ii. Človek a prírodazslehota.edupage.org/files/ii._clovek_a_priroda_isced_2(2).pdfiii / 1 ii....

III / 1

II. Človek a príroda

Vzdelávacia oblasť Človek a príroda oboznamuje žiakov s okruhom problémov

spojených so skúmaním prírody. Pomáha hlbšie porozumieť a pochopiť prírodné fakty,

javy a procesy. Zároveň poskytuje aj potrebný základ pre pochopenie a využívanie

súčasných technológií a lepšiu orientáciu v bežnom živote.

Predmety vzdelávacej oblasti kladú dôraz na aktívne formy nadobúdania

vedomostí, zručností, schopností a kompetencií potrebných k rozvoju prírodovednej

gramotnosti.

Experimentálna činnosť zároveň umožňuje hlbšie porozumieť zákonitostiam

prírodných procesov, a tým aj uvedomovať si užitočnosť prírodovedných poznatkov

a ich aplikáciu v praktickom živote.

Vzdelávaciu oblasť Človek a príroda tvoria vyučovacie predmety:

Fyzika

Chémia

Biológia

Učebný plán pre Školský vzdelávací program v 5. – 9. ročníku

Vzdelávacia

oblasť Predmety

Počet hodín

5. ročník

Počet hodín

6. ročník

Počet hodín

7. ročník

Počet hodín

8. ročník

Počet hodín

9. ročník

ŠVP ŠkVP ŠVP ŠkVP ŠVP ŠkVP ŠVP ŠkVP ŠVP ŠkVP

Človek

a príroda

Fyzika - - 1 1 1 1 2 2 1 2

Chémia 0 0 0,5 0,5 0,5 0,5 1 1 2 2

Biológia 1 2 1 1,5 1,5 1,5 1 2 1 1

http://www.statpedu.sk/files/documents/svp/2stzs/isced2/vzdelavacie_oblasti/fyzika_isced2.pdf

http://www.statpedu.sk/files/documents/svp/2stzs/isced2/vzdelavacie_oblasti/chemia_isced2.pdf

http://www.statpedu.sk/files/documents/svp/2stzs/isced2/vzdelavacie_oblasti/biologia_isced2.pdf

III / 2

FYZIKA

Školský vzdelávací program Enviráčik

ZŠ, Lehota144

Názov

predmetu Fyzika

Časový

rozsah

výučby/

ročník

5. roč. 6. roč. 7. roč. 8. roč. 9.roč.

1 hod./týždeň

33 hod./rok

1 hod./týždeň

33 hod./rok

2 hod./týždeň

66 hod./rok

2 hod./týždeň

66 hod./rok

Stupeň

vzdelania ISCED 2

Forma

štúdia denná

Vyučovací

jazyk slovenský

CHARAKTERISTIKA

Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi

pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú

v každodennom živote.

Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto

aj úzku spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania

pozitívneho vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako

neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má žiakom

sprostredkovať poznanie, že neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie

prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce

všetkých prírodovedných odborov s využitím prostriedkov IKT.

Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach

a prostriedkoch výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Žiaci

preto budú mať čo najviac príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie

experimentálne) formy skúmania fyzikálnych javov. Každý žiak dostane také základy, ktoré

z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť prírodovedné úsudky

a vedel použiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov.

Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám,

ktoré sú zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na

také formy práce, akými sú diskusia, brainstorming, vytváranie logických schém

a pojmových máp a práca s informáciami.

III / 3

Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií

fyzikálne vzdelávanie poskytne žiakovi možnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj

prírodných vied s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom života spoločnosti.

Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj

hodnotové a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita

a pravdivosť poznania. To bude možné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou

kontrolou spôsobu získavania dát alebo overovania hypotéz.

Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie

vedeckých ideí a postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych

a kultúrnych záležitostiach a dá im schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym

záležitostiam, ako zdravie, životné prostredie, nová technika, odpady a podobne. Žiak by mal

byť schopný pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvažovať

nad medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou.

V štátnom vzdelávacom programe je povinný (minimálny) obsah predmetu fyzika na

2. stupni základnej školy (ISCED 2) rozvrhnutý na 150 vyučovacích hodín (5 hodinová

týždenná časová dotácia x 30 hodín). Na každej z týchto hodín sa trieda delí na skupiny

podľa príslušných predpisov. Rozloženie vyučovacích hodín do jednotlivých ročníkov je

v kompetencii každej školy. Vzhľadom na experimentálny charakter predmetu sa neodporúča

fyziku zaraďovať v danom ročníku s časovou dotáciou jedna hodina týždenne, lebo by sa

veľmi ťažko podarilo splniť vytýčené ciele na požadovanej úrovni. Navrhuje sa riaditeľom

škôl minimálnu týždennú dotáciu predmetu doplniť z voliteľných hodín určených na školský

vzdelávací program tak, aby sa vyučovaniu fyziky na 2. stupni základnej školy venovalo

aspoň 6 hodín týždenne. Na predmet fyzika nadväzujú v rámci školského vzdelávacieho

programu rozširujúce hodiny fyziky a vyučovacie predmety obsahovo a tematicky blízke

fyzike.

CIELE

Intelektuálna oblasť

vedieť vysvetliť na primeranej úrovni prírodné javy v bezprostrednom okolí a vedieť

navrhnúť metódy testovania hodnovernosti vysvetlení,

rozvíjať schopnosti myslieť koncepčne, kreatívne, kriticky a analyticky,

vedieť aplikovať logické postupy a kreativitu v skúmaní javov v bezprostrednom

okolí,

vedieť získavať, triediť, analyzovať a vyhodnocovať informácie z rozličných

vedeckých a technologických informačných zdrojov,

III / 4

využívať informácie na riešenie problémov, efektívne rozhodnutia a pri rozličných

činnostiach,

vedieť rozlíšiť argumenty od osobných názorov, spoľahlivé od nespoľahlivých

informácii,

vedieť obhájiť vlastné rozhodnutia a postupy logickou argumentáciou založenou na

dôkazoch,

vedieť analyzovať vzájomné vzťahy medzi vedou, technikou a spoločnosťou.

Schopnosti a zručnosti

porovnávať vlastnosti látok a telies pozorovaním aj pomocou meradiel fyzikálnych

veličín,

nájsť súvislosti medzi fyzikálnymi javmi a aplikovať ich v praxi,

využívať každú príležitosť na rozvíjanie logického myslenia,

vedieť pripraviť, uskutočniť aj vyhodnotiť jednoduchý fyzikálny experiment,

dodržiavať pravidlá bezpečnosti práce počas experimentovania,

trénovať schopnosť sústredene pracovať a trpezlivo sa dopracovať k výsledku,

vynakladať na dosiahnutie cieľa maximálne úsilie a zvládať prípadný neúspech,

zdokonaľovať sa v komunikácii so spolužiakmi, vedieť pracovať v skupinách,

vedieť správne formulovať aj otázky aj odpovede, ale aj počúvať druhých. Dokázať

obhájiť svoj názor a nehanbiť sa priznať vlastnú chybu

riešiť problémové situácie,

vedieť nájsť, získať a spracovať informácie z odbornej literatúry a iných zdrojov aj ich

kriticky zhodnotiť z hľadiska ich správnosti, presnosti a spoľahlivosti.

Postojová oblasť

naučiť žiakov pristupovať k riešeniu problémov,

byť otvoreným k novým objavom, vedeckým a technickým informáciám,

vzbudiť u žiakov záujem o prírodu, prírodné vedy a svet techniky,

snažiť sa pochopiť fyzikálne zákony a využívať ich vo svojom živote, lebo človek je

súčasťou prírody, v ktorej platia fyzikálne zákony,

osvojiť si a rozvíjať schopnosť cielene experimentovať, lebo experiment je jednou zo

základných metód aktívneho poznávania vo fyzike a rozvíja nielen manuálne

zručnosti, ale aj rozumové schopnosti,

vytvárať pozitívny vzťah žiakov k procesu poznávania a zdokonaľovania svojich

schopností.

III / 5

Sociálna oblasť

uvedomiť si poslanie prírodných vied, ako ľudského atribútu na vysvetlenie reality

nášho okolia,

uvedomiť si možnosti, ale aj hranice využitia vedy a techniky v spoločnosti,

vedieť kriticky posúdiť úžitok a problémy spojené s využitím vedeckých poznatkov

a techniky pre rozvoj spoločnosti,

vedieť sa učiť, komunikovať a spolupracovať v tímoch,

vedieť sa rozhodovať,

byť autoregulatívny napr. pri dodržiavaní pracovnej disciplíny, vlastnom

samovzdelávaní,

mať cit pre hranice vlastných kompetencií a svoje miesto spoločnosti.

III / 6

VZDELÁVACIE STRATÉGIE

predmetové kompetencie

žiak bude

schopný

porovnávať vlastnosti látok a telies pozorovaním aj pomocou

meradiel fyzikálnych veličín,

nájsť súvislosti medzi fyzikálnymi javmi a aplikovať ich v praxi

využívať každú príležitosť na rozvíjanie logického myslenia

vedieť pripraviť, uskutočniť aj vyhodnotiť jednoduchý fyzikálny experiment

dodržiavať pravidlá bezpečnosti práce počas experimentovania

trénovať schopnosť sústredene pracovať a trpezlivo sa dopracovať k výsledku

vynakladať na dosiahnutie cieľa maximálne úsilie a zvládať prípadný neúspech

zdokonaľovať sa v komunikácii so spolužiakmi, vedieť pracovať v skupinách

žiak sa

naučí

vedieť správne formulovať aj otázky aj odpovede, ale aj počúvať druhých

dokázať obhájiť svoj názor a nehanbiť sa priznať vlastnú chybu

riešiť problémové situácie

poznávacie (kognitívne) kompetencie

žiak sa

naučí

používať kognitívne operácie

formulovať a riešiť problémy, používať stratégie riešenia

uplatnovať kritické myslenie

nájsťsi vlastný štýl učenia a vedieť sa učiť v skupine

myslieť tvorivo a uplatniť jeho výsledky

kompetencie k celoživotnému učeniu sa

žiak sa

naučí

naučiť žiakov pristupovať k riešeniu problémov

byť otvoreným k novým objavom, vedeckým a technickým informáciám

vzbudiť u žiakov záujem o prírodu, prírodné vedy a svet techniky

snažiť sa pochopiť fyzikálne zákony a využívať ich vo svojom živote, lebo človek

je súčasťou prírody, v ktorej platia fyzikálne zákony

osvojiť si a rozvíjať schopnosť cielene experimentovať, lebo experiment je

jednou zo základných metód aktívneho poznávania vo fyzike a rozvíja nielen

manuálne zručnosti, ale aj rozumové schopnosti

vytvárať pozitívny vzťah žiakov k procesu poznávania a zdokonaľovania svojich

schopností

komunikatívne a sociálno-interakčné kompetencie

žiak sa

naučí

tvoriť, prijať a spracovať informácie

vyhľadávať informácie

formulovať svoj názor a argumentovať

efektívne využívať dostupné informačno-komunikačné technológie

prezentovať sám seba a výsledky svojej práce

správne vytvoriť a prezentovať jednoduchý projekt

interpersonálne a intrapersonálne kompetencie

žiak sa

naučí

akceptovať skupinové rozhodnutia

kooperovať v skupine

tolerovať odlišnosti jednotlivcov a iných

diskutovať a viesť diskusiu o odbornom probléme

regulovať svoje správanie

vytvárať si vlastný hodnotový systém

kompetencie v oblasti informačných a komunikačných technológií

žiak sa

naučí

používať základné postupy pri práci s textom, prezentáciou a grafickým prostredím

využívať IKT pri vyhľadávaní, spracovávaní a kritickom posudzovaní informácií

III / 7

kompetencia uplatňovať základ matematického myslenia

žiak sa

naučí

používať matematické modely priestorového myslenia a prezentácie (vzorce,

modely, štatistika, blokdiagramy, grafy, tabuľky),

kultúrne kompetencie

žiak sa

naučí

mať cit pre hranice vlastných kompetencií a svoje miesto spoločnosti

byť tolerantný a empatický k prejavom iných kultúr

kompetencia riešiť problémy

žiak sa

naučí

navrhovať rôzne postupy a uplatňovať vhodné metódy pri riešení problémov

byť otvoreným k získavaniu a využívaniu rôznych postupov

vedieť sa učiť, komunikovať a spolupracovať v tímoch,

pracovné kompetencie

žiak sa

naučí

využívať tvorivosť a samostatnosť pri riešení projektových úloh

byť flexibilným a schopným prijať a zvládať zmeny

III / 8

OBSAH VYUČOVANIA

Fyzika v 6.ročníku

Tematický celok Časová

dotácia

Obsahový štandard

Výkonový štandard

Medzipredmetové

vzťahy,

prierezové témy Téma Pojem

Vlastnosti

kvapalín a plynov

7 Vlastnosti kvapalín

Využitie vlastností kvapalín

Meranie objemu kvapalín

odmerným valcom

Jednotky objemu 1 ml, 1 l

Vlastnosti plynov

Využitie vlastností plynov

Tekutosť ako spoločná

vlastnosť kvapalín a plynov

Zhrnutie vlastností kvapalín a

plynov

Teleso, látka,

kvapalina, vodováha,

stlačiteľnosť,

rozpínavosť,

objem, liter, odmerný

valec,

plyn, tlak,

zrážkomer,

deliteľnosť,

tekutosť,...

Overiť jednoduchým experimentom

vlastnosti kvapalín, plynov a pevných telies

Porovnať a vybrať spoločné a rozdielne

vlastnosti kvapalín, plynov a pevných telies

Rozlíšiť merateľné a nemerateľné

vlastnosti telies

Správne použiť pojem fyzikálna vlastnosť

Použiť stratégiu riešenia problémov

predpoklad –experiment –

potvrdenie/nepotvrdenie predpokladu

BIO, CHE,

OSR, OŽZ

Vlastnosti

pevných telies

6 Krehkosť, tvrdosť, pružnosť,

deliteľnosť

Meranie hmotnosti telies

Jednotky hmotnosti 1 g, 1 kg

Objem telies

Určovanie objemu geometricky

pravidelných a nepravidelných

telies

Dĺžka. Odhad dĺžky

Jednotky dĺžky 1 m, 1 mm,

Krehkosť, tvrdosť,

pružnosť, deliteľnosť,

tvárnosť, váhy,

hmotnosť,

kilogram, gram, tona,

objem,

odmerný valec,

kubický meter,

meradlo, stupnica

Vykonať zápis nameranej hodnoty

fyzikálnej veličiny.

Zaznamenať pozorovania a namerané

hodnoty fyzikálnych veličín do tabuľky.

INF, MAT,

MEV, TPPZ, FNG

III / 9


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


1 cm, 1 km

Rozdielne a spoločné vlastnosti

kvapalín, plynov a pevných

telies

Zhrnutie vlastností pevných

telies

meradla,

rozsah stupnice,...

Zostrojiť graf lineárnej závislosti a použiť

graf napr. pri odhade dĺžky.

INF, MAT,

MEV, TPPZ

Správanie telies

v kvapalinách

14 Meranie objemu a hmotnosti

telies plávajúcich, vznášajúcich

a potápajúcich sa vo vode

Určenie podielu m/V

Pojem hustota. Jednotky

hustoty g/cm3, kg/m

3

Vzťah medzi objemom a

hmotnosťou telies zhotovených

z rovnakej látky

Odčítanie hodnoty hustoty látky

z grafu

Experimentálne určenie hustoty

rôznych kvapalín

Meranie vytlačeného objemu

vody plávajúcimi telesami a

potápajúcimi sa telesami

Porovnanie hmotnosti telies

plávajúcich v kvapaline

s hmotnosťou vytlačenej

kvapaliny

Ponor, potopiť sa,

vznášať sa, plávať,

hustota, kilogram na

meter kubický,...

Postupovať podľa návodu stratégiou:

formulovanie.

Problému – vyslovenie hypotézy –

realizácia.

Pokusov a meraní – spracovanie, posúdenie

a interpretovanie výsledkov meraní.

Zostrojiť graf hustoty pre telesá z rovnakej

látky.

Určiť z grafu hodnotu hustoty.

Aplikovať zistenie, že hmotnosť telesa

plávajúceho v kvapaline a hmotnosť

telesom vytlačeného objemu kvapaliny sú

rovnaké.

INF, MAT,

MEV, TPPZ

INF, MAT,

III / 10


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Porovnanie hmotnosti

potápajúcich sa telies

s hmotnosťou vytlačenej

kvapaliny

Skúmanie objemu a hmotnosti

vytlačenej kvapaliny pri

ponáraní plávajúceho telesa

v kvapalinách s rôznou hustotou

Prakticky určiť hustotu malých telies.

Pracovať s tabuľkami MFCHT.

Identifikovať neznámu látku podľa jej

hustoty.

MEV, TPPZ

Správanie telies v

plynoch

2 Pozorovanie správania sa

mydlových bubliniek vo

vzduchu a v plyne s väčšou

hustotou ako má vzduch

Hustoty plynov

hustota plynov

Riešiť jednoduché výpočtové úlohy

Vysvetliť vybrané javy z bežného života

pomocou hustoty

INF,

OSR, TPPZ

Prezentácia

projektu

2 Jednotky a meradlá

Získavať informácie k tvorbe projektu

Tvorivo využiť získané poznatky

a informácie na vypracovanie projektu

Podieľať sa na práci v skupine

Prezentovať a obhájiť svoju prácu pred

kolektívom triedy

Vedieť ohodnotiť vlastnú prácu a prácu

druhých, tvorivo aplikovať vedomosti

počas riešenia projektov

INF,

TPPZ, MEV, OSR

Praktické

cvičenia

2 Meranie vytlačeného objemu

vody

Objem plynu


Vyhodnotiť pozorovaný jav INF,

TPPZ, MEV

III / 11

Fyzika v 7. ročníku


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Teplota.

Skúmanie

premien

skupenstva

látok

15 Meranie času

Jednotky času 1 s, 1 min, 1 h

Meranie teploty. Jednotka teploty

1 °C

Modelovanie zostrojenia

Celsiovho teplomera

Kalibrácia teplomera

Zostrojenie grafu závislosti

teploty od času z nameraných

hodnôt

Skúmanie premeny skupenstva:

kvapaliny na plyn (vyparovanie,

var)

Bod varu

Tlak vzduchu a var


vodnej pary na vodu

(kondenzácia)

Zisťovanie teploty rosného bodu

Modelovanie dažďa


topenia a tuhnutia napr. ľadu,

parafínu

Zostrojenie grafu z nameraných

hodnôt

čas, sekunda, minúta,

hodina,

teplota, teplomer,

stupeň Celzia, teplotná

stupnica

bimetalický pásik,

kalibrácia

priemerné hodnoty

vyparovanie, var,

teplota varu

atmosferický tlak

kondenzácia,

skvapalňovanie,

rosný bod, hmla,

destilácia

kyslé dažde, zrážkomer

topenie, teplota topenia,

kryštalické a amorfné

látky, tuhnutie, teplota

tuhnutia, sublimácia,

desublimácia,

Znázorniť reálny teplomer modelom

Analyzovať grafy

Vysvetliť priebeh čiary grafu

Porovnať dva grafy a z priebehu ich čiar

určiť ich spoločné a rozdielne znaky

Využiť PC pri zostrojovaní grafov

Vypracovať záznam údajov

z meteorologických pozorovaní

Navrhnúť tabuľku

Porovnať údaje v triede

Prezentovať údaje aj formou grafov

Navrhnúť experiment, ktorý by umožnil

zistiť hodnotu rosného bodu napr.

v triede .

Opísať kolobeh vody v prírode .

Modelovať vznik dažďa.

INF, CHE,

TPPZ, ENV, OŽZ,

FNG

Teplo 14 Odovzdávanie a prijímanie tepla

telesom

Teplo, výmena tepla,

kalorikum, fluidum,

Formou experimentu dokázať rozdielnu

fyzikálnu vlastnosť látok – vodivosť

MAT, INF,

III / 12


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Vedenie tepla

Zostrojenie kalorimetra z

jednoduchých pomôcok

Odhad a meranie výslednej

teploty pri výmene tepla medzi

horúcou a studenou vodou

Odhad a meranie výslednej

teploty pri odovzdávaní tepla

horúcimi kovmi (Cu, Al, Fe) vode

Zavedenie označenia Δt pre

rozdiel dvoch teplôt

Hmotnostná tepelná kapacita

Vzťah Q = c. m. Δt pre výpočet

tepla

Jednotka tepla 1 J

Stanovenie energetickej hodnoty

potravín formou ich spaľovania

Tepelné spaľovacie motory

kalorimeter, tepelný

vodič, tepelný izolant,

prúdenie, šírenie,

vedenie, tepelná

rovnováha,

odovzdávanie tepla,

hmotnostná tepelná

kapacita,

joule – jednotka tepla,

energia, kalória,

energetická hodnota,

spaľovací motor,...

tepla .

Dodržať podmienky platného

experimentu .

Odhadnúť výslednú teplotu pri

odovzdávaní tepla medzi horúcou a

studenou vodou .

Pracovať s tabuľkami MFCHT

Riešiť jednoduché výpočtové úlohy s

využitím vzťahu pre výpočet tepla.

Získať informácie o energetickej hodnote

potravín .

Opísať technologické postupy, napr.

spôsob stanovenia energetickej hodnoty

potravín spaľovaním .

Vysvetliť princíp činnosti tepelných

spaľovacích motorov.

Posúdiť negatívne vplyvy tepelných

spaľovacích motorov na životné

prostredie a spôsoby ich eliminácie.

OSR, TPPZ, MUV,

OŽZ, FNG, DOV

Prezentácia

projektu

2 Meteorologické pozorovanie Získavať informácie k tvorbe projektu.


a informácie na vypracovanie projektu.


kolektívom triedy.


druhých.

Tvorivo aplikovať vedomosti počas

riešenia projektov.

INF,

TPPZ, MEV, OSR

Praktické

cvičenia

2 Kalorimeter

Hmotnostná tepelná kapacita

Podieľať sa na práci v skupine.

Vyhodnotiť pozorovaný jav.

INF,

TPPZ, MEV

III / 13

Fyzika v 8. ročníku


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Svetlo 20 Slnečné svetlo a teplo

Svetelná energia a jej

premena na teplo,

ktorého veľkosť vieme

vypočítať

Porovnanie zdrojov

svetla – Slnka

a žiarovky

Dôkazy priamočiareho

šírenia sa svetla

Rozklad svetla. Farby

spektra

Absorbovanie a odraz

farieb spektra povrchmi

rôznej farby

Skladanie farieb

Odraz svetla. Zákon

odrazu

Lom svetla. Zákon

lomu. Dúha

Zobrazovanie

šošovkami

Chyby oka. Okuliare

Slnečné svetlo, teplo,

zdroj svetla,

priamočiare šírenie

svetla,

spektrum, skladanie

farieb, absorpcia farieb

spektra,

odraz svetla, zákon

odrazu svetla,

kolmica dopadu,

opticky redšie

a opticky hustejšie

optické prostredie,

lom svetla, zákon lomu

svetla,

ohnisko,

ohnisková vzdialenosť,

predmet, obraz,

spojka, rozptylka,

krátkozrakosť,

ďalekozrakosť,

lupa, okuliare,

ďalekohľad,...

Dokázať experimentom premenu svetla na teplo.

Navrhnúť jednoduchý experiment na rozklad

svetla.

Porovnať zdroje svetla – Slnko, žiarovka.

Navrhnúť experiment na dôkaz priamočiareho

Šírenie sa svetla.

