G GOTICKÉ KOSTOLY NA SLOVENSKU Strana: [1]

Zmena architektonického tvaru kostolov pri striedaní umeleckých slohov je vždy pozvoľná a nenásilná. Tak to bolo aj vtedy, keď románske sakrálne stavby na území dnešného Slovenska postupne striedali kostoly, kaplnky a kláštory postavené už v duchu gotiky.

Pomenovanie gotika malo spočiatku pejoratívny podtext a vzniklo v období renesancie, keď taliansky architekt a sochár Filarete označil umenie stredoveku za maniere gotique, teda za umenie barbarských germánskych Gótov. Za kolísku gotického slohu považujeme Francúzsko, kde okolo roku 1150 v opátstve Saint-Denis pri Paríži vznikla prvá takáto stavba. V geopolitickom priestore dnešného Slovenska o gotike hovoríme v rozpätí širšieho časového obdobia, približne od polovice trinásteho do začiatku šestnásteho storočia. Gotický sloh má tri vývojové fázy, začína sa včasnogotickou etapou, pokračuje cez obdobie vzopnutia vo vrcholnej gotike a končí sa postupným doznievaním slohu v jeho neskorogotickej podobe, presahujúcej až do začiatku šestnásteho storočia.

Gotickú sakrálnu architektúru vo všeobecnosti charakterizuje predovšetkým lomený oblúk, oporný systém a rebrová klenba. Nové princípy staviteľstva umožnili vytvorenie jedinečných francúzskych katedrál s charakteristickými j skeletovými konštrukciami, ktoré pomohli vyľahčiť obvodové múry stavieb, a povestnou vertikalitou priestorov upriamujúcou mysle veriacich k nebeským výšinám. Smerovanie chrámov „hore" pozdvihovalo mysle kajúcnikov do bodu, kde sa ich prosby stretali s tým, komu boli adresované. Predimenzované výšky, neprimerané ľudskej mierke, vzbudzovali pocit bázne a ničotnosti človeka. Na druhej strane však v duchu stredovekej mystiky a spirituality boli holdom Božej veľkosti. Gotické chrámové stavby sú na prvý pohľad odlišné od tých, ktoré vznikali pred týmto slohovým obdobím i po ňom. Aj keď na Slovensku nemáme také honosné stavby, akými sú francúzske baziliky, naše gotické sakrálne pamiatky sú jedinečné a blízke nášmu srdcu, lebo vyjadrujú

G GOTICKÉ KOSTOLY NA SLOVENSKU Strana: [2]

kontinuitu našich koreňov. Popri barokových kostoloch práve gotické sakrálne stavby sú najväčšou mierou zastúpené vo fonde kultúrneho dedičstva Slovenska.

Za prvú gotickú stavbu v Uhorsku, ktorého súčasťou bolo Slovensko, je považovaná

kaplnka v Ostrihome. Postaviť ju dal panovník Belo III. v poslednej štvrtine dvanásteho storočia. Prepojenie s Francúzskom, materskou krajinou gotiky, je zrejmé, keďže kráľovou druhou manželkou bola Margita z rodu Kapetovcov. Je príznačné, že takáto dôležitá sakrálna stavba vznikla v historickom prostredí spojenom s korunováciou prvého uhorského kráľa Štefana I.

G GOTICKÉ KOSTOLY NA SLOVENSKU Strana: [3]

Rozvoj gotického umenia na Slovensku zaznamenávame po zániku tatárskej hrozby po vpáde Džingischánových vojsk do strednej Európy v rokoch 1241 - 1242. Po prechodnom ob-dobí" sa od druhej tretiny trinásteho storočia aj na našom území objavujú výrazovo čisté gotické pamiatky. Za prvú gotickú stavbu na Slovensku je považovaný kostol v Kaplne, postavený v roku 1244. Pôvodne dvojvežová jednoloďová tehlová stavba s polygonálnym uzáverom svätyne nesie v exteriéri znaky románskeho slohu, svätyňa je však zaklenutá už včasnogotickou rebrovou klenbou a okná majú takisto tvar používaný v ranej gotike.

