GymSenRočník:9 Číslo:III Šk. rok:2017/2018

Pani profesorka Sadloňovázaujímavosti z jej života na str. 6

EKO Lucky KollárovejAko sa stať správnym ,,EKOlógom”píše Lucia na str. 8

Obyčajný deň na ,,GYMPLI”Fotoreportáž na str. 10

Obsah

GymSen Apríl 2018

Vydavateľ:študenti Gymnázia

L.Novomeského Senica

Redakcia:Juraj Balga

šéfredaktor, grafika, ilustrácie

Kristína OslejováAdela Sadloňová

Alexandra BobotováLucia Kollárová

Redaktori a stálispolupracovníci

Zodpovednývyučujúci:

Mgr. MiroslavaMedovičová

Adresa redakcie:Dlhá 1037/12,Senica 905 40

E-mail:gymsen1@gmail.com

Vychádza ako občasník.

Fotografie použité v tomto čísle: redakcia, internet

Titulná fotografia: Juraj Balga, 4.B

4

6

8

10

12

14

Čo sa udialo

Čo ste nevedeli...

EKO rubrika

Oči lavíc a uši školských stien

Zdenko v Bruseli

Tajné stránky uč. zápisníkov

Oceňovanie najlepších z krajaPrvé miesta Lukáša Ludvu a Sašky Bobotovej

Dlho sme sa chystali priblížiť vám aj celkom známu tvár. Konečne je to tu. Pani profesorka Sadloňová!

Separujeme správne ?

Celkom obyčajný deň v našej škole zachytený objektívom Juraja Balgu

Zdenko Černák nám popíše, aké to je byť aspoň na chvíľu v Bruseli s europoslancami.

Obľúbená zbierka výrokov našich študentov.

Obsah

2

Foto číslaJuraj Balga, 4.B, Čistá krajina

3

Na úvod

,,Hlad vo svete nie je preto, že ne-dokážeme nasýtiť chudobných, ale preto, že nedokážeme nasýtiť bohatých„. Ten-to citát dokonale opisuje príčinu jedného s najväčších globálnych a dlhotrvajúcich problémov populácie – hladu. Sú medzi nami ľudia, ktorí pociťujú nepríjemné ,,škvŕkanie“ v bruchu už po necelých 2 hodinách po zjedení raňajok. Teraz si skúsme predstaviť, že by sme týždeň nevložili od úst vôbec nič, ani len sústo. Niekto by to označil za trýznenie, iný za sebapoškodzovanie, skutočnosť je však taká, že pre milióny ľudí je to bežná re-alita.Hlad je veľmi úzko spätý s vývojom a históriu celého ľudského pokolenia. Od praveku, kedy naši prví predkov-ia po celé dni naháňali mamuty, cez úbohých roľníkov úporne pracujúcich na bahnistých poliach, až po dnešné menej rozvinuté krajiny na africkom kontinen-te. Tento nepríjemný pocit prázdnoty v žalúdku je tu s nami od samého počiatku našej existencie. Prečo sme však ani po miliónoch rokov evolúcie nedokázali prísť na to, ako sa tohto ,,neviditeľného diabla“ zbaviť?

Už v materskej škole sa deti učia, aké dôležité je vedieť sa podeliť s ostat-nými, či už ide o hračky, sladkosti alebo čokoľvek iné. Bohužiaľ, takých, čo si ten-to cenný poznatok zapamätajú až do dos-pelosti, je žalostne málo. Ľudia sú lakomí, bohatí chcú byť ešte bohatší a o chudob-ných nemá záujem už takmer nikto. Do popredia sa dostal egoizmus a vidina šťas-tia v množstve nazbieraných peňazí a in-ých hmotných statkov. Dokonca aj mnohé organizácie, ktoré naoko podávajú ruku chudobným a trpiacim, si z našich milo-darov urobili obrovský biznis a tým, ktorí to potrebujú sa dostane len absolútne min-imum.Vyhadzujeme tony čerstvých potravín, z polievky vyberáme zeleninu, ovocie zbavujeme šupky, obchodné reťazce sa vyhadzujú plodiny ,,nedokonalého“ tva-ru… a pritom viac než polovica sveta nemá čo do úst dať. Ohŕňame nos nad jed-lom zo včerajška, pričom si vôbec neuve-domujeme, že sú aj ľudia, ktorí žijú deň čo deň na riedkej kukuričnej kaši. Všetko berieme ako samozrejmosť a vážime si čím ďalej, tým menej vecí. Prečo? Pre-tože sme hladomor na vlastnej koži nik-

