Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského Banská Bystrica

Ohrozené živočíchy Slovenska

CHKO Poľana a okolie Banskej Bystrice

Lenka Dobošová

III. A

2016/2017

Obsah

Úvod............................................................................................................................................................... 3

1 Teoretická časť............................................................................................................................................ 4

1.1 Medveď hnedý (Ursus arctos )............................................................................................................... 4

1.1.1 Opis druhu........................................................................................................................................4

1.1.2 Rozmnožovanie a starostlivosť o potomstvo, populačná ekológia...................................................5

1.1.3 Život – zdroje potravy, brloženie, aktivita.........................................................................................6

1.1.4 Ochrana – minulosť a dnes, výskyt...................................................................................................6

1.2 Vlk dravý (Canis lupus)........................................................................................................................ 7

1.2.1 Opis druhu........................................................................................................................................7

1.2.2 Rozmnožovanie a starostlivosť o potomstvo, populačná ekológia...................................................8

1.2.3 Život – zdroje potravy, aktivita.........................................................................................................9

1.2.4 Ochrana – minulosť a dnes................................................................................................................9

1.3 Rys ostrovid ( Lynx lynx).................................................................................................................... 10

1.3.1 Opis druhu.......................................................................................................................................10

1.3.2 Rozmnožovanie a starostlivosť o potomstvo, populačná ekológia..................................................11

1.3.3 Život- zdroje potravy, aktivita..........................................................................................................11

1.3.4 Ochrana- minulosť a dnes, výskyt....................................................................................................12

1.4 Tetrov hlucháň ( Tetrao urogallus)....................................................................................................12

1.4.1 Opis druhu.......................................................................................................................................12

1.4.2 Rozšírenie a biotop..........................................................................................................................13

1.4.3 Rozmnožovanie...............................................................................................................................13

1.4.4 Potrava............................................................................................................................................14

1.4.5 Ochrana...........................................................................................................................................14

1.5 Tetrov hoľniak ( Tetrao tetrix)............................................................................................................ 14

1.5.1 Opis druhu.......................................................................................................................................14

1.5.2 Rozšírenie a biotop..........................................................................................................................15

1.5.3 Rozmnožovanie, starostlivosť o potomstvo.....................................................................................15

1.5.4 Potrava............................................................................................................................................16

1.5.5 Ochrana...........................................................................................................................................16

2 Praktická časť............................................................................................................................................ 17

2.1 Dotazník.............................................................................................................................................17

2.2 Výsledky dotazníka.............................................................................................................................18

Záver........................................................................................................................................................... 22

Resumé....................................................................................................................................................... 23

Zoznam použitej literatúry........................................................................................................................... 24

Prílohy......................................................................................................................................................... 25

2

Úvod

Príroda ma naučila, že nie všetko na svete je úplne obyčajné v našom živote.

Ohrozené živočíchy Slovenska patria k týmto nezvyčajným veciam. Nie každý má možnosť

stretnúť takéto zviera, ktoré je možno pôvodné v našich lesoch, ale v minulosti ich ľudia

považovali za zabijakov, nebezpečné zvieratá, alebo mali vysokú spoločenskú hodnotu

a ľudia ich zabíjali pre peniaze. A preto dnes patria medzi ohrozené živočíchy. Táto práca sa

bude zaoberať piatimi živočíchmi v našom najbližšom okolí. Zamerala som sa hlavne na

živočíchy, o ktorých sa možno hovorí, niektoré možno častejšie vidieť, ale hlavne patria do

nášho horského pásma a aj odborníci potvrdia, že pár živočíchov z práce je naozaj ťažké

vidieť v prírode a naše okolie je jedno z mála miest kde sa vyskytujú.

Tému ohrozené živočíchy Slovenska som si vybrala z jedného jednoduchého dôvodu.

Odmalička sa pohybujem v prírode a o týchto živočíchoch viem celkom dosť. Túto tému som

zamerala na oblasť CHKO Poľany a okolia Banskej Bystrice, pretože sa v tejto oblasti

dennodenne pohybujem a mala som aj poznatky o pohybovaní uvedených šeliem a výskytu

operencov z mojej práce. Z ohrozených živočíchov som si vybrala päť, ktoré som považovala

za dôležité pripomenúť svojmu okoliu. Zo šeliem som vybrala medveďa hnedého, vlka

dravého a rysa ostrovida. V práci spomeniem aj dva ohrozené operence, jeden z nich je

tetrov hlucháň a druhy tetrov hoľniak.

Mojou prácou sa budem snažiť priblížiť v skratke život, rozmnožovanie, výskyt

a ochranu týchto živočíchov. Dôvod prečo v tejto práci toto všetko chcem spracovať je úplne

jednoduchý. Každý mesiac sa v novinách , časopisoch a po internete ukazujú články ,

v ktorých sa píše, že tieto šelmy sú nebezpečné. Ale nik nespomína, že si za to častokrát

môžeme aj my ľudia, že čím, ďalej tým viac zasahujeme do ich teritórií a nútime ich sa brániť.

Ale chcem priblížiť aj život plachých zvierat, ktoré sa nemajú šancu brániť pred ľuďmi

a v médiách sú minimálne spomínané. V práci som využila knihy a poznatky priamo od

odborníkov, fotografie z fotopascí z vlastných zdrojov. Moja vďaka patrí všetkým, ktorí mi

pomohli či už so získaním zdrojov alebo s vyplnením dotazníka. Dúfam, že moja práca bude

prínosom pre všetkých.