Ako to bolo typické pre predchádzajúce slohové obdobie, teda románsku architektúru, tak aj gotické sakrálne staviteľstvo šírili predovšetkým mníšske rády, najmä cisterciáni, dominikáni a františkáni, ale aj premonštráti či augustiniáni. Najstaršie premonštrátske kláštory boli v Šahách, Kláštore pod Znievom a na východe Slovenska v Lelese. Františkáni sa pomerne skoro usadili v Trnave, Nitre, Bratislave, ale aj v Košiciach, kde si však kláštor postavili aj dominikáni. Kláštory dominikánskeho rádu vznikli aj v ďalších mestách - v Gelnici, Trnave, Banskej Štiavnici. Františkánske a dominikánske kostoly bývali jednoloďové.

Mnohé stredoveké kláštory zanikli (augustiniánsky kláštor vo Veľkom Šariši, Hrabkove, dominikánsky kláštor v Banskej Štiavnici), mnohé v neskorších obdobiach boli prestavané, mnohé rehole odišli z miesta, kde v stredoveku pôsobili, a už sa späť nevrátili. Pečať ich charizmy však pôsobila aj neskôr a hmotné dedičstvo v podobe kláštorov i kostolov, ktoré zanechali, zostalo a ovplyvňovalo domáce staviteľstvo.

G GOTICKÉ KOSTOLY NA SLOVENSKU Strana: [4]

Gotické sakrálne staviteľstvo na Slovensku je zastúpené najmä malými jednoloďovými kostolmi na vidieku, kláštornými kostolmi, trojloďovými sieňovými kostolmi, predovšetkým v kráľovských a banských mestách, a malým počtom bazilík. Špecifickým typom sú spišské dvojloďové kostoly.

Práve skĺbenie importovaných vzorov a domácej románskej tradície vyústilo od druhej polovice trinásteho storočia do výstavby jednoloďových kostolov. Tieto malé sakrálne stavby stavali zväčša na vyvýšenom mieste nad vidieckym sídlom alebo na dominantnom mieste uprostred osídlenia. Vidiecke kostoly mali krátku loď, ktorá na východnej strane bola cez

G GOTICKÉ KOSTOLY NA SLOVENSKU Strana: [5]

lomený víťazný oblúk prepojená so svätyňou (presbytériom). Vo včasnogotických kostoloch je presbytérium zvyčajne štvorcového tvaru (Šindliar, Smilno, Sena, Spišský Hrušov, Spišské Tomášovce, Turany, Roštár a ďalšie), ale bývalo aj polkruhové (Trstené, Beluša), o čosi neskôr nie sú výnimkou polygonálne pôdorysy (Zolná, Turčianske Jaseno, Senné, Chrenovec-Brusno a ďalšie). Svätyne boli zaklenuté rebrovou klenbou, kým samotná loď mala drevený trámový strop. Niektoré kostoly tohto typu od začiatku mali na západnej strane lode vstavanú kamennú emporu, podklenutú kamennou rebrovou klenbou (Sena). Na západnej strane tieto malé kostoly mali predstavanú štvorhrannú vežu. Boli však aj kostoly bez veží, napríklad v Chmeľové, Čečejovciach, Šindliari, Hendrichovciach, Klenové. Ak kostol mal vežu, často sa do nej vstupovalo kamenným točitým schodiskom situovaným v hrúbke muriva alebo cez pripojenú schodiskovú vežičku. Z gotických veží sa šíril hlahol zvonov. Zvony odnepamäti zvolávali na modlitbu, oznamovali úmrtia, výstražné bili, ak hrozilo nebezpečenstvo. Už v štrnástom storočí pôsobila zvonolejárska dielňa v Spišskej Novej Vsi.

Reprezentoval ju chýrny zvonolejár Konrád Gaal, ktorý pracoval aj pre Ľudovíta Veľkého. Neskôr tu svoje výrobky odlievali Ján Weygel a Ján Wagner. Neskorogotický zvon Mikuláš sa nám zachoval v Sliači, ale aj vo včasnogotickom Kostole svätého Juraja vo Svätom Jure, kde sa nachádza zvon zo štrnásteho storočia. Gotické zvony nájdeme v mnohých spišských

G GOTICKÉ KOSTOLY NA SLOVENSKU Strana: [6]

lokalitách - v Danišovciach, Bystranoch, Spišskej Kapitule, Podolínci, Spišskom Hrušove. V Brutovciach je zvon z roku 1524 od Andreja lllenfelda z Košíc.