dy nezažili. Futbaloví hráči za 90 minút strávených na trávniku zinkasujú státisíce, podobne i speváci počas koncertov, ne-hovoriac o mnohých ,,youtuberoch“ za ich úplne zbytočné, ba až priam trápne videá. Zaráža ma, do akého stavu sa spoločnosť za posledné roky dostala. Uznajte, že nie je celkom normálne, aby človek nakrúcajúc seba samého pri hraní PC hier zinkasoval viac, ako špičkový kardiochirurg, ktorý zachraňuje ľudské životy. Je to šialené a môžeme si za to sami, pretože my sme tí, z ktorých títo ľudia ťažia, my sme ich zlatou baňou. Pripomínam, že ja sama som špor-tovkyňa, milujem hudbu, rada si pozriem dobrý film a pod., no napriek tomu zastá-vam názor, že ako spoločnosť máme úplne pomýlené hodnoty.Vidíte, že peniaze by boli, lenže aj v tom-to prípade je idea sociálne spravodlivej spoločnosti neaplikovateľná. Vždy tu budú bohatší a chudobnejší, vždy tu budú miliardári a takí, čo nemajú ani strechu nad hlavou. Paradoxne, práve tí sú v sku-točnosti najšťastnejší, pretože morálne hodnoty, v ich ponímaní, stále stoja na prvom mieste. Nemohli byť nahradené materiálnymi, pretože žiadne nemajú. A verte, že keby ich jedného dňa mali, neprikladali by im taký obrovský význam, ako to robíme my.Ako teda možno hladujúcich vytiahnuť z biedy? Najlepšie tak, že pôjdeme priamo k nim. Na to však nemá každý žalúdok, ale všetci tí, ktorí tak spravili, od základov zmenili svoj rebríček hodnôt. Samozre-jme, nájdu sa i organizácie, ktoré väčšinu získaných prostriedkov naozaj použijú tam, kde sú potrebné. Veľa sa dá zmeniť aj tým, že prestaneme zbytočne plytvať jed-lom, nebudeme prieberčiví a prestaneme vyhadzovať použiteľné zvyšky. Bude to mať pozitívny dopad nielen na okolité prostredie, ale aj na našu dušu. Vždy mi bolo prízvukované“ ,,Porovnávaj sa s lep-šími, nie s horšími.“ Teraz však treba uro-biť výnimku a pokúsiť sa vziať si príklad z tých, ktorí majú menej ako my a sú vďační za každú maličkosť, pretože nikdy nevieme, kedy môžeme prísť o všetko, čo máme.

A. Sadloňová

EditoriálTéma hlad je stále aktuálna. Adela napísala pár slov na zamyslenie.

4

Novinky

SAV- Deň otvorených dveríDňa 7.11.2017 sme sa ako budúci nádejní chemici zo semináru z chémie zúčastni-li Dňa otvorených dverí v Ústave anor-ganickej chémie SAV v Bratislave. Mali sme možnosť vidieť priebeh mnohých chemických reakcií ako napríklad hore-nie práškového železa, tekutý dusík, ktorý dokáže napríklad zmraziť ružu natoľko, že sa rozletí na márne kúsky, odraz svet-la vo farebných roztokoch a množstvo ďalších pokusov. Pri príchode do každého z laboratórií nás ohúrili viaceré reakcie, či 2000-krát zväčšené vzorky hmyzu ale-bo vlasov. Na záver nás čakala rozsiahla prednáška o prínose keramiky pre rôzne oblasti života, ako napríklad keramické kĺby v medicíne a dokonca aj jej využi-tie vo vesmírnej technike. Táto návšteva akadémie nám poskytla cenné informácie a hlavne predstavu o tom, ako to vo svete chemikov chodí.

Andrea Ňukovičová, 3.B

Oceňovanie najlepších študentov Trnavského krajaTrnavský samosprávny kraj každý rok pri príležitosti Dňa študentstva oceňuje na-jlepších študentov stredných škôl vo svo-jej zriadovateľskej pôsobnosti. V utorok 14.novembra 2017 ocenenia odovzdali podpredsedovia Zdenko Čambal, Au-gustín Hambálek a Józef Berényi. Ceny prevzalo 56 úspešných žiakov, ktorí do-siahli mimoriadne výsledky. Medzi nimi nemohli chýbať ani študenti našej školy.

Nina Hladíková (2.C), Kristína Jurkov-ičová (2.C) a Tomáš Valent (2.C) boli ocenení za 1. miesto v krajskom kole ve-domostnej súťaže „Kraj, ktorý je mojím domovom“, ktorú každoročne organizu-je VÚC Trnava. Tejto trojici sa podarilo

zvíťaziť v konfrontácii víťazov okresných kôl Trnavského kraja.

Medzi ocenenými nemohla chýbať ani Janka Švrčková zo 4.B – úspešná riešiteľ-ka celoštátneho kola súťaže Čo vieš o hviezdach (2. miesto), úspešná riešiteľka krajského kola Fyzikálnej olympiády (1. miesto), úspešná riešiteľka celoslovenskej Astronomickej olympiády (2016, 2017) a bronzová medailistka z Medzinárodnej olympiády z astronómie a astrofyziky IOAA v Indii (2016). Janka si však cenu nemohla prevziať osobne, pretože je opäť na Medzinárodnej olympiáde z astronómie a astrofyziky 2017 v Thajsku.Všetkým oceneným študentom bla-hoželáme a ďakujeme za vzornú reprez-entáciu školy.

Mgr. Miroslava Medovičová

Majstrovstvá okresu stredných škôl v zrýchlenom šachu15. novembra 2017 sa v priestoroch CVČ Senica uskutočnila postupová súťaž v zrýchlenom šachu s hracím tempom 2 krát 15 minút. Traja študenti a jedna štu-dentka našej školy (Adam Pipíška, Martin Hrdlička z kvinty, Tomáš Valent z 2. C a Michaela Trojková zo sexty) postúpili do krajského kola, ktoré sa uskutoční opäť v Senici 29. novembra 2017.

Mgr. Ľubomír Staňo

Medzinárodná dejepisná súťaž v Chebe23. novembra 2017 sa v aule Zápa-dočeskej univerzity uskutočnilo finálové kolo medzinárodnej dejepisnej súťaže. Zúčastnili sa ho trojčlenné družstvá 75 gymnázií Českej a Slovenskej republiky, ktoré postúpili z krajských kôl.Zastúpenie mal aj tím našej školy v zlo-žení Laura Krenťochová, Bianka Péčio-vá zo 4. C a Pavol Adamíček zo Sexty. Súťaž prebiehala v štyroch kolách, úlo-hou študentov bolo získať body zodpove-daním otázok z „Československých dejín 1949-1967“ z oblasti politiky, kultúry, vedy, techniky, umenia a športu. Najzau-jímavejšie bolo štvrté kolo, v ktorom z videozáznamu čítali zadania úloh také

osobnosti ako herečka Jiřina Bohdalová, hokejista Jozef Golonka alebo slovenský prezident Andrej Kiska. Naši študenti sa v prvých troch kolách držali veľmi dobre s možnosťou prieniku do prvej dvadsiatky. Štvrté kolo im však nevyšlo a nakoniec skončili na 38. mieste (presne v polovici zúčastnených gymnázií). V porovnaní 16 slovenských škôl skončili na solídnom 5. mieste.