Opísať absorbovanie a odraz farieb spektra od

Bieleho povrchu a farebných povrchov.

Opísať skladanie farieb.

Navrhnúť experiment na dôkaz platnosti zákona

odrazu svetla.

Navrhnúť experiment na dôkaz platnosti zákona

lomu svetla.

Znázorniť graficky zobrazenie predmetu

spojkou a rozptylkou.

Vysvetliť princíp použitia okuliarov pri

odstranovaní chýb oka.

Získavať informácie pre tvorbu projektu.

Správne citovať zdroje informácií.

Tvorivo využívať poznatky na vypracovanie

projektu.

Prezentovať a obhájiť svoju prácu v triede.

INF, BIO,

MEV, TPPZ,

OSR, OŽZ

Sila a pohyb.

Práca.

41 Vzájomné pôsobenie

telies, sila

Sila,

jednotka sily 1

Vysvetliť silu ako prejav vzájomného pôsobenia

telies.

III / 14


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Energia.

Jednotka sily 1 N

Gravitačná sila,

gravitačné pole

Výpočet sily, ktorou

Zem priťahuje telesá pri

svojom povrchu

(F = g.m)

Lineárna závislosť

gravitačnej sily

a hmotnosti telesa

Tažisko telesa a jeho

určenie

Pohybové účinky sily

Meranie času. Jednotky

času 1 s, 1 min, 1 h

Rovnomerný

a nerovnomerný pohyb

Dráha a rýchlosť

rovnomerného pohybu

(s = v.t, v = s/t)

Priemerná rýchlosť

Jednotky rýchlosti

1 m/s, 1 km/h

Grafické znázornenie

rýchlosti a dráhy

pohybu v čase

Deformačné účinky sily

Tlaková sila Tlak

(p=F/S)

Newton,

gravitačná sila,

ťažisko,

meranie času

jednotky času 1 s,

1 min, 1 h

rovnomerný pohyb,

nerovnomerný pohyb,

rýhlosť,

tlaková sila,

Archimedov zákon,

relatívnosť pohybu,

rýchlosť ako fyzikálna

Vysvetliť spôsob merania sily silomerom.

Stanoviť rozsah merania daným silomerom.

Vybrať pre dané meranie vhodný silomer.

Určiť chyby merania silomerom.

Zostrojiť graf lineárnej závislosti gravitačnej sily

a hmotnosti telesa.

Určiť ťažisko vybraných telies.

Zostrojiť graf lineárnej závislosti dráhy od času

pre rovnomerný priamočiary pohyb.

Zostrojiť graf konštantnej závislosti rýchlosti od

času pri rovnomernom priamočiarom pohybe.

Čítať údaje z grafu.

Riešiť výpočtové úlohy s využitím vzťahov pre

Rovnomerný priamočiary pohyb.

INF, BIO,

MEV, TPPZ,

OSR, OŽZ

III / 15


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Jednotky tlaku 1 Pa,

1 hPa, 1kPa

Mechanická práca

(W=F.s)

Jednotka práce 1 J

Práca na naklonenej

rovine [nepovinné]

Trenie. Trecia sila

Pohybová energia telesa

Polohová energia telesa

Vzájomná premena

pohybovej a polohovej

energie telesa

Zákon zachovania

energie

Zdroje energie. Fosílne

palivá. Tradičné

a netradičné zdroje

energie

Vodné elektrárne

Zvyšovanie spotreby

energie, z toho

vyplývajúce

veličina,

priemerná rýchlosť,

mechanická práca,

práca ako fyzikálna

veličina,

jednotka práce 1J,

naklonená rovina,

výkon ako fyzikálna

veličina,

trenie,

trecia sila,

meranie silomerom,

pohybová energia

telesa,

jednotka energie 1 J,

polohová energia

telesa,

definícia zákona

zachovania energie,

zdroje energie,

prírodné zdroje

energie,

elektráreň,

netradičné zdroje

energie,

alternatívne zdroje

energie,...

Aplikovať vzťah na výpočet tlaku a mechanickej

práce v jednoduchých výpočtových úlohách

Analyzovať situácie, v ktorých sa prejavujú

účinky trenia

Na jednoduchých príkladoch vysvetliť vzájomnú

premenu rôznych foriem energie a zákon

zachovania energie

Zaujať kladný postoj k opatreniam vedúcim

K úsporám energie

Získavať informácie pre tvorbu projektu z

rôznych zdrojov.

Správne citovať zdroje informácií.

Tvorivo využívať poznatky na vypracovanie

projektu.

Prezentovať a obhájiť svoj projekt v triede.

INF,

TPPZ, OSR,

OŽZ, REV

III / 16


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Prezentácia

projektu

2 Využitie slnečnej

energie

Získavať informácie k tvorbe projektu.

Tvorivo využiť získané poznatky a informácie

na vypracovanie projektu.


kolektívom triedy.

Vedieť ohodnotiť vlastnú prácu a prácu.

Druhých, tvorivo aplikovať vedomosti počas


INF,

TPPZ, MEV, OSR

Praktické

cvičenia

3 Zákon odrazu svetla

Priemerná rýchlosť

Vzájomná premena

pohybovej a polohovej

energie telesa


Vyhodnotiť pozorovaný jav. INF,

TPPZ, MEV

Poznámky:

Prierezové témy:

MUV – multikultúrna výchova

MEV – mediálna výchova

OSR – osobnostný a sociálny rozvoj

ENV – enviromentálna výchova

DOV – dopravná výchova

OŽZ – ochrana života a zdravia

TPPZ – tvorba projektu a prezentačné zručnosti

REV – regionálna výchova

Medzipredmetové vzťahy: BIO - biológia

CHE - chémia

INF - informatika

MAT - matematika

FNG – finančná gramotnosť

III / 17

STRATÉGIA VYUČOVANIA

Vyučovanie bude prebiehať v priestoroch: kmeňové triedy, počítačová učebňa, ďalšie

priestory školy, mimoškolské zariadenia, výrobné podniky, atómová elektráreň, výstava

Agrokomplex, Enviro. Žiaci budú podľa potreby delení na dve skupiny počas praktických

cvičení.

Zoznam projektov a praktických cvičení:

6. ročník:

Prezentácia projektu: Jednotky a meradlá

Praktické cvičenia:

1. Meranie vytlačeného objemu vody

2. Objem plynu

7. ročník:

Prezentácia projektu: Meteorologické pozorovanie


1. Kalorimeter

2. Hmotnostná tepelná kapacita

8. ročník:

Prezentácia projektu: Využitie slnečnej energie


1. Zákon odrazu svetla

2. Priemerná rýchlosť

3. Vzájomná premena pohybovej a polohovej energie telesa

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliadame na obsah vyučovania, na

individualitu žiakov a klímu triedy tak, aby boli splnené stanovené ciele a rozvíjali sa kľúčové

kompetencie žiakov pre daný predmet.

Pri výučbe využívame najmä:

riadený rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov)

výklad učiteľa

problémová metóda (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému)

rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie)

pozorovanie, pokus.

III / 18

UČEBNÉ ZDROJE:

Učebnica:

6. ročník:

doc. RNDr. Lapitková, V., Csc., doc. RNDr. Koubek, V., CSc. a kol.: Fyzika pre 6. ročník

základných škôl. EXPOL PEDAGOGIKA, s.r.o., 2010.

(schvaľovacia doložka MŠSR-2010-193/323-2:919)

7. ročník:

doc. RNDr. Lapitková, V., Csc., doc. RNDr. Koubek, V., CSc. a kol.: Fyzika pre 7. ročník

základných škôl a 2. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Didaktis, s.r.o., 2010.

(schvaľovacia doložka MŠVVaŠ SR 2010-200894/48911:4-919)

8. ročník:

Dočasne:

doc. RNDr. Kolářová, R., CSc., RNDr. Chytilová, M., prof. RNDr. Ing. Kluvanec, D., CSc.

a kol.: Fyzika pre 8. ročník základných škôl 8/A . Slovenské pedagogické nakladateľstvo,

Bratislava, 2001. (schvaľovacia doložka Ministerstvo školstva, mládeže a športu SR

2673/1991-20)

doc. RNDr. Kolářová, R., CSc., RNDr. Chytilová, M., prof. RNDr. Ing. Kluvanec, D., CSc.

a kol.: Fyzika pre 8. ročník základných škôl 8/B . Slovenské pedagogické nakladateľstvo,

Bratislava, 2001. (schvaľovacia doložka Ministerstvo školstva, mládeže a športu SR

2673/1991-20)

doc. RNDr. Janovič, J., PhD., RNDr. Chalupková, A., PhD., RNDr. Lapitková, A., PhD.:

Fyzika pre 9. ročník základných škôl. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava,

2000. (schvaľovacia doložka MŠ SR 2746/2000-41)

Pracovné zošity:

Mgr. Kelecsényi, P., Mgr. Maťovská, M.: Pracovný zošiť z fyziky pre 7. ročník základných

škôl a 2. ročník gymnázií s osemročným štúdiom. MAPA Slovakia Plus, s.r.o., 2010.

(ISBN 978-80-8067-245-4)

Pracovné listy: žiacke pracovné listy vytvorené učiteľom

Doplnková literatúra:

Doc. RNDr. Koubek, V., CSc. a kol.: Školské pokusy z fyziky. Slovenské pedagogické

nakladateľstvo, Bratislava, 1991.

(schvaľovacia doložka Rektorát UK v BA 8295/1991 C VIII/2)

školské pramene

IKT zdroje:

edukačné CD-ROM – Didakta Fyzika, DVD zo školských zdrojov, interaktívne encyklopédie

edukačný free-softvér/ mapy, interaktívna tabuľa, PC s pripojením na internet, dataprojektor

III / 19

HODNOTENIE ŽIAKOV:

Žiaci budú hodnotení známkou podľa hodnotiacich kritérií v súlade s Metodickým pokynom

MŠVVaŠ SR č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy a priebežne slovne. Súčasťou

hodnotenia budú aj projekty na vybrané témy a praktické cvičenia.

Hodnotiace kritériá:

Stupeň 1 (výborný): žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie

ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach.

Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení

jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny,

výstižný. Grafický prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne.

Stupeň 2 (chválitebný): žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a

vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri

intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti

a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí

samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má

občas nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický.

Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

Stupeň 3 (dobrý): žiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti

podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové

kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach

s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové

kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie

nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má

častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický.

Výsledky jeho činností sú menej kvalitné.

Stupeň 4 (dostatočný): žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia

poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj v ich využívaní. Pri riešení

teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú

podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny

aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite

výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne

nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

Stupeň 5 (nedostatočný): žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými

osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických

III / 20

a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je

nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani

na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov

jeho činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani

s pomocou učiteľa.

Samostatné krátke písomné práce budú po prebratí každého tematického celku.

Praktické cvičenia a projekt budú uskutočnené priebežne s učivom.

Pri samostatných prácach a projektoch budeme vychádzať z hodnotiacej škály:

dosiahnutý počet bodov v % známka

100% - 90% 1

89% - 75% 2

74% - 50% 3

49% - 25% 4

24% - 0% 5

III / 21

CHÉMIA

Školský vzdelávací program Enviráčik

ZŠ, Lehota144

Názov

predmetu Chémia

Časový

rozsah

výučby/

ročník

5.roč. 6. roč. 7. roč. 8. roč. 9.roč.

0,5 hod./týždeň

16,5 hod./rok

0,5 hod./týždeň

16,5 hod./rok

1 hod./týždeň

33 hod./rok

2 hod./týždeň

66 hod./rok

Stupeň

vzdelania ISCED 2

Forma

štúdia denná

Vyučovací

jazyk slovenský

CHARAKTERISTIKA

Predmet chémia vo vzdelávacej oblasti Človek a príroda svojim experimentálnym

charakterom vyučovania umožňuje žiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam chemických

javov a procesov. Obsah učiva tvoria poznatky o vlastnostiach a použití látok, s ktorými sa

žiaci stretávajú v každodennom živote. Sú to predovšetkým tieto oblasti: chémia potravín

a nápojov, kozmetiky, liečiv, čistiacich prostriedkov, atď.

Zvlášť významné je, že pri štúdiu chémie špecifickými poznávacími metódami si žiaci

osvojujú i dôležité spôsobilosti. Ide predovšetkým o rozvíjanie spôsobilosti objektívne

a spoľahlivo pozorovať, experimentovať a merať, vytvárať a overovať hypotézy v procese

riešenia úloh rôznej zložitosti.

Organickou súčasťou učebného predmetu chémia je aj systém vhodne vybraných

laboratórnych prác, ktorých správna realizácia si vyžaduje osvojenie si základných

manuálnych zručností a návykov bezpečnej práce v chemickom laboratóriu.

CIELE

Cieľom vyučovania chémie na základnej škole je oboznámiť žiakov s významom

poznatkov z chémie pre človeka, spoločnosť a prírodu, čo umožňuje u žiakov vytvorenie

pozitívneho vzťahu k učebnému predmetu chémia. Ďalším významným cieľom vyučovania

chémie na ZŠ je v čo najväčšej miere prispieť k splneniu všeobecných cieľov vzdelávania,

vytváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií prostredníctvom obsahu chémie.

Cieľom vyučovania chémie je podieľať sa na rozvíjaní prírodovednej gramotnosti,

v rámci ktorej je potrebné rozvíjať aj čitateľskú gramotnosť a prácu s odborným textom. Žiaci

by mali porozumieť odborným textom na primeranej úrovni a majú vedieť aplikovať získané

III / 22

poznatky pri riešení konkrétnych úloh. V rámci samostatnej práce majú byť schopní

samostatne získavať potrebné informácie súvisiace s chemickou problematikou z rôznych

informačných zdrojov (odborná literatúra, internet) a využívať multimediálne učebné

materiály.

Vyučovanie chémie na hodinách základného typu a laboratórnych cvičeniach

realizované metódami aktívneho poznávania, výraznou mierou prispieva k formovaniu

a rozvíjaniu logického, kritického a tvorivého myslenia žiakov, ktoré im umožňuje nachádzať

vzťahy medzi štruktúrou a vlastnosťami látok ako aj osvojenie dôležitých manuálnych

zručností.

Významným cieľom vyučovania chémie je aj oboznámenie sa žiakov s chemickými

látkami, ktoré pozitívne a negatívne ovplyvňujú život človeka (chemické aspekty racionálnej

výživy, vplyv alkoholu, nikotínu a iných drog na ľudský organizmus).

V predmete chémia si žiaci majú v dostatočnej miere osvojiť zručnosti a návyky

bezpečnej práce v chemickom laboratóriu. Potrebné je, aby žiaci dosiahli takú úroveň

pochopenia a zvládnutia učiva, aby vedeli využiť na hodinách získané vedomosti, spôsobilosti

a návyky v každodennom živote.

Ďalšie ciele

Identifikácia a správne používanie pojmov. Žiak vie správne používať základné

pojmy

a identifikovať ich v reálnych situáciách. Pritom nie je vhodné iba mechanické odrecitovanie

definícií. Vedomosť týchto pojmov žiak dokáže tým, že rozumie textu, v ktorom sa vyskytujú

a že ich aktívne používa v správnom kontexte.

Kvalitatívny popis objektov, systémov a javov a ich klasifikácia – žiak vie popísať

a poprípade načrtnúť objekt, systém alebo jav, ktorý pozoruje podľa skutočnosti, modelu

alebo nákresu vie popísať stavbu systému, vie nájsť spoločné a rozdielne vlastnosti látok,

predmetov alebo javov (napríklad uviesť hlavné rozdiely medzi kovmi a nekovmi).

Vysvetlenie javov – žiak vie vysvetliť niektoré javy pomocou známych zákonov alebo

pomocou jednoduchších javov

Predvídanie javov a určovanie kauzálnych súvislostí – žiak vie v jednoduchých

prípadoch predpovedať, čo sa v určitej situácii stane, rozhodnúť, či za určitých okolností je

daný jav možný alebo nie (napríklad určiť faktory, ktoré ovplyvňujú rýchlosť chemickej

reakcie).

Pozorovanie, experimentovanie, meranie a odhady – žiak vie zrealizovať

jednoduchý experiment podľa návodu, navrhnúť a zrealizovať jednoduchý experiment, ktorý

simuluje určitý jav, alebo dáva odpoveď na určitú otázku. Do tejto skupiny patria

III / 23

predovšetkým merania a odhady veľkosti niektorých veličín, zhromažďovanie a vhodné

usporiadanie údajov (napríklad zistiť, či roztok je kyslý, zásaditý alebo neutrálny).

Kvantitatívny popis – žiak vie vypočítať niektoré veličiny z iných. Vie

v jednoduchých prípadoch porovnať dve veličiny rovnakého druhu, určiť ako sa určitá

veličina mení. Vie určiť hodnotu niektorých veličín z grafu alebo z tabuľky alebo naopak.

Aplikácia vedomostí – žiak vie opísať niektoré prírodné alebo umelé systémy

a v jednoduchších prípadoch opísať aj princíp ich fungovania. Vie uviesť príklady aplikácie

určitých prírodných javov, rozhodnúť, kedy je daný jav výhodný a kedy nevýhodný. Vie

posúdiť dôsledky určitých javov alebo ľudskej činnosti z ekologického, ekonomického alebo

zdravotného hľadiska (napr. vysvetliť škodlivé účinky používania chloridu sodného

k zimnému posypu ciest).


predmetové kompetencie

žiak

bude

schopný

orientovať sa na rôznych mapách – podľa súradníc, obsahu, mierky

vytvoriť mentálnu mapu s použitím symbolov

získavať a interpretovať informácie z nesúvislých textov

čítať s porozumením odborný text

systematizovať získané poznatky do oblasti fyzickej a humánnej geografie

vysvetliť vznik prírodných javov so zameraním na vybrané regióny sveta

žiak sa

naučí

rozvíjať jednotlivé druhy gramotnosti/prírodovednú, čitateľskú, digitálnu

chápať vzájomné väzby v krajine ako základnú podmienky existencie ľudských aktivít


žiak sa

naučí

uvedomiť si potrebu učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a osobného rozvoja

uplatňovať rôzne stratégie učenia sa


žiak sa

naučí

efektívne využívať dostupné informačno-komunikačné technológie

prezentovať sám seba a výsledky svojej práce

správne vytvoriť a prezentovať jednoduchý projekt


žiak sa

naučí

osvojiť si zásady efektívnej spolupráce v skupine

využiť získané schopnosti a zručnosti pri oddychových aktivitách


žiak sa

naučí




žiak sa

naučí

používať matematické modely priestorového myslenia a prezentácie (výpočty, vzorce,

modely, grafy, tabuľky)

kultúrne kompetencie

žiak sa

naučí ceniť si a rešpektovať vedecké poznatky pochádzajúce z iných národov


žiak sa

naučí

navrhovať rôzne postupy a uplatňovať vhodné metódy pri riešení problémov

byť otvoreným k získavaniu a využívaniu rôznych postupov


žiak sa

naučí

využívať tvorivosť a samostatnosť pri riešení projektových úloh

byť flexibilným a schopným prijať a zvládať zmeny

III / 24

OBSAH VYUČOVANIA

Chémia v 6. ročníku


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Chémia okolo nás 14 Objavovanie chémie

v našom okolí

Chemické

laboratórium

Skúmanie vlastnosti

látok

chémia, látky, prírodné

suroviny, chemické

laboratórium, chemická výroba,

recyklácia,

piktogram, žieravina, horľavina,

ochranné pomôcky, skúmavka,

kadička, banka, kryštalizačná

miska, filtračný lievik, filtračný

papier, , držiak, kruh, svorka,

stojan, chladič, odparovacia

miska, krycie sklíčko, chemická

lyžička, kahan, tyčinka,

odmerný valec, pipeta,

skupenstvo, vôňa horľavosť,

farba, vzhľad, vôňa,

rozpustnosť, zohrievanie,

Žiak vie:

Vymenovať významné chemické závody vo

svojom okolí a priradiť im výrobok.

Chápať problematiku obmedzených zdrojov

surovín a dôležitosť ich hospodárneho

využitia.

Vysvetliť význam chemickej vedy, výroby,

výrobkov.

Chápať spoločenský dosah chémie – vedy

a výroby.

Získať kladný vzťah k prírode a zachovaniu

rovnováhy.

Osvojiť si pravidlá bezpečnosti práce a zásad

prvej pomoci.

Spoznávať laboratórne pomôcky a postupy.

Dodržiavať zásady bezpečnej práce v

chemickom laboratóriu a práce s chemickými

látkami v praxi.

Zistiť pozorovaním vlastnosti konkrétnych

látok.

BIO, GEO, MAT,

ENV, MEV, OŽZ,

TPPZ, REV

III / 25


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Chemicky čisté

látky(chemické látky )

a zmesi

Vodné roztoky

Metódy oddeľovania

zložiek zmesí

Látky nevyhnutné pre

náš život: voda a

vzduch

častica, tuhá, kvapalná a plynná

látka, teplota tuhnutia, topenia

a varu, zmes, chemické tabuľky,

rôznorodá a rovnorodá zmes,

vodný roztok, nasýtený roztok,

rozpúšťadlo,

usadzovanie, odparovanie,

filtrácia, destilácia, kryštalizácia

zrážková, povrchová, podzemná,

minerálna, pitná, úžitková,

odpadová, destilovaná voda,

čistenie vôd,

zrážanie(skvapalňovanie),

kolobeh vody, vodné dielo,

minerálne látky, ekologická

katastrofa,

hlavné zložky vzduchu,

skleníkové plyny, zdroje

Uviesť príklady látok rozpustných vo vode,

látok nerozpustných vo vode.

Využívať pozorovanie pri bežných

činnostiach.

Získavať a rozvíjať experimentálne zručnosti.

Rozpoznať chemicky čisté látky, rôznorodé

zmesi.

Poznať skupenstvá roztokov na základe ich

charakteristických vlastností.

Chápať vzťah medzi nasýteným a

nenasýteným roztokom, rozpustenou látkou

a rozpúšťadlom.

Poznať príklady základných metód

oddeľovania zložiek zmesí a ich využitie

v praktickom živote.

Poznať význam vody pre život človeka,

zvieratá a rastliny.

Poznať rozdelenie vôd podľa výskytu a

použitia.

Vysvetliť rozdiely medzi rôznymi druhmi vôd.

Poznať možnosti úpravy a čistenia vôd.

Poznať dôsledky znečistenia vôd.

Chápať význam vody.

BIO, VYV, INF,

MAT

OSR, MEV, OŽZ,

TPPZ, ENV, REV

III / 26


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


znečistenia ovzdušia, skleníkový

efekt, ozónová vrstva, ozónová

diera,

Poznať vzduch ako zmes chemických látok.

Vymenovať hlavné zložky vzduchu.

Chápať význam vzduchu a dôležitosť ochrany

ovzdušia.

Poznať príčiny vzniku ozónovej diery.

a skleníkového efektu a ich následky pre našu

planétu.

Poznať význam ozónovej vrstvy.

GEO, INF, MAT,

SJL, BIO

REV, TPPZ, ENV,

MEV, OSR, OŽZ,

FNG

Prezentácia

projektu

1 Voda a vzduch –

v čom spočíva ich

význam pre budúce

generácie



na vypracovanie projektu


kolektívom triedy.


druhých, tvorivo aplikovať vedomosti počas

riešenia projektov

GEO, BIO, MAT,

INF,

OSR, MEV, OŽZ,

ENV, TPPZ

Praktické cvičenia 2 1. Filtrácia

2. Kryštalizácia

Zhodnotiť pozorovaný jav.


