hala bratislava dc8 - tomra – etapa ii. · tomra“ bolo predmetné parkovisko navrhnuté ako...

„Hala Bratislava DC8 – Tomra - Etapa II.“ Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti

1 1

Hala Bratislava DC8 - Tomra – Etapa II.

OZNÁMENIE O ZMENE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, v znení neskorších predpisov

február 2019

AQUIFER s.r.o., Bledu ľová 66, 841 08 Bratislava, I ČO: 35825235, IČ-DPH: SK2020225361 Tel.: +421 (0)2 54 79 20 15, 0915 737 912 e-mail: [email protected]; www.aquifer.sk Bankové spojenie: TATRA BANKA č.ú.:2622700916 / 1100


2 2

OBSAH

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATELOVI ......................................................................................... 1

I.1 Názov .............................................................................................................................................................................. 1

I.2 Identifikačné číslo ........................................................................................................................................................... 1

I.3 Sídlo ................................................................................................................................................................................ 1

I.4 Oprávnený zástupca navrhovateľa.................................................................................................................................. 1

I.5 Kontaktná osoba a miesto konzultácie............................................................................................................................ 1

II. NÁZOV ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI ..................................................................................... 1

III. ÚDAJE O ZMENE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI .................................................................................. 1

III.1 UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI .................................................................................................................... 1

III.2 STRUČNÝ OPIS TECHNICKÉHO A TECHNOLOGICKÉHO RIEŠENIA, VRÁTANE POŽIADAVIEK

NA VSTUPY A ÚDAJOV O VÝSTUPOCH ............................................................................................................................... 2

III.2.1 Stručný popis technického a technologického riešenia ........................................................................................... 2

III.2.1.1 Pôvodný areál ......................................................................................................................................................... 2

III.2.1.2 Zmena navrhovanej činnosti ...................................................................................................................................3

III.2.2 Požiadavky na vstupy ..............................................................................................................................................13

III.2.2.1 Záber pôdy ............................................................................................................................................................ 13

III.2.2.2 Nároky na odber vody ...........................................................................................................................................14

III.2.2.3 Nároky na surovinové zdroje.................................................................................................................................15

III.2.2.4 Nároky na pracovné sily.........................................................................................................................................15

III.2.2.5 Zásobovanie plynom a tepelná energia.................................................................................................................15

III.2.2.6 Nároky na elektrickú energiu.................................................................................................................................17

III.2.2.7 Doprava a infraštruktúra.......................................................................................................................................17

III.2.3 Údaje o výstupoch......................................................................................................................................20

III.2.3.1 Zdroje znečistenia ovzdušia................... ...............................................................................................................20

III.2.3.2 Zdroje znečistenia povrchových a podzemných vôd..............................................................................................20

III.2.3.3 Odpadové hospodárstvo........................................................................................................................................22

III.2.3.4 Zdroje hluku, vibrácií a žiarenia, tepla a zápachu..................................................................................................26

III.3 PREPOJENIE S OSTATNÝMI PLÁNOVANÝMI A REALIZOVANÝMI ČINNOSŤAMI V DOTKNUTOM ÚZEMÍ A MOŽNÉ

RIZIKÁ HAVÁRIÍ VZHLADOM NA POUŽITÉ LÁTKY A TECHNOLÓGIE ................................................................................. 27

III.4 DRUH POŽADOVANÉHO POVOLENIA NAVRHOVANEJ CINNOSTI PODLA OSOBITNÝCH

PREDPISOV ........................................................................................................................................................................ 29

III.5 VYJADRENIE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNE HRANICE .................................................................................................................................. 29


3 3

III.6 ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO

ÚZEMIA VRÁTANE ZDRAVIA ĽUDÍ .................................................................................................................................... 30

IV. VPLYVY NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A ZDRAVIE, VRÁTANE KUMULATÍVNYCH A

SYNERGICKÝCH ................................................................................................................................. 47

IV.1 Vplyvy na obyvateľstvo................................................................................................................................................47

IV.2 Vplyvy na prírodné prostredie..................................................................................................................................... 48

IV.2.1 Vplyvy na horninové prostredie ...................................................................................................................48

IV.2.2 Vplyvy na povrchové a podzemné vody ...................................................................................................... .49

IV.2.3 Vplyvy na ovzdušie .......................................................................................................................................51

IV.2.4 Vplyvy na pôdu.............................................................................................................................................52

IV.2.5 Vplyvy na biotu.............................................................................................................................................52

IV.2.6 Vplyvy na krajinu a scenériu.........................................................................................................................53

IV.2.7 Vplyv na ochranu prírody ............................................................................................................................54

IV.2.8 Vplyv na územný systém ekologickej stability.............................................................................................54

IV.3 Vplyv na urbárny komplex a využívanie zeme ..........................................................................................................54

IV.3.1 Vplyvy na kultúrne hodnoty .........................................................................................................................54

IV.3.2 Vplyvy na poľnohospodársku výrobu ...........................................................................................................54

IV.3.3 Vplyvy na priemyselnú výrobu .....................................................................................................................54

IV.3.4 Vplyvy na služby, rekreáciu, cestovný ruch ..................................................................................................54

IV 3.5 Vplyvy na dopravu a infraštruktúru .............................................................................................................54

V. VŠEOBECNÉ ZROZUMITEĽNÉ ZÁVEREČNÉ ZHRNUTIE ......................................................................... 57

VI. PRÍLOHY......................................................................................................................................................59

1) Informácia o posudzovaní navrhovanej činnosti

2) Mapa širších vzťahov

3) Výpis z katastra nehnuteľností

4)Dokumentácia k zmene navrhovanej činnosti

VII. DÁTUM SPRACOVANIA.......................................................................................................................... 60

VIII. MENO, PRIEZVISKO, ADRESA A PODPIS SPRACOVATEĽA OZNÁMENIA....................................... 60

XI. PODPIS OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU NAVRHOVATEĽA....................................................................... 60


AQUIFER s.r.o Bleduľová 66 841 08 Bratislava, [email protected] 1

I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI

I.1 NÁZOV Prologis Slovak Republic X s.r.o. I.2 IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO

36 836 605

I.3 SÍDLO

Diaľničná cesta 24 Senec 903 01

I.4 OPRÁVNENÝ ZÁSTUPCA NAVRHOVATEĽA

Ing. Martin Polák, Prologis Slovak Republic X s.r.o. Diaľničná cesta 24 Senec 903 01, mail: [email protected]; tel: +421 2 321 700 00

I.5 KONTAKTNÁ OSOBA A MIESTO KONZULTÁCIE Meno: Jana Marečková (Geoset Inziniering s.r.o.) Meno: Mgr.Milan Kminiak, (AQUIFER s.r.o.) Adresa: Námestie SNP 19, 811 01 Bratislava Adresa: Bleduľová 66, 841 08 Bratislava Telefón: 0903 285 047 Telefón: 0915 737 912 e-mail: [email protected]

e-mail: [email protected]

II. NÁZOV ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

Hala Bratislava - DC8 Tomra – Etapa II.

III. ÚDAJE O ZMENE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI III.1 UMIESTNENIE ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Umiestnenie navrhovanej zmeny činnosti v zmysle administratívneho členenia SR:

Kraj: Bratislavský Okres: Senec Mesto: Senec Katastrálne územie: Senec

Parcelné čísla: č. 5592/3, 5590/3, 5590/12, 5592/1, 5594/16, 5591/1, 5592/4, 5590/11 k.ú. Senec

Mapa širších vzťahov s umiestnením zmeny navrhovanej činnosti je uvedená v prílohe č.2 predkladaného oznámenia.



III.2 STRUČNÝ OPIS TECHNICKÉHO A TECHNOLOGICKÉHO RIEŠENIA VRÁTANE POŽIADAVIEK NA VSTUPY A ÚDAJOV O VÝSTUPOCH

III.2.1 Stručný popis technického a technologického riešenia

III.2.1.1 Pôvodný areál

marec

2007 A.) V mieste realizácie zmeny navrhovanej činnosti bol v roku 2007 spracovaný zámer

v zmysle zákona 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pod názvom „SENEC

REAL, S.R.O. – LOGISTICKÉ CENTRUM S ADMINISTRATÍVOU“. V rámci uvedeného zámeru bola posudzovaná výstavba a prevádzka dvoch logistických hál DC1 (v súčasnosti hala s označením DC-7) a DC2 (hala s označením DC-8) s celkovým počtom 285 parkovacích miest pre osobné automobily a 75 parkovacími miestami pre nákladné vozidlá (pozri obr.č.1). Na základe rozhodnutia zisťovacieho konania OUŽP Senec pod číslom ŽP/EIA/751/07-Ba zo dňa 16.03.2007 vyplýva, že uvedená činnosť sa nebude ďalej posudzovať podľa zákona č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (pozri prílohu č.1a).

Bilancia plôch posudzovaného areálu v roku 2007 Celková plocha riešeného areálu.........................................................212 256 m² Zastavaná plocha – haly.......................................................................107 210 m² SO 01 – DC1 (v súčasnosti hala DC7)...................................................47 225 m² SO 01 – DC2 (v súčasnosti hala DC8 )..................................................59 903 m² Komunikácie a parkoviská:.............................................................cca 60 000 m² Zeleň...............................................................................................cca 45 050 m² Počet parkovacích miest osobné vozidlá...............................................285 miest Počet parkovacích miest pre nákladné vozidlá........................................75 miest Parcelné čísla: 5591-5595

december

2013 B.) V decembri 2013 bolo navrhovateľom fy. ProLogis SR X s.r.o. predložené OU Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie „Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti“ podľa zákona 408/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Zmena spočívala v zmene účelu využitia časti stavby s pôvodne plánovanej ako Logistické centrum s administratívou, zameraného na poskytovanie služieb spojených s logistikou na kompletizačnú a skladovú halu s nevyhnutým administratívnym, sociálnym a technickým zázemím (pozri obr.č.2). Na základe vykonaného zisťovacieho konania na zmenu navrhovanej činnosti „Hala Bratislava DC8.1 - Tomra“, Okresný úrad Senec, považoval realizáciu zmeny za prijateľnú a z hľadiska vplyvov na životné prostredie za realizovateľnú (OU Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie pod číslom OU-SC-OSZP/2014/11(2013/800)-Gu zo dňa 02.01.2014 (pozri prílohu č.1b).

december

2014 C.) V decembri 2014 bola v riešenom území realizovaná navrhovateľom fy. Prologis SR X s.r.o., zmena navrhovanej činnosti pod názvom PROLOGIS SENEC DC8 Tomra – rozšírenie parkovísk, ktorá spočívala v dobudovaní parkoviska pre osobné automobily v areáli Tomra o celkovom počte 19 parkovacích miest. V rámci stavby areálu „Hala Bratislava DC8.1 – Tomra“ bolo predmetné parkovisko navrhnuté ako výhľadový stav. Situovanie uvedenej zmeny bolo navrhnuté v zatrávnenom území pred severozápadnou fasádou haly DC8.1. Realizáciou uvedenej zmeny sa zvýšil počet parkovacích stojísk z pôvodných 102 na 121 a taktiež sa rozšírila plocha parkoviska o 490 m2 na úkor vtedajšej zelene (pozri obr.3). Na základe vykonaného zisťovacieho konania OÚ v Senci dospel k záveru, že, zmena navrhovanej činnosti nemala podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (OU-SC-OSZP/2015/001040-Gu zo dňa 08.01.2015 (príloha 1c).



júl 2015 D.) V júli 2015 bola v riešenom území realizovaná navrhovateľom fy. Prologis SR X s.r.o., zmena navrhovanej činnosti pod názvom „DC8 Tomra – Rozšírenie parkovísk“, ktorá spočívala v dobudovaní dalších parkovacích miest pre osobné automobily v areáli Tomra o celkovom počte 22 parkovacích miest na celkový počet 143ks, pri súčasnom znížení plochy zelene o 369 m2 (pozri obr.č.4). Realizáciou uvedenej zmeny sa zvýšil počet parkovacích stojísk z pôvodných 121 na 143 a taktiež sa rozšírila plocha parkoviska o 369 m2 na úkor vtedajšej zelene. Na základe vykonaného zisťovacieho konania OÚ v Senci dospel k záveru, že zmena navrhovanej činnosti nemala podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (OU-SC-OSZP/2015/009763-Gu zo dňa 14.09.2015 (príloha 1d).

Obrázok 1: Pôvodný návrh - detail haly DC8 (2007)

SE

NE

CP

EZ

INO

K

DC 8 59903m2

Obrázok 2: Hala DC-8.1 Tomra (dec.2013 - I.etapa)

navrhované PARKOVISKOpre 19 os.automobilov

SNEHOVÁ

JÁMA

- DNO

160,8

0

PIT

FOR

SNOW

- BOTT

OM 160,8

0

5592

/1

OD

VO

DŇ

OV

AC

ÍŽĽA

B č

.2 dĺ.

14,5

m

OS 2

OS 3

OS

4

Crane 8

t

Crane 8

t

OCEĽOVÝ STĽPŽERIAVOVEJ DRÁHY

ODVODŇOVACÍ ŽĽABš. 100 mm

1 - 09

MANAG EROPEN OFFICE MEETING

ROOM

Vnútorný svetlík1.09

A.1 - 18.

OS

1

10x bike

PŘ

ÍSTŘ

EŠ

EK

PR

O K

OLA

,h=

2,3

m

ODDYCHOVÁ ZÓNA /RELAXATION ZONE

10x bike

AA

Oporná stena - gabion / retaining wall - gabion

ODV

ODŇ

OVA

CÍ

ŽĽAB

č.3

BGU-

Z 10

0

dĺ. 1

6,00

m

OD

VO

DŇ

OV

AC

ÍŽĽA

B č

.1 dĺ.

14,5

m

2 do

cks

2 do

cks

5590

/3

5590

/3A

5590

/7A

5592

/1A

.V.



Obr.3: Zmena navrhovanej činnosti - hala DC8 Tomra - Rozšírenie parkovísk (dec.2014)

navrhované PARKOVISKOpre 19 os.automobilov

SNEHOVÁ J

ÁMA

- DNO 1

60,80

PIT F

OR SNO

W -

BOTTOM

160

,80

5592

/1

OD

VO

DŇ

OV

AC

ÍŽĽA

B č

.2 dĺ.

14,5

m

OS 2

OS 3

OS

4

Crane 8 t

Crane 8 t

OCEĽOVÝ STĽPŽERIAVOVEJ DRÁHY

ODVODŇOVACÍ ŽĽABš. 100 mm

1 - 09

MANAGEROPEN OFFICE MEETING

ROOM

Vnútorný svetlík1.09

A .1 - 18.

OS

1

10x bikePŘ

ÍSTŘ

EŠ

EK

PR

O K

OLA

,h=

2,3m

ODDYCHOVÁ ZÓNA /RELAXATION ZONE

10x bike

AA

Oporná stena - gabion / retaining wall - gabion

ODVO

DŇO

VACÍ

ŽĽAB č

.3 B

GU

-Z 1

00

dĺ. 1

6,00

m

OD

VO

DŇ

OV

AC

ÍŽĽA

B č

.1 dĺ.

14,5

m

2 do

cks

2 do

cks

5590

/3

5590

/3A

5590

/7A

5592

/1A

.V.

Obr.4: Zmena navrhovanej činnosti - hala DC8 Tomra - Rozšírenie parkovísk (júl 2015)

Zmena navrhovanej činnosti - rozšírenie parkovísk

Zmena navrhovanej činnosti - rozšírenie parkovísk



ZMENA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

Obr.5: Súčasná zmena navrhovanej činnosti - Hala Bratislava DC8 – Tomra - Etapa II. (február 2019)

III.2.1.2 Zmena navrhovanej činnosti

Zmena navrhovanej činnosti sa dotýka Haly DC-8.1 Tomra, ktorá bola navrhnutá ako ďalší objekt v rozvojovom zámere logistického areálu spoločnosti Prologis, ktorý je súčasťou logistického parku Senec (obr.č.5). Zmena navrhovanej činnosti je spracovaná z rozpracovanej technickej správy spracovanej v rámci projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie pre objekt stavby: „Hala Bratislava DC8 – Tomra Etapa II.“, spracovanej poločnosťou RotaGroup, s.r.o. (Jambura J. VIII/2018).

Základný popis zmeny

Zmena navrhovanej činnosti spočíva vo výstavbe druhej etapy haly spoločnosti Tomra Sorting v časti obce Senec – Horný Dvor. Jedná sa o prístavbu skladovej haly Tomra s nevyhnutým administratívnym, sociálnym a technickým zázemím. Hala je obdĺžnikového pôdorysu. Objekt je koncipovaný ako nepodpivničený s plochou strechou. Súčasťou projektu je i výstavba spevnených plôch, parkovacích státí, oplotení areálu a výstavba príslušných inžinierskych sietí (pozri obr.5).



V porovnaní s existujúcim stavom haly DC8.1 Tomra boli v prípade zmeny navrhnuté nasledovné rozdiely:

• vybudovanie prístavby k súčasnej hale - prístavba obdĺžnikového pôdorysu o veľkosti 48 x 151 m,

• priestory existujúcej haly a novej prístavby budú zlúčené do jedného priestoru,

• dispozičné úpravy v už existujúcich administratívnych vstavbách

• zmena počtu parkovacích stojísk s pôvodne 143ks na navrhovaných = 170ks (+27ks),

• zmena plošných bilancií (pozri tab. 2),

• zmena bilancií jednotlivých medií ( pozri tab.3, kap. III.2.2)

• prekládka účelovej komunikácie mimo priestor navrhovaného rozšírenia haly.

V porovnaní s pôvodným riešením sa základné charakteristiky, vo väzbe na prílohu č. 8 k zákonu č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, zmenili (pozri tab.1): Tab.1:

Položka podľa prílohy č. 8 k zákonu č. 24/2006 Z.z. (platnej v dobe spracovania zámeru, jan. 2007)

Pôvodne riešenie areálu

DC7+DC8

Projekty rozvoja obcí vrátane g)skladov , kde je od hodnoty 2000m2 stanovené zisťovacie konanie (časť B)

107 210 m2 (časť B) celková zastavaná plocha

objektu

Bodu 9.

Infraštruktúra Položka 14:

Projekty rozvoja obcí vrátane výstavby – parkovísk alebo komplexu parkovísk od 100-500 stojísk – časť B od 500 stojísk – časť A

360 parkovacích stojísk (časť B)

Položka podľa prílohy č. 8 k zákonu č.24/2006 Z.z. (platnej v dobe spracovania oznámenia o zmene, december 2013)

Zmena

Hala Bratislava DC8 Tomra

Projekty rozvoja obcí vrátane pozemných stavieb alebo ich súborov (komplexov), ak nie sú uvedené v iných položkách tejto prílohy

v zastavanom území od 10 000 m2 podlahovej plochy – časť B (zisťovacie konanie) mimo zastavaného územia od 1000 m2 podlahovej plochy – časť B (zisťovacie konanie)

+9.475m2

(celkovo 22.262 m2) Bodu 9.

Infraštruktúra Položka 16:

Projekty rozvoja obcí vrátane statickej dopravy od 100-500 stojísk – časť B nad 500 stojísk – časť A

+27 parkovacích stojísk

(celkovo 170)

časť A – povinné hodnotenie navrhovanej činnosti časť B – zisťovacie konanie navrhovanej činnosti



Vzhľadom k uvedenému (pozri tab.1) navrhovateľ pripravil „Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti“ podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov.

Uvedené zmeny v základných plošných bilanciách oproti pôvodne posúdenému a povolenému riešeniu uvádzame v tab. 2. V predkladanej dokumentácií v tab.2 uvádzame prehľadné porovnanie plošných a objemových bilancií navrhovanej činnosti podľa projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie (DSP) a údajov zo zisťovacieho konania z predchádzajúcich etáp výstavby areálu Tomra (pozri kap. III.2.1.1).

Tab.2: Bilancie jednotlivých plôch Realizované práce v minulom období

Predkladaná forma Zámer Oznámenie

o zmene Oznámenie

o zmene Oznámenie

o Zmene

Zmena navrhovanej

činnosti**

Názov stavby DC-8 Hala DC-8.1

TOMRA

Hala DC-8.1 TOMRA - rozšírenie parkovísk

DC-8 TOMRA - rozšírenie parkovísk

Hala Bratislava DC8 –

Tomra – Etapa II.

Dátum vypracovania 2007 12/2013 12/2014 august 2015 február 2019

Riešené územie (m2) 114330 38356 38356 nemení sa -2.608m2 (35.748 m

2)

Zastavaná plocha haly 59903 12816 12816 nemení sa +7.256m2 (20.133m

2)

Podlahová plocha haly neuvedená neuvedená neuvedená neuvedená +9.475m2 (22.262m2)

- z toho výrobná plocha - 2919 nemení sa nemení sa nemení sa

z toho plocha vstavkov 1.NP (m2) 1338,8256 1328,5 1328,5 nemení sa +1.032,5m2 (2.361 m

2 )

z toho plocha vstavkov 2.NP (m2) 1338,8256 1137,1 1137,1 nemení sa +1.214,9m2 (2.352 m2)

z toho plocha vstavkov 1.+2.NP (m2) 2677,6512 2465,6 2465,6 nemení sa +2.247,4m2 (4.713 m2)

Komunikácie a spevnené plochy (m2) 33249 7282 7769 8138 + 2.888m2 (11.026 m

2 )

Chodníky (m2) 277 450 453.5 nemení sa + 230,5 m2 (684 m

2)

Statická doprava osobná 144 102 ks* 121ks (+19ks) 143 ks (+22ks) +27 (170 ks)

Statická doprava nákladná 29 0 ks* 0 ks nemení sa nemení sa

Nakladacie státia 80 6 ks 6 ks nemení sa +1ks (7ks)

Vrátnica (m2) 0 20,71 20,71 nemení sa +2,89m2 (23,6 m2)

Retenčná nádrž (m3) 0 Podzemná

1310 Podzemná

1310 nemení sa +150m3 (1460m

3)

Zelené plochy (m2) 20901 18224 17733.5 17 364.5 -13 483,5m2 (3 881 m

2)

Počet zamestnancov 160 163 163 163 +312 (475)

Parcelné čísla 55912-5595 55912-5595 55912-5595 č. 5592/3, 5590/3, 5590/12, 5592/1, 5594/16, 5591/1, 5592/4, 5590/11

*podľa realizačného vyhotovenia ** bilančné údaje areálu Tomra po výstavbe II.etapy.

PREDPOKLADANÉ TERMÍNY A LEHOTA VÝSTAVBY navrhovanej zmeny: - začiatok výstavby Po obdržaní všetkých potrebných povolení. - dĺžka výstavby cca 5-6 mesiacov Orientačná cena stavby je 4 mil. EUR



PREDMET NAVRHOVANEJ ZMENY

Vzhľadom na veľký záujem zo strany zákazníkov o služby spoločnosti Tomra Sorting, ktorá je nájomcom v skladovej hale DC8.1, navrhovateľ ProLogis Slovak Republic X s.r.o. zvyšuje kapacitu skladovacích priestorov s príslušnou infraštruktúrou v časti areálu pri juhozápadnej fasáde existujúcej haly DC8.1. Okrem zvýšenia kapacity haly sa uvažuje zo vstavbou nových administratívnych priestorov do existujúcej haly. Predmetom navrhovanej zmeny činnosti je výstavba druhej etapy existujúcej haly spoločnosti Tomra Sorting v logistickom parku Senec – Horný Dvor. Jedná sa o prístavbu haly s nevyhnutým administratívnym, sociálnym a technickým zázemím. Pristavaná časť haly je určená na skladovanie materiálu pre kompletizačné činnosti v súčasnej prevádzke. Hala je obdĺžnikového pôdorysu. Objekt je koncipovaný ako nepodpivničený s plochou strechou. Súčasťou projektu je i výstavba spevnených plôch, parkovacích státí, oplotení areálu a výstavba príslušných inžinierskych sietí.

V rámci tejto dokumentácie dochádza k vybudovaniu prístavby súčasnej haly o pôdorye 48 x 151 m. Dôjde k dispozičným úpravám v už existujúcich administratívnych vstavbách - budú dobudované nové administratívne priestory (rozšírenie existujúcich vstavieb) na dvoch podlažiach. Urbanizmus – územná regulácia, kompozície priestorového riešenia Objekt novej haly bude umiestnený v stredovej časti riešeného areálu. Zo severozápadnej strany a i z juhovýchodnej strany objektu budú vytvorené parkovacie státie pre osobnú dopravu. Nové plochy bude spojovať nová spevnená komunikácia pozdĺž juhozápadnej strany objektu. Vjazd do riešeného areálu je umiestnený vo východnom cípe územia a je napojený na existujúcu areálovú komunikáciu, ktorá sa ďalej napája na cestu II/503 (Senec – Pezinok). Architektonické riešenie – kompozícia tvarového riešenia, materiálové a farebné riešenie Architektúra objektu má predovšetkým rešpektovať funkciu objektu, vychádzať z prevádzkových požiadavkov a nárokov na komfort pracovníkov. Súčasné technológie umožňujú riešiť stavby podobného charakteru za použitia typových prvkov, či už sa jedná o konštrukčné riešenie alebo opláštenie stavby. Charakteristickým prvkom takýchto stavieb je ich špecifické objemové riešenie. Typickým riešením je jednoduchý obdĺžnikový pôdorys s plochou strechou doplnenou strešnými svetlíkmi. Hala je pozdĺžne orientovaná z juhovýchodu na severozápad . Pôdorysný rozmer novej haly je navrhnutý o veľkosti 48 x 151 m. Vo vnútri súčasného objektu haly dôjde k úprave a dobudovaniu (rozšíreniu existujúcich) administratívnych vstavieb. Súčasná fasáda objektu na osi L bude demontovaná a priestory existujúcej haly a novej prístavby budú zlúčené do jedného priestoru. Celkové prevádzkové riešenie, technológia kompletizácie Pristavaná časť haly je určená na skladovanie materiálu pre kompletizačné činnosti v súčasnej prevádzke, kde prebieha kompletizácia triediacich strojov pre potravinárske (napríklad zemiaky) i nepotravinárske (plastový odpad a pod.) tovary. Triediace stroje sú založené na princípe optického triedenia a sú zostavované z jednotlivých dovážaných komponentov. V existujúcej schválenej prevádzke sa vykonávajú nasledovné činnosti: 1) príjem a uskladnenie materiálu slúžiaceho na montáž a výrobu výrobkov, 2) jemná mechanická montáž mechanických a elektro komponentov, 3) mechanická montáž vyrábaných strojných zariadení, 4) balenie a expedícia hotových výrobkov, 5) podporné činnosti: nákup, technologická príprava, vedenie účtovníctva, kontrola a riadenie kvality. Prevádzka je prispôsobená zákazníckej výrobe, každý projekt je zákaznícky orientovaný, navrhnutý a skompletizovaný podľa konkrétnych požiadaviek zákazníka na funkcionalitu požadovaného zariadenia.

Hala je koncipovaná ako nepodpivničený jednopodlažný objekt obdĺžnikového pôdorysu. Súčasťou priestoru haly budú dve žeriavové dráhy so žeriavmi o nosnosti 8 t. Pri severovýchodnej strane je umiestnená hlavná administratívna vstavba, ktorá bude dispozične upravená a rozšírená do druhého podlažia. Pri juhovýchodnej strane existujúcej haly bude doplnená dvojpodlažná vstavba medzi osou C-F.



