Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici

Kardiovaskulárne ochorenia

Dorota Bartková

3.C

2016/2017

Obsah

Úvod

1. Teoretická časť.............................................................................................................................5

1.1 Základné poznatky o najbežnejších kardiovaskulárnych

ochoreniach.........................5

1.1.1 Príčina globálneho problému srdcovo-cievnych

chorôb........................................5

1.1.2 Ateroskleróza a jej následky..................................................................................5

1.1.3 Vysoký krvný tlak (arteriálna

hypertenzia).............................................................6

1.1.4 Ochorenia srdca (zápaly

a zväčšenia).....................................................................7

1.1.5 Ochorenia ciev

a žíl................................................................................................8

1.2 Poruchy srdcového rytmu – srdcové

arytmie................................................................8

1.2.1 Rozdelenie srdcových arytmií podľa priebehu

PSS................................................9

1.2.2 Sick sinus

syndrom.................................................................................................9

1.2.3 Fibrilácie predsiení..............................................................................................10

1.2.4 Flutter predsiení..................................................................................................11

1.2.5 AV blokády (atrioventrikulárne prevodové

poruchy)..........................................11

1.2.6 Komorové

tachyarytmie......................................................................................11

1.2.7 Blokády pravého a ľavého Tawarovho

ramienka.................................................12

1.3 Elektrokardiograf

(EKG)...................................................................................................12

1.3.1 Výpočet frekvencie srdcovej

činnosti..................................................................14

1.4 Operácie a prístroje odstraňujúce srdcové

arytmie.....................................................14

1.4.1 Rádiofrekvenčná katétrová ablácia.....................................................................15

1.4.2 Loop recorder (EKG

záznamník)...........................................................................15

1.4.3 Defibrilátor..........................................................................................................15

1.4.4 Kardiostimulátor.................................................................................................16

2. Praktická časť.............................................................................................................................17

2.1 Anketa...............................................................................................................................17

2.1.1 Otázky a odpovede.............................................................................................17

2.1.2 Vyhodnotenie dotazníka.....................................................................................22

2.2 Sympózium arytmológie v Olomouci

2016...................................................................22

2.3 Interview...........................................................................................................................24

Záver

Resumé

Zoznam použitej literatúry

Prílohy

Úvod

Slovensko sa v roku 2015 umiestnilo na prvej priečke výskytu a úmrtí na kardiovaskulárne

choroby spomedzi krajín OECD. Niektoré zdroje uvádzajú až číslo približne 30 000 Slovákov

ročne. Tieto alarmujúce údaje odkazujú na spoločenský problém, akým je podceňovanie

prevencie proti týmto ochoreniam. Avšak otvárajú nové obzory a podporujú vznik novších

a novších medicínskych technológií, ktoré vylepšujú kvalitu života ľudí s týmito ochoreniami.

Práve tejto téme som sa rozhodla venovať vo svojej práci. Verím, že prevencia odkazujúca na

zdravý životný štýl je cieľovej skupine môjho projektu známa, čo dokážem aj v pripravenej

ankete. Z vlastnej zaujímavosti som sa rozhodla svoj projekt zamerať práve na liečbu

kardiovaskulárnych ochorení a osobitnú kapitolu venujem srdcovým arytmiám. V praktickej

časti budem pracovať so štatistikami týkajúcimi sa srdcových arytmií, ktoré boli prednesené

na sympóziu arytmológie v Olomouci v roku 2016 a povedomie ľudí o kardiovaskulárnych

chorobách a špeciálne o srdcových arytmiách budem skúmať pomocou ankety. Jednotlivé

odpovede spracujem do grafov. Do mojej praktickej časti som zahrnula aj kapitolu interview,

v ktorom sa dozviete veľa zaujímavých poznatkov od mojej starkej, ktorá podstúpila zákrok –

rádiofrekvenčnú abláciu a rozhodla sa so svojimi skúsenosťami podeliť a sprostredkovať mi

tak osobný pohľad na kardiovaskulárne ochorenia a ich ovplyvňovanie kvality života.

Chcela by som sa poďakovať pani profesorke Dvorskej za vedenie pri práci, mojej mame

Denise Halajovej za motiváciu, pomoc pri práci a sprostredkovanie výsledkov sympózia

arytmológie v Olomouci, mojej starkej Zuzane Bartkovej za pomoc pri praktickej časti

a všetkým respondentom, ktorí venovali čas vyplneniu mojej ankety.

1. Teoretická časť

1.1 Základné poznatky o najbežnejších kardiovaskulárnych ochoreniach

Častou príčinou úmrtí Slovákov akejkoľvek vekovej skupiny su práve kardiovaskulárne

ochorenia. Tento široký pojem obsiahne množstvo chorôb spojených so srdcovo-cievnym

systémom. ,,Takmer 30-tisíc Slovákov zomrie ročne na srdcovo-cievne ochorenia. Zo správy

OECD Health 2015 vyplýva, že spomedzi všetkých ochorení, na ktoré obyvatelia krajín OECD

zomierajú, tvoria srdcovo-cievne ochorenia až jednu tretinu.“ 1 Či už je to srdcový infarkt,

zápaly alebo srdcové arytmie, čísla sú alarmujúce.

1.1.1 Príčina globálneho problému srdcovo-cievnych chorôb

Kardiovaskulárne choroby sa často označujú ako civilizačné ochorenia. Sú rozšírené v celej

populácii a priamo ohrozujú život človeka. Stali sa globálnym problémom, ktorý pramení

v nesprávnom životnom štýle (stres, nezdravé jedlo, nedostatok pohybu, úžívanie

návykových látok). Aj napriek veľkej osvete však ľudia stále siahajú po nezdravej strave

a dávajú prednosť pohodlnosti pred svojím zdravím. V dnešnej dobe sa človek nedokáže

vyhnúť všetkým rizikovým faktorom. Dokáže však obmedziť tie rizikové faktory, ktoré

spôsobuje sám, ako napríklad fajčenie alebo nedostatok pohybu. Zmena životného štýlu

prospieva celému organizmu.

1.1.2 Ateroskleróza a jej následky

Podstatou vzniku srdcovo-cievnych chorôb je neustále ukladanie cholesterolu a ďalších

látok (napríklad triglyceridov) do tela. Tvoria tzv. neutrálne tuky, nazývané tiež TAG, tvoriace

pevnú hmotu, ktorá sa ukladá na stenách tepien a po čase začne brániť prechodu krvi. Tento

jav sa nazýva ateroskleróza. Vedie k znižovaniu priesvitu tepny až k úplnému uzatvoreniu,

ktoré spôsobuje nedokrvenie orgánov živených danou cievou. Podľa toho, aký orgán je

postihnutý, rozoznávame hneď niekoľko ochorení.

