Vývoj Západných Karpát a úvod do geologickej stavby Slovenskahttps://www.youtube.com/watch?v=-ye-3WGFh_Y

cvičenia z geológie (ZRR/ZDS)Mgr. Šárka Horáčková

zdroje aktuálneho členenia Západných Karpát

• geologická mapa Slovenskej republiky (Biely et al., 1996)• vysvetlivky ku geologickej mape Slovenska 1 : 500 000 (Biely et al., 1996)• geologická mapa Západných Karpát a priľahlých oblastí (Lexa et al., 2000) • mapový server Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúrawww.geology.sk v sekcii mapový portál

Začlenenie Slovenska v rámci Európy

• Západné Karpaty –Alpsko-himalájska sústava – Ipidy – Neoeurópa

• začiatok vývoja Karpát – medzi spodnou kriedou a miocénom

Karpaty sa členia priečne na: Západné K, Východné K a Južné K pozdĺžne na: Vonkajšie K a Vnútorné K

západná hranica ZK – prielom Dunaja východná hranica ZK – dolina rieky Uh

Predalpínska etapa geologického vývoja ZK

• striedavé usadzovanie ílovcov a pieskovcov – z nich vznikli: ruly, migmatity, svory, fylity • podmorské sopky – tufy, tufity, amfibolity – z nich vznikli: amfibolity• gelnická skupina – flyšová sedimentácia a kyslý vulkanizmus, Nižná Slaná – KE • rakovecká skupina – sedimentácia pieskovcov a piesčitých bridlíc, leží

diskordantne na gelnickej skupine, vyššie ílovité bridlice, devónsky vek, Dobšiná – Košice

• harmónska skupina – tmavé ílovito-piesočnaté bridlice, šošovky vápencov • na konci devónu zvrásnené varískym horotvorným cyklom a vzniká Slovenský masív• mladšie prvohory pevnina, iba na okraji more• vrchný karbón – morská transgresia • počas mladovarískeho vrásnenia sa územie vyzdvihlo, členitý reliéf, púštna klíma

• vertikálne pohyby spôsobili pokles pod hladinu mora• z pásem vznikli pri vrásnení samostatné tektonické jednotky

– spodný trias: regresia oceánu, aridná klíma

• v jazerách a zónach s plytkým morom sa usádzali: kremité pieskovce, kremence, verfénske bridlicev hlbokom mori: pieskovce a bridlice

– stredný trias: uhličitanová sedimentácia, vápence a dolomity

– vrchný trias: tektonické pohyby, vyzdvihnutie niektorých častí nad

hladinu mora, tmavé bridlice s vložkami pieskovcov, plytkovodné dolomity, organogenné vápence

Triasový vývojový cyklus

Jurský a spodno-kriedový vývojový cyklus

• vplyvom triasového cyklu je reliéf výrazne rozčlenený• v plytkom mori usadzovanie pieskovcov,

piesočnatých vápencov, bridlíc, organogénnych vápencov

• v hlbokom mori usadzovanie: sliene, slieňovce, rohovcové, radiolaritové, slienité a hľuznaté vápence

• spodná krieda – pokračovanie sedimentácie z jury• stredná krieda – karbonatická sedimentácia nahradená

flyšovou

Kriedový vývojový cyklu (koniec strednej a vrchná krieda)

• začali sa hlavné horotvorné procesy

1.zvrásnenie druhohorných a starších útvarov na vrásové štruktúry

2.vznik príkrovov

• po hlavnom kriedovom vrásnení bola na väčšine územia ZK súš

• more v oblasti bradlového pásma, Brezovských Karpatoch a na Horehroní

• v bradlovom pásme sa usádzali bridlice, pieskovce, zlepence a sliene, pričom tieto sedimenty boli zvrásnené v priebehu Laramskej fázy