Všetky úpravy v existujúcej hale sú zrejmé z obr.5. Nová prístavba haly bude kopírovať systém z už existujúcej haly. Medzi novou a existujúcou halou bude demontovaná fasádna stena a vznikne jeden otvorený priestor. Stavebné riešenie Nová hala je obdĺžnikového pôdorysu o veľkosti 48 x 151 m. Objekt je koncipovaný ako nepodpivničený s plochou strechou a výškou po atiku 12,4 m. Nosnú konštrukciu haly tvoria železobetónové stĺpy s oceľovými strešnými väzníky. Farebvné riešenie je zrejmé z výkresovej dokumentácie. V existujúcej hale dôjde k úprave a doplneniu administratívnych vstavieb. Nové vstavby budú v 1.NP murované so spirolovým stropom. Druhé podlažie bude vytvorené z ľahkej oceľovej konštrukcie a opláštením zo sadrokartónu. Tieto steny budú vyplnené tepelnou izoláciou. Dispozícia haly bude otvorená s nosnými stĺpmi a prípadne ak to bude potrebné, budú vybudované protipožiarne deliace konštrukcie. VETRANIE A VZDUCHOTECHNIKA

Objekt je tvorený skladovú halou a dvojpodlažným Vestavky v ktorom dochádza k rozšíreniu prevádzkových miestností, vr. výrobní, kancelárií, sociálneho zázemia a technických miestností. Zariadenie 1 - Vetranie skladovej haly Skladové haly budú vetrané podtlakovo. Vzduch bude nasávaný prirodzene cez nákladové mostíky a netesnosti haly. Odvod vzduchu bude zaistený pomocou strešných ventilátorov. Uvedené množstvo vzduchu zaistí dostatočnú dávku vetracieho vzduchu na osobu a súčasne v letnom období zabezpečí dostatočné prevetranie a odvod tepelných ziskov v letnom období. V zimnom období bude hala dostatočne vetraná prirodzene infiltráciou vplyvom rozdielu teplôt vonkajšieho a vnútorného vzduchu a ventilátory budú spúšťané manuálne podľa aktuálnej potreby stanovené obsluhou haly. Množstvo odvádzaného vzduchu - hala (1.01) 3 x 7.300m3 / h = 21.600m3 / h Zariadenie 2 Adiabatické chladenie skladovej haly Pre chladenie priestoru skladovej haly sú navrhnuté adiabatické chladiace jednotky, tieto jednotky sú napojené na rozvod vody z vodovodného poriadku. Adiabatické chladenie pracuje na jednoduchom princípe odparovania vody ktorá odoberá teplo z okolia. Tieto jednotky sú vybavené axiálnym ventilátorom, ktorý cez distribučné hlavicu ochladzuje daný priestor. Zariadenie 3 Vetranie šatní Prívod vzduchu zvolený podľa hygienických predpisov 20m3/h/šatní.skříňka filtrácia EU3 Ohrev elektro 8,0kW Minimálna teplota vzduchu privádzaného vzduchotechnikou 22 ° C Vzduchotechnika bude slúžiť na zabezpečenie minimálnej výmeny vzduchu a odvodu pachov, vlhkosti a škodlivín. Vetranie bude zabezpečené centrálnou vetracou jednotkou umiestnenou na zastropenie vstavby. Vzduchotechnická jednotka bude zložená z prívodného a odvodného ventilátora, filtrácia, doskového rekuperátora, elektrického ohrievača. Zariadenie 4 Vetranie Clean room / open space filtrácia EU7 Množstvo privádzaného vetracieho vzduchu 1100m3/h Prívod vzduchu 1100m3/h/osoba Vzduchotechnika bude iba dohrievať vetrací vzduch na požadovanú priestorovú teplotu. Vzduchotechnika nebude slúžiť na vykurovanie administratívy. Administratívne miestnosti vo Vestavky (malé zasadacie miestnosti vnútri budovy bez okien) budú vetrané nútene. Administratívne miestnosti pri fasáde budú vetrať



prirodzene otvárateľnými oknami. Pre úpravu vzduchu je navrhnutá centrálna vzduchotechnická jednotka. Jednotka bude umiestnená v priestore haly nad vstavaním. Zariadenie 5 Vetranie zasadacích miestností Množstvo privádzaného vetracieho vzduchu 40m3/h/miesto filtrácia EU3 Ohrev elektro 3,0 Kw Vzduchotechnika bude slúžiť na zabezpečenie minimálnej výmeny vzduchu a odvodu pachov, vlhkosti a škodlivín z priestoru zasadacích miestností. Zariadenie 6 Vetranie výroby Vzduchotechnika bude slúžiť k udržaniu pretlaku vo výrobnom priestore a zabránenie prenikaniu nečistôt z ostatných priestorov do výrobného priestoru. Vzduchotechnika bude privádzať čerstvý vzduch filtrovaný Vzduchotechnika bude dohrievať vetrací vzduch na požadovanú priestorovú teplotu. Zariadenie 7 Vetranie toaliet a upratovacie miestnosti Toalety budú vetrané podtlakovo samostatnými odvodnými potrubnými ventilátory. Zariadenie 8 Vetranie kuchyniek Čajové kuchynky v denných miestnostiach budú vetrať samostatne podtlakovo samostatnými odvodnými potrubnými ventilátory. Kuchynka 150 m3 / h (300m3/ h) Zariadenie 9 Vetranie technickej miestnosti Technická miestnosť bude vetraná samostatne podtlakovo odvodnom potrubným ventilátorom. Množstvo vetracieho vzduchu bolo zvolené: 100 m3 / h Zariadenie 10 Vetranie laboratória Množstvo privádzaného vetracieho vzduchu 50m3 / h / os filtrácia EU3 Ohrev elektro 1,2kW Vzduchotechnika bude slúžiť na zabezpečenie minimálnej výmeny vzduchu a odvodu pachov, vlhkosti a škodlivín z priestoru laboratória. Zariadenie CH1-7 Chladenie kancelárií Kancelárie, zasadacie miestnosti a open space pracoviská vo vestavcích budú vybavené chladením pomocou samostatných MULTISPLIT podhľadových alebo nástenných jednotiek. Kompresorové jednotky budú umiestnené na streche na betónových dlaždiciach RIEŠENIE PROTIPOŽIARNEJ BEZPEČNOSTI STAVBY

Riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby v posudzovanom objekte „Prologis Senec DC8 Tomra – Etapa II.“, bude vykonané v zmysle vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z., vyhlášky MV SR č. 96/2004 Z. z., vyhlášky MV SR č. 699/2004 Z. z. s nadväznosťou na technické predpisy STN 92 0201-1 až STN 92 0201-4, STN 92 0202-1, STN 92 0400, STN 92 0241 a ďalších technických predpisov z oblasti ochrany pred požiarmi. Predmetom posúdenia je objekt prístavby, respektíve zmena jestvujúceho objektu halového typu s vlastným zázemím, ktorý je situovaný v rámci existujúceho logistického parku Senec. Predmetná projektová dokumentácia stavby v zmysle § 2 vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z.z., musí z hľadiska protipožiarneho zabezpečenia obsahovať najmä:

• členenie stavby na požiarne úseky, • určenie požiarneho rizika,



• určenie požiadaviek na konštrukcie stavby, • zabezpečenie evakuácie osôb a zvierat, • určenie požiadaviek na únikové cesty, • určenie odstupových vzdialeností, • určenie požiarnobezpečnostných opatrení, • určenie zariadení na zásah.

Návrh požiarnej vody je stanovený pre najväčší navrhovaný požiarny úsek v rámci posudzovanej

stavby podľa § 6 ods. 1 vyhl. MV SR č. 699/2004 Z. z. a tab. 2 STN 92 0400 na Q = max. 25,0 l.s-1 a v zmysle ustanovenia § 6 ods. 3 vyhl. MV SR č. 699/2004 Z. z. je znížená o 50 % nakoľko sú všetky posudzované požiarne úseky vybavené stabilným hasiacim zariadením (SHZ). V zmysle uvedeného pre rozšírenú kompletizačno-skladovú halu DC8 vychádza minimálna potreba požiarnej vody po 50% znížení na Q = max.

12,5 l.s-1.

Pre rýchly zásah proti požiaru sú v riešenom objekte navrhnuté prenosné hasiace prístroje práškové s náplňami 6 kg prášku ABC a hasiace prístroje CO2 s náplňou 5kg.

Príjazd požiarnej techniky v prípade požiaru je zabezpečený po verejnej mestskej komunikácii, ako aj vnútro areálovou komunikáciou.

V posudzovanom objekte „Prologis Senec DC8 Tomra – Etapa II.“ sa bude nachádzať miesto určené na vykonávanie stáleho dozoru nad prevádzkou stavby napr. ohlasovňa požiarov (požiarna ústredňa).

Posudzovaný objekt výrobnej stavby DC8, okrem priestorov bez požiarneho rizika, budú chránené elektrickou požiarnou signalizáciou (EPS) v súlade s pôvodným riešením protipožiarnej bezpečnosti pre stavebné povolenie.

Vybrané požiarne úseky ako hlavný výrobný požiarny úsek N1. 02, respektíve dvojpodlažný požiarny úsek N1.01/N2 sú vybavené stabilným hasiacim zariadením (SHZ). Posúdenie objektu z hľadiska protipožiarneho zabezpečenia je vykonané s plným uplatnení vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z.z. a ďalších platných technických predpisov z oboru ochrany pred požiarmi. V zmysle platného právneho predpisu respektíve vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z.z., bol posudzovaný objekt respektíve jeho priestory klasifikované ako kompletizačná hala v dvojpodlažnej stavbe, čo na tento objekt kladie ďalšie špecifické požiadavky uvedené v projekte protipožiarnej bezpečnosti. Z uvedených dôvodov je potrebné, aby boli posudzované priestory vybavené navrhovanými požiarnotechnickými zariadeniami a aby boli dodržané všetky podmienky z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti, ako aj požiadavky na bezpečnú evakuáciu. Návrh SHZ

Projekt sprinklerového stabilného hasiaceho zariadenia [ďalej „SHZ“] rieši aktívnu požiarnu ochranu skladovej haly DC8. Rozsah chráneného priestoru vychádza z riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby. Sprinklerové stabilné hasiace zariadenie so sprinklerovými hlavicami je samočinné požiarnotechnické zariadenie, ktoré vzniknutý požiar skôr likviduje ako kontroluje už v prvej fáze, bez zásahu ľudského činiteľa.

Dodávku hasiacej vody do sprinklerového systému zabezpečuje nevyčerpateľný zdroj vody a dieselové čerpadlo. Strojovňa a vodný zdroj boli zrealizované v predchádzajúcej etape výstavby. Kapacita čerpadiel a strojovne je dostatočná aj pre navrhovaný systém v II.etape haly DC8.1. SADOVNÍCKE ÚPRAVY Po realizácii výstavby budú v riešenom území realizované sadové úpravy.

Pri výbere vhodných druhov stromov a kríkov pre vysádzanie bolo určujúcim hľadiskom: domáci pôvod, druhová diverzita a estetický účinok. Cieľom je zlepšenie estetického stvárnenia zelených plôch v okolí budúcich parkovíksk a rozšírenia haly, pomoc v začlenení do okolitej krajiny a zníženie rušivého a holého dojmu v krajine. Zeleň pomáha zadržiavať prach a zlepšuje rozptylové podmienky.



Charakteristiky navrhnutých druhov stromov a kríkov sú uvedené ďalej v texte. Plochy, ktoré sa nachádzajú v ochranných pásmach inžinierskych sietí, budú ponechané iba zatrávnené. Navrhované sadové úpravy rešpektujú predpokladané situačné, nové stavebno technické riešenie územia a charakter okolia. Výsadby sú volené s ohľadom na jednoduchú údržbu a predpokladané prevádzkovo kompozičné vzťahy v celom areáli. V zakladaných pohľadových clonách sú navrhnuté ako kostrové dreviny javor mliečny Acer platanoides, dub letný Quercus robur a čremcha strapcovitá Padus avium, prípadne hloh jednosemenný Crataegus monogyna, svíb krvavý Cornus sanquinea, vtáči zob Ligustrum vulgare. Tieto dreviny sú navrhnuté vo vnútornej časti areálu a na parkoviskách. Ostatné plochy sú navrhnuté ako zatrávnené. Navrhnuté výsadby kríkov a stromov, počet rastlín na jednotlivých plochách bude spresnený v ďalšom stupni projektovej dokumentácie. ZEMNÉ PRÁCE

Pred realizáciou stavebných prác bude vykonané sňatie humózneho horizontu (ornice a podorničia). Lokálne sa hrúbka humózneho horizontu môže líšiť. Ornice sa sníma v celom rozsahu stavby a časť ornice sa uloží na dočasnú depóniu v areáli (na pozemku investora) a bude použitá k spätnému ohumusovaniu voľných plôch. Nevyužitá ornica bude odvezená na ďalšie využitie pre poľnohospodárske účely. Spôsob likvidácie nevyužitej ornice, prípadne nadbytočnej zeminy bude riešený realizačnou firmou. Nakoľko je navrhnuté rozšírenie haly do priestoru, kde sa v súčasnosti nachádza účelová komunikácia, tak je z dôvodu zabezpečenia dopravnej obsluhy areálu potrebná prekládka účelovej komunikácie mimo priestor navrhovaného rozšírenia haly. ORGANIZÁCIA VÝSTAVBY

Potreba vody a elektrickej energie potrebná pre realizáciu stavby bude zabezpečená z prípojných bodov po dohode s jednotlivými správcami sietí. V odberných miestach bude vykonané podružné meranie. Miesto pripojenia určí investor pri prevzatí staveniska. Náklady na potrebné energie sú v réžii dodávateľa stavby. Materiály potrebné pre realizáciu stavebných úprav budú dopravované po pozemných komunikáciách s využitím čo v najväčšej miere komunikácií vyšších tried. Materiál bude dopravovaný postupne v priebehu realizácie v závislosti na jeho zapracovanie do stavby.



III.2.2 Požiadavky na vstupy

Napojenie na inžinierske siete V tejto etape sa nebudú realizovať žiadne nové prípojky, objekt bude pripojený na prípojky realizované

v predchádzajúcej etape. Pre väčšiu prehľadnosť v nasledujúcej tabuľke č.3 uvádzame bilancie jednotlivých médií podľa I.etapy

výstavby objektu DC8.1 Tomra a prekladanej zmeny (II.etapa). Tab. 3: Porovnanie jednotlivých médií podľa jednotlivých etáp výstavby objektu Tomra

DRUH JEDNOTKA Hala DC8.1 Tomra

I.etapa

Zmena navrh. činnosti

II.etapa (DSP)

Celkovo po rozsireni

I+II.etapa

inštalovaný príkon kW 1 MW nemení sa 1 MW

súčasný príkon kW 0,8 MW nemení sa 0,8 MW Elektrická energia

ročná spotreba MWh/rok 450MWh/r 660,2 MWh/r 1.110,2MWh/r

hodinová potreba - vykurovanie m3 119,14 m3/h 57,05 m3/h 176,15 m3/h Plyn

ročná potreba - vykurovanie m3 270 000 m3/rok 153 000 m3/rok 423.000 m3/rok

maximálny sekundový prietok l/s Qs = 0,14 l/s 2,5 l/s 2,5 l/s maximálna hodinová spotreba l/h Qhmax = 2070 l/hod Qhmax = 1500 l/hod 3570 l/hod

priemerná denná potreba l/deň QP = 8280 l/deň QP = 3550 l/deň 11830 l/hod

maximálna denná potreba l/deň Qm = 12 420 l/deň Qm = 4 850 l/deň 17270 l/deň

Voda

pitná

celková ročná potreba pitnej vody m3/r QP = 3302 m3/rok QP = 2500 m3/rok 5.802 m3/rok

priemerný sekundový odtok splašk. vôd

l/s Qs = 0,14 l/s 2,5 l/s 2,5 l/s

maximálny denný odtok splašk. vôd

l/deň Qm = 12 420 l/deň Qm = 4 850 l/deň 17270 l/deň Odpadové vody

celkové množstvo splaškových vôd za rok

m3/r QP = 3302 m3/rok QP = 2500 m3/rok 5.802 m3/rok

Spevnené plochy a parkoviská l/s 63,01 l/s 78,49 l/s 141,5

strechy l/s 227,25 l/s 127,89 l/s 355,14 Vody

z povrchového

odtoku Regulovaný odtok l/s 1l/s 1l/s 1l/s

III.2.2.1 Záber pôdy

Záujmové územie sa nachádza v extraviláne obce Senec. V zmysle výpisu z katastra sú jednotlivé

parcely v rámci realizovaného zámeru evidované ako ostatné plochy a zastavané plochy a nádvoria (pozri tab.4). Jednotlivé parcely boli z PPF vyňaté už v minulom období. Porovnanie jednotlivých plôch pôvodného zámeru a zmeny navrhovanej činnosti sú uvedené v tab.2 predkladaného oznámenia.

Parcely dotknuté realizáciou zmeny navrhovanej činnosti a spôsob využitia jednotlivých pozemkov prehľadne podávame v tab.4. Tab.4: Parcely dotknuté realizáciou zmeny navrhovanej činnosti a spôsob využitia pozemkov

Parcela „C“ Výmera (m2) Druh pozemku Spôsob využitia Umiestnenie

pozemku 5590/3 27674 ostatná plocha 34 2

5590/11 961 ostatná plocha 29 2


5591/1 12870 zastavaná plocha a nádvorie 16 2

5592/1 7296 zastavaná plocha a nádvorie 22 2



5594/16 107 ostatná plocha 29 2 zdroj údajov: https://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieParcelaFormInit.do [cit. dňa 28.01.2019] Legenda k tab. 4:

Spôsob využívania pozemku:

16 - Pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom 22 - Pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti 29 - Pozemok, na ktorom je okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň a lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke využívanie 34 - Pozemok, na ktorom je manipulačná a skladová plocha, objekt a stavba slúžiaca lesnému hospodárstvu Umiestnenie pozemku:

2 - Pozemok je umiestnený mimo zastavaného územia obce



III.2.2.2 Nároky na odber vody

PÔVODNÉ RIEŠENIE

Pôvodný zámer výstavby Logistického centra (Haly DC-7 a DC-8) uvažoval s max. potrebou vody 2304 m3 pre obe haly LC (podľa vtedy platných noriem a predpisov pre výpočet potreby vody).

V rámci výstavby I.etapy areálu Tomra boli vybudované samostatné rozvody pitného, požiarneho a SHZ vodovodu, ktoré boli pripojené na rozvody vybudované v rámci výstavby haly DC7.

Pitný vodovod je trasovaný na severnej a západnej strane terajšej haly. Cez parcelu určenú pre výstavbu rozšírenia haly je vedené potrubie prípojky vody profilu D90 pre vedľašiu halu DC9, na riešenej parcele je osadená vodomerná šachta pre halu DC9 (osadená pod výhľadovou komunikáciou).

Požiarny vodovod je trasovaný ako zaokruhovaný okolo celej haly. Vodovod je vybudovaný z potrubia profilu D180, na vodovode sú osadené 4 nadzemné požiarne hydranty.

SHZ vodovod dovedený v jednom mieste ku hale v mieste ventilovej stanice. Vodovod je vybudovaný z potrubia profilu D315.

Hlavný vodovod trasovaný popri hlavnej komunikácii logistického areálu je v správe PPA POWER. Výstavba I.etapy haly DC8.1 Tomra uvažoval s celkovou ročnou potrebou vody QP = 3302 m3/rok.

Bilancie o odbere vody - maximálny, priemerný a ročný odber pozri tab.3.

ZMENA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI: Počas výstavby

Nároky na odber vody počas výstavby zmeny budú spočívať v potrebe technologickej vody (na výrobu betónov) a pitnej vody pre zabezpečenie sanitárnych potrieb stavebných pracovníkov. Množstvo vody potrebnej počas výstavby sa v súčasnom období nedá jednoznačne stanoviť. Počas prevádzky

VODOVOD PITNEJ VODY V rámci pitného vodovodu je potrebné preložiť terajšiu vodomernú šachtu (VŠ) na prípojke vody pre halu DC9 do polohy mimo spevnenej plochy, na parcelu prislúchajúcu k hale DC9 . Terajšia VŠ sa odkope, potrubie, tvarovky a armatúry vo VŠ sa demontujú. Celá táto zostava sa osadí na novom mieste. Potrubie v mieste pôvodnej VŠ sa vyspraví. Vodomerná šachta je prefabrikovaná železobetónová nádrž o svetlých pôdorysných rozmeroch 3050x1800 mm.

POŽIARNY VODOVOD V rámci výstavby areálu DC8 Tomra – Etapa II. bude zrealizovaná nová časť požiarneho vodovodu,

vetvy „PV1“ a „PV2“ na ktorých bude osadené tri nové nadzemné požiarne hydranty DN150. Nové vetvy sa napoja na terajšie rozvody požiarneho vodovodu D180.

V rámci budovania II.etapy areálu sa zruší časť terajšieho požiarneho vodovodu v dĺžke cca 193,5 m a dva terajšie nadzemné hydranty. Zrušená časť vodovodu sa odkope a z výkopu sa odstránia vodovodné potrubia. POTREBA POŽIARNEJ VODY

Potreba požiarnej vody pre objekt haly je stanovená na Qpož = 25 l/s, znížená o 50 % z dôvodu vybavenia posudzovaných požiarnych úsekov SHZ.

Bilancia pitnej vody po Zmene navrhovanej činnosti:

⇒ ročná spotreba po expanzii m3/rok 9578 ⇒ hodinová potreba l/hod 6234 ⇒ max. prietok (expanzia) l/s 1,7

Požiarna nádrž pre stabilné hasiace zariadenie v situovaná pri hale DC7 ( spoločná pre haly DC7 a DC8).



III.2.2.3 Nároky na surovinové zdroje Pri realizácii zmeny navrhovanej zmeny činnosti sa predpokladá, že okrem stavebných materiálov

budú pri výstavbe potrebné ďalšie suroviny, ako sú napr. materiály na výrobu betónu, materiály na výstavbu spevnených plôch (štrkodrvina, drvený kameň, betónová dlažba).

III.2.2.4 Nároky na pracovné sily

Nároky na potrebu pracovných síl pre obdobie výstavby zmeny nie je možné kvalifikovane odhadnúť.

Môžeme len porovnať na základe podobných už realizovaných stavieb podobného charakteru na inej lokalite. Objem a odborná skladba pracovných síl počas realizácie výstavby je v značnej miere závislá na tempe výstavby a strojno-mechanizačnej vybavenosti stavby. V etape prevádzky zmenou navrhovanej činnosti dochádza k zmene súčasného počtu pracovných miest – pozri tab.5)

Tab.5a: Obsadenosť objektu – fáza 1 (2014)

Najpočetnejšie

zastúpená smena Celkom (max. kapacita šatní)

muži 68 68 zamestnancov Hala

ženy 17 17 zamestnancov

Administratíva 78 78 zamestnancov

CELKOM 163 163 zamestnancov

Tab.5b: Obsadenosť objektu – fáza 2 (ZMENA navrhovanej činnosti) (2020)

Najpočetnejšie




muži 102 102 zamestnancov Administrativa



Tab.5c: Obsadenosť objektu – fáza 1+2

Najpočetnejšie




muži 154 154 zamestnancov Administrativa



III.2.2.5 Zásobovanie plynom a tepelná energia

PÔVODNÉ RIEŠENIE zásobovania haly DC8 plynom a tepelnou energiou - 73x plynový žiarič ABSOLUTGAZ OMEGA 34, "U" 7,5m, menovitý tepelný príkon P=29,9kW; pretlak ZP pred horákom (2÷5)kPa, maximálna hodinová spotreba pre jeden žiarič 3,6m3/h, spolu pre skladový priestor DC2: 262,8 m3/h; - 4x plynový závesný kotol BUDERUS Logamax U124-24K, menovitý tepelný výkon P=(10,9÷24,0)kW, prietokový ohrev TÚV, pretlak ZP pred horákom 2kPa, maximálna hodinová spotreba pre jeden kotol 2,81m3/h, spolu pre plynové kotle 11,24m3/h; - maximálna hodinová potreba ZP pre halu DC8: 274,04m3/h.



Existujúci stav vykurovania haly DC8.1

Ako zdroj tepla pre vykurovanie administratívnej vstavby je v súčasnosti vykonaná plynová kotolňa III. kategórie, ktorá je umiestnená v samostatnej miestnosti v 1.NP objektu. V kotolni sú osadené dva plynové kotly Buderus GB162-100, každý s max. výkone 99,5 kW. Kotly sú zapojené do kaskády, ktorá umožňuje plynulú reguláciu vykurovacieho výkonu. Od kaskády kotlov je vykurovacia voda vedená cez hydraulický vyrovnávač dynamických tlakov (HVDT) do kombinovaného rozdeľovača a zberača vykurovacej vody, na ktorý sú napojené vykurovacie vetvy V1 až V3. Pre ohrev teplej vody je osadený nepriamovýhrevný zásobníkový ohrievač Buderus SU 750 s objemom 750 litrov, ktorý je napojený na vykurovaciu vodu.

V rámci I.etapy boli v priestore steny haly navrhnuté 4 ks vetracích plynových jednotiek Reznor UDSA 025 s ohrevom prívodného vzduchu s celkovou hodinovou spotrebou zemného plynu 11,8 m3/h. Na vykurovanie haly bolo navrhnutých 17 ks plynových infražiaričov s celkovým hodinovým odberom zemného plynu 81,6 m3/h. Celková hodinová spotreba zemného plynu pre potreby vykurovania a vetrania haly predstavovala spotrebu 93,4 m3/h.

Pôvodne predpokladaná ročná spotreba zemného plynu objektu DC8.1 bola 270 000 m3/rok.


Projektová dokumentácia rieši prívod plynu pre plynové spotrebiče umiestnené v hale II. etapy. Konkrétne ide o plynové infražiariče osadené pod strechou haly (6ks), 3 ks plynových vetracích jednotiek a nový plynový kotol, ktorý je pridaný do existujúcej kotolne. Plynové spotrebiče v hale II. etapy sú na zemný plyn a sú napojené na NTL plynovod vedený v hale. Nový plynový kotol v objekte je na zemný plyn a bude pripojený na existujúci plynovod vedený do kotolne. Kategória kotolne sa nemení a je stále III. kategórie. Základné parametre: Medium Zemný plyn,hustota 0,69 kg/m3,výhr. 9,5 kWh/m3 Pracovný pretlak NTL časti v hale max. 4,0 kPa Počet plynových spotrebičov 1 ks - plynový kotol 100 kW (1x 12,35 m3/h) 6 ks - plynový infražiarič 58 kW (6x 6,1 m3/h) 3 ks - plynová vetracia jednotka 25,5 kW (3x 2,7 m3/h) Inštalovaný tepelný výkon - infražiariče 348,0 kW Inštalovaný tepelný výkon - vetr. jednotky 76,5 kW Inštalovaný tepelný výkon - kotol 100,0 kW Menovitá spotreba zemného plynu 57,05 m3/h - hala II. etapa

Vykurovanie haly Vykurovanie haly II. etapy je zabezpečené plynovými infražiaričmi o výkone 6x 58 kW a plynovými vetracími jednotkami o výkone 3x25,5 kW. Plynové infražiariče sú umiestnené pod stropom haly do priečnych oceľových nosníkov vo výške cca 10,0 m nad podlahou haly. Oddymenia jednotlivých plynových infražiaričov a vetracích jednotiek je vykonané koaxiálny dymovodom a nasávaním vzduchu vertikálne cez strešný plášť haly do vonkajšieho priestoru.

