hlasy februar 2013

Foto

: Vic

tor

Ale

man

hlasyz d o M o v a a M i s i

2 Hlasy z domova a misi vydva SVD Nitra ronk pdesiaty siedmy, februr 2013|0,60 EUR

ZAMYSLENIE

V tomto roku nm op ostalo vemi mlo asu, aby sme stihli vetky plesy. Pst sa zana u 13. februra. Jasn, e mno-hm, dokonca aj niektorm katolkom, to nebude vadi, ve ivot sa d vies vdvoch rovi-nch - vcirkevnej ivsvetskej. Tto schizofrnia sa vemi silno rozrila, hoci dlho u isto nepotrv. Ndej na lepie asy duchovnho zdravia spolo-enstva? Nie, skr smutn kontatovanie toho, e na duchovn as svojho ivota mnoh plne za-budn. Ale aj toto mus prs, aby sme sa oistili od fale apynho pocitu toho, e my sme t, kto-rm tak, ako vine prislcha riadenie svetom.

Ke som si pozeral kalendr liturgickch spo-mienok na februr, tak okrem pstu, oktorom budeme pova ata na mnohch miestach, je mesiac skpy na sviatky. Za povimnutie vak stoja tri spomienky muenkov: sv. Blaeja, sv. Agty asv. Pavla Miki ajeho spolonkov. Mue-nci vo mne vdy vzbudzovali obdiv. Jednak pre hrzy, ktor si vytrpeli, no hlavne pre to, e sa ta-kmto spsobom stali naozajstnmi hrdinami, nepremoitenmi.

Situcia vetkch troch, no ihociktorho inho muenka zprvch vekov kresanstva vRmskej ri alebo zprvotn misijnch zem novoveku, sa u tak silno neodliuje od naej situcie. Prostre-die, vktorom ili, ich nechpalo. Na jednej strane boli obdivovan za neobyajne dobr sprvanie, no nadruhej strane sa stvali objektom vsme-chu, tom voku, cudzincami vo vlastnej zemi, na ktorch zvaovali vinu za vetku biedu, ktor sa valila na spolonos pre jej vlastn nerozum-nos amorlnu przdnotu.

Rmsku ru netreba zvl predstavova, mo-no len spomen niektor jej vdobitky. Azda naj-viac si do dnench ias cenme vysok kultrnu rove predstavovan vrcholnmi umeleckmi aarchitektrnymi dielami, vyspelou komunika-nou sieou, administratvnym aprvnym roz-delenm, najschopnejou armdou, politickm systmom tzv. demokraciou. Vetky vtedajie vdobytky m, trochu vinakej, lepej podobe, aj dnen spolonos, ktor knim musela post-pi ak cestu vojen arevolci. Administrcia,

najm vE, sa sna dokonale rozdeova medzi vetkmi zastnenmi, aby kad niesol svoju as, apritom nezabdal aj na slabch. Omo-dernch technolgich ani nehovorm, ve ani na ulicu netreba vyjs, ba ani zatelefonova, aby vetci vedeli, kto som, ako ijem ao si myslm. Nesmieme popiera tieto progresvne spechy, hoci kad zns si uvedomuje, e akkovek ich zneuite me spsobi mnoho zla.

o nedokonal sme si vak osvojili zvtedajej spolonosti, ba rovnako to aj prehbili, s morlne nedostatky: zabjanie nevinnch det, konzumiz-mus tipu panem et exerces (teda chlieb ahry, princp vymyslen na to, aby nakmen aspokoj-n lovek nemyslel na serizne problmy spojen spolitikou acieavedomm ivotom vbec), ne-zriaden formy lsky akoniec koncov ipohanstvo ako hlavn filozofia kadho sprvania tch asov.

Paradoxom naej spolonosti je, e vetko zdo-konaujeme alebo prehlbujeme, ato aj nedostatky naich predkov. Rmsky zvyk zabja otcami ne-priznanch novorodencov bude kad poklada za odsdenia hodn. No pri posudzovan zabitia nenarodench det sa budeme ohradzova eufe-mizmami ako umel preruenie tehotenstva i prvo eny na svoje telo. e sme sa ponorili do vn konzumizmu apustej zbavy sme si uvedomili

svedkovia

Text: P. Michal

Marhefka SVD

Foto: Max Rossi

HLASY Z DOMOVA A MISI FEBRUR 2013

Obsah

Hlasy z domova a misi vydva:Spolonos Boieho Slova, Misijn dom Matky Boej, Kalvria 3, 949 01 Nitrafredaktor: P. Martin tefanec SVD; Redaktori: P. Jn Halama SVD, P. Igor Kr SVD, P. Martin Madassery, Peter Fillo;Jazykov prava: Helena Pallov; Grafick prava: Pergamen, Trnava; Vytlaili: Tlaiare P+M, s.r.o.; Objedn. zasielajte na adresu red.: asopisy, Spolonos Boieho Slova, Misijn dom Matky Boej, Kalvria 3, 949 01 Nitra; Tel.: 037/ 776 94 29, ISSN 1337-4842, EV 3324/09Webov strnka: www.svd.sk, e-mail: [email protected]

hne po revolcii, ato aj napriek tomu, e stle plaeme pre nedostatok peaz, km obchodn reazce len vaka nm ij. Morlka vak utrpela najviac, ato aj vhlboko kresan-skch oblastiach, kde niekedy slovo prespanka bolo hlbo-ko urajce, preto ho nov spolonos odstrnila, no sp-sob takhoto sprvania aj naalej zostal, ba zd sa normou, ak nie prkladom.

Dokonca aj samotn kresanstvo sa u neme hrdi svo-jou celospoloenskou psobnosou. Mnohmi je chpan ako jedna zfilozofi, ktor je zakostnaten, apreto nepo-trebn, ba dokonca brzdiaca pokrok, zoho vznik potreb-nos jej elimincie.

Znie to strane, ale podobn kapitoly u kresanstvo pre-lo na samom zaiatku, avylo znich ako vaz, ktor sce prelial vea krvi, no t zrodila novch kresanov. Preto by prklady starovekch muenkov pre ns nemali by vemi vzdialen. Treba ich opri apripravi sa na novodob mu-enctvo svedectvo. Mono nebudeme musie prelieva krv, hoci vposlednej dobe je aj krvavch muenkov dostatok. Nae svedectvo bude vyadova prija vsmech, zneve-nie aopovrhnutie, no aj skryt obdiv ktomu, e sme predsa nestratili svoju tvr, km ostatn na to silu nenali. Kto teda bude skuton hrdina?

Drah itatelia, pozerm sa na spolonos skepticky. No pevne verm, e mme medzi sebou dostatok ozajstnch hrdinov, ktor spolu spokrokom rozvjaj vo svete vieru, daruj mu svetlo, atak pripravuj ozajstn budcnos.

3 | Spektrum 4 | ...Oni ho hnali za mesto 7 | Udalosti 9 | Misionr z Oravy medzi imigrantami v Kalifornii

12 | Jeremi, prorok erpajci z viery14 | Tvoj ud a ak16 | Krst, sviatos viery18 | Z Venho mesta...20 | Misijn krajina Egypt22 | Pozdrav zo Zimbabwe23 | Knin ponuka24 | Zomrel pter Michal Slivka SVD, dlhoron misionr v Indii

1HLASY Z DOMOVA A MISI

HLASY Z MISI

FEBRUR 2013

Svt stolica v sasnosti udruje pln diplomatick vzahy so 179 ttmi

Vatikn - Benedikt XVI. prijal vpondelok vevy-slancov akreditovanch pri Svtej stolici. Sv-t stolica v sasnosti udruje pln diplomatick vzahy so 179 ttmi aje prtomn vmnohch medzi-nrodnch organizcich, kde m tatt pozorovatea. Poda Agostina Giovagnoliho, historika zKatolckej univerzity vMilne, poukazuje tento vysok poet t-tov, ktor maj zujem udriava vzahy snajmenm ttom na svete, na morlnu prest, ktorej sa te Svt stolica aosobitne ppe. Myslm si, e ide ovyvrchole-nie dlhch dejn. Dejn, ktor sa zaali vmodernej dobe, ke bola postava ppea oraz viac definovan ako po-stava ,spolonho otca, pretoe sa zaujma oosudy vet-kch nrodov. Aprve na zklade postavy spolonho otca sa zaala rozvja diplomacia Svtej stolice, ktor bola od poiatku diplomaciou pokoja. To znamen, e ppe zasahoval do sporov medzi ttmi vsnahe pod-pori pokoj. Tto loha zosilnela, ke ppe stratil svet-sk moc. Ztohto pohadu ilo ovek vhodu, pretoe, paradoxne, strata svetskej moci znane zvila morlnu prest ppea, tvrd historik Giovagnoli. Poda neho je diplomacia Svtej stolice vtom smere originlna, pre-toe sa nesna oobranu svojich politickch aekono-mickch zujmov ttu, ale kon vzujme celho sveta. Psob vo viacerch organizcich ako pozorovatesk tt anapriek tomu, e nie je ekonomickou supervemo-cou, me prispieva konkrtnym spsobom.

EDITORIL

Mil misijn priatelia,

zaiatkom tohto mesiaca si pri-pomname udalos, ke Jozef sMriou prinaj do chrmu malho Jeia. Berie ho do rk starec Simeon a takto veleb Boha: Svetlo na osvietenie poha-nov aslva Izraela, svojho udu.

Jei Kristus je tm svetlom, ktor osvecuje pohanov aon je aj slvou tch, ktor uveria vneho.

Na sviatok Obetovania Pna, udovo nazvan Hromnice, nm Cirkev dva do rk sviecu, aby nm nieo povedala. Ako nm me tto voskov vec nieo poveda? Ale me. Hoci nevie rozprva, prihovra sa knm prostrednctvom svojho vz-namu asvojej symboliky. Svieku vyrbal vminu-losti majster sviekar. Ale bola by vak len kskom vosku, keby do nej majster nevloil knt, ktor je akoby duou svieky. Nemala by iadny zmysel, keby si ju nikto nekpil adoma nezaplil vprpade po-treby. Ake u hor, vo svojej slube sa ni, zh-ra, a prde as, ke celkom dohor. Toto je ivot kadej sviece, ale toto je aj ivot kadho loveka. Imy sme kedysi neboli, km ns pod srdcom matky neutvoril Stvorite. Ako knt vloil Boh do nho tela duu. Ale nemali by sme zmysel, keby ns Boh krstom nepovil medzi svoje deti aoakva tak od ns, e sa budeme vslube nii, zhra, obetova sa pre neho. Tak, ako svieca a ke dohor, prestane existova, tak iudsk ivot tie raz celkom iste dohor.

Kad svieca me dobre posli svojmu maji-teovi. Ale vtch slubch je obrovsk rozdiel. Dve sviece horia, svietia. Ale vsledok je rzny. Jedna sli pri bohoslubch, zhra sa na Boiu slvu, ale druh me sli izlodejovi, aby kradol, vrahovi, aby zab-jal, nemravnkovi pri smilstve. Svieka me by doma na stole, kde sa cel rodina veer modl, ale me by ivkrme. Vidme, e aj jedna, aj druh svieca sa ni pre majitea, zhra, ale jedna je poehnvan, km druh preklnan, zloreen. Toto nm me sli na zamyslenie. ivot kadho loveka je ako ivot svie-ce. Som svieca, ktor zhra, ale vslube Bohu alebo vslube Zlho? Za koho zhram, za koho som zh-ral doteraz? Komu som il? ijem na Boiu slvu ale-bo ijem hriechu? Vdy, ke berieme sviecu do rk, spomeme si, e n ivot je tak, ako t svieca. Ale je vek rozdiel, i je mj ivot vslubch Zlho alebo vslubch Bohu.

Pter Martin tefanec SVDfredaktor

DLEIT OZNAMY

Sv. omu za odberateov Hlasov odslim 4. februra,

za horliteov 5. februra.fredaktor

2 HLASY Z DOMOVA A MISI FEBRUR 2013

Agentra Fides zverejnila tatistiku usmrtench pastoranch pracovnkov Vatikn - Agentra Fides zverej-nila zoznam pastoranch pra-covnkov, ktor minul rok zomreli nsilnou smrou. Poda dostup-nch informcii bolo uplynulch 12 mesiacov zavradench desa kazov, jedna rehonka ajedna laick pastoran pracovnka. U tvrt rok si smutn primt vnsil-nch mrtiach dr Amerika - na tomto kontinente prilo oivot es kazov. VAfrike zomreli traja ka-zi ajedna rehonka, vzii jeden kaz ajedna laick pracovnka. Vina mrt svis spokusmi okrde i lpenm prepadnu-tm. Patr sem naprklad prpad sestry Liliany Mapalayi, ktor bola ubit ksmrti na svojom praco-visku - v lceu svojej kongreg-cie, kde viedla tovnctvo. Otec Anastasius Nsherenguzi zas za-platil ivotom za to, e sa snail oddeli od seba dva znepriatelen mldencke klany. Laick pra-covnka Conchita Francisco bola zastrelen pred katedrlou v ju-hofilipnskom meste Bongao, kde trv naptie kvli prtomnosti kri-minlnych apirtskych gangov. Vatiknska agentra upozoruje, e poet mrt nemus by kone-n. Za prvch desa rokov tretie-ho tiscroia (2001 - 2011) poda agentry Fides poloilo ivot za vieru celkom 281 pastoranch pracovnkov.

Emeritn prefekt Kongregcie pre biskupov hovor o kanonizcii Jna Pavla II.

