geologickÝ elaborÁt strana 1 - povs.sk · geologickÝ elaborÁt strana 1 1 zÁverenÁ sprÁva...

GEOLOGICKÝ ELABORÁT Strana 1

1

ZÁVEREČNÁ SPRÁVA

Názov úlohy : Zásobovanie vodou a odkanalizovanie okresu Púchov – 1. etapa

Etapa : Predbežný prieskum

Obstarávateľ : Považská vodárenská spoločnosť a.s. Považská Bystrica

Zhotoviteľ : HYDROTEAM s.r.o. Varšavská 3, 831 03 Brastislava

Číslo Zákazky : 07 021 23

Počet exemplárov : 8

Kraj a kód : Trenčiansky 3

Okres a kód : Púchov 308

Katastrálne územie a kód : Beluša 512 851, Dolné Kočkovce 557 439,

Streženice 557 471, Nimnica 557 447, Dohňany 512 940,

Mestečko 513 377, Záriečie 513 814

Dátum vypracovania : jún 2008

Zodpovedný riešiteľ : RNDr. Rudolf Fatul

Preukaz odbornej spôsobilosti : 1/1993 vydalo MŽPSR pre odbor inžinierska geológia,

hydrogeológia, geologické činiteľe ovplyvňujúce životné

prostredie

Zodpovedný projektant : Ing. Ľuboš Hollý

Ing. Jozef Stanovský

konateľ a riaditeľ


2

OBSAH

1. ÚVOD

2. CHARAKTERISTIKA PRÍRODNÝCH POMEROV ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA

2.1 GEOMOFOLOGICKÉ POMERY

2.2 HYDROLOGICKÉ POMERY

2.3 KLIMATICKÉ POMERY

2.4 GEOLOGICKO – TEKTONICKÁ CHARAKTERISTIKA

2.5 HYDROGEOLOGICKÉ POMERY

2.6 INŽINIERSKOGEOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA, GEOFAKTORY ŽIVOTNÉHO

PROSTREDIA

2.7 SEIZMICITA ÚZEMIA, HĹBKA PREMŔZANIA

3. LITOLOGICKÝ POPIS VRTOV

3.1 LITOLOGICKÝ POPIS VRTOV V TRASE POTRUBÍ

3.2 LITOLOGICKÝ POPIS VRTOV REALIZOVANÝCH POD OBJEKTAMI ČERPACÍCH

STANÍC

3.3 LITOLOGICKÝ POPIS VRTOV V OBJEKTE ČOV STREŽENICE

3.4 LITOLOGICKÝ POPIS VRTOV POD OBJEKTAMI VODOJEMOV

4. INŽINIERSKOGEOLOGICKÉ ZHODNOTENIE

4.1 INŽINIERSKOGEOLOGICKÉ ZHODNOTENIE V TRASE POTRUBÍ

4.1.1 ZEMINY JEMNOZRNNÉ

4.1.2 ZEMINY ŠTRKOVITÉ

4.1.3 SKALNÉ HORNINY

4.2 INŽINIERSKOGEOLOGICKÉ ZHODNOTENIE OBJEKTOV ČERPACÍCH STANÍC


4.2.2 ZEMINY PIESČITÉ


4.3 INŽINIERSKOGEOLOGICKÉ ZHODNOTENIE OBJEKTOV V ČOV STREŽENICE


4.3.2 ZEMINY PIESČITÉ



4.4 INŽINIERSKOGEOLOGICKÉ ZHODNOTENIE LOKALÍT VODOJEMOV



5. HYDROGEOLOGICKÉ POSÚDENIE

6. TRIEDY ŤAŽITEĽNOSTI

7. ZÁVER


3

ZOZNAM PRÍLOH

príloha č.1 Prehľadná situácia M=1:50 000

príloha č.2 Situácia vrtov v trase potrubí M=1:10 000

príloha č.3/1-19 Situácia vrtov v miestach čerpacích staníc

3/1 Mestečko

3/2-4 Záriečie

3/5-7 Dohňany

3/8-10 Dolné Kočkovce

3/11-13 Nosice

3/14 Beluša

3/15-16 Vieska-Bezdedov

3/17 Ihrište

3/18-19 Hoštiná

príloha č. 4 Situácia vrtov v objekte ČOV Streženice

príloha č. 5/ Situácia vrtov pod vodojemami

5/1 Dohňany

5/2 Ihrište

5/3 Mostište

5/4 Zbora

5/5 Hoštiná

príloha č. 6 Schématické inžinierskogeologické rezy

6/1-3 ČOV Streženice

6/4 VDJ Dohňany

6/5 VDJ Ihrište

6/6 VDJ Mostište

6/7 VDJ Zbora

6/8 VDJ Hoštiná

príloha č. 7 Správa k chemickému rozboru podzemnej vody a rozbory


4

1. ÚVOD

Na základe výsledku verejnej súťaže „ Zásobovanie a odkanalizovanie okresu Púchov – I.

etapa“ realizuje firma Hydroteam spol. s. r.o. Bratislava projekčné práce, na ktoré bola

uzatvorená zmluva o dielo na poskytovanie služieb č. 1147/2007 medzi objednávateľom, ktorým

je Považská vodárenská spoločnosť a.s. Považská Bystrica a zhotoviteľom Hydroteam spol.

s. r.o. Varšavská 3, Bratislava. Súčasťou týchto prác je aj realizácia inžinierskogeologického

prieskumu v rozsahu nevyhnutnom pre vydanie územného rozhodnutia. Prieskumné vrty sa

uvažovalo realizovať v trase potrubí, v miestach čerpacích staníc a vodojemov ako aj v čistiarni

odpadových vôd v miestach, kde sa uvažuje s výstavbou dosadzovacích nádrží a odľahčovacej

komory.

Celkovo sa v trase potrubí odvŕtalo 110 bm vrtov, pod objekty čerpacích staníc 99 bm, pod

vodojemy 62 bm a v areáli ČOV 38 bm.

Pri vyhodnocovaní, riadení a realizácii sme vychádzali z podmienok geologického

zákona 569/2007 a vyhlášky MŽP SR 141/2000, ako aj platných technických noriem. Opierali

sme sa predovšetkým o tieto slovenské technické normy:

STN 730090 Geologický prieskum pre stavebné účely

STN 721001 Pomenovanie a opis hornín v inžinierskej geológii

STN 731001 Základová pôda pod plošnými základmi

STN 733050 Zemné práce

STN 730036 Seizmické zaťaženie stavebných konštrukcií

Výsledky získané realizovanými prieskumnými prácami uvádzame v predkladanej

záverečnej správe, ktorá je súčasne geologickým elaborátom dokumentácie pre územné

rozhodnutie.

2. CHARAKTERISTIKA PRÍRODNÝCH POMEROV ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA

V nasledujúcich podkapitolách budeme charakterizovať geomorfologické, hydrologické,

klimatické, geologicko-tektonické a hydrogeologické pomery predmetného územia.

2.1. GEOMORFOLOGICKÉ POMERY

Podľa geomorfologického členenia Slovenska patrí hodnotené územie do provincie

Západných Karpát, subprovincie Vonkajších Západných Karpát, oblasti Slovensko-Moravských

Karpát. V rámci oblasti sa tu stretávajú dva geomorfologické celky a to Javorníky a Biele

Karpaty. Ich hranicu tvorí povrchový tok Biela voda, po jeho ľavej strane je to podcelok Nízke

Javorníky, po pravej strane sú to podcelky Kýčerska hornatina, Kobylináč a Vršatecké-bradlá.

Biele Karpaty sú výrazné horstvo na Slovensko-moravskom pomedzí. Na juhu

a juhovýchode sú ohraničené Trenčianskou kotlinou, Ilavskou kotlinou a Myjavskou

pahorkatinou, na SV ich od Javorníkov oddeľuje, už spomínaná Biela Voda, na SZ hraničia

s Vizovickými vrchmi na juhozápade so Záhorskou nížinou a Dolnomoravským úvalom.

Geologická stavba tohto pohoria sa prejavuje v morfológií terénu. Centrálny chrbát je

prítokmi Váhu rozčlenený na samostatné masívy ako sú masív Žalostinnej, Veľkej Javoriny,


5

Chmelovej a Veľkého Lopeníka. Relatívna výšková členitosť v centrálnej časti pohoria sa

pohybuje v rozmedzí 311-470m, na obvode dosahuje 181 – 310m.

Na formovanie reliéfu výrazne vplývala aj tektonika a s ňou súvisiace eróznodenundačné

procesy. Plastické flyšové sedimenty boli pri vrásnení stlačené, rozlámané a zvrásnené, pričom

z týchto hornín vystúpili odolné jurské vápence, ktoré tvoria jadro bradiel. Masívnejšie polohy

pieskovcov boli rozlámané priečnymi zlomami pozdĺž ktorých sa prehlbovali doliny potokov.

Zarovnané formy povrchu sú najvýraznejšie na masívnych pieskovcoch, v dobe zaľadnenia bol

povrch modelovaný periglaciálnymi procesmi.

Javorníky predstavujú horský celok vo Vonkajších Západných Karpatoch, ktorého

hranice sú málo zreteľné. Na severe a východe ich ohraničuje údolná niva rieky Kysuce, na juhu

údolie Váhu, na juhozápade údolie Bielej Vody. Západné ukončenie sa nachádza na Morave na

styku s Vizovickou vrchovinou. Pohorie je mierne pretiahnuté v smere ZJZ-VSV a predstavuje

pásmové pohorie s príkrovovo-vrásovou stavbou. Hrubú tvárnosť pohorie nadobudlo v starších

treťohorách pri sávskej fáze vrásnenia, do dnešnej polohy sa modelovalo koncom treťohôr, ale

najmä eróziou a denundáciou v štvtohorách. Charakter vnútornej štruktúry je podmienený

príslušnosťou k magurskému príkrovu, ktorý tu tvoria dve jednotky-bystrická a vačanská.

S geologickou stavbou pohoria súvisí aj povrchová tvárnosť. Vysoké Javorníky budujú masívne

pieskovce, na ktoré sa viaže kompaktný, málo rozčlenený reliéf s plochými chrbtami. V Nízkych

Javorníkoch, na mäkkých ílovcových horninách, eróznodenundačnými procesmi vznikla

Javornícka brázda. Má typicky mierne modelovaný reliéf s radom malých kotlín oddelených

plochými chrbtami. V juhozápadnej časti je to naopak, reliéf založený na bradlových prvkoch,

ktorý charakterizujú nepravidelne rozmiestnené výčnelky vápencových tvrdošov. Významným

prvkom reliéfu sú plošné a kryhové zosuvy. Nadmorská výška hornatinnej časti pohoria sa

pohybuje okolo 600-1000 m n.m. s najvyšším vrchom Javorníkom s výškou 1071 m n.m. Chrbty

pohoria dosahujú v priemere výšku 500 m n.m. Amplitúda reliéfu v hornatinnej časti je

300- 470m, v podhorí je pod 300m.