Vykurovanie administratívnej vstavby Pre zabezpečenie vykurovania novej administratívnej vstavby bude do priestoru súčasnej kotolne doplnený jeden nový plynový závesný kotol Buderus GB162-100, o max. výkone 99,5 kW. Nový kotol je zapojený do existujúcej kaskády dvoch povodných plynových kotlov. Oddymenia plynového kotla je vykonané koaxiálnym dymovodom zvisle nad strechu haly do vonkajšieho priestoru. Odvod kondenzátu od kondenzačného kotla je napojené na existujúce potrubie kondenzátu. Pre ohrev teplej vody sú v priestore kotolne osadené dva stojaté zásobníkové ohrievače teplej vody Buderus SU 750, s objemom 750 l, kde jeden zásobník je existujúci a jeden nový. Vykurovacia voda pre ohrev teplej vody je vedená z kombinovaného rozdeľovača a zberača do zásobníkových ohrievačov. Kategória kotolne sa nemení a je stále III. kategórie. Bilancia tepla Celková tepelná strata haly II. etapa - QZ= 300 kW. Vnútorná teplota v hale II. etapa - t= 15°C.



III.2.2.6 Nároky na elektrickú energiu

PÔVODNÉ RIEŠENIE zásobovania haly DC8 elektrickou energiou Celkový inštalovaný príkon a jeho rozčlenenie v pôvodnom zámere pre halu DC8 Inštalovaný príkon : Pi = 1 MW Súčasný príkon : Pp = 0,8 MW Súčasnosť : β = 0,80 Predpokladaná ročná spotreba elektrickej energie bola stanovená na hodnote 2100 MWh/rok pri predpokladanej nepretržitej trojsmennej prevádzke. PÔVODNÉ RIEŠENIE haly DC8.1 Podľa odborného odhadu, ktorý vychádza z predpokladu, že kompletizácia produktov je 1-2 smeny a administratívne priestory (kancelárie) 1 smena denne a cca 200 pracovných dní v roku je celková ročná spotreba energie cca 450 MWh/rok.


Napäťové sústavy 3/N/PE AC 400/230 V 50 Hz / TN-C-S rozvádzače a elektroinštalácia Uzemnenie Pre riešený objekt bude zriadený základový uzemňovač typu B. V existujúcej trafostanici sa predpokladá hlavná uzemňovacia svorka alebo prípojnica v zmysle STN 33 2000-5-54:2012, čl. 541.3.9, napojená na základový uzemňovač. Podružné rozvádzače objektu Z hlavnej rozvodne budú prostredníctvom páterných káblových trás napojené jednotlivé podružné rozvádzače novej časti objektu, ktoré budú slúžiť pre napájanie jednotlivých ucelených častí. Osvetlenie a oslnenie Pre osvetlenie a oslnenie priestoru haly sú v streche rozmiestnené bodové aj pásové strešné svetlíky , umelé osvetlenie rieši časť elektroinštalácií . Administratívna časť je presvetlená navrhnutými okennými pásmi vo fasáde. Podrobný výpočet denného osvetlenia je súčasťou projektovej dokumentácie časť " Posúdenie denného osvetlenia ". Umelé osvetlenie vo vstavbách bude vykonané z vstavaných svietidiel do závesného podhľadu (rastra), u sociálneho zariadenia bude vykonané osvetlenie z kruhových svietidiel zapustených v podhľade . Núdzové osvetlenie a elektronická požiarna signalizácia bude vykonaná v celom objekte ( únikové priestory , schodiská , kancelárie ) podľa príslušných noriem . III.2.2.7 Doprava a infraštruktúra SÚČASNÉ RIEŠENIE DOPRAVY

Navrhované rozšírenie haly sa nachádza v areáli spoločnosti Tomra Sorting s.r.o. v logistickom centre Senec v katastrálnom území Senec. Územie sa nachádza medzi diaľnicou D1 a obcou Viničné severovýchodne od cesty II/503. Lokalita je dopravne obsluhovaná obslužnou komunikáciu, ktorá sa napája na cestu II/503 v okružnej križovatke so 4 vetvami. Existujúca obslužná komunikácia pokračuje priamym úsekom s dĺžkou 256m. Za ňou nasleduje ľavotočivý smerový oblúk odkiaľ pokračuje obslužná komunikácia priamym úsekom o dĺžke 870m k vrátnici logistického centra Goodman. Vjazd do areálu spoločnosti Tomra sa napája na danú obslužnú komunikáciu z juhozápadnej strany. Za napojením účelovej areálovej komunikácie na obslužnú komunikáciu pomocou stykového napojenia nasleduje priamym pokračovaním vrátnica s kontrolovaným prejazdom alebo odbočením vpravo napojenie



parkoviska pre osobné automobily, ktoré je regulované závorovým systémom. Nákladná doprava je od vrátnice ďalej vedná po účelovej areálovej komunikácie, ktoré je vedená okolo juhozápadnej strany existujúcej haly až k severozápadnej strane, kde sa nachadzajú vjazdy do haly aj s priľahlými manipulačnými a spevnenými plochami. V rámci areálu sa nachádza v súčasnosti 143 parkovacích stojísk pre osobné automobily.


Stavebný objekt „IO.03 Komunikácie a spevnené plochy“, rieši návrh účelovej areálovej komunikácie a spevnených plôch slúžiacich na príjazd nákladných vozidiel k „dock-om“ v zásobovacom dvore navrhovanej hale. Stavebný objekt ďalej rieši návrh parkovacích stojísk a chodníkov slúžiacich na prepojenie peších ťahov ako aj návrh manipulačných a skladovacích spevnených plôch. Nakoľko je navrhnuté rozšírenie haly do priestoru, kde sa v súčasnosti nachádza účelová komunikácia, tak je z dôvodu zabezpečenia dopravnej obsluhy areálu potrebná prekládka účelovej komunikácie mimo priestor navrhovaného rozšírenia haly. Navrhovaná komunikácia sa napája na existujúce ukončenie asfaltobetónovej komunikácie so šírkou cca. 7,50m. Šírkové usporiadanie pozostáva z dvoch jazdných pruhov so šírkou cca. 3,00m. Komunikácia pokračuje priamou trasou až k juhozápadnému okraju riešeného územia kde je navrhnutý pravotočivý smerový oblúk s polomerom 12,00m (polomer vnútorného oblúku je 15,00m. Komunikácia so šírkou 7,00m pokračuje rovnobežne s fasádou rozšírenej haly pričom odsadenie komunikácie od haly je 1,90m. Šírkové usporiadanie účelovej areálovej komunikácie je nasledovné:

− 0,50m spevnená krajnica s vodiacou čiarou, − 3,00m jazdný pruh, − 3,00m jazdný pruh, − 0,50m spevnená krajnica s vodiacou čiarou.

V severozápadnej časti riešeného územia je navrhnutý pravotočivý smerový oblúk s polomerom 12,00m (polomer vnútorného oblúku je 15,00m. Komunikácia ďalej pokračuje priamy úsek, ktorý sa ďalej napája na existujúce ukončenie komunikácie. Na účelovú komunikáciu sa napájajú manipulačné a spevnené plochy priľahlé k navrhovanej pristavovanej hale. Na spevnené plochy priami nadväzujú parkovacie stojiská pre osobné automobily. Celkovo je navrhovaných 27 parkovacích stojísk s rozmermi min. 2,50x5,00m resp. 3,50x5,00m pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Šírka priľahlej komunikácie resp. spevnenej plochy pri parkovacích stojiskách je min. 5,50m. Celkovo bude po zrealizovaní zmeny navrhovanej činnosti v areáli 170 parkovacích stojísk pre osobné automobily. Zo severnej strany fasády je navrhnutý 1 vjazd do haly, ktorý sú oproti +-0,000 zapustený o 1,20m. Priečny sklon spevnených plôch kde sa uvažuje s nakládkou resp. vykládkou je max 2%, konkrétne od haly po žľab vzdialený od haly 6,00m je priečny sklon plochy 2% a od žľabu až po účelovú komunikáciu stúpa spevnená plocha so sklonom 2,05% na dĺžke 16,00m. Na povrchové odvodnenie je navrhnutý líniový odvodňovací žľab so šírkou žľabu 0,15m a musí vyhovovať triede dopravného zaťaženia E600.

ODVODNENIE Povrchové odvodnenie spevnených plôch je navrhnuté pomocou priečneho a pozdĺžneho sklonu do navrhovaných uličných vpustov resp. odvodňovacích žľabov. Z telies uličných vpustov a z odtokových vpustov na odvodňovacích žľaboch bude povrchová voda ďalej vedená kanalizačnými prípojkami do dažďovej kanalizácie, ktorú rieši samostatný objekt. Voda zo zemnej pláne bude zachytávaná drenážnym trativodom, ktorý bude obalený separačnou geotextíliou. Drenážny trativod bude zaústený do telesa uličného vpustu resp. do kanalizačnej šachty Zo spevnenej plochy s nakladacími dock-mi je voda odvádzaná priečnym sklonom do líniových odvodňovacích žľabov šírky 0,15m vyhovujúce triede dopravného zaťaženia E600.



TRVALÉ DOPRAVNÉ ZNAČENIE Navrhnuté dopravné značky a dopravné zariadenia musia zodpovedať STN 018020 (Dopravné značky na pozemných komunikáciách) a musia byť v súlade s vyhláškou MV SR č. 9/2009 Z. z., STN EN 12899-1 a TP 4/2005 Technické podmienky – Použitie zvislých a vodorovných dopravných značiek na pozemných komunikáciách. Dokumentácia musí byť predložená so žiadosťou o určenie použitia trvalého dopravného značenia a dopravných zariadení na príslušný cestný správny orgán podľa zaradenia jednotlivých komunikácií.

POSÚDENIE STATICKEJ DOPRAVY (podľa platnej STN 73 6110/Z2)

Administratívna časť (Fáza 1+2): - Počet zamestnancov 231 - Čistá administratívna plocha 666,5m2 Sklad (Fáza 1+2): - Počet zamestnancov 244

Typ prevádzky

Druh objektu podľa STN736110 v zmysle čl.

16.3.10,tab.20:

úč. jednotka 1 stojisko

pripadá na úč. jednotku

Parkovacie stojiská krátkodobé

Parkovacie stojiská dlhodobé

Čistá administratívna

plocha [m2] 25 666,5 : 25 : 4 = 6,66

Kancelárie Administratívne budovy a verejné inštitúcie

Zamestnanci 4 231 : 4 = 57,75

Sklad Priemyselný podnik

Zamestnanci 4 244 : 4 = 61

SPOLU

6,67 118,75

SPOLU parkovacie stojiská Po 125,42

N= 1,1 . Oo+ 1,1 . PO. kmp . kd = 1,1 . 0 + 1,1 . 125,42 . 1,0 . 1,2 = 165,5

kmp = 1,0 (ostatné územie) kd = 1,2 (súčiniteľ vplyvu deľby prepravnej práce 45:55, IAD : ostatná doprava)

Vyhodnotenie objektu: Potrebný počet parkovacích stojísk: 166 stojísk počet parkovacích stojísk pre osobne automobily (existujúci (I.etapa) + navrhovaný (II.etapa)): 170 stojísk

Bilancia: + 4 Počet vyhradených parkovacích miest pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu (4% z verejne prístupných parkovacích miest): 6 stojísk Pozn.: vyhradené parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu sú už započítané v celkovom navrhovanom počte parkovacích státí.



III.2.3 Údaje o výstupoch

III.2.3.1. Zdroje znečistenia ovzdušia

Počas realizácie zmeny navrhovanej činnosti možno očakávať zvýšenie prašnosti a znečistenie ovzdušia spôsobené pohybom stavebných mechanizmov v priestore realizácie zmeny. Tento vplyv je však lokálny a časovo obmedzený na dobu výstavby.

K najvýznamnejším zdrojom znečistenia ovzdušia v širšej oblasti záujmovej oblasti pôvodne posudzovaného objektu ako aj zmeny navrhovanej činnosti budú:

• existujúce stacionárne zdroje zdroje znečisťovania ovzdušia samotnej haly DC8 ako aj okolitých prevádzok

• mobilná a stacionárna doprava v rámci haly DC8 a okolitých prevádzok • z mobilných zdrojov sa na znečistení ovzdušia okolia záujmovej oblasti podieľa hlavne doprava na

cestnej komunikácii II/503 Senec – Pezinok


Počas prevádzky predkladanej zmeny navrhovanej činnosti bude v riešenom území umiestnený nový zdroj znečistenia ovzdušia. V priestoroch prístavby haly (II.etapa) bude vykurovanie haly zabezpečené plynovými infražiaričmi o výkone 6ks x 58 kW + 3 VZT jednotkami 3ks x 25,5 kW. Pre zabezpečenie vykurovania novej administratívnej vstavby bude do priestoru súčasnej kotolne doplnený jeden nový plynový závesný kotol Buderus GB162-100, o max. výkone 99,5 kW. Uvedené zdroje budú mať maximálnu hodinovú spotrebu plynu = 57,05 m3/h.

Začlenenie zdroja podľa § 3 zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší v znení neskorších predpisov: • stredný zdroj znečisťovania ovzdušia

Oddymenia jednotlivých plynových infražiaričov a vetracích jednotiek je vykonané koaxiálny dymovodom a nasávaním vzduchu vertikálne cez strešný plášť haly do vonkajšieho priestoru. Oddymenia plynového kotla je vykonané koaxiálnym dymovodom zvisle nad strechu haly do vonkajšieho priestoru.

Zdroj znečistenia bude vypúšťať nasledovné látky: CO, NOx, organické plynové zvyšky.

V súvislosti s realizáciou zmeny vzniknú nové zdroje znečisťovania ovzdušia, ktoré priamo súvisia: - so zvýšením intenzity dopravy v okolí (stacionárna doprava zamestnancov, návštevníkov a zásobovanie) - s inštaláciou nového zdroja znečisťovania ovzdušia (pozri vyššie)

III.2.3.2. Zdroje znečistenia povrchových a podzemných vôd

SÚČASNÝ STAV AREÁLOVEJ KANALIZÁCIE

V rámci výstavby I.etapy areálu Tomra bola vybudovaná samostatná areálová splašková kanalizácia odvádzajúca odpadové vody zo sociálnych zariadení haly, ktorá bola napojená na splaškovú kanalizáciu vybudovanú v rámci výstavby haly DC7. Areálová splašková kanalizácia je trasovaná na severnej a západnej strane terajšej haly. Hlavná splašková kanalizácia trasovaná popri hlavnej komunikácii logistického areálu je v správe PPA POWER.

V rámci výstavby I.etapy areálu Tomra bola vybudovaná samostatná areálová dažďová kanalizácia odvádzajúca zrážkové odpadové vody zo strechy haly a areálových komunikácií, ktorá bola napojená na dažďovú kanalizáciu vybudovanú v rámci výstavby haly DC7. Na areálovej dažďovej kanalizácii bola vybudovaná monolitická železobetónová retenčná nádrž úžitkového objemu V=1310 m3. Zachytené zrážkové vody sú z RN odvádzané cez regulačnú šachtu do areálovej dažďovej kanalizácie haly DC7



v regulovanom množstve 1,0 l/s. V areáli je vybudovaná aj snehová jama, jama sa pri výstavbe II.etapy zruší. V areáli DC7 sú dažďové vody odvádzané do hlavnej RN a cez ORL a PČS sú následne odvádzané do hlavnej dažďovej kanalizácie trasovanej popri hlavnej komunikácii logistického areálu, ktorá je v správe PPA POWER.

ZMENA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI – NÁVRH TECHNICKÉHO RIEŠENIA AREÁLOVEJ KANALIZÁCIE

SPLAŠKOVÁ KANALIZÁCIA V rámci výstavby rozšírenia haly DC8 Tomra – Etapa II. nebude realizovaná žiadna nová splašková kanalizácia. Detto nebude rušená žiadna časť terajšej splaškovej kanalizácie vybudovanej v rámci I.etapy. Pri navrhovanej zmene však dochádza k rozšíreniu vstavkov,kde sa nové kanalizačné potrubia napoja na existujúci rozvod splaškovej kanalizácie vybudovanej v rámci I. etapy.

DAŽĎOVÁ KANALIZÁCIA V rámci výstavby areálu DC8 Tomra – Etapa II. bude zrealizovaná nová dažďová kanalizácia (DK)

odvádzajúca zrážkové OV zo strechy prístavby haly a z novonavrhovaných areálových spevnených komunikačných plôch. Súčasťou tejto DK bude aj nová retenčná nádrž o objeme 150 m3, ktorá bude prepojená s terajšou RN a zväčší tak celkový retenčný objem pre dažďové OV pre celý areál na veľkosť 1460 m3. Nové areálové rozvody dažďovej kanalizácie sa napoja na terajší systém dažďovej kanalizácie. Odtok dažďových OV z celého areálu DC8 ostane bez zmeny technického riešenia aj bez zmeny limitu vypúšťaných OV (1l/s).

Navrhované stoky „D1“ a „D1-1“ budú odvádzať dažďové OV zo strechy prístavby haly, ktoré budú z haly odvádzané podtlakovou kanalizáciou cez tri prípojky vyvedené z objektu haly. Stoka „D1“ bude napojená do novej retenčnej nádrže (zaústenie pod stropom RN). Navrhovaná stoka „P“ (prepoj) bude vybudovaná ako potrubie, ktoré bude prepájať terajšiu RN a novú RN do jedného spoločného retenčného objemu. Stoka „P“ bude zaústená v oboch RN tesne nad ich dnom. Stoka „Z1“ bude odvádzať dažďové OV z časti komunikácií navrhovaného areálu, stoka „Z1“ bude napojená do stoky „P“ cez spádovú šachtu. Stoka „Z2“ bude odvádzať dažďové OV zo zvyšnej časti komunikácií navrhovaného areálu, stoka „Z2“ bude napojená do novej retenčnej nádrže (zaústenie pod stropom RN). Do stôk „Z1“, „Z2“ budú OV odvádzané prípojkami od uličných vpustov a líniových odvodňovacích žľabov.

V rámci budovania II.etapy areálu sa zruší časť terajšej dažďovej kanalizácie vybudovanej v rámci I.etapy. Zruší sa terajšia stoka „B“ profilu DN 300 v dĺžke cca 215,0 m okrem koncového úseku, ktorý sa napojí na koncový úsek novej stoky „Z2“. Zrušená časť kanalizácie sa odkope a z výkopu sa odstránia kanalizačné potrubia a prvky revíznych šácht.

Trasovanie a výškové vedenie kanalizácie je zdokumentované vo výkresoch situácia a pozdĺžne profily. Rozvody kanalizácie rešpektujú terajšie inžinierske siete aj navrhované prípojky v areáli DC8 a ich ochranné pásma v zmysle STN 73 6005 (Priestorová úprava vedení technického vybavenia).

REVÍZNE ŠACHTY NA DAŽĎOVEJ KANALIZÁCII Na dažďovej kanalizácii sa vybudujú revízne šachty z prefabrikovaným dnom. Vstup do šácht bude z prefabrikovaných skruží, vrch šácht sa opatrí liatinovými kruhovými poklopmi ø600, zaťažovacej triedy D400. Revízne šachty na prípojkách od vnútornej dažďovej kanalizácie budú vybavené poklopmi z odvetrávaním. Na umožnenie vstupu do šácht sa v ich stenách osadia oceľové stúpadlá s PE povrchom.

RETENČNÁ NÁDRŽ RN je navrhnutá ako sústava 6-tich prefabrikovaných železobetónových nádrží. Nádrže, každá o objeme 25 m3 budú osadené na spoločnej základovej betónovej doske, nádrže budú nad dnom poprepájané potrubnými spojkami. Výškové osadenie novej RN bude zosúladené z výškou terajšej retencie, obidve retencie budú fungovať ako spojené nádoby.



Počas výstavby zmeny navrhovanej činnosti budú vznikať odpadové vody

- z umývania stavebných mechanizmov a zariadení - z betonážnych prác - splaškové vody z objektov sociálnych zariadení staveniska.

Kvantitatívne a kvalitatívne parametre týchto odpadových vôd nie je možné v súčasnosti odhadnúť. Je však veľký predpoklad, že stavebný pracovníci budú využívať mobilné sociálne zariadenia, prípadne jestvujúce sociálne zariadenia vybudované v rámci realizácie 1. etapy výstavby haly DC8.1 Tomra.

V období prevádzky zmeny navrhovanej činnosti dochádza ku nasledovnej produkcii odpadových vôd: Výpočet množstva dažďových vôd - v rámci navrhovanej zmeny

Odtok dažďových OV z navrhovaných plôch (pre návrh dimenzie stokovej siete) Plocha striech ............ 7 250 m2 Plocha komunikácií a spevnených plôch ............ 4 450 m2 ψ (pre strechy) ............ 0,9 ψ (pre komunikácie) ............ 0,9 Celkový návrhový odtok DOV Qdažď = S x q x ψ = (0,725 + 0,445) x 0,9 x 196 = 206,4 l/s

V období prevádzky budú vznikať odpadové vody pri splachu zrážkových vôd z povrchu vozovky a pri zimnej údržbe parkovísk.

V rámci realizovanej zmeny navrhovanej činnosti pribudne nový potenciálny zdroj znečisťovania povrchových a podzemných vôd: - nové komunikácie a spevnené parkovacie plochy o výmere cca 4 450 m2. - navýšenie splaškových odpadových vôd o 2,5 l/s

Po realizácii zmeny navrhovanej činnosti sa v záujmovom území zvýši oddtok dažďových vôd zo spevnených

plôch a striech o cca 206,4/ l/s pri návrhovam daždi 196 l/s.ha.

Ako je vyššie uvedené samotná zmena navrhovanej činnosti počíta so zvýšenou produkciou odpadových vôd, čo je spôsobené zvýšeným dopytom pracovnej sily a novými zastavanými a spevnenými plochami. K odvádzaniu tohto množstva odpadových vôd zo záujmového územia bude potrebný súhlas správcu kanalizácie k možnosti odvedenia takéhoto množstva odpadových vôd ako aj vyjadrenie ku kapacitným možnostiam kanalizácie. III.2.3.3. Odpadové hospodárstvo

Zmena navrhovanej činnosti počas prevádzky nemení koncepciu odpadového hospodárstva v areáli haly DC8.1. Tomra.

Odpadové hospodárstvo (VZN 7/2018 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi, platný od 1.01.2019)

Nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom na území mesta Senec, v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva ako aj vymedzenie práv a povinnosti mesta Senec, pôvodcov a držiteľov odpadu v oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi a s drobnými stavebnými odpadmi je vymedzené vo VZN č.7/2018.

Uvedené VZN je platné pre všetky fyzické osoby a právnické osoby alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie, pri činnosti ktorých dochádza k vzniku a nakladaniu s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území mesta Senec.



Toto nariadenie upravuje v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva podrobnosti o a) nakladaní so zmesovým komunálnym odpadom, b) spôsobe zberu a prepravy zmesových komunálnych odpadov, c) spôsobe nakladania a zberu drobných stavebných odpadov, d) spôsobe zberu a prepravy komunálnych odpadov, e) nakladaní s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom, f) nakladaní s biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom a reštauračným odpadom od prevádzkovateľa kuchyne, g) spôsobe a podmienkach triedeného zberu komunálnych odpadov, najmä zberu

ga) elektroodpadov z domácností, gb) odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov zbieraných spolu s obalmi, gc) použitých prenosných batérií a akumulátorov a automobilových batérií a akumulátorov, gd) veterinárnych liekov a humánnych liekov nespotrebovaných fyzickými osobami a zdravotníckych pomôcok, ge) jedlých olejov a tukov,

h) spôsobe zberu objemného odpadu a odpadu z domácností s obsahom škodlivých látok, i) spôsobe spätného zberu odpadových pneumatík, j) spôsobe nahlasovania nezákonne umiestneného odpadu, k) prevádzkovaní zberného dvora, l) nakladaní s textilom a šatstvom.

Uvedené VZN upravuje systém nakladania a spôsob zberu a prepravy komunálnych odpadov a

drobných stavebných odpadov, ktoré vznikajú na území mesta Senec a) pri činnosti fyzických osôb, b) pri činnosti právnických osôb alebo fyzických osôb oprávnených na podnikanie, c) pri činností pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev, vrátane verejnej zelene,

parkov a cintorínov.

Mesto Senec má pre občanov platiacich za odpad miestny poplatok za komunálne a drobné stavené odpady zriadený zberný dvor v lokalite: areál PD Klas - Récka cesta. Na uvedenom zbernom dvore môžu fyzické osoby odovzdávať objemný odpad a oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu v rozsahu triedeného zberu na území mesta. Fyzická osoba môže taktiež na zbernom dvore bezplatne odovzdať oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu ako sú obaly a neobalové výrobky z papiera, plastov, skla, kovov, VKM (viacvrstvové kombinované materiály na báze lepenky), BIO odpad (zelený, kuchynský, oleje a tuky), objemný odpad, textil a šatstvo. Na zbernom dvore však nie je možné odovzdať odpadové pneumatiky a nespotrebované lieky a zdravotnícke pomôcky a taktiež zber odpadov na zberných dvoroch sa neuskutočňuje od podnikateľov.

Všeobecne platí, že pôvodca odpadu je povinný pri nakladaní s odpadmi dodržiavať ustanovenia zákona o odpadoch č. 79/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov a vyhlášky 371/2015 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch.

TVORBA ODPADOV POČAS VÝSTAVBY

Počas celej fázy výstavby možno očakávať vznik predovšetkým bežných stavebných odpadov - hlavne zo 17. skupiny katalógu odpadov. Predpokladá sa, že v rámci danej stavby sa bude jednať o odpady, ktoré bežne vznikajú pri akejkoľvek investičnej činnosti a ktoré je možné bez problémov príslušným spôsobom zhodnotiť resp. zneškodniť.

V zmysle Vyhlášky MŽP SR č. 365/2015 Z.z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov, sa počas výstavby predpokladá vznik týchto druhov odpadov - viď. tab. 6:



Tab.6: Prehľad tvorby odpadov počas výstavby navrhovanej činnosti Číslo skupiny,

poskupiny a druhu odpadu

Názov skupiny, podskupiny a druhu odpadu

Kategória odpadu

Množstvo v t. Spôsob zhodnocovania resp. zneškod.