Pôvabné vidiecke kostoly boli zvyčajne budované z lomového kameňa a omietané spôsobom kopírovania nerovností múrov. Vytváralo to efekt jemného zvlnenia a mäkkej modelácie stien. Oknami sa na tomto type stavieb neplytvalo a vnútorný priestor presvetľovali zvyčajne malé okienka v južnom obvodovom múre lode. Štvorcové presbytéria mali okno v centre východného múru, niekedy aj v južnom múre. Okenné aj dverné otvory na gotických stavbách bývali zvýraznené tesanými kamennými osteniami. Najmä na väčších gotických kostoloch okrem vonkajšej obruby sú do lomených okien vkladané aj kamenné kružby vo vrchole okna a deliaci prút, respektíve prúty. Kružby mali rôzne tvary, napríklad takzvanú mníšku v podobe trojlalokov, pričom stredný výbežok prevyšoval krajné. Často sa používal tvar štvorlístka, trojlístka, sférických trojuholníkov a v neskorej gotike rotujúcich plamienkov.

Z francúzskych katedrál je prevzatý tvar rozety, kruhového okna, ktoré poznáme zo západných priečelí týchto stavieb. U nás ich ojedinelé nájdeme na východných stranách svätýň (Pribylina), ale aj na vežiach kostolov (Veľký Šariš) a západných priečeliach chrámov. Rozety (ružice) na našich kostoloch bývali podstatne menšie než na stavbách, ktoré boli ich predlohou, čo vzhľadom na odlišnosť mierky je pochopiteľné.

Okná zhruba od dvanásteho storočia boli zasklievané, na honosnejších stavbách veľmi často vitrážovými výplňami. Vitráže tvorili plochy farebného alebo dodatočne maľovaného skla, osadeného do olovenej siete, ktorá vymedzovala výtvarnú schému okna. Nepriaznivé politicko-spoločenské i klimatické vplyvy (vojny, povstania, požiare, zemetrasenia a podob-ne) sa podpísali pod zánik takmer všetkých gotických vitráží našich kostolov. Ostali z nich iba nepatrné fragmenty, napríklad v Kostole sv. Antona Pustovníka v kartuziánskom kláštore v Červenom Kláštore. Zachovali sa v kružbách okien a sú dekorované rastlinným motívom rov-nako ako gotické vitráže, torzovito zachované v kružbách okien Kostola sv. Žigmunda v Pezinku-Mysleniciach. Veľmi čulá stredoveká dielňa na výrobu vitráží pôsobila v Košiciach.

Vstupy do kostolov a kaplniek v období gotiky veľmi často mali kamenné portály. Podoby týchto výrazových dominánt sakrálnych stavieb boli rôzne - tvarom i zložitosťou ozdobných detailov. Portály aj ostatné architektonické detaily, najmä okná a rebrá, sa vyvíjali a podľa určitých charakteristických znakov je možné ich zaradenie do príslušnej fázy gotiky.

G GOTICKÉ KOSTOLY NA SLOVENSKU Strana: [7]

Najjednoduchšie portály mali hladké ostenia a lomené ukončenie. Veľmi často sa uplatňovali ústupkové portály so zošikmenými osteniami a vloženými prútmi. Na význačnejších stavbách boli doplnené o sochársku výzdobu, figurálnu a ornamentálnu. Pekné gotické portály môžeme vidieť v Hronskom Beňadiku, na košickom Dóme sv. Alžbety a inde. V neskorom stredoveku sa objavuje takzvaný sedlový tvar, portály s presekávanými prútmi, ako aj tvar oslí chrbát alebo záclonkový typ. Práve pre neskorú gotiku je pretínanie klenbových rebier i prútov okien aj portálov príznačné a svedčí o manieristických tendenciách doznievajúceho slohu. Rebrá už neplnia statickú funkciu, ale často v zložitých obrazcoch iba dekorujú klenbu (Banská Štiavnica, Kostol Panny Márie Snežnej - presbytérium).

Siluetu gotických kostolov poznať už zďaleka podľa strmých vysokých striech. Krovové konštrukcie sa v stredoveku zhotovovali výlučne z dreva. Malebnosť vidieckych kostolov podčiarkovala aj použitá strešná krytina, ktorou zvyčajne bol drevený štiepaný šindeľ. Iba väčšie stavby, obyčajne v mestách, sa už aj v stredoveku pokrývali keramickou pálenou krytinou, niekde boli strešné tašky glazované (Spišská Kapitula, Katedrála sv. Martina).