TŽP, BIO, MAT,

FNG, ENV, OŽZ,

MEV, REV, OSR

TPPZ

III / 27



dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Premeny látok 14 Spoznávanie

chemických reakcií

v našom okolí

Fyzikálne deje

Chemické deje

Chemické reakcie

Zákon zachovania

hmotnosti pri

chemických reakciách

chémia, prírodná veda,

látka, teleso, premena látok, dej,

fyzikálny dej

chemická reakcia,

reaktant, produkt, celková

hmotnosť,

vzájomná reakcia, zahrievanie,

Uviesť príklady praktického využitia chémie.

Zaradiť chémiu medzi prírodné vedy.

Uviesť, čím sa chémia zaoberá.

Uviesť príklady chemickej výroby v svojom

okolí a vedieť jednoducho povedať význam

a prípadné riziká pre spoločnosť a pre

obyvateľov v okolí chemických závodov.

Rozpoznať u bežne známych dejov, či

dochádza k premenám látok.

Rozlíšiť telesá a látky.

Rozpoznať u bežne známych dejov, či ide

o fyzikálny dej

Vymenovať príklady fyzikálnych dejov.

Rozpoznať chemické deje.

Vymenovať príklady chemických dejov.

Rozlíšiť fyzikálny a chemický dej.

Chápať chemickú reakciu ako chemický dej.

Uviesť príklady chemických reakcií z bežného

života.

BIO, GEO, MAT,

FYZ,

REV, ENV, MEV,

OSR, OŽZ, TPPZ

III / 28


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Chemické zlučovanie

Chemický rozklad

Horenie

Požiar

sfarbenie, vzhľad, magnetické

vlastnosti, chemické zlučovanie,

hrdzavenie,

chemický rozklad,

horenie, horľavina, zápalná

teplota, podmienky horenia

požiar, hasiace prístroje,

hasiace látky,

Rozlíšiť reaktanty a produkty chemickej

reakcie na konkrétnych príkladoch.

Slovne zapísať schému chemickej reakcie

a vedieť schému správne prečítať.

Poznať zákon zachovania hmotnosti pri

chemických reakciách.

Rozlíšiť na príkladoch reakcie chemického

zlučovania a chemického rozkladu.

Poznať príklady chemického zlučovania

a chemického rozkladu v bežnom živote.

Slovne zapísať schému chemického


Chápať horenie ako chemický dej.

Vymenovať príklady horľavých a nehorľavých

látok a voľne predávaných horľavín.

Poznať zásady bezpečnosti pri práci s nimi.

Poznať tri podmienky, ktoré musia byť

splnené na horenie látok.

Poznať označenie horľavín.

Chápať požiar ako nežiadúce horenie.

Vedieť sa správať v prípade vypuknutia

požiaru.

Poznať telefónne číslo, ktoré združuje hasičov,

MAT, FYZ, DEJ,

INF

OŽZ, TPPZ, ENV,

MEV, OSR, MUV

III / 29


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Zmeny pri


Energatické zmeny pri


Rýchlosť chemických

reakcií

Faktory ovplyvňujúce

rýchlosť chemických

reakcií ( množstvo

reagujúcich častíc,

teplota, veľkosť

povrchu tuhého

reaktantu,

katalyzátory)

energatické zmeny, uvoľňovanie

tepla, spotrebúvanie tepla,

rýchlosť chemickej reakcie,

pomalé a rýchle reakcie, plynný

produkt, tuhý reaktant, sfarbenie

reagujúcich látok, ovplyvňovanie

rýchlosti chemických reakcií

zrážka častíc, minimálna energia,

orientované častice, vplyv

množstva reagujúcich častíc,

vplyv teploty, vplyv veľkosti

povrchu tuhého reaktatu, vplyv

katalyzátorov

záchrannú zdravotnícku službu a políciou -

112

Vedieť, kde sú v škole umiestnené hasiace

prístroje a hasiace zariadenia a poznať

umiestnenie únikových východov.

Vysvetliť podstatu hasenia horiacich látok.

Vymenovať niektoré hasiace látky(voda,

piesok, oxid uhličitý).

Opísať spôsoby správneho hasenia pri horení

konkrétnych látok.

Poznať reakcie, pri ktorých sa energia (vo

forrme tepla) spotrebuje s dôrazom na bežný

život.

Rozlišovať pomalé a rýchle reakcie.

Poznať príklady pomalých a rýchlych reakcií

v bežnom živote.

Vedieť, ktoré zrážky častíc spôsobia chemickú

reakciu.

Vedieť vymenovať faktory ovplyvňujúce

rýchlosť chemických reakcií.

Vedieť opísať vplyv množstva reagujúcich

častíc, teploty, veľkosti povrchu tuhého

reaktantu a katalyzátorov na rýchlosť

chemickej reakcie.

BIO, INF, GEO,

DEJ, TCHV,

TPPZ, OŽZ, MUV,

REV, MEV, OSR,

ENV,

III / 30


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Vymenovať príklady reakcií v bežnom živote,

ktorých rýchlosť regulujeme a vedieť ich

zdôvodniť.

INF, BIO, GEO,

MAT

TPPZ, OŽZ, ENV,

MEV, OSR, MUV,

FNG

Prezentácia

projektu

1 Požiar Získavať informácie a tvorivo ich spracovať.


Prezentovať a obhájiť svoju prácu.




INF, BIO,

REV, ENV, MEV,

OSR, OŽZ

Praktické cvičenia

2 1. Hasenie plameňa

oxidom uhličitým

2. Rýchlosť

chemických reakcií

s vplyvom

katalyzátora


Podieľať sa na práci v skupine. FYZ, BIO, MAT,

INF,

OSR, MEV, OŽZ,

ENV

III / 31



dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Úvod 1 Úvodná hodina chémia Uviesť príklady praktického využitia chémie

v živote ľudí.

BIO,

ENV, MEV

Opakovanie

2 Zmesi a chemicky

čisté látky

Chemické reakcie

chemicky čistá láka

- zmes:

- rôznorodá

- rovnorodá

chemická reakcia,

reaktant, produkt,

schéma chemickej reakcie,

zákon zachovania hmotnosti pri

chemických reakciách,

chemické zlučovanie,

chemický rozklad

Rozpoznať chemicky čisté látky a zmesi

(rôznorodé a rovnorodé zmesi).

Chápať chemickú reakciu ako chemický dej,

uviesť príklady chemických reakcií z bežného

života.

Rozlíšiť reaktanty a produkty,

slovne zapísať schému chemickej reakcie,

poznať zákon zachovania hmotnosti pri

chemických reakciách.

Rozlíšiť na príkladoch reakcie chemického


Poznať príklady chemického zlučovania

a chemického rozkladu v bežnom živote.

Zapísať slovne schému chemického


FYZ, BIO, MAT,

OSR, MEV, OŽZ,

ENV

Zloženie látok 7 Chemické prvky

a zlúčeniny

Atómy a chemické

prvky.

chemický prvok,

chemická zlúčenina

Častice látok

atóm

- elektrónový obal,

- jadro atómu,

Rozlíšiť prvky a zlúčeniny.

Opísať stavbu atómu.

Poznať označenie elektrického náboja,

protono óno elektrónov, neutrónov.

Napísať protónové čísla atómov.

Určiť počet elektrónov v atóme z hodnoty

III / 32


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Názvy a značky

chemických prvkov

Molekuly a chemické

zlúčeniny

Ióny.

Chemické vzorce

a oxidačné číslo

Chemická väzba

- protón, neutrón, elektrón,

protónové číslo

názvy prvkov,

značky prvkov

molekula,

chemický vzorec,

chemická zlúčenina

ión

- katión,

- anión

chemická väzba

- iónová väzba,

- kovalentná väzba,

- spoločný elektrónový pár –

väzbový pár

protónového čísla.

Poznať význam chemických značiek prvkov.

Poznať slovenské názvy a značky prvkov:

Ag, Al, Au, C, Ca, Cl, Cu, F, Fe, H, He, Hg, I,

K, Mg, Mn, N, Na, O, P, Pb, S, Se, Si, Zn

Vysvetliť vznik molekuly.

Rozlíšiť dvojatómové a viacatómové

molekuly.

Rozlíšiť molekuly prvkov a zlúčenín.

Poznať rozdiel medzi prvkom a zlúčeninou.

Poznať rozdiel medzi atómom a molekulou.

Vysvetliť použitie značiek a vzorcov pri

zápise prvkov a zlúčenín.

Vysvetliť vznik katiónu a aniónu.

Vedieť napísať schému vzniku iónov.

INF, BIO,

OSR, MEV, ENV,

OSR,

OŽZ, MUV

III / 33


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Poznať zápis náboja iónu.

Poznať zápis oxidačného čísla atómu prvku.

Chápať chemickú väzbu ako súdržné

pôsobenie medzi atómami.

Poznať funkciu elektrónov pri vzniku

chemickej väzby.

Vysvetliť na príkladoch látok NaCl a H2

vznik iónovej a kovalentnej väzby.

Chemické prvky 8 PTP

Kovy, polokovy

a nekovy

Vodík

Kyslík

periodická tabuľka prvkov

- skupiny,

- periódy,

kovy, polokovy a nekovy

vodík

zlúčeniny vodíka

kyslík,

zlúčeniny kyslíka

Poznať význam objavu periodickej sústavy

prvkov a meno autora (D. I. Mendelejev).

Určiť počet periód (radov) a skupín (stĺpcov)

v periodickej tabuľke prvkov.

Určiť umiestnenie (perióda a skupina)

konkrétneho prvku na základe hodnoty

protónového čísla.

Poznať vlastnosti kovov, polokovov

a nekovov dôležitých v bežnom živote.

Uviesť význam katiónov železa, horčíka

a vápnika pre ľudský organizmus a ich

potravinové zdroje.

Vymenovať základné vlastnosti (skupenstvo,

farba, reaktivita, atď.) a použitie vodíka,

poznať vodík ako biogénny prvok.

Vymenovať základné vlastnosti (skupenstvo,

MAT, INF, BIO,

FYZ, DEJ

TCHV,

MUV, MEV,

OSR, ENV, OŽZ,

OSR

III / 34


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Železo

Alkalické kovy

železo,

oceľ

alkalické kovy (Na, K), zlúčeniny

alkalických kovov

farba, reaktivita, atď.) a použitie kyslíka,

poznať kyslík ako biogénny prvok.

Poznať význam železa v priemysle.

Poznať železo ako biogénny prvok.

Poznať vlastnosti alkalických kovov.

Poznať sodík a draslík ako biogénne prvky

a ich potravinové zdroje.

BIO, TCHV, INF

REV, ENV, MEV,

OŽZ

Chemické

zlúčeniny

7 Voda

Oxidy

Kyseliny

Voda,

tvrdosť vody

oxidy,

významné oxidy a ich vlastnosti

kyseliny

- bezkyslíkaté,

- kyslíkaté,

Poznať rozdiely medzi tvrdou a mäkkou

vodou.

Poznať význam vody.

Určiť oxidačné čísla atómov prvkov

v oxidoch.

Aplikovať pravidlá tvorby vzorcov a názvov

oxidov.

Napísať a určiť názvy a vzorce CO, CO2,

N2O5, SO2, SO3, CaO.

Poznať oxidy, ktoré reakciou s vodou

spôsobujú kyslé dažde.

Poznať príčiny vzniku uvedených oxidov.

Poznať vplyv kyslých dažďov na životné

prostredie a možnosti obmedzenia ich vzniku.

Poznať zloženie kyselín.

Poznať rozdelenie kyselín.

Pomenovať ióny, ktoré vzniknú reakciou HCl

BIO, FYZ, INF,

VYV,

MEV, ERV, ENV,

OSR, TPPZ, OŽZ

III / 35


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Hydroxidy

Soli

- kyslosť roztokov,

- pH

hydroxidy,

zásaditosť roztokov

soli

s vodou.

Poznať výskyt a funkciu kyseliny

chlorovodíkovej v ľudskom organizme.

Poznať použitie kyseliny chlorovodíkovej,

dusičnej a sírovej.

Určiť prakticky, či je roztok kyslý alebo

neutrálny.

Vedieť, na čo slúži stupnica pH.

Vedieť pracovať s roztokmi indikátorov

a indikátorovými papierikmi.

Poznať pravidlá bezpečnej práce so

žieravinami.

Poznať zloženie hydroxidov.

Pomenovať ióny, ktoré vzniknú reakciou

NaOH s vodou.

Určiť pomocou univerzálneho indikátorového

papierika pH rôznych roztokov.

Vedieť aplikovať pravidlá tvorby vzorcov

a názvov hydroxidov.

Vedieť názvy a vzorce NaOH, KOH,

Ca(OH)2

Poznať zloženie solí.

Poznať významné soli.

VYV, BIO,

OŽZ, OSR, MEV,

ENV

III / 36


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Chemické reakcie 4 Chemické reakcie.

Chemické rovnice

Neutralizácia

Redoxné reakcie

chemické reakcie,

zákon zachovania hmotnosti,

chemické rovnice

Neutralizácia

oxidácia,

redukcia,

redoxné reakcie

Chápať chemickú reakciu ako dej, pri ktorom

sa látky menia.

Poznať zápis chemickej reakcie,

chemickú rovnicu, ako dôsledok platnosti

zákona zachovania hmotnosti.

Zapísať jednoduché reakcie chemickými

rovnicami.

Opísať neutralizáciu ako chemickú reakciu

kyseliny chlorovodíkovej s hydroxidom

sodným a zapísať ju chemickou rovnicou.

Chápať podstatu neutralizácie.

Pomenovať dej, pri ktorom sa oxidačné číslo

atómu zvyšuje.

Pomenovať dej, pri ktorom sa oxidačné číslo

atómu znižuje.

Poznať príklady redoxných reakcií z bežného

života.

MAT, INF, BIO,

FYZ

MEV, OSR, REV,

TPPZ, ENV

Prezentácia

projektu

2 Vzduch Získavať informácie k tvorbe projektu


na vypracovanie projektu


kolektívom triedy



INF,

MUV, OSR, REV,

TPPZ

III / 37


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


riešenia projektov

Praktické cvičenia 2 Filtrácia

Neutralizácia



INF,

TPPZ, MEV

Poznámky:

Prierezové témy:









Medzipredmetové vzťahy: SJL – slovenský jazyk a literatúra

BIO – biológia

TECH – technika

INF – informatika

MAT – matematika

VYV – výtvarná výchova

DEJ – dejepis


III / 38


Vyučovanie bude prebiehať v priestoroch: kmeňové triedy, počítačová učebňa. Žiaci

sa zúčastnia exkurzií v mimoškolských zariadeniach – hvezdáreň, výrobné podniky, výstava

Enviro a Mladý tvorca, prípadne Vedecký jarmok. Žiaci budú podľa potreby delení na dve

skupiny počas praktických cvičení.

6. ročník:

Prezentácia projektu: Voda a vzduch – v čom spočíva ich význam pre budúce generácie


1. Filtrácia

2. Kryštalizácia

7. ročník:

Prezentácia projektu: Požiar


1. Hasenie plameňa oxidom uhličitým

2. Rýchlosť chemických reakcií s vplyvom katalyzátora

8. ročník:

Prezentácia projektu: Vzduch


1. Filtrácia

2. Neutralizácia

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliadame na obsah vyučovania, na individualitu

žiakov a klímu triedy tak, aby boli splnené stanovené ciele a rozvíjali sa kľúčové kompetencie

žiakov pre daný predmet. Pri výučbe využívame najmä:


výklad učiteľa



pozorovanie, pokus

III / 39

UČEBNÉ ZDROJE:

Učebnica:

6. ročník: Mgr. Daniela Romanová, Ing. Emil Adamkovič, CSc., RNDr. Helena Vicenová,

RNDr. Veronika Zvončeková, Chémia pre 6. ročník ZŠ a 1. ročník gymnázií s osemročným

štúdiom. EXPOL PEDAGOGIKA, s.r.o.,2009.(schvaľovacia doložka MŠ SR CD-2009-

29720/37659-14:911).

7. ročník: RNDr. Helena Vicenová, RNDr. Veronika Zvončeková, Ing. Emil Adamkovič,

CSc , Mgr. Daniela Romanová , Chémia pre 7. ročník ZŠ a 2. ročník gymnázií s osemročným

štúdiom. EXPOL PEDAGOGIKA, s.r.o.,2010.(schvaľovacia doložka MŠ VVaŠ SR 2010-

13364/34177:4-919)

8. ročník: Ing. Emil Adamkovič, CSc., RNDr. Jela Šimeková, doc. Ing. Tibor Šramko, CSc..

Chémia 8, Stredoslovenské vydavateľstvo PLUS, a.s. Banská Bystrica,8. prepracované

vydanie 2000.(schvaľovacia doložka MŠ SR 2596/2000-41).

Ing. Emil Adamkovič, CSc., RNDr. Jela Šimeková, Chémia 9, SPN , 6. prepracované

vydanie, 2001.(schvaľovacia doložka MŠ SR 1295/2000-41).



RNDr. Helena Vicenová,RNDr. Mária Siváková, PhD., RNDr. Veronika Zvončeková,

Chémia pre 7. ročník ZŠ a 2. ročník gymnázií s osemročným štúdiom Cvičebnica. EXPOL

PEDAGOGIKA, s.r.o.,Bratislava,1. vydanie,2010.

RNDr. Daniela Joniaková, Pracovný zošit z chémie 1.SPN Bratislava, 1. Vydanie, 1998.

Ernst Greb, Ludwigsburg, Alfred Kemper, Sindelfingen, Gottfried Quinzler, Sindelfingen,

Nemecký originál preložila a upravila RNDr. Daniela Jonaková, CSc., Chémia pre základné

školy ako alternatívna učebnica chémie pre ZŠ, SPN, Bratislava, 1. Vydanie, 1995.(

schvaľovacia doložka MŠ SR 2090/95-211).

- časopisy: Mladý vedec, školské pramene

IKT zdroje:

- edukačné CD-ROM – Didakta Chémia,

- edukačný free-softvér, nástenné obrazy

- interaktívna tabuľa, PC s pripojením na internet, dataprojektor

HODNOTENIE ŽIAKOV:



hodnotenia bude aj celoročný projekt na vybranú tému a portfólio priebežných úloh a cvičení,

žiackych pracovných listov.

III / 40


































III / 41





Pri samostatných prácach a projektoch budeme vychádzať z hodnotiacej škály:


100% - 90% 1

89% - 75% 2

74% - 50% 3

49% - 25% 4

24% - 0% 5

III / 42

BIOLÓGIA

Školský vzdelávací program ENVIRÁČIK

Základná škola, Lehota 144

Názov

predmetu Biológia

Časový

rozsah

výučby/

ročník

5.roč. 6. roč. 7. roč. 8. roč. 9.roč.

2 hod./týždeň

66 hod./rok

1,5 hod./týždeň

49,5 hod./rok

1,5hod./týždeň

49,5 hod./rok

2 hod./týždeň

66 hod./rok

1 hod./týždeň

33 hod./rok

Stupeň

vzdelania ISCED 2

Forma

štúdia denná

Vyučovací

jazyk slovenský

CHARAKTERISTIKA

Predmet biológia umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch

s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým

a neživým zložkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie živej a neživej prírody ako

celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a život organizmov v ich

životnom prostredí. Orientuje sa na prejavy života a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie

základných súvislostí živých a neživých zložiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia

rôznych procesov. Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, využívať ich

v praktickom živote, rozvíjať aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho

zdravia. Základným štrukturálnym prvkom je špirálovité usporiadanie obsahu v jednotlivých

ročníkoch a tematických celkoch. Poznatky sa rozvíjajú na základe princípu od vonkajších

k vnútorným štruktúram vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach.

Učivo v 5. a 6. ročníku je usporiadané v nadväznosti na osvojené poznatky z nižšieho

stupňa vzdelávania a skúsenosti žiakov z vnímania prírodných objektov, vzťahov organizmov

a človeka v prírodnom prostredí. Štruktúra učiva je orientovaná na konkrétne prírodné celky,

poznávanie jednotlivých organizmov v nich žijúcich, triedenie a zovšeobecňovanie

poznatkov, s pozornosťou na potravové vzťahy a vzťahy k prostrediu, s postupným

prechodom na pochopenie vnútorných štruktúr. Usporiadanie učiva vedie k postupnému

poznávaniu zložitosti organizmov a postupne prehlbovať poznatky.

Usporiadanie učiva v 7. ročníku nadväzuje na predchádzajúci učebný systém

s rešpektovaním vzájomných súvislostí. Štruktúra učiva v 7. ročníku umožňuje plynulý

prechod k pochopeniu človeka ako biologického objektu a na základe anatomicko-

fyziologických poznatkov smeruje k pochopeniu princípov individuality, biologickej

III / 43

a sociálnej podstaty človeka, pochopeniu základných spoločenských vzťahov na základe

etických noriem, v prospech ich rozvoja. Štruktúra učiva umožňuje pochopenie a osvojovanie

si zdravého životného štýlu a ochranu pred škodlivými vplyvmi.

Štruktúra obsahu v 8. ročníku sa orientuje na dynamické hľadisko zloženia Zeme,

zemského povrchu, v súčinnosti so živými zložkami prírody. Predstavuje spolu

s vedomosťami nadobudnutými v nižších ročníkoch komplexný pohľad na prírodu a jej vývoj.

Nadväzne sa ďalej orientuje na poznanie vzťahov živej a neživej prírody so zameraním na

základné ekologické poznatky. Obsah ročníka je vcelku zameraný na komplexné poznanie

a chápanie vzájomných vzťahov a súvislostí v prírode.

Obsah učiva v 9. ročníku je orientovaný na základné životné procesy z hľadiska

funkčných častí tela organizmov, poznatky o podstate života z hľadiska bunkovej štruktúry

a dedičnosti. Záver tvorí problematika životného prostredia, ktorá smeruje k pochopeniu

základných vzájomných vzťahov, vzťahov k prostrediu, s vyústením do poznania vzťahov

človeka k prírode

CIELE

Ciele sú zamerané na poznávanie živej a neživej prírody ako celku, čo predstavuje:

1. Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich.

2. Poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a vzájomných

vzťahoch ako súčastí celku.

3. Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného

pôsobenia prírodných procesov a javov.

4. Chápať základné biologické procesy vo väzbe na živé a neživé zložky prírody.

5. Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a využívať v praktickom

živote.

III / 44


kompetencie v oblasti prírodných vied

žiak

bude

schopný

Poznávať živé organizmy a ich význam v prírode a pre život človeka

Rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických aktivít, spracovávaní jednoduchých

správ z pozorovaní a jednoduchých školských projektov

Rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach

Identifikovať a správne používať základné pojmy

Objektívne opísať základné znaky biologických objektov a procesov

Vedieť vysvetliť podstatu javov, procesov a vzťahov

Predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať, experimentovať a odhadovať

Aplikovať poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach

žiak sa

naučí

rozvíjať jednotlivé druhy gramotnosti/prírodovednú, čitateľskú, digitálnu

chápať zložky životného prostredia, ich vzájomný vzťah, význam pre podmienky života

organizmov a človeka a faktory vplývajúce na kvalitu životného prostredia, zdravie a

spôsob života človeka a organizmov, základné hľadiská ochrany životného prostredia a

prírody


žiak sa

naučí

uvedomiť si potrebu učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a osobného rozvoja

uplatňovať rôzne stratégie učenia sa


žiak sa

naučí

vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme,

vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje

zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti

vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej štruktúry

vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy,

výsledky a ich využitie.