17 01 BETÓN, TEHLY, DLAŽDICE 17 01 01 Betón O 0,48 R5 17 01 02 Tehly O 0,20 R5 17 02 DREVO, SKLO A PLASTY 17 02 01 Drevo O 0,02 R1 17 04 KOVY

17 04 05 Železo, oceľ O 0,26 R4 17 04 11 Káble iné ako uvedené v 17 04 10 O 0,11 R4 17 05 ZEMINA, KAMENIVO

17 05 06 Výkopová zemina iná ako v 17 05 05 O 1,48 D1 17 06 IZOLAČNÉ MATERIÁLY

17 06 04 Izolačné materiály iné ako 17 06 01 a 17 06 03

O 0,08 D1

17 09 INÉ ODPADY ZO STAVIEB

17 09 04 Zmiešané odpady zo stavieb a demolácií iné ako v 17 09 01 - 03

O 0,02 D1

15 ODPADOVÉ OBALY 15 01 01 Obaly z papiera a lepenky O 0,07 R3 15 01 02 Obaly z plastov O 0,016 R3 15 01 03 Obaly z dreva O 0,01 R1 15 01 10 Obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných

látok alebo kontaminované nebezpečnými látkami

N 0,0002 1

20 KOMUNÁLNE ODPADY 20 03 01 Zmesový komunálny odpad O 0,11 D10

Odpady spolu 2,8562 t pozn.: množstvá odpadov sú len predpokladané

z toho

- odpady typu 0 2,856 t

- odpady typu N 0,0002 t ZHODNOCOVANIE ODPADOV. R1 Využitie najmä ako palivo alebo na získavanie energie iným spôsobom. R3 Recyklácia alebo spätné získavanie organických látok, ktoré sa nepoužívajú ako rozpúšťadlá (vrátane kompostovania a iných

biologických transformačných procesov). R4 Recyklácia alebo spätné získavanie kovov a kovových zlúčenín. R5 Recyklácia alebo spätné získavanie iných anorganických materiálov. R6 Regenerácia kyselín a zásad R12 Úprava odpadov určených na spracovanie niektorou z činností R1 až R11 R13 Skladovanie odpadov pred použitím niektorej z činností R1 až R12 TZ Triedený zber odpadov likvidovaný napr. fy AVE SK alebo iným oprávneným subjektom PZ Pravidelný zber komunálneho odpadu likvidovaný napr. fy AVE SK D1 Uloženie do zeme alebo na povrchu zeme (napr. skládka odpadov) D10 Spaľovanie na pevnine

Uprednostnené bude materiálové zhodnocovanie stavebných odpadov vznikajúcich počas výstavby.

Pre tie odpady, ktoré nebude možné zhodnotiť bude potrebné zabezpečenie ich zneškodnenia v súlade so zákonom o odpadoch, t.j. na legálnom zariadení - skládke oprávnenou organizáciou.

Vzniknuté odpady sa budú zhromažďovať v mieste ich vzniku vo vhodných nádobách (kontajneroch), primeraných druhu a množstvu zhromažďovaného odpadu.

Počas výstavby bude vedená evidencia o skutočnom vzniku a nakladaní s odpadmi pre všetky odpady, ktoré vzniknú počas výstavby a nielen tých, ktoré sú vyšpecifikované v projektovej dokumentácii.



Po ukončení stavebných prác bude orgánu štátnej správy v odpadovom hospodárstve predložený doklad o spôsobe zhodnocovania resp. zneškodňovania odpadov, ktoré vzniknú počas výstavby od prevádzkovateľa, ktorý je oprávnený resp. má udelený súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie resp. na zneškodňovanie odpadov.

S odpadmi vznikajúcimi počas prípravy, ale aj realizácie stavby, sa bude nakladať v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva a to predchádzanie vzniku odpadu, príprava na opätovné použitie, recyklácia, iné zhodnocovanie a až následne zneškodňovanie odpadu.

Nebezpečné odpady – ich zneškodnenie vykoná oprávnená organizácia, ktorá bude vybraná na základe výberového konania. Táto predloží rozhodnutia orgánov štátnej správy v odpadovom hospodárstve platné v čase realizácie stavby a doklad o spôsobe zneškodnenia a mieste uloženia nebezpečného odpadu. TVORBA ODPADOV POČAS PREVÁDZKY (spracované podľa manipulačno-prevádzkového poriadku spoločnosti Tomra Sorting s.r.o. )

Pôvodcovi odpadov, spoločnosti Tomra Sorting s.r.o., v prevádzke Tomra Sorting s.r.o., ProLogis Park Senec, DC 8, Diaľničná cesta 5019/26, 903 01 Senec, budú vznikať nasledovné druhy odpadov, zaradených podľa vyhlášky MŽP SR č. 365/2015 Z.z., ktorou bol ustanovený Katalóg odpadov:

Tab.7: Prehľad tvorby odpadov počas prevádzky navrhovanej činnosti

Likvidácia komunálnych odpadov. a, Nekontaminovaný (0-ostatný) komunálny odpad, vznikajúci užívaním vybudovaného investičného zámeru, bude odvážať zo zákona oprávnená organizácia (napr. Marius Pedersen a.s., AVE SK odpadové hospodárstvo s.r.o.. Mesto Senec,), na riadenú skládku, ktorej polohu upresní, v Zmluve o dielo, likvidátor so správcovskou organizáciou resp. odvozom do zariadení Zberných surovín a Zberných dvorov (pri dodržaní podmienky separácie zhromažďovaného komunálneho odpadu na stanovišti kontajnerov). Odpady kategórie 17 04 11 (káble iné ako uvedené v 170410) bude odvážať oprávnená organizácia spoločnosť Palkov s.r.o.. Likvidáciu biologicky rozložťiteľného odpadu (20 01 08) zabezpečuje spoločnosť Fresco plus s.r.o.



b, Nebezpečné odpady bude odvážať zo zákona spôsobilá organizácia (napr. ARGUSS s.r.o., v zmluvne dohodnutých termínoch resp. podľa požiadavky správcu, majiteľa objektu na likvidáciu. Kontajnery a zberné nádoby pre komunálny odpad sú situované na vlastnom pozemku kde má obsluha zberného vozidla prístup na manipuláciu a dopravné napojenie umožňuje plynulý a nerušený odvoz. Riešenie spĺňa všetky hygienické, estetické a protipožiarne podmienky.

Za účelom likvidácie odpadu v súlade so zákonmi o odpadoch majiteľ objektu musí splniť nasledujúce

podmienky a požiadavky: - do kolaudácie uzatvoriť zmluvu o odvoze a likvidácii odpadov s oprávnenou organizáciou - požiada príslušný orgán o súhlas na nakladanie s nebezpečným odpadom, ak neuzatvorí zmluvu o jeho likvidácii s organizáciou, majúcou oprávnenie na takúto činnosť.

Predloží pred kolaudáciou doklad od dodávateľa stavby o dovoze a prevzatí odpadov z demolácií a stavebných prác na povolenej skládke odpadu, prípadne ich využitie ako druhotné suroviny.

Pri dodržaní požiadaviek, upravených zákonmi o odpadoch a nakladaní s nimi, ktoré sú súčasťou tohto riešenia nebude mať prevádzka negatívny vplyv na životné prostredie.

Komunálny odpad vznikajúci počas prevádzky musí byť zneškodňovaný v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce Senec č.7/2018 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území mesta Senec, ktoré nadobudlo účinnosť 1.01.2019.

Množstvo a skladba odpadov počas výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti bude spresnené

v ďalšom stupni projektovej dokumentácie.

III.2.3.4. Zdroje hluku, vibrácií a žiarenia, tepla a zápachu.

Počas výstavby Doprava materiálu na stavenisko bude po existujúcich dopravných trasách. Intenzita dopravy počas výstavby nebude predstavovať významnú zmenu ani z hľadiska súvisiaceho zaťaženia hlukom z dopravy. Počas výstavby sa zvýši hluková hladina. Hodnotenie nárastu hlukovej hladiny je závislé od organizácie výstavby, rozsahu nasadenia stavebnej techniky a dĺžky činnosti. Zároveň do toho vstupuje aj poloha vykonávanej stavebnej činnosti v riešenom území. Pre stavebnú činnosť možno uvažovať s orientačnými hodnotami jednotlivých strojov: • nákladné automobily typu Tatra 87 - 89 dB(A) • zhutňovacie stroje 83 - 86 dB(A) • nakladače zeminy 86 - 89 dB(A) Rozsah hladín hluku je určený výkonom daného stroja a jeho zaťažením. Nárast hlukovej hladiny pri nasadení viacerých strojov nemá lineárny aditívny charakter. Možno predpokladať, že pri nasadení viacerých strojov narastie hluková hladina na hodnotu 90 – 95 dB(A). Tento hluk sa nedá odcloniť protihlukovými opatreniami vzhľadom na premenlivosť polohy nasadenia strojov a konfiguráciu terénu. Tým vzniká potreba ochrany exponovaných pracovníkov.

V pôvodnom návrhu ako aj v zmene navrhovanej činnosti nebudú inštalované zariadenia, ktoré by mohli byť zdrojom intenzívneho elektromagnetického alebo rádioaktívneho žiarenia. O žiarení môžeme hovoriť jedine v súvislosti s osvetlením areálu.

Vibrácie sa budú produkovať hlavne v období výstavby pri práci ťažkých zemných strojov, pri zemných prácach a príprave základovej pláne (bagre, nakladače, nákladné vozidlá). Veľkosť otrasov je úmerná hmotnosti, rýchlosti pohybu hmoty resp. výške nerovnosti jazdnej dráhy. V blízkom okolí sa nevyskytujú obytné objekty, preto prípadné nepriaznivé vplyvy vzhľadom na rozsah zmeny budú počas výstavby pociťovať, hlavne zamestnanci a návštevníci existujúcej prevádzky haly DC8.1, v menšej miere zamestnanci haly DC9 a DC7.

Nepredpokladá sa šírenie tepla a zápachu.



Počas prevádzky Vzhľadom na charakter, rozsah a umiestnenie navrhovanej zmeny negatívne účinky hluku, vibrácií, žiarenia, tepla a zápachu sa počas prevádzky haly DC8.1 Tomra po jej rozšírení nepredpokladá. Počas prevádzky zmeny pribudnú v záujmovom území nové technologické zariadenia, ktoré môžu byť zdrojom hluku. (bližšie pozri kap. III.2.1.2 Vetranie a vzduchotechnika). V súvislosti s prevádzkou súčasnej prevádzky ako aj jej zmeny, treba počítať s dvomi zdrojmi hluku:

a) z dopravy budúcich zamestnancov a návštevníkov spoločnosti Tomra Sorting s.r.o. b) z dopravy nakladných vozidiel – zásobovanie samotnej prevádzky c) z technologických zdrojov hluku (pribudnú nové technologické zariadenia VZT)

Nie je predpoklad, že vyššie uvedené zdroje hluku budú zdrojom nadmerného hlukového zaťaženia okolitého prostredia. Hlavným zdrojom hluku v riešenom území je predovšetkým intenzívna doprava na ceste II/503. Už v projektovej dokumentácii pre vydanie stavebného rozhodnutia sú navrhnuté opatrenia na zamedzenie šírenia hluku:

Za účelom zníženia hladiny hluku v budove od VZT zariadenia budú do rozvodného potrubia inštalované tlmiče hluku podľa dispozičného riešenia stavby. Aby sa neprenášalo chvenie, bude medzi ventilátorom a rozvodným potrubím tlmiaca vložka. Samotné ventilátory vo vetracích jednotkách budú pružne uložené. Zdroje chladu budú taktiež pružne uložené. Aby sa zabránilo prenosu štrukturálneho hluku a vibrácií do stavby, v závesoch na VZT potrubie sa použijú pružné podložky. Všetky protihlukové opatrenia, ako aj vyšpecifikovanie strojných zariadení, budú navrhnuté tak, aby hladina hluku v budove nepresiahla najvyššie prípustné hodnoty normalizovanej hladiny hlukovej expozície stanovené podľa zákona č. 549/2007Z.z. resp. 115/2006Z.z. (zmenené v 555/2006Z.z.). Vzduchotechnické zariadenia sú navrhnuté v súlade s projektom požiarnej ochrany. Na základe uvedeného počas prevádzky zmeny navrhovanej činnosti nepredpokladáme výraznú zmenu v hlukových pomeroch v riešenom území, ktorá by nadmerne zaťažovala dotknuté obyvateľstvo. III.3 PREPOJENIE S OSTATNÝMI PLÁNOVANÝMI A REALIZOVANÝMI ČINNOSŤAMI V DOTKNUTOM ÚZEMÍ A MOŽNÉ RIZIKÁ HAVÁRIÍ VZHĽADOM NA POUŽITÉ LÁTKY A TECHNOLÓGIE

Riešené územie pre pripravovanú akciu „Hala Bratislava DC8 – Tomra - Etapa II.“, nadväzuje na už vybudovanú infraštruktúru celého logistického parku Senec a samotnej haly DC8.1.

V riešenom území sú prevažne situované logistické centrá a skladové haly. Sú tu však situované aj objekty vybavenosti a služieb. Mnohé s plánovaných objektov boli v nedávnej minulosti upravené podľa požiadaviek budúcich nájomcov a preto bolo potrebné, aby tieto činnosti boli posúdené podľa zákona 24/2006 Z.z. S realizovaných môžeme spomenúť:

1.) „Hala Bratislava DC 8.1 Tomra“ (už realizované) Realizaciou zmeny navrhovanej činnosti z decembra 2013 (OU Senec –vyjadrenie – pozri príloha 1b) došlo v záujmovom území k funkčnej zmene využitia časti stavby na kompletizačnú a skladovú halu s nevyhnutým administratívnym, sociálnym a technickým zázemím ( pozri obr. 2).

2.) „PROLOGIS SENEC DC8 Tomra“ – rozšírenie parkovísk (už realizované) Zmena navrhovanej činnosti z decembra 2014 spočívala v dobudovaní parkoviska pre osobné automobily v areáli Tomra o celkovom počte 19 parkovacích miest. V rámci stavby areálu „Hala Bratislava DC8.1 – Tomra“ bolo predmetné parkovisko navrhnuté ako výhľadový stav. Realizáciou uvedenej zmeny sa zvýšil počet parkovacích stojísk z pôvodných 102 na 121 a taktiež sa rozšírila plocha parkoviska o 490 m2 na úkor vtedajšej zelene ( pozri obr. 3).



3.) „DC8 Tomra – rozšírenie parkovísk“ (už realizované) Zmena navrhovanej činnosti z júly 2015 spočívala v dobudovaní parkoviska pre osobné automobily v areáli Tomra o celkovom počte 22 parkovacích miest. Realizáciou uvedenej zmeny sa zvýšil počet parkovacích stojísk z pôvodných 121ks na 143ks pri súčasnom znížení plochy zelene o 369 m2 ( pozri obr. 4). 4.) Hala Bratislava Etapa II – DC 8.2 – Zmena Z1 (už realizované) Uvedená zmena sa dotýkala II. etapy výstavby pôvodnej haly DC-8. Vzhľadom na príchod nového investora, ktorý prišiel s novými požiadavkami na stvárnenie objektu, bolo predložené na OU v Senci v júli 2015 oznámenie o zmene navrhovanej činnosti. V rámci uvedenej zmeny došlo k zmene veľkosti a členeniu haly, zmene umiestnenia a výškového osadenia haly, zmene dispozície, polohy a výšky vstavkov, zlúčeniu dotknutých parciel výstavbou, zmene bodových a pásových svetlíkov, zmene spevnených plôch a počtu parkovacích státí, pridaniu vrátnice pri vjazde do riešeného územia, zmene inžinierskych sietí, zmene zelene a oplotenia a posunu trafostanice. Hodnotenie zdravotných rizík

Riziká počas výstavby Realizácia navrhovanej činnosti sa bude riadiť predovšetkým stavebnými a technologickými predpismi a normami. Riziká počas výstavby vyplývajú z charakteru práce – stavebné práce a práce so stavebnými a dopravnými mechanizmami. V tomto smere sú riziká obdobné ako pri každej inej stavebnej činnosti. V etape výstavby bude v priestore stavby zvýšený pohyb stavebných mechanizmov. Preto k čiastočnému ovplyvneniu príde v etape realizácie najmä hlukom, prachom a emisiami z dopravy. Toto narušenie bude len lokálne - dopravné trasy, stavenisko. Tento dopad nebude mať významný vplyv na zdravotný stav trvalo žijúcich obyvateľov. Negatívne riziká budú pociťovať najmä zamestnanci a návštevníci areálu haly DC8.1 Tomra ako i najbližších už fungujúcich prevádzok DC7 a DC9. Priame zdravotné riziká vznikajú v etape výstavby len v súvislosti s vlastnou stavebnou činnosťou. Jedná sa predovšetkým o nebezpečenstvo úrazu pri doprave, manipulácii s materiálom, pri stavebných prácach a pod. Tieto riziká je možné eliminovať len pracovnou disciplínou a dodržiavaním zásad ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci. Vzhľadom k tomu, že realizácia investičného zámeru bude len vo vyhradenom priestore, nemôžu vzniknúť reálne zdravotné riziká ani iné dôsledky na obyvateľstvo. Riziká počas prevádzky Pri posudzovaní rizík vyplývajúcich z prevádzky treba analyzovať bezpečnostný systém prevádzky. Z neho vyplýva riziko dlhodobého vypadnutia elektrického prúdu, dlhodobého vypadnutia prívodu energetického zdroja. Je to však riziko minimálne a z hľadiska vplyvov na životné prostredie krátkodobé a zanedbateľné. Navrhovateľ zámeru neplánuje využitie parkoviska pre odstavenie vozidiel dopravujúce látky škodiace vodám, jedy, chemikálie, výbušniny, resp. iné látky s nebezpečnými, alebo rizikovými vlastnosťami. Touto skutočnosťou sa riziko havárií výrazne znižuje. Možným rizikom znečistenia je tiež znečistenie povrchu únikom ropných látok na novovybudovanom parkovisku. Tento scenár je minimalizovaný technickými opatreniami. Priame zdravotné riziká počas prevádzky budú znášať len pracovníci obsluhy zariadení. Riziká sú spojené s prevádzkou vlastných zariadení. Vzhľadom na charakter činnosti a na podmienku plnenia prísnych hygienických predpisov riziká sú minimálne. Všetky používané zariadenia musia byť ale konštruované tak, aby nemohlo prísť k priamemu ohrozeniu života, alebo zdravia pracovníkov. S poruchami zariadení a havarijnými stavmi nie sú spojené prípadné zdravotné riziká, ktoré by znášali obyvatelia. Vzhľadom na charakter činnosti, pracovné postupy a materiálové vstupy a výstupy z činnosti negatívny dopad na zamestnancov a obyvateľov nemôže nastať ani pri manipulácii a preprave odpadu. Nakladanie s odpadmi v celom procese bude smerovať k tomu, aby z prepravy, skladovania, úpravy a vlastného zneškodňovania odpadov, nevznikli účinky, ktoré by mohli narušiť zdravie zamestnancov haly Tomra. Zdravotné riziko s možným širším záberom nie je reálne pri dodržaní umiestnenia navrhovanej činnosti v zmysle vyššie uvedenej technickej dokumentácie.



Počas prevádzky môžu nastať rizikové situácie spojené s príčinami: • interného pôvodu (nebezpečenstvá spojené s látkami alebo postupmi) • externého pôvodu (prirodzené nebezpečenstvá, vonkajšie vplyvy) Riziká interného pôvodu Riziká interného pôvodu môžu vzniknúť predovšetkým z havárií. Vlastná prevádzka predstavuje technologicky málo náročnú činnosť. Avšak pri procese kompletizácie musia byť dodržané všetky bezpečnostné a legislatívne predpisy platné v súčasnosti na území SR. Z hľadiska možných negatívnych vplyvov na životné prostredie prevádzka bude predstavovať reálne významné riziko len vo väzbe na pohyb dopravných mechanizmov. Realizáciou navrhovanej zmeny nedochádza, k zmene kompletizácie zavedených procesov v hale Tomra. Naopak zmena navrhovanej činnosti rieši zvýšený dopyt zo strany zákazníkov po službách fy. Tomra. Realizáciou zmeny sa znížia možné riziká pri manipukácii v stiestnených podmienkách (rozšírenie podlahovej plochy), príp. z dopravných kolízií v areáli (doplnenie parkovacích stojísk). Na minimalizáciu prípadných rizík bol pre súčasnú prevádzku spoločnosti Tomra Sorting s.r.o. vypracovaný MANIPULAČNÝ a PREVÁDZKOVÝ PORIADOK pre zhromažďovanie a skladovanie odpadov. V tomto dokumente sú zadefinované základne informácie o prevádzke, konkrétne:

− ZOZNAM DRUHOV VZNIKAJÚCICH ODPADOV − POPIS NAKLADANIA S ODPADMI − ORGANIZAČNÉ ZABEZPEČENIE − PODMIENKY BEZPEČNOSTI PRÁCE − OPATRENIA PRE PRÍPAD HAVÁRIE

Je nevyhnutné aby zamestnanci prevádzky Tomra boli pred nástupom do zamestnania oboznámení s týmto dokumentom a plne ho rešpektovali pri výkone svojho povolania. Riziká externého pôvodu Riziká spôsobené externou príčinou sú spojené predovšetkým s rizikovými situáciami spojenými s pôsobením vonkajšieho prostredia – napr. úder bleskom a pod. Tiež môžu vzniknúť rizikové stavy v súvislosti s výpadkom sietí, resp. technických zariadení, alebo vniknutím neoprávnených osôb do objektu. Tieto riziká sú eliminované už v úrovni projektovej prípravy. Najvýznamnejším rizikom počas prevádzky je riziko požiaru. Toto riziko je minimalizované spracovaným projektom protipožiarnej ochrany.

Pri dodržovaní príslušných noriem, bezpečnostných predpisov a vyhlášok pre rozvody jednotlivých médií platných v SR, technologické postupy kompletizácie a interných predpisov spoločnosti Prologis a fy. TOMRA Sorting s.r.o., navrhovaná činnosť nie je riziková v súvislosti s výstavbou ani prevádzkou zmeny navrhovanej činnosti. III.4 DRUH POŽADOVANÉHO POVOLENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV

Výsledný dokument na základe predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti bude dopĺňať vydanie stavebného povolenia podľa zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

III.5 VYJADRENIE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH ZMENY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNE HRANICE Vplyvy činnosti na životné prostredie nebudú presahovať štátne hranice.



III.6 ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA VRÁTANE ZDRAVIA ĽUDÍ Dotknuté územie

Zmena navrhovanej činnosti bude umiestnená v rámci pôvodne plánovanej hale DC-8 spoločnosti

Prologis, v centrálnej časti logistického parku Senec. Konkrétne miesto plánovaného rozšírenia sa plánuje na juhozápadnej fasáde už realizovanej haly DC 8.1 Tomra (pozri obr.5, resp. príloha 2). Východným až SV smerom od hodnoteného územia sa nachádzajú ďalšie haly spoločnosti Prologis, ktoré si prenajímajú rôzne firmy (DHL, NAY, TESCO a ďalšie). Severne od hodnoteného územia sa nachádza prevádzka Gebrüder Weiss a SZ areál Goodman Slovakia. Južnú hranicu tvorí areál logistickej haly DC7 s rôznymi nájomcami. Juhozápadnú hranicu areálu tvorí areál haly DC9 za ktorou sa tiahne frekventovaná cesta II/503 Pezinok – Senec. Za ňou sa nachádzajú logistické haly Prologis (DC10,11,12,13) a hala Böllhoff.

Geomorfologické pomery

Podľa geomorfologického členenia SR (Mazúr, Lukniš, 1986) je záujmové územie súčasťou Podunajskej nížiny, celku Podunajská pahorkatina, podcelok trnavská pahorkatina, časť podmalokarpatská pahorkatina.

Záujmové územie je lokalizované v mierne diferencovaných morfoštruktúrach bez agradácie v reliéfe nížinných pahorkatín (Mazúr, E., Činčura, J., Kvitkovič, J., Atlas Krajiny SR, 2002). Z pohľadu morfologicko-morfometrických typov reliéfu sa jedná o pahorkatinu mierne členitú (Tremboš, Minár, Atlas krajiny SR, 2002). Hydrologické pomery

Záujmové územie zaraďujeme do základného povodia 4-21-15 (Malý Dunaj pod Čiernu vodu). V širšom okolí záujmového územia však žiadny tok nepreteká. Záujmové územie zaraďujeme do vrchovinno-nížinnej oblasti s typom režimu odtoku dažďovo-snehovým. Základné hydrologické charakteristiky tokov nachádzajúcich sa v uvedenej oblasti (za obdobie pozorovania 1931-1980) sú nasledovné: Akumulácia vody v tokoch je v období december-január, vysoká vodnatosť v období február-aprí, najvyšie prietoky sú dosahované v marci a najnižšie v septembri. Podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy je v záujmovej oblasti výrazné. Priemerný ročný špecifický odtok sa v oblasti pohybuje v úrovni 3-5 l.s.km2, minimálny špecifický 364-denný odtok je v skúmaj oblasti v úrovni 0,1-0,5 l.s.km2 a maximálny špecifický odtok s pravdepodobnosťou opakovania raz za 100 rokov sa v záujmovej lokalite pohybuje v úrovni 0,2-0,4 m3. s-1.km2 (Majerčáková, O., Lešková, D., Atlas krajiny SR, 2002). Pramene a pramenné oblasti V dotknutom území a jeho okolí sa nenachádzajú pramene a ani pramenné oblasti. Termálne a minerálne vody V dotknutom území a jeho okolí sa nenachádzajú zdroje termálnych ani minerálnych vôd.

Vodohospodársky významné vodné toky a vodárenské vodné toky V zmysle vyhlášky MŽP SR č. 211/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov sa v širšom okolí záujmového územia z vodohospodársky významných tokov vyskytujú: vodný tok Čierna voda a Stoličný potok. Vodárenské vodné toky sa v širšom okolí záujmového územia nevyskytujú.

Citlivé a zraniteľné oblasti Citlivé a zraniteľné oblasti boli ustanovené NV SR č.174/2017 Z.z. z 21.júna 2017, podľa § 81 ods. 1

písm. b) zákona č. 364/2004 Z.z..



Citlivé oblasti sú vodné útvary povrchových vôd: - v ktorých dochádza alebo môže dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie živín k nežiaducemu stavu kvality

vôd, - ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje alebo sú využiteľné ako vodárenské zdroje, - ktoré si vyžadujú v záujme zvýšenej ochrany vôd vyšší stupeň čistenia vypúšťaných odpadových vôd.

Za citlivé oblasti boli v zmysle uvedeného NV ustanovené vodné útvary povrchových vôd, ktoré sa nachádzajú na území SR, alebo týmto územím pretekajú.