2.2.HYDROLOGICKÉ POMERY

Posudzované územie patrí, z hydrologického hľadiska, do povodia Váhu, čiastkového

povodia Bielej Vody, ktorá je jedným z jeho významných pravostranných prítokov. Jej

pramennou oblasťou sú Javorníky, kde pramení v nadmorskej výške cca 754 m n.m. Odtial tečie

približne juhovýchodným smerom v dĺžke 25,2 km pri Púchove sa v nadmorskej výške 260 m

n.m. vlieva do Váhu. Biela Voda má plochu povodia 172,697 km2 a vo svojej vrcholovej časti

má charakter horskej bystriny s pomerne veľkým spádom. Podľa vodného režimu tokov, ktorý je

ovplyvňovaný klímou, patrí táto časť do stredohorskej oblasti, s maximom prietokov vo februári

a v marci s minimom prietokov v lete.

Na lokalite Dohňany v rkm 4,0 je osadený vodočet na ktorom sa vykonáva dlhodobé

pozorovanie prietokov. Priemerné mesačné prietoky za obdobie 1961 – 2001 sú nasledovné:

Mesiac I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Rok

Qm

m3/s

2,832 10,380 4,587 1,880 0,989 0,940 0,729 0,729 1,457 0,342 3,041 2,154 2,545

Maximálny prietok za uvedené obdobie bol 101,40m3*s

-1, minimálny 0,035 m

3*s

-1.


6

2.3. KLIMATICKÉ POMERY

Podľa mapy klimatických oblastí (E. Quitt 1970) je záujmové územie zaradené do

dvoch klimatických jednotiek. Časť územia s nadmorskou výškou do 800m sa zaraďuje do

klimatickej jednotky MT5 územie s nadmorskou výškou nad 800m do klimatickej jednotky

MT3. Pre jednotku MT3 je charakteristické krátke leto, mierne až mierne chladné, suché až

mierne suché, prechodné obdobie normálne až dlhé, s miernou jarou a miernou jeseňou, zima je

normálne dlhá, mierna až mierne chladná, suchá až mierne suchá, s normálnym až krátkym

trvaním snehovej pokrývky. Jednotku MT5 charakterizuje normálne až krátke leto, mierne až

mierne chladné, suché až mierne suché, prechodné obdobie normálne až dlhé, s miernou jarou

a miernou jeseňou, zima je normálne dlhá, mierne chladná, suchá až mierne suchá s normálnou

až krátkou snehovou pokrývkou.

Hlavné klimatické charakteristiky jednotiek MT 3 MT 5

Počet letných dní 20 – 30 30 – 40

Počet dní s priemernou teplotou 10°C a viac 120 – 140 140 – 160

Počet mrazových dní 130 – 160 130 – 140

Počet ľadových dní 40 – 50 40 – 50

Priemerná teplota v januári -3 – -4 -4 – -5

Priemerná teplota v júli 16 – 17 16 – 17

Priemerná teplota v apríli 6 – 7 6 – 7

Priemerná teplota v októbri 6 – 7 6 – 7

Priemerný počet dní so zrážkami 1 mm a viac 110 – 120 100 – 120

Zrážkový úhrn vo vegetačnom období 350 – 450 350 – 400

Zrážkový úhrn v zimnom období 250 – 300 250 – 300

Počet dní so snehovou pokrývkou 60 – 100 60 – 100

Počet dní zamračených 120 – 150 120 – 150

Počet dní jasných 40 – 50 40 – 60

Teplotné aj zrážkové pomery na území sú značne závislé na nadmorskej výške, ako aj

polohe a orografií terénu. Vrcholové časti Bielych Karpát dosahujú priemerné júlové teploty až

16°C, priemerné januárové teploty sa pohybujú v hodnotách cca -4,5°C. Priemerný ročný úhrn

zrážok je tu 900 mm. Predhorie je teplejšie, s priemernou júlovou teplotou 17-18°C, januárovou -

3,5°C. Priemerný ročný úhrn zrážok 700-800 mm. Pre vrcholovú časť Javorníkov sa udáva


7

priemerná januárová teplota -5,5°C, júlová cca 14,5°C. Pre územie s nižšou nadmorskou výškou

(cca pod 800 m) sú januárové priemerné teploty v hodnotách -3,5°C, júlové 17°C. Priemerný

ročný úhrn zrážok sa pohybuje od 800-1100 mm. Najviac zrážok pripadá na júl, minimá sú vo

februári. Snehová pokrývka trvá cca 80-120 dní v roku. Priemerné ročné úhrny zrážok z

50-ročného priemeru pre pozorovaciu stanicu Lazy pod Makytou sú 903 mm.

Priemerné mesačné úhrny zrážok v mm za obdobie 1951-1980

(Lazy pod Makytou)

XI. XII. I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. Rok

69 85 64 61 55 57 72 100 103 82 54 58 860

Na nadmorskej výške terénu a teplote vzduchu závisí aj hodnota výparu. V celom povodí

záujmového územia sa výpar nevyčísľuje, ale podľa Atlasu podnebia ČSSR sa udáva pre

vrcholové časti územia potenciálny výpar za rok 500-600 mm, pre nižšie nadmorské výšky

600-700 mm. Výpar z povrchu pôdy za roky 1931-1960 je pre vrcholové časti 400-450 mm, pre

nižšie polohy 450-500 mm.

2.4. GEOLOGICKO TEKTONICKÁ CHARAKTERISTIKA

Posudzované územie a jeho okolie z hľadiska hodnotenia horninového prostredia je

budované horninami stratigrafických stupňov mezozoikum, paleogén a kvartér.

Mezozoikum je zastúpené zložitou tektonickou jednotkou označovanom ako bradlové

pásmo a pribradlová oblasť, ktorá oddeľuje vonkajšie Západné Karpaty od vnútorných

Západných Karpát. V predmetnom území sa jedná o tzv. Púchovský úsek. Mezozoické horniny

bradlového pásma patria ku dvom sedimentačným cyklom. Prvý cyklus predstavuje horniny

triasu až spodnej triedy, ktoré sú odolnejšie voči zvetrávaniu a vytvárajú morfologicky výrazné

bradlá. Druhý cyklus zastupujú horniny vrchnej triedy, ktoré sú plastické a menej odolné voči

exogénnym činiteľom a predstavujú tzv. bradlový obal. V Púchovskom úseku je bradlové pásmo

zastúpené viacerými sériami a vývojmi. V predmetnom území sú to bradlá čorstynskej série

tvorené horninami jury až spodnej kriedy. Výrazné bradlá vystupujú v okolí Mestečka a Záriečia.

Tvorené sú rôznymi typmi vápencov (krinoidové, lumachelové, hľuznaté, rohovcové a i.).

Horniny bradlového obalu sú zastúpené zlepencovo-flyšovo-slienitým súvrstvím vrchnej triedy

(upohlavské zlepence, sliene, ílovce, pieskovce) a vystupujú v úseku Púchov-Dohňany.

Paleogén je zastúpený magurskou skupinou flyšového pásma vonkajších Západných

Karpát, ktorá sa delí na vonkajšie a vnútorné tektonické jednotky. Vonkajšie sú račanská

a bystrická, vnútorná je Bielokarpatsko-oravská, ktorá svojou južnou časťou bielokarpatským

úsekom zasahuje do predmetného územia. Je charakteristický viacerými vývojmi. Vývoj vlársky

je prevažne pieskovcový, vývoj hluchý prevažne ílovcový a vývoj prechodný.

Kvartér je dominantný fluviálnymi náplavmi povrchového toku Bielej Vody. Šírka jej

údolnej nivy je však pomerne malá, pohybuje sa v rozmedzí 100 až 450m. Menšia šírka je

charakteristická pre severnú časť, zhruba od obce Lúky pod Makytou sa jej šírka zväčšuje.

Údolie je vyplnené náplavmi toku, prevahu majú štrky a piesčité štrky, podradnejšie sú hliny

a piesky. Najväčšia mocnosť sedimentov bola zistená v okolí obcí Záriečie a Mestečko


8

12,5-18,0m a Dohňany 10,0-11,0m. Mimo údolnej nivy je takmer celá oblasť pokrytá rôzne

mocnými elúviami, ktoré prechádzajú na svahoch do kamenitých resp. hlinitokamenitých sutí.

Pri vyústení väčších bočných prítokov Bielej Vody sa vytvárajú slabovyvinuté dejekčné kužele.

2.5. HYDROGEOLOGICKÉ POMERY

Mezozoikum bradlového pásma má pomerne malé plošné rozšírenie a z hľadiska

hydrogeologického nemá veľký význam. Situácia je priaznivejšia len u mezozoických bradiel

(trias – spodná krieda), ktoré sú čiastočne vodonosné a podieľajú sa na obehu podzemných vôd.

Sú na ne viazané pramene menších výdatností, nakoľko sú malé plošným rozsahom a zavrásnené

do nepriepustných sedimentov. Vodu z týchto celkov využívajú pre zásobovanie obce Záriečie

a Mestečko.

Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava (SHMÚ) od roku 1989 pozoruje

v lokalite Záriečie prameň č.1. Prameň sa nachádza v hydrogeologickom rajóne PM 040.

Paleogén a mezozoikum bradlového pásma Javorníkov a severovýchodnej časti Bielych Karpát,

v nadmorskej výške 500 m n.m. Doterajšími meraniami bola zistená dňa 17.3.1999 maximálna

výdatnosť 12,7 l.s-1

. Minimálna výdatnosť 2,56 l.s-1

bola nameraná 17.11.1993. Dlhodobý

priemer je udávaný hodnotou 5,56 l.s-1

. Prameň je viazaný na mezozoikum bradlového pásma.

