H O S P O D Á R S T VO

- takmer 60 % populácie sveta- rapídne rozdiely medzi krajinami i regiónmi - polovica devízových rezerv sveta- regióny s najvyšším rastom HDP- silná previazanosť s históriou i prírodnými pomermi

Prehľad základných makroekonomických ukazovateľov

makroekonomické ukazovatele za celý svetadiel

odhady MMF za 2010 HDP nominálny 18 515 biliónov USD HDP v PKS 24 077 biliónov

USD HDP nom. per capita 4 629 USD HDP v PKS per capita 7 041 USD rast HDP v PKS p.c. 7,9 % miera nezamestnanosti 3,8 %

krajiny podľa HDP (nominál)v mil. USD (podľa MMF), 2014 Čína (2) 10 000

000 Japonsko (3) 4 600 000 India (9) 2 000 000 Rusko* (10) 1 800 000 Južná Kórea (13) 1 400

000 Indonézia (16) 900

000 Turecko* (18) 800 000 Saud. Arábia (19) 750

000> 1,000200-99910-199< 10

* Aj s európskou časťou

SLOVENSKO (63) 100 000 SVET 77 000 000

krajiny podľa HDP per capita (v PKS) medzinárodný dolár (podľa MMF), 2014

1. Katar 140 000 3. Singapur 83 000 4. Brunej 80 000 5. Kuvajt 71 000 7. SAE 66 000 11. Saudská Arábia 52 000 13. Bahrajn 49 000 19. Taiwan 46 000 23. Omán 44 000 28. Japonsko 37 000 30. Južná Kórea 35 000

... ... ... 155. Tadžikistan 2 700 159. Nepál 2 500 187. SAE 600

nad svetovým priemerom

pod svetovým

priemerom

SVET 15 000 India 6 000 (125) SLOVENSKO 29 000 (40) Čína 13 000 (88)

Verejný dlh ako podiel na HDP

podľa EUROSTAT, odhady z 2010 - 20112. Japonsko 198 %4. Libanon 134 %9. Singapur 105 %18. Srí Lanka 82 %25. Izrael 75 %28. Bahrajn 66 %30. Jordánsko 63 %

... ... ...124. Rusko 9 %125. Uzbekistan 8 %131. Azerbajdžan 5 %132. Omán 4 %

porovnanie:

• svet 59 %

• Grécko 160 / 116 %*

• Slovensko 41 %

• Čína 19 %

* po odpise 50 % dlhu bankami

* Medzi krajiny s najnižším verejným dlhom patria spravidla krajiny bývalého ZSSR

Miera nezamestnanosti (The World Factbook, OECD, EUROSTAT) 2004 - 2011 Katar 0,5 % Thajsko 1,2 % Kuvajt 1,5 % Kambodža 1,7 % Singapur 1,9 % Laos 2,5 % Vietnam 2,9 %

Turkmenistan 70 % Tadžikistan 60 % Nepál 46 % Pásmo Gazy 38 % Jemen 35 % Afganistan 35 % Východný Timor 20 %

porovnanie:Rusko 8 %Čína 4 %Japonsko 4 %Indonézia 7 %J. Kórea 4 %Izrael 5 %Zimbabwe 97 %Slovensko 13 %

Export (The World Factbook, odhad 2009 - 2010)nominál v mld. USD per capita v tis. USD1. Čína 2 3004. Japonsko 7005. Južná Kórea 60010. Rusko* 50012. India 46013. Singapur 45015. SAE 40017. Saudská Arábia 36019. Taiwan 320...42. Slovensko 84 - EÚ 2 2003. USA 1 600

2. Singapur 784. Katar 576. SAE 359. Kuvajt2919. Južná Kórea 13...39. Japonsko 649. Rusko 473. Čína 1...18. Slovensko 14 - EÚ 345. USA 5

Historický exkurz

od raného stredoveku až do začiatku 19. stor. možno Čínu a Indiu považovať za najväčšie ekonomiky sveta ***

kolónie (s výnimkou Číny, Japonska a Siamu/Thajska) kolonializmus čiastočne rozvrátil pôvodné hospodárstvo, vo

väčšine krajín však zároveň zvýšil konkurencie schopnosť, zabezpečil budovanie infraštruktúry, atď.

od r. 1900 objavovanie ropy a zem. plynu v Perzii po vojne najväčšie ekonomiky Čína a India prijali socialistickú

hospodársku politiku, na druhej strane, Japonsko a ázijské tigre (Hongkong, JK, Singapur, Taiwan)

1990 -> reštrukturalizácia hospodárstva bývalého východného bloku, prudký rast indického hospodárstva

2000 -> Čína sa stáva druhou najväčšou ekonomikou sveta, vďaka finančným rezervám drží v rukách vývoj svetovej ekonomiky, do roku 2030 by sa mala stať najväčšou ekonomikou sveta

*** dôkazom významu oblastí Indie a Číny je Hodvábna cesta- staroveká a stredoveká trasa spájajúca regióny staroveká a stredoveká trasa spájajúca regióny

dnešnej Činy cez oblasť Južnej a Strednej Ázie s dnešnej Činy cez oblasť Južnej a Strednej Ázie s Rímskou a Byzantskou ríšouRímskou a Byzantskou ríšou

- vďaka nej sa do Európy dostali vynálezy ako vďaka nej sa do Európy dostali vynálezy ako papier, hodváb, porcelánpapier, hodváb, porcelán

- mala význam aj pri šírení kultúry, náboženstva...mala význam aj pri šírení kultúry, náboženstva...

