Časopis žiakov 1. stupňa ZŠ Moskovská 2, Banská Bystrica

HURÁ!

Teším sa na

zaujímavé

čítanie!

Práve píšem

príspevok

do školského

časopisu Tvorivček.

Už po desiaty krát sa

Vám prihovára Váš

kamarát – časopis

TVORIVČEK. Môžete

si ho prečítať na

webovej stránke našej

základnej školy –

www.zsmosbb.eu.

Naši žiaci s pomocou pani učiteliek pre Vás pripravili rôzne básničky a príbehy

o škole, korčuliarskom a plaveckom výcviku. Taktiež o počítači a internete,

ktorý môže byť aj nebezpečný.

Nezabudli sme ani na mamičky, ktoré mali nedávno svoj sviatok.

Krásne básničky pridali aj deti zo školského klubu.

Na zábavu Vám ponúkame tajničky, osemsmerovky a omaľovánky.

Prajeme Vám príjemne strávené chvíle pri čítaní TVORIVČEKA!

Redakčná rada: Mgr. Ivana Babinská, Mgr. Natália Trestová.

Ilustrácie: Žiaci 1. – 4. ročníka našej školy pod vedením triednych

p. učiteliek alebo sú skopírované z internetu.

Časopis vydala ZŠ Moskovská 2, Banská Bystrica ako ročenku v júni 2015.

V časopise je zverejnená vlastná tvorba žiakov našej školy, ktorá je rozdelená podľa

viacerých tém.

Čítam nový časopis

Tvorivček!

Čo sa to učíš?

HURÁ ŠKOLA Hurá škola, deti kričia, iné krčia nos.

Učitelia oznamujú, prázdnin bolo dosť!

Vytiahnite učebnice, peračníky, farbičky,

do školy sa prichystajte, moje milé detičky.

Paula Lucia Patrášová 3.B

Bol upršaný deň, prváci sedeli na lavičkách a čakali, čo sa bude diať. Pripravili

sme si pre nich predstavenie. Žiaci druhého ročníka vystúpili ako rôzne písmenká

abecedy a my tretiaci sme sa predstavili básničkami o tom, ako sa máme správať

v našej škole. O zábavu sa postarali aj tanečnice z krúžku aerobik. Na záver im

deti z prvého stupňa s pani učiteľkami zaspievali pieseň ŠŤASTNÝ DEŇ.

Paula Lucia Patrášová 3.B

ZNÁMKY

Jednotku má každý rád,

v žiackej ich je plný sad.

Dvojka to je dobrá známka,

trojka tá ma ale ľaká.

Štvorka - dá sa,

rozplače sa každý zasa.

Na päťku sa nedá pozerať,

nikdy ju nemal nikto rád.

Sára Surovčíková 3.B

HÁDANKA

Učiteľka pri nej stojí,

skúša nás až to bolí.

Radi na ňu píšeme,

učiť sa už nechceme.

Noemi Jabrocká + Terezka Kováčová

3.B

Keď ja prídem zo školy,

napíšem si úlohy.

Na koberec sadnem si,

k tomu telku zapnem si.

Sadni, ľahni, váľaj sudy

a zo srandy zakrič jupí!

Selinka Studená

Sára Surovčíková 3.B

Nad školou sa blýska,

v Mudrákove sa píska.

Maťo všetko pamätá si,

Sára všetko prečíta mi,

Dominika nakreslí mi.

Janko si vyrába,

Lucka pani učiteľke pomáha,

to je ale paráda.

Noemi nám zaspieva,

Selinka na to zatancuje nám.

Paulínky s Timejkou čítajú si,

ale chlapci radšej futbal

zahrajú si.

S pani vychovávateľkou na

obed ideme,

po klube sa všetci domov

rozpŕchneme.

Paula Lucia Patrášová 3.B

KAŽDÝ DEŇ SA NIEČO DEJE Včera ráno som ako každý deň skoro vstávala. Obliekla som sa, naraňajkovala,

umyla zuby a mohli sme ísť. Cestou do školy som sa o škole rozprávala s rodičmi.

Do školy chodím autom. Keď sme prišli, musela som ísť do ranného klubu. Bolo

ešte skoro, vyučovanie začína až o ôsmej. V klube som si kreslila a rozprávala som

sa z Terezkou, Paťom a Paulínkou Psotnou. Keď zazvonilo, vybrala som sa do

triedy. Tam som so spolužiakmi zložila stoličky. Potom som sa pripravila na etickú

a do ďalšieho zvonenia som si kreslila. Mali sme aj slovenčinu, matematiku,

angličtinu a prírodovedu. Po skončení vyučovania som išla dozadu na koberec. Tam

sme sa rozprávali a potom sme išli na obed. Keď sme sa vrátili, hrali sme sa.

Spravila som si úlohy a išla domov. Zastavili sme sa aj pre sesternicu, ktorá u nás

zostane do štvrtku. Teším sa, čo ešte tento týždeň zažijem.

Paula Lucia Patrášová 3.B

Cez hodinu každý tuší,

má mať nastražené uši.

Vie to každá riaditeľka,

pán učiteľ, učiteľka.

Matika či slovika,

vystraší aj vlastika.

Počúvajte preto deti,

aká veda svetom letí.