3

1 Teoretická časť

1.1 Medveď hnedý (Ursus arctos )

1.1.1 Opis druhu

Medveď hnedý ( Ursus arctos) je veľké, silné ale aj veľmi inteligentné zviera. „Má zo

všetkých šeliem , v porovnaní aj so spoločenskými psovitými, mačkovitými či hyenovitými,

najväčší a najťažší mozog v pomere ku telu.“1

Je to naša najväčšia

šelma . Dospelé samce

obyčajne vážia 140 – 320

kg. Dosahujú dĺžku od

nosa po chvost 170 - 220

cm a výšku v lopatkách

95 – 130 cm, samice

obyčajne 80 – 220 kg,

dĺžka 160 – 200 cm

a výška je 90 – 110 cm.

Medveď má veľkú hlavu s pomerne malými očami a ušami. Lebka je masívna so

silnými jarmovými oblúkmi a nápadnou sánkou. Telo

je zavalité s charakteristickým vystupujúcim

kohútikom. Chvost je krátky. Tvar predných

láb je oválny a zadné sú podobné tým ľudským. Na piatich prstoch má pazúry, ktoré

dosahujú dĺžku 5 – 6 cm. Pri chôdzi a kluse kráča súčasne nohami na tej istej strane , čo dáva

mylný dojem, že je ťažkopádny, avšak cvalom sa dokáže rozbehnúť aj 50 km/h.

Sfarbenie srsti môže byť v rôznych odtieňoch hnedej. Variácie hnedej sa môžu meniť

so sezónou, časťou tela a aj vekom. Mláďatá majú svetlejšiu srsť a po stranách krku mávajú

charakteristické biele škvrny, ktoré môžu tvoriť golier. Škvrny sú výrazné v prvom roku života

a postupne s nastávajúcim vekom sa strácajú.

1 Ochrana a manažment veľkých šeliem na Slovensku, 2015

4

Obr.č.1 Fotografia medveďa na krmovisku z vlastných zdrojov (fotopasca)

1.1.2 Rozmnožovanie a starostlivosť o potomstvo, populačná ekológia

K páreniu dochádza od polovice apríla až do začiatku júla, ale ruja vrcholí v máji –

júni. Patrí k polygamným druhom. Samec sleduje samicu niekedy aj tri týždne. Ak je samcov

viac okolo jednej samice vytvárajú skupiny 3 - 4 dospelých samcov, kde dochádza ku

súbojom a často vyhráva najsilnejší.

Po oplodnení sa embryo vyvíja po fázu blastocyty, potom sa vývoj zastaví, až pokiaľ sa

neuchytí v maternici na jeseň. S kondíciou samice termín zahniezdenia tak ako aj pôrodu sa

môže pohybovať v okruhu 40 dní. Samice s väčšími tukovými zásobami porodia skôr,

poskytnú mlieko dlhšiu dobu a mláďatá na jar budú väčšie a majú väčšiu šancu na prežitie.

Medvedice rodia 1 – 4 mláďatá v zimnom brlohu, ktoré sa narodia slabo vyvinuté. Vážia 0,5

kg a ich dĺžka je 20 – 25 cm.

Prvé 4 mesiace medvedice s mláďatami ostávajú v zimnom brlohu a využívajú

matkine tukové zásoby. Počas kŕmenia medvedica môže stratiť až 40 % váhy, ale mláďatá na

jar vážia až 4 – 5 kg. Po vyjdení z brlohu medvedica je veľmi ostražitá a mláďatá bráni pred

nebezpečenstvom. Kŕmi ich do 8 mesiacov, potom zostávajú s matkou ďalší rok a odchádzajú

od matky keď približne dovŕšia dva roky. Vždy medvedica so sebou vodí približne tri

mláďatá , napr. dve čerstvo narodené a jedno z minulého roka, všetko je to podmienené

genofondom a prírodnými podmienkami pre mláďatá. Sexuálna aktivita je u medveďov u nás

žijúcich pomerne neskoro až vo veku štyroch rokov. Medvedice rodia zvyčajne každé 2 – 3

roky.

5

Obr.č.2 Fotografia medvieďaťa z vlastných zdrojov (fotopasca)

1.1.3 Život – zdroje potravy, brloženie, aktivita

Medveď patrí medzi všežravce . Jeho potrava sa skladá z trávy a bylín počas jari a leta.

Na jeseň je pre medvede dôležitá potrava s vysokým energetickým obsahom. Často

konzumujú kadávery kopytníkom, ktoré boli následkom predácie napr. vlkov.

Miesta brlohov sú často vo vzdialených oblastiach s nízkou intenzitou vyrušovania

človekom. Každý rok nepoužívajú ten istý brloh ale vracajú sa na zimovanie do rovnakej

oblasti. Brlohy si vytvárajú v prírodných dierach a jaskyniach, pod vývratmi, pod ihličnatými

stromami s husto zavetvenými spodnými konármi.

Aktivita medveďov je hlavne ovplyvnená dostupnosťou potravy. Aktivita pred rujou sa

zvýši približne o 50% a naopak klesne pred brložením a hybernáciou. Medveď je aktívny vo

dne aj v noci. Môže byť ovplyvnená aj vekom, pohlavím, hmotnosťou, počasím, fázami

mesiaca ale aj vyrušovaním ľuďmi.

1.1.4 Ochrana – minulosť a dnes, výskyt

Od roku 1932 sa začala jeho celoročná ochrana, ktorá trvá až dodnes.Každý rok sa

robí jarné sčítanie medveďov a na

Slovensku ich je približne 1200 . Sčítanie

v oblasti CHKO Poľana dosiahlo približné

číslo 90 medveďov na rozlohe 53 000 ha

lesa.

Pre sledovanie života a migrácii

medveďov sa začali používať GPS

obojky.V Banskej Bystrici odchytili takto

v roku 2015 medveď, ktorému dali meno Štefan. „

V spolupráci so Štátnou ochranou prírody sme

sledovali pohyb medveďa Štefana s obojkom GPS.

