Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského Banská Bystrica

Krv a krvné skupiny

Ivana Petáková, III.L

2011/2012

Obsah

Úvod............................................................................................................................................2

1 Krv........................................................................................................................................3

1.1 Funkcie krvi.................................................................................................................3

1.2 Zloženie krvi................................................................................................................3

1.2.1 Plazma..............................................................................................................4

1.2.2 Erytrocyty........................................................................................................4

1.2.3 Leukocyty........................................................................................................5

1.2.4 Trombocyty......................................................................................................5

2 Krvné skupiny.......................................................................................................................6

2.1 Sústava MN..................................................................................................................6

2.2 Sústava Rh...................................................................................................................7

2.3 Sústava AB0.................................................................................................................7

3 Dedičnosť krvných skupín....................................................................................................8

Záver...........................................................................................................................................9

Zoznam použitej literatúry........................................................................................................10

1

Úvod

V súčasnosti si častokrát neuvedomujeme, aká dôležitá pre nás môže byť krv

a rovnako aké dôležité je poznať svoje telo a jeho zdravotný stav. Tým myslím aj

poznanie svojej krvnej skupiny. Pomerne často sa stretávam vo svojom okolí s ľuďmi,

ktorí nepoznajú svoju krvnú skupinu, a tým nevedome ohrozujú svoj život napriek

tomu, že žijeme v dobe s  vcelku vyspelou úrovňou zdravotníctva a zdravotníckou

osvetou. Práve tento zarážajúci fakt ma inšpiroval a podnietil k tomu, aby som sa tejto

problematike venovala podrobnejšie a získala v nej väčší prehľad.

Napriek nie príliš rozsiahlemu povolenému rozsahu sa budem snažiť odpovedať na

čo najväčší počet otázok, ktoré sa vynoria v mysli človeka pri vyslovení slova – krv.

Mojím hlavným cieľom je pripomenúť a objasniť, prečo je krv pre nás taká dôležitá

a taktiež sa chcem zamerať na priblíženie problematiky týkajúcej sa dedičnosti krvných

skupín.

Vo svojom projekte som čerpala informácie z viacerých knižných aj internetových

zdrojov a taktiež som ťažila zo svojich doterajších poznatkov o danej téme a to

najpodstatnejšie som zahrnula do tohto projektu.

2

1 Krv

Krv (lat. sanguis, gr. haima) je červená nepriehľadná tekutina, ktorá prúdi v krvných

cievach. Patrí spolu s tkanivovým mokom medzi výživové tekutiny, ktoré zabezpečujú

vnútorné(mimocievne, vnútrocievne)prostredie organizmu.

Krv tvorí asi 8 až 9% hmotnosti ľudského tela, čo u muža predstavuje približne 5 až

6 litrov. Ženy majú v priemere približne o 10% menej krvi v porovnaní s mužmi, čo je

asi 4,5 l. Strata krvi bez následkov predstavuje množstvo okolo 0,5 litra, strata väčšia

ako 1,5 litra môže spôsobiť smrť. Dospelí ľudia majú asi 60 mililitrov krvi na kilogram

telesnej hmotnosti.

1.1 Funkcie krvi

Krv má nasledujúce funkcie, ktoré môžeme rozdeliť na:

a) špecifické: - udržovanie homeostázy(udržiavanie stáleho ph v organizme vďaka

roztoku kyseliny uhličitej (H2CO3) a bikarbonátu (HCO3-), ktorý je prítomný v prúde

ľudskej krvi pre udržanie veľkosti pH medzi 7,35 a 7,45 a udržiavanie stáleho

osmotického tlaku v organizme)

- obranná funkcia – imunita(obrana pred cudzorodými látkami

a organizmami)

- schopnosť zrážania

b) transportné:

- prenášanie dýchacích plynov(transport kyslíka z pľúc ku tkanivám

a orgánom, zber CO2 z tkanív a jeho prenos do pľúc)

- rozvod živín a odvádzanie splodín(rozvoz živín z tráviacej sústavy ku

tkanivám, zber odpadových látok metabolizmu a ich transport do obličiek)

- účasť na riadení organizmu(prenášanie hormónov, vitamínov)

- rozvoz tepla z tepelného jadra po tele ( vyrovnáva teplotné rozdiely

medzi orgánmi )

1.2 Zloženie krvi

3

Krv je zložená z krvných buniek a plazmy. Krvné telieska sú rozptýlené v krvnej

plazme. Pomer medzi objemom krvnej plazmy a objemom krvných buniek sa nazýva

hemokrit(tzv. hematokritová hodnota), ktorý dosahuje u muža 46 %, u ženy 42 %.