žiak sa

naučí

osvojiť si zásady efektívnej spolupráce v skupine

využiť získané schopnosti a zručnosti pri oddychových aktivitách


žiak sa

naučí




žiak sa

naučí

používať matematické modely priestorového myslenia a prezentácie ( modely, grafy,

tabuľky)


žiak sa

naučí

navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov, rozvíjať schopnosti a zručnosti pri

riešení praktických úloh, spracovávaní jednoduchých správ z pozorovaní a jednoduchých

školských projektov

využívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe zistení, skúmaní

alebo riešení úloh, predpokladať a určiť príčinné súvislosti

Samostatne podľa inštrukcií pozorovať, experimentovať a odhadovať


žiak sa

naučí

používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach, dodržiavať pravidlá

bezpečnosti a ochrany zdravia

využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky

rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach

aplikovať teoretické poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.

III / 45

OBSAH VYUČOVANIA

Biológia v 5. ročníku


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Príroda a život

okolo nás

2 Príroda a prírodniny

Metódy a prostriedky

skúmania v biológii

Živé a neživé prírodniny,

organické látky,

pozorovanie, pokus, lupa,

mikroskop, ďalekohľad,

vyživovacie orgány,

bezstavovce, stavovce

Žiak vie:

Rozlíšiť na príklade živú a neživú prírodninu.

Predviesť využitie lupy pri pozorovaní prírodniny.

Uviesť na príklade význam a využitie mikroskopu.

Ukázať na mikroskope okulár, objektív a zrkadlo.

MAT,

OSR, MEV, OŽZ,

ENV

Život v lese

22 Les.

Štruktúra lesa

Život a zmeny lesa

počas roka

Závislosť, etáže,

potravové reťazce

Uviesť príklad rastliny a živočícha žijúcich v lese.

Pomenovať podľa schémy vrstvy lesa.

Opísať zmeny lesa v ročných obdobiach.

Zostaviť príklad potravového reťazca lesných

organizmov.

INF, MAT, VYV,

OSR, MEV, ENV,

OŽZ, MUV

Dreviny v lese

Ihličnaté a listnaté

stromy

Kry

Poznávanie, život

drevín počas roka

Význam pre život v lese

ihličnatý, listnatý strom,

ker, úkryt, humus,

anorganické látky,

organické látky, kyslík,

Poznať základnú stavbu ihličnatého a listnatého

stromu. Určiť názov stromu podľa šišky a vetvičky,

podľa listu alebo plodu. Uviesť význam stromov pre

život organizmov a ľudí. Rozlíšiť strom a ker.

Pomenovať dva lesné kry. Uviesť význam krov pre

život organizmov. Uviesť príklad živočícha

živiaceho sa listami, semenami (plodmi) lesných

drevín.

Mikroskopické a

nekvitnúce byliny v lese pôdne baktérie, bunka, Uviesť význam pôdnych baktérií v lese.

Kvitnúce byliny v lese.

Poznávanie, život počas

roka Význam pre život

v lese

pakorienky, pabyľka,

palístky, výtrusy, byliny,

živiny,

Vysvetliť prítomnosť zelených povlakov na

stromoch. Rozlíšiť mach a papraď. Význam machov

a papradí v lese. Opísať základnú stavbu tela

kvitnúcej byliny. Poznať na ukážke tri lesné kvitnúce

byliny. Uviesť príklad jedovatej a liečivej rastliny.

Uviesť význam bylín pre život lesa.

III / 46


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Huby a lišajníky v lese

Poznávanie jedlých

a jedovatých húb

spolužitie stromov

a húb

Pomoc pri otrave

hubami. Význam v lese

Podhubie, plodnica,

hlúbik, klobúk, lupeň,

rúrka, závoj, prsteň,

spolužitie (symbióza)

Poznať dve jedlé a dve jedovaté huby. Prvá pomoc

pri otrave hubami. Rozpoznať lišajník od iných

organizmov. Význam húb a lišajníkov v prírode

INF, MAT,VYV,

OSR, MEV, ENV,

OŽZ, MUV

Lesné bezstavovce

Poznávanie podľa

vonkajších znakov

a životných prejavov

Význam v lese

Bezstavovce, opasok,

štetiny, schránka(ulita),

viečko,

Poznať slimáka a dážďovku -vonkajšie znaky,

potrava, jej prijímanie, spôsob pohybu .

Rozlíšiť križiaka, kliešťa a mravca. Nákazy kliešťom,

jeho odstránenie z kože. Uviesť príklad potravy

dvoch bezstavovcov. Význam bezstavovcov v lese

a škodlivosť pri premnožení. Vysvetliť na príklade

inštinkt.

Lesné obojživelníky

a plazy

Hlavohruď, klepietka,

hmatadlá, hrebienkovité

pazúriky, snovacia

bradavica, inštinkt,

parazit, zložené oči,

obojživelníky, šupiny,

štítky

Poznať skokana, jaštericu a vretenicu. Rozlíšiť

obojživelníka a plaza.

Uviesť príklad potravy obojživelníka a plaza.

Lesné vtáky. Lesné

cicavce

Poznávanie podľa

vonkajších znakov a

životných prejavov

Význam v lese

obrysové perie Uviesť tri vtáky žijúce v lese.

Význam dravcov a spevavcov v lese. Uviesť príklad

potravy dvoch lesných vtákov.

Pomenovať lesné cicavce. Uviesť príklad bylinožravého,

mäsožravého a všežravého cicavca.

Uviesť príklad potravy dvoch lesných cicavcov. Význam

cicavcov v lese.

III / 47


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Život vo vode

a na brehu

20 Voda a jej okolie

Význam kyslíka,

teploty a čistoty vody

pre život vodných

organizmov

kyslík, oxid uhličitý,

hustota, kolobeh vody,

Uviesť vlastnosti vody dôležité pre život organizmov.

Vysvetliť význam kyslíka pre vodné organizmy.

Uviesť príklad stojatej a tečúcej vody. Uviesť príklad

znečistenia vody a dôsledky pre život organizmov.

MAT, INF, GEO,

OSR, TPPZ, OŽZ,

ENV, REV

Rastliny žijúce vo vode

Poznávanie podľa

vonkajších znakov

Význam planktónu

a vodných zelených

rastlín Brehové

rastlinstvo

Mikroskopické

a drobné vodné

živočíchy. Poznávanie

podľa vonkajších

znakov a životných

prejavov, význam

Vodné bezstavovce

planktón, riasy ,kolónia,

brvy, nožný disk, pŕhlivé

bunky,

Vysvetliť význam mikroskopických rastlín pre život vo

vode. Poznať na ukážke bylinu žijúcu vo vode.

Vysvetliť škodlivosť premnoženia siníc pre zdravie

človeka. Vysvetliť príčinu premnoženia niektorých

organizmy v stojatej vode v lete.

Poznať na ukážke jednu brehovú drevinu a bylinu.

Uviesť význam brehových drevín a bylín.

Uviesť význam vodných živočíšnych mikroorganizmov.

Poznať na ukážke nezmara. Uviesť príklad potravy

črievičky a nezmara. Opísať spôsob obstarávania

potravy nezmara. Uviesť príklad vodného organizmu

živiaceho sa planktónom.

Poznať na ukážke vodného ulitníka a lastúrnika. Poznať

význam pijavice v medicíne. Poznať na ukážke raka.

Uviesť potravu pijavice. Zdôvodniť vplyv čistoty vody

na život raka. Uviesť príklad potravy vodného

bezstavovca.

Hmyz žijúci vo vode

a na brehu. Poznávanie

podľa vonkajších


prejavov, význam

Poznať jeden druh hmyzu žijúceho vo vode a jeden

druh žijúceho na brehu. Uviesť význam lariev hmyzu

pre vodné živočíchy.

Ryby. Poznávanie

podľa vonkajších


prejavov, význam

chvostová plutvička

Opísať prispôsobenie kapra životu vo vode. Uviesť

príklad ryby žijúcej v stojatej a tečúcej vode. Rozlíšiť

potravu bylinožravej a dravej ryby.

MAT, INF, GEO,

OSR, TPPZ, OŽZ,

ENV, REV

III / 48


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Živočíchy žijúce vo

vode a na brehu

Poznávanie podľa


životných prejavov,

význam

Žiabre, žiabrové viečka,

Plávacia blana, šupiny,

nepremokavá srsť,

plávacie blany, hlodavé

zuby,

Rozlíšiť na ukážke skokana a mloka. Opísať život

skokana vo vode a na brehu. Uviesť príklad potravy

skokana a užovky. Rozlíšiť vretenicu a užovku podľa

vonkajších znakov.

INF, DEJ, TŽP,

MUV, REV,MEV,

ENV, OSR, OŽZ,

FNG

Vodné vtáky

Poznávanie podľa



význam

spevavce,

Opísať prispôsobenie vtákov na plávanie, potápanie a

brodenie. Opísať spôsob prijímania potravy kačice

a labute. Uviesť príklad vtáka živiaceho sa drobnými

živočíchmi v plytkej vode. Uviesť príklad potravy

dravého vodného vtáka.

Vodné cicavce

Poznávanie podľa



význam

brodivce, Uviesť význam plávacích blán a chvosta vydry

a bobra. Uviesť príklad potravy bobra a vydry.

Opísať spôsob stavania obydlia bobra. Uviesť

význam vodných cicavcov.

Život na poliach

a lúkach

18 Polia, lúky, pastviny.

Druhová rozmanitosť,

vplyv ľudskej činnosti

vypaľovanie stromoradie,

medze

Rozlíšiť pole a lúku, zdôvodniť rozdiely. Vysvetliť

význam skupín drevín medzi lánmi polí. Zdôvodniť

nevhodnosť vypaľovania trávy. Ohrozenie

živočíchov rozoraním medzí a likvidáciou remízok.

Rastliny a huby na

lúkach

trávy, Poznať na ukážke tri lúčne byliny. Pomenovať jednu

liečivú lúčnu rastlinu.

Poznávanie podľa

vonkajších znakov,

život počas roka,

význam

Poznať hubu pečiarku podľa typických znakov.

Uviesť príklad živočícha živiaceho sa lúčnymi

bylinami. Uviesť význam lúčnych tráv.

Obilniny

zrno, steblo, krmovina,

strukovina, hľuzkové

baktérie,

Poznať na ukážke a pomenovať pšenicu, ovos

a kukuricu. Uviesť príklady významu obilnín pre

človeka. Uviesť príklad troch výrobkov z obilnín.

III / 49


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Krmoviny

Poznať a pomenovať na ukážke ďatelinu. Uviesť

príklad krmoviny, ako potravy hospodárskych

zvierat. Vysvetliť význam „zeleného hnojenia“.

Olejniny a okopaniny

Poznávanie, život počas

roka , význam pre

výživu človeka

a hospodárskych zvierat

olejniny, okopaniny,

škrob, hľuza,

Poznať na ukážke a pomenovať slnečnicu a repku.

Porovnať význam slnečnice, repky a repy. Poznať na

ukážke a pomenovať ľuľok zemiakový. Vysvetliť

význam zemiakovej hľuzy pre človeka.

Bezstavovce žijúce na

lúkach a poliach

Poznávanie podľa


život počas roka,

význam

hmyz, larva,

Uviesť význam dážďovky pre kvalitu pôdy. Dva

druhy hmyzu žijúceho na lúke a poli. Príklad hmyzu,

ktorý po premnožení ohrozuje pestované rastliny na

poli. Príklad živočícha, ktorý sa živí hmyzom na poli

alebo lúke.

Obojživelníky a plazy

žijúce na lúkach

a poliach. Poznávanie

podľa vonkajších

znakov, život počas

roka, význam

jedová žľaza,

Odlíšiť skokana a ropuchu podľa spôsobu pohybu.

Uviesť príklad potravy ropuchy.

Uviesť význam ropuchy a jašterice pre život na

lúkach a poliach.

Vtáky žijúce na lúkach

a poliach

Poznávanie podľa


život počas roka,

význam

pohlavná dvojtvarosť,

nekŕmivé vtáky, dravce

Poznať na ukážke tri vtáky žijúce na lúke a poli.

Uviesť význam jarabice a bažanta pre život na poli.

Preukázať na príklade význam dravých vtákov pre

život na poliach a lúkach.

Cicavce žijúce na

lúkach a poliach

Poznávanie podľa


život počas roka,

význam

hlodavce, potravový

vzťah,

Poznať na ukážke tri cicavce žijúce na lúke a poli.

Rozlíšiť zajaca a králika.

Usporiadať potravový vzťah hraboš, sokol, obilniny.

Uviesť dôsledky premnoženia hrabošov, myší

a sysľov na poli.

III / 50


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Prezentácia

projektu

1 1. Dreviny našej obce

2. Život vo vode a na

brehu

3. Rast obilniny

drevina, ekosystém,

obilnina,

Získavať informácie k tvorbe projektu

Tvorivo využiť získané poznatky a informácie na

vypracovanie projektu

Prezentovať a obhájiť svoju prácu pred kolektívom

triedy

Vedieť ohodnotiť vlastnú prácu a prácu druhých,

tvorivo aplikovať vedomosti počas riešenia projektov

INF, TPPZ, MEV,

REV, OSR

Praktické

cvičenia

3 1. Práca s mikroskopom

2.Poznávanie lesných

bylín

3. Práca

s encyklopédiou,

internetom: vodné

bezstavovce

mikroskop, objektív,

okulár, preparát,

encyklopédia,

bezstavovec,


Podieľať sa na práci v skupine INF, TPPZ,

OSR, MEV

III / 51



dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Život s človekom

a v ľudských

sídlach

17

Ľudské obydlia a ich

okolie ako životný

priestor organizmov,

vplyv ľudskej činnosti na

prispôsobovanie sa

organizmov prostrediu

Hospodárske zvieratá,

šľachtenie, zdomácnenie,

Rozlíšiť životné podmienky organizmov v ľudských

sídlach a okolí.

Uviesť význam zdomácňovania živočíchov

a význam kríženia rastlín a živočíchov pre človeka.

GEO, BIO, TŽP,

OSR, MEV, OŽZ,

ENV, REV, ENV,

TPPZ

Mikroorganizmy žijúce

s človekom. Poznávanie

a význam pre človeka

Mikroorganizmy, baktérie,

rozkladné, kvasné,

hľuzkové, parazitické,

Poznať prejavy škodlivosti parazitickej baktérie.

Opísať využitie mliečnych a kvasných baktérií.

Uviesť príklad využitia kvasinek.

Pestované rastliny

v záhradách

Plodová , cibuľová,

hlúbová a koreňová

zelenina,

Poznať zástupcov cibuľovej, hlúbovej, koreňovej,

strukovinovej zeleniny.

Na ukážke rozlíšiť a poznať 5 druhov zeleniny.

Vysvetliť význam zeleniny vo výžive člověka.

Pestované ovocné

stromy a kry Poznávanie

podľa listov, kvetov,

plodov

Význam ovocia pre

človeka

Malvice, kôstkovice

bobule,

odrody,

Podľa ukážky poznať 2 ovocné stromy, 2 rastliny

s drobným dužinatým ovocím.

Vysvetliť význam ovocia vo výžive človeka.

Nežiaduci spoločníci

človeka

Poznávanie podľa



potravových vzťahov,

význam

Zásady prevencie pred

šírením nákazy

hostiteľ, parazit, hnida,

vnútorný parazit

Uviesť príklad vnútorného a vonkajšieho parazita,

,zdôvodniť jeho škodlivosť, poznať 2 parazity,

znehodnujúce potraviny.

Poznať zásady ochrany pred vnútornými

parazitmi,s pôsob odstránenia vší z vlasov.

III / 52


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Včelárstvo, rybárstvo

a rybnikárstvo Spoločný

život včiel

Zásady chovu včiel a rýb

robotnica, trúd, matka,

larva, kukla, materská

kašička, propolis, včelí

jed, rekreačný a športový

rybolov,

Vedieť popísať význam včely matky, robotnice a

trúda v úli..

Poznať význam chovu včely, lovu a chovu rýb pre

zdravie človeka.

INF, DEJ, GEO,

HUV,

OSR, MEV, OŽZ,

ENV, REV, ENV,

TPPZ

Chovateľsky významné

vtáky Poznávanie podľa



potravových vzťahov,

význam Zásady chovu

Odlišnosť od voľne

žijúcich druhov

hydina, pohlavná

dvojtvarosť, hrabavá

a vodná hydina,

Pomenovať podľa ukážky samca a samicu kury,

kačice, husi a morky.

Na príklade kohúta a sliepky vysvetliť pohlavnú

dvojtvarosť.

Uviesť význam chovu kury, kačice, husi alebo

morky pre človeka.

Blízki pomocníci

človeka Poznávanie

podľa vonkajších znakov


spoločenské, lovecké,

služobné, pracovné

plemená,

Porovnať odlišnosti vonkajších znakov psa a

mačky.

Pomenovať na ukážke 1 plemeno psa.

Uviesť zásady chovu psa a mačky v domácnosti.

Uviesť príklad starostlivosti o drobné domáce

živočichy.

Zásady chovu

a spolunažívania

živočíchov a ľudí

v domácnosti

akvaristika,

trestný čin,

Rozpoznať samca, samicu a mláďa dvoch

hospodárskych zvierat.

Poznať na ukážke 3 druhy hospodárskych zvierat.

Zdôvodniť význam chovu jedného druhu

hospodárskeho zvieraťa.

Uviesť hlavné zásady chovu hospodárskych zvierat.

Chovateľsky významné

cicavce Poznávanie



Zásady chovu

hlodavé zuby, odstavča,

kanec, prasnica, ciciak,

dojnica, jalovica, jahňa,

jazdecké a ťažné kone

Rozlíšiť na ukážke myš a potkana.

Uviesť riziko výskytu myší a potkanov

v domácnosti.

Poznať spôsoby ochrany pred myšami a potkanmi.

III / 53


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Cicavce žijúce

s človekom Poznávanie


a prejavov

hlodavce, všežravý, Uviesť 2 bezstavovce žijúce v záhrade alebo v sade.

Riziká prenosu

nákazlivých chorôb,

ochrana a prevencia

deratizácia

Vysvetliť škodlivosť premnoženia niektorých

bezstavovcov.

Živočíchy v okolí

ľudských sídiel

Poznávanie podľa

vonkajších znakov

spevavce,

Opísať význam spevavých vtákov.

Poznať na ukážke troch spevavých vtákov, uviesť

príklad spevavého vtáka, ktorý sa živí hmyzom.

Riziká prenosu

nákazlivých ochorení,

ochrana a prevencia

Základná

štruktúra života

3

Rastlinná a živočíšna

bunka

Základná stavba

a funkcia častí bunky

životné procesy,

orgánčeky,

cytoplazmatická blana,

jadro, vakuola,

mitochondria, chloroplast,

cytoplazma, bunková

stena, mikroskop,

objektív, okulár,

Pomenovať časti rastlinnej a živočíšnej bunky.

Vysvetliť význam bunkového jadra a chloroplastu.

Určiť na ukážke zhodné a rozdielne znaky rastlinnej

a živočíšnej bunky.

INF, TCHV,

VYV,

MEV, ENV, TPPZ

Vnútorná

organizácia tela

organizmov

3

Nebunkové a jednoduché

bunkové organizmy

Stavba tela. Význam,

vplyv na človeka,

nákazlivé (infekčné)

ochorenia, prevencia

dedičná informácia, vírus,

bakteriálna nákaza,

tuberkulóza, tetanus,

salmonelóza, týfus, AIDS,

Porovnať stavbu vírusu a baktérie, rozhodnúť, či

pôvodcom nákazy chrípky, žltačky, angíny je vírus

alebo baktéria.

Uviesť príklad troch nákazlivých ochorení. Uviesť

možnosti predchádzania šíreniu vírusových a

bakteriálnych nákaz.

III / 54


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Jednobunkové

organizmy

brva, stiahnuteľná

vakuola, fotosyntéza,

delenie, spájanie

Rozlíšiť na ukážke stavbu tela jednobunkovej

rastliny a živočícha.

Zdôvodniť význam zeleného sfarbenia drobnozrnka

INF, DEJ, VYV,

GEO,

MEV, ENV,

TPPZ, OSR, OŽZ

Stavba tela

Mnohobunkové

organizmy Štruktúra tela

na príkladoch prebratých

rastlín a živočíchov

pletivo, tkanivo, sústava

orgánov

Pomenovať na ukážke črievičky hlavné časti tela.

Porovnať stavbu tela drobnozrnka a črievičky.

Priradiť pletivo a tkanivo k rastline a živočichovi.

Pomenovať orgány rastliny na ukážke,

určiť na ukážke štruktúry tela živočícha bunku,

tkanivo, orgán, sústavu orgánov.

Vnútorná stavba

tela rastlín a húb

12

Stavba tela nekvitnúcich

rastlín.

Machy a paprade

pakorienok, pabyľka

palístok, výtrusnica,

Poznať podľa obrázku časti tela machu.

Pomenovať na ukážke časti tela paprade., uviesť

význam výtrusov pre machy a paprade

Stavba tela kvitnúcich

rastlín

Koreň

Stavba, prijímanie živín

koreňom, význam pre

život rastliny

koreňové vlásky,

koreňová čiapočka, cievny

zväzok,

Rozlišiť na ukážke stavby koreňa pokožku, dužinu,

cievne zväzky, koreňové vlásky. Uviesť, ktoré

živiny prijíma rastlina koreňom, vysvetliť význam

koreňa pre rastlinu.

Stonka

Stavba stonky dreviny a

byliny, prúdenie látok

stonkou, význam stonky

pre život rastliny

kmeň, koruna, lyko,

letokruhy,

Roztriediť na ukážke dreviny a byliny podľa stavby

stonky.

Vysvetliť význam cievnych zväzkov v stonke.

Určiť na konáriku púčiky a vysvetliť ich význam.

Zdôvodniť význam stonky pre život rastliny.

III / 55


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


List

Stavba, fotosyntéza,

dýchanie, vyparovanie

vody – význam pre život

v prírode

čepeľ, stonka, žilnatina,

prieduchy, chlorofyl, oxid

uhličitý, organický,

postavenie listov,

Určiť na ukážke stavby listu dôležité časti pre

fotosyntézu.

Uviesť význam prieduchov v pokožke listu,

vymenovať látky, ktoré listy pri dýchaní zo vzduchu

prijímajú a ktoré do vzduchu vylučujú.

Uviesť význam listov pre prijímanie živín a

dýchanie.

BIO, VYV, GEO,

SJL,

REV, MEV, ENV,

TPPZ, OSR,

Kvet

Stavba kvetu, opelenie,

oplodnenie, význam pre

rozmnožovanie rastlín

kvetný obal, okvetie,

kalich, koruna, tyčinka,

peľové zrnko, piestik,

opelenie, oplodnenie,

semená, pohlavné

rozmnožovanie,

Rozlíšiť na ukážke kvetný obal, tyčinku a piestik.

Rozlíšiť dužinatý a suchý plod,

určiť na ukážke semena osemenie, zárodok, klíčne

listy.

Vysvetliť význam plodu a semena pre rastlinu,

živočíchov a človeka.

Plod a semeno Stavba

plodu a semena

Rozdelenie plodov,

význam pre

rozmnožovanie rastlín

(rozširovanie,

rozmnožovanie)

oplodie, osemenie, klíčny

list, zárodok,

zrno, nažka, oriešok,

suché, pukavé, nepukavé,

dužinaté,

Poznať význam peľového zrnka a vajíčka. Opísať

na schematickom nákrese opelenie kvetu.