-celková dĺžka asi 8 000 kmcelková dĺžka asi 8 000 km

od raného stredoveku až do začiatku 19. stor. možno Čínu a Indiu považovať za najväčšie ekonomiky sveta ***

kolónie (s výnimkou Číny, Japonska a Siamu/Thajska) kolonializmus čiastočne rozvrátil pôvodné hospodárstvo, vo

väčšine krajín však zároveň zvýšil konkurencieschopnosť, zabezpečil budovanie infraštruktúry, atď.

od r. 1900 objavovanie ropy a zem. plynu v Perzii po vojne najväčšie ekonomiky Čína a India prijali socialistickú

hospodársku politiku, na druhej strane, Japonsko a ázijské tigre (Hongkong, JK, Singapur, Taiwan)

1990 -> reštrukturalizácia hospodárstva bývalého východného bloku, prudký rast indického hospodárstva

2000 -> Čína sa stáva druhou najväčšou ekonomikou sveta, vďaka finančným rezervám drží v rukách vývoj svetovej ekonomiky, do roku 2030 by sa mala stať najväčšou ekonomikou sveta

Odvetvia (pozor, nie sektory!)

- ťažba nerastných surovín- lesohospdárstvo - poľnohospodárstvo- priemysel- doprava- služby a finančníctvo

ťažba nerastných surovín kovy

ČĽR a bývalý ZSSR množstvo nerastných surovín, napr.: zlato,

striebro, železo, urán, zinok, olovo, titán... zastarané technológie – málo efektívna ťažba –

množstvo obetí – napriek tomu zisky – vysoké ceny komodít na burzách (napr. zvýšený dopyt Číny)

Palivá (ropa a zemný plyn) Arabský polostrov, Irak, Rusko obrovské príjmy z ťažby v mnohých krajinách sa však zisky „prejedajú“

Povrchová ťažba azbestuMesto Asbest, Rusko

Ťažba ropy, Kuvajt

Ťažba kovových rúd, Čína

Uhoľné bane, Čína

lesníctvo a ťažba dreva bohaté zdroje s výnimkou JZ a strednej Ázie ťažba je extenzívna do značnej miery sa vyťažené drevo vyváža

a naspäť sa dovážajú drevené výrobky s pridanou hodnotou

Lesy v Rusku Intenzívne lesohospodárstvo, India

Poľnohospodárstvorastlinná výroba

silná poľnohospodárska tradícia najvýznamnejšie plodiny ryža a obilie vysoká produktivita (najmä pestovania ryže) umožňuje v

mnohých regiónoch extrémne vysokú hustotu zaľudnenia (Bangl., Pakistan, juh Číny, Kambodža, India, Vietnam)

obzvlášť dôležité v teplých a vlhkých oblastiach Ázie, silný vplyv na reliéf (terasovité polia)

v suchých ale úrodných oblastiach umelé zavlažovanie (Aral)

napriek zákazu rozšírená produkcia ópia (Afg.)

Najvýznamnejší producenti: pšenica: východná Čína, India, stepné oblasti Ruska, Turecko, severný

Kazachstan, Pakistan ryža: Čína, India, Indonézia, Bangladéš, Vietnam, Mjanmarsko, Thajsko,

Japonsko kukurica: Čína proso: India, Čína sója: Čína bavlník: Kazachstan, Čína, India, Pakistan kokosová palma: Indonézia olejová palma: Malajzia, Indonézia zemiaky: Čína, Rusko cukrová repa: Čína cukrová trstina: celá subtropická oblasť čaj: India, Čína, Srí Lanka tabak: Čína, India

Ryžové polia v ThajskuRyžové polia v Thajsku

...a Bangladéši...a Bangladéši... Japonsku...... Japonsku...

Zavlažovanie v Strednej Ázii a vysýchanie AraluZavlažovanie v Strednej Ázii a vysýchanie Aralu

Štáty podľa podielu ornej pôdy1. Bangladéš 60 %7. India 50 %23. Turecko 30 %25. Pásmo Gazy 30 %30. Thajsko 30 %37. Sýria 25 %38. Pakistan 25 %39. Taiwan 25 %44. Severná Kórea 22 %50. Azerbajdžan 20 %

177. Bhután 2,3 %182. Brunej 2,1 %184. Saud. Arábia 1,7 %185. Katar 1,6 %186. Singapur 1,5 %191. Kuvajt 0,8 %192. SAE 0,8 %193. Mongolsko0,8 %202. Omán 0,1 %- Macao 0,0 %