1.2.1 Plazma Krvná plazma je tekutina žltkastej farby (farbivo bilirubín) tvorená anorganickými a

organickými látkami. Slúži ako transportné médium.

Plazma obsahuje 90 % vody, 9% organických a 1 % anorganických látok.

Z organických látok sú v plazme hlavne tuky, bielkoviny, hormóny, enzýmy

a vitamíny, glukóza, žlčové farbivá, kyselina močová. Z anorganických látok najmä

sodík a chlór, v menších množstvách aj draslík, vápnik, horčík a železo. Najväčšiu

a najzložitejšiu časť organických látok predstavujú bielkoviny (7 %).

Plazmatické bielkoviny sa delia na:

- albumíny – viažu na seba vodu, prenášače enzýmov aj niektorých hormónov

- globulíny – funkcia imunitnej reakcie

- fibrinogén a protrombín – zrážanie krv

- imunoglobulíny – schopnosť zneškodniť antigény

1.2.2 Erytrocyty( červené krvinky)

obr. č. 1 – pohľad na erytrocyty

Červené krvinky sú bezjadrové bunky, ktoré prenášajú kyslík a časť oxidu

uhličitého. Počet erytrocytov je 5,0.10¹²/l u mužov, 4,5.10¹²/l u žien. Dosť výrazne

závisí od nadmorskej výšky. U obyvateľov vysoko položených oblastí je vyšší.

Hlavnou zložkou erytrocytu je hemoglobín. Hemoglobín je červené krvné farbivo,

ktoré má schopnosť ľahko viazať i uvoľňovať kyslík a oxid uhličitý.

Molekula hemoglobínu sa skladá z jednej bielkovinovej zložky (globínu) a štyroch

farebných (hemových) zložiek, ktoré obsahujú železo.

Existujú tri formy hemoglobínu:

- oxyhemoglobín – naviazaný O2

4

- karboxyhemoglobín – naviazaný CO

- karbaminohemoglobín – naviazaný CO2

Erytrocyty sa tvoria v červenej kostnej dreni dlhých a plochých kostí. Ich tvorba je

regulovaná hormónom erytropoetínom, ktorý sa tvorí v obličkách. Červené krvinky

žijú asi 4 mesiace. Ostarnuté sa vychytávajú v slezine, pečeni alebo kostnej dreni

a rozkladajú sa.

1.2.3 Leukocyty(biele krvinky)

obr. č. 2 – pohľad na leukocyt a krvnú doštičku(vľavo)Biele krvinky svojou veľkosťou, tvarom a vlastnosťami predstavujú rôznorodú

skupinu buniek, ktoré na rozdiel od erytrocytov majú jadro. V krvi je ich podstatne

menej ako červených krviniek (6 až 8.109/l), ale pri chorobe sa ich počet zvýši.Chránia

organizmus pred vírusmi a ochoreniami. Ich životnosť závisí od druhu(10 až 180 dní).

Podľa prítomnosti zrniečok (granúl) v cytoplazme sa delia na:

- granulocyty – leukocyty s granulami, viac ako 70% leukocytov

- agranulocyty – leukocyty bez granúl

Podľa spôsobu farbenia granúl sa delia:

- granulocyty

neutrofilné leukocyty – pohlcujú baktérie

eozínofilné leukocyty – tlmia účinok histamínu(uvoľňuje sa pri reakcii

protilátok s antigénmi)

bazofilné leukocyty – produkcia heparínu(zabraňuje zrážaniu krvi

v cievach)

- agranulocyty

lymfocyty – vytvárajú protilátky

monocyty – pohlcovanie baktérii

1.2.4 Trombocyty(krvné doštičky) Trombocyty zabezpečujú zrážanie krvi. Trombocyty nie sú plnohodnotné bunky, ale

úlomky cytoplazmy obrovských buniek kostnej drene – megakaryocytov. Nemajú jadro,

žijú iba 4 dni. V 1 mm3 je asi 200 až 300 tisíc. Obsahujú chemické látky, ktoré zužujú

5

cievy a znižujú v nich krvný tlak pri poranení steny. Trombocyty majú význam pri

zrážaní krvi a zastavovaní krvácania.