Paleogén je zastúpený flyšovým komplexom hornín, pre ktoré je charakteristické

rytmické striedanie litologicky odlišných typov hornín pelitického a psamiticko-psefitického

charakteru (ílovce, pieskovce.) Flyšový komplex sa ako celok vyznačuje rozhodujúcim

podielom puklinovej priepustnosti na celkovej priepustnosti masívu. Pórová priepustnosť sa

uplatňuje len vo veľmi malej miere na kolektorské vrstvy flyšového kmplexu tzv. vrstevný obeh

daný geologickou štruktúrou a na zónu podpovrchového rozvolnenia. Priepustnosť flyšového

masívu klesá s hĺbkou. Na tieto horniny sú viazané pramene menších výdatností, prevažne

zostupného charakteru, ktoré sú výrazne závislé na zrážkach.

SHMÚ v lokalite Ihrište, v hydrogeologickom rajóne PM – 040, od roku 1972 pozoruje

prameň Káčerovská. Nadmorská výška výveru je 390 m n.m. Prameň má značne rozkolísanú

výdatnosť. Maximum 7,50 l.s-1

bolo zistené 30.1.2002, minimum 0,17 l.s-1

22.9.1993. Priemerná

výdatnosť je udávaná hodnotou 1,24 l.s-1

.

V tom istom hydrogeologickom rajóne je pozorovaný prameň Mostište v lokalite

Mostište. Nadmorská výška výveru je 530 m n.m. a pozorovaný je od roku 1988. Maximálne

zistená výdatnosť za pozorovacie obdobie bola 1,34 l.s-1

dňa 22.4.1992, minimálna 0,08 l.s-1

bola

13.10.1993. Ako priemerná je udávaná výdatnosť 0,26 l.s-1

.

Kvartér má v predmetnom území najväčšiu hydrogeologickú hodnotu predovšetkým

vďaka fluviálnym náplavom riečky Biela Voda. Celé povodie Bielej Vody bolo podrobne

hydrogeologicky preskúmané (J. Lenártová 1986). Prieskum pozostávajúci z troch

hydrogeologických vrtov a následných dokumentácií kvality a kvantity sa sústredil medzi

obcami Dohňany a Mestečko. Hĺbka vrtov bola 11-12 metrov, priemerná mocnosť zvodnenej

vrstvy cca 7 metrov, hladina podzemnej vody 3,7-4,1m pod terénom. Samostatnými čerpacími

skúškami sa overili výdatnosti 14-20 l.s-1

pri pomerne malých zníženiach 1,3-1,6m. Súčiniteľ

filtrácie zvodnenej vrstvy bol stanovený v rozmedzí 1,15-2,65.10-3

m.s-1

. Doplňovanie

podzemných vôd sa deje formou infiltrácie z povrchového toku. Na doplňovaní sa podieľajú aj

atmosferické zrážky, hlavne pri prívalových dažďoch, kedy dochádza k prakticky neobmedzenej

infiltrácií z povrchu a zvyšovaniu hladiny v povrchovom toku. Hydrogeologická hodnota

ostatných kvartérnych útvarov (sute, dejekčné kužely, elúvia a i svahové formy) s ohľadom na

získanie vody, je zanedbateľná.


9

2.6. INŽINIERSKO GEOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA, GEOFAKTORY ŽIVOTNÉHO

PROSTREDIA

V súlade s inžinierskogeologickou mapou Slovenska a dokumentačným elaborátom využitie

a ochrana geologického prostredia SR (Matula M. 1989) môžeme v záujmovom území

vyčleniť štyri inžinierskogeologické rajóny:

– rajón deluviálnych sedimentov

– rajón karbonátových a klastických hornín

– rajón fluviálnych sedimentov

– rajón flyšoidných hornín

– Rajón deluviálnych sedimentov má len malé plošné rozšírenie. Deluviálne

sedimenty vytvárajú litologicky i hrúbkou rozdielne akumulácie. Závisí to od charakteru

predkvartérneho podkladu, strmosti svahu, klimatických pomerov. Pri úpätí svahov sú hrúbky

väčšie, zatial čo na eleváciach je ich hrúbka malá. Závisí to od charakteru predkvartérneho

podkladu, strmosti svahu, klimatických pomerov. Pri úpätí svahov sú hrúbky väčšie, zatiaľ čo na

eleváciach je ich hrúbka malá, litologicky sa jedná o delúvia piesčito-hlinité, ílovito-hlinité,

piesčito-štrkovité a p. K najčastejším technicky dôležitým geologickým procesom, postihujúcim

deluviálne sedimenty patrí erózia, zosúvanie, podomieľanie, abrázia brehov riek. K intenzívnej

erózií a častým zosuvom dochádza najmä v delúviach na ílovcovo-prachovcovom ale najmä na

flyšovom podloží, kde sú zvyčajne akumulované hrubé ílovito-hlinité a ílovito-piesčité delúvia.

Rozsiahlymi soliflukčnými procesmi je zdôraznené rozhranie delúvia a podkladu, čím sa vytvára

predpoklad na vytvorenie šmykovej plochy po povrchu podkladu. Rozhodujúcu úlohu tu hrá

nepriepustnosť podkladu a značné množstvo zrážok.

– Rajón karbonátových a klastických hornín má v záujmovom území malé plošné

rozšírenie a súvisí s bradlovým pásmom. Na malom priestore sa tu striedajú krinoidové a piesčité

vápence, pieskovce, rohovce, slieňovce a slienité bridlice. Vyskytujú sa aj polohy dolomitov,

zlepencov a kremencov. Vrstevnatosť hornín je prevažne lavicovitá až doskovitá, horniny sú do

hĺbok 3-5m navetrané až zvetrané. Podľa STN 731 001 patrí medzi skalné horniny do tried R2

až R4 (výnimočne R1 a R5), podľa STN 733 050 do tried 4-6. Priepustnosť týchto hornín je

prevažne puklinová. Pramene majú najčastejšiu výdatnosť 1-2 l.s-1

, výnimočné sú pramene

s výdatnosťou 5,0 l.s-1

a viac. (Prameň č.1 Záriečie).

– Rajón fluviálnych sedimentov je vyvinutý v úzkom pruhu pozdĺž riečky Biela Voda

a v malom úseku zasahuje i do údolnej nivy rieky Váh v okolí Kočkoviec. Pre náplavy nížinných

tokov je charakteristické zastúpenie dvoch faciálnych komplexov: hrubozrnných sedimentov

riečneho koryta a jemnozrnných sedimentov údolnej nivy. Sedimenty riečneho koryta vytvárajú

spodný, spravidla niekoľko metrov mocný komplex štrkov a piesčitých štrkov, vo vyšších

častiach pieskov. Faciálny komplex údolnej nivy tvorí povrchovú časť náplavov vo vývoji

hlinitých, ílovitých až jemne piesčitých sedimentov, dosahujúcich obvykle hrúbku 1-3m.

Celková hrúbka fluviálnych sedimentov Bielej Vody nepresahuje 12-18m. Z geodynamických

javov sa v území najčastejšie vyskytuje bočná erózia, pri extrémnych prietokoch v toku lokálne

aj podmáčanie územia. Územie rajónu sa využíva na poľnohospodárske účely, pôdy tu dosahujú

1 až 3. bonitnú triedu.

– Rajón flyšoidných hornín je v posudzovanom území plošne dominantný. K povrchu

tu vystupujú v rôznej miere zhridličnatené ílovovo-prachovcové a slieňovcové horniny,

striedajúce sa rytmicky s pieskovcami prípadne i zlepencami, pričom celkové zastúpenie

ílovcovo-prachovcových hornín je v rozmedzí 30-80%. Hrúbka vrstiev je spravidla niekoľko


10

centimetrov až decimetrov, výnimočne 1-2 metre. Flyšoidné súvrstvie rajónu sú spravidla

zvrásnené a značne tektonicky porušené. Z hornín zastúpených v rajóne sú relatívne dobre

pripustené pieskovcové a zlepencové horniny, ktoré sú intenzívne rozpukané a pukliny sú

pomerne otvorené. Ílovcovo-prachovcové horniny majú pukliny zatvorenejšie prípadne vyplnené

ílovito-prachovitou výplňou, takže sú relatívne nepriepustné. Striedanie priepustných a menej

priepustných horninových typov spôsobuje, že územie rajónu je málo zvodnené. Pramene tvoria

len menšie vývery s výdatnosťou desatiny litrov za sekundu, ich výdatnosť však silne kolíše, čo

poukazuje na plytký obeh podzemných vôd a ich priamu závislosť od zrážok. Morfologický ráz

rajónu je charakteristický miernymi až strednými svahmi a plochými chrbátmi. Strmšie svahy sa

vyskytujú v územiach s podstatnejším zastúpením pieskovcových hornín. Zhridličnatené polohy

paleogénnych ílovcov sú málo odolné voči zvetrávaniu, značne namŕzavé, rozpadavé a nestále

v styku s vodou. Energia reliéfu, zrážková voda, hydrogeologické pomery a vlastnosti hornín

podmieňujú častý výskyt zosuvov. Vyskytuje sa jednak zosúvanie po plochách vrstevnatosti

súbežných so svahom, ale časté sú i zosuvy v prípade ak vrstvy zapadajú do svahu, kedy horniny

sú vystavené intenzívnejšiemu zvetrávaniu prenikajúcemu po vrstvách hlbšie do svahu. Šmykové

plochy bývajú spravidla na rozhraní zvetralých a zdravých hornín.

2.7. SEIZMICITA ÚZEMIA, HĹBKA PREMŔZANIA

Podľa STN 730 036 Seizmické zaťaženie stavebných konštrukcií, prílohy A.2.

Seizmotektonickej mapy Slovenska, môžu sa v priestore budúceho staveniska vyskytnúť

seizmické otrasy 7° stupnice MSK-64. Podľa čl. 3.1.1. seizmické zaťaženie zapríčiňuje vynútené

kmitanie stavebných konštrukcií. Seizmická odozva konštrukcie je v čase premenná v závislosti

od charakteru budenia a od vlastností konštrukcie a podložia. Stavebné konštrukcie v oblastiach

7° a vyššieho stupňa seizmickej stupnice MSK-64 sa obyčajne musia počítať a navrhnúť na

seizmické zaťaženie.

Podľa mapy zdrojových oblastí uvedenej normy sa predmetné územie nachádza

v zdrojovej oblasti 4, ktorej sa priraďuje základné seizmické zrýchlenie αr = 0,3m.s-2

.

Hĺbku premŕzania pôdy stanovíme podľa ON 736 196 s použitím mrazového indexu

m. Na určenie mrazového indexu sme použili mapu izokriviek návrhového indexu mrazu, ktorú

spracovali HMÚ v Bratislave a v Brne za roky 1950-1970 a ktorá tvorí prílohu citovanej normy.