Uviesť, kedy nastáva v kvete oplodnenie

Určiť na ukážke plodu oplodie a semeno

Vymenovať látky potrebné pre život rastliny,

pomenovať na ukážke rozmnožovacie

a vyživovacie orgány kvitnúcej rostliny. Pomenovať

orgány potrebné na príjem živín a dýchanie rostliny

Rastlinné telo. Súčinnosť

orgánov pre príjem živín,

prenos a vylučovanie

látok. Vplyv svetla,

vody, tepla a živín.

zemská príťažlivosť,

Pomenovať orgány, ktorými v rastline prúdia látky.

Pomenovať orgány, ktorými rastlina prijíma vodu a

živiny.

III / 56


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Huby s plodnicou

Rozlíšenie jedlých a

jedovatých húb podľa

typických znakov

sebestačnosť,

Rozlíšiť huby s výtrusnicami na lupeňoch a

v rúrkach

Opísať na ukážke stavbu jedlej huby s plodnico.,

Rozlíšiť na ukážke podľa stavby tela jedlú a

jedovatú hubu.

Kvasinky, plesne,

lišajníky. Stavba tela

kvasinky, plesne,

lišajníka.

podhubie, plodnica,

hlúbik, závoj, prsteň,

plachtička, pošva, lupeň,

rúrka, klobúk,

spolunažívanie(symbióza),

pučanie, výtrusnica

Rozlíšiť na ukážke stavby tela kvasinku a pleseň.

Uviesť význam výtrusnice plesne.

Opísať na ukážke stavbu tela lišajníka.

Vnútorná stavba

tela

bezstavovcov

7 Pŕhlivce – drobné vodné

živočíchy

nožný disk, pŕhlivá bunka,

tráviaca dutina,

Orgány a sústavy, ktoré

zabezpečujú funkcie tela

regenerácia,

Vedieť, ako nezmar prijíma potravu a dýcha, prečo

sa jeho nervová sústava nazýva rozptýlená.

Vysvetliť význam vajíčok a spermií nezmara,

význam púčikov zdôvodniť význam slova

obojpohlavný živočích

Ploskavce a hlístovce –

vnútorné parazity.



parazit, medzihostiteľ,

larva, uhor, tráviaca rúra,

análny otvor, oddelené

pohlavie,

Uviesť, v ktorej časti tráviacej sústavy človeka žije

pásomnica a hlísta, ako prijímajú potravu.

Opísať podľa ukážky, ako sa rozmnožuje pásomnica

alebo hlísta..

Vysvetliť nevyhnutnosť dostatočnej tepelnej úpravy

mäsa a umytia ovocia a zeleniny pred konzumáciou.

Mäkkýše – živočíchy so

schránkou



svalnatá noha, plášť, ulita,

tykadlá, drsný jazýček,

vnútornostný vak,

otvorená obehová sústava,

nervová uzlina,

Uviesť, kde má slimák uložené vnútorné orgány.

Porovnať podľa ukážky schránku slimáka

a škľabky,.

Vysvetliť, prečo je slimák obojpohlavný živočích.

III / 57


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


obojpohlavný živočích,

priamy vývin, vyvrhovací

otvor, lastúra, plášť, larva,

Pomenovať sústavu orgánov na prijímanie

a spracovanie potravy slimáka.

Porovnať dýchacie orgány slimáka a škľabky.

Obrúčkavce – živočíchy

s obrúčkami Orgány a

sústavy, ktoré


štetinky, sliz, zatvorená

obehová sústava,

rebríčková nervová

sústava, opasok, priamy

vývin,

Pomenovať orgán, ktorý umožňuje dažďovke

pohyb.

zdôvodniť názov zatvorenej obehovej sústavy

dážďovky.

Opísať, ako dýcha dážďovka.

Zdôvodniť názov rebríčkovej nervovej sústavy

dážďovky.

Opísať význam opasku dážďovky.

FYZ, CHE,

OŽZ, REV, MEV,

ENV, TPPZ, OSR

Článkonožce – živočíchy

s článkovaným telom.



článkonožce, pľúcny vak,

rúrkovité srdce, snovacie

bradavice, hlavohruď,

pancier, vonkajšia kostra,

klepetá chvostová

plutvička,

Vysvetliť význam jedovej žľazy pavúka.

Pomenovať sústavu, ktorá zabezpečuje u pavúka a

raka rozvádzanie kyslíka po tele. Uviesť orgán,

ktorý tvorí u raka vonkajšiu kostru.

Článkonožce – hmyz.



hmatadlá, hryzadlá,

zložené oči, hryzavé,

lízavé, cicavé, bodavo-

cicavé ústne ústroje,

vzdušnice

Porovnať dýchacie orgány pavúka a raka.

Uviesť podľa ukážky ústneho orgánu príklad

potravy hmyzu, podľa ukážky končatiny spôsob

pohybu hmyzu.

Uviesť orgán, ktorý zabezpečuje dýchanie hmyz.u.

Vysvetliť, prečo sa nervová sústava hmyzu nazýva

rebríčková.

III / 58


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Prezentácia

projektu

4 1. Moje domáce

zvieratko

2. Starostlivosť o vtáky

v zimnom období

3. Kvety v našej záhrade

4. Zeleň v okolí školy

,



vypracovanie projektu.


triedy.


tvorivo aplikovať vedomosti počas riešenia

projektov.

INF, BIO, VYV,

SJL,

OSR, MEV, ENV,

OŽZ, MUV,

TPPZ, REV

Praktické

cvičenia

4 1. Pozorovanie plesne

a kvasinky lupou

a mikroskopom

2. Pozorovanie buniek

pokožky cibule pod

mikroskopom

3. Pozorovanie stavby

tela a životné prejavy

črievičky

4. Pozorovanie

a rozlišovanie

vyživovacích

a rozmnožovacích

orgánov rastliny



Vedieť správne graficky znázorniť pozorovaný

objekt

MAT, INF, SJL,

VYV,

OSR, TPPZ, OŽZ

III / 59



dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Vnútorná stavba

tela stavovcov

12 Povrch tela

stavovcov

Viacvrstvová koža,

izolátor, zamša, štítky,

zástavica, kostrnka,

Poznať základnú stavbu kože a jej význam.

Uviesť príklad stavovca so šupinami, kožou,

štítkami a šupinami, perím a srsťou.

Uviesť význam kožných útvarov zástupcov

stavovcov.

Chápať súvislosť kožných útvarov vodných

a suchozemských stavovcov s prostredím

a spôsobom života.

Oporná a pohybová

sústava stavovcov

kostra, chrbtica, stavce,

lebka, rebrá, prsná kosť,

kostra končatín, plávanie

kráčanie plazenie, skákanie,

lietanie, šľacha, sval, letky,

kormidlové perá, behák,

ratica, kopyto,

Poznať základnú stavbu kostry rýb, obojživelníkov,

plazov, vtákov a cicavcov a jej význam.

Chápať závislosť stavby opornej sústavy od

spôsobu života a prostredia.

Rozlíšiť párnokopytníka a nepárnokopytníka na

ukážke kostry končatiny.

Pomenovať typy svalových tkanív stavovcov.

Poznať princíp činnosti dvojice svalov.

Uviesť príklady rôzneho pohybu stavovcov.

Tráviaca sústava

stavovcov

dvanástnik, podžalúdková

žľaza, kloaka, slez, bachor,

čepiec, kniha,

Určiť na ukážke základné orgány tráviacej sústavy

a ich význam.

Rozoznať podstatné odlišnosti tráviacej sústavy

zástupcov stavovcov a ich význam.

Porovnať podľa ukážky chrupu bylinožravého

a mäsožravého cicavca.

Uviesť príklad prežúvavého a neprežúvavého

cicavca.

Dýchacia sústava

stavovcov

kyslík, oxid uhličitý, žiabre,

kožné dýchanie, hrtan,

nozdry, priedušnica,

priedušničky, priedušky,

Pomenovať typické orgány dýchacej sústavy rýb,

obojživelníkov, plazov, vtákov, cicavcov a ich

význam.

Zdôvodniť spoločné a odlišné znaky dýchacej

FYZ, BIO, CHE,

INF,

OSR, MEV, OŽZ,

III / 60


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


pľúca, vzdušné vaky,

pľúcne mechúriky, pľúcne

vrecúško,

sústavy stavovcov a jej význam. ENV

Obehová sústava

stavovcov

zatvorená obehová sústava,

vlásočnice, žily, cievy,

predsieň, komora, malý

krvný obeh, veľký krvný

obeh

Poznať význam krvi, srdca a ciev stavovcov.

Zdôvodniť význam zatvorenej cievnej sústavy.

Močová sústava

stavovcov

odpadové látky,

vylučovacie orgány, stolica,

moč, pot, obličky,

močovody, močový

mechúr, močová rúra,

kloaka, psíčkari

Opísať základnú stavbu a význam orgánov močovej

sústavy rýb a obojživelníkov, plazov vtákov

a cicavcov. Pomenovať orgán, v ktorom sa krv

zbavuje tekutých odpadových látok

Regulačné sústavy

stavovcov

látková regulácia,

hormonálna, hormóny,

nervová regulácia, nervová

sústava, nervy, mozog,

miecha, neurón, dráždivosť,

nervový vzruch, reflex,

reflexný oblúk,

podmienený reflex,

nepodmienený reflex,

inštinkt

Pomenovať sústavy látkovej a nervovej regulácie.

Poznať orgány ústrednej a obvodovej nervovej

sústavy. Porovnať na ukážke predný mozog

stavovcov. Poznať vlastnosti nervovej bunky.

Opísať na ukážke priebeh reflexného oblúka.

Uviesť príklad nepodmieneného a podmieneného

reflexu stavovcov.

Zmyslové orgány

stavovcov

zmysly, zmyslové orgány,

zmyslové bunky, nosová

dutina, hmatové fúzy,

bočná čiara, vnútorné ucho,

stredné ucho,

Opísať uloženie a význam čuchu, hmatu, zraku

a sluchu zástupcov stavovcov a ich význam. Uviesť

príklad stavovcov s dobrým čuchom, dobrým

sluchom a dobrým zrakom.

Rozmnožovacia

sústava stavovcov

pohlavné orgány, samica,

samec, pohlavná

III / 61


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


dvojtvarosť, spermia,

vajíčko, semenníky,

nadsemenníky,

semenovody, pohlavný úd,

vaječníky, vajíčkovody,

semenovody, kloaka,

maternica, pošva

FYZ, BIO, CHE,

INF,

OSR, MEV, OŽZ,

ENV

Životné prejavy

a správanie

stavovcov

vrodené správanie,

inštinktívne správanie,

orientačné správanie,

sťahovanie vtákov,

potravové správanie,

komunikatívne správanie,

značkovanie, odpočinkové

a spánkové prejavy,

útekové správanie, párenie,

hniezdenie, staroslivosť

o mláďatá, sociálne

správanie, biologické

rytmy, zimný spánok,

získané správanie,

potravový reťazec,

Uviesť príklad pohlavnej dvojtvarosti stavovcov.

Pomenovať samčie a samičie pohlavné žľazy

a pohlavné bunky. Zdôvodniť odlišnosť obalov

vajíčok a vajec stavovcov. Porovnať spoločné

a odlišné znaky rozmnožovacej sústavy vtákov

a cicavcov.

Význam stavovcov

v prírode a pre

človeka

biologická rovnováha,

premnoženie, neprimerané

správanie

Uviesť príklad stavovca aktívneho v noci. Uviesť

príklad značkovania priestoru. Vysvetliť na príklade

inštinktívne správanie stavovca . Uviesť príklad

sťahovavého a stáleho vtáka.

Ohrozenia

stavovcov a ich

príčiny Ochrana

stavovcov

úbytok, ochrana

Uviesť príklad stavovca živiaceho sa hmyzom alebo

hlodavcami. Uviesť príklad stavovca, ktorý po

premnožení ohrozuje úrodu na poliach a potraviny

v domácnosti. Uviesť dopad úbytku dravých vtákov

a mäsožravých cicavcov v prírode.

Uviesť najčastejšie príčiny úhynu rýb

a obojživelníkov. Uviesť príklad ohrozenia

III / 62


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


životných podmienok vtáka alebo cicavca. Uviesť

príklad možnosti ochrany zástupcu stavovcov.

Poznať zástupcu chráneného obojživelníka, plaza,

vtáka a cicavca.

Človek a jeho telo

1

Ľudský organizmus

a ľudské

spoločenstvo

ľudské spoločenstvo,

populácia ľudí, schopnosti,

zručnosti, klimatické

podmienky, človek

rozumný, rasizmus,

Porovnať spoločné a odlišné znaky ľudského

a živočíšneho organizmu. Uviesť príklad typického

telesného znaku a schopnosti človeka.

Charakterizovať ľudské spoločenstvo a jeho

význam pre človeka. Poznať prejavy rasizmu a jeho

dôsledky.

INF, BIO,

OSR, MEV, ENV,

OŽZ, MUV

Povrch tela

a kožná sústava

1

Stavba a funkcia

kože

Starostlivosť

o kožu a jej

význam, Typické

poranenia kože,

zásady prvej

pomoci

koža, pokožka, pigment,

chlp, nervové zakončenie,

mazová žľaza,

daktyloskopia, hmatové

telieska, kožné útvary,

podkožné väzivo, zamša,

ultrafialové(UV) žiarenie,

rakovina kože, hygienické

zásady, tepelné poškodenia,

chemické poškodenia,

Pomenovať na ukážke vrstvy kože a ich časti, ktoré

zabezpečujú ochranu povrchu, telesnú teplotu,

vylučovanie, vodný režim a zmyslové podnety.

Pomenovať viditeľné kožné útvary na svojej koži.

Poznať hygienické zásady starostlivosti o kožu.

Uviesť aspoň tri príklady významu kože pre

človeka.

Zdôvodniť nevhodnosť opaľovania na prudkom

slnku.

Opísať postup prvej pomoci ošetrenia popáleniny

a omrzliny.

Predviesť ukážku ošetrenia odreniny.

MAT, INF, FYZ,

CHE,

OSR, TPPZ, OŽZ,

ENV, MEV

Oporná

a pohybová

sústava

5 Kosti

Stavba kosti a jej

význam

kosť, kostnatenie, kostra,

kĺb, hubovité kostné

tkanivo, súdržné kostné

tkanivo, kostná dreň, pevné

spojenie kostí, pohyblivé

spojenie kostí, väzivo,

chrupka,

Poznať základné látky, ktoré tvoria kosť a ich

význam.

Opísať stavbu kosti na ukážke.

Rozlíšiť na ukážke druhy pevného a pohyblivého

spojenia kostí.

Kostra osová kostra, kostra

končatín, lebka, chrbtica,

Pomenovať časti osovej kostry na ukážke. MAT, INF, FYZ,

III / 63


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


rebrá, hrudná kosť, kostra

končatín, hrudník, nosová

kosť, jarmová kosť, slzná

kosť, čeľusť, sánka, čelová

kosť, temenná kosť,

záhlavná kosť, spánková

kosť, klinová kosť, kostrč,

nosič, čapovec

Pomenovať tri kosti mozgovej časti a tri kosti

tvárovej časti lebky na kostre lebky.

Poznať základnú stavbu chrbtice.

Určiť na ukážke časti chrbtice.

Pomenovať časti kostry hrudníka.

Zistiť jednoduchým telesným pohybom časti kostry,

ktoré sa na ňom zúčastnili.

CHE, TŽV,

OSR, TPPZ, OŽZ,

ENV, MEV

Kostra končatín

pletenec hornej a dolnej

končatiny, kľúčna kosť,

ramenný kĺb, lopatka,

ramenná kosť, lakťový kĺb,

lakťová kosť, vretenná

kosť, panvová kosť

bedrový kĺb, stehnová kosť,

jabĺčko, píšťala, ihlica,

noha,

Rozlíšiť na kostre končatiny pletenec a kostru

voľnej končatiny.

Ukázať a pomenovať kosti hornej končatiny na

ukážke(vlastnej končatine).

Porovnať stavbu kostry ruky a nohy.

Svaly

hladké svalové tkanivo,

priečne pruhované svalové

tkanivo, kostrový sval,

srdcová svalovina, svalové

vlákno svalové vlákenko,

šľacha, snopec, glykogén,

Určiť na ukážke základné typy svalového tkaniva.

Porovnať činnosť hladkého a priečne pruhovaného

svalového tkaniva.

Opísať

na ukážke kostrového svalu jeho stavbu.

Zdôvodniť vlastnosti svalu na príklade ohnutia

a vystretia ruky v lakti.

Svaly človeka

svaly hlavy, krku, trupu,

končatín, mimické svaly,

žuvacie svaly, kývač hlavy,

veľký prsný sval,

medzirebrové svaly, brušné

svaly, lichobežníkový sval,

chrbtové svaly, sedacie

Určiť na ukážke aspoň tri svaly hlavy a krku, tri

svaly trupu a tri svaly hornej a dolnej končatiny.

Uviesť príklad významu aspoň troch svalov.

Predviesť jednoduché cviky na posilnenie svalov

hrudníka, chrbta, brucha a končatín.

III / 64


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


svaly

Starostlivosť

o opornú

a pohybovú sústavu

a ich význam

sedavý spôsob života,

životospráva

Zdôvodniť význam telesnej činnosti pre kostru

a svaly.

Poznať význam opornej a pohybovej sústavy.

Uviesť aspoň dva príklady poškodenia kostí

a svalov.

Predviesť postup prvej pomoci pri zlomení alebo

vykĺbení kostí.

Tráviaca sústava

2 Stavba a činnosť

orgánov tráviacej

sústavy

tráviaca sústava, slinné

žľazy, korunka, krček,

sklovina, zubovina, zubná

dreň, ďasno, koreňový

kanálik, trvalý, mliečny,

hltan, pažerák, žalúdok,

tenké črevo, hrubé črevo,

konečník, klky,

Opísať na ukážke stavbu tráviacej sústavy.

Pomenovať viditeľnú časť zuba v ústach. Určiť na

ukážke vnútorné časti zuba.

Rozlíšiť druhy zubov v chrupe.

Porovnať mliečny a trvalý chrup.

Uviesť základné funkcie orgánov tráviacej sústavy.

Zložky potravy

cukry, tuky, bielkoviny,

rastlinná, živočíšne,

vláknina, vitamíny, enzímy,

vstrebávanie, kilojoul

Vymenovať základné živiny v potrave. Zdôvodniť

význam bielkovín, tukov, cukrov, vitamínov, vody,

vlákniny a minerálnych látok.

Opísať podstatu trávenia, vstrebávania a premeny

látok.

Uviesť aspoň dva druhy potravín s vysokou

a nízkou energetickou hodnotou.

III / 65


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Využitie potravy

a premena látok

Zásady zdravej

výživy. Poškodenia

a ochorenia

tráviacej sústavy

a ich prevencia.

Starostlivosť

o tráviacu sústavu

a jej význam

denné zloženie stravy,

potravinová pyramída,

tučnota, hladovanie,

alkoholizmus, zápcha,

hnačka, infekčná žltačka

Dokumentovať správne rozloženie dennej stravy na

príklade potravinovej pyramídy. Poznať aspoň tri

zásady správnej výživy. Uviesť príklad následkov

nesprávneho stravovania. Poznať škodlivosť

a následky prejedania, hladovania a nadmerného

pitia alkoholu na činnosť tráviacej sústavy. Poznať

zásady starostlivosti o tráviacu sústavu a jej

význam.

FYZ, MAT, INF,

OŽZ, FNG, ENV,

MEV, OSR

Dýchacia sústava 3 Dýchacia sústava

Stavba a funkcia

orgánov dýchacej

sústavy

dutina, hrtan, štítna

chrupavka, hlasivka,

priedušnica, priedušky,

priedušničky, pľúca,

popľúcnica, pohrudnica,

Opísať na ukážke hlavné časti dýchacej sústavy.

Rozlíšiť horné a dolné dýchacie cesty.

Opísať priebeh výmeny dýchacích plynov

v pľúcach.

MAT, FYZ,

OŽZ, MEV, OSR,

ENV, FNG

Dýchanie

Mechanizmus

dýchania

Princíp vonkajšieho

a vnútorného

dýchania

kyslíkový dlh, kapacita

pľúc, bránica, výmena

plynov,

Vysvetliť podstatu dýchania.

Porovnať zloženie vdychovaného a vydychovaného

vzduchu.

Rozlíšiť vonkajšie a vnútorné dýchanie.

Zistiť pohyby bránice a medzirebrových svalov

pozorovaním nádychu a výdychu.

Škodlivé vplyvy na

dýchaciu sústavu

Faktory a následky

znečisteného

ovzdušia

Škodlivosť fajčenia

a vdychovania

toxických látok

alergia, astma, nikotín,

pasívne fajčenie, rakovina,

nikotín,

Zdôvodniť význam čistoty ovzdušia pre človeka.

Uviesť príklad nečistôt v ovzduší a následkov na

dýchaciu sústavu.

Poznať názov škodlivej látky v cigaretách.

Uviesť príklad dôsledkov fajčenia a jedovatých

chemických látok na dýchaciu sústavu.

III / 66


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Zásady prvej

pomoci pri

ohrození životnej

funkcie dýchania

Starostlivosť

o dýchaciu sústavu

a jej význam

zastavenie dychu,

bezvedomie, uvoľnenie

dýchacích ciest, dýchanie

z úst do úst, nepriama

masáž srdca, životné

funkcie,

kyslík, oxid uhličitý,

dychové cvičenia,

Opísať základný postup pomoci pri ohrození života.

Predviesť ukážku postupu pri zastavení dýchania.

Uviesť aspoň tri príklady starostlivosti o dýchaciu

sústavu.

Uviesť význam dýchacej sústavy pre život človeka.

Obehová sústava

4 Krv, zložky krvi

a ich význam

krv, červené krvinky,

hemoglobín, biele krvinky,

krvné doštičky, krvná

plazma, krvné skupiny,

darca krvi, transfúzia,

Janského plaketa

Uviesť význam krvi a dôsledky jej straty.

Určiť na ukážke zložky krvi a vysvetliť ich

význam.

Vymenovať krvné skupiny.

Poznať význam transfúzie krvi

Srdce

Stavba a činnosť

srdca, krvný obeh

Vonkajšie prejavy

činnosti srdca

osrdcovník, pravá predsieň,

pravá komora, ľavá

predsień, ľavá komora,

cípovité chlopne,

polmesiačikovité chlopne,

pľúcnica, srdcovnica, veľký

a malý krvný obeh, pulz,

krvný tlak,

Označiť a pomenovať na ukážke časti srdca.

Uviesť význam srdcových chlopní pre činnosť

srdca.

Opísať podľa schémy veľký a malý krvný obeh.

Cievy

Význam a činnosť

krvných ciev

Miazga a miazgové

cievy

cieva, tepna žila,

vlásočnica, krvné riečisko,

miazga, miazgové cievy,

miazgové uzliny, slezina

Rozlíšiť podľa významu tepny, žily a vlásočnice.

Poznať význam vencovitých tepien.

Rozlíšiť tepny a žily podľa smeru prúdenia krvi.

Poznať význam miazgy.

Opísať význam miazgových ciev a miazgových

uzlín.

Určiť uloženie a význam sleziny.

III / 67


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Poškodenia

a ochorenia

obehovej sústavy

Zásady prvej

pomoci pri

krvácaní

a zastavení činnosti

srdca

srdcový infarkt, mozgová

mŕtvica, kŕčové žily, EKG,

Uviesť príklad a príčinu ochorenia obehovej

sústavy.

Predviesť na ukážke alebo slovne opísať zastavenie

krvácania z tepnového alebo žilového krvácania

a nepriamu masáž srdca.

Uviesť príklad starostlivosti o obehovú sústavu.

Uviesť význam obehovej sústavy pre človeka.

Zdôvodniť význam pohybu pre činnosť srdca

a ciev.