Jeho akčný rádius bol od Banskej Bystrice až po Mošovskú dolinu na ploche cca 150 km2.“ 2

2 https://www.bystricoviny.sk/spravy/foto-v-okoli-banskej-bystrice-zije-30-40-medvedov-aj-maco-stefan/

6

Obr.č.3 Maco Štefan tesne po založení obojku.

1.2 Vlk dravý (Canis lupus)

1.2.1 Opis druhu

Vlk dravý je najväčším z čeľade psovitých šeliem. Dospelý vlk váži 20 – 80 kg. Celková

dĺžka bez chvosta je 110 – 150 cm. Vlčice sú menšie, ich váha sa pohybuje od 15 – 55 kg.

Chvost je huňatý, dlhý 30 – 50 cm a slúži aj na vnútro druhovú komunikáciu.

Srsť je z dvoch vrstiev – hustá jemná podsada a vrchná dlhšia (pesíky), ktorá odvádza

vlhkosť a poskytuje dobrú izoláciu. Typické sfarbenie je striebrosivé, avšak môžu byť rôzne

variácie hnedej, čiernej, sivej.

Najlepšie zmysly vlka sú čuch a sluch. Čuchová zóna v nosnej dutine je 14 krát väčšia

ako u človeka. Dokáže zavetriť korisť do vzdialenosti 2,5 km. Zrak vlka je o niečo slabší ako

čuch a sluch, ale je výkonný aj v noci.

„ Vlka živia nohy“ hovorí ruské porekadlo. Vysoké štíhle, ale mocné končatiny sú

prispôsobené pohybu v miernom kluse okolo 8 – 9 km/h na veľké vzdialenosti aby sa veľmi

neunavil.

Vlky lovia vo svorkách, kde vytvárajú veľmi prísnu hierarchiu. Rozvinuté sociálne

správanie a signály usporiadajú svorku vo vzájomnom súlade, koordinácii a spolupráci.

7

Obr.č.4 – Vlk dravý , fotografia z vlastných zdrojov (fotopasca)

1.2.2 Rozmnožovanie a starostlivosť o potomstvo, populačná ekológia

Vlky väčšinou žijú monogamne. Nájdu si partnera s ktorým žijú celý rok ale aj niekoľko

rokov. Párenie prebieha od januára do marca, ale vlčica je schopná oplodnenia iba 5 – 7 dní

počas ruje. Gravidita trvá dva mesiace a mláďatá sa rodia v brlohu približne do polovice

mája. V jednom vrhu je priemerne 4 – 6 mláďat niekedy ich môže byť aj 12. Po narodení

vážia 0,5 kg a počas prvých dní sú slepé, hluché a plne závislé od matky. Matka sa nepretržite

stará o mláďatá 3 – 4 týždne. Postupne po 12 dňoch začínajú vidieť, behať a vymieňať mlieko

za pevnú potravu. Po dosiahnutí 5 mesiacov sa stávajú právoplatným členom svorky a do

zimy idú len veľmi málo odlišné od dospelých. Vo svojej materskej svorke zostávajú po dobu

dvoch, kedy pohlavne dospievajú. V tomto veku sa rozhodnú niektoré opustiť svorku v snahe

nájsť si svojho životného partnera a založiť si novú svorku.

Najväčší faktor ovplyvňujúci početnosť vlkov je množstvo dostupnej potravy.

„Pomerne priaznivý stav vlčej populácie na Slovensku , korešponduje s výrazným nárastom

populácie hlavnej koristi, čo dokumentuje aj jej lov , kde za ostatných 10 rokov sa ročný

odstrel zvýšil z 60 000 na 133 000 kusov raticovej zvery.“3

1.2.3 Život – zdroje potravy, aktivita

Jeho potrava je rozmanitá, podľa toho čo sa nachádza v jeho biotope. Najdôležitejšou

korisťou sú kopytníky, ale ako vysoko prispôsobivý druh, prežije aj na menších druhoch

cicavcov. Najčastejšou potravou v našich revíroch je jeleň, diviak a srnec. Zásahy vlkov na

hospodárske zvieratá sú viac menej časté. Najčastejšia korisť z hospodárskych zvierat sú

ovce, ktoré sú chované na horských pasienkoch a často jednoduchá korisť pre svorku vlkov.

Dokáže naraz skonzumovať aj 10 kg mäsa, hlavne orgány – pečeň, pľúca, srdce kvôli

vitamínom a minerálom a kosti kvôli fosforu, kalciu a bielkovinám. Občas korisť zabíjajú ako

keby nadbytočne, čo môže pripadať ako mrhanie, krvilačnosť alebo „zo zábavy“ , ale konajú

tak na základe inštinktu zabezpečiť si potravu.

Jeho aktivita je celodenná, ale loví hlavne v noci. Putujú v rámci teritória a za deň

prejdú 22 – 28 km. Niekedy je veľmi ťažké zistiť presný počet členov svorky, pretože počas 3 Ochrana a manažment veľkých šeliem na Slovensku, 2015

8

putovanie chodia za sebou a kladú stopu do stopy. Poradie je od hlavného „alfa“ samca za

ním ide „alfa“ samica s mláďatami a na konci je vlk, ktorý zakončuje hierarchiu vo svorke.

Svoje poradie v putovaní porušia len počas lovu alebo nejakého ohrozenia kedy potrebujú

byť čo najrýchlejší.

1.2.4 Ochrana – minulosť a dnes

Aj na Slovensku sa pokúsili vlka zlikvidovať použitím želiez a trávením strychnínom za

odmenu. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia bol vlk na hranici vyhubenia. Počas obidvoch

svetových vojen sa jeho stavy zvýšil ale v medzivojnovom období opäť poklesli. V 60. rokoch

20. storočia bol zaznamenaný posledný úpadok populácie a tak od roku 1975 je vlk

chráneným živočíchom na Slovensku. Jeho ochrana dnes nie je celoročná ale od 16. januára

do 31. októbra.

