i · 3 názov predmetu slovenský jazyk a literatúra vzdelávacia oblasť jazyk a komunikácia i....
TRANSCRIPT
GGGYYYMMMNNNÁÁÁZZZIIIUUUMMM AAANNNTTTOOONNNAAA BBBEEERRRNNNOOOLLLÁÁÁKKKAAA NNNÁÁÁMMMEEESSSTTTOOOVVVOOO
ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM
PRE ŠKOLSKÝ ROK 2013/2014 ( ISCED 2A - gymnázium )
Príloha – druhý ročník osemročnej formy štúdia
Schválila pedagogická rada dňa 28.8.2013
Vzdelávacia oblasť Predmet/ročník -2.ročník Strana
Jazyk a komunikácia Slovenský jazyk a literatúra 3
Anglický jazyk prvý cudzí jazyk 17
Nemecký jazyk druhý cudzí jazyk 25
Matematika a práca s informáciami
Matematika 31
Informatika 36
Človek a príroda Fyzika 39
Chémia 45
Biológia 50
Človek a spoločnosť Dejepis 61
Geografia 64
Občianska náuka 72
Človek a svet techniky Technika 77
Človek a hodnoty
Náboženská výchova 82
Etická výchova 89
Umenie a kultúra Hudobná výchova 95
Výtvarná výchova 103
Zdravie a pohyb Telesná a športová výchova 109
3
Názov predmetu Slovenský jazyk a literatúra
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia
I. Charakteristika predmetu Slovenský jazyk je štátnym jazykom v Slovenskej republike, preto dôkladné ovládanie slovenského
jazyka zabezpečuje úspešné a plnohodnotné uplatnenie v živote. Predmet poskytuje formálne
vzdelanie v jazykovej, slohovej a literárnej zložke, t. j. vedie žiakov k základnej gramotnosti
(pisateľskej a čitateľskej), k nadobudnutiu čitateľských návykov a k schopnosti orientovať sa v
známom texte. Poskytuje im tiež vedomosti a zručnosti na dosiahnutie primárneho psychického i
fyzického stupňa vývinu a vytvára predpoklady na zvládnutie ostatných vyučovacích predmetov,
podporuje u žiakov osobnostný rozvoj v širšom sociálnom a kultúrnom kontexte. Formálne
vzdelávanie obsahuje vedomosti a zručnosti v každej z vyučovacích oblastí. Žiaci sa naučia popisovať,
vysvetľovať, zhodnotiť a aplikovať svoje znalosti. Osobnostný rozvoj sa realizuje v etickom,
sociálnom a kultúrnom kontexte, s čím súvisí spoločenské správanie, kontakt s prostredím, asertivita,
prosociálnosť a kultivovaná komunikácia.
Hlavné ciele súvisia s teoretickým poznávaním a praktickým ovládaním zákonitostí slovenského
jazyka na pohotovú, funkčne primeranú a kultivovanú komunikáciu. K tomuto cieľu prispievajú
všetky tri zložky slovenského jazyka. Jazyková zložka poznávaním gramatických javov a ich
vzájomných súvislostí, slohová zložka poznávaním tvorby viet a ich skladaním do súvislých celkov,
slohových útvarov a literárna zložka spolu s čítaním sa podieľajú na komunikačných zručnostiach.
Literárna výchova pomáha formovať kultivovanú osobnosť, vytvárať hodnotové postoje, poznávať hmotnú a
duchovnú kultúru národa, formovať literárne vedomie, vytvárať osobnostný vzťah k literatúre,
vzbudzovať etické a estetické cítenie, učí chápať svet, v ktorom žijú. Literárna výchova ponúka
nielen
intelektuálne a emotívne poznanie, ale aj prosociálne modely správania sa. Literárna výchova
pozitívne formuje sebavedomie žiaka, pretože mu sprostredkúva literatúru, ktorá ho chápe ako objekt
záujmu, ako člena ľudskej spoločnosti, pozná jeho túžby, vízie, problémy. Prostredníctvom umeleckej
literatúry sa
odkrýva reálny svet v jeho jedinečnosti i protirečeniach. Cieľom literárnej výchovy je viesť žiakov k
estetickému vnímaniu sveta a k spoznaniu jeho mnohoznačnosti. Pochopením otvorenosti sveta možno
pestovať u žiaka toleranciu, schopnosť vypočuť si názor druhého i poznanie, že v literatúre
zaznamenané životné situácie sú bohatou paletou rozmanitých ľudských osudov a vzťahov. Estetická
funkcia literatúry má za úlohu vysvetľovať špecifické vlastnosti umeleckého diela, ich výskyt v
konkrétnom texte skúma aj teória literatúry.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Všeobecné ciele: Podporovať sebadôveru žiaka vo svojom prejave tak písomnom ako i ústnom
Osvojiť si vedomosti, ktoré umožnia žiakovi vzdelávať sa po celý život
Vedieť zaujať aktívne miesto v ekonomickom, sociálnom a kultúrnom živote
Pripraviť žiakov na stav zodpovedného občana, schopného sa podieľať na rozvoji
demokratickej spoločnosti, kultúrnej otvorenosti
Vnímať a postupne osvojiť si materinský jazyk ako mnohotvárny prostriedok komunikácie
Zvládnuť základné pravidlá medziľudskej komunikácie daného kultúrneho prostredia
Nadobudnúť k jazyku pozitívny vzťah
Nadobudnúť vzťah k slovenským umeleckým dielam, k vlastným čitateľským zážitkom, k
rozvíjaniu pozitívneho vzťahu k literatúre a k ďalším druhom umenia vychádzajúceho z
umeleckých textov a rozvíjať svoje emocionálne a estetické cítenie a vnímanie
Pestovať príslušnosť jazykovej príslušnosti k istému etniku, pocitu jazykovej príbuznosti a
spolupatričnosti s inými etnikami prostredníctvom ovládania normy spisovného jazyka
4
Viesť žiakov k zvyšovaniu jazykovej kultúry – verbálne i písomné jazykové prejavy
Zvládnuť a pochopiť počúvanie, komunikáciu – hovorenie, čítanie a písanie s porozumením
Špecifické ciele:
v komunikač nej oblasti
položiť základy komunikačných zručností, t. j. naučiť sa vnímať a postupne si osvojovať materinský jazyk ako prostriedok, ktorým sa získavajú a následne odovzdávajú informácie,
vedomosti a zážitky, vyslovujú vlastné názory i postoje,
účinne sa dorozumievať v bežných komunikačných situáciách,
riešiť bežné komunikačné situácie.
v spoloč enskej oblasti
učiť sa porozumieť sebe samému, vymedziť si vlastné miesto v spoločnosti rovesníkov,
správať sa asertívne, byť tolerantný, prosociálny, naučiť sa spolupracovať.
v kognitívnej oblasti
získať lásku a úctu k materinskému jazyku,
naučiť sa správne, čitateľne, esteticky a primerane rýchlo písať, t. j. osvojiť si techniku písania
a precvičovať sa v nej,
osvojiť si správnu artikuláciu a výslovnostnú normu,
naučiť sa ústne formulovať text aj s uplatnením suprasegmentálnych javov,
osvojiť si základy pravopisnej normy, naučiť sa používať správne slová/tvary slov,
naučiť sa analyzovať text, vyhľadávať jazykové javy, triediť ich, vyhodnocovať a postupne
zaraďovať do systému,
naučiť sa orientovať v jazykových príručkách,
naučiť sa reprodukovať text a cvičiť sa v uplatňovaní prebratých jazykových javov pri tvorbe
vlastných textov v ústnej a písomnej podobe,
cvičiť sa v tvorení kultivovaných jazykových prejavov,
rozoznávať štylisticky primerané a neprimerané prostriedky,
vedieť plynule s porozumením čítať veku primeraný umelecký a odborný text, poznávať a
rozlišovať tieto texty, orientovať sa v nich, vedieť zaznamenať a vypísať základné údaje z
textu,
prostredníctvom literatúry posilniť poznatkovú rovinu, ktorá rozmnožuje vedomosti;
zážitkovú rovinu, ktorá sprostredkúva emotívne poznanie sveta; výchovnú rovinu, rozvíjajúcu
osobnosť žiaka; komunikatívnu rovinu, ktorá mu umožňuje odovzdať poznané a precítené a
estetickú rovinu, formujúcu kvality jeho života.
III. Predmetové kompetencie
Kompetenčný profil absolventa/maturanta:
Verejný prejav:
Dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu a spisovnú výslovnosť Uplatňovať paralingválne javy
Reprodukovať umelecký a vecný text
Pamäť ové zruč nosti:
Poznať základné fakty, definície a vedieť demonštrovať ich znalosť Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi
5
Vedieť odvodiť charakteristiky nových javov
Usporiadať známe javy do systému
Aplikovať jazykovedné vedomosti na vecné a umelecké texty
Vedieť aplikovať pravopisnú normu
Analytické a syntetické zruč nosti:
Vedieť uskutočniť jazykovú analýzu textu
Odlíšiť umelecký a vecný text
Odlíšiť texty z hľadiska jazykového štýlu, slohových postupov a žánrov
Tvorivé zruč nosti:
Vytvoriť vlastný text
Prezentovať vlastný text – ústne i písomne
Samostatne napísať krátky príbeh
Porozprávať príbeh na danú tému
Dokončiť rozprávanie
Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text
Informač né zruč nosti:
Používať jazykovedné príručky a slovníky
Vyhľadávať, spracúvať a používať informácie z literárnych prameňov
Komunikač né zruč nosti:
Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu
Neverbálne sa vyjadrovať a chápať neverbálnu komunikáciu
Verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: SEKUNDA
Hodinová dotácia: jazyk – 2 hodiny týždenne
literatúra – 1 hodina týždenne
sloh – 1 hodina týždenne
školský rok: 2014/2015
Obsahový štandard:
1. časť – jazyk
A) ZVUKOVÁ ROVINA JAZYKA A PRAVOPIS:
a) hláskoslovie (delenie hlások – samohlásky/krátke, dlhé/, spoluhlásky/tvrdé, mäkké, znelé, neznelé,
zvučné, obojaké/, slabikotvorné spoluhlásky l,ĺ, r,ŕ; výslovnosť/splývavá výslovnosť, výslovnosť
a výskyt ä, de-di,te-ti,ne-ni,le-li v cudzích slovách/),
b) prozodický systém reči (melódia, prestávka, sila hlasu, hlavný slovný prízvuk, dôraz),
6
c) pravopis (interpunkcia/spojovník, pomlčka, úvodzovky, bodkočiarka/, priama reč, uvádzacia veta,
spodobovanie, rozdelenie slov, vybrané slová, príbuzné slová, rytmické krátenie, rozdelenie slov na
slabiky/rozdeľovanie predponových slov/)
B) VÝZNAMOVÁ / LEXIKÁLNA ROVINA:
a) slovná zásoba (rozdelenie, slangové slová, spisovné a nespisovné slová, neutrálne – citovo
zafarbené slová, domáce a cudzie slová, zastarané a nové slová, slovníky /pravopisný, synonymický,
výkladový, cudzích slov frazeologický/),
b) tvorenie slov (odvodzovanie/odvodené slová, predpona, prípona, slovotvorný základ, základové
a odvodené slovo/, skladanie /zložené slovo/, základné pojmy),
c) významová rovina (jedno a viacvýznamové slová, synonymá, antonymá, frazeologizmy/ustálené
slovné spojenia/, príslovie, porekadlo, pranostika, prirovnanie).
C) TVAROVÁ / MORFOLOGICKÁ ROVINA:
a) podstatné mená (charakteristika, skloňovanie, pádové otázky, rozdelenie podstatných mien
/konkrétne - abstraktné, všeobecné - vlastné, životné – neživotné/, gramatické kategórie/rod, číslo, pád
– N,G,D,A,L,I + vokatív-5.pád/, vzor / m.r. - chlap, hrdina, dub, stroj; ž.r. – žena, ulica, dlaň, kosť; s.r.
– mesto, srdce, vysvedčenie, dievča/, pomnožné podstatné mená/ich identifikácia v texte/, rod
pomnožných podstatných mien),
b) prídavné mená (charakteristika, rozdelenie /akostné – vzťahové, privlastňovacie - zvieracie/,
gramatické kategórie/rod, číslo, pád/, vzor /pekný, cudzí, páví, otcov, matkin/, stupňovanie),
c) zámená (charakteristika, skloňovanie, delenie zámen /osobné zámená – základné, privlastňovacie,
opytovacie, ukazovacie/),
d) číslovky (charakteristika, skloňovanie čísloviek, gramatické kategórie /rod, číslo, pád/,
delenie/určité - neurčité, základné – radové, násobné/),
e) slovesá (charakteristika, časovanie, gramatické kategórie/osoba, číslo, čas – prítomný, minulý,
budúci, spôsob – oznamovací, rozkazovací, podmieňovací/, slovesné tvary /jednoduchý – zložený/,
sloveso byť, plnovýznamové – neplnovýznamové slovesá/ich identifikácia v texte/),
f) príslovky (charakteristika, druhy prísloviek /miesta, času, spôsobu, príčiny/, stupňovanie prísloviek),
g) predložky (charakteristika, väzba s pádom, vokalizácia),
h) spojky (charakteristika, ich identifikácia v texte).
D) SYNTAKTICKÁ / SKLADOBNÁ ROVINA:
a) veta ( jednoduchá veta /holá, rozvitá/, jednočlenná/slovesná, neslovesná/ a dvojčlenná veta/úplná,
neúplná/ rozpoznať v texte, rozdelenie viet podľa obsahu/oznamovacia, opytovacia, rozkazovacia,
želacia, zvolacia/, slovosled),
b) základné vetné členy (podmet/vyjadrený, nevyjadrený/, prísudok/slovesný, neslovesný/, vetný
základ),
c) vetné sklady (prisudzovací vetný sklad, zhoda).
7
2. časť – sloh
A) ČLENENIE TEXTU A SPOSOB TVORBY TEXTU (nadpis, nápis, odsek, kľúčové slová, osnova,
koncept, konspekt, umelecký / vecný text, téma, hlavná myšlienka, oznámenie, správa).
B) ROZPRÁVACÍ SLOHOVÝ POSTUP (rozprávanie/ústne, písomne, s využitím priamej reči, v 1.
a 3. osobe sg./, vnútorná kompozícia/úvod, zápletka, vyvrcholenie, obrat, rozuzlenie/, vonkajšia
kompozícia, rozprávanie s prvkami opisu).
C) OPISNÝ SLOHOVÝ POSTUP (opis/ústne, písomne/, druhy opisu/statický - dynamický opis/,
umelecký opis, opis osoby, charakteristika osoby).
D) RÉTORIKA (artikulácia, sila hlasu, gestikulácia, mimika a postoj, hlavná myšlienka, téma, pointa,
názor, dialóg, diskusia, argument, protiargument, cielený rozhovor /interview/).
E) TABUĽKA (názov, hlavička, riadok, stĺpec).
F) PROJEKT (téma, správa o riešení – výsledku projektu/ústne, písomne/).
3. časť – literatúra
A) PRÓZA:
a) základné pojmy (text, ilustrácia, literárna forma /poézia, próza, divadelná hra/, literatúra pre deti,
umelecká literatúra, vecná literatúra, dobrodružná literatúra, hlavná myšlienka, dej, literárna
postava/hlavná, vedľajšia/, rozprávač – ja/on forma, vnútorná kompozícia diela /úvod, zápletka,
vyvrcholenie, obrat, rozuzlenie/, dialóg, monológ, vonkajšia kompozícia lit. diela/nadpis, odsek,
kapitola, diel)
b) krátke formy ľudovej slovesnosti (príslovie, porekadlo, pranostika, hádanka, anekdota),
c) krátka próza (bájka, báj, poviedka).
B) POÉZIA:
a) báseň, populárna pieseň (básnické umelecké prostriedky /prirovnanie, zdrobnenina, personifikácia,
metafora, epiteton/, metrika/rým – združený, striedavý, obkročný; rytmus; verš, strofa, refrén/,
viazaná umelecká reč, )
C) DIVADELNÁ HRA:
a) základné pojmy (divadelná hra, rozhlas, televízia, film, dejstvo),
b) televízna, filmová a rozhlasová hra.
Výkonový štandard:
1. časť - jazyk
A) ZVUKOVÁ ROVINA A PRAVOPIS : žiak vie vysvetliť pojmy hlavný slovný prízvuk, artikulácia,
sila hlasu, dôraz, vie správne intonovať všetky druhy viet a uplatňovať správny slovný i vetný
prízvuk,
- správne vyslovuje slabiky de, te, ne, le / di, ti, ni, li, (aj v cudzích slovách) ä, plynule číta slová so
spoluhláskovou skupinou – splývavá výslovnosť, vie správne zapísať takéto slová, vie plynulo čítať
text so správnou artikuláciou, intonáciou, tempom, pozná a vo výslovnosti používa pravidlo
spodobovania spoluhlások, na základe rozdelenia hlások vie logicky prísť na princípy pravopisu,
- ovláda základné pravidlá slovenského pravopisu, využíva základné interpunkčné a diakritické
znamienka, pozná rozdiel medzi pomlčkou a spojovníkom a ich praktické využitie, v súvislom texte
používa priamu reč a vie princípy jej zápisu na základe polohy uvádzacej vety, vie opraviť chyby v
texte, rozdeľuje slová na slabiky, pri písaní slov berie do úvahy rytmický zákon a spodobovanie.
8
B) VÝZNAMOVÁ ROVINA: žiak vie analyzovať lexikálnu stránku textu, dokáže v texte vyhľadať
rôzne údaje a fakty, tieto dokáže následne spojiť do komplexnej informácie, vie porovnať dve a viac
informácií, vyvodiť záver, vie vyhľadať kľúčové slová v texte, vie vyjadriť hlavnú myšlienku a pointu
textu,
- vie si overiť význam slov v jazykových príručkách, má prehľad o druhoch slovníkov, pozná spôsoby
ich využitia pri zostavovaní textov, pravopisnej a významovej stránke,
- rozlišuje rozdelenie slov v slovnej zásobe, vie vysvetliť ich význam a pozná ich štylistickú funkciu
v texte, vie použiť a rozoznáva význam frazeologizmov, rozlišuje útvary krátkej ľudovej slovesnosti,
- odlišuje slovotvorný základ, predponu, príponu, základové a odvodené slovo, vie identifikovať slová,
ktoré vznikli odvodzovaním a skladaním.
C) TVAROVÁ / MORFOLOGICKÁ ROVINA: žiak pozná ohybné slovné druhy a ich gramatické
kategórie, vie určovať gramatické kategórie slovesné i menné (viď obsahový štandard), vie určovať
slovesné kategórie slovies (okrem kategórie spôsobu, vidu a rodu), chápe dôležitosť gramatickej
zhody, informatívne pozná neohybné slovné druhy – príslovky, a predložky,
- vie rozlíšiť jednotlivé slovné druhy a pozná ich základnú funkciu, orientuje sa v rozdelení slovných
druhov (všeobecne), ale aj v delení jednotlivých slovných druhov,
- vie vysvetliť a identifikovať slovné druhy v texte, pozná a vie prakticky využiť stupňovanie, tykanie
a vykanie,
- rozoznáva rozdiely medzi vzormi podstatných i prídavných mien, pozná základné vzory čísloviek
(základné, radové), pravopisné zákonitosti písania podľa týchto vzorov,
- ovláda pravopis všeobecných a vlastných podstatných mien, prídavných mien (vzor pekný, páví,
matkin), zámen (privlastňovacie zámená môj, svoj; osobné zámená mi/my), čísloviek (základné,
radové, násobné), slovies, predložiek, spojok.
- v texte rozoznáva pomnožné podstatné mená a vie určiť ich rod a vzor.
D) SYNTAKTICKÁ / SKLADOBNÁ ROVINA: žiak vie identifikovať slová, ktoré zabezpečujú
nadväznosť, vie tvoriť vety, pričom dodržiava slovosled a správne používa interpunkčné znamienka,
vie pohotovo rozviť alebo preformulovať vety,
- pozná a používa jednoduchú vetu, jednočlennú a dvojčlennú vetu, rozlišuje holú vetu od rozvitej, po
zvukovej, pravopisnej a syntaktickej stránke pozná rozdelenie viet podľa obsahu,
- v jednoduchých vetách vyhľadá a určí základné vetné členy, sklady/prisudzovací/.
2. časť – sloh
A) ČLENENIE TEXTU A SPOSOB TVORBY TEXTU : žiak dokáže dokončiť alebo upraviť text(úvod,
záver – tvorivá práca s textom), - vie usporiadanie informácií podľa chronológie,
- chápe súvislosť nadpisu a obsahu,
- vie identifikovať odlišné alebo spoločné znaky textu.
- vie vysvetliť základné pojmy (koncept, konspekt, úvod, jadro, záver,...),
- vie tvoriť prácu na danú tému,
- vie sám navrhnúť tému,
- ovláda členenie textu na odseky,
- vie prijať hodnotenie druhých a vie hodnotiť prácu ostatných,
- ovláda postup pri písaní slohovej práce.
B) ROZPRÁVACÍ SLOHOVÝ POSTUP: žiak vie identifikovať časti vnútornej kompozície
rozprávania, vie identifikovať spoločné a odlišné znaky rozprávania s ostatnými preberanými útvarmi,
- vie vytvoriť na zadanú alebo voľnú tému rozprávanie s využitím priamej reči a všetkých častí
vnútornej kompozície,
- dokáže vybrať a posúdiť texty z formálneho i obsahového hľadiska, vie vyhľadať informácie, fakty
a rôzne údaje v texte, vie ich spojiť do komplexnej informácie,
- vie prerozprávať text, rozlišuje časti vonkajšej i vnútornej kompozície textu.
9
C) OPISNÝ SLOHOVÝ POSTUP: žiak vie pripraviť na danú tému statický, dynamický opis,
- vie odlíšiť statický a dynamický opis,
- vie odlíšiť opis od rozprávania,
- pozná vonkajšiu i vnútornú kompozíciu opisu
- pozná základné znaky opisu.
D) RÉTORIKA: žiak vie na ľubovoľnú alebo zadanú tému zostaviť prívet,
- vie sformulovať a vysloviť svoj názor, rešpektuje spoločenské a komunikačné pravidlá,
- pozná základné prvky rečníckeho prejavu (artikulácia, mimika, gestikulácia, haptika, postoj, sila
hlasu),
- vie hodnotiť texty iných žiakov a svoje hodnotenie vie zdôvodniť,
- vie správne sformulovať otázky,
- vie prijať vyslovené názory ostatných žiakov,
- vie samostatne vhodne využiť informácie a jazykové prostriedky v príhovore, v príhovore vie
vhodne využiť prvky z literárnych textov, médií, internetu...,
- vie po krátkej príprave samostatne vytvoriť príhovor.
E) TABUĽKA: žiak rozlišuje jednotlivé časti tabuľky, vie ich pomenovať a chápe vzťahy medzi nimi
- vie pohotovo reagovať,
- dokáže v rozličných informačných zdrojoch vyhľadať informácie,
- vie si systematicky a prehľadne tvoriť poznámky,
- vie zdôvodniť výber a použitie informácií z grafov a tabuliek vo svojom texte.
F) PROJEKT – žiak pozná základnú schému projektu
- dokáže pracovať v tíme,
- vie viesť správny dialóg k téme projektu,
- dokáže si vybrať podstatné informácie – podklady pre projekt,
- vie si stanoviť zameranie projektu a projektovú úlohu,
- vie zostaviť správu o projekte.
VŠEOBECNE: žiak dokáže vybrať a posúdiť texty z obsahového i formálneho hľadiska, vie
odôvodniť správnosť vybraného textu v konkrétnej situácii, dokáže identifikovať, systematizovať
a zovšeobecniť poznatky o slohových útvaroch a žánroch (opis, rozprávanie, príhovor), vie správne
čítať texty a pochopiť informácie, vyjadriť názor na text, čitateľský dojem z prečítaného textu, vie
navrhnúť tému písania v súlade s cieľom písania, vie porovnať, rozlíšiť a vysvetliť preberané pojmy
(statický, dynamický, rozprávanie, príhovor), vie charakterizovať rozdiely vo formálnej úprave
preberaných žánrov a aplikovať znalosti o forme pri realizácii slohových prác, vie na základe analýzy
stanovenej komunikačnej situácie vybrať vhodný slohový útvar, vie vytvoriť slohový žáner
a zosúladiť ho s témou písania, vie si pripraviť osnovu a koncept pre pripravovaný text, vie
prispôsobiť lexiku textu komunikačnej situácii, využíva všetky oblasti slovnej zásoby a všetky vetné
štruktúry, dokáže transformovať jednotlivé žánre, vie prijať hodnotenie druhých a ich postrehy využiť
na zlepšenie slohovej práce, vie napísať čistopis s opravenými chybami.
3. časť - literatúra
A) PRÓZA: - žiak vie vysvetliť pojem próza a umelecká literatúra.
- Žiak vie odlíšiť prózu od poézie a svoje rozhodnutie vie zdôvodniť.
-Žiak vie pri štylistickej a lexikálnej analýze známeho diela vyhľadať jednotlivé jazykové a tematické
prvky a dokáže vysvetliť ich funkciu v rámci estetickej pôsobnosti diela.
- Žiak vie samostatne a bez prípravy správne, plynule a nahlas čítať prozaicky text, ktorého obsah, štýl
a jazyk sú primerané jeho jazykovej úrovni a skúsenostiam a dokáže prispôsobiť rýchlosť čítania
tomu, aby mohol, čo najefektívnejšie pochopiť význam prozaického textu.
- Žiak vie samostatne sformulovať subjektívne hodnotenie prečítaného textu a vie ho primerane
obhajovať. Pri obhajobe svojho názoru dodržiava pravidlá spoločenskej komunikácie.
- Žiak vie vysvetliť a rozlíšiť pojmy príslovie, porekadlo, pranostika, hádanka, vyčítanka, ľudová
10
pieseň, rozprávka a uviesť príklad.
- Žiak vie vysvetliť význam a identifikovať významový rozdiel medzi príslovím, porekadlom a
pranostikou.
- Žiak vie funkčne využiť príslovie, porekadlo, pranostiku vo svojom texte.
- Žiak vie vytvoriť krátky vtipný príbeh. Pri jeho tvorbe aplikuje svoje znalosti o nonsense.
- Žiak vie vysvetliť pojem bájka.
- Žiak vie identifikovať mravné ponaučenie v bájke.
-Žiak vie vymedziť pojem hlavná postava, vie ju identifikovať v bájke a dokáže charakterizovať
jednotlivé postavy z čitateľského hľadiska a svoje tvrdenie podložiť argumentmi.
- Žiak vie napísať kratší prozaický útvar, ktorý má znaky bájky.
- Žiak vie vysvetliť pojem báj a vie uviesť príklady bájí, ktoré prečítal.
- Žiak vie na základe textu identifikovať základné znaky báje.
- Žiak vie vyhľadať v texte báje hlavné a vedľajšie postavy, dokáže charakterizovať jednotlivé postavy
(kladné, záporné) z čitateľského hľadiska a svoje tvrdenie podložiť argumentmi.
- Žiak vie odlíšiť báj ,legendu a povesť.
- Žiak vie porovnať koncepciu postáv, dej a prostredie, v ktorom sa dej odohráva s iným jemu
známym prozaickým žánrom.
- Žiak vie vysvetliť pojem dialóg.
- Žiak vie transformovať prozaický text na dramatický a následne ho vie výrazne prečítať a zúčastniť
sa ako postava na dramatizovanom čítaní.
- Žiak vie na základe analýzy známeho literárneho textu identifikovať vnútornú kompozíciu a svoje
tvrdenie vie zdôvodniť.
- Žiak vie vytvoriť báj s dodržaním vnútornej kompozície.
- Žiak vie vytvárať rôzne prozaické texty s danou tematikou.
B) POÉZIA: - Žiak vie vysvetliť pojem poézia.
- Žiak vie vysvetliť pojem báseň.
- Žiak vie vysvetliť pojem populárna pieseň.
- Žiak vie porovnať populárnu pieseň s ľudovou piesňou z hľadiska obsahu, využitia umeleckých
štýlových prostriedkov.
- Žiak vie vysvetliť pojem verš ako súčasť vonkajšej kompozície aj ako metrickú jednotku. Vie ho
určiť v básni.
- Žiak vie vysvetliť pojmy rým, rytmus v súvislosti s umeleckou rečou viazanou (v básni aj
v populárnej piesni).
- Žiak vie vyhľadať rým v texte básne alebo populárnej piesne.
- Žiak vie graficky zaznačiť a pomenovať združený a striedavý rým.
- Žiak vie identifikovať v texte básne alebo populárnej piesne vyhľadať a určiť jazykové prostriedky a
vysvetliť ich význam.
- Žiak vie pri prednese básne rešpektovať rytmickú usporiadanosť básnického textu.
- Žiak vie vysvetliť pojem balada.
- Žiak vie identifikovať hlavné znaky balady aj v neznámom (zatiaľ nečítanom) texte.
- Žiak vie porovnať baladu s inými básnickými útvarmi, charakterizovať rozdiely.
- Žiak vie pretransformovať baladu na prozaické rozprávanie.
- Žiak vie vysvetliť obraznú podstatu epiteta, vie ho odlíšiť od gramatického prívlastku.
- Žiak vie vysvetliť funkciu epiteta v umeleckom texte.
- Žiak vie tvoriť epiteton a použiť ho vo vlastnom texte.
- Žiak vie vysvetliť pojem metafora.
- Žiak vie vyhľadať v básni (piesni, balade) metaforu a vie vysvetliť jej význam.
- Žiak vie porovnať metafory v balade a populárnej piesni a zdôvodniť rozdiel medzi nimi.
- Žiak vie vytvoriť vlastnú metaforu.
- Žiak vie pri prednese balady rešpektovať rytmickú usporiadanosť básnického textu.
- Žiak vie aplikovať vedomosti o vonkajšej a vnútornej kompozícii diela na známu baladu.
- Žiak vie identifikovať hlavnú myšlienku v prečítanom texte.
- Žiak vie v texte balady vyhľadať a určiť jazykové prostriedky a vysvetliť ich význam.
- Žiak vie vytvoriť text, ktorý obsahuje znaky balady.
11
- Žiak vie svoje hodnotenia prečítaného textu podložiť argumentmi z prečítaného textu a svoje
tvrdenia vie obhájiť v diskusii, pričom dodržiava pravidlá spoločenskej komunikácie.
C) DIVADELNÁ HRA: - Žiak vie vysvetliť pojem divadelná hra.
- Žiak vie vysvetliť pojem rozhlasová rozprávka.
- Žiak pozná rôzne druhy bábkového divadla.
- Žiak vie rozlíšiť dramatický a prozaický text, svoje tvrdenie vie podložiť argumentmi.
- Žiak pozná fázy vnútornej kompozície divadelnej hry a vie ich určiť v texte vekuprimeranej
divadelnej hry, ak je uvedená hra klasicky skomponovaná.
- Vie odlíšiť pojmy monológ, dialóg, dejstvo v divadelnej hre.
V. Metódy a formy práce
Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania,
vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových
kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových
a iných osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia.
Metódy a formy všeobecne:
- Motivačné metódy ako je motivačné rozprávanie (približovanie obsahu), motivačný rozhovor
(aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti
prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou
umeleckého diela alebo inej pomôcky).
- Expozičné metódy - rozprávanie (vyjadrovanie skúseností), aktívne počúvanie, vysvetľovanie
(logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok
a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie,
posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), demonštračná metóda (názorná ukážka),
pozorovanie (cielené vnímanie objektov a procesov).
- Problémové metódy - (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému,
tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení), projektová metóda (riešenie projektu,
komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k
vytvoreniu požadovaného textu a jeho vizuálnej stránky).
- Aktivizujúce metódy - diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovanie
za účelom riešenia danej problematiky), situačná metóda (riešenie problémového prípadu reálnej
situácie), didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a spontánnosti), kooperatívne
vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej
skupiny), dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.) kompozícia
(vypracovanie slohových prác).
- Fixačné metódy - metódy opakovania a precvičovania (ústne a písomné opakovanie, domáce úlohy
a pod.).
Metódy a formy v jednotlivých častiach predmetu:
1. časť - jazyk
rgumentačná metóda ( výber hodín zameraných na výklad teórie a nových vedomostí)
skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach (pri praktickom precvičovaní jednotlivých
gramatických vedomostí a tém)
spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy (vybrané časti z tematického celku zvuková
stránka jazyka, významová rovina – bežná komunikácia)
hravé formy výučby (uplatnené vo výbere hodín zameraných na opakovanie tematického celku, ich
využitie bude podmienené povahou cieľovej skupiny žiakov)
čítanie s porozumením – ( pri práci s jednoduchými textami, plagátmi, tabuľky, zadania jednotlivých
gramatických úloh...)
písomný prejav – (precvičovanie pravopisu)
12
porovnávanie a hodnotenie ( pri porovnávaní jednotlivých gramatických odchýlok najmä
v tvarosloví)
Kooperatívne gramatické cvičenia
2. časť – sloh
Tvorba vlastných prejavov ( vybrané vyučovacie jednotky tematického celku rétorika)
argumentačná metóda ( výber hodín zameraných na výklad teórie a nových vedomostí)
skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach (pri praktickom precvičovaní jednotlivých
slohových postupov)
spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy (vybrané časti z tematického celku
rozprávací slohový postup – bežná komunikácia)
hravé formy výučby (uplatnené vo výbere hodín zameraných na opakovanie tematického celku, ich
využitie bude podmienené povahou cieľovej skupiny žiakov)
čítanie s porozumením – ( pri práci s jednoduchými textami, plagátmi, tabuľkami...)
jednoduchý písomný prejav – (rozprávanie, opis)
porovnávanie textov a ich hodnotenie ( pri porovnávaní jednotlivých slohových postupov a útvarov)
3. časť - literatúra
Práca s umeleckým textom (vybrané ukážky textov na hodinách literatúry, pokiaľ nie je text k danej
téme v učebnici literatúry)
Práca s literárnymi ukážkami (výber vhodných ukážok z učebnice literatúry – ak spĺňajú požiadavky
témy vyučovacieho procesu)
Skupinová práca (pri tvorbe vlastných textov – literatúra – výber vyučovacích hodín so zameraním
na tematické celky: krátke formy ľudovej slovesnosti, krátka próza, báseň, divadelná hra.)