Zraniteľné oblasti Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do

povrchových vôd, alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg.l-1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť. V zmysle uvedeného NV poľnohospodárske pôdy v obci Senec sú zaradené medzi zraniteľné oblasti. Klimatické pomery

Podľa členenia Slovenska na klimatické oblasti [Lapin, M et. al. Atlas krajiny SR, 2002] záujmové územie zaraďujeme do teplej klimatickej oblasti, okrsku teplého, suchého s miernou zimou (T2). Priemerná ročná teplota aktívneho povrchu pôdy za obdobie 1961-1990 (Tomlain, J., Hrvoľ, J., Atlas Krajiny SR 2002) je viac ako 12°C. Priemerná teplota vzduchu v januári v období rokov 1961 až 1990 (Šťastný, P., Nieplová, E., Melo, M., Atlas krajiny SR 2002) je viac ako -2°C a v júli 19-20 °C. Priemerná ročná teplota v dlhodobom pozorovaní sa pohybuje v rozmedzí 9-10 °C. Priemernú mesačnú a ročnú teplotu vzduchu v období rokov 2015-2018 zo stanice Kráľová pri Senci uvádzame v tab. 8:

Tab. 8: Priemerná mesačná a ročná teplota vzduchu (v °C) v období rokov 2015-2018 (stanica Kráľová pri Senci)

rok Jan. Feb. Mar. Apr. Máj Jún Júl Aug. Sep. Okt. Nov. Dec. rok 2015 2,0 1,8 6,3 11,2 15,7 20,5 24,3 23,7 16,8 10,2 7,2 3,1 11,9

2016 -0,6 5,8 6,6 11,3 15,8 21,2 22,5 20,7 18,3 9,9 4,8 -0,5 11,3

2017 -5,0 2,6 9,0 10,3 17,1 22,7 22,9 23,2 15,3 11,2 5,7 2,4 11,5

2018 * -1,0 3,3 15,8 19,4 21,6 22,9 23,8 17,4 13,0 7,1 2,0 12,1** * - údaj nie je k dispozícii zdroj: www.shmu.sk

** - priemerná teplota za rok bez januárových hodôt

V dlhodobom pozorovaní (obdobie rokov 1961-1990) sa priemerný ročný úhrn zrážok v záujmovej oblasti pohybuje v rozmedzí 550-600 mm. V júli v dlhodobom priemere (1961-1990) padne menej ako 60 mm a v januári 40-50 mm zrážok (Faško, P., Šťastný, P., Atlas krajiny SR 2002). Priemerný mesačný a ročný úhrn zrážok v období rokov 2015-2018 zo stanice Kráľová pri Senci uvádzame v tab. 9: Tab. 9: Priemerný mesačný a ročný úhrn zrážok (v mm) v období rokov 2010-2014 (stanica Kráľová pri Senci)

rok Jan. Feb. Mar. Apr. Máj Jún Júl Aug. Sep. Okt. Nov. Dec. rok 2015 66 29 28 17 65 7 27 101 41 80 24 20 505

2016 43 73 8 37 77 21 110 44 24 55 55 6 553

2017 19 15 15 26 19 21 74 28 72 47 42 49 427

2018 * 38 31 32 37 82 47 24 68 15 21 65 460** * - údaj nie je k dispozícii zdroj: www.shmu.sk

** - úhrn zrážok za rok bez januárových hodôt

Priemerný počet vykurovacích dní v záujmovej oblasti (v dlhodobom pozorovaní 1961-1990) je 210-220 dní. Letných dní za to isté pozorované obdobie je 69 a mrazových dní 88 dní- stanica Bratislava letisko (Bochníček, O., Lapin, M., Soták, Š., Atlas krajiny SR 2002).

Z hľadiska výskytu prízemných inverzií je záujmová oblasť charakteristická mierne inverznými polohami (Lapin, M., Tekušová, M., Atlas Krajiny SR 2002). Územie je zaradené do oblasti so zníženým výskytom hmiel. Priemerný ročný počet dní s hmlou (Minďáš, J., Škvarenina, J., Atlas krajiny SR 2002) sa v záujmovom území pohybuje v rozmedzí 20-45.



Geologické a hydrogeologické pomery Geologické a hydrogeologické pomery širšieho okolia

Širšie okolie záujmového územia je súčasťou Podunajskej nížiny na severozápade ohraničenej Malými Karpatmi. Úložné pomery na lokalite sú determinované celkovým geologickým a geomorfologickým vývojom širšej oblasti. Na stavbe podzákladia sa podieľajú predovšetkým kvartérne fluviálne a eolické sedimenty. Charakteristické sú značnou rozmanitosťou jednotlivých litologických typov z hľadiska zatriedenia ako i mechanických vlastností.

Lokalita je situovaná na hranici fluviálneho komplexu a výbežku sprašových hlín polygénneho pôvodu až spraší.

Sprašové sedimenty sú z hľadiska genézy eolickým materiálom naviatým v období pleistocénu. Sprašové náveje sú orientované v smere SZ – JV. Spraše M. Lukniš ( 1946 ) zaradil do würmu. Sú prevažne žlté s bielymi konkréciami CaCO3 a s nepatrným množstvom piesku. Do hĺbky 1,0m p.t. sú zvyčajne odvápnené. Sú tvorené kremičitanmi ( cca 60 – 70 %), uhličitany, ktoré majú značný vplyv na stabilitu spraší predstavujú cca 15 – 20%. Keďže pôsobia ako cementačný prostriedok, ich rozpustnosť vo vode spôsobuje presadavosť spraší a z toho dôvodu je potrebné zabrániť styku spraší z vodou. Sprašové zeminy v oblasti a jej širšieho okolia dosahujú mocnosť 4 – 15m, miestami až 20m. Generálne možno podzákladie na základe výsledkov prieskumných prác v blízkom okolí rozčleniť nasledovne:

Dominantným typom sú súdržné jemnozrnné zeminy, reprezentované hlavne ílom s nízkou, a strednou plasticitou, v menšej miere ílmi s vysokou plasticitou a ílom piesčitým. Ojedinele boli prieskumnými prácami v minulom období overené i pomerne mocné polohy tvrdého ílu štrkovitého, v ktorom štrkovitú frakciu predstavujú Ca konkrécie. Ich prítomnosť indikuje sprašoidný pôvod uvedených zemín. Dosahujú hĺbky cca 5 až 7 m p.t. Ide o zeminy eolického pôvodu – spraše, resp. sprašové hliny.

Pod nimi nastupuje neogénny piesčitý horizont zastúpený pieskami s prímesou jemnozrnnej zeminy, (tr. S3 S-F), pieskami ílovitými (S5), prípadne hlinitými (S4). Mocnosť tohto horizontu je od 0,50 m do takmer 5 m.

V podloží piesčitého horizontu opäť vystupujú íly a v menšej miere i hliny. Íly sú reprezentované ílmi s nízkou až strednou plasticitou, ílmi piesčitými, až ílmi s vysokou a extrémne vysokou plasticitou. V prípade hlín boli lokálne overené rôzne mocné polohy s nízkou až vysokou plasticitou, tuhej až tvrdej konzistencie.

Hydrogeologické pomery širšieho záujmového územia sú odrazom jeho geologicko-tektonickej stavby. Z hľadiska hydrogeologickej rajonizácie Slovenska patrí územie do rajónu N 049 „Neogén Trnavskej pahorkatiny“. Hydrogeologický rajón sa vyznačuje obmedzenými zásobami podzemných vôd, viazaných na výskyt vhodných kolektorských polôh podzemných vôd, za ktoré považujeme v záujmovej časti územia deluviálne štrky a piesky. Tieto polohy predstavujú najplytší zvodnený horizont, ktorý je zásobovaný takmer výlučne vodami so snehovo – dažďovým režimom odtoku. Hladina podzemných vôd môže mať lokálne charakter voľnej hladiny, ale vzhľadom na výskyt nadložných eolicko – deluviálnych ílov, prevažuje napätý (artézsky) režim prúdenia s negatívnou piezometrickou výškou, nedosahujúcou povrch terénu. Podzemnú vodu môžeme očakávať v hĺbkovom intervale od 7 -15 m p.t. (cca 140 - 150 m n. m.). Prostredie nie je vhodné na akumuláciu väčších zásob podzemných vôd a výdatnosti studní nedosahujú Q = 1 l/s vody. Smer odtoku podzemnej vody je SZ – JV až S – J. Celá štruktúra je odvodňovaná skrytým prestupom do štrkopiesčitých sedimentov Podunajskej nížiny, ktoré susedia s kolektorskými polohami Trnavskej pahorkatiny. Povrch územia je tvorený sprašovými a deluviálnymi ílmi, ktoré obmedzujú hydraulické prepojenie dažďových vôd s najplytšími kolektormi podzemných vôd. Dažďové vody z územia preto odtekajú najmä povrchom (vrátane pôdneho horizontu) a odparom.

Generálny smer prúdenia podzemnej vody je od Malých Karpát v smere SZ-JV až S-J.



Ochranné pásma vodných zdrojov Do okresu Senec zasahujú ochranné pásma viacerých vodných zdrojov : CHVO Žitný ostrov Na zabezpečenie ochrany pred znečieťovaním vodných zdrojov Źitného ostrova bola táto oblasť nariadenim vlády SSR č.46/1978 Zb. o chranenej oblasti prirodzenenj akmulácie vôd na Žitnom ostrove prehlásená za chránenú oblasť prirodzenej akmulácie vôd.( § 1, § 2 ods.2,3 NV SSR č.46/1978 Zb., § 27 zákona č.184/2002 Zb. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ). Ochrana územia prirodzenej akmulácie vôd na Žitnom ostrove sa týka väčšinovej časti okresu , ohraničenej Malým Dunajom , Čiernou vodou a spájajúcimi kanálmi pri obci Nová Dedinka. Do tohto územia patria obce: Kráľová pri Senci, Hrubý Šúr, Kostolná pri Dunaji, Hrubá Borša, Tureň, Nová Dedinka, Vlky, Zálesie, Tomášov, Malinovo, Most pri Bratislave, Miloslavov, Rovinka, Dunajská Lužná, Kalinkovo, Hamuliakovo,Hurbanova Ves. V chránenej vodohospodárskej oblasti možno plánovať a vykonávať činnosť len, ak sa zabezpečí všestranná ochrana povrchových a podzemných vôd a ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akmulácie vôd a obnovy ich zásob.

PHO: Senec- Boldog Pásma hygienickej ochrany vodného zdroja Senec-Boldog, pre studne HS-1, HS-2, RH-3, RH-5 boli určené vodoprávnym rozhodnutím č.Vod/2-R-18/1984 zo dňa 09.12.1986 vydaným ONV Bratislava -vidiek, odborom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva. V zmysle tohto rozhodnutia bolo stanovené pásmo hygienickej ochrany I.stupňa a II.stupňa (vnútorné a vonkajšie). Rozsah PHO I.stupňa - cca. 144,5 m x 95,0 m okolo čerpacej stanice a akmulačnej nádrže pri vstupe do areálu. Hranica PHO II.stupňa (vnútorné) v tvare neprevidelného štvoruholníka o rozlohe 46,96 ha so stranami cca. 300,0 m od studní HS-1, HS -2, predstavuje 50 - dňové zdržanie podzemnej vody v horninovom prostredí po odberné objekty. PHO II.stupňa (vonkajšia) o rozlohe 184,05 ha. rešpektuje smer prúdenia podzemnej vody k odberným objektom a dosah depresie, vytvorenej exploatáciou vodného zdroja (nepravidelný tvar). PHO: Čataj Pásma hygienickej ochrany vodného zdroja Čataj pre studne Č-1, Č-2, HVČ-1, HVČ-2, boli určené vodoprávnym rozhodnutím č.Vod/1615-R-11/1985 zo dňa 09.12.1986 vydaným ONV Bratislava -vidiek, odborom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva. PHO I.stupňa spoločné pre vodný zdroj HVČ-1, HVČ-2, Č -1, Č-2 v tvare nepravidelného štvoruholníka so stranami 180 x 95 x 178 x 100 m (1,8 ha). PHO II.stupňa (vnútorné) spoločné pre vodné zdroje HVČ -1,2 a Č-1,2 o rozlohe 4,41 ha..

Záujmové územie nezasahuje do žiadneho ochranného pásma spomínaných vodných zdrojov. Geologické a hydrogeologické pomery záujmového územia

Priamo v záujmovom území bol realizovaný inžinierskogeologický prieskum (Kminiaková, K., Kminiak, M., júl 2005).

Vykonaným IG prieskumom bolo preukázané, že na geologickej stavbe záujmového územia sa podieľajú:

• Zvláštne zeminy -organogénne – humózny pokryv (kvartér) • Sprašové zeminy, mierne presadavé (kvartér : riss – würm) • Sprašoidné zeminy (kvartér) • Pestré ílovito-piesčité limnické sedimenty (neogén-pont)

Pri bližšom opise geologickej stavby pre uvažované územie možno na základe výsledkov

prieskumných prác usudzovať nasledovné:



Povrchovú vrstvu na stavenisku tvorí cca 0,20 – 0,60m, ojedinele až do 0,9 m mocné súvrstvie

humóznej hliny. Vrchnú časť horizontu spraší (do 0,3-0,9 m p.t.) v oblasti uvažovanej haly DC8 tvoria

stredneplastické íly tmavohnedého až okrovohnedého sfarbenia, prevažne tvrdej až pevnej konzistencie. Tmavohnedé íly prechádzajú s hĺbkou (cca do 3,2-6,2 m p.t.) do ílov, resp. siltov s nízkou plasticitou, pevnej až tvrdej konzistencie svetlohnedého až hnedého sfarbenia. V ich podloží sa nachádza mocné súvrstvie sprašoidných sedimentov charakteru ílov s nízkou až strednou plasticitou (CL-CI), lokálne i s nepravidelným obsahom konkrécií CaCO3, priemeru 0,5-1 cm (cca 10 – 30 %). Ich hĺbkový dosah bol overený do úrovne 4,5-10,0 m p.t v oblasti haly DC8. Podľa STN 72 1001 tieto zeminy zatrieďujeme do triedy F6. Presadavosť týchto zemín bola lokálne preukázaná v povrchových úrovniach do hĺbky cca 1,6-1,7 m p.t. S prihliadnutím na hĺbkový dosah overovaných petrografických typov v horninovom podloží možno hovoriť o presadavosti lokálne do úrovne 3,3-3,9 m pod súčasným terénom.

V hlbších častiach záujmovej oblasti v oblasti (ako i z výsledkov prieskumných prác v blízkom okolí –nadmorská výška cca 155-157 m n.m. ) predpokladáme výskyt neogénnych, limnických sedimentov (pont), pestrého zloženia. Prevládajú v ňom často piesčité polohy charakteru ílov piesčitých (F4), prípadne siltov piesčitých (F3). V podloží piesčitých polôh vystupujú opäť íly a v menšej miere i silty. Íly sú reprezentované ílmi s nízkou-strednou plasticitou (tr. F6), až ílmi s vysokou a extrémne vysokou plasticitou (tr. F8). V prípade siltov boli lokálne overené rôzne mocné polohy siltu piesčitého (tr. F3).

Podzemná voda v čase prieskumných prác bola zaznamenaná len lokálne prevažne v úrovni 7,35 až 9,4 m p.t., čo zodpovedá úrovni cca 154,5 m n.m. – 155,2 m n.m., ojedinele až 158,55 m n.m. Vo všetkých prípadoch išlo o slabé prítoky, pravdepodobne z piesčitejších polôh ílovitých súvrství.

Radónové riziko

Radón vzniká v prírodnom prostredí prirodzeným rádioaktívnym rozpadom uránu U238, ktorý je prítomný v stopových množstvách vo všetkých horninách. Je jedným z faktorov vplývajúcich na zdravotný stav obyvateľstva, ktorého účinku je obyvateľstvo vystavené zo stavebných materiálov, z horninového podložia budov a z vody. V SR bola ustanovená zásahová úroveň objemovej aktivity radónu pre bytové priestory, zavedený bol monitoring a boli spracované mapy radónového rizika pre celé územie. Vzhľadom k tomu, že predkladaným návrhom nedôjde k výstavbe objektov s trvalým pobytom ľudí, nebol v mieste realizácie zmeny navrhovanej činnosti realizovaný radónový prieskum.

Archívnym radónovým prieskumom realizovaným spoločnosťou Koral s.r.o., 2013 je zrejmé, že hodnota 3. kvartilu je 14.3 kBq.m-3. Pozemok ako celok bol hodnotený v NÍZKOM radónovom riziku, čo znamená, že nebola prekročená odvodená zásahová úroveň na vykonanie opatrení proti prieniku radónu z podložia (zásahová úroveň pre realizáciu opatrení proti prieniku radónu z geologického prostredia pri malej plynopriepustnosti základových pôd je 30 kBq.m-3). Pôda

Antropogénny tlak na využívanie pôdy na iné účely ako na plnenie primárnych produkčných a environmentálnych funkcií spôsobuje jej pozvoľný úbytok. Pôdny kryt širšieho okolia mesta Senec je podmienený predovšetkým vlastnosťami abiotických prírodných faktorov, avšak je modifikovaný aj činnosťou človeka. Bezprostredný substrát pre pôdny kryt, je v oblasti tvorený väčšinou hlbokými bezskeletnatými pôdami, holocénnych sedimentov a spraší. Vyvinuli sa na nich pôvodom hydromorfné pôdy, avšak v rôznom stupni vývoja - od hydromorfných fluvizemí glejových a fluvizemí modálnych cez semihydromorfné čiernice až po terestrické, podzemnou vodou len výnimočne ovplyvňované černozeme čiernicové. Zrnitosť, vodný a soľný režim pôd sú závislé na ovplyvňovaní pôdneho profilu podzemnou i povrchovou vodou i na vlastnostiach geologického substrátu. Výrazne odlišné pôdy charakteru antrozemí a kultizemí sa nachádzajú v intraviláne mesta. Na charakter pôdy vplývajú rôzne prírodné činitele, ako geologický podklad, reliéf, klíma, hydrologické pomery i rastlinstvo.



Riešené územie sa nenachádza na poľnohospodárskej pôde. V čase spracovania oznámenia o zmene boli jednotlivé parcely definované ako ostatné plochy a zastavané plochy a nádvoria. Vývoj záberu poľnohospodárskej pôdy v okrese Senec a LP Senec Významným faktorom, ktorý má vplyv na záber poľnohospodárskej pôdy je poloha okresu Senec k Hlavnému mestu SR Bratislavy a vybudovaná infraštruktúra. Poloha okresu a vybudovaná infraštruktúra úzko súvisí predovšetkým s intenzívnou bytovou výstavbou. Vývoj veľkostných skupín obcí v okrese Senec v období rokov 2000 až 2017 prehľadne udávame v tab.10.

Tab. 10: Veľkostné skupiny obcí v okrese Senec (porovnanie rokov 2010-2017) Veľkostná skupina obce Rok 2000/

počet obcí Rok 2005/ počet obcí

Rok 2010/ počet obcí



menej ako 199 obyvateľ. 0 1 1 1 1

200-499 obyvateľov 5 5 4 3 3

500-999 obyvateľov 9 7 4 5 5

1000-1999 obyvateľov 8 10 10 8 5

2000-4999 obyvateľov 5 4 7 7 10

5000-9999 obyvateľov 0 1 2 4 4

viac ako 10000 obyvateľ. 1 1 1 1 1 zdroj: http://datacube.statistics.sk/

Samotný rozvoj logistického parku v Senci v súlade s rozvojovým zámerom mesta Senec v tejto oblasti prispieva k záberu poľnohospodárskej pôdy. Rozširovanie logistického parku Senec – Horný Dvor je zrejmá z jednotlivých ortofotomáp (obr.6a rok 2007 a obr. 6b rok 2017).

Obr.6a: Ortofotomapa LP Senec z roku 2007 Obr.6b: Ortofotomapa LP Senec z roku 2017

zdroj: http://podnemapy.sk/

- poloha súčasnej haly DC8.1 Vývoj úhrnných hodnôt pozemkov v okrese Senec v období rokov 2010 až 2017 uvádzame v tab.11.

Tab.11: Vývoj úhrnných hodôt pozemkov v okrese Senec v období rokov 2010-2015 (v hektároch) Rok Orná pôda Chmeľnice Vinice Záhrady Ovocné sady Trvalé trávnaté porasty Spolu PP

2010 (k 1.1.2011) 25733 - 394 1013 134 174 27448 2011 (k 1.1.2012) 25655 - 393 1021 134 172 27375 2012 (k 1.1.2013) 25583 - 393 1036 132 170 27314 2013 (k 1.1.2014) 25548 - 392 1034 126 170 27271 2014 (k 1.1.2015) 25495 - 392 1040 126 170 27223 2015 (k 1.1.2016) 25385 - 392 1044 126 168 27115 2016 (k 1.1.2017) 25265 - 388 1046 126 162 26987

2017 (k 1.1.2018) 25191 - 388 1042 128 162 26911 zdroj: Štatistické ročenky o pôdnom fonde v SR, ÚGKaK SR



Z pohľadu vývoja ornej pôdy v okrese Senec (pozri tab.11) došlo v priebehu rokov 2010-2017 k celkovému úbytku poľnohospodárskej pôdy o 537 ha. Fauna a flóra biotopov širšieho okolia záujmového územia

Fytogeograficko-vegetačné členenie Slovenska (Plesník, P., in Atlas SR 2002), radí záujmové územie do dubovej zóny, nížinnej podzóny, oblasti pahorkatinnej, okresu Trnavská pahorkatina a podokresu Trnavská tabuľa.

Podľa zoogeografického členenia – Terestrický biocyklus (Jedlička, L., Kalivodová, E., in Atlas SR, 2002) riešené územie zaraďujeme do provincie stepí, panónskeho úseku a podľa zoogeografického členenia – Limnický biocyklus (Hensel, K., Krno, I., in Atlas SR, 2002) riešené územie zaraďujeme do provincie pontokaspickej, okresu podunajského, časti západoslovenskej.

Potenciálna prirodzená vegetácia Základnú predstavu o pôvodnom vegetačnom kryte širšieho územia nám poskytuje mapa

Potenciálnej prirodzenej vegetácie (Maglocký, Š., in Atlas krajiny SR 2002), ktorá znázorňuje potenciálnu vegetáciu.

Potenciálna vegetácia je vegetácia, ktorá by sa vyvinula za súčasných klimatických, edafických a hydrologických podmienok, keby človek do vývojového procesu nijakým spôsobom nezasahoval. V daných podmienkach, by sa vyvinuli lesné rastlinné spoločenstvá ako stabilný autoregulačný systém. Pôvodne, celé riešené územie pokrývali listnaté lesy v zastúpení:

⇒ Teplomilné ponticko-panónske dubové lesy na spraši a piesku (Zväz Aceri tatarici-Quercion Zólyomi 1957: Quercetum pubescenti-roboris (Zólyomi 1957) Michalko et Džatko 1965, Convallario-Quercetum roboris Soó 1934, Carici fritschii -Quercetum roboris Chytrý et Horák 1997, Festuco-Quercetum roboris Soó 1934).

Bližšiu charakteristiku potenciálnej prirodzenej vegetácie riešeného územia uvádzame z Katalógu biotopov SR (Stanová, V., Valachovič, M., (eds.) 2002).

Teplomilné ponticko-panónske dubové lesy na spraši a piesku (LS3.2)

Ekologické nároky a výskyt: Xerotermofilné zapojené lesy duba letného, duba jadranského a ďalších dubov s prímesou teplomilných javorov (Acer tataricum, A. campestre) a bresta (Ulmus minor). Vyskytujú sa v sprašových pahorkatinách južného Slovenska, na starých riečnych terasách nížin, veľmi vzácne na alkalických a mierne kyslých pieskoch. Viažu sa na hlboké pôdy typu čiernozeme a hnedozeme s dostatkom vápnika. Typické sú ploché tvary reliéfu alebo len mierne svahy. Floristicky sú to bohaté spoločenstvá, v nenarušenom stave s bohatým podrastom krovín a charakteristickou prítomnosťou lesostepných prvkov.

Z druhového zloženia sú zastúpené: Acer campestre, A. tataricum, Cornus mas, Lonicera xylosteum, Quercus robur agg. (najmä Q. pedunculiflora), Q. virgiliana, Q. cerris, Q. frainetto, Ulmus minor, Carex michelii, Convallaria majalis, Cruciata laevipes, Dactylis polygama, Dictamnus albus, Festuca heterophylla, F. rupicola, Iris variegata, Lathyrus lacteus, Lithospermum purpurocaeruleum, Melica picta, Serratula tinctoria, na pieskoch Carex fritschii.

Potenciálna prirodzená vegetácia je jedným zo základov pre vymedzenie ekologicky významných segmentov krajiny. Skladba a štruktúra prírodného prostredia ako ekologického vegetačného potenciálu daného stanovišťa je dôležitá pre plánovanie využitia záujmového územia v súlade s prírodnými podmienkami a rešpektovaním ich zákonitostí.

V riešenom území a jeho okolí je pôvodná vegetácia úplne odstránená a nachádza sa v širšom okolí, kde sa zachovali zvyšky lesných porastov. Flóru riešeného územia a jeho širšieho okolia možno rozdeliť na: - lesnú flóru (sústredená predovšetkým v Martinskom lese) - krajinnú flóru - opticko-izolačnú a výplňovú flóru - flóru na poľnohospodárskej pôde



Lesná zeleň

Severovýchodne od riešeného územia sa nachádza zachovalý pôvodný súvislý lesný porast Martinského lesa, v ktorom sú lokalizované viaceré plochy lesnej zelene, ktoré sú súčasťou, alebo nadväzujú na komplex Martinského lesa a Šenkvického hája. Najmä ucelené plochy lesnej zelene na LPF majú druhové zloženie drevín blízkych potenciálnej vegetácii.

Druhové zloženie drevín lesných komplexov je nasledovné: dub cerový (Quercus cerris), dub letný (Quercus robur), dub zimný (Quercus petraea), brest menší (Ulmus minor), javor poľný (Acer campestre), javor mliečny (Acer platanoides), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), hloh obyčajný (Crataegus laevigata), agát (Robinia pseudoacacia), vtáčí zob (Ligustrum vulgare), trnka obyčajná (Prunus spinosa), zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum), baza čierna (Sambucus nigra), ruža šípová (Rosa canina), bršlen bradavičnatý (Euonymus verrucosa).

V súčasnom období Martinský les predstavuje len nepatrný zvyšok rozsiahleho lesného komplexu, ktorý pokrýval Trnavskú sprašovú pahorkatinu v minulom období.

Krajinná zeleň Nachádza sa pozdĺž poľných ciest, vodných tokov a plôch, melioračných kanálov a terénnych depresií. V širšom okolí riešeného územia sú to predovšetkým remízky a skupiny stromov a krov tvorené skupinami mladých náletových stromov alebo solitérne rastúcimi stromami rodu topoľ (Populus) a vŕba (Salix), ojedinele slivka mirabelka (Prunus domestica subsp. Syriaca), baza čierna (Sambucus nigra), ruža šípová (Rosa canina), trnka obyčajná (Prunus spinosa), slivka mirabelka (Prunus domestica subsp. Syriaca), vtáči zob (Ligustrum vulgare), svíb obyčajný (Cornus mas), mladými náletovými stromami javora poľného (Acer campestre) javor poľný (Acer campestre) a svíb obyčajný (Cornus mas). Opticko-izolačná a výplňová zeleň

Nachádza sa po pozdĺž diaľnice D1 a významnejších komunikácií (cesta II/503). Jedná sa o druhy a plochy umelo vysádzané v rámci sadových úprav jednotlivých areálov umiestnených v rámci logistických centier v blízkom a širšom okolí.

Zeleň na poľnohospodárskej pôde

Orná pôda zaberá prevažnú časť širšieho okolia riešeného územia. Druhové zloženie monokultúrnych porastov závisí na spracovaní osevných postupov jednotlivých obhospodarovateľov poľnohospodárskej pôdy. V riešenom území a jeho okolí prevláda pestovanie obilia, slnečnice, cukrovej repy, repky olejnej a kukurice. Reálna zeleň v území V súčasnosti sa na ploche plánovaného rozšírenia nachádza neudržiavaná trávnatá plocha bez vzrastlých drevín.