Paleogénny vývojový cyklus

• pokračovanie sedimentácie flyša z kriedového cyklu• flyšové sedimenty boli sávskou fázou vrásnené do príkrovov• po vyvrásnení flyšu vznikla Čelná karpatská priehlbina• bradlové pásmo bolo opäť zvrásnené• Laramskou, Štajerskou a Sávskou fázou boli sformované

základné jednotky vonkajších Karpát• v priestore Slovenského rudohoria sa vyzdvihol chrbát, ktorý

rozdelil Vnútorné Karpaty na S a J • v mori sa usadzovali sedimenty vnútrokarpatského

paleogénu

Neogénny vývojový cyklus

• od neogénu etapa vývoja molasových potektonických panví

• v spodnom miocéne dnešné pohoria neexistovali • vo vrchnom miocéne a pliocéne sa vyvíjali molasové panvy

na nových štruktúrnych smeroch • tektonické pohyby spôsobili rozlámanie ZK na bloky• na južnom obvode vystupovali po zlomoch magmatické

horniny, vulkanická činnosť prebiehala v etapách, hlavné fázy v miocéne, pliocéne až pleistocéne

• Od bádenu sa dvíhali pohoria (amplitúda zdvihu je 5000 – 6000 m)

Kvartérny vývojový cyklus

• vznikla riečna sieť • výrazné ochladenie klímy a striedanie ľadových a

medziľadových dôb • u nás iba horské ľadovce• vznik glaciálnych, glacifluviálnych, fluviálnych

sedimentov• formovanie spraší a viatych pieskov • vznik rašelín a travertínov

Základné tektonické jednotky a tektonický vývojZápadných Karpát

• tekto jednotka = 3D horninové teleso s definovanými hranicami, vlastným (jedinečným) vnútorným litostratigrafickým, metamorfným a štruktúrnym obsahom a definovanou tektonickou evolúciou

• dnešná geologická stavba Západných Karpát je výsledkom predovšetkým alpínskej orogenetickej etapy

– pred alpínskou orogenetickou etapou - hercýnska

(varijská )tektonická etapa len v reliktoch

Základné tektonické jednotky Západných Karpát (zjednodušené a upravené na základe Lexa et al., 2000)Možné nájsť na mapovom portáli geologického Ústavu DŠ (www.geology.k)

• vonkajšie Západné Karpaty– čelná priehlbina a flyšové pásmo (krosnianska a

magurská jednotka) (sedimenty kenozoika) – bradlové pásmo (oravikum) – so sedimentmi mezozoika

• čelná priehlbina ako celok leží mimo územia Slovenska

• sedimenty čelnej priehlbiny sú tektonicky prekryté príkrovmi flyšového pásma

• preukázaný presun jednotiek flyšového pásma na sedimenty čelnej priehlbiny je 25 km

flyšové pásmo • mohutný akrečný klin s príkrovovou stavbou• súvrstvia kriedy a hlavne paleogénu • typické striedanie sa ílovitých bridlíc a pieskovcov, ktoré sedimentovali

v hlbokomorskom prostredí kde boli transportované gravitačnými tokmi a turbiditnými prúdmi

• jednotky: krosnianska a magurská

Pohoria:Biele Karpaty, Javorníky, Kysucké Beskydy a Oravské Beskydy, Turzovská vrchovina, Kysucká vrchovina aOravská vrchovina, Oravská Magura, Čergov, Busov,Ľubovnianska vrchovina, Ondavská vrchovina a Laborecká vrchovina a Bukovské vrchy

bradlové pásmo (oravikum)• tvorí úzky pruh (najširší pri Púchove 15 km) dlhý viac ako 600 km• názov bradlové pásmo je odvodený od morfotektonickej črty = strmé skalné útvary

– bradlá vystupujúce nad okolitý reliéf• tvorené jurskými a spodnokriedovými vápencami - erozívne vystupujú spod mäkších

slienitých až ílovitých sedimentov vrchnej kriedy a paleogénu• prvé výskyty sú pri Podbranči odkiaľ pokračuje Považím a oblúkovite na Oravu• pri Zázrivej je jeho priebeh priečnymi zlomami horizontálne posunutý na juh -

oravská alebo zázrivská sigmoida• z Oravy pokračuje na územie

Poľska a v oblasti Pienin sa znovu objavuje na SR

• smeruje na juhovýchod do oblasti Humenného a ponára sa podneovulkanity Vihorlatu(pokračuje smerom na Ukrajinu)

pásmo jadrových pohorí • Vnútorné (interné) Západné Karpaty : pásmo jadrových pohorí, veporské a gemerské pásmo • od veporského pásma oddelené čertovickou líniou• v centrálnej časti pohorí (jadre) vystupujú horniny kryštalinika (granitoidy a kryštalické bridlice) • obklopené obalom: mladopaleozoickými a predovšetkým mezozoickými sedimentárnymi

sekvenciami a nezriedka priamo kenozoickými sedimentmi (napr. Malé Karpaty)• na geologickej stavbe jadrových pohorí sa podieľajú aj tektonické jednotky váhikum (v Považskom Inovci), fatrikum a hronikum