SJL, INF, CHE,

FYZ, TSV,

OŽZ, ENV, MEV,

OSR

Vylučovanie

a močová sústava

2

Vylučovanie

odpadové látky, oxid

uhličitý, moč, stolica, pot,

dreň, obličky, kôra,

obličkové telieska,

Vymenovať odpadové látky vznikajúce pri činnosti

organizmu.

Určiť na ukážke uloženie orgánov močovej sústavy

a uviesť ich význam.

Ukázať na svojom tele uloženie obličiek.

Močová sústava močovody, močový

mechúr, močová rúra, pitný

režim, dialýza, umelá

oblička,

Vysvetliť význam obličiek a močových ciest.

Uviesť príklad príčiny ochorenia močovej sústavy.

Zdôvodniť význam pitného režimu pre funkciu

obličiek.

Uviesť tri príklady významu močovej sústavy.

III / 68


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Regulačné sústavy 7 Regulačné sústavy

Hormonálna

sústava

Hormóny a ich

význam

látková regulácia, hormóny,

nervová regulácia,

podmozgová žľaza, štítna

žľaza, nadobličky, týmus,

podžalúdková žľaza,

rastový hormón, pohlavné

žľazy

inzulín, vzrast človeka,

Poznať podstatný význam regulačných sústav.

Rozlíšiť látkovú a nervovú reguláciu.

Uviesť odlišnosti činnosti hormonálnej a nervovej

sústavy.

Chápať súvislosť hormónovso žľazami s vnútorným

vylučovaním.

Výstižne opísať pôsobenie a význam hormónov.

Určiť na ukážke aspoň tri žľazy s vnútorným

vylučovaním a uviesť ich význam

Nervová sústava

Nervové bunky

a nervy

Reflex a reflexná

povaha nervovej

činnosti

nervová bunka, zápoj,

vzruch, reflex, reflexný

oblúk, dostredivý

a odstredivý nerv, predný

mozog, medzimozog,

stredný mozog, mozoček,

predĺžená miecha,

obvodová nervová sústava,

mozgové a útrobné nervy

Poznať základnú vlastnosť nervovej bunky

a význam nervov.

Pomenovať priebeh reflexného oblúka na schéme

alebo na príklade reflexnej činnosti.

Pomenovať základné časti ústrednejnervovej

sústavy.

Určiť na ukážke časti mozgu.

Poznať základnú stavbu a význam predného mozgu.

Uviesť základné časti obvodovej nervovej sústavy

a ich význam

Zmysly a zmyslové

orgány

zmyslový orgán, receptor,

receptorové bunky,

hmatové telieska,

Rozlíšiť zmysli , receptory – zmyslové bunky

a zmyslové orgány.

Čuch, chuť, hmat

a ich uloženie

v zmyslových

orgánoch

chuťový pohárik, prah

bolesti

Rozlíšiť chuťové, čuchové a hmatové zmyslové

bunky podľa podnetov, ktoré prijímajú.

Zrak a sluch očná guľa, bielko, rohovka, Uviesť uloženie jednotlivých zmyslov

III / 69


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Stavba, činnosť

a význam

zrakového

a sluchového

orgánu

vráskovcové teleso,

cievovka, šošovka,

dúhovka, zrenica, sietnica,

tyčinky, čapíky, sklovec,

slzná žľaza, slzy, okohybné

svaly, zvukovod, kladivko,

nákovka, strmienok,

bubienok, Eustachova

trubica, slimák

v zmyslových orgánoch.

Ukázať na svojom tele uloženie orgánov čuchu,

chuti a hmatu.

Opísať na ukážke stavbu a význam jednotlivých

vrstiev oka

Poškodenia

a hygiena zraku

a sluchu

Zásady hygieny

zraku a sluchu

krátkozrakosť,

ďalekozrakosť,

slabozrakosť, kontaktné

šošovky, slepota, nevidiaci,

hluchota, posunková reč,

Braillovo písmo,

Poznať význam jednotlivých častí vonkajšieho,

stredného a vnútorného ucha.

Určiť na ukážke uloženie a význam rovnovážneho

orgánu.

Uviesť aspoň dve možnosti poškodenia zraku a ich

dôsledky.

Poznať aspoň tri zásady starostlivosti o zrak.

Uviesť aspoň dve možnosti poškodenia sluchu

a ich dôsledky.

Uviesť príklad komunikácie s osobou s poškodením

zrakom alebo sluchom.

CHE, FYZ, INF,

TSV,

FNG, REV, OSR,

OŽZ, MEV, ENV,

TPPZ

Vyššia nervová

činnosť

nepodmienený reflex,

pomienený reflex, vrodený

a získaný reflex, prvá

a druhá signálová sústava,

myslenie, učenie sa, pamäť,

reč,

Rozlíšiť nepodmienení a podmienení reflex.

Chápať podstatu vzniku podmieneného reflexu.

Uviesť príklad nepodmieneného a podmieneného

reflexu.

Uviesť význam myslenia a reči v živote človeka.

Zásady prvej

pomoci pri

poranení mozgu

stabilizovaná poloha,

stabilizácia krku a lebky,

šok, protišoková poloha,

Poznať dôsledky poranenia mozgu a miechy.

Opísať postup prvej pomoci pri poranení mozgu

a miechy.

III / 70


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


a miechy

Starostlivosť

o nervovú sústavu

Význam nervovej

sústavy

zbieranie informácií,

prenášanie podnetov,

únava, preťaženie,

vyčerpanie, režim dňa

Predviesť ukážku prvej pomoci pri šoku. Poznať

aspoň tri zásady starostlivosti o nervovú sústavu.

Uviesť príklad správneho režimu dňa. Uviesť

význam nervovej sústavy pre človeka.

Rozmnožovacia

sústava, vývin

jedinca a

rodičovstvo

3 Rozmnožovacia

sústava

Vývin jedinca

pohlavie, pošva, pohlavný

orgán, pohlavné hormóny

pohlavná bunka, dedičná

informácia, vajíčko,

spermia, semenníky,

miešok, semenovod,

pohlavný úd, vajíčkovod,

vaječník, maternica, pysky

ohanbia, menštruačný

cyklus

Rozlíšiť ženské a mužské pohlavie podľa

pohlavných žliaz a pohlavných buniek.

Uviesť začiatok obdobia tvorby pohlavných buniek.

Určiť na ukážke ženské a mužské pohlavné orgány,

v ktorých sa tvoria pohlavné bunky a vyvíja

oplodnené vajíčko.

Poznať podstatu menštruačného cyklu

INF, MAT, DEJ,

MUV, REV, MEV,

OSR, OŽZ, TPPZ

Oplodnenie,

tehotenstvo a pôrod

oplodnenie, tehotnosť,

zárodok, plod, placenta,

pôrod, pupočná šnúra,

novorodenec, dojčenie,

materské mlieko,

Poznať podstatu oplodnenia vajíčka.

Označiť na ukážke pohlavných orgánov miesto

splynutia vajíčka a spermie.

Opísať začiatok, priebeh a koniec tehotenstva.

Uviesť uloženie plodu a spôsob jeho výživy.

Zdôvodniť význam výživy dieťaťa materským

mliekom.

Obdobia ľudského

života

predškolský vek, mladší

školský vek, starší školský

vek, dospelosť, zrelosť

Uviesť príklad troch znakov dospievania.

Uviesť typické znaky troch období ľudského života.

Intímna hygiena

a pohlavné

choroby, ochrana

pred šírením

neplodnosť, pohlavný styk,

AIDS, vírus HIV

trichomoniáza, mykóza,

kvapavka, syfilis, sexuálna

Uviesť príklad pohlavnej choroby a možnosti

nákazy.

Opísať podstatu AIDS a možnosti predchádzania.

Poznať podstatné zásady ochrany pred šírením

III / 71


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


pohlavných chorôb

Partnerské vzťahy

a rodina

zdržanlivosť, kondóm,

partnerstvo, plánované

rodičovstvo, antikoncepcia

pohlavných chorôb.

Uviesť príklad priateľského vzťahu.

Rozlíšiť podstatu partnerstva a rodičovstva.

Uviesť príklad dobrých vzťahov v rodine.

Zdravie a život

človeka

4 Vonkajšie vplyvy

na ľudské zdravie

Nákazlivé

ochorenia,

očkovanie

prevencia

zdravie, choroba, nákazlivé

ochorenie, možnosti

nákazy,

inkubačná doba, imunita,

očkovanie, dezinfekcia,

dezinsekcia, deratizácia,

izolácia, karanténa,

bacilonosič, kvapôčková

infekcia, hepatitída,

salmonelóza,

Rozlíšiť znaky zdravia a choroby.

Poznať okolnosti vzniku, spôsoby prenosu a zdroje

infekčnej choroby.

Uviesť tri príklady infekčného ochorenia.

Charakterizovať výraz imunita a inkubačná doba.

Vysvetliť základný princíp očkovania.

Uviesť príklad ochrany pred infekčným ochorením

a prevencie.

Vplyv návykových

látok na zdravie

človeka

návyková látka, drogová

závislosť, toxikománia,

droga, legálne a nelegálne

drogy, marihuana, hašiš,

pervitin, heroín, kokaín,

psychická závislosť,

abstinenčné príznaky,

lepidlá a riedidlá,

Poznať vplyv návykovej látky na organizmus.

Rozlíšiť legálnu a nelegálnu drogu.

Vysvetliť na príklade drogovú závislosť.

Zdôvodniť na príklade škodlivosť drogovej

závislosti na zdravie.

Uviesť dôvody a dôsledky alkoholizmu

a tabakizmu.

Uviesť zásady prevencie drogových závislostí

Vnútorné vplyvy na

ľudské zdravie

dedičnosť, genetika, gén,

nukleová kyselina,

genetická informácia,

chromozóm, znaky,

vlastnosti, dedičné choroby,

genetická poradňa,

Uviesť príklad dedičného ochorenia.

Poznať vplyv dedičnosti na zdravie človeka.

Pomenovať jednotku genetickej informácie. Uviesť

príklad dedičného znaku alebo vlastnosti človeka.

Poznať aspoň jednu príčinu zmeny genetickej

informácie.

III / 72


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Schopnosti

a osobitosti človeka

osobnosť, nadanie talent,

temperament, schopnosti

a zručnosti, sebadôvera,

sebapoznávanie, pozitívne

myslenie,

Charakterizovať ľudského jedinca a osobnosť.

Preukázať na príklade schopnosti a zručnosti

človeka.

Vyjadriť vlastný názor na význam sebadôvery,

sebapoznávania, vzdelávania a zručnosti pre

človeka.

INF, DEJ, MAT,

CHE, TSV

OŽZ, MUV, REV,

ENV, MEV, OSR,

FNG

Životný štýl –

zdravý spôsob

života

životný štýl, telesná

aktivita, osobná hygiena,

duševná činnosť,

medziľudské vzťahy, stres,

regenerácia

Zdôvodniť na príklade aspoň jeden faktor, ktorý

ovplyvňuje životný štýl.

Vyjadriť slovne podstatu zdravého životného štýlu.

Poznať aspoň tri znaky zdravého žicvotného štýlu

a ich význam

Uviesť tri príklady nezdravého životného štýlu a ich

dôsledky.

Prezentácia

projektu

2 1.Alkoholizmus-

metla ľudstva

2.Pohlavné

ochorenia,

nákazlivé

ochorenia,

očkovanie,

prevencia

následky alkoholizmu

AIDS, kvapavka,

trichomoniáza, kvapôčková

infekcia, chrípka,

salmonelóza, žltačka,

inkubačná doba, imunita





triedy.


tvorivo aplikovať vedomosti počas riešenia

projektov.

INF,

MEV, OSR, REV,

TPPZ

Praktické cvičenia 4 1.Koža a kožné

útvary

2. Poranenia kostí

a svalov

3.Poškodenia

dýchacej sústavy

4. Prvá pomoc pri

krvácaní

koža, šupiny, perie, srsť,

kopytá pazúry

záchranný systém,

zlomenina, vytknutie,

vykĺbenie,

zástava dýchania,

resuscitačná figurína

tepnové krvácanie, žilové

krvácanie



Vedieť správne graficky znázorniť pozorovaný

objekt MAT, INF, SJL,

VYV, TSV,

OSR, TPPZ, OŽZ

III / 73



dotácia

Obsahový štandard


Medzipred-metové

vzťahy,


Úvod 1 Úvodná hodina biológia Žiak vie: uviesť príklady praktického

využitia biológie v živote ľudí

SJL,

MEV

Neživá príroda

a jej poznávanie

1 Neživá a živá príroda Rozmanitosť organizmov,

zložky neživej prírody,

základné podmienky pre život,

rudné a nerudné suroviny,

vyčerpateľné zdroje surovín,

geovedy

Žiak dokáže: preukázať na príklade závislosť

organizmov od neživej prírody.

Uviesť príklad vplyvu organizmov na neživú

prírodu.

Preukázať na príklade význam vied o Zemi.

Poznať význam nerastných surovín pre život

človeka

GEO, BIO, INF

OSR, MEV, ENV

Zem a jej stavba 6 Stavba Zeme. Sféry

zemského telesa.

Stavba zemskej kôry

pevnín a dna oceánov.

Zemská kôra

v pohybe. Pohyby

zemskej kôry a ich

príčiny. Vzďaľovanie,

približovanie

a podsúvanie

litosferických platní

Zemská sféra, zemská kôra

pevninská a oceánska, žulová

a čadičová vrstva, zemský

plášť, zemská kôra, litosféra,,

zemské jadro, prúdenie

roztavených hmôt, litosferické

platne, rift, oceánsky chrbát,

ostrovný oblúk, oceánska

priekopa

Žiak vie: určiť a pomenovať podľa ukážky

členenie sfér zemského telesa, rozlíšiť na

ukážke pevninskú a oceánsku zemskú kôru,

poznať príčinu pohybu litosferických platní ,

uviesť dôsledky približovania a podsúvania

litosferických platní, opísať na ukážke vznik

a zánik oceánskej zemskej kôry

INF, GEO, CHE,

MEV, TPPZ, OSR

Stavebné

jednotky zemskej

kôry

8 Minerály a horniny.

Rozlišovacie znaky

minerálov a hornín.

Vznik minerálov

a hornín. Príklady

minerálov a hornín.

Minerály. Vznik,

Rovnorodá a nerovnorodá

prírodnina, vyvreté, usadené

a premenené horniny,

kryštalizácia, kryštál,

kryštálová štruktúra, osi

súmernosti, mechanické

a optické vlastnosti, farebný

a sfarbený minerál, stupnica

Žiak vie: charakterizovať minerál a uviesť

konkrétny príklad , charakterizovať horninu

a uviesť konkrétny príklad, rozlíšiť na ukážke

minerál a horninu, uviesť aspoň jeden spôsob

vzniku hornín,

poznať podstatu vzniku minerálov,

pomenovať priestorový útvar, od ktorého

závisí tvar a vlastnosti minerálov, uviesť

CHE, FYZ, INF,

III / 74


dotácia

Obsahový štandard


Medzipred-metové

vzťahy,


vonkajší tvar

a vnútorná stavba .

Vlastnosti

minerálov(fyzikálne,

chemické), ich význam

a využívanie

tvrdosti, lesk,

Rozpustnosť, rudné suroviny,

nerudné suroviny,

vyčerpateľné zdroje

príklad využitia mechanickej a optickej

vlastnosti minerálu, poznať jednu chemickú

vlastnosť minerálu.

VYV,

OSR, TPPZ, OŽZ,

REV

Geologické

procesy

25 Geologické procesy

Vonkajšie a vnútorné

geologické procesy.

Katastrofické

geologické procesy,

príčiny a dôsledky pre

človeka

Zemské teplo, príťažlivosť

Zeme, príťažlivosť Mesiaca,

slnečné žiarenie, sopečná

činnosť, horotvorná činnosť,

zemetrasenie, činnosť vetra,

mora rieky,

Žiak vie:

uviesť príklad zdroja energie, energiu

a súvisiaci geologický proces.

Rozlíšiť na príklade vonkajší a vnútorný

geologický proces.

Dokumentovať na príklade katastrofický

a geologický proces a jeho následky.

Vnútorné geologické

procesy.

Magmatická

a sopečná činnosť,

magma a láva.

Časti sopky.

Prejavy sopečnej

činnosti

magma, magmatický krb,

hlbinné vyvreté horniny,

výlevné vyvreté horniny,

lávové prúdy, kopy, sopečné

vyvrhliny, sopečný kužeľ,

sopečný komín, sopečný

kráter, kaldery, činná, spiaca,

nečinná a vyhasnutá sopka,

stratovulkán, gejzír

Rozlíšiť magmatickú a sopečnú činnosť.

Odlíšiť magmu a lávu podľa miesta vzniku.

Opísať podľa ukážky časti sopky.

Uviesť príklad prejavov sopečnej činnosti.

Uviesť príklad významu sopečnej činnosti

pre človeka.

Vyvreté horniny,

vznik, rozlišovacie

znaky hlbinných

a výlevných vyvretých

hornín. Typické

horniny, vlastnosti,

využitie, výskyt.

Horotvorná činnosť

a poruchy zemskej

rudné žily, vrásy, pukliny,

zlomy, pokles, hrasť,

priekopová prepadlina,

prešmyk, príkrov, posun,

vrásové, príkrovové, zlomové

a kryhové pohorie,

Poznať podstatu vzniku vyvretých hornín.

Rozlíšiť na ukážke hlbinnú a výlevnú vyvretú

horninu.

Odlíšiť štruktúru žuly a čadiča.

Poznať využitie aspoň jednej hlbinnej

a jednej výlevnej vyvretej horniny.

III / 75


dotácia

Obsahový štandard


Medzipred-metové

vzťahy,


kôry.

Prejavy horotvornej

činnosti.

Vrásnenie, vrásy a zlomy.

Charakterizovať horotvornú činnosť.

Rozlíšiť na ukážke (alebo načrtnúť)príklad

poruchy zemskej kôry

Rozlíšiť vrásu a zlom podľa ich vzniku

a charakteristických znakov.

Zemetrasenie.

Vznik a druhy

zemetrasenia, prejavy

a dôsledky.

Ochrana pred

zemetrasením a jeho

dôsledkami.

Výskyt na Slovensku

tektonické, sopečné a závalové

zemetrasenie, epicentrum,

hypocentrum, tsunami,

Poznať príčinu vzniku zemetrasenia .Uviesť

príklad druhu zemetrasenia a jeho dôsledkov.

Rozlíšiť rozdiel medzi ohniskom

a epicentrom zemetrasenia. Poznať možnosti

ochrany ľudí a budov pred dôsledkami

zemetrasenia.

GEO, INF, DEJ,

MUV, MEV, OSR,

ENV, OŽZ

Premena hornín

a premenené horniny.

Činitele premeny,

vznik premenených

hornín.

Typické premenené

horniny, vlastnosti,

využitie.

bridličnatý vzhľad,

rozrušovanie, prenášanie

usadzovanie a spevňovanie,

teplotné zmeny, zemská

príťažlivosť, zliezanie,

opadávanie, úsyp, zosuv,

kamenné more,

Uviesť hlavné činitele premeny hornín.

Opísať na ukážke typickú vlastnosť

premenených hornín. Poznať jednu

premenenú horninu, typickú vlastnosť a jej

využitie.

Vonkajšie geologické

procesy. Pôsobenie

vonkajších

geologických

činiteľov, ich prejavy.

vodná erózia, riečna delta,

priepustné a nepriepustné

horniny, podzemné vody,

ľadovcový kotol, moréna,

kontinentálny ľadovec, duna

Poznať pôsobenie vonkajších geologických

procesov a ich čiastkové procesy.

III / 76


dotácia

Obsahový štandard


Medzipred-metové

vzťahy,


Zvetrávanie, príčiny

a dôsledky.

Vplyv, prejavy

a dôsledky zemskej

zemskej príťažlivosti,

vody, ľadovca a vetra

spraš, podložie, nadložie,

spevňovanie, rašelina, ložisko

ropy, ,

Rozlíšiť mechanické a chemické zvetrávanie

a ich dôsledky.

Poznať dôsledky zemskej príťažlivosti,

činnosti toku rieky a morskej vody.

Poznať podstatu vzniku ľadovca a dôsledky

činnosti horského ľadovca.

Opísať prejavy a dôsledky rušivej a tvorivej

činnosti vetra.

GEO, INF, DEJ,

FYZ,

MUV, MEV, OSR,

ENV, OŽZ

Usadené horniny.

Podstata vzniku

usadených hornín.

Úlomkovité organické

a chemické usadené

horniny, vznik,

vlastnosti, využitie.

Pomenovať usporiadanie útvarov usadených

hornín.

Poznať využitie nespevnenej a spevnenej

úlomkovitej usadenej horniny.

Opísať podstatu vzniku organických

usadených hornín.

Uviesť príklad využitia organickej usadenej

horniny.

Poznať podstatu vzniku chemických

usadených hornín.

Uviesť príklad využitia chemickej usadenej

horniny.

Krasové procesy.

Podstata krasových

procesov. Povrchové

a podzemné krasové

útvary.

kras, závrt, ponor, vyvieračka

Poznať podstatu krasového procesu.

Uviesť príklad povrchového a podzemného

krasového útvaru

Kvapľové a ľadové

jaskyne

kvapeľ, jaskyňa Rozlíšiť kvapľovú a ľadovú jaskyňu podľa

výzdoby. Uviesť príklad kvapľovej a ľadovej

jaskyne na Slovensku

III / 77


dotácia

Obsahový štandard


Medzipred-metové

vzťahy,


Dejiny Zeme 7 Vek Zeme

a skameneliny.

Charakteristika

skamenelín, podstata

ich vzniku. Druhy

skamenelín, príklady.

Určovanie veku Zeme

a hornín.

Skameneliny, kamenné jadrá,

pomerný vek, vedúce

skameneliny,

Žiak dokáže: charakterizovať skamenelinu.

Uviesť príklad skameneliny. Opísať proces

vzniku skameneliny. Poznať postup

určovania pomerného a skutočného veku

hornín

SJL, DEJ, VYV,

INF,

MEV, REV, ENV,

OSR, TPPZ

Geologická história

Zeme.

Prahory a starohory.

Prvohory a druhohory.

Treťohory

a štvrtohory.

geologické éry Uviesť významné geologické procesy

v jednotlivých sférach vývoja Zeme . Poznať

na ukážke príklad vedúcej skameneliny

prvohôr, druhohôr, treťohôr a štvrtohôr.

Významné

geologické procesy,

prejavy života,

príklady vedúcich

skamenelín

apínske , varijské vrásnenie,

ľadové a medziľadové doby,

človek vzpriamený (homo

erectus), človek rozumný

(Homo sapiens), neandertálec,

kromaňonec

Uviesť príklad prvohorných papradí

a prasličiek v súčasnosti. Poznať dôkazy

predchodcu človeka a vývoja človeka

v treťohorách a štvrtohorách.

Príroda

Slovenska

2 Neživá príroda

Slovenska.

Geologické jednotky

Západných Karpát

Flyš, pásmové pohorie,

gemerské pásmo, veporské

pásmo, jadrové pohorie

Žiak sa naučí:

Poznať významné geologické procesy

a vývoj organizmov na Slovensku.

Pomenovať a určiť podľa ukážky geologické

jednotky Slovenska podľa typických znakov.

Uviesť príklad a význam typickej horniny

aspoň troch pásiem

GEO, INF,

MEV, OSR, REV,

TPPZ, ENV, OSR

Podmienky života

a vzťahy

organizmov

10 Organizmy

a prostredie.