Výskyt vlka v CHKO Poľana a okolí Banskej Bystrice už nie je v malom počte. Počas

roku 2016 na Poľane bolo vlkmi ulovených 15 jeleňov s medailovým parožím a vysoko

chovné. Každý rok Slovenská poľovnícka komora určuje kvóty pre odstrel vlka pre

Banskobystrický kraj to bolo 18 vlkov ale čísla sa nepodarili naplniť.

1.3 Rys ostrovid ( Lynx lynx)

1.3.1 Opis druhu

Rys ostrovid je samotárska, teritoriálna mačkovitá šelma. Má štíhlu postavu na

vysokých nohách. Rys ostrovid váži od 18,6 kg do 36,5 kg a samica od 17 kg- 24 kg.

„Hmotnosť rysa nezávisí len od jeho kondície ale aj od jeho veku. V prírode rysy vo veku

jedného roka sú možno o niečo ľahšie pretože nemajú zabezpečený pravidelný prísun potravy

a viac sa pohybujú.“ 4 Dĺžka tela bez chvosta je 86 - 113 cm. Dĺžka krátkeho chvostu je 17-

21cm. Výška v kohútiku je 54-68 cm.

Hlava je krátka a okrúhla, typicky mačacia s veľkými jantárovými očami. Lebka starých

samcov a samíc je charakteristická veľkými rozmermi a veľmi silným zaočnicovým zúžením

lebky. Mozog má pomerne veľký a preto sa radí medzi inteligentné zvieratá. Ušnice sú veľké

4 Hell, P. – Gašparík, J. : Rys a Divá Mačka v slovenských Karpatoch a vo svete. Bratislava : PaRPRESS, 2004.,str. 28

9

- 9,8 cm a štetky na ušniciach sú dlhé 4 - 4,2 cm a pomáhajú mu lepšie zachytávať zvuky

a smer vetra. Bokombrady sú v zime dlhšie a vytvárajú menší golier.

Hrudné končatiny sú kratšie ako panvové. Pazúry sa v stope neodtláčajú a stopa je

okrúhla. Pri pohybe krokom alebo miernym klusom kladie zadnú labu presne do stopy

prednej a stopy sú v jednej čiare. Pri pomalej chôdzi dĺžka kroku je 80cm, pri kluse 135cm,

pri rýchlom kluse 150 cm a skoky môžu byť dlhé až 7 m.

Obr.č. 5 – Rys ostrovid, fotografia z vlastných zdrojov (fotopasca)

1.3.2 Rozmnožovanie a starostlivosť o potomstvo, populačná ekológia

Rys je samotársky len v čase párenia vo februári až apríli bývajú krátky čas spolu.

Samce sa v čase párenia ozývajú trhaným hlasom, ktorý začína vo vyšších tónoch a končí

hlbokým mňaukaním, môže tiež znieť ako brechot, vrčia, prskajú, mraučia. Ruja samice trvá

1- 3 dni, ak neostane gravidná ruja sa opakuje po 9 – 13 dňoch. Po 10- týždňovej gravidite sa

mláďatá rodia v máji- júni. Rysica má obvykle 2 až 3 mláďatá, ktoré sa narodia 250 – 360 g.

Matka ich dojčí 2 – 3 mesiace ale mäso konzumujú už ako mesačné. Mláďatá zostávajú

s matkou do ďalšieho párenia, kedy majú už 14 kg a sú plnohodnotnými lovcami.

Hustota rysa je pravdepodobne regulovaná hustotou koristi a vnútro – druhovými

sociálnymi vzťahmi rysa. Dostupnosť potravy ovplyvňuje reprodukčnú úspešnosť.

Reprodukčného veku sa dožije 50 % rysov po odídení od matky. Prvýkrát sa pári 2 – 3 rokoch

a dožíva sa 15 – 17 rokov ale zvyčajne je to kratšie.

10

1.3.3 Život- zdroje potravy, aktivita

Rys zo všetkých slovenských šeliem je najviac špecializovaný na živočíšnu potravu. Korisť je najčastejšie strednej veľkosti od králika a zajaca cez srnčiu zver, kamzíky, muflóny, daniele, jelenčatá a jelenice, až po mladé jelene.

Rys loví za šera a v noci. Taktika jeho lovu je: prikradnúť sa ku koristi čo najbližšie

a potom sa jej zmocniť niekoľkými skokmi na kratšiu vzdialenosť. Nikdy svoju korisť ďaleko

neženie. Rys sa dokáže ku svojej koristi vracať každú noc, kým ju neskonzumuje celú.

Potvrdzujú to fotografie z fotopascí, kde je rys zachytený štyri noci po sebe.

Denný pohyb môže byť 0 – 30 km. Samce sa presúvajú hlavne v období párenia.

Presuny sú väčšie vtedy keď rys nie je úspešný pri love a najmenšie po najnovšom úlovku.

Obr.č.6- Rys ostrovid pri svojej koristi v noci (fotopasca)

1.3.4 Ochrana- minulosť a dnes, výskyt

V dávnych dobách osídľoval celé Slovensko aj nížinné oblasti, kde sa dnes už

nevyskytuje. Až do prvej svetovej vojny nebol rys zriedkavosťou. Ľudia ho často

prenasledovali, pretože ho pokladali za „zabijaka“ ich domácich zvierat. V okolí Šumiaca

v roku 1936 žilo údajne 8 rysov. Najväčší nárast populácie bol až počas 2. svetovej vojny a po

nej. V roku 1949 bol počet 60 jedincov ale ľudia , ktorí dennodenne rysa videli či už v prírode

alebo im spravil nejakú škodu na dobytku predpokladali počet 300 jedincov. Po premnožení

rysa na jednom území strácal plachosť a začal sa približovať k ľudským sídlam. Lov na rysa

vtedy ešte nebol zakázaný a ročný úlovok bol 15 - 32 rysov.