Hodnotenej oblasti zodpovedá mrazový index 650 až 700, hĺbka premŕzania potom

bude: hpr = Im5

Po dosadení dostávame hĺbku premŕzania hpr = 127-132cm.

3. LITOLOGICKÝ POPIS VRTOV

V tejto kapitole uvádzame litologické popisy realizovaných vrtov na základe

vizuálnych makroskopických popisov upresnených podľa výsledkov laboratórnych analýz.

V popise uvádzame aj údaje o hladine podzemnej vody. Popisy sú rozdelené podľa projektovej

skladby na vrty vykonané v trase potrubí a na vrty odvŕtané pod jednotlivými stavebnými

objektami.


11

3.1. LITOLOGICKÝ POPIS VRTOV V TRASE POTRUBÍ

Vrty realizované v trase budúcich potrubí majú označenie T a príslušné poradové číslo.

Ich lokalizácia je v priloženej situácií. V popisoch vrtov uvádzame makroskopický popis

navŕtaných materiálov a ich zaradenie podľa STN 731001 (symbol zeminy) a STN 733050

(trieda ťažiteľnosti). STN 731001 STN 733050 symbol trieda ťažiteľn.

Vrt T-1 kóta vrtu 247,40 m n.m.

0,00 – 0,60 m hlinito-kamenitá, heterogénna navážka GMY 3

0,60 – 2,50 m hlina ílovito-piesčitá so strednou plasticitou, pevnej

konzistencie

MI 4

2,50 – 5,00 m štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy, uľahlý, valúny priemeru

nad 15 cm v objeme nad 50%

G-F 5

Hladina podzemnej vody nebola zistená.


0,00 – 1,00 m navážka hlinito-kamenitá, charakteru štrk hlinitý GMY 3

1,00 – 2,80 m hlina piesčitá, hnedej farby, pevnej konzistencie MS 4

2,80 – 5,00 m štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy, uľahlý, valúny nad 10 cm

v objeme nad 50%

G-F 5

Hladina podzemnej vody nebola zistená..


0,00 – 1,50 m hlina piesčitá, hnedej farby, konzistencia tuhá MS 3

1,50 – 5,00 m štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy, uľahlý, valúny 12-15 cm

v objeme nad 50%

G-F 5

Hladina podzemnej vody narazená i ustálená 2,3 m pod terénom.


0,00 – 1,10 m hlina piesčitá, hnedošedá, tuhej konzistencie MS 3

1,10 – 5,00 m štrk hlinitý, uľahlý, valúny nad 10 cm v objeme nad 50% GM 5

Hladina podzemnej vody narazená a ustálená 1,8 m pod terénom.


12


0,00 – 1,10 m hlina piesčitá, hnedej farby, tuhej konzistencie MS 3

1,10 – 5,00 m štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy, valúny nad 10 cm v

objeme nad 50%

G-F 5

Hladina podzemnej vody narazená aj ustálená 2,9 m pod terénom.


0,00 – 0,50 m hlinito-kamenitá navážka, charakteru štrkohlinitého GMY 3

0,50 – 1,10 m hlina piesčitá, hnedá, tuhej konzistencie MS 3

1,10 – 5,00 m štrk hlinitý, uľahlý, valúny 10-15 cm v objeme nad 50% GM 5



0,00 – 0,40 m hlina humusovitá, tmavošedá s organickými zbytkami MSO 2

0,40 – 1,20 m hlina piesčitá, hnedá, tuhej konzistencie MS 3

1,20 – 5,00 m štrk hlinitý, uľahlý, valúny 10-20 cm v objeme viac ako 50% GM 5



0,00 – 0,30 m hlina humusovitá, tmavosivá, ornica MSO 2

0,30 – 5,00 m štrk hlinitý, uľahlý, valúny priemeru 10-25 cm v objeme nad

50%

GM 5



0,00 – 0,25 m hlina humusovitá, tmavošedá s organickými zvyškami MSO 2

0,25 – 5,00 m štrk hlinitý, uľahlý, valúny priemeru nad 10 a do 25 cm v

objeme nad 50%

GM 5



13


0,00 – 0,80 m návažka charakteru hlinitého štrku GMY 4

0,80 – 3,60 m štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy, valúny priemeru nad 10

cm v objeme nad 50%

G-F 5

3,60 – 5,00 m štrk hlinitý, uľahlý, valúny 10-25 cm v objeme nad 50% GM 5



0,00 – 2,80 m delúvium hlinito-kamenité, charakter hlinitého štrku, valúny


GM 4

2,80 – 5,00 m navetrané podložie, ílovce, slieňovce, pieskovce, charakter

elúvia

R4 4



0,00 – 0,20 m hlina humusovitá, tmavošedá, piesčitá MSO 3

0,20 – 2,40 m hlina s úlomkami pieskovcov, charakteru hlinitého štrku,

úlomky nad 10 cm v objeme nad 10%

GM 4

2,40 – 4,00 m hlinitokamenité delúvium, úlomky pieskovca nad 10 cm tvoria

až 60% objemu

GM 5

4,00 – 5,00 m slieňovcovo-ílovité elúvium charakter hliny s nízkou

plasticitou, pevnej konzistencie

ML 4

Hladina podzemnej vody narazená 2,4 m, ustálená 2,0 m pod terénom.


0,00 – 0,50 m návažka charakteru hlinitého štrku GMY 4

0,50 – 5,00 m štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy, valúny priemeru 15-25

cm v objeme nad 50%

G-F 5



14


0,00 – 0,25 m hlina piesčitá tmavošedá s obsahom humusu MSO 3

0,25 – 5,00 m hlinitokamenité delúvium, úlomky pieskovcov a slieňovcov

veľkosti nad 10 cm tvoria až 60-70% celkového objemu

GM 5

Hladina podzemnej vody narazená i ustálená m pod terénom.


0,00 – 0,30 m hlina piesčitá, tmavosivá s obsahom humusovej zložky MSO 3



G-F 5



0,00 – 0,25 m hlina tmavošedá, piesčitá s obsahom organických látok MSO 3

0,25 – 5,00 m ílovce a pieskovce, navetrané podložie, úlomky 10-20 cm

zastúpené v objeme do 50%

R4 4

Hladina podzemnej vody ustálená 3,0 m pod terénom.


0,00 – 0,20 m hlina piesčitá, tmavosivá, humusovitá MSO 3

0,20 – 5,00 m štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy, uľahlý valúny priemeru


G-F 5



0,00 – 0,20 m hlina humusovitá, piesčitá MSO 3


10-20 cm v objeme nad 50%

Hladina podzemnej vody narazená aj ustálená v hĺbke 3,3 m pod terénom.


15


0,00 – 0,40 m hnedá hlina s nízkou plasticitou, pevná ML 4

0,40 – 2,50 m silne zvetrané ílovce až íl so strednou plasticitou, pevný CL 4

2,50 – 5,00 m ílovce a pieskovce navetrané, úlomky 10-20 cm zastúpené v

objeme do 50%

R4 4

Hladina podzemnej 2,6 m pod terénom.


0,00 – 0,20 m hlina piesčitá svetlohnedá, pevná MS 3

0,20 – 2,30 m štrk hlinitý, valúny nad 10 cm v objeme do 50% GM 4



G-F 5



0,00 – 0,30 m hlina piesčitá svetlohnedá, pevná MS 3



G-F 5



16

3.2. LITOLOGICKÝ POPIS VRTOV REALIZOVANÝCH POD OBJEKTAMI ČERPACÍCH

STANÍC

Pod objektami čerpacích staníc boli odvŕtané vrty s označením ČS-1 až ČS-19 do hĺbky

5-6 metrov. Tieto označenia boli určené pre inžinierskogeologický prieskum. Tieto sa však

odlišujú od ich čísiel označených v projekte pre jednotlivé lokality. Považujeme preto za

potrebné uviesť čísla geologických vrtov súčasne s označením budúcich čerpacích staníc.

LOKALITA OZNAČENIE VRTU OZNAČENIE ČERP. STANICE

Mestečko ČS-1 ČS-1

Záriečie ČS-2 ČS-2

ČS-3 ČS-3

ČS-4 ČS-4

Dohňany ČS-5 ČS-1

ČS-6 ČS-2

ČS-7 ČS

Dolné Kočkovce ČS-8 ČS-1

ČS-9 ČS-2

ČS-10 ČS-3

Nosice ČS-11 ČS

ČS-12 ČS-1

ČS-13 ČS-2

Beluša ČS-14 ČS-1

Vieska Bezdedov ČS-15 ČS-A1

ČS-16 ČS-A2

Ihrište ČS-17 ČS-B1

Hoštiná ČS-18 ČS-B2

ČS-19 ČS-B2-3


17

Litologický popis vrtov je rovnaký ako u vrtov v trase potrubí, to znamená, že

uvádzame symbol zeminy podľa STN 731001 a triedu ťažiteľnosti v zmysle STN 733050.

Vrt ČS-1 kóta vrtu 311,50 m n.m.

0,00 – 0,60 m fluviálne štrky nerovnomerne piesčité, valúny dobre

opracované priemeru 10-18 cm, uľahlé, štrk s prímesou

jemnozrnnej zeminy valúny nad 10 cm v objeme nad 50%

G-F 5



0,00 – 0,15 m hlina humusovitá, piesčitá, tmavošedá MSO 2

0,15 – 0,70 m návažka, zahlinené štrky s úlomkami stavebného materiálu GMY 4

0,70 – 5,00 m fluviálne štrky nerovnomerne piesčité, valúny rozmerov nad 10

cm v objeme asi 20-30%, štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy s

ílovitými preplástkami v hĺbke 1,8-1,9; 2,1-2,2; 2,8-3,9 m

G-F 4



0,00 – 0,10 m hlina humusovitá, tmavosivá, piesčitá MSO 2

0,10 – 2,40 m antropogénna návažka s prevahou zahlineného štrku, úlomkami

stavebného materiálu (tehly, betón)

GMY 4

2,40 – 6,00 m fluviálne štrky, čiastočne zahlinené, valúny opracované

rozmerov 10-15 cm v objeme nad 50%

G-F 5

Hladina podzemnej vody narazená aj ustálená v hĺbke 4,4 m pod terénom.


