed and other influences changed a lot in historical sights. People look at them and are disappointed by in fact they do nothing against terrible state of sights. We want to change the town, improve it, but we do nothing for it. Maybe accidentally we destroy what we like. The town where we live, where our parents tried to build something great. We should do the same. Almost from ruins but beautiful buildings we should created something attracting tourists interested in history. That would be necessary to find a team of people , not working only for money but with feeling of good work as a service to the town of Banská Štiavnica. It is important for inhabitants to realise that a lack of work and money cannot be solve by run away or staying at home sitting and doing nothing. We should go out and start from the beginning, to invite friends from another towns or countries, to share then with beauty of nature and historical sights found in the town. We cannot forget the town survived long centuries and it is only up to us what we leave for our children. How shall we behave to ourselves and to the town the needs us so much?

Andrea Vojtášová: Banská Štiavnica

I am not exactly from Banská Štiavnica, but because I attend school here I have many opportunities to watch the town rush. I love walking in its centre, in spite of I do not have so much time and to some extend I am fascinated by old burghers houses situated in this part. Why did I say „to some extend“? Most of these houses are in terrible state. Yes, nowdays many of them are already restored but there is still a lot what to do. Sometimes I am imagining what Štiavnica looked like in its greatest era. Clean busy streets where ladies walk with elegant umbrellas in the hand, charming gentlemen telling them only compliments... . Streets are edged with beautiful houses and the centre is full of small shops. Prospering mining attracted many new people and the town lived busy life. Whoops! Back to reality. Few restored houses and several nouveau riches - should these bring our history back? Probably not. History cannot be returned but we can do something to make history present these days. Walk up the street of Andrej Kmeť to the town Hall square. Almost ruined buildings do not make good impression about the most visited town part. The town has many beauties. Especially admirable surroundings with lakes so called „tajchy“ attracting tourists. Thanks to its rich history we can find many interesting historical sights like the Old and new castles or Kammerhof - the residence of burgher earls. I was interested in town position and in many famous celebrities. I can mention Andrej Kmeť or Andrej Sládkovič who found his life love here. Anton Hykish - well known writer was also born in here. Banská Štiavnica is a tiny and cosy town but it has a lot to improve for example - service, transport, retail chain. Sometimes it seems that famous life left Štiavnica together with its glory. That is why we should try more to make the town more rushed, to develop life and everything connected with it. I would welcome more sport and cultural possibilities for young and older people. Despite all the negative Banská Štiavnica has its charm that anybody can admire.

Conclusion:

At the beginning of the activity students name especially negative sides. Their critical attitude can be generalised: „There is probably nothing good at Banská Štiavnica“, but gradually we found together also positives and we were surprised there is not so little of them. More we were dealing with the topic, deeper we went to problems that were named. Their attitude is expressed in their essays.

2. Town or the country?

Aim:

To compare the life in the country and towns of different size, to look for advantages and disadvantages, to find out position of Banská Štiavnica

Methodology:

1. comparison of several towns and villages in Slovakia and abroad, which our students knew from their own experience - we focused on life, positives and negatives

2. grading: 1 the best, 2 middle, 3 the worst - students assessed chosen features / selection from previous activity/ for Hronská Dúbrava, Banská Štiavnica and Bratislava

Results: Hronská Dúbrava Banská

Štiavnica

Bratislava

Evaluated 3 2 1

Transport 3 2 1

Service 3 2 1

Shops 3 2 1

Health care 1 2 3

Tidiness 1 2 3

Alcohol, drugs 1 2 3

Electric energy and water 2 2 2

Sport hall /opportunities for sport 3 3 1

Activities for young people 3 2 1

Noise 1 2 3

Waste 1 2 3

Air cleaness 1 2 3

Cosiness 1 1 2

Historical sights 3 1 1

Results (made by Eva Kašiarová)

Conclusion:

Evaluating the above mentioned features for selected village or town students found out that Banská Štiavnica has several advantages as well as some disadvantages of small town. The city has more advantages /better transport, health care etc./ but also many negatives /high crime rate, alcoholism, drug peddling, worse quality of surroundings etc./. Pros and cons are in balance somehow like in any other settlement.

3. Visit of District Office in Banská Štiavnica, department of regional development and other field relations, office for cultural sights

Aim:

Working on the first activity we touched problem of historical sights in the town several times, we also discussed causes of their state and possibilities of solution. Because students were attracted by the topic, we visited the department of regional development , the office for cultural sights to find more information from specialists.

Methodology:

1. introduction to work of the office for cultural sights

2. brief presentation of our project

3. presentation of activities „What are you, Banská Štiavnica, like?“

4. making the topics of our interest more detailed

5. offering information and information materials

6. discussion

Some information we found out

Banská Štiavnica was inscribed on the list of the World natural and cultural heritage of UNESCO in 1993 as the first Slovak town. The border of Štiavnica protected area were defined in 1950. In 2000 the government of Slovakia passed the act of making the protected area larger. The suggestion for the act was done according to §5 chapt. 1 Act of SNR No 27/1987 and §16 chapt.1 of Ministry of culture of Slovakia 21/1988. The suggestion came out because Banská Štiavnica was inscribed on the World heritage list. Dealing with protection of all cultural sights of the town. Border from 1950 cover only historical housing. Developing them improved conditions in reservation. Historical sight reservation of Banská Štiavnica includes 264 non-movable sights. Inside the town it is 213 sights. Banská Štiavnica district has 315 movable sights and the town itself has 167 of them. Movable and non-movable sights have various owners. The town owns only 200 sight of all, state owns 150 and 250 sight are of private ownership and 200 of church ownership. 7 sights are terribly endangered and unfortunately, 27 sights are badly preserved. Owners of sights have to advice with the office of for cultural sights before restoration and the office prepares the plan to keep when restoring . We got to know more about the Hell´s house that is on the list of the most endangered sights as well as about the problems causing this state. It is up to the owner and us how we shall behave to the great heritage left by our ancestors.