• do pásma jadrových pohorí patria: Malé Karpaty, Považský Inovec, Žiar, Strážovské vrchy, Malá Fatra a Veľká Fatra, Tatry, časť Nízkych Tatier (Ďumbierske Tatry) a časť Tribeča (zoborská časť)

veporské pásmo • zložené z kryštalinického podkladu a obalových sekvencií mladopaleozoického až

mezozoického veku• Okrem veporika sa na geologickej stavbe podstatnejšie podieľajú tektonické

jednotky hronika a silicika• od gemerského pásma oddelené margeciansko-lubeníckou líniou

– horniny gemerského pásma sú presunuté na horniny veporského pásma • značné územie stredného Slovenska • Geomorfologicky buduje : Veporské vrchy, Stolické vrchy a Revúcku vrchovinu, východnú časť Nízkych Tatier (Kráľovohoľské Tatry), severovýchodnú časť Tribeča (rázdielská časť), Kozie chrbty, Branisko a Čiernu Horu• vystupuje spod neovulkanických hornín

v podobe tzv. ostrovov– sklenoteplický ostrov medzi Sklenými Teplicami a Vyhňami– pliešovecký ostrov vystupujúci priamo v Pliešovciach lieskovecký ostrov východne od Zvolena

gemerské pásmo • je najvnútornejším a štruktúrne najvyšším pásmom alpínskej príkrovovej stavby ZK• Geomorfologicky zahŕňa: Volovské vrchy a Slovenský kras• Do gemerského pásma radíme tektonické jednotky gemerika, príkrovu Bôrky, meliatika,

turnaika a silicika• budované hlavne nízko metamorfovanými horninami prevažne staropaleozoického veku• miera premeny hornín vo fácii zelených bridlíc (fácia zelených bridlíc – najnižší stupeň

metamorfózy) postihla horniny gemerika aj v alpínskom období • Skladba: staropaleozoické podložie a jeho zväčša mladopaleozoické obalové sekvencie• Paleozoikum: pomerne pestrý vulkanosedimentárny

komplex - zachované fosílie 2 základné skupiny – gelnickú a rakoveckú Gelnická skupina - sedimentárnych hornín s efuzívnymi kyslými vulkanitmiRakovecká skupina – tvorená bázickými vulkanitmi a ich produktmiCelé gemerikum podstielajú granitoidné horniny,- kontaktne metamorfujú okolité horniny a - vystupujú aj na povrch (napr. betliarsky granit, hnilecký granit,…).

• paleogénne sedimenty = viac litostratigrafických skupín, ktoré sú zároveň viazané len na konkrétne oblasti výskytu:

• podtatranská skupina• myjavsko - hričovská skupina• malokarpatská skupina• tzv. budínsky paleogén • sedimenty paleogénu ležia zvyčajne transgresívne a diskordantne na svojom podloží• v spodnom paleogéne (paleocén)

bola väčšina územia interných Západných Karpát pravdepodobne súšou

• sedimenty paleocénu sa vyskytujú len • v blízkosti vnútorného okraja bradlového • pásma (myjavsko - hričovská skupina)• Podtatranská skupina:• Skorušinské vrchy, Spišská Magura, Levočské• vrchy, Bachureň, Šarišská vrchovina a najmä • terciérne kotliny – Žilinská, Turčianska,

Hornonitrianska, Podtatranská, Hornádska a Horehronské podolie

sedimenty paleogénu

sedimenty neogénu• sedimenty neogénu vypĺňajú panvy a kotliny • štruktúrne rozsiahle a často polyfázovo vznikajúce sedimentárne akumulácie neogénu – viedenskú panvu, dunajskú panvu,

juhoslovenskú panvu a východoslovenskú panvu –- ku kotlinám sú radené aj severné výbežky dunajskej panvy