0,00 – 0,10 m hlina humusovitá, tmavosivá, piesčitá MSO 2

0,10 – 0,80 m návažka charakteru hlinitého štrku s úlomkami stavebného

materiálu

GMY 4

0,80 – 5,00 m štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy, valúny priemeru 12-14

cm v objeme nad 50%, uľahlý

G-F 5



18


0,00 – 1,60 m navážky tvorené silne zahlineným štrkom s úlomkami

stavebného materiálu, štrk hlinitý

GMY 4

1,60 – 2,40 m štrk hlinitý so zrnami nad 10 cm v objeme nad 10%, ílovitá

zložka má pevnú konzistenciu

GM 4

2,40 – 2,60 m piesok s obsahom valúnov, zle zrnený stredne uľahlý až uľahlý SP 3

2,60 – 5,00 m štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy valúny nad 10 cm v

objeme nad 50 %

G-F 5



0,00 – 0,10 m hlina humusovitá, piesčitá, tmavosivá MSO 2

0,10 – 0,30 m navážka, štrk zahlinený resp. hlinitý s úlomkami rôzneho

stavebného materiálu

GMY 4

0,30 – 1,10 m štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy, valúny dobre opracované,

veľkosti nad 10 cm v objeme nad 10%

G-F 4

1,10 – 5,00 m štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy, valúny opracované nad

50%

G-F 5



0,00 – 0,15 m hlina humusovitá, piesčitá, tmavosivá MSO 2

0,15 – 2,20 m návažka charakteru hlinitého štrku s úlomkami stavebného

materiálu (betón, tehly)

GMY 4

2,20 – 2,40 m íl piesčitý, konzistencia pevná, hnedý CS 4

2,40 – 2,60 m piesok s prímesou jemnozrnnej zeminy, uľahlý SF 3

2,60 – 2,90 m štrk ílovitý, valúny pieskovcov nad 10 cm v objeme nad 10%,

konzistencia pevná

GC 4

2,90 – 6,00 m štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy valúny opracované

priemeru nad 10 cm v objeme nad 50 %

G-F 5

Hladina podzemnej vody - slaný prítok 4,8 m pod terénom po dovŕtaní vrtu sa stratil.


19



0,20 – 1,30 m hlina piesčitá, žltohnedej farby, konzistencia tuhá GMS 3

1,30 – 5,00 m štrk hlinitý fluviálneho charakteru valúny nad 10 cm v objeme

nad 10 %, zdravé nezvetralé

GM 4



0,00 – 0,15 m hlina humusovitá piesčitá tmavošedá MSO 2

0,15 – 1,10 m navážka hlinito-kamenitého charakteru, konzistencia hlinitej

výplne pevná

GMY 4

1,10 – 3,70 m íl piesčitý, prípadne hlina piesčitá, pevnej konzistencie CS 4

3,70 – 6,00 m štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy až štrk hlinitý, valúny

opracované nad 10cm, objem nad 10 %

G-F 4




0,10 – 0,90 m navážka-hlina piesčitá s úlomkami stavebného materiálu,

charakteru hlinitého štrku

GMY 4

0,90 – 2,40 m íl piesčitý, piesčitosť rôzneho stupňa, konzistencia pevná CS 4

2,40 – 2,80 m

2,80 – 5,00 m

piesok s prímesou jemnozrnnej zeminy, valúnový materiál

granitoidný menej karbonatický, valúny priemeru nad 10cm

v objeme nad 10 %

objeme nad 50 %

SF 3



20



0,10 – 0,90 m navážka antropogénneho charakteru (škvára, stavebný materiál,

hlina so štrkom), štrkohlinitého charakteru

GMY 4

0,90 – 5,00 m Fluviálne štrky s dobre opracovanými valúnmi, nezvetranými

(granitoidy, karbonáty), veľkosť nad 10 cm v objeme cca 25%,

štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy

G – F 4


Vrt ČS-12 kóta vrtu 265,20 m.n.m.

0,00 – 0,10 m hlina humusovitá, s rastlinnými zbytkami, piesčitá MSO 2

0,10 – 0,80 m štrk hlinitý-navážka GMY 3

0,80 – 2,50 m

2,50 – 3,20 m

3,20 – 5,00 m

hlina piesčitá, žltohnedá, konzistencia tuhá

piesok s prímesou jemnozrnnej zeminy s ojedinelými valúnmi

do 5cm

štrk zle zrnený, valúny nad 10cm v objeme nad 10%, uľahlý

MS

S – F

GP

3

3

4

Hladina podzemnej vody narazená i ustálená 2,50m pod terénom.


0,00 – 0,15 m hlina humusovitá s rastlinnými zbytkami, šedohnedá, piesčitá MSO 2

0,15 – 0,90 m

0,90 – 2,20 m

štrk hlinitý, charakteru navážky, stredne uľahlý

hlina piesčitá s rozdielnym zastúpením jemnozrnnej frakcie,

tuhej konzistencie

GMY

MS

GM

3

3

4

2,20 – 2,50 m štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy, uľahlý s valúnmi nad

10 cm v objeme nad 10%

G – F 4



21


0,00 – 0,20 m hlina humusovitá, piesčitá, šedohnedá MSO 2

0,20 – 0,80 m Hlina piesčitá s ojedinelými valúnmi štrku, tuhá MS 3

0,80 – 1,30 m

1,30 – 5,00 m

štrk hlinitý, uľahlý so zrnami nad 10cm v objeme nad 10%

štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy, uľahlý, valúny nad 10cm

v objeme nad 10%

G M

G – F

4

4



0,00 – 2,50 m delúvium kamenitohlinité, charakter hlnitého štrku

s pieskovými valúnmi priemeru 10cm v objeme nad 10%

GM 4

2,50 – 5,00 m zvetrané podložie, pieskovce a ílovce, na elúvium charakteru

piesčitého ílu, tuhej konzistencie

CS 3




0,10 – 2,80 m štrk hlinitý, kamenitohlinité delúvium s valúnmi pieskovcov

priemeru nad 10cm v objeme nad 10%

GM 4

2,80 – 5,00 m zvetrané podložie, pieskovce a ílovce, na elúvium charakteru

piesčitého ílu, konzistencia tuhá

CS 3



0,00 – 0,15 m hlina piesčitá, humusovitá, tmavošedá MSO 2

0,15 – 3,00 m delúvium hlinitokamenité, charakter hlinitého štrku, výskyt

valúnov pieskovce priemeru 10cm v objeme nad 10%

GM 4

3,00 – 5,00 m elúvium silne zvetrané ílovce a prieskovce až na hlinu piesčitú

tuhej konzistencie

MS 3

Hladina podzemnej vody narazená i ustálená v hĺbke 3,20m.


22


0,00 – 0,15 m hlina humusovitá, tmavošedá, piesčité MSO 2

0,15 – 2,40 m hlina s úlomkami pieskovcov, charakter hlinitého štrku GM 4

2,40 – 3,20 m

3,20 – 5,00 m

hlinitokamenitá suť, valúny nad 10 cm, v objeme nad 10%

elúvium slieňovcov a ílovcov, charakter piesčitého ílu tuhej

konzistencie

GM

CS

4

3

Hladina podzemnej vody narazená 3,1m, ustálená 2,9m pod terénom.


0,00 – 0,10 m hlina piesčitá, humusovitá s organickými zbytkami MSO 2

0,10 – 1,80 m hlina ílovitá s valúnmi pieskovcov a slieňovcov, charakter

hlinitého štrku

GM 4

1,80 – 3,50 m

3,50 – 5,00 m

suť hlinitokamenitá valúny pieskovcov a slieňovcov nad 10cm

v objeme nad 10%

elúvium slieňovcov a ílovcov charakter piesčitého ílu tuhej

konzistencie

GM

CS

4

3

Hladina podzemnej vody narazená a ustálená 2,8m pod terénom.

3.3. LITOLOGICKÝ POPIS VRTOV V OBJEKTE ČOV STREŽENICE

V areáli strediska ČOV boli odvŕtané 4 prieskumné vrty a to následovne:

– Pod objekt odľahčovacej komory sa odvŕtal vrt OK-1 do hĺbky 8,0 pod úroveň terénu

– Pod objekty dosadzovacích nádrží č.1 a 2 sa odvŕtali vrty DN-1,2,3 do hĺbky 10,0m pod

úroveň terénu.


23

Litologický popis vrtov je nasledovný

Vrt OK – 1 kóta vrtu 261,20 m n.m.


0,20 – 3,40 m navážka heterogénneho charakteru s prevahou štrku hlinitého

a štrku s prímesou jemnozrnnej zeminy

GMY 3

3,40 – 5,50 m

5,50 – 7,10 m

7,10 – 8,00 m

íl piesčitý, tuhej konzistencie hnedý

piesok ílovitý, zvodnený, krytý až stredne uľahlý s ojedinelými

valúnmi 3-5cm

striedanie lavíc pieskovcov a ílovcov navetvených

CS

SC

R3

3

4

5


Vrt DN – 1 kóta vrtu 259,17 m n.m.


0,10 – 2,80 m navážka (sypanina) s prevahou štrku so zvýšeným podielom

hlinitej zložky

GMY 3

2,80 – 3,80 m

3,80 – 10,0 m

navážka (sypanina) štrk zle zrnený

Štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy, valúny priemeru 12-15cm

v objeme nad 10%

GPY 4

Hladina podzemnej vody nebola zistená len zavlhnutie 4,2 a 5,3m.


0,00 – 0,15 m hlina prachovitá, humusovitá s organickými zbytkami MSO 2

0,15 – 2,70 m navážka (sypanina), štrk s priemerom jemnozrnnej zeminy,

stredne uľahlý až kyprý

G–FY 4

2,70 – 3,00 m

3,00 – 4,60 m

4,60 – 10,0 m

navážka (sypanina) štrk hlinitý, stredne uľahlý až kyprý

navážka (sypanina) štrk zle zrnený, stredne uľahlý

fluviálne štrky-štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy, valúny

granitoidov, kremencov, karbonátov v priemere nad 10cm v

objeme nad 10%

GMY

GPY

G – F

3

3

4

Podzemná voda bola zistená len slabými prítokmi v 5,2 a 6,3m.


24


0,00 – 0,20 m betónový panel

0,20 – 1,80 m navážka (sypanina) štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy,

valúny do 10cm, kyprá až stredne uľahlá

G – FY 3

1,80 – 2,70 m

2,70 – 4,30 m

4,30 – 10,0 m

navážka (sypanina), štrk hlinitý, úlomky stavebného materiálu

do 50cm, stredne uľahlá

navážka (sypanina), štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy,

stredne uľahlý

fluviálne štrky -štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy, valúny

nad 10cm v objeme nad 10%

GMY

GF – Y

G – F

3

3

4

Prítoky vody zistené v 3,8 a 5,15m, hladina sa ustálila 5,30m pod terénom.