Srdcový infarkt (in. myokardu) býva zvyčajne spôsobený aterosklerózou a nedokrvením

časti srdcového svalu. Vzniká náhle a jeho prejavy sú bolesť za hrudnou kosťou (stenokardie),

1http://vysetrenie.zoznam.sk/cl/1000663/1548019/Slovensko-ma-najvyssiu-mieru-umrtnosti-na-srdcove-ochorenia

10

potenie, závraty až odpadnutia (synkopy). Je dôležité, aby sa pacient čo najrýchlejšie dostavil

na pohotovosť, ideálny čas je do tridsiatich minút od začiatku príznakov. Pri akútnom

infarkte myokardu je dôležité, aby sa chorému čo najrýchlejšie podala prvá pomoc a obvnovil

sa krvný tok. Existuje však aj tzv. nemý infakrt myokardu, ktorý sa väčšinou zistí pri bežnej

zdravotnej prehliadke ako už prekonaný infarkt. Podobné príznaky ako infarkt myokardu má

angina pectoris. Prejavuje sa pocitom tlaku až bolesti na hrudníku, ktorá vzniká tiež

nedostatočným prekrvením srdca v dôsledku zúženia ciev. Stav, kedy dochádza k zhoršeniu

prekrvenia srdca tiež nazývame ischemická choroba srdca (ICHS). Veľakrát sa s týmto stavom

stretávame pri fyzickej námahe, pri ktorej telo požaduje viac kyslíka a väčšiu rýchlosť jeho

dodania, aké sú reálne možnosti srdca pri aktuálnom priemere zúžených ciev. Pri nesprávnej

liečbe anginy pectoris hrozí vznik akútneho infarktu myokardu.

Centrálna mozgová príhoda (porážka, mŕtvica) vzniká, ak dôjde k nedokrveniu tých tepien,

ktoré vyživujú mozog. Dochádza k poškodeniu mozgových buniek. Najdôležitejšie sú prvé

hodiny od vzniku mŕtvice. Medzi príznaky patria napríklad poruchy reči, hybnosti končatín

(brnivý pocit v končatinách), poruchy zraku, pokles ústneho kútika, bolesť hlavy spojená so

zvracaním, závraty a poruchy vedomia.

Existuje ešte mnoho akútnych chorôb, ktoré spôsobuje ateroskleróza. Pri nedokrvení

akejkoľvek časti tela je dôležité ihneď vyhľadať lekársku pomoc.

Do osobitnej kategórie s podobnými následkami by sme mohli zaradiť pľúcnu embóliu, pri

ktorej sa upcháva časť krvného riečišťa v pľúcach. Dôvodom je uvoľnenie zrazeniny.

S embóliou viacerých miest v tele sa stretávame veľmi často a patrí medzi vážne pooperačné

komplikácie.

1.1.3 Vysoký krvný tlak (arteriálna hypertenzia)

Vysoký krvný tlak zaraďujeme medzi najčastejšie ochorenia srdca. ,,Je to tlak krvi vyšší ako

140/90. Je to masovo rozšírené ochorenie, ktoré postihuje viac ako 25% dospelej populácie,

niekedy sa hovorí aj o neinfekčnej epidémii. Hypertenzia nemá žiadne charakteristické

príznaky - preto sa jej hovorí aj tichý vrah.“ 2 Medzi rizikové faktory vzniku hypertenzie patrí

stres, nadmerné pitie alkoholu a fajčenie, nadváha, nadmerná konzumácia soli, nedostatok

2 http://www.kardioklub.biznisweb.sk/info/opisy-ochoreni/arterialna-hypertenzia/

11

pohybu. Na výskyt hypertenzie má veľký vplyv aj genetická predispozícia jedinca.

O sekundárnej hypertenzii hovoríme v prípade, že je vysoký krvný tlak symptómom iného

ochorenia (napr. neurologických porúch, ochorení žliaz z vnútorným vylučovaním,

preeklampsie). Hypertenzia nemá žiadne špecifické príznaky, väčšinou je diagnostikovaná

ako príčina poškodenia iných orgánov. V pokročilom štádiu sa objavujú bolesti hlavy,

hrudníka, poruchy zraku. Zanedbanie starostlivosti môže viesť k vážnejším zdravotným

problémom, niekedy až k infarktu. Často pri chronickej hypertenzii dochádza k hypertenznej

kríze. Je charakteristická náhlym zvýšením tlaku až na 180/140 mm Hg (milimeter ortuťového

stĺpca označovaný tiež ako Torr podľa J. E. Torricelliho). V tomto prípade je nutná odborná

pomoc jednotky intenzívnej starostlivosti. Klasická liečba hypertenzie začína

nefarmakologicky. Ak táto liečba neprinesie u pacienta pozitívne výsledky, začína sa liečiť

farmakologicky. Zo začiatku ide o monoterapeutický spôsob liečby, avšak u niektorých

pacientov je nutné začať liečbu užívaním niekoľkými druhmi antihypertenzív. Predchádza sa

tak vzniku hypertenznej krízy.

1.1.4 Ochorenia srdca (zápaly a zväčšenia)

V dotazníku mojej praktickej časti som spomenula niektoré choroby srdca, ako napríklad

zápaly a zväčšenia myokardu alebo celého srdca. Toto sú najčastejšie vyskytujúce sa

ochorenia:

Endokarditída – zápal srdcových chlopní

Myokarditída – zápal srdcového svalu

Perikarditída – zápal osrdcovníka

Kardiomyopatia – zväčšovanie a strata funkcie myokardu (príčina rôznych porúch srdcového

rytmu)

Kardiomegália – zväčšenie srdca (obyčajne vzniká v dôsledku hypertenzie)

1.1.5 Ochorenia ciev a žíl

Okrem už spomínanej aterosklerózy, ktorá zapríčiňuje mnoho akútnych ochorení,

poznáme ešte mnoho ďalších kardiovaskulárnych problémov, ako napríklad známe kŕčové

12

žily (varixy). Najbežnejšie sa vyskytujú na predkoleniach a spôsobujú bolesti prechádzajúce

do kŕčov. Príčiny vzniku tohto ochorenia sú rôzne. Jednou z príčin je aj dedičný faktor, avšak

najčastejšie sa v zdrojoch stretávame s príčinami ako obezita, zamestnanie, ktoré si vyžaduje

dlhé státie, tehotenstvo. Najčastejšie táto choroba postihuje ženy od 45 rokov. Okrem

ochorení veľkých ciev a žíl sa stretávame aj s ochorením vlásočníc, ktoré býva často

podceňované. Dôsledky tohto ochorenia sú rôzne, od poškodenia obličiek až k poškodeniu

zraku.

Existuje veľa kardiovaskulárnych chorôb. Príznaky, príčiny a dôsledky sú navzájom

prepojené a 95% problému pramení práve zo zlej životosprávy. To, ako ľudia dbajú na

prevenciu som skúmala v praktickej časti mojej práce.

1.2 Poruchy srdcového rytmu – srdcové arytmie

Poruchy srdcového rytmu (arytmie, dysrytmie) sú poruchami srdcovej frekvencie, rytmu,

šírenia vzruchov v srdci prevodovým systémom alebo kombinácie týchto porúch. Arytmie

môžeme deliť najrôznejšími spôsobmi. Podľa patogénnych mechanizmov, ktoré vedú

k jednotlivým arytmiám (poruchy tvorby vzruchu, vedenia vzruchu, kombinované poruchy),

podľa miest, kde arytmie vznikajú (sínusové, supraventrikulárne, komorové), podľa rýchlosti

srdcovej činnosti (tachykardie – tachyarytmie, bradykardie – bradyarytmie), podľa klinickej

závažnosti (malígne, benígne) a podľa mnohých ďalších aspektov, ktoré arytmie delia

rôznymi komplikovanými spôsobmi.