V interiéroch vidieckych stredovekých kostolov sa veľmi často nachádzajú nástenné maľby. Väčšina pochádza z obdobia štrnásteho - prvej polovice pätnásteho storočia.

G GOTICKÉ KOSTOLY NA SLOVENSKU Strana: [8]

Výnimočné maľby sú v niektorých kostoloch stredného Slovenska, napríklad v Ludrovej, Smrečanoch, Liptovských Sliačoch, Ocovej, Martinčeku a Ponikách. Najväčšie zastúpenie nástenných malieb však majú spišské a gemerské kostoly, ktoré sa pre svoju jedinečnosť dostali do projektu cestovného ruchu pod názvom Gotická cesta. Na Spiši sa s vymaľovanými gotickými interiérmi stretneme napríklad v Žehre, Veľkej Lomnici, Dravciach, Batizovciach Strážkach, Bijacovciach a Gánovciach. Hospodársky chudobný kraj Gemera ukrýva v sebe nevyčísliteľné bohatstvo kultúrnych pamiatok. Jedinečné gotické nástenné maľby môžeme vidieť v kostoloch v Plešivci, Stítniku, Ochtinej, Kyjaticiach, Kraskove, Koceľovciach, Rimavskej Bani, Rimavskom Brezovom a inde. Maliarska výzdoba interiérov bola zvyčajne situovaná na severnej stene lode, ktorá nemala okná, po obvode svätyne, na jej klenbe a víťaznom oblúku. Zobrazované výjavy čerpali námety zo života Ježiša Krista a jeho matky Márie, ale obľúbené bolo aj zobrazovanie svätcov a legiend o ich živote. Nástenná maľba sa ojedinelé vyskytovala aj v exteriéri kostolov. Najčastejším motívom bol svätý Krištof nesúci malého Ježiša na ramenách (Rákoš, Poprad).

Nástenné maľby vnútri kostolov tvorili niekedy takzvanú bibliu pauperum (bibliu chudobných), keď biblická udalosť alebo svätcov príbeh boli vyrozprávané radením obrázkov v istej dejovej postupnosti, aby si aj negramotný človek vedel predostretý príbeh predstaviť a z „obrázkovej knihy" na stene prečítať. Z legiend sa často zobrazoval napríklad príbeh boja uhorského kráľa svätého Ladislava s Kumánmi a vyslobodenie kresťanskej princeznej. Takéto maľby nájdeme na Spiši vo Veľkej Lomnici, ale aj na Gemeri v Rimavskej Bani, Kraskove či Kyjaticiach.

Svojím spôsobom jedinečný je svetský motív nástennej maľby v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule, predstavujúci korunovanie Karola Róberta z Anjou s Pannou Máriou. Nástenná maľba, datovaná roku 1317, je viacfigurálnou kompozíciou, kde okrem Karola Róberta a Madony s Ježiškom sú zobrazení aj vysokí cirkevní predstavitelia - ostrihomský arcibiskup Tomáš a spišský prepošt Heinrich. Tu už, samozrejme, nejde o malý vidiecky kostol, ale monumentálny kostol v sídle prepošta. Kostol prešiel zložitým vývojom a zaznamenávame na ňom románske aj gotické architektonické prvky. V spletitej hmotnej skladbe kostola sa vyníma pohrebná Kaplnka Zápoľskovcov. Vznikla na konci pätnásteho storočia na mieste staršej včasnogotickej kaplnky Corporis Christi. Jej inšpiračným zdrojom bola kaplnka Sainte Chapelle v Paríži, vybudovaná pre francúzskych kráľov. Ďalšia pohrebná kaplnka sa nachádza neďaleko v Spišskom Štvrtku. Dal ju postaviť spišský župan Štefan Zápoľský pri minoritskom Kostole sv. Ladislava z trinásteho storočia. Poschodovú pohrebnú kaplnku pribudovali v roku 1473 podľa projektov Hansa Puschbauma, staviteľa Dómu sv. Štefana vo Viedni. Obe podlažia kaplnky sú prepojené kamenným točitým schodiskom. Paradoxom je, že Štefan Zápoľský, ktorý tu plánoval byť pochovaný so svojou rodinou, nakoniec zmenil názor a postavil už spomínanú pohrebnú kaplnku v Spišskej Kapitule, kde Zápoľskovci nakoniec našli miesto posledného odpočinku.