3.3. LITOLOGICKÝ POPIS VRTOV POD OBJEKTAMI VODOJEMOV

Vodojemy, ktoré sa budú realizovať v rámci tejto úlohy, budú situované v nasledovných

lokalitách uvedených nižšie. Súčasne uvádzame aj označenie vrtov a kapacitu vodojemov.

Lokalita Dohňany 2 x 250m3, vrty D-1,2

Lokalita Ihrište 2 x 50m3, vrty I-1,2

Lokalita Mostište 2 x 50 m3, vrty M-1,2

Lokalita Zbora 2 x 50m3, vrty Z-1,2

Lokalita Hoština 2 x 50m3, vrty H-1,2

Vrt D – 1 kóta vrtu 345,10 m n.m.


0,10 – 0,25 m navážka hlinitokamenitá-sypanina GMY 3

0,25 – 2,40 m

2,40 – 4,00 m

4,00 – 4,20 m

4,20 – 4,80 m

4,80 – 7,00 m

hliny deluviálnho charakteru s úlomkami pieskovcov,

hlina so strednou plasticitou pevnej konzistencie

elúvium tvorené zvetranými ílovcami a hojným výskytom

úlomkov, hlina štrkovitá

piesčité íly, konzistencia pevná

ílovce silne zvetrané, sivohnedé

pieskovce a ílovce, flyšové striedanie, nevetrané

MI

MG

CS

R6

R4

3

3

3

4

5



25

Vrt D – 2 kóta vrtu 343,10 m n.m.


0,10 – 2,30 m hlina piesčitá, pevnej konzistencie s úlomkami pieskovcov a

ílovcov

MS 3

2,30 – 3,80 m

3,80 – 4,80 m

4,80 – 7,00 m

elúvium tvorené zvetranými ílovcami a hojným výskytom

úlomkov, hlina štrkovitá

ílovce a pieskovce flyšoidne sa striedajúce, zvetrané až silne

zvetrané

pieskovce a ílovce striedajúce sa vo vrstvách hrubých

cca 3-10cm, navetrané

M6

R6

R4

3

4

5

Hladina podzemnej vody zistená v hĺbke 4,4m pod terénom.

Vrt I – 1 kóta vrtu 405,50 m n.m.

0,00 – 0,15 m humusovitá hlina, tmavošedá piesčitá MSO 2

0,15 – 3,00 m delúvium hlinité s úlomkami pieskovcov a ílovcov, hlina

štrkovitá, pevnej konzistencie

MG 4

3,00 – 5,20 m

5,20 – 6,00 m

elúvium hlinitopiesčité s úlomkami prevažne pieskovcov,

charakter piesčitej hliny, pevná

striedanie pieskovcov a ílovcov, flyšoidný vývoj mierne

zvetrané

MS

R4

4

5


Vrt I – 2 kóta vrtu 406,60 m n.m.

0,00 – 0,15 m hlina humusovitá, prachovitá šedočierna MSO 2

0,15 – 3,10 m delúvium hlinitokamenité, úlomky pieskovcov a ílovcov,

charakter hliny štrkovitej

MG 4

3,10 – 5,00 m

5,00 – 6,00 m

hlinitopieščité elúvium s úlomkami predovšetkým pieskovcov,

hlina piesčitá pevná

flyšoidný vývoj ílovcovo-pieskovcový mierne zvetrané

MS

R4

4

5



26

Vrt M – 1 kóta vrtu 406,73 m n.m.


0,15 – 4,50 m ílovce a pieskovce navetrané až zvetrané na hlinitý charakter,

hlina s úlomkami, štrkovitá, pevná

MG 4

4,50 – 6,00 m striedanie ílovcov a pieskovcov vo vrstvách 3-5cm navetrané,

flyšoidný vývoj

R4

5


Vrt M – 2 kóta vrtu 407,60 m n.m.


0,15 – 3,90 m ílovce a pieskovce navetrané až zvetrané na hlinu s úlomkami,

hlina štrkovitá, pevná

MG 4

3,90 – 6,00 m cyklické striedanie sa ílovcov a pieskovcov, mocnosť vrstvičiek

4-6cm

R4

5


Vrt Z – 1 kóta vrtu 406,80 m n.m.

0,00 – 0,10 m humusovitá hlina, piesčitá, tmavošedá MSO 2

0,10 – 2,40 m ílovce a pieskovce zvetrané na elúvium hlinitého charakteru

s úlomkami, hlina štrkovitá pevná

MG 4

2,40 – 6,00 m ílovce a pieskovce zvetrané až navetrané, vrstevnaté, vrstvičky

5-8cm

R4

5


Vrt Z – 2 kóta vrtu 407,90 m n.m.

0,00 – 0,15 m humusovitá hlina, piesčitá, tmavošedá MSO 2

0,15 – 2,60 m ílovce a pieskovce zvetrané na hlinité elúvium s úlomkami

pevných hornín, hlina štrkovitá, pevná

MG 4

2,60 – 6,00 m pieskovce a ílovce flyšoidný vývoj tenkovrstevnatý R4

5



27

Vrt H – 1 kóta vrtu 451,50 m n.m.

0,00 – 0,15 m humusovitá hlina, piesčitá MSO 2

0,15 – 2,40 m

2,40 – 4,00 m

hlina štrkovitá, smerom do hĺbky pribúdajú valúny pieskovce,

hlina je pevná

hlinitokamenité delúvium, štrk hlinitý, hlinitá výplň tuhá,

prevaha valúnov pieskovca

MG

GM

4

4

4,00 – 5,20 m

5,20 – 6,00 m

elúvium slieňovcov, zvetrané až na hlinu so strednou plasticitou

tuhej konzistencie

slieňovce silne zvetrané

MI

R5

4

4

Hladina podzemnej vody narazená 2,4m, ustálená 1,8m.

Vrt H – 2 kóta vrtu 452,60 m n.m.

0,00 – 0,15 m hlina, piesčitá, humusovitá MSO 2

0,15 – 2,30 m

2,30 – 4,20 m

hlina štrkovitá, pevnej konzistencie, veľkosť valúnov pieskovca

až 15-20cm v objeme nad 10%

hlinitokamenité delúvium, hlinitá výplň tuhá, štrk hlinitý,

valúny pieskovce 10-20cm nad 10%

MG

GM

4

4

4,20 – 5,30 m

5,30 – 6,00 m

hlina so strednou plasticitou, elúvium slieňovcov, konzistencia

tuhá

slieňovce silne zvetrané

MI

R5

4

4

Hladina podzemnej vody narazená 2,3m, ustálená 1,7m.

4. INŽINIERSKO GEOLOGICKÉ ZHODNOTENIE

V tejto kapitole budeme postupovať obdobne ako v kapitole 3 a budeme uvádzať

fyzikálnomechanické charakteristiky zemín a hornín uvedených vo vrtoch pre jednotlivé zámery.

4.1 INŽINIERSKOGEOLOGICKÉ ZHODNOTENIE V TRASE POTRUBÍ

V trase potrubí boli odvŕtané vrty T-1 až T-21, ktorými sa v členení podľa STN 731001

overili následovné typy zemín a hornín:

– zeminy jemnozrnné

– zeminy štrkovité

– skalné horniny

Pri určovaní smerných normových charakteristík budeme používať aj v ďaľších

kapitolách následovnú symboliku:

Edef modul tvárnosti


28

φef efektívny uhol vnútorného trenia

φu totálny uhol vnútorného trenia

Cef efektívna súdržnosť

Cu totálna súdržnosť

υ Poisonovo číslo

β súčiniteľ pre prepočet

γe objemová tiaž

σc pevnosť v prostom tlaku

Rdt tabuľková výpočtová únosnosť

Zeminy, ktorých symbol končí na Y alebo O sú pre zakladanie nevhodné, preto ich

charakteristiky neuvádzame.

4.1.1. ZEMINY JEMNOZRNNÉ

Z jemnozrnných zemín boli zistené nasledovné zeminy s konzistenciou tuhou a pevnou:

– hlina so strednou plasticitou, symbol MI

– hlina piesčitá, symbol MS

– hlina s nízkou plasticitou, symbol ML

– íl so strednou plasticitou, symbol CI

– Hlina so strednou plasticitou, symbol MI,m8pod2a tab. 11 STN 731001 nasledovné

smerné normové charakteristiky:

Konzistencia tuhá:

Edef=3,0Mpa; Cu=60kPa; φu=0°C; Cef=10kPa; φef=20°; υ=0,40; β=0,47; γe=20,0kN.m-3

Konzistencia pevná:


– Hlina piesčitá, symbol MS, má podľa uvedenej tabuľky a citovanej normy následovné


Konzistencia tuhá:




– Hlina s nízkou plasticitou, symbol ML má podľa tabuľky 11 STN 731001 nasledovné


Konzistencia tuhá:


29




– Íl so sedmou plasticitou, symbol CI, podľa uvedenej tabuľky a normy má nasledovné


Konzistencia tuhá:




4.1.2. ZEMINY ŠTRKOVITÉ

Zo zemín štrkovitých boli nutnými prácami overená:

– štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy, symbol G-F

– štrk hlinitý, symbol GM

Oba zistené typy zemín považujeme za uľahnuté

– Štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy, symbol G–F, má podľa STN 731001 tab. 13

nasledovné smerné normové charakteristiky:

Edef=90Mpa; Cef=0kPa; φef=33°; υ=0,25; β=0,83; γe=19,0kN.m-3

– Štrk hlinitý, má podľa citovanej tabuľky a normy nasledovné smerné charakteristiky:

Edef=70Mpa; Cef=4kPa; φef=32°; υ=0,30; β=0,74; γe=19,0kN.m-3

4.1.3. SKALNÉ HORNINY

Zo skalných hornín boli overené horniny so symbolom R4, čo predstavuje navetrané až

zvetrané flyšoidné podložie (pieskovce, ílovce). Smerné normové charakteristiky podľa STN

731001 tab. 14 sú nasledovné:

σc=5-15Mpa; Edef=600Mpa; υ=0,25

Záverom tejto kapitoly považujeme za potrebné upozorniť na skutočnosť, že pri

výkopových prácach na trase potrubí v deluviálnych a flyšoidných materiáloch, je potrebné

postupovať s najvyššou opatrnosťou, tak aby nedošlo k podrezávaniu päty svahov a narušeniu

jestvujúcej stability. Všetky svahy pohorí Biele Karpaty a Javorníky sú totiž silne náchylné na

zosúvanie. V súčasnosti sa tu vyskytuje viacero recentných zosuvov.