Bradykardia – spomalený rytmus srdca (srdcová frekvencia je nižšia ako 50 úderov za

minútu)

Tachykardia – zrýchlený rytmus srdca (srdcová frekvencia je vyššia ako 90 úderov za minútu)

Fibrilácia – rýchle a nepravidelné sťahy myokardu

Bežne sa stretávame s fibriláciou predsiení a fibriláciou komôr, ktorá môže zapríčiniť úplnú

zástavu srdca (asystólia).

Extrasystólia (ektopický, predčasný sťah) - ,,vzruch vznikajúci predčasne v srdcovom cykle

v predsieňach, oblasti AV junkcie (AV uzla spolu s Hisovým zväzkom) alebo v komorách.

13

Ektopický sťah je definovaný ako sťah, ktorý vzniká skôr, ako bol očakávaný ďalší normálne

časovaný sťah.“ 3

1.2.1 Rozdelenie srdcových arytmií podľa priebehu prevodového systému srdca (PSS)

Prevodový systém srdca je systém, ktorý riadi činnosť srdca, sťahy myokardu (systolu,

diastolu). S pomocou fonendoskopu tieto striedajúce sa sťahy počujeme ako srdcové ozvy.

Činnosť srdca podmieňuje činnosť svalu myokardu, ktorého bunky (kardiomyocyty) dokážu

generovať elektrické napätie. Tak sval vytvára elektrický vzruch vznikajúci v SA

(sinoatriálnom) uzle. Tieto vzruchy sa šíria cez pravú a ľavú predsieň do AV

(atrioventrikulárneho) uzla. V tomto mieste je umožnené, aby vzruch pokračoval z predsiene

do komory a spája sa tu svalovina predsiení a komôr. Z AV uzla vzruch ďalej pokračuje

Hissovým zväzkom, ktorý sa delí na pravé a ľavé Tawarovo ramienko. Tie vzruchy vedú pozdĺž

komorového septa až k hrotu srdca. Tam sa oddeľujú a vzruchy sú ďalej vedené naspäť

k predsieňam Purkyňovými vláknami.

V každom mieste, ktorým vzruch prechádza sa môžu objavovať komplikácie a poruchy ako

napríklad spomalenie alebo blokáda týchto vzruchov (vĺn). Vtedy svalovina srdca nepracuje

správne, čo môže spôsobiť veľa komplikácií. Toto sú najčastejšie a najzaujímavejšie

vznikajúce ochorenia rozdelené podľa miesta vzniku v postupnosti prevodového systému

srdca.

1.2.2 Sick sinus syndrom

O sick sinus syndrome hovoríme ako o poruche funkcie sinusového uzla, resp. o poruche

prenosu vzruchov z SA uzla do predsiení. Najčastejšie sa prejavuje sinusovou bradykardiou.

Môžeme sa stretnúť aj so sinus arrestom alebo SA blokádou. Ak dôjde k úplnej disfunkcii,

ktorá by bola sprevádzaná presynkopami, záchvatmi, palpitáciami (búšením srdca) až úplným

odpadnutím, je potrebná implantácia kardiostimulátora. Sick sinus syndrom sa najčastejšie

vyskytuje u starších osôb, avšak môže sa objaviť aj v mladom veku. Príznaky sa opakujú

3 BENNET D. H.: Srdeční arytmie. Praha: Grada publishing, a.s., 2014, str. 26

14

viackrát denne. Príčiny vzniku sú rôzne, často súvisia a sú prepojené s ďalšími poruchami

srdcového rytmu. V niektorých prípadoch boli príčinami napríklad aj myokarditída,

kardiochirurgický výkon, kardiomyopatia, intoxikácia a mnohé iné. Pri podozrení na sick sinus

syndrom diagnostika spočíva v dlhom monitorovaní prostredníctvom EKG. Ak príznaky

prichádzajú len zriedkavo, je nutné použiť loop recorder (implantovaný prístroj, ktorý

monitoruje činnosť srdca). Liečba spočíva v kardiostimulácii. Antiarytmiká zhoršujú činnosť

sinusového uzla. Pri sick sinus syndrome pozorujeme aj bradykardicko-tachykardický

syndróm, ktorý sa vyznačuje striedaním tachykardie a bradykardie hneď v niekoľkých

miestach. ,,U bradykardicko-tachykardického syndrómu je vysoké riziko systémovej

embolizácie. Je indikovaná chronická antikoagulačná liečba.“ 4

1.2.3 Fibrilácie predsiení

Fibrilácia predsiení je najčastejšou srdcovou arytmiou a má mnoho príčin, medzi ktoré

zaraďujeme vysoký tlak, akútny infarkt myokardu, kardiomyopatiu, vady srdcových chlopní

alebo nadmerné požívanie alkoholu. Riziko vzniku fibrilácie narastá s vekom a recidívy sú aj

po liečbe veľmi časté. Liečba je náročná a indiviuálna, stanovená presne podľa klinických

príznakov jednotlivého pacienta, jeho veku, ďalších problémov spojených so srdcovými

arytmiami a tak ďalej. Práve týmto sa lekári snažia predísť recidíve a tým zlepšiť kvalitu života

pacienta aj po ukončení liečby. Elektrická sieňová aktivita je chaotická a nepravideľná.

Fibrilácia predsiení dostáva niekedy pomenovanie absolutná (úplná) arytmia, pretože AV

uzol nedokáže previesť všetky vzruchy do komôr (niektoré vynechá alebo prenesie len časť),

tým pádom nastáva súčasne nepravidelnosť komorového rytmu. Medzi najčastejšie príčiny

patrí poškodenie myokardu, avšak v mnohých prípadoch je fibrilácia idiopatická. Príčiny však

nemusia byť vždy kardiálne. Medzi nekardiálne patria napríklad aj hrudná infekcia, pľúcny

tumor, embólia, obezita, vzácna genetická predispozícia a mnoho ďaších. Podľa dĺžky trvania

fibrilácie ju môžeme rozdeliť na paroxyzmálnu (spontánne končí obvykle do 2-7 dní),

perzistujúcu (trvajúcu dlhšie než 7 dní), permanentnú (trvá dlhšie než 1 rok). Pri liečbe je tiež

dôležité predchádzať systémovej embolizácii, pretože sa v ľavom ušku veľmi často vytvára

stáza (nahromadenie krvi). Najbežnejšie sa ako perorálna antikoagulácia využíva liek

warfarin.