Vatikn - Ak nebude bl. Jn Pavol II. vyhlsen za svtho ete tento rok, stane sa tak urite budci rok, uviedol vstredu pre spravodajsk agen-tru AGI kardinl Giovanni Battista Re. Emeritn prefekt Kongreg-cie pre biskupov sa zastnil na prezentcii multimedilneho projek-tu nazvanho Ppe absnik. Prostrednctvom hudby, tanca, obrazu aslova sa recitl zama nad zkladnmi otzkami loveka - utrpenm, smrou a lskou - ktor vo svojom magistriu kldol tie Jn Pavol II. Kardinl Re sa na tlaovej konferencii vyjadril opatrne kdtumu kanonizcie, ktor posk komunikan prostriedky vydvaj za takmer ist. Svtoreenie by sa poda nich malo kona ete vRoku viery - 16. oktbra 2013, teda vde 35. vroia zvolenia Jna Pavla II. na Petrov stolec. Taliansky kardinl vysvet-lil, e na prhovor blahoslavenho poskho ppea je pripsanch viacero zzrakov, doteraz vak nebol vybran iadny predloen lekrskej komisii.

Ostatky sv. Jna Bosca bud zaiat-kom februra v eskej republike

Praha - Od 1. do 13. februra 2013 na-vtvi esk republiku socha sostat-kami sv. Jna Bosca, ktor poas troj-ronch prprav na 200. vroie jeho narodenia putuje po rznych krajinch sveta. Don Bosco tmto spsobom za-vta do celkom jedenstich miest ve-chch ana Morave. Svoju cestu zane 1. februra 2013 vPlzni, alej pjde socha do Prahy akad de navtvi in mesto. Zoznam je mon njs na strnkach Salezinov. T vrmci prpra-vy na vroie, ktor sa bude slvi vau-guste 2015, organizuj aj alie akcie asae. U oskoro bude zverejnen vaz vtvarnej aliterrnej sae. Sale-zini tie vyhlsili ptranie po stopch cty Dona Bosca veskej republike. Na Slovensku bud relikvie tohto svt-ca od 11. do konca aprla 2013.

Sd vo Vietname poslal za mree trnstich katolkov Vietnam - Obiansky sd vmeste Nghe An vyniesol rozsudok nad 14 katolkmi obvinenmi zrozvracania ttu. Traja znich boli odsden na 13 rokov vze-nia, ostatn na trest odatia slobody od troch do smich rokov. Skupine vak hrozil trest smrti. Ako uviedla agentra AsiaNews, samotn skupina bolo obvi-nen, pretoe sa zastnila na podujat tzv. Vieta Tanu, nensilnej skupiny pod-porujcej demokraciu. Poda svedkov obvinen asto tvrdili, e ich zujmom je pomc obyvatestvu. Kritizovali naj-m korupciu niektorch lenov strany avldy aich bohatstvo poas finannej krzy. Katolcka komunita povauje proces proti nim za nemorlny. Ich ob-hajcovia tvrdia, e hne po zatknut boli podroben mueniu anten ktomu, aby sa navzjom obalovali.

SPEKTRUM

3HLASY Z DOMOVA A MISIFEBRUR 2013

Akoby ste sa zatvrili, keby nie-kto pred vs predstpil apo-vedal vm, e vetci patrte za mree? Myslm, e najprv by ste skmali, i ten, o to hovor, ne-artuje. No, keby ste zistili, e to mysl vne, asi by ste ho patrine ocenili.

Vpodstate toto povedal Jei svojim rodkom vNazarete. Nie sce presne, ale malo to podobn ndych. Povedal im, e Duch Pnov je nad nm ae je poslan ohlasova zaja-tm oslobodenie, slepm vide-nie autlanch m prepa na slobodu. Jeho slov boli naj-prv prijat suznanm, ba dokon-ca sobdivom. No ke zistili, e tmi zajatmi, slepmi autla-nmi s oni, nebolo im do artu. Svoj postoj voi Jeiovi zmenili, a do takej mieri, e ho celkom vykzali nielen zo synaggy, ale aj zo svojho mesta.

Dvojak posluchiJei mal dvojakch posluchov. Pr-vch mal vKafarnaume, druhch vNa-zarete. Reakcia kadch bola in. Kafar-naumania jeho slov prijali, ba priam ich hltali. Apreto tam Jei urobil vea zzrakov. VKafarnaume Jei naiel rodn pdu. Nazaretania ho ale ne-prijali. Vom bol rozdiel? Vtom, e Ka-farnaum bol vykrianm mestom tak, ako kad prstavn mesto. Boli tam ry-bri, kupci, daov radnci aprostitt-ky. Boli tam udia, ktorm bolo jasn, e maj toho vea za uami. Apreto, ke im Jei zaal hovori otom, e Duch

Pnov je nad nm aon priiel, aby ich oslobodil aprepustil na slobodu, bolo im hne jasn, e presne toto potrebuj.

Nazaretania vak boli sporiadanm udom. Aspo tak si to mysleli. Ke vak Jei trval na tom, e aj oni potrebuj oslobodenie, prestalo im by do ar-tu aJeia pekne krsne vykzali. Oni predsa iadne oslobodenie nepotrebu-j. Ve od oho aj?

Nazaretsko-kafarnaumsk postoje sa tiahnu dejinami. Obe reakcie sa opaku-j. Aj Nazaretanov, aj Kafarnaumcov bolo vdejinch stle dos. Jei je vak platn len pre Kafarnaumanov, t.j. pre tch, ktor uznvaj, e s otroci, ae potrebuj oslobodenie. Pre tch druhch, sopanm postojom, je Jei nani. Vlastne to, o sa odohralo vna-zaretskej synagge, je vemi podstatn, lebo Jei im neohlasoval len jednu zo svojich mnohch nuk. On ich posta-vil pred zklad apodstatu celho svoj-ho uenia azmyslu svojho prchodu: Ja som vs priiel oslobodi. Aod oho? mohla by znie protiotzka. My sme predsa slobodn. My oslobo-denie nepotrebujeme. Nie je od oho.

Podobn postoj u ud dnes Nemyslime si, e takto postoj sa na-chdza len medzi jednoduchmi u-mi. udovali by sme sa, e ho je mon njs. Nazaretania boli presveden, e oni iadne oslobodenie nepotrebuj. Niet od oho. iadne prepustenie na slobodu alebo ohlasovanie milostiv-ho roku Pna nie je pre nich aktulne. Lene Nazaretania sa pomlili. Ver-me, e niektor neskr predsa len prili na svoj omyl.

Kto potrebuje uzdravenie? Vetci sme teda otroci akad jeden zns potrebuje oslobodenie auzdra-venie. Preo je tomu tak? Dovote mi, aby som zaal od zaiatku. Po rokoch mojej prce sumi apo povan ich prbehov - ato nielen veriacich, ale aj neveriacich - priiel som kpresvede-niu, e kad jeden lovek na svete m vsebe vroden tbu po Bohu. i sme vedome veriacimi, alebo nie tto tba je naou najdleitejou anajhlbou tbou zo vetkch naich tob ana-m najvzcnejm pokladom. Ona dva nmu ivotu zmysel. Niektor


...oni ho hnali za mesto...Lk 4, 21-30

Text: P. Milan Bubk SVD Foto: Archv SVD

DUCHOVN SLOVO

Milos, ktor ponka Jei, je schopn nae potlania a zvislosti a vetky ostatn vntorn a vonkajie sily, ktor sa snaia potlai slobodu nho srdca plne premeni.

zn tto tbu ale potlaili, pochovali ju pod mnostvom inch zujmov, atak sa stalo, e nie sme si jej takmer vbec vedom. Alebo je mon, e tto tbu po Bohu zakusujeme inmi spsobmi, e ona je pretlmoen do inch podb: ako je naprklad tba po integrite, po celistvosti alebo po naplnenosti. No bez ohadu na to, ako si ju definujeme, vhbke je to tba po lske. Je to hlad po lske, po tom, aby som bol milo-van, aaby som sa dostal o najbliie kprameu lsky. Tto tba je podsta-tou udskho ducha; ona je pvodom naich najvych tob anajvznee-nejch snov.

Modern teolgia otejto tbe tvrd, e je nm Bohom dan. Boh ns stvoril vo svojej zvrchovanej lske ado n-ho vntra vloil semienko tejto tby. Apotom, poas celho nho ivota, Boh tto nau tbu iv a ah ns knapaniu dvoch najvch prik-zan: lsky kBohu alsky kblnemu. Ak by sme si priznali, e naa tba po lske je opravdivm pokladom nho srdca, potom by sme spomocou Boej milosti boli schopn i tieto prkazy.

Protichodn konanieNie je to ale tak jednoduch. Nieo sa nm stle tla do cesty. Nielene sme neschopn zachova tieto dve prikza-nia, my asto dokonca plne ignoruje-me o ilen tbu po nich. Tba, kto-r sa nachdza vcentre nho srdca sa opakovane strca znho vedomia ajej energiu si uzurpuj sily, ktor vbec ne-maj ni spolon slskou. Nae tby sa dostvaj do zajatia nieoho inho amy sa oddme veciam, ktor ke sme primn, tak si to vo svojej hbke priznme vskutonosti vbec nech-ceme. Vnaom ivote sa nachdzaj chvle, kedy nm celom jasne rezonuj slov apotola Pavla:

...Nechpem, o robm, lebo nero-bm to, o chcem, ale robm to, o ne-nvidm. No ak robm to, o nechcem, priznvam zkonu, e je dobr. Potom to vak u nerobm ja, ale hriech, ktor vo mne sdli. Viem toti, e vo mne, to jest vmojom tele, nesdli dobro; lebo chcie dobro, to mi je blzko, ale robi dobro nie. Ve nerobm dobro, ktor chcem, ale robm zlo, ktor nechcem. No ak ro-bm to, o nechcem, u to nerobm ja, ale

hriech, ktor vo mne sdli. Badm teda tak zkon, e ke chcem robi dobro, je mi blzko zlo. Poda vntornho lo-veka sradosou shlasm sBom z-konom; ale vo svojich doch pozoru-jem in zkon, ktor odporuje zkonu mojej mysle arob ma zajatcom zkona hriechu, ktor je vmojich doch. Ja ne-astn lovek! Kto ma vyslobod ztohto tela smrti? (Rim 7, 15-24)

Pavol v tomto svojom texte hovor ohriechu. Hriech je - teologicky - to, o ns odvracia od lsky - od lsky ksebe samm, od lsky ksebe navzjom aod lsky kBohu. Ke sa na hriech pozrieme psychologicky, je mon postrehn dve sily, ktor s zodpovedn za tento stav: represiu (potlanie) aadikciu (zvis-los). Kad zns trp na obe, aj na re-presiu, aj na adikciu. Ztchto dvoch je horou adikcia.

Represia asto sa stane, e svoje tby potlame, lebo lska ns rob zranitenmi. Slovo ve (alska je ve) pochdza zla-tinskho korea passus, o znamen tr-pie. Vetci vieme, e lska nm asto prina popri radosti aj utrpenie. Atak sa astorozhodneme tbu po lske rad-ej potlai, aby sme sa tomuto utrpe-niu vyhli. Prde ktomu naprklad vte-dy, ke niekto pohrdne alebo opovrhne naou lskou. Svoju lsku utlmme ale-bo udusme atrv vemi dlho, km sa odvime riskova znova milova. Je normlnou abenou udskou reakciou potlai svoje tby, ke ns in prli zrauj. Atak sn nie je potom prli prekvapujce, ke to ist zaneme robi aj snaou hlbokou tbou po Bohu. Boh knm nie vdy prichdza prjemnmi cestami aspsobmi, ktor by sme sie-lali, atak sa potom rozhodneme svoju tbu po om radej potlai.

Ke nejak svoju tbu potlame, to, oo sa vlastne sname, je dra ju mimo svojho vedomia. Alebo lepie: odstr-ni ju zo svojho vedomia. Svoju pozor-nos zaneme venova inm veciam, ktor s pre ns bezpenejie. Psycho-lgia to nazva displacement


DUCHOVN SLOVO

(premiestnenie?). Lene vec, ktor sa po-tla, automaticky neodde. Ak si to mys-lme, mlime sa. Ona vns ostva zdru-jc sa na okraji nho vedomia. Zasu na as nm svoju prtomnos aj pripome-nie, akoby chcela poveda: Pamt na ma? Ake sme schopn sa veci znova chopi, meme tak urobi. Meme po-tlai svoju tbu po Bohu, lene ona ns bude predsa len zasu na as (alebo asto aj nepretrite) mta. Atu je stle kdispo-zcii monos, aby sme sa ou zaoberali, kedykovek sme nato pripraven.

Prklad zC. S. Lewisom zfilmu Kra-jina tieov (Shadowlands). Lewis ako mal, 9-ron chlapec stratil matku, kto-r vemi miloval. Bolelo ho to. U vtedy si dal predsavzatie, e u nikdy nebude nikoho milova, aby viac nemusel trpie. Dokzal to. Na druhej strane bol vyni-kajcim litertom aprofesorom. Lene jednho da sa to vom predsa znova ozvalo. Vo vyom veku poctil lsku kis-tej ene. Zabil sa do nej, hoci sa tomu brnil. No aj toto skonilo. ena ako ochorela azomrela. Aon znova trpel...

Represia je aj napriek svojej nedobrej reputcii ako-tak ohybn. D sa na nej pracova. In je to ale sadikciou.

Adikcia (zvislos)Cel genercie psycholgov boli pre-sveden, e vpodstate kad sprvanie sa loveka, ktor vedie kjeho detrukcii, je spsoben represiou. Lene sksenos avskum poslednch rokov vedie kpre-svedeniu, e adikcia je oddelenou, ado-konca ete omnoho detruktvnejou si-lou ako represia. Je to sila, ktor zneuva nau slobodu avedie ns ktomu, e ro-bme veci, ktor naozaj nechceme robi. Zatia o represia uda tbu, adikcia nau tbu po opravdivej lske priklincu-je knieomu inmu aenergiu tby sput-n azotro tak, e ju priklincuje kistm konkrtnym formm chovania, kveciam akuom. Tieto objekty, na ktor sa up-neme, sa potom stvaj objektmi nho vlunho zujmu alebo dokonca posad-nutosti. Stan sa vldcami nho ivota.