Za dverami nás už čaká

Pytagoriáda pre

šikovného žiaka.

Športovci nám ušli všetci,

gymnastkám to veľmi

svedčí.

Veľa našej fantázie,

využijeme i v prednese

prózy a poézie.

Paula Lucia Patrášová 3.B

Bol raz jeden chlapec, ktorý nechcel chodiť do školy. Volal sa Rudko. Rudko hovorí mame: „Ja nechcem chodiť do školy, a ani som nikdy nechcel."

„Ale musíš chodiť do školy, chceš, aby sme dostali pokutu?" povie mama. „A ja nebudem a nebudem a nebudem!" kričí Rudko. „Dobre teda, ale zajtra už pôjdeš," hovorí mama. Rudko sa celý deň hral na počítači. Aj keď ho mama volala, aby si aspoň niečo spravil do školy. Prišiel večer a Rudko rozmýšľal, čo bude zajtra robiť, lebo on stále nechcel ísť do školy. Zrazu vyskočil z postele. „Už mám nápad, poviem mame ešte dnes, že ma hrozne bolí brucho a keď sa ma zajtra spýta, či ma brucho ešte stále bolí, poviem že áno.“

A tak sa aj stalo, ale nebol to len jeden deň, bol to celý mesiac. Chlapec sa každý deň hral na počítači, až raz na jednej hre mal niečo prečítať a napísať. Rudko sa snažil čo len jedno slovo prečítať a čo len jedno meno napísať, ale nešlo mu to. Zakričal na mamu, že nevie čítať a písať. Mama mu hovorí: „A vari nevieš ani na počítači písať?" „Nie, nepoznám ani jedno písmenko a nič už neviem." Mama povedala: „Vidíš, ako to je bez školy?" „Zajtra už pôjdem do školy!" „A nebolelo ťa náhodou brucho?" „Nie, celý mesiac som to predstieral." „No mohla som si myslieť!" zamračila sa mama. „Budeš mať celý mesiac zakázaný počítač!" Rudko zrazu povedal: „Ja ten počítač nechcem už ani vidieť! Kvôli nemu neviem čítať, písať a počítať, od teraz sa budem učiť každý deň! A rád budem chodiť do školy!" „Vieš Rudko, keď si hovoril, že nechceš chodiť do školy, odhlásila som ťa." Rudko sa nachvíľu zľakol, ale keď si všimol, že sa mamička smeje, hneď bol smelší.

A tak Rudko každý deň chodil do školy a dokonca sa každý deň učil aj doma. Neviete si ani predstaviť, čo sa stalo s počítačom. Vyhodili ho na smetisko a už o ňom nikto nič nepočul.

Emma Klimentová, 4.C

Začala sa škola,

zvonček na nás volá.

Máme prvú hodinu.

budeme mať slovenčinu.

Píšeme už malé i,

Hups je z toho veselý.

Na tabuľu píšeme,

tvrdé y si skúšame.

Píšeme už perom,

veselo je pri tom.

V skrini máme kufrík,

odloží ho Roderik.

V triede sú aj deti,

radi triedia smeti.

Do modrého papier dáme,

do žltého plasty ukladáme.

Už máme plné písanky

a prečítané čítanky.

Poznáme aj veľa hier

a niektoré z pravidiel.

Šikovní sme prváci

a po lete šikovnejší druháci.

Maťko Margeta 2.C

DEŇ UČITEĽOV

Na deň učiteľov som bola s kamarátmi vystupovať

v estetickej učebni. Spievali sme pesničku DIKTÁT.

Moja spolužiačka Sára vystupovala ako učiteľka.

Pesničku a choreografiu k nej nás naučila pani učiteľka

Vavricová. Na vystúpenie sa prišla pozrieť aj pani riaditeľka

a učitelia, ktorí už na našej škole neučia. Nebolo ich síce veľa, ale to

nevadí. Jednu pani učiteľku sme aj rozplakali, tak sa jej to páčilo.

Terezka Kováčová 3.B

Ráno prázdna trieda,

zmizli učebnice, tašky, ba aj deti,

našťastie ich pani učiteľka našla v triede vzadu,

na tvárach všetkým úsmev svietil.

Ponožky, tričká, topánky,

všetko bolo naopak!

Zvláštne účesy, obrovské okuliare, fúziky na tvári,

u prvákov sa diali čudné veci - veru tak.

Naše stroskotanie na Krahuliach nebolo ani trochu strašidelné.

Mali sme skvelé kuchárky. Spoznali sme nové miesta a zákutia, či už

Kremnice, alebo Krahúl. Každý deň sme sa vybláznili na diskotéke.

Mali sme luxusné ubytovanie v pavilóne „D“. Nikto neplakal, ani nebol

za rodičmi smutný. Prežili sme týždeň bez techniky a elektroniky a

zistili sme, že nám to vôbec nechýba. Posilnili sme aj naše triedne

priateľstvá. Pred spaním sme viedli dlhé debaty. Naši animátori nám

pripravili pestrý program na každý deň. Napriek tomu všetkému sme

sa v piatok už tešili domov na rodičov. Na stroskotanie na Krahuliach

budeme určite ešte dlho spomínať.

DO SKORÉHO CESTOVANIA A STROSKOTANIA !!!

