Vvoj Po nstupe Jozefa Magalu do funkcie riaditea SIS dolo k odvolaniu viny funkcionrov se e vntornho spravodajstva, personlnej sekcie, analytickej sekcie. V priebehu 1. roka dolo k personlnym vmenm aj vo veden technickej sekcie a inpekcie riaditea SIS. Hne tupe Jozefa Magalu do funkcie zaal personlne pohovory s prslunkmi sluby vykonva Pet napriek tomu, e v tej dobe nebol prslunkom SIS, vystupoval ako poradca riaditea SIS J ozefa Magalu. Zatia o riadiace funkcie sekcie vntornho spravodajstva boli obsaden v prslunkmi sluby (okrem riaditea sekcie, kde nastpil ubomr Hronsk (Gak), dovtedy iadiacich funkcich DMD Holding resp. inch firiem zaoberajcich sa pecilnou technikou zbrane a zbraov systmy). Riaditeom personlnej sekcie sa stal Pavol Kok (Ko), dovt iaci v skupine firiem DAST Holding a.s. (firmy psobiace v oblasti skromnej bezpenos ti a obchodu s pozemkami pod priemyselnmi parkami). Za riaditea sekcie inpeknej sluby bol vymenovan Jozef Magt (Magl), ktor dovtedy slil na UBOK PP PZ SR. Je to osobn pr e Petra Koa. Za riaditea technickej sekcie bol vymenovan prslunk krycm menom Runa en), tie osobn priate Magta a Petra Koa. Na technickej sekcii bol zriaden odbor spr jskej ochrany - za riaditea bol vymenovan Ivan Haviar (Hatr), brat Frantika Hatra je riadite kancelrie predsedu vldy. V 2. polovici roka 2008 dolo k viacerm personlnym zmenm na sekcii vntornho spra odajstva, konkrtne na odbore ochrany ekonomickch zujmov a boja proti organizovanej kriminalite (5. odbor). V priebehu 3 mesiacov bolo vymenen cel vedenie odboru, prio m dolo k vmene riadiacich kdrov na rovni odboru, spravodajskch oddelen aj analytickh ddelenia zhruba 2 roky potom, ako boli do vedenia tchto tvarov po vobch menovan udia prostredia sluby. V auguste 2008 bol za asistencie prslunkov sekcie inpekcie riadite SIS pod vedenm Jozefa Magta predveden a nsledne zaraden do zloh vedci analytickho oddelenia 5. odboru Peter Mravec (Holbek). Dvodom malo by dajn stretnutie Mravca s novinrom Thomasom Nicholsonom z dennka SME ako aj to, e v jeho sluobnom mot orovom vozidle boli njden magnetofnov kazety s nahratou hudbou, ktor boli oznaen ako si dt - nariadenie riaditea sluby zakazuje vyna a vna do objektov akkovek nosi slube riadne evidovan - aj ke v informanej slube neexistuje prstroj, ktor by vyuv nosi informci magnetofnov psku. Neskr bol Peter Mravec prepusten zo sluobnho pome b poruenie sluobnej disciplny. V pozad prepustenia Petra Mravca bol s najvou pravde nosou dokument, ktorm Peter Mravec informuje Jozefa Magalu o priebehu akcie Gorila" . odposluch v konpiranom byte PENTY. 10.8. 2008 boli z funkcie bez udania dvodu odvolan riadite 5. odboru Tibor Slvik (Ko valk) a jeho zstupca Milo Herman (nezisten), obidvaja boli neskr prepusten zo sluob meru pre hrub poruenie sluobnej disciplny. Dvodom na ich odvolanie z funkcie a nsledn repustenie zo sluobnho pomeru mala by ich innos pri tzv. spravodajskej ochrane podnik u Samsung v Galante, kde mali dajne prevzia ako odmenu od pracovnkov Samsungu LCD t elevzory a tto vec neoznmili v SIS. Dvodom ich prepustenia boli pravdepodobne zisten ia o innosti SBS DAST Security v Samsungu Galanta, poda ktorch DAST Security zskal zk azku na strenie objektu Samsungu korupnm spsobom. V septembri 2008 bol do funkcie riaditea 5. odboru menovan Michal Boh (Bura) osobn priate Petra Koa, predtm pracoval v NPJ a UBOK. V novembri 2008 bol z funkcie o dvolan vedci bratislavskho oddelenia 5. odboru Juraj Krlik (Servick). Bolo mu ponknut iesto na ochrane objektov, ktor vak neprijal a poiadal o ukonenie sluobnho pomeru. Za tkom decembra 2008 boli z funkcie odvolan vedci banskobystrickho a koickho oddelenia 5. odboru. Vedci banskobystrickho oddelenia ubomr Valk (Galk) poiadal o ukonenie 2 sluobnho pomeru, pretoe ho riadite odboru Michal Boh k tomu vyzval s tm, e ak tak n bude prepusten za hrub poruenie sluobnej disciplny. Vedci koickho oddelenia Mirosl (Oren) bol riaditeom inpekcie vyzvan k ukoneniu sluobnho pomeru, pretoe je v slub , na zklade oho ukonil sluobn pomer. Valk aj Jnok boli svojimi bvalmi kolegami rman, Slvik, Mravec, Krlik) o skutonch dvodoch ich prepustenia, t. j., e disponovali nformciami o innosti Petra Koa (medziasom v slube medzi spravodajskmi dstojnkmi oz o pn X) a tieto informcie oznmili Michalovi Bohovi a ubomrovi Hronskmu. V januri 2009 bol do sluobnho pomeru prijat ubomr ebk (krycie meno nezisten) kcie zstupcu riaditea 5. odboru - bratranec Michala Boha. Do konca aprla 2009 odili zo vetkch oddelen 5. odboru al prslunci (Peter Adamk Martin Danko...) - Boh im povedal, e bu si daj iados sami, alebo ich prepustia bez n st.

Od jesene roku 2008 zavldla v slube atmosfra strachu. Zaalo dochdza k systematickm z personlneho obsadenia 5. odboru. 5. odbor sekcie vntornho spravodajstva m vo svojom zameran ochranu ekonomickch zujmov SR, monitoring organizovanho zloinu, obchod so zb raami a proliferciu. V rmci ochrany ekonomickch zujmov monitoruje najm obchod s energ ami, strategickmi surovinami, alej monitoruje vek ttne zkazky, zdravotn poisovne, skupiny. Vzhadom na to, e prslunci 5. odboru, ktor boli vymenovan do funkci po vob u 2006 pochdzali z prostredia SIS a mali 10- a 15- ron prax v rmci sluby, si boli ved m zkonnch monost. Pretoe tto prslunci neboli ochotn rozpracovva podnikatesk ernch dvodov, boli pripraven nstroje k ich postupnmu odvolaniu z funkci a prepusteni o sluobnho pomeru. Na ich miesta boli prijat bval prslunci PZ bez 3 akchkovek spravodajskch sksenost, ktor vak s ochotn podiea sa na rozpracovan po jektov z ekonomickch dvodov. Aby bolo mon naplni tento scenr, bolo v prvom rade potre n obsadi personlnu sekciu - Pavol Kok (Ko) pod zmienkou vykonvania previerok pri n sluobnho pomeru vyiadal informcie zo spravodajskch spisov, nachdzajcich sa na sekci ntornho spravodajstva, priom iadal nielen informcie o objektoch spravodajskho zujmu, e aj o tom, ktor prslunci, za pomoci akch prostriedkov, tieto objekty rozpracovvali. tchto informci bol mon zisti stupe poznania na jednotlivch spravodajskch tvaroch stup je poda internch noriem prsne zakzan, ak k tomu dochdzalo, muselo to by na zkl lovnho shlasu riaditea SIS. Na zklade tchto informci boli sekciou inpekcie pod vede efa Magta (medziasom ukonil sluobn pomer po medilnej afre Dodi4321") rozpracovvan o prslunci, ale aj objekty spravodajskho zujmu sekcie vntornho spravodajstva. Ofici dvodom takhoto rozpracovania, za pouitia ITP a IOP, bolo podozrenie z niku utajovanch skutonost. astokrt takto rozpracovan osoby k utajovanm skutonostiam u nemaj, aleb nemali prstup. Aby prslunci sekcie vntornho spravodajstva nemali poznatky o tejto i sti, bol na technickej sekcii zriaden odbor spravodajskej ochrany pod vedenm Ivana Hatra. Tm, e je tento tvar dislokovan na technickej sekcii, m prstup k odpovacej y, zrove bola v rmci tohto odboru zriaden sledovacia jednotka - zloen z bvalch poli v (oficilny sledovac tvar psob v rmci sekcie vntornho spravodajstva). Ivan Hatr sa , e je riaden priamo riaditeom sluby a e pln lohy, ktor mu zadva jeho brat. Potom medializovan kandl okolo Jozefa Magta bola rozpusten sekcia inpekcie a jej prslun zalenen priamo pod vedenie Ivana Hatra na odbor spravodajskej ochrany SIS. 4 Od druhej polovice roku 2008 bol sasnmi aj bvalmi spravodajskmi dstojnkmi SIS zazna zven zujem osb blzkych vrcholnmu vedeniu SIS o obchod s vojenskm materilom (Boh or Jany Buraovej - konateka spolonosti I.V.A. Stakn - spolonos fakticky patr JUDr. vi Kolcnovi a zaober sa obchodom so zbraami, v minulosti bola rozpracovan viacermi slubami v rmci Eurpy pre podozrenie vvozu zbran do sankcionovanch krajn), o neleglny obchod s paovanmi cigaretami cez ukrajinsk -slovensk hranicu (boli zachyten informcie o stretnut vysokch funkcionrov kontrarozvi dky - 5. odboru s prslunkmi SBU ohadom monosti prepania paovanch cigariet prostre adnej elezninej dopravy na zemie Slovenskej republiky), o innos finannch skupn (PEN &T najm o sa tka zdravotnckeho biznisu) 5 Chronolgia ITP GORILA a GORILA 1 iados o pouitie ITP bola spracovan da 21.11.2005 pod .p. 63/950-D-241-34/2005-S. Pred etom ITP Gorila bolo zskanie informci k innosti zujmovej osoby Zoltn VARGA, podozre pchania rznej trestnej innosti ekonomickho charakteru, prepojenie s predstavitemi fi nannej skupiny Istrokapitl a jej vstup do liehovanckych firiem. Cieom ITP Gorila bolo zska taktie aj informcie c kontaktoch zujmovej osoby na predstaviteov rznych ministe iev pri vberovch konaniach v prospech spolonost, s ktormi zujmov osoba spolupracuje. eom bolo tie potvrdenie informci o psoben zujmovej osoby ako vedcej osobnosti organ nej skupiny, ktor korupnm spsobom prenik do orgnov polcie, finannch intitcii, t kto si upevuje svoj vplyv a zskava vhody. Sudca KS Bratislava da 23.11.2005 na zklade vyie uvedenej iadosti vydal rozhodnutie p od .p. Ntt-3-D-2879/2005 na dobu od 23.11.2005 do 23.5.2006. Da 26.1.2006 pod .p. 63/950-D-284-8/2006-S bol poiadan Krajsk sd o udelenie shlasu n TP - sledovanie a vyhotovovanie s tm svisiacich obrazovch zznamov na zujmov osobu Zol VARGA, ktor sudca KS schvlil rozhodnutm .p. Ntt-2-D-100/2006 da 26.1.2006 na dobu do 26.7.2006.

Na zklade rozhodnutia sudcu Ntt-3-D-2879/2005 informova ho jedenkrt za 3 mesiace o stave vyuvania ITP Gorila psomnosou .p. 63/950-D-284-26/2006-S zo da 3.3.2006 bola Bratislava zaslan informcia o priebehu pouvania ITP Gorila, v ktorej boli uveden sk osti o tom, e v priebehu pouvania ITP Gorila sa potvrdzuj informcie uveden v iados elenie shlasu na pouitie danho ITP Gorila. Pred ukonenm doby platnosti rozhodnutia sudcu bola spracovan nov iados o pouit ITP 1 pod .p. 63/950-D-284-37/2006-S zo da 16.5.2006 na zujmov osoby Zoltn VARGA a Jaros av HAK. Dvod na pouitie ITP Gorila 1 bol oproti ITP Gorila rozren o aktivity pr nannej skupiny PENTA, ich vyuvanie prslunkov Policajnho zboru vo svoj prospech pri o yvovan vyetrovania v niektorch prpadoch tkajcich sa najm zvanej hospodrskej tres . Tieto poznatky nsledne PENTA vyuva vo svoj prospech pri privatizcii a pri zskavan v amnch ttnych zkaziek. Sudca KS Bratislava da 18.5.2006 vydal rozhodnutie Ntt-3-D-482/2006 a udelil shlas na pouitie danho ITP Gorila 1 na dobu do 18.11.2006. Da 24.5.2006 bolo spracovan oznmenie o ukonen pouvania ITP Gorila .p. 63/950-D-28 -S (k Ntt-3-D-2879/2005), v ktorom bolo ITP Gorila vyhodnoten ako opodstatnen. Da 16.6.2006 pod .p. 63/950-D-284-43/2006-S bola spracovan informcia o priebehu pouvania ITP (Ntt-2-D-100/2006 - sledka). (neitaten) riaditea sekcie D p. Petra bola da 31.7.2006 pod .p. 63/950D-204-40/2000-3 spracovan iados na sekciu K o odstpenie zznamov na DVD zskan. iados nebola realizovan. Da 3.8.2006 pod .p. 63/950-D-284-54/2006-S bola sekcia K poiadan o predasn ukonenie ITP Gorila 1. ITP bolo predasne ukonen dom 4.8.2000, demo ckho zariadenia bola vykonan Da 18.8.2006 bola na Krajsk sd Bratislava pod .p. 63/950-D-284-57/2006-S zaslan infor mcia o predasnom ukonen pouvania ITP Gorila 1. Spravodajsk informcie z ITP Gorila" spracovan na 5 odbore: .p. 63/956-V-584-2006-S z 13.1.2006 o pozad privatizcie letiska. Sl bola odstpe ii P bez obmedzenia renia. Sekcia P ju neodstpila mimo SIS a zaradila ju do svojho p oznatkovho fondu. .p. 63/950-V-688-15/2006-S z 17.1.2006 o aktivitch finannej skupiny PENTA v zdra nctve. SI bola na nvrh 6. odboru ponechan na sekcii D. .p. 63/956-V-688-17/2006-S z 17.1.2006 - Shrn poznatkov ku GovCo, a.s.. SI bola n nvrh 6. oboru ponechan na sekcii D. .p. 63/950-V-143-82/2006-S z 17.1.2006 Doplnenie shrnnej informcie k JUDr Oszk . SI bola odstpen na sekciu P, ktor ju neodstpila mimo SIS a zaradila ju do svojho p oznatkovho fondu. .p. 63/956-V-689-5/2006-S z 24.1.2006 o niku utajovanch skutonost z prostredia ejda) smerom k finannej skupine PENTA - SI bola z taktickho hadiska ponechan na 5. o dbore. SI ale bola uveden v liste pre Generlnu a pecilnu prokuratru, pravdepodobne aj na MV SR (IS), ktor bol na zaslan na prelome mj - jn 2006 (Tkikom). Odbor boja prot orupcii a organizovanej kriminalite radu inpeknej sluby Policajnho zboru SR (OBKOK UI S PZ) si nsledne spolu s almi podkladmi vyiadal fotokpiu uvedenej informcie. Fotokp ely spracovania odpovede pre OBKOK UIS PZ zaslal 5. odbor na 9. odbor (Tkik) pod .p. 63/950-D-251-41/2006-S da 17.7.2006. .p. 63/956-V-688-35/2006-S z 8.2.2006 o pripravovanej privatizcii rozvodnch zvo SI bola spolu s inmi informciami da 15.2.2006 odstpen cez sekciu P pod .p. 54-D-150-3 /2006-S predsedovi vldy a ministrovi vntra. .p. 63/956-V-688-41/2006-S z 9.2.2006 o spojitosti finannej skupiny PENTA so Slov nskmi elektrrami a elektroenergetikou. SI bola bola spolu s inmi informciami da 15.2. 006 odstpen cez sekciu P pod .p. 54-D-150-37/2006-S predsedovi vldy a ministrovi vntr a. .p. 63/956-V-689-11/2006-S z 9.2.2006 o korupnom konan predstavitea finannej s PENTA voi jednotlivm poslancom NR SR. SI bola sekciou D navrhnut na odstpenie predse dovi vldy a ministrovi vntra. Sekcia P informciu predsedovi vldy a ministrovi vntra n eodstpila so zdvodnenm, e informcia je slabo podloen faktami. Sekcia P svojvone zn e dveryhodnosti informcie napriek tomu, e nem k zdrojom informcie iadne vedomosti. .p. 63/950-V-259-23/2006-S zo 7.3.2006 o aktivitch osb pracujcich pre finann skupinu ENTA (Varga, Mozolk, Rejda) Sl bola odstpen sekcii P informova MV SR a IS MV SR. Sekcia P