4 BENNET D. H.: Srdeční arytmie. Praha: Grada publishing, a.s., 2014, str. 180

15

1.2.4 Flutter predsiení

Flutter predsiení má veľmi podobné príčiny ako fibrilácia predsiení, v mnohých prípadoch

je idiopatický. Zvýšený výskyt flutteru je pozorovaný u vytrvalostných športovcov. Arytmia je

spôsobená stálym krúžením vzruchu v pravej predsieni. Liečba zahŕňa kardioverziu

(jednosmerný výboj s nízkou energiou) a katétrovú abláciu (označovaná ako najúčinnejšia aj

najvhodnejšia liečba flutteru, pri ktorej sa aplikuje rádiofrekvenčná energia do miesta, ktoré

sa nachádza v spojení dolnej dutej žily a zadnej časti trikuspidálnej chlopne) a zväčša je veľmi

opatrná, pretože v niektorých prípadoch môže vyvolať ďalšie alebo iné arytmie ako napríklad

fibriláciu predsiení. Antiarytmiká nie sú v tomto prípade primárne preferované, pretože

môžu spôsobovať veľa komplikácií ako napríklad zvýšenie komorovej frekvencie.

1.2.5 Atrioventrikulárne (AV) blokády (atrioventrikulárne prevodové poruchy)

AV blokády rozdeľujeme na I. (opozdené vedenie vzruchu z predsiení na komory), II.

(občasná porucha vedenia, ktorá sa ďalej rozdeľuje na Mobitz I a Mobitz II), III. (úplná

blokáda vedenia). Príčiny blokád sú rôzne, napríklad infarkt myokardu, vady aortovej

chlopne, vrodené poruchy alebo poruchy spôsobené kardiochirurgickými výkonmi. AV

blokády I., Mobitz I sa často objavujú u mladých ľudí najmä v spánku. Obvykle ich

označujeme ako asymptomatické. Sú benígne a sú spôsobené zvýšeným tonom vagu (nervus

vagus, kt. dokáže u malých detí spôsobiť až zástavu srdca alebo napr. pri snívaní a pod.). AV

blokáda vyššieho stupňa spôsobuje únavu, v niektorých prípadoch až náhlu smrť (zlyhanie

srdca). Medzi príčiny zaraďujeme napríklad infarkt myokardu, vady v chlopni aorty, záškrt,

reumatickú horúčku, zápaly, nádory, syfilis, vrodené poruchy a tak ďalej. Účinnou liečbou je

kardiostimulácia.

1.2.6 Komorové tachyarytmie

Komorové tachykardie sú veľmi rozsiahlym problémom a môžeme ich rozdeliť hneď do

niekoľkých častí so zložitou problematikou. Preto som sa rozhodla priblížiť ich čitateľom

mojej práce len veľmi okrajovo.

Komorové tachykardie sú definované štyrmi a viacerými ektopickými komorovými sťahmi,

ktoré nasledujú bezprostredne jeden po druhom. Najčastejšie vznikajú pri akútnom infarkte

myokardu a pri poškodení srdcového svalu. V mnohých prípadoch sa aj po ukončení liečby

objavuje recidíva. Komorové tachykardie rozdeľujeme na monomorfné a polymorfné.

16

Monomorfné komorové tachykardie sú charakteristické rýchlymi za sebou idúcimi sťahmi

rovnakého tvaru, preto na EKG pozorujeme pravidelný rytmus a rozšírené komplexy QRS. Pre

ukončenie tachykardie je potrebné vykonať kardioverziu (v prípade, ak tachykardia spôsobí

hypotenziu až asystóliu alebo podať antiarytmiká (najčastejšie lidokain). Účinným riešením je

tiež kardiostimulácia.

,,Polymorfná komorová tachykardia je charakterizovaná opakovanými postupnými zmenami

v smere a amplitúde komorových komplexov (QRS).“ 5 Pri problematike polymorfných

komorových tachykardiách sa stretávame s mnohými druhmi ako napríklad

tachykardia ,,torsade de pointes“, Brugadov syndróm a ďalšie.

1.2.7 Blokády pravého a ľavého Tawarovho ramienka

Táto blokáda býva tiež označovaná ako blokáda pod AV uzlom alebo infranodálna

blokáda, ktorá je spôsobená postihnutím Tawarovych ramienok. Blokády ramienok priamo

ovplyvňujú AV blokády, určujú jej stupne a liečba je určená priamo na komplikácie, ktoré

blokády ramienok spôsobia (infarkt myokardu, atrioventrikulárne blokády III. stupňa).

Blokáda pravého Tawarovho ramienka signalizuje chorobu pravej časti srdca, blokáda ľavého

opäť ukazuje problém v ľavej časti.

1.3 Elektrokardiograf (EKG)

EKG je prístroj, ktorý slúži ako lekárska pomôcka k diagnostike porúch srdcového rytmu.

Tento prístroj zaznamenáva kontrakcie myokardu, ktoré sú spojené s elektrickými zmenami

nazývanými depolarizácie. Tieto zmeny dokážeme zaznamenávať elektródami priloženými na

povrch tela. EKG krivka zaznamenáva aktivitu prevodového systému srdca a prepisuje ju na

papier rovnomernou rýchlosťou 25 mm/s (štandardná rýchlosť posunu). V modernej dobe sú

k dispozícii digitálne prístroje, ktoré prenášajú krivku do počítača alebo ju sami vyhodnotia.

Získaný záznam sa nazýva elektrokardiogram a tento termín prvýkrát použil britský fyziológ

A.D. Waller. Najprv skúmal srdcovú činnosť svojho psa a neskôr v roku 1887 publikoval prvý

5 BENNET D. H.: Srdeční arytmie. Praha: Grada publishing, a.s., 2014, str. 135

17

elektrokardiogram človeka. EKG ako ho poznáme dnes v roku 1903 prvýkrát zostrojil

holandský lekár W. Einthoven, nositeľ Nobelovej ceny.

Elektrický signál srdca je zaznamenávaný desiatimi elektródami na povrchu tela. Štyri

z nich sú pripevnené ku končatinám a 6 elektród je umiestnených na prednej strane

hrudníka. Tieto jednotlivé eletródy zaznamenávajú činnosť srdca z rôznych pozícii a výsledný

elektrický obraz srdca na nazýva zvod. Dnešné EKG je dvanásťzvodové. Každý zvod

sprostredkuje iný pohľad na srdcovú aktivitu, a teda pozorujeme iný EKG obraz. 6 zvodov,

ktoré zaznamenávajú signály z elektród pripevnených ku končatinám snímajú nasledovne:

,,Zvody I, II, aVL snímajú elektrické potenciály z ľavého povrchu srdca, zvody III a aVF zo

spodnej steny a aVR z pravej predsiene.“ 6 Srdcovú aktivitu sníma tiež hrudníkových zvodov.

Zvody V1 a V2 sledujú aktivity pravej predsiene, V3 a V4 zaznamenávajú aktivity IVS

(interventrikulárneho septa) a V5 a V6 sledujú aktivity ľavej komory.

Normálny srdcový rytmus, ktorého vzruchy začínajú v SA uzle sa nazýva sínusový rytmus.

Podľa normálnej EKG krivky vieme pomenovať jednotlivé vlny.