FAUNA A JEJ SPOLOČENSTVÁ

V záujmovom území sa spoločenstvá živočíchov formovali v súvislosti so skultúrňovaním krajinného priestoru (s premenou na poľnohospodársku krajinu) a s pokračujúcimi rozvojovými aktivitami v regióne Senca a okrajov Podunajskej roviny. Podľa toho potom v území rozlišujeme nasledovné typy spoločenstiev živočíchov:

a/ Krovinné spoločenstvá b/ Spoločenstvá stojatých a pomaly tečúcich vôd c/ Spoločenstvá polí a lúk d/ Spoločenstvá antropogénnych biotopov

a/ Krovinné spoločentvá V poľnohospodársky využívanej krajine sa krovinné spoločenstvá vyskytujú len na okrajoch polí,

pozdĺž potokov, ako lemové spoločenstvá pri komunikáciách. Alebo na ruderalizovaných plochách a úhoroch, ako dôsledok prirodzenej sukcesie krovín v stepných ekosystémoch.



Z ornitofauny sa tu najčastejšie vyskytujú druhy z čeľade Paridae, Turdidae, Laniidae, Syttidae, Sylviidae. Zo skupiny drobných zemných cicavcov potom druhy z čeľadí: Soricidae, Muridae, Cricetidae, Myoxidae. Lemové spoločenstvá krovinného charakteru obývajú aj druhy plazov: Lacertidae, Colubridae, Anguidae.

Krovinné spoločenstvá javia veľmi dynamickú sukcesiu, ktorú môžeme dobre vidieť v poľnohospodárskej krajine, v prípade, že sa určité plochy vyradia z intenzívneho obhospodarovania (na plochách novovznikajúcich úhorov).

b/ Spoločenstvá stojatých a pomaly tečúcich vôd Medzi tieto biotopy môžeme zaradiť vodné plochy na protipožiarnu vodu mesta a v intravilánoch

okolitých obcí, tiež niektoré malé rybníky a zdrže ku mlynským náhonom, potom pomaly prietočné malokarpatské potoky (Stoličný potok, Čatajský potok, Martinský rybník, Slnečné jazerá, Zelené jazerá).

Na vodných plochách, aj o menšej ploche, každoročne hniezdia vodné vtáky (Fulica atra, Gallinula chloropus a niektoré druhy kačíc – Anas plathyrhynchos, trsteniariky - Acrocephalus arundinaceus, A. scirpaceus, A. schoenobaenus, potápky – Ayhia ferina , A. fuligula.

V jarných mesiacoch sa na trvalých vod. plochách rozmnožujú obojživelníky: Rana esculenta, R. ridibunda, Hyla arborea, Bufo bufo, Bufo viridis, Bombina bombina, Rana arvalis prípadne Triturus vulgaris. Z plazov sa pri týchto vodách môže vyskytnúť druh Natrix tessellata a Natrix. natrix. Druhové zloženie ichthyofauny je tu poznačené intenzívnym obhospodarovaním športovými rybármi. Okrem užitkových druhov rýb sa tu vyskytujú aj ďalšie druhy, napr. Leuciscus cephalus, Leucaspius delineatus, Noemacheilus barbatulus, Gobio gobio.

c/ Spoločenstvá polí a lúk Na poliach nachádzame typické spoločenstvá, predovšetkým pôdneho hmyzu zo skupin: Colembola

(chvostoskoky), Coleoptera (chrobáky), Orthoptera (koníky), Heteroptera (bzdochy), Hymenoptera (blanokrídlovce), Lepidoptera (motýle).

Zo skupiny stavovcov predovšetkým z obojživelníkov: druhy z čeľade Buffonidae (ropuchovité), Pelobatidae (hrabavkovité) z spoločenstiev výkov, z plazov spoločenstvá Lacertidae (jaštericovité).

Zo spoločenstiev vtákov Aves (vtáky-z čeľadí: Alaudidae (škovránkovité), Phasianidae (bažantovité), Emberizidae (strnádkovité) a konečne zo skupiny cicavcov napr. Microtidae (hrabošovité), Muridae (myšovité), Capreolidae (srncovité) a Leporidae (zajacovité).

Na biotope Krovinné plášte lužných lesov a Teplomilné lemy potom nasledovné živočíšne spoločenstvá: mäkkýšov zo skupiny Pulmonata (ulitníky), hmyzu, zo skupiny: Hymenoptera (blanokrídlovce), Lepidoptera (motýle), Orthoptera (rovnokrídlovce), Heteroptera (bzdochy), Coleoptera (chrobáky), Mantoidea (modlivkovité). Početné sú tu aj pavúky zo skupiny Aranea (pavúkovce). V čase hniezdnej a migračnej aktivity tu nachádzame vtáčie synúzie (zoskupenia), predovšetkým z čeľadí: Paridae (sýkorkovité), Emberizidae (strnádkovité), Muscicapidae (muchárikovité), Laniidae (strákošovité), Sylviidae (penicovié) a pod. Tieto v lemových biotopoch pravidelne hniezdia a celoročne sa tu zdržiavajú.

Z triedy drobných cicavcov tu nachádzajú dobré podmienky pre celoročný výskyt druhy z čeľade: Muridae (myšovité), Soricidae (piskorovité), Erinaceidae (ježovité). Prípadne drobné dravce z čeľade: Mustelidae (lasicovité).

Na biotope záhradných komplexov v blízkosti mesta prevládajú synantropné druhy stavovcov, napr. z čeľade: Turdidae (drozdovité), Certhiidae (kôrovníkovité), Syttidae (brhlíkovité), Paridae (sýkorkovité), Hirundinidae (lastovičkovité). Z drobných cicavcov potom: Muridae (myšovité), Thalpidae (krtovité), resp. z obojživelníkov z čeľade Buffonidae (ropuchovité).

Na sledovaných biotopoch vymedzeného územia sa vyskytujú len prechodné synúzie stavovcov, ktoré tu majú len temporárny charakter. Sú totiž vystavené intenzívnemu tlaku antropickej a urbanizačnej činnosti. V prípade synantropizačnej činnosti sa objavuje tendencia trvalejšieho výskytu. Intenzívne obhospodarovanie polí pôsobí na premenlivosť spoločenstiev bezstavovcov (hmyzu, mäkkýšov, červov a pod.) preto je pomerne ťažko definovať biogeograficky ich trvalý výskyt.

d/ Spoločenstvá antropogénnych biotopov Tieto spoločenstvá v širšom okolí riešeného územia nachádzame pozdĺž cestných komunikácií. Sú

prispôsobené na mechanické poškodzovanie a zraňovanie. Prenikajú sem rôzne druhy hmyzu, zo skupín:



Orthoptera, Heteroptera, Coleoptera, Diptera a Hymenoptera. Tieto spoločenstvá majú krátkodobý charakter. Premenlivosťou klimatických podmienok dochádza k častej migrácii, alebo tvoria len ostrovkovitý výskyt. Svojim výskytom sú troficky viazané na ruderálne a burinné vegetačné spoločenstvá.

Zo skupiny stavovcov sa na násypoch cestných a železničných komunikácií vyskytujú jašterice, ropuchy zelené, hrabavky, a niektoré druhy myšovitých hlodavcov: Ryšavka žltohrdlá, hraboš poľný, piskor obyčajný. Cestné násypy živočíšnym druhom slúžia len na migráciu pri ceste na iné biotopy.

Medzi antropogénne biotopy patria aj polia s jednoročnými poľnými kultúrami. Intenzívne obrábané polia trvalo ovplyvňujú výskyt živočíchov, tu je početnosť a druhová skladba veľmi redukovaná. Zostávajú len tie druhy, ktorých trofická orientácia zachytáva väčšiu škálu ponukových možnosti, napr. druhy herbivorné (Heteroptera, Orthoptera).

Z bezstavovcov tu nachádzame druhy zo skupiny Orthoptera, Aranea, pôdne Coleoptera. Zo skupiny stavovcov, niektoré druhy spevavcov (Syttidae, Paridae, Sturnidae, Laniidae Alaudidae, a pod. Z mikromammalií potom druhy: Apodemus sylvaticus, Microtus arvalis, Eliomys quercinus, Sciurus vulgaris. Z obojživelníkov a plazov potom druhy: Bufo bufo, Bufo viridis, Lacerta agilis, L. viridis, Elaphe longissima. Migračný potenciál cicavcov na území Martinského lesa a jeho okolí (spracované z Cicavce vybratých typov biotopov Trnavskej pahorkatiny, Nevřelová, M., 2010)

Zmenšovanie, izolácia až strata prírodných biotopov a obmedzenie pohybu organizmov v krajine vedie k oslabeniu, v krajnej miere až k zániku citlivých druhov organizmov. Rozdeľovaním a zmenšovaním biotopov (fragmentáciou) sú ovplyvnené predovšetkým tie druhy živočíchov, ktoré obývajú rozsiahlejšie územie pri relatívne malom počte jedincov.

Na základe podobných vlastností a nárokov na migráciu môžeme podľa Anděla et al. (2005) druhy cicavcov rozdeliť do nasledovných kategórií: 1. Veľké cicavce a druhy (migrácia na veľké vzdialenosti v rámci jednotlivých štátov a celej Európy) napr. jeleň lesný (Cervus elaphus), rys ostrovid (Lynx lynx), medveď hnedý (Ursus arctos), vlk obyčajný (Canis lupus), mačka divá (Felis silvestris), los mokraďový (Alces alces) a iné. 2. Stredne veľké cicavce a druhy, ktoré migrujú na kratšie vzdialenosti, prípadne ide o lokálne migrácie za potravou, vodou a na oddychové miesta. Do tejto skupiny sú zaradené niektoré druhy kopytníkov, ako napr. srnec hôrny (Capreolus capreolus), diviak lesný (Sus scrofa), daniel škvrnitý (Dama dama) a pod. 3. Stredne veľké cicavce a mäsožravce, ktoré migrujú za potravou na lokálnej úrovni. Skupinu stredne veľkých cicavcov a mäsožravcov reprezentujú druhy ako líška obyčajná (Vulpes vulpes), jazvec lesný (Meles meles), vydra riečna (Lutra lutra), bobor vodný (Castor fiber), kuna lesná (Martes martes), kuna skalná (Martes foina), lasica myšožravá (Mustela nivalis) a pod. Prvá kategória cicavcov je veľmi citlivá voči zmenšovaniu rozlohy biotopov a prekážkam na migračných trasách, ktoré by mala tvoriť priechodná krajina s vhodnými typmi biotopov (lesné, lúčne a pasienkové spoločenstvá). Pre druhú skupinu majú význam migrácie mladých jedincov, keď sa osamostatňujú a hľadajú si nové teritórium, tiež je veľmi dôležitá lokálna migrácia za potravou, vodou a na miesta odpočinku. Migračný potenciál cicavcov vyskytujúcich sa v biotopoch Martinského lesa je uvedený samostatne u drobných zemných cicavcov a samostatne u väčších druhov cicavcov.

Priestorová distribúcia drobných zemných cicavcov závisí od existencie vhodných stanovíšť v okolí ich výskytu. Migračný potenciál cicavcov je výsledkom zhodnotenia biotopov vhodných na existenciu jednotlivých druhov, ich rozmnožovanie a potravu, schopnosti migrácií na základe ORL (observed range length) a home range (HM) a schopnosti cicavcov prekonávať bariéry v krajine.

Drobné zemné cicavce zistené na území Martinského lesa majú rozpätie minimálnych a maximálnych hodnôt ORL 10 až 130m v závislosti od druhu a od miest ich výskytu. Hodnota HM malých cicavcov sa pohybuje v rozpätí od 100m2 do 2300 m2, priemerné hodnoty sú 600-700 m2 . Drobné zemné cicavce vedia prekonať bariéry ako sú napr. cestné komunikácie len v približne 4%, maximálne v 35% prípadoch, v závislosti od druhu a veľkosti bariéry, ostatné pri prekonávaní tejto bariéry hynú (Rico et al. 2007). Dôležitými



krajinnými prvkami pri migráciách cicavcov sú líniové spoločenstvá (líniová vegetácia, kroviny, remízky, vetrolamy, brehové porasty), ktoré pomáhajú cicavcom prekonávať bariéry v krajine. Na základe výsledkov výskumu je možné konštatovať, že zistené druhy drobných zemných cicavcov majú dostatočné možnosti existencie v biotopoch Martinského lesa. Zistené typické lesné druhy (Apodemus flavicollis, Myodes glareolus) boli odchytené vo väčšom počte a ich prítomnosť bola zistená aj v biotopoch krovín, prípadne v ekotonoch. Väčší počet druhov malých cicavcov bol zistený v biotopoch lieskových a trnkových krovín a xerotermných krovín, čo dokazuje nezastupiteľnú funkciu týchto biotopov v rámci krajinnej štruktúry.

Väčšie druhy cicavcov majú individuálny domovský okrsok rôznej rozlohy. V prípade poľovnej zveri sa jedná o desiatky až stovky hektárov. ORL týchto druhov cicavcov dosahuje desiatky kilometrov, čo je v prípade potreby migrácie dôležitým faktorom. V lokalite Martinský les boli zistené a potvrdené migrácie nasledovných druhov.

Cervus elaphus patrí k druhom migrujúcim na veľké vzdialenosti až do 100 km (Völk, Reiss-Enz, 2009). Tento druh bol na základe odtlačkov stôp identifikovaný na lokalitách v okolí Martinského lesa. Cervus elaphus bol viacnásobne videný aj poľovníkmi, dokonca počas obdobia ruje v monokultúre kukurice na Trnavskej pahorkatine v okolí Martinského lesa. To dokazuje jeho občasnú prítomnosť v týchto biotopoch a migráciu z Malých Karpát smerom na Trnavskú pahorkatinu. Predpokladaným migračným koridorom je územie: Malé Karpaty – katastrálne územie Modry – katastrálne územie Vinosád – Martinský les.

Druh Sus scrofa migruje z Malých Karpát smerom na ďalšie biotopy Trnavskej pahorkatiny. Najčastejšie boli pozorované migrácie tohto druhu na jar, kedy migroval z oblasti Malých Karpát smerom do Martinského lesa a na jeseň boli zistené jeho migrácie opačným smerom z Martinského lesa do oblasti Malých Karpát.

Druh Capreolus capreolus je na území Martinského lesa jeho stálym obyvateľom a jeho migrácie boli taktiež zaznamenané smerom k pohoriu Malých Karpát, avšak najčastejšie tento druh využíva presuny v rámci oblasti Trnavskej pahorkatiny, kde mu skladba biotopov vyhovuje. Jeho migračný rádius dosahuje vzdialenosti do 50 km (Völk, Reiss-Enz, 2009).

V prípade druhu Mustela nivalis ide o druh migrujúci za potravou na lokálnej úrovni. Na základe pozorovaní možno uviesť, že daný druh preferuje na presun krovinové biotopy a jeho migrácie na sledovanom území by mali byť realizovateľné pri zachovaní týchto biotopov v krajine. Záverom uvedeného výskumu bolo konštatované, že v prípade zachovania súčasnej krajinnej štruktúry so súčasnou rozlohou existujúcich krajinných prvkov je na sledovanom území predpoklad zachovania populácií zistených druhov cicavcov s možnosťami ich migrácií.

Situovanie zmeny navrhovanej činnosti (centrálna časť logistického parku) + oplotené areály v okolí) nedáva predpoklad pre migráciu vyšších stavovcov.

Migráciu živočíchov narúšajú už v súčasnom období významné stresové prvky v krajine ako blízka

cesta II/503 a diaľnica D1 ako aj existujúce prevádzky v území (jednotlivé skladové haly). Na migráciu v krajine má vplyv aj doterajší spôsob využitia územia – intenzívna poľnohospodárska činnosť. KRAJINA, SCENÉRIA, OCHRANA, STABILITA

Primárna štruktúra krajiny

Za primárnu (pôvodnú, prvotnú) štruktúru krajiny sa považuje súbor tých prvkov krajiny a ich vzťahy, ktoré tvoria pôvodný a trvalý základ pre ostatné štruktúry (geologický podklad, klimatické pomery, pedologické pomery, reliéf a pod.). Materiálnu a štrukturálnu podstatu fungovania prvkov prvotnej štruktúry človek zatiaľ najmenej zmenil (Izakovičová, Z., et. al., 2007). Homogénne priestorové areály jednotlivých prvkov primárnej štruktúry krajiny nazývame abiokomplexy.

Z hľadiska typov abiotických komplexov krajiny (Miklós, L., Kočická, E., Kočický, D., Atlas Krajiny SR, 2002), kvartérny pokryv a pôdotvorný substrát v záujmovom území tvoria eolické a polygénne eolické sedimenty, spraše, sprašové a polygenetické hliny, na ktorých sa vyvinuli hnedozeme, ktoré sa nachádzajú v teplej klimatickej oblasti, okrsku teplom, veľmi suchom až suchom s miernou zimou. Z hľadiska vertikálnej



členitosti, sa záujmové územie nachádza na pahorkatine, v type reliéfu mierne členitá pahorkatina. Identifikačný kód v digitálnom Atlase krajiny uvedeného abiokomplexu je ID 50. Sekundárna štruktúra krajiny

Pod týmto pojmom rozumieme súčasné využitie krajiny – landuse, je to súčasný stav využitia jednotlivých plôch územia. Súčasná krajinná štruktúra širšieho územia sa nachádza v oblasti pahorkatín s veľmi vysokým potenciálom reliéfu na hospodársku činnosť.

Štruktúra krajiny okolia záujmového územia bola hodnotená počas terénneho pozorovania. Skladá sa z nasledovných prvkov:

Plochy občianskej vybavenosti v blízkom i širšom okolí • administratívne budovy – logistické centrá, obchodné a servisné prevádzky (objekty PROLOGIS,

KUHN SLOVAKIA, SCHMITZ, Gebruder Weiss, LAGERMAX, DSV, GEIS, BÖLLHOFF, GOODMAN, D1 Expo Business Centre, Hormann, Scania a ďalšie.

Dopravné plochy a línie • cestné komunikácie (diaľnica D1, cesta 2. triedy (II/503), obslužné a areálové komunikácie v rámci

logistických celkov • parkoviská, spevnené plochy • potrubia (prívody vody, plynu, kanalizácia) • elektrické vedenia (prívod 220 kW a 380 kW napätia)

Poľnohospodárska pôda

• Poľnohospodárska pôda v širšom okolí posudzovanej lokality.

Vegetácia • trvalé trávnaté porasty • poľnohospodárske plodiny • lesná vegetácia (Martinský les) • sprievodná zeleň pri ceste II/503 a areálová zeleň v rámci jednotlivých prevádzok

Scenéria

Posudzované územie je oblasťou pahorkatín s veľmi vysokým potenciálom reliéfu na hospodársku

činnosť, menovite na výstavbu priemyselno-technických objektov, komunikácií a poľnohospodárstva (dobrá prístupnosť a prepojenie na komunikácie).

V súčasnej dobe je pôvodná scenéria oblasti pahorkatín narušená vystavanými logistickými centrami v blízkom ako aj širšom okolí záujmového územia. Pôvodné poľnohospodársky využívané pozemky sú nahradzované skladovými halami, účelovými komunikáciami a spevnenými plochami. Ochrana prírody

Podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny sa územnou ochranou prírody

rozumie osobitná ochrana prírody a krajiny v legislatívne vymedzenom území v druhom až piatom stupni ochrany. Stupne ochrany zabezpečujú špeciálnu starostlivosť a režim na chránených územiach s vylúčením, resp. obmedzením takých činností, ktoré môžu nejakým spôsobom narušiť rozmanitosť podmienok a foriem života na Zemi, ekologickú stabilitu územia, využívanie prírodných zdrojov a vzhľad krajiny.

Veľkoplošné chránené územia

Najbližšie veľkoplošné chránené územie k hodnotenému územiu je Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty (vzdialené severozápadným smerom cca 12 km).



Maloplošné chránené územia evidované v okrese Senec (k 31.12.2017) Z maloplošných chránených území sa najbližšie k riešenému územiu nachádza národná prírodná

rezervácia Šúr, ktorej najbližšia hranica je vzdialená cca 6,6 km Z smerom. Za národnú prírodnú rezerváciu bol vyhlásený v roku 1993. NPR Šúr redstavuje v súčasnosti najväčší zvyšok vysokokmenného barinato – slatinného lesa, pričom je posledným a jediným biotopom jelšového lesa tohto typu na území Podunajskej nížiny. Po jeho obvode sa nachádzajú zvyšky mokrých a rašelinných lúk. Nachádzajú sa tu cenné biotopy pôvodných, vzácnych a ohrozených druhov a spoločenstiev. Ojedinelé a vzácne sú aj mokré rašelinové lúky, ktoré sa vyskytli po obnove jelšového lesa a teplomilné dúbravy Panonského hája. Predmetná národná prírodná rezervácia pozostáva zo systému zavodňovacích kanálov, zamokrených slatinných lúk, pasienkov a lesného porastu označovaného ako Panonský háj. Celková výmera národnej prírodnej rezervácie predstavuje 654,959 ha s ochranným pásmom 144,7297 ha. V území platí 4. až 5. stupeň ochrany. Od roku 1990 je toto územie v Zozname medzinárodne významných mokradí podľa dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam (tzv. Ramsarská konvencia). Chránené dreviny V katastrálnom území Senec nie je v zmysle Katalógu chránených stromov evidovaný žiadny chránený strom. Lokality NATURA 2000 Základom pre vytvorenie sústavy Natura 2000 sú dve právne normy EÚ: -Smernice Rady č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (smernica o vtákoch) -Smernice rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (smernica o biotopoch) Vychádzajúc z uvedených smerníc tvoria sústavu NATURA 2000 dva typy území:

− Chránené vtáčie územia (Special Protection Areas - SPAs) − Územia európskeho významu (Special Areas of Conservation - SACs)

Najbližšie lokality NATURA 2000 v okolí riešeného územia uvádzame prehľadne na obr. 7.

Obr.7: Lokality Natura v okolí zmeny navrhovanej činnosti

zdroj: enviroportál

Na základe uvedených informácií o širšom riešenom území z pohľadu ochrany prírody a krajiny môžeme konštatovať, že do hodnoteného územia nezasahujú žiadne - veľkoplošné ani maloplošné chránené územia a ani ich ochranné pásma (v zmysle zákona NR SR č.

543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny).

Riešené územie

SKUEV0089



- žiadne chránené stromy, - žiadne lokality NATURA 2000 - žiadne vzácne a ohrozené druhy rastlín a živočíchov a ohrozené biotopy.

V dotknutom území platí 1. stupeň územnej ochrany prírody a krajiny.

Územný systém ekologickej stability

Kostra územného systému ekologickej stability vytvára v krajinnom priestore ekologickú sieť, ktorá zabezpečuje územnú ochranu všetkých ekologicky hodnotných segmentov v území. Vymedzuje priestory umožňujúce trvalú existenciu, rozmnožovanie, úkryt a výživu rastlinným a živočíšnym spoločenstvám typickým pre daný región. Biocentrá (majú charakter jadrových území s prioritným ekostabilizačným účinkom v krajine). Biokoridory - umožňujú migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov. Interakčné prvky - zlepšujú pôdoochranárske, klimatické a ekostabilizačné podmienky v území. BIOCENTRÁ Za biocentrum považujeme geoekosystém alebo skupinu geosystémov, ktoré vytvárajú trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev. Ide teda o taký segment krajiny, ktorý svojou veľkosťou a stavom ekologických podmienok umožňuje trvalú existenciu druhov a spoločenstiev jej prirodzeného genofondu. Posudzované územie sa nachádza v širšom okolí od regionálneho biocentra Martinský les - Šenkvický háj – Vŕšky, ktorý tvoria 3 okrsky.

Regionálne biocentrum Martinský les - Šenkvický háj – Vŕšky, Tvoria ho tri pozostatky pôvodného dubového lesa medzi mestami Pezinok a Senec. Martinský les je navrhované chránené územie európskej sústavy NATURA 2000. Z porastov sa tu nachádza hlavne dub sivozelený, dub jadranský, ktoré patria do kategórie VÚ (zraniteľný druh) červeného zoznamu papraďorastov a semenných rastlín Slovenska. Podľa príl. č.1 vykon.vyhlášky MŽP 24/2003 Z.z. tu boli v lokalite Martinský les identifikované lesné biotopy významné z európskeho hľadiska a je to les osobitného určenia z dôvodu ochrany prírody ( stupeň 2). BIOKORIDORY

Za biokoridor považujeme priestorovo prepojené súbory geoekosystémov, ktoré spájajú biocentrá a umožňujú migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na ktorých priestorovo nadväzujú interakčné prvky.

V širšom okolí cca 700 m severozápadne od posudzovaného územia prechádza Regionálny biokoridor (RBK) Silárd –Martinský les – Šenkvický háj.

Regionálny biokoridor (RBK) Silárd –Martinský les – Šenkvický háj

Prepája dve regionálne biocentrá a pretína tiež regionálny biokoridor : Trnianska dolina – Dolné Čady. Najdôležitejšími stresovými faktormi sú tu: intenzívne poľnohospodárstvo, železnica, komunikácie, intenzívna priemyselná a bytová zástavba, resp. v našom prípade výstavba logisticko-obchodných centier.

Jednotlivé prvky ÚSES sú prehľadne znázornené na obr.8.



Obr. 8: Výrez z Výkresu ochrany prírody a tvorby krajiny vrátane prvkov ÚSES

zdroj: Územný plán regiónu – Bratislavský samosprávny kraj (fy. AUREX 2013)

Obyvateľstvo

Na základe štatistických údajov o počte obyvateľov v okrese a v meste Senec z dostupných informačných zdrojov možno zhodnotiť, že za od r. 1970 po r. 2015, počet obyvateľov mesta ako i okresu neustále rastie. Najväčší prírastok obyvateľstva okresu v sledovanom období 1970-2015 bol práve v posledných rokoch 2001-2011 a to 15 907 obyvateľov (index rastu 2011/2001 dosiahol 123,2). V celom období 1970-2015 však vzrástol počet obyvateľov okresu o 31492 osôb (IR 2015/1970 predstavuje 167,9), z toho prírastok obyvateľov v posledných rokoch r. 2011-2015 sa na celkovom prírastku obyvateľstva okresu podieľal 32,72 %.

V meste Senec sledujeme najväčší prírastok obyvateľstva v r. 1981-1991, a to 3 585 osôb (IR 1991/1980 je 133,3). V desaťročí 1970-1980 prírastok obyvateľov predstavoval 2 241 osôb (IR 1980/1970 bol 126,3). Tento nárast počtu obyvateľov súvisí s rozsiahlou bytovou výstavbou v meste, najmä s dostavbou bytoviek na Košickej ul., Bratislavskej ul., Sokolskej ul., SNP ako aj s výstavbou nových obytných domov na ul. Jána Smreka, Baničova, E.B.Lukáča ale i ďalších. V 90. rokoch dochádza v rámci celej SR k výraznej zmene demografického vývoja súvisiacej čiastočne aj so zmenenými vnútornými podmienkami spoločnosti. Tieto zmeny majúce vplyv najmä na mladé rodiny a na mladých ľudí sa v r. 1992-2001 odrazili aj vo vývoji počtu obyvateľov mesta Senec, kedy bol zaznamenaný najnižší prírastok obyvateľstva 725 osôb (IR 2001/1991 bol 105,0). V období rokov 2001-2011 sledujeme opäť podstatný prírastok počtu obyvateľov mesta o 2207 osôb (IR 2011/2001 bol 108,4). Za celé obdobie 1970-2015 nárast počtu obyvateľov Senca predstavuje 10127 osôb (IR 2015/1970 je 218,7). Podiel obyvateľov mesta Senec z celkového počtu obyvateľov okresu sa zvýšil z 18,39 % v r. 1970 na 23,95 % v r. 2015.