Vduchovnej tradcii sa na popis toh-to procesu oddvna pouva termn at-

tachment (naviazanos), ktor je fran-czskeho pvodu avo svojej prvotnej forme atach znamen priklincova. Naviazanos priklincovva nau tbu kpecifickm objektom, atak vytvra adikciu (zvislos).

Kad jeden zns trp na adikciu. To nie je fr. Je to naozaj pravda. Vkadom jednom loveku s vinnosti adiktvne sily. Tie ist procesy, ktor s zodpovedn za zvislos na alkohole adrogch s tie zodpovedn za zvislos na mylienkach, prci, vzahoch, moci, nladch, fantzi-ch ana nekonenej pestrosti mnostva inch vec. Vetci sme zvisl vkadom zmysle slova. Ba o viac, nae zvislosti s naimi najhormi nepriatemi. Zotrou-j ns asputnvaj reazami, ktor sme si sami vyrobili, ao je najvou irniou- s ponad nau kontrolu aovldanie. Z-vislosti robia zkadho zns modlos-luobnka, pretoe ns ntia, aby sme objekt naej naviazanosti uctievali ave-novali mu vetok as, pozornos, energiu apeniaze, atak nm brnia, aby sme svo-ju pozornos aenergiu venovali slobod-ne aopravdivo Bohu ajeden druhmu. Zvislos vns pestuje siln vu, avak vtom istom ase - paradoxne - nara nau slobodn vu aober ns onau dstojnos. Atak adikcia (zvislos) je na jednej strane zdedenou asou naej prirodzenosti, avak na strane druhej je zrove aj jej odporcom. Zvislos je ab-soltnou nepriatekou udskej slobody, protivnkou lsky. Avak - o je alm paradoxom - nae zvislosti ns mu vies khlbiemu oceneniu si Boej milos-ti vnaom ivote. Zvislosti s prostried-kom, ktor ns me privies na kolen.

Paradoxy zvislost ns ved kmno-hm otzkam. o je to vskutonosti z-vislos? Ak je jej duchovn vznam, jej skuton vzah kmilosti? Ak je rozdiel medzi zvislosou ahlbokou aseriz-nou starostlivosou oniekoho alebo onieo? Existuj dobr zvislosti? Aak tradin psycholgia nie je schopn pomc vzvislostiach, kde je potom mon njs pomoc? Zvislos nie je nieo, o by sme my sami boli schop-n zdola tm, e by sme na u pouili

nejak vhodn liek. Je tomu tak preto, lebo ksamotnej podstate zvislosti patr to, e prospieva aprofituje znaej sna-hy ojej zdolanie. Inmi slovami, tm, e sa ju sname zdola, ju vlastne kmime aona sa tm len upevuje avzmha (to je hrozn paradox).

Sila Boej MilostiHoci viem, e poznanie nejakej z-vislosti ete neoslobodzuje, me ns sn vies k tomu, e si uvedomme silu ahodnotu milosti. Milos (Boia) je najsilnejou mocou vo vesmre. Mi-los, ktor ponka Jei, je schopn nae potlania azvislosti avetky ostatn vntorn avonkajie sily, ktor sa sna-ia potlai slobodu nho srdca plne premeni. Amilos- to je Jei.

Ako s na nae represie azvislosti za pomoci Jeia? Spomeme si na velik-nov kresanstva: sv. Augustna, ktor bol zvisl na vetkom monom: na idech, vedomostiach, prci, ale najviac na sexe aktor vistom momente svojho ivota, ke u toho mal dos, so vetkm pra-til aotvoril sa pre Boiu milos. Znmy je jeho vrok: Pre seba si ns stvoril, Boe, anespokojn je nae srdce, po-km nespoinie vtebe. To je konta-tovanie otom, o sme povedali na za-iatku: Augustn rozpoznal, e vetky problmy jeho ivota s spsoben zle nasmerovanou tbou, ba o viac navia-zanou tbou. Stailo uneho rozpozna zkladn fundamentlnu tbu jeho i-vota atto tbu sprvne nasmerova. Podobne tomu bolo aj vivote sv. Ignca i sv. Frantika.

Toto bolo to, o chcel poveda Jei uom vNazarete aza toto ho vypska-li. Nevypskali ho vak Kafarnaumania apo nich mnoh ostatn. Obaja - aj Na-zaretania, aj Kafarnaumania - maj svojich nasledovnkov vminulosti aj dnes. Kde sme my?

Materil k tejto vahe je erpan zknihy: Gerald May, M.D., Addiction and Grace. Love and Spirituality in the Healing of Addictions, HarperSanFran-cisco, 1988


UDALOSTI


Nov kniha z vydavatestva Spolonosti Boieho Slova

Vpiatok 11. janura 2013 bola predsta-ven nov kniha zvydavatestva Spolo-nosti Boieho Slova. Autorom knihy je Karol Duk anzov knihy znie: Boie svetlo vtemnotch Paraguaja. Jezuitsk tt 1609 1768.

Prezentcia knihy sa konala vmisij-nom dome Arnolda Janssena vBratisla-ve-Petralke. Zastnil sa na nej autor knihy p. Karol Duk atie pter Drius ar, SVD, ktor psob vjednej zbva-lch indinskych redukci vBolvii akni-hu lektoroval.

Prezentciu knihy moderoval pter Jn Halama, SVD avprograme vystpi-li seminaristi Spolonosti Boieho Slova spiesami arecitciou ukky zknihy. Pter Drius ar vkrtkosti predstavil dejiny apodstatu jezuitskch redukci aautor knihy pn Duk sa podelil so svojimi zitkami aakosami, ktor pre-val poas psania knihy, ktor trvalo ce-lch 7 rokov. Nasledovala diskusia, ktor bola vemi iv. Debata oobsahu knihy ukzala, e tma je aktulna nielen ako historick zleitos ale aj ako podnet pre uvaovanie osolidarite, spravodlivosti, vernosti, poslunosti aj vnaej novodobej realite. Napokon si astnci prezentcie mohli zakpi knihu azotrva vosobnom rozhovore medzi sebou navzjom, ale aj sautorom knihy. Stretnutie sa zakonilo spolonm agap.

Prezentcia knihy oindinskych re-dukcich bola sasou trojdovej pr-pravy na sviatok patrna misijnho domu sv. Arnolda Janssena, ktor vyvr-cholila vnedeu 13. Janura 2013 slve-nm odpustovej sv. ome apopoludaj-ou besedou sptrom Driusom arom SVD, ktor bol aj hlavnm celebrantom aslvnostnm kazateom na sviatok Za-kladatea Spolonosti Boieho Slova.

UDALOSTI

Udalosti vo februri 20132. februr sviatok Obetovania Pna, Hromnice; medzinrodn de zasvtenho ivota;3. februr vroie mrtia blahoslavenej Mrie Heleny Stollenwerk, spoluzakladateky misijnej kongregcie Sluobnc Ducha Svtho (SSpS) (1900);11. februr Preblahoslaven Panna Mria Lurdsk; svetov de chorch;13. februr popolcov streda, zaiatok pstneho obdobia; Boieho Slova20., 22.,a 23. februr jarn kntrov dni, obsah modlitieb: Prprava na poknie ana sviatos zmierenia ainorod lska.

Misijn mysel apotoltu modlitby na mesiac februr:

Aby nrody, ktor s vo vojnovom konflikte, uprednostovali cestu budovania budcnosti v pokoji a mieri.

Misijn Vianoce

Misijn Vianoce vNitre. Sviatkom Zjavenia Pna oslavujeme zjave-nie sa Jeia Krista nielen vyvolenmu Izraelskmu nrodu, ale cel-mu udskmu pokoleniu. Cesta mudrcov scieom pokloni sa idov-skmu krovi ukazuje, e hadali toho, ktor bude krom nrodov. Ich prchod znamen, e aj pohania mu objavi Jeia aklaa sa mu ako Boiemu Synovi aSpasiteovi sveta. Tento sviatok patr kjednm znajvch pre misionrov Spolonosti Boieho Slova.

Tradcia oslavy Zjavenia Pna sa mimoriadnym spsobom uchov-vala audruje a doteraz. Tohoron Misijn Vianoce, ktor sa slvili 6. janura vMisijnom dome Matky Boej, boli obohaten oprezent-ciu abesedu sptrom Driusom arom, ktor psob vBolvii. At-mosfru Misijnch Vianoc sprjemnil kalvrsky spevcky zbor. Vetci prtomn sa priatesky stretli ipri malom pohosten, ktorm sa zavila oslava tohoronch Misijnch Vianoc.

ROZHOVORROZHOVOR



ROZHOVOR

Misionr z oravy medzi imigrantami

v Kalifornii Text a foto: P. Martin tefanec SVD

Pter Pavol Sochuk pochdza z Novoti na Orave. V roku 1991 vstpil k misionrom verbistom, teolgiu tudoval na Slovensku a v Nemecku. V roku 1999 bol vysvten za kaza. V tom istom roku odiiel na misie

do Kolumbie. Po ronej jazykovej prprave zaal pracova ako misionr v misijnej stanici Vigia del Fuerte.

Misia sa nachdzala v tom ase na povstalcami ovl-danom zem. Pavla So-chuka 23. septembra 2001 na ceste zMedellinu do Bogoty uniesla povstaleck skupina ELN N-rodn oslobodzovacia armda - aby ho vyuila ako rukojemnka. Po tom, ako sa do vyjednvania oPavlovom prepuste-n okamite zaangaovali medzinrod-n organizcie vrtane jeho najvych nadriadench vRme, povstalci misi-onra 27. septembra prepustili. al takmer cel rok strvil Pavol na Sloven-sku avNemecku. No na jese 2002 od-cestoval sp do Junej Ameriky, SVD ho vyslala do Panamy. Po polroku sa dozve-del, e ho potrebuj vjeho niekdajej kolumbijskej misii Vigia del Fuerte, kde psobil do roku 2007.

Od roku 2007 psob vKalifornii, konkrtne vprovincii SVD USA West. Najskr psobil ako kapln vKatedrle vSan Bernardino, CA. Teraz psob vo farnosti Nuestra Seora de Guadalupe vmeste Ontario nealeko Los Angeles. Ako dlho psob v USA? VKalifornii psobm u 5 rokov. Priiel som tu zKolumbie. Predtm, ako som priiel na tto farnos, psobil som ako

kapln vkatedrle vSan Bernardino. N biskup Mons. Gerald R. Barnes mi zveril vedenie tejto farnosti, ktor bola vtom ase bez kaza. Teraz som tu u viac ako dva roky. Je tu najrunej de v roku. Slvime svia-tok Panny Mrie Guadalupskej. Ako tu slvite tento sviatok? Cel noc acel de sme mali vo farnosti rzne aktivity. udia prichdzaj do kos-tola ucti si Pannu Mriu Guadalupsk. Slime pre nich sv. ome. Teraz veer (vde sviatku) je vyvrcholenie progra-mu, kde budeme ma ete dve svt ome, ktor budeme slvi spolone aj so slovenskmi misionrmi verbistami.

Pred sviatkom sme mali novnu, kto-r trvala 9 dn abola duchovnou prpra-vou na sviatok Guadalupskej Panny M-rie. Sviatok sprevdzali ptri Jn Kunr aMartin tefanec. Kad veer sa konala pobonos, prednka asv. oma. as na tchto duchovnch aktivitch bola vysok. Celch dev dn sme sa pripra-vovali na tento vek de pre mexick ud vnaej farnosti. Kto tvor tto farnos? Farnos Nuestra Seora de Guadalupe je hispnska farnos. Skoro cel farnos tvoria imigranti zMexika, Guatemaly,

Nikaragui, Hondurasu aSalvadoru. Je to vinou panielsky hovoriaca ko-munita. Star udia rozprvaj iba po panielsky. Deti, ktor chodia do koly, rozprvaj u aj po anglicky. Ak je poet veriacich, pre ktorch sli? Je to obrovsk komunita. Zaregistro-vanch mme vo farnosti okolo 10 tisc rodn. Popri tom nie je ete vea rodn zaregistrovanch. Ke rtame na ka-d rodinu vpriemere 3-4 lenov atch, ktor nie s zaregistrovan, odhadujeme, e farnos m a do 60 tisc veriacich. Mexiania s vinou veriaci katolci. Kostol bva stle pln. Vnedeu mme 6 svtch om. Pracuje vs tu viac kazov? V tejto farnosti psobme dvaja. Ja akapln, ktor je tie verbista. Korene m vo Vietname, narodil sa tam, ale vy-rastal vUSA. Tto farnos by si iada-la aj viac kazov, ale kvli nedostatku kazskch povolan to musme zvld-nu aj dvaja. Vo farnosti psob reho-n sestra zBolvie, ktor m na starosti nboensk vchovu aorganizovanie det amldee. Spravovanie takejto farnosti si asi vya-duje vea nmahy. o ti zaberie najviac asu?

Vea asu mi zaberie administratva. Mm sce tri sekretrky, ktor pom-haj sadministratvou, ale itak je prce stle dos. Som tu u tret rok sprvcom farnosti adenne objavujem nov veci astretvam novch ud. Kad tde mvam stretnutia, ktor organizuje naa diecza San Bernardino, tkajce sa riadenia farnosti aprce sumi. Toto pomha tunajm kazom, ktor s zo zahraniia, riei poiadavky tej- ktorej farnosti azabezpei plynul chod ka-dej nm zverenej farnosti. Ak duchovn aktivity robte vo farnosti? Je tu vek poet det amldee. Prich-dzaj na hodiny nboenstva, ktor m-vame vuebniach pri kostole. Pripravuj sa na prv svt prijmanie ana birmov-ku. Mvam aj program pre dospelch, zvl pre tch, ktorm chbaj sviatos-ti achc si ich doplni. Tento rok mme 56 dospelch, ktor sa pripravuj na krst alebo na birmovku.