6 HAMPTON J. R.: EKG stručně, jasně, přehnedně. Praha: Grada publishing, a.s., 2013, str. 17

18

Obrázok č. 2 – Umiestnenie hrudníkových zvodov

Obrázok č. 1 – končatinové a hrudníkové zvody

viditeľná u všetkýc

1.3.1 Výpočet frekvencie srdcovej činnosti

Pri štandardnej rýchlosti posunu 25 mm/s a štandardnej veľkosti štvorčekov môžeme

vychádzať z údajov, že každý veľký štvorec (5mm) predstavuje 0,2s a každý malý štvorček

predstavuje 0,04s. Frekvenciu srdcovej činnosti vypočítame ako počet veľkých štvorcov

(vzdialenosť medzi QRS systémami), ktoré vynásobíme číslom 0,2. Číslo 60 vydelíme danou

hodnotou a dostaneme výsledok – srdcovú frekvenciu za minútu. Takto môžeme vypočítať

trvanie akéhokoľvek úseku a zistiť prípadné komplikácie porovnaním s prirodzeným rytmom,

diagnostikovať srdcové vady.

1.4 Operácie a prístroje odstraňujúce srdcové arytmie

V modernej dobe existuje veľa prístrojov, ktoré odstraňujú poruchy srdcového rytmu.

Implantujú sa do tela za účelom zmierniť alebo odstrániť tieto poruchy. Okrem implantácie

prístrojov sa vykonávajú denne desiatky operačných výkonov liečiacich srdcové arytmie.

Tieto zákroky sa vykonávajú v kardiologických centrách. Na Slovensku sú najznámejšie

NÚSCH (Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave), SÚSCCH (Stredoslovenský

ústav srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici) a VÚSCH (Východoslovenský ústav

srdcových a cievnych chorôb v Košiciach). Vo svojej práci popisujem niektoré zaujímavé

a časté výkony.

1.4.1 Rádiofrekvenčná katétrová ablácia

19

Obrázok č. 3 – jednotlivé vlny EKG

P – kontrakcie predsiení

QRS komplex – depolarizácia komôr

T – repolarizácia komôr

U – pôvod nejasný, nie je viditeľná u všetkých

ľudí, pravdepodobne zachytáva depolarizáciu

Purkyňovych vláken

Katétrová ablácia vo všeobecnosti je liečba, ktorá odstraňuje kritické oblasti vzniku

a priebehu arytmie. V modernej medicíne sa najčastejšie využíva rádiofrekvenčná ablácia, pri

ktorej je tkanivo ohriate na teplotu minimálne 48℃. V podstate sa toto miesto ničí teplom

za pomoci špeciálnych katétrov vedených z rôznych miest v tele (najčastejšie cez femorálnu

žilu alebo tepnu). ,,Efekt ablácie je väčšinou trvalý, avšak v niektorých prípadoch môžeme

pozorovať zotavenie tkaniva obvykle do niekoľkých minút po ukončení ablácie. Z tohto

dôvodu sa na väčšine pracovísk čaká 20 – 30 minút po poslednej ablácii a testuje sa, či

k zotaveniu tkaniva nedošlo.“ 7

Menej často sa používa kryotermia. Je to zákrok podobný rádiofrekvenčnej ablácii, avšak

pri tomto prípade na problémové miesto pôsobíme chladom. Na Slovensku je táto metóda

nová.

1.4.2 Loop recorder (EKG záznamník)

EKG záznmníky sú určené na domáce pozorovanie zdravotného stavu. Pri podozrení na

arytmiu môže pacient jedným dotykom zapnúť nahrávanie a pomocou nahratého

elektrokardiogramu urýchli diagnostiku ochorenia, pokiaľ sú arytmie krátkotrvajúce a menej

časté. Prvý implantovateľný EKG záznamník má názov Reveal plus od firmy Medtronic a

pomáha určovať diagnózu pacientov s nejasnou príčinou ťažkostí. Implantuje sa v oblasti

medzi 1.- 4. rebrom. Trvácnosť v tele je od niekoľkých mesiacov do troch rokov, prístroj

dokáže neustále zaznamenávať EKG až 6 mesiacov.

1.4.3 Defibrilátor

Defibrilátor je prístroj používaný pri poruchách srdcového rytmu. Poznáme veľa druhov

defibrilátorov. Pri kardiologických výkonoch sa do tela implantuje kardioverter defibrilátor

(ICD).

Implantabilný kardioverter defibrilátor (ICD) je špeciálny kovový strojček, ktorý neustále

sleduje činnosť srdca a v prípade vzniku poruchy rytmu je schopný elektrickým zásahom

poruchu ukončiť. Podľa typu arytmie zasahuje výbojom alebo sériou elekrických impulzov,

ktoré môže pacient pociťovať ako chvíľkovú bolesť v oblasti srdca. ICD majú aj funkciu

kardiostimulátora, čo znamená že v prípade vážneho spomalenia srdcovej frekvencie dokáže

7 EISENBERGER M.- BULAVA A.- FIALA M.: Základy srdeční elektrofyziologie a katétrových ablací. Praha: Grada publishing, a.s., 2012, str. 75

20

stimulovať myokard, a tým dosiahnuť pravidelnú činnosť srdca. Skladá sa zo strojčeka

(minipočítač) a elektródy (káblik, ktorý spája srdce so strojčekom). Elektróda sa zavádza cez

podkľúčnu žilu priamo do srdca.

1.4.4 Kardiostimulátor (pacemaker, srdcový strojček)

Koncom päťdesiatych rokov bol prvýkrát úspešne implantovaný kardiostimulátor.

Odvtedy tento vynález priniesol úžitok miliónom ľudí. Každý kardiostimulátor sa skladá

z dvoch hlavných častí: vlastný kardiostimulátor (batéria, elektrické obvody) a systém

elektród prevádzajúcich elektrické vlny a impulzy priamo do srdca. Bradykardia (pomalá

aktivita srdca) býva najčastejším dôvodom implantácie.

Existujú rôzne typy kardiostimulátorov: jednodutinové (s jednou elektródou v pravej

predsieni alebo v pravej komore), dvojdutinové (s jednou elektródou v pravej predsieni

a s druhou v pravej komore). Niektoré môžu mať až tri elektródy, pričom tretia stimuluje

ľavú komoru. Implantácia trvá priemerne 1-2 hodiny. Väčšina pacientov absolvuje túto

procedúru pri vedomí. Miesto, kde sa umiestni kardiostimulátor je lokálne znecitlivené.

Po implantácii kardiiostimulátora sa človek môže postupne vracať k svojim normálnym

aktivitám, avšak lekári odporúčajú vyhýbať sa namáhavým športom a opakovanej fyzickej

záťaži. Pacient môže používať všetky elektrospotrebiče v dobrom stave, avšak mal by sa

vyhýbať držaniu silných magnetov v oblasti kardiostimulátora. Mobilné telefóny je vhodné

používať na opačnej strane vo vzdialenosti minimálne 20 cm od miesta kardiostimulátora

a na letiskách je nutné sa preukázať identifikačnou kartou.