Sára Surovčíková, 3.B

Keď som sa tam balila,

veľmi som sa tešila.

Autobus bol pekný veľký,

vzali sme aj učiteľky.

Tramptária víta nás,

učiteľka zháňa nás,

do izieb nás rozdelí,

úlohy nám pridelí.

Všeličo sme zažili,

rôzne miesta videli.

V mincovni sa razilo,

na vyhliadke mrazilo.

Dobre sa o nás starali,

samé dobroty nám dávali.

Koniec týždňa na dohľad,

šaty musím poskladať.

Kufor sa však nejak zmenšil,

bože, ako to len teraz zmestím.

Terézia Čellárova 3.C

Počítač má každý rád,

je to dobrý kamarát,

on je skvelý, všetko vie

a čo nevie, nepovie.

Má ho dieťa,

má ho babka,

ba aj naša teta Katka.

Je to dobrý pomocník,

nemá veruže naň nik.

Nič neje, nič nepije,

v elektrike sa dobije.

Má kopu dobrých nápadov,

až ho ešte nemáte,

choďte do obchodu poň.

Terezka Žabková, 4.C

Keď ja prídem do školy,

sadnem si hneď za stolík.

Počítač si zapnem znova,

internet sa mi neschová.

Kliknem sem a kliknem tam,

rýchlo všetko vyhľadám.

Projekt musí pekný byť,

pani učiteľka ho musí pochváliť.

Internet je skvelý radca,

pozor, pozor, už sa vracia.

Nemôže byť on náš pán,

vypínať ho musím sám.

Petra Strelcová, 4.C

V rámci projektu BEZPEČNÉ ŠKOLY SO SLOVANETOM 2015 sa žiaci Mudráci z

III.B triedy prihlásili do súťaže a vypracovali kreatívny projekt na tému

(NE)BEZBEČNÝ INTERNET. Pri tvorbe plagátu zapojili vlastnú fantáziu a vymysleli

veselé veršíky upozorňujúce na správanie sa na internete, ktoré doplnili

pútavými obrázkami. Motiváciou pre nich bol nielen záujem o informačné

technológie, ale aj bezpečné správanie sa na internete a v nemalej miere aj

možnosť vyhrať internet, kamerový systém, počítače a množstvo ďalších

lákavých cien pre školu. Veríme, že vytvorený plagát motivuje nejedného z nás

k bezpečnému správaniu sa na internete a upúta pozornosť mnohých.

žiaci Mudráci z III.B triedy

Neseď stále

len pri počítači, bež aj von,

všetkého veľa škodí

Lopta to je vec

Lopta to je vec,

ktorá chlapcov spája.

Ráno ako vstaneme,

do lopty si kopneme.

Kotúľa sa lopta naša,

z jednej brány do druhej.

Vyhrávame, je to tak,

sme najlepší! Sláva!

Martin Knoško 2.A

Múdry žiačik aj ty vedz,

že lopta je pre tvoje

zdravie veľmi dobrá vec!

Ignoruj neslušné

videá,

môže to byť pre

teba pohroma.

Prvé hodinky

Moja starká bola z veľkej rodiny. Mala 6

súrodencov. Keď končila základnú školu, veľmi

túžila mať náramkové hodinky ako jej

kamarátky. Rodičia jej ich nemohli kúpiť, lebo

mali veľa detí a málo peňazí. A tak sa starká

rozhodla, že si na hodinky zarobí sama. Celé

prázdniny chodila na brigádu, kde hrabala

a sušila seno. Za svoje zarobené peniaze si kúpila vytúžené hodinky. Zo svojich

hodiniek sa veľmi tešila a stále ich nosila na ruke. Sárka Mišurová, IV.B

Srnka

Moji starí rodičia boli na hubách a zrazu počuli slabé pískanie. Najskôr si

mysleli, že je to nejaké vtáča, ale keď prišli

bližšie, uvideli malú srnku. Srnka bola veľmi

vysilená a nemohla sa ani postaviť. Dedo ju

zabalil do vetrovky a odniesol do auta. Doma

ju kŕmili mliečkom. O dva dni sa postavila

a chodila za dedom a babinou ako psík. Keď

už bola celkom zdravá a silná, odniesli ju

naspäť, kde ju našli. Srnka ale nechcela

zostať v lese. Keď išli do auta, srnka išla za

nimi. Po dlhšom chodení po lese, srnka niečo

zavetrila, rozbehla sa a viac sa nevrátila.

Lenka Troiaková,4.B

Vyšívaná košeľa

Moja prastarká šila kroje pre všetkých v dedine. Jednu košeľu ušila aj môjmu

starkému. Všetkým v dedine sa tak páčila, že mu ju závideli. Starký im košeľu

požičiaval, ale povedal im, nech ju nezašpinia a nepoškodia. Prastarká ju iste

šila s láskou, lebo doteraz na nej nie je ani jedna dierka.

Terezka Antošíková, 4.B

Kukučkové hodiny

V našej kuchyni na stene visia

staré kukučkové hodiny. Dostali

sme ich od našej starej mamy.

Majú veľký ciferník a sú hnedé. Aj

keď sú staré, stále fungujú. Po

každej hodine zakuká z hodín

kukučka. Na hodinách sú aj

pondusy, ktoré sa posúvajú dole

a potom ich treba natiahnuť. Keď

som bola malá, rada som sa dívala

na kukučku. Myslela som si, že tam

býva. Naše kukučkové hodiny nám

budú starkú pripomínať navždy.