Tvorba skupinových „projektov“ ( viď skupinová práca)
Interpretácia diel, analýzy (pri práci s ukážkami na vybraných hodinách literatúry)
Komunikácia, debata, diskusia
IKT – PowerPoint (využitie dostupných materiálov na vybraných hodinách)
Dramatizácia (výber vyučovacích hodín so zameraním na tematické celky: divadelná hra,
rozhlasová hra.)
Prezentácia projektov (výber vyučovacích hodín so zameraním na skupinovú prácu)
Filmová produkcia (literatúra – zhrnutie tematického celku filmová hra)
VI. Učebné zdroje a pomôcky 1. časť – jazyk
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 5. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2003.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre
5.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2003.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 6. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2004.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre
6.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2004.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 7. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2005.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre
7.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2005.
13
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 8. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2006.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre
8.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2006.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 9. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2007.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; KESSELOVÁ, Jana: Slovenský jazyk pre 6. Ročník základných škôl.
Prvé vydanie. Bratislava: SPN, 2009.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; BALÁŽIKOVÁ, Katarína: Slovenský jazyk I pre gymnáziá
s osemročným štúdiom. Prvé vydanie. Bratislava: OG – POĽANA, 2001.
OLOŠTIAK, Martin; OLOŠTIAKOVÁ, Lucia: Slovenský jazyk v kocke pre základné školy a nižšie
ročníky viacročných gymnázií. Prvé vydanie. Bratislava: Fragment, 2008.
SVOBODOVÁ, Margita: Diktáty zo slovenčiny pre 5. a 6. Ročník ZŠ. 6. upravené vydanie.
Bratislava: Mgr. Margita Svobodová, 2000.
LUKAČKOVÁ, Renáta; SOLČANSKÁ, Beata: Budem vedieť pravopis. Didaktis, 1998.
HEVIER, Daniel: Heviho diktátor
HEVIER, Daniel: Heviho škola tvorivosti. Prvé vydanie. Bratislava: Perfekt, 2008.
BENKOVÁ, Jozefína; RÝZKOVÁ, Anna: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá
s osemročným štúdiom 1. Prvé vydanie. Bratislava: MEDIA TRADE - SPN, 2002.
PATÁKOVÁ, Marta: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá s osemročným štúdiom 2 -
skladba. Prvé vydanie. Bratislava: MEDIA TRADE - SPN, 2002.
RÝZKOVÁ, Anna: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá s osemročným štúdiom 3 -
tvaroslovie. Prvé vydanie. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2003.
RÝZKOVÁ, Anna: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá s osemročným štúdiom 4 – náuka o
slove. Prvé vydanie. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2004.
Krátky slovník SJ
Synonymický slovník
Pravidlá slovenského pravopisu
Frazeologický slovník
Školský slovník spisovnej slovenčiny
Homonymický slovník
Paronymický slovník
Morfematický slovník
Okazionalizmy v hovorovej slovenčine
Teória motivácie v lexikálnej zásobe, Náuka Prešov
Lexikálna sémantika a derivatológia, Náuka Prešov
Život so slovotvorbou a lexikológiou, náuka Prešov
Slovné druhy – Stiefel – Eurocard
Závesná mapa – Slovné druhy I., II.
Slovenský jazyk – sada máp
14
Závesná mapa – Skladba jednoduchej vety
Závesná mapa – Hlásky a rozličné znamienka
Slovenský jazyk – Skladba jednoduchej vety
DVD – Význam slovenčiny, Jazyk a folklór
DVD – Banka mojich slov, Prečo mám rád slovenčinu, Učitelia o slovenčine
DVD – Nárečia, Každý sme učiteľom slovenčiny
Výukový program – Animovaný SJ
Výukový program – Zvukové diktáty
2. časť – sloh
IHNÁTKOVÁ, Natália: Komunikácia a sloh pre 1. Až 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom.
Prvé vydanie. Bratislava: OG – POĽANA, 2002.
CESNAKOVÁ, Eva; HÚSKOVÁ, Alexandra: Cvičenia zo slovenského jazyka pre gymnáziá
s osemročným štúdiom 5 – komunikácia a sloh. Prvé vydanie. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2004.
HEVIER, Daniel: Heviho škola tvorivosti. Prvé vydanie. Bratislava: Perfekt, 2008.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 5. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2003.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 6. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2004.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre
6.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2004.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 7. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2005.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre
7.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2005.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 8. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2006.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk – zbierka úloh a cvičení pre
8.ročník ZŠ. Prvé vydanie. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2006.
KRAJČOVIČOVÁ, Jarmila; CALTÍKOVÁ, Milada: Slovenský jazyk pre 9. ročník ZŠ. Prvé vydanie.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2007.
OLOŠTIAK, Martin; OLOŠTIAKOVÁ, Lucia: Slovenský jazyk v kocke pre základné školy a nižšie
ročníky viacročných gymnázií. Prvé vydanie. Bratislava: Fragment, 2008.
FINDRA: Štylistika slovenčiny v cvičeniach. Osveta
HOLIČ: Rétorika. Enigma
Základy praktickej rétoriky, Náuka Prešov
Závesná mapa – Funkčné jazykové štýly
Závesná mapa – Slohové postupy
DVD – Banka mojich slov, Prečo mám rád slovenčinu
15
DVD – Komunikácia
DVD – Myšlienky sú riekami slov, Vieme rozprávať?
3. časť – literatúra
PETRÍKOVÁ, Daniela a spol.: Literárna výchova pre 5. ročník základných škôl. Prvé vydanie.
Bratislava: LITERA, 1997.
PETRÍKOVÁ, Daniela a spol.: Literárna výchova pre 6. ročník základných škôl. Druhé vydanie.
Bratislava: OG – POĽANA, 2000.
PETRÍKOVÁ, Daniela a spol.: Literárna výchova pre 7. ročník základných škôl. Druhé vydanie.
Bratislava: OG – POĽANA, 2000.
OBERT, Viliam: Literárna výchova pre 1. a 2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom – zbierka
cvičení. Prvé vydanie. Bratislava: OG – POĽANA, 2005.
HEVIER, Daniel: Heviho škola tvorivosti. Prvé vydanie. Bratislava: Perfekt, 2008.
ZÁTURECKÝ: Slovenské príslovia, porekadlá, pranostiky a hádanky
ŠTRAUS: Princíp hry v slovenskej poézii
ŠTRAUS: Základy slovenskej verzológie
ŠTRAUS: Slovník poetiky
PAVLOVIČ: Lov slov
Kol. autorov: Hviezdoslav v interpretáciách
VALČEK: Slovník literárnej teórie
Kontúry slovenskej lit. pre deti a mládež, Náuka Prešov
CD nosiče s nahrávkami detských populárnych piesní
Filmy
DVD – Rozprávky, P.O.Hviezdoslav
DVD – Krása recitácie
DVD – Hory a krásy Slovenska v slovenčine, Tvorivé písanie
EZOP: Bájky
Staré grécke báje a povesti
HEVIER: Odlet papierových lastovičiek
DUŠEK, D.: Pištáčik
JOBUS, B.: Láskavé rozprávky
HEVIER: Futbal s papučou
VII. Hodnotenie predmetu Predmet je hodnotený váhovým systémom.
Počet známok za polrok: 6
(2x diktát, 2x známka z jazykového učiva – skúšanie formou testov, 1x známka z literárneho učiva, 1x
16
kontrolná slohová práca + priebežne /test, skúšanie, aktivity, problémové úlohy.../)
Váhy známok:
Váha 1
- „motivačné známky“ – za báseň, dobre vypracovanú DÚ, za samostatnú prácu na hodine
/čítanka, krátka esej - úvaha, vynikajúci referát, cvičná slohová práca, práca s problémovou úlohou,
päťminútovka apod./
- ústna odpoveď Váha 2
- diktát /2x za polrok/
- kontrolná slohová práca (1x za polrok)
- testy (opakovanie tematických celkov)
Váha 3
- len v prípade riaditeľských testov /sú v kompetencii riaditeľa školy alebo zástupcu
prípadne predsedu PK/
V prípade neúčasti žiaka na niektorej dôležitej kontrolnej činnosti (ústnej alebo písomnej),
určiť náhradný termín. V prípade, že žiak sa nedostaví ani na náhradný termín skúšania (zo
subj.dôvodov), za nepreukázanie vedomostí na riadnom alebo náhradnom skúšaní učiteľ má právo
hodnotiť známkou nedostatočný.
Hodnotenie kontrolných diktátov: 0 – 1 chyba = 1
2 – 3 chyby = 2
4 – 6 chýb = 3
7 – 9 chýb = 4
10 – viac chýb = 5
Hodnotenie kontrolnej slohovej práce:
Pri hodnotení jednotlivých slohových útvarov treba vychádzať z hodnotiacich kritérií maturitných
písomiek, treba však zohľadniť časové okolnosti pri vypracovaní sloh.práce, najmä rozsah práce.
Hodnotenie vychádza z kritérií MS – /vonkajšia a vnútorná forma spoločne s celkovým dojmom práce/
- 24 bodov.
Stupnica hodnotenia testov a písomných prác SJL:
100% - 90% = 1
89% - 75% = 2
74% - 50% = 3
49% - 30% = 4
29% - 0% = 5
17
Názov predmetu Anglický jazyk úroveň A1.2–sekunda
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia
I. Charakteristika predmetu Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú
oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti v spôsobe
života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie vedomostí
a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre spoluprácu škôl
na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre
podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať slobodu pracovať a študovať
v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie anglického ako 1.
cudzieho jazyka.
Na vyučovanie anglického jazyka ako 1. cudzieho jazyka podľa štátneho vzdelávacieho
programu je určená štvorhodinová dotácia
Požiadavky pre vzdelávanie v anglickom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho
referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka podľa
stupnice A1 – C2. Vzdelávanie v anglickom jazyku ako druhý cudzí jazyk smeruje k dosiahnutiu
úrovne B1 pre absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou k dosiahnutiu
úrovne B2.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Regionálna výchova /Môj rodný kraj/ - Slovensko -moja vlasť.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom vzdelávanie a anglickom jazyku v sekunde je dosiahnuť úroveň A1.2 podľa SERR pre
jazyky. Preto vyučovací proces sa bude organizovať tak, aby vzdelávanie v tomto predmete
smerovalo k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov, t.z. porozumieť (počúvať, čítať),
hovoriť ( ústna interakcia, samostatný ústny prejav) a písať, ako aj k osvojovaniu si základných
komunikačných zručností v anglickom jazyku.
1. Všeobecné kompetencie
Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre
rôzne činnosti, vrátane rečových zručností.
Učiaci sa na úrovni A1.2 si osvojuje a ďalej rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:
vedome získavať vedomosti a zručnosti,
uvedomovať si stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka,
pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku
udržať pozornosť pri prijímaní informácií,
pochopiť zámer zadanej úlohy,
účinne spolupracovať vo dvojiciach a v pracovných skupinách,
využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
2. Komunikačné jazykové kompetencie
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové
prostriedky v komunikácii.
A/ Jazyková kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1.2:
používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov,
18
má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na
dané konkrétne situácie,
prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú
súčasťou osvojeného repertoáru,
ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru osvojených slov a slovných spojení,
dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia a bežne používané ustálené spojenia,
dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje.
B/ Sociolingvistická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1.2 :
dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie spôsoby
vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať, ospravedlniť sa atď.
C/ Pragmatická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1.2 :
dokáže spájať slová a skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spájacích výrazov (a,
potom),
dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované alebo vopred naučené výpovede
3. Komunikačné zručnosti
Počúvanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A1.2:
dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého, jeho
rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď sa hovorí pomaly a jasne.
Čítanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A1.2:
rozumie známym menám, názvom a slovám a veľmi jednoduchým vetám na plagátoch,
pohľadniciach,
rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života.
Ústny prejav – dialóg
Učiaci sa na úrovni A1.2:
dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom s partnerom, ktorý je pripravený zopakovať alebo
preformulovať svoju výpoveď,
dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo na známe
témy,
používa jednoduché zdvorilostné formulácie ( pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako sa má),
vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú.
Ústny prejav – monológ
Učiaci sa na úrovni A1.2:
dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami dokáže opísať seba, ľudí,
ktorých pozná, miesto, kde žije, čo robí a pod.
dokáže poskytnúť informácie o sebe a svojej rodine (adresa, telefónne číslo, národnosť, vek,
rodina, záujmy),
vie opísať miesto, kde býva,
vie porozprávať o svojich záľubách,
vie poskytnúť informácie o svojom priateľovi, spolužiakoch
vie porozprávať jednoduchý príbeh.
Písomný prejav
Učiaci sa na úrovni A1.2:
19
dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi,
dokáže napísať jednoduché vety o sebe a iných ľuďoch , o tom, kde žijú a čo robia,
vie napísať pozvanie a reagovať na pozvanie prijatím alebo odmietnutím
III. Predmetové kompetencie
sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v písomnom
prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo funkciách, ktoré sú
chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa mohla komunikácia
uskutočniť.
Učiaci sa na úrovni A1.2 vie:
Spôsobilosti: Funkcie:________________________
1. Nadviazať kontakt v súlade Upútať pozornosť
s komunikačnou situáciou Pozdraviť
Odpovedať na pozdrav
Rozlúčiť sa
Poďakovať
2. Vypočuť si a podať informácie Informovať sa
Začleniť informáciu
3. Vybrať si z ponúkaných možností Identifikovať
Opísať
4. Vyjadriť svoj názor Vyjadriť svoj názor, súhlas, nesúhlas
5. Vyjadriť svoju vôľu Vyjadriť svoje želania, túžby
6. Vyjadriť svoju schopnosť Vyjadriť vedomosti, poznatky, zistenia
Vyjadriť neznalosť a neschopnosť
Vyjadriť svoju schopnosť vykonať nejakú
činnosť
7. Vnímať a prejavovať svoje city Vyjadriť radosť, smútok
Vyjadriť fyzickú bolesť
8. Vyjadriť očakávania a reagovať na ne Zistiť spokojnosť/ nespokojnosť niekoho s niečim
9. Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči
Vyjadriť, že niekoho/ niečo nemám rád
11. Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá Vyjadriť príkaz/zákaz
alebo povinnosti Dať súhlas, potvrdiť niečo
12. Reagovať na nesplnenie pravidiel Ospravedlniť sa
alebo povinností
13. Reagovať na príbeh alebo udalosť Vyjadriť záujem/nezáujem o niečo
20
Vyjadriť záujem o to, čo niekto rozpráva
Vyjadriť prekvapenie
14. Ponúknuť a reagovať na ponuku Žiadať od niekoho niečo
Navrhnúť niekomu aby niečo vykonal
Odpovedať na návrh niekoho
16. Reagovať na niečo, čo sa udialo Spomenúť si na niečo/ niekoho
v minulosti Vyjadriť, že som na niekoho/ niečo zabudol
17. Reagovať pri prvom stretnutí Predstaviť sa
Predstaviť niekoho
Reagovať na predstavenie niekoho
Privítať
19. Telefonovať Začať telefonický rozhovor
Udržiavať telefonický rozhovor
Ukončiť telefonický rozhovor
20. Vymieňať si názory, komunikovať Začať rozhovor
s niekým Ujať sa slova v rozhovore
24. Uistiť sa v rozhovore, že jeho slová Uistiť sa, že účastníci komunikácie pochopili moje
boli pochopené vyjadrenia
IV. Obsah vzdelávania Ročník: druhý v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 4 hodiny týždenne
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Rod
ina a
spolo
čno
sť
Osobné údaje
Národnosť/štátna príslušnosť
Rodina – vzťahy v rodine
Spôsobilosť č. 1
Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Spôsobilosť č. 2
Vypočuť si a podať informácie
Spôsobilosť č. 3
Vybrať si z ponúkaných
možností
Spôsobilosť č. 4
Vyjadriť svoj názor
Spôsobilosť č. 5
Vyjadriť svoju vôľu
Spôsobilosť č. 6
Vyjadriť svoju schopnosť
Spôsobilosť č. 7
Vnímať a prejavovať svoje city
Spôsobilosť č. 8
Vyjadriť očakávania a reagovať
na ne
Spôsobilosť č. 9
Predstaviť svoje záľuby a svoj
Ľu
dsk
é te
lo
Fyzické charakteristiky (základné)
Časti tela
Choroby a nehody
Nemocnica, lekáreň, lieky
21
Vzd
elá
va
nie
a p
ráca
Školské pomôcky
Zariadenie v triede
vkus
Spôsobilosť č.11
Stanoviť, oznámiť a prijať
pravidlá alebo povinnosti
Spôsobilosť č.12
Reagovať na nesplnenie
pravidiel alebo povinností
Spôsobilosť č.13
Reagovať na príbeh alebo
udalosť
Spôsobilosť č.14
Ponúknuť a reagovať na ponuku
Spôsobilosť č.16
Reagovať na niečo, čo sa udialo
v minulosti
Spôsobilosť č.17
Reagovať pri prvom stretnutí
Spôsobilosť č.19
Telefonovať
Spôsobilosť č.20
Vymieňať si názory,
komunikovať s niekým
Spôsobilosť č.24
Uistiť sa v rozhovore, že moje
slová/môj výklad, môj
argument boli pochopené
Vo
ľn
ý č
as
a z
áľu
by
Záľuby, aktivity
Knihy a čítanie
Televízia
Mu
ltik
ult
úrn
a
spolo
čnosť
Zvyky a tradície v rôznych krajinách
Rodinné sviatky
Štátne a cirkevné sviatky
Člo
vek
a p
ríro
da Zvieratá
Príroda
Str
avovan
ie
Stravovacie návyky
Mäso, zelenina a ovocie
Nápoje, múčne jedlá
Mliečne výrobky
Stravovacie zariadenia
Recept
Kra
jin
y, m
está
, m
iest
a
Krajiny a svetadiely
Moja krajina
Geografický opis
22
JA
ZY
KO
VÉ
P
RO
ST
RIE
DK
Y
Morfológia
Podstatné mená
- počítateľné a nepočítateľné podstatné mená
- určenosť- členy: určitý a neurčitý
Prídavné mená
-stupňovanie prídavných mien pravidelné/nepravidelné
-porovnávanie- as....as
Zámená
- osobné
- privlastňovacie
- ukazovacie
- neurčité some/any
-kvantifikátory- a few, a bit of
Číslovky
-základné, radové
- dátum
Slovesá
- plnovýznamové slovesá be, have, do
- pomocné sloveso do
- pravidelné a nepravidelné slovesá
- slovesné časy. prítomný čas jednoduchý, prítomný čas
priebehový, minulý čas jednoduchý, sloveso going to
- modálne sloveso shall
- opisné tvary modálneho slovesa have to
Príslovky
- frekvencie
- tvorenie prísloviek pomocou -ly
Predložky
- jednoduché
Syntax
Slovosled
- oznamovacie vety
- opytovacie vety: zisťovacie, doplňovacie
- rozkazovacie vety
Vety
- jednoduché
Podmet
- zhoda podmetu a prísudku
23
V. Metódy a formy práce A/ Motivačné:
Motivačné vstupné: motivačné rozprávanie, motivačný rozhovor, motivačná demonštrácia,
problém ako motivácia, brainstorming
Motivačné priebežné: motivačná výzva, aktualizácia obsahu učiva, pochvala, povzbudenie
B/ Expozičné:
Metódy priameho prenosu poznatkov:
Monologické slovné: rozprávanie, opis, výklad
Dialogické slovné.: rozhovor, beseda, brainstorming, napodobňovanie životných situácií
Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov: demonštrácia obrazu, demonštrácia
filmov,nahrávky
Metódy problémové: problémové vyučovanie
Metódy samostatnej práce a audiodidaktické: samostatná práca s knihou, písanie,
vypracovanie osnovy, témy, samostatné štúdium s využitím techniky
C/ Fixačné metódy:
Metódy opakovania a precvičovania vedomostí, spôsobilostí : ústne opakovanie učiva,
metóda otázok a odpovedí, písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej
literatúry
D/ Klasické didakticko-diagnostické:
ústne skúšanie, písomné skúšanie
Využitie metód a foriem práce sa líši v závislosti od jednotlivých vyučovacích hodín. Využité metódy
a formy práce na konkrétnej vyučovacej hodine sú uvedené v tematických výchovno-vzdelávacích
plánoch.
VI. Učebné zdroje Project 2
Prekladové slovníky
Výkladové slovníky
Časopisy
Gramatické príručky
Internet
VII. Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/ 2011 na hodnotenie
a klasifikáciu žiakov stredných škôl.
Hodinová dotácia - 4 hodiny týždenne
V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 5 známok:
2 známky zo slovnej zásoby – písomnou alebo ústnou formou
1 známka z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie
1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce
1 známka z gramatického testu
Pri ústnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň A1.2
obsahové zvládnutie témy
samostatnosť a plynulosť prejavu,
gramatická správnosť
použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia
24
Písomné slohové prejavy sa hodnotia podľa nasledujúcich kritérií:
členenie a stavba textu
zodpovedajúci obsah a rozsah textu
gramatická správnosť, pravopis
slovná zásoba
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov
jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa
nasledujúcej klasifikačnej stupnice:
100 – 90 % = výborný
89 - 75% = chválitebný
74 - 50% = dobrý
49 - 30% = dostatočný
29 - 0% = nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ určí
náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za nepreukázanie
vedomostí z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť žiaka
na vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách.
25
Názov predmetu Nemecký jazyk-druhý cudzí jazyk
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia -Sekunda- úroveň A 1.2
I. Charakteristika predmetu. Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú
oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti v spôsobe
života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie vedomostí
a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre spoluprácu škôl
na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre
podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať slobodu pracovať a študovať
v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie nemeckého jazyka
ako 2. cudzieho jazyka.
Na vyučovanie nemeckého jazyka ako 2. cudzieho jazyka podľa štátneho vzdelávacieho
programu je určená jednohodinová dotácia, doplnená predmetom konverzácia v nemeckom jazyku
s 1-hodinovou dotáciou v rámci školského vzdelávacieho programu.
Požiadavky pre vzdelávanie v nemeckom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho
referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka podľa
stupnice A1 – C2. Vzdelávanie v nemeckom jazyku ako druhý cudzí jazyk smeruje k dosiahnutiu
úrovne B1 pre absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou k dosiahnutiu
úrovne B2.
Rozvíjajúce ciele predmetu.
Učiaci sa na úrovni A1.2 rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:
získavať uvedomene nové vedomosti a zručnosti,
opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,
uvedomovať si stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka,
opísať rôzne stratégie učenia s cieľom pochopiť ich a používať,
pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať rečové zručnosti, prepájať ich s poznaným,
systematizovať ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život,
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho
rozvoja,
udržať pozornosť pri prijímaní poskytovaných informácií,
pochopiť zámer zadanej úlohy,
účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách,
aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk,
využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
2. Komunikačné jazykové kompetencie
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové
prostriedky v komunikácii.
konkrétnych jazykových prostriedkov.
Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré
je primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí.
Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň A1.2
rozumie známym každodenným výrazom a najzákladnejším frázam, ktorých účelom
je uspokojenie konkrétnych potrieb, tieto výrazy a frázy dokáže používať,
dokáže predstaviť seba aj iných, dokáže klásť a odpovedať na otázky o osobných
údajoch, ako napríklad kde žije, o ľuďoch, ktorých pozná a o veciach, ktoré vlastní,
26
dokáže sa dohovoriť jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v
komunikácii rozpráva pomaly a jasne a je pripravený mu pomôcť.
1 Jazyková kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1.2
používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov a
potrieb konkrétneho typu,
má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich
sa na dané konkrétne situácie,
prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré
sú súčasťou osvojeného repertoáru,
ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru naučených slov a slovných spojení
zrozumiteľnú pre rodených hovoriacich, ktorí sú zvyknutí komunikovať s cudzincami,
dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia, napríklad jednoduché pokyny alebo
inštrukcie, názvy každodenných predmetov, názvy obchodov a bežne používané ustálené
spojenia,
dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje.
2 Sociolingvistická kompetencia Učiaci sa na úrovni A1.2
dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije najjednoduchšie
spôsoby vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať,
ospravedlniť sa, atď.
3 Pragmatická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A1.2
dokáže spájať slová alebo skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spojovacích
výrazov, napríklad „a“ alebo „potom“,
dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované a väčšinou vopred naučené výpovede, ktoré sú
poznamenané mnohými pauzami, nevyhnutnými na hľadanie výrazových prostriedkov, na
artikuláciu menej známych slov a na pokusy o vhodnejšiu formuláciu.
3. Komunikačné zručnosti
Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a
dopĺňajú (integrované zručnosti).
Počúvanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A1.2
dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého,
jeho rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď ľudia hovoria pomaly a jasne,
rozumie, ak sa hovorí veľmi pomaly a pozorne, a ak dlhšie pauzy poskytujú čas na
pochopenie zmyslu,
rozumie jednoduchým pokynom, ktoré sú pomaly a zreteľne adresované a dokáže
porozumieť krátkemu jednoduchému popisu cesty.
2 Čítanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A1.2
rozumie známym menám, názvom, slovám a veľmi jednoduchým vetám, napríklad na
oznámeniach a plagátoch alebo v katalógoch, na pohľadniciach,
27
rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života,
dokáže si pri jednoduchšom informačnom materiály a krátkych, jednoduchých opisoch urobiť
predstavu o obsahu, najmä ak má k dispozícii vizuálnu pomoc,
rozumie krátkemu jednoduchému písomnému popisu cesty.
3 Písomný prejav
Učiaci sa na úrovni A1.2
dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi ako meno,
štátna príslušnosť, adresa, telefón a podobne,
dokáže napísať jednoduché slovné spojenia a vety o sebe a iných ľuďoch, o tom kde
žijú a čo robia,
vie si písomne vyžiadať informácie alebo ich podať ďalej,
vie napísať jednoduché slovné spojenia alebo vety a použiť v nich spojovacie výrazy
ako „a“, „ale“ alebo „pretože“.
4 Ústny prejav
Ústny prejav – dialóg
Učiaci sa na úrovni A1.2
dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom za predpokladu, že jeho partner v
komunikácii je pripravený zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď pri
pomalšej rýchlosti reči, a že mu pomôže sformulovať, čo sa pokúša povedať,
dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb
alebo na známe témy,
používať jednoduché zdvorilostné formulácie ako pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho
ako sa má,
vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú,
rozumie každodenným výrazom, ktoré sú zamerané na uspokojenie jednoduchých
konkrétnych komunikačných potrieb a vie reagovať na jednoduché informácie, ktoré
sa dozvie,
rozumie otázkam a pokynom, jednoduchému opisu cesty, vie niekoho o niečo
požiadať a niekomu niečo oznámiť.
Ústny prejav – monológ
Učiaci sa na úrovni A1.2
dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami opísať seba, miesto,
kde žije, čo robí a ľudí, ktorých pozná.
II. Predmetové kompetencie
sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v písomnom
prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo funkciách, ktoré sú
chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa mohla komunikácia
uskutočniť.
28
Učiaci sa na úrovni A 1.1.2 vie:
Výkonový štandard:
Spôsobilosti Funkcie
Učiaci sa na úrovni A 1.2 vie:
Vyjadriť svoju vôľu
Vypočuť si a podať informáciu
Vybrať si z ponúkaných možností
Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus
Ponúknuť a reagovať na ponuku
Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá alebo
povinnosti
Vie:
Vyjadriť svoje želania, túžby, vyjadriť
svoje plány, blízke a budúce
Informovať sa,
Potvrdiť
Začleniť informáciu
Odpovedať na žiadosť
Opísať
Potvrdiť-vyjadriť nesúhlas
Opraviť
Vyjadriť, že niekoho a niečo mám, nemám
rád
Vybrať si z ponúkaných možností
najobľúbenejšiu
Odpovedať na žiadosť
Odpovedať na návrh niekoho iného
Odmietnuť
Získať povolenie, súhlas
Zakázať
III. Obsah vzdelávania.
Ročník: Sekunda v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne
Tématický celok Obsahový štandard Výkonový štandard
Domov a bývanie Môj dom, byt
Zariadenie bytu
Domov a jeho okolie
Bývanie v meste a na
dedine
Vyjadriť svoju vôľu
Vypočuť si a podať
informáciu
Vybrať si z ponúkaných
možností
Predstaviť svoje záľuby
a svoj vkus
Ponúknuť a reagovať na
ponuku
Stanoviť, oznámiť a prijať
pravidlá alebo povinnosti
Doprava a cestovanie Dopravné prostriedky
Osobná doprava
Príprava na cestu
a cestovanie
Turistika a cestovný ruch
Človek a príroda Zvieratá, fauna
Počasie
Rastliny
Klíma
Človek a jeho životné
prostredie
Príroda okolo nás- ochrana
životného prostredia
29
Stravovanie Stravovacie návyky
Mäso a mäsové výrobky
Zelenina a ovocie
Nápoje
Cestoviny a múčne výrobky
Mliečne výrobky
Stravovacie zariadenia
Príprava jedál
Kultúra stolovania
Zdravá výživa
Obliekanie a móda Základné druhy oblečenia
Odevné doplnky
Výber oblečenia na rôzne
príležitosti
Druhy a vzory odevných
materiálov
Móda a jej trendy
Jazykové prostriedky Skloňovanie podstatných mien v datíve
Predložkové väzby
Privlastňovacie zámená“ jej , jeho, náš, váš, Váš“
Modálne slovesá
Väzba“ ich möchte“
Osobné zámená v akuzatíve a datíve
Stupňovanie prídavných mien a prísloviek
V. Metódy a formy práce skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach,
jednoduchá spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy
hry, piesne, riekanky, básničky = hravé formy výučby
posluchové cvičenia, jednoduchý telefonický rozhovor
čítanie s porozumením – jednoduché texty, plagáty, pohľadnice
jednoduchý písomný prejav – pozvanie, pohľadnica, opis
samoštúdium a samohodnotenie
VI. Učebné zdroje Učebnice: Projekt Deutsch Neu 1(6.-8.lekcia) + Projekt Deutsxh 2 (1. 2.lekcia)
Doplnkové materiály Prekladové slovníky
CD, DVD , video a audio nahrávky
IKT
VII. Hodnotenie predmetu
Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického usmernenia č. 15/ 2006 – R zo 7. júna
2006, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických
pedagogických skúseností vyučujúcich.
Hodinová dotácia - 2 hodiny týždenne
30
V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 5 známok:
2 známky zo slovnej zásoby – písomnou alebo ústnou formou (váha 2)
1 známky z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie – váha 2)
1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce (váha 3)
1 známka z gramatického testu (váha 2)
Pri ústnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň A1.1.2
obsahové zvládnutie témy
samostatnosť a plynulosť prejavu,
gramatická správnosť
použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov
jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa
nasledujúcej klasifikačnej stupnice:
100 – 90 % = výborný
89 - 75% = chválitebný
74 - 50% = dobrý
49 - 30% = dostatočný
29 - 0% = nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ určí
náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za nepreukázanie
vedomostí z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť žiaka
na vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách ( v zmysle Metodického usmernenia Čl. 4)
31
Názov predmetu Matematika
Vzdelávacia oblasť matematika a práca s informáciami
I. Charakteristika predmetu
Predmet zahŕňa požiadavky Štátneho vzdelávacieho programu pre ISCED 2 . Učebný predmet matematika na gymnáziách je zameraný na rozvoj matematickej kompetencie tak, ako ju formuloval Európsky parlament. Tento predmet zahŕňa
matematické poznatky a zručnosti, ktoré študenti budú potrebovať v svojom ďalšom živote (osobnom, občianskom, pracovnom a pod.) a činnosti s matematickými objektmi rozvíjajúce kompetencie potrebné v iných vedných disciplínach
rozvoj presného myslenia a formovanie argumentácie v rôznych prostrediach, rozvoj algoritmického myslenia
súhrn matematických modelov, ktoré patria k všeobecnému vzdelaniu kultúrneho človeka
informácie dokumentujúce potrebu matematiky pre spoločnosť prezentácie a aplikácie vzorcov, čítanie a používanie diagramov, grafov a tabuliek využívať osvojené postupy a algoritmy pri riešení úloh a tak budovať vzťah medzi
matematikou a realitou rozvíjať schopnosť používať prostriedky IKT na vyhľadanie spracovanie a prezentáciu informácií.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém : Finančná gramotnosť /Výhodnosť a nevýhodnosť kúpy, odhady/ Percentá.
Dopravná výchova / Triezvo a bezpečne/ Geometrie.