SMV SR GR neodstpila. 5.4. 2006 o niku utajovanch skutonost z prostredia PPZ (Rejda smerom k finannej skupine PENTA riaditea sekcie D. p Forg vrtil Sl skutonosti a vydal pokyn (neitaten) (mimo sekciu P). 2006-S zo 7.4.2006 o niku utajovanch skutonost l PPZ (Rejda) smerom k finannej skupine PENTA poda pokynu ZRD k predchdzajcej Si . 1. ... o skutonosti uveden ZRD; a odstpen osobnm listom riaditea SIS

sekciu P. .p. 63/950-V-275-29/2006-S z 5.5.2006 Shrnn informcia K funkcionrom Fondu nrodnho majetku s nvrhom odstpenia mimo SIS. Sekcia P ju neodstpi a a zaradila ju do poznatkovho fondu. .p. 63/950-V-275-34/2006-S z 15.5.200S o snahch predstaviteov SMK o urchlen privatizciu teplrn. Sl bola ako URGENT navrhnut na odstpenie predsedovi vldy, prezidentovi, predsedovi parlamentu a prezidentovi FNM. Sekcia P informciu neodstpila. .p. 63/950-V-275-35/2006-S z 16.5.2006 o skrytej privatizcii vodrenskch spolon hom zvi odstpenie mimo SIS. Sekcia P ju neodstpila a zaradila ju do poznatkovho fondu Celkovo bolo z ITP Gorila spracovanch na 5. odbore 14 spravodajskch informci, z ktor bolo 9 odstpench na sekciu P. Sekcia P z nich spracovala jedin informciu pre externch prjemcov (predseda vldy, minister vntra) pod .p. 54-D-150-37/2006-S, v ktorej spoji la 2 z vyie uvedench spravodajskch informci 5. odboru. Vina zskanch poznatkov z k nebola odstpen mimo SIS. Chronolgia ohadne poiadavky Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite r adu inpeknej sluby Policajnho zboru SR (OBKOK UIS PZ) .p. UIS-V-91-3/2006-KOK na posk ytnutie podkladov a audiozznamov z ITP Gorila: v 22. tdni 2006 (prelom mj - jn) boli z pokynu vedenia sekcie D na 5. odbore spracovan podklady na vypracovanie listu pre Generlnu a pecilnu prokuratru, pravdepo dobne aj na MV SR (IS) v svislosti s medilnymi aktivitami voi vtedajiemu vedeniu sekc ie D. Ilo o svislosti s aktivitami SBS Dynasty a predstaviteov finannej skupiny PENT A v spoluprci s funkcionrmi polcie. Podklady boli elektronicky zaslan p. Tkikovi, kto spracoval vyie uveden listy pre Generlnu prokuratru a pecilnu prokuratru (pripadne ). Zaiatkom jla 2006 5. odbor obdral iados Odboru boja proti korupcii a organizo vanej kriminalite radu inpeknej sluby Policajnho zboru SR (OBKOK UIS PZ) .p. UIS-V-91 -3/2006-KOK, ktor iadal o o zapoianie audiozznamov SIS z pouitia ITP na osobu Zoltn ga, ktor bolo schvlen sudcom KS BA 23.11.2005 (krycie meno nasadenho ITP je GORILA), o fotokpiu sp ravodajskej informcie .p. 54-D-150-37/2006-S 7 15.2.2006 (spracovate sekcia P), fot okpiu spravodajskej informcie .p. 63/956-V-6S9-5/2006-S, fotokpiu iadosti o pouitie I P (.p. 63/950-D-284-2/2005-S) a fotokpiu rozhodnutia sudcu Krajskho sdu v Bratislave , (uveden audiozznamy, spravodajsk informcie a konkrtne sla psomnost boli uvdzan h listoch na Generlnu a pecilnu prokuratru, z uvedenho dvodu sa domnievame, e bol sp ovan aj list na MV SR, ktor bol pridelen na rieenie IS, ktor ns o uveden materily ). iados OBKOK UIS PZ .p. UIS-V-91-3/2006-KOK bola nsledne z rozhodnutia vedenia sekcie D odstpen na 9. odbor sekcie D (p. Tkik) na vybavenie. 5. odbor medzitm poiadal dotknut sasti SIS (sekcia P, sekcia K) o zapoianie audiozz (iados .p. 63/950-D-251-42/2006-S) a vyhotovenie fotokpie .p. 54-D-150-37/2006-S (ia os .p. 63/950-D-251-40/2006-S). 5. odbor tie vyhotovil fotokpiu spravodajskej informc ie .p. 63/956-V-689-5/2006-S a fotokpiu iadosti o pouitie ITP (.p. 63/950-D-284-2/200 5-S). Fotokpia rozhodnutia sudcu Krajskho sdu v Bratislave nebolo vyhotoven, nakoko p oda zkona o OUS SIS nie je oprvnen vyhotovova fotokpie cudzch utajovanch psomnost Listom .p. 63/950-D-251-41/2006-S zo da 17.7.2006 a 63/950-D-251-48/2006 zo da 2.8. 2006 boli z 5. odboru na 9. odbor (p. Tkik) odstpen vetky v predchdzajcom bode vyia diozznamy a fotokpie psomnost na vypracovanie odpovede a odstpenie materilu iadateo BKOK UIS PZ).

Ku vetkm uvedenm skutonostiam je potrebn uvies, e skutonosti zskan prostrednctvo neboli pouit v procesnom konan, niekokonsobn nik utajovanch skutonost nebol novm preetrovan, napriek tomu, e vetky podklady boli novmu vedeniu SIS poskytnut. Je potrebn tie uvies, e k niku utajovanch skutonost z ITP Gorila bola operatvnym Iveta imov zskan 19.3.2007 spravodajsk informcia 63/956-V-804-10/2007-S, ktor priamo vor o tom, e bval riadite sekcie D PaedDr. ubomr Arp kontaktoval Zoltna Vargu a p vom neho odovzdal predstaviteom finannej skupiny PENTA za 3 - 4 mil. Sk nahrvky z I TP Gorila na CD nosii. Poiadavkou predstaviteov PENTY bolo, aby boli uveden prostried y presunut z tu na et. alm operatvnym preetrovanm na 56. oddelen 5. odboru sekcie D (cez iadosti na komer o vpisy z bankovch tov Arpovej spolonosti Identita, s.r.o.) bolo zisten, e na ty onosti prichdzaj mesane rdovo niekokostotiscov platby od spolonosti Barkont, s.r.o 5850493, ktorej jedinm spolonkom a konateom je Peter Demovi, r.. 720906/6425, bytom L Novomestskho 4, Pezinok, resp. Krkov 10, Bratislava. Uveden Peter Demovi je v zznamo h ITP Gorila spomnan ako Demo, ktor spolone so Zoltn Varga pracuje pre finann sk . Nov riadite sekcie D napriek tmto skutonostiam odmietol akkovek alie kroky smerom eeniu niku utajovanch skutonost ITP Gorila ako aj k vyuitiu samotnho obsahu ITP. 13.12.2005 (Anna Bubenkov, Jaroslav Hak)

19.12 hod. prichdzaj Jaroslav Hak a Anna Bubenkov - lenka Vkonnho vboru FNM SR ve riaditeka sekcie zakladateskch innost a vkonu prv akcionra FNM. Maj mileneck Rozprvaj o zverejnen (v Pravde) prepojen novho lena dozornej rady Bratislavskej tepl skej, a.s. prof. Rudolfa Sivka na finann skupinu Penta. Sivk bol po zverejnen prepoje nia na Pentu u Bubenkovej a hovoril jej, e vetci z fakulty sa ho na lnok ptaj. Zvid odmeny 20 tis. Sk mesane. Sivk sa z toho zosypal. Bubenkova mu povedala, e aby sa n eopovil zloi funkciu, Prof. Sivk povedal, e u je neskoro, e on u sa vzdal. Bubenk evan, e funkciu vzdal Na zverejnenia prepojen prof. Sivka bol nahnevan aj minister hospodrstva Jirko Malchr ek. Malchrek pred 10 mintami volal Bubenkovej, e kto mu ho podsunul. Bubenkov je tie hnevan na Malchrka. Hovor Hakovi, e s Malchrkom bola v piatok a povedala mu svoje v k BNO obchodu za 1 mld. Sk cez osobu Liptk y BNO podniku, kde s akcionri aj Nemci (pr avdepodobne ZSE, alebo SPP). Bubenkov povedala Malchrkovi, e uveden obchod za miliard u nemusia medilne ust (ide pravdepodobne o tunelovanie BNO podniku, kde m tt akcionr podiel). Bubenkov hovor, e uveden obchod sa nepi ani Nemcom a Bubenkov im navrhla akcionrskej zmluve preskmali monos odmietnu Malchrkovho loveka (Liptk). Hak je lchrek je sce infantiln (vek decko) a ako sa s nm komunikuje ale na funkciu ministr z monost on alebo Rusko lep. Bubenkov sa pta Haka, i materil o Slovalco, ktor na rokovanie vldy SR predloil M acovala Penta. Hak nevie, ale zist jej to u svojho partnera Joa z Penty (pirko alebo ravkin). Bubenkov sa sauje na komunikciu s Joom, e mu treba vetko hovori po lopate vysvetuje, e Joo je z nich najinteligentnej (IQ testy, matematika, jazyky), len nem z ysel pre situciu. Bubenkova sa rozhoruje, e s Joom volala a ten jej do telefnu rozpr vetky men (Meinl Bank at.). Bubenkov oznamuje Hakovi, e Slovalco je vyrieen len 05 a 2006. Bude potrebn ete rokova o obdob 2007 - 2013 (ide o nevhodn zmluvy medzi SE a Slovalco, ktor s dvodom mekan vstupu talianskeho Enelu do SE). Bubenkov rozprva o zujme viacerch subjektov o kpu zdravotnckych zariaden. Dnes bol Sklenr, ktor sa zaujmal o kpu polikliniky Teheln. Hak sa jej pta, i sa ptal na nkov odpoved, e nie, e sa ptal len koko je zujemcov. Hak sa pta koko chce Skle ov hovorila, e si preiel budovu, povedal, e tam treba vek investcie a je ochotn zap 0 mil. Sk. Bubenkov hovor, e ete v zujem bude o polikliniku Ruinov. Rozvodn zvody - Vchodoslovensk. Stredoslovensk a Zpadoslovensk energetika VSE. SSE E Hak del provziu za vber poradcu na dopredaj 10% akci SSE, ZSE, VSE na burze a priame edaje zvynch minoritnch balkov (39% akci) SSE a VSE. Na rozdelenie je 2 mil. EUR. Ini citorkou a realiztorkou doprivatizcie zvynch balkov akci rozvodnch podnikov bola Bu Hak chcel preto 2 mil. EUR rozdeli medzi Annu Bubenkovu, Jozefa Juricu (riadite sekc e prpravy a realizcie predajov FNM) a ministra hospodrstva Jirka Malchrka. Oslovil h o ale Igor Kucej (pokladnk SDK) a bud musie nieo da aj im. Hak m po 20. decembri tretnutie s Gabrielom Palackom (pri financovan SDK je najvy - nad Kucejom). Presn sp delenia bude zvisie od tohto stretnutia. Hak sa pta Bubenkovej na jej nzor i maj