Duchovn sprva je tie vemi vek. Mnoh udia prichdzaj na faru snaj-rznejmi problmami: rodinn prob-lmy, problmy tkajce sa prisaho-valectva a leglneho pobytu vkrajine apod. Vposlednch rokoch bolo vea ud rozdelench pre deportciu. Urit lenovia rodn sa museli vrti sp do Mexika alebo do inch krajn ich p-vodu. Vemi vea rodn sa takto rozde-

lilo kvli imigranmu statusu. Ke s rodiny takto rozdelen, vznikaj alie problmy. Mnoho naich farnkov pre-va takto krzu, lebo boli nten roz-deli sa ako rodiia. Mme tu rodiny, kde mama je vMexiku aotec sdemi je tu, vKalifornii.

Pri takomto vekom mnostve ud vysluhujeme vea sviatost, vemi asto ns volaj zaopatrova chorch aumie-rajcich. Pozn u ud vo farnosti? S udia ochotn pomc pri rznych farskch aktivitch? Pre ma to bola troka zmena dosta sa do tejto farnosti. Je to stabiln, obrov-sk aiv farnos. Je tu vemi vea talen-tov. Ke potrebujeme sformova nejak farsk skupiny, vdy njdeme ud ane-mme problm zostavi nejak skupinu, ktor potrebujeme. udia hadaj spo-loenstv, maj ochotu prehlbova svoju vieru. Je tu aj vea ochotnch ud adob-rovonkov, ktor svoje dary nezitne po-nkaj pre dobro celho spoloenstva.

Mal spoloenstv s zkladom ajad-rom aj tejto farnosti. Tisce ud prich-dzaj vsobotu avnedeu na sv. ome. Je to pre ma nemon pozna vetkch. Vmench spoloenstvch mm vak viacej monost spozna sa sumi. Ako by si porovnal misiu v Kolumbii s mi-siou v Kalifornii na tejto farnosti? Ke som pracoval vKolumbii, bola to prca viac vdungli, takpovediac vsta-

ve vojny. Prca tam bola nronejia po fyzickej strnke. Musel som sa vea presva pei po horch alebo lnom veslova po rieke. Bvalo to asto ne-bezpen, oho dkazom je aj to, e ma vtedy uniesli.

Na farnosti vKalifornii je to po strn-ke fyzickej pomerne jednoduch, ale n-ron zasa po strnke vedenia farnosti. Komunita farnkov je tu obrovsk. Moji farnci- imigranti si tie ete zvykaj na ivot vKalifornii. Prca na tejto farnosti je nron na as. Stretva sa aj so Slovkmi ijcimi v Los Angeles? Ke som bol ete kaplnom vSan Ber-nardino, nali ma tu Slovci ijci vLos Angeles. S zdruen vmalom spoloen-stve. Pravidelne sa stretvaj asi 4- krt do roka. Pozvali ma medzi seba asl-ievam pre nich aj sv. ome. Na Vianoce oakvame 200 Slovkov. Obbil si si Kaliforniu? Mysl, e tu zo-stane dlhie? ivot vAmerike m urit odlinosti, ktor lovek mus prija anaui sa eli ivotu vtejto krajine. Ke si lovek zvyk-ne na tto krajinu, zane sa mu pi. Vo farnosti je vea prce. Zatia sa nemusm b, e zostanem bez ud. Je tu vek z-ujem oduchovn ivot, o ma vemi te. Je tu ivot actim, e udia tu ns, ka-zov, potrebuj. Tem sa ztoho, e som tu amem pomha veriacim na ich ceste kBohu.


ROZHOVOR

Po dvoch tdoch dvania duchov-nej obnovy vKalifornii sme mali monos sptrom Jankom Kunrom navtvi jeho znmych vMexiku. Ato sme, samozrejme, vyuili na nvtevu najvieho ptneho miesta na sve-te - Guadalupe. Kad rok toto miesto navtvi zhruba 12 milinov ptnikov. Ke si pter Janko ako mlad kapln vNemovej vybavoval vroku 1992 vet-ky potrebn dokumenty, aby mohol ako misionr vycestova do Mexika, cho-dieval som, vtom ase ako maturant, knemu na duchovn formciu. Bol som u postulant SVD. artovali sme, e mono niekedy do Mexika pjdeme spolu. Vtedy sme vak vbec netuili, e raz sa to skutone spln.

Hlavn mesto Mexico City je ob-rovsk mesto, najvie mesto na svete. U zlietadla sme videli jeho vek rozlo-hu. Mesto m spolu spredmestiami do 30 milinov obyvateov. Nahusto posta-van domy, zke uliky azhora sa zdalo, e vmeste nie je iadna zele (vskuto-nosti je vmeste dos vea zelene). Vdiake sme videli mal kopec apri om zelen strechu baziliky Basilica de Sancta Ma-ra de Guadalupe. To miesto bolo nam cieom avemi sme sa teili, e pozdra-vme nau nebesk Matku krtko po jej sviatku (11. december sviatok Guada-lupskej Panny Mrie).

Od naich znmych trvala cesta do Guadalupe autobusom cez Mexiko City

viac ako 1 hodinu. Mesto je run. Vade je vea ud, na prechodoch vea chodcov, vuliciach tisce ut. VMexiku je kresan-stvo neoddelitenou sasou ivota. u-dia maj vo vekej cte obraz Panny M-rie Guadalupskej, ktor maj vyobrazen na rznych miestach: vdopravnch pros-triedkoch, na takch, kenkch apod. Je to sas prejavu ich hlbokej viery.

Ke sme sa priblili kbazilike, vimol som si mnohch ud, ktor ili kolena-ky. Zanechalo to vo mne vek dojem. T udia ili kolenaky po chodnku, aby vy-jadrili nebeskej Matke ich vek ctu. Ot-covia rodn pritom niesli na rukch svoje ratolesti asdverou sa blili desiatky, ba aj stovky metrov kmilostivmu obrazu Panny Mrie.

Vbazilike sme sa za hojnej asti pt-nikov koncelebrovali pri svtej omi. Na hlavnom oltri novej baziliky je obraz Panny Mrie, ktor nebol namaova-n udskou rukou, ale vznikol zzrane vdecembri 1531.

Prvch sto rokov bol obraz Naej milej Panej zGuadalupe vystaven bez ochrany proti kodlivm vplyvom po-asia atie dotykom per, ruencov, pa-mtnch predmetov. Je podivuhodn, e sa obraz dodnes nerozpadol, napriek tomu, e tilma mala ivotnos nanajv 20 rokov.

Vstarej- pvodnej bazilike (nach-dza sa hne veda novej), kde bol obraz vystaven ma zaujal ohnut kr vo vit-

rne. Vroku 1921 chcel niekto znii ob-raz Panny Mrie. Poloil na oltr bombu, ukryt vkvetinch. Vbuch zniil in obraz aiastone aj oltr, rozbil vetky okn, ohol kr, ktor bol vystaven vo vitrne, ale posvtn obraz ostal celkom neporuen.

Poas pobytu na farnosti Nuestra Seora de Guadalupe ipoas samot-nej nvtevy tohto ptneho miesta som bol povzbuden vierou jedno-duchch ud. Spoznal som ich obrov-sk dveru knebeskej Matke Mrii. Panna Mria sa zjavila ako jedna znich, zjavila sa ako ena zich rasy, ktor ich uistila, e je ich Matkou. To potvrdi-la slovami, ke sa prihovorila Juanovi Diegovi: Nech a ni neznepokojuje, nech a ni nezarmucuje, som stebou ja, tvoja Matka. Tak, ako bola Mria iv pri tomto prvom stretnut sIndi-nmi, tak jej iv prtomnos ctia Me-xiania a dodnes. Je to cti vcelkovej atmosfre tohto miesta. Ich tvre apre-javy vyjadruj, e Mriu vnmaj nie ako t, ktor je zviditenen na obraze i soche, ale je medzi nimi iv. Aona chrni svojich ctiteov.

Nvteva Guadalupe ma osobne po-vzbudila vmarinskej cte. Spolu sMe-xianmi som ija sptrom Jankom vd-vere prosil nebesk Matku za vetkch blzkych, za naich misijnch horliteov, spolubratov misionrov, itateov Hlasov avetkch znmych.

Navtvili sme Guadalupe

Text a foto: P. Martin tefanec SVD


HLASY Z MISI

FEBRUR 2013

Jeremi, prorok erpajci z viery

Text: P. Marek Vau SVD Foto: Archv SVD

Obdobie monarchie (11.-6. stor. pred Kristom), ktor v starovekom Izraeli zana vldou Saula aDvida, je poznamena-n psobenm prorokov. Boli to muovia vnmav na Bo hlas, ktorch Boh posielal kvladrom ikudu, aby im pripomnali sprv-nu cestu poda Boieho zkona. Kich zkladnm lohm teda ne-patrilo ani tak predpovedanie bu-dcnosti, ako skr upozorovanie na odklon od zmluvy, ktor uzav-rel Boh sudom pod Sinajom, na ceste zEgypta do zasbenej zeme.

Medzi prorokmi zvykneme rozliova tch, ktor po sebe ne-zanechali nijak psomn ma-teril (ako napr. prorok Eli aElizeus) atch, ktorch men nes biblick spisy oznaovan ako prorock; s to tzv. pro-roci spisovatelia. Tradine sa rozdeuj na dve skupiny. Viu skupinu tvoria dvansti mal proroci. Nazvaj sa tak, pretoe ich spisy s tle atvor ich len pr kapitol. Veda nich stoj poetne menia skupina, tyria tzv. vek proroci, ktor nm zanechali ob-san diela, zbierky prorockch vrokov z rznych prleitost adresovanch rznym skupinm, mestm i nrodom. Ktmto ty-rom sa rad iprorok Jeremi, po ktorom nesie meno starozkon-n biblick kniha obsahujca 52 kapitol. Nad vierou tohto Boie-ho mua sa vjej svetle zamyslme.

Povolan v mladostiAch, Pane, ve neviem hovo-ri, mladuk som (Jer 1,6). Kto by nepoznal tto jednoduch, apritom tak podstatn nmiet-ku Jeremia vokamihu jeho po-volania? Svoje povolanie opisuje prorok hne na zaiatku spisu. Cti sa by mladm aneschop-nm zoi-voi lohe, pred ktor ho Pn stavia. Jeho nmietka pra-men zvedomia vlastnch hra-nc. udsky sa na lohu proroka Jeremi necti. Je pred Bohom pravdiv, ni nezastiera anepred-stiera. Nieo podobn si me-me vimn pri povolan Moji-a (porov. Ex 34) aleboneskr ivanjelovom zvestovan Mrii (porov. Lk 1,26-38). Vskutku, po-slanie, ktor Pn dva, sa zd ud-sky neuskutoniten. Lene Boh nenechva loveka bez pomoci. Ako neskr nape apotol Pavol, Boh je vdy vern aaj vo chvach zdanlivo nezvldnutench loh askok d aj schopnos, aby ste mohli vydra (1Kor 10,13).

Jeremi dostva od Pna uis-tenie: Nehovor: Mladuk som, lebo pjde vade, kde a polem, apovie vetko, o ti prikem. Neboj sa ich, ve ja som stebou, aby som a vyslobodil (Jer 1,7-8). Uistenie osprevdzan Boh dopa pouenm otom, e on sm bude cez proroka hovori: Ha, vloil som svoje slov do tvojich st (1,9). Apoukazuje na mandovnk, ktor je zname-

nm jeho bdelho doprevdzania (porov. 1,11-12). Vpvodnom hebrejskom texte ide o slovn hru. Mandovnk sa toti povie aqed, aBoie bdenie zas ozna-uje slovesn tvar oqed. Tak, ako mandovnkov prt kvitne spomedzi stromov na jar prv, aby ukzal prchod jari, tak iBoh bude bdie nad naplnenm slova, ktor vloil do prorokovch st, aby nastala nov jar vzmluvnom vzahu svyvolenm udom. Pro-rok povzbuden Pnovm slo-vom sa teda poslania ujma.

Krza v nespechuAvak ten, ktormu Boh dva lohu, aby vytrhval arcal, ni-voil apustoil, aby [...] budoval asadil (1,10), predvdatene na-ra na akosti. Najm po smrti stretovho kra Jozia (+609 pred Kr.), ktor sa usiloval on-boensk reformu, ke sa vldy ujma kr Jojakim. Nechva si

sv. Psmo ns opako-vane u, e nie posol je dleit, ale ten, ktorho posiela Boh a jeho posolstvo.


ROK VIERY

vystava nov sdlo na kor naj-chudobnejch. Jeremi, ktor mu nastavuje zrkadlo (porov. Jer 22,13-19), je printen ujs aukrva sa (porov. Jer 36). Ne-istota azkos v tomto obdob doliehaj na proroka a do tej miery, e pred Bohom vyznva svoje sklamanie zo vetkho. Ne-spech dva za vinu Bohu. Vyta mu: Azda si mi klamnm poto-kom, na vodu ktorho sa nemo-no spoahn? (15,18). Alebo vo vyznan vJer 20,7-18 si shorkos-ou spomna na poiatok svojho povolania: Zvdzal si ma Pane, nu dal som sa zvies, uchopil si ma apremohol. Som na po-smech cel de, kad sa mi po-smieva...