24. Slovensko: 29 %; 77. Čína: 15 %; 101. Indonézia: 11 %

Poľnohospodárstvoživočíšna výroba

Živočíšnu výrobu v Ázii výrazne determinuje religiozita HD: India Ošípané: Čína (cca 40 %), Rusko Kone: Stredná Ázia, Mongolsko, Arabský

polostrov Ťavy: púštne oblasti Hydina: Čína, Rusko Rybolov

Morský: Japonsko, Rusko Čína, Indonézia Sladkovodný: Čína, Indonézia, India

Priemysel bohaté zdroje nerastných surovín, zväčša sa

vyvážajú tradične silné odvetvia: textilná výroba (lacná

pracovná sila, lacná doprava), potravinárska výroba (lacná pracovná sila, intenzívna poľnohospodárska produkcia), strojárska výroba (moderné technológie, pracovitosť)

priame zahraničné investície z Ameriky a Európy

textilná výroba jeden z najväčších zamestnávateľov výroba s veľmi nízkou pridanou hodnotou väčšina svetovej produkcie pochádza z J a JV Ázie, najmä:

Vietnam, Čína, India, Pakistan, Thajsko, Bangladéš, Indonézia

strojárska výroba najvýznamnejší výrobcovia: Čína, Taiwan,

Japonsko, Južná Kórea a Singapur výroba lacných výrobkov s nízkou pridanou

hodnotou: Čína, Pakistan, India, Bangladéš, Vietnam, Thajsko...

high-tech (počítače, hracie konzoly, mobilné telefóny, autá) Japonsko: Sony, Toyota, Toshiba, Honda, Panasonic Južná Kórea: Samsung, LG, Hyunday, Kia

Centrála LG, SoulCentrála LG, Soul

doprava:doprava: všetky druhy dopravy: automobilová: Japonsko, J. Kórea – vynikajúca cestná

sieť, dobrý vozový park železničná: transsibírska magistrála, rýchlotrate v

Číne, Japonsku letecká: najrýchlejšie rastúci trh (letiská 2014):

2. Peking 86 mil. pasažierov 4. Tokio 73 6. Dubaj 70 10. Hongkong 63 12. Jakarta 57 13. Istanbul 57 15. Kanton 55 16. Singapur 54 19. Šanghaj 52 20. Kuala Lumpur 49

doprava:doprava:najväčšie námorné prístavy podľa objemu prepravených tovarov (2012)

poradie názov štát objem prepravy (1000 ton)1. Ningbo-Zhoushan Čína 744,0002. Šanghaj Čína 644,6593. Singapur Singapur 538,0124. Tiencin (Tianjin) Čína 477,0005. Rotterdam Holandsko 441,5276. Kanton (Guangzhou) Čína 438,0007. Čhing-Tao Čína 407,3408. Ta-Lien (Dalian) Čína 303,0009. Pusan (Busan) Južná Kórea 298,68910. Port Hedland Austrália 288,443

cestovný ruch v roku 2010* sa stala Čína treťou najnavštevovanejšou krajinou sveta Z 10 najnavštevovanejších miest sveta je 7 ázijských, po Paríži,

Londýne a New Yorku nasledujú turecká Antalya (9,2 mil.)Antalya (9,2 mil.), Singapur (9,2), malajský Kuala Lumpur (8,9)Kuala Lumpur (8,9), Hongkong (8,4)Hongkong (8,4), SAE Dubaj (8,3)Dubaj (8,3), thajský Bangkok (7,2)Bangkok (7,2) a turecký Istanbul (6,9)Istanbul (6,9)

krajinakrajina zahr. tur. 2010 zahr. tur. 2010 (v tisícoch)(v tisícoch) 10/0910/09 príjmy príjmy (v mil. USD)(v mil. USD)

Čína 56 000 9,4 46 000Malajzia 25 000 3,9 18 000Hongkong (Čína) 20 000 18,7 23 000Thajsko 16 000 12,0 20 000Macao (Čína) 12 000 14,7 18 000

Výrazný nárast počtu návštevníkov (2010/2009) zaznamenávajú aj: Srí Lanka (46,1 %), Vietnam (34,8), Japonsko (26,8), Taiwan (26,7), Maldivy (20,7), Kambodža (17,3 %), Filipíny (16,7), Južná Kórea (12,5), Indonéza (10,7), ...India (8,1);

10 najnavštevovanejších krajín sveta

(2013)

služby:služby: 7 hlavných centier finančníctva: Dubaj,

Bangalore, Bombaj, Hongkong, Šanghaj, Singapur a Tokio

Outsourcingové spoločnosti: India Ďalšie rastúce finančnícke a službové centrá:

Dháka (Bangladéš), Čennaj (India), Naí Dillí (India), Soul (Južná Kórea), Puné (India), Hajdarábad (India), Šen-čen (Čína), Kalkata (India), Jakarta (Indonézia), Kuala Lumpur (Malajzia), Karáči (Pakistan), Laháur/Lahore (Pakistan), Bangkok (Thajsko)

Koniec