Enviromentálna výchova / Problémy životného prostredia/ Percentá, riešenie úloh.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom matematiky na gymnáziách je komplexne rozvíjať žiakovu osobnosť. Proces vzdelania smeruje k tomu, aby žiaci:
získali schopnosť používať matematiku vo svojom budúcom živote rozvíjali funkčné a kognitívne kompetencie, metakognitívne kompetencie a vhodnou
voľbou organizačných foriem a metód výučby aj ďalšie kompetencie potrebné v živote rozvíjali logické a kritické myslenie, schopnosť argumentovať, komunikovať a
spolupracovať v skupine pri riešení problému získali a rozvíjali zručnosti súvisiace s procesom učenia sa nové vedomosti získavali špirálovite, s množstvom propedeutiky prostredníctvom
riešenia úloh s rôznym kontextom správne používali matematickú symboliku, znázorňovali vzťahy čítali s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla, závislosti a vzťahy a nesúvislé
texty obsahujúce tabuľky, grafy a diagramy tvorili jednoduché hypotézy a skúmali ich pravdivosť vedeli používať rôzne spôsoby reprezentácie matematického obsahu (text, tabuľky,
grafy, diagramy) rozvíjali svoju schopnosť orientácie v rovine a priestore, priestorovú predstavivosť boli schopní pracovať s návodmi a tvoriť ich naučili sa samostatne analyzovať texty úloh, a riešiť ich, odhadovať hodnotiť a
zdôvodňovať výsledky, vyhodnocovať rôzne spôsoby riešenia používali prostriedky IKT na vyhľadávanie, spracovanie, uloženie a prezentáciu
informácií, čo by malo uľahčiť niektoré namáhavé výpočty alebo postupy a umožniť tak sústredenie sa na podstatu riešeného problému
III. Predmetové kompetencie Štúdium matematiky v sekunde prispieva k rozvoju kľúčových kompetencií: Žiak
používa matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných situáciách
32
používa matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely, štatistika, diagramy, grafy, tabuľky)
používa základy prírodovednej gramotnosti, ktorá mu umožní robiť vedecky podložené úsudky, pričom vie použiť získané operačné vedomosti na úspešné riešenie problémov
uplatňuje pri riešení problémov vhodné metódy založené na analytickokritickom a tvorivom myslení
je otvorený (pri riešení problémov) získavaniu a využívaniu rôznych, aj inovatívnych postupov, formuluje argumenty a dôkazy na obhájenie svojich výsledkov
dokáže spoznávať pri jednotlivých riešeniach ich klady i zápory a uvedomuje si aj potrebu zvažovať úrovne ich rizika
má predpoklady na konštruktívne a kooperatívne riešenie konfliktov, kompetencia v oblasti informačných a komunikačných technológií
používa základné postupy pri práci s textom a jednoduchou prezentáciou dokáže vytvoriť jednoduché tabuľky a grafy a pracovať v jednoduchom grafickom
prostredí uvedomuje si potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a
osobného rozvoja dokáže reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia pri získavaní a spracovávaní
nových poznatkov a informácií a uplatňuje rôzne stratégie učenia sa dokáže kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky
využívať kriticky hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomuje si svoje ďalšie
rozvojové možnosti dokáže využívať všetky dostupné formy komunikácie pri spracovávaní a vyjadrovaní
informácií rôzneho typu, má adekvátny ústny a písomný prejav vie prezentovať sám seba a výsledky svojej práce na verejnosti, používa odborný jazyk chápe význam a uplatňuje formy takých komunikačných spôsobilostí, ktoré sú
základom efektívnej spolupráce, založenej na vzájomnom rešpektovaní práv a povinností a na prevzatí osobnej zodpovednosti
dokáže na primeranej úrovni reflektovať vlastnú identitu a budovať si vlastnú samostatnosť - nezávislosť ako člen celku
vie si svoje ciele a priority stanoviť v súlade so svojimi reálnymi schopnosťami, záujmami a potrebami
si vie osvojiť základné postupy efektívnej spolupráce v skupine uvedomuje si svoju zodpovednosť v tíme, kde dokáže tvorivo prispievať pri dosahovaní spoločných cieľov
dokáže odhadnúť a korigovať dôsledky vlastného správania a konania a uplatňovať sociálne prospešné zmeny v medziosobných vzťahoch
je flexibilný a schopný prijať a zvládať inovatívne zmeny, kompetencie smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti
dokáže inovovať zaužívané postupy pri riešení úloh, plánovať a riadiť nové projekty so zámerom dosiahnuť ciele, a to nielen v rámci práce, ale aj v každodennom živote
uvedomuje si základné humanistické hodnoty, zmysel národného kultúrneho dedičstva, uplatňuje a ochraňuje princípy demokracie
vyvážene chápe svoje osobné záujmy v spojení so záujmami širšej skupiny, resp. spoločnosti
uvedomuje si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim povinnostiam, prispieva k naplneniu práv
je otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti
33
IV. Obsah vzdelávania Ročník - sekunda Hodinová dotácia - 4 /132/ Obsahový štandard - prehľad tematických celkov a ich obsahu
1. Zlomky 2. Percentá 3. Objem a povrch kvádra a kocky 4. Pomer, úmera, priama a nepriama úmernosť, mierka mapy 5. Riešenie rôznych úloh z kombinatoriky
TC
Obsahový štandard Výkonový štandard
1. Počtové výkony so zlomkami. Racionálne čísla. Zlomok, znázornenie zlomkovej časti celku. Rovnosť zlomkov, ich krátenie a rozširovanie. Porovnávanie zlomkov s rovnakými a rôznymi menovateľmi. Sčitovanie a odčítavanie zlomkov s rovnakými menovateľmi, sčítanie a odčítanie prevodom na spoločný menovateľ, krížové pravidlo. Násobenie a delenie zlomku prirodzeným číslom . Interpretácia násobenia zlomkov ako výpočtu zlomkovej časti z čísla. Násobenie a delenie zlomkov. Zložený zlomok. Vzťah medzi zlomkom a desatinným zápisom.
Žiak vie: pomenovať a prečítať zlomok graficky naznačiť na číselnej osi zlomok
znázorniť zlomkovú časť v celku
vie vyjadrovať zlomkom rôzne časti celkov
porovnať zlomky s rovnakými a rôznymi menovateľmi
sčítať a odčítať zlomky
nájsť spoločného menovateľa
násobiť a deliť zlomky
pracovať so zloženým zlomkom
previesť zlomok na desatinné číslo a opačne
ovláda prioritu operácii pri úprave zlomkov
používať zlomky pri riešení praktických úloh
2. 3.
Percentá Percento, základ, počet percent. Promile. Vzťah percent (promile), zlomkov a desatinných čísel. Znázorňovanie časti celku a počtu percent vhodným diagramom. Jednoduché úrokovanie. Objem a povrch kvádra a kocky Niektoré spôsoby zobrazovania priestoru (voľné rovnobežné premietanie, perspektíva).Obrazy kvádra a kocky vo voľnom rovnobežnom premietaní, viditeľnosť hrán. Telesá zložené z kvádrov a kociek, ich znázorňovanie, pôdorys a bokorys, úlohy na rozvoj priestorovej predstavivosti. Sieť kvádra a kocky.
Žiak vie: určiť základ, jedno percento základu, počet
percent, percentovú časť určiť jedno promile vyjadriť zlomkom daný počet percent znázorniť graficky percentovú časť
z rôznych základov aplikovať získané poznatky o percentách
pri riešení rôznych typov úloh z reálneho života
rozumie pojmu úrok a vie ho aplikovať v úlohách
riešiť úlohy na jednoduché úrokovanie
Žiak vie : určiť odlišnosť medzi kockou a kvádrom znázorniť vo voľnom rovnobežnom
premietaní kocku a kváder vyznačiť viditeľnosť hrán narysovať sieť kocky a kvádra špecifikovať hranu, stenu, uhlopriečku
steny a uhlopriečku telesa vypočítať objem a povrch kocky a kvádra premieňať jednotky objemu a povrchu v praxi vykonať potrebné merania
34
4. 5
Objem kvádra a kocky. Jednotky objemu a ich premena. Povrch kvádra a kocky. Pomer. Priama a nepriama úmernosť Pomer, rozdeľovanie celku v danom pomere. Priama a nepriama úmernosť. Trojčlenka. Znázornenie priamej a nepriamej úmernosti graficky. Kombinatorika Riešenie úloh z kombinatoriky.
a následne ich použiť pri riešení úloh analyzovať a riešiť aplikačné geometrické
úlohy používať získané zručnosti pri riešení úloh
z reálneho života Žiak vie:
rozumie pojmu pomer porovnať dané veličiny pomerom rozdeliť rôzne celky v danom pomere rozlíšiť priamu a nepriamu úmernosť vytvoriť graf priamej a nepriamej
úmernosti z grafu čítať znázornené údaje pracovať s mierkou máp rozumie pojmu trojčlenka riešiť úlohy pomocou trojčlenky riešiť úlohy, v ktorých aplikuje osvojené
poznatky Žiak vie :
zhromaždiť jednotlivé údaje usporiadať jednotlivé prvky do radu (rôzne
systémy vypisovania) graficky znázorniť popísanú situáciu tvoriť dvoj, troj, štvor prvkové skupiny riešiť úlohy s vypísaním možností riešiť slovné kontextové úloh s reálneho života
s kombinatorickou motiváciou – rôznymi spôsobmi
V. Metódy a formy práce K tomu, aby žiak dosiahol výkonový štandard budeme používať:
problémové vyučovanie TC 4, 5 projektové vyučovanie TC 1, 2, 3 samostatnú prácu TC 1, 2, 3, 4, 5 práca v skupinách TC 1, 2, 3, 4, 5 klasické formy vyučovania TC 1, 2, 3, 4, 5 pamäťové počítanie TC 1, 2, 3, 4, 5 rozhovor TC 1, 2, 3, 4, 5 prácu s internetom práca na PC s výukovými programami
VI. Učebné zdroje
Učebnica pre 6. 7. Roč. Šedivý Zbierka úloh z matematiky pre 6.7.ročník Učebnica pre 6.7. - ročník základnej školy Repáš Odborná literatúra Didaktické pomôcky Internet a výukové programy
35
VII. Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia budú zisťovať, či žiak vzdelávací výkonový štandard zvládol alebo nie. Zisťovanie úrovne osvojených kompetencií v zmysle výkonových štandardov bude prevádzané nasledovne .:
priebežné individuálne skúšanie slovné hodnotenie hodnotenie známkou, bodmi/ústna odpoveď, prezentácia projektu aktivita žiakov samostatná práca písomné skúšanie
Pri hodnotení žiaka budeme dodržiavať nasledovné zásady :
každú písomnú prácu je potrebné oznámiť s náležitým časovým predstihom opravenú písomnú prácu dôsledne analyzovať, žiak musí vedieť kritériá hodnotenia a
opravenú písomku musí vidieť o každej známke musí byť žiak informovaný každú ústnu odpoveď je potrebné ústne vyhodnotiť ohodnotiť každú úspešnú účasť v matematickej súťaži žiak musí mať minimálne 5 známok za polrok, z toho 2 zo štvrťročných prác a aspoň
jednu z ústnej odpovede. Hodnotenie sa prevádza z zmysle platného klasifikačného poriadku známkami 1 – 5. Výsledná známka sa vypočíta ako vážený priemer známok, pričom jednotlivé váhy priradíme nasledovne :
štvrťročná práca váha 4 kontrolná práca váha 2 iné hodnotenie váha 1
Pre RP – 2 hodinové všetky pravidlá zostávajú, iba povinný počet známok je 4. Pre VP : k tomu, aby žiak predmet absolvoval je potrebná 30 % úspešnosť. Vyučujúci budú jednotne požívať nasledovnú stupnicu známok: výborný od 90% - 100% chválitebný od 75% - 89% dobrý od 50% - 74% dostatočný od 30% - 49% nedostatočný menej ako 29%
36
Názov predmetu Informatika
Vzdelávacia oblasť matematika a práca s informáciami
I. Charakteristika predmetu Dôležité postavenie informatiky vo vzdelávaní a poslanie jej vyučovania je
charakterizované v ŠVP a rovnako aj v ŠkVP. Informatika rozvíja súčasne niekoľko
kľúčových kompetencií žiaka a to:
Riešenie problémov
Komunikatívne kompetencie
Informačné a komunikačné technológie
Učiť sa učiť.
Poslaním vyučovania informatiky je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov,
postupov a techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových
systémoch.
Systematické základné vzdelanie v oblasti informatiky a využitia jej nástrojov zabezpečí
rovnakú príležitosť pre produktívny a plnohodnotný život obyvateľov SR v informačnej a
znalostnej spoločnosti, ktorú budujeme.
Vzdelávací obsah informatiky v Štátnom vzdelávacom programe je rozdelený na päť
tematických okruhov:
Informácie okolo nás
Komunikácia prostredníctvom IKT
Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie
Princípy fungovania IKT
Informačná spoločnosť
Predmet informatika v sekunde ďalej rozširuje vedomosti získané v prime prevažne
v tematických okruhoch:
1) Informácie okolo nás
2) Princípy fungovania IKT
3) Komunikácia prostredníctvom IKT
4) Informačná spoločnosť
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém : Dopravná výchova / Som členom veľkého dopravného mraveniska/ Jednoduchá animácia.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom informatickej výchovy v prime až kvarte je zoznámenie sa s počítačom a
možnosťami jeho využitia v každodennom živote. Prostredníctvom aplikácií primeraných
veku majú žiaci získať základné zručnosti v používaní počítača. Využitím vhodných tém z
ostatných predmetov (matematika, výtvarná výchova, hudobná výchova) sa žiaci zoznámia s
možnosťami kreslenia, trénovania písania, prácou v počítačovej sieti, základné práce s
tabuľkou a ďalšími najtypickejšími druhmi aplikácií.
Výchovno-vzdelávací proces v prime až kvarte má:
naučiť žiakov základné pojmy, postupy a prostriedky informatiky
budovať informatickú kultúru, t.j. vychovávať k efektívnemu využívaniu prostriedkov
informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania
informačných technológií a produktov
aplikovať informačné technológie (IT) vo vyučovaní iných predmetov a v
organizovaní a riadení školy
37
súčasné rýchlo sa rozvíjajúce možnosti práce s informáciami s hľadiska hardware
i software sú v premete prezentované ako prostriedok k dosiahnutiu cieľa, nie ako cieľ
samotný
III. Predmetové kompetencie Výchovno-vzdelávací proces smeruje k tomu, aby žiaci:
rešpektovali intelektuálne vlastníctvo a autorstvo informatických produktov, systémov
a aplikácií (pochopili, že informácie, údaje a programy sú produkty intelektuálnej
práce, sú predmetmi vlastníctva a majú hodnotu), pochopili sociálne, etické a právne
aspekty informatiky.
vedeli efektívne vyhľadávať informácie uložené na pamäťových médiách alebo na sieti
a naučili sa vyhľadávať pomocou vyhľadávačov;
získali pokročilé zručnosti v práci s textom;
získali základné zručnosti v práci s tabuľkovým kalkulátorom;
vedeli pracovať so zvukovým súborom;
dokázali vytvoriť digitálnu informáciu;
nadobudli ďalšie schopnosti potrebné pre realizáciu jednoduchého projektu;
dokázali zistiť základné hrozby z Internetu;
získali ďalšie zručnosti kreslenia v grafickom prostredí
IV. Obsah vzdelávania Ročník - sekunda
Hodinová dotácia - 1 /33/
TC
Obsahový štandard Výkonový štandard
1. Informácie okolo nás
textový editor – písmo, symboly,
číslovanie, stĺpce, tabuľky, číslovanie
stránok,
tabuľkový kalkulátor – spracovanie
informácií, ich prezentácia,
digitalizácia zvuku a obrazu
grafická informácia – LogoMotion,
záverečný projekt
Žiak:
dokáže vytvoriť kalendár, pexeso
pozná používanie symbolov v texte
dokáže číslovať text a dokument
vie upraviť kalendár, pexeso
vie vytvoriť jednoduchú tabuľku a graf
dokáže nahrať a prehrať zvuk
pracuje s jednotlivými nástrojmi a paletou farieb,
upravuje obrázok
2. Princípy fungovania IKT
lokálna sieť, zdieľanie súborov v triede,
princípy fungovania internetu, adresa,
doména, IP, http.
Žiak:
dokáže pracovať v lokálnej sieti
pozná logické princípy fungovania internetu
dokáže zistiť IP adresu počítača
3. Komunikácia prostredníctvom IKT
webová adresa, katalógy, portály,
vyhľadávače.
Žiak:
vie pomocou dostupného vyhľadávača vyhľadať
konkrétnu informáciu
pozná školský web
pozná online služby e-spoločnosti
38
4. Informačná spoločnosť
licencie programov, legálnosť
používania, freeware, shareware,
vírusy, antivírusové programy.
Žiak:
vie čo sú autorské práva, legálny a nelegálny softvér
pozná rozdiel v používaní a šírení programov
s rôznymi stupňami licencií
V. Metódy a formy práce a) klasické výučbové metódy
slovné – vysvetľovanie, prednáška, práca s textom, rozhovor
názorno-demonštračné – prezentácia a pozorovanie, práca s obrazom
zručnostno - praktické – napodobňovanie, experimentovanie, vytváranie zručností
b) aktivizujúce metódy
diskusné
heuristické, riešenie problémov
c) komplexné výučbové metódy
frontálne vyučovanie
skupinové a kooperatívne vyučovanie
samostatná práca žiakov
projektové vyučovanie
vyučovanie podporované počítačom
VI. Učebné zdroje Informatika pre stredné školy – Ivan Kalaš a kolektív, SPN 2001
Práca s textom – Jana Machová, SPN 2002
Práca s grafikou – Ľubomír Salanci, SPN 2000
Práca s Internetom – Ľudmila Jašková a kolektív, SPN 2000
Práca s tabuľkami – Stanislav Lukáč a kolektív, SPN 2001
VII. Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia budú zisťovať, úroveň osvojenia výkonového štandardu žiakom.
Zisťovanie úrovne osvojených kompetencií v zmysle výkonových štandardov bude
prevádzané:
obhajobou záverečných prác
prezentáciou práce v skupinách
praktickou prácou pri PC
písomnou formou /testy/
Zásady klasifikácie
každý test je potrebné oznámiť týždeň dopredu
opravený test dôsledne analyzovať, žiak musí vedieť kritériá hodnotenia a opravený
test musí vidieť
o každej známke musí byť žiak informovaný
každú ústnu odpoveď je potrebné ústne vyhodnotiť
žiak musí mať minimálne 5 známok za polrok
Hodnotenie sa prevádza v zmysle platného klasifikačného poriadku známkami 1 – 5.
Výsledná známka sa vypočíta ako vážený priemer známok, pričom jednotlivé váhy priradíme
nasledovne :test váha 2, záverečná práca váha 4, iné hodnotenie váha 1.
39
Názov predmetu Fyzika
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda
I. Charakteristika predmetu
Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými
vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote.
Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku
spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu
k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná
súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať poznanie, že neexistujú
bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je možné len
prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných odborov s využitím prostriedkov
IKT.
Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach
a prostriedkoch výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Žiaci preto
budú mať čo najviac príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie experimentálne)
formy skúmania fyzikálnych javov. Každý žiak dostane také základy, ktoré z neho spravia
prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť prírodovedné úsudky a vedel použiť získané
vedomosti na efektívne riešenie problémov.
Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám, ktoré sú
zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy
práce, akými sú diskusia, brainstorming, vytváranie logických schém a pojmových máp a práca
s informáciami.
Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne
vzdelávanie poskytne žiakovi možnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných vied
s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom života spoločnosti.
Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové
a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania. To
bude možné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania dát alebo
overovania hypotéz.
Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí
a postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych záležitostiach.
Získa schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záležitostiam, ako zdravie, životné
prostredie, nová technika, odpady a podobne. Žiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne,
spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvažovať nad medzinárodnou povahou vedy
a vzťahoch s technikou.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Intelektuálna oblasť
vedieť vysvetliť na primeranej úrovni prírodné javy v bezprostrednom okolí a vedieť
navrhnúť metódy testovania hodnovernosti vysvetlení,
rozvíjať schopnosti myslieť koncepčne, kreatívne, kriticky a analyticky,
vedieť aplikovať logické postupy a kreativitu v skúmaní javov v bezprostrednom okolí,
40
vedieť získavať, triediť, analyzovať a vyhodnocovať informácie z rozličných
vedeckých a technologických informačných zdrojov,
využívať informácie na riešenie problémov, efektívne rozhodnutia a pri rozličných
činnostiach,
vedieť rozlíšiť argumenty od osobných názorov, spoľahlivé od nespoľahlivých
informácii,
vedieť obhájiť vlastné rozhodnutia a postupy logickou argumentáciou založenou na
dôkazoch,
vedieť analyzovať vzájomné vzťahy medzi vedou, technikou a spoločnosťou.
Schopnosti a zručnosti
porovnávať vlastnosti látok a telies pozorovaním aj pomocou meradiel fyzikálnych
veličín,
nájsť súvislosti medzi fyzikálnymi javmi a aplikovať ich v praxi,
využívať každú príležitosť na rozvíjanie logického myslenia,
vedieť pripraviť, uskutočniť aj vyhodnotiť jednoduchý fyzikálny experiment,
dodržiavať pravidlá bezpečnosti práce počas experimentovania,
trénovať schopnosť sústredene pracovať a trpezlivo sa dopracovať k výsledku,
vynakladať na dosiahnutie cieľa maximálne úsilie a zvládať prípadný neúspech,
zdokonaľovať sa v komunikácii so spolužiakmi, vedieť pracovať v skupinách,
vedieť správne formulovať aj otázky aj odpovede, ale aj počúvať druhých. Dokázať
obhájiť svoj názor a nehanbiť sa priznať vlastnú chybu
riešiť problémové situácie,
vedieť nájsť, získať a spracovať informácie z odbornej literatúry a iných zdrojov aj ich
kriticky zhodnotiť z hľadiska ich správnosti, presnosti a spoľahlivosti.
Postojová oblasť
naučiť žiakov pristupovať k riešeniu problémov,
byť otvoreným k novým objavom, vedeckým a technickým informáciám,
vzbudiť u žiakov záujem o prírodu, prírodné vedy a svet techniky,
snažiť sa pochopiť fyzikálne zákony a využívať ich vo svojom živote, lebo človek je
súčasťou prírody, v ktorej platia fyzikálne zákony,
osvojiť si a rozvíjať schopnosť cielene experimentovať, lebo experiment je jednou zo
základných metód aktívneho poznávania vo fyzike a rozvíja nielen manuálne zručnosti,
ale aj rozumové schopnosti,
vytvárať pozitívny vzťah žiakov k procesu poznávania a zdokonaľovania svojich
schopností.
Sociálna oblasť
uvedomiť si poslanie prírodných vied ako ľudského atribútu na vysvetlenie reality
nášho okolia
uvedomiť si možnosti, ale aj hranice využitia vedy a techniky v spoločnosti,
vedieť kriticky posúdiť úžitok a problémy spojené s využitím vedeckých poznatkov a
techniky pre rozvoj spoločnosti,
vedieť sa učiť, komunikovať a spolupracovať v tímoch,
vedieť sa rozhodovať,
byť autoregulatívny napr. pri dodržiavaní pracovnej disciplíny, vlastnom
samovzdelávaní,
mať cit pre hranice vlastných kompetencií a svoje miesto spoločnosti.
41
III. Štruktúra kompetencií rozvíjaných vyučovaním fyziky
Poznávacia
(kognitívna) Komunikačná Interpersonálna Intrapersonálna
Používať kognitívne
operácie.
Tvoriť, prijať a
spracovať
informácie.
Akceptovať
skupinové
rozhodnutia.
Regulovať svoje
správanie.
Formulovať a riešiť
problémy, používať
stratégie riešenia.
Vyhľadávať
informácie.
Kooperovať
v skupine.
Vytvárať si vlastný
hodnotový systém.
Uplatňovať kritické
myslenie.
Formulovať svoj
názor a
argumentovať.
Tolerovať odlišnosti
jednotlivcov a iných.
Nájsť si vlastný štýl
učenia a vedieť sa
učiť v skupine.
Diskutovať a viesť
diskusiu o odbornom
probléme.
Myslieť tvorivo a
uplatniť jeho
výsledky.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: sekunda
Hodinová dotácia: 1 hodina týždenne, 33 hodín ročne
Ročník Prehľad tematických celkov Orientačná hodinová dotácia
sekunda 1.Teplota a čas 6
2.O časticiach 7
3.Niektoré skupenské premeny 8
4. Teplo 12
Obsahový štandard
téma (základné pojmy) Konkretizácia obsahu Výkonový štandard
1. Teplota a čas Teplota. Teplomer.
Meranie teploty.
Teplotná rozťažnosť
látok
Meranie času
Meranie teploty
v priebehu času
· znázorniť reálny teplomer modelom
· analyzovať grafy, vysvetliť priebeh čiary grafu
· porovnať dva grafy a z priebehu ich čiar určiť ich
spoločne a rozdielne znaky
- premieňať jednotky času
2.O časticiach Sú látky z častíc?
Ustavičný pohyb častíc
Vzájomné silové
pôsobenie častíc
Molekuly a atómy
Kryštály
Zloženie atómov a iónov
- jednoduchými experimentami potvrdí, že látky sa
skladajú z častíc
- pozná závislosť rýchlosti pohybu častíc od
teploty
´- experimentálne potvrdí vzájomné silové
pôsobenie častíc
- popíše model atómu
3.Niektoré skupenské
premeny
Vyparovanie
Var, tlak vzduchu a var
Kondenzácia
Topenie
Tuhnutie
· vypracovať záznam údajov z meteorologických
pozorovaní, navrhnúť tabuľku, porovnať údaje
v triede, prezentovať údaje aj formou grafov
· navrhnúť experiment, ktorý by umožnil zistiť
hodnotu rosného bodu napr. v triede
42
· opísať kolobeh vody v prírode
· modelovať vznik dažďa
· rozumie vzniku a škodlivosti kyslých dažďov
- získava informácie pre tvorbu projektov
z rôznych zdrojov
-tvorivo využíva poznatky na vypracovanie
projektu
- prezentuje a obháji svoju prácu v triede
4. Teplo Predstavy o teple
Šírenie tepla, kalorimeter
Výmena tepla
Ako meriame teplo
Výpočet tepla
Teplo a premeny
skupenstva
Teplo a využiteľná
energia
-formou experimentu dokázať rozdielnu fyzikálnu
vlastnosť látok – vodivosť tepla
· dodržať podmienky platného experimentu
· odhadnúť výslednú teplotu pri odovzdávaní tepla
medzi horúcou a studenou vodou
· pracovať s tabuľkami MFCHT
· riešiť jednoduché výpočtové úlohy s využitím
vzťahu pre výpočet tepla
· opísať technologické postupy, napr. spôsob
stanovenia energetickej hodnoty potravín
spaľovaním
· získať informácie o energetickej hodnote
potravín
· vysvetliť princíp činnosti tepelných spaľovacích
motorov
· posúdiť negatívne vplyvy tepelných spaľovacích
motorov na životné prostredie a spôsoby ich
eliminácie
V. Metódy a formy práce
Názov tematického celku Stratégia vyučovania
Metódy Formy práce
1. Teplota a čas informačno-receptívna,
reproduktívna,
problémový výklad,
heuristická metóda,
frontálna výučba,
individuálna práca žiakov,
skupinová práca žiakov,
2.O časticiach informačno-receptívna,
reproduktívna,
problémový výklad,
heuristická metóda,
frontálna výučba,
individuálna práca žiakov,
skupinová práca žiakov,
3.Niektoré skupenské
premeny informačno-receptívna,
reproduktívna,
problémový výklad,
heuristická metóda,
frontálna výučba,
individuálna práca žiakov,
skupinová práca žiakov,
4. Teplo informačno-receptívna,
reproduktívna,
problémový výklad,
heuristická metóda,
frontálna výučba,
individuálna práca žiakov,
skupinová práca žiakov,
43
VI. Učebné zdroje
Názov
tematického
celku
Odborná literatúra Didaktická
technika
Materiálne
výučbové
prostriedky
Ďalšie zdroje
1. Teplota a čas Fyzika pre
6.ročník ZŠ,
2.diel,
M.Macháček,
SPN Bratislava
Fyzika pre
6.ročník ZŠ,
študijná časť A,
SPN Bratislava
Fyzika pre
6.ročník ZŠ,
časť B,
SPN Bratislava
tabuľa,
notebook,
dataprojektor,
videotechnika,
pracovné listy,
fyzikálne
pomôcky
internet,
knižnica,
2.O časticiach Fyzika pre
6.ročník ZŠ,
2.diel,
M.Macháček,
SPN Bratislava
Fyzika pre
6.ročník ZŠ,
študijná časť A,
SPN Bratislava
Fyzika pre
6.ročník ZŠ,
časť B,
SPN Bratislava
tabuľa,
notebook,
dataprojektor,
videotechnika,
pracovné listy,
fyzikálne
pomôcky
internet,
knižnica,
3.Niektoré
skupenské
premeny
Fyzika pre
7.ročník základnej
školy a 2. ročník
gymnázia
s osemročným
štúdiom Viera
Lapitková
didaktis 2010
tabuľa,
notebook,
dataprojektor,
videotechnika,
pracovné listy,
fyzikálne
pomôcky
internet,
knižnica,
4. Teplo Fyzika pre
7.ročník základnej
školy a 2. ročník
gymnázia
s osemročným
štúdiom Viera
Lapitková
didaktis 2010
tabuľa,
notebook,
dataprojektor,
videotechnika,
pracovné listy,
fyzikálne
pomôcky
internet,
knižnica,
44
VII. Hodnotenie predmetu
Hodnotenie a klasifikácia prebieha na základe Metodického usmernenia č. 15/2006-R zo 7. júna
2006, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v Slovenskej
republike.
Klasifikácia
K polročnej a koncoročnej klasifikácii sú potrebné minimálne 4 známky (z ústnych alebo písomných
odpovedí a projektov), pričom väčší dôraz sa kladie na písomné odpovede absolvované po
tematických celkoch. Ústnu odpoveď hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie
zdôvodní. Písomnú odpoveď absolvujú študenti v priebehu, alebo po skončení tematického celku.
Učiteľ musí informovať študentov so stupnicou bodovania a poskytnúť študentovi ohodnotenú
písomnú odpoveď k nahliadnutiu. Podľa počtu dosiahnutých bodov hodnotí učiteľ písomnú odpoveď
stupnicou známok 1-5. O téme a termíne písomnej skúšky sú študenti informovaní s týždenným
predstihom, o termíne krátkej písomnej skúšky (päťminútovky) učiteľ nie je povinný informovať
vopred, pričom jej témou sú maximálne 3 posledné vyučovacie látky.
predstihom, o termíne krátkej písomnej skúšky (päťminútovky) učiteľ nie je povinný
informovať vopred, pričom jej témou sú maximálne 3 posledné vyučovacie látky.
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: počet bodov známka
1) 100% - 90% - výborný
2) 89% - 75% - chválitebný
3) 74% - 50% - dobrý
4) 49% - 25% - dostatočný
5) 24% - 0% - nedostatočný
Výpočet polročnej a koncoročnej známky sa uskutočňuje na základe váhového priemeru
známok:
druh odpovede váha známka z
odpovede
ústna odpoveď 2 x
päťminútovka 1 y
vopred oznámená písomka (v polovici alebo na konci
tematického celku)
2
z
test na konci tematického celku 2 t
referát, projekt, prezentácia 1 r, p
Vzorec na výpočet váhového priemeru:
váhhodnôtsúčúč
prtzyxVP
1.1.2.2.1.2.
V prípade výsledných známok 1,5; 2,5; 3,5; 4,5 sa zaokrúhľuje smerom nadol
45
Názov predmetu CHÉMIA
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda
I. Charakteristika predmetu
Predmet chémia umožňuje žiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam chemických javov a
procesov.
Obsah učiva tvoria poznatky o vlastnostiach a použití látok, s ktorými sa žiaci stretávajú v
každodennom živote. Sú to predovšetkým tieto oblasti: chémia potravín a nápojov, kozmetiky,
liečiv, čistiacich prostriedkov, atď.
Zvlášť významné je, že pri štúdiu chémie špecifickými poznávacími metódami si žiaci osvojujú i
dôležité spôsobilosti. Ide predovšetkým o rozvíjanie spôsobilosti objektívne a spoľahlivo
pozorovať, experimentovať a merať, vytvárať a overovať hypotézy v procese riešenia úloh rôznej
zložitosti.
Organickou súčasťou učebného predmetu chémia je aj systém vhodne vybraných laboratórnych
prác, ktorých správna realizácia si vyžaduje osvojenie si základných manuálnych zručností a
návykov bezpečnej práce v chemickom laboratóriu.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu:
Oboznámiť žiakov s významom poznatkov z chémie pre človeka, spoločnosť a prírodu, čo
umožňuje u žiakov vytvorenie pozitívneho vzťahu k učebnému predmetu chémia.
Prispieť k splneniu všeobecných cieľov vzdelávania, vytváraniu a rozvíjaniu kľúčových
kompetencií prostredníctvom obsahu chémie.
Podieľať sa na rozvíjaní prírodovednej gramotnosti, v rámci ktorej je potrebné rozvíjať aj
čitateľskú gramotnosť a prácu s odborným textom. Žiaci by mali porozumieť odborným textom
na primeranej úrovni a majú vedieť aplikovať získané poznatky pri riešení konkrétnych úloh.
V rámci samostatnej práce majú byť žiaci schopní samostatne získavať potrebné informácie
súvisiace s chemickou problematikou z rôznych informačných zdrojov (odborná literatúra,
internet) a využívať multimediálne učebné materiály.
Vyučovanie chémie na hodinách základného typu a laboratórnych cvičeniach realizované
metódami aktívneho poznávania, výraznou mierou prispieva k formovaniu a rozvíjaniu
logického, kritického a tvorivého myslenia žiakov, ktoré im umožňuje nachádzať vzťahy medzi
štruktúrou a vlastnosťami látok ako aj osvojenie dôležitých manuálnych zručností.
Významným cieľom vyučovania chémie je aj oboznámenie sa žiakov s chemickými látkami,
ktoré pozitívne a negatívne ovplyvňujú život človeka (chemické aspekty racionálnej výživy,
vplyv alkoholu, nikotínu a iných drog na ľudský organizmus).
V predmete chémia si žiaci majú v dostatočnej miere osvojiť zručnosti a návyky bezpečnej práce
v chemickom laboratóriu.
Potrebné je, aby žiaci dosiahli takú úroveň pochopenia a zvládnutia učiva, aby vedeli využiť na
hodinách získané vedomosti, spôsobilosti a návyky v každodennom živote.
Spracovanie informácií a ich využitie pri plánovaní, realizovaní praktických postupov
zameraných na spoznanie a kvantitatívne meranie prírodných javov, s ktorými sa stretávame
v praktickom živote.
Interpretácia získaných poznatkov a informácií so schopnosťou prezentovať, kriticky
prehodnocovať a obhajovať svoje názory.
Rozvíjanie schopnosti logického a kritického myslenia žiakov, schopnosti tímovej práce.
Získavanie návykov spojených so správnym zaobchádzaním s chemickými látkami, na
dodržiavaní zásad bezpečnej práce pri činnostiach z bežného života ako aj pri práci v laboratóriu.
46
III. Predmetové kompetencie:
Identifikácia a správne používanie pojmov. Žiak vie správne používať základné pojmy a
identifikovať ich v reálnych situáciách. Pritom nie je vhodné iba mechanické odrecitovanie
definícií. Vedomosť týchto pojmov žiak dokáže tým, že rozumie textu, v ktorom sa vyskytujú a že
ich aktívne používa v správnom kontexte.
Kvalitatívny popis objektov, systémov a javov a ich klasifikácia – žiak vie popísať a poprípade
načrtnúť objekt, systém alebo jav, ktorý pozoruje podľa skutočnosti, modelu alebo nákresu vie
popísať stavbu systému, vie nájsť spoločné a rozdielne vlastnosti látok, predmetov alebo javov
(napríklad uviesť hlavné rozdiely medzi kovmi a nekovmi).
Vysvetlenie javov – žiak vie vysvetliť niektoré javy pomocou známych zákonov alebo pomocou
jednoduchších javov.
Predvídanie javov a určovanie kauzálnych súvislostí – žiak vie v jednoduchých prípadoch
predpovedať, čo sa v určitej situácii stane, rozhodnúť, či za určitých okolností je daný jav možný
alebo nie (napríklad určiť faktory, ktoré ovplyvňujú rýchlosť chemickej reakcie).