Osobitým typom pohrebnej kaplnky je Kaplnka sv. Michala v Košiciach (od roku 2006 Kostol sv. Michala). Postavili ju v druhej polovici štrnásteho storočia ako pohrebnú kaplnku Dómu sv. Alžbety, ktorý susedí s kaplnkou zo severu. Okolo dómu a kaplnky sa nachádzal priestranný cintorín a súčasťou kaplnky bolo aj osárium - kostnica na uloženie starších kostí. Takéto osáriá sa nachádzali pri kostoloch už od románskeho obdobia. Vôkol stredovekých kostolov zvyčajne býval cintorín. Po viacerých epidémiách moru a cholery osvietenskí panovníci Mária Terézia a jej syn Jozef II. rozhodli o zrušení cintorínov v obytných zónach, teda najmä pri mestských kostoloch. Nariadenie vstupovalo do života pozvoľne, ale od poslednej tretiny osemnásteho storočia do prvej tretiny devätnásteho storočia cintoríny pri kostoloch v našich mestách zväčša zanikli.

Do skupiny pohrebných kaplniek patrí aj dvojpodlažná pohrebná Kaplnka sv. Jána Evanjelistu, postavená pri severnom múre františkánskeho kostola v Bratislave v druhej

G GOTICKÉ KOSTOLY NA SLOVENSKU Strana: [9]

polovici štrnásteho storočia. Kaplnka s kryptou v podzemí patrila richtárskej rodine Jakubovcov.

Popri malých vidieckych a kláštorných kostoloch je na Slovensku bohato zastúpená aj skupina mestských farských kostolov, zvyčajne trojloďových sieňových stavieb a jednoloďových halových kostolov. Stredoveké kráľovské a banské mestá si budovali chrámy, ktorých architektonická bohatosť reflektovala majetnosť samotných mešťanov a patricijov. Tak vznikli zaujímavé neskorogotické chrámy v Kremnici, Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici. Jedinečnými gotickými pamiatkami sú farské kostoly v Trnave, Hlohovci, Pukanci, Starej Haliči, Sabinove, Bardejove, Prešove, Veľkom Šariši, Levoči, Spišskej Novej Vsi, Kežmarku, Spišskej Belej, Spišských Vlachoch.

Trojloďové kostoly bazilikálneho typu, čo zjednodušene znamená, že stredná loď má samostatnú strechu aj okná na presvetlenie, sa na Slovensku vyskytujú iba ojedinelé. Takýmto kostolom mal byť aj tretí' najväčší gotický kostol na Slovensku - Katedrála sv. Martina v Bratislave. Táto sakrálna stavba prešla zložitým vývojom a prestavbou románskeho Kostola najsvätejšieho Spasiteľa. Pôvodne, ako bolo spomenuté, navrhli pre ňu bazilikálny typ, nakoniec vzniklo halové trojlodie. Stavebné práce vykonávalo viacero renomovaných majstrov a k súčasnému výrazu kostola prispel aj Hans Puschbaum.

Aj v Košiciach sa okolo roku 1378 v štýle vrcholnej gotiky začal stavať kostol, ktorého pôvodná koncepcia bola trojloďovou bazilikou. Zmenou prvotného návrhu vznikol trojloďový halový kostol, počas puristickej prestavby v poslednej štvrtine devätnásteho storočia zmenený na päťlodie s jednou priečnou loďou. Ide o Dóm sv. Alžbety, ktorý je najväčším gotickým chrámom na Slovensku.

Skutočnou bazilikou (v architektonickom význame) je Bazilika sv. Mikuláša v Trnave, ktorú začali stavať okolo roku 1380. Trojloďový priestor má bočné lode oproti prostrednej lodi nižšie a užšie. V južnom obvodovom múre je situovaný pekný gotický portál.

Bazilikálnu koncepciu má aj gotický kostol v Štítniku, ktorý začali stavať v štrnástom storočí, a kláštorný kostol v Hronskom Beňadiku, ktorému dominujú dve veže na priečelia prekrásny gotický portál.