Na spiatočnej ceste sme sa prešli večer-nou historickou Prahou a pred odchodom domov sme mali spoločné posedenie slov-enských tímov v známej reštaurácii „U Fleků“.Študentom ďakujeme za vzornú reprez-entáciu školy.

Mgr. Ľubomír Staňo

Čo sa udialo...

5

NovinkyŠkolské kolo Olympiády zo slov-enského jazyka a literatúryDňa 29.11. 2017 sa v našej škole usku-točnilo školské kolo Olympiády zo slov-enského jazyka v kategórii A /študenti 3., 4. roč. a Septimy/ a v kategórii B /študenti 1., 2. roč., Kvinty a Sexty/.Študenti si v rámci svojich kategórií zmer-ali sily až v troch samostatných súťažných častiach. Prvé dve boli zamerané na ve-domosti z jazykovej, slohovej i literárnej zložky predmetu SJL, ďalej na čítanie s porozumením a na transformáciu či tvor-bu textu. V tretej časti si súťažiaci prever-ili svoje schopnosti v rečníckych prejav-och. A tu sú mená víťazov v jednotlivých kategóriách:Kategória A1. Dominika Hamerlíková – oktáva2. Monika Maxianová – III.B3. Michaela Ravasová – IV.A

Kategória B1. Mária Karásková – II.B2. Katarína Šimková – sexta3. Klára Suchovská – kvinta

Víťazom srdečne blahoželáme a želáme im veľa úspechov v ďalších kolách súťaže.

Mgr. Erika Vícenová

Alexandra Bobotová – 1. miesto v okresnom kole Olympiády zo slov-enského jazyka a literatúryO kvartánke Alexandre Bobotovej vieme, že má nadpriemernú jazykovú inteligen-ciu, spisovateľský talent, cit pre novinár-sku prax. Píše, recituje, veľmi dobre inter-pretuje texty.Všetky prednosti spolu so system-atickým štúdiom využila v okresnom kole Olympiády zo slovenského jazyka a literatúry, ktoré sa konalo 29. novembra 2017. V kategórii C (žiaci 8. a 9. roční-ka základných škôl, žiaci 3. a 4. ročníka osemročných gymnázií) vybojovala v konkurencii 10 súťažiacich 1. miesto.Alexandra postupuje do krajského kola a všetci jej želáme, aby bola v krajs-kom kole 7.2.2018 minimálne úspešnou riešiteľkou!

PaedDr. Žaneta Pikartová

Lukáš Ludva – prvý na Literárnej Senici 2017Dňa 7. 12. 2017 sa uskutočnilo slávnost-né odovzdávanie cien XXXI. ročníka au-torskej súťaže Literárna Senica Ladislava Novomeského 2017, kde si cenu prevzal i náš študent. V 2. kategórii /stredné ško-ly/ v tvorbe poézie vyhral 1.miesto Lukáš Ludva zo sexty.

Ďakujeme za vynikajúcu reprezentáciu školy, srdečne blahoželáme a želáme veľa úspechov v ďalšej básnickej tvorbe.

Mgr. Erika Vícenová

Školské kolo olympiády v anglick-om jazykuDňa 20. novembra 2017 sa konalo školské kolo olympiády v anglickom jazyku v kategóriách 1A (príma-sekunda) a 1B (tercia-kvarta) a o týždeň neskôr, 27. no-vembra 2017 si zasúťažili starší žiaci v kategóriách 2A (1., 2. roč., kvinta, sexta) a 2B (3., 4. roč., septima, oktáva). Všetci najprv absolvovali písomnú časť (grama-tika, slovná zásoba, čítanie a počúvanie s porozumením) a potom predviedli svo-ju kreativitu a pohotovosť v ústnej časti, kde mali za úlohu vytvoriť príbeh podľa obrázkov.

Výkony boli vyrovnané, no zvíťaziť mohli len najlepší, ktorí okrem diplomov dostali aj vecné ceny. A tu sú ich mená:1. Martin Kalný (príma)2. Jakub Fischer (sekunda)3. Roderik Provazník (príma)

1. Martin Jediný (sexta)2. Anna Studeničová (2.A)2. Filip Barančík (2.C)

1. Aida Al Khufash (4.B)2. Soňa Kočková (3.A)

1. Juraj Chábela (kvarta)2. Lucia Marková (tercia)3. Jakub Petrovič (kvarta)

Mgr. Miroslava Gergelová

7. ročník Vianočného turnaja v šachuUž siedmy ročník školského šachového turnaja sa uskutočnil 21. decembra 2017 za účasti 20 šachistov. Už tradične mal do-brú úroveň, zúčastnili sa ho registrovaní hráči, ale i veľký počet nováčikov, ktorí hrajú s použitím šachových hodín iba spo-radicky. Hralo sa švajčiarskym systémom na sedem kôl za odborného dohľadu bývalého študenta našej školy Rastislava Diviaka. Víťazom turnaja sa stal Martin Očko z oktávy, na 2. mieste skončil Tomáš Valent z 2. C a na bronzovom stupni sa umiestnila Michaela Trojková zo sexty, jediné dievča v turnaji. Všetkým zúčast-neným žiakom želáme veľa radosti pri ďalšom hraní a veríme, že svoje schopno-sti budú postupne zlepšovať.