Terezka Štefanovie, 4.B

Vreteno

Prvýkrát som sa so slovom vreteno stretla

v rozprávke O Šípovej Ruženke. Stále som nevedela, čo

to je. Zistila som to až minulé leto, keď som bola na

prázdninách u starej mamy v Heľpe. Navštívili sme aj

moju prastarkú. Na povale sme objavili niečo drevené.

Opýtala som sa starkej, čo to je. Spolu s prastarkou mi

ukázali vreteno a kúdeľ. Vysvetlili mi, ako to fungovalo.

Na kúdeli bola navinutá priadza, ktorá sa pomocou prstov spriadala na nite a tie

sa nakrúcali na vreteno. Eli Zemková, 4.B

Rozveseľ šaška

ŠAŠO MAŠO PÍŠE a dokresli mu tvár.

Šašo Mašo za stôl si sadol,

v tom prišiel na to, že na zem spadol.

Zodvihol sa hneď v tej chvíli,

prečo ho len rozum mýli.

Vzal pero a zdrap papiera,

písal, písal a nakreslil rytiera.

Rytier to bol hradný pán,

princeznú on miloval.

Šašo Mašo prestal kresliť, písať,

porozmýšľal a išiel radšej čítať.

Sára Surovčíková 3.B

Jedno sychravé ráno som vstal z postele a išiel do školy. Na druhej strane ulice

som zbadal Matúša Tuhárskeho. Ako išiel, uvidel v rohu pri múriku sovu

plamienku driemavú, menom Ero, ktorá uletela z blízkej sokoliarne, do ktorej

chodím aj ja. Ale ja som o tom nevedel.

Začalo nám vyučovanie, mali sme slovenčinu. Cez prestávku som si zobral úbor

a išli sme do telocvične na hodinu telesnej výchovy. Vtedy mi Branislav Klačko

ohlásil tú smutnú správu. Matúš povedal, že Ero leží neďaleko panelákov.

Najhoršia správa bola, že ležal chorý, preto som sa o neho ešte väčšmi bál.

Prebiehala hodina telesnej výchovy, v ktorej úvode som necvičil, lebo som sa

nedokázal sústrediť ani zmieriť s tým, že náš Ero uletel. Ááááááách. Zahral som

si na chvíľu hádzanú, ale stále som myslel na sovu... Potom som poprosil pána

učiteľa Paľagu, ktorý by nás aj pustil, no nemohol. Išli sme do kabinetu, aby sme

zavolali šéfovi sokoliarne. Ten sa ho hneď vydal hľadať. Potom sme mu znovu

zavolali, aby nás vypýtal zo školy, ale pani učiteľky nám to zamietli. Prosili sme

všetkých, aj s Andreou Práznovskou, no darmo.

Ale potom pán učiteľ Paľaga prišiel za nami a povedal, že Ero sa našiel. Odľahlo

mi. Povedal som si áááááááááááááno, Ero, našiel si sa!

Matúš Fazekaš, IV.A

Som milovník prírody a smutná z toho, že ohrozené druhy živočíchov

hubia aj ľudia. Ja by som to nikdy neurobila. Ľudia si z nich robia

rôzne výrobky, či kožušiny zo vzácnych šeliem, náramky z pancierov

korytnačiek a tak ďalej.

Medzi ohrozené druhy živočíchov

patrí aj najväčší chrobák žijúci na

Slovensku Roháč veľký. Tohto

chrobáčika som videla toto leto

v záhrade u starých rodičov, môj

starý otec ho nevidel už veľa rokov.

Znamená to, že aj Roháčovi veľkému

treba pomôcť a chrániť ho. Ja som mala

to šťastie vidieť ho, ale určite sú deti,

ktoré ho ešte vôbec nevideli a možno ak mu nepomôžeme,

neochránime ho, ani vidieť nebudú.

Aj Roháč veľký volá o pomoc. Ako mu pomôcť?

Okrem prirodzených nepriateľov ako je straka, líška a hlavne ďateľ,

ohrozuje tohto živočícha určite aj človek. Odstraňuje, ničí vedome

alebo nevedome jeho prírodné prostredie. Ničí lesy, odstraňuje

práchnivejúce pne, kde sa vyvíjajú larvy. Roháč veľký toho veľa

nepotrebuje. Stačí mu ak z lesa rúbaniska, záhrad neodstránime jeho

prirodzené prostredie a zdroj obživy.

Chráňme ohrozené druhy živočíchov a neničme si ich!

Príroda sa nám za to poďakuje.

Tamara Paleshová IV.A

Dobrý zážitok

Jedného dňa som išiel s kamarátom do lesa a hádajte, čo sme tam uvideli?

Ležal tam zranený zubor. Zavolali sme tam môjho otca. „Hm! Musíme zavolať

ochrancov prírody,“ povedal. O päť minút boli na mieste. Odniesli ho do

záchranného centra. Dali sme mu meno Sibko. Ochranca prírody povedal, že

Sibka môžeme prísť kedykoľvek pozrieť. Matúško Rogožan, 4.B

Namyslený Silko

Jeden malý zubor Silko bol veľmi

namyslený. Jeho rodičia Zubrovci

nevedeli, čo s ním. Raz, keď ho dali do

školy, všetkým sa posmieval. Lenže

zapáčilo sa mu tam jedno dievča- zubrica.