Osobitnou skupinou gotických kostolov na Slovensku sú spišské dvojloďové kostoly. Tie vznikli prestavbou starších kostolov, a to tak, že v pätnástom storočí boli dovtedy drevené stropy v lodiach nahradené rebrovými klenbami a priestor zaklenutý na jeden či viac pilierov, umiestnených v osi lodi. Tieto pôsobivé kostoly sa nachádzajú napríklad v Odoríne, Žehre, Ľubici, Smižanoch, Dravciach, Spišskej Sobote, Spišskej Belej, Vrbove, Strážkach a inde. Dvojloďové kostoly máme aj mimo Spiša, napríklad v Kremnici Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej či Katedrálu nanebovzatia Panny Márie v Rožňave.

Špecifickou kategóriou gotických kostolov sú tie, ktorých stavebným materiálom bolo drevo. Kopírovali architektonickú formu kamenných a tehlových stavieb, boli jednoloďové, zrubové, s trojpriestorovým členením. Smerom na východ bola malá štvorcová alebo polygonálna svätyňa, nasledovala loď a podvežie. Tieto stavebné typy mali vysokú strechu pokrytú šindľovou krytinou a šindľom bola obitá aj kónická veža na západnej, vstupnej časti chrámu. Gotický drevený kostol sa nám na východe územia zachoval v Hervartove. Je to Kostol sv. Františka z pätnásteho storočia, obkolesený kamennou murovanou ohradou s architektonicky upravenými vstupmi. Typovo podobné drevené gotické kostoly nájdeme aj v Tŕňovom, miestnej časti Žiliny, kde sa nachádza Kostol sv. Juraja z pätnásteho storočia, a v Múzeu oravskej dediny v Zuberci, kde bol premiestnený Kostol sv. Alžbety zo Zábrežia. V Tvrdošíne sa zachoval drevený gotický Kostol všetkých svätých z pätnásteho storočia. Drevený kostol z Rudná bol premiestnený do Múzea ľudovej dediny v Martine. Drevené kostoly z Hervartova a Tvrdošína boli spolu s ďalšími šiestimi drevenými kostolmi zo Slovenska v roku 2008 zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

G GOTICKÉ KOSTOLY NA SLOVENSKU Strana: [10]

Okrem kameňa a dreva sa v stredoveku na výstavbu kostolov používala aj tehla, najmä v južnejších oblastiach Slovenska (Kaplna). Používali sa aj tvarované tehly, najmä na vytvorenie okien a ríms (Červený Kláštor, Krásna nad Hornádom).

V interiéroch gotických kostolov sa nachádzal dobový mobiliár - predovšetkým oltáre a krstiteľnice, ale aj organy, solitérne sochy. V našich stredovekých kostoloch sa zachovalo množstvo gotických krídlových oltárov, skladajúcich sa z ústrednej skrine (archy) a bočných krídel s tabuľovými maľbami. V oltárnej skrini sú situované sochy vrátane sochy svätca, ktorému bol oltár zasvätený. Bočné krídla oltára boli otvorené alebo zatvorené podľa toho, ktorá strana tabúľ bola na prezentovanie práve aktuálna. Na tabuľových maľbách boli zobrazované výjavy christologického alebo mariologického cyklu, často aj príbehy zo života svätcov. Príbehy zo života Ježiša a Panny Márie boli často zoskupené do pašiového, respektíve adventného cyklu. Unikátna zbierka takýchto oltárov v počte jedenásť kusov sa nachádza v Bazilike sv. Egídia v Bardejove. Jedinečné neskorogotické krídlové oltáre sú v Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Neskorogotický hlavný oltár je zasvätený svätej Alžbete Uhorskej. V Sabinove sa vo farskom Kostole sťatia sv. Jána Krstiteľa nachádzajú takisto neskorogotické krídlové oltáre. Jeden z nich má názov „doktorský oltár" a ústredné plastiky troch cirkevných učiteľov pochádzajú z okruhu Majstra Pavla z Levoče. V kežmarskej Bazilike povýšenia Svätého kríža je tiež niekoľko pekných krídlových oltárov. Mimoriadne hodnotné sú tabuľové oltáre v kostoloch v Levoči, Spišskej Kapitule, Lipanoch. Aj keď najväčšie zastúpenie týchto pamiatok je na Spiši a Šariši, nachádzajú sa aj v ďalších lokalitách Slovenska. Nájdeme ich napríklad v Revúcej, Smrečanoch, Liptovských Sliačoch, Chyžnom, Banskej Bystrici-Sásovej a inde. Mimoriadnu hodnotu má solitérna tabuľová maľba sv. Anny samotretej z katedrály v Rožňave, v ktorej sa snúbia náboženské a svetské motívy zo života baníkov.