Vývoj počtu obyvateľstva v okrese a meste Senec v období rokov 1970 až 2015 podávame prehľadne v tab. 12. a tab. 13.

Tab.11: Vývoj počtu obyvateľstva v okrese a meste Senec v rokoch 1970-2015 Rok 1970* 1980* 1991* 2001** 2011** 2015**

Okres Senec 46396 49473 49871 51678 67585 77888

Mesto Senec 8531 10772 14357 15082 17289 18658

% obyv. mesta z obyv. okresu

18,39 21,77 28,79 29,18 25,58 23,95

Zdroj: * - Program Hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Senec na roky 2010-2018 ** - Štatistický úrad SR, http://datacube.statistics.sk/

Záujmové územie



Tab.12: Prírastok (úbytok) počtu obyvateľov a index rastu v meste a okrese Senec v rokoch 1970-2015

prírastky (úbytky) Index rastu územie 1970/

1980 1980/ 1991

1992/ 2001

2002/ 2011

2012/ 2015

1970/ 2015

1980/ 1970

1991/ 1980

2001/ 1991

2011/ 2001

2015/ 2011

2015/ 1970

Okres Senec 3077 398 1807 15907 10303 31492 106.6 100.8 103.6 123.2 122.3 167.9 Mesto Senec 2241 3585 725 2207 1369 10127 126.3 133.3 105.0 108.4 114.1 218.7 V meste Senec bol k 31.12. 2017 podľa údajov Štatistického úradu SR nasledovný stav obyvateľstva – tab. 13. Tab.13: Stav počtu obyvateľstva mesta Senec v roku 2017 Ukazovateľ Senec Trvalo bývajúce obyvateľstvo (spolu) 19410 muži 9379 ženy 10031 predproduktívny vek (0-14) spolu 3675 produktívny vek (15-64) ženy 6843 produktívny vek (15-64) muži 6572 poproduktívny vek (65+) spolu 1395

zdroj: Štatistický úrad SR, www.datacube.sk, stav k 31.12.2017

Súčasný zdravotný stav obyvateľstva

Zdravotný stav obyvateľstva je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov – ekonomická a sociálna situácia, výživové návyky, životný štýl, úroveň zdravotníckej starostlivosti a v neposlednom rade aj životné prostredie. Vplyv znečisteného životného prostredia sa stále viac prejavuje na celom spektre ukazovateľov zdravotného stavu obyvateľstva ako sú napr. dojčenská a novorodenecká úmrtnosť, počet rizikových tehotenstiev, počet narodených detí s vrodenými chybami, celková úmrtnosť, stredná dĺžka života pri narodení, výskyt alergických, onkologických a kardiovaskulárnych ochorení.

Hodnotenie súčasného zdravotného stavu obyvateľstva dotknutého územia je veľmi obtiažne nakoľko nie sú k dispozícii podrobné údaje. Údaje o zdravotnom stave obyvateľstva sú k dispozícii sumárne za okres v zdravotníckych ročenkách a štatistických publikáciách. Najvýznamnejšie predčasné úmrtia spôsobujú srdcovo-cievne ochorenia, choroby nádorového charakteru, respiračné choroby a choroby tráviacej sústavy. Najdôležitejším ukazovateľom zdravotného stavu obyvateľstva je stredná dĺžka života pri narodení.

Stredná dĺžka života pri narodení, tzv. nádej na dožitie je základným ukazovateľom úrovne životných podmienok obyvateľstva a úmrtnostných pomerov. Strednú dĺžku života v období rokov 2010-2013 v okrese Senec, v Bratislavskom kraji a v Slovenskej republike uvádzame v tab. 14.

Tab. 14: Stredná dĺžka života v okrese Senec, v Bratislavskom kraji a v Slovenskej republike Okres Senec Bratislavský kraj Slovenská republika rok

muži ženy muži ženy muži ženy 2010 71,85 79,65 73,55 80,10 71,62 78,84 2011 72,41 80,18 73,86 80,48 72,17 79,35 2012 73,21 80,09 74,09 80,87 72,47 79,45 2013 73,59 80,06 74,48 81,21 72,90 79,61

zdroj: ŠUSR. RegDat

V okrese Senec nádej na dožitie v roku 2013 dosahovala u mužov 73,59 roka (čo bolo cca o 7 mesiacov viac ako bol priemer na Slovensku). U žien v okrese Senec sa v roku 2013 nádej na dožitie pohybovala na úrovni 80,06 roka (čo je cca o 6 mesiacov viac ako bol priemer na Slovensku). V porovnaní s Bratislavským krajom, však bola stredná dĺžka života v roku 2013 v okrese Senec nižšia u mužov o cca 11 mesiacov a u žien o cca 1,2 roka. Stredný stav a pohyb obyvateľstva v roku 2015 uvádzame v tab. 15.



Tab.15: Stredný stav a pohyb obyvateľstva v roku 2015

Živonarodený Zomretý Prirodzený prírastok

Celkový prírastok

Zomretí do 1 roka

Zomretí do 28 dní

na 1000 obyvateľov na 1000 živonarodených SR 10,3 9,9 0,3 0,9 5,1 3,3 BA kraj 12,6 9,4 3,1 12,9 1,6 1,1 okr. Senec 13,40 7,10 6,20 37,80 - -

zdroj: Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2015

V roku 2015 v okrese Senec pripadalo na 1000 obyvateľov 13,4 živonarodených a 7,1 zomretých, čo predstavovalo prirodzený prírastok 6,2 obyvateľa na 1000 obyvateľov. V roku 2015 celkový prírastok v okrese Senec predstavoval 37,80 obyvateľa na 1000 obyvateľov. Štrktúra zdravotníckych zariadení v meste Senec (zdroj PHSR mesta Senec na roky 2019-2028)

V roku 2018 sa v Senci nachádzalo 71 ambulancií: 14 stomatologických ambulancií (zubné lekárstvo), 11 praktických (všeobecných) lekárov pre dospelých, 5 praktických pre (všeobecná starostlivosť o deti a dorast, 4 gynekológie a 37 rôznych špecialistov. 34 ambulancií je súčasťou dvoch budov mestskej polikliniky (Námestie 1.mája 6 a 10). Mimo polikliniky sa nachádza 12 stomatologických ambulancií (zubné lekárstvo), 4 praktickí (všeobecní) lekári pre dospelých, 1 praktický (všeobecný) lekár pre deti a dorast, 4 gynekológie a 19 rôznych špecialistov. Najrovnomernejšie sú rozmiestnené stomatologické ambulancie, nasledujú gynekológie. Praktickí (všeobecní) lekári sú koncentrovaní do centra mesta. Záchranná zdravotná služba ZZS Senec RLP sídli na Svätoplukovej ulici. Súčasné priestory polikliniky sú nedostatočné. Odporúčané je vybudovať nadstavbu a prístavbu, kde by boli sústredené špecializované ambulancie v nadväznosti na lekárov primárneho kontaktu s možnosťou vytvorenia



IV. VPLYVY NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A ZDRAVIE OBYVATEĽSTVA VRÁTANE

KUMULATÍVNYCH A SYNERGICKÝCH IV.1 Vplyvy na obyvateľstvo

Najvýraznejším dopadom pri výstavbe a prevádzke zmeny navrhovanej činnosti je zvýšený dopravný

ruch vozidiel zamestnancov, návštevníkov a zásobovacích a obslužných vozidiel. Tento je spojený s tvorbou hluku a emisií.

POČAS VÝSTAVBY V minimálnej miere počas výstavby budú priame nepriaznivé vplyvy vnímať najmä pracovníci okolitých objektov už funkčných logistických centier (hlavne haly DC8.1 Tomra a haly DC9), kedy sa predpokladá: -zvýšená sekundárna prašnosť, -zvýšené emisie z výfukových plynov stavebnej techniky, -zvýšená hlučnosť súvisiaca s prevádzkou stavebných mechanizmov. -zvýšená intenzita dopravy v území, -riziko úrazov, -riziko požiaru. Vplyvy počas výstavby činnosti sú dočasné krátkodobé a sú eliminovateľné technickými opatreniami najmä vhodnou organizáciou dopravy (prenosné dopravné značenie) pre trasy zásobovania stavbou stavebným a iným materiálom. Zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na stavenisku Pri vlastnej stavbe je nutné plniť všetky existujúce predpisy o ochrane zdravia pri vykonávaní všetkých prác . Stavenisko bude riadne zabezpečené proti vstupu nepovolaných osobám. Stavba bude vykonávaná dodávateľsky, na základe výberového konania investora. Stavebné práce nebudú vykonávané v nočných hodinách a v dňoch pracovného pokoja. V priebehu realizácie stavby musí byť starostlivo, priebežne a do všetkých dôsledkov dodržané všetky platné predpisy o bezpečnosti práce a ich plnenie musia byť sústavne kontrolované. V celom priestore staveniska musia byť všetci pracovníci aj hostia vybavení ochrannými pomôckami ( najmä ochrannú helmou, atď ). Staviteľ je povinný poskytnúť ochranné pomôcky všetkým osobám vyskytujúcim sa na stavbe. Stavba bude vykonávaná podľa spracovanej projektovej dokumentácie, pri dodržaní príslušných platných noriem, predpisov, smerníc, nariadení a TP. Je nutné sa zamerať predovšetkým na plnenie všetkých súčasných predpisov o bezpečnosti práce pri stavebnej výrobe. Stavebné úpravy nebudú vykonávané za mimoriadnych okolností. Všetky práce musia byť vykonávané za dodržania všetkých bezpečnostných predpisov, technologických pravidiel a platných noriem. Musí byť zabezpečená minimálna hlučnosť a prašnosť. Všetky práce musia prebiehať v súlade s platnými zákonmi, vyhláškami a predpismi, najmä so zákonom č.124/2006Z. z - Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a vyhláškou č.147/2013 Z. z.

POČAS PREVÁDZKY

Rozšírenie haly DC8.1 nie je počas prevádzky pri dodržaní predpísaných limitov v oblasti životného prostredia zdrojom nadmerných emisií, hluku, kontaminácie pôdy, vody, ovzdušia a nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov. Na základe dostupných informácii v súčasnosti ku technickému riešeniu zmeny navrhovanej činnosti nepredpokladáme, že prevádzka objektu bude spojená so zhoršením zdravotného stavu dotknutého obyvateľstva vplyvom hluku a emisií ako i kontaminácie jednotlivých zložiek životného prostredia.



⇒ Počas prevádzky zmeny navrhovanej činnosti pribudnú v záujmovom území nové technologické zariadenia, ktoré môžu byť zdrojom hluku - sanie a výtlak vzduchotechniky (bližšie pozri kap. III.2.1.2 Vetranie a vzduchotechnika). Na minimalizáciu týchto negatívnych vplyvov boli prijaté dôležité opatrenia na zamedzenie šírenia hluku – pozri kap. III.2.3.4.

⇒ Všetky protihlukové opatrenia budú navrhnuté tak, aby hladina hluku v budove nepresiahla najvyššie prípustné hodnoty normalizovanej hladiny hlukovej expozície stanovené príslušnou legislatívou. Nie je predpoklad, že novo inštalované vzduchotechnické zariadenia budú zdrojom nadmerného hlukového zaťaženia okolitého prostredia.

⇒ Najbližšia obytná zástavba sa nachádza v obci Malý Biel vo vzdialenosti cca 2 km JZ smerom. Najbližšia obytná zástavba v Senci sa nachádza vo vzdialenosti cca 4 km južným smerom. Na základe uvedeného ako aj rozsahom a charakterom predloženej zmeny nebudú jej realizáciou dotknuté hlukové, rozptylové ani svetlotechnické pomery trvalo žijúceho obyvateľstva v danej lokalite.

⇒ Prevádzkou a užívaním objektu nevznikajú žiadne nebezpečné látky, okrem odpadov z činnosti, ktoré sú detailne popísané v kap.III.2.3.3. Priestory v objekte budú mať zaistené riadne vetranie, osvetlenie a vykurovanie. Negatívne ovplyvnenie zamestnancov okolitých prevádzok nepredpokladáme.

⇒ Pozemok ako celok bol hodnotený v NÍZKOM radónovom riziku, čo znamená, že nebola prekročená odvodená zásahová úroveň na vykonanie opatrení proti prieniku radónu z podložia

⇒ Všetky pracovné miesta sú navrhnuté tak , aby vyhovovala daným normám.

⇒ Vplyvom navrhovanej haly DC8 Tomra nedôjde v zástavbe v bližšom ani vzdialenejšom okolí tejto haly v logistickom parku, ku neprípustnému zatieneniu denného osvetlenia priestorov s trvalým pobytom ľudí, v zmysle požiadaviek normy STN 73 0540 – 1 Denné osvetlenie budov – časť 1 – základné požiadavky.

⇒ V prístavbe skladovej a kompletizačnej haly DC8 Tomra, ako aj v jej administratívnych priestoroch s trvalým pobytom ľudí, umiestnených vo vstavkoch jestvujúcej časti haly, bude mať denné osvetlenie požadovanú úroveň, v zmysle normy STN 73 0580 – 1 Denné osvetlenie budov – časť 1 – základné požiadavky

Vzhľadom k tomu, že zo strany zákazníkov o služby spoločnosti Tomra Sorting, je veľký záujem, považujeme rozšírenie kapacity kompletizačnej a skladovacej haly z pohľadu socioekonomických vplyvov na obyvateľstvo ako vplyv pozitívny. Pri dodržovaní príslušných noriem, bezpečnostných predpisov a vyhlášok platných v SR, navrhovaná činnosť nie je riziková v súvislosti s výstavbou ani prevádzkou. IV.2 Vplyvy na prírodné prostredie

IV.2.1 Vplyvy na horninové prostredie

Realizácia zmeny navrhovanej činnosti je navrhnutá tak, aby v maximálnej možnej a známej miere eliminovala možnosť kontaminácie horninového prostredia. Prijaté stavebné, konštrukčné a prevádzkové opatrenia minimalizujú možnosť kontaminácie horninového prostredia v etape výstavby, ale aj prevádzky.

POČAS VÝSTAVBY Zakladanie navrhovanej činnosti a pokládka inžinierskych sietí bude nad úrovňou hladiny podzemnej vody.

Na obmedzenú zraniteľnosť horninového podložia poukazuje aj prítomnosť slabo priepustných ílov, ktoré boli v záujmovom území zdokumentované geologickým prieskumom (Kminiaková, január 2007).

O istom kvalitatívnom ovplyvnení horninového prostredia môžeme uvažovať pri výkopových prácach a pri úprave zemnej pláne v prípade havárie stavebného mechanizmu. Tieto riziká spojené s výstavbou môžu vzniknúť pri každej stavebnej činnosti a ich vylúčenie je podmienené len dodržiavaním bezpečnosti práce a



pravidelnou kontrolou technického stavu vozidiel. Pre minimalizovanie prípadných negatívnych účinkov na horninové prostredie (v prípade ich vzniku) by mal mať realizátor stavby na stavenisku zásobu sorbentu (napr. VAPEX) na rýchle odstránenie vzniknutého stavu. Tieto riziká je možné eliminovať aj spracovaním havarijných plánov počas realizácie výstavby.

V dôsledku toho realizácia zmeny nebude spojená s významnými vplyvmi na horninové prostredie.

Záverom možno konštatovať, že negatívne ovplyvnenie horninového prostredia v etape výstavby počas bežnej výstavby t.j. bez vzniku havarijného stavu nepredpokladáme, vplyvy na horninové prostredie možno hodnotiť ako minimálne až zanedbateľné.

POČAS PREVÁDZKY Počas prevádzky zmeny navrhovanej činnosti môže dôjsť k negatívnemu ovplyvneniu horninového

prostredia v prípade nedokonale utesnenej kanalizácie. Uvedené riziká sú minimalizované predpísanými skúškami tesnosti potrubí, v zmysle platných STN, pred samotným odovzdávaním stavby do užívania i kontrolnými skúškami počas jej prevádzky.

Do horninového prostredia nebudú zasakované vznikajúce odpadové dažďové vody z navrhovanej činnosti. Počas samotného technologického procesu kompletizácie sa nepredpokladá ovplyvnenie horninového prostredia nakoľko sú prijaté vhodné stavebné, konštrukčné a prevádzkové opatrenia.

Zosumarizovaním možno konštatovať, že zohľadnením charakteru navrhovanej činnosti pri dodržaní všetkých technických a bezpečnostných opatrení výraznejšie negatívne ovplyvnenie horninového prostredia počas prevádzky neočakávame (vplyv zanedbateľný). Navrhovaná zmena činnosti nevyvolá v území zhoršenie existujúceho stavu horninového prostredia. Pri vzniku havarijného stavu hodnotíme potenciálny vplyv na horninové prostredie ako vplyv negatívny mierny, lokálny, krátkodobý, eliminovateľný dostupnými prostriedkami.

IV.2.2 Vplyvy na povrchové a podzemné vody

Vplyvy na povrchové vody V blízkosti riešeného územia sa vodné toky nevyskytujú. Najbližší vodný tok (Stoličný potok) k riešenému územiu sa nachádza cca 5 km severovýchodne až východne. Navrhovaná činnosť preto nebude spojená priamo s ohrozením kvality a režimu povrchových tokov v území ani počas výstavby ani počas prevádzky.

Vplyvy na podzemné vody

POČAS VÝSTAVBY Počas výstavby zmeny navrhovanej činnosti budú vznikať odpadové vody z umývania stavebných

mechanizmov a zariadení, z betonážnych a asfaltérskych prác a splaškové vody z objektov sociálnych zariadení. Kvantitatívne a kvalitatívne parametre týchto odpadových vôd nie je možné v súčasnosti odhadnúť. Je však veľký predpoklad, že stavebný pracovníci budú využívať mobilné sociálne zariadenia, prípadne jestvujúce sociálne zariadenia vybudované v rámci existujúcej haly DC8.1 Tomra. Ako bolo v kap. III.6 spomínané v záujmovom území sa v podloží budúcej stavby vyskytujú slabo priepustné ílovité zeminy, ktoré spĺňajú funkciu prirodzeného izolátora pre prípadné úniky znečistenia do podzemných vôd, ktoré sa v území vyskytujú len sporadicky v úrovni cca 7,35 až 9,4 m p.t.

Možno konštatovať, že negatívne ovplyvnenie podzemných vôd v etape výstavby počas bežnej výstavby t.j. bez vzniku havarijného stavu nepredpokladáme, vplyvy na horninové prostredie možno hodnotiť ako minimálne až zanedbateľné.



POČAS PREVÁDZKY Z navrhovanej zmeny činnosti budú vznikať splaškové odpadové vody, dažďové odpadové vody zo striech a dažďové odpadové vody zo spevnených plôch a parkovísk. Skladba odpadových vôd sa zmenou navrhovanej činnosti nezmení. Takisto sa nepredpokladá vznik technologických odpadových vôd. V rámci zmeny sa zmenia kvantitatívne bilancie odpadových vôd (pozri tab.16)

Tab.16: Predpokladaná ročná produkcia odpadových splaškových vôd

I.etapa výstavby haly DC8.1 Tomra 3.302 m3/rok

Zmena navrhovanej činnosti II.etapa výstavby haly DC8.1 2.500 m3/rok

Celkovo I.+ II.etapa 5.802 m3/rok

Ako vidno z tab. 16 realizáciou zmeny navrhovanej činnosti v II.etape výstavby sa zvýši odtok splaškových vôd o 2500m3/rok. Po výstavbe bude mať prevádzka Tomra celkový predpokladaný odtok splaškových odpadových vôd 5.802m3/rok. Z kvalitatatívneho hľadiska sa jedná o bežné splaškové vody, ktoré budú vznikať zo sociálneho zázemia administratívnych častí haly a vrátnice. Vzniknuté odpadové spaškové vody budú gravitačne odvádzané splaškovou kanalizačnou stokou logistického parku až do mestskej ČOV. Kvalitatívne parametre vypúšťaných odpadových vôd budú závisieť na účinnosti čistenia vody v mestskej ČOV. Jedná sa o kumulatívny vplyv z navrhovanej zmeny činnosti. Kvalita splaškových odpadových vôd odvádzaných do kanalizácie musí byť v súlade s ustanovenou najvyššou prípustnou mierou znečistenia, uvedenou v prílohe č.3 Vyhlášky MŽP SR č. 55/2004 Z.z, ktorou sa ustanovujú náležitosti prevádzkových poriadkov verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Zosumarizovaním uvedeného je zrejmé, že vybudované odkanalizovanie celého areálu haly DC8.1 a jeho priameho napojenia na vybudovaný kanalizačný systém logistického parku, charakter posudzovanej činnosti, nebude mať nepriaznivý vplyv na kvalitu podzemných vôd.

Odpadové vody z hodnoteného územia budú odvádzané kanalizačnou sieťou do mestskej ČOV (splaškové) a do recipientu Čierna Voda (prečistené dažďové vody).

Podzemné vody môžu byť počas prevádzky ohrozené (obdobne ako v prípade etapy výstavby) v prípade poruchy areálovej kanalizácie (potenciálny vplyv). Uvedené riziká sú však eliminované skúškami tesnosti potrubí, v zmysle platných STN, pred samotným odovzdávaním stavby do užívania i kontrolnými skúškami počas jej prevádzky. Vzhľadom k výskytu ílovitých zemín v podloží stavby, ktoré spĺňajú funkciu prirodzeného izolátora, negatívne vplyvy zmeny na podzemné vody nepredpokladáme.

Vplyvy na podzemné vody počas prevádzky možno hodnotiť ako minimálne až zanedbateľné.

Kumulatívne vplyvy realizovaných činností v logistickom areáli na kvantitu podzemných vôd Geologická stavba záujmového územia a jeho okolia nedáva predpoklad k zasakovaniu dažďových vôd jednotlivých objektov (zo striech, ale aj prečistených dažďových vôd z parkovísk a komunikácií) do geologického podložia. Zrážkové vody sú prevažne zachytávané v retenčných nádržiach a odvádzané zo záujmového územia regulovaným odtokom do recipientu Čierna voda. Z hľadiska hydrogeologickej rajonizácie Slovenska patrí územie do rajónu N 049 „Neogén Trnavskej pahorkatiny“. Uvedený hydrogeologický rajón sa vyznačuje obmedzenými zásobami podzemných vôd, viazaných na výskyt vhodných kolektorských polôh podzemných vôd, za ktoré považujeme v záujmovej časti územia deluviálne štrky a piesky. Tieto polohy predstavujú najplytší zvodnený horizont, ktorý je zásobovaný takmer výlučne vodami so snehovo – dažďovým režimom odtoku. Vzhľadom na spôsob odvádzania



dažďových vôd zo záujmového územia môže dôjsť k redukcii dotácie podzemných vôd v logistickom parku Senec-Horný dvor. Preto odporúčame vo významnej miere realizovať kompenzačné opatrenia, ktoré vyplynuli z požiadaviek dotknutých orgánov v rámci zisťovacieho konania navrhovanej činnosti v roku 2007.

IV.2.3 Vplyvy na ovzdušie

POČAS VÝSTAVBY Počas výstavby sa očakáva nepriaznivý priamy vplyv na ovzdušie a okolitú krajinu v dôsledku zvýšenej prašnosti a emisií počas úpravy pozemkov a stavebných prác. Bude sa jednať o dočasný krátkodobý vplyv, ktorý bude obmedzený predovšetkým na obdobie výstavby. Tento vplyv je možné vhodnými technickými opatreniami zmierniť.

Počas výstavby II. etapy haly DC-8.1 budú zdrojmi znečisťovania ovzdušia: - exhaláty zo stavebných mechanizmov - z mobilnej dopravy zásobovania stavby stavebným materiálom - znečistenie ovzdušia tuhými časticami v prípade suchého a veterného počasia

Vplyvy na kvalitu ovzdušia počas výstavby hodnotíme ako negatívne mierne, lokálne krátkodobé.

POČAS PREVÁDZKY

Počas prevádzky zmeny navrhovanej činnosti budú zdrojom znečisťovania ovzdušia: - mobilná a stacionárna doprava zamestnancov - zásobovanie haly ťažkými nákladnými vozidlami - stacionárne zdroje určené na vykurovanie a vetranie objektu haly a administratívy Porovnanie pôvodne posudzovaných zdrojov znečisťovania ovzdušia a zdrojov znečisťovania ovzdušia v rámci zmeny navrhovanej činnosti udávame v tab. 17: Tab.17: Prehľad zdrojov znečisťovania ovzdušia Zdroj znečistenia Súčasná hala DC8.1

(I.etapa) Zmena navrhovanej činnosti

hala DC8.1 (I+II.etapa)

Statická doprava osobná (ks) 143 170 (143+27) Statická doprava nákladná (ks) 2 2 Vykurovanie hala (kW) 763,0 1.187,5 (763,0+424,5) Vykurovanie administratíva (kW) 220,0 319,5 (220,0+99,5) Celková spotreba plynu na vykurovanie hala + administratíva m3/hod

119,14 176,15 (119,14+57,05)

Porovnaním pôvodne posudzovanej haly DC-8.1 a zmeny navrhovanej činnosti, možno konštatovať,

že výstavbou II.etapy budú inštalované nové zdroje znečisťovania ovzdušia. Vzhľadom na ich situovanie a veľkosť nie je predpoklad, výraznej zmeny ovplyvnenia kvality ovzdušia navrhovanou zmenou činnosti. Pri projektovaní sa pristupovalo s požiadavkou, aby budúca prevádzka spĺňala platné požiadavky legislatívy v oblasti ochrany ovzdušia (imisné limity pre znečisťujúce látky).

Vzhľadom na uvedené nie je predpoklad, že zmena navrhovanej činnosti počas prevádzky bude spojená s negatívnym ovplyvnením kvality ovzdušia v riešenom území. Kumulatívne vplyvy haly DC8 Pôvodná hala DC8 bola z ekonomických dôvodov rozdelená na niekoľko etáp výstavby, z ktorých v súčasnosti je už v prevádzke hala DC8.1 Tomra a hala DC8.2 (súčasne označenie DC9).



Zmenou činnosti pribudne v areáli haly DC8.1 +27 parkovacích stojísk pre osobné vozdilá. Zosumarizovaním počtu parkovacích miest pre areál Tomra po rozšírení = 170ks a areálu DC9 =104ks dochádza v záujmovom území k zvýšenej intenzite dopravy ako v pôvodnom riešení, kde sa pre halu DC8 uvažovalo celkovo cca 144ks parkovísk pre osobné vozidlá. Táto skutočnosť je spôsobená zvýšenou zamestnanosťou a vstupom nových záujemcov o prenájom priestorov a ich požiadavkami pre bezpečné a rýchle parkovanie navštevníkov. Po realizácii zmeny navrhovanej činnosti bude mať prevádzka celkovú spotrebu zemného plynu na vykurovanie haly + administratívy 176,15 m3/hod.

VPLYVY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA MIKROKLIMATICKÉ POMERY

O určitom kumulovanom vplyve môžeme hovoriť v prípade hodnotenia objektu spolu s okolitou zástavbou, ktorá je resp. bude pokrytá zastavanými objektami, obslužnými komunikáciami, povrchovými parkovacími státiami a pešími komunikáciami.