zahrn aj Palacku. Bubenkov povedala, e aj ke to vymysleli a zrealizovali oni (Bubenk Jurica, Hak), nevedia to sami presadi a bud sa musie podeli. Hak sa pta Bubenko ovi poveda, e do delenia bud zahrnut aj funkcionri FNM (Bubenkova, Jurica), i nem s stranckej lnii problmy. Bubenkovej je to v podstate jedno, lebo je otzne i Hakovi a uver. Hak hovor Bubenkovej, e sa ohadne doprivatizcie SSE dnes stretol so zstupcom Elect France (EdF) Patrick Luccioni a s jeho lobistom Jacques Sicotte. Patrick Luccio ni je aj predseda predstavenstva a generlny riadite SSE. Hak sa s nm dlhodobo pozn a j dobr vzahy. Luccioni predbene ponkol provziu 2,5 mil. EUR o je poda Haka mlo % z oakvanej predajnej ceny 200 mil. EUR). Luccioni mu ale vysvetlil relie, e Electr icit de France (sasn 49% vlastnk SSE) je ttna firma a neme ponknu viac. Hak t e ete sa u Luccioniho bude snai tto sumu zvi na aspo 3 mil. EUR (120 mil. Sk). Ti tom rozdelil Bubenkovej, Juricovi, Malchrkovi a Palackovi. Obva sa ale, e Palacka bu de chcie viac, pretoe predaj mus schvli vlda SR. Ako prklad uvdza, e Palackova pre bude 100 mil. Sk pre neho, 19,8 mil. Sk pre Malchrka a funkcionrom FNM po 10 tis. EUR. Privatizcia teplrn (Bratislava. Trnava. ilina. Martin, Zvolen. Koice) Hak rozprva, e sa ohadne privatizcie teplrn (Bratislava, Trnava, ilina, Martin, Z ce) stretol cez weekend s lenmi prezdia FNM Igorom Groaftom (SDK) a Stanislavom Jano tom (KDH). Groaft stoj v otzke privatizcie teplrn za Bubenkovou. Spomnaj spolon dne privatizcie teplrn medzi Palacka, Bubenkov, Groaft (vetci SDK), kde Bubenkov ravdepodobne ide o odvolanie Bubenkovej z privatizanej komisie (vi rozhovor Hak - Mal hrek z 15.12.2005 k prezidentovi FNM Jozefovi Kojdovi). Hak hovor o zmench v orgnoch Bratislavskej teplrne, a.s., (BAT), ktor m pripraven om predstavenstva sa m sta Ladislav Etok (v sasnosti len predstavenstva). Sasnho p predstavenstva Ivo Foltn nech Hak v predstavenstve. Z predstavenstva odvolaj aj Rbe Prikryl, ktor m s pre z FNM. Bubenkov rozprva o rozhovore s Palackom v svislosti s privatizciou teplrn (pri jej o lan z komisie). Bubenkov nem rada Palacku (vol ho kulavec). Palacka jej hovoril, e v slosti s privatizciou teplrn je v SDK vnman skr ako osoba konajca v prospech Malch nta) a nie v prospech domovskej SDK. Palacka jej hovoril, e Kojda jej mal poveda, e Penta neme dosta vetky teplrne a e v privatizcii teplrn boli delenia ete v ase, ebol ministrom -TEKO (Koick teplre) m s SMK (Vilgi), Bratislavsk teplre m s p DH m dosta niektor z mench teplrn (Martin) a pod.. Bubenkov odovzdva Hakovi nejak materily ohadne BAT. Bubenkova prisbila Hakov afoten materily. Fond nrodnho majetku SR Hak predstavuje Bubenkovej nov koncepciu fungovania FNM. Prezidenta FNM Jozefa Kojdu odstavia od rozhodovania (vo funkcii zostane). S odstavenm Kojdu shlasil aj Palack a, ktor konene pochopil, e Kojda hr na vlastn triko. Hak dohod Kojdovi nejak obch , a.s. za asi 10 -15 mil. Sk aby Kojda nerobil problmy (vi rozhovor Hak - Malchrek z 5.12.2005 k prezidentovi FNM Jozefovi Kojdovi). Neoficilne m prezdium namiesto Kojd u vies Igor Groaft Bubenkov bude neoficilne vies Vkonn vbor FNM. V prezdiu FNM bu ujcich 5 hlasov cez Igor Groaft (SDK), Stanislav Janota (KDH), Milan Krajniak (KDH) , Frantiek Stano (SDK) a Mikul Kaaljak (pvodne ANO, teraz pracuje pre Haka), ktor je zvynch 4 lenov prezdia FNM (Vgh, Duray, Kojda, Plechlo). Hak sce na rokovan so vom Janotom ete presne nedohodol spoluprcu KDH (Janota, Krajniak), ale KDH je tomu to rieeniu fungovania FNM naklonen. Hak hovor Bubenkovej aby ila za Igorom Groafto ozprvala sa s nm o tom. S vyie popsanm systmom fungovania FNM shlasia aj Igor Kucej briel Palacka z SDK. Hak sa pta Bubenkovej i bola dnes u Ivana Mikloa. Bubenkov odpoved, e stretnutie Privatizcia Poliklink

Hak hovor, e zistil, e do privatizcie poliklink neme Ministerstvo zdravotnctva n hodujcou osobou pri privatizcii poliklink je minister hospodrstva. Hak by mohol pres aby zujemcovia o polikliniku museli ma zdravotncku licenciu. Po dnenej koalinej rade , ke SMK toilo na ministra Zajaca, e cel zdravotnctvo je Penta to nechce preha. Ak ta cel zdravotnctvo, SMK by poadovalo cel SEPS a SE. Pri privatizcii poliklink bude p trebn zaangaova aj VC, ktor musia zdvodni, e polikliniky nechc. Mal by to urobi d svojho mandtu ubo Roman. Ak to nebude chcie urobi, m by zaangaovan Vladimr Bajan.

Hak rozprva o hodnote polikliniky Teheln. M pripraven dve ceny. Ak bude poliklinika eln naalej zdravotnckym zariadenm m Hak pripraven ponuku na 94 mil. Sk s tm, e m zo 62 ambulanci (okrem 3 s vetky skromn) bude musie vypoveda njom a da si tam vlastnch lekrov, ktor bud v zamestna mere. V prpade, e pjde o realitn vyuitie polikliniky m cenu 60 mil. Sk. Z rozhovoru v plva, e Hak je len poradca bliie nezistenej skupiny osb, ktor chce do polikliniky va a ktorej lenkou je aj Bubenkov. Rozprvaj aj o privatizcii alch zdravotnckych

19.30 hod prichdza Jirko Malchrek (odomke, vypne alarm, zapne TV). Telefonuje s neznmym o odvolan 2 BNO ud a dosaden svojich ud. 19.47 hod. prichdza Jaroslav Hak. Malchrek zana rozprva o stretnut s Igorom Junasom (Kerametal). Junas vydiera tt. t za nejak zbrane a on si to zobral z SPP. Chce od Malchrka aby mu ete schvlil vyrovn anie 180 mil. Sk, za ktor stiahne aloby voi ttu (poda Malchrka a Haka fiktvne). a to nepi a chce o tom hovori s generlnym prokurtorom a s Ivanom Mikloom. Malchrek sa pta Haka ako sa mu pozdva nedvno zverejnen prepanie na MH SR. Hak Malchrka aby smerom na verejnos komunikoval takto veci. Hak sa pta Malchrka na Rob (Malchrkov hovorca). Malchrek sa sauje, e sa sce sna ale nie je schopn. Beovi dv j negatvne lnky o om v SME (Monika emlov). Potrebuj asi niekoho inho. Rozprvaj ce edilnej komunikcii MH SR. Malchrek spomna rozhovory pre Hospodrske noviny, ktor zorga izoval jeho brat. Zanaj prechdza pripraven agendu: Slovensk elektrrne, a.s. (SE) Hak rozprva, e si sadol s novm predsedom dozornej rady SE uboom evkom (Malchrko privatizciu). ubo evk spolu s umi s PENTY (Peter Benedikt, ubo Sekerka - riadite a predstavenstva PPC, a.s.) bude manaova cel SE. Hak vysvetlil evkovi ako bud spo (pravideln stretnutia) a koluje ho. Hak rozprva, e chce v SE prelomi 100 milinov obchody k jadru (likvidcia V1 a vyhor ivo), ktor s poda neho zbyton a ktor slia len na oderpvanie peaz zo SE. Poda H hdza k likvidcii jadrovch elektrrn (iba sa konzervuj na predpokladan alie pouitie ti). Hak vysvetuje Malchrkovi problematiku cien elektrickej energie. Hak vysvetuje Malchrkovi sasn stav v SE: kad v predstavenstve si rob svoje obcho onca podvdza vlastnch ud, Igor Groaft (Hak sa s nm stretva, dobre vychdzaj) uro s elektrinou s dcrskou spolonos ruskej RAO UES, OstElektra (Malchrek m dosta 500 tis. EUR z tohto obchodu). Milo ujansk tie podvdza (podviedol aj Haka). Najvie podvod dseda predstavenstva Miroslav Wollner (SMK, Vilgi). Hak dal evkovi prkaz stopn Wo vetky veci nad 30 mil. Sk. Miroslav Wollner chce tie odstavi Rapka a chce sa sta gen. riaditeom a predsedom predstavenstva SE, a.s. Hak sa rozhoruje, e Wollner sa sprva ako keby bol ministrom hospodrstva Vilgi Malchrek. Hak m pre Malchrka pripraven zoznam 11-15 vec v SE nad 100 mil. Sk, ktor sa bud re Spolu ide o vye 1 miliardu Sk. Vetky veci nad 20 mil. Sk schvauje dozorn rada SE. M aj v nej 5 ud z 12 (evk, Jurica, Bubenkov, Kontiak, prid sa aj Groaft). Hak m vzjomn dohodu v energetike, ktor ale nefunguje a ktor chce porui. Oakvaj protireak ov (Vilgi) za stopnut Wollnerove veci, ale v DR ich prehlasuj. Hak rozprva, e zatia dal uboovi evkovi pokyn na jeden obchod - sa na informa jemcovia o dodvku (SAP, Logica a ete jedna firma). Sa mus vyhra SAP za 390 mil. Sk. avodliv cena je okolo 350 mil. Sk Malchrek dostane provziu 25 mil. Sk. Hak hovor Malchrkovi, aby odvolal z predstavenstva SE Rapka a ujanskho. Malchrek dnes povedal Ivanovi Mikloovi, Jliusovi Brockovi a maarom. Hak hovor Malchrkovi, a predsedu predstavenstva vymenoval Miroslava Pikusa (nie je v iadnej firme prepoj en na Pentu). Dali ho nedvno aj za predsedu dozornej rady SPP (ak to bude konflikt zujmov m odstpi z dozornej rady SPP). Namiesto ujanskho daj Vojtecha (tefana) Hari Hak ke Malchrkovi aby zmeny vhodne komunikoval v mdich. Ako dvod m uvies problm E talianskym Enelom. Malchrek hovor, e o zmench v predstavenstve SE hovoril s Fulvio m Contim (prezident talianskeho ENELu), ktor ich vemi vta. K privatizcii SE talianskym Enelom Hak hovor, e sa stretol s Testim (pravdepodobne z nelu), s ktorm sa stle neme dohodn. Problmom zabraujcim dokoneniu privatizcie s luvy SE so Slovalco a vylenenie elektrrn A1 a V1 a zvodu na vyraovanie jadrovooenerge tickch zariaden do ttnej GovCo, a.s. (celkovo priestor na vyjednvanie SR s Enelom je

10 mld. Sk). Malchrek chce vyjs v strety Enelu v neprospech SR, za o poaduje motivciu 1 mld. Sk. Odovzdanie provzie m prebehn cez navenie ceny, za ktor m Penta preda En oplynov cyklus o 1 mld. Sk. Hak sa obva monej medializcie vydierania zo strany Enelu tor by Malchrka stla miesto ministra. Ete sa nevie rozhodn (ance s 50:50). Mus sa nes, resp. zajtra. V prpade realizcie by Hak z 1 mld, Sk navye za PPC dal vinu Mal nieo SDK. Nejakch 50 mil. Sk by Hak dal aj KDH. Malchrek by mohol zarobi ivotn p alchrek nevid rokovac priestor na 10 mld. Sk v prospech Enelu (vid len na cca 3 mld. Sk) a moc sa mu do toho nechce s. Hak s Testim ete urob posledn pokus: M sa s nm po tomto stretnut s Malchrkom. Slovensk elektrizan prenosov sstava, a.s. - SEPS Hak hovor, e je tam nastaven tak ist komunikcia ako v SE, a.s. Penta m v predstav d (2 vlastnch, 1 z SDK s nimi spolupracuje). Za Pentu sa SEPSu bud venova takisto Pet er Benedikt a ubo Sekerka. Je tam vytipovanch 10 obchodov z investinho plnu SEPS, kto sa bud venova. Ku koncu stretnutia (cca 21.30 hod.) odovzdal Hak Malchrkovi zoznam t to projektov. Hak del provziu z obstarvania informanho systmu v SEPS za cca 165 mil. Sk, ktor j v dozornej rade SEPS - 10 milinov Malchrkovi, 10 milinov Oszkrovi Vilgimu. Vilgi sa z tia neprihlsil. Ak sa neprihlsi celch 20 milinov pjde Malchrkovi. Generlny riadite adislav Szemet je Vilgiho lovek. Rozvodn zvody - Vchodoslovensk. Stredoslovensk a Zpadoslovensk energetika - VSE. SSE ZSE Hak del provziu za vber poradcu na dopredaj 10% akci SSE, ZSE, VSE na burze a priame edaje zvynch minoritnch balkov (39% akci) SSE a VSE. Z celkovch 4,7 mil. EUR za poradcu pjde 2,7 mil. EUR pre poradcu a 2 mil. EUR je n a rozdelenie. Hak chcel pvodne 2 mil. EUR rozdeli rovnm dielom medzi Malchrka a len nnho vboru FNM Annu Bubenkov a Jozefa Juricu. Zaali sa ale do toho montova SDK a KDH. Hak tak bude musie nieo da aj Igorovi Gro -7 mil. Sk) a Stanislavovi Janotovi (3-5 mil. Sk). Vina ale pjde Malchrkovi, Bubenkov j a Juricovi. SDK (Igor Kucej, Gabriel Palacka) chce oetri tak, e im ponkne spoluas elen provzie z priameho predaja zvynho minoritnho balka SSE a VSE. Hak u rokoval om predstavenstva a generlnym riaditeom SSE Patrick Luccioni, s ktorm sa dlhodobo p ozn a maj dobr vzahy. Luccioni predbene ponkol provziu 2,5 mil. EUR o je poda Ha ieo vye 1% z oakvanej predajnej ceny 200 mil. EUR). Luccioni mu ale vysvetlil relie, Electricit de France (sasn 49% vlastnk SSE) je ttna firma a neme ponknu viac. H al s tm, e ete sa u Luccioniho bude snai tto sumu zvi na aspo 3 mil. EUR (120 mil e by potom rozdelil na tretiny pre Malchrka, SDK a 4 funkcionrov FNM (vkonn vbor FNM Bubenkov, Jurica, prezdium FNM - Groaft, Janota). Obva sa ale, e Palacka bude chcie ac, pretoe predaj mus schvli vlda SR (Palacka vyplca aj Mikloa). Hak by to rieil alackovi povedal, e EdF dala menej. Problm je ale v tom, e EdF ako ttna firma nebude mc provziu zaplati priamo Hakovi, ale cez poradcu EPIC. Palacka si tak v EPICU bude eri celkov vku provzie od EdF. Hak hovor, e funkcionrom z FNM v kadom prpade m . Sk, ke chce aby fungovali, pretoe oni nes najviu zodpovednos a maj s tm najviac (aj ke bene dostvaj len 2 -3 mil. Sk kad, len Jurica raz dostal 7 mil. Sk).