Vzťahy organizmov

s prostredím,

prispôsobivosť

Ekologická prispôsobivosť,

znášanlivosť (tolerancia),

Žiak dokáže:

Poznať aspoň tri anorganické a tri organické

látky, ktoré sú súčasťou organizmov. Uviesť

príklad závislosti organizmu od prostredia

a vzájomného vzťahu medzi organizmami.

III / 78


dotácia

Obsahový štandard


Medzipred-metové

vzťahy,


organizmov prostrediu,

znášanlivosť

podmienok prostredia

Poznať prispôsobivosť organizmov životným

podmienkam. Uviesť na príklade rozsah

znášanlivosti podmienok prostredia

organizmami.

Neživé zložky

prostredia.

Vplyv energie, svetla,

tepla, vzduchu, vody

a pôdy na životné

podmienky a procesy

organizmov

ekologické faktory, produkty

rozkladu, minerálne látky,

biogénne prvky, stopové prvky

Poznať význam slnečného žiarenia pre

rastliny. Rozlíšiť nároky rastlín a živočíchov

na svetlo. Poznať prispôsobenie organizmov

teplote prostredia. Uviesť význam vody pre

organizmy. Preukázať na príklade

prispôsobenie organizmov množstvu vody

v prostredí. Poznať význam vzduchu pre

rastliny a živočíchy. Uviesť zložky pôdy

a ich význam pre organizmy.

Znečisťovanie

neživých zložiek

prostredia.

Príčiny a dôsledky

znečisťovania vody,

vzduchu, pôdy pre

rastliny a živočíchy

Exhaláty, emisie,, samočistiaca

schopnosť, ťažké kovy,

pesticídy, karcinogén,

kyslé dažde,

Uviesť príklad dôsledkov znečistenia vody,

vzduchu a pôdy na život rastlín. Poznať

dôsledky znečistenia vody, vzduchu a pôdy

pre život živočíchov.

Živé zložky prostredia

Populácia. Vlastnosti

populácie (veľkosť,

hustota rast), vnútorné

a vonkajšie vzťahy

ekologická jednotka, jedinec,

veľkosť populácie, rasr

populácie, rastová krivka,

hustota populácie, ekologická

nika, ochrana,

vytláčanie(likvidácia),

konkurencia, predácia,

parazitizmus, hostiteľ,

symbióza,

Rozlíšiť na ukážke jedinca populáciu rastlín

a živočíchov. Uviesť príklad početnosti

populácie. Chápať podmienky rastu

populácie. Poznať význam hustoty pre

prežitie populácie. Rozlíšiť na príklade

konkurenciu, predáciu, parazitizmus,

symbiózu.

Spoločenstvo

organizmov. Typy

spoločenstiev.

druhová rozmanitosť

(diverzita), etáže,

Rozlíšiť rastlinné a živočíšne, prírodné

a umelé spoločenstvo, suchozemské,

sladkovodné a morské spoločenstvo. Uviesť

III / 79


dotácia

Obsahový štandard


Medzipred-metové

vzťahy,


Druhová rozmanitosť,

štruktúra, zloženie

spoločenstva

a priestorové členenie

monokultúry, škodcovia,

príklad druhovej rozmanitosti . Poznať

význam priestorovej štruktúry spoločenstva .

INF, CHE,

MEV, OSR, REV,

TPPZ

Ekosystém. Zložky

a typy ekosystémov

Obeh látok a tok

energie v ekosystéme

živé zložky, neživé zložky,

obeh látok, tok energie,

producenty, konzumenty,

reducenty, dodatková energia

Uviesť príklad dominancie v spoločenstve.

Rozlíšiť živé a neživé zložky ekosystému.

Poznať typy suchozemských a vodných

ekosystémov.

Život ekosystému.

Vlastnosti ekosystému

(potravové vzťahy,

obnovovanie a vývin

ekosystému)

potravové reťazce, potravová

pyramída, klimax,

Uviesť príklad producenta, konzumenta,

rozkladača.

Biosféra. Zložky

biosféry. Obeh látok

a tok energie

v biosfére.

biom, tok energií, biologická

rovnováha,

Poznať význam premeny látok v ekosystéme.

Zostaviť príklad potravového reťazca.

Chápať význam obnovy ekosystéme. Poznať

štádiá vývoja ekosystému.

Rozlíšiť neživé a živé zložky biosféry.

Rozlíšiť na ukážke tri ekosystémy v biosfére

podľa životných podmienok. Vysvetliť na

príklade obeh látok v biosfére.

Biologická

a ekologická

rovnováha. Podmienky

udržania biologickej

rovnováhy

spätná väzba, stabilný

ekosystém, nestabilný

ekosystém, biologická

diverzita

Poznať význam toku energie v biosfére.

Poznať význam biologickej rovnováhy.

Chápať spätnú väzbu na príklade.

Uviesť príklad narušenia biologickej

rovnováhy. Poznať význam ekologickej

rovnováhy. Porovnať stabilný a nestabilný

ekosystém. Uviesť tri príklady narušenia

ekologickej rovnováhy.

Poznať zásady ekologického hospodárenia

v krajine.

III / 80


dotácia

Obsahový štandard


Medzipred-metové

vzťahy,


Globálne ekologické

problémy (kyslé dažde,

smog,

skleníkový efekt,

stenčovanie ozónovej

vrstvy, hromadenie

odpadkov). Príčiny,

dopady na ekosystémy,

možnosti riešenia

globálny charakter, ozónová

vrstva, ozónová diera, smog,

skleníkový efekt, kyslý dážď,

skleníkový plyn, druhotné

suroviny, recyklácia,

rádioaktívny odpad, triedenie,

kompostovanie

Poznať príčiny a dopady stenčovania

ozónovej vrstvy, vzniku smogu,

skleníkového efektu a kyslých dažďov.

Uviesť príklad zabránenia vzniku smogu,

skleníkového efektu, kyslých dažďov. Uviesť

príklad príčiny hromadenia odpadov. Uviesť

význam recyklácie druhotných surovín.

Demonštrovať na príklade alternatívny zdroj

energie a jeho prínos.

INF,CHE,

DEJ,

MEV, OSR, REV,

TPPZ, ENV, MUV

Prezentácia

projektu

2 1. Zaujímavosti

prírody Slovenska –

Tatry, jaskyne

Slovenska

2. Skúmanie,

využívanie a ochrana

neživej prírody

veľhory, Západné Tatry,

Vysoké Tatry, Belianske

Tatry,

kvapľová jaskyňa , ľadová

jaskyňa, aragonitová jaskyňa

zákon o ochrane prírody

a krajiny, chránené krajinné

oblasti, národné parky,

ochrana vôd





kolektívom triedy.




INF, GEO,

TPPZ, MEV, REV,

OSR, FNG

Praktické

cvičenia

4 1. Pozorovanie

a rozlišovanie

minerálov a hornín

2. Fyzikálne vlastnosti

nerastov

3. Poznávanie

a rozlišovanie hornín

a rudných minerálov

4. Poznávanie

a rozlišovanie

usadených hornín

rovnorodé a nerovnorodé

zložky, hornina, minerál

optické vlastnosti minerálov,

hlbinná, vyvretá, výlevná,

premenená hornina, rudný

minerál

úlomkovité usadené horniny,

stupeň spevnenia, hrubozrnná,

strednozrnná a jemnozrnná

hornina



Vedieť správne graficky znázorniť

pozorovaný objekt.

INF, FYZ, VYV,

TPPZ, MEV

III / 81

Poznámky:

Prierezové témy:









Medzipredmetové vzťahy: SJL – slovenský jazyk a literatúra

INF – informatika

VYV – výtvarná výchova

FYZ – fyzika

CHE – chémia

GEO – geografia

HUV – hudobná výchova

TSV – telesná a športová výchova

DEJ – dejepis


III / 82


Vyučovanie bude prebiehať v priestoroch: kmeňová trieda, počítačová učebňa, okolie

školy, a v mimoškolských priestoroch: zoologická záhrada, Arborétum Mlyňany, výstava

Agrokomplex, Enviro.

Žiaci budú podľa potreby delení na dve skupiny počas praktických cvičení.

5. ročník:

Prezentácia projektu:

1. Dreviny našej obce

2. Život vo vode a na brehu

3. Rast obilniny


1. Práca s mikroskopom

2. Poznávanie lesných bylín

3. Práca s encyklopédiou, internetom: vodné bezstavovce

6. ročník:


1. Moje domáce zvieratko

2. Starostlivosť o vtáky v zimnom období

3. Kvety v našej záhrade

4. Zeleň v okolí školy


1. Pozorovanie plesne a kvasinky lupou a mikroskopom

2. Pozorovanie buniek pokožky cibule pod mikroskopom

3. Pozorovanie stavby tela a životné prejavy črievičky

4. Pozorovanie a rozlišovanie vyživovacích a rozmnožovacích orgánov rastliny

7. ročník:


1. Alkoholizmus- metla ľudstva

2. Pohlavné ochorenia, nákazlivé ochorenia, očkovanie, prevencia


1. Koža a kožné útvary

2. Poranenia kostí a svalov

3. Poškodenia dýchacej sústavy

4. Prvá pomoc pri krvácaní

8. ročník:


1. Zaujímavosti prírody Slovenska – Tatry, jaskyne Slovenska

2. Skúmanie, využívanie a ochrana neživej prírody

III / 83


1. Pozorovanie a rozlišovanie minerálov a hornín

2. Fyzikálne vlastnosti nerastov

3. Poznávanie a rozlišovanie hornín a rudných minerálov

4. Poznávanie a rozlišovanie usadených hornín

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliadame na obsah vyučovania, na individualitu

žiakov a klímu triedy tak, aby boli splnené stanovené ciele a rozvíjali sa kľúčové kompetencie

žiakov pre daný predmet. Pri výučbe využívame najmä:


výklad učiteľa



pozorovanie, pokus

UČEBNÉ ZDROJE:

Učebnica:

5. ročník: PaedDr. Mária Uhereková Phd., Mgr. Ida Hantabálová, Ing. Iveta Trévaiová, Mgr.

Elena Margalová, RNDr. Zuzana Ondrejíčková, Biológia pre 5.ročník ZŠ. EXPOL

PEDAGOGIKA, s.r.o.2008. (schvaľovacia doložka MŠ SR CD-2008-16218/35326-1:911)

6. ročník: PaedDr. Mária Uhereková Phd., Mgr. Ida Hantabálová, Mgr. Angelika Matľáková,

RNDr. Zuzana Ondrejíčková , Mgr. Andrej Sitár, Ing. Iveta Trévaiová, Biológia pre 6. ročník

ZŠ. . EXPOL PEDAGOGIKA, s.r.o.2009. (schvaľovacia doložka MŠ SR CD-2009-

29720/43170-19:911)

7. ročník:: PaedDr. Mária Uhereková Phd., , Ing. Iveta Trévaiová, Mgr. Angelika Matľáková,

RNDr. Zuzana Piknová, , Mgr. Andrej Sitár, Mgr. Ida Hantabálová, PaedDr. Katarína

Čumová, Biológia pre 7. ročník ZŠ. EXPOL PEDAGOGIKA, s.r.o.2011. (schvaľovacia

doložka MŠVV a Š SR 2011-1110/5572:4-919)

8. ročník: dočasne možno využívať učebnicu RNDr. Mária Bizubová, PaedDr. Mária

Uhereková, RNDr. Daniel Pivko, PhD., Mgr. Ida Hantabálová, doc. RNDr. Roman Aubrecht,

PhD, Prírodopis pre 8. ročník ZŠ . EXPOL PEDAGOGIKA, s.r.o.1998. (schvaľovacia

doložka MŠ SR 966/1998-41)

A tiež učebnicu: Mgr. Ida Hantabálová, PaedDr. Mária Uhereková, PaedDr. Katarína

Čumová, RNDr. Veronika Zvončeková, Prírodopis pre 9. ročník ZŠ. SPN Mladé letá, s.r.o.,1.

vyd., 2003.(schvaľovacia doložka MŠ SR4721/2003-091).


Atlas: Čeman, R.: Atlas sveta. MAPA Slovakia.

III / 84


- časopisy: Mladý vedec, Enviromagazín, , školské pramene

IKT zdroje:

- edukačné CD-ROM – Didakta Biológia, DVD zo školských zdrojov

- edukačný free-softvér, interaktívne encyklopédie,

- interaktívna tabuľa, PC s pripojením na internet, dataprojektor, mikroskop s web kamerou

HODNOTENIE ŽIAKOV:



hodnotenia bude aj celoročný projekt na vybranú tému , praktické cvičenia a portfólio

priebežných úloh a cvičení, žiackych pracovných listov.
























III / 85















Pri samostatných prácach, praktických cvičeniach a projektoch budeme vychádzať

z hodnotiacej škály:


100% - 90% 1

89% - 75% 2

74% - 50% 3

49% - 25% 4

24% - 0% 5

III / 86

DODATKY k vzdelávacej oblasti II. Človek a príroda

Dodatok č. 1: Fyzika, učebné osnovy pre 9. ročník

Dodatok č. 2: Fyzika, učebné zdroje

Dodatok č. 3: Chémia, učebné osnovy pre 9. ročník

Dodatok č. 4: Chémia, učebné zdroje

Dodatok č. 5: Biológia, učebné osnovy pre 9. ročník

Dodatok č. 6: Biológia, učebné zdroje

III / 87

Fyzika v 9. ročníku Dodatok č. 1


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Magnetické

a elektrické

javy

12 Magnet a jeho vlastnosti

Póly magnetu

Magnetické pole

Zem ako magnet. Kompas

Elektrizovanie telies. Elektrický náboj. Elektrické

pole

Elektrometer

Magnet, póly magnetu,

kompas, elektrický

náboj, elektrické pole,

elektrometer,...

Navrhnúť experiment na

overenie pólov magnetu.

Vysvetliť princíp určovania

svetových strán kompasom.

BIO,

INF,

OSR,

OŽZ

Elektrický

obvod

46 Elektrický obvod. Časti elektrického obvodu

Znázornenie elektrického obvodu schematickými

značkami

Žiarovka a jej objavenie

Elektrické vodiče a izolanty z pevných látok

Sériové zapojenie žiaroviek Porovnanie jasu

niekoľkých žiaroviek v sériovom zapojení.

Paralelné zapojenie žiaroviek

Elektrický prúd. Jednotka elektrického prúdu 1 A

Meranie veľkosti elektrického prúdu ampérmetrom

Elektrické napätie. Jednotka napätia 1 V

Meranie veľkosti elektrického napätia

Zdroje elektrického napätia

Rezistor

Elektrický obvod,

žiarovka, sériové

a paralelné zapojenie,

elektrický prúd,

elektrické napätie,

rezistor, elektrický

odpor,...

Zakresliť elektrický obvod

pomocou schematických

značiek.

Získať informácie o objave

žiarovky.

Zapojiť elektrický obvod podľa

schémy.

Odmerať veľkosť elektrického

prúdu a elektrického napätia na

žiarovke v sériovo zapojenom

elektrickom obvode.

Zostrojiť graf priamej úmernosti

medzi prúdom a napätím z

nameraných hodnôt.

Riešiť výpočtové úlohy.

INF,

MAT,

MEV,

TPPZ,

FNG

III / 88


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Experimentálne odvodenie Ohmovho zákona (I =

U/R)

Zostrojenie grafu závislosti elektrického prúdu od

elektrického napätia

Elektrický odpor. Jednotka elektrického odporu 1 Ω

Vedenie elektrického prúdu v kvapalinách

Model vedenia elektrického prúdu v pevných a

kvapalných látkach

Elektrická energia a jej premeny

Elektrické spotrebiče v domácnosti

Bezpečnosť pri práci s elektrickými spotrebičmi

Riešiť úlohy na praktické

zapájanie elektrických obvodov

a merania v nich.

Rešpektovať pravidlá

bezpečnosti pri práci s

elektrickými spotrebičmi.

BIO,

VYV

ENV,

OŽZ,

OSR

Prezentácia

projektu

4 Statická elektrina

Využitie elektromagnetizmu

Získavať informácie k tvorbe

projektu.

Tvorivo využiť získané

poznatky a informácie na


Prezentovať a obhájiť svoju

prácu pred kolektívom triedy.

Vedieť ohodnotiť vlastnú prácu

a prácu.

Druhých, tvorivo aplikovať

vedomosti počas riešenia

INF,

TPPZ,

MEV,

OSR

III / 89


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


projektov.

Praktické

cvičenia

4 Magnetizmus

Vytvorenie jednoduchej batérie

Vytvorenie elektromagnetu

Stavba elektrických obvodov


Vyhodnotiť pozorovaný jav. INF,

TPPZ, MEV

III / 90

Dodatok č. 2

UČEBNÉ ZDROJE:

Lapitková, V., Koubek, V., Morková, Ľ.: Fyzika pre 8. ročník ZŠ 3. ročník gymnázia

s osemročným štúdiom. Vydavateľstvo Matice slovenskej Martin, 1. Vydanie, 2012.

(schválilo MŠ SR pod č. 2012-698/1199:2-919) ISBN 978-80-8115-045-6.

Kelecsényi, P., Lapitková, V., Moťovská, M.: Pracovný zošiť z fyziky pre 8. ročník

základných škôl a 3. ročník gymnázií s osemročným štúdiom. MAPA Slovakia Plus, s.r.o.,

2011. (ISBN 978-80-8067-261-4).

Maťašovská, M.: Pracovný zošiť z fyziky pre 6. ročník základných škôl a 1. ročník gymnázií

s osemročným štúdiom. MAPA Slovakia Plus, s.r.o., 2010. (ISBN 978-80-8067-237-9).

III / 91

Chémia v 9. ročníku Dodatok č. 3


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Úvod 1 Úvodná hodina Chémia, zásady BOZP,...

Žiak vie:

Uviesť príklady praktického využitia chémie

v živote ľudí.

Dodržiavať zásady BOZP.

SJL,

MEV, OSR

Upevňovanie učiva

8. ročníka

7 Chemické látky a častice

chemických látok.

Pozorovanie v chémii

Chemické reakcie.

Vodné roztoky,

neutralizácia, soli

Názvoslovie

dvojprvkových

a trojprvkových zlúčenín

Atóm, elementárna častica,

protónové číslo, chemický

prvok , PSP,periodický zákon,

molekula,

chemická reakcia,

roztok, neutralizácia, soľ,

dvojprvkové, trojprvkové,

viacprvkové zlúčeniny, ióny,...

Žiak vie:

Definovať atóm.

Charakterizovať časticové zloženie látok.

Charakterizovať protónové číslo .

Definovať chemický prvok.

Charakterizovať PSP a pracovať s ňou.

Charakterizovať chemickú väzbu.

Vysvetliť chemickú väzbu na príkladoch.

Definovať molekulu, zlúčeninu .

Vysvetliť vznik iónov, zloženie.

Uviesť príklady katiónov, aniónov.

ENV,

OŽZ,

OSR,

MEV

Chemické výpočty

6

Látkové množstvo – mol

Mólová hmotnosť,

jednotka mólovej

hmotnosti

Vyjadrovanie zloženia

roztokov (kvantitatívny

Látkové množstvo, mol,

mólová hmotnosť,...

Žiak dokáže:

Porovnať hmotnosť 1 móĺu atómov rôznych

prvkov.

Vypočítať mólovú hmotnosť zlúčenín zo

známych mólových hmotností atómov

prvkov tvoriacich zlúčeninu .

ENV,

FYZ,

MAT

OSR,

MEV

III / 92


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


význam chemických

rovníc, výpočty na základe

chemických rovníc)

Reaktant, produkt, hmotnosť,

látkové množstvo, rovnica,...

Vypočítať látkové množstvo, ak je zadaná

hmotnosť látky a mólová hmotnosť látky.

Vypočítať hmotnosť látky a vody potrebnej

na prípravu roztoku s určitou hmotnosťou a

hmotnostného zlomku zložky roztoku.

Vypočítať látkové množstvo a hmotnosť

látky potrebnej na prípravu roztoku s určitým

objemom a koncentráciou látkového

množstva .

BIO,

INF,

VYV

Organické látky

44 Charakteristika

organických látok

Organická chémia

Štvorväzbovosť uhlíka

Molekulový, štruktúrny

a zjednodušený štruktúrny

vzorec

Uhlíkový reťazec

Otvorený reťazec

Uzavretý reťazec

Jednoduchá väzba, dvojitá

väzba a trojitá väzba

Uhľovodíky, alkány,

alkény, alkíny

Nasýtené a nenasýtené

Palivo, fosílny, životné

prostredie, plast, organický,

zdravie človeka,

uhlík, väzba,

vzorec,

reťazec,

väzba,

Metán, etán, propán, bután,

etén, polyetén, acetylén.,

benzénové jadro, benzén,

Žiak vie:

Vymenovať príklady anorganických a

organických látok.

Poznať typ väzby medzi atómami v alkánoch,

alkénoch a alkínoch.

Napísať vzorce uhľovodíkov:

- alkány: metán, etán, propán, bután,

- alkény: etén,

- alkíny: etín (acetylén).

Opísať vlastnosti (skupenstvo, horľavosť,

výbušnosť) výskyt a použitie metánu, etánu,

propánu, butánu, eténu, etínu a benzénu.

Poznať použitie propán-butánovej zmesi

a vysvetliť, aké nebezpečenstvo hrozí pri

unikaní tejto zmesi z tlakovej nádoby

v uzavretom priestore-

Vymenovať produkty horenia uhľovodíkov.

FYZ,

BIO,

GEO

OSR,

MEV,

ETV,

ENV,

OŽZ

III / 93


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


uhľovodíky

Polymerizácia.

Makromolekula.

Prírodné zdroje

uhľovodíkov

Oktánové číslo benzínu

Uhľovodíkové deriváty

Halogénderiváty

naftalén,

makromolekula,

uhlie, ropa, zemný plyn,

uhľovodíkový zvyšok,

charakteristická skupina,...

Halogén F, CL, Br, I

alkohol, fenol, kvasenie,

Opísať polymerizáciu na príklade vzniku

polyetylénu z eténu.

Vymenovať prírodné zdroje uhľovodíkov

(uhlie, ropa, zemný plyn), spôsob ich

získavania a využitia, alternatívne zdroje

energie (bioplyn).

Uviesť negatívne vplyvy produktov

vznikajúcich pri spaľovaní uhlia na životné

prostredie.

Vymenovať základné frakcie spracovania

ropy (napr. nafta, benzín, oleje, asfalt).

Vymenovať druhy benzínu, ktoré sa v

súčasnosti u nás používajú ako palivo do

automobilov,

Vysvetliť súvislosť medzi oktánovým číslom

benzínu a jeho kvalitou,

Vymenovať plynné latky, ktorými prispieva

automobilová doprava k znečisťovaniu

ovzdušia.

Vyznačiť na konkrétnych príkladoch

derivátov uhľovodíkov uhľovodíkový zvyšok

a charakteristickú skupinu,

Roztriediť príklady zlúčenín na uhľovodíky

a deriváty uhľovodíkov.

Poznať názvy a vzorce:

FYZ, BIO, GEO

OSR, MEV, ETV,

ENV, OŽZ

III / 94


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Kyslíkaté deriváty

Významné prírodné

zlúčeniny : sacharidy, tuky,

bielkoviny

Fotosyntéza

CH3 – OH,

CH3 – CH2 –OH,

alkoholizmus,

ekologický jed,

cukor, glukóza, fruktóza,

sacharóza, polysacharid,

celulóza, zdroj energie,

zásobná látka,

makromolekulová látka,

aminokyselina,...

CO2, chlorofyl, slnečná

- halogénderivátov (chlórmetán),

- alkoholov (metanol, etanol),

- karboxylových kyselín (kyselina mravčia,

kyselina octová).