2. Praktická časť

Moju vlastnú prácu som rozdelila na tri časti. V prvej som pracovala na ankete, ktorá sa

týkala srdcovo-cievnych chorôb vo všeobecnosti. V ďalšej časti som vytvorila grafy zo

štatistiky publikovanej na sympóziu arytmológie v Olomouci v roku 2016 a tretiu časť som

21

spracovala ako interview s mojou starkou, ktorá 22 rokov trpela tachykardiami a podstúpila

rádiofrekvenčnú katétrovú abláciu. Mojim cieľom bolo zozbieranie čo najväčšieho počtu

faktov a zaujímavostí z oblasti kardiovaskulárnych chorôb, povedomie ľudí o nich a osobnú

výpoveď, ktorá potvrdzuje, že moderná liečba kardiovaskulárnych chorôb zvyšuje kvalitu

života pacienta.

2.1 Anketa

Anketu som vytvorila pomocou internetového portálu www.survio.com/sk a zdieľala na

internete. Prvé dve otázky sa týkali pohlavia a veku respondentov. Celkom na moju anketu

odpovedalo 77 ľudí (46 žien a 31 mužov) rôznych vekových skupín. Najväčšie percentuálne

zastúpenie 59.7% dosiahla veková skupina 18-30 rokov. Zvyšné vekové skupiny vyplnili môj

dotazník v nasledovnom percentuálnom zastúpení: 27,3% - maloletí, 9,1% - 30-50 rokov,

3,9% - starší ako 50 rokov.

2.1.1 Otázky a odpovede

3. Máte v rodine niekoho, kto trpí kardiovaskulárnym ochorením alebo podľahol

kardiovaskulárnemu ochoreniu?

4. S akými kardiovaskulárnymi ochoreniami sa bežnom živote stretávate?

22

Keďže kardiovaskulárne ochorenia sa v modernej

dobe veľmi často vyskytujú, výsledok ma vôbec

neprekvapil. Je však veľmi dôležité dbať na

prevenciu a prehodnotiť svoj životný štýl. Tejto

problematike som sa venovala v ďalších otázkach.

Graf č. 1 – výskyt kardiovaskulárnych chorôb v rodine

Kardiomegália (zväčšenie srdca)

Iné (srdcová arytmia)

5. Stretli ste sa už niekedy s náhlym búšením srdca?

6. Máte alebo ste mali v minulosti problémy so zvýšenou hladinou cholesterolu?

7. Máte v rodine niekoho so zvýšenou hladinou cholesterolu?

23

Graf č.2 – vedomosti o jednotlivých kardiovaskulárnych ochoreniach

Občasné rýchle búšenie srdca môže

znamenať prvé príznaky srdcovej

arytmie. Mnoho ľudí o nej nevie

a pripisuje to obyčajnému búšeniu

srdca. Takáto nesledovaná arytmia

môže rokmi zhoršovať svoj priebeh

a spôsobiť akútny infarkt myokardu

alebo iné ochorenia.

Graf č.3 – Výskyt náhleho búšenia srdca

Problémy so zvýšeným cholesterolom sú veľmi časté u akejkoľvek vekovej kategórii. Výsledky

zodpovedania otázok týkajúcich sa zvýšeného cholesterolu boli preto očakávané. Je dôležité

myslieť na prevenciu a v prípade zvýšenia cholesterolu je potrebné vykonať všetky opatrenia,

aby sa hladina vrátila späť do normálnych hodnôt.

8. Stretli ste sa už s pojmom ,,srdcové arytmie“ (nepravidelnosť srdcového rytmu)?

9. Počuli ste už niekedy o nových metódach

liečby srdcových arytmii a stretli ste sa už

niekedy s pojmami kardiostimulátor alebo defibrilátor?

10. Viete, čo znamenajú skratky SÚSCCH a NÚSCH?

24

Grafy č. 4,5 – výskyt zvýšeného cholesterolu u respondentov a v ich rodinách

Keďže téma srdcových arytmii je

v poslednom čase čím ďalej tým viac

spomínaná aj v médiách, pri tejto otázke bol

daný výsledok odpovedí očakávaný.

Grafy č. 6,7 – Srdcové arytmie a ich liečba v povedomí ľudí

Ak porovnám otázku, v ktorej som sa pýtala

respondentov na občasné náhle búšenie srdca

s otázkou, či respondenti vedia o kardiologických

centrách skrátne SÚSCCH v Banskej Bystrici

a NÚSCH v Bratislave, veľa ľudí s možnými

predispozíciami kardiologických ochorení nepozná

kardiologické centrá, ktoré pacientovi primárne

11. Myslíte si, že pacemaker (srdcový strojček) môže pomôcť pacientom a zlepšiť ich kvalitu

života?

12. Viete, čo je to EKG (elektrokardiografia) a na čo tento prístroj slúži?

13. Podstúpili ste už niekedy vyšetrenie pomocou EKG?

Otázkou č. 12 v mojej ankete som sledovala vedomosti respondentov o EKG prístroji. EKG je

jedna z najbežnejších a najpoužívanejších diagnotických pomôcok v medicíne.

Na základe toho som v otázke č. 13 zisťovala počet respondentov, ktorý už toto vyšetrenie

absolvovali.

25

Graf č. 8 – Skratky kardiologických centier

Ak porovnám otázku, v ktorej som sa pýtala

respondentov na občasné náhle búšenie srdca

s otázkou, či respondenti vedia o kardiologických

centrách skrátne SÚSCCH v Banskej Bystrici

a NÚSCH v Bratislave, veľa ľudí s možnými

predispozíciami kardiologických ochorení nepozná

kardiologické centrá, ktoré pacientovi primárne

V odpovedi na túto otázku žiadny

respondent neodpovedal nesúhlasne

k výroku, že pacemaker pomáha

zlepšiť kvalitu života pacientov, avšak

7,8% respondentov nepozná tento

prístroj.

Graf č. 9 – Vedomosti respondentov o význame srdcového strojčeka

14. Mnohí ľudia s problémami s krvným tlakom vlastnia prístroj na meranie krvného tlaku

a pravidelne si ho merajú. Vlastníte vy alebo vaši blízki doma prístroj na meranie krvného

tlaku?

15. Dbáte na zdravie Vášho srdca a ciev? Zaoberáte sa prevenciou proti vzniku

kardiovaskulárnych ochorení?

V odpovediach na poslednú otázku mojej ankety som zaznamenala aj odpovede, že

zdravotný stav respondentov nezaujíma. Najviac respondentov (50%) odpovedalo, že ich

problematika prevencie zaujíma, avšak nič pre svoje zdravé telo nerobia. Naopak ak

respondent odpovedal ,,Áno“ (dodržuje preventívne opatrenia proti vzniku

kardiovaskulárnych ochorení), mohol vypísať tie aktivity, ktoré odkazujú na jeho zdravý

životný štýl a dodržiavanie spomínaných preventívnych opatrení. Ako dodržiavajú zdravý

životný štýl moji respondenti, odpovedali nasledovne: nefajčím (po 34 rokoch som prestala

fajčiť), cvičím (strážim si telesnú hmotnosť), snažím sa vyhýbať stresu, menej solím jedlá,

26

Grafy č. 10, 11 - Elektrokardiografia

Graf č. 12 – Domáci tlakomer

Veľa ľudí trpiacich problémami s krvným

tlakom (vačšinou hypertenziou) doma

vlastní tlakomer. Existuje veľa rôznych

druhov tlakomerov, ktoré pacientom

pomáhajú kontrolovať svoj zdravotný

stav z pohodlia domova.

robím očisty organizmu, užívam vitamíny, športujem (jazdím na bicykli, behávam), som

vegetarián, chodím na pravidelné lekárske prehliadky.