Conclusion:

The officer of the department admired spending time and discussing with students. The answers enabled us to understand the problem of historical sight preservation better. We also gained more information about answering the question „What are you, Banská Štiavnica, like?“ as well the students ones „Why...?“.

4. Mapping the historical centre.

Aim: to map out the historical centre focusing on the state of buildings and tidiness of the streets, to process results carthographically. Results will serve as basis for activity „We have guests“

Methodology:

1. Preparatory works /preparing criteria of evaluation, getting to know with map basis

2. terrain work - mapping and reports

3. result evaluation

Results: /Made by: Petra Brhlíková, Eva Kašiarová, Lucia Kraková, Andrea Vojtášová/

A. Section of map of the historical centre display on Figure 1. Display of mapping results evaluation on Figure 2.

Legend:

State of buildings:

1 - excellent

2 - very good

3 - middle

4 - very bad

5 - catastrophic

Colour:

•yellow - the most beautiful street or buildings

•green- the cleanest street

•brown - the dirtiest street or house in the worst state

Eye = beautiful view

T = memorable board

T-1: Andrej Sládkovič - Braxatoris, born 30/3/1820 in Krupina, studied in the buildings from 1832-1840

T-2 The Gallery of national artist Jozef Kollár

T-3 In the area of famous fights of Slovak nation against German fascism for creation of democratic Czechoslovakia the local revolution national committee settled in the building from 28/8/1944 to 10/10ú1944

T-4 devoted to 150 Anniversary of foundation of the first Slovak technical school in Banská Štiavnica, founded in 1807 as a part of mining Academy lead by prof. Willkens

T-5 new-rennessaince Fritzś house from 19th century on the basis of older building, to 1910 chancelor´s of Mining and Forestry Academy, from 1993 settle of the State central mining archive

T-6 Samuel Mikovíny gave his lecturers from 1742 to 1746

T-7 PhDr. Gollnerová-Gwerková, killed by fascists in Kremnička, participant of anti-nazi fight, taught Slovak and English languages in the building from 1938-1944

B. Some students notes /Lucia Kraková, Eva Kašiarová/

We graded the buildings by 5 grades. Those, which were completely destroyed, got 5. We found also the buildings restore from their front side but back sides were in desolate state. These got two grades. Grade 4 was given to the buildings

that needed reconstruction not to get to desolate state. 3 was given to the buildings that were inhabited but they had damaged facade, roof, window frame and some other parts. 2 was given to the buildings in good state but with partly broken facade or other defects. 1 was given to the buildings in the best state, recently restored.

I the upper part of the town there are houses with significant mining features. Most of them are preserve and their owners are old town inhabitants or cottiers. The houses were awarded by 1, 1/2 or 2. They are not completely restored houses but bring pleasant mining atmosphere reminding Štiavnica´s glory. They are nice, cosy and we think attractive for tourists that want to know the town and its beauties.

Conclusion:

In this activity the students got to know with state of old buildings, tidiness of the town, they were choosing the streets to show to tourists /including marking nice views/. Mapping they marked also memorable boards on the buildings, some of them they noticed for the first time. Our results became basis for activity „We have guests“.

Map section of the historical centre

Display of mapping results of the historical centre

Chosen problem s of life surrounding and possibilities of solution

Aim: spreading knowledge about problems of life surroundings and discussion about possibilities of various solution

Methodology:

1. naming the problems of life surroundings and causes if them /in Slovakia and in Banská Štiavnica

2. getting to know various information sources providing information about life surroundings and the way of getting information

3. web page of the Ministry of environment of Slovakia /MESR/, Slovak agency of environment and other institutions

4. report on the state of environment of Slovakia, Acts, Enviro-magazine and other materials

5. self study of materials

6. exchange of gained knowledge

7. discussion about solutions of environment problems

Conclusion:

It is necessary to work with many information material for solution of environment problems and also to know their causes and possibilities of solution. In this activity students categorised some of environment problem, expressed their opinions to solution, discussed them, evaluated their implementation in everyday life and got to know how to search information.

Visit in the Slovak agency of environment /SAŽP/, The Centre of protection of natural heritage and cultural country settled in Banská Štiavnica

Aim:

Discussing Banská Štiavnica we mentioned the fact that it is included on the World cultural heritage list. Because Banská Štiavnica is one of the settles of SAŽP dealing with cultural heritage, we wanted to know with its activity and possibilities of solution of some problems named in the activity „What are you, Banská Štiavnica, like?“

Methodology:

1. presentation of SAŽP work and .................

2. brief our project presentation

3. presentation of activity results „What are you, Banská Štiavnica l

4. making problems of interest more detailed

5. providing information and information materials

6. discussion

7. an SAŽP offer to co-operate

Results: (made by Andrea Vojtášová)

Some information we got to know

Because Banská Štiavnica belongs to the World cultural and natural heritage of UNESCO, we visited SAŽP settled in Banská Štiavnica. We met RNDr. Zerolla he presented us meaning and activities of Štiavnica. At the beginning we were surprised that such institution exists. It is a special institution working in the whole Slovakia and its activity is focuses on protection of environment on principles of sustainable development. It was established by the Ministry of environment. The agency works in many fields /architecture, country creation, restoration of village and development of the country, nature and country protection, evaluation of environment, environment education etc./ It focuses on co-ordination of activities aimed to care of cultural country and natural heritage in Slovakia with help of COPDKK. It deputies resort of environment in completing duties according to Agreement of protection of the World cultural and natural heritage in international institutions: The centre of the world heritage /WHC UNESCO/, European Council, The World Bank. In the locality of Banská Štiavnica it deals with development of communication among institutions in charge of territorial-planning documentation. At the beginning we were presented activity of SAŽP generally. First of all we were interested in Banská Štiavnica and the fact it is on the World cultural heritage list., its influence of SAŽP on Banská Štiavnica development. We were told the process how to et on the WHC list and also about the Agreement about protection of the world cultural and natural heritage. On 17th of October to 21st of November 1972 general conference of UNESCO settled in Paris. Due to threat of destruction of natural and cultural heritage and traditional causes of it, many times protection of heritage is not complete also because not sufficient scientific or technical resources of the country. Particular items of heritage have their importance so they should be preserved as a part of unit. The conference decided that the above mentioned problems must become a part on an international Agreement including the following sections:

1. Definition of natural and cultural heritage

The section defines what can belongs to the World cultural and natural heritage. It can be sights, groups of buildings having certain historical value, geological creations, areas of special plants and animals occurrence.