11

Po roku 1971 bol zaznamenaný prudký pokles výskytu rysov na Slovensku a preto bol

pre rysa určený čas ochrany 1. 3. - 15. 9. Pre nízke počty bol rys v roku 2001 oficiálne

zapísaný v Červenej knihe ohrozených druhov a bol zakázaný loviť počas celého roku.

1.4 Tetrov hlucháň ( Tetrao urogallus)

1.4.1 Opis druhu

Tetrov hlucháň je veľký vták s výrazným pohlavným dimorfizmom. Má dlhý, okrúhly

chvost. Beháky sú celé operené a aj prsty sú takmer pokryté perím. Na vnútornej strane

prstov sú rohovinové výrastky, ktoré pripomínajú hrebene. Perá na brade sú nápadne

predĺžené. V sfarbení samca prevláda čierna farba, len krídelné krovky sú hnedasté, drobno

škvrnité. Hrudník je čierny, nápadne kovovolesklý. Nápadne silný zobák je žltkastý, dúhovka

oka je hnedá. Najvýraznejšie červené sfarbenie okolo oka sa nazýva „malina“

Hmotnosť dospelého kohúta je vyše 5 kg a sliepka váži 2,5 kg. Chvost kohúta je dlhý

25 – 40 cm, sliepka len 17 cm. V pohlavnom dimorfizme sa sliepka líši od kohúta sfarbením aj

veľkosťou. Jej sfarbenie je hnedé s čierno – hnedým pruhovaním.

Obr.č.7- Tetrov hlucháň aj so sliepkou pri toku

1.4.2 Rozšírenie a biotop

Žije v ihličnatých lesoch. Vyskytujú sa najmä na Poľane, vo Veporských vrchoch, v

Nízkych Tatrách, ale aj vo Veľkej a Malej Fatre, Tatrách, v Slovenskom raji, Kremnických

vrchoch a inde. Územie na Slovensku na ktorom žije tetrov hlucháň sa značne zmenšil oproti

minulosti. Jeho výskyt je hlavne na rúbaniskách s bohatým podrastom čučoriedok, brusníc,

malín a iných drevín s potravou.

12

1.4.3 Rozmnožovanie

Páry sa stretávajú len v období toku. Tok sa začína v marci a končí v apríli. Kohúty

tokajú už za brieždenia na stromoch. Tok má 4 fázy: klepkanie, trilkovanie, brúsenie, výlusk.

Pri brúsení zostane na 5 sekúnd hluchý. Po súbojoch si sliepky vyberajú najsilnejšieho

kohúta. Hniezdo majú väčšinou pri kmeni stromu. Po 28 dňoch sa liahnu kurčatá. Po

desiatich dňoch sa už pokúšajú vzlietnuť. Do jesene zostávajú so sliepkou.

Obr.č.8- Sliepka Tetrova hlucháňa

1.4.4 Potrava

Tetrov hlucháň sa živí ihličím, púčikmi listnatých stromov a krov. Odštipujú aj púčiky

buka, javora, brezy a letorasty černice a brusnice. Intenzívne zbierajú plody jarabiny, bazy,

čučoriedky, brusnice, maliny ako aj rôzne časti bylín. Požierajú aj larvy chrobákov a iné druhy

bezstavovcov.

1.4.5 Ochrana

Na Slovensku je podľa aktuálneho červeného zoznamu vtákov Slovenska zaradený me

dzi ohrozené druhy v kategórii silne ohrozených živočíchov. „Na

území Slovenska došlo v posledných desaťročiach k výraznému zníženiu početnosti. Na

základe údajov bolo v roku 1972 na území Slovenska 3697 jedincov

hlucháňa, v roku 2000 to bolo už len 1 612 a v roku 2014 už len 1136 jedincov.“5

1.5 Tetrov hoľniak ( Tetrao tetrix)

5 file:///C:/Users/Drahoslava/Downloads/PZ%20_hluchan.pdf

13

1.5.1 Opis druhu

Je to stredne veľký vták s výrazným pohlavným dimorfizmom. Hmotnosť samca je 1,5

kg a samice 1,1 kg . Samce majú chvost dlhý 13 – 19 cm samice do 16 cm. Samce majú

chvost vykrojený viac ako samice, s predĺženým vytočeným vonkajším párom kormidlových

pier. Beháky vrátane prstov sú operené. Na prstoch je dvojitý rad hrebeňovitých

rohovinových výrastkov. Dospelý samec je celý čierny , s modrým kovovým leskom. Nad

očami má krvavočervené rohovité lalôčiky „maliny“. Na krídle je nápadný biely pás a aj

spodné krídelné a chvostové krovky sú biele.

Samice majú sfarbenie hnedé s priečnymi tmavšími škvrnami. Spodná časť tela je

hnedá, priečne tmavo pruhovaná. Perie na hrudníku a bokoch má biele lemovanie. Zobák je

čiernohnedý ako aj pazúry a dúhovka.

Obr.č.9 – Tetrov hoľniak

1.5.2 Rozšírenie a biotop

Na Slovensku tetrov vyhľadáva listnaté a zmiešané lesy s vyšším podielom mladiny

a veľkými pasienkami. Hniezdi predovšetkým v pohoriach a kotlinách severného

a severovýchodného Slovenska, obývajú Vysoké a Nízke Tatry, Veľkú a Malú Fatru a na Orave

a Liptove. Odhad počtu zimujúcich jedincov je od 500 až 800.