Dopĺňame ešte informácie o krajskom a celoštátnom kole Majstrovstiev stredných škôl v zrýchlenom šachu: v krajskom kole bola úspešná Michaela Trojková zo sexty, ktorá svoju kategóriu vyhrala, v slovens-kom kole (uskutočnilo sa v Topoľčanoch) skončila na výbornom šiestom mieste. Zo študentov sa v krajskom kole najviac darilo Adamovi Pipíškovi z kvinty – 4. miesto. Iba jeden stupienok mu chýbal k postupu na celoštátne kolo.

Študentom ďakujeme za vzornú reprez-entáciu školy.

Mgr. Ľubomír Staňo

6

Učitelia

1. Pochádza z Rajca, kde žila až do začiat-ku štúdia na vysokej škole. 2. Ako si spomína na svoje detstvo? „V detstve som voľný čas trávila so svojimi bratrancami a sesternicou, ktorí boli v podobnom veku. Prázdniny sme trávili u starkej, bol to akýsi denný tábor s plnou penziou. Program sme si vymýšľali sami, stavali sme si bunkre, hrádzu na rieke, zbi-erali a piekli slimáky alebo sme trávili dni na termálnom kúpalisku (na tú dobu veľmi modernom). Veľa sme toho povymýšľali, mnohé veci však nie sú publikovateľné.“3. Na základnej škole bola vynikajúcou žiačkou, veľa čítala a recitovala.4. Prezradila nám, že bola platonicky zamilovaná do svojho učiteľa slovenčiny, ktorý bol vo veku jej otca. 5. A ako prežila stredoškolské roky? „Na gymnázium som chodila v časoch, kedy bolo problémom sa naň dostať. Som z generácie Husákovych detí, stredných škôl bolo menej ako dnes a nás bolo ako hadov. (Na základných školách nebola raritou ani dvojzmenná prevádzka – niek-torí chodili do školy dopoludnia, ostatní popoludní.) Vtedy nikto nechcel dostať zlú známku a byť horší ako tí ostatní, pre-to som pomerne veľa času trávila štúdiom. Dnes, kto dostane päťku, je hrdina. Bavila ma slovenčina a cudzie jazyky, s matem-atikou a fyzikou som sa veľmi nekamará-tila. Paradoxne, počítaním príkladov som strávila snáď najviac času na gymnáziu. Nebola som ani športovou hviezdou, mala so problém zabehnúť 1500-vku, nehov-

oriac o 12-minútovke. Dnes však behám pravidelne a rada.“6. Počas puberty už na nepublikovateľné veci nespomína: „Mala som pokojnú pu-bertu. Ja, ani môj o 4 roky mladší brat sme nerobili problémy. Väčšina rodičov by dnes len ticho závidela tým mojim.“ 7. Počas strednej školy chodila na an-gličtinu a dva roky aj na španielčinu do žilinskej jazykovky. 8. Tieto dva jazyky chcela študovať na Univerzite Palackého v Olomouci, ale bo-hužiaľ ju neprijali. 9. Ako sama hovorí, nikdy učiteľkou byť nechcela, chcela študovať angličtinu, pre-tože po nežnej revolúcii tento jazyk veľa ľudí neovládalo a videla v tom veľký po-

Čo ste nevedeli...Svojím smiechom očarila nejedného svojho študenta a odhadnúť jej vek je takmer nemožné. Zaujímavosti zo svojho života nám prezradila vedúca angličtinárov, obľúbená pani profesorka Sadloňová.

7

Učitelia

tenciál.10. Záujem bol zhruba desaťnásobne vyšší ako mohli v tom čase prijať. Na-koniec ju prijali na angličtinu-slovenčinu a angličtinu-ruštinu, rozhodla sa však pre prvú variantu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.11. Spravila dobre, pretože keby bola zvo-lila tú druhú variantu, nikdy by nestretla svojho manžela a dnes by určite neučila v Senici. 12. A ako sa teda dostala k práci učiteľky? „Promovala som v roku 1997 a možnosti uplatnenia boli široké. Kto ovládal jazyk, mohol sa uplatniť takmer kdekoľvek a ostatné sa naučil za pochodu. Ja som sa však rozhodla, že si prácu učiteľa aspoň vyskúšam. Chytilo ma to a nikdy som neu-važovala o zmene zamestnania.“

13. Jej prvým pôsobiskom bolo Osemročné športové gymnázium v Banskej Bystrici. 14. Ako sama hovorí: „Bola to skúška ohňom. Moji prví študenti boli len o 6-7 rokov mladší ako ja a keď som do triedy vstúpila prvýkrát, mysleli si, že som ich nová spolužiačka.“15. Rada však na toto obdobie spomí-na: „Na škole bol fantastický kolektív učiteľov a trénerov. Decká možno neboli akademické typy, ale boli veľmi otvorené a spontánne.“16. V roku 1998 strávila niekoľko mesia-cov v Kanade, no uvedomila si, že by asi nevedela žiť v cudzine. 17. V roku 1999 sa prisťahovala do Senice. Vydala sa a začala učiť na našom gymnáziu. Pred narodením dcéry učila aj