Prorok vo svojej vntornej krze s Bohom hovor. Otvra mu svoje srdce aj so sanosa-mi aponosami. Neuzatvra sa do seba. Klope a priam bcha na dvere Boieho srdca aop

vom nachdza oporu. Zaznie-va knemu op uisujce Boie slovo, ktor neodstrauje akos-ti, ale dva prsub prtomnosti:

...bud proti tebe bojova, no nepremu a, lebo stebou som ja, aby som a spasil aoslobodil, hovor Pn (15,20). Boia techa pre proroka nespova vzmene vonkajch okolnost, ale vpo-silnen, ktor sa dotka vntra. T silu mono prija len vierou.

Vernos napriek protivenstvmJeremi pokrauje vo svojej mi-sii iuprostred kladov zo stra-ny nboenskch apolitickch predstaviteov. Na zklade falo-nho obvinenia ho uvrhn do vzenia (porov. 37,11-16) ahroz mu dokonca poprava. Je to vase, ke Jeruzalem el hrozbe baby-lonskch vojsk. Pnovo slovo, ktor Jeremi ohlasuje aby sa krovstvo nespoliehalo na spo-jencov z Egypta, le vydalo sa cestou nensilia nepasuje do plnov kra ajeho knieat. Zni-enie mesta je tak pre ich tvrdo-hlavos neodvratn; Jeremi sa vak dostva na slobodu (porov. Jer 3839). Jeho cesta potom ve-die do Egypta, kde pokrauje vupriamovan svojho pohadu na Boiu cestu (porov. Jer 4344).

Zver ivota proroka nm zo-stva neznmy. To ticho oom vak neprekvapuje. Sv. Psmo ns opakovane u, e nie posol je dleit, ale ten, ktorho posiela Boh ajeho posolstvo. Jeho slovo odovzdan prorokom pokrao-valo v prinan rody. Kniha proroka Jeremia je konkrt-nym ovocm, ktor nm zostalo a podnes. Pri jej tan meme ma dojem, e vnej prevldaj hrozby ako dsledok odklonu od Boej cesty. Vjej srdci sa vak ukrva ndhern posolstvo n-deje onovej zmluve, ktor Boh vlo do sdc ud (porov. 31,31-34), ktor sa vplnej miere usku-tonilo vJeiovi Kristovi.

+V starovekom Izraeli celibt nebol ben. Kazstvo naprklad spovalo na rodovej prslunosti a bolo odovzdvan z genercie na generciu, z otcov na synov. Aj Bohom vyvolen muovia, proroci, ktor komunikovali udu Boiu vu, boli zvyajne otcami rodn. Jednou z mla (ak nie jedinou) vnimkou je prorok Jeremi, ktor pochdzal z kazskho rodu (porov. Jer 1,1), a na Bo pokyn zostal slobodn, neoenil sa (porov. Jer 16). A tak nielen svojm prorockm slovom, ale aj samotnm tlom ivota sa stal predobrazom Jeia Krista.


ROK VIERY

FEBRUR 2013

Orechov Dvor sa nachdza za mestom Nitra. V soci-lnych bytoch tu od roku 2005 bva dnes pribline 60 rodn. Hoci ivot na tomto mieste nie je jednoduch, toko smevov arados-ti zmalikost njdeme mlokde. Sku-tone, chudobn sa vedia tei. Zaksi-li sme to u pred siedmimi rokmi, ke sme sa zaali pravidelne venova deom amldei ztejto lokality, spoznvali sme ich rodiny, ich trpenia, ale aj radosti. Boli asme van za ich dveru, za spo-znvanie inej rmskej kultry: pies-n, zvykov, tradci asto neznmych azaznvanch. Postupn prenikanie do reality, vktorej Rmovia ij, ns u chpa ich sprvanie apostoje bez posudzovania. To vak neznamen ni nevyadova.

Misijn sestry Sluobnice Ducha Svtho sa na Orechovom Dvore u es rokov venuj popoludajiemu vzde-lvaniu kolopovinnch det amldee. Tto innos finanne podporuje mesto Nitra aZbor dobrovonkov Zvrchova-nho maltzskeho rdu vSR. Ide omi-mokolsk neformlne vzdelvanie aovchovu det vkomunitnom centre. Kladieme draz na douovanie, psanie domcich loh ana prpravu det do koly. Tvorivm spsobom akombin-ciou rznych aktivt (hrami, saami) sa sname motivova vie imenie deti kradosti zuenia akpravidelnej kolskej dochdzke. Nezriedka obja-vujeme medzi nimi hudobn, vtvarn, modelrske, tanen ain talenty, ktor deti nemali monos prejavi.

Vuplynulom roku bol na Orecho-vom Dvore otvoren aj 0-t ronk Z. Sestry salezinky tu dopoludnia vyuu-

j najmladch iakov apoobede maj monos navtevova rzne krky. Do spoluprce s zapojen itudenti Fakul-ty zdravotnctva asocilnej prce Uni-verzity Kontantna Filozofa vNitre, ktor si vkomunitnom centre vyko-nvaj absolventsk prax, priom ns obohacuj hodnotnmi npadmi adeti sa teia novm priatestvm.

Skupine chlapcov sa pravidelne 1x vtdni venuje vdp. Viktor Tomny pripravuje ich na prijatie sviatost, na-vtevuje apovzbudzuje rodiny, zahr si snimi futbal alebo ich u pekn piesne.

Ako vyzer tak popoludnie na Orechovom Dvore? Sr. Katarna SSpS pe: Ke sa blime ku komunitnmu cen-tru, prvci lebo oni s zo koly doma najskr u sedia na schodoch asoa-kvanm pozeraj, i mu vojs dov-ntra urobi si domce lohy apripravi sa do koly. Bola som dnes vkole!

kri mal Vaneska Mem s dov-ntra? Budem ta! Mem u s? Erik nebol vkole! Bol som! kri zasa nato Erik. Nie, nebol si! Neklam! Ses-tra Katka, Erik nebol vkole!

Ete sme ani nestihli vystpi zauta atatistika, kto bol akto nebol vkole, je u uroben. Zle na tom, lebo do komunitnho centra poobede mu

SLUOBNICE DUCHA SVTHO

14 HLASY Z DOMOVA A MISI

Tvoj uda ak

Text: Sr. Pia, SSpS Foto: Archv SSpS


SLUOBNICE DUCHA SVTHO

prs len tie deti, ktor boli vkole. Hd-ka trv ete chvu, apotom je u jasn, kto vkole bol akto nie. D mi bod, e som bol vkole?... Mm dve lohy, budem ta... D mi bod? atakto sa to viac-menej opakuje kad de, ke deti zbadaj nae auto anm sa konene podar vojs dovntra. Tabua sbodmi

je vemi dleit, lebo na konci mesiaca si deti za body mu nieo kpi. Na-miesto bodov dostan imitciu peaz amu si za ne vybra zvec, ktor s vyloen na stoloch. Medzi tmito ve-cami sa daj njs naprklad farbiky, kolsk dosky, zoity, ceruzky, hraky... avetko to, o dostaneme od dobrch ud ameme to posun alej. Otento nkup je vek zujem. Marek, Joko, Erika, Vaneska avetci ostatn vedia, e to, o si zober, si poctivm plnenm svojich povinnost zaslili. Joko Lakato odchdza vemi spokoj-n. Za november zskal 40 bodov amo-hol si kpi kolsk dosky sautami na obale. Sestra Katka, nabudce, ke budem ma 40 bodov, zoberiem si tie vek na kniky, dobre? Evka odch-dza sklaman, lebo mala vea vyme-kanch hodn vkole amohla si za 10 bodov zobra len hraku... tie by chce-la kolsk dosky. Vidm jej sklamanie, je mi smutno, ale dfam, e na budci mesiac bude Manci (tak ju volaj po cignsky) napriek neochote astejie chodi do koly.

alie aktivity poas rokaUjo Bebjak je Mikul! Ujo Bebjak je Mikul! ozvali sa vkriky det, kto-rm sa podarilo vobleen biskupa Mi-kula rozpozna Ing. Vladimra Beb-jaka (ternneho socilneho asistenta). Ochvu boli pred dverami vetky deti. Nedokavm vkrikom nebolo konca, km si kad neodniesol od sv. Miku-la spravodliv odmenu.

Pred Vianocami sme po zasnee-nom Orechovom Dvore hadali pr-streie pre Sv. Rodinu. Hne, ako sme vyli zkomunitnho centra, boli pri ns deti: Sestrika, kde idete dnes? Prde-te knm? Prte knm! Teraz prte knm, nie zajtra! Teraz! Pr knm, tvoj ud a ak, pr knm ako priate n...- spievame. Sr. Maja FMA hr na gitare, sr. Vierka SSpS nesie zaplen adventn veniec asr. Eva FMA obraz Panny Mrie. Stojme vkuchyni pri sto-le. Dvaj sa na ns rozosmiate oi det a tie aj oakvajce oi rodiov. o vlastne chceme? Mono sme nieo do-niesli? Veru, doniesli sme... doniesli sme pozvanie, aby sme sa spolu pripravili na prchod Jeia. Chodme od bytu kbytu, od dver kdverm. Klopeme anesme-lo vstupujeme sndejou, e srdcia pre Pna bud otvoren.

Rodiny zOrechovho Dvora vo svojej jednoduchosti sctou prijmaj actia si Jeia, Mriu isv. Jozefa. Dobrota Boha, ktor sa zlsky stal pre ns chudobnm abezbrannm, je nieo, omu rozume-j. Lskavos, dobrota ajednoduchos doke otvra nae srdcia, prijma sa navzjom apomha si.

Vyslovujeme primn Pn Boh za-pla vetkm naim dobrodincom, kto-r nm rznymi spsobmi pomhaj ohlasova radostn zves oBohu Ls-ke prve tmto uom.


KATECHIZMUS

Krst je prv anajdleitejia sviatos. Je svia-tosou viery. Ako vieme, e viera je dar, tak aj sviatos krstu je vekm darom Krista svojej Cirkvi. Krst sa vdy jav, ako by bol spojen svierou: Ver vPna Jeia abude spasen ty aj tvoj dom, hovor svt Pavol strcovi vzenia vo Filipch. Arozprvanie pokrauje: ... ahne sa dal pokrsti on ivetci jeho domci (Sk 16, 31. 33).

Krstom sa zmvaj vetky hriechy i tresty za hriechy (porov. KKC, 1263). Krstom sa lovek stva synom nebeskho Otca, spoludediom sKristom achrmom Ducha Svtho (porov. KKC, 1265).

To, na o sa chcem zamera tmto lnkom, vak nie je len opakovanie tradinej nuky katechiz-mu. Mnoh sasn udia nechpu krst, pochybuj ojeho inku aspochybuj prax krstu det. Na tto tmu vydala vr. 1980 Kongregcia pre nuku viery intrukciu snzvom Pastoralis actio (alej PA), kto-r odpoved na modern nmietky voi krstu det. Mono ste sa snimi stretli alebo sa ete len stretne-te. Nasledujce riadky nie s celkovm prekladom tejto intrukcie, ale s tam pouit niektor jej asti.

M kaz prvo odmietnu krst dieaa?Aj napriek tomu, e krst je vemi dleit sviatos, vyslenie krstu dieaa me by oddialen, alebo dokonca aj odmietnut, ak kaz nem iadne se-rizne predpoklady, e diea bude vychovan vau-tentickom kresanskom duchu (porov. PA, 28). Ide tu oto, e milos krstu me dosiahnu pln zrelos len vtedy, ak je diea vychovan vo viere tak slovom, ako iprkladom. Krst det u svojou povahou vy-aduje katechument po krste. Nejde len opotrebn pouenie okrste, ale aj onevyhnutn rozvjanie krs-tnej milosti poas rastu osoby. Tu je vlastn miesto katechzy. (KKC, 1231).

Preo sa krstia mal deti? Je to vbec platn, ke neuvaj rozum a nie s si vedom toho, o sa deje?Prax krsti mal deti je od nepamti tradciou Cirkvi. Od druhho storoia s onej vslovn sve-dectv. Je vak celkom mon, e u od zaiatku kazateskej innosti apotolov, ke prijali krst cel domy, boli pokrsten aj mal deti. (KKC, 1252). Aj vtedy, ke mme okrste det u psomn zmien-ky, nikdy nie je krst vnman ako nejak novota, ale je vnman ako dvny zvyk (porov. PA, 4). VNo-vom Zkone sa sce spomna viera pred krstom, ale kee krst bol adresovan predovetkm prvm kresanom (t boli vinou pokrsten ako dospel) nememe oakva, e sa zameriava priamo na otzku krstu det. Aj preto nm Boh dal tradciu aCirkev, aby ns voviedla do plnej pravdy. Mno-h otzky, ktor sa nerieia aani nemohli riei vo Svtom Psme, riei pod vedenm Ducha Svtho Uitesk rad Cirkvi.

Krst det je platn. Diea je osobou ame sa sta Bom dieaom aspoludediom Krista, ato aj vte-dy, ke si to ete neuvedomuje (porov. PA, 20). Treba si uvedomi, e duchovn ivot, aj ke pre ns ud je pre pln rozvinutie spojen stelesnm apsychic-km dozretm, je na inej rovni ako fyzick apsy-chick zrelos. Jednoducho povedan, Boh me udeli milos aj tm, ktor si to ete neuvedomuj, ve on je n Stvorite avie, ako ns stvoril. Mme otom zmienky aj vo Svtom Psme, ke anjel pro-rokuje oJnovi Krstiteovi: Lebo on bude vek pred Pnom. Vno aopojn npoj pi nebude au vmatkinom lone ho napln Duch Svt. (Lk 1, 15).