Komplexný proces zastavenia krvácania – hemostáza:

obr. č. 3

- reakcia cievy – vazokonstrikcia = cievy okolo rany sa stiahnu

- rozpad červených krvných doštičiek na vzduchu, pričom sa uvoľňuje enzým

trombokináza

- protrombín( v plazme) sa za prítomnosti vápenatých iónov(Ca2+) mení na

trombín

- pôsobením trombínu sa v krvnej plazme rozpustná látka fibrinogén mení na

nerozpustný fibrín

- fibrín vytvorí sieť vlákien, do ktorých sa zachytia krvinky

- vznikne krvný koláč, poranená cieva sa uzavrie

Krvná zrazenina (trombus) sa asi za polhodiny scvrkne a stvrdne. Pritom z nej uniká

tekutina, ktorá je vlastne plazmou bez fibrinogénu, pretože ten ostal v zrazenine.

2 Krvné skupiny

Podstatou systému vlastností krvných skupín je existencia dvoch zložiek – antigénu

a protilátky. Antigény – aglutinogény- sú molekuly, ktoré sa nachádzajú na povrchovej

membráne červených krviniek a protilátky alebo aglutiníny sú prítomné v krvnej

plazme. Aglutiníny zhlukujú erytrocyty – aglutinácia – iného človeka nesúce im

zodpovedajúce aglutinogény.

V červených krvinkách sa nachádza niekoľko antigénov, ktoré sú schopné vyvolať

tvorbu protilátok v krvi iného človeka. Tieto krvinkové antigény sa rozdeľujú na

niekoľko systémov krvných skupín. Najdôležitejšie z nich sú:

- AB0 systém

- Rh- faktor systém

-  MN systém

2.1 Mn systém V rámci tohto systému rozlišujeme dva antigény v krvinkách - M a N. Podľa toho, či

6

krvinky obsahujú prvý, druhý alebo oba súčasne, rozlišujú sa tri skupiny — M, N a MN.

Tieto aglutinogény nemajú prirodzené aglutiníny. Praktický význam majú skupiny

sústavy MN pri určovaní rodičovstva a otcovstva (napr. pri strate detí vo vojnách, pri

zámene detí v pôrodniciach).

2.2 Systém Rh

Druhý významný krvný typ rozlišujúci krv podľa tzv. Rhesus faktoru (skrátene Rh

faktoru) popísal Karl Landsteiner a Alexander Weiner v roku 1940. Rh faktor je

pomenovaný podľa makakov Macaca mulatta ( Rhesus Macaque), u ktorých ho

Landsteiner a Weiner objavili.

AK je tento faktor v červených krvinkách prítomný, tak je krv Rh-pozitívna (Rh+),

čo je približne u 80 až 85% populácie. Ak tento faktor nie je prítomný v krvi, hovoríme,

že krv je Rh-negatívna (Rh-). Kedže krv Rh negatívneho jedinca nemá tento antigén,

nemôže vyvolať tvorbu protilátok v krvi Rh pozitívnych ľudí. Krv Rh pozitívnych ľudí

však ich tvorbu vyvolá z Rh negatívnych jedincov.

Osobitným prípadom je Rh negatívna gravidná žena s Rh pozitívnym plodom. Rh

antigén plodu sa dostáva v istom množstve do krvi matky a podnieti v nej tvorbu

protilátok. Tie sa spätne dostávajú do krvi plodu a začnú zhlukovať a rozpúšťať jeho

erytrocyty. Dnes sa takejto mamičke preventívne podáva v 28. týždni tehotenstva prvá

dávka injekcie s názvom Rhega (anti-D globulín), ktorá je tvorená protilátkami. Potom

po pôrode sa vyšetrí krv a Rh faktor novorodeniatka. Ak je pozitívny, matka dostane do

72 hodín druhú dávku injekcie Rhega.

2.3 AB0 systém

Objav krvných skupín AB0 je všeobecne pripisovaný viedenskému vedcovi Karlovi

Landsteinerovi, ktorý v roku 1901 objavil tri krvné skupiny A, B a C (dnešné A, B a 0).

V rámci sústavy ABO sú dva aglutinogény - A a B. Podľa toho, či erytrocyty

nejakého človeka obsahujú jeden, druhý, oba súčasne alebo ani jeden, sa krv ľudí

rozdeľuje na štyri krvné skupiny sústavy — na krvnú skupinu A, B, AB a 0. V plazme

sa nachádzajú už hotové protilátky proti takému aglutinogénu, ktorý sa nenachádza v

krvinkách. Človek s krvnou skupinou A má v plazme aglutinín anti-B, pôsobiaci proti

aglutinogénu B. Človek s krvnou skupinou B má v plazme aglutinín anti-A. Ľudia s

krvnou skupinou AB nemajú v plazme ani jeden z oboch aglutinínov, zatiaľ čo plazma

krvnej skupiny 0 má obe protilátky — anti-A i anti-B.