2. National protection and international protection of cultural and natural heritage

The section deals with acceptance of general politics serving for protection of the heritage, acceptance of legislative, scientific and technical issues about presentation, restoration and protection of the heritage.

3. Government between committee for protection of the world of cultural and natural heritage

The section is devoted to The Committee for the world heritage, its structure, rights and duties.

4. The fond for protection of the world cultural and natural heritage

It deals with financing, sources used for the world cultural and natural heritage needs.

5. Conditions on international help

The section describes forms of help that can be provided to particular heritage items.

6. Educational programmes

The Committee tries to describe problems of the world cultural and natural heritage to particular states.

7. Reports

The Committee together with countries of agreement must report on their activities to the General Conference of UNESCO.

8. Concluding regulations

Banská Štiavnica itself had to fulfil criteria, set by the Agreement to be written of the world cultural and natural heritage. Finally on the grounds of comparisons to towns of similar character it was chosen. To the end of our interview with RNDr. Zerolla we found out one more interesting fact in the UNESCO World cultural and natural heritage coat of arms /figure3/

The coat of arms of the UNESCO World cultural and natural heritage

The coat of arms used in information materials of the town Banská Štiavnica.

However on the maps of Banská Štiavnica and some information signs and published materials another coat of arms is displayed , which is not correct.

Conclusion:

This activity offered the students chance to know activities of the centre settled in Banská Śtiavnica and whose existence they had not noticed before. They got a lot of information and answers to many of their questions.

We have guests

Aim: to feel like the tourist coming to the town for the first time and to note down what is absent and what might serve as magneto for visitors.

Methodology:

1. Walking from railway station and bus station to the historical centre

2. Noting down what visitors miss or are attracted with in the town

3. Noting down results and marking stand-points in the map that are described in reports more detailed

4. Photo-documentation of negatives

Results:

Reports /made by Petra Brhlíková and Lucia Kraková/

At this stage of our project we wanted to feel like tourists coming to the town and trying to know it. We were to find out what is absent or what is all right. We were interested by the task and in a while were looked at everything as people for the first time in the town. We tried to feel like someone who has no idea about beauties or problems hiding in the town. So we can start.

At the beginning we decided from where the tourists may start. Our first stop was the railway station , where we got off the train and searching missing items in the complex. We started in the hall of railway station. The first we noticed was not very pleasant atmosphere. We are not sure if tourists may like a homeless laying on the floor. More we have to complain about cleaness that is definitely not the towns strength. It means dirty windows, dirty seats in the hall. There is also left-luggage office that should start its activity again, although it is too old not modern. We did not like old-fashioned communist design of the inside hall. /pictures from 50s or 60s and ideological mottoes/. Toilets desperately need reconstruction and tidying up.

As we know railway station in other towns we compared what is missings in ours. We noticed there is no ATM there., which is very important. Just imagine, you arrive by train and lean on that you can take your money at the station. What can you find there? Nothing. ATMs are only in the centre /Grand Hotel, VUB close to the Holy Trinity square. Also some working phone box would be useful. Of course, also for cards use not only coins. The restaurant at the station is in terrible state. Go in and you will see just cigarette smoke aching in your eyes. It should be solved immediately at least by dividing the room to smokers and non-smokers area. If you are non-smoker, you certainly do not want to sit in smoked room or to eat something there. There are only few important items missing in the station.

When we got out of the hall, the first that confused us was a fact we did not know what direction the town is. Tourists cannot know where the station is situated in the town. We recommend to place sign directing the centre and also some signs attracting tourists attention /the only signs advertise open air mining museum/we thought of placing the town map and information board that are also missing at the station. In front of the building there is no timetable of arrival and departures of buses, for tourists signed CENTRE, in case they do not want to walk/ Our conclusion is simple: complete renovation and modernisation of the railway station building from inside and outside.

When we finally found the right direction, we noticed the road of access is terrible. Dusty, dirty, we could think the way to the centre is on the another end. It need just maintenance, nothing more. Some signs showing directions would be helpful. We could not see much n the road but we found out that after dark the road might be dangerous for lonely walkers. There are few houses bordering the road, anything may happened, although Banská Štiavnica has low crime rate. The only positive of the road was beauty of surroundings and lack of people stressed it more.

The next stop was Križovatka , where there is situated povisore bus station. Situation is much worse in here, although we can find some positives. The first what we noticed were rusty and non legible information and damaged bus timetables. They should be glassed and kept in good condition. We saw also bus stops in terrible state. They were dusty, litter anywhere, completely covered with posters, that should not be stick there at all. It is very easy to solve rubbish problem - just to place rubbish bins or containers to every bus stop. It would prevent pollution of bus stops. In Križovatka we found some positives - a town map . However, not in good condition. Next to it there was a tourist map situated. A little damaged as well. It should be renewed because date do not match with reality. We noticed there are no clock in Križovatka, according to which people can orient. Would you like to buy some souvenir? No shop of souvenirs is situated in this part, only in the centre. Grocery close to the bus station brought some light to us. You can find there everything - from bakery to drugstore... .

So we continued up to the centre we noticed there is a lack of rubbish bins and probably that is why the litters are on the ground. This should be solved. We always complain about town pollution, so the town hall should invest to the rubbish bins.

Do not worry, you will not die of hunger. We found two fast food refreshments. During our walk one of them was in terrible condition but it has changed since then. Recently both are in good condition, you can even sit and talk to a friend.

We stopped also in the post office that needs some changes. You can buy postcards in paper shops and newsagents in a good price.