Provzia za priamy dopredaj 41% balka akci ZSE patr poda dohd SMK (Vilgi). U ZSE sa oakva predajn cena okolo 300 mil. EUR o predstavuje pre SMK provziu od nemec kho E.ON Energie AG (sasn vlastnk 49% akci ZSE) cca 4 -6 mil. EUR. Provzia za zvyn ci VSE sa zatia nebude deli, pretoe sasn 49% nemeck akcionr RWE Energy zatia nepr em o kpu uvedenho balka. Hak sksi ete oslovi predsedu predstavenstva a generlneho VSE Giestinga. Transpetrol. a.s. Hak sa pta Malchrka o je s Transpetrolom. Malchrek hovor, e zajtra by do SR mal na m lietadle prs Tybi a v pondelok alebo utorok na svojom prdovom lietadle BNO Rus zo spolonosti Rusneft Spolone rozoberaj prpad uvznenia BNO a gliana, ktor bol prepusten a odstaven z opercii v Litve a SR (rafinria Mazeiku a Tran petrol vo vlastnctve Yukos Finance). Hak hovor, e by sa pred ukonenm transakcie s T etrolom ete poksil zvi provziu od ruskej strany. Zatia je z cca 100 mil. USD hodnoty ansakcie dohodnut provzia vo vke 3,5 mil. USD, o je celkom dobr vka (omnoho viac ak rklad zo SSE). Opercia s Transpetrolom je predbene odshlasen aj vo vlde SR. Hak ch cel provzia ila Malchrkovi. Hybnou silou v transakcii je ale SMK, ktor bude rozdeova

rovziu (Czucz) a provzia pjde napoly medzi Malchrka a SMK. SMK chce transakciu s Tra nspetrolom stihn do volieb. Motivciou nie je iba provzia ale najm vzah Transpetrolu k Slovnaft (MOL). Osobami z SMK za transakciou s predseda predstavenstva a generlny riadite Transpetrolu tefan Czucz, predseda SMK Bla Bugr a pravdepodobne aj Vilgi. Fond nrodnho majetku SR Hak predstavil Malchrkovi nov koncepciu fungovania FNM SR. Pvodne chceli odvola prez nta FNM SR Jozefa Kojdu, ale neskr sa rozhodli, e ho len odstavia od rozhodovania. O vetkom v prezdiu FNM bude rozhodova ptica Igor Groaft (SDK), Stanislav Janota (KDH , Milan Krajniak (KDH), Frantiek Stano (SDK) a Mikul Kaaljak (pvodne ANO, hmotne ho z interesva len vkonnho vboru Jozef Jurica), ktor prehlasuje zvynch 4 lenov prezdia iho otroci Vgh a Duray za SMK, Kojda, Plechlo). Uveden ptica bude innos koordinova s nmi vkonnho vboru Anna Bubenkov (SDK) - riaditeka sekcie zakladateskch innost a ionra FNM, Jozef Jurica (pvodne ANO) - riadite sekcie prpravy a realizcie predajov FN M, Jn urana (SDK) - riadite sekcie retitci a bezodplatnch prevodov FNM a tvrtm l namiesto Marina Karkua (ANO) nedvno dosadil Hak, ale nepamt si jeho meno (pravdepo Roman Guderna). Ad hoc, v zvislosti od konkrtneho privatizanho prpadu bud ete pribe odpredsedu vkonnho vboru Petra Huora (SDK) alebo dvoch lenov vkonnho vboru za KDH Mihalik, Anton Brath) - tak aby mali potrebnch 6 hlasov na prehlasovanie v 11 lenn om vkonnom vbore FNM. Hak m takto systm fungovania dohodnut u s financmajstrom SD ucejom a s KDH. Ete to mus schvli Palacka. Hak napriek tomu, e odstavil prezidenta FNM Kojdu si to s nm nechce plne pohneva, pr im me robi problmy a obtrukcie pri niektorch technickch veciach (zvolvanie prezdi R a pod.). Pred 2 tdami sa Hak stretol s Kojdom ohadne Kojdovch poiadaviek na Ha niesol zoznam nvrhov 9 obchodov za cca 600 mil. Sk, cez ktor by Kojda tuneloval Br atislavsk teplrensk, a.s. - BAT (Kojda je predsedom dozornej rady Bratislavskej tep lrenskej, a.s.) a poadoval od Haka ich schvlenie. Kojda poadoval na svoju firmu zmlu s BAT na prenjom pozemkov na vstavbu novej turbny a na dlhodob odber tepla, poadoval tie predaj 4 ha pozemkov BATky v hodnote cca 500 mil. Sk na jeho firmu, poadoval s prvu vonch zdrojov BATky 130 mil. Sk pre svoju firmu, chcel tie z predstavenstva BAT odvola Ladislava Etoka a nahradi ho svojm lovekom, chcel zmluvu priamo s Pentou at. ak sa rozuoval nad naivitou a nerelnosou jeho nvrhov a schvlil mu len jeden mal o vedench obchodov (erpadl za cca 3,5 mil. Sk). Hak potrebuje Kojdu aj na odvolanie Nikolaja Ponevskho (volaj ho Rus) z predstavenstva BAT. Odvolanie Rusa m navrhn Anna Bubenkov. Hak informuje Malchrka (m si to necha pre seba), e ho oslovil predseda p enstva BAT Ivo Foltn, ktor sa s nm chce stretn. Foltn zavil zo svojich pvodnch po a chce pracova pre Pentu. Hak ete nevie i je to skuton zujem alebo ide o provokci stretnut s Foltnom. Hlavnm dvodom odstavenia Kojdu je skutonos, e je nenaran a m nerelne poiadavky. H oho lepie komunikuje s Igorom Groaftom, ktor m Kojdu na FNM neoficilne nahradi, a kto akceptuje Hakom stanoven provzie. Groaft je nekonfliktn a dobre komunikuje s Annou B nkovou z Vkonnho vboru FNM. Aby Kojda nerobil problmy (privatizcie rozvodnch podniko t.), bude mu musie Hak ete nieo podhodi: cca 5-7 mil. Sk, maximlne 15 mil. Sk. Nejakch 2 mil. Sk mu Hak mono d aj z provzie za poradcu pri privatizcii zvync kci rozvodnch zvodov (vi vyie). Hak koluje Malchrka aby sa s Kojdom v pondelok s mohol tak veci. Malchrek m Kojdovi poveda, e Jozef Jurica je jeho lovek (Malchrkov), ho na FNM chce ma a nech ho Kojda akceptuje. Hak opisuje Malchrkovi konflikt na FNM medzi prezidentom FNM Jozefom Kojdom a lenkou Vkonnho vboru FNM Annou Bubenkovou (reprezentuje zujmy Penta Group). Kojda odvolal Bu benkov z privatizanej komisie (pravdepodobne na privatizciu teplrn - vi rozhovor Ha enkov z 13.12.2005 k privatizcii teplrn), pretoe prekroila kompetencie a riadi aj je Kojda si hne obehol Gabriela Palacku, Ivana Mikloa, Jna Rusnka a vysvetoval im, e ho Bubenkov koluje a e ke to tak chc, nech ich navzjom vo funkcich vymenia. Prebehli v vzjomn stretnutia medzi Bubenkovou, Ivanom Mikloom, Gabrielom Palackom, Igorom Kucej om a Jozefom Kojdom. Bubenkov bola z uvedenej privatizanej komisie odvolan. Vzpt bol a intervenciu Haka op do komisie prijat. Hak vysvetuje Malchrkovi, e Bubenkov ea napr. provzia 100 mil. Sk za privatizciu Paroplynovho cyklu, provzia za ZSNP iar n d Hronom a z mnohch alch vec a nemu ju len tak odvola z komisie. Malchrek sa pta Haka na Kojdove kontakty. Hak vysvetuje, e Kojda je naviazan na DK) - predseda vboru NR SR pre hospodrstvo, privatizciu a podnikanie a je trochu kam art aj s Miroslavom Pikusom (Hak ho vyie navrhol na generlneho riaditea a predsedu

tavenstva SE). Malchrek sa pta Haka, i me na stretnut s Kojdom poveda, e chce v pka za Pikusa. Hak mu hovor, aby to nerobil, lebo Kojda by hne beal za Rusnkom a h by mu, e Hak nakzal Malchrkovi dosadi za predsedu predstavenstva SE Pikusa. Hak o lchrkovi Kojdovo sprvanie na prklade vberu poradcu na privatizciu teplrn v Bratislav Trnave, iline, Zvolene, Martine a Koiciach, ktorm sa stala CAIB. Vber poradcu vrtane provzii kompletne zmeneoval Hak. Kojda vzpt kontaktoval Haka s tm, e vber por o rii a ponkol vber poradcu ako svoj vklad do privatizcie teplrni. Hak ho odmietol ovnal Kojdove sprvanie k obchodnkovi s vodou. Privatizcia Letisko M.R.tefnika - Airport Bratislava, a.s. Hak vysvetuje Malchrkovi cel pozadie privatizcie bratislavskho letiska. Vber a innos poradcu na privatizciu letiska Meinl Bank je kompletne v rii Haka, re TA Group. Hak m o privatizcii bratislavskho letiska dohodu aj s Gabrielom Palackom a akove zujmy v privatizcii reprezentuj najm Jozef Jurica - riadite sekcie prpravy a ie predajov FNM a Anna Bubenkov - riaditeka sekcie zakladateskch innost a vkonu pr nra FNM, ktor s zrove lenmi privatizanej komisie na predaj bratislavskho letiska. H e na amatrsky postup predsedu privatizanej komisie na privatizciu letsk Branislava K vasnicu (dosadil ho minister dopravy Prokopovi), ktor navtvil poradcu Meinl Bank a s ubporadcu s tm, e ho posiela premir Dzurinda a vicepremir Miklo s tm, ako m privatiz prebehn (pravdepodobne v prospech J&T). Hak m s predstavitemi Meinl Bank dlhodob vzahy, vzjomne sa navtevuj, spolupracova ivatizcii Banky Slovakia (teraz Privat banka), kde Meinl Bank zastupoval zujmy Pen ta Group, z oho keby sa na to bolo prilo mohol ma Meinl Bank vek problmy (strata bank vej licencie). Medzi Meinl Bank a Penta Group je maximlna dvera. Hak cez Meinl Bank p erie peniaze z off-shorov. Dolo ale k neoakvanej situcii, ke subporadca Meinl Bank, k torm je SH&E iniciatvne poslal privatizanej komisii posudok bez vedomia Meinl Bank, v ktorom ponuku konzorcia Two One, ktorho lenom je Penta Group vyhodnotil ako naj horiu aj ke ponklo najvyiu cenu (vi otvoren zdroje). SH&E konal v prospech J&T, ktor enom konkurennho konzorcia. Hak m k privatizcii letiska pripraven akn pln, ktor pozostva z 4 bodov: sna sa printi Meinl Bank, aby doruili komisii vlastn hodnotenie v prospech Two One, pretoe SH&E nie je v priamom vzahu k vlde SR ako poradca, ale l en vo vzahu k Meinl Bank. Hak hovor, e dnes sa v Bruseli stretne premir Dzurinda s rakskym kancelrom husselom, ktor je nastaven aby tvrdo loboval za Two One (dovolva sa spravodlivosti, pretoe cena mala by hlavn faktor pri privatizcii). Malchrek poslal Prokopoviovi BNO list Hak sa sna priamo finanne zainteresova ministra dopravy Pavla Prokopovia s tn cez weekend (Prokopovi poslal Hakovi sms, e sa s nm chce stretn). Hak popisuje Malchrkovi spsob akm sa sna v privatizcii bratislavskho letiska zain inistra dopravy Pavla Prokopovia (volaj ho zmrzlinr). Prokopovi cez spolonos Novaphar , s.r.o. zskal koncom roku 2004 na 5 rokov do prenjmu eleznin nemocnicu s polikliniko u v Bratislave (Penta Group skonila v sai druh). Prokopovi je cez osoby Jana Steblov Zbyhnev Stebel majoritnm vlastnkom (66%) tejto spolonosti. Minoritn podiel dal Proko povi Doc. MUDr. Michalovi Ondrejkovi, CSc., ktor oetroval Prokopoviovho chorho otca rakovinu a Zbyhnevovi Stebelovi. Problmom spolonosti je, e maj vemi zle spraven njom luvu, nevedia to robi, nemaj na vplaty, zdravotn poisovne im vypovedaj zmluvy, elezn im zruili dotcie a tak uveden prenjom vlastne nem hodnotu. Hak ponkol predstavite harm, s.r.o. 50 mil. Sk za uveden prenjom (bez hodnoty). J&T u predtm ponklo 20 mil. Sk. Hak po ase zvil ponuku na 80 mil. Sk za zmluvu bez hodnoty, o by malo vlastne predstavova pl tok pre Prokopovia. Hak si ete nie je ist, i Prokopoviovi vbec nieo d, pretoe i b problmy (nielen pri privatizcii letiska). Uvauje o monosti poui na neho donucovaci rostriedky (kladivo) cez Dzurindu a Palacku. Malchrek odbo od tmy s tm, e J&T ho nem rado, pretoe nechce s nimi obchodova. Pete a (J&T) ho sprostredkovane kontaktoval, i nemu urobi aspo obchod s budovou Ministerst va hospodrstva (MH by sa presahovalo do priestorov J&T - pravdepodobne Presscentru m a odpredalo J&T uvolnen budovu). Malchrek obchod odmieta a odmieta sa s predstav itemi J&T stretva po hoteloch, ke sa neme na verejnosti stretva ani s Hakom. eleznice f pravdepodobne privatizcia S Cargo Slovakia. a.s.) Malchrek sa pta Haka, i u eleznice beia. Hak hovor, e k elezniciam si ete n