Sv. Tom Akvinsk pe: Telesn vek nepod-mieuje duu. Preto lovek me aj vdetskom veku dosiahnu dokonalos duchovnho veku, oktorej

Krst,sviatos viery

Text: P. Igor Kr SVD

Foto: Archv SVD

11. oktbra 2012 sme zaali Rok viery. Tento rok ns vyzva nielen k tomu, aby sme upev-nili svoju vieru, ale aj k tomu, aby sme ju obo-hatili o nov poznanie. Katechza dospelch nie je na Slovensku v idelnom stave. Preto vyuvame tto monos poveda si osi o na-ej viere aj v Mladom Misionrovi.


KATECHIZMUS

hovor Mdros: ,Nie dlh roky robia starobu hod-nou cti, ani sa ona nemeria potom rokov. [4, 8]. Preto mnoh vdetskom veku vaka sile Ducha Sv-tho, ktor prijali, udatne bojovali a po preliatie krvi za Krista. (Summa theologiae, 3, q. 72, a. 8, ad 2 In KKC, 1308). Aj ke je krst sviatosou viery, neznamen to, e ten, kto nie je schopn vyzna vieru (diea alebo mentlne postihnut), nem by pokrsten. Vieru vprpade dieaa vyznvaj rodi-ia. i u ide odospelho, alebo odiea, lovek je vdy pokrsten vo viere Cirkvi. Svedectvo otom, e viera jednho loveka me pomc druhmu vo viere, ktor dokonca ani nie je prtomn, nach-dzame aj vevanjeliu, vprbehu ouzdraven dcry Srofenianky: Vtedy jej Jei povedal: ena, vek je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chce. Aod tej hodiny bola jej dcra zdrav. (Mt 15, 28).

alia vec na povzbudenie. Sviatos krstu pred-poklad vieru, je jej vyjadrenm, ale ako hovor intrukcia Pastoralis actio, 18: Vslade suenm Tridentskho koncilu osviatostiach krst nie je iba znakom viery, ale aj jej prinou.

Nie je to nefr voi dieau? Ve rodi za neho rob rozhodnutie, ktor ovplyvn cel jeho ivot! Nebolo by lepie necha ho vyrs, nech sa rozhodne samo?Nie je to nefr. Vea rozhodnut robia rodiia za svoje deti. Kto zns si vybral svoje meno, bydlisko alebo kolu, na ktor chodil ako diea? Vetky tie-to veci amnoh in ns vemi ovplyvuj po cel n ivot. Robia ich za ns rodiia. Preo by rodi-ia nemohli urobi za diea rozhodnutie, ak s si ist, e ono pozitvne ovplyvn ich diea? Ve pred-sa rodiia chc to najlepie pre svoje diea. Akrst je po duchovnej strnke to najlepie, o mu mu

da. Samozrejme, e skrstom s spojen aj zvz-ky, ale nedaj sa porovnva smilosami, ktor sa pri om dostvaj. Keby Vm niekto daroval plne zariaden luxusn vilu vkrsnom prostred, pove-dali by ste mu: Ja ju nechcem, lebo to bude zvzok abudem sa musie ou stara.? Krst je tou vilou, ktor nm Boh dva zadarmo. Naa starostlivos je oproti vekosti tohto daru len malou asou. u-dia, ktor namietaj, neveria ueniu Cirkvi okrste, ktor je vekm dobrodenm. Keby to vedeli, iste by ns skr pochopili.

Ete jedna poznmka ovchove. Poveda: ne-budem ovplyvova diea, aby sa potom rozhodlo slobodne, je vek omyl. Modern doba urobila zo slobody bika. Pravda je vak tak, e slobo-da nie je cie, ale prostriedok. Dobro je cieom, ku ktormu chceme smerova. Diea sa ete nevie roz-hodova amus sa naui rozhodova pre dobro. Musme mu ukza, o je dobr. Neprivdza die-a kdobrmu automaticky znamen navies ho na zl, pretoe lovek pre svoju naruen udsk pri-rodzenos (kvli dedinmu hriechu) je nchyln na zlo. Ak diea nebudeme vychovva, ukodme mu. Poviem prklad (aj ke je trochu pritiahnut za vlasy): Rodi si povie: Nebudem obmedzova mjho syna vjeho rozhodnut, i bude chodi po ulici nah, alebo obleen. Chcem, aby bol slo-bodn. Nechm ho vyrs vslobode, apotom sa rozhodne. Tento rodi zabudol na fakt, e oblie-ka sa je dobr, apreto vychovva diea vtomto duchu je sprvne apotrebn. Naa sloboda je na to, aby sa sprvne vyuila. aka na dospelos je nezmysel. Ve aj star slovensk mdros hovor: Ohbaj ma mamko, pokm som ja Janko. Chce-me necha pokrsti diea, lebo verme, e krst je to najlepie pre neho. Samozrejme, nesta iba ne-cha pokrsti diea, potrebn je ho aj vychova vo viere aukza mu dobr prklad. Chyba me by aj vtom, e kresanstvo niektor vnmaj takmer ako otroctvo, do ktorho vrhme diea, avak opak je pravdou, naplno it kresanstvo je skutonou slobodou (porov. PA, 22).

Je to iba o slach? Cirkev chce ma o najviac lenov, aby sa mala m oha?Nie je to oslach. Je to otom, o je pre loveka naj-lepie anevyhnutn. Cirkev nepozn nijak in prostriedok na zaistenie vstupu do venej blaenos-ti, pozn iba krst. Preto sa chrni, aby nezanedbala poslanie, ktor dostala od Pna, ie postara sa, aby boli znovuzroden zvody azDucha vetci, ktor mu by pokrsten. (KKC, 1257).

Z Venho mesta...

Text a foto: P. Jakub Rajni SVD

Srdene vs pozdravujeme zRma, samho srdca Cirkvi, ako aj z administratvneho centra Sponosti Boieho slo-va, kde sme sa tento rok zBoej proz-retenosti zili naraz a siedmi Slovci. Ak sa nemlim, je to najvia sloven-sk komunita, ie najvie sstrede-nie slovenskch verbistov na jednom mieste, pravdae mimo Slovenska. Av-ak sasne je tto komunita aj trochu zvltna, lebo jej siedmi lenovia pat-ria do tyroch rznych provinci alen dvaja znich maj misijn urenie Rm. Verbisti toti spolu smisijnm urenm menia svoje lenstvo zjednej provin-cie na druh, ateda nie s vmisich len doasne vypoian i na vlete. Teda vkonenom dsledku mme spo-lon jedine to, e bvame vrovnakom dome Kolgiu Boieho slova, ktor je sdlom generlneho predstavenho a jeho spolupracovnkov aokrem toho m kad zns svoje vlastn po-slanie: radslubu vsprve spolo-nosti, chod domu, tdium apodobne. Vkrtkosti by som vm rd okadom zns napsal ato od toho najskr naro-denho a po toho najmladieho.

P. Milan Bubk. Pvodom zPaty. Je znmy svojimi kzami zUniverzitn-ho pastoranho centra, kde psobil ako sprvca, ako aj zVatiknskeho rozhlasu. Po dobu iestich rokov vykonval vSVD na jej celosvetovej rovni funkciu koor-dintora pre Spravodlivos, pokoj ain-tegritu stvorenstva (JPIC). Kjeho zuj-mom patria pota, kutilstvo, hudba i rekrean porty. Je lenom Slovenskej

provincie vyatm na slubu vsprve Spolonosti, ktor sa oskoro pribli ku koncu, aak ho zase nov misia, zrejme op na Slovensku.

Br. Roman Prcch. Je zns vRme najdlhie, ato od roku 2003 apredtm bol ete 2 roky vkomunite vNemi- asi 30 km od Rma. Pochdza zPovaskej Bystrice. Je misijnm bratom zasvte-nm rehonmi submi. Jeho terajm poslanm je prca na vrtnici gene-rlneho domu. Vo vonom ase sa rd venuje svojej zhradke, ktor sa pi kaktusmi, agvami, aloami ainmi su-kulentmi. Je lenom rmskej komunity, ktor je osobitnou jednotkou nezvis-lou na Talianskej provincii.

P. Ondrej Peta. Pochdza zo Slo-venskej Vsi. Po vysviacke bol posla-n do Bolvie, kde pracoval 7 rokov, aaj vsasnosti je lenom Bolvijskej provincie. Do Rma priiel pred ro-

kom tudova biblick teolgiu na P-peskej univerzite sv. Toma (udovo Angellicum). Okrem tdia sa rd venuje povaniu hudby, fotografo-vaniu i pozeraniu filmov.

Br. Jn Moj. Je druhm riadnym lenom samostatnej rmskej komuni-ty amomentlne tie lenom domovej rady. Pochdza zRuomberka. Je reho-

nkom misijnm bratom avRme m na starosti fotografick archv SVD, nkupy pre dom at. Jeho konkom je fotografovanie (zktorho m uroben aj oficilny diplom), starostlivos okve-ty, mal sklenk astarostlivos onae aut. VRme je od roku 2006.

P. Marek Vau. Narodil sa avyras-tal vNitre pod Kalvriou. Je vRme u na druhom tudijnom pobyte, tuduje biblick teolgiu na Ppeskej Grego-rovej univerzite (udovo Gregoriana). Sasne aj vyuuje exegzu Svtho Psma na Teologickej fakulte Trnav-skej univerzity. Je lenom Slovenskej provincie SVD. Medzi jeho zuby patr tdium, ofrovanie, sprevdzanie host po Rme, turistika ain.

P. Jakub Rajni. Je Bratislavan z Petralky, no je lenom Japonskej provincie. as svojej formcie, ako aj tdia teolgie absolvoval vJapon-

P. Milan Bubk Br. Roman PrcchP. Ondrej PetaP. Peter Diko


HISTRIA

sku, kde strvil dohromady 7 rokov. VRme, kam priiel tento rok, tuduje zpoverenia svojich predstavench mo-rlnu teolgiu ato na intitte zvanom Accademia Alfonsiana. Vo vonom ase sa venuje hudbe (hra na organe, na kla-vri, spev...) i tdiu cudzch jazykov.

Ako vidte, kad zns m svoje oso-bitn poslanie, zujmy i npl prce.

Napriek svojim povinnostiam vadmi-nistratve i vtdiu, ktor s u sam osebe misiou, sa venujeme vrmci svojich monost aj pastoranm akti-vitm mimo domu. Poda potreby sl-ime sv. ome pre niektor komunity rehonch sestier, vypomhame v ta-lianskych farnostiach, najm na vek sviatky. Ak sa d, sname sa tie zast-ova na ivote Slovenskej katolckej misie vRme, ktor sa schdza kad nedeu poobede na slvenie Eucha-ristie po slovensky. Nedvno, na Misij-n nedeu, sme lenov tejto slovenskej komunity pozvali pre zmenu knm do Kolgia apo sv. omi sme im priblili situciu vmisich i svoje vlastn sk-senosti. Vcudzom svete vdy dobre padne pou svoj rodn jazyk...

Na zver by som vm ete rd pribl-il situciu vnaom rehonom dome, KOLGIU BOIEHO SLOVA (Colle-gio del Verbo Divino). Poiatky tohto objektu siahaj a do db nho zakla-datea, ktor do Rma poslal tudova prvch troch spolubratov, ktor tvorili

komunitu sv. Rafaela. Tto spoiatku mal komunita sa vseptembri 1928 pre-sunula do novho objektu, kde sdli a podnes. Dom ako tak bol, samozrejme, medzitm u rekontruovan. Hlavnou funkciou nho Kolgia je by sdlom generlneho predstavenho, jeho rady a inch spolupracovnkov. Po druh, je to tie miesto pre naich spolubratov

prichdzajcich na vyie tdi, take je ns tu vetkch spolu asi 80 verbistov. Vedieme tu svoj rehon ivot, pripravu-jeme sa tu na nvrat do svojich provinci adochdzame odtiato kad na svoju univerzitu poda prslunho zamerania.

Ke tate tieto riadky, je asi medzi nami al Slovk, P. Peter Diko, p-vodom zTerchovej, ktorho misiou m by nron prca vsprve naej medzi-nrodnej spolonosti. Ist as psobil ako misionr na Papui Novej Guinei avposlednch rokoch vyuoval teolgiu vAustrlii. Preto vs prosme omodlit-by za ns siedmych, za n apotolt aza ud, ku ktorm sme alebo vbudcnosti budeme poslan.

Br. Jn Moj P. Marek Vau P. Jakub Rajni

KRTKA SPRVA

FEBRUR 2013 19HLASY Z DOMOVA A MISI

HLASY Z MISI

Misijn krajina Egypt

Text: P. Karol Bomansk SVD Foto: Archv SVD

Egyptsk arabsk republika je druhou vemi zaudnenou af-rickou zemou /po Nigrii/*. Vinu zemia tvor p. Obyvatestvo je sstreden najm vdol rieky Nl, ako aj pozd Suez-skho kanla, o je vlastne umel vodn cesta, ktor spojuje Stredozemn more servenm morom. Tento prieplav skrtil cestu zVekej Britnie do Indie o9.700 km. Okrem nlskeho dolia m Egypt tri hlavn oblasti. Na vchode je to Arabsk p, ktor na juhu pre-chdza vNbijsk p ana zpade je to Lbijsk p, ktor je sasou Sa-hary. Synajsk polostrov, ktor le na vchode od Suezu je vemi hornat. Nachdza sa tu najvyia hora Egypta Mount Katherine /2637 m/. Vspomnanch oblastiach sa nachdza len vemi mlo oby-vatestva.

Podnebieo sa tka podnebia, Egypt je vemi suchou oblasou. Ojedi-nel vodn zrky prichdzaj pov-ine vzime. Egyptsk zem patr knaj-slnenejm miestam na svete. Zimy s tu vemi mierne alet s vemi hor-ce. Neprjemn s horce pran vet-ry, ktor van zpte do dolia Nlu.