Pozorovanie, experimentovanie, meranie a odhady – žiak vie zrealizovať jednoduchý
experiment podľa návodu, navrhnúť a zrealizovať jednoduchý experiment, ktorý simuluje určitý
jav, alebo dáva odpoveď na určitú otázku. Do tejto skupiny patria predovšetkým merania a odhady
veľkosti niektorých veličín, zhromažďovanie a vhodné usporiadanie údajov (napríklad zistiť, či
roztok je kyslý, zásaditý alebo neutrálny).
Kvantitatívny popis – žiak vie vypočítať niektoré veličiny z iných. Vie v jednoduchých
prípadoch porovnať dve veličiny rovnakého druhu, určiť ako sa určitá veličina mení. Vie určiť
hodnotu niektorých veličín z grafu alebo z tabuľky alebo naopak.
Aplikácia vedomostí – žiak vie opísať niektoré prírodné alebo umelé systémy a v jednoduchších
prípadoch opísať aj princíp ich fungovania. Vie uviesť príklady aplikácie určitých prírodných
javov, rozhodnúť, kedy je daný jav výhodný a kedy nevýhodný. Vie posúdiť dôsledky určitých
javov alebo ľudskej činnosti z ekologického, ekonomického alebo zdravotného hľadiska
(napríklad vysvetliť škodlivé účinky používania chloridu sodného k zimnému posypu ciest).
V učebnom predmete chémia by žiaci mali nadobudnúť a rozvíjať nasledovné kompetencie
k učeniu
plánovať a organizovať si učenie a pracovnú činnosť,
kriticky pristupovať ku zdrojom informácií, informácie tvorivo spracovávať a využívať pri
svojom štúdiu.
komunikačné schopnosti
vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov,
vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje,
zrozumiteľne prezentovať nadobudnuté vedomosti, skúsenosti a zručnosti,
urobiť zápis o experimente pomocou textu, schém, náčrtu, obrázkov a tabuliek,
spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky
a ich využitie.
riešenie problémov
analyzovať vybrané problémy,
aplikovať poznatky pri riešení konkrétnych problémových úloh,
používať základné myšlienkové operácie a metódy vedeckého poznávania pri riešení
problémových úloh,
využívať informačné a komunikačné technológie pri riešení problémových úloh,
posúdiť vhodnosť navrhnutého postupu riešenia problémovej úlohy,
zhodnotiť úspešnosť riešenia problémovej úlohy
logicky spájať poznatky nadobudnuté štúdiom chémie a iných učebných predmetov
a využiť ich pri riešení problémových úloh.
manuálne
používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach,
47
dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
sociálne
vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti,
pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách,
vzájomne si pomáhať pri riešení úloh teoretického a praktického charakteru,
prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti,
hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení,
prijímať ocenenie, radu a kritiku a čerpať poučenie pre ďalšiu prácu.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: druhý v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 1 hodina týždenne / 33 hodín ročne
TC OBSAHOVÁ ČASŤ VÝKONOVÁ ČASŤ
1 FYZIKÁLNE A CHEMICKÉ DEJE
Fyzikálne deje
Chemické deje
Skúmanie fyzikálnych a chemických
dejov
Vedieť rozlíšiť fyzikálne chemické deje
Poznať fyzikálne a chemické deje využívané
v domácnosti
Na jednoduchých príkladoch uskutočniť
rozlíšenie fyzikálnych a chemických dejov
2 CHEMICKÉ REAKCIE
Čo sú chemické reakcie
Zákon zachovania hmotnosti
Charakterizovať chemické reakcie
Rozlíšiť reaktanty a produkty
Vedieť, že reaktanty sa počas chemickej
reakcie menia na produkty
Poznať uplatnenie zákona zachovania
hmotnosti pri chemických reakciách
3 CHEMICKÉ ZLUČOVANIE A CHEMICKÝ ROZKLAD
Chemické zlučovanie
Chemický rozklad
Na príkladoch rozlíšiť reakcie chemického
rozkladu a chemického zlučovania
Uviesť príklady chemických reakcií
z bežného života
4 HORENIE
Čo je horenie
Skúmanie horenia
Požiar a jeho hasenie
Čo robiť v prípade požiaru
Hasiace látky
Poznať horenie ako chemický dej
Vymenovať príklady horľavých
a nehorľavých látok
Poznať označenie horľavín
Vedieť, čo je požiar
Vysvetliť podstatu hasenia horiacich látok
Vedieť telefónne číslo požiarnikov
Vymenovať niektoré hasiace látky
Opísať spôsoby správneho hasenia pri horení
konkrétnych látok
5 ENERGETICKÉ ZMENY PRI CHEMICKÝCH REAKCIÁCH
48
Energetické premeny pri chemických
reakciách
Poznať reakcie, pri ktorých sa energia
uvoľňuje a reakcie, pri ktorých sa energia
spotrebúva s dôrazom na bežný život
6 RÝCHLOSŤ CHEMICKÝCH REAKCIÍ
Rýchlosť chemických reakcií
Ako prebiehajú chemické reakcie
Faktory ovplyvňujúce rýchlosť
chemických reakcií
Rozlišovať pomalé a rýchle reakcie
s dôrazom na bežný život
Poznať príčiny priebehu chemických reakcií
Jednoducho zdôvodniť vplyv rôznych
faktorov na rýchlosť chemických reakcií
(teplota, množstvo reaktantov, plošný obsah
reaktantov, katalyzátor) s dôrazom na bežný
život
Vedieť, prečo je dôležité ovplyvňovanie
rýchlosti chemických reakcií v bežnom živote
7 ZÁKLADNÉ OPERÁCIE A ÚKONY
Pozorovanie vlastností látok –
skupenstvo, farba, lesk, tvrdosť, stálosť
na vzduchu, rozpustnosť, kyslosť,
zásaditosť, vodivosť
Využitie výsledkov pozorovania na
správnu manipuláciu s látkami
Využitie pracovných postupov pri
uskutočňovaní, pozorovaní a správnom
využití premien látok (horenie,
rozpúšťanie, vývoj a zachytávanie
plynov)
Vedieť pozorovať základné vlastnosti látok –
skupenstvo, farba, lesk, vôňa
Vedieť pozorovať tvrdosť látok na základe
praktickej skúsenosti
Vedieť prakticky určiť rozpustnosť látok vo
vode a v etanole
Vedieť prakticky určiť, či je roztok kyslý,
zásaditý alebo neutrálny
Vedieť pracovať s indikátorovými papierikmi
a indikátorovými roztokmi
Vedieť zapojiť jednoduchý elektrický obvod
so školským zdrojom napätia a so skúmaným
roztokom
Vedieť správne zostaviť jednoduchú
aparatúru na vývoj plynu
8. LABORATÓRNE PRÁCE
Laboratórny poriadok
Skúmanie rozkladu peroxidu vodíka
Hasenie plameňa oxidom uhličitým
Skúmanie vplyvu rôznych faktorov na
rýchlosť chemickej reakcie vápenca
s octom
Skúmanie vplyvu rôznych látok na
rýchlosť rozkladu peroxidu vodíka
Dodržiavať zásady bezpečnej práce
v chemickom laboratóriu
Dodržiavať zásady bezpečnej práce
s chemickými látkami v praxi
Vedieť pozorovať javy sprevádzajúce pokus,
vyhodnotiť a interpretovať ich
Vedieť zaznamenať výsledok pokusu
Vedieť používať ochranné pomôcky:
okuliare, rukavice, ochranný štít
Vykonať podľa návodu rozklad peroxidu
vodíka za prítomnosti burelu
Vykonať podľa návodu hasenie plameňa
oxidom uhličitým
Pozorovať podľa návodu vplyv rôznych
faktorov na rýchlosť chemickej reakcie
vápenca s octom
Pozorovať podľa návodu vplyv rôznych látok
na rýchlosť rozkladu peroxidu vodíka
49
V. Formy a metódy práce
METÓDY
výkladovo-ilustratívna metóda
reproduktívna metóda
výkladovo-problémová metóda
heuristická metóda
výskumná metóda
FORMY
metodické (výkladové, dialogické, demonštračné, samostatná práca žiakov)
sociálne (frontálna, individuálna a skupinová práca)
organizačné (vyučovacia hodina, laboratórna práca, projekty ...)
VI. Učebné zdroje:
Chémia pre 7. ročník základných škôl a 2. ročník gymnázií s osemročným štúdiom
Pracovné listy
VII. Hodnotenie predmetu
Predmet sa klasifikuje
Hodnotenie a klasifikácia žiakov vychádza z Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14. mája
2009
Žiak musí mať minimálne 3 známky 3x test
Test – váha 4
Odpoveď – odporúča sa váha 2
Projekty, účasť na súťaži – váha 2 (prípadne individuálne posúdenie)
Malé písomky – váha 2
Seminárne práce, referáty- váha 1
Laboratórne práce – váha 1
Aktivita študenta – váha 2
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: 100% - 90% výborný
89% - 75% chválitebný
74% - 50% dobrý
49% - 30% dostatočný
29% - 0% nedostatočný
VZ = známka x váha + známka x váha + známka x váha ...
súčet hodnôt váh
počítame na 2 desatinné miesta: - 0,50 (zaokrúhľujeme nahor)
50
Názov predmetu BIOLÓGIA
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda
I. Charakteristika predmetu
Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom
na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým a neživým
zložkám prostredia.
Predmet je zameraný na chápanie živej a neživej prírody ako celku. To predstavuje poznanie
konkrétnych prírodných celkov a život organizmov v ich životnom prostredí.
Orientuje sa na prejavy života a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie základných súvislostí
živých a neživých zložiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov.
Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, využívať ich v praktickom živote, rozvíjať
aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia.
Základným štrukturálnym prvkom je špirálovité usporiadanie obsahu v jednotlivých ročníkoch
a tematických celkoch. Poznatky sa rozvíjajú na základe princípu od vonkajších k vnútorným
štruktúram vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach.
Usporiadanie učiva nadväzuje na predchádzajúci učebný systém s rešpektovaním vzájomných
súvislostí.
Štruktúra učiva umožňuje plynulý prechod k pochopeniu človeka ako biologického objektu a
na základe anatomicko-fyziologických poznatkov, smeruje k pochopeniu princípov
individuality, biologickej a sociálnej podstaty človeka, pochopeniu základných spoločenských
vzťahov na základe etických noriem, v prospech ich rozvoja.
Štruktúra učiva umožňuje pochopenie osvojovanie si zdravého životného štýlu a ochranu pred
škodlivými vplyvmi.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Dopravná výchova /Triezvo a bezpečne/ - Prejavy negatívnych vplyvov na život človeka.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu:
Ciele sú zamerané na poznávanie živej a neživej prírody ako celku, čo predstavuje:
Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich.
Poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a vzájomných vzťahoch
ako súčastí celku.
Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného
pôsobenia prírodných procesov a javov.
Chápať základné biologické procesy vo väzbe na živé a neživé zložky prírody.
Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a využívať v praktickom živote.
III. Predmetové kompetencie:
Kompetencie v oblasti prírodných vied:
Poznávať živé organizmy a ich význam v prírode a pre život človeka.
Chápať lesný, vodný, trávny, poľný ekosystém a ľudské obydlia ako životný priestor
organizmov, poznať typických predstaviteľov podľa vonkajších znakov, životných prejavov
a potravových vzťahov, zásady prevencie a spôsob ochrany pred škodlivými druhmi.
Poznať základnú stavbu, funkcie a životné prejavy rastlinných a živočíšnych buniek,
jednobunkových a mnohobunkových organizmov.
Porozumieť vzťahu neživej a živej prírody a význam jej poznávania.
Poznať základné podmienky života, faktory prostredia a vzťahy organizmov, následky vplyvu
človeka na biosféru a možnosti ich odstránenia.
51
Poznať hlavné znaky základných životných procesov baktérii, rastlín, húb a živočíchov,
podstatu a význam dedičnosti v prírode a pre človeka.
Poznať zložky životného prostredia, ich vzájomný vzťah, význam pre podmienky života
organizmov a človeka a faktory vplývajúce na kvalitu životného prostredia, zdravie a spôsob
života človeka a organizmov, základné hľadiská ochrany životného prostredia a prírody.
Stanovené ciele sa dosahujú rozvíjaním ďalších kľúčových kompetencií žiakov:
v oblasti komunikačných schopností:
identifikovať a správne používať základné pojmy,
objektívne opísať, vysvetliť alebo zdôvodniť základné znaky biologických objektov a
procesov, podstatu procesov a vzťahov,
vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme,
vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje,
vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov,
zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti,
vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej štruktúry,
vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky
a ich využitie.
v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich riešiť:
riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie,
navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov,
rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických úloh, spracovávaní jednoduchých správ
z pozorovaní a jednoduchých školských projektov,
využívať tvorivosť a nápaditosť,
samostatne tvoriť závery na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh,
predpokladať a určiť príčinné súvislosti,
pozorovať, experimentovať a odhadovať.
v oblasti sociálnych kompetencií:
vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti,
pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne radiť a pomáhať,
prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti,
hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení,
v oblasti získavania, osvojovania a rozvíjania manuálnych zručností:
používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach,
dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia,
využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky,
rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach,
aplikovať teoretické poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: druhý v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne / 66 hodín ročne / 1 hodina celá trieda + 1 hodina delená
TC OBSAHOVÁ ČASŤ VÝKONOVÁ ČASŤ
1 STAVBA TELA STAVOVCOV
Povrch tela stavovcov.
Spoločné a odlišné znaky.
Uviesť príklady stavovcov pokrytých
šupinami, perím, srsťou.
Zdôvodniť odlišnosti kožných útvarov
stavovcov.
52
Označiť na ukážke časti vtáčieho pera.
Zdôvodniť na príklade stavovca význam
sfarbenia podľa prostredia v ktorom žije.
Oporná sústava stavovcov.
Pohybová sústava stavovcov.
Základné funkcie a význam
orgánov.
Zdôvodniť prispôsobenie stavovcov
životnému prostrediu na ukážke kostry
končatín
Vysvetliť význam prsnej kosti s hrebeňom u
vtákov.
Zdôvodniť význam dutých kostí vtákov.
Rozlíšiť párnokopytníka a nepárnokopytníka
na ukážke kostry končatiny.
Pomenovať tkanivá tvoriace svalstvo
končatín, vnútorných orgánov, srdca
stavovcov.
Vysvetliť princíp činnosti dvoch svalov.
Uviesť príklad stavovca, ktorý sa pohybuje
plávaním, skákaním, plazením, lietaním,
kráčaním a behom.
Tráviaca sústava rýb,
obojživelníkov, plazov a
vtákov.
Tráviaca sústava cicavcov.
Základné funkcie a význam
orgánov.
Opísať na ukážke časti tráviacej sústavy
stavovcov.
Uviesť príklad stavovca s jedovými zubami.
Uviesť význam jazyka obojživelníkov,
plazov, niektorých vtákov.
Uviesť význam hrvoľa, žľaznatého a
svalnatého žalúdka vtákov.
Určiť na ukážke orgány na prijímanie
potravy, trávenie a vstrebávanie cicavcov.
Priradiť hlodavé zuby a kly k príkladom
cicavcov.
Určiť bylinožravého, hmyzožravého
a mäsožravého cicavca na ukážke chrupu.
Uviesť príklad prežúvavého a neprežúvavého
cicavca
Dýchacia sústava stavovcov.
Základné funkcie a význam
orgánov.
Uviesť príklad stavovca, ktorý dýcha
žiabrami a pľúcami.
Pomenovať dýchacie orgány žubrienky,
dospelého obojživelníka.
Porovnať dýchacie orgány ryby, plaza, vtáka
a cicavca.
Zdôvodniť úhyn ryby, ak je dlhší čas mimo
vody.
Vysvetliť význam vzdušných vakov vtákov.
Obehová sústava stavovcov.
Základné funkcie a význam
orgánov.
Opísať význam krvi pre život stavovcov.
Opísať význam srdca a ciev pre život
stavovcov.
Vysvetliť dôvod názvu uzavretej cievnej
sústavy.
Zistiť rozdiely stavby srdca ryby,
obojživelníka, plaza, vtáka a cicavca na
ukážke.
Vylučovanie.
Močová sústava stavovcov.
Vymenovať odpadové látky v organizme
stavovcov.
53
Základné funkcie a význam
orgánov.
Zdôvodniť význam vylučovania.
Pomenovať orgán, v ktorom sa krv stavovcov
zbavuje tekutých odpadových látok.
Pomenovať na ukážke orgány močovej
sústavy stavovcov.
Nervová sústava stavovcov.
Základné funkcie a význam
orgánov.
Pomenovať sústavy, ktoré zabezpečujú
látkovú a nervovú reguláciu.
Vymenovať hlavné orgány ústrednej
nervovej sústavy.
Porovnať na ukážke predný mozog
stavovcov.
Charakterizovať podnet a nervový vzruch.
Uviesť podľa ukážky význam reflexného
oblúka.
Uviesť príklad nepodmieneného a
podmieneného reflexu stavovcov.
Zmyslové orgány stavovcov.
Základné funkcie a význam
orgánov.
Opísať umiestnenie zmyslových orgánov
stavovcov.
Uviesť príklad stavovcov s dobrým čuchom.
Uviesť príklad uloženia hmatového orgánu
stavovca.
Vysvetliť význam bočnej čiary rýb.
Uviesť príklad stavovca s veľmi dobrým
zrakom a sluchom.
Rozmnožovanie stavovcov.
Základné funkcie a význam
orgánov.
Uviesť príklad pohlavnej dvojtvarosti
stavovcov.
Pomenovať samčie a samičie pohlavné
bunky.
Vysvetliť podstatu oplodnenia.
Vysvetliť význam rozmnožovania.
Rozmnožovacia sústava
stavovcov.
Základné funkcie a význam
orgánov.
Vývin mláďat, starostlivosť o
potomstvo.
Opísať na ukážke rozmnožovanie a vývin
ryby.
Opísať na ukážke rozmnožovanie a vývin
obojživelníka.
Porovnať rozmnožovanie plaza a vtáka.
Opísať na ukážke vývin mláďat cicavcov.
Typické životné prejavy,
správanie stavovcov.
Uviesť príklad stavovca aktívneho v noci.
Uviesť význam značkovania priestoru.
Vysvetliť na príklade inštinktívne správanie
stavovca.
Uviesť príklad sťahovavého a stáleho vtáka.
Význam stavovcov v prírode a
pre človeka.
Uviesť príklad stavovca živiaceho sa
hmyzom alebo hlodavcami.
Uviesť príklad stavovca, ktorý po
premnožení ohrozuje úrodu na poliach a
potraviny v domácnosti.
Uviesť dopad úbytku dravých vtákov a
mäsožravých cicavcov v prírode.
Ochrana stavovcov.
Ohrozenia a možnosti ochrany.
Uviesť najčastejšie príčiny úhynu rýb a
obojživelníkov.
Uviesť príklad ohrozenia životných
podmienok vtáka alebo cicavca.
54
Uviesť príklad možnosti ochrany
obojživelníkov.
Uviesť príklad chráneného obojživelníka,
plaza, vtáka a cicavca.
2 ĽUDSKÝ ORGANIZMUS A ĽUDSKÉ SPOLOČENSTVO
Ľudský a živočíšny organizmus.
Špecifiká ľudského
spoločenstva a ľudskej
populácie.
Vysvetliť na príklade význam človeka v
ľudskom spoločenstve.
Porovnať spoločné a odlišné znaky lebky,
chrbtice a končatín ľudského a živočíšneho
organizmu.
Vysvetliť na príklade podstatu rasizmu a jeho
dôsledky.
ČLOVEK A JEHO TELO
3 POVRCH TELA A KOŽNÁ SÚSTAVA
Koža.
Stavba a funkcie kože.
Význam pre styk s vonkajším
prostredím a vnútorným
prostredím.
Pomenovať na ukážke časti kože, ktoré
zabezpečujú ochranu povrchu tela, telesnú
teplotu, vylučovanie, vodný režim a
zmyslové podnety.
Pomenovať viditeľné kožné útvary na svojej
koži.
Uviesť význam kože pre človeka.
Starostlivosť o kožu.
Typické poranenia, zásady
predlekárskej prvej pomoci.
Sformulovať zásady starostlivosti o kožu a
kožné útvary.
Zdôvodniť nevhodnosť opaľovania na
prudkom slnku.
Opísať postup predlekárskej prvej pomoci
ošetrenia popáleniny a omrzliny.
Predviesť ukážku ošetrenia odreniny alebo
pľuzgiera.
4 OPORNÁ A POHYBOVÁ SÚSTAVA
Kosti. Kostra a jej stavba.
Význam kostí a kostry.
Opísať na ukážke stavbu kosti.
Ukázať a pomenovať na ukážke hrudník,
chrbticu, lebku, stavce, rebrá, hrudnú kosť.
Rozlíšiť na ukážke spojenie kostí väzivom,
chrupkou, zrastením, kĺbom.
Zistiť jednoduchým telesným pohybom časti
kostry, ktoré sa na ňom zúčastnili.
Lebka a chrbtica.
Stavba a význam.
Určiť na ukážke kostry tri kosti mozgovej
časti lebky.
Určiť na ukážke kostry tri kosti tvárovej časti
lebky.
Určiť na ukážke kostry časti chrbtice.
Kostra končatín.
Stavba kostry horných
a dolných končatín.
Ukázať a pomenovať kosti hornej končatiny
na ukážke (vlastnej končatine).
Ukázať a pomenovať kosti dolnej končatiny
na ukážke (vlastnej končatine).
Porovnať stavbu kostru ruky a nohy.
Zdôvodniť význam nosenia správnej obuvi
55
podľa obrysu správnej a nesprávnej klenby
nohy.
Svaly.
Svalové tkanivá, činnosť a
význam svalov.
Určiť na ukážke základné typy svalového
tkaniva.
Porovnať činnosť hladkého a priečne
pruhovaného svalového tkaniva.
Opísať na ukážke kostrového svalu jeho
stavbu.
Zdôvodniť vlastnosti svalu na príklade
ohnutia a vystretia ruky v lakti.
Svaly hlavy, trupu a končatín. Určiť na ukážke aspoň tri svaly hlavy a krku.
Určiť na ukážke aspoň tri svaly trupu.
Určiť na ukážke aspoň tri svaly hornej a
dolnej končatiny.
Predviesť jednoduché cviky na posilnenie
svalov hrudníka, chrbta, brucha a končatín.
Význam opornej a pohybovej
sústavy.
Poranenia kostí a svalov.
Predviesť postup predlekárskej prvej pomoci
pri otvorenej a zatvorenej zlomenine.
Ukázať postup predlekárskej prvej pomoci
pri vytknutí, vykĺbení.
5 TRÁVIACA SÚSTAVA
Tráviaca sústava.
Stavba a činnosť orgánov
tráviacej sústavy.
Opísať na ukážke stavbu tráviacej sústavy.
Pomenovať viditeľnú časť zuba v ústach.
Určiť na ukážke vnútorné časti zuba.
Rozlíšiť druhy zubov v chrupe.
Porovnať mliečny a trvalý chrup.
Uviesť základné procesy v orgánoch tráviacej
sústavy.
Zložky potravy.
Premena látok a energie.
Energetická hodnota potravín.
Uviesť príklad enzýmu a jeho význam.
Opísať podstatu trávenia, vstrebávania,
látkovej premeny.
Vymenovať základné živiny v potrave
človeka.
Zdôvodniť význam bielkovín, sacharidov
(cukrov), tukov, vitamínov, vody,
minerálnych látok.
Uviesť dva druhy potravín s vysokou a
nízkou energetickou hodnotou.
Zásady správnej výživy.
Zlozvyky v stravovaní,
poškodenia a prevencia
ochorení tráviacej sústavy.
Uviesť príklad správneho zloženia stravy pre
človeka.
Zdôvodniť význam zeleniny a ovocia v strave
človeka.
Uviesť príklad škodlivosti nadmerného pitia
alkoholu na činnosť tráviacej sústavy.
Zdôvodniť škodlivosť prejedania.
Uviesť následky hladovania človeka.
Uviesť význam tráviacej sústavy.
6 DÝCHACIA SÚSTAVA
Dýchacia sústava.
Stavba a funkcia orgánov
Opísať na ukážke hlavné časti dýchacej
sústavy.
56
dýchacej sústavy. Rozlíšiť horné a dolné dýchacie cesty.
Opísať priebeh výmeny dýchacích plynov v
pľúcach.
Dýchanie.
Mechanizmus vonkajšieho
dýchania.
Význam dýchacej sústavy.
Vysvetliť podstatu dýchania.
Porovnať zloženie vdychovaného a
vydychovaného vzduchu.
Vymenovať najdôležitejšie dýchacie svaly.
Zistiť pohyby bránice a medzirebrových
svalov pozorovaním nádychu a výdychu.
Starostlivosť o dýchaciu
sústavu.
Škodlivosť fajčenia,
vdychovania toxických látok.
Zdôvodniť význam čistoty ovzdušia pre
človeka.
Uviesť názov škodlivej látky v cigaretách.
Uviesť príklad účinkov fajčenia na dýchaciu
sústavu.
Poškodenia dýchacej sústavy.
Zásady prvej predlekárskej
pomoci.
Význam dýchacej sústavy.
Opísať spôsob pomoci človeku pri zastavení
dychu.
Opísať na ukážke postup pri umelom
dýchaní.
Uviesť význam dýchacej sústavy pre život
človeka.
7 OBEHOVÁ SÚSTAVA
Krv.
Zložky krvi, vlastnosti, krvné
skupiny, darcovstvo krvi.
Význam krvi.
Určiť na ukážke zložky krvi a vysvetliť ich
význam.
Vymenovať krvné skupiny.
Uviesť význam transfúzie krvi.
Srdce.
Stavba a činnosť srdca, krvný
obeh.
Označiť a pomenovať na ukážke časti srdca.
Opísať podľa schémy veľký a malý krvný
obeh.
Uviesť význam srdcových chlopní pre
činnosť srdca.
Krvné cievy.
Význam a činnosť ciev.
Miazgové cievy a slezina.
Význam obehovej sústavy.
Rozlíšiť tepny, žily a vlásočnice podľa
významu.
Uviesť význam vencovitých tepien pre
činnosť srdca.
Rozlíšiť tepny a žily podľa smeru prúdenia
krvi.
Poznať význam miazgy pre ľudský
organizmus.
Opísať význam miazgových ciev.
Určiť umiestnenie a význam sleziny.
Vysvetliť funkcie obehovej sústavy.
Poškodenia obehovej sústavy.
Zásady predlekárskej prvej
pomoci pri krvácaní a zastavení
činnosti srdca.
Zdôvodniť význam pohybu pre činnosť srdca
a ciev.
Uviesť príklad ochorenia obehovej sústavy
zapríčineného nevhodným spôsobom života.
Ukázať na ukážke alebo slovne opísať
nepriamu masáž srdca.
Opísať postup prvej predlekárskej pomoci pri
poranení tepny a žily.
8 VYLUČOVANIE A MOČOVÁ SÚSTAVA
57
Vylučovanie.
Močová sústava.
Stavba a činnosť, poškodenia a
prevencia ochorení.
Vymenovať odpadové látky vznikajúce pri
činnosti ľudského organizmu.
Určiť na ukážke umiestnenie obličiek a
opísať
ich tvar.
Ukázať na svojom tele uloženie obličiek.
Vysvet1iť význam obličiek a močových ciest.
Uviesť príklad príčiny ochorenia močovej
sústavy.
Vymenovať zásady prevencie ochorení
obličiek.
Zdôvodniť význam pitia tekutín pre funkciu
obličiek.
Vysvetliť význam močovej sústavy pre
človeka.
9 REGULAČNÉ SÚSTAVY
Regulovanie organizmu.
Látková a nervová regulácia.
Význam regulačných sústav.
Pomenovať spôsoby regulácie organizmu
človeka.
Pomenovať orgánovú sústavu, ktorá
umožňuje nervovú reguláciu.
Uviesť význam regulovania činnosti
organizmu.
Žľazy s vnútorným
vylučovaním.
Význam hormónov.
Určiť na ukážke tri žľazy s vnútorným
vylučovaním.
Uviesť význam inzulínu.
Uviesť príklad významu troch žliaz s
vnútorným
vylučovaním.
Nervová sústava.
Stavba a funkcia nervov,
reflexná povaha nervovej
činnosti.
Opísať význam nervovej bunky.
Pomenovať časti reflexného oblúka na
schéme.
Uviesť príklad reflexnej činnosti človeka.
Opísať na ukážke základné časti ústrednej
nervovej sústavy.
Určiť na ukážke jednotlivé časti mozgu.
Vysvetliť význam mozgovej kôry predného
mozgu.
Uviesť základné časti obvodovej nervovej
sústavy.
Zmyslové orgány chuti, čuchu a
hmatu.
Receptory a zmyslové vnemy.
Vysvetliť význam chuti, čuchu a hmatu pre
človeka.
Ukázať na svojom tele uloženie orgánov
chuti, čuchu a hmatu.
Rozlíšiť chuťové, čuchové a hmatové bunky
podľa podnetov, ktoré prijímajú.
Zrak. Sluch.
Stavba, činnosť a význam
zrakového a sluchového orgánu.
Opísať na ukážke stavbu oka.
Opísať podľa ukážky podstatu krátkozrakosti
a ďalekozrakosti.
Opísať na príklade možnosti poškodenia
zraku.
Určiť na ukážke vonkajšie, stredné a
58
vnútorné ucho.
Pomenovať na ukážke časti stredného ucha.
Určiť na ukážke uloženie a význam
rovnovážneho orgánu.
Opísať na príklade možnosti poškodenia
sluchu.
Poškodenia zraku a sluchu.
Zásady hygieny zraku a sluchu.
Vymenovať zásady starostlivosti o zrakový
orgán.
Vymenovať zásady starostlivosti o sluchový
orgán.
Uviesť príklad komunikácie s osobou s
poškodeným zrakom lebo sluchom.
Vyššia nervová činnosť.
Myslenie, pamäť, reč,
schopnosti a vedomosti človeka.
Uviesť príklad podmieneného reflexu.
Uviesť príklad nepodmieneného reflexu.
Uviesť význam myslenia a reči v živote
človeka.
Zásady hygieny duševnej
činnosti.
Význam nervovej sústavy.
Zásady predlekárskej prvej
pomoci pri poranení mozgu,
chrbtice a miechy.
Vymenovať zásady hygieny duševnej
činnosti.
Uviesť na príklad správneho režimu dňa.
Opísať postup prvej predlekárskej pomoci pri
poranení mozgu, chrbtice a miechy.
Rozlíšiť protišokovú a stabilizovanú polohu
na ukážke.
10 ROZMNOŽOVANIE, VÝVIN JEDINCA A RODIČOVSTVO
Rozmnožovacia sústava.
Pohlavné bunky, funkcia.
Stavba a funkcia reprodukčných
orgánov.
Určiť a pomenovať na ukážke ženské a
mužské pohlavné orgány.
Vymenovať orgány, v ktorých sa tvoria
ženské
a mužské pohlavné bunky.
Vysvetliť význam menštruačného cyklu.
Vývin jedinca.
Oplodnenie, tehotenstvo a
pôrod.
Obdobia ľudského života.
Označiť na ukážke pohlavných orgánov
miesto splynutia vajíčka a spermie.
Uviesť dĺžku trvania tehotenstva.
Opísať začiatok, priebeh a koniec
tehotenstva.
Uviesť uloženie plodu a spôsob jeho výživy.
Vymenovať zásady starostlivosti o zdravý
vývin novorodenca.
Zdôvodniť význam výživy dieťaťa
materským mliekom.
Uviesť príklad troch znakov dospievania.
Uviesť typické znaky troch období ľudského
života.
Pohlavné ochorenia.
Prevencia pohlavných ochorení
a AIDS.
Priateľské a partnerské vzťahy,
rodina.
Uviesť príklad pohlavnej choroby a možnosti
nákazy.
Opísať podstatu ochorenia AIDS a možnosti
jej predchádzania.
Uviesť zásady predchádzania pohlavných
ochorení
Uviesť príklad priateľských vzťahov,
vzájomnej pomoci mladých a dospelých ľudí.
59
Uviesť na príklade význam rodiny.
Námety praktických aktivít
Pozorovanie a určovanie kostí (na modeloch, obrazoch, diapozitívoch a pod.).
Porovnanie stavby a funkcie kostry stavovcov (na modeloch, obrazoch, diapozitívoch a pod.).
Porovnanie šupiny ryby, pera vtáka a chlpu cicavca.
Stavba vtáčieho vajca.
Pozorovanie stavby pera vtáka.
Prvá pomoc pri zlomeninách a vykĺbení.
Prvá pomoc pri zastavení dychu.
Prvá pomoc pri krvácaní zo žily a tepny.
Prvá pomoc pri zastavení činnosti srdca.
Prvá pomoc pri šoku.
Činnosť zmyslových orgánov
Námety na samostatné pozorovania (krátkodobé, dlhodobé)
Vonkajšie prejavy dýchania a v pokoji a pri telesnej aktivite.
Zmeny tepu v pokoji a pri pohybovej činnosti.
Námety na tvorbu projektov
Režim dňa.
Zdravý životný štýl.
Škodlivosť fajčenia.
Drogy okolo nás.
Živíme sa správne?
Medziľudské vzťahy v našej triede.
V. Formy a metódy práce
METÓDY
výkladovo-ilustratívna metóda
reproduktívna metóda
výkladovo-problémová metóda
heuristická metóda
výskumná metóda
FORMY
metodické (výkladové, dialogické, demonštračné, samostatná práca žiakov)
sociálne (frontálna, individuálna a skupinová práca)
organizačné (vyučovacia hodina, laboratórna práca, projekty ...)