We paid attention to the buildings as well. Some of them were in bad state. Approaching to the centre it looked better and better. /We presented buildings evaluation in the results of activity Mapping the historical centre/.

Our final impression of our walk was positive, we gained some new information and not only that we saw the town from the point of view you cannot see it everyday.

The line we took

The railway station - Missing ATM and phone box for cards use, toilets, left luggage office are in very bad condition.

The street from the railway station to the centre of the town: Dirty and Dusty. We suggest to tidy it up and place information board about Banská Štiavnica (some useful information).

The bus station - tourist signs

Conclusion of work group The town where I live (Zuzana Gallayová)

•Information found at this stage are basis for solution of partial tasks:

•suggestion of day /weekend trip programme for visitors of Banská Štiavnica

•suggestion of information path in Banská Štiavnica

•suggestion of information brochure about Banská Štiavnica

During activities change of students opinions was evident. At the beginning they saw most negative (for example Banská Štiavnica is ruined town) and they saw too easy problem solutions. After the visit of the District office and SAŽP they found out the problem of sights protection is much more complicated (not only financing, also ownership, breaking the law...) as well as how much work and time it needs to restore historical buildings.

The bus station: the town plan and information board are damaged. A clock is absent.

In the activity „town or the country“ in the part of comparison of opportunities for social life, it was interesting to watch how the students from Banská Štiavnica presented their opinion that in smaller village Hronská Dúbrava there are better conditions for social life of young people. /you know each other better, you are closer to each other../ The students from smaller villages close to Banská Štiavnica were convinced that it is /much better to live in Štiavnica, in Drieňová housing estate, because there are many young people and always something to do: Both sided explained positives and negatives and enjoyed the fact a men likes more that he does not have. This attitude, unfortunately, remains to the older age sometimes. I consider results of the activity „Mapping the historical centre“ to be a progress as the students understood that condition of buildings is not so horrible as they thought at the beginning.. but for negative impression may be caused also by a few ruins. In the activity „We have guests“ we criticised what should be done as well as we saw a need of changes and suggest real solutions.

In several years these young ladies will be adult. They will have a chance to put their voices, to be voted, to ask the town officials etc. They will have an opportunity to solve the problems that are so painful for us. They will decide to leave or to stay in the town. Work in the project enabled them to see the town from unusual point of view, it helped to formulate their opinions and offered them new views on the problems. I hope, once, they will remember the extract from one of their essays:

„...lack of work and money cannot be solved by run away or by staying at home sitting and doing nothing. (Eva Kašiarová, 2001)

Research of radon risk in Banská Štiavnica and its surroundings 

„We will not neglect recognised risk“

Prof. RNDr. Ján Chrapan DrSc.,Petr Škrabálek - The Faculty of Ecology and Environment, technical University Zvolen

Mgr. Gabriela Kovárová, Nina Trubanová, Marianna Olhová, Lenka Štepáneková, Melita Gwerková, Tomáš Nemčok, Peter Havalda, Filip Preiss, Dominika Ivaničová, Sandra Preissová, Martin Hudák, Ronald Necpal, Matej Bartoš, Andrej Coplák, Tomáš Tuček, Tibor Gregor, Lukáš Hruška, and 20 other students of Gymnazium of Andrej Kmeť in Banská Štiavnica, Juraj Bendžala, Ľuboš Suchý, Mgr.Martin Číž – technical support, digital processing and design

Aim:

•long term monitoring of radon gas content Rn-222 in housing places of our students and in rocks of some selected localities in Banská Štiavnica and its surroundings.

Methodology:

a) Theoretical preparation in the form of lectures with discussion

•Space origin

•Changes of nucleus and nuclear physics

•About radioactivity

•radon origin and its danger

b) Practical preparation for measurement

•clarifying and practising of different techniques of sampling

•displays of necessary aids

•displays of documentation and the way of recording data about sampling

•study of maps of tectonic failures in Banská Štiavnica and its surroundings

c)Individual sampling of air

•long term in students houses during project work

•displays of sampling in terrain

d) Current evaluation of samples activity in radiological laboratory of Technical University Zvolen

•current recording of measured values in particular stand-points by students

•current informing about the problem of radon risk and project work (information stands at school, newspaper articles, workshops)

e) Processing, evaluation and final presentation of project results, joining gained results to Slovak monitoring of radon risk.

The decree of the Ministry of health-care of the Slovak Republic about Radon Protection Specification

published in the Code of the Slovak Republic from 24th January 2001

Limits of irradiation of inhabitants are following:

a) effective dose 1 mSv a year

b) equivalent dose in an eye 15 mSv a year

c) equivalent dose in skin 50 mSv a year, which is set as average dose on the place of 1 cm2 of irradiated skin regardless the size of irradiated skin

Restraint of radon irradiation in houses construction:

3. Derived interfering level for irradiation restraint in houses construction is voluminous radon activity 500 Bq.m3 a year in average

4. Derived interfering level for outer irradiation restraint if inhabitants by gamma radiation from constructing products in the houses construction is input of spacial dose equivalent 1 uSv.H -1, which is set by measuring in the height 1 m from the ground and 0,5 m far from walls.

 

The International Commission for Radiological Protection ICRP

The International Commission for Radiological Protection ICRP in its 1994 report titled „Protection against radon at home and in work“ suggests the state bodies to set interfering level for year dose from 3 to 10 mSv that comport with values of radon concentration of 200 to 600 Bq m -3 during a year stay of 7000 hours.

The Commission also decided the territory of radon risk may be defined also the area where radon concentration in 1% of houses is ten times higher that state average.

Note:

The maps of radon risk /see Attach./, published in brochure of The Ministry of environment of Slovakia titled „Environment of the Slovak Republic - Bratislava 2001“, function as a help in radon research in apartments. It is not possible to set real radon risk of building area, because geological situation might be of various changes.