4.2. INŽINIERSKOGEOLOGICKÉ ZHODNOTENIE OBJEKTOV ČERPACÍCH STANÍC

Pod objektami čerpacích staníc boli realizované vrty ČS-1 až 19a boli nimi overené

nasledovné typy zemín uvedené nižšie. Poznamenávame, že v čase spracovania tohto elaborátu

neboli známe presné hĺbky založenia objektov, preto pri hodnote tabuľkovej výpočtovej


30

únosnosti Rdt uvažujeme, podľa typu zeminy hĺbku založenia 0,8-1,5m a 1,0m. Overené boli

nasledovné typy zemín:


– zeminy piesčité



Jemnozrnné zeminy mali konzistenciu tuhú a pevnú a boli overené nasledovné typy zemín:

– hlina piesčitá, symbol MS

– íl piesčitý, symbol CS

– Hlina piesčitá, symbol MS má podľa tab. 11 STN 731001 nasledovné smerné normové

charakteristiky:

Konzistencia tuhá:

Edef=5,0Mpa; Cu=60kPa; φu=0°C; Cef=10kPa; φef=24°; υ=0,35; β=0,62; γe=18,0N.m-3



Íl piesčitý, symbol CS, má podľa citovanej tabuľky a normy nasledovné normové

charakteristiky:

Konzistencia tuhá:

Edef=4,0Mpa; Cu=50kPa; φu=0°C; Cef=12kPa; φef=22°; υ=0,35; β=0,62; γe=18,5N.m-3



Hodnota tabuľkovej výpočtovej únosnosti Rdt, pre hĺbku založenia 0,8-1,5m a šírku základu do

3,0m, podľa tab. 15 STN 731001, je nasledovná:

Symbol MS konzistencia tuhá: 175 kPa

pevná: 275 kPa

Symbol CS konzistencia tuhá: 150 kPa

pevná: 275 kPa

Pri hĺbke založenia väčšej ako 1,5m je možné uvedené hodnoty zvýšiť o efektívne napätie

vytvorené tiažou základovej pôdy ležiacej medzi hĺbkou 1,5m a hĺbkou založenia.

4.2.2. ZEMINY PIESČITÉ

Zo zemín piesčitých boli overené nasledovné typy zemín:

– piesok zle zrnený, symbol SP, uľahlý a stredne uľahlý

– piesok s prímesou jemnozrnnej zeminy symbol S–F, uľahlý a stredne uľahlý

– Piesok zle zrnený, symbol SP má podľa tab. 12 STN 731001 nasledovné smerné

normové charakteristiky:

strene uľahlý:

Edef=15,0Mpa; φef=32°; Cef=0kPa; υ=0,28; β=0,78; γe=18,5kN.m-3

uľahlý:

Edef=17,0Mpa; φef=30°; Cef=0kPa; υ=0,30; β=0,74; γe=17,5kN.m-3


31

Hodnota tabuľkovej výpočtovej únosnosti Rdt pri hĺbke založenia 1,0m a šírke základu 0,5-6,0 je

podľa tab. 16 STN 731001 nasledovná:

SYMBOL UĽAHLOSŤ Šírka základu v metroch

0,5 1,0 3,0 6,0

SP STREDNE

UĽAHLÁ

162,5 kPa

250 kPa

227,5 kPa

350 kPa

390 kPa

600 kPa

325 kPa

500 kPa

S-F STREEDNE

UĽAHLÁ

146,3 kPa

225 kPa

178,8 kPa

275 kPa

260 kPa

400 kPa

211,3 kPa

325 kPa

Ak je možné očakávať, že najvyššia hladina podzemnej vody bude pod základovou

škárou v hĺbke menšej ako je šírka základu, znížia sa uvedené hodnoty o 30%.

V prípade, že základová škára leží v hĺbke väčšej ako 1,0m je možné uvedené hodnoty

zvýšiť o 2,5 násobok efektívneho napätia tiaže základovej pôdy ležiacej medzi hĺbkou 1,0m

a hĺbkou základovej škáry.


Zo zemín štrkovitých boli vrtnými prácami zistené nasledovné typy zemín:

– štrk zle zrnený, uľahlý, symbol GP

– štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy, uľahlý, symbol G-F

– štrk hlinitý, symbol GM, konzistencia tuhá

– Štrk zle zrnený, symbol GP má podľa tab. 13 STN 731001 nasledovné smerné normové

charakteristiky:

Edef=170Mpa; φef=36°; Cef=0kPa; υ=0,20; β=0,90; γe=20kN.m-3

– Štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy, symbol G-F, má podľa uvedenej tabuľky a normy



– Štrk hlinitý, konzistencia tuhá, symbol GM, podľa citovanej tabuľky a normy má nasledovné



Hodnota tabuľkovej výpočtovej únosnosti pre hĺbku založenia 1,0m a šírkou základu

0,5-0,6m podľa tab. 17 je nasledovná

SYMBOL Šírka základu v metroch

0,5 1,0 3,0 6,0

GP 400 kPa 650 kPa 850 kPa 650 kPa

G-F 300 kPa 450 kPa 700 kPa 500 kPa

GM 250 kPa 300 kPa 400 kPa 300 kPa


32

Pri týchto hodnotách je potrebné zohľadniť vplyv podzemnej vody a hĺbku založenia

tak, ako je to uvedené v kap. 4.2.2 pri piesčitých zeminách.

Pri zakladaní čerpacích staníc chceme upozorniť na zosuvnú problematiku v oblasti

flyšového pásma v ktorom sa vyskytujú zosuvy, prípadne je možný ich potenciálny výskyt. Týka

sa to čerpacích staníc v lokalitách Vieska-Bezdedov, Ihrište, Hoštiná a Mostište. Tieto objekty

bude potrebné v nasledujúcich stupňoch projektovania, hodnotiť podľa 3. geodetickej kategórie,

predovšetkým na stabilitu svahu.

4.3. INŽINIERSKOGEOLOGICKÉ ZHODNOTENIE OBJEKTOV V ČOV STREŽENICE

Vrtnými prácami od objektami odľahčovacej komory a dosadzovacích nádrží boli

zistené, sypaniny so symbolmi GPY, G-FY, GMY a ďalej zeminy jemnozrnné, piesčité, štrkovité

a skalné horniny.

Sypaniny boli zistené v rôznych mocnostiach od 3,4m do 4,6m. Stupeň zhutnenia týchto

sypanín nám nie je známy a keďže nepoznáme ani hĺbku založenia budúcich objektov navieme

posúdiť či budú založené na týchto materiáloch. Vzhľadom k ich charakteru-štrkovité materiály,

je otázne aj použitie dynamických penetračných metôd na určenie stupňa uľahľosti (zhutnenia).

Mieru zhutnenia by asi bolo možné získať z projektovej dokumentácie stavby pre ktorú sa tieto

navážky vykonávali. Podľa čl. 59 STN 731001 na nezhutnenom sypanom materiále je prípustné

zakladať stavby len s použitím zvláštnych úprav a opatrení. Túto otázku však bude nutné riešiť

až pri určovaní definitívnej hĺbky zakladania.

Okrem sypanín (navážiek) boli vrtmi na tejto lokalite overené aj nasledovné typy zemín

a hornín:


– zeminy piesčité


– skalné horniny

4.3.1.ZEMINY JEMNOZRNNÉ

Zo zemín jemnozrnných bol zistený íl piesčitý, tuhej konzistencie, symbol CS

Smerné normové charakteristiky podľa tab. 11 STN 731001 sú nasledovné:

Edef=4,0Mpa; cu=50kPa; φu=0°; cef=10kPa; φef=22° ;υ=0,35; β=0,62; γe=18,5kN.m-3

Hodnota tabuľkovej výpočtovej únosnosti Rdt pre hĺbku založenia 0,8-1,5m a šírku

základu do 3,0m podľa tab. 15 STN 731001 je:

Rdt=150 kPa

Pri väčšej hĺbke založenia ako 1,5m je možné uvedenú hodnotu zvýšiť tak ako je to

uvedené v kap. 4.2.1.

4.3.2. ZEMINY PIPESČITÉ

Z tohto typu zemín bol zistený piesok ílovitý, symbol SC, zvodnený, kyprý až stredne

uľahlý. Stupeň uľahlosti bol orientačne stanovený na základe postupu vrtného náradia. Keďže


33

nepoznáme budúcu hĺbku založenia objektu odľahčovacej komory, nemôžeme sa bližšie

vyjadriť. Pripomíname, že podľa čl. 51 STN 731001 na kyprých zeminách nie je možné zakladať

bez zvláštnych úprav.

Pre zeminy stredne uľahlé, sú smerné normové charakteristiky podľa tab. 12 nasledovné:

Edef=4 MPa; φef=26°; cef=10 kPa; υ=0,35; β=0,62; γe=18,5 kN.m-3


Zo zemín štrkovitých bol zistený štrk s prímesou jemnozrnnej zeminy, uľahlý, symbol

G-F.

Smerné normové charakteristiky podľa tab. 13 STN 1731001 sú nasledovné:

Edef=90 MPa; φef=33°; cef=0 kPa; υ=0,25; β=0,83; γe=19,0 kN.m-3

Hodnota tabuľkovej výpočtovej únosnosti Rdt, pre hĺbku založenia 1,0m a šírku základu

0,5-6,0m je podľa tab. 17 uvedenej normy nasledovná:

Šírka základu v m 0,5 1,0 3,0 6,0

Rdt v kPa 300 450 700 500

Pri týchto hodnotách je potrebné zohľadniť vplyv podzemnej vody a hĺbku založenia tak

ako je to uvedené v kapitole 4.2.2. tejto správy.