Histria krajinyStarovek Egypt, ktorho civilizcia vznikla u v tvrtom tiscro pred Kristom, bol jednm z najvznam-nejch ttov staroveku. Po celej zemi boli vybudovan pyramdy, rzne chr-my abohato vyzdoben hrobky. Vek

zdroj vznanch osobnost bol v-datnm zdrojom informci ovysokej kultre tejto doby. Po pde Egyptskej re sa zemia zmocnili Grci, neskor-ie Rimania avsiedmom storo dobyli Egypt Arabi. T tam zaviedli arabsk ja-zyk aislam. Vsasnosti sa tak vina Egypanov povauje za Arabov. Od 16. storoia bol Egypt sasou Osmanskej re avroku 1914 sa stal britskm pro-tektortom. Vroku 1922 zskal Egypt iaston samostatnos abolo vyhl-sen egyptsk krovstvo. Vroku 1952 bol kr zbaven moci aEgypt sa stal republikou. Vpolovici dvadsiateho sto-roia po vzniku Izraela nastala vEgypte sria rznych vojen. Vroku 1979 bola

podpsan mierov dohoda sIzraelom aEgypt zskal op Sinay, oktor priiel poas vojny vroku 1967.

daje o krajineEgypt, tto krajina so starou abohatou histriou meria vye milina tvorco-vch kilometrov am vye 81 milinov obyvateov /2009/. Hlavn mesto je K-hira, ktor m vye 8 milinov obyva-teov. ttnym zriadenm je republika sadministratvnym usporiadanm 26. provinci. radnm jazykom je arab-ina. Poda rasovho anrodnostnho

zloenia obva krajinu 99,6% Arabov. Zcelkovho potu obyvateov je len 9 % katolkov vchodnch obradov, ktor patria pod vrchn sprvu kongregcie pre vchodn cirkvi.

Nboensk ivotAko uvdza kardinl Tomko, zkres-anov s pomerne poetn pravoslv-ni kopti. Katolcki kopti maj na ele svojho kardinla. Na prelome druhho atretieho tiscroia tu bolo spolu tr-ns diecz. VKhire bol pred vye 30. rokmi vysvten vchaldejskom obrade Chrm Panny Mrie Fatimskej. Tento chrm navtevuj aj mohamednske eny, pretoe si myslia, e je zasvten Fatime, Mohamedovej dcre. Egypt je krajinou, ktor za nejak as hostila Svt Rodinu poas panovania Hero-desa. Po rozden apotolov tam poda tradcie psobil svt Marek. Vprvch

Egyptsk pyramdy vystavan z obrovskch kamennch blokov patria medzi najvie stavby vytvoren udskou rukou.


MISIJN KRAJINA

storoiach po Kristovi sa Alexandria stala centrom kresanskho ivota, ako aj sdlom patriarchu. Nsiln vpd isla-muprekazil plnie pokresanenie tej-to krajiny. Ostalo tu vak kresanstvo vchodnho obradu. Priemern dka ivota umuov vEgypte je 63 rokov, uien 73 rokov. Poet lekrov na de-satisc obyvateov je 5.

Turisticky atraktvna krajinaEgypt stle ostva najnavtevovanejou krajinou voblasti cestovnho ruchu. Vek vznam pre ekonomiku pred-stavuje strategick poloha na rozhran kontinentov aprjmy zo Suezskho ka-nla. Ke sa pozrieme do alekej mi-nulosti krajiny, pre egyptsk nboen-stvo je typick viera vposmrtn ivot. Preto sa nememe divi, e strednm bodom, zktorho vychdza egyptsk kultra, bola prve smr. Star Egyp-

ania verili, e ivot loveka nekon smrou, ale pokrauje na onom svete. Ke sa dostavila smr, zaalo sa pre-chodn obdobie 70 dn, kedy prebie-hala mumifikcia. Vokamiku smrti opustil duch zomrelho telo avrtil sa doho po prechodnom obdob vde pohrebu. Toto nboenstvo je jedno zprvch, ktor vznikli. Dva nm na-hliadnu, omu Egypania verili. Zce-lho egyptskho nboenstva pozn-me dnes najlepie tto jeho as, ktor sa tka posmrtnho ivota. Egypania boli povaovan za jeden znajzbonej-ch nrodov. Mali okolo 2500 bohov, ktorch uctievali. Egypania boli tie vemi poveriv.

Egyptsk pyramdy prv div svetaEgyptsk pyramdy vystavan zobrov-skch kamennch blokov patria medzi najvie stavby vytvoren udskou ru-

kou. Dnes je ich vEgypte evidovanch potom okolo sto. Najvie pyramdy boli postaven vGize - Cheopsovova, Chefrnova aMenkaureho. Vek Che-opsova pyramda bola postaven pri-bline vrokoch 2580-2560 pred Kris-tom. Dosahuje vku 137 m. alie zpyramdovch oblast sa nachdzaj vSakkre, Absre, Dahre, Mdme ael-Lhne.

Nboenstvo odpradvna siln sas EgypanovEgypt m v medzinrodnej politike nesporne vznamn lohu. udia po-vine odmietaj zpadn vplyvy aich spsob ivota. Mnoh znich sa obraca-j kprincpom islamskho fundamen-talizmu. Nboenstvo tvorilo dleit sas ivota Egypanov. Cel ivot sa pripravovali na venos. Svojim bohom stavali obrovsk chrmy apreukazova-li im vek pozornos. Stopy po tomto vetkom njdeme vEgypte idnes. Sta-r Egypania, ako povedal Herodotos, boli rozhodne najzbonej zo vetkch ud. V tejto viere neboli osamoten. Nboenstvo pramen ztby po ivo-te, o je vlastne znme takmer vetkm uom.

EGYPTZaujmavosti krajiny:

Hlavn mesto: Khiraradn jazyk: arabinattne zriadenie: republikaVznik: 28. februr 1922

Susedia: Izrael, Sudn, Lbya

Rozloha: celkov 1 001 449 km, voda 6 008 km (0,6 %)Poet obyvateov: (2005) 74 033 000hustota (2005) 74 /km

Mena: egyptsk libra (EGP)


MISIJN KRAJINA


HLASY Z MISI

Pozdrav zo zimbabwe

Text: Kamil Koan SVD Foto: Archv SVD

Mil misijn priatelia,vZimbabwe som u jeden rok. Pre-bjam sa pomaliky sBoou pomo-cou cez vetky kultrne ajazykov ba-riry aum sa bi Pna vsrdciach mojich krsnych, no doranch ud vZimbabwe. Aj do naej milej mest-skej farnosti Svtej Rodiny vNkete, kde viac-menej spene kaplnim u od septembra, prili Vianoce. Nae de-rence nm zahrali prbeh narodenia Pna. Kostol bol takmer przdny, lebo vina ud odchdza cez sviatky k svojim prbuznm na vidiek. Preto tu zostalo len pr rodn, vktorch vak nie je vea chlapcov - preto museli skoro vetky postavy vo vianonom prbehu zvldnu dievat.

Kee udia tu radi spievaj, urobili ztoho muzikl ado chytavch pies-n sa potom zapjali vetci prtomn. Akee tento prbeh hraj deti ka-d Vianoce poda toho istho scenra, mnoh z publika za zapjali aj do dia-lgov, ktor u vedia naspam. Anjeli pri kadom svojom vstupe neustle mvali rukami, o je lacnejia verzia zo-brazenia krdel. Na kostmoch celkovo dos uetrili. Najdrahia bola hviezda, lebo na u bolo treba min jeden kan-celrsky papier ameter drtu. Mria, ako typick dnen dieva zNkety, bola primerane sebavedom avdy ila bez vykrcania rovno kveci. To miestami aj anjela Gabriela zaskoilo. AJozef, ke sa od nej dozvedel, e je tehotn - ako sprvny Afrian - narobil sou krik anedal jej ancu ani protirei. Ale ako vieme, Gabriel mu to potom vytmavil aSvt Rodina bola znova pekne po-kope. Nedvno sme mali vZimbabwe stanie obyvatestva. Povzbudzujce

ttne hesl ako Nechaj sa zapota, pom nrodu! zapasovali elegantne aj do vianonho prbehu, atak sme sa puili od smiechu, ke sa svt pr chystal na cestu do Betlehema. Spom-nam si, ako sme na Slovensku pouvali na podobn predstavenia plyov ovce. Tu plyov ovce nemme, niekto teda musel ovcu zahra, aby vyzerali pastieri hodnoverne aaby mali o darova Je-ikovi. Hm, Jeiko... nu, iv bbt-ko nikto nemal odvahu poskytn aani bbiku vtvare bbtka sa nepodarilo zohna, take ako Jezuliatko poslil star handrov medvedk. Kad, kto priiel na nvtevu do betlehemskej matale, novorodenca povinne po-kolembal apochvlil: Ale je krsny! - Ale je asn! - Ale je zlatuk! Len som akal, kedy to niekto nevydr apraskne: Ale je medve! Vetci vak hrdinsky vydrali, hoci sa cel triasli od nasilu zadriavanho smiechu. Ej veru, dobr s to herci, tie nae derence.

Ztohto majstrovskho kska ete sto-j za zmienku nvteva troch mudrcov uHerodesa. Podaktor okolit kmene ete maj svojich krov, preto tu eti-keta africkho krovskho dvora nie je neznma. Vrmci prchodu mudr-cov sme teda videli tradin vekolep pozdravy krovi, ale aj tradin kom-plikcie sosobnou strou vrtane bez-penostnej prehliadky prichdzajcich.

Napriek naivnej jednoduchosti achudobnm efektom bolo toto pred-stavenie najkrajm (apopravde jedi-nm) spestrenm vianonho obdobia vnaom kostole. Ke sa Vm podarilo dota a sem, spomete si, prosm, vmodlitbe na tieto nae dietky, aby znich vyrstli astnej udia aslobod-nej kresania ne s dnes ich rodiia.

Aby ste mali predstavu, ako to uns vyzer, pripnam fotku znho kostola.

Svakou Pter Kamil Koan SVD

Knhkupectvo VerbumTEL: 037/7769420; FAX: 037/7769437; mAiL: [email protected]

Objednvac kupn Objednvam si zvzne na dobierku uveden tituly: poet ks strun nzov cena----Meno a priezvisko: Ulica:

Mesto, PS: Podpis: Tel.:

Objednvac kupn mono posiela na adresu: Knhkupectvo VERBUM, Kalvria 3, 949 01 Nitra, tel: 037/ 7769420; fax: 037/ 7769437; mail: [email protected]

Modlitby v akch situcichBrat Bernard Marie OFSAutor sa neuspokojuje sprak-tickou apestrou antolgiou hlavnch modlitieb, ktor obsahuje almy, modlitby ksvtej Rite, i svtcom da. Poka sa modlitby osviei azretenejie ich spoji sevan-jeliom atradciou Cirkvi.120 strn, cena: 3,30 EUR

Jei mj uzdravovateElias VellaPter Elias Vella vtejto knihe poukazuje na mnoh pri-ny nho utrpenia azrove jednoducho a zrozumite-ne privdza k osobnmu stretnutiu s Jeiom, jedi-nm Uzdravovateom.440 strn, cena: 9,73 EUR

Jei uzdravuje z depresieMria VicenovCieom tejto knihy je jed-noduchm a prstupnm spsobom objasni podsta-tu depresi a poukza na najdokonalejiu monos uzdravenia udskej due na uzdravenie jej Stvoriteom.96 strn, cena: 3,50 EUR

Vek kniha milost na prhovor JNA PAVLA II.Aleksandra ZapotocznyKniha obsahuje mnostvo svedectiev Jna Pavla II a osobnost ako kardinl An-gelo Sodano, arcibiskup Pier Marini, Plcido Domingo, Sophie Loren, i Piotr Rubik.244 strn, cena: 9,90 EUR

By Jeiom Meditcienad Matovm evanjeliomJozef uppa SJKmeditcim nad Svtm psmom ns povzbudzu-je aj Svt Otec Benedikt XVI.: Pre vetkch je dle-it ui sa denne stle viac ostva sPnom vosobnom stretan sa snm anechva sa strhn a uchvti jeho lskou.108 strn, cena: 2,70 EUR

Piese o BernadeteFranz WerfelAutor verne a pralivo pribliuje itateovi cel at-mosfru v Lurdoch, cel zaiatok apriebeh zjaven. Chudobnmu dievau Ber-nadete sa zjav Pani, ktor ju pover uritm poslanm. Km sa uskuton, mus Ber-nadeta znies vea prkoria. Zvaz vak nezlomn viera.520 strn, cena: 9,29 EUR

Rozhovory due s JeiomMria Celesta CrostarosaAutorka prevala vemi in-tenzvny vzah s Jeiom, ktor sa asto prihovral jej srdcu. Pri tan tejto knihy rastie v loveku ra-dos z toho, e je niekm milovan, e je pre nieko-ho vzcny, nenahraditen ajedinen. Atm niekm je Jei.164 strn, cena: 4,20 EUR

Z temnt do svetlaMarino RestrepoKniha opisuje ivot zapleten do vekch omylov anebez-peenstiev, ktor s vsled-kom existencie bez duchov-nho poznania. Autor nikdy netudoval teolgiu, no pred-nal teolgom vKatolckej cirkvi. Umonil vzdelancom vypou si jednoduchos evanjeliovho posolstva.144 strn, cena: 7 EUR


HLASY Z DOMOVA

V 92. roku ivota, v71. roku rehonch subov av64. roku kazstva zomrel da 19. de-cembra 2012 vNitre na Kal-vrii pter Michal Slivka, SVD, misio-nr Spolonosti Boieho Slova.

Pohreb zosnulho ptra Slivku sa ko-nal vpiatok 21. decembra 2012 vkos-tole Nanebovzatia Panny Mrie vNitre na Kalvrii. Hlavnm celebrantom pri sv. omi bol emeritn trnavsk biskup Mons. Dominik Tth. Homliu pred-niesol provincil Spolonosti Boieho Slova P. Jn Halama SVD. Pohrebu sa zastnili spolubratia verbisti z rz-nych ast Slovenska iMoravy. Nech-bali ani rodci zo Spiskho tiavnika, rodnej obce ptra Slivku.