Radioactive radon - 222

Radioactive elements are characteristic with their non-stabile nucleus, which spontaneuosly changes itself by transmissing radiation that can ionoze surroundings. The radiation originating from radon change has a character of charged particles A and B and partly non-charged particles - photons of gamma radiation. Ionazation, produced by transition of ionizing radiation through live organisms and their tissues, is harmful for them, because it destroys organisation of important structures in cells, whose karyon is the most sensitive. It is widely known the karyon contains information organising cellular cycles - cell life programme, these information are transfered in cell division to daughter cells. In Transfer radiating particles destroy tissues of compound molecule of DNK, mutation originates that is the main cause of men health problems.

Prof. RNDr. Ján Chrapan DrSc. In onAe of his ectures Students working on project during lectures in theoretical preparatory

Radon originates from gradual decomposition of uranium 235. It is decomposed to radioactive particles with short radioactive half time, the particles stay spread in the air .

Radiation of radon and its products effects the only human tissue - thin superficial layers of airways. Endangerment is caused especially by daughters products, atoms and ions of solid elements /polonium, plumbum, bismuth/ originating from gas radon change

Inhaled particles radiate the lungs and increase risk of lung cancer. The risk is commensurable to radon concentration and the length of exposition.

According to the study held in the Czech republic decreasing radon in houses in 100 Bq/m3 decreases lung cancer occurrence in 9%.

We used two methods for measuring radon volume activity in air from houses:

1. method of measuring radon - 222 volume activity

a) Sampling air in houses /best in the contact room/:

We pour water into a plastic bottle and take it to the room where we want to do sampling of air analyse. We pour water out to another container that fills also with air of the room. We close the bottle and mark it with sticker.

b) Specification of radon activity in air, sampled into the plastic bottle:

Using injection we fill about 125 ml of air from the bottle into Lucas chamber, prepared in vacuum siccative. Lucas chamber inside is covered with scintillator - ZnS with mixture of Ag. Every A particle originating from radon decomposition or of its daughter isotope causes flash-scintillation in

scintillating layer. Flashes of A particles in ZnS is watched by meter of volume activity LUK-1 (mono-channel analyser with photo-multiplyer)during 1000 seconds.

Radon activity in the sample of air A0 enables to find out the following mathematical formula, into

which we set measured data from the detector as well as constants valid for radon.

n= A0 (1+Dt ) e-t

•- activity in the time of sampling

•A0- the time of transmission measured by the detector

•n - coefficient of radon difussion to surroundings

- effectiveness of the detector

•t - the time of impulse counting

- constant of decomposition for radon 2.10-6 

Another way of measuring radon activity in air in houses:

a) preparation of container NTS 125 for use:

We weigh 15 g of active coal into the clean container and cover it with gauze and put it into the vacuum siccattive. It is degassed during 1 hour under the temperature 110°C and of vacuum 2.10-2. After covering it with the sticker it is ready for use.

b) Sampling of air from houses into the container NTS 125:

We place the container in the room in height of 1 m from the floor, remove the sticker and leave to react radon from air onto active coal during 2-5 days, which is carefully marked on the label in the following figure. After it we transport the container in radiological laboratory of technical University in Zvolen for processing.

Name and surname: ..................

Date of sampling: ..................

Time of sampling: ..................

Locality: ..........................

Room /contact or non-contact/:......

c) Specification of radon activity in air taken from the container NTS 125:

The container is placed to multi-channel analyser containing natrium-iodide sensitive for y radiation. The multi-channel detector collects impulses /flashes in the crystal of NaJ/ caused by radioactive PB 214 and radioactive Bi 214.

In co-operation with computer multi-channel analyser draws complete energetic y-spectre radiation. Space under maximums, which comport o energies 352 keV and 609 keV, is equal to radon activity in the room

Orientation and sampling in the terrain

Cracks in the ground, potential sources of radon saturated air, are repeated in certain intervals /see Attach./ and that is why it is necessary to measure them and mark.

Students under supervision of specialist from the Technical University in Zvolen are sampling soil for evaluation of radon air content above one of many tectonic cracks in the locality under Calvary.

Benefit and project results: 

1. For students working on the project as well as other students of school

•gained basic knowledge about radioactivity, irradiation, radio-nucleuses, physical magnitudes and dimensions for measuring of radioactivity, doses of accepted irradiation..., which were currently published on school stands during the project work

•got to know how not to worry of irradiation, how to do sampling and processing, how to use mathematical model for result specification of radon activity, they got to known the maps of tectonic cracks in houses surroundings as well as work in the radiological laboratory, they found out that they can fight against irradiation by measuring it, they got detailed information about the study at technical University Zvolen, started to co-operated with laboratory of radiology, where effects of low doses of irradiation are researched.

2. For public, parents of students:

•public, parents and close friends of students were informed about school activity and the problem of radioactive surroundings must be solved immediately and not to be postponed.

•inhabitants of researched housed, mostly parents, gained survey about radon activity of their houses, detailed and more precise measurement might be done by special institutions.

•inhabitants of houses, mostly parents, where the higher activity of radon was found, gained the first information how to cope with the problem and what can be done efficiently against it.

The map of researched localities with marked radon activity /using pictograms/ is introduced in attachment.

Difficulties in terrain work:

Processing radon activity in the air samples from students houses was only partial work of the radiological laboratory of the Technical University Zvolen so frequency could not be as high as we would prefer.

The first method of measuring activity was too demanding for samples preparation to the detector LUK-1, which was solved by substitution it with another method - linking up radon to active coal using the multi-channel detector.

The map of Banská Štiavnica and its surroundings with marked radon activities in

houses

activity above allowed level 500 Bq/m3

activity under allowed level 500 Bq/m3

The map of Banská Štiavnica with marked

radon activities in houses

activity above allowed level 500 Bq/m3

activity under allowed level 500 Bq/m3

The map No 28 - The map of radon risk

low radon risk

middle radon risk

high radon risk

Average radon doseThe map of tectonic cracks and ore eins´ in Banská Štiavnica and its surroundings.