n. Nov politick strana Hak oznamuje Malchrkovi, e s partnermi z Penty prejednal vznik novej politickej stran y a ako najvhodnej predseda novej strany im vyiel generlny riadite STV Richard Rybne Pvodne uvaovali aj nad Danielom Krajcerom z Markzy. Rybnek je z medilneho hadiska na odnej (manar roka), aj ke Peter Kuba mal s nm nejak negatvnu sksenos. Teraz zha ormcie. Rybnek pravdepodobne o svojej novej funkcii ete nevie, zatia ho ete nekontakt vali. Rybnek m kontakty aj na KDH. Generlnym tajomnkom alebo generlnym manarom nove any bude bval riadite SRo Jaroslav Reznk. Angaovanie Penta Group v novej strane bude navonok prezentovan maximlne cez osoby Peter Kuba, minister kultry Tth a Malchrek, kt or bud sasou uieho vedenia novej strany. Nik sa nesmie dozvedie, e Penta vlastn c Politick veci m v Penta Group na starosti Jozef pirko (Hak je cez ekonomick), ktor ude cel koordinova. pirko sa s novm predsedom a manarom strany bude stretva maximl mesane aby sa neprevalilo prepojenie na Pentu. Otzne je psobenie ubomra Lintnera v no vej strane. Lintner uvauje aj nad odchodom z politiky. Hak si s Malchrkom dohaduje al stretnutie k novej politickej strane za asti aj svojho spolonka Jozefa pirka, ktor t preberie a za asti Lintnera a ministra kultry Ttha. Potom sa ete bavia veobecne o politickej situcii. Malchrek rozprva Hakovi o ministr dravotnctva Rudolfovi Zajacovi, ktor sa sprva hystericky, na koalinej rade ukal Malch ovi, e zmenu BNO stanov rob pre Slva Haka. Zajac na rokovan vldy predloil BNO mate r vzpt stiahol a nsledne op predloil. Sprva sa ako zlodej, ktor chce ukradn ale vedomia a neukradne. Zajac sa boj, e ho chce Dzurinda odvola. Malchrek si to nemysl. Malchrek ete spomna, e ho navtvil nezvisl poslanec Herman Arvay, ktor chcel od neho vianon odmenu. Bavili sa o vhranom liste Arvayovi (medializovan). Malch ek rozprva o trestnom sthan, ktor podal na Plus 7 dn za lnok, e pouva vldne vozi n ely. Hak mu vysvetuje medilnu situciu - napr. Nov as m 500 alb rone, z kto ota (cca niekoko mil. Sk pri zisku 120 mil. Sk rone). Km niekto nevyhr v spore nad m mi 100 - 200 mil. Sk, m ich pole do bankrotu stle bud psa tak veci. Hak navrhuje aby zaaloval Plus 7 dn o 5 mil. Sk. Malchrek rozprva aj o fondoch pod sprvou minister stva hospodrstva. Situcia je tak, e vetky peniaze v Slovenskej agentre na podporu ces ovnho ruchu na rok 2005 a 2006 s u vyerpan na uchdzaov, ktor v minulosti vyhrali sae ale neboli n niaze a Malchrek nem z toho ni. Nov riaditeku SACR Silviu Kollrikov zakoloval, aby la podmienky posudzovania iadost. Malchrek vysvetuje Hakovi svoju denn agendu: zaob vea s jadrom a personlnymi vecami. Oznamuje Hakovi, e do Mochoviec dosadil ubomra S a vo Vojanoch je Maxim (m ho pod kontrolou Zolo - asi Varga). GovCo. a.s. Hak vysvetuje Malchrkovi, e GovCo, a.s. (sprva jadrovoenengetickch zariaden, ktor o SE) bude v budcnosti po Slovenskch elektrrach najv biznis. Ide o ttom vlastnen onos. Hak sa pta ako je to s emisiou akci GovCo, a.s. Malchrek hovor, e vetko o psal a e to m na starosti jeho poradca ubo evk (ako vetky veci okolo elektrrn). sti nech sa Hak spta evka. Hak vysvetuje Malchrkovi, e v GovCo, a.s. je v sa venstvo. koluje Malchrka aby ho rozril na 5 lenov. Zo sasnho predstavenstva m pone Mikloovho loveka a loveka z KDH. Okrem nich tam m dosadi Vladimra Rigsza (predtm S a dvoch alch ud aby mal vinu. Hak sa u dohodol s Rigszom a dfa, e bude fungo jmov aj ke v minulosti spolupracoval s Blakom. Malchrek navrhuje do predstavenstva GovCo, a.s. svojho tovnka Brao Guk. Hak nenamieta, pta sa ho i to bude vedie ro ho bud zase spja s Martin Guk, ktor je partner Penty. Hak vysvetuje Malchrkovi, Co, a.s. sa strhne najvia lobistick mela za posledn roky a je tam potrebn dosta o n c ich ud (nielen do predstavenstva a dozornej rady ale aj do strednho a niieho maname tu). Nsledne diskutuj akm spsobom v parlamente pretlaia v ich prospech zkon o jadrovo te. Malchrek hovor, e niektorch poslancov bude vhodne motivova. Teplrne Malchrek sa pta Haka i maj privatizciu teplrn (Bratislava, Trnava, ilina, Martin oice) pod kontrolou. Hak hovor, e to len teraz zanaj robi. Bude tam tie vek tr e o teplrach rozprval s Vilgim. Schvlenie privatizcie teplrn nepjde cez vldu, len Hak sa nsledne pta Malchrka na situciu na ministerstve hospodrstva a medzi jeho por i. Malchrek hovor, e dynamick s ubomr evk (poradca pre privatizciu dosaden Hakom) a Dano Mihk. Ostatn 3 poradcovia s nevrazn tkch koluje. Hak poa Malchrka ako m meneova ud. Malchrek im m venova viac

m pocit, e celkovo sa situcia zlepila. Hak hovor, e aj ubomr evk mu hovoril, ek rozprva komu na ministerstve pridal na plate a komu dal odmeny a koko. Sm hovor, e sa ich sna kpi. Nakoniec to nie s jeho peniaze, ale ttne. Cca 22.10 Malchrek odchdza. Pta sa Haka i tu m auto. Hak hovor, e auto m na f eho prdu. Hak hovor, e zajtra doobeda Malchrkovi zavol ako dopadol s Testim (ENEL). Hak zapna TV a pozer relciu SITO (minister zdravotnctva Rudolf Zajac vs tieov mini ravotnctva a podpredseda Smeru Pavol Paka). O cca 22.42 si Hak telefonicky po anglick y dohaduje stretnutie pravdepodobne s Testim v hoteli Danube. Testi pravdepodobn e navrhuje BNO objekt pri McDonalds (pravdepodobne na Hviezdoslavovom nmest) o 23. 15. O cca 23.08 hod. Hak odchdza. Niekedy medzi 23. a 26.12.2005 (Jirko Malchrek. Jaroslav Hak) Na zaiatku komunikuj Jirko Malchrek a Zoltn Varga. Neskr prichdza Jaroslav Hak. Sp zprvaj o rokovan v SEPS, kde maj problmy s predstavenstvom, ktor nechce plni ich pr (spomnaj starho pna asi za KDH). Ide o obchod za 6 mld. Sk, kde sa maj prostriedky pr esun do ENELu (privatiztor SE, a.s.). Predstavenstvo SEPS sa boj a nechce s do obchod . Poda Malchrka jedinou monosou ke nemusia poslcha rozhodnutia jeho, vldy SR a FNM e ide o trestn in. Varga odovzdva Malchrkovi vno, ktor mu z Koc posiela Maxim za Vojany (pravdepodobne z dosadenie do riadiacej pozcie v SE, a.s., o.z. elektrre Vojany). Malchrek sa pta Var gu, i je Maxim s nm nejak rodina. Varga hovor, e nie, e Maxim je vagrom jeho znmeho chrek sa pta, i jeho rodinnho znmeho. Smej sa, e Varga m vek rodinu. Varga hovor aximom do Koc op v januri. Predtm ale mus ete s Hakom dohodn ak obchody sa da Varga men Hakovi valuty. Vetci spolone rozprvaj o Miloovi Stopkov (Varga ho vol pauje Toma Malatinskho (Elektrovod, SEPS). Hak hovor, e ho cez BNO tajomnka konta edseda SMERu Rbert Fico s prosbou, aby Hak cez Malchrka presadil pre Stopku zkazky v nergetike, pretoe Stopka sponzoruje politick stranu SMER. Hak to odmieta. Rozprvaj, prospech Stopku sa u angaovali aj poslanci Miroslav belovsk a Tibor Miku. Rozprvaj, opka podplca kadho. V minulosti bolo cez Stopku financovan HZDS. Cez Stopku ili nkupy v BNO ttom vlastnenom podniku, na ktor si Stopka prihodil 15%. Zoltn Varga sa li a od hdza. Hak a Malchrek zanaj prechdza pripraven agendu: Slovensk elektrrne, a.s. (SE) Malchrek sa pta Haka i bud personlne zmeny v SE robi v januri. Hak prisvieda. vi, e z technickho hadiska me ENEL v SE meni predstavenstvo najskr a niekedy v augu 006 (ke ENEL preberie SE v aprli, tak s tam ete zkonn lehoty na protimonopoln konani zvolanie valnho zhromadenia). Hakom dosaden osoby tak bud ma 8 mesiacov na innos ch ich zujmov. Hak op potvrdzuje, e za gen. riaditea a predsedu predstavenstva je p n namiesto Rapka da Miroslava Pikusa. Hak sa v poslednom ase niekokokrt stretol s m Palackom a dohodol sa s nm, e okrem Rapka a ujanskho (ekonomick riadite SE) bude bn z predstavenstva SE, a.s. odvola aj Pavol Ponca (obchodn riadite SE). Nhradnka za avla Poncu m njs Igor Groaft. Malchrek hovor, e namiesto ekonomickho riaditea SE y dal BNO Liptka. Hak shlas. Haring, s ktorm Hak pvodne uvaoval namiesto uja n na Pentu, rob im len konzultanta za 30 tis. Sk na mesiac a me Liptkovi pomha (Hari je zamestnanec SE). Hak hovor, e by bolo dobr keby nali niekoho na miesto obchodnho itea SE Pavla Poncu. Igor Groaft by si ho osvojil a oni by mali 3 ud v 5-lennom predstavenstve. Malchrek navrhuje osobu zo SEPS, ktor mu dohodil Pavol Kontiak. Nevie si ale spomen na jeho meno. Hak hovor nech mu meno pole sms-kou. Hak hovor, e obchod na obstaranie informanho systmu pre SE za 390 mil. Sk (pvodne by 750 mil. Sk) je potvrden (vi stretnutie Malchrek, Hak z 15.12.2005). SE oslovia ovacm konanm bez zverejnenia tri firmy, z ktorch vyber firmu SAP. Malchrek dostane pr ovziu 25 mil. Sk. BN spsobom je v obchode zaangaovan aj Michal Lazar. Malchrek sa pta Haka ak lohu hraj v obchode maari. Hak potvrdzuje, e s zaangaovan a e z obch roslav Wollner a Oszkr Vilgi. Hak hovor, e dal uboovi evkovi (predseda DR SE) p Wollnerove obchody v SE. Miroslav Wollner a Oszkr Vilgi robia v SE najvie podvody. Ma lchrek hovor, e maari boli v stredu u neho (Vilgi, Wollner, Szemet) a e im hovoril, nebud uroben dohody nebud mc pokraova v svojej innosti. Vilgi a Wollner sa dajne GovCo, a.s. Hak m ku GovCo pripraven cel stratgiu a podrobn pln. Ku GovCu si sadn nabudce. Slovensk elektrizan prenosov sstava. a.s. - SEPS Hak hovor, e dohodnut veci sa dej. Obstarvanie informanho systmu za cca 165 mil.

o dostane Malchrek provziu bolo schvlen (vi stretnutie Malchrek, Hak z 15.12.2005) ci z investinho plnu SEPS riei pracovn skupina zostaven Hakom. Hak ako prklad hajce obstarvanie od Siemensu za 170 mil. Sk. Rozvodn zvody Vchodoslovensk. Stredoslovensk a Zpadoslovensk energetika - VSE. SSE E Hak del provziu za vber poradcu vldy SR na dopredaj 10% akci SSE, ZSE, VSE na burze iame predaje zvynch minoritnch balkov (39% akci SSE a VSE, ktorm sa stala HSBC (vi s tnutie Malchrek, Hak z 15.12.2005). Presn vka provzie ete nie je stanoven, preto y, za ktor sa podar preda 10% akci rozvodnch zvodov na burze. Provzia sa bude pohybo d 1 do 2,2 mil. EUR. Hak mal k deleniu uvedenej provzie stretnutie s Gabrielom Palac kom, ktor shlasil s rozdelenm na tretiny - SDK, Malchrek, funkcionri FNM (Bubenkov, ca, Groaft). Privatizcia zvynho balka akci ZSE bola v minulosti rozroben maarmi (SMK) a ministrom spodrstva Pavlom Ruskom. Provzia za priamy predaj zvynho 41% balka akci ZSE (350 mil. EUR) od nemeckho E.ON Energie AG (sasn vlastnk 49% akci ZSE) sa bude pohybova okolo t.j. 3,5 mil. EUR. Hak hovor Malchrkovi, e SDK (pravdepodobne Palacka) si mysl, e m provziu aj Malchrek, pretoe vychdza Maarom v strety. Za SMK m tto transakciu na starosti minist vstavby Lszl Gyurovszky. Ohadne privatizcie zvynho balka akci SSE u Hak niekokokrt rokoval s s predsedom va a generlnym riaditeom SSE Patrick Luccioni, s ktorm sa dlhodobo pozn a maj dobr vz y. Hak rokoval aj s Luccioniho franczskym fom Alemanom. Poda ich vyjadren m Electr France na svojom stred limit na provzie vo vke 1% z obstarvacej ceny akvizcii, t.j. il. EUR z predpokladanej ceny 200 mil. EUR za zvyn balk akci SSE. Hakovi sa najprv p rilo s predstavitemi EdF dohodn navenie provzie na 2,5 mil. EUR z oho 100 tis. EUR p uvedenm predstaviteom EdF. Neskr dohodol navenie provzie na 3,1 mil. EUR s tm, e 2, . EUR bude vyplatench cez poradcu EdF pri uvedenej akvizcii a zvyok (600 tis. EUR) bude vytiahnutch priamo zo SSE cez zmluvu na odber el. energie pre ZSNP iar nad Hr onom, z ktorej Hak vyberie peniaze cez obchod s akciami. Provzia za zvyn balk akci VSE vychdza pribline v rovnakej vke ako pri SSE, t.j. 2EUR. Celkovo provzia za predaj zvynch balkov akci SSE a VSE vychdza na 5 - 6 mil. EUR. Ha pred pr dami stretnutie s Gabrielom Palackom, s ktorm dohodol delenie provzie za pr edaj zvynch balkov akci SSE a VSE: 40% pre Palacku (SDK), 40% pre Malchrka a 20% pre unkcionrov FNM (Jurica, Bubenkov, Groaft). Jurica a Bubenkov boli s uvedenm delenm kojn, pretoe cel robotu okolo predajov bud robi oni. Palacka ich chpe ako svojich zam stnancov (Bubenkov, Groaft) a poda Palacku je otzne i by mali vbec nieo dosta. Ha ubenkovej a Groaftovi monos, e im d viac na kor Palacku, ale musia si to vybavi vn Obidvaja odmietli a shlasili s 20%. Hak rozprva o stretnut s Gabrielom Palackom. Pal cka bol rd, e Hak pripravil ohadne provzie dohodu na k a on nemus ni robi. Pal z Londna Hakovi slo tu, na ktor m Hak posla peniaze. Palacka dokonca ani nec od EdF vo vke 2,5 mil. EUR za SSE (Hak neskr vyrokovai 3,1 mil. EUR). Hak hovor, jeho 11-ty obchod s provziami za privatizciu, ktor rob s Palackom. Hak navrhuje Malc vi, aby ako prejav dobrej vle dal zo svojho podielu z provzie za SSE pre funkcionro v FNM ete 2 -3 %. Malchrek shlas. Hak zatia nemal as ohadne provzie oslovi predsedu predstavenstva a generlneho riad Giestinga (zstupca nemeckho akcionra RWE Energy). Mus to robi opatrne, pretoe Giesti ga nepozn tak dobre ako Luccioniho v SSE. Hak iada Malchrka aby mu na rokovania s Gie tingom dal as ete do 10.-15. janura 2006. Ak sa na zdranie predloenia materilu k privatizcii VSE bude vypy tova Ivan Miklo, m mu Malchrek priamo poveda, e o tom rokoval Hak s Palackom. Malc s, hovor, e teda SSE d do vldy prerokova 11. janura a VSE pozdr. Hak navrhuje Malchrkovi monos robi SMK problmy pri privatizcii zvynho balka akc mu navrhli Bubenkov a Jurica z FNM. Hovor veobecne o priebojnosti Maarov, o tom ako m edilne nie s napdan ako napr. SDK, Penta alebo Malchrek, aj ke sa o ich podvodoch v ne vie. Hak spomna sprvy zo SIS o innosti Oszkra Vilgiho, ktor m v potai a ktor koluj po ce j ich k dispozcii aj novinri. Hak hovor, e sa sce nevie o detailoch, napr. obstar denzanch rr cez Wollnera v SE, ale vie sa