Spýtal sa jej, či sa s ním bude kamarátiť.

Ona povedala: „Nie, všetkým sa

posmievaš!“ „Ja, ja, sa polepším,“ sľúbil

Silko. Silko svoj sľub aj dodržal.

Ninka Borošová, 4.B

Zubor zo ZOO

Navštívila som zoologickú

záhradu. Pred ňou sa objavilo veľké

čudo. Pozerám na to zviera,... podľa

mňa sa mi vysmieval, že mám

škaredý zub. Potom sa tak zamyslím,

že by to mohol byť zubor. To by som

nikdy nepovedala, že by aj u nás na

Slovensku mohol žiť. Ja by som ho

nazvala Vysmievajúci zúbok.

Jasmínka Jašová, 4.B

Zaľúbený zubor

Bol raz jeden zubor, ktorý mal rád

trávu a lístie. Vybral sa za svojou

kamarátkou, ktorá sa volala Silvia.

Mali sa veľmi radi. Vždy sa dohodli,

aby spolu mohli ísť na trávu. Často

sa takto na tráve stretávali, až sa do

seba zaľúbili. Mali potom spolu

malého Sivka. Dodnes sú všetci traja

šťastní. Ela Studená, 4.B

Vysoko v lese žila Červená Čiapočka. Mala zvyk chodiť k starej mame,

ktorá bývala neďaleko pri bystrom potoku. Červená Čiapočka nazbierala

bylinky na bylinkový čaj a myslela na starú mamu, ako sa poteší. Kráčala

hustým lesom, okolo nej sa hmýril hmyz. Na strome, ukrytá v hniezde,

sedela sýkorka. V tráve zasyčal had a z diaľky sa ozývalo húkanie výra.

Zrazu počula zavýjať vlka, chcela sa rýchlo skryť. Mykla sa, lebo vedela,

že vlk ju môže zjesť. Spomenula si na príbytok strýka horára. Rýchlo sa

rozbehla k horárni. Strýko práve obedoval bryndzové halušky. Schytil

pušku a vyrazil za zavýjajúcim vlkom. Našli ho ležať zraneného pri koryte

potoka. Keď ich vlk zbadal, zľakol sa a zavyl od bolesti. Umyli mu ranu,

obviazali a odviezli do strýkovho príbytku. Keď prišla Červená Čiapočka

k starej mame, čakal ju voňavý ryžový nákyp a bylinkový čaj. Stará mama

bola pyšná na Červenú Čiapočku, že zachránila vlka. Vlk zostal bývať

v horárni až kým sa nevyliečil.

Katka Šimová 4.A

Štvorsmerovka:

Nájdi vybrané slová. Sú to názvy zvierat a je ich sedem.

_______________

_______________

_______________

_______________

_______________

______________

______________

T. Paleschová, 4.A

M G A C H U B A CH

y Z G B Ý K H M Ľ

Š Y P Y M O L V E

F M O V N B G Y S

H H K O F Y J D Y

Š G C L M L M R S

L P T S R A O A I

1. Vydávať zvuk od radosti

2. Výrobok z mlieka

3. Chladný a upršaný deň

4. Použiť zuby

5. Prudko a krátko ťahať

Dozvieš sa, ako sa povie

veľký kus ľadu.

L. Víznerová, 4.A

X I J E L E Ň W N M A

Ň D E L F Í N A A R Ĺ

Z U O K S O B O V C A

E P F P Č L K O Z A O

J E V Ž I Č O E K C S

K S P H O C S Č K O L

V A Ď CH E Ú A I E U O

K Z Q Ŕ N M A S O P N

Martin Fazekaš, 4.A

1.

2.

3.

4.

5.

Darček pre princeznú Za horami za dolami, žila raz pekná princezná Šarlot. Chcela mať zlaté

malé šteniatko. Lenže jej otec jej to nedovolil. Jej otec bol veľký mocný

kráľ Eduard, ktorý vládol krajine, ktorá sa volala Krajina kráľa Eduarda

a princeznej Šarloty. Jej mama zomrela, keď mala Šarlot päť rokov.

Veľmi si ju nepamätá, ale vie, že ona by jej psíka dovolila. Šarlot nevie,

prečo jej otec nechce dovoliť psíka. Večer išla spať a snívalo sa jej

o psíkovi. Ráno sa zobudila a zistila, že to bol iba sen. Keď otvorila dvere

pred nimi sedelo malé chlpaté šteniatko, presne také, o ktorom sa jej

snívalo. Rozmýšľala od koho môže byť. V krabici, v ktorej bol psík,

zbadala ceduľku. Bolo na nej písané: „Od ocka pre dcérku.“ Veľmi sa

tešila, bežala za otcom a poďakovala mu. Žili šťastne až kým nepomreli.

Romanka Piliarová, Ela Studená, Katka Rešovská zo 4.B

Naša Džesi

Bola jedna Džesi malá,

do útulku sa dostala.

Mala veľmi smutné oči,

keď tu zrazu niekto k nej priskočí.