Mining and technical works in Banská Štiavnica and its surroundings - history and present 

Mgr. Ľubica Herdová, Mgr. Marta Holubová - Gymnázium of Andrej Kmeť, Banská Štiavnica

Vladimíra Flimerová, Marián Holub, Iveta Hrudková, Radka Karkošová, Dominika Lauková, Lucia Molnárová, Juraj Počarovský, Erika Tomanová, Adriana Volfová, Daniela Zajková - Gymnázium of Andrej Kmeť Banská Štiavnica

Aim:

•to categorise mining and technical works in Banská Štiavnica and its surroundings

•to describe their parameters and to teach students how to collect, process, evaluate and publish materials and present results, to lead students to respect work of ancestors

Methodology:

1. Description from historical point of view origin of technical works - water system of reservoirs - „tajch“ - drainage channels, connecting shafts and pumping jacks, research in the State Mining Archive and in the Slovak Mining Museum in Banská Štiavnica

2. Categorisation of water reservoirs according to floods and systemic division of their basic parameters

3. Explanation of principle of pumping jacks

Practical work:

•collection and procession of technical and field documentation

•achieving photo-material of water reservoirs and mining works in terrain

Topic was divided into three parts:

1. History of mining in Banská Štiavnica

2. Water system, water reservoirs in Banská Štiavnica and its surroundings

3. Pumping mining jacks

History of mining in Banská Štiavnica

Banská Štiavnica belongs to the number of the oldest and most significant mining towns in Slovakia.

Legend says about its origin...far ago a herdsman pasturing the cattle in the locality of recent Banská Štiavnica suddenly noticed two lizards lying on the rocks. The lizards were covered with gold and silver dust. He followed them and found two pieces of gold ore. The legend was spread very quickly and attracted a lot of new settlers who established the town and opened mines.

History is, however, not so generous. Due to the lack of epistolary documentation, we do not know a lot about the oldest mining in Štiavnica. We can localise beginnings of mining at Glanzenberg, where easily smelting ore was mined in open casts. Later extraction was moved to the territory of recent Štiavnické Bane, then to the downtown along the Štiavnička stream and finally to the Hodruša part and the territory of Banská Belá.

The small settlement developed into the town, one of the richest in the Habsburgh Monarchy. Its significance was known far beyond the monarchy borders and carried glory of Hungarian mining in Europe. The town became industrial and cultural centre of previously god-forsaken territory. Its mines became the examples of mining enterprising in Upper Hungary. Its mining Code inspired mining laws implied in many Hungarian mining towns or Hungarian Mining Code itself.

Basic tools used for ore extraction were hammers and gophers. Extracted ore was transported on the surface, where it was crushed with stone wheels of mining mills. Miners used to pump out ground water manually. The oldest finding of certain pumping jacks dates back to 1385 when it was called a master wheel.

Mining mills were used for ore crushing separated from tailing. It was probably simple device for ore crushing by rocking - beginning tread plate.

In the 16th century work of miners in hard rocks was facilitated with use of igneous extracting method - fired rock was poured with cold water that caused its cracking and could be extracted easily. Use of gunpowder in mining was revolution act in ore extraction. Gunpowder power was used in mining in 1627 in Banská Štiavnica for the first time in the world. In the same year the first mining map was created in Banská Štiavnica.

Till the end of the 17th century mine water was manually pumped out of shafts. The water was lifted up in leather packs or in wood containers with a help of mining gin. Simple pumps with scoops on a rope or chain were widely used. There were also found manual piston pumps powered with treadle wheels or horse power devices.

At the beginning of the 18th century almost every shaft was flooded with ground water. Primitive pumping was not efficient enough. Technical devices for pumping of ground water invented by Mater Kornel Hell broke crises. The devices were powered with water from small water reservoirs built around the town. New shafts could be open as well as new smelting plants.

Rush returned to the town again with its noise of water pumps, gins, horses pulling the water devices and also of people operating them. Among the sounds regular blowing of new steam engine pumping out ground water could be recognised.

Water system, water reservoirs in Banská Štiavnica and its surroundings.

Works connected with mining activity /mining, smelting, manufacturing/ were done manually at the beginning. Later, with development of mining the horse power started to be used. In the medieval age development of technical devices supported the use of propulsion energy of water.

Although, mining in the Štiavnica territory reached high production, in the 16 th century we could see beginnings of energetic crisis of mining. Its main cause was that mining technical devices could not manage ground water. Solution was efficient pumping jacks of water power, which could replace manual or horse power. After introducing of gun powder into mines /February 8,1627/ the productivity of extraction raised that needed water energetic basis, which was not found in Štiavnica surroundings. There was only a small system of stream and flows, which could not be used for mining purposes. Shafts were also situated in higher territories not rich in water. The lack of water had to be supplied by other sources. A new efficient system of water reservoir has been built, which is supplied with water of drainage channel, system of water shafts and drives to devices. Constructors of the water reservoirs knew morphology of terrain so they set reservoirs to the most efficient place in order to use water energy most. Tens of kilometres of drainage channels lead water to reservoirs and for its distribution new water shafts had to be built collecting water from rains or melting snow.

Constructing solution of Štiavnica reservoirs is remarkable works of the 17 th-19th centuries reflecting knowledge and skills of those days. They present ground trashed gates /Figure 1/, whose centre /1/ of formed with trashed clay and covered with trashed ground on both sides. /2/ Upstream side is covered with rock tiles up to the water level /3/. Another side is empowered in the ground part with terrace craft. Water bed outlet completed with an cast-iron valve /6/that enables to regulate water outflow through run-off shaft /7/. The cast-iron valve is operated from manipulation cabin /5/ built in upper gate.

Transmission from the cabin is ran with iron pole 4/ place along the dam in several bearings. To prevent unexpected floods there is overflow, covered with rocks, constructed.

The dam height distinguishes from 8,5 m - Ottergrund reservoir /Paradajské/ to 30 m - Rozgdrund. Length is various - from several metres to 318 m in Kolpašské lake.