o mnohch veciach, napr. o pozcii tefana Czucza v Transpetrole. Verejn mienka s a ale len pomaly men v neprospech SMK. Malchrkovi sa nechce robi SMK v ZSE problmy. Hovor o svojej zdedenej pozcii po Ruskovi a o zujme Ivana Mikloa, ktor tie presadzova ZSE pre SMK v rmci vyrieenia koalinej krzy. Hak rad Malchrkovi, aby sa nenechal M nipulova. Hak spomna prklad zmeny stanov, ktor chcel presadi v SE. S Vilgim sa doh nepotrebuje, aby Wollner shlasil s touto zmenou, ale nem ju napda. Kee Vilgi nedosta d Haka iadne peniaze, Wollner uveden zmluvu napdal. Hak hovor veobecne, e SMK k ne peniaze ide proti vetkmu. Hak s Malchrkom sumarizuj a spolone prechdzaj zoznam obchodov, z ktorch m Malchr Netaj konkrtne obchody, hovoria len o provzich. Hak spomna obchod zo SAP v SE, z lchrek 25 mil. Sk, al BN obchod, z ktorho bola provzia 21 mil. Sk rozdelen na tretin edzi Malchrka, Oszkra Viigiho a KDH (Viigiho a KDH ale ete mono vynechaj), provzia petrol, provzia 500 tis. EUR od Igora Groafta (asi za obchod s OstElektra), provzia za poradcu pri rozvodoch, provzia za SSE a alie obchody. Spolu ide o provzie pre Ma lchrka v hodnote cca 200 - 300 mil. Sk. Privatizcia Letisko M.R.tefnika - Airport Bratislava, a.s. Malchrek sa pta i dostane nieo za privatizciu letiska. Hak odpoved, e sa spta Jo in, mono pirko), ktor rieil letisko. Malchrek sa pta, i Joo vyplcal za letisko Joz icu z Vkonnho vboru FNM, ktor bol len privatizanej komisie na letisko. Hak hovor, Joo vyplatil Juricu (Joo mal v Pente na to pecilny rozpoet). Malchrkovi sa to nepi, oe Jurica je jeho lovek a nemal by by vyplcan mimo neho. To ist sa tka aj alch l izanej komisie za MH SR - Boris Balog a Peter Vlasat (Malchrkov poradca), ktor boli asi tie vyplaten bez vedomia Malchrka. Hak hovor Malchrkovi, e sa na to spta Joa ete premyslie. Malchrek rozprva ako pri privatizcii letiska zafungovala jeho spoluprca s Dzurindom. Hovor tie ako nahnali ministrovi dopravy Pavlovi Prokopoviovi strach cez zaatie BN vyetrovania v svislosti s poradcom na privatizciu letiska. Uvedenm vyetrovanm vydiera i Prokopovia. Vyetrovanie voi Prokopoviovi teraz zastavia cez BN osoby z protikorupnh radu PPZ SR, ktor pracuj pre Zoltna Vargu. Malchrek rozprva o komunikcii s ministrom dopravy Pavlom Prokopoviom. Poda neho je Pr okopovi zmieren s vsledkom privatizcie letiska. Hak je nahnevan, e Prokopoviovi atizanej komisii (Branislav Kvasnica, Vladimr Drozda) do poslednej chvle bojovali z a J&T. Malchrek si mysl, e s hlasovanm svojich ud mal problm aj Prokopovi. Jeho ud podplaten J&T a museli za nich hlasova. Prokopovi je ale pripraven repektova vhru k orcia Two One (Penta). Hak hovor Malchrkovi ako Prokopovia rieili v otzke privatiz iska Dzurinda a Miklo. Hak sa pta Malchrka ak m z Prokopovia pocit a i si zasli 20 mil. Sk, k i ukonen privatizcie letiska. Malchrek hovor, e Prokopovi sa poteil a neoakva z j y iadne problmy. Malchrek chce vedie ako s rieen jeho poradcovia. Hak hovor Malchrkovi koko dal M adcom za to, e vbec ili k nemu robi poradcov (za 30 50 tis. Sk plat by nerobili). uboovi evkovi dal 3 mil. Sk, Petrovi Vlasatmu a BNO Jakub po 2 mil. Sk. 1 mil. Sk dostali na zaiatku, zvyok dostan na konci innosti na MH SR v septembri 2006 (odrtaj sa im z toho tamtimy). Malchrek chce vedie i dostv d Penty nieo aj za hlasovanie v privatizanch komisich. Hak hovor, e Jurica dostal tho mus ete preveri. V zsade si ale Hak mysl, e aj Malchrek by za hlasovanie jeh , Jurica) v privatizanch komisich mal nieo dosta. Poslanci NR SR Hak sa pta Malchrka, ak m dojem z vvoja jeho poslaneckho klubu a i sa ho niekto n odvola. Hak vid zven riziko erzie Malchrkovho poslaneckho klubu z dvodov vznik detruktvneho psobenia ministra Rudolfa Zajaca v strane a bliacich sa parlamentnch vo ieb. Poda Haka zan poslanci z tchto dvodov na Malchrka vyvja tlak. Hak ke M zaal komunikova, aby vetkm poslancom dal ete nejak peniaze a aby im hlavne vea nasu (uvaril ich na suboch). Zanaj prechdza jednotlivch poslancov: Stanislav Kropilk - Malchrek hovor, e Pavol Rusko Kropilkovi sbil 2 + 2 mil. Sk za kad rok psobenia v parlamente. Od Ruska Kropilk nakoniec nedostal ni, dostal za tia 2 mil. Sk od nich. Pred Vianocami bol Kropilk za Malchrkom a ptal peniaze. Malchr ek mu povedal, e zatia ni nevyrobil, ale d mu teraz 0,5 mil. Sk zo svojich. Kropilk t o odmietol. Dohodli sa, e Malchrek do konca janura nieo vyrob a potom mu d. Kropilk em toho na svoj basketbalov klub dostva rdovo stotiscov sponzorsk prspevky od podnik

v rezorte hospodrstva (Transpetrol, Slovensk elektrrne). Malchrek hovor, e do konca v lebnho obdobia d Kropilkovi ete 2 mil. Sk. Zo strany Kropilka nevid Malchrek iadne peenstvo. Jozef Heriban - Malchrek m pre neho 1 mil. Sk v aute, ktor mu odovzd hne po tomto str etnut. Heriban nie je problematick. Peter Bro - pre Malchrka je problematick, tie sa hlsil pred Vianocami u Malchrka o p aze. Malchrek ho nevie odhadn. Bro poda Malchrka inklinuje k SDK. Hak hovor, e ovor, e Broa ukoruj cez Michala Lazara a SAP (pravdepodobne obstarvanie informanh SE). Jozef Elsner - pre Malchrka je problematick. Poda Malchrka je to ist olk, t.j. i mu daj viacej. Jn Drgonec - poda Malchrka je to duevne chor lovek. Malchrek vybavil na MH SR lukrat miesto pre jeho manelku. Drgonec akoval Malchrkovi aj Dzurindovi. Drgonec dostane k oncom janura od Malchrka ete shlas na peniaze na BN pozemky. Malchrek ale nevie vyli nm o pr mesiacov nebud op problmy. Rudolf Chmel - je stle neuspokojen. Snail sa u cez Malchrka umiestni 3 ud do tatut gnov ttnych podnikov. V jednom prpade mu Malchrek vyhovel, ke dal jeho loveka do doz ej rady Transpetrolu. alie 2 osoby s v sdnom spore s energetickmi podnikmi, do ktorch ich chcel Chmel presadi a s na ne podan trestn oznmenia. Malchrek sa smeje, e Chmel er tch ud asi z basy. Poda Malchrka m Chmel nerelnu predstavu, e cez tchto ud z inovch obchodoch cca 50 mil. Sk. Poda Malchrka na to nem. Miroslav belovsk - pre Malchrka je problematick a nevyspytaten. Nemaj ho pod kontrol belovsk tla personlne nomincie od Miloa Stopku do Slovenskch elektrrn a SEPS. Ma ieta tieto nomincie. belovsk bude na vplatnej listine za tie pozemky (pravdepodobne KIA). belovsk urobil Malchrkovi BN problmy u premira SR. Malchrek nem rd belovskh Herman Arvay - tie bol pred Vianocami u Malchrka pta peniaze. Malchrek hovor, e Arva ie je problematick. Smeje sa, e ke mu d v januri 0,5 mil. Sk tak mu bude sli do kon ta. Karol Dupa - dostal od Haka 4 mil. Sk. Inklinuje k R. Zajacovi. Bude poslcha. Hak ete 30 tis. Sk mesane ako konzultantovi Penty. BN poslanec (pravdepodobne Karol Kolesr) - dostal od Haka 6 mil. Sk. Bude absoltne po slun. Ladislav Polka - nie je problematick. Rbert Nemcsics - zaplatil ho tie Hak. Hak sa pta i m Nemcsics na Malchrka poia hovor o Nemcsicsovch nvrhoch na problematick a nerelne obchody s pozemkami cez MH SR a dodvky ropy pre SHR, ktor Malchrek odmieta. Malchrek si ale nemysl, e by ho Nemcsi chcel odvolva. Iveta Henzlyov - nie je problematick Bohumil Hanzel (SMER) - je problematick. Malchrek mu sbil, e mu pred vek pozemky SP renne za 40 Sk/m2. Malchrek tvrd, e len ke to hne pred, tak zarob 100 mil. Sk. Han e okrem toho subdodvky na ASSET pre SAP v SE v hodnote 50% zkazky v hodnote 390 mi l. Sk o om sa u dajne bavil aj s Hakom. Hak hovor, e to nie je pravda, e sa sc retol, ale bavili sa o subdodvkach pre ILS o je BN systm v zdravotnctve, ktor sa pres ad cez ministra zdravotnctva Rudolfa Zajaca. Hak na konci uzatvra debatu o poslancoch s tm, e Malchrek sa m s poslancami viacej a a spoluprcu m zaloi viac na suboch ako na vyplcan hotovosti. Spoluprcu cez suby bom cez npady a pridan hodnotu zo strany poslancov. Hak vysvetuje Malchrkovi, e ak suby stava na vlastnej aktivite poslancov, tak 99% subov nebude musie splni, pretoe p slanci s neschopn a sami nebud vedie obchody dotiahnu do konca. Rozprvaj o detruktvnom psoben ministra zdravotnctva Rudolfa Zajaca v ich poslaneckom ube. Hak hovor, e s tm u ni neurobia, e to musia repektova. Hak sa venuje psy dlhodobo. Je to vek intrign, ktor ke m pocit, e mu nieo unik (vznik novej strany), vemi nervzny. Najdominantnejmi osobami v strane s Rudolf Zajac a Jirko Malchrek. Malchrek sa pta Haka ako to vyzer s tou Malchrkovou zahraninou firmou. Malchrek ch u aj slovensk firmu. Hak hovor, e zahranin u je zaloen, e sa zan venova aj epodobne o systm prepierania Malchrkovch provzi. Do leta to m by hotov. Malchrek hovor Hakovi, e maj ete jedno von miesto v predstavenstve SPP. Hak mu Hak sa pta na spoahlivos Liptka v predstavenstve SE. Malchrek subuje, e s Lip Malchrek hovor o svojich skromnch problmoch. Priateka Mria mu nala v mobile sms-ky ho mileniek a maj tich domcnos. Hak sa pta Malchrka i s ou chce ma deti. Malch

e. Hak mu rad e ak nechce ma s ou diea, nem si ju bra a m ju necha. Malchrkova lchrka vlastncke nroky a iarli. Stanovila mu termn svadby na 26. februra. Bavia sa o om 20 min. Hak rad Malchrkovi, e citlivch ud (v biznise i skrom) nikdy nem ma v mobile pod pravmi menami. Rozprvaj o neschopnosti ttnej tajomnky MH SR Evy imkovej. Hak sa pta Malchrka a rindu. Malchrek hovor, e Dzurinda s nm takmer vbec nekomunikuje. Dzurinda u ije vob nechce ma problmy. Malchrek si na rozdiel od Zajaca a Ttha nemysl, e Dzurinda po nic ide. Malchrek si mysl, e Dzurinda bude po parlamentnch vobch sklada vldu. Hak s by dal milin korn keby mu aspo raz Dzurinda povedal, e je rd, e dolo k vmene na po inistra hospodrstva. Hak sa pta, i vie Malchrek nieo o Ruskovi. Malchrek tohto vea nevie. Od lena prez echla, ktor stle patr k Ruskovi vie, e Rusko sa sprva udne. Hovoria o ponechan Rep skovej manelky v TV Markze. Malchrek sa stretol s prezidentom FNM SR Jozefom Kojdom. Malchrek mu povedal, e on nem zujmy v Bratislavskej teplrenskej, a.s. (BAT). Pre neho je len dleit aby z BAT od olali Plechla a Ponevskho a aby neikanovali Malchrkovho brata (pravdepodobne zamest nanec BAT). Ostatn veci okolo obchodov v BAT si m Kojda dohodn s budcim vlastnkom BAT t.j. s Hakom. Dohodli sa, e si nebud robi problmy.