slovenčinu v príme a sekunde, no je rada, že odvtedy učí už len angličtinu.18. Miluje škandinávsky dizajn (zau-jímal ju oveľa skôr ako sa stal u nás taký populárny). „Keby som nebola učiteľk-ou, bavilo by ma povolanie interiérovej dizajnérky. Mám rada Škandináviu ako takú, bola som vo Švédsku a tento rok ma čaká výlet do dánskej Kodane. Páči sa mi ich životný štýl, ekologické zmýšľanie (podobné kanadskému), ale vadili by mi zimy bez slnečného svitu. Raz sa určite začnem učiť švédčinu.“19. Má 2 deti. 16-ročnú dcéru, ktorá chodí na naše gymnáziu a 11-ročného syna.20. Nesleduje seriály ani reality show. Má rada filmy, ktoré nútia človeka uvažovať.21. S dcérou si meria sily pri sledovaní vedomostnej súťaže Duel, ale pozrie si aj programy ako Fetiše socializmu alebo Súmrak bossov. 22. Sleduje aktuálne dianie a politiku. Doma veľa diskutujú. 23. Čo je zaujímavé, nie je veľkým fanúšikom moderných technológií, teda s výnimkou jej iPadu. Mobil používa zväčša na telefonovanie, neznáša čítať texty na malom displeji telefónu. 24. Čo sa týka hudby, páčia sa jej ako ich sama nazvala „vykopávky“ typu The Po-lice, Bryan Adams, Bon Jovi, Queen, The Beatles, ale má rada aj Eda Sheerana a Adele. 25. A čo je pre ňu najlepším odreago-vaním? „Keď si potrebujem vyčistiť hlavu, idem si zabehať (najradšej do lesa). Kondične som na tom oveľa lepšie ako počas strednej školy. Ak večer uvidíte niekoho bežať s blikajúcim svetlom na teniske, som to s najväčšou pravdepodob-nosťou ja. Rada cestujem (nerada balím a vybaľujem) a chodím po horách.“

K. Oslejová, oktáva

Prvým krokom k efektívnemu hos-podáreniu a spracovávaniu odpadu je jeho minimalizácia, následné zn-ovupoužívanie, a tým posledným je separácia odpadu a využívanie tak vzniknutých druhotných sur-ovín. Nakoľko však drvivá väčši-na Slovákov odpad neseparuje, rozhodla som sa napísať takú malú a dúfam, že praktickú osvetu, prečo separovať a ako na to.

Odpad separujeme preto, aby ho bolo možné recyklovať. Najlepším miestom, kde začať separovať je určite u vás doma. Predídete tým strate času pred jed-notlivými kontajnermi a hlavne pred vzá-jomným znečistením odpadu. Celý pro-ces recyklácie je totiž založený na čistote a vhodnom type odpadu. Na Slovensku je dostatok spracovateľov, ktorí vytrie-dený odpad ďalej spracúvajú na druhotné suroviny, s ktorými sa ďalej obchoduje, alebo na hotové výrobky. Pokiaľ je obsah kontajnera s triedeným odpadom veľmi znečistený, nemožno s ním už nakladať ako s triedeným odpadom. V zásade je recyklácia pomerne náročný proces, ktorý vyžaduje veľa energie a tisíce litrov vody. Na druhej strane, je to však jeden

zo spôsobov, ako využiť už vzniknutý odpad.

Základ pri správnom separovaní je poznať sepa-račné trojšípkové symboly na obaloch, ktoré obsahujú číselný kód, skratku pre použitý materiál pri výrobe alebo obrázok. Samoz-rejme, nemusíme vedieť všetky symboly, napríklad pre sklo, papier či kovy, pretože tie sa dajú všetky recyklovať, možno na zo-pár výnimiek, ale v prípade plastov je táto znalosť nut-ná. Existuje veľa typov plastov, čistých, ale aj zmesových (hybridných), ktoré nie je možné recyk-lovať z dôvodu použitia vi-acerých materiálov, zväčša ide o označenie číslom 7.

Panáčik s košom - vyjadruje, že použitý obal máme hodiť do príslušnej nádoby na odpad. Trojšípkový symbol - šípky na značke nás informujú, že obal je možné recyklovať vďaka použitému materiálu. Trojuholník s nevyplnenými

čiarami označuje výrobky alebo obaly zhotovené z recyklovaných materiálov. Trojuholník s čiernymi čiarami obsahuje číslo, ktoré nám napovie, kam obal patrí. Green dot - značka Zelený bod je ochrannou známk-ou, ktorá označuje, že za tento obal bol

8

EKO

EKO rubrika Separujeme? Vieme správne separovať odpad?

9

EKO

uhradený finančný prípravok organizácii zaisťujúci spätný odber a recykláciu oba-lu. Symbol nemusí byť farebný.Keď už vieme, ktoré materiály pa-tria do nádob triedeného odpadu, nasleduje otázka či nami vytvorený odpad (znehodnotenie či použitie výrobku), môže byť umiestený do príslušného kontajnera.

PAPIER (modrý)+ kancelársky papier, noviny a časopisy, obálky, kartón,recyklačné symboly: PAP, 20, 21, 22, 23,...,39- použité servítky, mastný, špinavý alebo vlhký papier, voskový papier, iné použité hygienické potreby

PLASTY A TETRAPAKY (žltý)+PET, plastové poháriky, plastové tašky a vrecká, plastové nádoby a obaly so symbolmi: PET, HDPE,V, LDPE, PP, PS, nádoby od džúsov, mlieka a podobne (jemne vypláchnuté so zmenšeným obje-mom)

- nádoby a obaly z olejov a chemikálií, jogurtové viečka, symboly: C/PAP

SKLO (zelený, biely)+fľaše, rozbité sklo, kuchynské sklo, re-cyklačné symboly: GL, 70, 71, 72-porcelán, fľaše od chemikálií, zrkadlá

BIOODPAD (hnedý)+ zvyšky ovocia a zeleniny (citrusy sa však neodporúčajú), čajové vrecúška, zvyšky z kávy, pečivo, vajíčkové a ore-chové škrupiny, chlieb, bezmäsité zvyšky jedla, organický materiál zo záhrady- kosti, vlasy (uvádza sa aj možnosť vho-denia do hnedého kontajnera), surové a tepelne upravované mäso

KOMUNÁLNY ODPAD+ špinavé servítky, zašpinené sáčky od desiatej, použité papierové vreckovky, bežné a halogénové žiarovky, blistre od žuvačiek či liekov, rolky od toaletného papiera, papierové obaly od vajec, rozbité taniere, kvetináče

Zopár faktov a tipov, ktoré by vás mohli zaujímať:Každý Slovák vyprodukuje v priemere 321 kg odpadu ročne. Z tohto množstva je recyklovaných len asi necelých 20 kg.Skládkovanie komunálneho odpadu je u nás 76%, v susednom Rakúsku 4%. Podľa štatistík recyklujeme iba 6%, spaľujeme 12% a kompostujeme 6%, čo sú v por-ovnaní s európskym priemerom naozaj kritické hodnoty.