1.5.3 Rozmnožovanie, starostlivosť o potomstvo

14

Ide o polygamný druh, kedy sa kohúty v apríli až máji sťahujú na vhodné miesta, kde

spoločne tokajú. Tokaniská sú väčšinou rozsiahle lúky s rastúcimi stromami. Za svitanie sa

kohúty zlietajú na tokanisko a snažia sa svojím tokom upútať prizerajúce sa sliepky.

Najvýraznejšie z toku je „bublanie“. S východom slnka prilietajú na tokanisko sliepky, aby sa

priamo tam párili.

Hniezdo je skryté v krovinách alebo v trsoch suchej trávy. Prvé vajce je znesené už

začiatkom mája a približne ich je 6 -12. O 14 – 27 dní sa liahnu kurčatá, ktoré sú vitálne

a takmer ihneď opúšťajú hniezdo. Už na druhý deň si samostatne hľadajú potravu a po týždni

sú schopné lietať aj na väčšie vzdialenosti. Do jesene sa zdržujú so sliepkou a potom sa

rozdelia podľa pohlavia.

Obr.č.10 – Tetrov hoľniak počas toku na strome

1.5.4 Potrava

Dospelé vtáky sa živia rastlinnou potravou , odštipujú púčiky brezy, vŕby, liesky.

Zbierajú čučoriedky, brusnice, borievky, žalude, bukvice a limbové oriešky. Príležitostne

konzumujú aj živočíšnu potravu ako chrobáky, blanokrídly hmyz, motýle, slimáky, dážďovky.

1.5.5 Ochrana

„Zatiaľ čo ešte v roku 1975 poľovnícka štatistika udávala pre územie Slovenska 2200

jedincov tetrova hoľniaka, na prahu tretieho milénia sú reálne odhady, opierajúce sa o

výskum v pohoriach stredného Slovenska, už len na úrovni 400 - 600 jedincov!“6Výsledky

6 http://www.myslivost.cz/Casopis-Myslivost/Myslivost/2014/Duben---2014/Populacia-tetrova-holniaka-(Tetrao-tetrix)-na-Slov

15

pätnásťročného výskumu populačnej dynamiky tetrova hoľniaka v pohorí Veľkej Fatry

poukazujú na kolísajúcu početnosť v lokálnych populačných jednotkách.

Znižovanie početnosti v lokálnych populáciách tetrova hoľniaka spôsobujú viaceré

negatívne faktory, pôsobiace dlhodobo v súčinnosti (strata vhodných biotopov, nevhodné

spôsoby obhospodarovania lúk a pasienkov, imisná záťaž životného prostredia, zvýšený

predačný tlak, masová a časovo-priestorovo neusmerňovaná turistika, masový zber lesných

plodov a pytliactvo). V súčasnosti je tetrov hoľniak celoročne chránený Vyhláškou

Ministerstva životného prostredia z r. 1999 na ochranu živočíchov.

2 Praktická časť

16

2.1 Dotazník

V mojej práci som sa rozhodla ako praktickú časť spraviť dotazník, ktorý

nadväzuje na teoretickú časť. Chcela som sa bližšie dozvedieť, ako ľudia poznajú

ohrozené živočíchy, či sa už s nimi stretli. Ďalšou časťou som sa chcela dozvedieť ako

reagujú na tieto živočíchy a či sa už stretli s nejakým napadnutím človeka, alebo

poškodením majetku či hospodárskych zvierat, keďže viem, že všade sa píše o rôznych

napadnutiach či už zvierat alebo ľudí.

Dotazník som robila v obyčajnej tlačenej forme a ľudia naň odpovedali v bežnej

písomnej forme. Ľudí som oslovovala u nás na ulici a v našej dedine, odpovede som

hľadala aj u ľudí, ktorí sa s týmito šelmami viac menej často stretávajú a pozorujú ich.

Môj krátky dotazník sa skladal z 10 otázok, z toho bolo 7 vybrať si z možností a zvyšné

tri boli buď doplniť vlastnú odpoveď alebo vybrať z možnosti a doplniť.

Pri tvorbe môjho dotazníku som očakávala väčšie zastúpenie v kategórii 15- 20

rokov, keďže som oslovila aj túto skupinu, mojich priateľov. Pohlavie mojich

respondentov bolo rovnomerne zastúpené.

V otázke , kde som sa chcela dozvedieť , či už niekedy v prírode videli chránené

zviera som čakala, že nebude toľko kladných odpovedí. Nečakala som , že toľko ľudí sa

stretlo už buď s medveďom alebo s iným z uvedených šeliem.

Na záver som sa chcela dozvedieť, či sa mojim respondentom alebo im blízkym

stretnutie so spomínanými šelmami stalo osudným. Veľa ľudí odpovedalo, že medveď

napadol ich majetok (včelie úle, krmoviská) ale napadol aj ich blízkych pri stretnutí

v prírode. Menej časté boli odpovede, že ich hospodárske zvieratá , napadli vlky. Nik

z opýtaných neoznačil za ohrozujúcu šelmu rysa. Jeden zdôvodnil svoju odpoveď tým,

že rys je veľmi neobvyklý útočník na majetok.

Poslednou otázkou som zisťovala, či ľudia veria, že ochrana zvierat vydrží

a ohrozeným druhom pomôže a zachráni ich. Väčšina respondentov odpovedali, že

každým rokom vidíme ako počet chránených zvierat narastá ale aj klesá a všetko závisí

od podmienok v budúcnosti.

17

2.2 Výsledky dotazníka

Počet mojich respondentov bol 40 opýtaných. V grafe č.1 môžeme vidieť, že

62 % opýtaných bolo mužov a len 38% žien.

Graf č. 1 – Pomer mužov a žien zúčastnených na dotazníku

Veková štruktúra respondentov bola približne rovnomerná , až na vekovú štruktúru

do 15 rokov kde to bolo 12% a 15 – 20 rokov kde to bolo len 7 %.