Poznať najdôležitejšie vlastnosti a možnosti

využitia chloroformu, metanolu a etanolu,

kyseliny octovej a acetónu.

Vysvetliť, prečo sa halogénderiváty

uhľovodíkov zaraďujú medzi ekologické

jedy.

Zdôvodniť nebezpečenstvo používania

freónov.

Poznať vplyv metanolu, etanolu a acetónu na

ľudský organizmus, dôsledky pôsobenia

etanolu ako návykovej látky,

Poznať spôsoby zneškodňovania zvyškov

farieb a rozpúšťadiel ako nebezpečných

odpadov,

Poznať pôvod názvu kyseliny mravčej.

Vymenovať atómy prvkov, ktoré tvoria

sacharidy.

Uviesť rozdelenie sacharidov podľa zloženia

(jednoduché, zložité).

Vymenovať reaktanty, produkty a podmienky

priebehu fotosyntézy.

FYZ, BIO, GEO

OSR, MEV, ETV,

ENV, OŽZ

III / 95


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Vitamíny, enzýmy,

hormóny

Plasty, (polyetylén,

polyvinylchlorid,

energia, exotermická reakcia,

ultrafialové žiarenie, solárne

spektrum, viditeľné svetlo,

infračervené žiarenie,

polymerizácia, plast,

polykondenzácia,

makromolekula,

tekutý polymér, silon, nylon,

polyester, vlákno,

Vysvetliť význam fotosyntézy pre život

človeka a živočíchov.

Poznať výskyt, vlastnosti a možnosti využitia

sacharidov (glukóza, fruktóza, sacharóza,

škrob, glykogén a celulóza).

Poznať vlastnosti tukov (rozpustnosť vo vode

a v alkohole, pôsobenie svetla na tuky).

Roztriediť tuky podľa zloženia (skupenstva)

a pôvodu (výskytu).

Vysvetliť funkcie tukov v živých

organizmoch.

Poznať vplyv rastlinných a živočíšnych tukov

na ľudský organizmus.

Vysvetliť vplyv cholesterolu na ľudský

organizmus.

Poznať zloženie a vlastnosti bielkovín.

Poznať funkcie bielkovín v ľudskom tele.

Vymenovať zdroje rastlinných a živočíšnych

bielkovín.

Poznať význam vitamínov a ich potravinové

zdroje. Poznať význam enzýmov a hormónov

pre človeka.

Vymenovať príklady a použitie plastov

a syntetických vlákien.

Opísať úžitkové vlastnosti a možnosti

FYZ, BIO, GEO

OSR, MEV, ETV,

ENV, OŽZ

III / 96


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


polystyrén)

Syntetické vlákna (silon,

nylon, polyester)

Mydlá, saponáty,

kozmetické prípravky

Pesticídy, lieky, drogy

freóny, nebezpečný odpad,

príroda,

Pesticíd, antibiotikum,

analgetikum, antipyretikum,

tolerované, zakázané drogy,...

použitia syntetických vlákien.

Uviesť výhody a nevýhody používania

plastov z environmentálneho hľadiska.

Uviesť rozdiely medzi mydlami a saponátmi.

Opísať výhody a nevýhody používania

pesticídov.

Poznať účinky skupín liekov (antibiotiká,

analgetiká, antipyretiká).

Projekty 4 1.Chémia bežného života

2. Vplyv alkoholu a drog

na ľudský organizmus

plast, vlákno, pesticíd, saponát,

alkoholizmus, tvrdá droga,...





kolektívom triedy.




INF,

FYZ,

VYV

TPPZ,

MEV

Praktické cvičenia 4 1. Príprava roztokov rôznej

koncentrácie

2. Možnosť výberu úlohy

roztok, koncentrácia...

Uviesť príklady a negatívne pôsobenie

tolerovaných a zakázaných drog.

Vedieť používať ochranné pomôcky –

okuliare, rukavice, ochranný štít.

Poznať zásady bezpečnej práce v chemickom

laboratóriu, základné piktogramy (napr.

žieravina, horľavina).


INF,

FYZ,

VYV,

TPPZ,

MEV

III / 97


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


3. Dôkaz chemických

prvkov viazaných

v chemických zlúčeninách

bielkovina, žĺtok, stavebná

zložka, sulfán, ...



pozorovaný objekt.

Dodržiavať zásady bezpečnej práce

v chemickom laboratóriu.

Dodržiavať zásady bezpečnej práce

s chemickými látkami v praxi.

Poznať pomôcky používané pri vykonaných

laboratórnych prácach.

Vedieť zostaviť jednoduchú chemickú

aparatúru.

Vykonať podľa návodu školský pokus.

Vedieť pozorovať javy sprevádzajúce pokus,

vyhodnotiť a interpretovať ich.

Zaznamenať výsledok pokusu.

Vedieť vyhľadať v literatúre požadované

údaje, spracovať ich a prezentovať v

primeranej forme.

III / 98

Dodatok č. 4

UČEBNÉ ZDROJE:

Vicenová, H.: Chémia pre 8. ročník ZŠ a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. EXPOL

PEDAGOGIKA, s.r.o., Bratislava, 1. vydanie 2011. (schvaľovacia doložka MŠVV a Š SR

2011-11115/28822:3-919), ISBN 978-80-8091-223-9.

III / 99

Biológia v 9. ročníku Dodatok č. 5


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Úvod 1 Úvodná hodina Biológia Žiak vie:

Uviesť príklady praktického využitia biológie

v živote ľudí.

SJL

MEV, OSR

Základné životné

procesy

organizmov

16 Životné procesy

organizmov

Životné procesy baktérií,

rastlín a húb.

Výživa a dýchanie baktérií

a húb

Výživa a dýchanie rastlín

Proces a význam

fotosyntézy rastlín

Autotrofná výživa rastlín

Proces a význam dýchania

rastlín pre organizmy

a človeka

Výživa, dýchanie,

vylučovanie, rozmnožovanie,

rast a vývin, dráždivosť

a citlivosť, pohyb a ich

význam pre život,

saprofytická a parazitická

huba, baktérie- rozkladné,

kvasné, mliečne, hľuzkové,

parazitické,

fotosyntéza, autotrofná

výživa, vonkajšie a vnútorné

dýchanie,...

Nepohlavné rozmnožovanie –

delenie, pučanie, výtrusmi,

vegetatívne rozmnožovanie-

Žiak dokáže:

Poznať základné životné procesy organizmov.

Chápať význam jednotlivých životných

procesov pre život organizmov.

Porovnať spoločné a odlišné znaky životných

procesov rastlín a živočíchov.

Poznať výživu a prijímanie živín baktérií

(rozkladných, kvasných, mliečnych,

hľuzkových, parazitických).

Rozlíšiť výživu saprofytickej a parazitickej

huby.

Poznať podstatu výživy rastlín. Opísať podľa

schémy podstatu procesu fotosyntézy.

Zdôvodniť autotrofnú výživu rastlín. Poznať

podstatu dýchania rastlín.

Vymenovať látky, ktoré pri dýchaní prijíma a

vylučuje rastlina, živočích, človek. Poznať

význam fotosyntézy a dýchania pre rastliny,

živočíchy a človeka.

Poznať spoločné a odlišné znaky

rozmnožovania baktérií a húb. Rozlíšiť na

príkladoch rozmnožovanie delením, pučaním

a výtrusmi.

CHE,

INF,

VYV

OSR,

MEV,

ENV

III / 100


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Rozmnožovanie baktérií

a húb

Rozmnožovanie delením,

pučaním a výtrusmi

Rozmnožovanie rastlín

Nepohlavné a pohlavné

rozmnožo-vanie rastlín.

Opelenie a oplodnenie.

Vznik plodu a semena

Dráždivosť, citlivosť

a pohyb rastlín

Pôsobenie fyzikálnych, che-

mických, biologických

faktorov

Reakcie rastlín na svetlo,

teplo, vodu, chemické látky,

žiarenie, dotyk, gravitáciu

Život rastlín. Klíčenie

semena, rast a vývin

rastliny. Život rastlín počas

roka, dĺžka života rastlín

Životné procesy živočíchov

Heterotrofná výživa

cibuľami, hľuzami,

podzemkami, poplazmi,

pohlavné rozmnožovanie –

opelenie, oplodnenie, plod,

semeno,

nahosemenné rastliny,

krytosemenné rastliny,

dráždivosť, citlivosť, pohyb –

faktory,

stavba tela rastliny,

nekvitnúce a kvitnúce rastliny,

klíčenie semena, rast rastliny,

rozdelenie rastlín –

jednoročné, dvojročné, trváce,

jednoklíčnolistové

a dvojklíčnolistové rastliny,...

Heterotrofia, živiny, tráviaca

rúra, trávenie, vstrebávanie,

Poznať podstatu nepohlavného a pohlavného

rozmnožovania rastlín. Uviesť príklady

rozmnožovania poplazmi, hľuzami,

odrezkami, podzemkom a cibuľou. Poznať

význam pohlavných buniek rastlín. Chápať

podstatu oplod-nenia vajíčka rastlín. Rozlíšiť

uloženie pohlavných buniek a semien

ihličnatých drevín, listnatých drevín a bylín.

Chápať súvislosť dráždivosti a pohybu.

Poznať aspoň jeden faktor dráždivosti rastlín.

Uviesť príklad pohybu častí rastlinných tiel

spôsobeného svetlom, vodou, teplom,

gravitáciou, chemickými látkami, dotykom a

žiarením.

Charakterizovať proces klíčenia. Vymenovať

podmienky klíčenia semien. Porovnať

podmienky klíčenia a rastu rastliny. Poznať

podľa ročného životného cyklu jednoročnú,

dvojročnú a trvácu rastlinu. Porovnať na

príklade vývin jednoklíčnolistovej a

dvojklíčnolistovej rastliny.

Poznať význam živín pre živočíchy.

Zdôvodniť heterotrofnú výživu živočíchov.

CHE,

FYZ

REV,

MEV,

FNG

III / 101


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


živočíchov

Príjem živín živočíchmi a

ich výz-nam

Osobitosti výživy

bezstavovcov a stavovcov

Dýchanie živočíchov

Význam dýchania

živočíchov

Osobitosti dýchania


Vylučovanie živočíchov

Význam a osobitosti

vylučovania bezstavovcov

a stavovcov

mimotelové trávenie.

Spracovanie potravy pomocou

zubov, jazyka, slín u cicavcov,

zložený žalúdok –bachor,

čepiec, kniha, slez,

mäsožravce, bylinožravce,

všežravce,

vnútorné dýchanie, vonkajšie

dýchanie, kožné dýchanie.

Pľúcny vak, žiabre, pľúcne

vačky, vzdušnice,

nosová dutina, hrtan,

priedušnica, priedušky,

priedušničky, pľúcne

komôrky, pľúca,

vylučovanie, odpadové látky,

stiahnuteľné vakuoly,

vyvrhovací otvor, vejárovité

trubičky, análny otvor,

močová sústava – tekuté

odpadové látky, tráviaca

sústava – tuhé odpadové látky,

dýchacia sústava - plynné

odpadové látky,...

Porovnať časti tráviacej rúry bezstavovcov

a stavovcov, v ktorých prebieha trávenie

a vstrebávanie. Poznať bezstavovca

s mimotelovým trávením. Poznať význam

zubov, jazyka a slinných žliaz pri spracovaní

potravy. Zdôvodniť súvislosť stavby chrupu

cicavcov s prijímanou potravou. Porovnať

stavbu tráviacej sústavy mäsožravcov

a bylinožravcov.

Charakterizovať proces dýchania. Rozlíšiť

vnútorné a vonkajšie dýchanie. Preukázať na

príklade dýchanie povrchom tela. Poznať

osobitosti dýchania vodných a

suchozemských bezstavovcov. Poznať princíp

dýchania stavovcov žiabrami, kožné dýchanie

obojživelníkov. Zdôvodniť význam

vzdušných vakov vtákov. Poznať princíp

vonkajšieho a vnútorného dýchania cicavcov.

Poznať význam vylučovania. Uviesť príklad

bezstavovca s vyvinutou vylučovacou

sústavou. Vymenovať odpadové látky v

organizme stavovcov. Poznať sústavy

orgánov stavovcov, ktorými sa vylučujú

odpadové látky. Zdôvodniť význam močovej

sústavy stavovcov.

INF,

CHE,

FYZ

OSR,

MEV

III / 102


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Obeh telových tekutín

živočíchov

Význam a osobitosti obehu

tekutín bezstavovcov

a stavovcov

Regulácia tela živočíchov

Význam a osobitosti

regulácie tela a zmyslového

vnímania bezstavovcov

a stavovcov

Otvorená obehová sústava,

zatvorená obehová sústava,

rúrkovité srdce, krv, cievy,

krvný obeh,

hormonálna a nervová

sústava, podnet, prenos,

spracovanie informácií,

odovzdávanie pokynov,

dráždivosť, nervové sústavy –

rozptýlená, pásová, nervové

uzliny, rebríčková,

zmyslové orgány, receptory,

žľazy s vnútorným

vylučovaním, nepodmienené

a podmienené reflexy,...

Poznať význam obehu telových tekutín.

Poznať obeh telových tekutín v otvorenej

a zatvorenej obehovej sústave bezstavovcov.

Poznať význam krvi stavovcov. Chápať

princíp obehu krvi v zatvorenej obehovej

sústave stavovcov. Uviesť funkciu ciev

a srdca stavovcov. Vysvetliť súvislosť obehu

krvi stavovcov so stálou telesnou teplotou.

Poznať význam regulovania organizmu

živočíchov. Rozlíšiť význam hormonálnej

a nervovej regulácie. Rozlíšiť typy nervovej

sústavy bezstavovcov. Poznať súvislosť

dráždivosti a nervového riadenia. Poznať

súvislosť prijímania informácií zmyslovými

receptormi s nervovou sús-tavou. Porovnať

zmyslové vnímanie zástupcu bezstavovca a

stavovca. Poznať regulačný význam nervovej

sústavy stavovcov. Opísať princíp prenosu

informácií stavovcov. Uviesť príklad cicavca

s dobre vyvinutými zmyslovými orgánmi

potrebnými na lov koristi. Rozlíšiť aspoň dva

nepodmienené a dva podmienené reflexy,

významné pre život stavovcov.

Poznať význam pohybu živočíchov. Poznať

a zdôvodniť odlišnosti pohybového systému

CHE

ENV,

OSR,

OŽZ

III / 103


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Pohyb živočíchov Význam

a osobitosti pohybu


Rozmnožovanie a vývin

živočíchov

Osobitosti rozmnožovania

a vývinu bezstavovcov

a stavovcov

Bičík, brvy, panôžky, svalnatá

noha, priečne pruhované

svaly, hladké svaly,

nepohlavné rozmnožovanie –

delenie, pučanie,

pohlavné rozmnožovanie –

pohlavné bunky ,vajíčka,

spermie, zárodok,

obojpohlavný živočích,

priamy a nepriamy vývin,

pohlavná dvojtvarosť,

vonkajšie a vnútorné

oplodnenie, zárodok, kŕmivý

a nekŕmivý vták, maternica,

placenta, materské mlieko,...

aspoň dvoch zástupcov bezstavovcov. Uviesť

príklad spôsobu pohybu jedného bezstavovca.

Poznať a zdôvodniť prispôsobenie pohybu

zástupcov stavovcov životnému prostrediu a

spôsobu života.

Charakterizovať proces rozmnožovania.

Poznať podstatu oplodnenia vajíčka. Odlíšiť

na príklade pohlavné a nepohlavné

rozmnožovanie. Poznať rozmnožovanie

obojpohlavného živočícha. Porovnať priamy a

nepriamy vývin jedinca. Rozlíšiť na ukážke

(schéme) úplnú a neúplnú premenu hmyzu.

Odlíšiť vonkajšie a vnútorné oplodnenie

stavovcov. Opísať nepriamy vývin

obojživelníkov. Rozlíšiť starostlivosť vtákov

o mláďatá na príklade kŕmivého a nekŕmivého

vtáka. Poznať vývin a spôsob výživy mláďat

cicavcov.

FYZ,

GEO,

VYV

MEV,

OSR,

ENV

Organizácia živej

hmoty organizmov

3 Bunka a jej štruktúry

Štruktúra a funkcie

rastlinnej a živočíšnej

bunky

Život bunky. Základné

životné procesy v bunke –

príjem a výdaj látok,

fotosyntéza a dýchanie,

dráždivosť a citlivosť,

pohyb, rozmnožovanie

Jadro, vakuola, cytoplazma,

bunková stena, chloroplast,

červená škvrna,

cytoplazmatická membrána,

mitochondrie, lyzozómy,

ribozómy, organely,

príjem látok, výdaj látok,

fotosyntéza, dýchanie,

dráždivosť, citlivosť,

rozmnožovanie, prenos

Poznať význam bunky pre organizmy. Poznať

stavbu a funkciu jednotlivých častí bunky.

Odlíšiť živé a neživé súčasti bunky. Porovnať

znaky a funkcie rastlinnej a živočíšnej bunky.

Zdôvodniť odlišnosť stavby rastlinnej a

živočíšnej bunky. Pomenovať časti bunky,

ktoré zabezpečujú dýchanie, fotosyntézu a

tvorbu bielkovín.

Poznať význam príjmu a výdaja látok,

fotosyntézy a dýchania ako procesov premeny

látok v bunke. Rozlíšiť aktívny a pasívny

INF,

CHE,

VYV

MEV,

TPPZ,

OSR

III / 104


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


Bunka ako celok dedičných informácií, delenie

bunky,...

pohyb bunky. Poznať súvislosť

rozmnožovania bunky s prenosom dedičných

informácií. Opísať na schéme rozmnožovanie

bunky delením.

Dedičnosť

a premenlivosť

organizmov

3 Dedičnosť a jej podstata

Jednotka genetickej

informácie

Prenos genetických

informácií, podstata

a princíp prenosu

Význam dedičnosti

Premenlivosť a rozmanitosť

organizmov, druhové

vlastnosti, vlastnosti jedinca

Jadro, dedičné informácie,

premenlivosť, genetika, znaky

a vlastnosti, genetická

informácia, gén, chromozóm,

nukleové kyseliny, materská

bunka, dcérska bunka,

prevládajúci - dominantný

gén, potlačený - recesívny

gén, znak, alela, kríženie,

premenlivosť, rozmanitosť,

druhové vlastnosti, osobitné

vlastnosti, nededičná

premenlivosť – modifikácia,

dedičná premenlivosť –

mutácia, šľachtenie, kríženie,

dedičné choroby, genetické

poradne, genofond,...

Opísať prejavy dedičnosti organizmov.

Pomenovať časť bunky, v ktorej sú uložené

dedičné informácie. Vysvetliť význam

nukleových kyselín pri prenose genetickej

informácie.

Poznať uloženie genetickej informácie

v bunke. Opísať stavbu chromozómu.

Poznať význam zníženia počtu chromozómov

pri vzniku pohlavných buniek. Chápať príčinu

tvorby kópií nukleovej kyseliny pred delením

jadra bunky. Poznať význam vzťahu alela,

gén a znak. Opísať podľa schémy kríženia

vznik určitého znaku nového jedinca.

Poznať význam premenlivosti. Odlíšiť

nededičnú a dedičnú premenlivosť. Uviesť

príklad premenlivosti organizmov. Opísať

podstatu šľachtenia. Uviesť príklad odrody

rastliny alebo plemena živočícha. Uviesť

príklad vplyvu dedičnej choroby na život

človeka.

CHE

DEJ,

FYZ,

INF,

VYV

OSR,

MEV,

TPPZ,

OŽZ,

REV

Životné prostredie

organizmov a

človeka

4 Životné prostredie. Zložky

životného prostredia,

vzájomné vzťahy a ich

význam.

Faktory ovplyvňujúce

životné prostredie

Životné prostredie, zložky

životného prostredia – voda,

vzduch, pôda, horniny,

organizmy, pracovné, obytné

a rekreačné životné prostredia

človeka, ekológia,

environmentalistika,...

Charakterizovať životné prostredie človeka.

Uviesť príklad prírodnej, umelej, sociálnej

zložky prostredia. Poznať význam

pracovného, obytného a rekreačného život-

ného prostredia človeka. Vysvetliť rozdiel

medzi vednými odbormi ekológia a

environmentalistika.

GEO,

INF

MUV,

III / 105


dotácia

Obsahový štandard


Medzipredmetové

vzťahy,


a podmienky života Vplyv

na zdravie, život

organizmov a ľudí

Starostlivosť o prírodné

prostredie a životné

prostredie človeka

Ochrana prírody Chránené

rastliny, živočíchy, územia

a ich význam

Neživé a živé faktory

prostredia,

znečistenie ovzdušia, vody,

skleníkové plyny, skleníkový

efekt, smog, kyslý dážď,

odpady a triedenie odpadov,

ochrana prírody, chránený

druh, chránené územie,

národný park, chránená

krajinná oblasť, prírodná

rezervácia,...

Uviesť príklad vplyvu znečistenej vody, pôdy,

ovzdušia na život organizmov a človeka.

Poznať príčiny znečisťovania vody, pôdy,

ovzdušia. Uviesť príklad nepriaznivého

vplyvu priemyselnej výroby a dopravy na

životné prostredie. Poznať možnosti

alternatívnych zdrojov energie.

Rozlíšiť všeobecnú ochranu prírody

a osobitnú ochranu prírody a krajiny. Poznať

a pomenovať na ukážke aspoň tri druhy

chránených rastlín, chráneného obojživelníka,

plaza, vtáka a cicavca. Poznať aspoň tri

kategórie chránených území. Uviesť príklad

národného parku, chránenej krajinnej oblasti a

prírodnej rezervácie.

MEV,

OSR,

ENV,

OŽZ

REV

Prezentácia

projektu

2 1. Ekosystém – život

v ekosystéme

2. Znečisťovanie vody,

pôdy, ničenie lesov

a pralesov

Živé faktory, neživé faktory,

populácia, biocenóza,

biosféra, obeh látok, globálne

ekologické problémy, smog,

globálne otepľovanie, odpady,

skleníkový efekt,...



na vypracovanie projektu.


kolektívom triedy.




INF,

SJL, VYV

TPPZ,

MEV, ENV

Praktické cvičenia 4 1. Možnosť výberu úlohy







pozorovaný objekt.

INF, FYZ, VYV

TPPZ, MEV

III / 106

Dodatok č. 6

UČEBNÉ ZDROJE:

Uhereková, M., Bizubová, M.: Biológia pre 8. ročník ZŠ a 3. ročník gymnázia s osemročným

štúdiom. SPN – Mladé letá Bratislava, 1. vydanie 2011. (schvaľovacia doložka MŠVV a Š

SR 2011-11758/37444:4-919), ISBN 978-80-10-02077-5.

Bizubová, M., Hantabálová, I.: Pracovný zošit z biológie pre 8. ročník základných škôl.

MAPA Slovakia Plus, s.r.o., 2011. ISBN 978-80-8067-253-9.

Hantabálová, I.: Pracovný zošit z biológie pre 5. ročník základných škôl. MAPA Slovakia

Plus, s.r.o., 2011. ISBN 978-80-8067-219-5.

Hantabálová, I.: Pracovný zošit z biológie pre 6. ročník základných škôl. MAPA Slovakia

Plus, s.r.o., 2011. ISBN 978-80-8067-221-8.

Čumová, K., Hantabálová, I.: Pracovný zošit z biológie pre 7. ročník základných škôl. MAPA

Slovakia Plus, s.r.o., 2010. ISBN 978-80-8067-230-0.

ii. Človek a prírodazslehota.edupage.org/files/ii._clovek_a_priroda_isced_2(2).pdfiii / 1 ii....

Documents