Biskup Dominik Tth prirovnal ochotu vmisijnom povolan ptra Mi-chala kprorokovi Izaiovi. Ten socho-tou odpovedal na Pnovo volanie: Ha, tu som Pane, poli ma. Bol to vek okamih vivote nho zosnulho brata Michala, pokraoval biskup Dominik, ke Pn knemu prehovoril: ,Ty po za mnou! Aon ochotne nastpil na ces-tu kPnovi, hoci nevedel, e sa stane misionrom, ato na cel ivot. Posl-chal Pna avykonal svoje misijn po-slanie stakou dokonalosou, e sli za prklad vetkm. Teraz dokonil svoje dielo. Dostal nov povolanie. Po, slu-ha dobr avern. Pretoe si bol vern vmalom, ustanovm a nad mnohm.

Detstvo a mladosPter Michal Slivka sa narodil 29. sep-tembra 1921 vpodtatranskej dedinke

Spisk tiavnik. Do rehole mision-rov verbistov vstpil vrodnom tiav-niku. Potom si vykonal novicit vNitre na Zobore avr. 1942 zloil prv reho-n suby. Teologick tdi dokonil vRme abol tam aj vysvten za ka-za da 2. aprla 1949. Kee vtom ase si u nemohol predi eskoslovensk pas, na misie do Indie vycestoval na z-klade preukazu IRO medzinrodnej uteeneckej organizcie. VIndii psobil celch 40 rokov od r. 1950 do r. 1990, najm voblasti Gangpur. Misia, vktorej pter Slivka pracoval, sa rozrstla zp-vodnch 5 misijnch stanc na dnen dve dieczy. Pracuje vnich viac ako 400 domcich kazov, vinou verbistov.

40 rokov misionrom v Indii Misia Gangpur, kde pter Slivka pso-bil, sa stala spenou, ke sa misionri postavili na stranu ud proti ern-kom. Misionri zakladali tzv. ryov banky, kde udia vkladali uren mno-stvo rye avase ndze si mohli udia ryu poia. Bola vkadej takej ban-ke ustanoven miestna rada, ktor spravovala ryu arozhodovala, komu ju poiaj akomu nie. Tento poin oslobodil miestnych ud od ery. Ne-skr sa zakladali aj miestne pean banky. Tieto fungovali, pokm sa zle-itosti nezhostil tt. Ale ryov banky pretrvali ete vemi dlho. Nai mision-ri verbisti nadviazali na tto tradciu po ptroch jezuitoch. Misia sa stala spe-nou, lebo udia sa ctili by osloboden aochrnen. Neskr misionri zaali kls vek draz na kolstvo. Vaka

nemu vychovali miestnu inteligenciu, domcich kazov, neskr biskupov. Vneposlednom rade misionri pom-hali aj zdravotne. Zakladali misijn ne-mocnice asami prinali lieky na mno-h odahl miesta. Najnebezpenejou chorobou bola, samozrejme, malria, apotom malomocenstvo. Vaka zdra-votnej pomoci sa podarilo tieto cho-roby minimalizova. Okrem chudoby bola vIndii astle je, samozrejme, v-zva nboenstvo. Ako spomna pter Michal vo svojej knihe, misia priniesla mnoho spechov vpodobe obrten na katolcku vieru. Ale bolo aj mno-ho takch, ktor ostali vo svojej viere najm vhinduizme. Ale to nezname-n, e sa ich Kristovo uenie nedotklo. Prve naopak. Najvia zsluha misie verbistov voblasti Gangpur spova vo vchove domcich kazov. Tto mu dnes rozvja misiu, kee nikto zcu-dzincov u dnes nedostane vzum do Indie na misijn innos.

Nvrat z misiVr. 1990 sa p. Slivka vrtil do Eurpy. Najskr psobil vMnchove vNemec-ku ako rektor tudentskho domova pre zahraninch, vinou zijskch tudentov. V rokoch 1995-1998 p-sobil ako misijn sekretr slovenskej provincie Spolonosti Boieho Slova.

zomrel pter Michal slivka svd, dlhoron misionr v Indii

Text a foto: P. Martin tefanec SVD Foto: Archv SVD


Jeho lohou bolo stara sa omision-rov vzahrani akoordinova finan-n pomoc pre misie. Pter Slivka mal mnoho prednok osvojej misii vIn-dii. Osvojom ivote amisii vydal kni-ku pod nzvom 40 rokov misionrom vIndii, ktor sa uitateov na Sloven-sku stretla svekm ohlasom. Vr. 2011 vydala Spolonos Boieho Slova 4. vy-danie tejto knihy. Do konca ivota bol pter aktvny asnail sa, podobne ako al misionri, rozirova povedomie opotrebe katolckych misi.

Provincil Spolonosti Boieho Slo-va P. Jn Halama vhomlii poas zdu-nej sv. ome povedal: Ak sa pozrieme na ivot ptra Slivku, meme poveda, e bol kazom, misionrom, lekrom, tesrom, stavbrom, bankrom, ba m-eme doda aj vedcom voblasti kultry anboenstiev. Nadovetko vak bol Kristovm lovekom, ohlasovateom Dobrej noviny, Kristovm kazom. Vaka, pter, za v zpal za ohlasova-nie evanjelia, za kad povzbudenie, za Vau vytrvalos aochotu i a do konca... Vzvere sv. ome predniesla prhovor aj starostka Spiskho tiav-nika Mria Kleinov atie Jn Slivka, prbuzn ptra Michala. Po sv. omi pokraoval obrad pochovania na cin-torne sv. Cyrila aMetoda vNitre na Cabajskej ceste.

DLEIT OZNAMY

CENA rONHO predplatnho za Hlasy na rok 2013 je 7,20 EUr

Nov slo tu Spolonosti Boieho Slova:5029115971/0900

DAROVALI NA MISIE, MISIJNDORAST, MISIJN DOMY

Vetkm darcom vyslovujeme Pn Boh zapla!

Mria Kramrov z Nevidzian 30,- EUR odoberatelia Hlasov zo ale 70,- EUR Mria Grfov z Komjatc 20,- EUR lenky Boskho Srdca Jeiovho z bu 20,- EUR Rmskokatolcky farsk rad zo intavy 60,- EUR Klub KDH z Nitry Kalvrie 50,- EUR Odoberatelia Hlasov z H. Vadiova 65,- EUR Albeta Kamensk z Vidinej 50,- EUR Anna Rapanov z Vidinej 50,- EUR Gitka Zvarov z Vidinej 50,- EUR lenovia ivho ruenca z Vidinej 100,- EUR Farnci z Nitrianskych Suian 75,- EUR Bohuznma z Vekho Zluia 300,- EUR Odberatelia Hlasov a Posla z Petrovej Vsi 110,- EUR Odberatelia Hlasov z ierneho pri adci 52,- EUR Odberatelia Hlasov zo tefanova na Orave 135,- EUR Ruencov bratstvo z Parchovian 50,- EUR Ruencov spoloenstvo Mrie Goreti 141,- EUR Ruencov spoloenstvo z Nmestova 50,- EUR itatelia Hlasov zo tiavnika 50,- EUR Misijn dobrodonci z Levoe 70,- EUR Odberatelia Hlasov z Boviec 55,- EUR Odberatelia Hlasov a kalendrov z Bohdanoviec nad Trnavou 40,- EUR Odberatelia Hlasov zo Slovenskho Grobu 30,- EUR Odberatelia Hlasov z Vekch Uheriec 65,- EUR Odberatelia Hlasov z Chtelnice 101, 30,- EUR Odberatelia Hlasov z Hontianskch Nemiec 40,- EUR Odberatelia Hlasov z Rybian 43,- EUR Odberatelia Hlasov z Kluklnavy 190,- EUR itatelia Hlasov z an nad itavou 40,- EUR Zdruenie kresanskch seniorov 50,- EUR Bohuznmy 100,- EUR Odberatelia Hlasov z Peenian 100,- EUR Od TN Biskupice 20,- EUR Duchovn matky z Rimavskej Soboty 140,- EUR Ruencov bratstvo z Ninej Myle 300,- EUR Odberatelia Hlasov z Parchovian 50,2,- EUR Slovensk misijn Hnutie 50,- EUR Predvianon deviatnik zo Slovenskej Novej Vsi 70,- EUR Odberatelia Hlasov z Krakovian 20,- EUR Alojz Mikulk 50,- EUR Ing. Vladimr Kravec 30,- EUR Viera Ruback 5,- EUR Pavol Gajdo 30,- EUR Ing. Mria Zajacov 10,- EUR Pavel iak 250,- EUR Ing. Libor Paitn 50,- EUR Jn Ocajak 20,- EUR Martin Pastier 40,- EUR Marcel Jedlika 70,- EUR Petra Kenov 100,- EUR Odberatelia Hlasov z Blatnho 30,- EUR Ing. Marek Fakovec 40,- EUR Zuzana Svrkov 100,- EUR Pereszlenyi 10,- EUR Milan Furiak 15,- EUR Andrej Buka 10,- EUR Dagmar Such 1 000,- EUR Ruencov spolok z Nemovej 85,- EUR L. terbkov 50,- EUR Svetlana Fekov 10,- EUR uboslava Mrvekov 30,- EUR Jn Mizerk 35,- EUR Bernadeta Mudrkov 10,- EUR Jozef Streka 1 000,- EUR Branislav Vanko 50,- EUR Beta Hjikov 5,- EUR Katarna Janchov 20,- EUR Ondrej Patka 50,- EUR Jozef rybka 10,- EUR Gabriela imkov 10,- EUR Alena Belav 3,- EUR Mria Maov 10,- EUR Bohuznma Chras nad Horndom 50,- EUR Odberatelia Hlasov aka 56,- EUR Odberatelia Hlasov Komjatn 100,- EUR Odberatelia Hlasov ajkov 47,60,- EUR Misijn zdruernie Ducha Svtho a itatelia hlasov z Povaskej Bystrice 50,- EUR Rua . 17, Trenn 25,- EUR Odberatelia Hlasov Rajec 150,- EUR Odberatelia Hlasov Kamenica- Lipany 30,- EUR Odberatelia Hlasov pri kostole sv. Heleny Trnava 112,- EUR Odberatelia Hlasov Star ubova 60,60,- EUR Dobrodinci z ajkova 60,- EUR Spolok sv. ruenca Povask Chlmec 40,- EUR Odberatelia Hlasov Dechtice 62,- EUR Dobrodinci z Brodna 106,- EUR Bohuznmy - Zkamenn 500,- EUR Odberatelia Hlasov Slvnica 64,60,- EUR Bohuznma - Bnovce nad Bebravou 32,80,- EUR Odberatelia Hlasov Kameniany Slvnica 64,60,- EUR Odberatelia Hlasov ierne pri adci 106,- EUR itatelia Hlasov any nad it. 40,- EUR Bohuznma z Modrovky 10,- EUR Ruencov bratstvo Lietavsk Lka 46,50,- EUR Odberatelia Hlasov Svrinovec 30,- EUR Odberatelia Hlasov Doln Kubn 56,- EUR Odberatelia Hlasov ervenk 60,20,- EUR Bohuznma Lovce 60,- EUR Veriaci z Koplotoviec 37,- EUR Odberatelia Hlasov Viov 33,60,- EUR Ruencov spoloenstvo Lky 30,- EUR Odberatelia Hlasov abokreky 20,- EUR

NAI DOBRODINCI

FEBRUR 2013

www.svd.sk

ODOSIELATE: POTOVN VEROVAN 949 04 NITRA 4Spolonos Boieho SlovaMisijn dom Matky Boej949 01 Nitra Kalvria 3PLZ ks: 1 64 - RP/2003

Svetov de chorch sa kadorone slvi od roku 1992, kedy ho ustanovil ppe Jn Pavol II. Tento de je ve-novan nevylieitene chorm uom na celom svete. Cieom je vytvranie podmienok pre chorch, aby mohli zna nevylieiten choroby a eli smrti v dstojnch podmienkach. Katolcka cirkev v tento de slvi sviatok Panny Mrie Lurdskej, kedy sa venuje spomienke na Pannu Mriu Lurdsk a jej zjaveniu v Lurdoch.

Modlitba za chorhoMatka ustavinej pomoci, tvoj Bosk Syn, ktorho dr- na rukch, ti neodmietne nijak prosbu. Odporaj mu teda chorho, za ktorho teraz prosm na kolench pred tvojm obrazom. Matka, povedz len slovo svoj-mu Synovi a chor vyzdravie. Prosm a, nezamietni moju iados. Chor maj predsa mimoriadny nrok na tvoj nen scit. Preto popros svojho Syna, aby vrtil zdravie nmu vemi drahmu chormu. Matka, prij-mi moju penliv prosbu! Ale keby Boia va bola in, prosm a, najsvtejia Matka, vypros chormu dokonal odovzdanos do svtej Boej vle. Posiluj ho v bolestiach, vlej mu do due trpezlivos a dveru v Boha. Nech nepodahne malomysenosti a zfal-stvu. Stoj pri om najm vtedy, ke sa bude pobera z tohto sveta do venosti. Uk, e si naou Matkou. Mria, nedopus, aby moje prosby boli mrne. Uk aj teraz, e si Matkou ustavinej pomoci, a zasta sa bohho chorho. Ty me pomc, lebo si Panna mocn. Chce pomc, lebo si Panna dobrotiv. Mu-s pomc, lebo si Panna vern. A ty pome, lebo si Matka milosrdn.

11. februr svetov de chorch

hlasy februar 2013

Documents