Graf č.2 – veková štruktúra respondentov

V otázke číslo tri som sa pýtala, či sa moji respondenti stretli už s nejakým chráneným

živočíchom, pýtala som sa hlavne na živočíchy, ktoré som spracovala v práci. Viac ako 70% mi

odpovedalo, že už niektorého živočícha videli.

Otázka číslo štyri bola zameraná na poznatky ľudí o ochrane zvierat. Viac ako 50%

respondentov odpovedalo, že nepozná príčiny ochrany týchto zvierat.

18

V ďalšej otázke som sa pýtala na najbežnejšie stretnutia uvedených zvierat

s človekom. Viac ako 70% si myslí, že najbežnejšie stretnutie je medveďa s človekom.

70%

15%

10%3%3%

Najbežnejšie stretnutia

Medveď hnedý Vlk dravý Rys ostrovid Tetrov hlucháň Tetrov hoľniak

Graf č.3 – Najbežnejšie stretnutia

V ďalšej otázke som sa pýtala na plachosť zvierat a postoj ľudí k ich prirodzenej

plachosti a viac ako 80% súhlasí stým, že plachosť zvierat závisí od zasahovania ľudí do

prírody a narušovania prirodzených podmienok zvierat.

95 % respondentov odpovedalo na otázku, či všetky stretnutia medveďa s človekom

končia napadnutím človeka, áno a súhlasia aj povolením určitej doby lovu v roku , z dôvodu,

prehnanej ochrany medveďa a podľa ich názorov postupne začína premnoženie medveďa

hnedého.

Na dedine sú dosť časté poškodenia majetkov, napadnutia hospodárskych zvierat

vlkmi alebo medveďmi. A preto sa moja predposledná otázka týkala toho či sa ľudia už stretli

s takýmto poškodzovaním a či sa to stalo práve im alebo niekomu z ich okolia. Pri tejto

otázke som zistila, že najčastejším poškodzovateľom je medveď, pretože ničí včelárom úle,

ale robí neporiadky aj medzi hospodárskymi zvieratami a napadol aj človeka. Nie všetci

respondenti pri tejto otázke odpovedali ale vidíme na grafe, že v očiach ľudí nie je až taký

neškodný. Vlka označovali len ako ničiteľa oviec.

19

Graf.č. 4 – škody napáchané medveďom

Poslednú otázku som zamerala na ochranu zvierat a vieru ľudí, či živočíchy , ktoré sú

ohrozené v tomto storočí budú naďalej kriticky ohrozené alebo sa ich populácia bude

zväčšovať. Väčšina verí, že druhy, ktoré sú teraz ohrozené budú sa pomaly rozrastať

a nezabudne sa na nich.

Graf č. 5 – Budúcnosť chránených druhov

Moje hodnotenie dotazníka je veľmi pozitívne. Zámerne som sa zamerala na skupinu

ľudí, ktorí dennodenne sa stretávajú s týmito zvieratami a nie sú úplne vyradení z kolobehu

prírody. Mnohé percentá v odpovediach som čakala, pretože stretnutia s medveďom sú

čoraz častejšie a väčšina opýtaných potvrdilo zničené úle alebo časté stretnutia s touto

veľkou šelmou. Stretnutia s vlkmi podľa opýtaných začínajú pribúdať , kedy napadnú stádo

oviec a narobia veľké škody ale nik z opýtaných nepotvrdil útok na človeka .

20

ZáverV tejto práci som sa venovala ohrozeným živočíchom Slovenska v oblasti CHKO

Poľana a okolia Banskej Bystrice. Pre mňa bol táto práca veľmi zaujímavá, mohla som objaviť

tajomstvá života šeliem ale aj operencov a z kníh a rozhovorov s odborníkmi som sa

dozvedela veľa nových informácií. Zistila som, že pozorovanie medveďa hnedého pomocou

GPS obojkov, nie je vôbec tak jednoduché ako si veľa ľudí myslí ale tak môžu odborníci

presnejšie zisťovať pohyb medveďov, presný smer migrácie ale aj zdržiavanie v blízkosti

ľudských obydlí.

Pri spracovaní tejto témy som sa sústredila hlavne na čo najbližší opis druhu,

správania sa pri rozmnožovaní, starostlivosť o svoje potomstvo, priblíženie rozmanitosti

potravy ale aj príčiny ich ochrany. Keďže som sa počas tvorby práce dozvedela veľa názorov

z môjho okolia, rozmyslela som si, že spravím jednoduchý dotazník, aby som tieto názory

porovnala v grafoch. Cieľom dotazníku bolo spýtať sa ľudí , či zvieratá, ktoré som uvádzala

v práci poznajú, niekedy ich už v prírode videli alebo sa s nimi stretli v nejakej nebezpečnej

situácií. Dotazník hodnotím pozitívne, odpovede respondentov boli podľa môjho názoru

pravdivé a seriózne.

Počas tvorby práce som sa nestretla s vážnejšími problémami. Knižné zdroje som

získala veľmi jednoducho a pomoc internetu som nepotrebovala takmer vôbec , až na nejaké

minimálne informácie, ktoré sa nenachádzali v knihách z dôvodu neaktuálnosti knižných

zdrojov.

Za pozitíva tejto práce považujem hlavne získanie mnohých nových informácií

o ochrane živočíchov, ich sledovaní a vytváraní čo najlepších podmienok pre život. Ako ďalšie

pozitívum bol dotazník, ktoré mi pomohol utvoriť si obraz o názoroch ľudí podľa toho čo si

myslia o ochrane zvierat. Negatívum tejto práce bolo len to, že som sa stretla s rôznymi

názormi napr. na ochranu medveďa hnedého. Veľa ľudí mi podotýkalo, že by nemal byť

chránený, alebo veľa poľovníkov by malo porušiť zákon a znížiť počty populácie na

Slovensku. Verím však, že moja práca bude prínosom nie len pre mňa ale aj pre druhých .