7

Krvné skupiny sústavy ABO majú veľký význam pri náhrade stratenej krvi krvou

darovanou iným človekom.

Objav krvných skupín znamenal veľký pokrok v lekárstve. Rozhodujúcou mierou sa

oň zaslúžil český neurológ a psychiater Prof. MUDr. Jan Janský.

obr. č. 4

3 Dedičnosť krvných skupínKaždá krv obsahuje dve rovnocenné alely, ktoré sa prejavia naraz. Pričom alely

IA a IB sú dominantné a to znamená, že sa pri každej kombinácii prejavia. Alela I0 je

recesívna, čo znamená, že sa prejaví len v kombinácií s recesívnou alelou.

- skupina A – alely IAIA, alebo IAI0

- skupina B – alely IBIB, alebo IB I0

- skupina AB – alely IAIB

- skupina 0 – alely I0I0

obr. č. 5 – tabuľka možností dedičnosti krvných skupín

8

Záver Krv je najdôležitejšou a neodmysliteľnou tekutinou v ľudskom tele, ktorá sa dá len

sotva niečím nahradiť. Sprevádza nás po celý život. Pre mnohých je symbolom života,

ale taktiež aj smrti. Každopádne sa bez nej nikto nezaobíde, ale jej dôležitosť niektorým

ľudom často a stále uniká.

V tomto projekte som sa snažila zužitkovať svoje doterajšie znalosti z biológie

týkajúce sa problematiky krvi a krvných skupín. Pri spracovávaní tejto problematiky

som sa dozvedela nielen už mne dávno známe všeobecné fakty o krvi, ktoré som

o mnoho ďalších zaujímavých a užitočných informácii prehĺbila, ale najmä som

prenikla do vcelku zaujímavej témy dedičnosti krvných skupín a rôznych systémov,

podľa ktorých sa delí krv na rozmanité typy . Tieto nové nadobudnuté poznatky mi boli

nielen bohatým prínosom k môjmu stredoškolskému štúdiu, ale aj prínosom pre

praktický život.

Dúfam, že sa mi podarilo objasniť, prečo je krv pre nás, ľudí, tak nenahraditeľná

a prečo si ju treba vážiť a podarilo sa mi tak potvrdiť latinské príslovie „Sanguis vitam

est--Krv je život“. Taktiež dúfam, že prostredníctvom tohto projektu mohli aj ďalší

študenti nahliadnuť, ako sa prenášajú krvné skupiny a podarilo sa mi tak vzbudiť u nich

záujem, aby pátrali po svojej krvnej skupine a neboli k sebe ľahostajní a dozvedeli sa

niečo o sebe. Človek nikdy nevie, kedy sa mu môže niečo stať a častokrát stačí aj taká

maličkosť, aj také poznanie svojej krvnej skupiny, aby ušetril doktorom prácu a čas

a aby mu mohli rýchlejšie poskytnúť patričnú zdravotnú starostlivosť.

Takže tajomstvá krvi a krvných skupín som odhalila a preto netreba zabúdať na

základnú axiómu starostlivosti o vlastnú životodarnú ľudskú tekutinu, a to najmä

dodržiavaním pitného režimu a zdravým spôsobom života a stravovania.

9

Zoznam použitej literatúryBibliografický odkaz – kniha:

Adams, Simon, BSc MSc a kol.: Univerzum – všeobecná obrazová encyklopédia A – Ž.

Slovenské vydanie. Bratislava : Vydavateľstvo Ikar 2003. 1000 s. ISBN 80-551-0692-4,

s. 734 – 735

Doc. MUDr. Ardiena Sakalová, DrSc. A kol. - Hematológia a transfuziológia. Prvé

vydanie. Žilina: Vydavateľstvo Osveta 1995. 527 s. ISBN 80-217-0444-6.

BENIAK, Milan a kol.: Zdravoveda. Druhé vydanie. Martin : Vydavateľstvo Osveta

1989. 607 s. ISBN 80-217-0013-0, s. 78 - 86

ROGERS, Kirsteen a kol.: Školská encyklopédia – Čo by som mal vedieť o svete okolo

nás. Slovenské vydanie. Spojené kráľovstvo : Victoria Print 2005. 447 s. ISBN 80-

89065-32-5, s. 350 – 351, 381

Odkaz na informáciu z   WWW:

http://www.bioweb.genezis.eu/?cat=6&file=krv (2012-05-14)

http://primar.sme.sk/c/4116507/zlozenie-krvi.html (2012-05-17)

http://sestra.sk/Krv (2012-05-17)

http://sk.wikipedia.org/wiki/Krv (2012-05-15)

10