VI. Učebné zdroje:
Biológia 3 pre 3. ročník osemročných gymnázií
Biológia pre 7. ročník základných škôl a 2. ročník gymnázií s osemročným štúdiom
Pracovné listy
60
VII. Hodnotenie predmetu
Predmet sa klasifikuje
Hodnotenie a klasifikácia žiakov vychádza z Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14. mája
2009
Žiak musí mať minimálne 3 známky = 3x test
Test – váha 4
Odpoveď – odporúča sa - váha 2
Projekty, účasť na súťaži – váha 2 (prípadne individuálne posúdenie)
Malé písomky (nové učivo + 3 učivá z opak.) – váha 2
Seminárne práce, referáty, laboratórne práce – váha 1
Aktivita študenta – váha 2
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: 100% - 90% výborný
89% - 75% chválitebný
74% - 50% dobrý
49% - 30% dostatočný
29% - 0% nedostatočný
VZ = známka x váha + známka x váha + známka x váha ...
súčet hodnôt váh
počítame na 2 desatinné miesta: - 0,50 (zaokrúhľujeme nahor)
61
Názov predmetu Dejepis
Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť
Ι. Charakteristika predmetu
Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou výchovou tvorí vzdelávaciu oblasť
spoločenskovedných predmetov. Je v nej však samostatným predmetom a spolu s nimi
v integratívnych vzťahoch predstavuje jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie
žiakov. V jeho priebehu si žiaci postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické
spôsoby svojho konania na základe oboznamovania sa s vývojom ľudskej spoločnosti najmä
z hľadiska aspektu konajúcich osôb, či skupín ľudí a tiež prostredníctvom pohľadov na dôležité formy
života spoločnosti v jednotlivých historických obdobiach.
Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej osobnosti
a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už
z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Súčasťou jej
odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov
a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti
a premietli sa do obrazu našej prítomnosti.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Regionálna výchova/ Tradičná ľudová kultúra/Stredoveká spoločnosť.
ΙΙ. Rozvíjajúce ciele predmetu
Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu študijných predmetových,
medzipredmetových kompetencií- spôsobilostí, schopností využívať kvalitu získaných znalostí
v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom, aby nepristupovali k histórii
len ako k uzavretej minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály kompetencií (spôsobilostí) klásť si
v aktívnej činnosti kognitívne rôznorodé otázky, pomocou ktorých sa cez prizmu prítomnosti pýtajú na
minulosť a vytvárajú si tak postupne vlastný názor.
Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov (aj
exemplárne mnohostranných), ktorý sa považuje za integrálnu súčasť didaktickému systému výučby
dejepisu i dejepisných učebníc na základných školách.
ΙΙΙ. Predmetové kompetencie
Žiaci si kladú otázky a používajú ich na osvojenie daných významov, ktoré súvisia s riešením
základných operácií:
s historickým časom
s historickým priestorom
s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim posudzovaním
aplikujú ich v nových situáciách, v „skúmateľských“ postojoch a pracovných postupoch pri
vyšetrovaní, pátraní v školských historických písomných , obrazových, grafických
a hmotných prameňoch- stopách po minulosti
pri vyhľadávaní relevantných informácií
pri využívaní týchto informácií a verifikovaní ich hodnoty
pri štruktúrovaných výsledkoch, výstupov a potvrdení vybraného postupu
ΙV. Obsah vzdelávania
Ročník: druhý v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia:2 hodiny týždenne(66 hodín ročne)
62
Tematický
celok
Predkovia
Slovákov
v Karpatskej
kotline
Slováci
v Uhorskom
kráľovstve
Obrazy
novovekého
sveta
Habsburská
monarchia
Obsahový štandard
Predkovia Slovákov
v Karpatskej kotline
Príchod Slovanov
Veľká Morava
Kráľovstvo mnohých jazykov
a mravov
Banské mestá
Kríza stredoveku
Humanizmus a renesancia
Kníhtlač
Zemepisne objavy
Objavitelia a dobyvatelia
Hospodárske zmeny
Reformácia a protireformácia
Habsburgská monarchia
Slovensko na hranici dvoch
svetov
Výkonový štandard
Žiaci :
vedia vysvetliť príchod Slovanov
a popísať ich pravlasť, migrovanie,
poznajú prvý štátny útvar Samovu ríšu
a jeho zakladateľa
dokážu opísať vznik a vývoj Veľkej
Moravy a poznajú jej hlavných vládcov
ako Pribina, Rastislav a Svätopluk
a dokážu identifikovať počiatky
kresťanskej misie Cyrila a Metóda na
území Veľkej Moravy
Žiaci:
poznajú a vedia charakterizovať dynastie
v Uhorsku a ich predstaviteľov od
arpádovcov, anjouovcov cez dynastiu
Luxemburgovcov až po vládu Mateja
Korvína. Vedia popísať gotickú cestu
charakterizujú banské mestá ako
Kremnica, Banská Štiavnica či Banská
Bystrica, ako sa vyvíjal život baníkov
a pojem dukát
vedia sa vyjadriť ku kríze stredoveku
a začiatku novoveku, vedia
charakterizovať pojmy ako humanizmus
a renesancia a poznajú prvých
predstaviteľov novovekej spoločnosti,
ktorí sa zaslúžili o jej rozvoj( Mikuláš
Koperník, Leonardo da Vinci)
Žiaci:
poznajú spoločensko-kultúrny pojem
humanizmus a renesancia
chápu význam pojmov humanizmus a
renesancia
poznajú dôležitý historický medzník
novoveku- vznik kníhtlače a jeho
konštruktéra Jána Gutenberga
poznajú začiatky zámorských objavov-
objavenie Ameriky Krištofom Kolumbom
a oboplávanie zemegule F. Magalhaesom
vedia vysvetliť hospodárske zmeny ako
kolonializmus, prechod od cechu k
manufaktúre a obchod v zámorí a úlohu
mešťana v novoveku
dokážu charakterizovať reformáciu
a protireformáciu a ich predstaviteľov ako
Martin Luther či Ignác z Loyoly
Žiaci:
identifikujú Slovensko na hranici dvoch
svetov a udalosti s ním spojené- bitka pri
Moháči a turecká expanzia v Uhorsku,
Bratislavu ako centrum uhorského
kráľovstva
63
Osvietenský
absolutizmus
Vláda Márie Terézie a Jozefa II. vedia charakterizovať znaky
osvietenského absolutizmu
vedia identifikovať rozdiely medzi
absolutizmom a osvietenským
absolutizmom
vedia charakterizovať osvietenský
absolutizmus a jeho reprezentantov
Máriu Teréziu a Jozefa ΙΙ., vedia
opísať kultúru, a spoločenský vývoj
osvietenského absolutizmu( Matej
Bell, Adam F. Kollár) a dôležité
reformy v rámci tohto obdobia
V. Metódy a formy práce
aktívne počúvanie
metóda rozhovoru
kooperatívne učenie
tvorenie projektov
simulačné hry
dramatizácia
VI. Učebné zdroje
učebnica dejepisu 2- Európa v období stredoveku, Slovensko v období stredoveku
historické pramene
atlasy, časopisy
populárnovedecká literatúra
historická beletria
VII. Hodnotenie predmetu
Kritéria hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického usmernenia č. 21/2011, ktorým sa
upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických pedagogických
skúsenosti vyučujúcich.
Za jedno klasifikačné obdobie
Počet známok : minimálne 4
Písomné práce, testy: 2 známky s váhou 2
Ústna odpoveď: 2 známka s váhou 1
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov
jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa
nasledujúcej klasifikačnej stupnice:
100% - 90% = výborný
89% - 75% = chválitebný
74% - 50% = dobrý
49% - 30% = dostatočný
29% - 0% = nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovanie 4 známky, učiteľ určí náhradný
termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na skúšanie, za nepreukázanie vedomostí z daného učiva
mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
64
Názov predmetu GEOGRAFIA
Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť
I. Charakteristika predmetu Regionálna geografia Afriky a Ázie tvorí základ vyučovania geografie v sekunde. Pre žiakov je
prijateľným spôsobom ako získať veľa zaujímavých informácií o štátoch týchto svetadieloch a pritom
sa o nich naučiť potrebné informácie. Regionálna geografia nie je len opis javov v jednotlivých
regiónoch, ale prostredníctvom konkrétnych príkladov žiaci získajú informácie, naučia sa ich
porovnávať, triediť, vyhľadávať vzťahy a vysvetľovať ich.
Prostredníctvom geografie žiaci získavajú schopnosť rozpoznať a pochopiť význam tolerancie
a úcty k iným národom, dôležitosť poznania a ochrany prírodnej a kultúrnej krajiny, kladný postoj
k svojmu okoliu a k sebe samému.
Obsahom predmetu je i geografia oceánov a Antarktídy, v ktorom si žiaci uvedomujú väzby
prírody a ľudskej spoločnosti. Nezanedbateľnou súčasťou kompetencií, ktoré geografia buduje sú
analýzy premien krajiny v čase a priestore. Ich cieľom je poznať zákonitosti vývoja krajiny a možnosti
tvorby prognóz pri jej ďalšom využívaní, ochrane a zveľaďovaní.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Ciele predmetu sa odvíjajú od hlavného cieľa – zvládnuť a správne využívať nadobudnuté
geografické poznatky v praxi.
Žiakovi pomáhajú:
získať základné vedomosti o Afrike, Ázii, Svetovom oceáne a Antarktíde,
rozvíjať si chuť učiť sa,
rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať,
hľadať vzájomné vzťahy a vysvetľovať ich,
prejavovať záujem o spôsob života ľudí v rôznych častiach sveta,
vnímať jedinečnosť prírodných javov a výtvorov na Zemi a vysvetliť prírodné javy na základe
vedomostí,
rozumieť grafom, diagramom,
hľadať riešenia na otázky, hľadať informácie, svoje riešenia problémov interpretovať,
diskutovať o návrhoch,
oceniť krásu kultúrnych pamiatok, naučiť sa ich vážiť si a chrániť,
orientovať sa na mape podľa súradníc,
podľa príkladov vysvetliť ako vzniká pohorie, kaňon, rieka, ľadovec, púšť, dažďový prales,
uviesť príklady v jednotlivých regiónoch sveta so zameraním na Afriku a Áziu,
získavať informácie, hľadať odpovede na otázky,
diskutovať o geografických zaujímavostiach – prírodných a kultúrnych,
získavať údaje zo zdrojov, využiť internet, odbornú literatúru,
rozvíjať jednotlivé druhy funkčnej gramotnosti.
III. Predmetové kompetencie Základné otázky geografie sú: Čím je to zaujímavé? Kde to je? Ako to vyzerá? Ako to vzniklo?
Ako tam žijú ľudia?
Názov tematického celku Predmetové kompetencie Afrika žiaci dokážu čítať s porozumením odborný text, vyberať z
neho informácie, triediť ich, využívať, prezentovať.
sú schopní získavať údaje z nesúvislých textov – grafov,
diagramov máp, tabuliek, štatistických údajov a tiež
65
získavať informácie o rôznych kultúrach sveta, o vzťahoch
jednotlivých skupín obyvateľstva medzi sebou, a hodnotiť
ich.
dokážu informácie objektívne spracovať
Ázia žiaci dokážu čítať s porozumením odborný text, vyberať z
neho informácie, triediť ich, využívať, prezentovať.
sú schopní získavať údaje z nesúvislých textov – grafov,
diagramov máp, tabuliek, štatistických údajov a tiež
získavať informácie o rôznych kultúrach sveta, o vzťahoch
jednotlivých skupín obyvateľstva medzi sebou, a hodnotiť
ich.
dokážu informácie objektívne spracovať
Svetový oceán žiaci dokážu čítať s porozumením odborný text, vyberať z
neho informácie, triediť ich, využívať, prezentovať.
sú schopní získavať údaje z nesúvislých textov – grafov,
diagramov máp, tabuliek, štatistických údajov a tiež
dokážu informácie objektívne spracovať
Antarktída žiaci dokážu čítať s porozumením odborný text, vyberať z
neho informácie, triediť ich, využívať, prezentovať.
sú schopní získavať údaje z nesúvislých textov – grafov,
diagramov máp, tabuliek, štatistických údajov a tiež dokážu informácie objektívne spracovať
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: sekunda
Hodinová dotácia: 1. hodina týždenne, 33.hodín ročne
Prehľad tematických celkov Orientačná hodinová dotácia
Afrika 10 hodín
Ázia 16 hodín
Svetový oceán 6 hodín
Antarktída 1 hodina
AFRIKA
Téma Obsahový štandard Výkonový štandard
Objavujeme
Afriku
Poloha Afriky, zobrazenie
Afriky na mapách.
Vie určiť polohu Afriky na Zemi vo vzťahu
k ostatným svetadielom a oceánom.
Určiť polohu Afriky v geografickej sieti.
Prezentovať získané poznatky.
66
Prírodné
podmienky
Afriky.
Socio-
ekonomické
podmienky
Afriky.
Členitosť pobrežia a povrch –
Kilimandžáro, Etiópska
vysočina.
Vie určiť na mape vybraté povrchové celky.
Vymenovať a ukázať polostrovy, ostrovy,
zálivy na mape (Somálsky, polostrov,
Madagaskar,..)
Poznať najvyššie pohorie, oblasti
zemetrasení.
Prezentovať získané poznatky.
Podnebie. Podľa mapy vie určiť oblasti jednotlivých
podnebných pásiem a ich charakteristické
znaky.
Vznik Sahary, vplyv pasátov – vysvetliť
prúdenie pasátov.
Vysvetliť podnebné pásma (Sahara, sahel,
savana, dažďový prales).
Opísať ktoré faktory najviac ovplyvňujú
podnebie Afriky (morské prúdy,
geografická šírka, prúdenie vetrov, ...).
Vodstvo na pevnine a okolo
nej.
Pracovať s mapou.
Podľa mapy vie vymenovať najväčšie rieky,
jazerá, zálivy, prielivy,...
Rastlinstvo a živočíšstvo.
Určiť podľa mapy rozloženie typov krajín
(rastlinných a živočíšnych pásiem)
Vysvetliť ako súvisí rozloženie rastlinných
a živočíšnych pásiem s podnebnými
pásmami.
Opísať polohu národných parkov .
Obyvateľstvo Afriky. Pôvodní
obyvatelia, staré civilizácie,
náboženstvá.
Popísať obyvateľov Afriky, ich život na
vidieku a vo veľkomestách.
Určiť oblasti husto osídlené a riedko
osídlené a uviesť dôvody ich osídlenia
(napr. severné pobrežie Afriky).
Poznať históriu osídlenia Afriky.
Určiť polohu vybraných miest podľa mapy -
geografickými súradnicami.
Získavať údaje z grafov, diagramov,.... pre
súčasné zloženie obyvateľstva.
Prezentovať získané poznatky.
Oblasti Afriky – severná
Afrika, západná, východná
a južná Afrika. Hospodárstvo
Afriky.
Vedieť charakterizovať severnú, západnú,
východnú a južnú Afriku:
Vytvárať zoznam zaujímavých miest
a najväčších miest Afriky.
Osvojiť si priemyselné odvetvia,
poľnohospodárske plodiny (ťažba ropy,
zlata, tropické ovocie).
Ukázať na mape hospodársky najvyspelejšie
regióny.
Charakterizovať dopravu v jednotlivých
regiónoch.
Dokáže vysvetliť druhy kultúry a ich
význam pre život človeka.
67
Environmentálne súvislosti a
zaujímavosti o Afrike.
Problémy v Afrike (hlad,
choroby, nepokoje, škodcovia).
Rozširovanie púští.
Národné parky.
Vymenovať a určiť na mape oblasti vhodné pre
cestovný ruch.
Opísať čo všetko je potrebné si uvedomiť
pri ceste do Afriky, čo by sme mali
dodržiavať pri návšteve Afriky.
Osvojiť si nár. park Serengeti.
Oboznámiť sa s najznámejšími pyramídami.
Vysvetli problémy života v Afrike (hlad,
choroby, nepokoje, škodcovia, rozširovanie
púští).
ÁZIA
Téma Obsahový štandard Výkonový štandard
Spoznávame
Áziu
.
Poloha Ázie, zobrazenie Ázie
na mapách.
Na mape vie určiť polohu Ázie vo vzťahu
k iným svetadielom a oceánom.
Čítať geografickú mapu, určovať polohu
podľa geografických súradníc.
Určiť polostrovy, ostrovy, moria pri Ázii
(India, Japonské o., Arabské more)
Prírodné
podmienky Ázie.
Povrch. Vie vysvetliť ako vznikli pohoria na
príkladoch podľa tematických máp.
Osvoj si pohoria, nížiny a plošiny
(Himaláje, Veľ. Čínska n., Tibet).
Vysvetli sopečnú činnosť a zemetrasenia
v Ázii.
Podnebie.
Podľa mapy vie popísať podnebné oblasti
Ázie (chladná, suchá, monzúnová).
Opísať ktoré faktory najviac ovplyvňujú
podnebie Ázie (morské prúdy, geografická
šírka, prúdenie vetrov, ...).
Vodstvo na pevnine a okolo
pevniny.
Pracovať s mapou.
Ukázať na mape a osvojiť si najväčšie
rieky, jazerá (Lena, Ob, Chu-ang-che,
Bajkal, Kaspické more)
Rastlinstvo a živočíšstvo.
Vie vysvetliť vznik rastlinných pásiem
(tundra, tajga, listnaté lesy, stepi – prérie,
pampy, púšte, dažďové lesy).
Vie vysvetliť vzťahy podnebné pásmo-
rastlinné pásmo.
Podľa mapy vie ku každému podnebnému
pásmu priradiť rastlinné pásma a opísať ho
podľa typických znakov.
Socio –
ekonomické
podmienky Ázie
Obyvateľstvo v Ázii.
Dokáže získať údaje z grafov, diagramov,....
pre súčasné zloženie obyvateľstva.
Osvojiť si poznatky o náboženstvách a ich
rozšírení (islam, budhizmus,..)
68
Členenie Ázie na časti –
Južná, juhovýchodná,
východná, severná,
juhozápadná.
Podľa mapy vie vymenovať štáty, hlavné
mestá.
Vymenovať oblasti husto a riedko osídlené -
rozmiestnenie obyvateľstva.
Vie si vyhľadať informácie o jednotlivých
štátoch.
Riešenia problémov súvisiacich s rastom
miest.
Popísať priemyselné odvetvia,
poľnohospodárske plodiny (výroba
elektroniky, ryža)
Vymenovať problémy, ktoré môžu byť
v jednotlivých oblastiach.
Environmentálne súvislosti
a zaujímavosti o Ázii.
vysvetli problémy života v Ázii (nadmerná
hustota obyvateľstva).
Popísať vznik a dôsledky tajfúnov
a povodní.
Opísať živelné pohromy – tsunami,
zemetrasenia, sopečná činnosť
Oboznámiť sa s rýchlo sa rozvíjajúcimi
ekonomikami (J. Kórea, Taiwan...)
Ukázať na mape významné kult. a prír.
pamiatky (Veľ. Čínsky múr, mrakodrapy).
SVETOVÝ OCEÁN
Téma Obsahový štandard Výkonový štandard
Svetový oceán
Atlantický, Severný ľadový
oceán, Indický a Tichý oceán.
Čítať základné údaje z mapy.
Opísať, čo zobrazuje mapa podľa jej
legendy.
Vie vymenovať a ukázať na mape vybrané
moria, prieplavy, zálivy.
Opísať vznik morských prúdov.
Vedieť vplyv morských prúdov na podnebie
priľahlých pevnín a obeh vody v prírode.
Uviesť príklady využitia oceánov a morí.
Ukázať na mape najväčšie loviská rýb.
Vymenovať nerastné suroviny, ktoré sa
najviac ťažia v okrajových moriach
(Atlantického, Tichého oceánu).
Ukázať na mape oblasti častých zemetrasení
a sopečnej činnosti v Tichom oceáne.
Cesty objaviteľov do rôznych
častí sveta.
Čítať základné údaje z mapy.
Opísať, čo zobrazuje mapa podľa jej
legendy.
Pripraviť si diskusný príspevok o cestách a
ich význame pri objavovaní sveta.
Popísať plavby K. Kolumba, F.
Magalhaesa, J. Cooka, Vasco da Gama.
69
ANTARKTÍDA
Téma Obsahový štandard Výkonový štandard
Antarktída Antarktída, poloha povrch,
okrajové oblasti.
Vedieť históriu dobývania južného pólu.
Význam Antarktídy pre ľudstvo.
V. Metódy a formy práce V rámci usporiadania učiva, činnosti učiteľa a žiaka, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľov
vyučovacieho procesu uplatníme tieto metódy a formy práce:
Prehľad tematických celkov Metódy práce Formy práce
Afrika informačno-receptívna
metóda,
problémový výklad,
metóda výkladu,
metóda rozhovoru,
práca s mapami
sociálne formy
- individuálna,
- skupinová,
- frontálna,
Ázia informačno-receptívna
metóda,
problémový výklad,
metóda výkladu,
metóda rozhovoru,
práca s mapami
sociálne formy
- individuálna,
- skupinová,
- frontálna,
Svetový oceán informačno-receptívna
metóda,
heuristická metóda,
metóda výkladu,
práca s mapami
metóda rozhovoru,
sociálne formy
- individuálna,
- skupinová,
- frontálna,
Antarktída informačno-receptívna
metóda
práca s odbornou literatúrou
metóda výkladu,
metóda rozhovoru,
práca s mapami
sociálne formy
- individuálna,
- skupinová,
- frontálna,
VI. Učebné zdroje Názov
tematického
celku
Odborná literatúra Didaktická
technika
Materiálne
vyučovacie
prostriedky
Ďalšie
zdroje
Afrika Tolmáči, L. a i.2000.
Geografia sekunda. 1.vyd.
Bratislava : Poľana, 2000.
120 s. ISBN 8089002161
Kol. 2005. Školský atlas svet.
1.vyd. Harmanec : VKÚ,
2005. 150 s. ISBN
6003321385
Kol. 2001. Zemepisný atlas
sveta. 1.vyd. Harmanec :
VKÚ, 2001. 190 s. ISBN
8080422389
tabuľa
notebook
data-
projektor
video-
technika
pracovné
listy,
internet,
časopisy-
National
Geographic
Geografia,
GEO, ...
populárno-
náučná
literatúra
DVD
70
nástenné mapy jednotlivých
kontinentov
Ázia Tolmáči, L. a i.2000.
Geografia sekunda. 1.vyd.
Bratislava : Poľana, 2000.
120 s. ISBN 8089002161
Kol. 2005. Školský atlas svet.
1.vyd. Harmanec : VKÚ,
2005. 150 s. ISBN
6003321385
Kol. 2001. Zemepisný atlas
sveta. 1.vyd. Harmanec :
VKÚ, 2001. 190 s. ISBN
8080422389
James, F.L. 2004. Zem -
encyklopédia. 1.vyd.
Bratislava : Ikar, 2004. 520
s. ISBN8055107963
nástenné mapy jednotlivých
kontinentov
tabuľa
notebook
data-
projektor
video-
technika
pracovné
listy,
internet,
časopisy-
National
Geographic
Geografia,
GEO, ...
populárno-
náučná
literatúra
DVD
Svetový oceán Tolmáči, L. a i.2000.
Geografia sekunda. 1.vyd.
Bratislava : Poľana, 2000.
120 s. ISBN 8089002161
Kol. 2005. Školský atlas svet.
1.vyd. Harmanec : VKÚ,
2005. 150 s. ISBN
6003321385
Kol. 2001. Zemepisný atlas
sveta. 1.vyd. Harmanec :
VKÚ, 2001. 190 s. ISBN
8080422389
Kol. 2005. Lexikón krajín
sveta. 2.vyd. Harmanec :
VKÚ, 2005. 168 s. ISBN
8080424306
nástenné mapy jednotlivých
kontinentov
tabuľa
notebook
data-
projektor
video-
technika
pracovné
listy,
internet,
časopisy -
National
Geographic
Geografia,
GEO, ...
populárno-
náučná
literatúra
Antarktída Tolmáči, L. a i.2000.
Geografia sekunda. 1.vyd.
Bratislava : Poľana, 2000.
120 s. ISBN 8089002161
Kol. 2005. Školský atlas svet.
1.vyd. Harmanec : VKÚ,
2005. 150 s. ISBN
6003321385
Kol. 2001. Zemepisný atlas
sveta. 1.vyd. Harmanec :
VKÚ, 2001. 190 s. ISBN
8080422389
Kol. 2005. Lexikón krajín
sveta. 2.vyd. Harmanec :
VKÚ, 2005. 168 s. ISBN
8080424306
tabuľa
notebook
data-
projektor
video-
technika
pracovné
listy,
internet,
časopisy-
National
Geographic
Geografia,
GEO, ...
populárno-
náučná
literatúra
71
VII. Hodnotenie predmetu
Zásady hodnotenia v predmete Geografia sú v súlade s Metodickým usmernením č. 15/2006-R
zo 7. júna 2006, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl
v Slovenskej republike. K polročnej a koncoročnej klasifikácii sú potrebné minimálne 3 známky (z
ústnych, písomných odpovedí alebo orientácie na mape). Ústnu odpoveď hodnotí učiteľ bezprostredne
po odpovedi a svoje hodnotenie zdôvodní. Písomnú odpoveď absolvujú študenti v priebehu, alebo po
skončení tematického celku. Učiteľ musí informovať žiakov so stupnicou bodovania a poskytnúť
žiakovi ohodnotenú písomnú odpoveď k nahliadnutiu. Podľa počtu dosiahnutých bodov hodnotí učiteľ
písomnú odpoveď stupnicou známok 1-5. O téme a termíne písomnej skúšky sú žiaci informovaný
s týždenným predstihom, o termíne krátkej písomnej skúšky (päťminútovky) učiteľ nie je povinný
informovať vopred, pričom jej témou sú maximálne 3 posledné vyučovacie látky.
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: počet bodov známka
1 100% - 90% výborný
2 89% - 75% chválitebný
3 74% - 50% dobrý
4 49% - 30% dostatočný
5 29% - 0% nedostatočný
Klasifikácia sa uskutočňuje na konci každého klasifikačného obdobia. Stupeň prospechu sa
určuje na základe známok získaných v danom klasifikačnom období, zároveň sa prihliada na
systematickosť v práci študenta, na jeho prejavované osobné a sociálne kompetencie ako je
zodpovednosť, snaha, iniciatíva, ochota a schopnosť spolupracovať a to počas celého klasifikačného
obdobia.
72
Názov predmetu Občianska náuka
Vzdelávacia oblasť Človeka a spoločnosť
I. Charakteristika predmetu Predmet prispieva k orientácii žiakov v spoločnosti. Vedie ich k poznávaniu sociálnej štruktúry
spoločnosti. Umožňuje žiakom pochopiť príčinu zmien v spoločnosti. Učí ich demokraticky myslieť a
konať, poznávať svoje práva a povinnosti a obhajovať práva druhých. Poskytuje žiakom základné
vedomosti z oblasti štátu a práva a vedie ich k aktívnej angažovanosti ochrany ľudských práv.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém:
Multikultúrna výchova/(Medzi)ľudské vzťahy/ Sociálne vzťahy v spoločnosti
Osobnostný a sociálny rozvoj/ Hodnoty/ Sociálne vzťahy v spoločnosti.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Názov tematického celku Všeobecné ciele Špecifické ciele
Sociálne vzťahy v
spoločnosti
žiak vie
vymenovať
jednotlivé
zložky
obyvateľstva
žiak vie
vysvetliť
príčinu
sociálnych
zmien
žiak zaujme
stanovisko
k problematike
akceptácie
multikultúrnost
i na Slovensku
žiak vie vymenovať prejavy sociálnych zmien
v spoločnosti
žiak vysvetlí podstatu pojmu sociálna mobilita
žiak dokáže formulovať nevyhnutnosť
tolerancie medzi jednotlivými rasami
žiak dokáže definovať podstatu terorizmu
a jeho prejavy
žiak vie vymenovať a popísať znaky siekt
a cirkevných organizácií
žiak zaujme postoj k náboženstvu ako
psychologickej potrebe jednotlivca
žiak vie ilustrovať na jednotlivých prípadoch
prejavy netolerancie v spoločnosti na
Slovensku
Občiansky život ako
proces formovania
demokracie
žiak vie
vymenovať
základné znaky
právneho štátu
žiak pozná
obsah Ústavy
SR
žiak zaujme
stanovisko
k ochrane
ľudských práv
na Slovensku
žiak dokáže popísať vývoj právneho štátu
žiak vie argumentačne podložiť nevyhnutnosť
ochrany ľudských práv
žiak vie vysvetliť dôležitosť ochrany ľudských
práv u detí ako bezbrannej zložky spoločenskej
štruktúry
žiak pozná obsah II. hlavy Ústavy SR
žiak popíše činnosť organizácii, ktoré slúžia na
ochranu ľudských práv
žiak vie porovnať ochranu ľudských práv u nás
a vo svete
žiak vie analyzovať dokumenty slúžiace na
ochranu ľudských práv
žiak vie vysvetliť nevyhnutnosť spojenia práv a
povinnosti
III. Predmetové kompetencie Názov tematického celku Predmetové kompetencie
Sociálne vzťahy v
spoločnosti
žiaci sú si vedomí jedinečnosti a neopakovateľnosti každého
človeka v spoločnosti
žiaci sa naučia rešpektovaniu základných princípov demokracie a
73
tolerancie,
žiaci si vytvoria pozitívne vzťahy k opačnému pohlaviu v prostredí
školy a mimo školy,
žiaci získajú schopnosť využívať ako zdroj informácií rôzne
verbálne a neverbálne texty spoločenského a spoločenskovedného
charakteru
žiaci vedia rešpektovať a uplatňovať mravné princípy a pravidlá
spoločenského spolunažívania
žiaci sa učia preberať zodpovednosť za svoje názory
Občiansky život ako proces
formovania demokracie
žiaci sú si vedomí aktívneho občianstva a osobnej angažovanosti
žiaci si uvedomujú práva a povinností
žiaci rešpektujú základné princípy demokracie a tolerancie,
žiaci vedia uplatňovať vhodné komunikačné prostriedky na
vyjadrovanie vlastných myšlienok, citov, názorov a postojov,
žiaci dokážu k obhajovať vlastné postoje a obhajovať svoje práva
IV. Obsah vzdelávania Ročník: druhý v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 1 hodina
Tematický celok Obsahový štandard Výkonový štandard
Sociálne vzťahy
v spoločnosti
Spoločnosť, jej vznik, vývoj a
charakteristika
spoločnosť, človek
vývoj človeka
vývoj spoločnosti
charakteristika spoločnosti
komunita
Žiak vie použiť informácie z dejepisu o
vzniku a vývoji ľudskej spoločnosti
a človeka.
Pozná základné znaky ľudskej
spoločnosti.
Rozlišuje medzi vidieckou a mestskou
komunitou.
Štruktúra spoločnosti a sociálne
vzťahy v nej
štruktúra spoločnosti
štruktúra spoločnosti na Orave
vzťahy v spoločnosti
- typy štruktúr spoločnosti
Žiak vie rozčleniť ľudskú spoločnosť
na jednotlivé typy štruktúr
Vníma seba ako súčasť jednotlivých
štruktúr spoločnosti.
Veľké spoločenské skupiny
veľké spoločenské skupiny
spoločenské vrstvy, triedy
kasty, stavy
Pozná základné rozvrstvenie ľudskej
spoločnosti.
Vie rozlíšiť veľké spoločenské skupiny
od malých.
Vie vysvetliť význam príslušnosti k
sociálnej skupine pre život jednotlivca.
Sociálne zmeny v spoločnosti a
ich príčiny
sociálne zmeny
sociálne zmeny na Orave
príčiny sociálnych
zmien
Žiak vie vysvetliť nutnosť sociálnych
zmien.
Pozná hlavné príčiny sociálnych
zmien.
Vie identifikovať dôsledky sociálnych
zmien na Orave.
Prirodzený pohyb obyvateľstva
prirodzený pohyb (migrácia)
obyvateľstva
príčiny, dôsledky migrácie
pohyb v rámci spoločenského
rozvrstvenia
-sociálna mobilita
Pozná súvislosti medzi sociálnymi
zmenami a migráciou obyvateľstva.
Vie vysvetliť príčiny a dôsledky
migrácie.
Pozná možnosti zmeny postavenia
jednotlivca v spoločnosti.
74
Štruktúra obyvateľstva – rasy,
národy
štruktúra obyvateľstva
štruktúra obyvateľstva na Orave
rasy, národy, národnosti
etnické skupiny
Žiak vie vymenovať rasy a ich znaky.
Učí sa byť tolerantný voči rasám,
národom a národnostiam.
Posilňuje svoju národnú a regionálnu
identitu.
Štruktúra obyvateľstva –
náboženstvá
náboženstvá na Zemi
funkcia náboženstiev v
spoločnosti
náboženské organizácie
Žiak pozná hlavné náboženstvá.
Chápe úlohy náboženstva v modernej
spoločnosti.
Vie odlíšiť sekty od cirkevných
organizácií.
Je tolerantný voči náboženstvám iných
ľudí.
Kultúra, multikultúrnosť
kultúra
multikultúrnosť
kultúra na Orave
Žiak chápe kultúru ako výsledok
činnosti ľudskej spoločnosti.
Chápe hodnoty jednotlivých kultúr a
toleruje kultúrnu rozmanitosť.
Vie prejaviť hrdosť na svoje kultúrne
hodnoty. Pozná kultúrne hodnoty
svojho regiónu.
Sociálne a politické napätie v
spoločnosti – vojny,
terorizmus...
napätia, konflikty medzi
spoločenskými skupinami
sociálne hnutia
miestne vojny
terorizmus
Žiak pozná príčiny konfliktov medzi
spoločenskými skupinami.
Vie vysvetliť význam sociálnych hnutí
pre jednotlivca a spoločnosť.
Pozná príčiny a dôsledky vojen a
terorizmu.
Občiansky život
ako proces
formovania
demokracie
Občan, občianstvo
občan
občianstvo
štát
Žiak vie vysvetliť vzťah medzi
občanom a štátom. Pozná vznik a
vývoj občianstva.
Vie vymenovať znaky štátu
prospešného pre občana.
Proces formovania občianskej
spoločnosti
občania v starovekom Grécku
občianska spoločnosť v rímskej
republike
vývoj občianskej spoločnosti
Žiak pozná korene občianskej
spoločnosti.
Vie porovnať postavenie občanov v
Aténskej demokracii a Rímskej
republike.
Vznik štátu
prvé štáty na svete
Aténska demokracia, Rímska
republika
štát, znaky štátu
Žiak vie použiť informácie z dejepisu o
vzniku štátov.
Vie vysvetliť pojem štát.
Vie vymenovať znaky štátu.
Demokracia, jej vznik a vývoj
dejiny demokracie
priama a nepriama demokracia
Žiak vie vysvetliť význam slova
demokracia.
Pozná korene demokracie.
Vie vysvetliť priamu a nepriamu
demokraciu a uviesť príklady.
Princípy demokracie
princípy demokracie
Žiak vie vymenovať princípy
demokracie.
Vie posúdiť podľa konkrétnych situácií
stav demokracie v krajine a vo svojom
75
regióne.