Počet legálnych skládok sa pohybuje okolo 1 200, nelegálnych 5 000 a viac.Podľa dohody s EÚ by sme mali do roku 2020 recyklovať 50% odpadu.

Papier je možné opakovane recyklovať iba 7-krát. Nie ako v prípade skla, ktoré môže tento proces podstupovať done-konečna.

Olej z kuchyne by sa mal odovzdávať na benzínovej pumpe, použité batérie zaniesť na zberný dvor alebo na miesta spätného odberu, napr. predajňa elektro. Opláchnuté nádobky, v ktorých bolo uložené mäso v obchode, patria do plas-tov.

Obedové obaly sa nedajú dobre umyť a znečistené nemôžu byť vhodené do plastov, teda je nutné predchádzať ich používaniu.

Uprednostňovať veľké balenia pred malými, pokiaľ ide o produkty každoden-nej spotreby.

Sieťka od citrónov či pomarančov patrí do plastov.

Z obálok s plastovým okienkom nie je potrebné oddeľovať plastovú časť, takisto ani odstraňovať kovové sponky z papiera (časopisov, zošitov). Treba však myslieť na to, že čím menej odpadu budeme mať doma, tým menej sa oň budeme musieť starať. Je to jed-noduchá rovnica. Každá domácnosť pro-dukuje iné množstvo a iný druh odpadu. Môže to byť veľké množstvo plastových vreciek či zbytočne vyhadzované jed-lo. Začnite tým, že zistíte, ako je to u vás doma a pokúste sa nájsť nejaké al-ternatívy. Verte mi, že aj malé zmeny sa počítajú. Prajem vám veľa šťastia a zdaru s trie-dením odpadov!

L. Kollárová

10

Fotoreportáž

Oči lavíc a uši školských stien

11

Fotoreportáž

Prestávkové učenie, študenti čakajúci na chodbách, jedlo, pitie, zábava, hádky, zamilované pohľady. Školské lavice a steny by mohli rozprávať veľa zaujímavých príbehov, ktoré zažili. V tomto čísle vám priblížime, čo všetko môžeme vi-dieť za jediný deň v škole. Fotoreportáž zobrazuje celkom obyčajný deň na našom ,,gympli”.

J. Balga

12

Europarlament

Dobrovoľná pomoc ľuďom so zdravotným postihnutímPočul som, že dobrovoľníci patria k na-jšťastnejším ľuďom. Vraj je to preto, lebo pomáhajú iným a hneď dostávajú spät-nú väzbu, že ich snaženie prináša konk-rétny úžitok iným. Nikdy som nad tým takto nepremýšľal. Som dobrovoľníkom vo viacerých organizáciách. Odkedy si pamätám, pohybujem sa vždy blízko ľudí s reumatickým ochorením a pomáham im. Moja teta, ako veľmi mladá, ochorela na detskú artritídu. Pomáham preto v Lige proti reumatizmu - Klub Kĺbik. Klub Kĺbik je tu pre najmladšiu generáciu ľudí s reumou. U nás doma sú všetci do-brovoľníci, lebo Klub Kĺbik založila moja teta ešte v roku 1998. Okrem toho je pred-sedníčkou celoslovenskej Ligy proti re-umatizmu. Rástol a vyrástol som veľmi blízko tejto problematiky a pomáhať slabším je mi úplne prirodzené. Keď som bol malý, zúčastňoval som sa aj na letných pobytoch Klubu Kĺbik. Boli tam deti, ktoré majú boľavé kĺby. Mu-sia častejšie chodiť po lekároch a užívať lieky. Reumu som vnímal ako niečo, čo pacientom strpčuje život hlavne bolesťou. Takto boľavým kamarátom som vždy po-mohol niečo odniesť, podať, ak im padla nejaká vec na zem, vedel som, že im ju musím podať. Inak to boli úplne normálne veselé a šikovné deti. Mal som a dodnes mám rád spoločne strávené chvíle.

Vo všeobecnosti si ľudia často myslia, že reuma je chorobou starých ľudí. No nie je to tak. Poznám aj cel-kom malé deti, ktoré postihla niektorá re-umatická choroba. Trpia týmto zákerným a veľmi bolestivým ochorením. Veľmi ťažké je to aj pre rodičov týchto detí. Tých diagnóz je nie-koľko, majú rôzne prejavy, ale najčaste-jším spoločným zna-kom sú opuchnuté boľavé kolená alebo ruky. Preto je pre nich problém chôdza a niektoré činnosti. Moja teta im všetkým pomáha. S „Kĺbikármi“ (tak sa aj sami medzi sebou volajú) som strávil, už nejeden týždeň na rekondično-integračných pobytoch. Vďa-ka tomu som spoznal dobrých kamarátov a kamarátky, ale spoznal som nové mestá a miesta, veľa krás Slovenska. S Kĺbikom sme boli napríklad v Bardejove, opako-vane na Štrbskom Plese, v Piešťanoch, Liptovskom Jáne. Jeden z najväčších a najkrajších zážitkov, ktoré si pamätám,