A to Aďko so Simonkou,

už si vezú psíka domkov.

Džesi, Džesi, už si naša,

prišla si k nám z Mikuláša.

Prišla si k nám ako pani,

na autíčku s vnúčatkami.

Starká kŕmi, chová

a Simonka s Aďkom každý deň zavolá.

Čo je nové starká naša,

ako sa má dáma z Mikuláša?

A odpoveď do Bystrice letí,

najlepšie na svete moje deti.

Simonka Dvorská 2.A

M Ň S E P

H A Ô U R

K A Č K A

S B Ý K S

K R A V A

Nájdi sedem

domácich zvierat

a vylúšti tajničku.

/Napíš písmenká,

ktoré zostali./

___ ___ ____

Simonka Dvorská

2.A

Môj brat bol chorý. Prechladol, bolelo ho hrdlo a hlava. Dva dni ležal

v posteli. Mamička ho liečila homeopatikami. Na tretí deň bol fit a išiel

do školy. Bol však piatok a večer začal prosiť rodičov, že chce ísť

s kamarátmi do mesta. Rodičia mu to, samozrejme, zakázali, veď sa ledva

vyliečil. On si však stále húdol svoju pesničku. Podvečer sme sa s rodičmi

vybrali na plaváreň a môj brat Alex zostal sám doma s teplým čajom,

knihou a vidinou nudného večera. Po príchode z plavárne sme našli len

prázdny byt a tento odkaz:

Tak. Neviem, kedy sa môj brat vrátil domov, išla som spať. Viem však, čo

nasledovalo na druhý deň. Alex sa zobudil s veľkými bolesťami hlavy,

hrdla, a teplotou 39,5 stupňa Celzia. Mal teploty celý víkend. V pondelok

navštívil lekárku. Mal hnisavú angínu. S mamičkou si myslíme, že sa

potrestal sám. Musel byť týždeň doma a brať lieky, hrdlo ho bolelo

a nemohol prehĺtať. Nebolo potrebné vymýšľať mu trest za porušenie

dohody. Rodičia sa nad ním zľutovali. Musel sa len naučiť správne

napísať slovo VYMYSLI, pretože v odkaze spravil hrubicu. Už aj my

tretiaci vieme, ako sa to slovo správne píše.

Alex nakoniec uznal svoju chybu. Pochopil, že rodičia majú viac

skúseností a väčšinou majú pravdu. Uvidíme, ako sa zachová nabudúce.

Sára Surovčíková 3.B

BLAHOŽELANIE K SVIATKU

Milá Danielka!

Nech sa ti v škôlke darí,

nech si najkrajšia v chotári.

Nech sa ti krásny sníček sníva každú noc,

ale nezaspi nám do Vianoc.

Všetko najlepšie ti prajem,

možno bublaninu ti upečiem. Noemi Jabrocká 3.B

Milá mamička!

Aj napriek zákazu som išiel do mesta. Vrátim sa najneskôr

o jedenástej, ak sa bude dať, tak aj skorej. Vymisli mi dáky trest.

Alexko

„Máte dnešný chlieb?“

„Nie, iba včerajší.“

„ A kedy budete mat dnešný?“

„Zajtra.“

„Jožko, kde ideš?“

„Hodiť list do poštovej

schránky!“

„Ale veď je bez adresy!“

„To nevadí..... nemusí každý

vedieť kom píšem!“

„Vy ste necítili ako vám zlodej ťahá peňaženku z vrecka?“

„Nie, nič som necítil, mal som silnú nádchu.“

Samuel Pšitek 4.A

Martin Konôpka 4.C

Keď nie je pani učiteľka v triede, žiaci majú raj. Bez správnej úlohy jednotky nebudú. Jeden za triedu, trieda za jedného!

Leo Redlinger 4.C

Keď sa druhým krivda deje, ten je hlupák, kto sa smeje. Kto rýchlo ráta, ten sa preráta. Keď sa za stolom smejeme, málo z obeda pojeme.

Ivka Kulfasová 4.C

Kto nechce v škole pracovať, nech do nej ani nechodí. Kto cvičí, ten syčí. Ruky umyté, bacily vymyté.

Nina Bontová, 2.A

Nájdi vo vetách ukryté názvy kvetov. V každej vete nájdeš jeden.

Namôjveru, žaba sa v rozprávke premenila na princeznú.

Karabas Barabas trafil Pinochia rovno do nosa.

Rozprávkový zubár vymazal kazy na zuboch zmizíkom.

Prečiarkni všetky slová v troch smeroch /zľava doprava, dole a hore/

Zvyšných 7 písmen tvorí tajničku. Poradie písmen zisti sám/sama.

J N S M R E K B A A M V R Ý E K

H R R Ň I O Ú A O C K E E V L K D I V L K O O T

A S A U A L H U O Y R T N S A S

Poskladaj z písmen slovo a nakresli ho:

NEZBEDNÝ BALÓNIK Mám rada balónik, je červený a veľmi šik, ale zato veľký nezbedník.

Ponaháňať vtáky v poli, nepustím ho poľahky,

uviažem ho o šnúrky od topánky. Leťme spolu milý balónik. Večer prídeme spať, na náš

balkónik. Rebeka Jurincová 3.C

O N D H

I

Y

Boli raz pekné včeličky,

mali pekné peľové mištičky.