2.1.2 Vyhodnotenie dotazníka

Podľa odpovedí 77 respondentov na moje otázky usudzujem, že ľudia v mojom okolí majú

dostatočnú vedomosť o srdcovo-cievnych ochoreniach. Prevenciu však treba stále rozvíjať

a podporovať. Ak podľa najnovších prieskumov približne tretina Slovákov trpí alebo má

predispozície trpieť kardiovaskulárnym ochorením, je potrebné informovať ľudí o tomto

fakte, o príznakoch, prevencii a liečbe kardiovaskulárnych ochorení.

2.2 Sypózium arytmológie v Olomouci 2016

Každý rok sa organizuje sympózium arytmológie. Prezentujú sa na ňom rôzne nové

metódy liečby a dôležité údaje za posledný rok. Tie sa porovnávajú s výsledkami minulých

rokov. Štatisticky sú vytvorené tabuľky a grafy, ktoré v číslach udávajú napríklad počet

jednotlivých zákrokov v jednotlivých kardiologických centrách a podobne. Rozhodla som sa

najdôležitejšie výsledky zosumarizovať a zaradiť do svojej práce.

27

Graf č. 13 – Prevencia proti vzniku kardiovaskulárneho ochorenia

2.3 Interview

Graf č. 14 – Počet výkonov v jednotlivých kardiologických centrách (2012 – 2015)

Na tomto grafe môžeme pozorovať počet výkonov po dobu 4 rokov. Rastúcu tendenciu

dosahuje kardiologické centrum SÚSCCH a DKC (Detské kardiocentrum). Najviac prvenstiev

v počte výkonov v priebehu 4 rokov dosahuje kardiologické centrum VÚSCH. Najviac výkonov

(472) prebehlo práve v tomto centre v roku 2013.

27%

20%18%

8%6%

21%

Spektrum výkonov v roku 2015

AVNRT AFL IPVVT AT Iné

Na tomto grafe môžeme pozorovať mieru jednotlivých výkonov v kardiologických centrách.

Z výskumu vyplýva, že najčastejšie vyskytujúcou a liečenou arytmiou u ľudí v roku 2015 boli

tachykardie.

28

Graf č. 15 – Spektrum výkonov v roku 2015

AVNRT – Atrioventrikulárna reentry nodálna

tachykardia (predsieňovo-komorová

tachykardia)

AFL – Ablácia fluttra predsiení

IPV – Izolácia pľúcnych žíl pri fibriláciách

predsiení

AT – predsieňová tachykardia

2.3 Interview

Interview som sa rozhodla zaradiť do práce z toho dôvodu, že liečba srdcových arytmií je

veľmi individuálna. Príčiny, príznaky sa môžu u jednotlivcov líšiť a je veľmi ťažké ich popísať.

Existuje veľa diagnóz srdcovcýh arytmii, navzájom na seba nadväzujú a v mnohých prípadoch

sa spájajú. Mojím cieľom bolo sprostredkovať výpoveď mojej starkej, ktorá 22 rokov trpela

tachykardiou a podstúpila rádiofrekvenčnú katétrovú abláciu.

Aké boli u teba príznaky arytmie a ako dlho trvali?

,,Prvý záchvat som mala v roku 1986 ako tridsaťsedemročná. Odvtedy sa príznaky objavili raz

za niekoľko mesiacov, avšak postupne sa frekvencie zvyšovali. V záchvate tchykardie sa mi

ťažko dýchalo, cítila som silné údery v srdci a zhoršoval sa mi zrak. Moja srdcová frekvencia

dosahovala až 185-202 pulzov za minútu pri veľmi nízkom tlaku (55/50). Záchvaty nikdy

neprestali samovoľne. Väčšinou začínali večer, v noci. Niekedy trvali aj 6 hodín, kým sa mi

podarilo dostať sa do nemocnice. Tam ma vždy vyšetrili pomocou EKG a podali antiarytmiká

cez infúziu. Neskôr som užívala liek ISOPTIN.“

Čo bola podľa teba príčina vzniku tachykardie u teba?

,,Domnievam sa, že to mohol byť psychosomatický problém. Vtedy som mala ťažké obdobie

v práci aj v rodine, často som mala stres.“

Ako sa tvoje ochorenie účinne vyliečilo?

,,V auguste roku 2008, po dvadsiatich rokoch neustálych problémov so srdcom som

podstúpila zákrok – rádiofrekvenčnú abláciu. Počas zákroku som mala bolesti pri mieste, kde

mi zavádzali elektródu (femorálna tepna), aj keď bolo miesto lokálne umŕtvené. Počas celého

zákroku som bola pri vedomí, trvval približne 40 minút. Najprv mi tachykardiu vyvolali

a následne ju odstránili prepálením dráhy, v ktorej tachykardie vznikali.

Ako sa zlepšila tvoja kvalita života po operácii?

,,Hneď po operácii som sa 24 hodín vôbec nemohla hýbať, iba som ležala. Odvtedy som

nemala žiadne vážne problémy ani bolesti, neberiem ani žiadne lieky.

29

Záver V tejto práci som sa venovala kardiovaskulárnym ochoreniam. Zvolia som si veľmi širokú

tému, o ktorej by sa dali napísať knihy. Mojim cieľom nebolo prepísať jednoduché fakty

a nepriniesť svojim spolužiakom a čitateľom mojej práce žiadne nové poznatky. Zamerala

som sa práve na srdcové arytmie ako na veľmi častý problém, ktorý podmieňuje vznik

nových zaujímavých medicínskych technológii. Snažila som sa spomenúť čo najviac

zaujímavých faktov, a preto sa ospravedlňujem za prekročenie stanoveného rozsahu práce.

V mojom texte boli použité aj obrázky a grafy a nechcela som ich vkladať na úkor textu.

Táto téma ma veľmi zaujíma. V čase, keď moja mama pracovala v kardiologickom centre,

som sa dozvedala veľa nových poznatkov z jej práce. Rozprávala mi o rôznych

kardiologických výkonoch a o nových vynálezoch, ktoré zachraňujú ľudské životy. Mňa táto

téma natoľko zaujala, že som sa rozhodla ju spracovať v projektovom týždni a vytvoriť túto

ročníkovú prácu. Snažila som sa čerpať veľa z literatúry, ktorú mám doma, avšak v niektorých

prípadoch som použila aj internetové zdroje.

Dúfam, že som čitateľov mojej práce zaujala a rozšírila povedomie ľudí

o kardiovaskulárnych ochoreniach a špeciálne o srdcových arytmiách, ktorým som venovala

veľkú časť mojej práce.