– Blatnianska, rišňovecká a komjatická priehlbina -- Ipeľská, rimavská a lučenecká kotlina = Juhoslovenská panva • ostatné neogénne kotliny sú: trenčianska kotlina, ilavská kotlina, oravská kotlina, bánovská kotlina, hornonitrianska kotlina, • turčianska kotlina, žiarska kotlina, zvolensko-slatinská kotlina, rožňavská kotlina • zlomy hlavne poklesového charakteru

umožnili vytvorenie depresií – v nich vyplnenie sedimentmi• hrúbka sedimentov dosahuje niekoľko km• íly, piesky a štrky, často aj neogénne vulkanity a ich horniny a

vulkanoklastické formácie alebo uhoľné sloje • sedimentácia prebiehala v morskom, • brakickom, ale aj v riečnom (deltové sedimenty) a jazernom

prostredí• Vznik neogénnych panví a kotlín súvisí s tektonickými procesmi• - počas neogénu sa odohrávali v externých Západných Karpatoch

neogénne a kvartérne vulkanity• neogénne a kvartérne vulkanity sa zvyčajne označujú spoločným pomenovaním

ako "neovulkanity„• vyskytujú sa v dvoch oblastiach: stredoslovenskej a východoslovenske• v stredoslovenskej oblasti : Kremnické vrchy a Štiavnické vrchy, Vtáčnik,

Pohronský Inovec, Poľana, Javorie, Ostrôžky a Krupinskú planina• posledné produkty vulkanizmu v stredoslovenskej oblasti sú pliocénneho až

kvartérneho veku (Cerová vrchovina)• východoslovenská oblasť :• Slanské vrchy a Vihorlatské vrchy • okrem spomenutých výskytov sú neogénne vulkanity prítomné aj v bradlovom pásme na území Poľska a vo vonkajších Západných Karpatoch (pri Uherskom Brode)

sedimenty kvartéru• najkratší úsek geologickej histórie Západných Karpát• objavuje sa človek• výrazné podnebné výkyvy ako sú striedanie chladnejších (glaciálov) a teplejších

období (interglaciálov)• kvartér rozdeľujeme na pleistocén a holocén• pleistocén zahŕňa obdobia kvartérnych zaľadnení• holocén znamená novú éru oteplenia pred 10 000 až 11 000 rokmi• kvartérne sedimenty môžeme rozčleniť podľa prostredia vzniku na ľadovcové

(glacigénne), suchozemské (terestrické, subaerické) a vodné (akvatické, fluviálne)• stratigrafické členenie kontinentálnych usadenín pleistocénu v oblasti Západných

Karpát vychádza zo systému členenia ľadových a medziľadových dôb pre Alpy - päť hlavných periód zaľadnenia: donau, günz, mindel, riss a würm oddelených periódami oteplenia (ovplyvnili predovšetkým tvorbu riečnych terás a spraší)

• v Západných Karpatoch je kvartér vyvinutý v troch hlavných oblastiach:• Vysokohorská oblasť: glaciálne, glacifluviálne a fluviálne sedimenty• Stredohorská oblasť: vulkancké výlevy, fluviálne sedimenty – riečne terasy• Nížinná oblasť: fluviálne, rašelinné sedimenty, viate piesky, spraš

(zdroj: Hók et al, 2016)

Geomorfologické členenie Slovenska

(zdroj: Hók et al, 2016)

Regionálne geologické členenie Slovenska

ZDROJE:

Bizubová, M.: Geológia a geomorfológia: Vybrané kapitoly pre externé štúdium Geografia vo verejnej správe. [Edícia Extern]. Bratislava: Geo-grafika, 2005. 58 s. Bizubová, M.: Základy geológie pre geografov. Bratislava: Univ. Komen., Prírod. fak., 1998. 140 s. Geologická mapa Slovenska M 1:50 000 [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2013. [Citované 2016-11-21]. Dostupné z: http://mapserver.geology.sk/gm50js

Hók, J., Kahan, Š. a Aubrecht, R.: Geológia Slovenska. Bratislava: Univ. Komenského, 2001. 48 s. Hók, J.: Základy regionálnej geológie Západných Karpát. 2016. 42 s. – Rukopis.

Prehľadné geologické mapy [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2008. [Citované 2016-11-21]. Dostupné z: http://mapserver.geology.sk/pgm/