Čo je a nie je demokracia
občianska spoločnosť a
demokratický štát.
Žiak vie, ako môžu občania
ovplyvňovať riadenie štátu.
Rozumie pojmu politická pluralita.
Voľby, volebné právo
volebné právo
slobodné a čestné voľby
voľby v demokracii
Žiak vie vysvetliť čo znamená
všeobecné a rovné volebné právo.
Vie vysvetliť význam slobodných
volieb v demokratickej spoločnosti.
Parlamentné, komunálne voľby
parlamentné voľby
komunálne voľby
Žiak pozná rozdiel medzi
parlamentnými a komunálnymi
voľbami.
Zaujíma sa o komunálne voľby v obci.
Štátna správa, samospráva
štátna správa
samospráva
Žiak vie rozlíšiť orgány štátnej moci
od samosprávnych orgánov.
Pozná starostu svojej obce.
Zaujíma sa o činnosť obecnej
samosprávy.
Záujmové a občianske aktivity,
činnosť mimovládnych
organizácií
záujmové aktivity občanov
občianske združenia
mimovládne organizácie
Pozná najdôležitejšie mimovládne
organizácie v SR.
Vie rozlišovať medzi občianskymi
aktivitami.
Dobrovoľnícka a charitatívna
činnosť
dobrovoľnícka činnosť
charitatívna činnosť
Chápe podstatu dobrovoľníckej a
charitatívnej činnosti.
Zaujíma sa o možnosti pomáhať ako
dobrovoľník.
Angažuje sa vo svojom užšom
prostredí (škola, krúžky..).
Organizuje pomoc tým, čo ju
potrebujú.
Triedny žiacky a školský
parlament
triedny žiacky parlament
školský žiacky parlament
Pozná funkcie a právomoci obidvoch
parlamentov.
Zaujíma sa o ich činnosť, aktívne sa
zapája do spolupráce.
Pozná meno predsedu školského
parlamentu
Obvodný žiacky parlament
obvodný žiacky parlament
Pozná fungovanie obvodného žiackeho
parlamentu. Vie, kto zastupuje ich
školský žiacky parlament v obvodnom
parlamente.
Zaujíma sa o aktivity obvodného
žiackeho parlamentu (vie, že sa
pripravuje na aktívny občiansky život v
dospelosti).
Občianska participácia v širšom
prostredí – v obci
účasť na zasadnutiach obecného
zastupiteľstva
Získava zručnosti občianskeho života.
Občianska participácia v širšom
prostredí – v obci
účasť na zasadnutiach obecného
zastupiteľstva
Získava zručnosti občianskeho života.
76
V. Metódy a formy práce Názov tematického celku Metódy Formy práce
Sociálne vzťahy v
spoločnosti
Výkladovo – ilustratívna
Dialogická
Heuristická
Frontálna výučba
Individuálna práca žiakov
Skupinová práca žiakov
Diskusia
Písomné a grafické práce
Občiansky život ako proces
formovania demokracie
Výkladovo – ilustratívna
Dialogická
Heuristická
Frontálna výučba
Individuálna práca žiakov
Skupinová práca žiakov
Diskusia
Písomné a grafické práce
VI. Učebné zdroje Názov
tematického
celku
Odborná literatúra a ďalšie zdroje Didaktická
technika
Materiálové
výučbové
prostriedky
Sociálne
vzťahy v
spoločnosti
SOPÓCI, J. – BÚZIK,B.: Základy sociológie, 1.
vydanie. Bratislava: SPN, 1995.
KEENE, M.: Svetové náboženstvá. Bratislava:
Ikar, 2003.
DRÍŽA a KOL. : Občianska náuka pre 7. ročník.
SPN - Mladé letá, 1997.
Internet, knižnica
Tabuľa,
notebook,
dataprojektor
Pracovné
listy
Občiansky
život ako
proces
formovania
demokracie
DRÍŽA a KOL. : Občianska náuka pre 7. ročník.
SPN - Mladé letá, 1997.
REPÍK, B.: Ľudské práva v súdnom konaní.
Bratislava: Manz, 1999.
KRSKOVÁ, A. – KRÁTKA, D.: Základy práva, 4.
vydanie. Bratislava: SPN, 2001.
TÓTH, R.: Základy politológie, 1. vydanie.
Bratislava: SPN, 1994.
Tabuľa,
notebook,
dataprojektor
Pracovné
listy
VII. Hodnotenie predmetu K polročnej a koncoročnej klasifikácií sú potrebné minimálne dve známky (z ústnych alebo
písomných odpovedí), pričom väčší dôraz sa kladie na písomné odpovede absolvované po každom
tematickom celku. Ústnu odpoveď hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie
zdôvodni. Písomnú odpoveď absolvujú študenti v priebehu alebo po skončení tematického celku.
Učiteľ musí oboznámiť žiakov so stupnicou bodovania a poskytnúť žiakovi ohodnotenú písomnú
odpoveď k nahliadnutiu. O téme a termíne písomnej skúšky sú žiaci informovaní s týždenným
predstihom, o termíne krátkej písomnej skúšky ( päťminútovky ) učiteľ nie je povinný informovať
vopred, pričom sú jej témou dve posledné vyučovacie látky. Klasifikácia sa uskutočňuje na konci
každého klasifikačného obdobia, ale prihliada sa k dôležitosti a váhe jednotlivých známok.
O orientačnej váhe sú študenti oboznámení. Zároveň sa však prihliada na systematickosť v práci žiaka,
na jeho prejavovaná osobné a sociálne kompetencie ako je zodpovednosť, snaha, iniciatíva a to počas
celého klasifikačného obdobia.
Druh odpovede Orientačná váha
Ústna odpoveď 2
Päťminútovka 1
Vopred oznámená písomka – V polovici alebo na konci tematického celku 2
Test na konci tematického celku 3
Referát, projekt, prezentácia 2
77
Názov predmetu TECHNIKA
Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce
I. Charakteristika predmetu
Oblasť Človek a svet práce zahrňuje široké spektrum pracovných činností a technológií, vedie
žiakov k získaniu základných užívateľských zručností v rôznych oblastiach ľudskej činnosti a
prispieva k vytváraniu životnej a profesijnej orientácie žiakov.
Koncepcia vzdelávacej oblasti Človek a svet práce vychádza z konkrétnych životných situácií, v
ktorých žiaci prichádzajú do priameho kontaktu s ľudskou činnosťou a technikou v jej rozmanitých
podobách a širších súvislostiach.
Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce sa zameriava na praktické pracovné návyky a doplňuje celé
základné vzdelávanie o dôležitou zložku nevyhnutnú pre uplatnenie človeka v ďalšom živote a v
spoločnosti. Tým sa odlišuje od ostatných vzdelávacích oblastí a je ich určitou protiváhou. Je založená
na tvorivej spolupráci žiakov.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra /Tradičná ľudová kultúra/ Grafická komunikácia.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Ciele predmetu smerujú k vytváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov tým, že
vedú žiakov k:
pozitívnemu vzťahu k práci a k zodpovednosti za kvalitu svojich i spoločných výsledkov
práce
osvojení základných pracovných zručností a návykov z rôznych pracovných oblastiach, k
organizácii a plánovaniu práce a k používaniu vhodných nástrojov, náradia a pomôcok pri
práci i v bežnom živote
vytrvalosti a sústavnosti pri plnení zadaných úloh, k uplatňovaniu tvorivosti a vlastných
nápadov pri pracovnej činnosti a k vynakladaniu úsilia na dosiahnutie kvalitného výsledku
autentickému a objektívnemu poznávaniu okolitého sveta, k potrebnej sebadôvere, k novému
postoju a hodnotám vo vzťahu k práci človeka, technike a životnému prostrediu
chápaniu práce a pracovnej činnosti ako príležitosti k sebarealizácii, sebavzdelávania a
k rozvíjaniu podnikateľského myslenia.
orientácii v rôznych oboroch ľudskej činnosti, formách fyzickej a duševnej práce a osvojeniu
potrebných poznatkov a zručností významných pre možnosť uplatnenie, pre voľbu vlastného
profesijného zamerania a pre ďalšiu životnú a profesijnú orientáciu
k schopnosti bezpečne sa správať v doprave a na komunikáciách
III. Predmetové kompetencie
Všeobecné (univerzálne) kompetencie:
1. schopnosť riešiť problém, schopnosť uplatňovať tvorivé nápady vo svojej práci,
2. schopnosť preberať zodpovednosť, schopnosť byt samostatným, schopnosť hodnotiť a
vyjadrovať vlastný názor,
3. schopnosť sebapoznania a seba hodnotenia v smere vlastnej profesijnej orientácie,
4. schopnosť flexibilne reagovať na zmeny na trhu práce v snahe čo najlepšie sa uplatniť,
Pracovné kompetencie žiaka:
1. používa bezpečné a účinné materiály, nástroje a vybavenie, dodržuje stanovené
78
pravidlá, plní povinnosti a záväzky, adaptuje sa na zmenené nebo nové pracovné
podmienky,
2. pristupuje k výsledkom pracovnej činnosti nielen z hľadiska kvality, funkčnosti,
hospodárnosti a spoločenského významu, ale i z hľadiska ochrany svojho zdravia i
zdravia druhých, ochrany životného prostredia i ochrany kultúrnych a spoločenských
hodnôt,
3. využíva znalosti a skúsenosti získané v jednotlivých vzdelávacích oblastiach v záujme
vlastného rozvoja i svojej prípravy na budúcnosť, robí podložené rozhodnutia o ďalšom
svojom vzdelávaní a profesionálnom raste,
4. orientuje sa v základných aktivitách ktoré bude potrebovať k uskutočneniu podnikateľského
zámeru a k jeho realizácii, chápe podstatu, cieľ a riziko podnikania, rozvíja svoje
podnikateľské myslenie.
IV. Obsah vzdelávania Ročník: druhý osemročného štúdia
Hodinová dotácia:1. hodina týždenne, 33.hodín ročne
Vzdelávací obsah je rozdelený do 3 tematických celkov:
1. Človek a technika
2. Grafická komunikácia 3. Materiály a technológie
Prehľad tematických celkov Orientačná hodinová dotácia
Človek a technika 7 hodín
Grafická komunikácia 9 hodín
Materiály a technológia 17 hodín
ČLOVEK A TECHNIKA Tematický celok Obsahový štandard Výkonový štandard
Technika a príroda
Veda a technika na Slovensku
História techniky
Konštrukcia z vlny a drôtu
Žiaci sa v tomto tematickom
celku oboznámia s. pojmom
technika, spoznajú vzťahy
medzi technikou a prírodou,
technikou a spoločnosťou s
využitím osobných
skúseností. Získajú základné
informácie o slovenských
vynálezoch a histórii
techniky všeobecne a na
Slovensku.
Vznik výrobku, cesta:
myšlienka – konštrukcia –
výroba – využitie.
Vedieť vysvetliť pojem
technika, technické prostredie
a technické dielo ako produkt
ľudskej činnosti. Vedieť vymenovať pozitívne a
negatívne dôsledky techniky.
Oboznámiť sa s poznatkami
histórie na Slovensku a so
slovenskými vynálezcami.
Oboznámiť sa s
najvýznamnejšími objavmi a vynálezmi 18. – 20. storočia.
Vedieť vysvetliť pojem
technologický postup a opísať
všeobecne cestu vzniku
výrobku.
GRAFICKÁ KOMUNIKÁCIA Tematický celok Obsahový štandard Výkonový štandard
Tvoríme a konštruujme -
Postavička zo sadry
Základy navrhovateľskej
činnosti – technické tvorivé
myslenie.
Vedieť realizovať drobný
projekt (zhotoviť technický
náčrt, vybrať vhodný
79
Návšteva IKT učebne
Tvorba IKT projektu
Zhotovenie drevárskeho výrobku
podľa techn. výkresu – „vtáčia
búdka“
Technická dokumentácia
výrobku
Zhotovenie výrobku podľa techn.
výkresu – „stojan na CD“
Základy technickej
komunikácie –
zobrazovanie, technický
náčrt – kreslenie, technický
výkres – čítanie.
Počítač a technické kreslenie
(softvéry na kreslenie). Porozumenie technickému
zobrazovaniu a zhotovovanie
jednoduchých náčrtov výrobkov.
Praktické zhotovenie výrobku
materiál, zvoliť konštrukčné
riešenia a spoje, navrhnúť
technológie).
Poznať proces vzniku
technického produktu.
Materiálne schopnosti
vytvárať a realizovať
technické myšlienky pre
vlastné potreby pre potreby
školy, pre komerčné aktivity
a pod.
MATERIÁLY A TECHNOLÓGIA
Tematický celok Obsahový štandard Výkonový štandard
Doskové drevárske výrobky
Jednoduché konštruovanie –
spájanie dreva
Tvorba výrobkov
Obsah tohto tematického
celku je zameraný na hlavné
druhy technických
materiálov, ich základné
vlastnosti a využitie.
Základné technologické
postupy pri spracovaní
technických materiálov,
zodpovedajúce náradie a
pomôcky na ich ručné
opracovanie.
Základné technické
materiály – drevo, kovy,
plasty – polotovary. Základy
jednoduchého – ručného
obrábania technických
materiálov. Pravidlá správania sa v školskej
dielenskej učebni a v technickom
prostredí.
Poznať základné druhy
technických materiálov.
Vedieť správne preniesť tvar
a rozmery predmetu z
výkresu na opracúvaný
materiál, správne voliť
meradlá a pomôcky na
obrysovanie.
Vedieť pracovať podľa
jednoduchého
technologického postupu a
technického výkresu.
Poznať a rozlíšiť základné
druhy technických materiálov
- drevo, kovy, plasty.
Poznať základné náradie na
ručné opracovanie dreva,
kovu a plastov. Prakticky si precvičiť (podľa
možností a vybavenia školy) a
osvojiť jednotlivé elementárne
zručnosti pri opracovaní dreva,
kovov a plastov (pilovanie, vŕtanie
dreva, ohýbanie plastov a plechu,
strihanie, sekanie drôtu a plechu).
V. Metódy a formy práce
V rámci usporiadania učiva, činnosti učiteľa a žiaka, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľov
vyučovacieho procesu uplatníme tieto metódy a formy práce:
Názov tematického celku Stratégia vyučovania
Metódy Formy práce
80
Človek a technika
informačno-
receptívna,
reproduktívna metóda,
problémový výklad,
heuristická metóda,
výskumná metóda,
frontálna výučba,
individuálna práca
žiakov,
skupinová práca žiakov,
Grafická komunikácia informačno-
receptívna,
reproduktívna metóda,
problémový výklad,
heuristická metóda,
frontálna výučba,
individuálna práca
žiakov,
skupinová práca žiakov,
Materiály a technológie informačno-
receptívna,
reproduktívna metóda,
problémový výklad,
heuristická metóda,
frontálna výučba,
individuálna práca
žiakov,
skupinová práca žiakov,
VI. Učebné zdroje
školský pozemok,
biologický materiál ,
technické výkresy,
IKT učebňa
vzorkovnice
VII. Hodnotenie predmetu
Zásady hodnotenia v predmete technika sú v súlade s Metodickým usmernením č. 15/2006-R zo 7.
júna 2006, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v Slovenskej
republike. K polročnej a koncoročnej klasifikácii sú potrebné minimálne 2 známky (z ústnych alebo
písomných odpovedí), pričom väčší dôraz sa kladie na písomné odpovede absolvované po tematických
celkoch. Ústnu odpoveď hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie zdôvodní.
Písomnú odpoveď absolvujú študenti v priebehu, alebo po skončení tematického celku. Učiteľ musí
informovať žiakov so stupnicou bodovania a poskytnúť žiakovi ohodnotenú písomnú odpoveď
k nahliadnutiu. Podľa počtu dosiahnutých bodov hodnotí učiteľ písomnú odpoveď stupnicou známok
1-5. O téme a termíne písomnej skúšky sú žiaci informovaní s týždenným predstihom, o termíne
krátkej písomnej skúšky (päťminútovky) učiteľ nie je povinný informovať vopred, pričom jej témou
sú maximálne 3 posledné vyučovacie látky.
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: počet bodov známka
1) 100% - 90% - výborný
2) 89% - 75% - chválitebný
3) 74% - 50% - dobrý
4) 49% - 30% - dostatočný
5) 29% - 0% - nedostatočný
klasifikácia sa uskutočňuje na konci každého klasifikačného obdobia. Stupeň prospechu sa neurčuje na
základe priemeru známok získaných v danom klasifikačnom období, ale prihliada sa k dôležitosti
a váhe jednotlivých známok. O orientačnej váhe sú študenti vopred oboznámení. Zároveň sa však
prihliada na systematickosť v práci žiaka, na jeho prejavované osobné a sociálne kompetencie ako je
zodpovednosť, snaha, iniciatíva, ochota a schopnosť spolupracovať, a to počas celého klasifikačného
obdobia.
81
druh odpovede orientačná
váha
ústna odpoveď 2
päťminútovka 1
vopred oznámená písomka (v polovici alebo na konci tematického celku) 2
test na konci tematického celku 3
referát, projekt, prezentácia 1
82
Názov predmetu Náboženská výchova
Vzdelávacia oblasť Človek a hodnoty
I. Charakteristika predmetu Vyučovací predmet rímskokatolícke náboženstvo na základných a stredných školách je
povinne voliteľný výchovno-formačný učebný predmet s hodinovou týždennou dotáciou.
Predmetom vyučovania rímskokatolíckeho náboženstva sú vybrané poznatky z jednotlivých
teoretických a praktických teologických disciplín v spojitosti s vedami, ktoré vstupujú do
vzťahu s učivom, hlavne so psychológiou, filozofiou, etikou, estetikou, sociológiou,
biológiou.
Vyučovanie predmetu na stredných školách nadväzuje na vyučovanie náboženskej výchovy
na základných školách. Na strednej škole sa dáva dôraz na hlbšie a komplexnejšie
porozumenie, kritické reflektovanie, aplikáciu poznatkov a vedomie vlastnej identity. Celé
vyučovanie prispieva k zrelosti žiakov a dovoľuje im celistvejšie pochopiť realitu. So
vstupom Slovenska do Európskej únie je nutné viesť k zachovaniu vlastnej kresťansko-
katolíckej a kultúrnej identity a zároveň sa vo výchove zamerať aj na hodnoty iných kultúr a
vzájomné chápanie. „Totiž každá kultúra je prejavom reflexie nad tajomstvom sveta a
človeka; je spôsobom, ktorý možno vyjadriť transcendentný rozmer ľudského života.“ Iným
rozmerom výchovy v období globalizácie sa javí výchova k aktívnemu a zodpovednému
spolužitiu, kde sú vzťahy násilia nahradené vzťahmi spolupráce vo vízii spoločného dobra.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sô začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Osobnostný a sociálny rozvoj -Hodnoty-TC: Sloboda a človek
Multikultúrna výchova- Medziľudské vzťahy- Rešpektovanie vierovyznaní.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Ciele učebného predmetu rímskokatolícke náboženstvo (ďalej len náboženstvo)
vychádzajú:
a. z cieľa katechézy: „...cieľom nie je len jednoduché stotožnenie s náboženskými pravdami,
ale odovzdanie sa celého človeka Kristovi.“
b. z cieľa školy: predmet spĺňa výchovno-vzdelávaciu úlohu pri formovaní osobnosti
v oblasti viery a jej syntézy s kultúrou a so životom.
Cieľom procesu výchovy a vzdelávania v danom predmete je otvárať sa Bohu,
prehlbovať s ním svoj vzťah a mať plnú, uvedomelú, aktívnu účasť na živote Cirkvi
a spoločnosti pre službu Božieho kráľovstva.
Predpokladom pre plnú účasť je oslovenie celého človeka v jeho rozumovej,
emocionálnej a duchovnej oblasti a ponuka uceleného poznania kresťanského posolstva.
Formácia žiaka k uvedomelej účasti vyžaduje:
uznať potrebu hľadania zmyslu vlastnej existencie,
pochopiť a stotožniť sa s kresťanskou identitou a vedieť ju odlíšiť od pseudokresťanských
a nekresťanských identít,
nadobudnúť súlad medzi vierou a vedou, vierou a kultúrou, vierou a životom,
osvojiť si schopnosť mravného úsudku a rozlišovania,
nechať sa formovať Duchom Svätým a uznať jeho pôsobenie vo vlastnom živote, v Cirkvi
a v spoločnosti,
uznať hodnoty rodiny ako domácej Cirkvi a základnej bunky spoločnosti,
v súlade s tradíciou Slovenska si osvojiť mariánsku úctu a národné povedomie,
vedieť vyjadriť cez liturgické postoje svoj vzťah k Bohu.
83
Pod vyjadrením aktívna účasť rozumieme schopnosť:
aplikovať nadobudnuté poznatky v praktickom živote,
vlastným postojom svedčiť o prijatej viere,
vedieť poznanú vieru sláviť a žiť v každodennom živote,
sláviť liturgický rok v spoločenstve Cirkvi,
čerpať silu z modlitby,
aktívne sa zapojiť do života svojej farnosti,
osvojiť si pravdivé chápanie slobody a jej zodpovedné prežívanie,
prevziať zodpovednosť za seba ako jednotlivca i člena určitého spoločenstva a ochotne sa
podieľať a spolupracovať na verejnom živote svojej obce, regiónu, štátu. Spoznávať Božiu
pravdu. Oceniť hodnotu pravdy. Orientovať svoj život podľa pravdy. Praktizovať život v
pravde podľa hlasu svedomia.
III. Predmetové kompetencie komunikačné kompetencie:
Žiak
• prispieva k diskusii v pracovnej skupine a v triede
• kladie otázky a zisťuje odpovede
• učí sa konfrontovať s názormi druhých, počúvať a byť otvorený pre odlišnosti
• osvojuje si vhodnú argumentáciu, učí sa vypočuť spoludiskutujúceho
• formuluje otázky, porovnáva, oponuje
• formuluje a vyjadruje svoje myšlienky a názory
• rozširuje svoje kultúrne horizonty diskusiou
• učí sa reagovať primerane situácii
• je schopný uvedomiť si vlastné reakcie v konflikte
• vie vyjadriť svoj názor asertívnym nezastrašujúcim spôsobom, sformulovať „ja - správu“ a
vyjadriť svoje pocity
• učí sa dešifrovať a vhodne používať symboly
• rozumie symbolickému vyjadrovaniu v rituáloch a slávnostiach profánneho a náboženského
života
kompetencie k učeniu sa:
• učí sa vyhľadávať a triediť informácie, vyhodnocuje výsledky svojho učenia a diskutuje o
nich
• podieľa sa na spoločnej práci projektového vyučovania s použitím IKT (teleprojekty)
• učí sa učiť spoluprácou
kompetencie k riešeniu problémov:
Žiak
• zaujíma sa o rôzne problémy a nové veci
• dobre prijíma nové nápady, prípadne sám prichádza s novými nápadmi a postupmi
• plánuje a podieľa sa na riešení úloh s druhými
• vníma, rozpozná a pochopí problém závislostí, premyslí a naplánuje riešenie problému na
modelovej situácii primerane svojej detskej skúsenosti
• obhajuje svoj názor
existenciálne kompetencie:
Žiak
• objavuje opakovanosť archetypálnych skúseností opakujúcich sa v dejinách ľudstva
• oceňuje skúsenosti druhých ľudí – vzorov z dejín Cirkvi
• vysvetlí kresťanský pohľad na hodnotu individuálneho ľudského života
• je pripravený niesť zodpovednosť
84
• učí sa odhadnúť dôsledky rozhodnutí a činov človeka
• oceňuje prínos kresťanských hodnôt v ľudskej kultúre
• na konkrétnych príkladoch porovná rôzne životné štýly, oceňuje etické hodnoty
• rozhoduje o svojich hodnotách a cieľoch
• objavuje existenciu nemennej pravdy
• vytvára si rebríček hodnôt, hľadá víziu pre svoju budúcnosť a objavuje a osvojuje si životný
štýl na základe etických princípov,
• hľadá svoju úlohu vo svete aj v cirkvi
• oceňuje postoj vzájomnej tolerancie medzi mladými ľuďmi, posúdi mravný aspekt vzťahu a
chápe zmysel vernosti
• objavuje a uznáva dôstojnosť človeka bez ohľadu na pohlavie
• objavuje kresťanský pohľad na zmysel života človeka
• aplikuje vo svojom živote jednotlivé prvky spirituality
občianske kompetencie:
Žiak
• adaptuje sa na meniace životné a pracovné podmienky, podľa svojich schopností a možností
sa podieľa na ich aktívnom a tvorivom ovplyvňovaní
• chápe potrebu efektívne spolupracovať s druhými pri vytváraní zákonov obohacujúcich
spoločnosť
• aktívne participuje na triednych a školských aktivitách
• zapája sa do občianskeho života vo svojom okolí
• háji svoje práva aj práva iných
• vníma dôležité postavanie rodiny ako základnej bunky spoločnosti
kultúrne:
Žiak
• osvojuje si postoj vzájomnej tolerancie, učí sa akceptovať druhých ľudí takých, akí sú
• angažuje sa a rešpektuje vo svojom živote humánne princípy v duchu solidarity a lásky
• všíma si kultúrne prejavy iných národov, národností, etník
• iné kultúry a ich umenie považuje za rovnocenné a inšpirujúce
• učí sa tolerancii a empatickosti
• má záujem o poznávanie seba, ostatných ľudí, reality, v ktorej žije, spoločnosti a prírody
• objavuje v biblickom prameni ekologické posolstvo, vníma človeka ako súčasť prírody
• má úctu k živým aj neživým súčastiam prírody, aktívne ich poznáva a ochraňuje
• správa sa spôsobom, ktorý podporuje trvalú udržateľnosť kvality životného prostredia
• vníma obrazy a symboly, architektúru, ľudovú tvorivosť (kroje, výšivky, ornamenty)
• rešpektuje kultúrne tradície ako základ súčasného umenia
• osvojuje si prácu s literárnymi žánrami a druhmi
• uvedomuje si korene, tradíciu a historický vývoj výtvarnej kultúry
• vníma pôvod umeleckých diel vyrastajúcich z kresťanskej tradície (obraz, literatúra, hudba,
móda)
• osvojuje si kritický prístup k médiám
• má predstavu o vhodnej kombinovateľnosti farieb, tvarov
• pozná pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou oblečenia, vlasov či tváre
• pozná pravidlá spoločenského kontaktu a v súvislosti s tým aj štýl obliekania sa na rôzne
udalosti
• objavuje vyjadrovanie pravdy o svete pomocou rôznych literárnych a myšlienkových foriem
• ocení prínos štátu a Cirkvi pre dobro jednotlivca a spoločnosti
• rozumie rozdielom a spoločným prvkom svetových náboženstiev, osvojí si postoj vzájomnej
tolerancie
• osvojí si kritéria pre rozlíšenie učenia rôznych náboženských siekt a vie popísať ich techniky
85
manipulácie
sociálne a interpersonálne:
Žiak
• učí sa tolerancii, ústretovosti ale aj kritickosti, k iným, učí sa chápať ich potreby a postoje
• objavuje a uznáva dôstojnosť človeka bez ohľadu na jeho schopnosť podať výkon
• objavuje mravný aspekt umelého potratu a eutanázie
• osvojí si kritický prístup k vlastnej osobe, prijíma sám seba
• uvedomuje si svoje silné a slabé stránky
• vníma sa ako časť celku
• chápe potrebu efektívne spolupracovať s druhými pri riešení danej úlohy, oceňuje skúsenosti
druhých ľudí
• podieľa sa na utváraní príjemnej atmosféry v triednom tíme, ohľaduplnosťou k opačnému
pohlaviu prispieva k upevňovaniu medziľudských vzťahov, v prípade nutnosti poskytne
pomoc alebo o ňu požiada
• dokáže si uvedomiť svoje potreby
• identifikuje sa so svojím vnímaním pocitov
• dôveruje si, uvedomuje si silné a slabé stránky, ktoré vníma ako svoje rozvojové možnosti
• vníma životnú situáciu starého a chorého človeka
• učí sa spätnej väzbe na vlastnú osobu
• uvažuje nad humánnymi princípmi v duchu solidarity a lásky, objavuje rozmer empatie pre
rozvoj sociálneho cítenia
• je pripravený byť v interakcii s inými ľuďmi v rôznych kontextoch
• buduje návyk vonkajších prejavov úcty k opačnému pohlaviu
• vysvetlí význam manželstva a rodiny a uvedomuje si ich hodnotu
• posúdi vzťahy v rodine s výchovou k vzájomnej úcte, asertívnemu, empatickému správaniu
v rodine aj spoločnosti. Uvedomuje si potrebu celoživotných vzťahov (priateľstva,
manželstva, rodiny). Objavuje princípy tvorivého budovania osobných vzťahov.
IV. Obsah vzdelávania Ročník: Druhý v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 1 hodina
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
1.S
LO
BO
DA
A Č
LO
VE
K
Chápanie slobody Povolanie k slobode Otroctvo človeka Závislosti Exodus – cesta k slobode Hranice slobody - Desatoro
Žiak vie:
• na konkrétnej životnej situácii rozoznať život v slobode a v
otroctve hriechu
• posúdiť potrebu Božieho zákona v živote
• definovať pojem slobody ako vnútorný stav človeka
• vysvetliť, v čom spočíva zneužitie slobody
• vymenovať dôsledky prvotného hriechu
• vysvetliť rozdiel medzi zamestnaním a povolaním
• vysvetliť pojem závislosť
• uviesť príklady rôznych závislostí
• reflektovať svoje vlastné rozhodnutia
• posúdiť a modifikovať biblické príbehy z pohľadu dnešnej doby
• rozlišovať rôzne spôsoby slobody, chápať Desatoro ako ich
vyjadrenie
86
2. S
LO
BO
DA
A
RO
ZH
OD
NU
TIA
Slobodné
rozhodnutie (nutnosť
voľby)
Sloboda a
zodpovednosť
Riešenie
problémovej situácie
– príbeh s mravnou
dilemou
Princípy
rozhodovania
(autonómna a
heteronómna
morálka)
Žiak vie:
• na základe analýzy problémovej situácie vysvetliť dopad
rozhodnutí na život jednotlivca a spoločnosti
• definovať svedomie
• posúdiť hodnotu spravodlivosti vo svete
• vyrozprávať biblické príbehy a posúdiť ich hodnotu pre dnešný
život
• vysvetliť vývoj svedomia z pohľadu vývoja človeka
• na problémových situáciách s morálnou dilemou posúdiť vývoj
morálneho úsudku
• posúdiť princípy rozhodovania z pohľadu autonómnej a
heteronómnej morálky
3
. B
OH
OS
LO
BO
DZ
UJE
ČL
OV
EK
A Vina a odpustenie vo
svetle prirodzenej
morálky
Kresťanský pohľad
na vinu a odpustenie
Zaobchádzanie s
vlastnou vinou
Sociálny hriech
Chápanie viny v
iných kultúrach a
náboženstvách
Kristus oslobodzuje
(formy pokánia –
sviatostné i mimo
sviatostné)
Žiak vie:
• predstaviť vinu a odpustenie vo svetle prirodzenej morálky
• vysvetliť archetypálnu skúsenosť človeka s vinou a previnením
v rôznych kultúrach a náboženstvách v dejinách ľudstva
• uvedomovať si mravné rozmery svojich rozhodnutí a ich dopad
voči sebe, druhým ľuďom, svetu, Bohu
• opísať postup sviatosti zmierenia
• rozlíšiť sviatostnú formu pokánia a mimo sviatostnú formu
• osvojovať si kresťanský pohľad na vinu a odpustenie
4
. R
EŠ
PE
KT
OV
AN
IE V
IER
OV
YZ
NA
NÍ
rešpektovanie
inakosti
rozdelenie sveta
podľa kultúr
(myslenie kultúr)
rozdielne cesty
hľadania Boha
(hinduizmus,
budhizmus, islam,
judaizmus,
kresťanstvo..)
putovanie po ceste
predkov
Žiak vie
• vymenovať základné monoteistické náboženstvá
• vymenovať základné polyteistické náboženstvá
• porovnať učenie svetových náboženstiev s kresťanským učením
• priradiť základné symboly svetových náboženstiev
• vyjadriť úctu voči ľuďom iného vierovyznania
• rešpektovať slobodu vierovyznania
• opísať pozitívne hodnoty svetových náboženstiev
• vysvetliť kresťanský pôvod v histórii vyvoleného národa
• vyjadriť úctu k osobným koreňom vychádzajúcim z kresťanstva
a identifikovať sa s nimi
87
5. L
ÁS
KA
AK
O P
RIN
CÍP
SL
OB
OD
Y sloboda a vzťah k
autoritám
(hierarchia, anarchia,
nezávislosť)
láska ako cesta k
slobode
(blahoslavenstvá)
sloboda a
prosociálne
správanie
(angažovanosť v
rodine, spoločnosti,
Cirkvi)
Žiak vie
• orientovať sa v cirkevnom členení a hierarchickom usporiadaní,
vymenovať diecézy Slovenska a ich biskupov
• uvedomiť si dôležitosť autority v spoločnosti
• vnímať napätie medzi vnútornou poslušnosťou k autoritám a
nutnosťou odoprieť poslušnosť pri zneužití autority
• formovať svedomie ako zvrchovanú normu mravnosti
• poznávať hranice osobnej slobody
• interpretovať texty blahoslavenstiev na chápanie konkrétnych
životných situácií, ako výzvu pre kresťanské konanie vo svete a
ako prejav spolupráce na rozvoji Božieho kráľovstva
• je pripravený zapojiť sa do spoločného projektu kresťanskej
pomoci
• reálne oceniť vlastné dary a je pripravený použiť ich pre svoje
dobro aj dobro blížnych
V. Metódy a formy práce Motivačné metódy, ako motivačné rozprávanie (približovanie obsahu učenia), motivačný
rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie
pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu ( vzbudenie
záujmu pomocou umeleckého diela). Demonštračná metóda (demonštrácia obrazov),
pozorovanie (cielené systematické vnímanie objektov a procesov), manipulácia s predmetmi
(práca so symbolom, didaktická hra). heuristická metóda, projektová metóda , diskusia,
filozofická diskusia ,situačná metóda inscenačná metóda, didaktické hry, kooperatívne
vyučovanie, dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.) simulácia
(simulovanie, napodobňovanie životných situácií, aktivity, ktoré vyžadujú interakciu medzi
skupinou žiakov a jednotlivcami), kompozícia (vypracovanie osnovy referátu, písomné
rozvíjanie témy, príbehu a pod.)