A tieto peľové mištičky,

mali v sebe maličké larvičky.

Tieto malé larvičky,

boli biele ako snehové guličky.

Vonku malé včeličky,

rady sa hrali na včelie

mamičky.

Dospelé včelie mamičky,

rady sa zase hrali na malé

krásne detičky. Romanka Piliarová, Ela Studená zo 4.B

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

1. Pomaranč patrí medzi ...

2. Na šitie sa používa ...

3. Žlté a kyslé ovocie...

4. Dopravný prostriedok ...

5. V každom ovocí a zelenine sú.....

6. Živočích s pichliačmi...

7. Názov športu na bicykli... Timea Ďurková 3.B

Pán Pichliačik

Ježko je tvor pichľavý,

pri rieke sa pristaví.

Napije sa dosýta,

slniečko ho tam privíta.

„Ahoj malý kamarát,

poď sa so mnou trochu hrať.

Skočím k tebe na zemičku,

pohráme sa trošičku.“

pani vychovávateľka Lucka

a deti z II.B a III.A

Ježko Bežko

Zobudil sa ráno ježko,

na slniečko sa vybral rezko.

„Jáj, či som len uťahaný jež,

napijem sa z rieky tiež.

Zemička ma dobre hreje,

s kamarátmi sa mi vždy lepšie

smeje.“ Nikolka a Siska z II.B

Sladký ježko

Pod kríkom ježko sladko spinká,

guľka jedna malilinká.

Slniečko ho zobudilo,

po nošteku pošteklilo.

Príde k rieke, napije sa,

na svojom odraze zasmeje sa.

„Strapatý som, ajajáj“,

zrazu k nemu na zem spadne papagáj.

Luky a Tomy z II.B

Ježko Dežko

Ježko Dežko narieka,

zrazu k nemu príde Snežienka.

Pekná veru,

v nových šatách na nedeľu.

Opaľuje sa na slnku,

šije si tam sukienku.

Ježko jej tam pomáha,

ej, či je to námaha.

Nevadí: “Rád ti Snežienka pomôžem,

tu si sadnem, na túto vyhriatu zem.“

Adamko a Danko II.B

ROZPRÁVKOVOje rozprávkovou krajinou!

Deti v tomto zámku

počúvajú pani učiteľku.

Zlatohviezda Lucia

deti správne poúča.

Sem tam príde škriatok

malý,

zázračnou paličkou

deťom učarí.

Dvorná dáma Mariana

dáva na celý príbeh

rozprávky pozor sama.

Tamarka Kozárová 2.C

Škriatok, ktorý býval na zámku,

Chcel vymyslieť rozprávku.

Bol to však len príbeh nudný,

krátky a ešte aj smutný.

Použil teda zázračnú paličku

a vymyslel básničku,

O koníku, čiernom tátošíku.

Maroško Mihalíček, 2.C

Bol raz jeden zámok,

v ktorom býval škriatok.

Ten škriatok ráno vstal,

aby rozprávku povedal.

Oliver Tuhársky 2.C

Poviem vám skrátka Bol raz jeden

rozprávku krátku.

Bol raz jeden zámok

a v tom zámku býval škriatok.

Škriatok mal čarovnú paličku

a vyčaroval ňou prekrásnu lavičku.

Kto si na ňu sadol,

ten uvidel, ako zámok spadol.

Preto vyšiel zákaz prísny:

„NESADAŤ SI NA LAVIČKU

NIKDY !“ Lenka Kalčevská,2.C

Bol raz jeden zámok

a v ňom býval škriatok.

Ten škriatok sa volal PIATOK.

Prečo PIATOK?

Lebo mal vždy v ten deň sviatok.

V ten deň mal vždy na raňajky

chlieb, horčicu i párky.

Na zámku zazvonil zvonec,

preto je nášmu príbehu koniec.

Tomáš Čaučík 2.C

Je jedna rozprávka,

v rozprávke zámok,

kde vládne škriatok.

Je to jeden príbeh,

kde zázračná palička

premenila Janíčka.

Janíček bol zakliaty,

na slávička prekliaty.

Na zámku škriatok bol,

Janíčkovi pomohol.

V zámku znova radosť bola

a rozprávka šťastná bola.

Sára Slaninová 2.C

Poviem vám jeden príbeh,

ktorý nie je v žiadnej knihe.

V hladomorni na zámku,

jedol škriatok salámku.

Okrem toho, že rád pexeso hrá,

zázračnú paličku on má.

Jedným švihom spraví zo seba

siláka.

A tak problém žiadny –

zachrániť princeznú od draka.

Stolček na splátky z javora,

výškový rozdiel rýchlo prekoná.

A tak milé deti, zjedená je už

salámka.

A takto pekne končí naša

rozprávka.

Maťko Eibner 2.C

Jeden príbeh rozpoviem vám,

sadnite si a pridajte sa k nám.

Na kraji lesa vynímal sa zámok,

obýval ho malý a čudesný škriatok.

Mal jednu fintu maličkú,

že používal čarovnú paličku.

Vtom zazvonil zvonec

a rozprávky bol koniec.