Zo skalných hornín bol v tejto lokalite zistený flyšoidný vývoj čo predstavuje striedanie

pieskovcov a ílovcov, ktoré sú navetrané, majú symbol R4. Smerné normové charakteristiky

podľa tab. 14 sú nasledovné:

σc=5-15 Mpa; Edef=1500 Mpa; υ=0,25

Tabuľková výpočtová únosnosť Rdt podľa tab. 18 STN 731001 je: Rdt = 0,4 MPa

4.4. INŽINIERSKOGEOLOGICKÉ ZHONOTENIE LOKALÍT VODOJEMOV

Vrtnými prieskumnými prácami boli v miestach, kde sú navrhované budúce vodojemy,

zistené:


– skalné horniny


Zo zemín jemnozrnných boli zistené zeminy so symbolmi MS, MI, MG, CS

– Zemina so symbolom MS – hladina piesčitá mala pevnú konzistenciu. Smerné normové

charakteristiky podľa tab. 11 STN 731001 sú nasledovné:



34

Tabuľková výpočtová únosnosť Rdt, pre hĺbku založenia 0,8-1,5m a šírku základu do 3m je:

Rdt = 275 kPa (tab. 15 STN 731001)

– Zemina so symbolom MI, hlina so strednou plasticitou pevnej konzistencie má, podľa tab. 11

uvedenej normy nasledovné smerné normové charakteristiky:


Tabuľková výpočtová únosnosť Rdt, pre hĺbku založenia 0,8-1,5m a šírku základu do

3,0m, podľa tab. 15 uvedenej normy:

Rdt = 250 kPa

– Zemina so symbolom MG hlina štrkovitá pevnej konzistencie má podľa tab. 11 STN 731001



Tabuľková výpočtová únosnosť Rdt pre hĺbku založenia 0,8-1,5m a šírku základu do 3m podľa

tab. 15 uvedenej normy je:

Rdt =300 kPa

Pri hĺbke založenia väčšej ako 1,5m je možné hodnoty Rdt uvedené v tejto kapitole pre

jemnozrnné zeminy, zvýšiť o efektívne napätie vyvolané tiažou základovej pôdy ležiacej medzi

hĺbkou 1,5m a hĺbkou založenia.


Zo skalných hornín boli zistené horniny so symbolom R4 aR6. V oboch prípadoch sa

jedná o flyšoidný vývoj ílovcov a pieskovcov avšak s rôznym stupňom zvetrania. Smerné

normové charakteristiky pre symbol R4 a symbol R6 sú podľa tab. 14 STN 731001 nasledovné:

Symbol R4: σc=5-15 Mpa; Edef=1500 Mpa; υ=0,25

Symbol R6: σc=0,5-15 Mpa; Edef=70 Mpa; υ=0,30

Hodnoty tabuľkovej výpočtovej únosnosti Rdt skalného masívu

pre symbol R4 je : Rdt = 0,74 Mpa

pre symbol R6: Rdt = 0,25 Mpa

Tieto hodnoty sú podľa tab. 18 STN 731001

Pri zakladaní vodojemov chceme upozorniť na výskyt geodynamických javov

v lokalitách, kde budú tieto vodojemy zakladané. Vodojemy sú situované vo svahoch na ktorých

sú recentné ukľudnené zosuvy alebo je možnosť ich vzniku. Takéto zosuvy sú pri vodojeme

Dohňany a v lokalite Mostište. Celá oblasť patrí do flyšového pásma, čo je rytmické striedanie sa

priepustnejších a menej priepustných hornín v konkrétnom prípade pieskovcov s ílovcami

prípadne slieňovcami. Pri zmene vlhkostných pomerov v dôsledku atmosferických zrážok, môže


35

nastať porucha rovnovážneho stavu znížením trenia medzi jednotlivými vrstvami. Zvolené

lokality bude potrebné v nasledujúcich stupňoch projektovania hodnotiť v zmysle čl. 24 bod b)

STN 731001 podľa zásad 3. geotechnickej kategórie.

ZÁUJMOVÉ KOMUNIKÁCIE

Tieto komunikácie tvoria cesty I. a III. triedy u ktorých je možné očakávať nasledovné

konštrukčné členenie:

Lokalita Záriečie, komunikácia I/49: 0,00-0,15m živičný pokryv

0,15-0,25m obalovaná drť

0,25-0,55m betón

0,55-0,75m štrkodrva

Lokalita Mestečko, komunikácia I/49: 0,00-0,15m živičný pokryv


0,25-0,55m betón


Lokalita Dohňany, komunikácia I/49: 0,00-0,15m živičný pokryv


0,25-0,55m betón


Lokalita Zbora, komunikácia III/04915: 0,00-0,08m živičný pokryv


0,13-0,18m betón


Lokalita Mostište, komunikácia III/04916: 0,00-0,08m živičný pokryv


0,13-0,18m betón


Lokalita Hoštiná, komunikácia III/04917: 0,00-0,08m živičný pokryv


0,13-0,18m betón


Lokalita Nosice, komunikácia III/04918 0,00-0,08m živičný pokryv


0,13-0,18m betón


Lokalita Dolné Kočkovce, komunikácia I/49: 0,00-0,15m živičný pokryv


0,25-0,55m betón


5. HYDROGEOLOGICKÉ POSÚDENIE

V kapitole 2.5. sme poukázali na to, že prúdenie podzemných vôd v hodnotenom území

prebieha v troch odlišných hydrogeologických štruktúrach. Výstavba objektov súvisiacich

s riešenou úlohou bude sústredená na kvartérne náplavy Váhu a riečky Biela voda, kde sú

sústredené čerpacie stanice a flyšový komplex, kde sa uvažuje s výstavbou vodojemov

a čerpacích staníc.


36

Hladina podzemnej vody v oboch komplexoch podlieha určitým výkyvom a to ako

v dôsledku sezónnych vplyvov a atmosferických zrážok, ale aj v dôsledku prevádzky vodného

diela Nosice. V popise vrtov sú uvádzané hĺbky hladiny podzemnej vody zistené v čase

prieskumu.

Prúdenie podzemných vôd vo flyšovom komplexe (Vieska – Bezdedov, Ihrište, Hoštiná,

Mostište, Zbora a VDJ Dohňany) je slabé a zodpovedá priepustnosti pieskovcov a ílovcov.

Kolísanie hladiny je ťažko odhadnuteľné, zodpovedá plytkému obehu, maximálne stavy majú len

krátke trvanie aj v dôsledku povrchového odtoku. Prítoky do stavebných jám je možné posúdiť

len na základe konkrétnych údajov o hĺbke zakladania a rozmeroch objektov, ale

predpokladáme, že budú malé a ľahko zvládnuteľné.

Z kvartérnych sedimentov majú hydrogeologický význam len fluviálne náplavy Bielej

a Váhu, ktorých koeficient filtrácie sa rádovo pohybuje v hodnotách 10-4

-10-3

m.s-1

. Ostatné

sedimenty kvartéru sú takmer bezvýznamné z hľadiska výskytu podzemných vôd. Pri zakladaní

objektov vo fluviálnych náplavoch je okrem hĺbky zakladania dôležité poznať aj amplitúdu

rozkyvu hladiny podzemnej vody. V náplavoch Bielej nie sú k dispozícií žiadne pozorovacie

objekty, kde by sa kolísanie hladiny meralo. SHMÚ má pozorovacie objekty, sústredené

v údolnej nive Váhu. Z hľadiska danej úlohy sú použiteľné lokality Beluša, Dolné Kočkovce,

Horenická Hôrka.

V lokalite Beluša je od roku 2003 pozorovaný objekt č. 2175. Kóta terénu je 254,63 m

n.m., maximálna hladina bola zistená na kóte 249,62 m n.m., minimálna na kóte 248,95 m n.m..

V lokalite Horenická Hôrka je od r. 2004 pozorovaný objekt č. 2177. Kóta terénu je 256,06 m

n.m., maximálna hladina bola 250,73 m n.m., minimálna 256,06 m n.m.. V lokalite Dolné

Kočkovce je pozorovaný objekt č. 2178 od roku 1972. Kóta terénu je 259,00 m n.m., maximálna

hladina 255,57 m n.m., minimálna 252,80 m n.m..

Maximálna amplitúda rozkyvu teda dosiahla cca 2,8m v Dolných Kočkovciach,

minimálna 0,7m v Beluši, v údolnej nive riečky Biela predpokladáme obdobnú situáciu.

Z podzemnej vody bolo odobraných 5 vzoriek na základnú fyzikálnochemickú analýzu.

Z výsledkov analýz vyplynulo, že v žiadnej vzorke nebola zistená prítomnosť

agresívneho oxidu uhličitého, takže podzemné vody nebudú agresívne pôsobiť na betónové

konštrukcie, ktoré s nimi prídu do styku. V dôsledku toho sa nevyžadujú osobitné protikorózne

opatrenia. V dôsledku zvýšenej mernej vodivosti môže voda korozívne pôsobiť na oceľové

telesá, ktoré budú uložené v zemi a prídu do styku s podzemnými vodami. Tieto telesá treba

chrániť zosilnenou izoláciou. Správa k chemickým rozborom a rozborové listy tvoria prílohu.

6. TRIEDY ŤAŽITEĽNOSTÍ ZEMÍN A HORNÍN

Triedy ťažiteľností sú v litologickom popise vrtov uvádzané v súlade s STN 733050 šl.64

v rozpätí tried ťažiteľností 2-5. Trieda 2 tvorí len tenkú humusovú vrstvu v niektorých lokalitách.

Rozhodujúci podiel na triedach ťažiteľnosti majú triedy 4 a 5. Pre presný prepočet je potrebné

vychádzať z údajov jednotlivých vrtov v súvislosti s hĺbkou výkopov.

Upozorňujeme však na čl.68 citovanej normy kde sa uvádza:

„Pri vykopávkach sa horniny zatrieďujú do tried ťažiteľností podľa skutočného stavu v čase

vykonávania zemných prác.“


37

7. ZÁVER

Na základe uzatvorenej zmluvy o dielo medzi objednávateľom, ktorým je Považská

vodárenská spoločnosť a.s., Nová 133 01701 Považská Bystrica a dodávateľom HYDROTEAM

spol. s.r.o., Varšavská 3, 831 03 Bratislava realizuje dodávateľ projektové práce na úlohe

„Zásobovanie a odkanalizovanie okrsu Púchov 1. etapa“. Súčasťou týchto prác je aj realizácia

inžinierskogeologického prieskumu v rozsahu potrebnom pre vydanie územného rozhodnutia.

Rozsah inžinierskogeologických prác vychádzal z objektovej skladby a dĺžok

potrubných rozvodov. V tejto záverečnej správe sú samostatne zhodnotené vrty pre trasu potrubí,

objekty čerpacích staníc, vodojemov, odľahčovacej komory a dosadzovacích nádrží. Náväzne je

spracovaná inžinierskogeologická charakteristika jednotlivých lokalít z hľadiska podmienok

zakladania stavieb s upozornením na stabilitné problémy v súvislosti s geodynamickými javmi.

geologickÝ elaborÁt strana 1 - povs.sk · geologickÝ elaborÁt strana 1 1 zÁverenÁ sprÁva...

Documents