Unique features of dam/dike buildings of reservoirs and ability of their constructors were appreciated by dam builders. Rozgrund dam was the highest ground dike for long centuries in Europe and to the half of the last century also the highest gound dam in Czechoslovaka. It has not been defeated in its originality, only a dam Meudard in France is similar to it, but it was built a 100 years later in 1859 /1/. Existence of reservoirs proves also high level of safety because there has not been recorded any accident due to construction error.

We cannot name all the constructors of reservoirs - the most famous are Matj Kornel Hell /3/, Samuel Mikovíni /4/, Jozef Karol Hell, a son of M.K.Hell, /5/ and many others - close collegues of Mikovíny and Hell.

According to purpose we can divide reservoirs into:

•water reservoirs, whose aim was to supply inhabitants with fresh water /Červená studňa, Vodárenské lakes/

•ponds or lakes built for other purposes /Kysihýbel, Séchy´s lake../. We do not describe them in our project. We deal only with the reservoirs built for energy use of accumulated water. This is also widest category of reservoirs. The first mention about a reservoir in Štiavnica territory dates back to 1510. In 1551 there are more reservoirs mentioned /6/ The oldest record of locality is from 1625 about Windšachta lake. The lake does not exist any more, but its place is know under the title Suchý tajch close to Štefultov.

Dividing the energetic reservoirs in the categories we made the chart No 1.Construction of the accumulated capacities introduced in the chart and huge water system could be compared to actual buildings. Not only planning and construction itself, but also managing of complicated water system need exceptional experience, knowledge of hydrology and great organisational skills.Figure 2 shows position of energetic reservoirs in Štiavnica territory. Although Počúvadlo reservoir belongs to the basin Dolná voda, it was built in order to lead water from Štefultov stream to the reservoir by the drainage channels.

Number Name Origin

/year/

sea level

[m]

Depth

[m]

capacity

[1000 m3]

1. - Štefultov stream basin

1.1

1.2

1.3.

1.4.

1.5.

1.6.

1.7.

1.8.

1.9.

1.10.

1.11.

1.12.

1.13.

Spodné Vindšachtovné

Evička

Veľká Vindšachta

Bakomi

Krechsengrundské

Veľká Richňava

Malá Richňava

Počúvadlo

Kornbergské

Horné Komorovské

Dolné Komorovské

Hutnícke

Maxšachtovné

1625-28

1638

1712-15

1738-39

1735-38

1738-40

1746

1775

before 1738

before 1742

before 1742

19. century

18. century

593,11

662,81

687,48

711,27

740,0

725,51

725,51

677,44

490

508

503

480

650

3,5

10,4

14,2

14.4

4,0

21,1

14,2

10,8

3,0

3,0

3,0

2,5

2,5

-

211,6

533,7

183,2

-

960,0

553,7

745,3

-

-

-

-

-

1.- Altogether 3187,5 0

3. - Jasenice basin

3.1.

3.2.

3.3.

3.4.

3.5.

Veľké Kolpašské

Malé Kolpašské

Belianske

Goldfusské

Halčianske

1730

1763

before 1747

2. half 18. cent 2. half 18. cent

598,5

598,59

557,0

520,0

472,0

13,5

6,6

18,0

8,0

13,0

798,9

107,4

146,0

1,3

257,0

3.- Altogether 1310,6

Number

Name Origin

/year/

sea level

[m]

Depth

[m]

capacity

[1000 m3]

2. - Štefultov stream basin

2.1. 

2.2.

2.3.

2.4.

2.5.

2.6.

2.7.

Ottergrudské

Klinger

Zigmundšachtovné

Horné Michalštôlnianske

Dolné Michalštôlnianske

Rybníky

Lintich

before 1754

1829

18. century

Before 1681

before 1681

1738

19. Century

801,28

682,83

660,0

655,0

650,0

499,0

478,0

6,6

21,3

2,5

2,0

2,0

3.7

0.5

25,3

157 ,9

0,3

0,4

0,4

1,8

0,3

2.- Altogether 186,4

5. - Hodruša stream basin

5.1.

5.2.

5.3.

5.4.

5.5.

5.6.

Hornohodrušské

Dolnohodrušské

Brennerštôlnianske

Špicbegské

Moderštôlnianske

Starý rybník

before 1614

17743-44

before 1584

?

before 1747

16. century

575,0

528,23

554,91

540,0

630,0

400,0

14,2

20,3

8,0

5,0

10,0

8,0

255,8

641,0

19,1

-

-

-

5.- Altogether 915,9

Number

Name Origin

/year/

sea level

[m]

Depth

[m]

capacity

[1000 m3]

4. - Vyhne stream basin

4.1.

4.2.

Rozgrundské

Bančianske

1743-44

2. half. 18.cent.

704,0

663,0

22,3

9,4

960,0

20,0

4.- Altogether 915,9

Pumping jacks

The most serious technical problem of mining has ever been pumping ground water. Till the end of the 17th century round water was pumped manually. Water was lifted up in leather packs or in wood containers with a help of mining gins. Simple pumping jacks with buckets on ropes or chains were widely used

Later simple piston pumps were invented empowered by treadle wheels pulled by horses. Keeping so many horses was too expensive, that is why horse power was replaced by a water wheel.

Water wheel

Water wheel was still in the process of development. First it was formed by thick open paddles of wood, which later changed into the closed paddles and the last construction was of metal. Water wheels could be used only in those places where enough amount of water could be carried in order to empower them.

Matej Kornel Hell solved the obstacle of sea level differences between shaft enters and water wheels. He introduced transmission of movement from lower situated wheels to higher placed pumps with a help of swinging leverage.

The pumps could not pump out the whole amount of water. There was still lack of ground water for pumps driving. O Matej Kornel Hell started to deal with an idea how to get sufficient amount of water with useful descent.

He started to built water reservoirs. Carefully collected water from them in channels to water wheels, from them to transmissions devices of swinging leverages in shafts. After many difficulties he managed to built actual Veľké and Malé Piarg´s lake, later Evička´s lake.

Lake construction was money and time consuming process and there was still a lack of water for driving pumps, so they had to used also horse devices after consumption of lake water.