Hak odchdza 26.12.2005 na lyovaku do Franczska. Vrtil sa 2.1.2006 o 21.30 hod. Malc ie ide cez sviatky s rodinou na lyovaku do Rakska. Lia sa a odchdzaj. 5.1.2006 (Jirko Malchrek. Jaroslav Hak) 17.22 hod.-19.10 hod Na zaiatku rozprvaj cca 5 mint o lyovakch (Hak - Franczsko, Malchrek Raksko). Malchrek sa pta Haka i bol lietadlom. Hak mu podrdene odpoved Zanaj rozprva o materiloch, ktor predlo Malchrek na zasadnut vldy SR v 3. tdn ivatizciou letsk v Bratislave a v Koiciach. Minister privatizcie Prokopovi usporiada v pondelok 9.1.2006 k privatizcii letiska tlaov konferenciu. Malchrek sa pta Haka, i je v svislosti s medilnymi atakmi voi privatizcii letiska va predseda SMERu Rbert Fico financovan konkurenciou alebo sa zoalel. Hak odpoved, zoalel. Hak dva Ficove vyjadrenia o zruen privatizcie letiska do svislosti s odmie ziek v energetike pre Miloa Stopku - Euro-building (vi stretnutie Malchrek, Hak medzi 23.12.2005 a 26.12.2005). Hak to chpe ako otvoren tok Fica proti Penta Group. Hak com zlomil palicu. Hak sa s Ficom stretol v svislosti s odstpenm Maroa Kondrta (SME privatizanej komisie na letisko. Fico mu sbil, e Pentu nebude napda a e bude len pro privatizcii letiska veobecne, o vzpt nedodral. Hak aj Malchrek s presveden, o zruen privatizcie letiska vyzneli pre Fica kontraproduktvne (znrodnenie). Hak si e jeho vzah s Rbertom Ficom skon otvorenm konfliktom (aa u pretiekla). Hak si po parlamentnch vobch dostal ku moci Fico, tak ich (PENTU) bude trestne stha. Hak znii SMER. Chce zaloi BN zdruenie, do ktorho pred parlamentnmi vobami daj 20 30 a reklamn kampa proti Ficovi. Hak d 10 mil. Sk zo svojich vlastnch peaz. Hak si uvedenou kampaou me Smeru relne zobra maximlne 2% hlasov, ale stoj mu to za to, pret % mu by pri zostavovan budcej vldy kov. Hak rozprva Malchrkovi o naivite SDK vo vzahu k SMERu. SDK (Palacka) si mysl, e p icov akcionri SMERu nedovolia SMERu v prpade zostavovania vldy po parlamentnch vobch eni pravicov reformy zrealizovan SDK. Hak hovor, e uveden predstava je naivn, e onri SMERu potrebuj kradn, reformy s im ahostajn a naprklad Por urite rd vymen dopravy za napr. aj 80% da z prjmu. alou Palackovou nerelnou predstavou je, e po par amentnch vobch kpia niektorch poslancov SMERu. Hak uvdza, e piati akcionri SMERu e oetren (piati akcionri maj priamo po p poslancov, venuj sa aj ostatnm). Bud sa m 1-2 poslanci ale urite nie 10 ako si mono mysl Palacka. Hak hovor, e o SMERe m ur predstavu ako vedenie SDK. Hak sa stretva s Flakom, s Porom, Glvom a aj s Ficom a rozmaj. Hak odovzdva Malchrkovi 600 tis. Sk pre BN chalanov. Projekt NPS (skratka pre Nov politick strana) Hak chce vedie Malchrkov nzor na projekt NPS. Diskutuj o politickej budcnosti Jirka hrka. Dochdzaj k zveru, e Malchrek m v podstate 3 monosti: prida sa k SDK, pozcia ministra v prpade zostavovania budcej vldy za asti S nerelna, problematick pre Haka bude u len presadi v SDK Malchrka na miesto poslanc po om ani Malchrek neti. Malchrek hovor, e s Dzurindom nerob obchody a v podstate

m o ponknu. Malchrek sa sauje, e od Dzurindu sa nedokal iadnej vaky za to, e pa je, aj ke cel robotu pri odvrten krzy urobili oni (Hak, Malchrek). Dzurinda sa od ditancuje a pritom od Palacku vie o v prospech zachovania vldnej koalcie urobil Mal chrek. Obchody s Dzurindom rob nepriamo (cez Palacku) Hak. Malchrek hovor, e jeho p a v SDK by mohla by lepia keby robil obchody priamo s Palackom, s ktorm by sa mohol zbli. Hak mu hovor, e konkrtne s Palackom by sa t zblil. Hak hovor o Palackovi ako o "studenom umku", s ktorm spolupracuje 6 rokov, s nm 7-8 vekch obchodov a napriek tomu k ich zbleniu dolo a na poslednch 2 stretnut

zaloi NPS, najlepia by bola monos, aby nov parlamentn strana zskala vo vob % hlasov a dostala sa do parlamentu, o ale nevidia relne. V prpade prieskumov pred vobami na rovni 0,5 - 3% hlasov by mohli ponknu pred v obami fziu z SDK vmenou za pozciu v exekutve. Obidvaja sa ale obvaj aby projekt NPS nevyiel plne na smiech (Hak prirovnva k 0% hl Jaroslava Wolfa v minulch vobch). Hak navrhuje aby sa Malchrek na projekte NPS aj fi e podieal. Malchrek hovor, e to zvis od toho, koko zarob na provzich vo funkcii m Ak by zarobil 500 mil. Sk, tak na NPS d 50 mil. Sk. Ak zarob len 200 mil. Sk tak b y finanne do projektu NPS neiel. Hak hovor, e si vie predstavi alternatvu, e cel inancova on (Hak). Obidvaja sa zhoduj v tom, e ak nezoen nov tvre, tak NPS bude nespen. Hak hovor, e za 10 mil. Sk p novej strane vevyslancovi SR pri E Maroovi evoviovi, s ktorm sa dobre pozn. evovi mietol. Rozprva aj o prof. Sivkovi (vzdal sa nedvno funkcie v BAT po zverejnen jeho prepojen na Pentu), ktorho sa do politiky okrem neho snaili zska aj Dzurinda a Fico. Hak hovor, e PENTA m v zsade 2 motivcie na nov politick stranu: chce ukradn hla a chce od novej strany pozciu ministra zdravotnctva. Hak u m pripravench 6 ud, z erie ministra zdravotnctva. Hak si mysl, e v novej vlde bude vemi ak kpi si fu zdravotnctva, a preto potrebuje vlastn stranu. Rozoberaj smerovanie NPS, ktor by mal a by strana stredu, pragmatick a nemala by sa profilova ako pravicov, resp. liberlna strana ako chce minister kultry Tth (tie s nm v novej strane rtaj). Tto strana by ma ubera percent najm SMERu. Hovoria tie o monej medilnej komunikcii. Rozoberaj, akm dosiahla Martinkov a Slobodn Frum (SF) tak medilny priestor. Hak Malchrkovi vysve a d za mal prostriedky urobi relevantn politick strana. SF je jednoosobov strana z h ska predstaviteov (Martinkov) a aj z hadiska financovanie (Peter Luke). Poda Haka ite Slobodnho Fra Peter Luke na chod SF zatia len cca 10 mil. Sk. Luke je obrovsk id a vetkch v SF dr nakrtko. Medilny pr televzii JOJ a TA3 pre Martinkov zskal Luke pravdepodobne zadarmo po dohode s Kmotrko , s ktorm m dobr vzahy. Medilny priestor v ostatnch mdich pre Martinkov je pre Ha svetuje si to tm, e Martinkov je vrazn a konfliktn ena, o priahuje mdi. Debatu ak s tm, e projekt je vemi rizikov, on me prs o vloen peniaze, Malchrek o svo Ivanovi imkovi). Hak ver projektu NPS na 40%, Malchrek na 30%. Zhodli sa, e v krtkom ase bude potrebn urobi konen rozhodnutie i do projektu NPS s ie. Hovoria o nerelnej a dlhotrvajcej monosti zmeny medilneho imidu Malchrka, priom chrek by musel Pente kodi. Hak odbo a hovor o jeho npade rozri informciu, e ikte len naoko a po vobch chc spolu robi. Prihlsenm sa Haka k Ficovi by mu Hak kodi. Prispievaj k tomu aj faktory ako veobecne znma skutonos, e Penta dala v minu SMERu nejak peniaze (oficilne 1 mil. Sk). Malchrek navrhol monos, e by pri vyjednvan z BN Rusom, zastupujcim Rusneft, r ide kpi Transpetrol dohodli, aby bol Malchrek po parlamentnch vobch predseda preds enstva, resp. prezident Transpetrolu (podobne ako bval nemeck kancelr Schroder v spo lonom podniku s Rusmi). Hak to vid ako relne, Rusovi to bude jedno kto tam bude, ale edalo by sa to zmluvne po prvnej strnke zarui (jedine cez vlastn zmenku). Malchrek by sa okrem funkcie v Transpetrole venoval svojim investcim, ktor bude rozvja z peaz za ovzie vo funkcii ministra. Hak m u pre neho pripraven jeden zaujmav investin pro Malchrek hovor Hakovi, e sa nhodne v hoteli stretol s Martinom Romanom (generlny ri Z). Roman mu povedal, e ete nezloili zbrane a chc zvrti privatizciu Slovenskch elek ich prospech. Malchrek mu povedal, e privatizcia v prospech ENEL sa ned zvali len na Ruska, e by to musel zvali na cel vldu, ktorej je sasou, a preto Malchrek nevid pr na revziu rozhodnutia vldy o privatizcii SE. Malchrek hovor o namyslenosti Romana na rozdiel napr. od Haka, ktor sa dr pri zemi. Hak hovor, e je to dan kultrou ak

d. V Pente maj kultru sprvania sa k zamestnancom ako k partnerom. Malchrek sa pta ako m rozdeli provziu 2,5 mil. Sk od Ballymore Properties za t cestu vstavba na nbre v zne Pribinova pri novostavbe Nrodnho divadla). Hak mu rad da vi 200 tis. Sk a zvyok rozdeli na polovicu medzi Malchrka a ministra kultry Frantika Ttha. Vchodoslovensk energetika - VSE Hak dohodol stretnutie s predsedom predstavenstva a generlnym riaditeom VSE Hansom Gi estingom (zstupca nemeckho akcionra RWE Energy) ohadne provzie za doprivatizciu zvyn kci VSE na tvrtok 12.1.2006. Hak sa dohodol s Joom Juricom, e materil o privatizci a rokovanie vldy 11.1.2006 zaradia (aj ke pvodne uvaovali o jeho pozdran - vi stretnutie Malchr Hak medzi 23.12.2005 a 26.12.2005). Giestingovi na stretnutiach naznaia, e sce materil cez vldu preiel, ale to ni neznamen a e km nezaplat prov aj bude blokovan na FNM, ktor nebude vo veci kona. Vo tvrtok 12.1.2006 m Giesting o 1 1.00 hod. najprv stretnutie na FNM (Jozef Jurica riadite sekcie prpravy a realizcie predajov FNM), potom o 16.00 stretnutie s Hakom a nakoniec o 17.00 stretnutie s Malchrkom. Vetci traja mu nepriamo diplomatic km jazykom bud komunikova vyie spomenut poiadavku na provziu minimlne vo vke 1 % bchodu (200 mil. EUR). Aby to nevyzeralo ako vypaovanie, Hak m na stretnutie s Giesti ngom pripraven alie dve zstupn tmy ako kamufl - mon partnerstvo VSE a Penta Group atizcii Koickej teplrne - TEKO (aj ke ich u raz VSE odmietli a Penta a aj VSE chc s rivatizcie TEKO sami, resp. VSE mono s SPP) a projekt novho Paroplynovho cyklu (PPC) v Koiciach (pvodne chcela Penta zrealizova projekt s U.S. Steel, ktor ale do toho s Pentou nechce s, chce si to postavi sm). Malchrek sa pta Haka i poda jeho nzoru bud Nemci (RWE Energy) ochotn zaplati pro esveden, e no, e pri prvotnej kpe 49% akci VSE s nimi neboli problmy a provziu zap (dohodu o provzii s nimi vtedy robil vtedaj ttny tajomnk MH SR Jn Sabol). Hak hov prpadom, ke mal problmy so zaplatenm provzie za cel jeho biznis kariru bol taliansk NEL pri privatizcii Slovenskch elektrrn. Hak hovor veobecne o svojej privatizanej taktike oslovenia celej konkurencie s ponuko na spoluprcu s cieom vytiahnu z konkurencie o najviac informcii. Tto taktiku u niekokokrt spene pouil. Poradca na predaj zvynch balkov vetkch troch rozvodnch zvodov a Stredoslovensk ener a - SSE Provzia za Poradcu na predaj zvynch balkov vetkch troch rozvodnch zvodov a za SSE j oriadku. Nie s iadne problmy a procesy beia tak ako bolo dohodnut na predchdzajcich etnutiach (vi stretnutia Malchrek, Hak 15.12.2005 a medzi 23.12.2005 a 26.12.2005). Slovensk elektrrne, a.s. (SE) Hak hovor o verajom stretnut s Testim (ENEL) ohadne privatizcie SE a problematick Slovalco a GovCo. (vi stretnutia Malchrek, Hak 15.12.2005). Vo veci monej provzie za stup Malchrka zastupujceho tt voi ENELu pri r niach zatia vrazne nepokroili. Zujem Penty je vhodne preda PPC Slovenskm elektrram ). Hak vysvetuje Malchrkovi teriu istej sasnej hodnoty (Net Present Value) PPC. V roup pri vpote istej sasnej hodnoty investinch projektov pouvaj diskontn sadzbu je minimlna hranica ziskovosti investinch projektov Penty. Hak to dokumentuje na prk e PPC, ke pre neho predaj PPC za 3,7 mld. Sk od hocijakho inho zujemcu v sasnosti m cenu ako 5 mld. Sk za predaj na konci roku 2006 pre SE (ENEL). Malchrek nechpe pri ncp istej sasnej hodnoty. Hak vysvetuje Malchrkovi, e chce sasn problmy so zmluvami SE so Slovalco a GovCo ie ceny za PPC. Bez ohadu na to i sa podar navi cenu za PPC z titulu stupkov Malchrka pri zmluvch SE s Slovalco a GovCo, chrek dostane nejak provziu, pretoe na projekte PPC dlhodobo participoval. Otzna je l en vka Malchrkovej provzie. Ak sa im s ENELom podar dohodn navenie ceny za PPC z t upkov Malchrka pri zmluvch SE s Slovalco a GovCo, vina z tohto navenia pjde Malchr re Malchrka je tak mimoriadne zaujmav navenie ceny PPC u len napr. o 100 mil. Sk na 5 1 mld. Sk. Malchrek sa s Hakom dohodol, e sa niekedy cez weekend stretn s Contim (pre ident ENEL) v nejakom hoteli vo Viedni. Obvaj sa aby to nevypadalo ako poadovanie vp alnho a maj obavy z povahy Talianov, ktor odmietaj provzie. Chc aby to vyznelo ako l vos za lskavos a nie ako obchod za obchod. Hovoria aj o monosti pomc ENELu pri schva