VI. Učebné zdroje Poznávanie pravdy - Metodická príručka katolíckeho náboženstva pre siedmy ročník
základných škôl
VII. Hodnotenie predmetu Hodnotenie žiaka v predmete náboženstvo/náboženská výchova
Vo vyučovacom predmete náboženstvo/náboženská výchova pri priebežnej klasifikácii učiteľ
hodnotí očakávané výstupy stanovené vo výkonovom štandarde v príslušnom ročníku, alebo
v cieľoch učebných osnov, prípravu na vyučovanie (domáce úlohy) riešenie teoretických
a praktických úloh.
Pri súhrnnej klasifikácii hodnotí:
učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacom predmete v súlade s požiadavkami
vymedzenými v učebných osnovách , osvojené kľúčové kompetencie, stupeň tvorivosti
a samostatnosti prejavu, osvojenie potrebných vedomostí, skúseností, zručností a ich tvorivú
aplikáciu, usilovnosť a vzťah žiaka k činnostiam v edukačnom procese snahu o rozvoj svojich
kompetencií
Známkou hodnotíme:
88
l. prácu s pracovným zošitom – priebežne
2. vytvorenie projektu – raz za polrok
3. krátke overenie vedomostí formou testu – raz za štvrťrok
4. aktivitu na hodine, ústna odpoveď, iná práca žiaka aj praktická
Kritéria hodnotenia projektu:
1. obsah –2 body
2. forma – 2 body
3. prezentácia – 4 body
4. obhajoba – 2 body
89
10 – 9 bodov ....výborný
8 – 7 bodov ......chválitebný
6 – 5 bodov.......dobrý
4 – 3 bodov.......dostatočný
2 – 0 bodov.......nedostatočný
Stupnica pri testoch:
100% - 90% výborný
89,9% - 75% chválitebný
74,9% - 50% dobrý
49,9% - 35% dostatočný
34,9% a menej nedostatočný
Najväčšiu váhu pri klasifikácii má hodnotenie projektu a testu.
GEMBALOVÁ, A.: Kritéria klasifikácie (a základné kritéria slovného hodnotenia) výchovno
– vzdelávacích výsledkov žiaka v predmete náboženstvo/náboženská výchova. In: Katolícky
učiteľ, č. 1 2009/2010.
Názov predmetu Etická výchova sekunda
Vzdelávacia oblasť Človek a hodnoty
I. Charakteristika predmetu Poslaním povinne voliteľného predmetu etická výchova je vychovávať osobnosť s vlastnou identitou
a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a národné
hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním
informácií o morálnych zásadách, ale zážitkovým učením účinne podporuje pochopenie a
interiorizáciu (zvnútornenie) mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v
90
súlade. Pripravuje mladých ľudí pre život v tom zmysle, aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu
harmonických a stabilných vzťahov v rodine, na pracovisku, medzi spoločenskými skupinami, v
národe a medzi národmi.
Etická výchova sa v prvom rade zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa odráža v morálnych
postojoch a v regulácii správania žiakov. Pre etickú výchovu je primárny rozvoj etických postojov a
prosociálneho správania. Jej súčasťou je aj rozvoj sociálnych zručností /otvorená komunikácia,
empatia, pozitívne hodnotenie iných…/ ako aj podpora mentálnej hygieny, podieľa sa na primárnej
prevenciu porúch správania a učenia.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom etickej výchovy je vychovať osobnosť, ktorá:
má svoju vlastnú identitu, je sama sebou a pritom táto identita zahŕňa v sebe aj prosociálnosť,
má pozitívny vzťah k životu a ľuďom spojený so zdravou kritickosťou,
jej správanie je určované osobným presvedčením a interiorizovanými etickými normami,
vyplývajúcimi z univerzálnej solidarity a spravodlivosti, a preto je do istej miery nezávislá od
tlaku spoločnosti,
má zrelý morálny úsudok opierajúci sa o zovšeobecnené zásady, preto je schopná správne
reagovať aj v neočakávaných a zložitých situáciách,
charakterizuje ju spojenie správneho myslenia a správneho konania,
koná v súlade so svojimi zásadami, ale aj s citovou zaangažovanosťou - súlad medzi
emóciami a chcením – nekoná len z povinnosti a bez nadšenia s pocitom sebaľútosti,
prijíma iných v ich rozdielnosti, akceptuje ich názory a je ochotná na prijateľný kompromis,
ktorý ale nie je v rozpore so všeľudskými hodnotami,
je ochotná a schopná spolupracovať a iniciovať spoluprácu.
Dosahovanie týchto cieľov ráta s aktivizáciou a rozvojom nonkognitívnych funkcií osobnosti, ktoré
uvádza profesor M. Zelina v systéme KEMSAK:
K kognitivizácia, ktorej cieľom je naučiť človeka poznávať, myslieť, riešiť problémy
E emocionalizácia, cieľom je naučiť človeka cítiť a rozvíjať jeho kompetencie pre cítenie, prežívanie,
rozvíjať jeho city
M motivácia, cieľom je rozvinúť záujmy, potreby, túžby, chcenia osobnosti, jej aktivity
S socializácia, jej cieľom je naučiť človeka žiť s druhými ľuďmi, naučiť ich komunikovať, tvoriť
progresívne medziľudské vzťahy
A axiologizácia , ktorej cieľom je rozvíjať progresívnu hodnotovú orientáciu osobnosti, učiť hodnotiť
K kreativizácia, cieľom tejto funkcie je rozvíjať v osobnosti tvorivý štýl života.
III. Predmetové kompetencie Kompetenčný profil absolventa
Názov tematického celku Predmetové kompetencie
Vyjadrovanie citov
Osvojiť si ďalšie prosociálne zručnosti, ako napr.
vyjadrovanie citov, empatia, asertivita,
prosociálne správanie.
91
Empatia
Osvojiť si pojmy empatia, asertivita, spolupráca a
prosociálne (sociálne pozitívne) správanie.
Asertivita
Osvojiť si pojmy empatia, asertivita, spolupráca a
prosociálne (sociálne pozitívne) správanie.
Reálne a zobrazené vzory
Osvojiť si ďalšie prosociálne zručnosti na základe
vzorov
Identifikácia vzorov v každodennom
živote,hrdinovia okolo nás
Vedieme žiakov k citlivosti na vnímanie ľudí
okolo seba .
Prosociálne správanie
Komponenty prosociálneho správania: - správanie
v prospech druhého, správanie bez očakávania
protislužby, alebo vonkajšej odmeny, správanie
podporujúce reciprocitu, správanie, ktoré nenaruší
identitu osoby, ktorá sa správa prosociálne.
IV. Obsah vzdelávania Ročník: druhý v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 1 hodina
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
92
Vyja
dre
nie
cit
ov
v l a s t n ý c h c i t o v o é z i a – v e r š o v ý s y s t é m
City a ich základné členenietie Identifikácia vlastných citov,
pomenovanie,uchopenie,vyjadrenie
citov
spôsob usmerňovania citov
verbalizácia citového života
.
chápe dôležitosť vyjadrenia citov pre život
-z vlastnejskúsenosti chápe,ako vplývajú city na
zdravie a výkonnosť
vie narábať s pojmovým aparátom, ktorý sa týka
identifikácie citov (vie pomenovať rôzne spôsoby
vlastného prežívania)
badať snahu vyjadrovať city zrozumiteľne a bez
zraňovania iných
Em
pati
a
Empatia – kognitívna, emocionálna Moje zrkadlo – aktivity
Kto som a kam smerujem
Strom záujmov
V škole mám problém s
Priateľstvo
chápe významnempatie vo svojom životea je
ochotný ponúkať ju iným v komunikácii badať prvky aktívneho počúvania a
prejavenia empatie
Ase
rtiv
ita
Spôsoby správania v kolíznych
situáciách
Vysvetlenie podstaty
asertivity.Výhody a nevýhody
všetkých troch typov správania
je schopný reflektovať vo svojom život všetky tri
formy správania -agresívne,pasívne a asertívne
chápe výhodnosť asertívneho správania pri strete
záujmov je schopný komunikovať asertívne, hájiť
si svoje právo, avšak vnímať a rešpektovať i
oprávnený nárok iného
Reá
lne
a z
obra
zen
é vz
ory
Vysvetlenie pojmov vzor, model,idol.
. Pozitívne vzory správania v histórii
Literárne vzory
Filmoví hrdinovia
hrdinovia.
Koľko dobrých ľudí napočítam vo
svojom okolí
Ako chcem žiť ja.
V čom ja môžem byť vzorom pre
iných
chápe pojmy vzor, model, idol vo svojom živote
cíti obdiv voči prosociálnym vzorom a chce sa im
podobať je schopný posúdiť a detronizovať svoj
idol ,
prejavuje schopnosť mravného úsudku pri
posudzovaní pozitívnych a negatívnych literárnych
i historických vzorov
Chápe dôležitosť prítomnosti prosociálnych vzorov
vo svojom živote
sám sa identifikuje s niektorými vlastnosťami
svojich vzorov
pripúšťa možnosť byť potencionálnym vzorom a
v tomto zmysle badať prvky väčšej zodpovednosti
93
Pro
soci
áln
e sp
ráva
nie
Aké je prosociálne správanie
Pomoc
Darovanie
Delenie sa
Spolupráca
Priateľstvo
Spolupráca
z vlastnej skúsenosti si uvedomuje, čo je to
nezištnosť pri konaní dobra
tešia ho rôzne druhy prijatého i vykonaného
prosociálneho správania
badať rozvoj empatie ako predpokladu
prosociálneho správania je ochotný pomôcť,
podeliť sa vie prijať ponúkanú pomoc
participuje na tvorbe sociálnych projektov
V. Metódy a formy práce Dosahovanie cieľov sa realizuje najmä prostredníctvom zážitkových metód, ktoré vytvárajú optimálne podmienky pre budovanie mravného úsudku a zvnútorňovanie ponúkaných hodnôt.
Postup prijatia hodnôt ETV do života žiakov je daný skutočnosťou, že každému rozhodnutiu človeka predchádza
poznanie (reflexia) a každé poznanie sa začína zmyslovým vnímaním. V ETV je odporúčaná schéma vyjadrená v
pojmoch:
1. senzibilizácia – scitlivenie (emocionálne i kognitívne) na problém, na tému, na hodnotu
2. nácvik v podmienkach triedy,
3. reálna skúsenosť - transfer (v rodine, na ulici, medzi kamarátmi…).
Učiteľ pritom používa rôzne metódy a techniky (hru, hranie rolí, hranie scénok, anketové metódy,
metódu posilňovania, problémové vyučovanie, dramatizácia …) V etickej výchove im hovoríme
zjednodušene – cvičenia, aktivity. Je dôležité si uvedomiť, že aktivity sú len prostriedkom, ktorý
umožní hodnotovú reflexiu, tá je súčasťou každého kroku. (Hodnotenie prežitého rozumom napr. – Čo
som prežil? Čo som si uvedomil? Ako to súvisí so životom vo mne, okolo mňa? Čo z toho vyplýva pre
môj život?) Bez reflexie by ostal žiakovi iba pekný zážitok, ktorý sotva ovplyvní jeho postoje a
správanie. Preto je v metodických príručkách osobitná časť venovaná otázkam vhodným na reflexiu.
Ak nacvičíme so žiakmi určité správanie (napr. pozdrav, ospravedlnenie, odmietnutie…) v triede, ešte
to neznamená, že to budú robiť aj doma a na ulici.
Máme však k dispozícii viacero techník, ktoré napomáhajú tomu, aby žiaci osvojené zručnosti a
skúsenosti prenášali do každodenného života (napr. záznamy pozorovaní, vedenie denníka, zbieranie
článkov, interview s rodičmi alebo inými osobami…). Tejto časti hovoríme v etickej výchove transfer
– prenos z hodiny ETV do bežného života rodiny, triedy a iných vzťahov, do ktorých žiak vstupuje.
Základom výchovno-vzdelávacieho procesu etickej výchovy je zážitkové učenie, ktoré učiteľ v jeho
technikách, cvičeniach a aktivitách prispôsobuje veku žiakov a situácii v žiackom kolektíve.
Aktivity pomáhajú precítiť etické hodnoty, uľahčujú porozumieť normám, ktoré súvisia
s očakávaným správaním, umožňujú nácvik zodpovedajúceho správania a prenos získaných skúseností
do správania sa v reálnom svete.
Žiaci počas hodín ETV sedia v kruhu, aby si videli navzájom do tváre, aby sa vzájomne poznávali. Je
to východisková pozícia, ktorá nie je cieľom, ale prostriedkom. Samozrejme, je možné aj iné
usporiadanie priestoru
VI. Učebné zdroje Etická výchova nepoužíva učebnicu. Podnety na činnosť nachádza učiteľ v metodických
príručkách a v iných materiáloch, ako aj v obsahu vyučovacích predmetov
Aktualizuje ich podľa podmienok skupiny a cieľov.
Lencz, L.: Pedagogika etickej výchovy. Výchova k prosociálnosti. Bratislava : Metodické centrum v
Bratislave, 1998.
Lencz, L.: Metódy etickej výchovy. Bratislava: Metodické centrum v Bratislave, 1993.
Lencz, L. – Križová, O.: Metodický materiál k predmetu etická výchova, Bratislava: Metodické
centrum v Bratislave, 1997.
Páleník, Ľ.: Prosociálne správanie. In: Vybrané kapitoly zo psychológie. Bratislava: Metodické
94
centrum v Bratislave, 1995.
VII. Hodnotenie predmetu
Povinne voliteľný predmet etická výchova sa neklasifikuje. Hodnotí sa na konci každého
klasifikačného obdobia slovným vyjadrením absolvoval(a) respektíve neabsolvoval(a). Zásady
hodnotenia v predmete etická výchova sú v súlade s Metodickým pokynom č. 21/2011 na hodnotenie
a klasifikáciu žiakov stredných škôl.. Pri hodnotení sa prihliada najmä na:
aktívny vzťah k predmetu,
využívanie osobných predpokladov,
autentickosť, kreativita a originalita pri riešení úloh,
nachádzanie a používanie medzipredmetových vzťahov a súvislostí,
schopnosť zaujať postoj a vyjadriť vlastný názor.
Podmienkou absolvovania je výstup študenta v podobe prezentácie, projektu, dramatizácie a pod, na
vopred zadanú tému z tematického celku na konci každého klasifikačného obdobia.
aktívny vzťah k predmetu,
využívanie osobných predpokladov,
autentickosť, kreativita a originalita pri riešení úloh,
nachádzanie a používanie medzipredmetových vzťahov a súvislostí,
schopnosť zaujať postoj a vyjadriť vlastný názor.
Podmienkou absolvovania je výstup študenta v podobe prezentácie, projektu, dramatizácie
a pod, na vopred zadanú tému z tematického celku na konci každého klasifikačného obdobia.
95
Názov predmetu Hudobná výchova
Vzdelávacia oblasť Umenie a kultúra
I. Charakteristika predmetu Hudobná výchova je procesom hudobného rozvoja jedinca a zohráva dôležitú úlohu aj ako
jedna z foriem realizácie tvorivosti človeka. Úlohou predmetu je sprostredkovanie národného
a svetového kultúrneho dedičstva a tak zvýšiť všeobecnú vzdelanosť. Hudobnú výchovu
chápeme ako predmet výchovy človeka. Dôraz sa kladie na výchovu hudbou a výchovu
k hudbe. Hudobné prejavy a počúvanie hodnotnej hudby formujú osobnosť žiaka
v emocionálnej oblasti. Predmet formuje estetický, citový a morálny základ osobnosti
s dôrazom na sebauvedomovanie, sebavýchovu, sebareflexiu, porozumenie kultúrnych hodnôt
Slovenska a regiónu, toleranciu k iným kultúram a národom. Žiaci si tvorivo osvojujú hudbu
a spoznávajú hudobné umenie v kontexte s inými druhmi umenia.
Hudobná výchova sa realizuje prostredníctvom rôznych hudobných činností zameraných na
rozvoj hudobnosti žiakov, prehlbovanie ich záujmu o hudbu, rozvoj individuálnych
schopností, tvorivého myslenia s využitím špecifík národnej, regionálnej a svetovej hudobnej
kultúry. Utvára a rozvíja hudobno-estetické schopnosti, zručnosti, vedomosti, skúsenosti,
názory a vlastné postoje žiakov pri prehlbovaní hudobného zážitku, uvedomelé vnímanie
a aktívny hudobný prejav. Posilňuje vkusovú a hodnotovú orientáciu žiakov, ktorí majú
možnosť vysloviť a obhájiť svoj názor, no súčasne rešpektovať názor iných.
Prostredníctvom hudobných činností (vokálno-intonačné, inštrumentálne, hudobno-pohybové,
percepčné - počúvanie hudby a hudobno-dramatické činnosti) vytvára hudobná výchova
predpoklady na prehlbovanie zážitkov, radosti, pozitívnych životných podnetov. Hudobno-
dramatické činnosti sú integráciou ostatných hudobných činností so slovnými, výtvarnými,
pohybovými prejavmi prostredníctvom hier, tvorivej dramatiky a zážitkového učenia. Pri
takejto činnosti žiaci využívajú vedomosti a zručnosti z iných predmetov.
Hlavnou zásadou je postup od hudobných zážitkov k poznatkom a vedomostiam, ktoré sa následne uplatňujú a prejavujú pri vnímaní a interpretovaní umeleckých diel.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Osobnostný a sociálny rozvoj /Psychohygiena / - Relaxačná funkcia hudby.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom hudobnej výchovy je pochopenie hudobnej kultúry, národnej kultúry, zmysel pre
identitu a rešpektovanie rozmanitosti kultúrneho vyjadrovania.
Kognitívne ciele
získanie poznatkov, vedomostí a zručností v procese komunikácie s hudbou v rôznych
slohových obdobiach,
získané vedomosti a zručnosti uplatniť pri aktívnom vnímaní hudby a hudobnej tvorivosti,
oboznámenie sa s najvýznamnejšími slovenskými a svetovými hudobnými skladateľmi
jednotlivých období a spoznať ich vybrané diela,
uvedomenie si národnej identity prostredníctvom spevu slovenských ľudových piesní
a počúvania ľudovej hudby v kontexte s európskou kultúrou, získať úctu k svojej kultúre,
žiaci získajú schopnosť vyjadrovať svoje emócie, postoje, komunikovať umeleckými
prostriedkami,
96
využitie poznatkov z ostatných predmetov (analýza, syntéza a porovnanie vedomostí
z dejepisu, etiky, výtvarnej výchovy, literatúry, geografie, cudzieho jazyka),
schopnosť prijímať a hodnotiť hudobné diela,
slovne, pohybom, výtvarne, literárne vyjadriť pocity a prežívanie,
spoznávanie slovenskej hudobnej kultúry a kultúry iných národov,
nadobudnúť schopnosť prijať, hodnotiť a vážiť si hudbu svojho a iných národov
orientácia v grafickom zázname piesní, rytmickom sprievode,
rozlišovať charakteristické črty národných piesní.
Socioafektívne ciele
prostredníctvom práce s hudobným dielom dokázať prekonať svoj egocentrizmus, vedieť
pochopiť autora diela(stotožniť sa s jeho citovým a myšlienkovým svetom), čo nenásilne
vedie k empatii a socializácii žiaka,
schopnosť pracovať skupinovo i individuálne, vedieť spolupracovať, plánovať a realizovať
spoločnú a vlastnú prácu,
slovne, pohybom, výtvarne, literárne vyjadriť pocity a prežívanie,
vnímať a rozširovať umelecké hodnoty iných kultúr, vedieť ich tolerantne prijať
a pochopiť ich význam,
spoznávať a prežívať výnimočnosť umeleckých osobností, v ich tvorivých osudoch hľadať
inšpiráciu pre svoj život. Rešpektovať estetické a etické hodnoty hudby,
vedieť oceniť silu hudby a jej zmysluplné využívanie vo voľnom čase,
vedieť oceniť silu umenia ako prostriedok skvalitnenia a skultúrnenia života.
Psychomotorické ciele
vedieť správne realizovať vokálne, inštrumentálne a pohybové hudobné prejavy,
integrovať ich pri hudobno-dramatickej činnosti,
získané zručnosti v intonačnej a sluchovej analýze vedieť využiť pri hudobných
činnostiach,
vychovať aktívneho a vnímavého poslucháča,
rozvoj osobnosti žiaka,
dokázať na primeranej úrovni využiť nadobudnuté zručnosti pri vyjadrení svojich
myšlienok, pocitov a postojov, a tak rozvíjať schopnosť komunikovať prostredníctvom
hudby.
III. Predmetové kompetencie Hlavnou prioritou hudobnej výchovy je, aby sa podieľala na dosiahnutí kľúčových
kompetencií žiakov sekundárneho vzdelávania. Úlohou predmetu je rozvíjať kľúčové
kompetencie tak, aby sa:
97
formoval a rozvíjal emocionálny svet žiakov,
formovali mravné vzťahy žiakov k prostrediu v škole a v rodine, pozitívne vzťahy
k prírode a k životu,
boli žiaci hrdí na slovenské kultúrne bohatstvo a históriu, s kladným vzťahom ku
kultúrnemu životu a podieľaním sa na ňom,
vhodne a nenásilne spájala hudba s inými druhmi umenia (poézia, výtvarné umenie, tanec,
film, video, moderné komunikačné technológie...),
vychovávali vnímaví, aktívni poslucháči, tolerantní k iným kultúram a názorom, bez
nekritického podliehania módnym trendom, reklame a subkultúre, ale aj bez predsudkov
k nim,
hudobná výchova podieľala na rozvíjaní osobnostnej, sociálnej, občianskej, komunikačnej
kompetencie.
IV. Obsah vzdelávania Ročník: druhý v osemročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 1 hodina
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Hu
dob
né
pre
ch
ád
zky s
toro
čiam
i
Opakovanie dejín hudby (hudobné obdobia
pravek – hudba 20. storočia – stručný
prehľad)
Poslanie hudby (umenia) v 20. storočí
(tvorba, ktorá oslovuje a podnecuje
myslenie poslucháča)
Význam a dielo najznámejších skladateľov
20. storočia vo svete
Význam a dielo najznámejších skladateľov
20. storočia na Slovensku
Hudobné myšlienky a dominujúce výrazové
prostriedky hudby 20. storočia
Nové prístupy spracovania hudby v 20.
a 21. storočí
Žiak vie prijímať, analyzovať, hodnotiť,
porovnávať hudobné diela a prejavy.
Získané poznatky prepája s poznatkami z iných
predmetov.
Na základe počúvania hudby pozná minimálne 6
hudobných diel a ich autorov.
Žiak rozvíja vlastnú hudobnosť v skupinových
hudobných činnostiach.
Vie vytvoriť hudobný sprievod k piesňam
a dotvárať znejúcu hudbu na rytmických
a melodických nástrojoch Orffovho
inštrumentára.
Pozná najvýznamnejších slovenských
a svetových hudobných skladateľov 20. storočia
a ich vybrané diela.
Získané vedomosti a zručnosti uplatňuje pri
aktívnom vnímaní umeleckých diel a pri
elementárnej tvorivosti.
Uvedomuje si svoju národnú identitu, získava
úctu k svojej kultúre na základe umeleckej
výpovede hudobných diel v kontexte
s európskou hudobnou kultúrou.
Dokáže vyjadrovať svoje emócie, vzťahy
a postoje k umeniu, teda komunikuje
umeleckými prostriedkami.
Rešpektuje estetické a etické hodnoty v hudbe.
Dokáže reprodukovať (na základe individuálnych
schopností) motívy, témy a časti skladieb.
Vie zvýrazniť dôležité hudobné myšlienky, nájsť
zmeny a kontrasty v znejúcej skladbe.
Na znejúcu hudbu reaguje pohybom, pozná
základy dirigovania.
Orientuje sa v znejúcej hudbe, chápe funkciu
použitých vyjadrovacích prostriedkov
a komunikačné schopnosti hudby.
Dokáže zaradiť skladbu do slohového obdobia
a žánru.
Vie prijať názor ostatných a viesť diskusiu
o hudobných zážitkoch, predstavách.
Vie uplatňovať a integrovať všetky hudobné
činnosti.
Vie sa asertívne a empaticky správať.
98
Pes
trá
pale
ta p
op
ulá
rnej
hu
db
y
Vývoj populárnej hudby
Džez (od New Orleansu po súčasnosť –
bratislavské džezové dni)
Rock´n Roll
Hudba mladých (od Beatles po súčasnosť)
Nástup rockovej scény (Rolling Stones po
súčasnosť)
Najmodernejšie hudobné štýly
Najznámejšie a najpopuárnejšie hudobné
programy, súťaže...
Tanečné hudobné štýly
Vážna verzus populárna hudba
Žiak dokáže zaspievať intonačne čisto, rytmicky
presne moderné piesne (nie len slovenské).
Orientuje sa v grafickom zázname piesní
a skladieb.
Dokáže posúdiť kvalitu vokálneho prejavu
ostatných žiakov.
Pozná najnovšie smery vo vážnej aj populárnej
hudbe.
Vie vytvoriť jednoduchý inštrumentálny sprievod
k piesňam.
Dokáže pohybom vyjadriť charakter piesne, tvorí
jednoduché tanečné choreografie.
Pozná, váži si a rešpektuje špecifiká slovenskej
kultúry a kultúry iných národov.
Má osvojené pozitívne etnické postoje.
Bez predsudkov pristupuje k vnímaniu
a rozširovaniu umeleckých hodnôt iných kultúr.
Pozná základné tanečné kroky – spoločenské
a latinsko-americké tance.
Znejúcu skladbu vie zaradiť k štýlu populárnej
hudby.
Pozná najnovšie princípy tvorenia hudobných
skladieb.
Vie podrobnosti vývoja populárnej hudby, jej
štýlov a období.
Sleduje a kriticky hodnotí známe hudobné
programy a súťaže.
Vie zaspievať populárne piesne rôzneho
charakteru a posúdiť umeleckú hodnotu jej častí
(melódia, rytmus, výraz, hudobné spracovanie,
spev, text).
Hu
db
a n
a p
om
edzí
Prieniky rôznych druhov a žánrov hudby
Country a western
Šansón
Hudba k filmom
Hudba na internete
Etno a worldmusic
Hudba a ja
Projekty žiakov
Žiak pozná základné znaky a rozdiely hudby
country, western, šansón, etno, wordmusic.
Orientuje sa v skladbách, ktoré využívajú rôzne
druhy a žánre, ich kombinácie a originálny
prístup k spracovaniu hudby.
Pozná piesne populárnej hudby, ktoré využívajú
motívy vážnej hudby.
Vie kriticky pristupovať k vnímaniu hudby
a posúdiť hodnotu umenia propagovaného
prostredníctvom médií.
Vie si vybrať hodnotné skladby a ich hodnotu
zdôvodniť.
Pozná funkciu a postavenie hudby vo svojom
živote.
Aktívne pracuje s hudobným materiálom
a počúvanou hudbou.
Dokáže prezentovať svoj názor na hudbu.
V. Metódy a formy práce
Učiteľ využíva rôzne spôsoby práce, aby podnecoval hudobnú aktivitu žiakov (skupinové
práce, projekty, diferencované vyučovanie, návšteva hudobných predstavení a koncertov,
99
organizovanie triednych koncertov, besedy + zážitkové, kognitívne, skúsenostné metódy,
dialóg a diskusia, metódy hrania rol, špecifické metódy – intonačná, imitačná, kombinovaná
metóda osvojovania piesní ; riadené spoznávanie hudby, informačno-receptívna metóda,
improvizácia.
Vokálne činnosti - ich úlohou je:
rozširovanie vedomostí o práci s hlasom, kultivácia speváckeho a hlasového prejavu,
získavanie správnych speváckych návykov, rozširovanie hlasového rozsahu, základy
hlasovej hygieny, artikulácia, spievanie jednohlasných a viachlasných piesní,
intonácia durových a molových motívov, melodických variácií,
základné vokálne tvorenie – melodická otázka - odpoveď, melodizácia textu, mien,
riekaniek, predvetie - závetie, tvorivé hudobné hry,
sluchové rozlišovanie durových a molových motívov, súzvukov a melódií,
hudobné metrum a rytmus – spev v 2/4, 3/4, 4/4 takte,
orientácia v grafickom zázname jednoduchej piesne, určovanie metra, tempa,
dynamiky.
Inštrumentálne činnosti - obsahom je:
hra a tvorba sprievodov na detských hudobných nástrojoch a ich využívanie počas
vnímania hudby, tvorba sprievodu pre hudobno-dramatické prejavy,
hra na ľahkoovládateľných hudobných nástrojoch, nástrojová reprodukcia,
improvizácia a využitie nástrojov pri hudobno-dramatických prejavoch, vyjadrovaní
pocitov, nálad a javov,
pochopenie farby a možností hudobných nástrojov,
poznanie histórie rozvoja a uplatnenia niektorých základných nástrojov v praxi,
rozoznávanie nástrojov na základe zvukového i vizuálneho záznamu,
poznanie nástrojového zloženia orchestra a populárnych skupín.
Hudobno-pohybové činnosti - obsahom je:
reagovanie na znejúcu hudbu, stvárňovanie hudby pomocou pohybu, tanca, gesta,
improvizácie, pantomímy,
používanie taktovacích gest,
vyjadrenie charakteru, hudobného výrazu a nálady skladby pomocou pohybu
(improvizácia, pantomíma, hra na telo, tanečné kroky..),
pohybový sprievod znejúcej hudby (taktovanie, tanec, vlastné pohybové stvárnenie...),
reakcia na zmeny počas znejúcej skladby pomocou pohybu (tvarové, tempové,
dynamické, harmonické zmeny).
Percepčné činnosti - obsahom je:
aktívne vnímanie a prežívanie hudby rôznych štýlov a žánrov, poznávanie hudby
rôznych období, hudbu analyzovať a charakterizovať,
orientácia v hudobnom priestore a základná analýza hudobnej skladby
prostredníctvom vyjadrovacích prostriedkov, ich význam pre pochopenie hudobného
diela, funkcia hudby v spoločnosti, vplyv médií, populárna hudba a mladý človek,
kultúrne tradície a história hudby,
hudobné dielo a jeho autor,
rozlišovanie hudobných žánrov pomocou sluchu na základe ich charakteristických
znakov,
100
sprievod znejúcich skladieb spevom, inštrumentáciou, recitáciou, pohybom... ,
verbálne vyjadrenie svojho názoru a zážitku z počúvanej hudby.
Hudobno-dramatické činnosti - obsahom je:
využitie všetkých činností (vokálne, hudobno-pohybové, percepčné, inštrumentálne),
zručností a vedomostí na budovaní a predvedení dramatického príbehu,
využitie ostatných vedomostí a zručností z ostatných esteticko-výchovných predmetov
(výtvarná výchova, literárna výchova, dramatizácia, tanec, etická výchova).
VI. Učebné zdroje Dostupné učebnice pre 6.,7.,8.,9. ročník
Hudobná výchova pre 6. ročník ZŠ
Odborná literatúra
Odborné časopisy
Materiálno-technické prostriedky
Organizované predstavenia, koncerty, výstavy, návšteva expozícií, exkurzie
Internet
Médiá
Nahrávky (CD, DVD)
Vlastná činnosť učiteľa a žiakov
VII. Hodnotenie predmetu Žiak spoznávaním hudby rôzneho typu, žánrov a období rešpektuje špecifiká, váži si kultúru
svojho a iných národov. Dokáže verbalizovať svoj názor na hudobné umenie rôznych
štýlových období, hudby súčasnosti, tanečnej, populárnej, džezovej, ako aj na iné formy
tvorivých prejavov (literatúra, výtvarné umenie, divadlo...). Žiak dobre usmerňovanou
výchovou k hudbe pochopí, že hudobné aktivity sú ušľachtilou formou trávenia voľného času.
Podporuje sa samovzdelávanie a sebahodnotenie, vzbudzuje sa zvedavosť, snaha byť lepším –
podnecovaním záujmu žiakov o kvalitnú hudbu, tvorcov a interpretov. Osvojuje si správanie
na koncertoch, kultúrnych a slávnostných podujatiach. Prostredníctvom spoločných činností
na hodine získava kompetenciu spolupracovať s druhými, chápať a rešpektovať
multikulturalitu a odlišnosť, osvojuje si pozitívne etnické postoje.
Hodnotenie žiakov ako nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu má motivačnú,
informatívnu, komparatívnu a korekčnú funkciu. Hodnotenie sa považuje za akt
objektívnej spätnej väzby, motivačný a výchovný prostriedok, ako aj prostriedok pozitívneho
podporovania zdravého sebaobrazu žiaka.
V predmetoch vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra sa ťažko hodnotí výkon žiaka výlučne
kvantitatívne. Charakter hudobnej výchovy vyžaduje hodnotiť postoj žiaka k hudbe,
jeho formujúce sa názory na svet, ktorý ho obklopuje, jeho estetické úsudky, snahu
vzdelávať sa v hudbe a zlepšovať svoje hudobné prejavy.
Hodnotenie HUV sa realizuje na základe Metodického pokynu č. 21/2011.
Pri hodnotení, priebežnej i súhrnnej klasifikácii, sa uplatňuje primeraná náročnosť a
pedagogický takt voči žiakovi, jeho výkony sa hodnotia komplexne, berie sa do úvahy
vynaložené úsilie žiaka a v plnej miere sa rešpektujú jeho ľudské práva.
Dôležitá je motivačná funkcia hodnotenia, a to najmä pri menej nadaných žiakoch. Preto
učiteľ musí brať ohľad na predpoklady, ambície, vkus a predchádzajúce výkony žiaka, teda
brať do úvahy aj komparačnú funkciu hodnotenia, správne odhadnúť pomer danosti, snahy a
záujmu o hudbu a hudobnú výchovu, až potom úroveň hudobných činností a vedomostí. Teda
101
aktuálny výkon žiaka hodnotíme vzhľadom na jeho možnosti. Hodnotenie HUV vyžaduje
osobný, diferencovaný prístup učiteľa k žiakovi.
Forma hodnotenia:
ťažiskovou formou hodnotenia je slovné hodnotenie výkonu a vedomostí žiaka na
základe pozorovania,
hodnotenie známkou. Nie je nutné známkovať každý výkon žiaka. Je na voľbe učiteľa,
ktoré výkony, resp. úlohy bude hodnotiť, aby poskytol žiakovi i prostrediu dostatočný
obraz o jeho kvalitách a vývoji.
Hudobnú výchovu hodnotíme škálou od 1 do 5. 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý,
4 – dostatočný, 5 – nedostatočný.