bol výlet lanovkou s „Kĺbikármi“ na Lom-nický Štít. Doteraz obdivujem ako sa tam niektorí reumatici dostali, aj napriek svo-jim zdravotným problémom. Horský terén a 64 schodov od lanovky hore na vyhli-adku zdolali všetci. My dobrovoľníci sme im pomáhali, ale dostali sa tam len vďaka svojej pevnej vôli. Nedbali na nepohodlie či zvýšené bolesti. Veľmi chceli a zvládli to. Mnohí si splnili pre nich takmer ne-splniteľný sen. Mnohí vedia, že sa tam už nikdy nedostanú. Som rád, že som mohlo byť pri tom. Moje dobrovoľnícke úlohy doteraz boli väčšinou ako technická výpomoc, alebo rýchla spojka pri prenášaní veci a niekedy aj ľudí s ťažkým telesným postihnutím. Rýchlo donesiem, odnesiem, podám a za-bezpečím čo treba. Po pár rokoch takejto dobrovoľníckej čin-nosti sa mi naskytla príležitosť, aby som išiel ako osobný asistent (mojej tety), do Bruselu na zasadnutie 4. Europarlamen-tu ľudí so zdravotným postihnutím. Táto výprava sa uskutočnila v decembri 2017 na základe pozvania europoslankyne Jany Žitňanskej. Reprezentovali sme slovenské združenia osôb s ŤZP. Ako sme sa doz-vedeli na mieste, bolo nás tam vyše 20 a naša skupina bola jedna z najpočetne-jších v rámci všetkých európskych kra-jín. V našom programe boli dva hlavné body. Zúčastnili sme sa na premiére do-kumentárneho filmu „Nehodní žitia?“ na pôde Európskeho parlamentu a boli sme riadnymi delegátmi 4. konferencie Eu-roparlamentu ľudí so zdravotným postih-nutím.

13

BruselFilm „Nehodní žitia?“Prvý deň nášho pobytu v Bruseli zahŕňal okrem cesty, prehliadku budovy europar-lamentu a premietanie pôvodného slov-enského dokumentárneho filmu „Nehodní žitia?“ Film mapuje cestu, ako aj dôvody podniknúť ju. Je to cesta 11 dospelých telesne postihnutých ľudí do nemeckých koncentračných táborov Auschwitz 1 a Auschwitz – Birkenau. Protagonisti do-kumentu „Nehodní žitia?“ si prostredníct-vom tejto skúsenosti hlbšie uvedomili ich postavenie v dnešnej modernej spoločnos-ti, ich súčasné možnosti, ale aj nebezpečie, že by sa história mohla zopakovať. Niek-torí sa osobne zúčastnili premiéry doku-mentu v Bruseli. Podelili sa o svoje pocity z exkurzie po koncentračnom tábore. Autorkou tohto diela je od Veronika Tó-thová Homolová. Nie je to len obyčajný film, tento film hovorí o období holo-kaustu. Presnejšie o tom, pre koho boli určené prvé plynové komory. Prvé ko-mory neslúžili pre židov ani pre väzňov,

ale pre ľudí so zdravotným postihnutím. Ako nám autorka filmu osobne na mieste uviedla doplňujúce informácie ohľadne vzniku filmu, kontúry filmu „Nehodní žitia?“ nosila v hlave niekoľko rokov. V lete 2016 prišla príležitosť natočiť doku-ment, keď sa skupina zdravotne postih-nutých mladých ľudí rozhodla navštíviť Auschwitz. Vo filme autorka zdôraznila, že prvá plynová komora nebola vybudo-vaná v koncentračnom tábore. Nacisti ju postavili pre svojich ľudí, Nemcov, počas tzv. akcie T4. Poslali do nej mentálne pos-tihnuté deti a dospelých psychiatrických pacientov. Mali na to zariadenie špeciálny názov – dezinfekcia. Film ma veľmi zaujal, lebo osobné výpo-

vede účastníkov prehliadky tábora boli veľmi autentické a keďže len nedávno sme z našou triedou navštívili koncen-tračný tábor Auschwitz 1 a Auschwitz – Birkenau, všetko som si vedel živo pred-staviť. Oceňujem odvahu a nasadenie autorky i protagonistov dokumentu za to, že všet-ko zvládli aj s pomocou vozíkov, bariel a výpomoci asistentov. Na premiére sa zúčastnili rôzne osobnosti, ale hlavne už spomínaní zástupcovia osôb s ŤZP, eu-roposlankyňa Jana Žitňanská, česká eu-roposlankyňa Oľga Sehnalová, ich poľský kolega Marek Pluro, Helga Stevens z Bel-gicka – europoslankyňa, ktorá je hlucho-nemá a ďalší.4. Európsky parlament osôb so zdravot-ným postihnutímV stredu 6. decembra 2017 sa konal v po-radí už štvrtý Európsky parlament osôb so zdravotným postihnutím, podujatie, ktoré spoločne organizujú Európsky par-lament s Európskym fórom zdravotne postihnutých. Konferenciu osobne zahájil predseda Európskeho parlamentu Antonio

Tajani. Zasadnutie prebiehalo v hlavnej rokovacej sále EP. (foto)Tohtoročnou témou konferencie bola účasť osôb s ŤZP na verejnom živote a politike vrátane účasti na voľbách. Hes-lom konferencie bolo “Nič o nás, bez nás”. Preto sa diskutovalo o problémoch, ale aj navrhovali riešenia pre rovnocenný, dôs-tojný a primeraný život ľudí so zdravot-ným postihnutím. Navrhli a schválili sa v uznesení konkrétne riešenia. Sú to napr.: povinné bezbariérové prístupy na vere-jných miestach, inkluzíve vzdelávanie a sprístupnenie iniciatív EÚ, vrátane Erasmu+. Požiadavka na absolútnu bez-bariérovosť núdzovej linky 112 sa už v týchto dňoch začína dostávať aj do praxe. V uznesení bola schválená požiadavka aj na špeciálnu pozornosť pre postihnuté ženy a deti a kvóty na zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím vo verejnom aj súkromnom sektore.(Zdroj: podklady z konferencie 4. Eu-rópsky parlament osôb so zdravotným postihnutím 2017).