n potrebnej energetickej legislatvy v NR SR. Malchrek na zver poloartom navrhuje monos zrui privatizciu SE v prospech ENELu a pr EZu. Hak hovor, e keby teraz ponkli EZu PPC za 6,5 mld. Sk s tm, e zruia privat rospech ENELu, tak by to EZ hne kpil, ale je otzne i by Malchrek s Hakom dokzali adi zruenie privatizcie SE v prospech ENELu a privatizciu SE v prospech EZ by u do ko ca volebnho obdobia nestihli. Lia sa a odchdzaj. 6.1.2006 (Jirko Malchrek. Jaroslav Hak) 15.57 hod.-18.42 hod. Na zaiatku rozprvaj o zdravotnch problmoch (Malchrka seklo v kroch), udriavan hmo o plese v opere. Hak rozprva veobecne o nemonosti odhadn ceny energie do budcnosti. Ako prklad uv vaovali na tento rok s cenou el. energie okolo 30 EUR za 1 MWh a v skutonosti bola okolo 40 EUR. Uveden rozdiel urob v hodnote BAT 400 mil. Sk, o me by rozhodujce pri anovovan vky ponk na privatizciu teplrn. PENTA si na analzu vvoja cien energi naj tern firmu, ktorej teraz zaplatil Hak 8 mil. Sk. Minul rok PENTA z titulu nesprvnych dhadov cien el. energie, tepla, ropy a kurzov stratila 150 mil. Sk. Zanaj prechdza pripraven agendu: Projekt NPS (skratka pre Nov politick strana) Hak hovor, e keby mali na NPS 3-4 roky tak projekt NPS poda jeho nzoru vyjde. Hlavn blmom je, e im zostva len 8 mesiacov do volieb. Malchrek hovor, e by v novej strane c cel ma prvo veta. Malchrek sa obva problmov v komunikcii s ministrom kultry Frantik om (tie m by v novej strane). Hak navrhuje aby bol Malchrek v NPS ed eminencia. Ma i pochvauje komunikciu ohadne NPS s Jozefom pirkom z Penty. Hak vysvetuje Malchrko fungovania spoluprce v Pente: aj ke on vlastn 32,2% akci Penty a Jozef pirko 1,08% a kci tak ho berie ako seberovnho a v investinej komisii aj v dozornej rade Penty maj kad jeden hlas. Malchrek vysvetuje, e by na uie vedenie NPS mali ma pky aby ich ve orova a aby im nerobili problmy. Hovor, e s v plne inej pozcii ako on. Malchrek om NPS strati peniaze (Penta) a tvr (Malchrek), km minister kultry Frantiek Tth nem ati a Jaroslav Reznk a Peter Kuba bud za NPS platen a v prpade nespechu NPS mu robi in. Predsedu NPS ete stle nemaj (zd sa, e od Rybnka ako predsedu NPS upustili). Doh sa, e si k tomu ete v nedeu o tvrtej sadn s Joom pirkom. Slovensk elektrrne. a.s. (SE) Aj v predstavenstve a aj v dozornej rade SE je u schvlen projekt informanho systmu pr GovCo, a s. za 170 mil. Sk, ktor dod americko-izraelsk firma NESS Technologies. Ob chod riadil za Pentu Peter Benedikt. Provzia z obchodu na rozdelenie je 21,5 mil. Sk. Hak to pvodne plnoval rozdeli na tretiny (Vilgi, Malchrek, Groaft) ale nestih znmi Vilgimu a Groaftovi. Hak sa pta Malchrka i m da vetko Malchrkovi, alebo vle daj nieo aj Vilgimu a Groaftovi. Malchrek sa pta i to nie je lacn gesto. Ha teda vetko pjde Malchrkovi. Hak uznva, e Vilgi by takto gesto neocenil (myslel by chrek m z toho 50 mil. Sk). V predstavenstve SE prelo u obstarvanie informanho systmu za 390 mil. Sk, v ktorom m hra SAP (vi stretnutia Malchrek, Hak z 15.12.2005 a medzi 23.12 a 26.12.2005). Malchrek m dosta z obchodu provziu 25 mil. Sk. Hak nevie ak lkov rozpoet na provzie v tomto obchode, ale participuj aj Maari. 25 mil. Sk pre Malchrka je ale poda Haka primeran. Hak mal s obchodom nejak probl sa 5 6 krt stretn s Michalom Lazrom, ktor k nemu v stredu alebo tvrtok pred Vianoca priviedol aj generlneho riaditea SE Rapka. Rapk chcel od Haka pou, e s obchodom nej rade SE problmy. Hak mu potvrdil, e pokia to bude do 400 mil. Sk a bud osloven dodvatelia, tak problmy nebud. Hak hovor Malchrkovi, e na rozdiel od vyie spome ania informanho systmu pre GovCo, a.s., ktor prebehol bez problmov, mu by v obstar SAP ete nejak problmy a obchod sa nemus podari. Hak vystrha Malchrka aby cez svoj netlail na realizciu obchodu, pretoe sa to me obrti proti nemu. Obchod zatia necha ivotom a uvidia o sa z toho vyvinie. Hak vytvoril 4 - lenn pracovn skupinu (Sekerka, Lorincz, ktorho chc da do GovCo, a lovek z VJE ktor ale pracuje pre Haka, BN prvnik). Uveden skupina dostva od preds SE uboa evka (Malchrkov poradca pre privatizciu, ktorho dosadil Hak) vetky mate rejs predstavenstvom a dozornou radou SE a vyhodnocuje ich. Vetky dokumenty posiel a uveden skupina na vedomie aj Hakovi. Hak dal pokyn zastavi vetky obchody v SE na l. Sk. Za posledn mesiac tam boli pripraven obchody za cca 2 mld. Sk. Vinou ilo o obc ody podpredsedu predstavenstva Miroslava Wollnera (SMK, Vilgi). Hak hovor, e sa mu hn

prihlsil Vilgi a dohodli si stretnutie na tvrtok 12.1.2006. Hak vysvetuje Malchrkov kov situciu v SE. V SE je mafia niekokch desiatok ud, ktor dlhodobo navzjom spolupracuj (predsta stvo SE (najm Wollner), rad jadrovho dozoru, dodvatelia-VJE, koda Praha, Siemens at. Vymaj vek investcie, z ktorch potom cez dodvateov ber provzie. V SE bude vemi nich a nemu vystupova prli aktvne, pretoe sa to me obrti proti nim. Nemu si na vrdo poadova provzie za obchody, pretoe by mohli by obvinen z vypaovania, resp. by n ich mohol by nasaden agent-provokatr, o by im mohlo zlomi krk. Hak navrhuje taktiku avi relevantn obchody a aka na ponuky. Hak potvrdzuje vmenu predstavenstva SE (Rapk, ujansk, Ponca) za osoby v zmysle pred ich dohovorov (vi stretnutia Malchrek, Hak z 15.12.2005 a medzi 23.12 a 26.12.2005). Obsadenie orgnov SE m pre Haka hodnotu najm z hadiska predaja Paroplynovho cyklu Sl km elektrram. Po rozren predstavenstva na 7 lenov a dosaden 5 lenov predstavenstva Lom v jli - auguste 2006 tam zostan za tt ete 2 lenovia. Po parlamentnch vobch je , resp. novembri 2006 pravdepodobn vmena uvedench 2 lenov predstavenstva za tt Hak uje, aby od jla - augusta 2006 do oktbra 2006 zostali v predstavenstve SE 2 lenovia za tt, ktorm me dverov or zahlasuj za kpu PPC Slovenskmi elektrrami. Hak mus zrealizova predaj PPC tesn entnch vobch, pretoe predtm by to bolo zneuit v predvolebnej kampani (sasn vlda nechala Pente na privatizcii PPC -zarobi 4 Sk) a neskr by mohli by problmy s novmi lenmi predstavenstva SE, ktor bud dosaden inistrom hospodrstva. Hak sa tie obva monch problmov po parlamentnch vobch ak b Fico. Hak hovor, e predaj PPC Slovenskm elektrram mus zrealizova presne posledn alebo prv dva oktbrov tdne. O tom ktorch dvoch z troch osb, ktor navrhuj do predst a SE nechaj v predstavenstve aj na obdobie jl - oktber 2006 sa ete dohodn. Musia by a e maximlne lojlni. Malchrek potvrdzuje, e za Liptka ru. Pta sa Haka akm spso hovanho generlneho riaditea a predsedu predstavenstva SE Miroslava Pikusa. Hak hovor Pikus je chudobn lovek, e mu d zarobi cca 5 mil. Sk a Pikus bude spokojn. Mohol by ho sce printi podpsa vlastn zmenku, ale Hak si nemysl, e je to potrebn. Zatia nem sksenos v zmysle, e by ho niekto prestal poslcha. Hak hovor, e pri hlasovan o k nskmi elektrrami v oktbri 2006 by boli za vetci 7 lenovia predstavenstva (5 za ENEL, za nich) a minimlne 10 z 15 lenov dozornej rady (8 z ENELu a 2 za nich - Bubenkov, Jurica, zvynch 5 lenov je za zamestnancov). Hak hovor, e ich udia pri hlasovan (2 redstavenstva a Bubenkov a Jurica v DR) zahlasuj za akkovek cenu, ktor dohodn s ENEL (spomna napr. aj 7 mld. Sk), resp. mu sa z medilnych dvodov aj zdra, pretoe vetci bud hlasova za. Rozhodujce je aby do toho nevtali. Hak by im potom dal po cca 10 mi Sk. Spolone sumarizuj von priestor na vyjednvanie s ENELom, resp. o mu Talianom ponknu n s nklady na zmluvy so Slovalcom na roky 2007 -2013 (priestor na vyjednvanie ete doh odne Hak s Oravkinom), otvoren je bod . 7 BN zmluvy o poplatkoch Special Item na 3 r (priestor na vyjednvanie u tohto bodu je poda Malchrka vy ako 1 mld. Sk, Hak hovo mil. Sk), otvoren je prijatie novho BN energetickho zkona v NR SR a otvoren je aj sch vlenie investinho plnu SE na FNM SR. Spolone prejednvaj taktiku na pripravovan stretnutie s prezidentom ENELu Fluviom Con tim budci tde vo Viedni - vi stretnutie Malchrek, Hak z 5.1.2006. Chc aby to vyzn riatesk stretnutie a nie ako vydieranie. Hak sa pta, i BN energetick zkon v prospech ENELu bude v NR SR prijat aj bez toho, odplatili poslancov. Malchrek si mysl e no. Malchrek by na stretnut s Contim skr nav l atmosfru, e EZ sa sna o zmenu privatizanho rozhodnutia na SE, e EZ podplca posl SR a lobuje kde sa d. Malchrek a Hak by sa na stretnut chceli dosta do pozcie obrancu zujmov ENELu. Malch ce stretnutie postavi na osobnej rovine - t.j. priamo poveda Contimu, e Malchrek je na funkcii ministra len do parlamentnch volieb, potom sa me dosta do funkcie lovek s ktorm bud ma Taliani problmy a je v zujme obidvoch strn spolupracova. Poda Haka nu trhov cenu 5-6 mld. Sk (zvis to od ceny el. energie a tepla, ktor stanov RSO). Ha e aby sa s ENELom dohodol na cene u do konca februra 2006 s tm, e predaj sa z politi ckch dvodov (vi vyie) zrealizuje a v oktbri 2006. Najvm problmom ale je ako spo s stupkami pri vyjednvan s Enelom o zmluvch SE (Slovalco, GovCo). Malchrek neme Cont priamo poveda, e urob ENELu pri zmluvch stupky za 1 mld. Sk a ENEL m za to kpi PPC 0 mil. Sk viac.

Organizane sa dohodli, e Hak zavol Testimu s poiadavkou, e Malchrek sa chce stretn entom ENELu Contim na neformlnej veeri len v trojici Conti, Malchrek, Hak. Miesto a stretnutia dohodne ete Hak. Obidvom (aj Hakovi, aj Malchrkovi) na uvedenom stretnut e. O prprave a scenri pripravovanho stretnutia rozprvaj cca 30 min. Na zver tmatiky SE hovor Malchrek, e bude ak medilne odkomunikova, e zmeny v pre SE chce urobi z dvodu problmov pri preberan SE ENELom. Malchrek hovor, e predstaven o SE sa boj, vetky dokumenty v svislosti s privatizciou SE podpisuje a prvee spolupra uje. To skr maj problmy so spoluprcou predstavenstva SEPS. Hak sa smeje, e teda Mal m do mdi poveda, e predstavenstvo SE odvolal, pretoe kradne a nechce sa s nimi deli. lchrek uvauje, e by do mdi ako dvod odvolania predstavenstva SE uviedol zbyton a dr lamn kampa na prelome rokov 2005/2006. Hak mu rad, e ke chce nech ako dvod uvedie materily, ktor zastavili, a ktor boli pripraven na schvlenie v predstavenstve a dozor nej rade SE na schvlenie. Ilo shrnne o cca 2 mld. (kondenzan trubky za 600 mil. Sk, 100 mil. Sk na prekolenie zamestnancov, 300 mil. Sk kompresory, vea mench obchod ov od 50 do 100 mil. Sk). Uveden obchody boli nepripraven, nezdvodnen, nevhodne navrh nut a na posledn chvu. Malchrek me skrten zoznam tchto obchodov poui na mediln en v predstavenstve. Rozvodn zvody - Vchodoslovensk. Stredoslovensk a Zpadoslovensk energetika - VSE, SSE ZSE Provzia za poradcu sa bude deli ako bolo dohodnut, t.j. na tretiny medzi Malchrka, P alacku (SDK) a FNM (Jurica, Bubenkov) - vi stretnutia Malchrek, Hak z 15.12.2005 a 23.12 a 26.12.2005. Hak chce da 5 mil. Sk aj Igorovi Groaftovi, pretoe potrebuj spo ca aj v prezdiu FNM. Malchrek shlas. O SSE a VSE rozprvaj v zmysle predchdzajcich s ut. Slovensk elektrizan prenosov sstava, a.s. - SEPS V SEPS je za obstarvanie informanho systmu na rozdelen