N Ú S C H S Ú S C C H V Ú S C H D K C

346

106

426

15

377

204

472

19

373

278

442

18

400

318

452

34

Poče t výkonov v je dnot l ivých ce ntrách 2 0 12 - 2 01 5

Výkony 2012 Výkony 2013 Výkony 2014 Výkony 2015

Resumé

Témou mojej práce boli kardiovasulárne ochorenia a ich liečba. V prvej teoretickej časti

som najprv spomenula základné ochorenia a ich príčiny. Potom som sa venovala srdcovým

arytmiám, elektrokardiografu (EKG) a liečbe srdcových arytmií. V práci som spomenula aj

nové technologické vynálezy, ktoré pomáhajú pacientom zlepšiť ich kvalitu života. Praktickú

časť mojej práce som rozdelila na tri časti. V prvej časti som vyhodnotila odpovede

respondenov na moju anketu na tému problematiky kardiovaskulárnych ochorení. V druhej

časti som spracovala výsledky zo sympózia arytmológie v Olomouci z roku 2016, ktoré

popisovali činnosť jednotlivých kardiologických centier za posledné roky. V tretej, poslednej

časti som pracovala na interview s mojou starkou, ktorá trpela tachyarytmiou a podstúpila

operačný zákrok – rádiofrekvenčnú katétrovú abláciu.

Summary

The topic of my work was about cardiovascular diseases. At first, in the theoretical part

I mentioned the basic diseases and their causes. Then I was writing about cardiac arrhytmias,

electrocardiography (EKG) and a treatment of cardiac arrhytmias. In my work, I also

mentioned the new technological inventions that help patients to make their quality of life

better. I divided my practical part of work into the three parts. In the first one, I evaluated all

the answers of survey which topic was also about the cardiovascular diseases issues. In the

second part I was processing the results acquired of arrhytmia symposium in Olomouc in

2016. These results describe the activity of the cardiology centers during the past years. In

the third, the last part I made an interview with my grandmother, who was suffering from

a tachyarrhytmia and went to surgery – radiofrequency ablation catheter.

Zoznam použitej literatúry

Knihy:

BENNET D. H.: Srdeční arytmie. Praha: Grada publishing, a.s., 2014, ISBN 978-80-247-5134-4

HAMPTON J. R.: EKG stručně, jasně, přehledně. Praha: Grada publishing, a.s., 2013, ISBN

978-80-247-4246-5

EISENBERGER M.- BULAVA A.- FIALA M.: Základy srdeční elektrofyziologie a ketétrových

ablací. Praha: Grada publishing, a.s., 2012, ISBN 978-80-247-3677-8

Internet:

Citácie v práci:

Slovensko má najvyššiu mieru úmrtnosti na srdcové ochorenia. In: vysetrenie.zoznam.sk

[online]. 2016. [cit: 2016-05-18]. Dostupné na internete:

‹http://vysetrenie.zoznam.sk/cl/1000663/1548019/Slovensko-ma-najvyssiu-mieru-

umrtnosti-na-srdcove-ochorenia›

HYPERTENZIA – VYSOKÝ TLAK KRVI. In: kardioklub.biznisweb.sk [online]. 2016. [posledná

aktualizácia cit: 2017-05-07]. Dostupné na internete:

‹http://www.kardioklub.biznisweb.sk/info/opisy-ochoreni/arterialna-hypertenzia/›

Ostatné internetové zdroje:

http://www.compek.sk/epizodny-ekg-zaznamnik.htm

http://www.msd.sk/patients/disease/Stranky/cardiovascular-Disease.aspx

http://referaty.aktuality.sk/kardiovaskularne-choroby/referat-1372

https://primar.sme.sk/c/4116810/srdcova-arytmia.html#axzz4hF5eosB9

Prílohy

Obrázok č. 5 – Medtronic reveal plus loop recorder

Obrázok č. 4 – vznikajúca ateroskleróza

Obrázok č. 6 – Kardiosimulátor Obrázok č. 7 – Implantabilný kardioverter defibrilátor

Anketa

Krdiovaskulárne ochorenia

Dobrý deň,

Venujte prosím niekoľko minút svojho času vyplneniu nasledujúceho dotazníka a pomôžte mi tak v spracovaní témy týkajúcej sa srdcovo-cievnych ochorení pre môj školský projekt.

1. Pohlavie

Muž

Žena

2. Vek

Do 18 rokov

18-30 rokov

30-50 rokov

Viac ako 50 rokov

3. Máte v rodine niekoho, kto trpí kardiovaskulárnym ochorením alebo podľahol kardiovaskulárnemu ochoreniu?

Áno

Nie

Neviem

4. S akými kardiovaskulárnymi ochoreniami sa v bežnom živote stretávate?

Angina pectoris

Ateroskleróza

Infarkt myokardu

Cievna mozgová príhoda

Hypertenzia (vysoký krvný tlak)

Endokarditída (zápal srdcových chlopní)

Fibrilácia predsiení

Ischemická choroa srdca

Kardiomyopatia

Myokarditída (zápal srdcového svalu)

Perikarditída (zápal osrdcovníka)

Kardiomegália (zväčšenie srdca) Iné – napíšte odpoveď

5. Stretli ste sa niekedy s náhlym a rýchlym búšením srdca?

Áno, bežne sa mi rozbúcha srdce

Áno, stalo sa mi to párkrát

Áno, stalo sa mi to raz

Neviem, nepamätám si

Ešte sa mi to nikdy nestalo

6. Máte alebo ste mali problémy so zvýšenou hladinou cholesterolu?

Áno

Nie

7. Máte v rodine niekoho so zvýšenou hladinou cholesterolu?

Áno

Nie

Neviem

8. Stretli ste sa už s pojmom ,,srdcové arytmie (nepravidelnosť srdcového rytmu)?“

Áno

Nie

Neviem, nepamätám si

9. Počuli ste už niekedy o nových metódach liečby srdcových arytmií a stretli ste sa už niekedy s pojmami ,,kardiostimulátor“ alebo ,,defibrilátor“?

Áno

Nie

Neviem, nepamätám si

10. Viete, čo znamenajú skratky NÚSCH a SÚSCCH?

Áno

Nie

11. Myslíte si, že pacemaker (,,srdcový strojček“) môže pomôcť pacientom a zlepšiť ich kvalitu života?

Áno

Nie

Neviem, ešte som sa s týmto pojmom nikdy nestretol

12. Viete, čo je to EKG (elektrokardiografia) a na čo tento prístroj slúži?

Áno

Nie

13. Podstúpili ste už niekedy vyšetrenie pomocou EKG?

Áno

Nie

14. Mnohí ľudia s problémovým krvným tlakom vlastnia prístroj na meranie krvného tlaku a pravidelne si ho merajú. Vlastníte vy alebo vaši blízki doma prístroj na meranie krvného tlaku?

Áno

Nie

Neviem

15. Dbáte na zdravie Vášho srdca a ciev? Zaoberáte sa prevenciou proti vzniku kardiovaskulárnych ochorení?

Nie, vôbec ma môj zdravotný stav nezaujíma.

Zaujíma ma to, ale nič pre to nerobím.

Áno, myslím na prevenciu.

Ak ste odpovedali ,,Áno“, uveďte, prosím, čím sa chránite pred vznikom týchto ochorení (napr. nefajčím, cvičím, zdravo sa stravujem, atď.)

Tento dotazník je anonymný.

Ďakujem, že ste mojej ankete venovali svoj čas a pomohli mi v mojej školskej práci.