Zdenko Černák, 4.B

14

Keď Saška píše

Keď Saška píšeSvet mrakodrapovAž na konci si uvedomíme, že nič znamená navždy. Znamená žiť navždy. Niekde medzi nekonečným vesmírom a jadrom Zeme je náš svet. Svet, v ktorom žijeme, milujeme, spíme. Svet, ktorý už nie je taký, akým býval. Vždy, keď lietam v ovzduší, pripadá mi všetko také maličké. Vtedy si uvedomím, že som iba bodka. Bod-ka, ktorá ničí,aj keď nechce, zachraňuje, plače, kričí a smeje sa. Som človek, ktorý ohrozuje a zároveň je bezbranný ako to najj-emnejšie pierko. Som vojačka. Členka sk-upiny A40. Dôležitá zložka všetkých jed-notiek. Zachraňujem, beriem a dávam. Som jednou z tých, ktorí vidia všetko. Tá, ktorá sa musí dívať bez ružových okuliarov. Tá, ktorá je prinútená cítiť a zároveň to má zakázané. Tá, ktorá prežije. „Kate! Kate! Musíme ísť na sever! Idú! Ute-kaj! Len bež!“ Bežala som cez Trap-helské námestie ako víchor. Všade naokolo sa ozývali výbuchy áut, zvuk motora a ruch. Blýskalo sa a hrmelo. Na uliciach panovalo zvláštne napätie. Prida-la som do behu. Už som bola takmer na desiatej ulici s číslom 12. Boleli ma nohy a v hlave mi hučalo.„Kate! Šíp, pozor!“Boje medzi severným a južným frontom sa zhoršili. Chce sa mi plakať. Pritom by som plakať nemala, mala by som si udržať chladnú myseľ. No ja už nevládzem myslieť, nevládzem cho-diť, ja už nevládzem žiť. Žiť na tejto Zemi. Zem mrakodrapov. Taká chladná, bezcit-ná, tmavá. Kam sme sa to dostali? Je toto koniec evolúcie? Náš koniec?

„Vojačka 16, počujeme sa? Vysielam. Na-chádzame sa medzi námestím a kaviarňa-mi. Pripravte sa na výstrel. Obkľúčili sme ich,“ zaznel hlas z vysielačky.Beriem zbraň. S ťažkými rukami, s vypätím síl. Pomaly mierim na vojaka s

červeným označením nepriateľa. Nak-láňam sa, stláčam spúšť. Netrafím. Ba, trafím, no guľky akoby sa od neho samé odrážali. Akoby chceli uskočiť. Akoby ho nechceli ohroziť. Odrazu niečo zahrmelo. Zem pod mojimi nohami sa začala triasť, všade sa ozýva-

li výstrely. Bolo cítiť pach smogu a dym. Zdvihla som sa a čo najrýchlejšie sa snaži-la ujsť. Narazila som však na niečo tvrdé. Tvrdé ako kameň. Čo je to? Bol to ten chalan. Vojak 308, z červenej skupiny, z protistrany. Zradca, protivník. Upieral na

mňa svoje oči, plné odhodlania a viery. Keď som sa do nich pozrela, vedela som, že by som už nebola schopná stlačiť spúšť. Nebola by som scho-pná mu ublížiť. Ve-dela som, že ani on mne. Jeho tvár zračila dôveru. Veril mi, aj keď vedel, že som to bola ja. On mi chcel veriť.„Dolu! Schovajte sa! Bomba! Pozor!“ zaburácali hlasy. Nad našimi hlava-mi sa objavila veľká žiara. Obloha hýrila všetkými farbami a vyzerala ako ten naj-neobyčajnejší ohňos-troj. Bolo to také krásne a zároveň také nebezpečné. Bolo to ako sen, ktorý chcem vidieť, no nechcem prežiť. Chcem sa čo najrýchlejšie zobudiť, ale chcem vedieť, čo bude ďalej. Z tohto sna sa uniknúť nedá. Je to skutočnosť. Krutá realita. Je to náš život. Žiara vybuchla. Zrúti-li sa mrakodrapy, stĺpy, budovy, školy. Všetko s rachotom padalo na zem. Drob-né útržky nášho sveta sa menili na prach. Všetko sa zmenilo. Na povrchu zeme sa začali objavovať

pukliny vyplnené lávou. Kráčala som v budúcnosti. No, nebála som sa. Nejača-la som, nemetala sa. Vedela som, že toto nie je koniec. Je to len začiatok. Začiatok novej éry. Lepšej éry.

A. Bobotová

15

Reklama

Tajné stránky učiteľských zápisníkov

Priama komunikácia je tvárou v tvár, nepriama komu-nikácia je ... keď sa otočím chrbtom.

Výroky:

Pusinková komunikácia ( = ústna)

Štátne zariadenie (=zriadenie )

Autoritná výchova (= autoritatívna)

Pani profesorka, víte, co sa mi včera stalo? Robiu sem volské oko a vyšla mi praženica...

Tajné stránky učiteľských zápisníkov

Plač cez slzy

Oxid ihličitý

Svatovská monarchia (= stavovská)

Oko je vzor vec

Mečový mochúr

Jean Jacques Rousseau sa vyslovuje džín džek rosé