21

Resumé

Moja práca sa zaoberá ohrozenými živočíchmi Slovenska v oblasti CHKO Poľana

a v okolí Banskej Bystrici. Táto práca je rozdelená na dve časti. V prvej, teoretickej časti som

charakterizovala päť ohrozených živočíchov a to je medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid,

tetrov hlucháň a tetrov hoľniak. Charakterizovala som ich život, rozmnožovanie, starostlivosť

o potomstvo, potravu a ochranu. Pri každom živočíchovi som skonkretizovala príčiny

ochrany, počty v minulosti, približný rok začatia ochrany a aktuálne čísla populácie v oblasti

CHKO Poľana a okolí Banskej Bystrice. Na tvorbu druhej, praktickej časti som zvolila dotazník,

ktorého cieľom bolo zistiť, či ľudia stretli už niektorého z uvedených živočíchov vo voľnej

prírode a malo to nejaké dôsledky alebo či poznajú niektoré príčiny ochrany.

Summary

My work deals with the endangered animals of Slovakia in the Protected Landscape

Area of Poľana and around Banská Bystrica. This work is divided into two parts. In the first,

theoretical part, I have characterized five endangered animals and it is a brown bear, a wolf

predator, lynx lynx, tetrov deaf and tetrov hoľniak. I characterized their lives, reproduction,

caring for offspring, food and protection. For each animal, I have concretized the reasons for

the protection, the numbers in the past, the approximate year of the beginning of the

protection and the current population numbers in the area of the Protected Landscape Area

of Poľana and the surroundings of Banská Bystrica. To create a second, practical part, I chose

a questionnaire to find out if people already met one of these wildlife animals and had some

consequences or know some of the reasons for the protection.

22

Zoznam použitej literatúryKnihy:

ČERVENÝ, J. – HELL,P. – SLAMEČKA, J. a kol. : Encyklopédia poľovníctva. Praha: OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, s.r.o., 2004. ISBN 80-7181-902-6

ANTAL, V. – LEŠOVÁ, A. a kol. : Ochrana a manažment veľkých šeliem na Slovensku. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 2015. ISBN 978-80-8184-028-9

Internet:

Jarné sčítanie medveďov na Poľane. In: chkopolana.eu [online]. 2013. [cit: 2017-05-15]. Dostupné na internete: ‹http://www.chkopolana.eu/jarne-scitanie-medvedov-na-polane-2013/›

Medveď hnedý. In: snaturou2000.sk [online]. 2009. [cit: 2017-05-15]. Dostupné na internete: ‹http://snaturou2000.sk/zivocichy/medved-hnedy›

Populácia Tetrova hoľniaka na Slovensku. In: myslivost.cz [online]. 2014. [cit: 2017-05-15]. Dostupné na internet: ‹http://www.myslivost.cz/Casopis-Myslivost/Myslivost/2014/Duben---2014/Populacia-tetrova-holniaka-(Tetrao-tetrix)-na-Slov›

23

PrílohyDotazník

Ohrozené živočíchy Slovenska – CHKO Poľana , okolie Banskej Bystrice

Krátky dotazník na tému ohrozené živočíchy Slovenska a hlavne v našom okolí. Všetky

odpovede sú anonymné a budú využité pre moju praktickú časť ročníkovej práce. Vopred

ďakujem za Vaše odpovede a čas.

1. Pohlavie

a. Muž

b. Žena

2. Vek

a. Menej ako 15

b. 15 – 20

c. 21 – 40

d. 41 – 60

e. Viac ako 60

3. Videli ste už niekedy v prírode ohrozené zviera ( medveď hnedý, vlk dravý, rys

ostrovid, tetrov hlucháň, tetrov hoľniak, a iné...)?

a. Áno

b. Nie

4. Poznáte príčiny ochrany týchto zvierat?

a. Áno

b. Nie

5. Podľa Vás, ktoré z uvedených zvierat je najbežnejšie stretnúť v lese?

a. Medveď hnedý

b. Rys ostrovid

c. Vlk dravý

d. Tetrov hlucháň

e. Tetrov hoľniak

24

6. Je podľa Vás prirodzená plachosť ohrozených šeliem (medveďa, vlka, rysa) vysoká

alebo začína klesať v súvislosti so stretnutiami s človekom?

a. Všetky uvedené šelmy sú plaché.

b. Všetkým uvedeným šelmám klesá plachosť.

c. Klesá plachosť len u medveďa.

d. Všetko závisí od človeka a jeho zasahovania do prírody a zvieracích teritórií.

7. Myslíte, že každé stretnutie človeka a medveďa končí napadnutím človeka?

a. Áno

b. Nie

8. Podľa Vášho názoru by mal mať aj medveď určitú dobu lovu? Ak áno prečo?

..................................................................................................................................

..................................................................................................................................

9. Poznáte niekoho komu jedno z týchto chránených zvierat poškodilo majetok,

napadlo hospodárske zvieratá alebo napadol aj človeka ak áno uveďte ako bol

poškodený a aké zviera zavinilo škodu?

a. Stalo sa to mne.

b. Poznám niekoho.

c. Nepoznám nikoho, ani mne sa to nestalo.

Škodu zavinilo(zviera)

a poškodilo: .........................................................................................................

.....

10. Myslíte, že postupom času sa chránené živočíchy premnožia alebo postupom času

sa na nich zabudne a vymrú?

a. Postupom času sa budú viac rozmnožovať.

b. Všetko závisí od budúcnosti a starostlivosti o nich.

c. Zostane približne taká populácia ako je dnes.

d. Postupne budú vymierať.

25

26