Fire engine

In 1733 the fire engine began to be used to water pumping. It was a simple steam engine constructed by the English constructor Izák Poter. Its greatest disadvantage was huge use of fire wood, so it was used only during dry seasons typical for lack of water.

Water balancing pumping jack

The difficulties were solved by Jozef Karol Hell, a son of Matej Kornel Hell. He constructed water balancing pump whose important part was a balance beam with shorter and longer pole ended with circle segments, a movable hinged water container fixed to longer pole of a balancing beam, wood pulley and balancing chain device. Weight of certain amount of water was used for cycling lift of pumping poles places in mines. Water was pumped out from 81 m of depth and one cycle of engine consumed 1056 l of water and it pumped pout 49 l of ground water.

Water column pumping jack

Another invention of Jozef Karol hell was water column pumping jack driven by water pressure achieved from water drop. The first engine of this kind was built in 1749 in the Leopold shaft in Štiavnické Bane. Water was lead in a pressure iron tube to the engine, it created water column of pressure, from where its title origins. The engine included to following parts:

•work cylinder with moving piston under pressure inside.

•distributing device automatically operating water outflow

•transmission device of poles to which pumps were fixed

The water column engine is similar to steam engine, but it uses water instead of steam. 1

Air engine

Jozef Karol Hell introduced to practice a new engine in 1753 - and air engine. The engine pumped out water under pressed air. It important parts were:

collecting wood container for propulsion water

iron drainage tube of propulsion

ending item of pressure tube

copper pressure container with outlet

tube with a faucet for air outflow from pressure container

iron tube from air

vacuum container on the shaft bottom

Press in the tube was achieved by the way that propulsion water was put into closed pressure container. The water ha because of its big descent also big pressure. The water pressure was used form compression of air to bigger pressure. Pressed air could outlet mining water.

Jozef Karol Hell built the air engine in the Amália shaft an it pumped water from 32,4 m of depth.

The Hell´s engines needed great sources of water to be driven by water during the year. The reservoir by Matej Kornel Hell were not sufficient enough.

The problem was solved by a Hell´s teacher Samuel Mikovíni, who expanded existing lakes, built others and connected them altogether so he created unique water system.

Hell´s water column engines were the most modern and the most efficient propulsion engines in the world. Technicians from many part of the world used to arrive to Štiavnica to study planning and its building, which shows high technical level of its constructor.

The water column engines based on Hell´s principle were successfully produced by a engine plant of Karol Kachelman in Vyhne.

Conclusion

The work on our project was beneficial for the whole group. We realised exception of surroundings , where we live and our ancestors worked. Due to technical documentation, difficulties and problems we found genial features of technical solutions in terrain, in the area of law rain average and lack of bigger water sources and flows. We realised how excellent organising skill constructors had to have, which enabled them to create perfect water system of the 18th century in the world.

More than a half of reservoirs /7/ created in Europe at the beginning of the 19 th century is placed in the Štiavnica territory. The reservoirs of the highest dikes are Rozgrund - 30,2, Veľká Richňava 23,4 and Počúvadlo - 22,5m.

The Rozdrung reservoir, built in 1774, belonged to the highest placed dams of ground dike in Europe in the 19th century and to the half of the last century it was the highest ground dike dam in former Czechoslovakia.. The dikes are characteristic with their static solution and steep descents of dike slopes. The reservoir Rozgrund with its slope descents 1:1,5 and 1:1,35 is the saver built in central Europe.

UNESCO organisation assessed the world unique of Štiavnica mining and technical works and their contribution to development in 1993 and has written the town Banská Štiavnica with its 20 lakes and technical sights of surroundings on the World Heritage list.

We admire and respect the work of our ancestors that significantly changed the country. They became valuable historical and technical sight attracting interest of all people of our planet.

Bibliography:

•Peter, P., Lukáč, M.: Banskoštiavnický systém vodných nádrží z hľadiska dnešných požiadaviek na ich konštrukciu a spôsob využívania, Zborník Slovenského banského múzea,VIII.,1977

•Novák, J.: Vodohospodársky systém v banskoštiavnickom rudnom revíri a jeho funkcia v minulosti, Zborník Slovenského banského múzea VIII.,1977

•Bernáth, J., Sombathy, L.: Príspevok k dejiná vývoja banskej techniky od 19.storočia so zreteľom hlavne na stredné Slovensko, Zborník Z dejín vied a techniky na Slovensku, Slovenská akadémia vied a techniky na Slovensku, Bratislava 1969

•Bernáth, J., Sombathy, L.: Vodostĺpcový ťažný stroj na šachte Lill v Hodruši, Zborník Slovenského banského múzea IV., Bratislava 1968

•Grega, V., Vozár, J.: Banská Štiavnica, Stredoslovenské vydavateľstvo, 1964

•Lichner, M. a kol.: Banskoštiavnické tajchy, Štúdio Harmony s r. o., 1999

GROUND DIKE OF RESERVOIRS

POSITION OF WATER RESERVOIRS IN THE ŠTIAVNICA SURROUNDINGS

Reservoir Windšachta

Reservoir Windšachta

Reservoir Veľká Windšachta - partly depleted

Reservoir Veľká Vindšachta - view from the north side

Evička´s reservoir

Bakomi

Ottergrund

Klinger

Počúvadlo reservoir

Počúvadlo reservoir

Richňava

Richňava

Matej Korvín Hell (1653-1743). In 1712-1715 he built reservoir Veľká Vindšachta, restored Spodná Vindšachta and Evička reservoirs as well as in a reservoir Horná Hodruša.

Samuel Mikovíni (1686-1750) - mathematician, carthograph, professor in Mining Academy. He connected existing reservoirs to the system of drainage channels.

The part of the map of Štiavnica and Vindšachta mines with display of activity of the water pumping jack. Ján Nepomuk Sgargeth, a half of 18th century.

Glanzenberg shaft

Water column pumping engine in Lill shaft

Water column mining engine in Lill shaft after dismounting restored again in 1966 in the open air mining museum in Ondrej shaft in Banská Štiavnica