IV.2.4 Vplyvy na pôdu

POČAS VÝSTAVBY Realizáciou zmeny dôjde k záberu pôdy (nutné odťaženie nadbytočnej zeminy z územia rozšírenia

haly), i keď parcely dotknuté navrhovanou činnosťou sú v katastri nehnuteľností evidované ako zastavané plochy a nádvoria, resp. ostatné plochy.

Počas výstavby môže dôjsť ku kontaminácii pôdy len pri náhodných havarijných situáciách (únik ropných látok, olejov zo stavebných mechanizmov, atď...)., ktoré predstavujú potenciálne riziká.

POČAS PREVÁDZKY Prevádzka navrhovaného zámeru nie je spojená s negatívnymi vplyvmi na pôdu. Realizáciu sadových úprav v mieste stavebných prác z pohľadu vplyvu na pôdu hodnotíme, ako vplyv minimálny pozitívny.

Ovplyvnenie kvality okolitých poľnohospodárskych pôd počas prevádzky, podobne ako v prípade znečistenia ovzdušia, podzemných, povrchových vôd a horninového prostredia pokladáme za nevýznamné. IV.2.5 Vplyvy na biotu

POČAS VÝSTAVBY

Vplyvy na vegetáciu V záujmovom území kde sa navrhuje rozšírenie existujúceho objektu Tomra sa v súčasnosti nachádza trávnatá plocha bez vzrastlej zelene. Preto vplyvy na vegetáciu nepredpokladáme.

Vplyvy na živočíšstvo

V etape výstavby budú vplyvy na živočíchov minimálne. Riešené územie nevytvára vhodné podmienky pre migráciu živočíchov a taktiež vhodné hniezdne podmienky pre vtáctvo. V súčasnom období nie je predpoklad, že územie je využívané pre migráciu a uspokojovanie potravných nárokov vyšších stavovcov. Migráciu živočíchov priamo cez záujmové územie narušujú už v súčasnosti významné stresové prvky v krajine – okolitá zástavba logistických centier, frekventovaná komunikácia – II/503, ako aj samotné oplotenie záujmového územia. Druhová štruktúra fauny na mení na tolerantnejšie synantropné druhy. Vplyvy na biotu počas výstavby hodnotíme ako nevýznamné.

POČAS PREVÁDZKY

V etape prevádzky nebude dochádzať k stretom živočíchov s hodnotenou činnosťou.

Navrhovaná zmena činnosti nebude mať počas prevádzky negatívny vplyv na vzácne biotopy, územia európskeho významu migračné koridory fauny ani na chránené, vzácne a ohrozené druhy fauny a flóry.



Zmena navrhovanej činnosti nebude mať v rámci II. etapy výstavby také vplyvy na biotu ako mala

pôvodne plánovaná hala DC-8. V súčasnosti je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že medzi navrhovanou činnosťou a Martinským lesom sú už v prevádzke rôzne areáli (Gebruder Weiss, Prologis, Goodman), ktoré svojim oplotením tvoria barieru pre migráciu živočíšstva. Kumulatívne vplyvy Postupnou výstavbou logistických centier, ich oplotenie a budovanie cestných komunikácií, strácajú najmä vyššie stavovce svoje prirodzené migračné koridory. Preto je v širšom okolí záujmového územia potrebné budovať nové ekostabilizačné prvky (remízky, výsadba pôvodných druhov stromov, zvyšovanie podielu zelene), aby nedošlo k narušeniu potravinového reťazce, resp. strate druhovej diverzity v širšom okolí záujmového územia fauny resp. flóry.

Zeleň je významnou zložkou v procese zvyšovania kvality prostredia aj v logistických parkoch. Jej údržba by mali byť jednou z priorít investora. Po ukončení stavebných prác sa okolie navrhovanej stavby zrevitalizuje a vysadí okrasnou zeleňou. Celková výmera zelene po ukončení rozírenia areálu Tomra bude 3881m2.

Po výstavbe zmeny navrhovanej činnosti budú okolo nej realizované sadovnícke úpravy s novými výsadbami vegetácie.

IV.2.6 Vplyvy na krajinu a scenériu

POČAS VÝSTAVBY

Realizáciou navrhovanej činnosti sa zmení štruktúra a využitie krajiny: - súčasná plocha (účelová komunikácia a okolité neudržiavané trávnaté plochy) bude nahradená

spevnenými plochami, zastavanými plochami, ale i plochami areálovej zelene. Zmeny v scenérii nastanú hlavne v pohľadoch na záujmové územie na juhovýchodnú, resp.

severozápadnú fasádu objektu kde dôjde k rozšíreniu existujúcej haly juhozápadným smerom. Po dostavbe rozšírenia haly bude tak tvoriť objekt jeden ucelený komplex.

Vplyvy na štruktúru a využitie krajiny počas výstavby hodnotíme ako vplyvy negatívne minimálne.

POČAS PREVÁDZKY

Zmeny v scenérii počas prevádzky navrhovaného objektu nastanú hlavne v pohľadoch na riešené územie, kedy súčasné územie bude zastavané halovým objektom, ktorý formou sadových úprav bude začlenený do širšieho územia. Výsadba zelene bude slúžiť najmä na vizuálne zatraktívnenie celého komplexu. Zmeny v pohľadoch na riešené územie budú vnímať najmä zamestnanci spoločnosti Tomra Sorting ako aj okolitých prevádzok.

Z hľadiska scenérie bolo v pôvodnom zámere z roku 2007 konštatované, že krajinný obraz bude zmenený. Vznikne nový komplex v danej lokalite. Tento vplyv je možné zmierniť citlivým architektonickým riešením, prispôsobeným funkčnej architektúre už existujúceho komplexu priľahlých budov – hál budujúcej sa logistickej zóny a to vhodným umiestnením halového objektu a parkoviska, ako aj výsadbou sprievodnej zelene, ktorá by vhodne zapadla do územia, prípadne by zvyšovala jeho estetickú hodnotu. Pri hmotovom modelovaní zmeny sa prihliadalo na plošný záber a výšku okolitej zástavby tak, aby výstavbou nebola narušená kompaktnosť okolitej zástavby, spevnených plôch a výškového reliéfu v predmetnej lokalite.

Zmena navrhovanej činnosti spolu s existujúcim objektom DC8.1 Tomra budú tvoriť jeden ucelený komplex. Zmenou navrhovanej činnosti v II.etape výstavby haly Tomra sa obdobne ako v I.etape počíta s výstavbou rozšírenia existujúcej haly a príslušnej technickej infraštruktúry (parkovacie státia, spevnené plochy, komunikácie), čiže krajina jej štruktúra a scenéria budú ovplyvnené, ale nie v takom rozsahu ako bola pôvodne plánovaná hala DC-8.



IV.2.7 Vplyvy na ochranu prírody

Navrhovaná činnosť pôvodného zámeru ako i zmeny navrhovanej činnosti sa nachádza v území s prvým stupňom ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, mimo navrhovaných území európskeho významu, chránených vtáčích území a súčasnej sústavy chránených území. Nebude mať negatívny vplyv buď samostatne, alebo v kombinácii s inou činnosťou na územie patriace do súvislej európskej sústavy chránených území alebo na územie európskeho významu a na ich priaznivý stav z hľadiska ich ochrany.

IV.2.8 Vplyvy na územný systém ekologickej stability.

Priamo v riešenom území neboli vymedzené žiadne prvky územného systému ekologickej stability ako sú biocentrá, biokoridory, genofondové lokality ani ekologicky významné biotopy a lokality. V širšom okolí záujmového územia sa nachádza regionálne biocentrum Martinský les - Šenkvický háj – Vŕšky. V Martinskom lese boli identifikované lesné biotopy významné z európskeho hľadiska. Je to les osobitného určenia. Zmena navrhovanej činnosti je situovaná v blízkosti areálu haly DC8.1 Tomra.

Prevádzkou pôvodného návrhu ako aj zmeny navrhovanej činnosti nepredpokladáme nepriaznivé vplyvy na prvky územného systému ekologickej stability v širšom území. IV.3 Vplyvy na urbánny komplex a využívanie zeme IV.3.1 Vplyvy na kultúrne hodnoty

Realizáciou zmeny navrhovanej činnosti nebudú dotknuté žiadne kultúrne a historické pamiatky ani paleontologické a archeologické náleziská. IV.3.2 Vplyvy na poľnohospodársku výrobu

Navrhovaná zmena činnosti nebude negatívne vplyvať na poľnohospodársku výrobu. Samotná zmena sa dotýka už existujúceho areálu DC8.1 Tomra – preto záber novej poľnohospodárskej pôdy nie je potrebný. IV.3.3 Vplyvy na priemyselnú výrobu

Zmena nebude mať priamy vplyv na priemyselnú výrobu. Z hľadiska zásobovania stavebnými hmotami a technológiami ide o nepriamy vplyv kladného charakteru. IV.3.4 Vplyvy na služby, rekreáciu a cestovný ruch

Realizácia stavebného zámeru sa priamo nedotkne žiadnych objektov služieb, nebude pôsobiť na rekreáciu a cestový ruch. Rozvoj zamestnanosti a migrácia zamestnancov z okolia bude znamenať oživenie služieb v oblasti autobusovej dopravy, stravovania a obchodu. Preto môžeme v tomto smere hovoriť o pozitívnom vplyve realizácie zámeru v uvedenej lokalite. IV.3.5 Vplyvy na dopravu a infraštruktúru

V súčasnosti sa v blízkom okolí riešeného územia nachádzajú všetky inžinierske siete. Pri zmene navrhovanej činnosti bude potrebné vybudovať pri juhozápadnej fasáde haly DC8.1 Tomra plánované rozšírenie objektu.



POČAS VÝSTAVBY

Počas výstavby zmeny navrhovanej činnosti možno predpokladať dočasné dopravné obmedzenia súvisiace s dopravnou obsluhou územia. Negatívne vplyvy na dopravu sa počas výstavby, vzhľadom na stavebné práce môžu prejavovať najmä v obmedzeniach na prístupových komunikáciách do územia, zhustením premávky a s tým súvisiacimi možnými dopravnými kolíziami. Negatívne dôsledky počas výstavby bude možné eliminovať vhodným dopravným značením, v ktorom sa vytýčia trasy pre zásobovanie stavby a trasy pre dočasnú reorganizáciu dopravy v záujmovom území. Negatívne ovplyvnenie dopravy v II. etape výstavby areálu Tomra v rámci zmeny navrhovanej činnosti nepredpokladáme pri dodržaní schváleného postupu stavebných prác a dodržiavaní platnej legislatívy.

Vplyvy na dopravu počas výstavby hodnotíme ako vplyvy negatívne, mierne, lokálne krátkodobé.

Médiá, na ktoré bude zmena navrhovanej činnosti napojená je možné plne zabezpečiť z existujúcich prípojok bez potreby rozširovania ich kapacity.

POČAS PREVÁDZKY

Navrhované rozšírenie haly sa nachádza v areáli spoločnosti Tomra sorting s.r.o. v logistickom centre Senec v katastrálnom území Senec. Bližšia charakteristika dopravných pomerov bola detailne uvedená v kap. III.2.2.7 Doprava a infraštruktúra.

Stavebný objekt „IO.03 Komunikácie a spevnené plochy“, rieši návrh účelovej areálovej komunikácie a spevnených plôch slúžiacich na príjazd nákladných vozidiel k „dock-om“ v zásobovacom dvore navrhovanej hale. Stavebný objekt ďalej rieši návrh parkovacích stojísk a chodníkov slúžiacich na prepojenie peších ťahov ako aj návrh manipulačných a skladovacích spevnených plôch. V rámci areálu bude po realizácii zmeny situovaných celkovo 170 parkovacích stojísk (+27ks v rámci II.etapy) pre osobné automobily a 2 ks pre nakladané vozidlá. Na základe uvedeného, prevádzka zmeny navrhovanej činnosti bude spojená s určitým nárastom intenzity dopravy v území. V tabuľke č.18. uvádzame celkový počet parkovacích miest po výstavbe II.etapy haly DC8.1 Tomra oproti pôvodne posudzovanej činnosti a posledných zmien v rámci jednotlivých etáp výstavby haly DC8.

Realizované práce v minulom období

Zámer

hala DC7+DC8

Oznámenie

o Zmene

Zmena

navrhovanej

činnosti

Celkovo na

halu DC8

Senec Real s.r.o.

Logistické centrum s

administratívou

Hala DC-8.2 –

Zmena Z1

II.etapa

Hala Bratislava

DC8 – Tomra -

I.+II. etapa

Tab.18

2007 2015 2019

Statická doprava osobná

285ks z toho 144 pre DC-8 z toho 141 pre DC-7

104 170 ks 274ks (+130)

Statická doprava nákladná

75 z toho 29 pre DC-8 z toho 46 pre DC-7

16 2ks 18 ks (-11)

Nakladacie státia

140 z toho 80 pre DC-8 z toho 60 pre DC-7

31 7ks 38 ks (-42)

Ako vyplýva z tabuľky 18 je zrejmé, že po realizácii zmeny dochádza v prípade haly DC8 ku nárastu parkovacích stojísk pre osobné vozidlá (+130ks), čo je spôsobené hlavne vyšším počtom zamestnancov oproti pôvodne posudzovanej činnosti. Na druhej strane pomerne významne došlo k poklesu realizácie nakladacích miest (dokov -42ks) a počtu parkovísk pre nákladné vozidlá (-11ks). Táto skutočnosť vyplýva z efektívnejšej



logistiky zásobovania objektu DC8, tým pádom dochádza aj ku zníženiu prejazdov kamiónovej dopravy v území oproti pôvodne posudzovanej činnosti. Vplyvy na infraštruktúru

Prístavba k hale DC8.1 v rámci zmeny navrhovanej činnosti bude napojená na existujúce rozvody inžinierskych sietí - vodovod, plynovod, kanalizácia, elektrina vybudovanej v I.etape. Realizácia prípojok a spevnených plôch nevyvolá významné vplyvy na životné prostredie. Práce budú realizované nad hladinou podzemnej vody. Vplyvy na existujúcu infraštruktúru v okolí haly DC8.1 sú krátkodobé a viažu sa prevažne na obdobie výstavby.

IV.3.6 Kumulatívne a synergické vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie Synergickým vplyvov z predkladanej zmeny navrhovanej činnosti budú nové zariadenia

vzduchotechniky, ktoré budú inštalované v navrhovanom rozšírení haly Tomra (bližšie pozri kap. III.2.1.2). Tie budú spolupôsobiť s existujúcimi zdrojmi hluku inštalovanými v súčasnej prevádzke haly Tomra (VZT zariadenia, kotolne, doprava zamestnancov, zásobovanie), ale i zo zdrojmi hluku generovanými okolitými prevádzkami a intenzívnou dopravou na ceste II/503.

Na základe podobných realizovaných projektov nepredpokladáme, že samostatne hodnotená prevádzka zmeny činnosti (rozšírenie haly) budú zdrojom nadmerného hluku, ktorý by negatívne dlhodobo vplýval na dotknuté obyvateľstvo (pozri kap. III.2.3.4). Kumulatívnym vplyvom navrhovanej činnosti bude zvýšenie odtoku dažďových odpadových vôd zo strechy objektu o 206,38 l/s, zvýšenie množstva splaškových odpadových vôd o 2.500 m3/rok a zvýšenie potreby el. energie pre navrhovanú činnosť o 660,2 MWh/rok a zvýšenie ročnej potreby plynu o 153.000 m3 plynu.

Identifikované kumulatívne a synergické vplyvy predstavujú určitý nárast s ktorým sa však počítalo v I.etape výstavby, resp. pri pôvodne posudzovanom riešení haly DC8. Nie je predpoklad, že toto zvýšenie bude výrazne zaťažovať životné prostredie dotknutej lokality a taktiež nebude spojené s negatívnymi účinkami na dotknuté obyvateľstvo.



V. VŠEOBECNE ZROZUMITEĽNÉ ZÁVEREČNÉ ZHRNUTIE

Predmetom navrhovanej zmeny činnosti je výstavba druhej etapy haly spoločnosti Tomra Sorting

v logistickom parku Senec – Horný Dvor. Jedná sa o prístavbu skladovej haly s nevyhnutým administratívnym, sociálnym a technickým zázemím. Pristavaná časť haly je určená na skladovanie materiálu pre kompletizačné činnosti v súčasnej prevádzke. Hala je obdĺžnikového pôdorysu. Objekt je koncipovaný ako nepodpivničený s plochou strechou. Súčasťou projektu je i výstavba spevnených plôch, parkovacích státí, oplotení areálu a výstavba príslušných inžinierskych sietí. V rámci tejto dokumentácie dochádza k vybudovaniu prístavby súčasnej haly o pôdorye 48 x 151 m.

Okrem vybudovania prístavby súčasnej haly dochádza aj k dispozičným úpravám v už existujúcich administratívnych vstavbách. Budú dobudované nové administratívne priestory (rozšírenie existujúcich vstavieb) na dvoch podlažiach (pozri obr.5).

V porovnaní s existujúcim stavom haly DC8.1 Tomra boli v prípade zmeny navrhnuté nasledovné rozdiely:

• vybudovanie prístavby k súčasnej hale - prístavba obdĺžnikového pôdorysu o veľkosti 48 x 151 m, • priestory existujúcej haly a novej prístavby budú zlúčené do jedného priestoru, • dispozičné úpravy v už existujúcich administratívnych vstavbách • zmena počtu parkovacích stojísk s pôvodne 143ks na navrhovaných = 170ks (+27ks), • zmena plošných bilancií (pozri tab. 2), • zmena bilancií jednotlivých medií ( pozri tab.3, kap. III.2.2) • prekládka účelovej komunikácie mimo priestor navrhovaného rozšírenia haly.

Na výstavbu I.etapy pod názvom „Hala Bratislava DC-8.1 – Tomra“ vydalo mesto Senec súhlas pod číslom (SEN/38567-2013/850 zo dňa 02.12.2013). S prihliadnutím na vyššie uvedené informácie navrhovateľ pripravil „Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti“ podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. V predkladanej dokumentácií v tab.2 uvádzame prehľadné porovnanie plošných a objemových bilancií navrhovanej činnosti podľa projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie (DSP) a údajov zo zisťovacieho konania z predchádzajúcich etáp výstavby areálu Tomra (pozri kap. III.2.1.1). Pôvodné riešenie areálu je znázornené na obr. 1 až 4. Zmena navrhovanej činnosti je znázornená na obr. č.5 a prílohe 2. V kapitole IV. boli hodnotené možné vplyvy výstavby a prevádzky navrhovanej zmeny na životné prostredie a zdravie obyvateľstva. Z ich záverov je zrejmé, že predložená zmena s prihliadnutím na jej rozsah a charakter v porovnaní s pôvodným riešením: � negatívne neovplyvní životné prostredie v okolí stavby (počas výstavby ani počas prevádzky), � nespôsobí výrazné ovplyvnenie kvality ovzdušia navrhovanou zmenou činnosti, � vzhľadom na technické riešenie statickej dopravy a situovania nového zdroja znečisťovania ovzdušia nie

je predpoklad, že zmena bude spojená s negatívnym ovplyvnením kvality ovzdušia v riešenom území, � v minimálnej miere počas výstavby budú priame nepriaznivé vplyvy vnímať najmä pracovníci existujúcej

haly DC8.1. a okolitých objektov už funkčných logistických centier (prašnosť, emisie a hlučnosť s dopravy stavebnej techniky),

� prevádzkou a užívaním objektov nevznikajú žiadne škodliviny alebo zvláštne odpadové látky, � závery realizovaných štúdií (hluková štúdia, svetlotechnický posudok) preukazujú, že sú v plnom rozsahu

splnené súčasné normové a zákonné požiadavky pre výstavbu predmetných objektov,



� počas prevádzky zmenou navrhovanej činnosti nepredpokladáme významné negatívne vplyvy na obyvateľstvo práve naopak, vzhľadom na vzrastajúci záujem zo strany zákazníkov o služby spoločnosti Tomra považujeme rozšírenie haly za pozitívny socioekonomický vplyv na obyvateľstvo,

� vzhľadom ku charakteru činnosti pri samotnej prevádzke musí byť rešpektovaný manipulačný a prevádzkový poruiadok spoločnosti Tomra Sorting,

� pri dodržovaní príslušných noriem, bezpečnostných predpisov a vyhlášok platných v SR, navrhovaná činnosť nie je riziková v súvislosti s výstavbou ani prevádzkou,

� realizácia zmeny navrhovanej činnosti je navrhnutá tak, aby v maximálnej možnej a známej miere eliminovala možnosť kontaminácie horninového prostredia a podzemných vôd,

� prijaté stavebné, konštrukčné a prevádzkové opatrenia minimalizujú možnosť kontaminácie jednotlivých zložiek životného prostredia v etape výstavby, ale aj prevádzky,

� nebude mať negatívne vplyvy na horninové prostredie, reliéf, kvalitu povrchových a podzemných vôd vzhľadom na rozsah a charakter zmeny ako aj výskyt prevažne slabo priepustných ílov, poukazujúcich na obmedzenú zraniteľnosť horninového podložia,

� nebude mať počas prevádzky negatívny vplyv na vzácne biotopy, územia európskeho významu migračné koridory fauny ani na chránené, vzácne a ohrozené druhy fauny a flóry,

� bude mať určitý dopad na scenériu krajiny, pretože sa zmení súčasný obraz a využitie krajiny. V juhozápadnej časti existujúceho objektu DC8.1 zmenou dochádza k rozšíreniu objektu. Po dostavbe rozšírenia haly bude tak tvoriť objekt jeden ucelený komplex. Tento vplyv bude možné zmierniť prípadnou výsadbou zelene v okolí objektu a spevnených plôch.

� bude sa nachádzať v území s prvým stupňom ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, mimo navrhovaných území európskeho významu, chránených vtáčích území a súčasnej sústavy chránených území. Nebude mať negatívny vplyv buď samostatne, alebo v kombinácii s inou činnosťou na územie patriace do súvislej európskej sústavy chránených území alebo na územie európskeho významu a na ich priaznivý stav z hľadiska ich ochrany,

� nezasahuje do žiadnych veľkoplošných a maloplošných chránených území, � priamo do záujmového územia nezasahuje, žiadny z prvkov ÚSES, � nepredpokladáme nepriaznivé vplyvy na prvky územného systému ekologickej stability v širšom území, � prevádzka areálu Tomra po realizácii zmeny bude spojená s určitým minimálnym nárastom intenzity

osobnej dopravy (+27ks PM).

Zo zhodnotenia predpokladaných vplyvov zmeny navrhovanej činnosti vyplýva, že sa nepredpokladajú také

negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia

obyvateľov v riešenom území, oproti posúdenému stavu, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa

zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov.

Zosumarizovaním uvedeného vyplýva, že zmena navrhovanej činnosti „Hala Bratislava DC8 – Tomra -

Etapa II.“ situovaná v logistickom parku Senec Horný Dvor, pri splnení podmienok legislatívy v oblasti ochrany

a tvorby životného prostredia a ochrany zdravia obyvateľov je akceptovateľná za rešpektovania vyššie

uvedených informácií a opatrení.



VI. PRÍLOHY

1.) Informácia o posudzovaní navrhovanej činnosti (pozri detailne kap. III.2.1.1)

Tento návrh bol predmetom posudzovania v rámci zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z.z. pod názvom „Senec Real, s.r.o. – Logistické centrum s administratívou“, ktoré bolo ukončené rozhodnutím č. ŽP/EIA/751/07-Ba zo dňa 16.03.2007, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať (pozri prílohu 1a).

⇒ V decembri 2013 bolo navrhovateľom fy. Prologis SR X s.r.o. predložené na OÚ v Senci „Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti pod názvom „Hala Bratislava DC8.1 – Tomra“. Zmena spočívala v zmene účelu využitia časti stavby, pôvodne plánovanej ako Logistické centrum s administratívou, zameraného na poskytovanie služieb spojených s logistikou na kompletizačnú a skladovú halu s nevyhnutným administratívnym, sociálnym a technickým zázemím. Na základe vykonaného posúdenia OÚ v Senci, považoval realizáciu zmeny za prijateľnú a z hľadiska vplyvov na životné prostredie za realizovateľnú (OU-SC-OSZP/2014/11(2013/800)-Gu zo dňa 02.01.2014 (príloha 1b).

⇒ V decembri 2014 bola v riešenom území realizovaná navrhovateľom fy. Prologis SR X s.r.o., zmena navrhovanej činnosti pod názvom PROLOGIS SENEC DC8 Tomra – rozšírenie parkovísk, ktorá spočívala v dobudovaní parkoviska pre osobné automobily v areáli Tomra o celkovom počte +19 parkovacích miest. Situovanie uvedenej zmeny bolo navrhnuté v zatrávnenom území pred severozápadnou fasádou haly DC8.1. Realizáciou uvedenej zmeny sa zvýšil počet parkovacích stojísk z pôvodných 102 na 121 a taktiež sa rozšírila plocha parkoviska o 490 m2 na úkor vtedajšej zelene. Na základe vykonaného posúdenia OÚ v Senci, zmena navrhovanej činnosti nemala podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (OU-SC-OSZP/2015/001040-Gu zo dňa 08.01.2015 (príloha 1c).

⇒ V júli 2015 bola v riešenom území realizovaná navrhovateľom fy. Prologis SR X s.r.o., zmena navrhovanej činnosti pod názvom „DC8 Tomra – Rozšírenie parkovísk“, ktorá spočívala v dobudovaní dalších parkovacích miest pre osobné automobily v areáli Tomra o celkovom počte 22 parkovacích miest na celkový počet 143ks, pri súčasnom znížení plochy zelene o 369 m2 (pozri obr.č.4). Realizáciou uvedenej zmeny sa zvýšil počet parkovacích stojísk z pôvodných 121 na 143 a taktiež sa rozšírila plocha parkoviska o 369 m2 na úkor vtedajšej zelene. Na základe vykonaného zisťovacieho konania OÚ v Senci dospel k záveru, že zmena navrhovanej činnosti nemala podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (OU-SC-OSZP/2015/009763-Gu zo dňa 14.09.2015 (príloha 1d).

2.) Mapa širších vzťahov

3) Dokumentácia k zmene navrhovanej činnosti

Zmena navrhovanej činnosti je spracovaná z rozpracovanej technickej správy spracovanej v rámci projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie pre objekt stavby: „Hala Bratislava DC8 – Tomra Etapa II.“, spracovanej spoločnosťou RotaGroup, s.r.o. (Ing. Josef Jambura XII/2018).



VII. DÁTUM SPRACOVANIA

Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti bolo vypracované v mesiaci január-február 2019.

VIII. MENO, PRIEZVISKO, ADRESA, A PODPIS SPRACOVATEĽA OZNÁMENIA

Mgr.Milan Kminiak AQUIFER s.r.o. Bleduľová 66 841 08 Bratislava, [email protected]

IX. PODPIS OPRÁVNENÉHO ZÁSTUPCU NAVRHOVATEĽA

Ing. Martin Polák Prologis Slovak Republic X s.r.o. konateľ

hala bratislava dc8 - tomra – etapa ii. · tomra“ bolo predmetné parkovisko navrhnuté ako...

Documents