Lea a Oskar Planietovci 2.C a 1.C

Bádaj, bádaj v Bádajkove,

všeličo sa dozvieš nové,

nielen nové poznatky,

prežiješ veselé zážitky.

Na turistiku radi chodíme,

aj cez rieku sa brodíme,

v lese pozorujeme zvieratko,

kŕmime ho zakrátko.

Slniečko sa na nás usmieva,

za oblaky sa neskrýva,

do kŕmelcov nasypali sme

a s radosťou odišli sme.

Nabudení zážitkami

spokojní sme prišli,

rodičia nás pochválili

za dobré úmysly a skutky.

Pani vychovávateľka Gabika a deti zo 4. oddelenia Bádajkovo

Kto má noštek zvedavý? Predsa bádatelia, to sme my ! Všetko nové radi máme, kto neverí, ten sa sklame ! Či je slnko, či je mráz,

či oblaky tienia nás,

nič nás neodradí ... Bádame zas a zas. Ak sa chcete ku nám pridať, veľmi radi budeme, radostne sa našou riekou

spolu plaviť môžeme.

Nikolka Oterová, 4. odd. Bádajkovo

IX. ODDELENIE

RADOSŤ Radosť vidno na

tvárach na detičkách,

aj na krásnych

mamičkách.

Radosť to je hlasný

úsmev,

na tváričkách veľký

spev.

Keď napadne prvý

sneh,

deti berú sánky hneď.

Snehuliaka stavajú,

s radosťou mu mávajú.

Ponárať sa, chytať

raka,

vo vode sa Zuzka mága.

Radosť majú malí,

veľkí,

smiech sa nesie až

do diaľky.

My sme malí objavitelia,

zázrační cestovatelia

- z ôsmeho oddelenia.

Sme detičky zvedavé,

vždy túžiace po sláve.

Lákajú nás veľké diaľky,

dlhé cesty, strmé stráne,

modré oká, bystré rieky

na planéte zvanej Zem.

Túžime po poznávaní,

po objavoch nových planét,

po objavoch nových miest.

Vznášame sa po oblohe,

vidiac cesty, lúky, moria,

to sme my - objavitelia.

Žijeme si v Smejkove

- v tej zázračnej krajine.

Máme rady pohodu

a bez mrakov oblohu.

Sme ako škriatkovia Smejka a Smejko.

S nimi nám dobre je, sú naše slnko.

Keď sa niekto chce biť, hádať a vysmievať,

tomu dobrú radu vieme rýchlo dať:

„Že s úsmevom sa dá všetko ľahšie prekonať.“

3. oddelenie ŠKD

VIII.ODDELENIE

IX. oddelenie ŠKD

Vetrík nezbedník

Slnko vonku krásne svieti, oblaky sú ako deti,

máme radosť preveľkú, že vietor hľadá priateľku. Z oblohy už fúka na zem,

kvietky hladká, skláňa sa sem. Preháňa sa sem a tam.

Ja mu to všetko spočítam. Rýchlo zmiznem a už som tam,

všetky listy rozmetám.

Vietor

Vietor šantí v korunách, zhadzuje im listy,

je to veľký vetroplach, nikto si nie je istý.

Každý radšej drží klobúk,

aby si bol istý, že tak ako tento buk

by nestratil listy.

Cesta

Cesta vedie do lesíka, do brloha medvedíka.

Prekvapí sa medvedica: „Čo tu robíš veverica?“

„Hľadám cestu do komôrky!.“ „Tak choď ďalej do tej hôrky.“

Skáče cestou veverička, sem-tam pozrie aj do kríčka.

Veronika Panáková 1.C

Kristína Šušová 1.C Karolína Vosková 1.C

Jakub Vajs 1.C

Karolína Vosková 1.C

Jakub Vajs 1.C

V lete sa najradšej

kúpeme na

kúpalisku. Mám rada

leto, lebo môžeme

chodiť v tričku

s krátkym rukávom. Daniela Kvetková 1.B

V lete najradšej

chodím za babkou.

Mám rád leto, lebo

sa chodíme kúpať. Ľuboslav Kuzmín 1.B

V lete sa najradšej

kúpeme. Mám rada leto,

lebo vtedy mám

narodeniny. Viktória Magdolenová 1.B

V lete najradšej

chodím s mamou,

otcom a Jakubom na

kúpalisko. Mám rada

leto, lebo sú

prázdniny.

Magdaléna Králiková

1.B

V lete najradšej

chodím na

kúpalisko. Mám

rád leto, lebo je

teplo.

Martin Halaj 1.B

Fajná, lahodná.

Rozveselí, chutí, je ľadová.

Najviac mi chutí jahodová.

Pochúťka. Grétka Beličková 1.A

Zmrzka

Sladká, farebná.

Líže sa, rozveselí, chutí.

Zmrzka je výborná v lete.

Pochúťka. Lucka Ruszová 1.A

LOĎKA Pekná, farebná.

Plaví sa, vozí náklad,

vezie ľudí.

Lode sa nám páčia.

Christy a Jurko 1.A

V lete najradšej

chodíme na dovolenku.

Mám rada leto, lebo sa

chodíme kúpať.

Alena Baranová 1.B

V lete najradšej

chodím ku mojej

rodine. Mám rada leto,

lebo svieti slniečko.

Liliana Bajsová 1.B