Podklady na hodnotenie a klasifikáciu výchovno-vzdelávacích výsledkov žiaka získava učiteľ
najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:
sledovaním stupňa rozvoja individuálnych osobnostných predpokladov a nadania,
sústavným pozorovaním hudobných prejavov žiaka a jeho pozornosti na
vyučovaní – neodporúča sa vyžadovať sólový hudobný výkon žiaka, úroveň
hudobných činností sledujeme v skupinách,
analýzou výsledkov rôznych činností žiaka vrátane aplikovania osobných
a sociálnych kompetencií pri činnosti a jeho prosociálneho správania, hodnotením
reakcie žiaka na hudbu slovom, pohybom, prípadne výtvarným prejavom,
ústnym preverovaním úrovne vedomostí o hudbe hlavne pri hudobných
činnostiach,
konzultáciami s ostatnými pedagógmi školy,
v prípade mimoriadne nadaného alebo zaostalého žiaka rozhovormi so žiakom a
zákonnými zástupcami žiaka.
Kritériá hodnotenia:
Kritériá hodnotenia sú vypracované v súlade s kompetenciami a je potrebné, aby
učiteľ pri hodnotení mal tieto kompetencie (uvedené v učebných osnovách predmetu) a ich
postupné dosahovanie na zreteli.
Učiteľ u žiaka hodnotí primerane veku:
a) priebeh vytvárania postojov:
záujem o hudobné činnosti a o hudobné umenie v rámci edukačných úloh,
schopnosť spolupracovať pri kolektívnych hudobných prejavoch
a edukačných úlohách,
schopnosť posúdiť svoj výkon (hudobné prejavy a vedomosti) a výkon
spolužiakov.
b) priebeh získavania zručností a spôsobilostí:
žiak spieva na základe svojich dispozícií intonačne čisto, rytmicky presne
so zodpovedajúcim výrazom, pritom využíva získané spevácke, intonačné
a sluchové zručnosti a návyky,
orientácia v grafickom zázname jednohlasnej melódie,
hra a tvorba jednoduchých rytmických sprievodov k piesňam na detských
hudobných nástrojoch a hrou na telo,
orientácia v znejúcej hudbe na základe dominujúcich výrazových
prostriedkov hudby a ich funkcií,
102
pochopenie veku primeraných hudobných diel a schopnosť zážitky
verbalizovať a zdôvodniť,
integrácia a transfer hore uvedených zručností a spôsobilostí pri realizácii
hudobno-dramatických činností,
aktivita a prístup k hudobným činnostiam a k poznávaniu umenia.
c) priebeh získavania hudobných vedomostí:
vedomosti z oblasti hudobnej kultúry a prvkov hudobnej náuky súvisiacich
s preberanými edukačnými úlohami,
poznanie najvýraznejších slovenských folklórnych regiónov, ich typické
piesne a tance, slovenské zvykoslovie,
poznanie mien najvýznamnejších slovenských a svetových hudobných
skladateľov a ich najznámejšie diela, vedieť ich zaradiť do štýlových
období.
Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v predmete HUV klasifikujú podľa horeuvedených
kritérií stupňom:
VÝBORNÝ - žiak spĺňa kritériá (a – c) na vynikajúcej úrovni:
je usilovný, vytrvalý, pracuje primerane svojmu veku, prevažne samostatne, tvorivo
a pohotovo uplatňuje osvojené zručnosti, vedomosti, návyky v zadaných úlohách,
úspešne ich rozvíja v skupinovom a individuálnom prejave,
dokáže vyjadriť veku primerané postoje, názory na hudobné umenie,
má aktívny záujem o hudobné umenie,
individuálny spev nie je podmienkou, pokiaľ sa úspešne a aktívne realizuje v
ostatných hudobných činnostiach.
CHVÁLITEBNÝ - žiak spĺňa kritériá:
je menej samostatný, iniciatívny a tvorivý,
menej využíva svoje schopnosti v individuálnom a kolektívnom prejave,
potrebuje sústavnú pomoc učiteľa.
DOBRÝ - žiak realizuje edukačné úlohy priemerne:
chýba mu iniciatívnosť a tvorivosť,
je málo aktívny a snaživý,
potrebuje sústavnú pomoc a povzbudenie učiteľa.
DOSTATOČNÝ - žiak realizuje edukačné úlohy na nízkej úrovni, bez vlastného vkladu.
NEDOSTATOČNÝ - žiak nespĺňa kritériá. (Neodporúča sa používať stupeň nedostatočný pri
celkovom hodnotení žiaka.)
103
Názov predmetu Výtvarná výchova
Vzdelávacia oblasť Umenie a kultúra
I. Charakteristika predmetu
Predmet výtvarná výchova vychádza z autentických skúsenosti žiaka, získaných výtvarnou
činnosťou z intenzívnych zážitkov dobrodružstva tvorby a seba vyjadrovania sa. Rozvíja
osobnosť žiaka v úplnosti jej cítenia, vnímania, intuície, fantázie i analytického myslenia –
vedomých i nevedomých duševných aktivít.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Osobnostný a sociálny rozvoj
Komunikácia/ - škola v galérii/ galéria v škole
Mediálna výchova
Komunikácia v médiách a cez médiá/ - Podnety fotografie
Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra
Môj rodný kraj/ - Podnety tradičných remesiel
Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra
Objavujeme Slovensko/ - tradícia a identita/ kultúrna krajina.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Poznávať jazyk vizuálnych médií – jazykové prostriedky, základne kompozične
princípy,
vybrané techniky a procesy vizuálnych médií.
Vedome rozvíjať tvorivosť. Umožniť žiakovi vývoj od detského, spontánneho
spôsobu vyjadrovania k vyjadrovaniu cieľavedomému, s dôrazom na vlastný prístup,
vlastný názor a vkus.
Rozvíjať a kultivovať vnímanie, predstavivosť a fantáziu, podporovať a podnecovať
žiakovu nápaditosť a tvorivú sebarealizáciu.
Formovať a rozvíjať gramotnosť (zručnosti) žiaka v oblasti vyjadrovania sa
výtvarnými prostriedkami prostredníctvom vybraných médií, nástrojov a techník.
Formovať kultúrne postoje. Vychovávať žiaka smerom k vytváraniu si primeraných
kultúrnych postojov, názorov a hodnotových kritérií.
Formovať celistvú osobnosť žiaka. Pristupovať k osobnosti žiaka v jej úplnosti –
rozvíjať cítenie, vnímanie, intuíciu, fantáziu, analytické myslenie a poznávanie, a
taktiež formovanie a aktívne používanie zručnosti – to všetko prostredníctvom
činnostného a zážitkového vyučovania.
III. Predmetové kompetencie
Vo väzbe na kľúčové kompetencie možno vyčleniť tieto hlavné výtvarné kompetencie, ktoré
rozvíja predmet výtvarná výchova:
Vyjadrovacie zručnosti, ktoré predstavujú základy znalostí vyjadrovacích prostriedkov
(jazyka) vizuálnych umení (gramotnosť v oblasti vizuálnej kultúry).
104
Osvojenie si technických zručností, schopnosť narábať s rôznymi nástrojmi (ceruza,
štetec, pero, fixky, uhlík, drievko, rydlo, nožnice, šablóna, špachtľa, valček a pod.).
Rozvoj schopností a získavanie zručností v oblasti vnímania skutočnosti a prežívania
zážitku, vyjadrovania fantázie, predstáv a nápadov (vlastných koncepcii), rozumového
posudzovania, konvergentného a divergentného myslenia.
Tvorivý prístup žiaka k jednotlivým výtvarným problémom.
Schopnosť pristupovať k edukačnej téme vlastným autentickým riešením.
IV. Obsah vzdelávania Ročník: 2 v osemročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 1 hodiny
TC Obsahový štandard
Výkonový štandard
výtv
arný j
azyk
/
zákla
dné
prv
ky
výtv
arnéh
o
vyja
dro
van
ia
Poriadok a chaos,
usporadúvanie prvkov v
kompozícii
Žiak sa dokáže vyjadrovať pomocou výtvarných vyjadrovacích prostriedkov
Žiak zvláda základy proporčnej stavby zobrazovaného predmetu
Žiak nadobudne gramotnosť v oblasti vizuálnej kultúry
možn
ost
i zo
bra
zov
ani
a vid
enéh
o
svet
a
Kreslenie priestoru /
perspektíva
Žiak ovláda základy proporčnej stavby zobrazovaného predmetu (výška a šírka, pomer hlavných častí)
Žiak ovláda základné postupy a techniky kreslenia videnej skutočnosti
podnet
y v
ýtv
arnéh
o
um
enia
/ m
édiá
, št
ýly
, pro
cesy
, te
chnik
y, te
chnik
y,
tém
y
Dada,/ neodada
Akčné umenie
Žiak tvorivo používa vybrané médiá, vyjadrovacie prostriedky, nástroje a techniky komponuje a štylizuje – prostredníctvom toho vie vyjadriť vlastné nápady a koncepty
Žiak vo svojom vyjadrovacom procese spracúva charakteristické podnety rôznych (vybraných) tendencií umenia 20. st. až po súčasnosť
podnet
y
výtv
arné
-ho
um
enia
Renesančné umenie
Žiak vo svojom vyjadrovacom procese spracúva charakteristické podnety rôznych (vybraných) tendencií umenia 20. st. až po súčasnosť
podnet
y
foto
gra
fie
Fotografická reportáž
/spájanie obrazov ,tvorba
deja, záznam akcie,
performancie
Žiak dokáže vybrať časť videnej skutočnosti za účelom zobrazenia – záber (fotografia, film, komiks), rám, pohľad (obraz), charakteristický tvar (plastika)
105
podnet
y f
ilm
u a
vid
ea
Scenár
/literárna príprava filmu
a videa/
Žiak dokáže variovať jednoduché animačné triky, kamuflážou a napodobneninou (filmový trik, kulisa, maskovanie, mimikry)
Žiak vie vytvárať formálne série z jedného motívu a jednoduché variácie motívu – tieto znalosti vie funkčne využiť pri zostavovaní vlastného konceptu – scenáru
podnet
y
arch
itek
túry
Typ, funkcia a výraz stavby
Žiak vie vytvoriť základný rozvrh architektonického tvaru a priestoru, kresbu jednoduchého dizajnérskeho návrhu
Žiak vo svojom vyjadrovacom procese spracúva charakteristické podnety z prostredia svojej obce (regiónu), svojho sociálneho prostredia
podnet
y d
izaj
nu
Dizajn výrobku
/návrh úžitkového
predmetu
Žiak ovláda konštrukčno-technické úkony s materiálmi (krčenie, zohýbanie, trhanie, strihanie, skladanie, vrstvenie a pod.)
Žiak hľadá vlastné cesty sebavyjadrenie, snaží sa o budovania vlastného vkusu a tváre (imidžu) prostredníctvom vlastného tvorivého procesu
Žiak vie vytvoriť kresbu jednoduchého dizajnérskeho návrhu
podnet
y t
radič
ných
re
mes
iel
Podnety krajčírstva
/podnety čipkárstva/
Žiak vo svojom vyjadrovacom procese spracúva charakteristické podnety z prostredia svojej obce (regiónu), svojho sociálneho prostredia
Žiak vníma a analyticky porovnáva charakter okolitej krajiny, svojej obce, svojho bydliska s inými typmi krajín, architektúr – uvedomuje si a výtvarne reflektuje špecifiká svojho kultúrneho a fyzického prostredia (charakteristické prvky obce, mesta; pamiatky) ...
elek
tronic
ké
méd
iá
Morfing
/transformácie tvaru na iný
tvar prostredníctvom
softvéru
/alt.: transformácie tvaru
na iný tvar
prostredníctvom
rozkresby, princípy
morfingu
Žiak ovláda techniku skladania a spájania
priestorových tvarov do asambláží,
Žiak ovláda základné grafické operácie na počítači
Žiak vie odôvodniť výber časti alebo prvkov
zobrazovanej skutočnosti (čo zobraziť) alebo
hľadiska (dôležité – nepodstatné, zaujímavé –
nezaujímavé)
podnet
y h
udby a
li
tera
túry
, /
synes
teti
cké
podnet
y
Vizuálna poézia
/pokus o recitáciu/
Žiak vo svojom vyjadrovacom procese (výtvarnom, hudobnom, literárnom) spracúva podnety z iných predmetov
Žiak je otvorený voči experimentovaniu s farbou, hmotou, tvarom, technikou, postupom, motívom a témou
Žiak dokáže transformovať slovesné vyjadrovacie prostriedky do výtvarnej, vizuálnej podoby za pomoci emocionálneho prežívania a vlastnej fantázie
106
podnet
y r
ôzn
ych
obla
stí
pozn
ávan
ia s
vet
a Telo človeka, zvieraťa
Žiak získava vedomosti o možnosti výtvarného vyjadrenia niektorých podnetov prírodovedy
Žiak zvládne techniku konštrukcie vonkajšieho tvaru – balenie (paketáž), obliepanie, obväzovanie, odrôtovanie
Žiak ovláda jednoduché techniky otláčania (frotáž, dekalk, monotypia, papierorez, sádrorez linorez a pod.)
Žiak ovláda základné techniky kresby anatómie človeka a zvieraťa – tieto vedomosti dokáže prakticky využiť vo svojej práci
trad
ícia
a i
den
tita
/ k
ult
úrn
a kra
jina
Rozprávky, príbehy,
legendy a história obce,
regiónu -
spracované výtvarnou
formou
Žiak je otvorený voči hľadaniu analógií (tvarových,
materiálových, výrazových)
Žiak vie vytvoriť jednoduchú ilustráciu ako odozvu
na počutú legendu, príbeh...vlastného regiónu
Žiak vytvára odklon od vyjadrovacích schém –
inovuje grafické stereotypy na základe podnetov
fantázie a (primerane veku) vlastného názoru
(myslenia)
Žiak vo svojom vyjadrovacom procese spracúva
charakteristické podnety z prostredia svojej obce
(regiónu), svojho sociálneho prostredia
škola
v g
alér
ii
/gal
éria
v š
kole
Slovo a obraz
Žiak dokáže prepájať a komponovať prvky rozličných umeleckých druhov, dokáže vyjadriť silu, emóciu slova farbou, rytmus líniou,...
Jednotlivé komponenty žiak dokáže tvorivo a vedome spájať a variovať na základe vlastného konceptu
Žiak dokáže slovesné vyjadrovacie prostriedky nahradiť výtvarnými, dokáže komunikovať vizuálnymi vyjadrovacími prostriedkami
V. Metódy a formy práce
Vyučovanie predmetu výtvarnej výchovy je programovaný a riadený proces, v ktorom učiteľ
iniciuje, rešpektuje a podporuje nápady a individuálne riešenia žiaka.
Metódy a formy tohto procesu sú:
Priame tvorivé činnosti žiakov, ktoré vychádzajú z myšlienkových, formálnych a
technických procesov výtvarných a vizuálnych umení, sú založene na súčasnom stave
poznania vizuálnej kultúry.
Témy /námety /obsahy zobrazovania, ktoré majú svoj dôležitý antropologický a
kultúrny
charakter.
Predmet výtvarná výchova predstavuje v rámci metód edukačného procesu vyučovania
jedinečnú možnosť tematizovať základné antropologické koncepty:
koncepty časopriestoru (čas, priestor, pohyb, mierka, hĺbka, výška, šírka …),
107
kultúrne archetypy vyjadrovania prírody (živly, prírodne polarity...),
kategórie estetického prežívania (krása, škaredosť, neurčitosť, drsnosť, jemnosť ...),
kategórie uvedomovania si osobnej a kultúrnej identity (ja, iný, cudzinec, priateľ ...),
kategórie afektivity (radosť, bolesť, smútok, nálada ...). VI. Učebné zdroje
ČARNÝ, L., FRIDMAN, L., LAPITKA, M., ŠMECKOVÁ, J.: Základy kultúry.
Pokusný učebný text pre 1.a 2. ročník stredných škôl (dostupné na edukačnom DVD
na adrese: ftp:// ypsarion.afad.sk)
PIJOAN, J.: Dejiny umenia I-XII. Ikar, 1999
GERŽOVÁ, J. a kol.: Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia 2.
polovice 20. storočia. Bratislava, Profil, 1988
KULKA, J.: Umění a kýč. Praha: Torst, 2000
VII. Hodnotenie predmetu
Ťažiskovou formou hodnotenia predmetu výtvarná výchova je osobný rozhovor so žiakom, v
ktorom učiteľ žiakovi poskytne citlivú, veku primeranú, analyticky podloženú spätnú väzbu o
rôznych aspektoch jeho činnosti. Vo vzájomnej komunikácii má žiak možnosť klásť otázky,
alebo zdôvodniť svoj prístup. Nevyhnutnou formou hodnotenia je aj škálovanie formou
známok:
výborný
žiak je iniciatívny a tvorivý vo výtvarnom vyjadrovaní, uplatňuje vlastné nápady, je
otvorený voči novým podnetom a experimentovaniu,
žiak dokáže vyjadriť veku primerané postoje (vkus, názor, spoluprácu, individualitu) v
oblasti vizuálnej kultúry,
žiak ovláda zručnosti (technické, nástrojové, materiálové) podľa požiadaviek
ročníkových kompetencii na vynikajúcej úrovni,
žiak preukazuje veku primerané mentálne spôsobilosti – na úrovni vnímania,
prežívania, fantázie a predstavivosti, vytvárania vlastných koncepcii,
žiak dokáže veku primerane pomenúvať a interpretovať svoje zážitky, činnosti a ich
výsledky,
žiak preukazuje vedomosti z oblasti vizuálnej kultúry primerane edukačným úlohám
(v nižších ročníkoch najmä vedomosti o materiáloch nástrojoch, základných
technikách a druhoch vizuálnych umení,
žiak dokáže rešpektovať vlastný tvorivý výsledok a je tolerantný voči tvorivým
prejavom, názorom a vkusu iných,
žiak zrealizoval artefakt primerane svojmu veku a schopnostiam,
chválitebný
žiak v podstate spĺňa kritéria 1. stupňa hodnotenia ale je menej samostatný, iniciatívny
a tvorivý,
108
dobrý
žiak realizuje edukačné úlohy priemerne, chýba mu iniciatívnosť, tvorivosť,
tolerancia, nerozširuje svoju flexibilnosť, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky,
podlieha predsudkom a stereotypom,
dostatočný
žiak realizuje edukačné úlohy na nízkej úrovni, bez vlastného vkladu, s ťažkosťami
aplikuje získané zručnosti a poznatky v nových oblastiach,
nedostatočný
žiak nespĺňa kritéria, nemá záujem o výtvarne aktivity, neguje vyučovací proces.
109
Názov predmetu Telesná a športová výchova
Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb
I. Charakteristika predmetu
Predmet telesná a športová výchova poskytuje základné informácie o biologických,
fyzických a sociálnych základoch zdravého životného štýlu. Žiak si v ňom rozvíja schopnosti
a osvojuje vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sú súčasťou zdravého životného štýlu nielen
počas školskej dochádzky, ale i v dospelosti. Osvojí si zručnosti a návyky na efektívne
využitie voľného času a zároveň vedomosti o zdravotnom účinku osvojených zručností a
návykov.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Osobnostný a sociálny rozvoj /Psychohygiena/ Pozdrav slnku.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je
umožniť žiakom rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti na primeranej úrovni, osvojovať
si, zdokonaľovať a upevňovať pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať svoju pohybovú
gramotnosť, zvyšovať všeobecnú pohybovú výkonnosť a zdatnosť, prostredníctvom
vykonávanej pohybovej aktivity pôsobiť a dbať o zdravie, vytvárať trvalý vzťah k pohybovej
aktivite, telesnej výchove a športu s ohľadom na ich záujmy, predpoklady a individuálne
potreby ako súčasť zdravého životného štýlu a predpokladu schopnosti celoživotnej
starostlivosti o vlastné zdravie.
III. Predmetové kompetencie
Vyučovací predmet telesná a športová výchova sa podieľa na rozvoji kľúčových
kompetencií najmä rozvíjaním týchto predmetových kompetencií:
Pohybové kompetencie:
Žiak si vie vybrať a vykonávať pohybové činnosti, ktoré bezprostredne pôsobia ako
prevencia civilizačných chorôb.
Žiak dokáže rozvíjať všeobecnú pohybovú výkonnosť s orientáciou na udržanie
a zlepšenie zdravia.
Žiak má osvojené primerané množstvo pohybových činností vo vybraných odvetviach
telesnej výchovy a športu a vie ich uplatniť vo voľnom čase.
Kognitívne kompetencie:
Žiak vie vysvetliť dôvody potreby vykonávania pohybovej činnosti v dennom režime
so zameraním na úlohy ochrany vlastného zdravia.
Žiak vie zostaviť a používať rozcvičenie pred vykonávaním pohybovej činnosti.
Žiak dodržiava osvojené pravidlá pri vykonávaní pohybových činností súťažného
charakteru.
Žiak vie, ktoré sú základné olympijské idey a riadi sa nimi vo svojom živote.
Žiak dodržiava bezpečnostné a hygienické požiadavky pri vykonávaní pohybovej
činnosti.
Žiak pozná životné priority a priority v starostlivosti o vlastné zdravie.
Žiak pozná negatívne účinky návykových látok na organizmus.
110
Komunikačné kompetencie:
Žiak sa dokáže jasne a zrozumiteľne vyjadrovať.
Žiak používa správnu odbornú terminológiu v edukačnom procese i počas voľno
časových aktivít.
Učebné kompetencie:
Žiak vie zdôvodniť potrebu zaradenia pohybových aktivít do svojho denného režimu.
Žiak vie zdôvodniť potrebu rozohriatia organizmu a rozcvičenia pre športový výkon
i ako prevenciu pred zranením.
Interpersonálne kompetencie:
Žiak prejavuje pozitívny vzťah k sebe i iným.
Žiak efektívne pracuje v kolektíve.
Žiak vie racionálne riešiť konfliktné situácie, najmä v športe.
Žiak sa správať empaticky a asertívne pri vykonávaní telovýchovných a športových
činností, ale i v živote.
Postojové kompetencie:
Žiak má zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti.
Žiak dokáže zvíťaziť, ale i prijať prehru v športovom zápolení i v živote, uznať kvality
súpera.
Žiak dodržiava princípy fair-play.
Žiak sa zapája do mimoškolskej telovýchovnej a športovej aktivity.
Žiak využíva poznatky, skúsenosti a zručnosti z oblasti telesnej výchovy a športu
a iných predmetov so zameraním na zdravý spôsob života a ochranu prírody.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: druhý
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne
POZNATKY Z TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU
V telovýchovnom procese sú poznatky základným predpokladom uvedomelého osvojovania
si pohybových činností, rozvíjania pohybových schopností a výchovy charakterových a iných
vlastností osobnosti. Majú dôležitý význam pri vytváraní postojov k zdravému životnému
štýlu i k celoživotnej pohybovej aktivite. Sú podmienkou úspešného vykonávania praktických
činností. Delia sa na všeobecné a špecifické. Špecifické poznatky sa dotýkajú každého
tematického celku.
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
Všeobecné poznatky:
základné poznatky o formách pohybovej aktivity v režime dňa (ranné cvičenie, spontánna
pohybová aktivita, racionálne využívanie voľného času a pod.),
úloha rozcvičenia pred vykonávaním pohybových činností
význam správnej ţivotosprávy pre pohybový výkon a negatívne vplyvy fajčenia, alkoholu
a nedovolených látok na zdravie a pohybový výkon,
telesné zaťaženie, meranie a vyhodnocovanie údajov o pulzovej frekvencii
úspechy našich športovcov na OH, MS, ME
111
Špecifické poznatky:
odborná terminológia vo všetkých TC
technika, taktika a metodika osvojovaných pohybových činností
VÝKONOVÝ ŠTANDARD
poznať drobné organizačné formy telesnej a športovej výchovy,
vedieť vysvetliť potrebu rozcvičenia pred vykonávaním pohybovej činnosti,
dodržiavať pravidlá správnej životosprávy
VŠEOBECNÁ GYMNASTIKA
Žiak v tematickom celku všeobecnej gymnastiky dosahuje takú úroveň osvojenia
gymnastických činností – polôh, pohybov, cvičebných tvarov, väzieb, ţe je schopný predviesť
pohybový celok, pohybovú skladbu individuálne a skupinovo, podľa stanovených poţiadaviek
(pravidiel). Dosahuje tak zvýšenie úrovne pohybových schopností, osvojenie gymnastických
zručností, ktoré pomáhajú zlepšiť zdravotne orientovanú zdatnosť beţnej školskej populácie.
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
Vedomosti:
štruktúra gymnastickej jednotky - úvodná, prípravná, hlavná, záverečná časť vyučovacej
hodiny,
prípravné, imitačné cvičenie, metodický postup osvojovania a zdokonaľovania polôh,
pohybov, cvičebných tvarov, väzieb
Zručnosti a schopnosti:
cvičenia rozvíjajúce kondičné, kondično-koordinačné, koordinačné schopnosti,
technicky správne polohy a pohyby hlavy, trupu, nôh, paţí, lokomócie, cvičenie na- a s
náradím, s náčiním, tyče, aeróbne činky, expandre, netradičné), výrazová estetika
rytmických a aerobikových pohybov vykonávania všeobecných gymnastických činností
VÝKONOVÝ ŠTANDARD
vedieť správne pomenovať, popísať jednotlivé cvičebné polohy, pohyby, cvičebné tvary
vedieť zostaviť a viesť rozcvičenie
vedieť prakticky ukázať gymnastické cvičenia, zvládnuť cvičebné väzby a pohybové
kombinácie s ich vykonaním v zostave jednotlivca alebo skupiny
A T L E T I K A
Žiak vie využívať základné atletické lokomócie pri udržiavaní a zvyšovaní svojej telesnej
zdatnosti a uplatňuje získané vedomosti, zručnosti a návyky v každodennom živote
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
Vedomosti:
základná terminológia a systematika atletických disciplín,
technika atletických disciplín,
základné pravidlá súťaženia a rozhodovania atletických súťaží
bezpečnosť a úrazová zábrana
Zručnosti a schopnosti:
112
základy racionálnej techniky pohybových činností (atletická abeceda, nízky a polovysoký
štart,vytrvalostný beh,skok do diaľky skrčmo,hod loptičkou)
VÝKONOVÝ ŠTANDARD
vedieť sa orientovať v základných atletických disciplínach, charakterizovať ich a
prakticky demonštrovať
poznať význam a vplyv základných prostriedkov kondičnej prípravy na zdravý rozvoj
organizmu a využíva ich vo svojej spontánnej pohybovej aktivite
poznať význam rozcvičenia a vie sa aktívne zapojiť do jeho vedenia
ZÁKLADY GYMNASTICKÝCH ŠPORTOV
Žiak v tematickom celku základy gymnastických športov dosahuje takú úroveň osvojenia
činností gymnastického športu, že je schopný predviesť individuálne alebo v skupine zostavu
podľa daných pravidiel.
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
Vedomosti:
disciplíny a cvičebný obsah športovej gymnastiky ţien, muţov; športového aerobiku,
modernej gymnastiky, gymteamu,
prípravné, imitačné cvičenie, metodický postup osvojovania a zdokonaľovania polôh,
pohybov
terminológia polôh a pohybov, cvičebných tvarov
Zručnosti a schopnosti:
cvičenia rozvíjajúce kondičné, kondično-koordinačné, koordinačné schopnosti,
prípravné a imitačné cvičenia, polohy a pohyby častí tela, lokomočné pohyby
VÝKONOVÝ ŠTANDARD
poznať gymnastické športy, vedieť popísať disciplíny, ich cvičebný obsah, zameranie, a
cieľ
vedieť správne pomenovať cvičebné polohy, pohyby, cvičebné tvary
vedieť zostaviť a viesť rozcvičenie so zameraním na vybraný gymnastický šport,
vedieť prakticky ukázať imitačné, prípravné cvičenia, základné cvičebné tvary
Š P O R T O V É H R Y
Žiak vo vybraných športových hrách dosahuje takú úroveň osvojenia herných činností
jednotlivca, herných kombinácií a systémov, že je schopný hrať stretnutie podľa pravidiel.
OBSAHOVÝ ŠTANDARD
Vedomosti:
systematika herných činností, základná terminológia,
technika herných činností jednotlivca
základné pravidlá vybraných športových hier
Zručnosti a schopnosti:
kondičná príprava, základné kondičné a koordinačné schopnosti,
popísať a prakticky ukázať správnu techniku herných činností jednotlivca:
basketbal – prihrávka jednou rukou od pleca, dribling
113
futbal – prihrávka, tlmenie lopty, streľba
softbal – hra na jednotlivých postoch
hokejbal – prihrávka, streľba príklepom, zápästím
florbal – prihrávka, streľba
vybíjaná – prihrávka, vybíjanie
VÝKONOVÝ ŠTANDARD
vedieť správne pomenovať, popísať, prakticky ukázať, v hre (stretnutí) uplatniť techniku
základných herných činností jednotlivca
vedieť vysvetliť základné pravidlá vybraných športových hier
vedieť pomenovať a popísať funkcie hráčov v obrane i v útoku,
vedieť zostaviť a prakticky viesť rozcvičenie (vlastné, aj skupinu spoluţiakov) pred hrou,
resp. stretnutím
V. Metódy a formy práce
Metódy práce pri vyučovaní telesnej a športovej výchovy:
slovné metódy – monologické ( rozprávanie, opisovanie, vysvetľovanie)
- dialogické ( rozhovor, diskusia, dialóg)
demonštračné metódy – demonštrácia statických obrazov a schém
-projekcia statická a dynamická
praktické metódy – nácvik pohybových zručností
- didaktické hry
- simulačné metódy
Organizačné formy povinného vyučovania telesnej a športovej výchovy
Vyučovacia hodina - základnou organizačnou formou je 45 minútová vyučovacia hodina
telesnej a športovej výchovy. Zúčastňujú sa jej všetci žiaci zaradení do I. a II. zdravotnej
skupiny.
Žiaci so zdravotným oslabením sú zaradení do oddelenia zdravotnej telesnej výchovy, žiakov
ponecháme na vyučovacích hodinách telesnej a športovej výchovy s intaktnými žiakmi
a realizujeme integrované vyučovanie.
Žiak môže byť oslobodený od účasti na vyučovaní telesnej a športovej výchovy iba na návrh
lekára.
Bezpečnosť pri vyučovaní zabezpečuje učiteľ svojou prítomnosťou po celý čas vyučovacej
hodiny, dôsledným uplatňovaním obsahu učebných osnov, premyslenou a účelnou
organizáciou práce, používaním adekvátnych vyučovacích metód a foriem, vydávaním
presných a zreteľných povelov na riadenie činnosti, vysvetľovaním a dôsledným
uplatňovaním zásad bezpečnosti pri práci v rôznych podmienkach telovýchovného procesu,
sústavným overovaním bezpečnosti a funkčnosti náradia pred jeho používaním a zreteľným
označením poškodeného náradia a náradia nezodpovedajúceho technickým normám.
Ak nastane úraz, okamžite poskytne učiteľ prvú pomoc, zabezpečí lekárske ošetrenie,
oznámenie rodičom a napíše záznam o úraze.
Žiaci používajú na hodinách zodpovedajúci cvičebný úbor, ktorý zodpovedá zásadám
bezpečnosti a hygieny telovýchovnej činnosti.
Kurzová forma výučby - kurzové formy výučby sú súčasťou vyučovania predmetu, majú
samostatnú časovú dotáciu. Sú formou s povinným obsahom a riadia sa samostatnými
smernicami. V sekunde absolvujú žiaci plavecký kurz.
114
VI. Učebné zdroje
Jursík : Didaktika telesnej výchovy
A.Melicher,J.Slezák a kol.: Pokyny na hodnotenie vzdelávacích štandardov z telesnej
výchovy žiakov strdných škôl
Kampmiller T. a kol.: Teória a didaktika atletiky I.
Hatiar B.: Teória a didaktika športovej gymnastiky
Mačura P.: Teória a didaktika basketbalu
Zapletalová L. - Přidal V.: Teória a didaktika volejbalu
Učebné osnovy pre gymnáziá
VII.Hodnotenie žiakov
Za najdôležitejšie pri hodnotení žiaka v telesnej a športovej výchove sa považuje nielen to,
aké dôsledky zanechala táto činnosť na zlepšení jeho zdravia, pohybovej gramotnosti a
výkonnosti, telesnej zdatnosti, ale vo väčšom rozsahu aj to, či žiak získal k tejto činnosti
vzťah, či sa na nej so záujmom zúčastňoval, a to nielen v čase povinného vyučovania, ale aj
mimo neho, či pociťoval z nej radosť a potešenie, či sa stala súčasťou jeho životného štýlu.
Preto za základné ukazovatele hodnotenia žiaka sa považuje:
posúdenie prístupu a postojov žiaka, najmä jeho vzťahu k pohybovej aktivite a vyučovaniu
telesnej a športovej výchovy a jeho sociálneho správania a adaptácie;
rozvoj telesných, pohybových a funkčných schopností žiaka, najmä rozvoj zdravotne
orientovanej telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti s prihliadnutím na individuálne
predpoklady žiaka;
proces učenia sa, osvojovania, zdokonaľovania a upevňovania pohybových zručností a
teoretických vedomostí.
Hodnotenie vzťahu žiaka k telesnej a športovej výchove realizuje učiteľ nielen na základe
dlhodobého sledovania prejavov žiaka na vyučovaní, pri ktorej si všíma najmä jeho aktivitu,
snahu, samostatnosť a tvorivosť, ale aj na základe jeho aktivity a angažovanosti v školskej i
mimoškolskej záujmovej telovýchovnej a športovej činnosti. Úroveň poznatkov v telesnej
výchove a športe posudzuje priebežne v procese a môže si na to vytvárať i pomocné
vedomostné testy. Na hodnotenie telesného rozvoja, telesnej zdatnosti a všeobecnej
pohybovej výkonnosti sa používajú batérie somatometrických a motorických testov. Na
hodnotenie zvládnutia obsahu učebných programov používa učiteľ pomocné posudzovacie
škály, využíva testy špeciálnej pohybovej výkonnosti a pridržiava sa štandardov.
Súhrnné hodnotenie žiaka je vyjadrené na vysvedčení. Ide o také súhrnné hodnotenie, aké sa
na danej škole používa aj v iných vyučovacích predmetoch. Odporúča sa však priebežne
počas vyučovania využívať najmä slovné hodnotenie, pretože umožňuje presnejšie vyjadriť
klady a nedostatky žiakov a pre mnohých, a to osobitne pre dievčatá, je dôležitým a často aj
silnejším motivačným činiteľom.