Najvýraznejšou osobnosťou stredovekého rezbárstva na Slovensku bol Majster Pavol z Levoče, ktorý žil na rozhraní pätnásteho - šestnásteho storočia. Jeho diela sa objavujú v mnohých kostoloch na Slovensku ako súčasti neskorogotických oltárov aj ako solitérne sochy. Bohatú kolekciu pavlovských diel nájdeme v samotnej Levoči, kde sa nachádza najväčší gotický oltár na svete. Je to hlavný oltár zasvätený svätému Jakubovi v rovnomennom kostole so sochami Panny Márie, svätého Jána a svätého jakuba. Z dielne Majstra Pavla pochádzajú aj oltáre v Hrabušiciach, Mlynici, Slovenskej Vsi. V gotickom kostole s najvyššou vežou na Slo-vensku, vysokou 87 metrov, ktorý sa nachádza v Spišskej Novej Vsi, sa zachovala nádherná Pavlova práca - skupina Kalvárie. Na Liptove sa môžeme s tvorbou pochádzajúcou z dielne Majstra Pavla stretnúť napríklad v Liptovskom Trnovci, Okoličnom, Liptovskom Mikuláši, Pukanci, na Gemeri v Chyžnom. Majster Pavol pracoval aj pre Banskú Bystricu a v Šariši pre Prešov, Sabinov, Lipany, Chmiňany, Sviniu. Medzi verejnosťou je dobre známy Pavlov hlavný oltár z Popradu-Spišskej Soboty. V arche krídlového oltára sa nachádza socha svätého Juraja na koni, ako zabíja draka. Tento motív je v stredovekej výtvarnej tvorbe pomerne častý. Mnohé diela Majstra Pavla sa nachádzajú v domácich a zahraničných múzeách a galériách.

Súčasťou interiérov stredovekých kostolov boli aj krstiteľnice. Zvyčajne boli zhotovené z kameňa, ale bývali odlievané aj z kovu. Bronzové gotické krstiteľnice sú zachované v Spišských Vlachoch, Podolínci a Gelnici. Vo Švedlári sa nachádza bronzová krstiteľnica z roku 1360 od zvonolejára Konráda Gaala zo Spišskej Novej Vsi. Pekná kamenná krstiteľnica je v levočskom Kostole sv. Jakuba, ale aj v Bijacovciach, Lipanoch, Starej Ľubovni, Nižných Ružbachoch a inde.

Už aj stredovekými kostolmi sa šírila organová hudba. Najstarší gotický organ z roku 1492 a je v Štítniku.

G GOTICKÉ KOSTOLY NA SLOVENSKU Strana: [11]

V čase gotiky boli niky na úschovu Eucharistie (svätostánky, pastofóriá) umiestňované do obvodových múrov svätýň. Spočiatku na východnej strane, neskôr sa presunuli na sever, ale nie sú zvláštnosťou ani v južnom múre stavby (Veľký Šariš, Kaplnka sv. Kunhuty). Pekné gotické pastofóriá sú napríklad vo Svätom Jure, Zolnej, Košiciach, Spišských Vlachoch, Spišskej Belej, Gelnici, Dolných Orešanoch. Pastofóriá boli niekedy zvýraznené maliarskou alebo architektonickou úpravou a priestor niky bol uzatvorený kovovou mriežkou.

Gotika vládla umeniu stredoveku takmer tri storočia. Moháčska tragédia v roku 1526 urobila pomyslený predel medzi dvoma veľkými slohmi, aj keď výmena stráží a prelínanie dožívajúceho gotického a nastupujúceho renesančného slohu mali pozvoľný priebeh. Neprekvapuje, že neskorogotické kostoly sa stavali a prestavovali ešte aj v prvých dvoch desaťročiach šestnásteho storočia.

Darina Petranská